Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-26C/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120387566
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6120387566.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v sporovej veci žalobcu:

DEKOS Bratislava s.r.o., so sídlom Čsl. Tankistov 100, Bratislava, IČO: 31 373 691, zast.: Advokátska
kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, proti
žalovanému: Y.. D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, S., zast.: Consilior Iuris, s.r.o., so sídlom
Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47 231 157, o zaplatenie 11.136,14 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.136,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 11.136,14 Eur od 26.12.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.09.2020, postúpenou Okresnému súdu
Bratislava II dňa 30.11.2020, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 11.136,14 Eur spolu
s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.08.2016 uzatvoril ako zhotoviteľ so žalovaným ako
objednávateľom Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela - „výstavba rodinného domu
A.“.Vzmyslezmluvymalžalovanýuhradiť90%cenydielabezDPHacelúsumuDPH.Zostatokvovýške
10% si mal objednávateľ ponechať ako garančnú zábezpeku. Polovica zábezpeky mala byť žalobcovi

vyplatená do 14 dní po doručení výzvy a po splnení podmienok definovaných v ustanovení čl. 3.9 Zmluvy
o dielo. Podľa čl. 3.2 písm. b) mal byť nevyčerpaný zostatok zábezpeky uhradený zhotoviteľovi po
uplynutí 12 mesiacov odo dňa podpisu protokolu o odovzdaní diela, a to na základe písomnej výzvy
zhotoviteľa objednávateľovi v lehote 14 kalendárnych dní po doručení výzvy. Dňa 06.11.2018 žalobca
so žalovaným podpísali zápis o odovzdaní a prevzatí predmetného diela, z obsahu ktorého vyplýva,
že čiastka pozastavená ako zádržné zo strany žalovaného ako objednávateľa predstavovala sumu
22.272,29 Eur. Polovicu zábezpeky vo výške 11.136,14 Eur žalovaný uhradil žalobcovi v plnej výške. Zo

strany žalobcu boli tiež riadne a v súlade so zmluvou odstránené všetky zistené vady diela. Žalobcovi tak
vznikol nárok na zaplatenie zostatku zábezpeky vo výške 11.136,14 Eur dňa 07.11.2019, t.j. po uplynutí
12 mesiacov od podpisu zápisu o odovzdaní a prevzatí diela. Preto žalobca odoslal dňa 11.12.2019 e-
mailompísomnúvýzvukzaplateniuzábezpeky.Tátovýzvaboladoručenážalovanémudňa11.12.2019a
následne dňa 28.09.2020 odoslal žalobca žalovanému písomnú výzvu na zaplatenie aj prostredníctvom
právneho zástupcu. Napriek výzvam k úhrade zostatku zábezpek nedošlo.

2. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 26C/46/2020-99 zo dňa 10.06.2021 rozhodol tak, že I.
žalobu žalobcu zamietol; II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľuzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dňa 22.08.2016 zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola
výstavba rodinného domu A.. Spornou nebola ani skutočnosť, že dňa 06.11.2018 bol medzi stranami
spísanýzápisoodovzdaníaprevzatídielavykonanéhonazákladetejtozmluvy,rovnakotak,žežalovaný

časť ceny diela v sume 11.136,14 Eur, ktorá sa mala stať splatnou uplynutím 12 mesiacov od podpisu
zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, žalobcovi neuhradil. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju
zamietnuť, nakoľko žalobcov nárok na úhradu nezaplatenej časti kúpnej ceny zanikol započítaním s jeho
pohľadávkou voči žalobcovi v sume 66.635,16 Eur z titulu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaný odvodzoval od skutočnosti, že k odovzdaniu diela došlo dňa

06.11.2018, pričom v zmluve o dielo bolo vykonanie celého diela stanovené na deň 22.12.2016 a tak
sa žalobca omeškal s odovzdaním diela o 684 dní. Žalobca nespochybňoval, že podľa zmluvy o dielo
malo byť dielo odovzdané do dňa 22.12.2016, ani že k odovzdaniu diela spísaním zápisnice o odovzdaní
a prevzatí diela došlo až dňa 06.11.2018. Nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty neuznal
z dôvodu, že ho považoval za premlčaný (vzniesol aj námietku jeho premlčania), pričom považoval
dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné pre jeho nedostatočnú zrozumiteľnosť. Ďalej namietal, že

v priebehu zhotovovania diela boli zo strany žalovaného doobjednávané aj ďalšie práce a došlo k
posunutiu termínu výstavby, s čím súhlasil i žalovaný, o čom mal svedčiť aj zápis v stavebnom denníku.
Súd sa však nestotožnil s argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej žalovanému nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty nevznikol, keďže v skutočnosti dielo vykonal v čase stanovenom Zmluvou o dielo a
po uplynutí tohto času už vykonával iba práce, ktoré boli vykonávané nad rámec pôvodne zmluvne

dohodnutých prác. Žalobca neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné odvodiť,
že dielo nemohlo byť riadne a v súlade so zmluvou odovzdané v termíne určenom na odovzdanie
diela. Nespochybnil ani termín, kedy bolo dielo skutočne protokolárne odovzdané. Je preto zrejmé,
že žalobca sa skutočne dostal do omeškania so splnením svojej povinnosti vykonať dielo. Dátum
dokončenia prác podľa zmluvy o dielo uvedený v zápise o odovzdaní a prevzatí dielo nie je dátumom

skutočnéhoukončeniaprácakototvrdížalobca,aledátumom,doktoréhomalibyťpráceukončenépodľa
zmluvy, obdobne ako v zápise uvedený dátum začatia prác podľa zmluvy nie je dátumom skutočného
začatia prác. Skutočnosť, že žalobca vykonával pre žalovaného aj iné práce ako tie, ktoré boli obsahom
Zmluvy o dielo, nemôže mať a ani nemá žiaden vplyv na práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy.
Rovnako tak vo vzťahu k vykonaniu diela je právne bez významu, či boli v rámci protokolárneho

odovzdania diela odovzdané aj iné práce ako tie, ktoré boli dohodnuté v pôvodnej zmluve o dielo.
Práve z dôvodu, že pre posúdenie dôvodnosti kompenzačnej námietky vznesenej žalovaným, teda pre
posúdenie existencie žalobcovho nároku na zmluvnú pokutu, nebolo potrebné posudzovať, kedy boli
práce na diele fyzicky vykonané a ani to, či boli vykonané práce nad rámec zmluvy o dielo a ani to, či
žalobca inak ako spôsobom upraveným v zmluve súhlasil s predĺžením termínu vykonania diela, súd

nevykonal navrhované dokazovania výsluchom strán sporu, ako aj výsluch svedka W. W., nakoľko toto
sa malo zamerať práve na preukázanie uvedených skutočností, ktoré sú vo vzťahu k nároku žalobcu
právne bez významu.

