Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 24, 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121536110
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:6121536110.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XX, XXXX E., E. F., zast.: JUDr. Michal Treščák ml., Advokátska kancelária, Thurzova 6,
040 01 Košice proti žalovanej: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX I., zast. Marják,
Ferenci & Partners s.r.o., Advokátska kancelária, Tajovského 17, 040 01 Košice, o zaplatenie 20.000,-
Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 20.000,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie v prevyšujúcej časti, čo do úrokov a úrokov z omeškania súd zastavuje.

III. Žalobcovi voči žalovanej súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Štátu súd priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť 20.000,- Eur s prísl.
z titulu pôžičky poskytnutej jej na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 06.11.2015 (ďalej len „Zmluva“),
lebo žalovaná pôžičku v lehote splatnosti, t.j. do 06.11.2016 nevrátila, a to ani len čiastočne a snahy
o vyriešenie sporu mimosúdne neboli úspešné.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Namietala svoju pasívnu legitimáciu v konaní tvrdiac, že pôžička
jej nebola poskytnutá ako fyzickej osobe ale sa poskytla pre jej obchodnú spoločnosť RAGNA TRADE,
s.r.o. I., v ktorej vystupovala ako konateľka a spoločníčka, preto žaloba mala smerovať voči tejto
obchodnej spoločnosti. Bránila sa tým, že pôžička bola v celom rozsahu vrátená a dlh neexistuje.
Zároveň vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku poukazujúc na to, že žaloba bola podaná na
súde dňa 05.11.2021 a berúc do úvahy lehotu splatnosti pôžičky vyplývajúcu zo Zmluvy, t.j. 06.11.2016,

nárok bol na súde uplatnený neskoro, a tak je premlčaný.

3. Žalobca nesúhlasil s tým, že nárok je premlčaný ani s tým, že žalovaná pôžičku splatila, čo i len
čiastočne. Trval na tom, že pôžička bola poskytnutá žalovanej ako fyzickej osobe a nie obchodnej
spoločnosti RAGNA TRADE, s.r.o., s ktorou žalobca nebol v zmluvnom vzťahu, čo vyplýva aj zo znenia
písomnej Zmluvy.
3.1. V súvislosti s námietkou premlčania svojho práva na uplatnenie nároku na súde uviedol, že v súlade

s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné vzťahy
(Rím I.), článku 4, ods. 1 písm. b) „pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva v súlade s článkom 3
pre Zmluvu a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, Zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje
právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb“. Rozhodným právom je preto právoMaďarskej republiky a v danom prípade zákon č. V z roku 2013 o maďarskom Občianskom zákonníku
(Polgári törvénykönyv). Podľa § 6.22 ods. 1 maďarského Občianskeho zákonníka je premlčacia lehota
5 ročná, preto žaloba bola podaná na súd včas.

4. Vo veci súd rozhodol prvýkrát rozsudkom č.k. 13C/2/2022-315 zo dňa 04.11.2022, ktorým uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 20.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.

5Co/26/2023-365 zo dňa 08.02.2024, ktorým zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd pri určení rozhodného práva vytkol súdu prvej inštancie to, že
sa nijakým spôsobom nevysporiadal s tým a neskúmal, či v predmetnom zmluvnom vzťahu neexistuje
zjavne užšia väzba s inou krajinou (so Slovenskou republikou), než s krajinou určenia podľa článku 4
ods. 2 Nariadenia Rím I. (Maďarská republika) a uložil súdu prvej inštancie opätovnej určiť rozhodné
právo, podľa ktorého bude rozhodovať vo veci. Za tým účelom má súd posúdiť všetky okolnosti prípadu

relevantné na posúdenie zákonnej konštrukcie, či Zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou a iba
pre prípad, ak súd dospeje zhodnotením všetkých relevantných okolností prípadu k záveru, že Zmluva
nemá zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, posúdi rozhodné právo podľa článku 4 ods. 2 (eventuálne
ods. 1) Nariadenia.
4.1. Zároveň poukázal na to, že existuje rozpor medzi žalobou a rozhodnutím súdu ohľadom

príslušenstva pohľadávky, preto je potrebné ustáliť, či žalobca sa domáha okrem istiny aj úroku za
požičanie peňazí, resp. úrokov z omeškania ako sankcie za oneskorené vrátenie poskytnutej pôžičky
a následne tento nárok opätovne posúdiť a o ňom rozhodnúť.

5. Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že nárok uplatnený v konaní vyplýva z písomnej Zmluvy

uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 06.11.2015, na základe ktorej žalobca ako fyzická osoba poskytol
žalovanej ako fyzickej osobe peňažnú pôžičku vo výške 200.000,- Eur bezúročne, s lehotou splatnosti
do jedného roka, teda žalovaná bola povinná pôžičku do 06.11.2016 vrátiť. O tom, že peniaze jej boli
odovzdané v hotovosti existuje dôkaz, ktorý vyplýva priamo zo znenia Zmluvy ale môžu to potvrdiť aj
svedkovia, ktorí boli prítomní pri uzatváraní Zmluvy a odovzdávaní peňazí a ktorí na znak potvrdenia

obsahu Zmluvy túto vlastnoručne podpísali. Ide o svedka H. B. a manželku žalobcu C. H. B.. Súhlasil
s tým, že Zmluva nebola uzatvorená v Miskolci (hoci to zo znenia Zmluvy vyplýva) ale v Trebišove,
nakoľko bola predpripravená v Miskolci ale žalovaná sa z osobných dôvodov nemohla osobne dostaviť
do Miskolca, a tak žalobca vycestoval za ňou do Trebišova kde Zmluvu uzatvorili, podpísali a peniaze
jej odovzdal. Na formulácii písomne vyhotovenej Zmluvy už nič nemenil. Zdôraznil, že úmyslom žalobcu

nebolo nikdy poskytnúť pôžičku právnickej osobe tak, ako to tvrdí žalovaná, ale za dlžníka považoval
výlučne žalovanú, čo nakoniec aj zo Zmluvy vyplýva, že dlžníkom je žalovaná ako fyzická osoba.
5.1. V súvislosti s námietkou premlčania uplatneného nároku poukázal na článok 4 ods. 2 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008, v zmysle ktorého sa za rozhodné právo považuje právo
žalobcu, preto Zmluva sa má spravovať právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany,

ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre Zmluvu, a tým právom je právo Maďarskej republiky,
teda maďarský Občiansky zákonník, v ktorom je premlčacia lehota stanovená na 5 rokov. 5 ročná
premlčacia lehota na uplatnenie nároku na súde bola zachovaná, lebo začala plynúť od 07.11.2016
a uplynula by 07.11.2021 za predpokladu, ak by žalobca žalobu na súd nepodal. Žaloba však bola
na upomínacom súde v Banskej Bystrici podaná dňa 05.11.2021, teda dva dni pred koncom 5 ročnej

premlčacej lehoty, a tak nárok premlčaný nie je a námietka premlčania preto neobstojí.

6. V súvislosti s posúdením uplatnenia tzv. „únikovej klauzuly“ poukázal na to, že v danom prípade
neexistuje zjavne užšia väzba s inou krajinou (SR), lebo predmetný zmluvný vzťah mal rovnaké
väzby tak na Maďarskú ako aj Slovenskú republiku, preto by sa mal aj v novom konaní uplatniť

opätovne článok 4 ods. 2 Nariadenia Rím I. Zdôraznil, že primárnym cieľom tzv. „únikovej klauzuly“ je
zabrániť umelému kreovaniu väzieb na niektorý z právnych poriadkov. To však nie je prípad sporného
zmluvného vzťahu, ktorý je predmetom súdneho konania. Užšia väzba na niektorý právny poriadok
môže vyplývať napr. zo štátnej príslušnosti zmluvných strán, z jazyka, v ktorom prebiehala komunikácia
medzi zmluvnými stranami, z meny, v ktorej sa realizovali finančné operácie medzi zmluvnými stranami,

miesta, kde uskutočňovali rokovania o uzavretí Zmluvy, resp. iná komunikácia alebo interpretácia medzi
stranami a pod. Zdôraznil, že hoci žalovaná vo svojom odvolaní trvá na tom, že zmluvný vzťah medzi
stranami sporu má v tomto prípade užšiu väzbu na Slovenskú republiku, žalobca naopak trvá na tom,
že zmluvný vzťah má rovnakú väzbu na obe krajiny, lebo žalobca je občanom Maďarskej republikya neovláda slovenský jazyk, kým žalovaná je občiankou Slovenskej republiky a maďarčinu ovláda.
Z toho dôvodu bola Zmluva vypracovaná v maďarčine a žalovaná ako uviedla tomuto textu rozumela.
Jazykom ich vzájomnej komunikácie po celý čas pri rokovaniach bola maďarčina. Žalobca neovláda

jazyk slovenský. Rokovania medzi zmluvnými stranami, týkajúce sa vzájomnej spolupráce či samotnej
Zmluvy o pôžičke sa realizovali aj v Maďarsku. Pokiaľ ide o miesto plnenia pôvodne ním malo byť
maďarské mesto Miskolc, preto je uvedené aj v písomnom vyhotovení Zmluvy. Nakoľko však žalovaná
sa v tento deň nemohla osobne dostaviť do Miskolca, žalobca za ňou vycestoval do Trebišova, kde
jej peniaze odovzdal a pôžičku poskytol. Pokiaľ ide o potvrdenie o platbách žalobca po celý čas

odmietal, aby v uvedených prípadoch došlo k splácaniu pôžičky, preto miesto vyplatenia uvedený
subjekt nemal nadväznosť na sporný zmluvný vzťah. Rovnako tak je pri posudzovaní rozhodného
práva irelevantné hodnotiť účel poskytnutej pôžičky, ako to robila žalovaná v pôvodnom prvoinštančnom
konaní, lebo v Zmluve účel uvedený nie je a účel pôžičky nie je podstatnou náležitosťou tohto typu
Zmluvy. Konštatoval, že predmetný zmluvný vzťah nemá užšiu väzbu k Slovenskej republike, preto
pokiaľ súd v prvotnom rozhodnutí postupoval v zmysle ustanovenia článku 4 ods. 2 Nariadenia Rím I.,

teda rozhodol podľa práva štátu žalobcu ako zmluvnej strany, ktorá uskutočnila plnenie charakteristické
pre Zmluvu a neuplatnil únikovú klauzulu, tento postup bol správny a žiadal, aby súd opätovne vo veci
postupoval na základe takéhoto posúdenia.

7. Žalobca podaním zo dňa 04.04.2024 vzal žalobu v časti príslušenstva – úrokov z omeškania späť

a žiadal konanie v tejto časti zastaviť a v súvislosti s úrokom za požičanie peňazí uviedol, že tieto neboli
obsahom zmluvného dojednania, čo vyplýva aj zo znenia Zmluvy o pôžičke. Úroky za požičanie peňazí
si žalobca v konaní nikdy neuplatňoval, s čím žalovaná bola uzrozumená a pokiaľ do návrhu na vydanie
platobného rozkazu ho „zaškrtol“, išlo iba o omyl, lebo už v návrhu na pokračovanie v konaní uvádza
iba úrok z omeškania. Pre procesnú čistotu uplatnených nárokov však vzal žalobu aj ohľadom úrokov

späť a žiadal konanie aj v tejto časti zastaviť.

