Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by Mgr. Ing. Erika Klincková

Legislation area – Rodinné právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-56C/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123229406
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Erika Klincková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6123229406.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou Mgr. Ing. Erikou Klinckovou v sporovej veci žalobcu:

Marián Pitoňák - CERANTI, so sídlom Mierová 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 40 320 456, zastúpený:
SLOVÍK LAW, s. r. o., so sídlom Rubínova 1, 900 25 Chorvátsky Grob, proti žalovanej: F.. Z. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX G. - I., zastúpená: Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG
advokátska kancelária Städtle 17, Vaduz 9490, Lichtenštajnské kniežatstvo vo veci organizačnej zložky
BOOM & SMART Slovakia, Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica IČO: 53 096 428, o zaplatenie 800 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č.
307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 04.05.2023 sa žalobca voči
žalovanej domáhal zaplatenia sumy 800 Eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako
objednávateľom došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo týkajúcej sa vypracovania projektovej

dokumentácie, rozpočtu a výkazu výmer vo vzťahu k vybudovaniu oplotenia, spevnených plôch a
uskutočneniu terénnych úprav na pozemkoch parc. reg. „C“ s parc. č. XXXX/XX o výmere XXX
m2 a s parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 zapísaných na LV č. XXXXX, okres: Senec, obec:
Senec, k.ú. Senec, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Následne došlo zo strany žalobcu
k riadnemu dodaniu objednaného diela, a to dňa 14.07.2021 (odovzdanie projektovej dokumentácie)
a dňa 11.08.2021 (odovzdanie rozpočtu a výkazu výmer). Uvedené dokumenty vytlačila a osobne
žalovanej odovzdala priateľka žalobcu p. L. K., ktorá s ňou bola v rámci pracovných činností bežne v

osobnom kontakte. O uvedenom svedčí aj emailová komunikácia, ktorou žalobca, aj p. K. komunikovali
so žalovanou a zároveň kde žalobca posielal na mail p. K. dokumenty pre žalovanú. Komunikácia
žalovanej a žalobcu bola realizovaná aj prostredníctvom priateľky žalobcu, p. L. K. z dôvodu, že
táto sa so žalovanou osobne pozná a žalovaná prostredníctvom nej oslovila žalobcu, aby pre ňu
vykonal dielo. S ohľadom na v tom čase vzájomné korektné vzťahy žalovanej a priateľky žalobcu p.
K., nepožadovala žalovaná od žalobcu vydanie potvrdenia o objednávke. Žalobca sa následne snažil
so žalovanou skontaktovať za účelom doriešenia ceny za dielo a jej úhrady, avšak žalovaná sa už od

dodania diela žalobcovi neozvala a bola nekontaktná. Následne v decembri 2021 žalobca zistil, že na
základe ním vypracovaných podkladov a návrhov došlo k uskutočneniu zmien na vyššie uvedených
parcelách žalovanej. Žalobcova cena práce pre žalovanú bola žalobcom ohodnotená na sumu 800
Eur a následne bola zo strany žalobcu žalovanej vystavená faktúra č. 20220101 zo dňa 11.01.2022,splatná dňa 18.01.2022, ktorá bola žalovanej riadne doručená. Zo strany žalovanej však k úhrade
tejto faktúry nedošlo. Následne žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal žalovanej v
marci 2022 Predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy - pokus o zmier. Zo strany žalovanej bola

právnemu zástupcovi žalobcu zaslaná odpoveď, v ktorej žalovaná poprela, že pre ňu žalobca zrealizoval
akékoľvek práce resp. služby, že práce na ktoré odkazuje žalobca a ku ktorým zaslal faktúru vykonané
neboli a žalovanou vraj neboli ani objednané. Následne žalobca 10.01.2023 zaslal žalovanej opätovnú
predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, v ktorej požadoval zaplatenie ceny za zhotovené dielo.
Na predmetnú výzvu žalovaná reagovala listom zo dňa 17.01.2023. V tomto liste uviedla, že nemá voči

žalobcovi žiaden dlh. V tomto liste však už žalovaná priznáva, že jej žalobca zaslal „nejaký náčrt“ a po
svojej priateľke poslal žalovanej krycí list rozpočtu, z ktorého však podľa žalovanej nie je možné určiť, či
sa jedná o nejaký rozpočet všeobecne pre niekoho iného. Žalovaná teda uznala, že určité dokumenty si
od žalobcu prevzala. Aj napriek tomu však žalovaná celý čas popiera vykonanie diela zo strany žalobcu
a odmieta mu uhradiť požadovanú cenu. S tvrdeniami žalovanej sa však žalobca nemôže stotožniť,
nakoľko pre žalovanú dielo riadne vykonal, odovzdal jej ho a žalovaná na základe takto vykonaného a

odovzdaného diela vykonala zmeny na parcelách uvedených v rámci žaloby.
Žalobca má za to, že mu vznikol nárok na ním požadovanú odmenu za dielo, ktoré pre žalovanú riadne
vykonalaodovzdaljejho.Kdohodeocenepriuzatvorenízmluvyodielonedošloajzdôvodupriateľských
vzťahov medzi partnerkou žalobcu p. L. K. a žalovanou, na základe čoho žalobca od žalovanej očakával
korektný prístup a splnenie si svojej povinnosti voči nemu po tom, čo jej dielo vyhotovil a odovzdal.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol žalobca vykonanie nasledovných listinných
dôkazov: e-mail zo dňa 06.07.2021 (č.l.11), e -mail žalobcu zo dňa 13.07.2021 (č.l.12), krycí list
rozpočtu(č.l.13),faktúrazodňa11.01.2022(č.l.13),rozpočet(č.l.15), fotodokumentáciadomužalovanej
(č.l.17), list žalovanej zo dňa 17.01.2023 (č.l. 20), list žalovanej zo dňa 14.03.2022 s podacím lístkom

a doručenkou (č.l. 21), predžalobná výzva -pokus o zmier zo dňa 01.03.2022 (č.l. 23), Opätovná
predžalobná výzva zo dňa 10.01.2023 (č.l. 25),

4. Podaním doručeným súdu dňa 06.06.2023 sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca podal na
príslušný súd žalobu na jej osobu vo veci uplatnenia si nároku na úhradu finančnej čiastky vo výške