3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 15Co/139/2021-161 zo dňa 30.12.2022

rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26C/46/2020-99 zo dňa 10.06.2021 zrušuje
a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd považoval právny záver súdu prvej
inštancie o zamietnutí žaloby z dôvodu, že považoval za dôvodnú vznesenú kompenzačnú námietku
zo strany žalovaného za predčasný, keďže nedostatočne zistil skutkový stav veci a z neho dospel k
nesprávnemu právnemu záveru. Ako ďalej uviedol odvolací súd, súd prvej inštancie sa zaoberal správne

vznesenou námietkou premlčania zo strany žalobcu k nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty
a dospel k záveru, že zmluvná pokuta za obdobie od 07.11.2017 do 06.11.2018 predstavuje sumu
35.460,88 Eur (podľa zmluvy o dielo malo byť celé dielo vykonané dňa 22.12.2016, k odovzdaniu
a prevzatiu diela došlo až dňa 06.11.2018 spísaním zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela), teda
prevyšujúcu žalobcom uplatnenú pohľadávku a tak námietku premlčania považoval vo vzťahu k tejto

častinárokužalovanéhozaneopodstatnenústým,žepremlčanýmibymohlibyťibanárokynazaplatenie
zmluvnej pokuty za obdobie omeškania s odovzdaním stavby, ktoré vznikli pred 07.11.2017. Vzhľadom
na dôvody uvedené nižšie, sa odvolací súd ale podrobnejšie nezaoberal tvrdeniami žalobcu uvedenými
v jeho odvolaní týkajúce sa premlčania nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odvolací
súd mal na základe vyššie uvedeného za to, že prvoinštančný súd sa riadne nevysporiadal s prejavom

žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatnil svoju pohľadávku titulom zaplatenia zmluvnej pokuty, pretože
z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, ako posúdil tento prejav žalovaného, a to
či ho považoval iba za procesnú obranu proti žalobe, alebo za vzájomnú žalobu v zmysle ustanovenia
§ 147 ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol v danej veci kompenzačnú námietku(podľa jeho tvrdenia), bolo povinnosťou prvoinštančného súdu sa ňou náležite zaoberať a zistiť, v
akej konkrétnej výške si započítava pohľadávku žalovaný voči pohľadávke žalobcu (žalovaný tvrdil,
že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 66.635,16 Eur, vzniesol kompenzačnú

námietku voči žalobcovej pohľadávke v časti jeho pohľadávky vo výške 11.136,14 Eur a súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že zmluvná pokuta za obdobie od 07.11.2017
do 06.11.2018 predstavuje sumu 35.460,88 Eur, ktorá prevyšuje žalobcom uplatnenú pohľadávku),
následne posúdiť, či ide o vzájomnú žalobu alebo procesnú obranu žalovaného a tento záver dostatočne
a jasne vysvetliť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, čo ale neurobil. Odvolací súd mal potom za

to, že bol naplnený žalobcom namietaný odvolací dôvod, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP). Zhodne s tvrdením žalobcu v jeho
odvolaní mal odvolací súd za to, že ak prvoinštančný súd odmietol vykonať dokazovanie na preukázanie
skutočností, kedy bolo dielo skutočne vykonané, resp. prečo došlo k oneskoreniu odovzdania diela,
má to za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), keď
si žalovaný práve z dôvodu oneskorene odovzdaného diela uplatnil kompenzačnou námietkou svoje

právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dôvody súdu prvej inštancie o odmietnutí vykonania dokazovania
považoval preto odvolací súd za nesprávne a zároveň poukázal na to, že aby súd mohol rozhodnúť o
veci samej, musí najskôr zistiť skutkový stav, tento zistí predovšetkým prostredníctvom vykonávaných
dôkazov (§ 215 ods. 1 CSP) a následne cez ich hodnotenie podľa svojej úvahy, a to jednotlivo a aj v
ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie sa zákonnými ustanoveniami čl. 6, §

185, § 191 ods. 1 CSP dôsledne neriadil, keď vo veci rozhodol bez riadneho zistenia skutkového stavu
a na základe nedostatočne vykonaného dokazovania, pretože v odôvodnení napadnutého rozsudku
iba konštatoval, že pre posúdenie dôvodnosti kompenzačnej námietky vznesenej žalovaným, teda pre
posúdenie existencie nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, nie je potrebné posudzovať,
kedy boli práce na diele fyzicky vykonané, ani či boli vykonané práce nad rámec zmluvy o dielo a

či žalobca inak, ako spôsobom upraveným v zmluve, súhlasil s predĺžením termínu vykonania diela,
pretože sporné medzi stranami bolo práve to, z akého dôvodu došlo k oneskorenému odovzdaniu
diela, za čo si uplatnil žalovaný zmluvnú pokutu. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd považoval
odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), za dôvodnú. Vzhľadom k vyššie uvedenému

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP, v spojení s § 391 ods. 1 CSP). Povinnosťou prvoinštančného súdu bude
opätovnerozhodnúťožalobežalobcu,znovaposúdiťžalovanýmuplatnenýnároknazaplateniezmluvnej
pokuty v naznačenom smere, následne aj vznesenú námietku premlčania zo strany žalobcu k nároku
žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, za aktívnej účasti sporových strán vykonať riadne vo veci

dokazovanie so zameraním na skutočnosť, prečo došlo k oneskoreniu odovzdania diela s prihliadnutím
na to, ako aj správne uzavrel súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že v danej
veci ide o spotrebiteľský spor (§ 290 a nasl. CSP), dôkazy vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods.
1 CSP, rozhodnúť podľa ustanovenia § 215 ods. 1, ods. 2 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť
záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť podľa požiadaviek vyplývajúcich z ustanovenia §

220 ods. 2 CSP. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

4. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci) z
Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy). Po vrátení

veci a po zmene zákonného sudcu Mestský súd Bratislava IV vykonal vo veci ďalšie dokazovanie, najmä
výsluchy svedka W. W. a žalovaného. Zároveň umožnil stranám vyjadriť sa k záverom odvolacieho súdu.

