Rozsudok – Dôchodky ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5Sas/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100014
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v C., D. E. XXXX/XX, právne zastúpeného: JUDr. Július Jánošík, advokát so sídlom
v Bratislave, Klincová 35, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29 augusta č.
8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 30.12.2024 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 10.01.2025 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny súd

alebosúd)vtenistýdeňsažalobcadomáhalzrušeniarozhodnutiažalovanejč.XXXXXXXXXXXzodňa
30.12.2024 (ďalej aj napadnuté alebo preskúmavané rozhodnutie), ktorým generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2024 o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zo
dňa 15.04.2024. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Žiadosťou zo dňa 15.04.2024 žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok. Sociálna
poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2024 podľa § 65 a § 274 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení
alebo zákon č. 461/2003 Z. z.) a podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v
znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 100/1988 Zb.) a podľa čl. 50 nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla žiadosť
žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 15.04.2024. Z dôvodu, že žalobcovi nevznikol nárok

na zníženie dôchodkového veku podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb., pričom nárok na
starobný dôchodok mu vznikne v súlade s § 65 zákona o sociálnom poistení až od 13.02.2029.

3. Nakoľko sa žalobca s uvedeným rozhodnutím nestotožnil, podal proti nemu odvolanie, o ktorom
rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.09.2024
tak, že odvolaniu žalobcu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zo dňa 17.06.2024 zrušil a vec mu vrátil na
nové prejednanie a rozhodnutie.

4. Sociálna poisťovňa, ústredie (ako správny orgán prvého stupňa) po vrátení veci o žiadosti žalobcu zo
dňa15.04.2024rozhodlaopäťrozhodnutímč.XXXXXXXXXXXzodňa14.10.2024(ďalejajrozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa) tak, že opätovne jeho žiadosť zamietla. Mala za preukázané, žežalobca bol v období od 01.09.1980 do 24.05.1984 v učebnom pomere na Strednom odbornom
učilišti baníckom v Rožňave a od 01.06.1984 do 30.11.1992 v pracovnom pomere u zamestnávateľa
Železorudné bane, š. p., závod Rudňany. Po doplnení dokazovania dospela k záveru, že zamestnanie

žalobcu v období od 01.06.1984 do 31.08.1984 bolo zaradené do II. pracovnej kategórie, a nie do
I. pracovnej kategórie ani do služby v I. alebo II. kategórii funkcií. Zároveň uviedla, že žalobcovi bol
rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže priznaný výsluhový dôchodok
od 01.01.2020, pričom na vznik nároku na výsluhový dôchodok a na jeho výšku bola žalobcovi
zhodnotenádobaslužobnéhopomeruvI.kategóriifunkciíod03.10.1984do26.09.1986aod01.12.1996

do 31.12.1999 v počte 1 850 dní, t. j. 5 rokov a 25 dní a doba služobného pomeru v III. pracovnej kategórii
od 01.01.2000 do 31.12.2019. Sociálna poisťovňa, ústredie konštatovala, že žalobca úhrnom získal
dobu zamestnania v zvýhodnených pracovných kategóriách v rozsahu 5 417 dní, t. j. 14 rokov a 307 dní,
pričom v uvedenom počte dní sú zahrnuté aj náhradné doby získané počas trvania zamestnania. Ďalej
uviedla, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok k 13.04.2024, nakoľko nezískal aspoň 15
rokov doby zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách alebo doby služby zaradenej do I.

alebo II. kategórie funkcií. Námietku žalobcu týkajúcu sa nezapočítania náhradných dôb a zaradenia
obdobia od 01.06.1984 do 31.08.1984 do I. pracovnej kategórie nepovažovala za dôvodnú, keďže tieto
doby boli zhodnotené v súlade s evidenčnými podkladmi a nešlo o doby, ktoré by bolo možné posúdiť
podľa § 5 a § 6 nariadenia č. 117/1988 o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely
dôchodkového zabezpečenia.

