Uznesenie – Poistenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412206062
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1412206062.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.
Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: N.É. S., Q.. X.XX.XXXX, F. XA, U.,
zastúpeného: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892
994, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, Nové Město, Praha 1, Česká
republika, IČO: 45 272 956, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej

zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, Bratislava,
IČO: 54 228 573, o zaplatenie 5.558,61 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV č. k. 11C/249/2012-610, zo dňa 25.9.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na nové konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.558,61 eura a úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 5.078,61 eura od 19.3.2009 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 480 eur od 17.3.2012 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške
nároku 100 %; znalcovi D.. Z.. H. Ž., R.., X. X, U., priznal voči žalovanému nárok na náhradu znalečného
v plnej výške nároku s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení uviedol, že
žalobca sa žalobou podanou súdu 14.5.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.558,61 eura
s príslušenstvom a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že ako poistník a poistený uzavrel
so žalovaným (právnym predchodcom) poistnú zmluvu o poistení rodinných domov a iných stavieb
občanov. Dňa 26.2.2009 na predmete poistenia na streche rodinného domu vznikla škodová udalosť
(zatečenie ohýbaných kazetových podhľadov, prasklinám betónu pod zatečenými kazetovými stropmi,

kamenné dosky pred výstupom na terasu boli popraskané, došlo k deformácii podkladu hydroizolácie a
poruchy fólie atď.), ktorú žalobca žalovanému oznámil a pracovník žalovaného po ohliadke vyhodnotil
ako príčinu škodovej udalosti tiaž snehu - topenie. Žalovaný následne žalobcovi listom z 18.3.2009
oznámil ukončenie likvidácie poistenej udalosti bez poistného plnenia, nakoľko atmosférické zrážky ako
sneh a dážď nie sú poistné riziko. Žalobca požiadal znalca z odboru stavebníctvo o stanovenie príčiny
vzniku škody a stanovenie ceny stavebných prác potrebných na odstránenie príčiny a následkov, ktorá

bola v znaleckom posudku stanovená na sumu 5.145 eur a za vypracovanie posudku vyplatil 480 eur,
spolu 5.625 eur, pričom hodnota spoluúčasti žalobcu je 66,39 eura, ktorú sumu si z celkovej sumy
odpočítal. Žalovaný uvedenú sumu napriek výzvam nezaplatil.

2. Žalobca následne podaním zo 6.4.2018 označeným ako doplnenie rozhodujúcich skutočnosti navrhol
zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 C. s. p a uviedol, že predmetom žaloby je peňažný nárok žalobcu

na plnenie podľa poistnej zmluvy, keď právnym dôvodom pre jeho uplatnenie na súde bolo odmietnutie
plneniažalovanýmzdôvodovtak,akoichžalovanývymedzilvpísomnomprejavedoručenomžalobcoviz18.3.2009. Pokiaľ však žalovaný vymedzil dôvody pre odmietnutie poistného plnenia z právneho dôvodu
poistenia tvrdením, že: „nakoľko nedošlo k poškodeniu ani z jednej príčin VPP pre prípad poškodenia
alebo zničenia živelnou udalosťou, nevznikol mu nárok na poistné plnenie“, mal žalobca právo domáhať

sa na súde, či nedošlo ku vzniku ktoréhokoľvek zo skupiny poistných rizík, ktoré by sa na daný
právny vzťah vzťahovali. Oznámenie žalovaného z 18.3.2009 o odmietnutí poistného plnenia vo vzťahu
k identifikácii poistného rizika uskutočnenom v zápise z 3.3.2009 - ohliadka škodovej udalosti tvorí
skutkový rámec tvoriaci podklad pre vecné preskúmanie. Nie žalobca podriadil nárok na poistné riziko,
ktoré mohlo byť zamenené s iným cieľom vyhnúť sa plneniu. Pokiaľ je nezvratná tá právna skutočnosť

- závery znalca, že príčina vzniku škody bola náhodná udalosť, musí byť záujem v konaní zistiť, akým
mechanizmom došlo k tomuto dôsledku, pretože súd preskúmava to, či žalovaný mal právo odmietnuť
poistné plnenie z dôvodu, že nenastala taká udalosť, ktorá by bola krytá ktorýmkoľvek z poistných rizík
uvedených v poistnej zmluve. Skutkové tvrdenia žalobcu, z ktorých vychádzal pri uplatnení nároku sa
nezmenili, len zahŕňajú iné poistné riziká, čo je zmenou právnej argumentácie v medziach legitímnej
požiadavky prieskumu odmietnutia poskytnutia poistného plnenia žalovaným z dôvodu, že podľa neho

nedošlo ku takej náhodnej udalosti, ktorá by bola krytá akýmkoľvek poistným rizikom poistného vzťahu.
Na pojednávaní právny zástupca žalobcu doplnil, že žalobca je v postavení spotrebiteľa ako slabšej
strany sporu. Pokiaľ neboli naplnené podmienky pre poskytnutie poistného plnenia titulom tiaže snehu,
tak boli naplnené, ako vyplýva z dokazovania poistné podmienky pre plnenie iným titulom - záplava.

3. Súd prvej inštancie uznesením z 30.4.2018 pripustil zmenu žalobného návrhu o zmenu rozhodujúcich
skutočností podľa podania žalobcu zo 6.4.2018; po zmene žaloby skúmal, či nedošlo k takej náhodnej
udalosti, ktorá by bola krytá akýmkoľvek poistným rizikom poistného vzťahu okrem tiaže snehu - aj
záplavou.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti dospel
k záveru, že žalobný návrh je dôvodný. Ozrejmil, že poistná zmluva je obojstranná odplatná zmluva,
kde za plnenie poistiteľa v prípade poistnej udalosti platí poistený poistné. Poistné je určené poistnou
zmluvou. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 26.6.2009 (správne má byť 26.2.2009,

pozn. odvolacieho súdu) došlo v rodinnom dome - žalobcu, ktorý je predmetom poistenia podľa poistnej
zmluvy ku škodovej udalosti, ktorej následkom bolo zatečenie ohýbaných kazetových podhľadov v
mieste pod nosným trámom v počte 3 ks, prasklinám betónu v nosnom preklade pod zatečenými
kazetovými podhľadmi, kamenné dosky pred výstupom na terasu boli popraskané a zlomené, čím došlo
k deformácii podkladu hydroizolácie a súčasne poruchy fólie, tak, že pod ťarchou mokrého a ťažkého

snehu tento premočil všetky strešné vrstvy nad halou a svojou tiažou pretlačil tepelnú izoláciu PPS
umiestnenú pod fóliou Fatrafolu, čím okrem iného došlo aj k poškodeniu maľoviek a parkiet v dome.
Žalobca predmetnú poistnú udalosť žalovanému nahlásil a splnil si súčasne svoju povinnosť poskytnúť
súčinnosť pri šetrení poistnej udalosti. Žalovaný na podklade prešetrenia poistenej udalosti ukončil
likvidáciu škodovej udalosti s tým, že nevyplatil žalobcovi poistné plnenie z dôvodu, že k poškodeniu

maľoviek a parkiet v dome došlo počas topenia sa snehu cez netesnosti v streche a teda nedošlo k
poškodeniu ani z jednej z príčin uvedených vo Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“).