5.Žalobcavosvojomvyjadrenízodňa18.10.2023poukázalnajednotlivézapočítacieúkonyžalovaného,
ktoré žalovaný urobil listom zo dňa 27.04.2020 a v odpore, ktorý bol súdu doručený dňa 07.11.2020,

najmä poukázal na spôsob, akým žalovaný započítal pohľadávku, resp. akým spôsobom vzniesol
kompenzačnú námietku, na základe ktorej si započítal žalobcom uplatňovanú sumu v tomto konaní, a
na základe čoho mal nárok žalobcu údajne zaniknúť. Žalobca namietal neplatnosť úkonu započítania
žalovaného, nakoľko tento nebol urobený v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože tento
nebol určitý a zrozumiteľný. V zmysle zákonnej úpravy je totiž nutné, aby započítací úkon spĺňal určité

obsahové náležitosti, aj keď to ust. § 580 Občianskeho zákonníka explicitne nevyžaduje. Započítací
úkon musí rešpektovať a napĺňať podmienky stanovené v ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, a
teda zo samotného započítacieho prejavu musí okrem toho, kto ho robí a komu je takýto prejav určený,
vyplývať aj to, akú pohľadávku, ktorú má dlžník voči veriteľovi, chce dlžník započítať, tzn. na ktorú časťpohľadávky žalovaného sa započítanie vzťahuje. Žalobca pritom poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 33/2010, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 33 Cdo 4735/2010 a rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 9 Cmo 109/2003. Zo započítacích

úkonov žalovaného je tak zrejmé, že sú nejasné a nezrozumiteľné, a že žalovaný presne neurčil a
neidentifikoval, na ktorú časť svojej pohľadávky si žalobcovu pohľadávku započítava. Takýto započítací
úkon teda nie je možné považovať za spĺňajúci náležitosti právnych úkonov v zmysle Občianskeho
zákonníka a je teda neplatný. Vzhľadom na to, že ani jeden zo započítacích úkonov žalovaného nie je
možné považovať za platný, za takýchto okolností nemohlo dôjsť k zániku nároku žalobcu, ktorého sa

domáha v tomto konaní, ako sa to žalovaný snaží vo svojich tvrdeniach naznačiť. Okrem uvedeného
žalobca navyše uviedol, že v čase vyššie citovaných domnelých započítacích úkonov žalovaného, bola
časť jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty premlčaná. Z čl. 14 bod 14.1 VZP jasne vyplýva, že
ak mal žalovanému vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, tento mu mal vzniknúť za každý deň
samostatne, a teda pri započítacom úkone mal žalovaný presne určiť, na ktorú časť, resp. na ktoré
konkrétne dni omeškania si svoju pohľadávku započítava. Ani z jedného započítacieho úkonu a ani

z výpovede žalovaného prednesenej na pojednávaní však nevyplýva, na ktoré dni, a teda ktorú časť
svojej pohľadávky si žalovaný započítava voči tej žalobcovej. Pokiaľ potom ide samotné premlčanie a
konkrétne dátumy, ku dňu 27.04.2020 bola premlčaná suma vo výške 12.274,90 Eur z celkovej výšky
zmluvnej pokuty (teda suma za 126 dní omeškania) a ku dnu 07.11.2020 bola premlčaná suma vo výške
31.174,34 Eur z celkovej výšky zmluvnej pokuty (teda suma za 320 dní omeškania). V spojení s faktami,

že (i) nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovanému vznikal za každý deň omeškania samostatne,
že (ii) v čase započítacích úkonov žalovaného už bola časť pohľadávky žalovaného premlčaná, a že (iii)
žalovaný neurčil, na ktorú časť svojej pohľadávky si započítava pohľadávku žalobcu, je nepochybné,
že zo započítacích úkonov nevyplýva, a ani z nich nie je možné určiť, či si žalovaný svoju pohľadávku
započítal v jej premlčanej alebo nepremlčanej časti. Žalobca podotkol, že k dnešnému dňu je nárok

žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v celosti premlčaný. Ďalej žalobca uviedol, že v konaní ostala
medzi stranami spornou aj otázka, z akého dôvodu, a či vôbec došlo zo strany žalobcu k omeškaniu s
odovzdaním diela, ktoré bolo predmetom Zmluvy o dielo zo dňa 22.08.2016. V tejto súvislosti žalobca
opätovne uviedol, že hlavným dôvodom, prečo bolo dielo odovzdané neskôr, ako bolo stanovené v
Zmluve o dielo, bol predovšetkým výkon dodatočných prác na diele, ktoré žalobca vykonával pre

žalovaného a na základe výslovných požiadaviek žalovaného. Žalobca teda postupoval v súlade s
pokynmi žalovaného, ktorý kontinuálne požadoval spoluprácu so žalobcom, čo v konečnom dôsledku
vyplýva aj z e-mailovej komunikácie zo dňa 08.05.2017, v ktorej žalovaný uviedol: „Mám záujem s
Vami pokračovať aj ďalej.“ Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela (Protokolu) zo dňa 06.11.2018 okrem
iného vyplýva aj to, že odovzdávané dielo bolo bez vád, ak nepočítame spísané ojedinelé drobné

nedorobky zrejmé pri odovzdaní a prevzatí na str. 2 Protokolu, a bolo odovzdané riadne a v súlade so
všetkými požiadavkami žalovaného. Žalobca podotkol, že predmetom odovzdávania boli aj všetky práce
dodatočne žalovaným požadované a žalobcom vykonané, čo je taktiež zdokumentované v Protokole. Z
Protokolu taktiež vyplýva, že žalovaný v čase odovzdania diela nekonštatoval omeškanie so zhotovením
diela alebo jeho časti, nakoľko kolónka „Dôvody nedodržania lehôt začatia a dokončenia dodávky“