800 Eur z faktúry číslo 20220101 zo dňa 11.01.2022, pričom vystavenie predmetnej faktúry zdôvodňuje
uzatvorením ústnej zmluvy o dielo medzi žalovanou a žalobcom. Žalovaná uviedla, že s touto faktúrou
nesúhlasila, a preto ju v lehote splatnosti zaslala späť aj so sprievodným listom dňa 17.01.2022. List
zaslala na adresu žalobcu uvedenej vo faktúre doporučeným listom na doručenku. Tento list však jej
bol vrátený a adresát si list v odbernej lehote neprevzal. Od toho dňa až do dňa zaslania predžalobnej

výzvy sa jej žalobca neozval. Predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy - pokus o zmier dostala od
právneho zástupcu žalobcu dňa 11.03.2022. Na túto výzvu reagovala listom zo dňa 14.03.2022, kde
nesúhlasila s dôvodmi vystavenia faktúry. Právny zástupca žalobcu jej listom zo dňa 10.01.2023 zaslal
opätovnú predžalobnú výzvu, na ktorú opätovne reagovala listom zo dňa 17.01.2023. Ďalej žalovaná
uviedla, že trvá na tom, že medzi ňou a žalobcom nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy, teda ústnej

a tobôž nie písomnej. Svoj rodinný dom kúpila rozostavaný v stave holodom, s tým že sprostredkujúca
realitná kancelária zabezpečí jeho dokončenie. V čase „korona vírusovej pandémie" boli pozastavené
práce, takže sa tým predĺžilo dokončenie. Tým jej vypadli aj sľúbení dodávatelia na vonkajšie úpravy.
Hľadala teda dodávateľa na vybudovanie plota, pretože sa nemohla presťahovať, keďže pozemok je
rohový, a tak by bol otvorený z každej strany. Keď jej p. K. povedala, že má nového priateľa (žalobcu) a

je stavbár, tak jej povedala nech sa spýta či by nemal voľnú kapacitu na postavenie plotu na ohradenie
pozemku. Keďže sa preriekla a povedala p. K., že kúpila bungalov v Senci a dokončieva sa, aj
ona bola zvedavá ako to vyzerá a tak sa zastavili v jednu sobotu aj so žalobcom, a to cestou do
Chorvátskeho Grobu za jej synom. Opýtala sa žalobcu, koľko by asi stálo vybudovanie plota, prípadne
chodníkov okolo domu a parkovacia plocha. Presne mu vysvetlila, ako si to predstavuje, ako by to

malo byt' umiestnené, pretože vjazd na pozemok je možný len z hlavnej komunikácie. Pri inom riešení
ju totiž obmedzuje osadenie lampy verejného osvetlenia, vonkajšia rozvodňa a vzdialenosť domu od
hranice pozemku. Nič nové alebo iné riešenie osadenia nebolo požadované a ani sa nedalo vymyslieť s
výnimkouvynechaniaotvoruprebránuabráničkuprevchoddodomuzinejstranyulice.Plotsamozrejme
malaajmuselkopírovaťpozemokanadväznosťnasusedovplotajvýberomstavebnýchdielcov,pretože

sa so susedom dohodli na betónovom plote už predtým, než on začal stavať ten svoj. Pán žalobca jej
odpovedal po niekoľkominútovom rozmýšľaní, že tak cca 22 až 25 tisíc Eur by to stálo. Táto suma sa
jej pozdávala ako celkom primeraná na vybudovanie plota a chodníkov. Keďže žalobca dodal, že cena
je orientačná, tak ho požiadala, aby jej dodal predbežnú cenovú ponuku a potom sa rozhodne, či budúspolupracovať. Žalobca jej povedal, že bude potrebovať od nej doklady o stavbe a rozmeroch pozemku.
Tieto mužalovanádodalaačakalaasijedenmesiac,ažjej jednéhodňanapracoviskup.K.tátopriniesla
asi tri papiere. Na prvej strane „Krycieho listu" bola uvedená suma 50.415,84 Eur. Keď sa jej opýtala, že

čotoje,takjej povedala,žejej toposielažalobca.Najejotázku,prečojetotakávysokásuma,povedala,
že ona nevie. Žalovaná okamžite odpovedala, že to je nad jej možnosti a je to pre ňu neprijateľné.
Nebol k tomu žiaden komentár, prečo sa predpokladaná suma zvýšila o 100 %. Žalovaná okamžite
toto zamietla a žiadala p. K., aby to odkázala svojmu priateľovi - žalobcovi. Keďže sa jej pán žalobca
viac neozval, bola presvedčená, že jej odmietnutie akceptoval. Bola o tom presvedčená aj vzhľadom

na spôsob, akým bolo medzi nimi komunikované, teda že sa viac osobne nestretli. Až do dňa, kedy jej
bola doručená faktúra, sa jej žalobca neozval. Tvrdenie žalobcu, že sa s ňou snažil skontaktovať, nie je
pravda, pretože v prípade, ak by tak bol vykonal, určite by s ním komunikovala. Mala za to, že žalobca
je oboznámený s tým, že cenovú ponuku neakceptovala a teda k žiadnej spolupráci ani zmluve medzi
nimi nemohlo dôjsť. Na tých papieroch, ktoré dostala do ruky nebol uvedený objednávateľ, zhotoviteľ,
ani miesto, ani projektant ani spracovateľ. Predpokladala, že jej poslal nejaký rozpočet, ktorý mal už

vypracovaný pre niekoho s podobným domom a pozemkom, aby sa mohla zorientovať v cene a vôbec
to nebrala tak, že je to už riadna ponuka na jej oplotenie, chodníky a parkovaciu plochu - o inom nebola
reč.Žalovanázdôraznila,žežiadenprojektnavybudovanienepožadovalavypracovaťaanisaoprojekte
nikdy nerozprávali. Žalobca tvrdí, že následne v decembri 2021 zistil, že na základe ním vypracovaných
podkladov a návrhov došlo k uskutočneniu zmien na jej pozemkoch. Je pravda, že v priebehu roka 2021

začala realizovať stavbu oplotenia okolo domu, avšak vôbec nie na základe návrhov žalobcu. Je zrejmé,
že plot predsa nemôže byt postavený inak, ako na hraniciach pozemku s dodržaním všetkých predpisov
a ustanovení stavebného zákona a tak, aby neobmedzoval žiadnu inú dotknutú stranu. Preto tvrdenie,
že dala stavať plot na základe jeho projektovej dokumentácie je nepravdivé. Ako žalovaná strana trvá
na tom, že nárok žalobcu je neoprávnený.

5. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalovaná navrhla vykonanie nasledovných listinných
dôkazov: Vrátenie faktúry - list zo dňa 17.01.2022 (č.l. 56), faktúra (č.l. 57), podací lístok ( č.l. 58),
doručenka (č.l. 59), predžalobná výzva zo dňa 01.03.2022 (č.l. 60), List žalovanej právnemu zástupcovi
žalobcu zo dňa 14.03.2022 (č.l. 62), List žalovanej právnemu zástupcovi žalobcu zo dňa 17.01.2023

(č.l. 66).