5.Súdprvejinštanciepriposudzovanínárokužalobcunapoistnéplnenievychádzalzobsahudojednania
poistnej podmienky v Čl. 1 bod 2 písm. a) - záplava a písm. i) - tiaž snehu alebo námrazy, ak je poistenou

vecou budova podľa VPP, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
11.3.2008. Z čl. 13 bod 5 je zrejmý výklad pojmu záplava, ako vytvorenie súvislej vodnej plochy, ktorá
po istý čas stojí alebo prúdi v mieste poistenia a z Čl. 13 bod 14 je zrejmý výklad pojmu tiaž snehu a
námrazy. Z negatívneho vymedzenia pojmu záplavy vyplýva, že za túto sa nepovažuje také zaplavenie
plochy vodou, keď výška súvislej vodnej plochy nad zaplavenou plochou je menšia ako 5 cm.

6. Žalovaný, ktorý poistnú zmluvu pripravil a predložil na podpis žalobcovi vo VPP presne vymedzil v Čl.
13 výklad pojmov, ktoré sú poistnými rizikami zakladajúcimi právo na poistné plnenie v prípade, ak sa
preukáže, že takéto poistné udalosti skutočne nastali. Žalobca teda musí preukázať, že k záplave ako
k poistnému riziku a poistnej udalosti došlo v mieste poistenia, ale aj tú skutočnosť, že výška vodnej

plochy bola súvislá a nad zaplavenou plochou vystúpila voda do výšky vyššej ako 5 cm.

7. Súd prvej inštancie považoval za irelevantné, ako došlo k vytvoreniu vodnej plochy, či zrážkami zo
strechy alebo z topiaceho sa snehu pred vchodom, podstatné podľa Čl. 13 bod 5 VPP je, aby bolisúbežne splnené dve kumulatívne podmienky dojednané zmluvnými stranami, a to vytvorenie súvislej
vodnejplochy,ktorápoistýčasstojíaleboprúdivmiestepoisteniaavýškavodnejplochynadzaplavenou
plochou najmenej 5 cm. Záplava, a teda vodná plocha sa musí nachádzať podľa dojednaní zmluvných

strán v celom priestore miesta poistenia, tým bol rodinný dom žalobcu - konkrétne celá terasa (Čl. 3 bod
2 VPP) a v celom priestore miesta poistenia musí dosahovať aspoň 5 cm. Súd prvej inštancie už zo
znaleckého posudku Z.. Ž.É. č. 7/2017 mal preukázané, že podľa jeho záverov došlo ku vzniku vodného
stĺpca min. 50 - 70 mm z roztopeného snehu, na čo žalovaný nereagoval a tvrdenie nenamietal. Rovnako
uvedený záver vyplynul a bol podrobne vysvetlený aj v súkromnom znaleckom posudku Z.. Ž. č. 3/2018.

Žalovaný v závere namietal nesplnenie uvedenej poistnej podmienky z titulu záplava, sám však dôkazy,
ktorými by nielen poprel a vyvrátil zistenia zo znaleckého posudku č. 7/2017 a súkromného znaleckého
posudku č. 3/2018 D.. Z.. Ž. nepredložil. Súd prvej inštancie mal preto za to, že boli splnené poistné
podmienky, na základe ktorých vznikla žalovanému povinnosť z dôvodu poškodenia majetku žalobcu
poistným nebezpečenstvom dojednaným v uzavretej poistnej zmluve titulom záplava plniť.

8. Pokiaľ sa jedná o poistné nebezpečenstvo dojednané ako tiaž snehu alebo námraza, toto podľa
názoru súdu prvej inštancie nebolo preukázané v tom zmysle, že by náhle v priebehu dňa 26.2.2009,
resp. krátko pred týmto dátumom napadlo cca 33 cm snehu a že v dôsledku toho došlo ku škodovej
udalosti tiažou snehu a námrazy a ich deštrukčnému pôsobeniu. Nejednalo sa teda o náhle a
neočakávané sneženie. Sneh ako vyplývalo z výsluchu žalobcu, ako aj meteorologického posudku, sa v

danej lokalite nachádzal už predtým, lebo snežilo postupne, takmer v priebehu celého februára a krátko
pred 26.2.2009 - 25.2.2009 došlo k dažďovým zrážkam a topeniu snehu. Z uvedeného dôvodu nie je
preto možné priznať žalobcovi nárok na poistné plnenie.

9. Pokiaľ sa jedná o výšku uplatneného nároku táto bola preukázaná listinným dôkazom - znaleckým

posudkom Z.. J. a dokladmi o objednaní prác, o výške úhrad žalobcu za fakturovaný materiál a
práce podľa č. l. 43-48, fotodokumentáciou miesta a prác, ako i o úhrade sumy za vypracovaný
znalecký posudok. Žalovaný výšku nároku ani dátum uplatnenia úroku z omeškania žalobcom spočiatku
nenamietal, tak ako sa pôvodne vyjadril na pojednávaní. V závere konania výšku nároku spochybnil,
pričom nenavrhol vykonať na svoje námietky žiadne dôkazy. Pri výške nároku si súd prvej inštancie

osvojil závery znaleckého posudku Z.. J. č. 12/2010. Uvedený znalec komunikoval so žalobcom v
podstate od začiatku škodovej udalosti, vykonal opakovane ohliadky predmetu poistenia, bol mu známy
stav miesta, a vyjadril sa, že ku poškodeniu hydroizolácie došlo - v dôsledku ťažkého mokrého snehu;
znalec nariadený súdom svoj záver v tejto časti vzhľadom k záveru znalca Z.. J. bližšie nezdôvodnil.
Podľa názoru súdu však v rámci celkového odstraňovania škody v dôsledku záplavy bolo namieste

sanovať aj hydroizoláciu; je tu jednoznačná súvislosť s existenciou mokrého snehu. Súd prvej inštancie
preto žalobcovi priznal nárok v celej uplatnenej výške.