na str. 2 Protokolu ostala nevyplnená. Z takéhoto konania, resp. správania sa strán je tak zrejmé, že
žalobca a žalovaný sa dohodli inak, a teda nemohlo ísť o omeškanie s odovzdaním diela. Žalobca tiež
uviedol, že v prípade, ak by dielo nebolo v zmysle dohody zmluvných straň vykonane včas a reálne
by došlo k omeškaniu s jeho odovzdaním, žalovaný bol oprávnený ponechať si celú zábezpeku na
úhradu uplatnenej zmluvnej pokuty voči žalobcovi. Toto však žalovaný neurobil a dielo bez akýchkoľvek

pripomienok prevzal a súčasne vyplatil žalobcovi časť zábezpeky v súlade s čl. III bod 3.8. a 3.9. Zmluvy
o dielo. Takýmto úkonom tak žalovaný konkludentne deklaroval, že odovzdanie diela prebehlo v súlade s
dohodou strán. Žalobca preto následné úkony žalovaného, ktorými si uplatnil domnelý nárok na zmluvnú
pokutu, považoval za účelové, špekulatívne a v rozpore s dobrými mravmi, pričom toto v zmysle § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby

súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.10.2023 uviedol, že podľa názoru žalobcu je kompenzačná
námietka žalovaného neplatná, nakoľko je podľa názoru žalobcu neurčitá a nezrozumiteľná. S
uvedenými tvrdeniami žalobcu žalovaný nesúhlasil v celom rozsahu, pričom poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Obdo V 13/2005 zo dňa 27.04.2006 a odbornú literatúru.
Vzhľadom na uvedené je podľa názoru žalovaného potrebné, aby konajúci súd pristúpil k hodnoteniu
vznesenej kompenzačnej námietky v kontexte hmotnej úpravy, a to či úkon, ktorý je obsahom
kompenzačnej námietky, spĺňa predpoklady platnosti vyžadované práve hmotnoprávnou úpravou.Žalovaný pristúpil k započítaniu vzniknutej pohľadávky voči žalobcovi z titulu zmluvnej pokuty listom -
výzva na zaplatenie zo dňa 27.04.2020, kde žalovaný okrem špecifikácie a popisu jeho pohľadávky,
ktorú si u žalobcu uplatnil zároveň pristúpil aj k započítaniu časti ním špecifikovanej pohľadávky a

vyzval žalobcu na uhradenie nezapočítanej časti pohľadávky. Žalovaný poukázal na to, že pohľadávka
môže existovať aj bez ohľadu na to, či ju dlžník uznáva alebo nie, pričom v prípade započítania,
okamihom stretu započítavaných pohľadávok dochádza k ich zániku bez ohľadu na vôľu adresáta. S
ohľadom na žalovaným zaslané jednostranné započítanie bol žalovaný toho názoru, že pohľadávka
uplatňovaná žalobcom v tomto konaní zanikla ešte pred tým, ako si žalobca tento svoj nárok uplatnil

na príslušnom súde, keďže návrh žalobcu na začatie konania bol súdu doručený až dňa 30.09.2020.
Pohľadávka žalobcu zanikla započítaním, spätne k momentu, kedy sa vzájomné pohľadávky stretli.
V konkrétnom prípade bola pohľadávka žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty splatná každým
dňom od jej vzniku počnúc porušením povinnosti žalobcu odovzdať dielo včas, t.j. od 22.12.2016 až do
06.11.2018, kedy reálne došlo k odovzdaniu diela, pričom pohľadávka žalobcu sa stala splatnou dňa
25.12.2019, t.j. 14 dní po doručení výzvy na zaplatenie nevyčerpaného zostatku zábezpeky podľa bodu

3.9 písm. b) zmluvy o dielo. Keď žalovaný započítal vzájomné pohľadávky listom zo dňa 27.04.2020,
ktorý bol žalobcovi doručený dňa 30.02.2020, tak dňom doručenia tohto započítania žalobcovi došlo k
zániku vzájomných pohľadávok spätne ku dňu kedy sa tieto pohľadávky stretli, t.j. ku dňu 25.12.2019,
kedy boli obe (aj žalobcova aj žalovaného) pohľadávky vzájomne splatné a týmto dňom (25.12.2019)
zanikli. Žalovaný sa teda nikdy nedostal do omeškania so zaplatením zostatku nevyčerpanej zábezpeky.

Zároveň mal žalovaný za to, že pohľadávka žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v čase jej
uplatnenia premlčaná nebola, nakoľko mal za to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné
posudzovať podľa Obchodného zákonníka, keďže sa tak zmluvné strany v zmluve o dielo výslovne
dohodli a súčasne je použitie noriem obchodného práva na prospech žalovaného ako spotrebiteľa.
Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak by sme vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ a

do tohto vzťahu vstupoval s vedomím, že bude posudzovaný podľa predpisov obchodného práva,
nútili posudzovať tento jeho vzťah podľa predpisov občianskeho práva, najmä ak je takéto posúdenie
pre neho nevýhodnejšie. Žalovaný v tomto konkrétnom prípade vedel, že zmluva o dielo je uzavretá
podľa Obchodného zákonníka, keďže jej návrh predkladal žalobcovi on a s týmto vedomím započítaval
pohľadávky v zákonnej premlčacej lehote. Výklad premlčania nároku žalovaného, ktorý uvádza žalobca

považoval žalovaný za špekulatívny, ktorého cieľom je negovanie právnych dôsledkov zmluvnej pokuty
ako sankcie za každý deň omeškania žalobcu so splnením svojej povinnosti. Nakoľko, pokiaľ by sme
pripustili, že 23.12.2016 začala plynúť premlčacia lehota žalovanému vo vzťahu k celej zmluvnej pokute
za celý čas omeškania žalobcu, potom na uplatnenie zmluvnej pokuty za konkrétny deň omeškania napr.
dňa 06.11.2018, došlo by k odobratiu práva žalovaného na uplatnenie si svojho nároku, ktorý v čase

začatia takéhoto plynutia premlčacej lehoty ešte ani nevznikol, čo je v rozpore s princípmi právneho
štátu. Rovnako žalovaný považoval argumentáciu žalobcu ohľadom neplatne vznesenej kompenzačnej
námietky za špekulatívnu, kedy sa žalobca pokúša šikanóznym spôsobom vykladať znenie ustanovenia
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako je uvedené vyššie, žalovaný pristúpil k započítaniu vzájomných
pohľadávok listom dňa 27.04.2020, t.j. ešte pred podaním návrhu žalobcom na príslušnom súde a