8. Právny zástupca žalovanej nesúhlasil s posudzovaním uplatneného nároku na základe práva veriteľa
tvrdiac,žeZmluvabolauzatvorenánaúzemíSlovenskejrepubliky,pretopoužitieNariadeniač.593/2008
(Rím I.) je podľa neho irelevantné. Nemožno na základe neho aplikovať právo cudzieho štátu ale treba

tento zmluvný vzťah posudzovať podľa slovenského Občianskeho zákonníka a právnych predpisov
platných na území Slovenskej republiky. Argumentoval tým, že Zmluva bola uzatvorená na území
Slovenskej republiky ale aj k plneniu na základe nej došlo na území Slovenskej republiky, preto
rozhodným právom je slovenský Občiansky zákonník, teda právo žalovanej, podľa ktorého žaloba bola
podaná neskoro a nárok je premlčaný.

8.1. Bránil sa aj tým, že žalovaná nie je pasívne legitimovaná, lebo pôžička bola poskytnutá obchodnej
spoločnosti RAGNA TRADE, s.r.o. Trebišov, ktorá žalobcovi peniaze z titulu pôžičky v celom rozsahu
vrátila, a tak dlh neexistuje. Iné zmluvné vzťahy medzi nimi neexistovali. Rozporoval tvrdenia o mieste
a spôsobe uzavretia Zmluvy, a to tvrdenia o tom, že sa Zmluva uzatvorila za prítomnosti dvoch svedkov,
že peniaze boli odovzdané žalovanej v hotovosti ako aj tvrdenia o tom, že kto s týmito peniazmi následne

disponoval a za akým účelom. Zdôrazňoval, že ak žalovaná pri tomto zmluvnom vzťahu prišla do styku
so žalobcom, konala ako konateľka obchodnej spoločnosti, pre ktorú bola pôžička poskytnutá, o čom
svedčí aj tá skutočnosť, že peniaze boli v tento deň uložené na účet tejto obchodnej spoločnosti v D.
B., C. pobočka Trebišov, z ktorého sa realizovali platby na kúpu zariadení do solárneho štúdia, ktorého
vlastníkom bola táto obchodná spoločnosť. Všetko sa teda dialo v súvislosti s podnikateľskou činnosťou

obchodnej spoločnosti RAGNA TRADE s.r.o. Trebišov, za ktorú vystupovala ako štatutárny zástupca
žalovaná, teda všetky právne úkony boli realizované v mene právnickej osoby, preto ju ako fyzickú osobu
nezaväzujú.
8.2. V súvislosti s otázkou rozhodného práva žalovaná v podaní zo dňa 10.04.2024 argumentovala tým,
že je potrebné, aby pri posudzovaní užšej väzby súd zohľadnil tieto skutočnosti:

1. miesto rokovania o Zmluve – uskutočnila sa na diaľku telefonicky, osobne tak na Slovensku
ako aj v Maďarsku. Za veľmi významnú považovala tú skutočnosť, že rokovania v Maďarsku sa
zúčastnil výlučne G. G., ktorý bol v tejto veci vypočutý ako svedok a ktorý sa rokovaní zúčastnil ako
zástupca spoločnosti RAGNA TRADE s.r.o., čo opätovne preukazuje, že žalovaná nie je pasívne vecne
legitimovaná.

2. miesto uzatvorenia Zmluvy: - zmluva bola uzatvorená na území Slovenskej republiky.
3. miesto plnenia: - k poskytnutiu pôžičky vo výške 10.200,- Eur spoločnosti RAGNA TRADE, s.r.o. došlo
na území Slovenskej republiky.4. jazyk: jazyk použitý v Zmluve bol maďarský z dôvodu, že zostaviteľ Zmluvy poverený žalobcom – C.
H. B. ovládala len maďarský jazyk.
5. mena, v ktorej bolo poskytnuté plnenie – dojednané v mene euro (zákonná mena SR).

6. mena, v ktorej mal byť záväzok splnený:- pôžička bola vrátená v mene euro (zákonná mena SR).
7. pôžička bola čiastočne vrátená (v sume 1.000,- Eur) na území SR v Trebišove – potvrdenie zo dňa
07.07.2016
8. pôžička bola čiastočne vrátená (v sume 10.000,- Eur) na území SR v Trebišove – potvrdenie zo dňa
07.06.2018.

9. Obvyklý pobyt zmluvných strán: u žalobcu ide o Maďarsko, čo súvisí s jeho štátnym občianstvom,
svoje obchodné aktivity však vykonával aj na území Slovenskej republiky, čo vyplýva z jeho výpovede.
10. spojitosť Zmluvy o pôžičke s inými zmluvami: Zmluva o pôžičke súvisí so Zmluvou predloženou
v konaní sp. zn. 2C/43/2020, lebo suma 20.000,- Eur bola poskytnutá spoločnosti RAGNA TRADE, s.r.o.
spolu oboma žalobcami kumulatívne za tým istým účelom.
11. účelom pôžičky bolo financovanie podnikateľských činností spoločnosti RAGNA TRADE, s.r.o. na

území Slovenskej republiky.
12. dojednanie záruky: - pôžička mala byť zabezpečená výlučne majetkom slovenskej obchodnej
spoločnosti soláriovou technikou nachádzajúcou sa v prevádzke RAGNA TRADE, s.r.o. na území
Slovenskej republiky.

8.3.ZvyššieuvedenýchdôvodovpodľažalovanejzmluvnývzťahmáväzbutakmervýlučnenaSlovenskú
republiku a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o tom, že predmetný zmluvný vzťah mal rovnaké väzby
na Maďarsko ako aj na Slovenskú republiku.

9. Žalovaná podaním zo dňa 02.05.2024 oznámila súdu, že nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby,

čo do úrokov a úrokov z omeškania a žiada, aby o príslušenstve veci bolo rozhodnuté v konaní
z dôvodu právnej istoty, že v prípade vyhovenia žalobe nebude žalovaná opätovne zažalovaná len na
príslušenstvo.

10. Žalobca podaním zo dňa 07.05.2024 doplnil argumenty, na základe ktorých podľa neho nemá súd

aplikovať únikovú klauzulu pri voľbe rozhodného práva a zdôraznil, že v súvislosti s maďarským jazykom
použitým v Zmluve je treba uviesť, že tento jazyk sa volil z toho dôvodu, že zostaviteľ Zmluvy - C. H. B.
(manželka žalobcu) ovládala iba jazyk maďarský. Žalobca slovenský jazyk vôbec neovláda, nerozumie
slovenčine. Kým žalovaná hovorí obidvoma jazykmi, celá komunikácia medzi nimi prebiehala vždy iba
v jazyku maďarskom, teda žalovaná Zmluvu vedela prečítať, porozumieť jej, kým žalobca by takú

možnosť v prípade ak by Zmluva bola uzatvorená v jazyku slovenskom, nemal. Teda maďarčina nebola
iba jazykom použitým v Zmluve ale aj jazykom komunikácie medzi zmluvnými stranami, preto tento
aspekt je pre posudzovanie aplikovateľnosti únikovej klauzuly veľmi podstatný.
10.1.Zároveň žalobca popieral tvrdenia žalovanej, žeby vykonával podnikateľské aktivity na Slovensku.
Zdôraznil, že poskytol priateľskú výpomoc žalovanej a poskytol financie na rozbehnutie jej

podnikateľských aktivít, ale na území Slovenska nikdy nepodnikal. Poukázal aj na ďalší veľmi významný
fakt a to, že písomné vyhotovenie Zmluvy bolo skoncipované tak, ako to je bežné v Maďarskej republike,
podľa maďarských právnych predpisov a v súlade s maďarským Občianskym zákonníkom, čomu
nasvedčuje ten fakt, že pri vymedzení každého účastníka Zmluvy (pri jeho mene) je uvedené aj meno
a priezvisko ich matky, čo je typické pre maďarské zmluvné vzťahy, pričom na Slovensku sa takýto údaj

nikde neuvádza a zákon to na rozdiel od maďarských právnych predpisov ani nepožaduje.

11. Konajúci súd pri posúdení uplatneného nároku sa z dôvodov vyššie uvedených preto v prvom rade
musel vysporiadať s otázkou rozhodného práva vzhľadom k tomu, že žalobca v tomto zmluvnom vzťahu
vystupuje ako občan Maďarskej republiky, žalovaná ako občianka Slovenskej republiky a zmluvný vzťah,

na základe ktorého došlo k plneniu, vznikol medzi nimi bez toho, aby sa pri uzatváraní Zmluvy dohodli,
podľa ktorého právneho poriadku sa budú riešiť ich v budúcnosti vzniknuté spory. Ide teda o cezhraničný
právny spor a posúdenie otázky rozhodného práva bola dôležitá aj v súvislosti so vznesením námietky
premlčania uplatneného nároku žalovanou v konaní.

12. Podľa kapitoly III., článku 3, ods. 1 – Voľba rozhodného práva – Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES č. 593/2008) o rozhodnom práve pre zmluvné vzťahy, Rím I., (ďalej len „Nariadenie Rím
I.“), Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobenávýslovne alebo zjavne preukázaná ustanoveniami Zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany
si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá Zmluva alebo len jej časť.

13. Podľa článku 4, ods. 1 Nariadenia Rím I., pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre Zmluvu
v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8 právo, ktorým sa spravuje Zmluva
a určuje spôsobom uvedeným v písmenách a) až h).

14. Podľa článku 4, ods. 2 Nariadenia Rím I., ak sa na Zmluvu nevzťahuje ods. 1 alebo ak sú prvky

Zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a) až h) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom
krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre Zmluvu.

15. Podľa článku 4, ods. 3 Nariadenia Rím I., ak je zo všetkých okolností z veci zrejme, že Zmluva
má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odseku 1 alebo 2, uplatní sa právny
poriadok tejto inej krajiny.

16. Citovaný článok 4, ods. 3 Nariadenia Rím I. upravuje tzv. „únikovú klauzulu“, ktorá stanovuje
podmienky, za ktorých je možné nahradiť rozhodný právny poriadok určený kolíznymi normami odseku
1 a 2 právnym poriadkom krajiny, s ktorým má Zmluva zjavne užšiu väzbu. Slovné znenie únikovej
klauzuly článku 4, ods. 3 Nariadenia Rím I. je značne podobné článku 4, ods. 5 Rímskeho dohovoru,

ktorý stanovoval, že „domnienky ods. 2, 3, 4 sa neuplatnia, ak z celkových okolností vyplýva, že Zmluva
má užšiu väzbu s iným štátom“.

