Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 4, 2026

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 23Csp/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124456013
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2026:6124456013.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,

so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného: Advokátskou
kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 6.058,08
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo 07.03.2025 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy a príslušenstva

uvedených v záhlaví rozsudku.

2. Žalobca tvrdil, že 27.07.2022 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. 1207052021. Jej predmetom
boli peňažné prostriedky vo výške 7.023 eur.

3. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať dlh v 96 mesačných splátkach vo výške 129,89 eur.

4. Do podania žaloby žalovaný zaplatil na svoj dlh sumu vo výške 2.861,33 eur.

5. Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať dlh riadne a včas žalobca Výzvou na zaplatenie dlžnej
sumyzo16.09.2024vyzvalžalovanéhonaúhradudlžnýchsplátokaupozornilhonamožnosťvyhlásenia
splatnosti celého úveru.

6. Žalovaný dlh nezaplatil ani v dodatočnej lehote, a preto žalobca úver zosplatnil 17.10.2024. O tom bol

žalovaný informovaný listom z toho istého dňa označeným ako ,,Výzva k splateniu celého úveru“. Ako
dôkaz o doručení oznámenia navrhol Rozpis zásielok pre EPH402158118.

7. Do podania žaloby žalovaný dlh nezaplatil.

8. V odpore proti Platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Up 2240 / 2024 zo
06.02.2026 žalovaný okrem iného namietol neplatnosť zosplatnenia celého úveru ako právneho úkonu,

ktorý je v rozpore s ust. § 565 OZ a ust. § 53 ods. 9 OZ.

9. V prejednávanom spore sú predmetom konania peňažné prostriedky v celkovej výške 6.058,08 eur.10. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prehľadu splátok a úhrad, Výzvy na zaplatenie dlžnej sumy
a Výzvy k splateniu celého úveru bol zistený tento skutkový stav:

11. Žalobca uzavrel so žalovaným 27.07.2022 Zmluvu o úvere pod vyššie uvedeným číslom. Jej
predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 7.023 eur.

12. Ročná úroková sadzba bola stranami dohodnutá na úrovni 16,15 %.

13. Dlh sa žalovaný zaviazal splatiť 96 mesačnými splátkami vo výške 129,89 eur.

14. Celkové náklady žalovaného v postavení spotrebiteľa v zmluve uvedené neboli. Súčasťou zmluvy
však bol údaj celkovej čiastke splatnej žalovaným vo výške 12.469,44 eur.

15. RPMN v zmluve bola dojednaná na úrovni 17,4 %.

16. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo 16.09.2024 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu na
splátkach v celkovej výške 365,43 eur do 15 dní od doručenia výzvy. V nej ho zároveň upozornil, že ak
nedôjde k úhrade splátky bude ako veriteľ oprávnený úver zosplatniť.

17. Uvedenú výzvu žalobca doručil do sféry vplyvu žalovaného. Túto skutkovú okolnosť preukázal
podacím hárkom.

18. Listom zo 17.10.2024 označeným ako ,,Výzva k splateniu celého úveru“ žalobca vyhlásil okamžitú
splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu vo výške 6.429,50 eur.

19. Aj túto výzvu žalobca doručil do sféry vplyvu žalovaného. Túto skutkovú okolnosť preukázal podacím
hárkom.

20. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný mal žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 7.023 eur.

Na dlh zaplatil 2.861,33 eur. Dlh vo výške žalovanej sumy nezaplatil.

21. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

22. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky
(ust. § 497 Obchodného zákonníka).

23. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

24. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.

25. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

26. Obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom
alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj

prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet.

27. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim
záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.28. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a

keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. (ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka).

29. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ

použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (ust. § 565 Občianskeho zákonníka).

30. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa
odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (ust. § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

31. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

32. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).

33. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva.

34. Zmluva je spotrebiteľskou i podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (Smernica Rady 93/19/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zákona o spotrebiteľských úveroch

akoajpodľaust.§52Občianskehozákonníka).Právnypredchodcažalobcuuzatváralzmluvuvprávnom
postavení obchodníka, žalovaný v postavení spotrebiteľa s tým, že obsah zmluvy bol daný obchodníkom
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, a preto je potrebné uvedený právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

35. Je nepochybné, že medzi sporovými stranami vznikol zmluvou o spotrebiteľskom úvere občiansky
záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého boli žalovanému v právnom postavení dlžníka poskytnuté
peňažné prostriedky vo výške 7.023 eur. Túto mal žalovaný splácať v pravidelných mesačných
splátkach. Keďže žalovaný dlh nesplácal riadne a včas, žalobca úver zosplatnil.