5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 30.12.2024 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavane rozhodnutie) rozhodol tak, že
odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
14.10.2024 potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 29.10.2024, v ktorom uviedol,

že Sociálna poisťovňa, ústredie nesprávne posúdila splnenie podmienok na zníženie dôchodkového
veku podľa § 21 ods. 1 a § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., pretože nezapočítala do zvýhodnených
pracovných kategórií náhradné doby evidované v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia, ktoré
boli podľa jeho názoru obklopené zamestnaním vo zvýhodnených pracovných kategóriách, a to najmä
v rokoch 1987, 1988, 1990 a 1991. Ďalej namietal, že Sociálna poisťovňa, ústredie nezapočítala do

potrebnej doby služby v kategóriách funkcií dobu zamestnania v II. pracovnej kategórii v období od
01.06.1984 do 31.08.1984, ktorá mala byť podľa jeho názoru hodnotená v súlade s § 130 ods. 4 zákona
č. 100/1988 Zb. Odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na určenie nároku na starobný
dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba zamestnania v rozsahu 26 rokov a 127 dní (v I.AA pracovnej
kategórii v rozsahu 2185 dní, t. j. 5 rokov a 360 dní, v I.A pracovnej kategórii v rozsahu 1381 dní,

t. j. 3 roky a 286 dní, v I. kategórii funkcií v rozsahu 1850 dní, t. j. 5 rokov a 25 dní, v II. pracovnej
kategórii v rozsahu 92 dní a v III. pracovnej kategórii v rozsahu 9617 dní). Ďalej uviedol, že podľa
evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia za obdobie od 01.06.1984 do 30.11.1992 žalobca v roku
1986odpracoval365dní,ztoho45dnívIII.pracovnejkategórii,273dnívI.pracovnejkategóriia47dnív
I.AA pracovnej kategórii, pričom zároveň získal 273 dní náhradnej doby, ktorá bola na nárok na starobný

dôchodok zhodnotená v I. pracovnej kategórii. V roku 1987 žalobca odpracoval 365 dní, z toho 45 dní
v III. pracovnej kategórii a 318 dní v I. AA pracovnej kategórii, pričom zároveň získal 46 dní náhradnej
doby, ktorá bola na nárok na starobný dôchodok zhodnotená v I.AA pracovnej kategórii. V roku 1988 je
doba zamestnania za celý rok zhodnotená v I. AA pracovnej kategórii. V roku 1990 žalobca odpracoval
365 dní, z toho 1 deň v I. pracovnej kategórii a 364 dní v I.AA pracovnej kategórii, pričom zároveň

získal 16 dní náhradnej doby, ktorá bola na nárok na starobný dôchodok zhodnotená v I.AA pracovnej
kategórii. V roku 1991 žalobca odpracoval 365 dní, z toho 1 deň v I. pracovnej kategórii a 364 dní v
I.AA pracovnej kategórii, pričom zároveň získal 33 dní náhradnej doby, ktorá bola na nárok na starobný
dôchodokzhodnotenávI.AApracovnejkategórii.GenerálnyriaditeľSociálnejpoisťovneďalejuviedol,že
doba od 01.06.1984 do 31.08.1984 nie je dobou služobného pomeru, pričom z uvedeného dôvodu bola

táto doba zamestnania podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zhodnotená v II. pracovnej
kategórii. Z vyššie uvedených skutočností preto podľa názoru generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
vyplýva, že žalobca k 13.04.2024 nedovŕšil dôchodkový vek, čím nesplnil jednu z podmienok nároku na
starobný dôchodok. Konštatoval, že žalobca dovŕši dôchodkový vek dňa 13.02.2029.

súdne konanie

6. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.12.2024
(ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) podal žalobca správnu žalobu zodňa 10.01.2025 v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci a neúplné zistenie skutkového stavu
veci. Uviedol, že žalovaná nesprávne posúdila splnenie podmienok na zníženie dôchodkového veku
podľa § 21 ods. 1 a § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., keď dospela k záveru, že žalobca nezískal

potrebnú dobu zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách. Podľa názoru žalobcu žalovaná
nezapočítala do zvýhodnených pracovných kategórií náhradné doby evidované v evidenčných listoch
dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli podľa jeho názoru obklopené zamestnaním vo zvýhodnených
pracovných kategóriách, a to najmä v rokoch 1987, 1988, 1990 a 1991. V tejto súvislosti poukázal
na právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn.