6. Replikou doručenou súdu dňa 25.07.2023 žalobca uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach doposiaľ
predložených súdu a má za to, že žaloba je dôvodná. Uviedol, že žalovaná ho prostredníctvom p. K.
požiadala o to, či by si žalobca nenašiel čas, aby sa na pozemok žalovanej prišiel pozrieť a poradil

jej s riešením úprav pozemku, rozloženia chodníkov, použitia materiálu. Žalobca uviedol, že syn p. K.
býva v N. A. a nie v N., ktorý je od Bratislavy kde žalobca s partnerkou býva ďalej ako Slovenský
Grob, a teda nemali dôvod sa „cestou“ zastaviť a ísť obhliadať dom a pozemok žalovanej v Senci
na základe „prerieknutia“. Medzi žalobcom, jeho partnerkou a žalovanou neboli také vzťahy, aby sa
žalobca s partnerkou vybrali za žalovanou zo zvedavosti obhliadať jej dom a pozemok. Zároveň žalobca

uvádza, že žalovaná čakala p. K. a žalobcu na Slovnaft pumpe pri Senci, aby išli za ňou k jej novému
domu, a teda nebolo to žiadnym spôsobom na silu na základe prerieknutia, ale iniciatíva išla práve od
žalovanej. Žalovaná zároveň sama uvádza, že práve ona požiadala p. K. o to, aby sa spýtala žalobcu
či nemá voľnú kapacitu, nakoľko je stavbár. Nie je však pravdou, že išlo len o stavbu plota a ohradenie
pozemku. Žalovaná od žalobcu pri obhliadke požadovala zákres plota, chodníkov, parkovacích plôch,

osvetlenia, rozšírenia terasy a podkladu pod vírivku na jej pozemku. Pri úvodnej obhliadke mal byť plot
medzi pozemkom žalovanej a jej susedom pletivový, následne volala žalovaná žalobcovi, že plot má
byť betónový. Najprv mala byť vírivka iba nafukovacia a následne žalovaná požadovala nacenenie pod
štandardnú vírivku (akrylátovú), ktorá je ťažšia. Najprv bol projekt bez závlahy pre trávnik, následne
žalovaná požadovala nacenenie a projekt aj pre závlahu. Žalovaná so žalobcom riešila aj druh, vzor a

farbu dlažby pre chodníky (pri ďalšej návšteve žalobcu na pozemku žalovanej, kedy žalobca doniesol
katalógy, aby mu žalovaná odsúhlasila druh a farbu plota, dlažby a ďalších materiálov), parkovacie
plochy a spevnené plochy na jej pozemku, ich rozmer a riešenie. Prvotne požadovala dlažbu v cene 7
Eur/m2 a následne zmenila názor a požadovala realizáciu s dlažbou v cene 15 Eur/m2. Z uvedeného
dôvodu nemohla byť cena určená pri obhliadke rovnaká ako pri následnom finálnom nacenení prác,

nakoľko sama žalovaná dodatočne menila materiály a spôsob realizácie, čo sa dodatočne odrazilo aj
na záverečnej cenovej ponuke a nákrese. Žalovaná si od žalobcu vyžiadala celkový rozpočet na všetky
veci, ktoré na pozemku chcela mať s tým, že podľa financií uvidí, čo sa bude realizovať a čo nie.
Žalobca sa so žalovanou stretol trikrát a predmetom všetkých stretnutí boli konzultácie ohľadom návrhua nacenenia úprav pozemku žalovanej. Z uvedeného je zrejmé, že nešlo o jednoduchý projekt a že
pre žalobcu bolo jeho vyhotovenie a nacenenie z časového hľadiska náročné. K odovzdaniu cenovej
ponuky p. K. žalobca uvádza, že podľa jeho vedomostí žalovaná nemala v tej chvíli reagovať, že je

to pre ňu neprijateľné, nakoľko o tomto nemá žalobca žiadnu vedomosť a jeho partnerka p. K. mu nič
také neuviedla. Naopak mu uviedla, že žalovaná si ponuku prevzala a povedala iba, že sa na to musí
pozrieť lebo suma je vyššia. P. K. sa do zákazky medzi žalobcom a žalovanou nestarala, nakoľko išlo
o zmluvný vzťah mimo nej a nemala na to dôvod. Žalovaná však svojim vyjadrením potvrdila, že jej
žalobca plnenie poskytol. Žalobca s ohľadom na obsah tvrdení žalovanej navrhol súdu výsluch p. L.

K., pričom uviedol, že jej účasť na pojednávaní zabezpečí. Žalobca považuje za absurdné tvrdenie
žalovanej, že predloženú cenovú ponuku považovala za ponuku pre niekoho s obdobným domom a
pozemkom, aby sa mohla zorientovať v cene. Pokiaľ by tomu bolo tak, nedávalo by logiku aby sa
trikrát žalobca so žalovanou stretli a konzultovali na mieste a aby žalobca požadoval zaslanie projektu
domu žalovanej. Žalobca má za to, že žalovaná súd zavádza a klame, nakoľko si je vedomá toho, že
žalobca mal s projektom a rozpočtom pre žalovanú značnú prácu a náklady a že podklady spracované

žalobcom žalovaná následne predložila inému stavebníkovi, ktorý podľa nich zhotovil realizáciu. Žalobca
uvádza, že pokiaľ by žalovaná realizáciu stavebnej časti prác objednávala u neho, náklady, ktoré mu
vznikli v súvislosti s vypracovaním nákresu, komunikácie a konzultácie so žalovanou, zmenami, ktoré
požadovala a s vypracovaním cenovej ponuky, ktoré zabrali nemalý časový priestor, by od žalovanej
nepožadoval. Avšak s ohľadom na postoj žalovanej, ktorá si celú dokumentáciu k realizácii stavebnej

časti prác a nacenenie nechala vypracovať žalobcom, následne sa odmlčala a realizáciu nechala
uskutočniť niekým iným na základe podkladov vypracovaných žalobcom, žalobca požaduje od žalovanej
len náhradu za ním reálne vykonanú prácu. Žalobca nemal dôvod v čase obhliadky v decembri 2021
klopať žalovanej na dvere domu a dopytovať sa či je doma a riešiť situáciu. Žalobca neriešil či je
žalovaná doma, avšak zaujímalo ho to, či žalovaná realizovala práce okolo svojho domu na základe

ním vypracovaných podkladov. Žalobca nakoniec zistil, že niekto na základe jeho podkladov zhotovil
žalovanej úpravy pozemku. Preto si žalobca si uvedené úpravy fotograficky zdokumentoval a rozhodol
sa žalovanej zaslať faktúru za dielo, ktoré pre ňu vykonal. Zároveň žalobca uviedol, že na stavbu plota
je potrebné uvedený zámer ohlásiť stavebnému úradu a zároveň je stavebník povinný pripojiť podklady
s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Žalobca navrhol, aby súd

vyžiadal zo stavebného úradu Senec dokumentáciu, ktorú pripojila žalovaná k ohláseniu (ak stavbu plota
nerealizovala na čierno). K doručovaniu a vráteniu faktúry žalobca uviedol, že žalovaná má vedomosť
o tom, že žalobca žije a pracuje v Bratislave a okolí, nakoľko práve z tohto dôvodu ho oslovila (nemalo
by zmysel, aby si objednávala dielo u osoby, ktorá poskytuje služby v Starej Ľubovni). Žalovaná mala
o tomto celý čas vedomosť. Žalobca zasielal žalovanej faktúru, pričom na odoslanej obálke žalobca

neuviedol adresu v Starej Ľubovni ale adresu v G. - Na K., kde sa reálne žalobca zdržuje a žije s p. K.,
o čom mala žalovaná celý čas vedomosť. Žalovaná účelovo vrátila faktúru na adresu žalobcu do Starej
Ľubovne nakoľko mala vedomosť, že tam si zásielku žalobca neprevezme.