36. Medzi stranami nebolo sporné tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný na svoj dlh zaplatil sumu
v celkovej výške 2.861,33 eur.

37. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru (ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.).

38. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tým nie je dotknuté právo veriteľa

využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom (ust. § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.).

39. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti

podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy aleboregistra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ust. § 11 ods. 2
Zákona č. 129/2010 Z. z.).

40. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca na preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7
ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. nepredložil konkrétne skutkové tvrdenie. V tejto súvislosti súd zistil, že
súčasťou príloh žaloby bola listina označená ako ,,Úverová správa“. Jej súčasťou bola i časť, z ktorej
mal žalobca k dispozícii informáciu, že vo vzťahu k žalovanému sú evidované tri splátkové operácie
označené ako ,,odmietnuté“ a tri ako ,,odvolané“, dve existujúce a päť označených ako ,,ukončené“

41. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto obchodník musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne

príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

42. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

43. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia
na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení

týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.

44. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií
(1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel
by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej
zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli

veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať
svoje zmluvné povinnosti.

45. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol

stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.

46. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou

veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku
na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne
odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,
C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).

47. V tejto súvislosti sa poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18.12.2014, CA Consumer
Finance SA, C-449/13, podľa ktorého Článok 8 ods. 1 Smernice č. 2008/48, sa má vykladať v tom
zmysle, že jednak nebráni, aby sa ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnilo len na základením predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným
vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak veriteľovi neukladá povinnosť systematicky
overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.

48. V prejednávanom spore žalobca ani netvrdil, ako konkrétne posúdil schopnosť žalovaného splácať
spotrebiteľský úver. Vo vyjadrení k odporu proti Platobnému rozkazu len odkázal na listinné dôkazy
(Interný dokument o posúdení bonity ku dňu uzavretia zmluvy, Úverová správa z registrov dlžníkov
NRKI a Výpis z bankového účtu žalovaného), z ktorých, ako uviedol, vychádzal pri posúdení bonity

žalovaného.

49. V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (ust. § 132
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“)).

50. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ust. § 132
ods. 2 C. s. p.).

51. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca už v žalobe neúplne opísal rozhodujúcu skutočnosť
týkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou. Na preukázanie

splnenia esenciálnej zákonnej povinnosti neuplatnil žiaden adekvátny prostriedok procesného útoku
spočívajúci v skutkovom tvrdení o tom, ako pri posúdení bonity žalovaného postupoval a ako vyhodnotil
údaje z registrov, na ktoré sa odvolával.

52. Podľa ust. § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

53. Podľa ust. § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalobca v žalobe nesplnil základnú povinnosť

pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak ako mu to
ukladá ust. § 150 ods. 1 C. s. p.

54. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej

preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

55. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia
objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:
Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,

kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

56. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová
strana uviesť, aby v spore uspela.

57. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho
dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym
dôkazným bremenom.

58. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení

objektívneho dôkazného bremena.

59. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi
spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je
určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,

možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

60. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti
zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR
385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť (v prejednávanom spore
v časti uplatnenej pohľadávky).

61. Tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v žalobe absentovali. Bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia
a dôkazné návrhy vo vzťahu k uvedenej zákonnej povinnosti podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú
povinnosť však nesplnil, keď pri opísaní rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné

dôkazy, ktoré boli súčasťou jeho vyjadrenia k odporu žalovaného.

62. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania esenciálnych skutočností
súvisiacich s kontraktačným procesom a splnením si svojej právnej povinností pri uzatváraní zmluvy so
žalovaným, tak nebolo možné tieto rozhodné skutkové okolnosti objasniť. Uvedené skutočnosti tak nie
sú ani preukázané, ani vyvrátené. Zostali preto neobjasnené (stav non liquet).

63. Na základe uvedeného tak neboli prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe
dostatočným podkladom pre konštatovanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010
Z. z.