17. Je rozdiel medzi citovanými ustanoveniami ale najzreteľnejší rozdiel je v požiadavke Nariadenia
(aplikujeme ho v tejto veci) v tom, aby Zmluva mala zjavne užšiu väzbu s inou krajinou. Dohovor

neobsahuje takúto osobitnú požiadavku zjavnosti užšej väzby Zmluvy s inou krajinou. Pridaním slovíčka
„zjavne“ Nariadenie explicitne ustanovuje zásadu, že nie je možné zmeniť určený právny poriadok len
z toho dôvodu, že existuje iný právny poriadok, ktorý má so Zmluvou užšiu väzbu. Únikovú klauzulu bude
teda možné použiť len za podmienky, že použitie iného právneho poriadku bude podstatne vhodnejšie.
Úniková klauzula má byť použitá výnimočne, čo je zdôvodnené aj v sprísnení okolností, ktoré sú

podmienkou jej použitia. Kým v nariadení je požiadavka užšej väzby vo všetkých okolnostiach prípadu,
pri Dohovore stačí, ak užšia väzba z okolnosti „zrejmá“ prípadu len „vyplýva“. Z toho teda vyplýva, že
pri použití článku 4, ods. 3 Nariadenia je treba postupovať s veľkou opatrnosťou.
17.1. Okrem toho je potrebné skúmať aj ďalšiu požiadavku Nariadenia, t.j., že použitie iného právneho
poriadku bude podstatne vhodnejšie. Je potrebné uviesť aj to, že aplikácia únikovej klauzuly je na mieste

hlavne a predovšetkým v obchodných sporoch alebo v spotrebiteľských vzťahoch. V danom prípade
ide o pôžičku medzi fyzickými osobami, teda zmluvný vzťah, ktorý je predmetom konania nemá ani
obchodnoprávny ani spotrebiteľský charakter. Strany sporu v ňom vystupujú ako fyzické osoby, preto
úniková klauzula na tento zmluvný typ sa aplikovať nebude.
17.2. Súd sa riadil všetkými vyššie uvedenými kritériami a konštatuje, že v prípade Zmluvy o pôžičke zo

dňa 06.11.2015 nezistil, že by táto Zmluva mala zjavne užšiu väzbu na inú krajinu, teda na Slovenskú
republiku, tak ako sa to v konaní snaží prezentovať žalovaná. Súd nezistil ani dôvody, na základe
ktorých by použitie slovenského práva bolo v danom prípade podstatne vhodnejšie – okrem toho, že
by nárok podľa slovenského právneho poriadku bol premlčaný, čo by však znamenalo nie vhodnejšie
ale výhodnejšie riešenie pre jednu stranu sporu, ktorá by v dôsledku toho bola v konaní úspešná,

lebo vzniesla námietku premlčania, preto iba toto kritérium pri určení rozhodného práva nemôže byť
smerodajné. Veriteľ je občanom Maďarskej republiky, dlžníčka je občiankou Slovenskej republiky.
Veriteľ neovláda jazyk slovenský, dlžníčka hovorí obidvoma jazykmi. Komunikácia medzi stranami
sporu prebiehala výlučne v jazyku maďarskom. Podobnú zmluvu má dlžníčka uzatvorenú aj s iným
veriteľom - maďarským štátnym občanom H. B., ktorá je predmetom iného konania na Okresnom súde

Trebišov pod sp. zn. 2C/43/2020, ktorý takisto neovláda jazyk slovenský. Zmluvy v oboch prípadoch
boli dojednané v jazyku maďarskom. Žalobca bol svedkom pri druhej pôžičke a H. B. svedčil v tomto
prípade. Obsahové náležitosti korešpondujú maďarskému právnemu poriadku (u dlžníka sa uvádza
aj meno matky). Podstatné náležitosti Zmluvy boli dohodnuté ústne v Maďarskej republike, hoci už
písomné zmluvy boli podpísané v Slovenskej republike. To však samo o sebe nezakladá zjavne užší

vzťah k právnemu poriadku Slovenskej republiky. Obe zmluvy sú identické, poskytnuté za rovnakých
podmienok, a preto by bolo vhodnejšie keby boli posudzované podľa rovnakého práva a za toto právo
súd považuje právo Maďarskej republiky.18. Nakoľko súd nezistil skutočnosti ani dôvody, ktoré by odôvodňovali existenciu zjavne užšej väzby
s právnym poriadkom SR, ani žiadne dôvody na použitie slovenského práva čo by bolo podstatne
vhodnejšie, dospel k záveru, že pri voľbe rozhodného práva je treba použiť článok 4, ods. 1, písm. b)

Nariadenia Rím I., t.j. právny poriadok štátu obvyklého pobytu poskytovateľa služieb (pôžičky). Tým je
žalobca, teda právny poriadok Maďarskej republiky a podľa článku 4, ods. 2 Nariadenia Rím I. riadiť sa
právnym poriadkom štátu, v ktorom má v čase uzatvorenia Zmluvy svoj obvyklý pobyt tá strana, ktorá
má poskytnúť charakteristické plnenie – pôžičku, teda na tento zmluvný vzťah je potrebné aplikovať
maďarské právo, t.j. maďarský Občiansky zákonník tak, ako to bolo súdom konštatované už v prvom

rozhodnutí vydanom v tejto veci. Z týchto dôvodov súd únikovú klauzulu v danej veci neuplatnil.

19. Žalovaná vzniesla v konaní námietku premlčania. Otázku premlčania upravuje zákon č. V. z roku
2013 v Občianskom zákonníku Maďarskej republiky v § 6.22, ods. 1 takto: Ak tento zákon neustanovuje
inak, pohľadávky sa premlčujú po piatich rokoch. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená dňa 06.11.2015,
ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že peniaze boli na základe nej

poskytnuté s lehotou splatnosti jedného roka, t.j. dlžník mal dlh vrátiť najneskôr do 06.11.2016. Od
nasledujúceho dňa v prípade jeho omeškania začala plynúť 5-ročná premlčacia lehota na uplatnenie
nároku veriteľa na súde, teda od 07.11.2016 a pri aplikácii 5 ročnej premlčacej lehoty v zmysle
maďarského Občianskeho zákonníka by táto uplynula dňa 07.11.2021. Nakoľko žalobca podal žalobu
na upomínacom Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 05.11.2021 (č.l. 8) súd konštatuje, že nárok bol

uplatnený v rámci 5 ročnej premlčacej lehoty včas, preto premlčaný nie je.

20. Otázku právomoci na prejednanie tohto sporu súd posudzoval v súlade s článkom 2, ods. 1
Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci uznávania a výkone rozsudku v občianskych, obchodných
veciach – Brusel I., podľa ktorého ak je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území

členskéhoštátusabezohľadunaichštátneobčianstvožalujúnasúdochtohtočlenskéhoštátu.Žalovaná
je občiankou Slovenskej republiky, na území ktorého má aj bydlisko, teda právomoc na prerokovanie
nároku, ktorý je predmetom sporu má slovenský súd a konanie sa spravuje z.č. 160/2015 Z.z. Civilným
sporovým poriadkom.

21. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov H. B., G. G., C. H. B., listinnými
dôkazmi, a to hlavne: Zmluvou o pôžičke zo dňa 06.11.2015, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn.
2C/43/2020, 14C/19/2020, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

22. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 06.11.2015 (č.l. 12) súd konštatuje, že bola uzatvorená medzi A. B.

ako veriteľom a G. G. ako dlžníčkou, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že uzatvárajú Zmluvu
o pôžičke a veriteľ odovzdá dlžníkovi na dobu jedného roka sumu 20.000,- Eur. Zo zmluvy vyplýva
záväzok dlžníka ponúknuť záruku vo forme predmetov nachádzajúcich sa v jej solárnom salóne na
adrese RAGNA TRADE s.r.o., E. F. J. XX, I., a to vzduchotechnické zariadenie, zariadenie technického
osvetlenia, výpočtové zariadenie a zariadenia oznamovacej techniky, 7 kusov solárnych strojov, 1 kus

stroja Flabelos. Zmluvné strany po vzájomnej dohode schválili obsah zmluvy, ktorý svojimi podpismi
overili. Na zmluve sa nachádza vlastnoručný podpis veriteľa, dlžníčky G. G. (konajúcej sama za seba)
ako aj to, že zmluva bola uzatvorená za prítomnosti dvoch svedkov, ktorí sú na zmluve uvedení a ktorí
zmluvu podpísali, a to C. H. B. a H. B.. Z písomnej Zmluvy o pôžičke vyplýva, že miestom uzatvorenia
zmluvy bol E..

23. Výsluchom žalobcu súd zistil, že žalovanú spoznal koncom r.2015 prostredníctvom priateľa C. B.,
ktorý vlastnil v E. solárium, s ktorým sa poznali dlhé roky. Od priateľa zistil, že žalovaná chce rozbehnúť
podnikanie na Slovensku a prevádzkovať solárne štúdium. Potrebovala k tomu nielen peniaze ale aj
odborné rady od ľudí, ktorí v tomto smere už podnikajú. Peniaze si preto požičala od neho ako aj od

H. B.. Tvrdil, že obaja jej požičali po 20.000,- Eur. Prvotná dohoda bola taká, že žalovaná príde osobne
do E., kde uzatvoria zmluvu a kde si peniaze prevezme. Mala sa dostaviť so svojim synom, ktorý však
v ten deň mal neodkladné pracovné povinnosti a ona sama vycestovať do zahraničia sama nechcela,
preto prišli oni za ňou do Trebišova, kde s ňou uzavreli Zmluvu a peniaze jej odovzdali. Tvrdil, že
písomné znenie Zmluvy vyhotovila jeho manželka doma a zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami

a svedkami v osobnom aute, na ktorom pricestovali do Trebišova, na parkovisku pred peňažným
ústavom(nespomínalsinanázovbanky),zaprítomnostisvedkovH.B.ajehomanželky,ktoríboliosobne
prítomní, keď sa Zmluva podpisovala. K podpísaniu zmluvy došlo až po tom, čo žalovanej peniaze
fyzicky odovzdal, a to sumu v hotovosti 20.000,- Eur, ktoré peniaze prepočítala, išla s nimi do banky,aby s nimi naložila podľa vlastného uváženia. Žalobca tvrdil, že on osobne so žalovanou do banky
nešiel. Nevidel v tom žiaden zmysel, lebo neovláda jazyk slovenský a s peniazmi nakladala žalovaná,
preto jeho prítomnosť nebola nutná. Tvrdil, že pôžičku poskytol žalovanej ako fyzickej osobe v čase,

keď rozbiehala podnikanie, nebola v tom ešte zbehlá, a tak jej nemohol úplne dôverovať a vedieť, či
obchodná spoločnosť v podnikaní bude úspešná preto trval na tom, že pôžička bude smerovať voči
fyzickej osobe. Prehlásil, že pôžičku poskytol bezúročne a dohodli sa, že do jedného roka peniaze
žalovaná vráti v celosti, hoci mala tendenciu žiadať splátky, s ktorými on nesúhlasil. Zdôrazňoval, že
medzi nimi bol priateľský vzťah, pomáhal jej pri rozbiehaní podnikania a keďže to bola dobrá známa jeho

priateľa H. B., staval na dôveru, nemal dôvod spochybňovať žalovanú alebo predpokladať, že voči nemu
bude nečestná. Žalobca nemal presné informácie o tom, za akým účelom si žalovaná peniaze požičala.
Predpokladal, že to bolo preto, lebo chcela investovať do svojho rozbiehajúceho sa podnikania, chcela
kúpiť zariadenie na prevádzku solária, klimatizáciu a iné zariadenia, ktoré boli pre tento účel nevyhnutné.
Tvrdil, že bol jej osobne veľmi nápomocný. Zabezpečoval jej kúpu zariadenia, nábytku v Maďarsku,
ktorý pomohol dopraviť a namontovať do salónu. Viackrát vycestoval do Trebišova a ako fyzická osoba