7. Duplikou doručenou súdu dňa 22.08.2023 sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že trvá naďalej na

tom, že k žiadnej zmluve o dielo uzatvorenej ústne, tobôž nie písomne nedošlo, preto nevidí dôvod na
plnenie žiadané odo mňa žalobcom. Žalovaná uviedla, že poskytuje audítorské služby ako štatutárny
audítor v spoločnosti, v ktorej p. K. dodávateľsky ako SZČO poskytuje účtovné služby. V jeden deň, keď
bola v rámci svojej činnosti v predmetnej spoločnosti ju p. K. požiadala, či by ju odviezla do servisu v
Petržalke, kde si potrebuje vyzdvihnúť svoje osobné auto. Žalovaná jej chcela pomôcť, tak ju zviezla,

pričom jej povedala, že to síce nemá po ceste, ale ju odvezie, keďže jej zlyhal sľúbený odvoz do servisu.
Po jej spýtavom pohľade, kde ide, jej dôverne povedala, že kúpila rozostavaný rodinný dom v Senci
asi pred jeden a pol rokom, ktorý je v súčasnosti v stave holodom a zabezpečuje jeho dokončenie.
Toto sa udialo niekedy v apríli alebo máji 2021. Pri ďalšej návšteve vo firme p. K. oznámila v kancelárii,
že má novinu, že žalovaná kúpila rodinný dom. To, že to oznámila, žalovanú prekvapilo, lebo ona to

dôverne povedala len jej. Pani K. povedala, že má nového priateľa. Žalovaná sa jej opýtala, čím sa
tento jej priateľ zaoberá a ona odpovedala, že je stavbár. Na to sa žalovaná opýtala, aké stavebné
práce vykonáva a či má veľa práce. V tom čase potrebovala oplotiť pozemok. Požiadala ju, či by sa
svojho priateľa neopýtala, či má voľnú kapacitu a či by bol ochotný vybudovať oplotenie jej pozemku.
Asi po týždni jej oznámila, že jej priateľ by sa išiel pozrieť do Senca na stavbu a mohli by sa zastaviť

cestou za synom p. K., ktorý býva v N. A.. Dohodli sa na najbližšiu sobotu, že sa stretnú na ČS
Slovnaft v Senci pri výjazde z diaľnice. Žalobca a p. K. si pozemok a dom prezreli za účasti žalovanej.
Žalovaná žalobcovi vysvetlila, aký chce mať plot a kde bude vchod autom na pozemok, materiál na
plot a parkovacie plochy, pretože parkovanie inde jednoducho nemôže byť. Presne mu vysvetlila, akosi to predstavuje. Plot samozrejme mal a aj musel kopírovať pozemok a nadväzovať na susedov plot
aj výberom stavebných dielcov, pretože sa so susedom dohodli na betónovom plote už na jeseň 2020,
predtým, ako začal stavať ten svoj v októbri - novembri 2020. Postavenie plota bola jej priorita, preto

nežiadala ďalšie ponuky. V prípade plota, o ktorom žalobca tvrdí, že mal byť najprv pletivový a že mu
následne volala, že má byť betónový, nie je tvrdenie žalobcu pravdivé, nakoľko už predtým boli so
susedom dohodnutí, že obaja budú mať betónový plot. V čase ich stretnutia už sused vybudoval plot, a
to aj jej spoločnú stranu plotu. To nakoniec vidieť aj z priložených fotografií žalobcom. A o vírivke vôbec
nebola reč. Tvrdenie o závlahe tiež nie je pravdivé. Nie je tiež pravda, že sa s ním kontaktovala a riešili

spolu druh, vzor a farbu dlažby pre chodníky, a nie je pravda ani to, že jej žalobca priniesol katalógy a
riešili spolu ceny dlažby. Rozpočet, ktorý jej žalobca poslal tak ako už uviedla, vôbec nebol postavený
na okolie jej stavby, boli tam veci, o ktorých vôbec nehovorili, v rozpočte nie je vôbec zapracovaná
cena návrhov. Na koniec tejto obhliadky sa žalobcu spýtala, koľko asi by vyhotovenie plota mohlo stáť,
odpovedal žalobca orientačne, že asi 20-25 tisíc Eur. Cena sa jej celkom pozdávala, tak ho požiadala,
aby jej vyhotovil cenovú ponuku na plot a podľa toho sa dohodnú. Keďže žalobca vzápätí za nejakú

chvíľu neskôr dodal, že cena je orientačná, tak ho požiadala, aby jej dodal predbežnú cenovú ponuku
a potom sa rozhodne, či budú spolupracovať a o ďalšom postupe. V žiadnom prípade ho nežiadala
o vyhotovenie „projektu“ a v žiadnom prípade spolu ani neuzatvorili žiadnu ústnu zmluvu pred tým,
než jej predloží cenovú ponuku. Na to jej povedal, že bude potrebovať od nej doklady o stavbe a
rozmeroch pozemku. Tieto mu dodala a čakala asi jeden mesiac. Koncom júna 2021, v druhej polovici

júna 2021 sa ešte raz stretli na pozemku na podnet žalobcu. Žalobca tentokrát prišiel sám a opýtal
sa, či by súhlasila, aby realizácia stavby plotu bola uskutočnená cez spoločnosť jeho priateľky p. K.,
konkrétne sa jednalo o spoločnosť DAWIRO, s.r.o. (IČO: 53 973 521), ktorú by chceli zaregistrovať za
platiteľa DPH, a preto by chcel, aby sa tie práce realizovali cez túto spoločnosť. V tom momente sa k
tomu návrhu nevyjadrila, lebo ju týmto návrhom zaskočil. Po návšteve si doma spoločnosť vyhľadala v

obchodnom registri a zistila, že ani jeden zo zapísaných predmetov činnosti nezodpovedá vykonávaniu
realizácie stavebných prác. Žalobca nie je v tejto spoločnosti spoločníkom ani konateľom, tvrdenie o
predmetoch činnosti spoločnosti a o tom, že nemá spoločnosť vo svojom predmete stavebné práce
si súd môže overiť priamo v zapísaných údajoch v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III
v oddieli Sro, vložka číslo 153616/B. Po čakaní asi jeden mesiac jej e-mailom žalobca poslal náčrt