7Sk/11/2021 zo dňa 30.03.2022, podľa ktorého sa pri započítavaní náhradných dôb nevyžaduje návrat
do zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie, ak tieto doby trvali k 31. decembru 1999. Žalobca ďalej
namietal, že žalovaná nezapočítala do potrebnej doby 15 rokov I. kategórie funkcií alebo II. kategórie
funkcií ani dobu zamestnania v II. pracovnej kategórii v období od 01.06.1984 do 31.08.1984, ktorá mala
byť podľa jeho názoru započítaná v súlade s § 130 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa názoru žalobcu
by po zohľadnení uvedených dôb splnil podmienky na priznanie starobného dôchodku so zníženým

dôchodkovým vekom 59 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. Žalobca zároveň
navrhol, aby súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej zrušil a priznal mu náhradu trov konania.

7. K správnej žalobe sa žalovaná vyjadrila písomným podaním zo dňa 18.03.2025. Uviedla, že žalobca
v žalobe uvádza totožné námietky ako v odvolaní, najmä že mu na dôchodkové účely nebola započítaná

doba zamestnania zaradená do II. pracovnej kategórie v období od 01.06.1984 do 31.08.1984 a že mu
pre nárok na starobný dôchodok nebolo započítané nemocenské vo zvýhodnenej pracovnej kategórii
v rokoch 1987 až 1991. Žalobcovi bol podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej
a justičnej stráže Bratislava priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2020 a že sporné obdobie od
01.06.1984 do 31.08.1984 nie je dobou služobného pomeru, ale bolo zhodnotené ako zamestnanie v

II. pracovnej kategórii podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia. Zároveň žalovaná uviedla,
že náhradné doby evidované v rokoch 1987 až 1991 boli zhodnotené vo zvýhodnenej pracovnej
kategórii podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vystaveného zamestnávateľom, pričom
zopakovala rozpis jednotlivých dôb dôchodkového poistenia žalobcu zhodnotených na účely posúdenia
nároku na starobný dôchodok. Žalovaná má za to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený

správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi a navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

8. Žalobca v replike zo dňa 04.04.2025 uviedol, že vyjadrenie žalovanej nie je spôsobilé vyvrátiť
ani spochybniť žalobné dôvody. Žalovaná v osobnom liste dôchodkového poistenia nezapočítala do

zvýhodnených pracovných kategórií dobu nemocnosti (náhradnú dobu), prípadne ďalšie vykazované
náhradné doby podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia obklopené zvýhodnenou
pracovnou kategóriou v rokoch 1987, 1988, 1990 a 1991 v rozpore s § 18 ods. 3 a § 174 ods. 1 písm.
d) zákona č. 100/1988 Zb. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/11/2021 zo dňa 30.03.2022. Zároveň uviedol, že žalovaná nezapočítala

dopotrebnejdoby15rokovI.kategóriefunkciíaleboII.kategóriefunkciídobuzamestnaniavII.pracovnej
kategórii v období od 01.06.1984 do 31.08.1984 v rozpore s § 130 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa
názoru žalobcu mu vznikol nárok na znížený dôchodkový vek 59 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. d)
zákona č. 100/1988 Zb., a preto je rozhodnutie žalovanej chybné a je potrebné ho zrušiť.

9. Replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 07.04.2025, no žalovaný vo veci dupliku nepodal.

právny názor správneho súdu

10. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa
§ 199 a nasl. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh
administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v súlade

s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 26.02.2026 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku bolo zverejnené dňa 18.02.2026), ktorým žalobu zamietol a účastníkom nepriznal právo na
náhradu trov konania.11. Z administratívneho spisu a z preskúmavaných rozhodnutí žalovanej vyplýva, že žalobcovi bola na
účely posúdenia nároku na starobný dôchodok zhodnotená doba služby v I. kategórii funkcií v období
od 03.10.1984 do 26.09.1986 a od 01.12.1996 do 31.12.1999 v rozsahu 1850 dní, t. j. 5 rokov a 25

dní. Okrem uvedenej doby služby boli žalobcovi zhodnotené aj doby zamestnania vo zvýhodnených
pracovných kategóriách, a to v rozsahu 2185 dní v I.AA pracovnej kategórii, t. j. 5 rokov a 360 dní, a
1381 dní v I.A pracovnej kategórii, t. j. 3 roky a 286 dní. Súčet uvedených dôb predstavuje 5417 dní, teda
14 rokov a 307 dní zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách alebo služby v I. kategórii
funkcií.

12. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva záver žalovanej, podľa ktorého žalobcovi ku dňu
13.04.2024 nevznikol nárok na starobný dôchodok, keďže nezískal najmenej 15 rokov zamestnania vo
zvýhodnených pracovných kategóriách alebo služby zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií, a teda
nesplnil podmienky na zníženie dôchodkového veku podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Žalobca
získal v pracovných kategóriách I.AA, I.A a v I. kategórii funkcií spolu 5417 dní, t. j. 14 rokov a 307 dní,

a preto mu nárok na starobný dôchodok nevznikol. Z uvedeného dôvodu bola jeho žiadosť o priznanie
starobného dôchodku zamietnutá.

13. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

14. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov“) pod pojmom policajt
sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru,
Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru
väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.

a), prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní

uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

17. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa
odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.
decembru 1999, za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods.

1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

18. Správny súd uvádza, že zo zákonnej úpravy sociálneho poistenia vyplýva, že poistenec má nárok
na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek (§ 65
ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Popri tomto všeobecnom režime však právna úprava zachováva

aj osobitné nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. zo
služby v I. alebo II. kategórii funkcií podľa skorších právnych predpisov. Práve z tohto dôvodu je pri
posudzovaní vzniku nároku na starobný dôchodok potrebné prihliadať aj na ustanovenia § 21 a § 174
zákona č. 100/1988 Zb. pokiaľ poistenec získal zákonom ustanovenú dobu zamestnania vo zvýhodnenejpracovnej kategórii alebo služby v príslušnej kategórii funkcií. Ustanovenie § 274 zákona o sociálnom
poistení totiž výslovne zachováva nároky vyplývajúce z takéhoto zaradenia aj po nadobudnutí účinnosti
zákona o sociálnom poistení. Je potrebné uviesť, že právna úprava upravujúca nároky vyplývajúce

zo zaradenia zamestnaní do pracovných kategórií predstavovala osobitný mechanizmus zohľadnenia
zvýšenej pracovnej záťaže alebo rizík spojených s výkonom určitých druhov zamestnaní alebo služby.
Jej účelom bolo umožniť osobám vykonávajúcim takéto práce alebo služby splniť podmienky nároku na
starobný dôchodok skôr ako poistencom vo všeobecnom systéme, avšak iba za predpokladu splnenia
presne stanovených zákonných podmienok. Nárok na znížený dôchodkový vek preto mohol vzniknúť len

vtedy, ak poistenec preukázateľne získal zákonom požadovaný rozsah zamestnania vo zvýhodnených
pracovných kategóriách alebo služby v I. alebo II. kategórii funkcií, pričom rozhodujúce bolo preukázanie
takýchto dôb na základe podkladov evidovaných v systéme dôchodkového zabezpečenia.