jej bol nápomocný, lebo v tom čase jej syn bol služobne vzdialený, mimo územia republiky. Výdavky,
ktoré mu v súvislosti s týmito cestami vznikli, mu žalovaná refundovala a potvrdil, že od nej prevzal
z tohto titulu 5.000,- Eur. Táto suma mala slúžiť na náhradu jeho súkromných výdavkov súvisiacich
s tým, že opakovane vycestoval z Maďarska do Trebišova a pomáhal jej. Tvrdil, že od žalovanej pri
uzatváraní Zmluvy nepožadoval žiadnu zábezpeku, lebo zábezpekou tohto zmluvného vzťahu bol jeho

kamarátH.B.,ktorémudôverovalaktorýznámosťsožalovanousprostredkoval.Pokiaľsadopísomného
vyhotovenia Zmluvy uviedlo, že ako zábezpeka slúžia hnuteľné veci uložené v sídle spoločnosti RAGNA
TRADE s.r.o. Trebišov, ktoré sú presne špecifikované v zmluve, neprikladal tomu veľký význam, pretože
si dôverovali a bol presvedčený o tom, že peniaze žalovaná vráti. Iný význam to pre neho nemalo. Štyri
roky sa snažil so žalobkyňou mimosúdne dohodnúť no v konečnom dôsledku to k ničomu neviedlo,

a preto už v r. 2019 podal prvýkrát žalobu na súd a domáhal sa vrátenia peňazí. Žalobu zobral späť, lebo
sa javilo, že sa dohodnú. Nakoľko žalovaná pôžičku nevrátila a nebola ochotná dlh ani len splácať, bol
nútený podať opäť žalobu. Potvrdil, že od žalovanej prevzal v dvoch prípadoch 5.000,- Eur a v jednom
prípade 1.000,- Eur, teda spolu 11.000,- Eur. Suma 5.000,- Eur predstavovala náhradu za jeho výdavky
v súvislosti s fyzickou účasťou na prácach v solárnom štúdiu žalovanej, 5.000,- Eur bola jeho odmena

za to, že bol k nej zhovievavý a nedal voči nej žalobu na súd a suma 1.000,- Eur bola pre H. B., ktorému
túto čiastku následne odovzdal. Išlo o peniaze, ktoré prevzal nie od žalovanej ako fyzickej osoby ale
od spoločnosti RAGNA TRADE s.r.o. Trebišov. Tvrdil, že je podnikateľ, doma má bežne hotovosť aj
v cudzej mene, preto nemal problém poskytnúť 20.000,- Eur z titulu pôžičky v hotovosti, peniaze mal
uložené doma.

24. Výsluchom žalovanej súd zistil, že pri náhodnej návšteve E. si všimla v meste solárium. Syna
napadlo, že by v niečom podobnom mohli podnikať na Slovensku aj oni, preto sa informovali, a tak
spoznali H. B., ktorý prevádzkoval v Miškolci solárium a vyťažením tejto osoby získavali informácie,
ktoré by im mohli pomôcť rozbehnúť podnikanie na Slovensku. Prostredníctvom B. sa zoznámila aj so

žalobcom. Po ich prvom informatívnom stretnutí žalobca a B. prejavili ochotu vycestovať do Trebišova,
obzrieť si ňou vybrané nebytové priestory, v ktorých chcela vykonávať podnikateľskú činnosť ale ona
v tom čase peniaze nemala nemohla by zakúpiť zariadenie do solária. Súhlasila s pôžičkou a Zmluvu
podpísala ale bránila sa tým, že ju podviedli, využili jej bezbrannosť, nevedomosť, súrili ju, tlačili
k podpisu Zmluvy ale fyzicky jej peniaze nikdy neodovzdali. tvrdila, že žalobca spolu so H. B. sami

navrhli, že jej finančne pomôžu, požičajú jej peniaze na rozbehnutie podnikania. Tvrdila, že ona ich nikdy
o pôžičku nežiadala ale ponuku prijala. Z jej výpovede vyplynulo, že žalobca a H. B. ju osobne vyhľadali
dňa 06.11.2015 v Trebišove. Stretli sa na parkovisku v aute, ktorým pricestovali a bolo trojmiestne.
Žalobca a B. jej predložili na podpis písomné vyhotovenie dvoch Zmlúv o pôžičke, z ktorých vyplývalo,
že každý z nich osobitne jej poskytuje peňažnú pôžičku vo výške 20.000,- Eur. Tvrdila, že existovali dve

samostatné Zmluvy o pôžičke v písomnom vyhotovení, na základe ktorej v jednom prípade požičiava
20.000,- Eur žalobca a v druhom prípade požičiava 20.000,- Eur H. B.. Potvrdila, že obe Zmluvy
vlastnoručne podpísala, hoci si v tom čase neuvedomovala čo podpisuje a aké to bude mať pre ňu
právne následky. Tvrdila, že napriek tomu, že zo znenia Zmluvy vyplýva prevzatie hotovosti 20.000,-
Eur od každého z nich, peniaze fyzicky od nich neprebrala. Tvrdila, že následne išla so žalobcom

do pobočky D. B. v Trebišove, kde jej obchodná spoločnosť RAGNA TRADE s.r.o. Trebišov mala
otvorený podnikateľský účet, na ktorý účet žalobca spolu so H. B. vložili finančnú hotovosť, 10.200,-
Eur žalobca a 10.000,- Eur H. B. a z tých istých peňazí, v ten istý deň ona poukázala sumu 36.000,-
Eur spoločnosti B., ktorú prevádzkoval v Maďarsku, a to Fényirány, Kft., Miškolc, kde si objednaladodávku zariadení do solária. Žalovaná tvrdila, že disponovala peniazmi, nepotrebovala si požičiavať
lebo jej syn si zobral úver vo výške 26.000,- Eur a poukázal na podnikateľský účet spoločnosti RAGNA
TRADE s.r.o. a s týmito peniazmi a peniazmi, ktoré tam vložil žalobca a p. B. mala dosť peňazí na to,

aby zaplatila kúpnu cenu solárnych trubíc pre Fényirány, Kft.,t.j. K.. Zdôraznila, že je jediná konateľka
a spoločníčka spoločnosti RAGNA TRADE s.r.o. I., ktorá prevádzkuje solárium Chocolate Brown Studio.
Napriek tomu nevedela uviesť aké mala vstupné výdavky súvisiace s rozbehnutím podnikania, vraj to
nepočítala a Zmluvu podpísala lebo sa bála reakcie žalobcu a p. B. ak by im nevyhovela a odmietla
by Zmluvu podpísať. Svoje konanie inak vysvetliť nevedela. Solárne štúdium otvorila v decembri 2015

a tvrdila, že vrátila žalobcovi dvakrát 5.000,- Eur a jedenkrát 1.000,- Eur, spolu 11.000,- Eur. Považovala
to za splátku pôžičky poskytnutej pre spoločnosť RAGNA TRADE s.r.o. žalobcom. Bránila sa a tvrdila, že
žalobcovi bezdôvodné nikdy neposielala peniaze a už vôbec nie pre jeho údajnú zhovievavosť voči nej
neobrátiť sa so svojim nárokom na súd a sumu 1.000,- Eur odovzdávala nielen žalobcovi ale aj p. B. a aj
svojmu synovi, čo vyplýva z listinných dôkazov, ktoré súdu predložila, aby takýmto spôsobom postupne
splácala tú pôžičku, ktorá bola poskytnutá spoločnosti RAGNA TRADE s.r.o. Trebišov. Tvrdila, že v tom

čase boli vzťahy medzi nimi mimoriadne priateľské, korektné, postavené na dôvere, čo odôvodňuje aj
ochotu a snahu žalobcu osobne sa podieľať na všetkých prípravných prácach súvisiacich s rozbehnutím
podnikania v jej soláriu v Trebišove.

25. Výsluchom svedka H. B. súd zistil, že žalobca je jeho priateľ, žalovaná je jeho klientka, a tak ako

žalobca aj on dňa 06.11.2015 poskytol žalovanej finančnú pôžičku vo výške 20.000,- Eur v hotovosti,
ktoré peniaze jej odovzdal za tých istých okolností ako žalobca, teda v Trebišove v aute, na ktorom
so žalobcom spoločne pricestovali, aby Zmluvy o pôžičke so žalovanou uzatvorili a peniaze jej
odovzdali. Potvrdil, že bol osobne prítomný, keď žalobca uzatváral Zmluvu so žalovanou, videl ako
zmluvu podpisujú, ako žalobca odovzdáva žalovanej 20.000,- Eur v hotovosti a potvrdil, že svedkom

uzatvorenia Zmluvy okrem neho bola aj manželka žalobcu. Svedok nemal vedomosti o tom či žalovaná
pôžičku žalobcovi vrátila čo i len čiastočne a nemal vedomosti ani o tom, či žalobca mal ďalšie
pohľadávky voči žalovanej okrem pôžičky, ktorá je predmetom sporu. Potvrdil, že aj on sa osobne
podieľal spolu so žalobcom na zariadení solária, v ktorom žalovaná podniká. Pomáhali jej v prípravných
prácach, zabezpečovali všetky záležitosti s tým súvisiace, nielen čo sa týka strojového zariadenia ale

aj stavebných prác, interiérového vybavenia a jeho obchodná spoločnosť dodala solárne trubice, za
ktoré Ragna Trade, s.r.o. osobitne zaplatila. Niektoré výdavky s tým súvisiace, ktoré vznikli žalobcovi,
resp. jemu osobne žalovaná vyrovnala, existujú však ešte nevysporiadané záväzky. Požičané peniaze
boli z väčšej časti použité na zaplatenie kúpnej ceny dodaných zariadení do solária jeho obchodnej
spoločnosti Fényirány Kft., ktorú prevádzkuje v E. ale svedok sa nepamätal či poskytnuté pôžičky

boli zabezpečené zálohom na hnuteľné veci. Svedok potvrdil, že obe pôžičky (ním aj žalobcom) boli
žalovanej poskytnuté ako fyzickej osobe a nie pre jej obchodnú spoločnosť Ragna Trade, s.r.o. Obaja
so žalobcom ju považovali za fyzickú osobu a nie konateľku obchodnej spoločnosti hoci vedeli, že
je konateľkou spoločnosti Ragna Trade, s.r.o. Ich úmyslom bolo peniaze požičať žalovanej a nie jej
obchodnej spoločnosti. Z jeho výpovede vyplynulo, že do Trebišova prišli na jeho motorovom vozidle,

ktoré sám šoféroval. V aute viezol žalobcu a jeho manželku a so žalovanou boli dohodnutí na stretnutí.
Spoločne išli pred banku, ktorú pomenovať nevedel a žalovaná, ktorej peniaze fyzicky odovzdali obaja
v hotovosti, išla sama do banky, kde peniaze uložila na účet a ako s nimi nakladala bolo na nej.
Tvrdil, že jeho auto bolo sedemmiestne, teda sa v ňom všetci zmestili. Svedok potvrdil, že na všetkých
písomnostiach, ktoré mu súd predložil k nahliadnutiu a nachádzajú sa na č.l. 76, 77 je jeho

vlastnoručný podpis. Ide o doklady preukazujúce prevzatie peňazí od žalovanej ale nie z titulu pôžičky,
ktorá jej bola poskytnutá žalobcom, resp. ním ale z iného právneho dôvodu. Tvrdil totiž, že sa spolu
so žalobcom podieľali na prípravných prácach a dodaní zariadenia, materiálu pre solárne štúdium na
základe iných zmluvných dojednaní medzi nimi, a preto k prevzatiu peňazí od žalovanej došlo z tohto
dôvodu. O vykonaných prácach pre žalovanú neexistujú žiadne písomné doklady, pretože sa na tom

dohodli iba ústne. On a žalobca práce vykonali a žalovaná to vyplácala priebežne.