plotu dňa 14.07.2021 na základe jej nakresleného náčrtu, ktorý bol spresnený len rozmermi dodanými
dňa 06.07.2021. Jedného dňa, t.j. 11.08.2021 na pracovisku p. K. jej okolo obeda ona priniesla asi
štyri papiere. Na prvej strane „Krycieho listu rozpočtu“ bolo uvedené: stavba: Spevnené plochy, miesto
Senec, bez udania objednávateľa, zhotoviteľa, projektanta, dátum 20.07.2021 a bola uvedená suma 50
415,84 Eur. Keď sa jej opýtala, že čo to je, tak jej povedala, že jej to posiela S. - teda p. žalobca. Na jej

otázku prečo je to taká vysoká suma, teda viac ako dvojnásobok predbežnej sumy, mi p. K. povedala,
že ona nevie. Na to som ja okamžite odpovedala, že to je nad jej možnosti a taká vysoká suma je
pre mňa neprijateľná. Nebol k tomu žiaden komentár, prečo sa predpokladaná suma zvýšila o 100 %.
Žalovaná toto okamžite zamietla a žiadala ju, aby to odkázala svojmu priateľovi - žalobcovi. V ten deň,
t.j. 11.08.2021 jej žalobca o 18:02 hod. poslal sms s textom: „Dobrý večer, L. Vám dnes dala cenovú

ponuku, platí cena bez DPH, pretože neviem nastaviť v programe koncové ceny, S pozdravom M. K.“.
Na túto sms už nereagovala, pretože toto celé považovala za nekorektné jednanie, či už spôsobom
doručenia cenovej ponuky, tým, že chcel práce realizovať cez spoločnosť bez oprávnenia na stavebné
práce a tým, že jej odrazu ponúkal sms-kou inú cenu. Aj toto samo osebe vypovedá o jeho nekorektnom
konaní a o tom, že táto cenová ponuka nebola vypracovávaná na jej pozemok. Keďže sa jej pán žalobca

už následne viac neozval, bola presvedčená, že jej odmietnutie, nereagovanie na takto vykalkulovanú
cenu prác akceptoval. Má za to, že dodávateľ akejkoľvek služby komunikuje priamo s druhou stranou
a nie prostredníctvom tretej osoby, pričom sa mu hodí tvrdenie, že od druhej strany sa mu reakcia
nedostala. Pokiaľ bolo v záujme žalobcu, aby naďalej spolupracovali (keďže z jej strany priamo nedostal
žiadnu odozvu) je tu predpoklad, že sa ozve, či dostala nejaké návrhy a ako sa k nim staviam, pričom

mal jej telefónne číslo, e-mailovú adresu, adresu bydliska. Má za to, že žalobca sa viac neozval preto,
lebo pri odovzdaní „kvázi rozpočtu“ len potrebovali mať uzavretú zmluvu o dielo pre registráciu na DPH
(vraj pre novo založenú spoločnosť; limit pre registráciu bol 49 970 Eur) a možno by sa dohodli neskôr
na nižšej sume. Tvrdenie žalobcu, že sa s ňou snažil neskoršie skontaktovať, nie je pravda, pretože v
prípade, ak by tak bol vykonal, určite by s ním komunikovala. Ani p. K. sa jej nezmienila o tom, že by

sa jej priateľ - žalobca nevedel s ňou skontaktovať. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná klame a zavádza
súd je urážajúce a ohrozuje jej dobré meno a nezakladá sa na pravde, o čom sám žalobca veľmi dobre
vie. Nie je tiež pravdivé tvrdenie žalobcu, že si nechala realizovať a uskutočniť práce niekým iným na
základe jeho nákresov. K „rozpočtu“ žalovaná opakovane uviedla, že mala za to, že bol vypracovanýpre niekoho s podobným domom a pozemkom aby sa mohla zorientovať v cene a vôbec to nebrala
tak, že je to už riadna ponuka na moje oplotenie, chodníky a parkovaciu plochu - o inom nebola reč.
Náklady uvedené v rozpočte spevnených plôch sú jednoznačne nadsadené a v mnohých prípadoch

aj nesprávne uvedené (napr. už prvá položka „odstránenie krovín a stromov s koreňom s priemerom
kmeňa do 100 mm, nad 1000 do 1000 m2“ - na pozemku sa nenachádzali žiadne kroviny ani stromy“).
A týchto položiek, ktoré vôbec nemajú spojitosť so skutočnosťou na jej pozemku je podstatne viacej.
Preto sa k tomu postavila tak, že je to nejaký rozpočet, ktorý mal už vypracovaný pre niekoho iného
s podobným domom a pozemkom a vôbec nemal záujem o spoluprácu so mnou, keďže už pri prvom

spracovaní mojej požiadavky vykazovali žalobcom predložené dokumenty iné položky ako bola realita
jej pozemku. Zdôraznila, že žiaden projekt na vybudovanie nepožadovala vypracovať a ani sa o projekte
nikdy nerozprávali, len o cenovej ponuke na plot.

8. V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa 11.01.2024, právny zástupca žalobcu uviedol, že má za
to, že žaloba je dôvodná, žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení potvrdila, že prevzala projektovú

dokumentáciu a rozpočet. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že cena za takéto služby sa pohybuje
vo výške 5,00 % z nacenenia za projekt a vo výške od 150 Euro za položkový rozpočet. Ak súd má za to,
že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, má žalobca za to, že ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré treba
vydať. Poukázal na rozhodnutie súdov v iných obdobných veciach a to rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave sp.zn. 4Co/71/2021, uznesenie Ústavného súdu SR č. 554/2012 a Uznesenie Najvyššieho

súdu Českej republiky, sp.zn. 33Odo/882/2006. Právny zástupca žalovanej uviedol, že má za to, že
nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ani v ústnej forme. Z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok §
43a a 43§b Občianskeho zákonníka nie je možné uzatvoriť zmluvu o dielo bez dohody o cene. Rovnako
nebolo vydané písomné potvrdenie o objednávke podľa § 632 Občianskeho zákonníka. Poukázal na
ustanovenie § 57 ods.1 stav. zákona, podľa ktorého na drobnú stavbu postačuje ohlásenie. Predložil

„Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby“ zo dňa 25.09.2023 (č.l. 119), ktoré bolo vydané na základe
ohlásenia stavby žalovanou zo dňa 24.08.2023, prílohou ktorého bol jednoduchý situačný nákres
zhotovený žalovanou (č.l. 120). Poukázal na to, že projektová dokumentácia nespĺňa náležitosti § 9
ods.1 vyhlášky, rovnako výkaz výmer nespĺňa náležitosti. Právny zástupca žalovanej uviedol, že má za
to, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľským vzťahom podľa § 54 ods.2 Občianskeho

zákonníka. Uviedol, že žalovaná mala záujem o stavebné práce nie o projektovú dokumentáciu. Pokiaľ
ide o právnu argumentáciu právneho zástupcu žalobcu ohľadne bezdôvodného obohatenia, uviedol, má
za to, že k nemu nedošlo, nakoľko žalovaná nemala úžitok.