10. Nestotožnil sa s obranou žalovaného, že sú tu pochybnosti o existencii snehu na terase, nakoľko
pri ohliadke na terase dňa 3.3.2009 tam nebol zistený. Uvedené bolo preukázané výsluchom žalobcu,

fotodokumentáciou, ako i výsluchom svedka J., ktorý potvrdil, že bol na terase, videl sneh a žalobca
ho odpratával, pri čom mu sám svedok pomáhal. Súd prvej inštancie tak nemal dôvod pochybovať o
existencii snehu na terase. K námietke, že praskliny v betóne na terase boli už pred vznikom škody dňa
26.2.2009 a že išlo o dlhodobejší proces, súdu prvej inštancie zo znaleckého posudku D.. Z.. Ž.É. č.
7/2017 vyplynulo, že vznik poškodenia nebol dôsledkom dlhodobého procesu, ale vplyvom nepriaznivej

náhodnej udalosti - napadnutia snehu a jeho topenia pred 26.2.2009. Nestotožnil sa ani s námietkou
premlčania nároku žalobcu z titulu plnenia poistnej udalosti záplava, vznesenou žalovaným, lebo bol
uplatnený po 9 rokoch. Podľa názoru súdu prvej inštancie k premlčaniu nároku žalobcu z titulu záplava
nedošlo, tento bol uplatnený včas, keď s poukazom na žalovaným odmietnutie poistného plnenia, z
dôvodunenaplneniaanijednouzpríčinVPP, naopakbolapreukázanápríčinavznikuškodyakonáhodná

udalosť, a preto musí byť záujem v konaní zistiť akým mechanizmom došlo k tomuto dôsledku; súd
preskúmava to, či žalovaný mal právo odmietnuť poistné plnenie z dôvodu, že nenastala taká udalosť,
ktorá by bola krytá ktorýmkoľvek z poistných rizík uvedeným v poistnej zmluve. Opačný postup by bol
podľa názoru súdu prvej inštancie aj v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie tiež nezohľadnil
náhľad žalovaného na krátenie poistného plnenia, porušením jeho prevenčnej povinnosti, keď nemal

pochybnosť, že žalobca si plnil povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy aj v tejto časti, odpratal sneh
na odporučenie znalca Z.. J. a zdôvodnil, že ani v minulosti neodpratával sneh mimo terasy, nakoľko
rodinný dom je umiestnený v blízkosti verejnej cesty a technické vyhotovenie terasy si takýto postuppri snehovej pokrývke nevyžadovalo. Ku kráteniu poistného plnenia z daného dôvodu tak súd prvej
inštancie nevidel dôvod.

11. Žalobca si súčasne uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 5.078,61 eura od 19.3.2009 a zo sumy 480 eur od 17.3.2012. Súd prvej inštancie vychádzal zo
skutočnosti, že žalovaný dňa 18.3.2009 ukončil likvidáciu škodovej udalosti s negatívnym výsledkom.
Žalovaný nárok žalobcu v danej časti nesporoval. Súd prvej inštancie preto žalobcovi vyhovel s
poukazomna§517ods.1,ods.2Občianskehozákonníkavspojenís§3nariadeniavládySRč.87/1995

Z. z.. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.. Žalobca bol pri
uplatnení svojho nároku proti žalovanému plne úspešný, preto mu priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262
ods.2C.s.p..Onárokuznalcanaznalečné,ktorénebolokrytépreddavkom,rozhodolpodľa§251,§253
a § 260 C. s. p. a znalcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na znalečné vo výške 100 %.

12. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) C.
s. p. a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť
a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania. Podstatným zhrnutím
skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd

prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec
nesprávne právne posúdil, závery súdu prvej inštancie sú nedostatočne zdôvodnené, v dôsledku čoho
došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

13. Nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj jeho odôvodnením i keď sa súd

prvej inštancie nepozabudol vyjadriť ku všetkým hlavným bodom argumentácie žalovaného. Mal za
to, že závery súdu prvej inštancie, na ktorých je rozhodnutie založené, nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní a ani vo výklade príslušných právnych predpisov, či dojednaní poistnej zmluvy. Bol názoru,
že súdom vykonané právne posúdenie nie je správne a tiež nepovažuje za správne súdom prvej
inštancie vykonané hodnotenie dôkazov, u ktorého zjavne absentuje hodnotenie vo vzájomnej súvislosti.

Viaceré závery súdu prvej inštancie sú tak vo vzájomnom rozpore, sú protichodné a odporujú si.
Rozhodnutie pôsobí nejednoznačne, nepresvedčivo a arbitrárne. Navyše súd prvej inštancie niektoré
svoje podstatné závery ani nevysvetlil, čím znemožnil žalovanému účinne sa voči nim brániť a dôvodne
argumentovať.

14. Pre lepšiu zrozumiteľnosť námietok poukázal na to, že záverečná procesná obrana žalovaného
pozostávala zo štyroch hlavných argumentačných námietok/tvrdení, a to: a) že k škodovej udalosti
nedošlo poistnou zmluvou predpokladaným a dojednaným rizikom (ani tiažou snehu, ani záplavou), b)
že k uplatneniu práva na poistné plnenie za škodovú udalosť spôsobenú záplavou došlo až po jeho
premlčaní, c) že značná časť uplatneného nároku (za opravu hydroizolácie) nie je dôvodná, d) že tu sú

dôvody pre zníženie poistného plnenia.

15. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal správne ani s jednou z vyššie uvedených
námietok, resp. tvrdení. Pokiaľ ide o posúdenie škodovej udalosti ako poistnej udalosti, hlavnou spornou
otázkou medzi stranami sporu a riešenou v rámci prvoinštančného konania bolo posúdenie, či škodová

udalosťbolaspôsobenápoistnýmrizikomzahrnutýmdopoistnéhokrytiadohodnutéhovpoistnejzmluve.
Žalobca prvotne tvrdil, že k škodovej udalosti došlo tiažou snehu, neskôr zmenil žalobu tým spôsobom,
že k škodovej udalosti malo dôjsť záplavou. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, pre správne posúdenie,
či k škodovej udalosti došlo záplavou ako poistnou zmluvou krytým rizikom, je rozhodujúce zistenie,
aké skutkové okolnosti, resp. podmienky poistná zmluva určuje pre naplnenie poistného rizika záplavy

a či tieto podmienky boli naplnené škodovou udalosťou. V zmysle Čl.13 (nie 12 ako nesprávne uvádza
súd prvej inštancie) bod 5 Všeobecných poistných podmienok živelného poistenia PPZ 93, ktoré tvoria
neoddeliteľnú prílohu poistnej zmluvy (ďalej len ,,VPP“) a Čl. 9 bod 5 Osobitných poistných podmienok
k poisteniu rodinných domov a iných stavieb občanov MÔJ DOM (ďalej len „OPP“), ktoré rovnako
tvoria neoddeliteľnú prílohu poistnej zmluvy, záplavou sa rozumie vytvorenie súvislej vodnej plochy,

ktorá po istý čas stojí alebo prúdi v mieste poistenia a zároveň výška tejto súvislej vodnej plochy nad
zaplavenou plochou nesmie byť menšia ako 5 cm. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel najmä s tým
poukazom, že z vykonaného dokazovania mal za preukázaný pôvod vzniku škodovej udalosti práve
záplavou v zmysle dojednaní poistnej zmluvy. V zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (odsek46 napadnutého rozhodnutia) uvedený záver založil na vyjadrení znalca D.. Z.. H. Ž., R.., ktorý pre účely
súdneho konania vypracoval znalecký posudok č. 7/2017 zo dňa 12.7.2017, o vzniku vodného stĺpca
predpokladanej výške (nie minimálnej ako nesprávne uvádza súd v ods. 46) 50 - 70 mm na mieste

škodovej udalosti. Poukázal na to, že v zmysle aj súdom prvej inštancie citovanej definície záplavy
dojednanej v poistnej zmluve, pre posúdenie záplavy nie je podmienkou prítomnosť vodného stĺpca
určitej výšky, ale vytvorenie súvislej vodnej plochy. Samotné vyjadrenie o prítomnosti vodného stĺpca
určitej výšky však nepreukazuje, že sa na danom mieste vytvorila súvislá vodná plocha, nakoľko vodný
stĺpec sa môže vytvoriť aj len lokálne (napr. v priestore medzi dvermi a nasneženou vrstvou snehu).

16. V ďalšom odôvodnení tohto svojho záveru súd prvej inštancie uvádza, že „rovnako uvedený záver
vyplynul a bol podrobne vysvetlený aj v súkromnom znaleckom posudku Z.. Ž. č. 3/2018 (ods. 46
napadnutého rozhodnutia), avšak z kontextu nie je jednoznačné, či súd prvej inštancie má na mysli
záver o súvislej vodnej ploche alebo o vzniku vodného stĺpca o predpokladanej výške 50 - 70 mm; vznik
vodného stĺpca nie je podmienkou pre hodnotenie záplavy v zmysle dojednaní poistnej zmluvy. Pokiaľ

by sa však malo jednať o záver o vytvorení súvislej vodnej plochy poukázal na to, že v predmetnom
súkromnom znaleckom posudku č. 3/2018, vypracovanom na objednávku žalobcu, sa nachádza len
jediné vyjadrenie znalca o tom, že na mieste škodovej udalosti sa mala vytvoriť v spodnej vrstve snehu
prakticky súvislá hladina vody. Toto jediné vyjadrenie však vyznieva mätúco, keď znalec hneď nato, ako
aj na početných iných miestach súkromného znaleckého posudku ale aj znaleckého posudku č. 7/2017,

vypracovaného na základe vyžiadania súdu, označuje a opisuje tento stav ako hustú zmes snehu a
vody. Takúto zmes však následne nie je možné považovať za vodnú plochu a už vôbec nie súvislú. Bol
názoru, že predmetné jediné vyjadrenie znalca nie je možné hodnotiť bez jeho komparácie s ostatnými
jeho vyjadreniami a pri takomto porovnaní jednoznačne prevládajú vyjadrenia o zmesi a nie o súvislej
vodnej hladine. Navyše vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani splnenie ostatných podmienok

pre záplavu v zmysle poistnej zmluvy a to najmä, že záplava sa nachádzala na celej ploche miesta
poistenia (predmetu poistenia), ani že na celej tejto ploche bola výška tejto záplavy minimálne 5 cm.

17. V súvislosti s podmienkou rozsahu záplavy, ktorá musí v zmysle poistnej zmluvy vzniknúť v mieste
poistenia je pre žalovaného zarážajúce a mätúce zároveň, keď prvoinštančný súd najskôr správne

vyloží, že „vodná plocha sa musí nachádzať podľa dojednaní zmluvných strán v celom priestore miesta
poistenia, tým bol rodinný dom žalobcu“ (ods. 46 napadnutého rozhodnutia) a následne zavŕši, že
podmienka bola naplnená, keď sa záplava mala nachádzať len na terase. Predmetná zatrávnená terasa
však tvorí len plochy miesta poistenia, ktorým je nepochybne aj s poukazom na článok 3 bod 2 VPP
celý poistený rodinný dom žalobcu. Z uvedeného dôvodu nebola a nemohla byť naplnená ani ďalšia

podmienka, ktorú poistná zmluva vyžaduje pre záplavu.

18. Navyše pokiaľ sa malo jednať o hustú zmes vody a snehu, je nepochybné, že samotný podiel
vody nemohol sám dosahovať výšku 50 - 70 mm, nakoľko do tejto výšky ju nepochybne vytláčal
prítomný sneh. V zmysle základných fyzikálnych pravidiel preto samotnej vody nemohlo byť znalcom

uvádzané množstvo tvoriace samostatne výšku 50 - 70 mm. Súdu prvej inštancie je potrebné tiež
vytknúť, že pri utváraní záveru o prítomnosti záplavy v zmysle dojednaní poistnej zmluvy žiadnym
spôsobom neprihliadol aj na ostatné výsledky vykonaného dokazovania, konkrétne výpovede žalobcu
a vypočutých svedkov o tom, ako vlastnými zmyslami vnímali stav, ktorý sa na predmetnej zatrávnenej
terase nachádzal. Tu považoval za potrebné zdôrazniť, že ako žalobca, tak aj ostatní vypočutí svedkovia

sa vždy vyjadrovali len o prítomnosti snehu, pričom neopisovali nič, čo by čo i len naznačovalo, že
by na danom mieste mala vzniknúť záplava, a to či už v bežnom laickom ponímaní alebo v zmysle
dojednaní poistnej zmluvy. Bol názoru, že i keď je možné diskutovať o aplikácii dojednaní poistnej
zmluvy o poistenom riziku na skutkový stav tej ktorej škodovej udalosti, skutkové okolnosti takéhoto
rizika musia vždy spĺňať aspoň jeho základné laicky vnímateľné znaky. V prípade záplavy bol názoru,

že aby bolo možné uvažovať o vzniku takéhoto rizika, všeobecne vnímateľné skutkové okolnosti musia
aspoň naznačovať prítomnosť takéhoto stavu. Opačný výklad by šiel proti účelu zamýšľanému poistnou
zmluvou a jeho stranami.

19. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie jeho

tvrdenia o nenaplnení podmienok záplavy, s ktorým nie je možné súhlasiť. Vyjadril presvedčenie, že
nemusel navrhovať žiadne nové dôkazy, nakoľko jeho tvrdenie je preukázateľné dôsledným hodnotením
všetkých výsledkov vykonaného dokazovania.20. Ďalej poukázal na to, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa 11.5.2012 pôvodne domáhal zaviazať
žalovaného titulom poistného plnenia za poškodenie predmetu poistenia tiažou snehu. Keďže však
dokazovaním vykonaným počas súdneho konania, a to najmä znaleckým posudkom č. 7/2017 zo dňa

12.7.2017, vypracovaného súdom ustanoveným znalcom D.. Z.. H. Ž., R.., bolo preukázané, že tiaž
snehu nebola príčinou škodovej udalosti, žalobca svojim podaním zo dňa 6.4. 2018 označeným ako
zmena žaloby podľa § 140 ods. 2 C. s. p. zmenil skutkové okolnosti, od ktorých odvodzoval svoj nárok
voči žalovanému. Uznesením zo dňa 30.4.2018, č. k. 11C/249/2012-549, súd prvej inštancie pripustil
zmenu žaloby. Žalovaný následne vzniesol námietku premlčania voči zmenou žaloby uplatnenému

nároku, nakoľko k jeho uplatneniu na súde došlo až 9 rokov od samotnej škodovej udalosti.

21. Súd prvej inštancie námietke premlčania žalovaného nevyhovel s odôvodnením, že predmetom
konania bolo posúdenie, či žalovaný mohol nevyplatiť poistné plnenie z dôvodu, že ku škodovej udalosti
nedošlo žiadnym poistnou zmluvou poisteným rizikom a opačný postup súdu by bol v rozpore s
dobrými mravmi. Takéto odôvodnenie však považuje za nejednoznačné, mätúce a nemajúce oporu vo

vlastnom postupe súdu prvej inštancie. Pokiaľ predmetom súdneho konania bolo posúdenie správnosti
nevyplatenia poistného plnenia za škodovú udalosť, potom tieto tvrdenia nepochybne boli uplatnené už
v obsahu pôvodnej žaloby. V takom prípade však nebolo potrebné navrhovať zmenu žaloby a súd prvej
inštancie nemal rozhodovať o jej prípustnosti.

22. Bol však opačného názoru a to, že žalobca si žalobou uplatnil práve a len poistné plnenie za škodu
spôsobenú tiažou snehu a až svojim podaním zo dňa 6.4.2018, označeným ako zmena žaloby podľa
§ 140 ods. 2 C. s. p., došlo k uplatneniu nároku na poistné planie za škodu spôsobenú záplavou, t. j.
až po 9 rokoch od jej údajného vzniku. Z uvedeného dôvodu považuje vznesenú námietku premlčania
za dôvodnú a súd jej mal vyhovieť. Pokiaľ súd prvej inštancie odkazuje na rozpor dobrých mravov so

vznesenou námietkou premlčania, uviedol, že nevie na uvedený záver súdu prvej inštancie reagovať
konkrétnejšie, ako že s ním nesúhlasí, nakoľko súd prvej inštancie sa obmedzil len na uvedené strohé
konštatovanie. Nie sú mu preto známe aké skutkové okolnosti tohto prípadu viedli súd prvej inštancie
k takémuto záveru a nemôže sa tak účinne brániť. Z uvedeného dôvodu mal za to, že absenciou
dostatočného zdôvodnenia mu bolo odopreté právo na spravodlivý proces.

23. Ďalej uviedol, že si je vedomý, že podľa rozhodovacej praxe slovenských súdov je možné
neprihliadnuť k námietke premlčania z dôvodu rozporu jej vznesenia s dobrými mravmi, avšak nakoľko
tým dochádza k popretiu základného právneho princípu „vigilantibus iura scripta sunt“, prípustnosť
takéhoto konania je obmedzená len na výnimočné prípady, pričom každý prípad je potrebné vyhodnotiť

individuálne, vo svetle konkrétnych skutkových okolností. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že nie na
podklade záverov žalovaného žalobca podával svoju žalobu, ale bolo to práve na podklade záverov
znaleckého posudku č. 10/2012 zo dňa 28.3.2012, vypracovaného známym žalobcu, znalcom Z.. T. J.,
na objednávku žalobcu ešte pred podaním samotnej žaloby. Nie je preto pravdou, že by žalovaný svojím
konaním vymedzil žalobcovi skutkový rámec pre podanie žaloby, keď pri obhliadke škodovej udalosti

určil ako možnú príčinu jej vzniku tiaž snehu a topenie. Práve naopak, žalovaný už pri ukončení likvidácie
oznámil žalobcovi, že na základe vykonaného šetrenia k škodovej udalosti nedošlo žiadnym, poistnou
zmluvou dojednaným rizikom a na tomto závere zotrval aj počas celého súdneho konania.