vznesená kompenzačná námietka len reflektovala uskutočnené započítanie (kedy okamihom stretu
pohľadávok, pohľadávka žalobcu zanikla), ktoré s ohľadom na vyššie uvedené spĺňalo všetky zákonom
požadované náležitosti. Žalovaný mal za to, že v čase zániku pohľadávok započítaním, t.j. dňa
25.12.2019, nebola z nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty premlčaná ani časť, pretože
započítanie bolo vykonané v štvorročnej premlčacej dobe podľa Obchodného zákonníka. V prípade,

ak by sme aj pripustili, že časť nároku žalovaného bol premlčaný pred uplatnením kompenzačnej
námietky z dôvodu, že je potrebné uplatňovať na daný vzťah Občiansky zákonník, bol žalovaný toho
názoru, že započítanie je uskutočnené platne, slobodne a vážne, dostatočne určito a zrozumiteľne.
Žalovaný vo svojom liste zo dňa 27.04.2020 jednoznačne špecifikoval svoju pohľadávku ako pohľadávku
vzniknutú zo zmluvnej pokuty s odkazom na konkrétne ustanovenie zmluvy o dielo uzatvorenej so

žalobcom (prípadne s odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvorili súčasť zmluvy o dielo)
a jednoznačne konkretizoval pohľadávku žalobcu, voči ktorej si túto svoju určitú pohľadávku uplatnil
a započítal. Určitosť kompenzačnej námietky, resp. námietky premlčania, na ktorú odkazuje žalobca,
a ktorej sa teraz v rámci svojej obrany domáha, neznamená, že žalovaný je povinný konkretizovať
dátumy, v ktorých vznikol jeho nárok na zmluvnú pokutu, ktorú si započítal s pohľadávkou žalobcu. Na

určitosť kompenzačnej námietky postačuje, aby bolo zrejmé, ktorú pohľadávku, voči ktorej pohľadávke
si žalovaný uplatnil, teda započítal, čo v tomto konkrétnom prípade splnené bolo. Stále je potrebné mať
na pamäti, že pohľadávky zanikli ku dňu kedy sa stretli, t.j. ku dňu 25.12.2019 a v tomto čase nebola
pohľadávka žalovaného premlčaná ani v časti. Ak by sme pripustili správnosť výkladu o potrebe použitiapredpisov Občianskeho zákonníka, tak v tomto čase mohla byť premlčaná pohľadávka žalovaného
len v rozsahu 3 dní (22.12.2019 až 25.12.2019). Je teda zrejmé, že v čase započítania pohľadávok
mal žalovaný pohľadávku voči žalobcovi, ktorej nepremlčaná výška podstatne prevyšovala pohľadávku

žalobcu voči žalovanému. Aj keby sme mali vzťah medzi žalobcom a žalovaným posudzovať podľa
predpisov občianskeho práva, mal žalovaný za to, že posúdenie premlčania pohľadávky súdom prvej
inštancie v jeho rozsudku zo dňa 10.06.2021 nie je správny, keď súd ako moment rozhodujúci pre
prerušenie plynutia premlčacej doby považoval vznesenie kompenzačnej námietky žalovaným dňa
07.11.2020 v podanom odpore. Podstatným dátumom je podľa názoru žalovaného deň, kedy žalovaný

urobil započítanie vzájomných pohľadávok voči žalobcovi, t.j. dátum 27.04.2020, resp. 30.04.2020 kedy
tento prejav vôle došiel žalobcovi. Teda opäť v čase vykonania započítania, t.j. dňa. 30.04.2020, kedy
bolo započítanie doručené žalobcovi, tak pohľadávka žalovaného nebola premlčaná za obdobie od
30.04.2017 až do 06.11.2018, t.j. za 556 dní, čo predstavuje pri výške zmluvnej pokuty 97,42 Eur celkovú
sumu 54.165,52 Eur. V čase započítania teda pohľadávka žalovaného opäť prevyšovala pohľadávku
žalobcu a je právne irelevantné, ktorú časť z jeho pohľadávky (resp. za ktoré konkrétne dátumy) si

započítal voči pohľadávke žalobcu, keďže je zrejmé, že jeho celková pohľadávka ako aj jej nepremlčaná
časť, pohľadávku žalobcu prevyšuje a teda pohľadávka žalobcu započítaním zanikla. Vzhľadom na
uvedené je zrejmé, že žalovaný si pri podaní odporu uplatnil len kompenzačnú námietku do výšky
uplatneného nároku žalobcom, keďže nárok uplatnený žalobcom zanikol ešte pred podaním žaloby a to
započítaním dňa 25.12.2019. Zvyšnú časť zmluvnej pokuty, na ktorej zaplatenie mal žalovaný nárok, si

žalovaný voči žalobcovi neuplatnil ani v tomto ani v inom konaní.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: zmluva o
dielo na zhotovenie stavy „Rodinný dom H. S.“ zo dňa 22.08.2016 vrátane všeobecných zmluvných
podmienok na zhotovenie stavby, zápis o odovzdaní a prevzatí stavby, výzva k zaplateniu zábezpeky
zo dňa 11.12.2019, výzva na zaplatenie zo dňa 28.09.2020, výzva na zaplatenie zo dňa 27.04.2020,

odpoveď k výzve na zaplatenie, emailová komunikácia zo dňa 08.05.2017, faktúra č. XXXXXXX,
faktúra č. XXXXXXX, faktúra č. XXXXXXX, faktúra č. XXXXXXX, faktúra č. XXXXXXX, faktúra č.
XXXXXXX, prehľad priebehu prác na diele, stavebný denník, emailová komunikácia zo dňa 07.06.2017
až 15.06.2017. Zároveň súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka W. W. a výsluchom žalovaného.
Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany nemali, resp. na nich netrvali (právny zástupca žalobcu

netrval na výsluchu konateľa žalobcu).