26. Žalovaná s výpoveďou svedka nesúhlasila. Tvrdila, že svedok prišiel so žalobcom do Trebišova
na trojmiestnej dodávke. Spolu s ňou sedeli traja na predných sedadlách tohto motorového vozidla,
iné osoby tam prítomné neboli. To, že tam bola aj žalobcova manželka, nie je pravda. Zmluva bola

pripravená, súrili ju, aby ju podpísala a išla s peniazmi do banky. Trvala na svojej výpovedi, v zmysle
ktorej s peniazmi nedisponovala, lebo ich nikdy neprevzala. Po podpísaní Zmluvy išli všetci traja do
banky, kde peniaze zamestnancovi banky odovzdal svedok, a to v hotovosti 10.000,- Eur a žalobca
odovzdal osobne zamestnankyni banky 10.200,- Eur v hotovosti. Ona žiadne peniaze neodovzdávala.27. Svedok na svojej výpovedi trval. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej. Trval na tom, že žalovaná išla do
banky s peniazmi, ktoré od nich prevzala.

28. Výpoveďou svedkyne C. H. B., manželky žalobcu súd zistil, že o poskytnutí finančnej pôžičky
žalobcom žalovanej v novembri 2015 vo výške 20.000,- Eur vedomosti mala. Súhlasila s tým, aby
žalobca takúto pôžičku žalovanej poskytol hoci peniaze na pôžičku pochádzali z ich spoločných úspor,
resp. spoločného podnikania. Potvrdila, že na požiadanie manžela vopred pripravila písomné znenie

Zmluvy, tak pre manžela ako aj pre H. B. a osobne sa zúčastnila v Trebišove uzatvorenia a podpísania
Zmluvy. Svedkyňa potvrdila odovzdanie peňazí žalovanej žalobcom ako aj H. B.. Svedkyňa nemala
vedomosti o tom, či žalovaná pôžičku splatila, resp. čiastočne splatila. Potvrdila však vyplatenie sumy
5.000,- Eur, ktorá suma mala kompenzovať výdavky jej manžela v súvislosti s prácami, ktoré vykonal
pre obchodnú spoločnosť žalovanej. O iných veciach svedkyňa vedomosti nemala. Z jej výpovede
vyplynulo, že do Trebišova prišli na dodávke H. B.. Išlo o veľké viacmiestne auto svetlej farby, ktoré

bližšiešpecifikovaťnevedela.Pocestevyzdvihližalovanúasmerovalispoločnepredbanku,ktorejnázov
uviesť nevedela. V aute, v jej prítomnosti došlo k prepočítaniu a odovzdaniu peňazí žalovanej. Bankovky
boli v rôznych nominálnych hodnotách. Po ich prepočítaní a odsúhlasení došlo k podpísaniu Zmluvy
o pôžičke zmluvnými stranami. Obe Zmluvy o pôžičke boli identické, rozdiel bol iba v osobe veriteľa,
suma bola totožná, pri každej zmluve 20.000,- Eur. S prevzatými peniazmi žalovaná odišla do banky.

Žalobca, ďalší svedok ani ona so žalovanou do banky nešli. Svedkyňa nezisťovala účel poskytnutia
finančných prostriedkov žalovanej ale z počutia od manžela vedela, že žalovaná ich zrejme použije
na svoje podnikateľské aktivity. Potvrdila, že žalobca žalovanej fyzicky vypomáhal pred otvorením jej
solária ale či existovala dohoda medzi stranami sporu ohľadom kompenzácie za takto odvedenú prácu
vedomosti nemala. Pamätala sa, že v písomnej Zmluve o pôžičke boli vymenované hnuteľné veci pre

prípad, že by sa pôžička nevrátila, ktoré by mali slúžiť ako zábezpeka, no bližšie sa už vzhľadom na
odstup času k tomu nevedela vyjadriť a nemala vedomosti o tom, prečo sa nepristúpilo k realizácii
predaja hnuteľných vecí, ktoré mali slúžiť ako zábezpeka.

29. Žalovaná považovala výpoveď svedkyne za lož. Tvrdila, že svedkyňu v čase uzatvárania pôžičky

ešte nepoznala a osobne sa spoznali až vtedy, keď už prevádzkovala solárium ale k pôžičke malo dôjsť
skôr.

30. Výsluchom svedka G. G., syna žalovanej súd zistil, že so H. B. sa zoznámili v čase, keď matka
rozmýšľala o svojom budúcom podnikaní v oblasti solárneho biznisu, s ktorým ani on ani jeho matka

skúsenosti nemali. Na internete zisťovali informácie ohľadom tohto predmetu podnikania. Zistili, že
v Budapešti existuje spoločnosť, ktorá sa tomu venuje. Vyhľadal ich, získal informácie, ktoré posunul
svojej matke a takto sa skontaktovali so H. B.. V tom čase vedel, že na podnikanie podobného druhu
treba cca 25.000,- až 30.000,- Eur. Bol ochotný vybrať pôžičku v banke, aby svojej matke pomohol
zahájiť podnikanie. Tvrdil, že v júni, resp. júli 2015 vybral v banke úver vo výške 25.000,- Eur ale

nakoľko ako štátny zamestnanec podnikať nemôže, peniaze požičal matke, ktorú chcel tak podporiť v jej
rozhodnutí začať s podnikaním. Dohliadal na všetky jej kroky, bol jej oporou. Tvrdil, že žalovaná mala
aj vlastné finančné zdroje, preto sa rozhodli, že sa pokúsia v tomto odvetví podnikať. Prišli na osobné
stretnutie za žalobcom a H. B.. Začali o týchto veciach premýšľať. Žalobca a H. B. navrhli jeho matke,
aby založili spoločnú obchodnú spoločnosť, na ktorej by aj oni finančnej participovali ale iba fakticky

teda v postavení tichých spoločníkov. Za tým účelom vyhľadal advokáta, ktorého požiadal o založenie
obchodnej spoločnosti s účasťou dvoch zahraničných osôb, teda občanov Maďarskej republiky. No
advokát ho odhováral tvrdiac, že by s tým boli spojené komplikácie, preto od toho upustili. Žalobca so H.
B. naliehali, o všetkom chceli mať prehľad a finančne prispeli jeho matke, ktorá odkupovala obchodnú
spoločnosť, a to tak, že každý prispel sumou 570,- Eur za odkúpený obchodný podiel v Ragna Trade ,

s.r.o. Trebišov. Svedok tvrdil, že žalobca ale aj H. B. s ním boli v neustálom kontakte, komunikovali
spolu elektronicky. Chceli vedieť o všetkom čo súvisí s budúcim podnikaním žalovanej a on bol iba ich
sprostredkovateľom. Pri vybraní nebytových priestorov a podpísaní nájomnej zmluvy sa správali ako
keby to bolo ich podnikanie a nie podnikanie jeho matky. Vystupovali veľmi priateľsky, bezprostredne.
Chodievali spoločne na obchodné rokovania do Budapešti, na posedenia, na večere a vzťah medzi nimi

bol dobrý preto si nevedel vysvetliť zmenu ich správania voči jeho matke. V čase, keď mali zakúpiť
zariadenia do solária, H. B. tvrdil, že jeho matka nemá dosť peňazí na to, aby všetky výdavky ustála
preto navrhol, že jej pomôžu a poskytnú jej pôžičku, aby mohla podnikanie začať. Svedok tvrdil, že
využili jeho neprítomnosť, lebo v tom čase bol služobne vzdialený, kontaktovali jeho matku, ktorá impodpísala Zmluvy, z ktorých vyplýva, že si od nich požičala po 20.000,- Eur. Tvrdil, že tie isté peniaze
žalobca so H. B. v ten istý deň vložili na podnikateľský účet spoločnosti jeho matky, odkiaľ sa poukazovali
peniaze na účet B., resp. jeho obchodnej spoločnosti Fényirány Kft. za dodané zariadenia do solária.

Svedok tvrdil, že má vedomosti o tom, že RAGNA TRADE, s.r.o. Trebišov prevzala 20.000,- Eur z titulu
pôžičky a pôžičku už žalobcovi vrátila. Na všetkých dokladoch o vrátení peňazí je aj jeho podpis. Tvrdil,
že obchodná spoločnosť jeho matky nemá žiadne pohľadávky ani záväzky voči žalobcovi ani H. B. a že
dodaný materiál a stroje boli nadhodnotené, kupované predražene, čo však nie je predmetom tohto
konania. Svedok potvrdil, že nebol účastný uzatvárania Zmluvy, nebol prítomný, keď sa strany sporu

dohadovali na podstatných náležitostiach Zmluvy, nevidel za prítomnosti koho sa Zmluva uzatvárala ako
ani to či došlo k odovzdaniu peňazí žalovanej. Má iba sprostredkované informácie o tomto zmluvnom
vzťahu, ktoré mu poskytla žalovaná tak ako to súdu pri výpovedi popísal.

31. K výpovedi svedka sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že aj keď svedok vybral v banke pôžičku
vo výške 25.000,- Eur, ktorú poskytol svojej matke, bolo to oveľa neskôr ako pôžička, ktorú poskytol

žalovanej on sám. Tvrdil, že medzi ním a žalovanou neexistovala žiadna dohoda, na základe ktorej by
sa mali s p. B. podieľať na zisku obchodnej spoločnosti RAGNA TRADE, s.r.o.

32 Z čestného prehlásenia RAGNA TRADE s.r.o. Trebišov zo dňa 07.07.2016 (č.l. 102) vyplýva, že
H. B., B. A. a G. G. preberajú od tejto obchodnej spoločnosti, každý z nich po 1.000,- Eur, čo potvrdili

svojimi podpismi. Za spoločnosť RAGNA TRADE s.r.o. Trebišov je podpísaná žalovaná.

33. Z potvrdenia o prevzatí zo dňa 20.07.2017 (č.l. 78) vyplýva, že v tento deň od žalovanej žalobca
prevzal 5.000,- Eur, H. B. 5.000,- Eur a G. G. 5.000,- Eur z príjmov obchodnej spoločnosti nachádzajúcej
sa v Trebišove (Chocolate Brown – solárne štúdio). Ako svedok na potvrdení je uvedená manželka

žalobcu C. H. B..

34. Z potvrdenia o odovzdaní sumy 5.000,- Eur zo dňa 07.06.2018 (č.l. 79) vyplýva, že žalovaná
odovzdala žalobcovi za prítomnosti svedka G. G. 5.000,- Eur a v ten istý deň odovzdala za prítomnosti
svedka G. G. 5.000,- Eur H. B.. Dôvod vyplácania týchto finančných prostriedkov špecifikovaný nie je.

35. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C/43/2020 súd zistil, že na tunajšom súde prebieha
konanie strán sporu H. B. c/a G. G. o zaplatenie 20.000,- Eur s prísl. z titulu Zmluvy o pôžičke zo
dňa 06.11.2015, ktorej kópia sa nachádza na č.l. 24 tohto spisu. Žaloba bola podaná na upomínacom
súde Okresný súd Banská Bystrica. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 17Up/1425/2019 dňa

28.11.2019, proti ktorému podala žalovaná odpor, a preto sa vec postúpila na Okresný súd Trebišov. Na
Okresnom súde v Trebišove sa konanie vedie od 12.06.2020. Uznesením sp. zn. 2C/43/2020-52 zo dňa
31.07.2020 súd konanie prerušil na 6 mesiacov. Dňa 29.01.2021 žalobca podal návrh na pokračovanie
v konaní lebo sa strany sporu mimosúdne nedohodli. Z obsahu spisu súd zistil, že žalovaná sa v konaní
bráni rovnakými argumentmi ako v konaní sp. zn. 13C/2/2022. Namieta svoju pasívnu legitimáciu.

Spochybňuje poskytnutie pôžičky jej ako fyzickej osobe, spochybňuje prevzatie peňazí. Tvrdí, že vrátila
10.100,- Eur a viac si nepožičala.

36. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 14C/19/2020 súd konštatuje, že v minulosti sa
na tunajšom súdu viedlo totožné konanie s totožnými stranami sporu a zhodným predmetom konania.

Konanie začalo podaním žaloby na Okresný súd Banská Bystrica dňa 16.11.2019 a bolo po postúpení
veci Okresnému súdu Trebišov zastavené podľa § 163 ods. 2 CSP uznesením sp. zn. 14C/19/2020-59
zo dňa 28.4.2021 z dôvodu, že žiadna zo strán sporu po prerušení konania podľa § 163 ods. 1
CSP (na základe zhodného návrhu strán sporu), v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia
o prerušení konania nepodala návrh na pokračovanie v konaní. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 27.5.2021.

37. Žalovaná podaním zo dňa 21.06.2022 navrhla z dôvodu hospodárnosti spojiť veci sp. zn.
13C/2/2022 a sp. zn. 2C/43/2020 na spoločné konanie. Súd konštatuje, že uznesením sp. zn.
2C/43/2020-212 zo dňa 04.07.2022 súd návrh žalovanej na spojenie veci zamietol. Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2022.
37.1. Na pojednávaní dňa 24.7.2024 žalovaná oznámila súdu, že do konania sp. zn. 2C/43/2020 dala
opäť návrh na spojenie vecí sp. zn. 13C/2/2022 a sp. zn. 2C/43/2020, o ktorom súd ešte nerozhodol.Takýto návrh dala z dôvodu vhodnosti, aby prebiehalo síce o dvoch nárokoch ale iba jedno konanie lebo
spolu úzko súvisia.
37.2. Súd konštatuje, že o takomto návrhu žalovanej v inom konaní vedomosti nemal ale bez ohľadu

na to, argumenty, na základe ktorých žalovaná žiada spojiť veci na spoločné konanie od 4.7.2022
sa nezmenili preto možno predpokladať, že by jej návrh na spojenie vecí súd opätovne zamietol. Na
doplneniedôvodov,nazákladektorýchbol prvýnávrhžalovanejnaspojenievecízamietnutýpreddvoma
rokmi súd poukazuje na ústavnú zásadu zákonného sudcu, ktorá takému spojeniu tak isto bráni a nad
rámec vyššie uvedeného treba poukázať aj na to, že každé konanie sa týka iného zmluvného vzťahu,

strany sporu nie sú totožné preto spojenie veci nie je odôvodnené.

38. Z potvrdenia vystaveného D. B., pobočka Trebišov zo dňa 30.11.2015 (č.l. 145) súd konštatuje, že
žalovaná G. G. dňa 06.11.2015 vložila do pokladne banky čiastku 20.000,- Eur.

39. Žalobca podaním zo 23.06.2022 poukazuje na to, že v konaní preukázal platné uzatvorenie Zmluvy

lebo boli dohodnuté jej podstatné náležitosti, a to reálne prenechanie pôžičky dlžníkovi, povinnosť
dlžníka vrátiť dlh do doby jedného roka, čo žalovaná svojim podpisom na zmluve potvrdila. Pokiaľ
žalovanánepreukáže,žedôvodomplatby(oktorýchpredložilasúdupotvrdenia)boločiastočnésplatenie
pôžičky, nie je možné tieto platby považovať za čiastočné vrátenie dlhu. Žalobca preto tvrdenie žalovanej
rázne popieral a tvrdil, že žalovaná vrátenie pôžičky v konaní nepreukázala. Zdôraznil, že dôkazné

bremeno ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktoré má za následok zánik dlhu, leží na dlžníkovi,
teda na žalovanej a podľa platnej judikatúry od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu
žalovanáeštenevrátilapožičanépeniaze.Žalovanájevpostavenídlžníka,zaťažujejudôkaznébremeno
preukázania toho, že k vráteniu pôžičky došlo a nie je na žalobcovi, aby preukazoval nezaplatenie
dlhu. Zdôraznil, že platby, ktorými žalovaná preukazuje svoje tvrdenie o vrátení a splatení pôžičky,

nepredstavovali vrátený dlh išlo o iné platby a navyše na potvrdeniach o ich zaplatení nebol uvedený
dôvod ich vyplatenia. V súvislosti s vložením sumy 20.000,- Eur žalovanou na podnikateľský účet svojej
obchodnej spoločnosti RAGNA TRADE s.r.o. v deň poskytnutia pôžičky žalobca uviedol, že v oboch
súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Trebišov žalovaná tvrdí, že žalobca a p. B. poskytli
jej v daný deň iba sumu 20.000,- Eur. Svoje tvrdenie preukazuje práve realizovaným vyššie uvedeným

vkladom v daný deň. Žalobca tvrdil, že žalovaná sa sama rozhodlo vložiť do banky iba sumu 20.000 Eur
asostatnýmipeniazminakladalapodľasvojhouváženia.PeniazmivloženýminaúčetspoločnostiRagna
Trade,a.s.následnenakladalatak,že uhradilafaktúrunanákupsolárnychstrojovvovýške33.320,-Eur.
Táto skutočnosť však nepreukazuje automaticky to, že by žalovaná od žalobcu a p. B. prijala pôžičku
len vo výške 20.000,- Eur, lebo žalobca bol sám svedkom toho, že žalovaná pri zariaďovaní solárneho

štúdia uhrádzala viacero vecí v hotovosti a na jeho rozbehnutie potrebovala oveľa vyššiu sumu ako len
20.000,- Eur. Pôžička bola poskytnutá dňa 06.11.2015 a solárne štúdium bolo uvedené do prevádzky
dňa 15.12.2015. Je evidentné, že žalovaná mala k dispozícii dosť peňazí a ako vyplynulo z výsluchov,
žalobca žalovanej poskytol pôžičku práve na rozbehnutie podnikania a zariadenia solárneho štúdia.
Je ale minimálne zvláštne a zarážajúce, že žalovaná ako jediná spoločníčka a konateľka spoločnosti

RAGNATRADEs.r.o.nevedelapovedaťsúduakémalacelkovévstupnénákladysúvisiacesozahájením
podnikania, ako to všetko financovala, a to ani len približne. Z jej výpovede vyplynulo jedine to, že ona ani
jejobchodnáspoločnosťnečerpalavbankežiadenúver.Žalobcapoukázalnasúdupredloženéfotografie
z prázdnych priestorov solárneho štúdia ešte z času pred jeho zariadením, na ktorých sa nachádza
aj žalobca, z čoho vyplýva, že on sám chodieval pomáhať žalovanej tak, ako to uviedol aj v priebehu

konania. Poskytol žalovanej pri rozbiehaní jej podnikania viaceré pomocné služby a práce, čím mu
vznikli nemalé výdavky (ubytovanie, cestové a pod.), teda už len z toho vyplýva, že žalovaná mala voči
žalobcovi v minulosti viaceré záväzky, ktoré mohli byť dôvodom a podľa žalobcu aj boli dôvodom na
plnenie žalovanou voči nemu.

40. Žalovaná v priebehu celého konania namietala svoju pasívnu legitimáciu. Predložila listinné dôkazy,
z ktorých súd zistil, že svedok G. G., syn žalovanej dňa 16.10.2015 poukázal 14.000,- Eur na
podnikateľský účet spoločnosti RAGNA TRADE s.r.o. Trebišov. Žalovaná tvrdila, že žalobca a H. B.
sa podieľali na podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti RAGNA TRADE s.r.o., čo preukazovala
dôkazom o vynaložení sumy 570,- Eur týmito osobami, ktoré predstavujú jednu tretinu z vynaložených

nákladov na obstaranie spoločnosti RAGNA TRADE s.r.o. Nakoľko zo zápisnice z rozhodnutia jediného
spoločníka RAGNA TRADE s.r.o. Trebišov zo dňa 02.09.2015 vyplýva, že cena za prevod obchodného
podielu bola dohodnutá medzi zmluvnými stranami na 1.200,- Eur, vynaložené náklady predstavovali
1.700,- Eur, pričom jedna tretina nákladov predstavuje po zaokrúhlení 570,- Eur. 1/3 z dôvodu, žežalovaný a svedok H. B. sa stavali do role spoločníkov každý v podiele jednej tretiny z celku. Ako
dôkaz predložila franchisingovú zmluvu zo dňa 20.07.2017 uzatvorenú medzi Sun systém Kft. a RAGNA
TRADE s.r.o., z ktorej vyplýva, že ju podpísal ako tretia osoba aj H. B. ako investor kapitálu, ktorý sa pri

zriadení solárneho štúdia rozhodol prispieť dvojtretinovou časťou kapitálu a tak zasahovať do riadenia
solárneho štúdia prípadne niesť za to aj zodpovednosť. Žalovaná poukazovala na to, že tieto listinné
dôkazy preukazujú ako žalobca a H. B. konali a vystupovali v obchodnoprávnych vzťahoch spoločnosti
RAGNA TRADE s.r.o. Trebišov s úmyslom podieľať sa na podnikaní tejto obchodnej spoločnosti, a to aj
napriek tomu, že sa právne a platne nestali spoločníkmi ani tichými spoločníkmi. Všetky tieto argumenty

preto nasvedčujú tomu, že žalovaná v konaní nie je pasívne vecne legitimovaná.

41. Zo zápisnice z rozhodnutia jediného spoločníka, ktorý vykonáva právomoci valného zhromaždenia
spoločnosti RAGNA TRADE s.r.o. Trebišov zo dňa 02.09.2015 (č.l. 216) súd konštatuje, že
spoločníčka, zakladateľka E. L. M. vykonávajúca právomoci valného zhromaždenia spoločnosti 100%-
nými hlasmi rozhodla o udelení súhlasu prevodu svojho obchodného podielu spoločnosti so splateným

vkladom na základnom imaní vo výške 5.000,- Eur pre nadobúdateľku G. G. – žalovanú. Prevádzajúca
E. L. M. previedla svoj obchodný podiel so splateným vkladom na základnom imaní vo výške 5.000,- Eur,
s ktorým je spojený 100%-ný podiel na zisku, strate a na hlasovacích právach spoločnosti do vlastníctva
nadobúdateľky G. G. za vzájomnú dohodnutú kúpnu cenu 1.200,- Eur.

42. Z úplného znenia zakladateľskej listiny spoločnosti RAGNA TRADE s.r.o. Trebišov zo dňa
02.09.2015 zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I odd. Sr.o. vložka 27039/V (č.l.
220) vyplýva, že G. G. je jediná spoločníčka a konateľka uvedenej spoločnosti.

43. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 4C/9/2024 súd konštatuje, že

žalobca A. B. podal proti žalovanej G. G. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o ktorom
rozhodlo súd uznesením č.k. 4C/9/2024-25 zo dňa 20.2.2024, ktorým zriadil záložné právo v prospech
žalobcu k nehnuteľnostiam citovaným v petite tohto rozhodnutia a priznal mu nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Žalovaná podala odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach
uznesením č.k. 6Co/84/20224-74 zo dňa 8.7.2024, ktorým zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu

doplnení účelu zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 20.000 € s prísl. uplatnenej žalobcom
v konaní vedenom na OS TV pod sp. zn 13C/2/20220 proti žalovanej. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 7.8.2024.

44. Okresný súd Trebišov listom zo dňa 11.4.2024 požiadal Ministerstvo spravodlivosti Maďarskej

republiky o súčinnosť v súlade s Oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR č. 82/1997 Z.z.
Európskehodohovoruoinformáciáchocudzompráve.Súdžiadalozaslanieplatnéhoaúčinnéhoznenia
(v žiadosti citovaných zákonných ustanovení) zákona č. V. z roku 2013 - maďarského Občianskeho
zákonníka (Polgári Törvénykönyv).

45. Na výzvu súdu Ministerstvo spravodlivosti Maďarskej republiky reagovalo listom zo dňa 30.04.2024
(č.l. 421), ktorým súdu zaslalo znenie požadovaných paragrafov platného a účinného maďarského
Občianskeho zákonníka č. V. z roku 2013, teda paragrafové znenie platné a účinné ku dňu uzatvorenia
Zmluvy o pôžičke zo dňa 06.11.2015.

46. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

47. Podľa § 6.22 ods. 1 zákona č. V. z roku 2013 o Občianskom zákonníku Maďarskej republiky platného
a účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, t.j. k 06.11.2015, ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávky
sa premlčujú po piatich rokoch.

48. Podľa § 6:63 ods. 1, 2 cit. zák., Zmluva vzniká spoločným a súhlasným vyjadrením vôle zmluvných
strán.

(2) Na vznik Zmluvy je potrebná dohoda strán o podstatných náležitostiach, alebo o náležitostiach,

ktoroukoľvek z nich požadovaných za podstatné. Dohoda o náležitostiach považovaných za podstatné je
podmienkou vzniku Zmluvy vtedy, ak zmluvná strana výslovne vyhlásila, že v prípade chýbajúcej dohody
o danej náležitosti si neželá Zmluvu podpísať.49. Podľa § 6.64 ods. 1 cit. zák., kto prejaví svoju vôľu na uzavretie Zmluvy jednoznačne vyjadreným
právnym vyhlásením o podstatných náležitostiach Zmluvy, je svojim právnym vyhlásením viazaný.
Navrhovateľ môže upraviť lehotu viazanosti svojho návrhu.

50. Podľa § 6.66 cit. zák., návrh je možné prijať právnym vyhlásením vyjadrujúcim súhlas s návrhom.

51. Podľa § 6.69 ods. 1, 2 cit. zák., Zmluva vznikne vtedy, keď sa prijímajúce právne vyhlásenie stane
účinným.

(2) Ak návrhy na prijatie boli urobené na rovnakom mieste, miestom uzavretia Zmluvy je miesto urobenia
právnych vyhlásení. V ostatných prípadoch je miestom uzavretia Zmluvy sídlo navrhovateľa, v prípade
fyzickej osoby jeho bydlisko, ak ho nemá, miesto, kde sa bežne zdržiava.

52. Podľa § 6:70 ods. 1 cit. zák., na uzavretie Zmluvy v písomnej forme je možné urobiť návrhy

prijímajúce vyhlásenie v písomnej forme.

53. Podľa § 6:383 cit. zák., Zmluva o pôžičke zaväzuje veriteľa k vyplateniu určenej peňažnej sumy,
dlžníka zaväzuje k neskoršiemu vráteniu peňažnej sumy v súlade so Zmluvou a k plateniu úrokov.

54. Podľa § 6:388 (Priateľská pôžička) cit. zák., dlžník nie je povinný platiť úrok ani iné poplatky, ak si
to zmluvné strany výslovne dohodli, alebo to vyplýva z účelu Zmluvy alebo okolnosti prípadu. V tomto
prípade sa použijú ustanovenia o Zmluve o pôžičke s tou odchýlkou, že za:
a) veriteľ aj bez podstatnej zmeny svojich okolností môže odoprieť vyplatenie požičiavanej sumy
a požadovať vrátenie už vyplatenej požičiavanej sumy,

b) dlžník nie je povinný platiť poplatok za udržiavanie požičiavanej sumy k dispozícii.

55. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru, že strany sporu dňa 06.11.2015 platne uzatvorili
Zmluvu, ktorá vznikla spoločným a súhlasným vyjadrením vôle oboch zmluvných strán o tom, že žalobca
akoveriteľposkytuježalovanejakodlžníčkepeňažnúpôžičkuvovýške20.000,-Eurbezúročne.Zmluvné

strany v tomto zmluvnom vzťahu vystupovali ako osoby fyzické, čo vyplýva zo znenia písomnej Zmluvy
(č.l. 12) ale aj z ich vlastnoručných podpisov nachádzajúcich sa na Zmluve bez pochýb vyplýva, že
ani jedna zo zmluvných strán nekonala v mene žiadneho iného právneho subjektu (či už fyzickej alebo
právnickej osoby). Zmluvné strany sa dohodli na podstatných náležitostiach tohto zmluvného vzťahu, čo
bolo podmienkou platného vzniku zmluvy a keďže takéto vyhlásenie obe zmluvné strany urobili písomne,

takýmto právnym vyhlásením sú viazaní, a to v súlade s § 6:61 ods. 1 maďarského Občianskeho
zákonníka.
55.1. V konaní nebolo sporné, že peniaze boli poskytnuté bezúročne, išlo teda o tzv. „priateľskú pôžičku“
v súlade s § 6:388 cit. zák., v zmysle ktorého dlžník nie je povinný platiť úrok ani iné poplatky, ak sa na
tom zmluvné strany výslovne dohodli alebo to vyplýva z účelu zmluvy alebo okolností prípadu. Veriteľ

potvrdil, že peniaze požičiaval bezúročne, preto od dlžníčky okrem požičanej sumy 20.000,- Eur nič iné
nepožaduje
55.2. Vzhľadom k tomu, že návrh na uzavretie Zmluvy a prijatie návrhu neboli učinené na jednom
mieste, podľa § 6:61, ods. 2 cit. zák. miestom uzavretia zmluvy je sídlo veriteľa, a to aj napriek tomu,
že k podpísaniu zmluvy došlo v sídle dlžníka, teda v Trebišove. Táto okolnosť však nemala vplyv na

platné uzavretie Zmluvy, pretože zmluvné strany zhodne potvrdili, že aj napriek tomu, že v písomnom
vyhotovení Zmluvy o pôžičke sa uvádza ako miesto uzatvorenia zmluvného vzťahu E., v skutočnosti
Zmluva bola podpísaná v mieste bydliska dlžníčky, za ktorou veriteľ osobne vycestoval, lebo žalovaná
z osobných dôvodov na dohodnuté miesto do Miškolca prísť nemohla.
55.3. Vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo tvrdenie žalobcu, že peniaze vo výške 20.000,-

Eur žalovanej ako fyzickej osobe, v deň podpísania Zmluvy odovzdal. Žalovaná prevzatie peňazí
popierala. V tomto smere však bolo jej povinnosťou uniesť dôkazné bremeno a preukázať, že tomu tak
nebolo. Svoje tvrdenie však v konaní ničím nepreukázala. Súd preto konštatuje, že tvrdenie žalobcu
o odovzdaní peňazí ňou úspešne popreté nebolo.
55.4. Svedecké výpovede H. B. a C. H. B. súd vyhodnotil ako podstatné, dôveryhodné a spoľahlivé, a to

aj napriek tomu, že svedkyňa je manželkou žalobcu a svedok B. poskytol žalovanej rovnakú pôžičku,
ktorú si voči nej uplatňuje v osobitnom konaní. Ide totiž o osoby, ktoré sa osobne zúčastnili uzatvorenia
Zmluvy a odovzdanie peňazí potvrdili lebo boli osobne prítomné, keď k tomu došlo. Žalovaná bez
logického argumentu písomnú Zmluvu vlastnoručne podpísala hoci zo znenia tejto zmluvy vyplýva,že v čase uzavretia zmluvy boli prítomné tieto osoby, ktoré ju podpísali a zúčastnili sa ako svedok
pri odovzdaní peňazí. Tvrdenie žalovanej, že zmluva bola uzatvorená bez prítomnosti týchto svedkov
nebolo v konaní preukázané. Žalovaná teda svoje tvrdenie ani v tomto smere ničím nepreukázala

hoci dôkazné bremeno bolo na jej strane, ktoré však v konaní neuniesla. Pokiaľ so znením Zmluvy
nesúhlasila, resp. mala výhrady voči tomu, že nie je v súlade so skutočnosťou (svedkovia tam neboli
apod.)nemalatakútoZmluvupodpísať.PodpísanímZmluvyvšakjejobsahuznalaajeňouplneviazaná.
Súd nemal pochybnosti o pravdivosti svedeckých výpovedí lebo existuje písomný dôkaz preukazujúci
tvrdenia žalobcu, (z obsahu ktorého vyplývajú skutočnosti svedkami uvádzané), a to písomná Zmluva

o pôžičke, ktorú žalovaná vlastnoručne podpísala. Tvrdenie žalovanej, že Zmluvu podpísala a svojim
vlastnoručným podpisom deklarovala prevzatie hotovosti 20.000 Eur, hoci tomu tak v skutočnosti nebolo,
súd vyhodnotil ako nelogické, cielené a tendenčné ak v tomto smere v konaní žiaden dôkaz preukazujúci
jej tvrdenie nepredložila. Jej tvrdenie o tom, že k podpísaniu Zmluvy ( so všetkými jej náležitosťami)
bola donútená žalobcom a H. B., ktorí ju súrili, bola preto v časovej tiesni, súd vyhodnotil ako účelové
vsnahevyhnúťsa splneniupovinnostivyplývajúcejzoZmluvy.Dôkazomoodovzdanípeňazíjesamotná

písomná Zmluva o pôžičke, ktorá odovzdanie peňazí dlžníkovi deklaruje.
55.5. Právne bezvýznamné bolo na aký účel žalovaná peniaze použila ale z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že v deň uzatvorenia Zmluvy a odovzdaní peňazí žalovanej, t.j. dňa 06.11.2015 bola ňou
suma 20.000,- Eur vložená v D. B., pobočka Trebišov na podnikateľský účet jej obchodnej spoločnosti
RAGNA TRADE, s.r.o. I., v ktorej v tom čase vystupovala ako jediná konateľka a spoločníčka, teda

iba ona mohla s peniazmi obchodnej spoločnosti nakladať. Svoje tvrdenie o tom, že peniaze vkladal
žalobca, resp. p. B. v konaní nepreukázala a pokiaľ by tomu tak bolo, z potvrdenia peňažného ústavu by
táto skutočnosť priamo vyplývala. Banka však deklarovala, že vklad vo výške 20.000 Eur dňa 6.11.2015
realizovala žalovaná a nikto iný. V tejto súvislosti súd konštatuje, že zákon nezakazuje vkladať na
podnikateľský účet obchodnej spoločnosti finančnú hotovosť aj inými osobami. Tvrdenie žalovanej,