64. Možno preto uzavrieť, že žalobca v hmotnoprávnom postavení veriteľa nesplnil povinnosť
postupovať s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovaného v právnom postavení
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď vychádzal z jeho objektívne nedoloženého osobného
vyhlásenia o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch uvedených stručne v zmluve a formálne
z príslušných registrov.

65. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať nie sú považované
informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník
veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka
zdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti).

Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom
publikovanéúdajeoživotnomaexistenčnomminime,priemernýchvýdavkochobyvateľstvaapod.atieto
porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch
a výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018).

66. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy len uviedol, že je zamestnancom (zamestnávateľa nešpecifikoval),
s priemerným čistým mesačným príjmom 800 eur, bez uvedenia mesačných výdavkov. Žalovaný
neuviedol, žeby mal akékoľvek záväzky. Toto vyhlásenie žalovaného veriteľ vôbec neskúmal
a neoveroval.

67. Je zrejmé, že veriteľ sa pri uzatváraní úverovej zmluvy zameral, (aj to veľmi formálne) len na
zistenie pomerov žalovaného a jeho schopnosť splácať úver komplexne neskúmal. V priebehu konania
žalobcanepreukázal,žebyakoveriteľmalsnahusodbornoustarostlivosťouzisťovaťcelkovúzadlženosť
žalovaného a teda jeho schopnosť platiť poskytnutý úver. Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy
nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, obozretne ani so zaužívanou praxou a zvyklosťami

pri poskytovaní úverov. Na tomto mieste sa poukazuje na ust. § 132 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého
opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

68. Veriteľ tak hrubo porušil povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010, a preto je
úver poskytnutý žalovanému úverom bezúročným a bez poplatkov.

69. Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť,
či k uplatneniu práva došlo za splnenia zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon
nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka) (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.02.2025, sp. zn.
6Cdo/152/2022).70.ObdobnesanatomtomiestepoukazujenaUznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.
8Cdo3/2025z08.09.2025,vktoromdovolacísúdodkázalnazáverrozhodnutiapublikovanéhovZbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2025 pod č. 34/2025, podľa

ktorého právny úkon veriteľa (či už upozornenie pred zosplatnením alebo samotný úkon zosplatnenia),
ktorý neobsahuje presnú a nezameniteľnú identifikáciu tej konkrétnej splátky, pre nezaplatenie ktorej
veriteľ uplatňuje právo na predčasné splatenie úveru, je pre svoju neurčitosť absolútne neplatný podľa
§ 37 ods. 1 OZ. Neurčitosť spočíva v tom, že bez tejto konkretizácie nie je možné spoľahlivo určiť, či
k uplatneniu práva došlo za splnenia zákonom stanovených podmienok.

71. V prejednávanom spore výzva veriteľa vo ,,Výzve na zaplatenie dlžnej sumy“ ani vo ,,Výzve
k splateniu celého úveru“ takúto konkretizáciu neobsahovala. Z tohto dôvodu je potrebné považovať oba
právne úkony za právne úkony absolútne neplatné, ktoré nemohli vyvolať zamýšľané právne následky.

72. Žalovaný čerpal úver vo výške 7.023 eur. Veriteľovi pohľadávky na dlh zaplatil 2.861,33 eur. Žalobca

by tak za určitých okolností mohol mať nárok na zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi sumou
poskytnutýchpeňažnýchprostriedkov(7.023eur)asumousplátokrealizovanýchžalovanýmvpostavení
dlžníka (2861,33 eur), t. j. nárok na zaplatenie sumy vo výške 4.161,67 eur.

73. Vzhľadom na povinnosť súdu prvej inštancie ako súdu všeobecného rešpektovať a aplikovať závery

ustálenej rozhodovacej činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri vyššie) však nemohol
žalobcovi priznať ani nárok na zaplatenie istiny, a preto bola žaloba zamietnutá (Výrok I.).

74. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ust. § 255 ods. 1 C. s. p.).

75. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (ust. § 262 ods. 1 C. s. p.).

76. Žalobca bol v konaní neúspešný, avšak žalovanému v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne
trovy konania nevznikli a žiadne nevyplývajú ani z obsahu spisu, a preto bolo rozhodnuté tak, že sa mu

právo na ich náhradu nepriznáva (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.