9. Nakoľko žalobca nezabezpečil na pojednávanie konanom dňa 11.01.2024 účasť navrhovanej

svedkyne, p. L. K., súd rozhodol, že dôkaz výsluchom svedka nevykoná, nakoľko by to bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania, pretože súd by z tohto dôvodu musel pojednávanie odročiť a
nepostupoval by v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom
pojednávaní (§ 157 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP"). Navyše
vzhľadom na podrobné vyjadrenia strán týkajúce sa skutkových okolností by bola predmetná svedecká

výpoveď nadbytočná a celkom zjavne by neprispela k zisteniu takých skutočností, ktoré by mali
vplyv na posúdenie veci, a to nielen s ohľadom na blízky vzťah navrhovanej svedkyne k žalobcovi
(partnerka). V zmysle § 185 ods. 1 CSP patrí do právomoci súdu rozhodovanie o tom, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná, resp. nevykoná, a preto súd nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy,
ak zváži ich nehospodárnosť vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov.

10. Právny zástupca žalobcu predložil na pojednávaní konanom dňa 11.01.2024 písomné vyjadrenie p.
L. K. zo dňa 10.01.2024 (č.l. 123), fotografie z decembra 2021, (č.l.121) ktoré preukazujú, že žalovaná
realizovala oplotenie a spevnené plochy. Ďalej predložil objednávku obce H. nad Y. (č.l.125), ktoré
má preukazovať cenu vypracovania položkového rozpočtu vo výške 360 Eur a predložil výňatok zo

sadzobníka Unika Bratislava s.r.o. (č.l. 126), ktoré preukazuje, že cena za vypracovanie štúdie je vo
výške do 5,00 % z dohodnutej ceny rozpočtu. Navyše právny zástupca žalobcu predložil email zo
dňa 20.03.2023 (č.l.127), ktorý bol doručený právnemu zástupcovi ako fyzickej osobe, ktorým jej boli
predložené dva varianty ceny za realizáciu 3D návrhovej štúdii záhrady.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu pojednávania bola Justičnou strážou nahlásená bomba,
bolo nevyhnutné pojednávanie okamžite prerušiť a opustiť budovu.12. Dňa 20.03.2024 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupca doručila vyjadrenie k listinám
a tvrdeniam žalobcu, prezentovaným na pojednávaní dňa 11.01.2024. Žalovaná poukázala na to, že
ide o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP, § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázala na

ustanovenie § 4 ods. 11 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“), na § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, na § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že dodávateľ nesmie žiadať od spotrebiteľa úhradu za tovar alebo
dodanú službu, ktorú si spotrebiteľ neobjednal, pričom sú vylúčené aj ďalšie nároky dodávateľa voči

spotrebiteľovi. Podľa komentára k Občianskemu zákonníku od Feketeho medzi tieto nároky možno
zahrnúť právo dodávateľa na náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu použitia
zaslanej veci. Tieto nároky zákon výslovne vylučuje. Podľa P. v dôsledku zaslania neobjednaného
tovaru vzniká medzi spotrebiteľom a dodávateľom právny pomer podobný naturálnej obligácii. Ide o
obdobný právny stav, s ktorým počíta ustanovenie § 455 Občianskeho zákonníka. Hoci toto ustanovenie
neuvádza zasielanie neobjednaného tovaru, zo všeobecných zásad, na ktorých spočíva právna úprava

bezdôvodného obohatenia, možno takýto právny stav vyvodiť. O bezdôvodné obohatenie nejde v
tomto prípade ani preto, že plnenie bolo dodávateľom zaslané vedome, nie z dôvodu omylu. Ak teda
dodávateľ poskytne plnenie vedomý si toho, že spotrebiteľ si uňho nič neobjednal, nemožno takýto
prípad posudzovať ako bezdôvodné obohatenie. Poukázal ďalej na to, že rozhodnutia súdov, na ktoré
žalobca poukazoval, nie sú pre posúdenie žalovaného nároku relevantné a žiadnym spôsobom sa

ani čiastkovo nedotýkajú prejednávanej veci, nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor. K
fotografiám predloženým žalobcom žalovaná uviedla, že nedala súhlas na ich vyhotovenie podľa §
12 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto tieto považuje za nezákonné získané, a to s poukazom s
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Českej republiky.
K písomnému vyjadreniu p. K. žalovaná uviedla, bez ohľadu na pochybnosť o vierohodnosti tvrdení p.

K. z dôvodu jej blízkeho vzťahu k žalobcovi, z jej tvrdenia: Ja som jej len doniesla do roboty pripravené
veci od p. K. čo sa týkalo rozpočtu. Ona to zobrala a povedala „fu dáko veľa“. Ja som jej na to
povedala, že čo sa týka tých vecí neviem, že to p. S. komunikovala len s p. K. a že to ide mimo
mňa. Ja som jej podklady len priniesla a to bolo všetko.“ jasne vyplýva, že žalovaná považovala
doručené dokumenty za predbežnú cenovú ponuku a že sa jej vyčíslená cenová ponuka žalobcom

zdala vysoká, na základe čoho sa následne rozhodla, že v spolupráci so žalobcom nebude pokračovať.
Žalovaná ďalej poukázala na to, že z porovnania dvoch grafických náčrtov, grafické zobrazenie
ohláseniadrobnejstavbyžalovanouniejezhodnésožalobcomzhotovenouprojektovoudokumentáciou.
Okrem absentujúceho zobrazenia vstupnej terasy je to taktiež odlišne navrhnutá spevnená plocha na
parkovanie automobilu, nachádzajúca sa v zadnej časti pozemku. Na základe vyššie uvedeného preto

nemožno konštatovať, že žalovaná použila na ohlásenie drobnej stavby grafickú dokumentáciu žalobcu.
Žalovaná poukázala aj na to, že žalobca jej vystavil faktúru za dokumenty doručené žalovanej dňa
11.08.2021, až dňa 11.01.2022, čo je až 5 mesiacov po doručení dokumentácie.