19. Zákonom č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách
v sociálnom zabezpečení bolo zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie pôvodne

obmedzené do 31. decembra 1992. Súčasne bol zákon č. 100/1988 Zb. doplnený o ustanovenie § 174,
ktoré umožnilo zachovať skorší vznik nároku na starobný dôchodok aj tým poistencom, ktorí vykonávali
zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie alebo službu v I. alebo II. kategórii funkcií pred 1.
januárom1993atakétozamestnaniealeboslužbatrvalik31.decembru1992hocinedosiahliplnýrozsah
zvýhodnenej doby vyžadovaný podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Zaraďovanie zamestnaní do I.

a II. pracovnej kategórie bolo následne viacerými novelami právnych predpisov postupne predlžované
až do 31. decembra 1999. Zmyslom tejto právnej úpravy bolo zachovať možnosť skoršieho odchodu
do dôchodku pre poistencov, ktorí splnili zákonom stanovené podmienky, najmä získali požadovanú
dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii alebo služby v príslušnej kategórii funkcií a takéto
zamestnanie alebo služba trvali k 31. decembru 1999.

20. Z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 100/1988 Zb. zároveň vyplýva, že skorší dôchodkový vek
predstavoval nárok vyplývajúci zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie alebo
zo služby v príslušnej kategórii funkcií. Tento nárok bol viazaný na splnenie zákonom stanovených
podmienok, najmä získanie určitého rozsahu zamestnania alebo služby vo zvýhodnenej kategórii. Aj

po nadobudnutí účinnosti zákona o sociálnom poistení zostali tieto nároky zachované, keďže podľa §
274 zákona o sociálnom poistení sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej
kategórie zachovávajú. Uvedený právny záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok NS SR sp. zn.
7Sk/45/2019zodňa30.09.2020arozsudokNSSSRsp.zn.7Sk/11/2021zodňa30.03.2022publikovaný

pod č. 27/2022 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu).

21. V preskúmavanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca splnil podmienku
najmenej 25 rokov zamestnania podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Z administratívneho
spisu, najmä z osobného listu dôchodkového poistenia, vyplýva, že žalobca získal dobu dôchodkového

poistenia v rozsahu 41,4384 rokov. Spornou však zostala otázka, či žalobca získal aj zákonom
požadovaný rozsah dôb zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách alebo služby v I. alebo
II. kategórii funkcií, ktorý je potrebný pre vznik nároku na starobný dôchodok pri zníženom dôchodkovom
veku podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb.

22. Z administratívneho spisu a z preskúmavaných rozhodnutí žalovanej vyplýva, že žalobcovi bola na
účely posúdenia nároku na starobný dôchodok zhodnotená doba služby v I. kategórii funkcií v období
od 03.10.1984 do 26.09.1986 a od 01.12.1996 do 31.12.1999 v rozsahu 1850 dní, t. j. 5 rokov a 25
dní. Okrem uvedenej doby služby boli žalobcovi zhodnotené aj doby zamestnania vo zvýhodnených
pracovných kategóriách, a to v rozsahu 2185 dní v I.AA pracovnej kategórii, t. j. 5 rokov a 360 dní, a

1381 dní v I.A pracovnej kategórii, t. j. 3 roky a 286 dní. Súčet uvedených dôb predstavuje 5417 dní, teda
14 rokov a 307 dní zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách alebo služby v I. kategórii
funkcií.

23. Správny súd sa najprv zaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa obdobia od 01.06.1984 do

31.08.1984, ktoré žalovaná zhodnotila ako zamestnanie v II. pracovnej kategórii. Zo správneho spisu
vyplýva, že žalovaná po zrušení pôvodného rozhodnutia doplnila dokazovanie práve vo vzťahu k
tomuto obdobiu. Z potvrdenia zamestnávateľa Rudné bane, š. p., Banská Štiavnica zo dňa 09.10.2024
vyplynulo, že žalobca v uvedenom období vykonával zamestnanie upravár – úpravňa, ktoré bolozaradené do II. pracovnej kategórie v rozsahu 92 dní, pričom až od 01.09.1984 žalobca vykonával
zamestnanie baník robotník (vozač) zaradené do I.AA pracovnej kategórie. Správny súd zároveň
uvádza, že ani z podkladov Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej

republiky, ktoré žalobcovi potvrdilo rozsah doby služby v I. kategórii funkcií, nevyplýva, že by obdobie od
01.06.1984 do 31.08.1984 predstavovalo dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií. Správny súd preto
nemal dôvod spochybniť záver žalovanej, že uvedené obdobie bolo dobou zamestnania v II. pracovnej
kategórii a nešlo o dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií, ktorá by mohla byť započítaná ako doba
služby v kategóriách funkcií podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb.