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: Zo Zmluvy o dielo na zhotovenie
stavy „Rodinný dom H. S.“ súd zistil, že dňa 22.08.2016 žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným
ako objednávateľom zmluvu, ktorej predmetom bolo zhotovene stavby označenej v stavebnom povolení

ako „Rodinný dom - A.“. Žalobca sa zaviazal celé dielo vykonať v čase od 22.08.2016 do 22.12.2016.
Podľa čl. III bod 3.8. zmluvy mal objednávateľ uhradiť zhotoviteľovi cenu diela do výšky 90% bez
DPH a celú sumu DPH. Zostatok vo výške 10% z ceny bez DPH si mal objednávateľ ponechať ako
garančnú zábezpeku. Podľa čl. III bod 3.9 zmluvy jedna polovica zábezpeky znížená o súčet všetkých
čiastok, ktoré objednávateľ oprávnene použil v súlade s touto zmluvou mala byť zhotoviteľovi uhradená

do 14 dní po podpísaní protokolu o odovzdaní diela. Zvyšná časť zábezpeky mala byť uhradená po
uplynutí 12 mesiacov odo dňa podpisu protokolu o odovzdaní diela, ktoré sa vyskytnú počas tejto doby
a to na základe písomnej výzvy zhotoviteľa doručenej objednávateľovi, v lehote 14 dní po doručení
výzvy a to za predpokladu splnenia podmienok uvedených v tomto ustanovení zmluvy. Podľa čl. IV bod
4.2 tejto zmluvy „zhotoviteľ splní svoju povinnosť zhotoviť dielo jeho riadnym ukončením, odovzdaním

objednávateľovi a riadnym odstránením prípadných vád diela (t.j. spísaním zápisu v zmysle bodu 5.2
nižšie) a to postupom a za podmienok bližšie špecifikovaných vo VZP. O odovzdaní a prevzatí diela
bude medzi zmluvným stranami spísaný protokol o odovzdaní diela.“ Súčasťou tejto zmluvy bola aj
príloha označená ako Všeobecné zmluvné podmienky na zhotovenie stavby, ktorá sa v súlade s čl.
V bod 5.1, a čl. VII bod 7.7 považuje za súčasť zmluvy. Podľa čl. 4 bod 4.7 sa povinnosť odovzdať

dielo považuje za splnenú podpisom protokolu o odovzdaní a prevzatí diela obidvoma stranami. Čl. 14
všeobecných zmluvných podmienok obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute. Podľa bodu 14.1 tohto
článku sa zhotoviteľ zaviazal zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 150,- Eur, maximálne
však 0,05% z ceny diela bez DPH za každý aj začatý deň omeškania so splnením jeho povinnosti
vykonať dielo. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby súd zistil, že dňa 06.11.2018 bol medzi žalobcom

a žalovaným spísaný zápis o odovzdaní a prevzatí stavby. Súčasťou zápisu bol súpis ojedinelých
drobných nedorobkov a vád zrejmých pri odovzdaní a prevzatí. V tomto zozname bolo ako drobná
vada uvedené vyspravenie stien výťahovej šachty, zateplenie ostenia garáže + fasádna stierka a
natiahnutie fasádnej stierky na schodisko a vstup do salóna. Z výzvy k zaplateniu zábezpeky zo dňa11.12.2019 súd zistil, že žalobca prostredníctvom e-mailu odoslaného žalovanému dňa 11.12.2019
požiadal žalovaného o zaplatenie zostatku zábezpeky v sume 11.136,145 Eur a to do 25.12.2019. Z
výzvy na zaplatenie zo dňa 28.09.2020 súd zistil, že právny zástupca žalobcu touto výzvou požiadal

žalovaného o zaplatenie sumy 11.136,145 Eur, do troch dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Z výzvy
na zaplatenie zo dňa 28.04.2020 súd zistil, že žalovaný týmto listom oznámil žalobcovi, že v súlade s
ustanovením č. 16 bod 16.1 VZP si voči žalobcovi započítava časť zmluvnej pokuty vo výške 11.136,145
Eur voči pohľadávke žalobcu zo zábezpeky vo výške 11.136,145 Eur. Z e-mailovej komunikácie súd
zistil, že žalovaný e-mailom zo dňa 08.05.2017 oznámil konateľovi žalobcu, že má záujem pokračovať v

ďalšej spolupráci a má záujem, aby žalobca vykonával aj práce, ktoré neboli súčasťou pôvodnej zmluvy
o dielo. Žalovaný v e-maile zo dňa 08.05.2017 uviedol, že pre plynulý postup prác je potrebné zazmluvniť
všetky požadované práce mimo zmluvy. Z faktúr č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX,
č. XXXXXXX, č. XXXXXXX súd zistil, že žalobca fakturoval v období rokov 2017 a 2018 rôzne stavebné
práce. Zo zápisu v stavebnom denníku zo dňa 19.12.2016 súd zistil, že investor (žalovaný) akceptoval
predĺženie termínu dodávky hrubej stavby dodávateľom (žalovaným) za podmienky dodržania vysokej

kvality stavebných prác.

9. Podľa § § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

13. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

14. Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne
a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie

zodpovedať tejto norme.

15. Podľa § 644 Občianskeho zákonníka, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi
právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu
za zhotovenie veci.

16. Podľa § 650 ods. 1 Občianskeho zákonníka, objednávateľ je povinný prevziať vec najneskôr do
jedného mesiaca od uplynutia času, keď mala byť vec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr,
do jedného mesiaca od jej zhotovenia. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok za
uskladnenie.

17. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav a po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V intenciách uznesenia odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd predchádzajúci rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie
konanie, súd prvej inštancie opätovne rozhodol o žalobe žalobcu, pričom bol viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu. Vo vzťahu k prejavom žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatnil svoju
pohľadávku titulom zaplatenia zmluvnej pokuty, súd tento prejav žalovaného posúdil len ako prostriedok

procesnej obrany žalovaného proti žalobe. Podľa názoru súdu si žalovaný pri podaní odporu uplatnil
len kompenzačnú námietku do výšky uplatneného nároku žalobcom. Vzhľadom na to, že zvyšnú časť
zmluvnej pokuty, o ktorej žalovaný tvrdil, že na jej zaplatenie mal žalovaný nárok, si žalovaný voči
žalobcovi neuplatnil ani v tomto ani v inom konaní, v danom prípade sa tak podľa názoru súdu nejednalo
o vzájomnú žalobu v zmysle ustanovenia § 147 ods. 2 CSP. Podľa uvedeného ustanovenia je vzájomnou

žalobou i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len
ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca. Keďže v danom prípade žalovaný svojim
prejavom nenavrhoval, aby mu bolo prisúdené viac, než čo si uplatnil žalobca, súd dospel k záveru, že
sa nejedná o vzájomnú žalobu, ale len o prostriedok procesnej obrany žalovaného.