13. V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa 16.04.2024, právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ

ide o fotografie zhotovené žalobcom a predložené v konaní, má za to, že nezasiahli do práv žalovanej.
Ďalej poukázal na email zo dňa 06.07.2021, ktoré p. L. K. poslala žalovanej, kde pripomína, aby
žalovaná zaslala situáciu pozemku, aby S. (žalobca) mohol začať pracovať, emailom zo dňa 06.07.2021
žalovaná odpovedala tak, že uviedla rozmery pozemku. Má za to, že uvedený email potvrdzuje, že
žalovaná služby si objednala. Právny zástupca žalovanej uviedol, že má za to, že práve na základe

tohto emailu žalobca vypracoval cenovú ponuku, ktorú následne žalovanej doručil. Žalobca uviedol, že
nikto nevie spracovať rozpočet resp. cenovú ponuku kým nemá presné rozmery a špecifikáciu, čo má
byť predmetom dodania, poukázal napr. na informácie o závlahe. Uviedol, že si všetko zakreslil, aby
vedel ponuku pripraviť, čiastočné plnenie odovzdal a istý čas mu trvalo, kým som to spracoval. Právny
zástupca žalovaného poukázal, že sám žalobca potvrdil, že obsah o dielo nebol dohodnutý. Mám za to,

žeinformácie,ktorézískalbolipotrebnénavypracovanejcenovejponuky.Vrámcizáverečnejrečiprávny
zástupca žalobcu uviedol, že parkovacie státie na pozemku žalovanej má väčšiu výmeru, preto nie je
pravdivé tvrdenie že nepotrebovala projektovú dokumentáciu. Žalobca má za to, že došlo k objednaniu
projektovejdokumentácieavýkazuvýmer.Žalovanábolasúčinná.Akbynemalazáujemoslužby,nebola
bysúčinná.Právnyzástupcavrámcizáverečnejrečiuviedol,žežalobcamánielen bremenotvrdenia,ale

aj dôkazné bremeno. Žalobca nepredložil návrh zmluvy o dielo, nepreukázal akceptáciu ústnej zmluvy
o dielo a nedošlo ani k dohode o cene. Rovnako absentuje písomné potvrdenie o prijatí objednávky.14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami
sporu, písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca,
žalovaná a p. L. K. sa stretli niekedy v máji 2021 na pozemku žalovanej v Senci, za účelom obhliadky,

čo napokon nebolo medzi stranami sporné. Niekedy v júni 2021 prišiel na pozemok žalobca opätovne,
čo obe strany potvrdili. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že žalobca prostredníctvom p. L. K.
odovzdal dňa 14.07.2021 a dňa 11.08.2021 listiny. Sporné medzi stranami bolo, či išlo o projektovú
dokumentáciu,výkazvýmerarozpočet,akotvrdilžalobcaalebocenovúponukunazhotovenieoplotenia,
chodníkov a parkovacej plochy ako tvrdila žalovaná. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca za svoje

služby vystavil faktúru č. zo dňa 11.01.2022, splatnú dňa 18.01.2022, s dátumom dodávky 11.08.2021,
znejúcu na sumu 800 Eur, ktorá nebola žalovanou uhradená. Medzi stranami nebolo rovnako sporné,
že žalovaná na svojom pozemku v okolí svojho rodinného domu dala postaviť plot, realizovala úpravy
pozemku a spevnené plochy prostredníctvom tretej osoby. Vzhľadom na nespornosť týchto skutkových
tvrdení, súd sa nezaoberal posúdením zákonnosti získania fotografií žalobcom, ktoré v konaní predložil,
nakoľko nie je potrebné dokazovať to, čo medzi stranami nie je sporné. Medzi stranami napokon zostalo

sporné, či uzatvorili zmluvu o dielo v ústnej forme, ktorej predmetom bolo dodanie služby spočívajúcej vo
vypracovaní projektovej dokumentácie, výkazu výmer a položkového rozpočtu alebo či žalobca pripravil
pre žalovanú cenovú ponuku na zhotovenie oplotenia, chodníkov a parkovacej plochy na jej pozemku.
Rovnako bolo medzi stranami sporné, či žalovaná projektovú dokumentáciu a výkaz výmer použila na
realizáciu stavby plota a spevnených plôch a na ohlásenie stavby na stavebnom úrade.

15. Z listu p. L. K. adresovanej súdu k tomuto konaniu súd zistil, že p. L. K. je účtovníčka, žalobca je jej
partner, žalovaná je jej známa z práce. Ďalej p. K. uviedla, že oboznámila žalovanú s tým, že žalobca
je stavbár a tá sa opýtala či by jej nepomohol. Na jej pozvanie prišli k nej so žalobcom, kde im ukázala,
kde chce mať čo umiestnené -studňu, parkovanie, plot, vírivku atď. Následne p. K. poslala žalovanej e-

mail kvôli rozmerom, keďže so žalobcom si e-maily nevymenili, žalovaná jej poslala rozmery a ona ich
preposlala žalobcovi. Následne komunikovali oni dvaja. P. K. žalovanej doniesla do roboty pripravené
veci od žalobcu, čo sa týkalo rozpočtu. Žalovaná to zobrala a povedala „fu dáko veľa“. Pani K. jej na to
povedala, že čo sa týka vecí nevie, že to ide mimo nej. Ďalej uviedla, že vie, že žalovaná nezaplatila
žalobcovi a žalobca v decembri 2021 zistil, že žalovaná upravila pozemok podľa toho projektu, čo jej

žalobca urobil. Vie, že jej partner sa veciam pre žalovanú dosť venoval a trávil nad tým množstvo času,
nastavoval veci podľa jej pokynov a požiadaviek, ktorých nebolo málo.

16. Súd vychádzal v rámci právneho posúdenia veci z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

17. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

19. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

20. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo

dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

21. Podľa § 632 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je
povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať
označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

22. Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne
a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.

23. Podľa § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo
ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.24. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

26. Podľa § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

27. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

29. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

31.Podľa§53ods.8Občianskehozákonníka,akposkytnedodávateľspotrebiteľoviplnenieaspotrebiteľ
si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky
dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté
spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne

o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy
za nevyžiadané.

32. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a
povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v

oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

33. Podľa § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania,
alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

34. Podľa § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa, službou akákoľvek činnosť alebo výkon,

ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností upravených osobitnými
predpismi,5) nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy, ako
sú uvedené v § 19; tým nie je dotknutá povinnosť mlčanlivosti podľa osobitných predpisov5) vrátane
zákonom prenesenej právomoci profesijných komôr.

35. Podľa § 4 ods. 11 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie žiadať alebo prijať od
spotrebiteľa úhradu za dodaný výrobok, poskytnutú službu alebo poskytnutý elektronický obsah, ktorý
si spotrebiteľ neobjednal. Nečinnosť spotrebiteľa po prijatí nevyžiadanej dodávky podľa prvej vety nemá
za následok vznik akýchkoľvek nákladov ani iných povinností pre spotrebiteľa.36. Podľa § 10a ods.1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný pred uzavretím
zmluvyaleboaksazmluvauzatváranazákladeobjednávkyspotrebiteľapredtým,akospotrebiteľodošle

objednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby, spotrebiteľovi
jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť predajnú cenu výrobku alebo služby alebo, ak vzhľadom
na povahu výrobku alebo služby nemožno cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa vypočíta, ako
aj náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky, alebo ak tieto náklady a poplatky
nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do celkovej ceny môžu byť zarátané takéto náklady a poplatky.

37. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Žalobca nepreukázal, že medzi ním a žalovanou došlo
k uzatvoreniu zmluvy o dielo, nepreukázal existenciu dohody o predmete tvrdenej zmluvy, t.j. že si
žalovaná od neho objednala vypracovanie projektovej dokumentácie, položkového rozpočtu a výkazu
výmer. Žalobca nesplniť svoju povinnosť podľa § 632 Občianskeho zákonníka vydať objednávateľovi

písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, pričom takéto potvrdenie musí obsahovať označenie
predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. Žalobca
doručil prostredníctvom svojej partnerky, p. L. K. listiny, ktoré súd vyhodnotil ako cenovú ponuku s
prílohami, a to na vyhotovenie oplotenia, chodníkov a parkovacej plochy. Z vykonaného dokazovania
súdzistil,žežalovanámalazáujemovykonaniestavebnýchúpravnasvojompozemku,atovybudovanie

plotu a spevnenie plôch. Žalovaná teda mala záujem o uzatvorenie zmluvy o dielo, predmetom ktorej
malo byť vyhotovenie plotu a spevnených plôch na svojom pozemku, preto žalobcu prostredníctvom
p. K. oslovila ako osobu, ktorá je stavbárom (podniká v stavebníctve). Ako z dokazovania vyplynulo, k
uzatvoreniu zmluvy o dielo ani k realizácii diela nedošlo, nakoľko cenová ponuka predložená žalobcom
bola pre žalovanú neprijateľná, vzhľadom na jej výšku, ktorá bola približne dvojnásobná (50.415,84 s

DPH), pričom na prvom stretnutí bola žalovanej oznámená orientačne cena 20-25 tisíc Eur. Žalobca
tvrdenie žalovanej o uvedení orientačnej ceny nepoprel, preto súd toto tvrdenie žalovanej vyhodnotil ako
nesporné ( § 151 ods. 1 CSP). To, že išlo o žalobcom dodanú cenovú ponuku potvrdzuje aj sms správa
žalobcu, ktorú zaslal žalovanej dňa 11.08.2021 a v ktorej stálo: „Dobrý večer, L. Vám dnes dala cenovú
ponuku, platí cena bez DPH, pretože neviem nastaviť v programe koncové ceny, S pozdravom M. K.“.

Žalobca ani toto tvrdenie žalovanej nepoprel, preto ho súd vyhodnotil ako nesporné. Navyše samotný
žalobca na pojednávaní dňa 16.04.2024 uviedol, že na vypracovanie rozpočtu alebo cenovej ponuky
je potrebné vedieť rozmery a špecifikáciu predmetu dodania, čiastočné plnenie odovzdal, čím žalobca
potvrdil, že vypracoval cenovú ponuku a mal záujem realizovať dielo (stavebné práce).

38. Žalobca v konaní nepreukázal, že listiny označené ako projektová dokumentácia, výkaz výmer a
položkový rozpočet, ktoré žalovanej odovzdal, táto použila na ohlásenie stavby na stavebnom úrade
resp. pre ňu mohli mať iný úžitok napr. v podobe použitia na realizáciu stavby. Jeho náčrt je odlišný od
náčrtu,ktorýkohláseniustavbypoužilažalovaná.Kohláseniustavbyžalovanáprikladalaibajednoduchý
náčrt, nie projektovú dokumentáciu, čo preukazuje overená situácia odoslaná z mesta Senec (č.l.120).

Nad rámec súd dodáva, že v tomto konaní sa nezaoberal právnym posúdením toho, či k stavbe plota
resp. stavebných úprav na pozemku žalovanej postačovalo ohlásenie stavebnému úradu alebo bola
potrebná projektová dokumentácia, nakoľko uvedené jednak nesúvisí s predmetom konania a jednak
uvedené preskúmanie spadá pod správne súdnictvo.

39. Vzhľadom na uvedené súd nemohol poskytnuté plnenie posúdiť ani ako bezdôvodné obohatenie,
pretože nebolo preukázané, že žalovaná dodaním označených listín mala alebo mohla mať majetkový
prospech. Základným predpokladom úspechu pri žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia je
preukázanie, že žalovaná sa na úkor žalobcu obohatila, čo preukázané v konaní nebolo. Inštitút
bezdôvodného obohatenia vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto

nemôže bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané ako
záväzok (§ 489 Občianskeho zákonníka), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo
sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na koho úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu
bezdôvodného obohatenia. O bezdôvodné obohatenie ide vtedy, ak niekto plnením získal majetkové
hodnoty vyjadrené tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu jeho aktív (§ 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka) alebo k zníženiu jeho pasív (§ 454 Občianskeho zákonníka). V rámci zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie je pasívne legitimovaný ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene
zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je
tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať,nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun
majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva.

40. Súd ďalej uvádza, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil ako vzťah zo spotrebiteľského
práva, kde žalobca vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, fyzická
osobanepodnikateľ.Vzhľadomktomusúdnarozhodnutieokremvyššieuvedenéhoaplikovalajcitované
ustanovenia súvisiace s ochranou spotrebiteľa ako slabšej strany sporu, a to § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka, ako aj § 4 ods.11 a § 10a ods.1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorých

je ak dodávateľ poskytne plnenie spotrebiteľovi, ktoré si neobjednal, nie je povinný ho vrátiť, pričom
si vylúčené aj ďalšie nároky dodávateľa. Súd má za to, že vykonaním dokazovaním bolo preukázané,
že žalovaná si dodanie služby spočívajúcej vo vypracovaní projektovej dokumentácie, výkazu výmeru
a rozpočtu neobjednala, t.j. aj s poukazom na vyššie citované ustanovenia, jej nevzniká povinnosť
za ne zaplatiť. Súd má za to, že ak žalobca ako podnikateľ hodlal žalovanej za svoju prácu a čas,
ktorý vynaložil na vypracovanie predmetných listín, účtovať nejakú cenu, bol povinný túto cenu vopred

oznámiť. Súd poukazuje legálnu definíciu podnikania podľa § 2 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného
pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa
osobitného predpisu. Ako vyplýva z tejto definície, každé podnikanie je vždy podnikaním na vlastnú

zodpovednosť podnikateľa. Každý podnikateľ znáša istú mieru podnikateľského rizika. Z podnikateľskej
praxe je bežné, že nie každá zákazka sa realizuje, ak nedôjde k dohode o cene medzi objednávateľom
a dodávateľom. Preto je časté, že práve pre tieto prípady, aby podnikatelia neboli stratoví resp. aby
mali zaplatené nejaké náklady, účtujú pre zameranie, nacenenie a iné predmzluvné služby istú cenu,
ktorú však pri korektnom obchodnom styku vopred oznámia a tak dajú spotrebiteľovi na výber, či s

uvedeným súhlasí resp. v prípade realizovania nacenených tovarov alebo služieb, sa táto zaplatená
suma odpočíta. V posudzovanom prípade však nešlo o načrtnutý postup, práve naopak, žalobca nacenil
pre žalovanú stavebné práce, žalovaná s cenou nesúhlasila a k uzatvoreniu zmluvy o dielo nedošlo.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenia, je preto

nutné konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno a preto súd žalobu zamietol. Dôkazným bremenom
sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho
tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda

výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti,
ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží
na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)

42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP tak, že v konaní plne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP, v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde

Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.