24. K námietke žalobcu, že žalovaná nezapočítala náhradné doby, ktoré mali byť podľa jeho názoru
obklopené dobou zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách, najmä v rokoch 1987, 1988,
1990 a 1991. Správny súd uvádza, že vychádzajúc z administratívneho spisu náhradné doby žalobcu
boli žalovanou pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zohľadnené v súlade s evidenčnými
listami dôchodkového zabezpečenia vystavenými zamestnávateľom žalobcu. Z týchto evidenčných
listov vyplýva, že v roku 1987 žalobca odpracoval 318 dní v I.AA pracovnej kategórii a zároveň získal

46 dní náhradnej doby, ktorá bola zhodnotená v I.AA pracovnej kategórii, v roku 1988 bola doba
zamestnania žalobcu za celý kalendárny rok zhodnotená v I.AA pracovnej kategórii, v roku 1990 žalobca
odpracoval 364 dní v I.AA pracovnej kategórii a 1 deň v I. pracovnej kategórii, pričom zároveň získal 16
dní náhradnej doby, ktorá bola zhodnotená v I.AA pracovnej kategórii, a v roku 1991 žalobca odpracoval
364dnívI.AApracovnejkategóriia1deňvI.pracovnejkategórii,pričomzároveňzískal33dnínáhradnej

doby,ktorábolataktiežzhodnotenávI.AApracovnejkategórii.Zuvedenýchevidenčnýchúdajovvyplýva,
že v žalobcom namietaných rokoch bola doba zamestnania žalobcu spolu s prípadnými náhradnými
dobami zhodnotená v rozsahu celého kalendárneho roka, pričom náhradné doby boli zhodnotené v
rovnakejpracovnejkategóriiakozamestnanie,ktoréimpredchádzaloalebonanenadväzovalo.Správny
súd preto dospel k záveru, že žalovaná pri posudzovaní rozsahu zamestnania žalobcu v I. pracovnej

kategórii postupovala v súlade s evidenčnými podkladmi zamestnávateľa a náhradné doby evidované v
rokoch 1987, 1988, 1990 a 1991 pri určení rozsahu zamestnania rozhodujúceho pre vznik nároku podľa
§ 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zohľadnila.

25. K rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/11/2021 zo dňa

30.03.2022, na ktorý žalobca poukázal správny súd uvádza, že uvedené rozhodnutie riešilo skutkovú
situáciu, v ktorej bolo potrebné posúdiť započítanie konkrétnych náhradných dôb podľa § 5 ods. 1 a
§ 6 ods. 1 nariadenia vlády č. 117/1988 Zb. V preskúmavanej veci však žalobca nekonkretizoval takú
náhradnú dobu, ktorá by žalovanou nebola zahrnutá do konečného súčtu dní a ktorá by po jej započítaní
viedla k dosiahnutiu zákonom požadovanej hranice 15 rokov zamestnania vo zvýhodnených pracovných

kategóriách alebo služby v I. alebo II. kategórii funkcií.

26. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal nezistil také
skutočnosti, ktoré by spochybňovali zákonnosť postupu žalovanej pri posúdení nároku žalobcu na

starobný dôchodok. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav,
vec správne právne posúdila a svoje rozhodnutie riadne odôvodnila. Žalovaná vyhodnotila rozsah dôb
zamestnania žalobcu vo zvýhodnených pracovných kategóriách a v I. kategórii funkcií v celkovom
rozsahu 5417 dní, t. j. 14 rokov a 307 dní. Keďže zákon č. 100/1988 Zb. pre vznik nároku podľa § 174
ods. 1 vyžaduje získanie najmenej 15 rokov zamestnania vo zvýhodnených pracovných kategóriách

alebo služby v I. alebo II. kategórii funkcií, žalobca uvedenú podmienku nesplnil. Správny súd preto
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

27. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom právo na
náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanej nevznikli také

dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§

440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).