21. Následne súd skúmal dôvodnosť kompenzačnej námietky vznesenej žalovaným, najmä skúmal,
prečo došlo k oneskoreniu odovzdania diela, keďže žalovaný si práve z dôvodu oneskorene
odovzdaného diela uplatnil kompenzačnou námietkou svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v zmysle zmluvy o dielo malo byť dielo odovzdané do
22.12.2016. Zo zápisu v stavebnom denníku zo dňa 19.12.2016 (t.j. ešte pred dojednaným termínom

odovzdania diela) vyplýva, že investor (žalovaný) akceptoval predĺženie termínu dodávky hrubej stavby
dodávateľom (žalovaným) za podmienky dodržania vysokej kvality stavebných prác. Zároveň žalovaný
následne požadoval od žalobcu vykonanie ďalších dodatočných prác, ktoré žalobca vykonával pre
žalovaného a na základe výslovných požiadaviek žalovaného. Súd tak dospel k záveru, že žalobca
postupoval v súlade s pokynmi žalovaného, ktorý kontinuálne požadoval spoluprácu so žalobcom, čo v

konečnom dôsledku vyplýva aj z e-mailovej komunikácie zo dňa 08.05.2017, v ktorej žalovaný uviedol:
„Mám záujem s Vami pokračovať aj ďalej - a síce, omietky potery, oporné múry....“

22. Súd tiež poukazuje na to, že zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela (Protokolu) zo dňa 06.11.2018
okrem iného vyplýva aj to, že odovzdávané dielo bolo bez vád (s výnimkou spísaných ojedinelých

drobných nedorobkov zrejmých pri odovzdaní a prevzatí na str. 2 Protokolu) a bolo odovzdané riadne a
v súlade so všetkými požiadavkami žalovaného. Z Protokolu tiež vyplýva, že predmetom odovzdávania
boli aj všetky práce dodatočne žalovaným požadované a žalobcom vykonané, a že žalovaný v čase
odovzdania diela nekonštatoval omeškanie so zhotovením diela alebo jeho časti, nakoľko kolónka
„Dôvody nedodržania lehôt začatia a dokončenia dodávky“ na str. 2 Protokolu ostala nevyplnená. V

čase protokolárneho odovzdania diela (dňa 06.11.2018) tak žalovaný nenamietal omeškanie žalobcu
s odovzdaním diela, práve naopak, žalobcovi bez akýchkoľvek námietok uhradil prvú časť zábezpeky
a až so značným časovým odstupom, po tom, čo žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zostatku
zábezpeky, si žalovaný voči žalobcovi uplatnil zmluvnú pokutu z dôvodu omeškania s odovzdaním diela
(a to výzvou na zaplatenie zo dňa 28.04.2020). V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že v prípade, ak by

dielo nebolo v zmysle dohody zmluvných strán vykonané včas a reálne by došlo k omeškaniu s jeho
odovzdaním,žalovanýboloprávnenýponechaťsicelúzábezpekunaúhraduuplatnenejzmluvnejpokuty
voči žalobcovi. Toto však žalovaný neurobil a dielo bez pripomienok vo vzťahu k omeškaniu prevzal
a súčasne vyplatil žalobcovi časť zábezpeky v súlade s čl. III bod 3.8. a 3.9. Zmluvy o dielo. Podľa
názoru súdu tým, že žalovaný čiastočne uhradil zábezpeku, v podstate deklaroval, že odovzdanie diela

prebehlo v súlade s dohodou strán, a preto následné úkony žalovaného, ktorými si uplatnil údajný nárok
na zmluvnú pokutu, možno považovať za snahu vyhnúť sa úhrade za práce vykonané žalobcom.23. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca bol vo „veľkom omeškaní“ poukazujúc na to, že zo
stavebného denníka vyplýva, že celkové výpadky v rámci hrubej stavby predstavovali celkom 263 dní
(ako príklad žalovaný uviedol 97 dní bez záznamu v stavebnom denníku od 30.05.2017 do 04.09.2017,

kedy mali byť vykonávané práce na nedokončenej hrubej stavbe) súd uvádza, že zo stavebného
denníka vyplýva, že v dňoch 15.05.2017 a 19.05.2017 boli technickým dozorom investora - žalovaného
(TDI) vykonané kontrolné merania jednotlivých častí zhotovenej hrubej stavby (stropná doska, atika,
obvodné murivo, deliace murivo) s pokynmi TDI na odstránenie vytknutých vád. Zaznamenaná kontrola
hrubej stavby žalovaným podľa názoru súdu logicky potvrdzuje zrealizovanie hrubej stavby žalobcom.

Navyše od 15.05.2017 je podľa záznamov v stavebnom denníku hlavným predmetom stavebných prác
výstavba „oporného múru pri garáži“ a „terasy“, čo nebolo obsahom hrubej stavby rodinného domu podľa
uzatvorenej zmluvy o dielo. Z obsahu stavebného denníka je tak zrejmé, že po termíne 15.05.2017 boli
hlavnýmpredmetomčinnostižalobcunastavbežalovanéhoďalšieprácenadrámeczmluvnedojednanej
hrubej stavby, ktoré si žalovaný postupne čiastkovými e-mailovými správami objednával u žalobcu.
„Časté výpadky v realizácii diela“, ktoré mali podľa žalovaného vyplývať zo stavebného denníka, a na

ktoré vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 17.01.2024 poukázal žalovaný, sa tak zo značnej miery
netýkali diela podľa zmluvy o dielo - hrubej stavby, ale boli priamym dôsledkom postupných čiastkových
objednávok ďalších stavebných prác na stavbe (nad rámec zmluvy o dielo) zo strany žalovaného
voči žalobcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na e-mailovú správu žalobcu zo dňa 05.08.2017
žalovanému, v ktorej uviedol: „Pre plynulý postup prác a plánované obsadenie našich možností je

potrebné zazmluvniť všetky požadované práce mimo zmluvy. Blížime sa k hlavnej stavebnej sezóne
a ak nebudú zazmluvnené práce a dodávky môže sa stať, že už nebudeme môcť zrealizovať ďalšie
Vami požadované práce...“ Zo skutkového stavu veci je zrejmé, že napriek výslovnej požiadavke žalobcu
k zazmluvneniu ďalších prác nedošlo, a žalovaný parciálne a postupne riešil e-mailové objednávky
po jednotlivých stavebných častiach, v dôsledku čoho nastali výpadky v plynulosti ďalšej výstavby na

stavbe.