že peniaze do banky priniesol žalobca, ktorý peniaze vložil na jej podnikateľský účet, z vykonaného
dokazovania nevyplynulo a žalovaná ani toto tvrdenie v konaní nepreukázala. Dôkazy v tomto smere
neprodukovala. Súd teda konštatuje, že z potvrdenia o vložení sumy 20.000,- Eur, vystaveného D.
B., pobočka Trebišov dňa 30.11.2015 vyplýva, že 06.11.2015 boli peniaze v hotovosti vložené na účet
žalovanou a nie inou osobou. Žalovaná teda s peniazmi nakladala a bolo na nej, na aký účel peniaze

použije. Pokiaľ ich použila na vyplatenie kúpnej ceny zariadenia do svojho solária, ktoré prevádzkovala
jej obchodná spoločnosť RAGNA TRADE s.r.o. Trebišov, bolo jej právom takto rozhodnúť ale nemení to
nič na skutočnosti, že je zo Zmluvy o pôžičke, ktorú 06.11.2015 v písomnej podobe uzatvorila, viazaná
ako osoba fyzická preto je povinná veriteľovi peniaze vrátiť.
55.6. V konaní nebolo sporné, že lehota splatnosti pôžičky bola dohodnutá do 06.11.2016, teda žalovaná

bola povinná pôžičku v jednoročnej lehote vrátiť. Žalovaná nepreukázala, že požičanú sumu žalobcovi
vrátila, resp. dlh čo i len z časti splatila. Ňou predložené listinné dôkazy preukazovali vyplácanie
finančných hotovostí žalobcovi ale z dôvodu, ktorý na potvrdeniach absentoval. Žalovaná predložila
listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že dňa 07.07.2016 obchodná spoločnosť RAGNA TRADE Trebišov,
s.r.o. (teda nie žalovaná ako fyzická osoba), za ktorú ako konateľka konala, vyplatila po 1.000,-

Eur žalobcovi H. B. ako aj G. G.. Predložila listinný dôkaz, že 20.07.2017 (o rok neskôr) vyplatila
z príjmov obchodnej spoločnosti RAGNA TRADE, s.r.o. Trebišov sumu 5.000,- Eur žalobcovi aj H. B. za
prítomnosti svedka G. G. a C. H. B.. Z potvrdenia však nevyplýva z akého titulu obchodná spoločnosť
peniaze vyššie uvedeným osobám vyplácala. Ďalší listinný dôkaz zo dňa 07.06.2018 preukazuje, že
odovzdala 5.000,- Eur žalobcovi a H. B. za prítomnosti svedka G. G. ale ani z tohto listinného dôkazu

nevyplýva, z akého právneho dôvodu vyššie uvedené sumy vyplácala. Súd preto konštatuje, že tieto
listinné dôkazy nepreukazujú splatenie priateľskej pôžičky poskytnutej žalobcom žalovanej ako fyzickej
osobe dňa 06.11.2015, teda tvrdenie žalovanej, že pôžičku splatila, a teda jej dlh zanikol splnením ,
v konaní preukázané nebolo.
55.7. Svedeckú výpoveď G. G., syna žalovanej súd nepovažoval za postačujúcu k tomu, aby ňou boli

tvrdenia žalovanej preukázané. Tento svedok totiž nebol osobne prítomný, keď sa uzatvárala Zmluva
o pôžičke, nebol prítomný, keď sa zmluvné strany dohodli na podstatných náležitostiach Zmluvy, nevidel
či došlo na základe nej k fyzickému odovzdaniu peňazí žalovanej preto nemohol dosvedčiť ani to, či
pôžička bola poskytnutá za prítomnosti svedkov. Ostatné skutočnosti, o ktorých tento svedok vypovedal,
neboli právne významné pre toto konanie lebo súviseli s obchodnou činnosťou spoločnosti RAGNA

TRADE, s.r.o. I., ktorá mienila podnikať v rovnakom predmete činnosti ako obchodná spoločnosť svedka
H. B. a skutočnosti, ktoré svedok vo svojej svedeckej výpovedi popisoval a listinné dôkazy, ktoré
žalovaná pred rozhodnutím vo veci samej predložila by mohli mať význam pre iné konanie, ktoré by sa
viedlo medzi týmito subjektmi ale s predmetnou pôžičkou nesúvisia. Súd nevylučuje existenciu dohôdmedzi týmito subjektmi ale týkali sa ich podnikateľských aktivít, resp. ich inej činnosti, ktorá súvisela
s rozbiehajúcim sa podnikaním žalovanej, ktorá ako konateľka a jediná spoločníčka RAGNA TRADE,
s.r.o. Trebišov prijala pomoc žalobcu ako aj H. B., aby mohla svoju podnikateľskú činnosť zahájiť čo

zákon nezakazuje. Tieto skutočnosti však nemali vplyv na vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovanou a nemenili nič na skutočnosti, že žalobca sa na týchto prípravných prácach
podieľal, žalovanej pomáhal, pretože predložená písomná Zmluva o pôžičke účel poskytnutia peňazí
a formu poskytnutia peňazí presne vymedzuje a keďže išlo o pôžičku poskytnutú bezúročne, v zmysle
maďarského Občianskeho zákonníka ide o tzv. priateľskú pôžičku preto je potrebné právne uzatvoriť,

že išlo o osobitný právny vzťah, ktorý vznikol medzi fyzickými osobami.
55.8. Súd nemohol akceptovať listinné dôkazy zo dňa 07.07.2016, 20.07.2017 a 07.06.2018 lebo z nich
nevyplýva, že týmito úhradami sa splácala predmetná pôžička zo dňa 6.11.2015, teda tieto listinné
dôkazy súd vyhodnotil ako nepreukazujúce tvrdenie žalovanej o splatení poskytnutej pôžičky ani sčasti
nie to ešte celkom preto na základe nich súd nemohol považovať pôžičku za splatenú.
55.9. Žalovaná v konaní neprodukovala dôkazy, z ktorých by logicky vyplývalo, prečo podpísala Zmluvu

ak v skutočnosti peniaze (ako to tvrdí) neprevzala, ak tam (ako tvrdila) neboli prítomní svedkovia a prečo
tak konala aj vo vzťahu k H. B., s ktorým toho istého dňa, t.j. 6.11.2015 uzatvorila identickú Zmluvu,
na základe ktorej jej mali byť požičané ďalšie peniaze vo výške 20.000 Eur ak bolo preukázané, že
v rovnaký deň, rovnakú hotovosť sama vložila na svoj podnikateľský účet a s peniazmi disponovala. Po
logickom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, berúc do úvahy okolnosti prípadu súd konštatuje,

že nárok žalobcu považoval za dôvodný, preukázaný, a preto uložil žalovanej povinnosť pôžičku v celom
rozsahu vrátiť.

56. Žalovaná navrhla v konaní vykonať ďalšie dokazovanie, a to výsluchom svedka C. B.. Tento dôkaz
súd nevykonal lebo táto osoba nebola osobne prítomná pri uzatváraní Zmluvy, nemohla by poskytnúť

žiadne informácie ohľadom tohto zmluvného vzťahu, teda výpoveďou tohto svedka by nebolo možné
zistiť žiadnu podstatnú skutočnosť, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie v tejto veci. Súd nevykonal
ani ďalší dôkaz, a to zisťovanie evidenčného čísla motorového vozidla, na ktorom dňa 6.11.2015
žalobca a svedkovia pricestovali do Trebišova. Zisťovanie tejto skutočnosti súd nepovažoval za právne
významnú, konanie by sa tým zbytočne predlžilo, nebolo by to hospodárne a v konečnom dôsledku by

podstata sporu nebola vyriešená ani zmenená lebo presné zistenie EVČ vozidla p. B., ktoré slúžilo dňa
6.11.2015 na cestu žalobcu do Trebišova, by nemalo vplyv na obsah písomnej Zmluvy o pôžičke, z ktorej
vyplývali všetky obsahové náležitosti tohto zmluvného vzťahu, ktoré obe zmluvné strany zaväzujú lebo
Zmluvu vlastnoručne podpísali.
56.1. Z rovnakého dôvodu súd odmietol vykonať aj ďalší navrhnutý dôkaz, a to dopytovanie maďarských

daňových úradov na predloženie dokumentácie preukazujúcej riadne zaplatenie a odvedenie DPH
z faktúry č. FNY000190/2015 ako aj výpisu z daňového priznania spol. Fényirány200 Kft. za rok 2016
lebo žiaden z týchto dôkazov nemá súvis so Zmluvou o pôžičke zo dňa 6.11.2015, tieto dôkazy sa
týkajú podnikateľskej činnosti spoločnosti Fényirány2010 Kft., ktorá nie je stranou sporu, ktorá žalovanej
predmetnú pôžičku neposkytovala, a to že spoločnosť RAGNA TRADE, s.r.o. bola v obchodnom vzťahu

s touto spoločnosťou nemá vplyv na toto konanie, teda ani tento navrhnutý dôkaz nesúvisí s predmetom
sporu, preto ho súd nevykonal.

57. Žalobca vzal počas konania žalobu čiastočne späť, a to čo do úrokov a úrokov z omeškania a žiadal
konanie v tejto časti zastaviť. Žalovaná s tým bez uvedenia vážneho dôvodu nesúhlasila.

57.1. Podľa § 145 ods. 2 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.
57.2. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu ohľadom úrokov (tieto neboli nikdy dohodnuté a do
návrhu na vydanie platobného rozkazu sa dostali omylom) a úrokov z omeškania späť, súd podľa § 145

ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil hoci žalovaná s čiastočným späťvzatím nesúhlasila. Okrem
obavy, že by sa žalobca v budúcnosti mohol voči nej domáhať tohto nároku opakovane, iný vážny dôvod
žalovaná neuviedla, to však nie je vážny argument, na ktorý by súd musel prihliadnuť lebo jej obava je iba
hypotetická. Pokiaľ by aj žalobca v budúcnosti takú žalobu voči nej podal, jeho nárok by bol premlčaný
teda súd by musel žalobu zamietnuť ak by sa žalovaná námietkou premlčania bránila.

58. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej strane sporu priznal nárok na
náhradu trov konania voči strane, ktorá v konaní úspech nemala. Žalobca bol v spore úspešný preto
súd žalovanej (neúspešnej strane sporu) uložil povinnosť uhradiť mu trovy konania. Späťvzatie žalobyčo do úrokov a úrokov z omeškania je iba nepatrná časť nároku, preto žalobcovi súd priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.
58.1. V priebehu konania vznikli trovy štátu z titulu prekladu písomností do jazyka maďarského preto

podľa § 259 CSP súd priznal štátu voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
58.2. Súd konštatuje, že pri prvotnom rozhodovaní o žalobe súd použil znenie zákona č. V. z roku
2013 maďarského Občianskeho zákonníka v totožnom znení ako znenie, ktoré bolo na žiadosť súdu
zaslané Ministerstvom spravodlivosti MR, teda už v čase rozhodovania dňa 4.11.2022 aplikoval súd
zákon v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, t.j. k 6.11.20215 preto tvrdenie žalovanej,

že súd aplikoval nesprávne znenie právneho predpisu nebolo pravdivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaciedôvodyadôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.