24. Namietal tiež, že žalobou zo dňa 11.5.2012 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok vo výške

5.558,61 eura, ktorý pozostával zo sumy 5.145 eur titulom poistného plnenia, vyčíslené ako náklady
vynaložené za odstránenie škody spôsobenej škodovou udalosťou a sumu 480 eur ako náklady
vynaložené na zabezpečenie znaleckého posudku Z.. T. J., pričom žalobca od súčtu uvedených súm
ešte odpočítal poistnou zmluvou dojednanú spoluúčasť 66,39 eura. Výška nákladov na odstránenie
škody spôsobenej škodovou udalosťou bola určená na základe znaleckého posudku vypracovaného

na objednávku žalobcu znalcom Z.. J., pričom náklady vo výške 5.004,90 eura priamo súviseli alebo
bezprostredne nadväzovali na výmenu hydroizolácie pod trávnikom na terase predmetu poistenia.
Nakoľko počas konania znaleckým dokazovaním D.. Z.. H. Ž., R.. vysvitlo, že hydroizolácia pod
trávnikom na terase predmetu poistenia nebola vôbec poškodená, namietol príčinnú súvislosť nákladov
na výmenu hydroizolácie so škodovou udalosťou.

25. Súd prvej inštancie sa však opätovne nestotožnil s argumentáciou žalovaného s odôvodnením, že
žalovaný na podporu tohto svojho tvrdenia nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, a že súd si osvojil závery
Z.. J. (že k poškodeniu hydroizolácie došlo) oproti záverom D.. Z.. Ž., R.. (že k poškodeniu hydroizolácienedošlo). Súd prvej inštancie uviedol, že Z.. J. mal opakovanie obhliadnuť predmet poistenia, pričom Z..
Ž. svoj záver o nepoškodení hydroizolácie bližšie nezdôvodnil. Záverom súd prvej inštancie dodal, že
bolo namieste hydroizoláciu sanovať, a že tu je jednoznačná súvislosť s existenciou mokrého snehu.

26. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie nesúhlasil a považoval ho za arbitrárne a v rozpore s
výsledkami vykonaného dokazovania. Poukázal na skutočnosť, že žiadnym dôkazom vykonaným počas
súdneho konania nebolo preukázané, že k poškodeniu hydroizolácie pod trávnikom na terase predmetu
poistenia skutočne došlo. Podľa vyjadrení znalca Z.. J. obsiahnutých v jeho znaleckom posudku č.

10/2012 zo dňa 28.3.2012, ten poškodenie hydroizolácie nevidel, nevedel ho lokalizovať a ani potvrdiť
(napr. prvý odstavec na str. 7 a str. 8 znaleckého posudku č. 10/2012). Znalec tak toto poškodenie len
predpokladal s poukazom na okolnosť, že k pretečeniu stropu, nad ktorým sa hydroizolácia a zatrávnená
terasa nachádzala, došlo. Znalec nezistil presne, v ktorom konkrétnom mieste, a akým spôsobom
skutočne došlo k preniknutiu vody z terasy, neskúmal žiadne iné alternatívy pripadajúce v úvahu a
uspokojil sa s nepreukázaným a len odhadovaným záverom.

27. Znalec D.. Z.. H. Ž., R.. však v rámci svojej znaleckej činnosti, na rozdiel od Z.. J., zistil presne
miesto a spôsob pretečenia vody cez terasu na strop pod zatrávnenou terasou, pričom zároveň vylúčil
poškodenie hydroizolácie. Znalec Z.. Ž. mal pritom k dispozícií všetky podklady, ktoré mal k dispozícií
aj znalec Z.. J., pričom k vypracovaniu znaleckého posudku Z.. J. došlo rovnako v nie malom časovom

odstupe od vzniku škodovej udalosti (3 roky). Navyše zistenie o nepoškodení hydroizolácie nenamietal
ani žalobca. Záver súdu prvej inštancie o osvojení si záverov znalca Z.. J., oproti znalcovi Ing. Žilinského
považoval za nesprávny a jeho zdôvodnenie za nedostatočné a v priamom rozpore s výsledkami
vykonaného dokazovania. Takýto záver považoval zároveň aj v priamom rozpore s ostatnými závermi
prvoinštančného súdu, keďže znalec Z.. J. v odôvodnení záveru o poškodení hydroizolácie uvádza ako

dôvod a mechanizmus jej poškodenia tiaž snehu. Znaleckým dokazovaním znalca Z.. Ž. však tiaž snehu
ako príčina poškodenia predmetu poistenia bola vylúčená, pričom s týmto záverom sa stotožnil aj súd
prvej inštancie, keď v ods. 48 napadnutého rozhodnutia uvádza, že poistné riziko tiaž snehu alebo
námrazy nebolo v tomto konaní preukázané a preto žalobcovi za toto riziko nevzniká nárok na poistné
plnenia. Ak však súd prvej inštancie uvádza, že tiaž snehu nespôsobila škodu na predmete poistenia,

t. j. neprebehol mechanizmus, ktorý mal spôsobiť poškodenie hydroizolácie, nie je zrejmé, ako potom
podľa názoru súdu prvej inštancie malo dôjsť k jej poškodeniu, keď zároveň uzatvára, že hydroizolácia
bola poškodená. Z takto neuspokojivého a protichodného odôvodnenia súdu prvej inštancie vyvstávajú
aj ďalšie otázky, ako a z akých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal, keď zavŕšil, že bolo namieste
hydroizoláciu sanovať alebo prečo považoval potrebu tejto sanácie za v jednoznačnej súvislosti s

existenciou mokrého snehu. Tiež nie je zrozumiteľné, na základe akých právnych alebo zmluvných
ustanovení má mať žalovaný povinnosť hradiť žalobcovi sanáciu nepoškodenej hydroizolácie. Súd prvej
inštancie patrične neodôvodnil ani to, na základe ktorého právneho alebo zmluvného ustanovenia má
hradiť žalobcovi náklady za znalecký posudok č. 10/2012, vypracovaný znalcom Z.. J., navyše ak sa
tento preukázal ako nesprávny a nepoužiteľný pre súdne konanie.

28. Namietal ďalej, že počas súdneho konania vyjadril názor, že ak by boli splnené podmienky pre
priznanie poistného plnenia za škodovú udalosť, existujú tu okolnosti odôvodňujúce zníženie tohto
plnenia v zmysle Čl. 4 bod 2 VPP a § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za takéto dôvody považuje
nedodržanieprevenčnejpovinnostivzmysleČl.4bod1písm.c)VPPa§415a§809ods.1Občianskeho

zákonníka.Tietodôvodyvzhliadanajmävskutočnosti,žesnehsahromadilnaterasepredmetupoistenia
počas niekoľkých dní, t. j. k stavu, ktorý spôsobil škodovú udalosť nedošlo v priebehu relatívne krátkej
doby. Žalobca s poukazom na silné sneženie si musel byť vedomý hromadiaceho sa snehu, ako aj
jeho deštrukčných vlastností a dôsledkov jeho prípadného náhleho topenia, pričom oboje považuje za
notorietu. Dostupnosť na terasu je navyše normálna a i keď samotné odpratanie snehu z nej môže byť

spojené s určitou mierou sťaženia, bol názoru, že nie nad mieru, ktorú by nebolo možné od žalovaného
spravodlivo požadovať. V konečnom dôsledku žalobca sneh z predmetnej terasy aj svojpomocne a v
krátkej dobe odstránil.