24. Čo sa týka námietky žalovaného, že v prípade, ak mal žalobca za to, že dielo podľa zmluvy o
dielo (hrubú stavbu) vykonal riadne a včas, mal žalovanému hrubú stavbu po jej zhotovení protokolárne
odovzdať, súd poukazuje na to, že nakoľko žalovaný vyslovene požadoval od žalobcu pokračovanie v

ďalších prácach aj po ukončení hrubej stavby, nebolo účelné a zrejme ani možné, aby žalobca uvoľnil
a protokolárne odovzdal stavenisko žalovanému. Taktiež z výsluchu svedka W. W. na pojednávaní dňa
17.01.2024 vyplynulo, že po ukončení hrubej stavby stavenisko nebolo vypratané a odovzdané, nakoľko
v prácach sa pokračovalo ďalej. Navyše aj žalovaný vo svojej výpovedi vyslovene potvrdil, že nežiadal
protokolárne odovzdanie staveniska po ukončení prác podľa zmluvy o dielo. Nakoľko však žalovaný na

výzvu žalobcu nepristúpil k uzatvoreniu novej zmluvy resp. dodatku k zmluve o dielo, ďalšie dodatočne
a postupne po častiach objednávané stavebné práce neprebiehali plynule. Žalovaným v jeho výpovedi
vytýkané „veľké omeškanie“ a „časté výpadky v realizácii stavby“ boli tak priamym dôsledkom konania,
resp. nekonania žalovaného, a navyše tieto do značnej miery nesúviseli so zhotovením hrubej stavby
podľa zmluvy o dielo. Taktiež dodatočné odstraňovanie žalovaným reklamovaných vád na hrubej stavbe

nemožno zamieňať so samotnou realizáciou hrubej stavby, ktorá pokiaľ by žalobcom nebola ukončená,
nemohol by logicky žalobca v e-maile zo dňa 08.05.2017 hovoriť o „pokračovaní ďalej...“ a
ani požadovať stavebne nadväzujúce práce: „potery, omietky, obklady, dlažby, fasáda, parkety, maľovky,
vodoinštalácie....“

25. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na listinné dôkazy, najmä na e-mailovú komunikáciu a
protokol o odovzdaní stavby, tak súd dospel k záveru, že v prípade, ak mal žalovaný výhrady ohľadom
významnéhoomeškaniaavyjadrovanejnespokojnostisrealizácioudiela,takétovýhradybynepochybne
boli prejavené aj v správaní sa žalovaného voči žalobcovi v reálnom čase a boli by prejavené aj
formou ich zaznamenania v stavebnom denníku, resp. preberacom protokole, alebo formou uplatnenia

sankčných nárokov z porušenia zmluvy o dielo už priamo zápisom v preberacom protokole stavby, resp.
vuplatneníprávananevyplateniepolovicezábezpekypriprotokolárnomodovzdávanídiela.Zožiadneho
písomného dokumentu vyhotoveného počas realizácie diela a pri jeho odovzdávaní však akákoľvek
nespokojnosť žalovaného voči žalobcovi, resp. jeho činnosti prejavená nebola. Žalovaný si u žalobcu
objednával ďalšie práce a po odovzdaní diela bez výhrad žalobcovi vyplatil polovicu zábezpeky. Z

vyššie uvedeného správania sa žalovaného je podľa názoru súdu nepochybné, že nevyplatenie zostatku
zábezpekynemalodôvod,resp.žiadnymspôsobompriamonesúviselosčasomanispôsobomrealizácie
diela zo strany žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že si v rozhodnom čase - pri preberaní diela „neuvedomil
možnosť uplatniť nároky voči žalobcovi za žalovaným tvrdené 2 ročné omeškanie zo strany žalobcu“, jenepresvedčivé. Takéto tvrdenie nasvedčuje skôr len dodatočnej obrane žalovaného voči uplatnenému
zmluvnému nároku žalobcu.

26. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že kompenzačná námietka vznesená žalovaným
nie je dôvodná. Nakoľko súd posúdil žalovaným uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako
nedôvodný, následne sa už nezaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalobcu k nároku
žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že samotný nárok žalobcu
na zaplatenie zostatku zábezpeky medzi stranami nebol sporný, obrana žalovaného spočívala výlučne

v tom, že tento (dôvodný) nárok žalobcu zanikol započítaním s nárokom žalovaného na zaplatenie
zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania s odovzdaním diela. S ohľadom na uvedené, nakoľko žalovaný
neuhradil žalobcovi zostatok zábezpeky, na zaplatenie ktorého vznikol žalobcovi nárok vo výške
11.136,14 Eur podľa čl. III ods. 3.9 písm. b) zmluvy o dielo dňa 07.11.2019 (t. j. po uplynutí 12 mesiacov
od podpisu zápisu o odovzdaní a prevzatí diela), súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú a preto jej
v celom rozsahu vyhovel.

27. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť zákonné úroky z omeškania vo výške
5,00 % ročne z dlžnej sumy 11.136,14 Eur. Keďže si žalovaný nesplnil povinnosť uhradiť žalobcovi
zostatokzábezpekyvzmluvnedohodnutomtermíne-vlehote14kalendárnychdnípodoručenívýzvy(t.j.

najneskôr do 25.12.2019), dostal sa voči žalobcovi do omeškania so splatením uvedeného peňažného
záväzku. V dôsledku omeškania žalovaného vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem
dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania, a to vo výške 5,00 % ročne zo sumy vo výške 11.136,14 Eur
odo dňa 26.12.2019 až do zaplatenia.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému
žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.