29. Súd prvej inštancie sa však nestotožnil ani s touto námietkou žalovaného, pričom uviedol, že

podľa jeho názoru si žalobca plnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z poistnej zmluvy, najmä keď na
odporučenie znalca Z.. J. odpratal sneh ako aj keď sa vyjadril, že nikdy predtým neodpratával sneh
z tejto terasy. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie opätovne nesúhlasil. Zdôraznil, že žalobca
mal a mohol zabrániť vzniku škodovej udalosti včasným odstránením snehu z terasy, čo však neurobil,pričom mu v tom nebránili žiadne prekážky. Skutočnosti, že odpratanie snehu patrí medzi základné
povinnosti pri starostlivosti o nehnuteľnosť, ako aj pri predchádzaní vzniku škodám svedčí i ten fakt,
že znalec Z.. J. ako prvé odporučil žalobcovi sneh z predmetnej terasy odpratať. Tiež bol toho názoru,

že nie je vhodné odôvodňovať neporušenie prevenčnej povinností poukazom na jej zjavné a vedomé
porušovanie v minulosti, t. j. na vyjadrenie samotného žalobcu, že sneh zo zatrávnenej terasy predmetu
poistenia nikdy neodpratával. Takéto závery nemajú oporu v zákone ani dojednaniach poistnej zmluvy
a podporujú nedbalostný prístup k starostlivosti o poistené veci a predchádzaniu vzniku škody na nich.
Poistenie však nemá slúžiť tomu, kto sa o poistené veci riadne nestará a nekoná tak, aby zamedzil

možnosti vzniku škody.

30. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vyjadril súhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie a žiadal
odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Mal za to, že súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní vychádzal z dojednania poistnej zmluvy a správne ustálil, že je irelevantné, ako došlo k
vytvoreniu vodnej plochy, či zrážkami zo strechy alebo sa z topiaceho snehu pred vchodom. Podstatné

je, aby boli splnené dve kumulatívne podmienky dojednané zmluvnými stranami a to vytvorenie súvislej
vodnej plochy a jej výška. Podľa znaleckého posudku Z.. Ž. č. 7/2017, mal jasne preukázané, že podľa
jeho odborných záverov došlo ku vzniku vodného stĺpca min. 50 -70 mm z roztopeného snehu, na
čo žalovaný nereagoval a samotné odborné závery znalca Z.. Ž. zhrnuté v znaleckom posudku č.
3/2018,ktorýmsadoplnilposudokč.7/2017nenamietal,keďnenavrholvzmysleprávaprocesnejobrany

strany konania súdu návrh i) na vykonanie ďalšieho dokazovania z oblasti odbornej otázky, ii) tiež sám
neprodukoval taký dôkazný prostriedok, ktorý by odbornú otázku riešil inak. Žalovaný v zhrnutí pred
vyhlásením dokazovania za skončené nepredložil žiadne dôkazy na vyvrátenie odborných záverov, ku
ktorým sa dopracovali obaja znalci.

31. Ku gramatickému výkladu slova záplava, ktorý vo svojich vyjadreniach počas konania uvádzal
žalovaný uviedol a poukázal na to, že počas danej udalosti došlo k napadnutiu snehu, ktorý v dôsledku
náhleho oteplenia spolu s dažďovými zrážkami a výške stĺpca snehu pri svojom topení spôsoboval
tlak na poškodené miesto, pričom k zatopeniu došlo práve touto roztopenou vodou zo snehu ktorá
v mieste poistenia (terasa domu) vytvorila súvislú vodnú plochu. Vo veci ustálenia odbornej otázky

boli vypracované 3 znalecké posudky dvoma znalcami Z.. J. G. Z.. Ž.. Bol názoru, že bolo správne
skutkové zistenie súdu prvej inštancie opreté o závery oboch znalcov, že v danom prípade išlo o
nepredvídateľnú udalosť, ktorá z dôvodu poistnej ochrany dojednaných poistných rizík spôsobila vznik
poistenej udalosti, pričom nie je podstatný gramatický výklad slov, ale to ako k tejto udalosti v praktickom
živote došlo. Nejednoznačnosť formulácie výrazov obsiahnutých vo VPP a OPP sa vykladá v zmysle

zásad spotrebiteľskej ochrany v prospech poisteného, zvlášť vtedy pokiaľ je tento občanom bez
profesionálneho aparátu a odborných znalostí v danej oblasti poistenia.

32. Poukázal na Čl. 13 bod 5 VPP, podľa ktorého záplavou sa rozumie vytvorenie súvislej vodnej plochy,
ktorá určitý čas stojí alebo prúdi v mieste poistenia, pričom podľa Čl. 9 bod 5 OPP je ustanovené, že

za záplavu sa nepovažuje také zaplavenie plochy, keď je výška súvislej vodnej plochy nad zaplavenou
plochou menšia ako 5 cm. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na znalecký posudok, kde znalec v
odpovedi na otázku č. 1 skonštatoval, že sa dá predpokladať, že došlo z dôvodu vzniku vodného stĺpca
v predpokladanej výške 50 -70 mm v roztápajúcom sa snehu, pričom tlakom uvedenej vody táto prenikla
cez oplechovanie balkónových dverí, pričom súhlasil so znalcom, že ku vzniku poškodenia hydroizolácie

terasy z hľadiska dlhodobého procesu nedošlo, ale k poškodeniu došlo vplyvom nepriaznivej náhodnej
nečakanej udalosti - napadnutie snehu. Súhlasil tiež so záverom súdu prvej inštancie, že vlastná tiaž
zeminy a doba jej pôsobenia má minimálny vplyv na hydroizolačné vlastnosti použitej PVC fólie. Znalec
jasne uviedol, že k poškodeniu došlo vplyvom nepriaznivej náhodnej a nečakanej udalosti, preto je
zrejmé, že žalobca nemá žiadnu spoluzodpovednosť za jej vznik.

33. Zároveň súd prvej inštancie tiež jasne a zrozumiteľné uviedol, prečo sa nestotožnil s obranou
žalovaného - že sú pochybnosti o existencii snehu na terase. Uvedené bolo však riadne preukázané
výsluchom žalobcu, fotodokumentáciou ako aj výsluchom svedka J., ktorý potvrdil, že bol na terase
a sneh videl. Taktiež z posudku znalca Z.. T. J. č. 10/2012 jasne vyplýva, že deformáciu podkladu

hydroizolácie a poruchu fólie spôsobil mokrý a ťažký sneh, ktorý premočil všetky strešné vrstvy zelenej
strechy a svojou tiažou pretlačil tepelnú izoláciu PPS umiestnenú pod Fatrafol 810 v niektorom detaile,
či spoji a cez vzniknutú netesnosť v hydroizolácii prišlo následne k zatečeniu priestorov pod terasou cez
vzniknuté praskliny v betónovom nosníku.34. Mal teda za to, že obaja znalci v posudkoch tvrdia zhodné tvrdenia, pričom súd je povinný tieto
odborné závery prijať a na ich základe aj rozhodnúť, pretože súd nemôže tieto odborné závery vo svojom

rozhodovaní posudzovať inak len na základe právneho záveru žalovaného. Po predložení súkromného
znaleckého posudku žalobcom, žalovaný nepredložil iný znalecký posudok ani nijako inak odborne
nepoprel inými odbornými závermi či tvrdeniami o iných odborných záveroch , ktoré by boli mohli zvrátiť
alebo nahradiť odborné závery uvedené v posudkoch.

35. V ďalšej časti odvolania žalovaný uvádza, že vzniesol námietku premlčania, ktorej súd nevyhovel z
dôvodu, že predmetom konania bolo posúdenia, či žalovaný mohol nevyplatiť poistné plnenie z dôvodu,
že ku škodovej udalosti nedošlo žiadnym poisteným rizikom a opačný postup súdu by bol v rozpore s
dobrými mravmi. Podľa názoru žalovaného ide o odôvodnenie, ktoré je nejednoznačné, mätúce a nemá
oporu vo vlastnom postupe súdu. Uviedol, že žalovaným uplatnená námietka premlčania sa viaže k
právnej kvalifikácii nároku; v danom konaní išlo o návrh na zaplatenie poistného plnenia vo výške, ktorá

sa od uplatnenia návrhu nezmenila, pričom poukázal na chronologický sled udalostí a skutočnosť, že
žalovaný sa domáha premlčania takej kvalifikácie nároku, ktorú sám pri obhliadke určil, a o ktorú oprel
šetrenieauzatvorenieškodovejudalosti.Pokiaľvnámietkepremlčaniatvrdí,žežalobcasamaldomáhať
správne poistného plnenia z poistného krytia záplava, potom jeho postup nepožíva ochranu v právnych
vzťahoch ani v predpisoch, pretože žalovaným (odborne spôsobilá osoba) určená kvalifikácia nároku

poistného krytia bol definovaný charakter udalosti a druh nároku. Predmetom nároku žalobcu bolo od
okamihu uplatnenia vymáhanie poistného plnenia z poistnej zmluvy (druh nároku) vo výške, ktorá sa
od uplatnenia nemenila. Mal teda za to, že súd námietku premlčania uplatnenú žalovaným vyhodnotil
správne a súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že k premlčanie nároku žalobcu nedošlo, tento
bol uplatnený včas. Naopak bola preukázané príčina vzniku škody ako náhodná udalosť a preto musí

byť záujem v konaní zistiť akým mechanizmom došlo k tomuto dôsledku, nakoľko súd prvej inštancie
preskúmava to, či mal žalovaný právo odmietnuť poistné plnenie z dôvodu, že nenastala taká udalosť,
ktorá by bola krytá ktorýmkoľvek z poistných rizík uvedeným v poistnej zmluve, pričom poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z 31.8.2004, sp. zn. 25 Cdo 2648/2003 a z 19.2.2009, sp. zn. 25
Cdo 539/2008. Mal za to, že súd prvej inštancie námietku premlčania odmietol oprávnene na základe

skutočností, ktoré boli v konaní preukázané.

36. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal výšku priznaného nároku na tom základe, že výška
nákladov na odstránenie škody spôsobenej škodovou udalosťou bola určená na základe znaleckého
posudku znalcom Z.. J., pričom náklady priamo súviseli alebo bezprostredne nadväzovali na výmenu

hydroizolácie pod trávnikom na terase, pričom podľa žalovaného na základe znaleckého posudku Z..
Ž. vysvitlo, že hydroizolácia nebola poškodená, uviedol, že žalovaný tento nárok rozporoval len na
pojednávaní dňa 25.9.2018, pričom podľa zápisnice tento nárok rozporoval len všeobecne a neuviedol
konkrétnu sumu alebo iné vyčíslenie, alebo dôkaz v oporu svojho tvrdenia na základe ktorého by súd
mohol rozhodnúť, čo považuje za nedostatočné tvrdenie pri preukazovaní spornosti nároku. Zároveň

podľa žalovaného súd si osvojil závery Z.. J.F. oproti záverom Z.. Ž.. Avšak z odôvodnenia súdu jasne
vyplýva skutočnosť, že Z.. Ž. nezdôvodnil svoj záver o nepoškodení hydroizolácie. Je zrejmé, že súd
nemôžerozhodovaťnazákladeneodôvodnenýchzáverov.Taktiežsamotnýžalovanývosvojomodvolaní
sa vo viacerých častiach nestotožňuje so znaleckým posudkom Z.. Ž., až na túto jedinú skutočnosť,
ktorá by pre žalovaného mohla byť „výhodnejšia“.

37. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že existujú okolnosti odôvodňujúce zníženie poistného plnenia,
pretože sneh sa na terase hromadil počas viacerých dní a žalobca si musel byť vedomý hromadiaceho
sa snehu a jeho deštrukčných vlastností, mal za to, že v konaní bolo jasne preukázané, že žalobca
si plnil svoje prevenčné povinnosti a sneh z terasy odpratal na odporučenie znalca Z.. J.. Žalovaný

poukazoval na vedomé porušovanie prevenčných povinnosti žalobcu aj v minulosti, avšak pozabudol
na skutočnosť, že nie stále sú poveternostné podmienky také, aby terasa bola aj v minulosti pokrytá
snehom a bolo potrebné ju odpratávať. Zo strany žalovaného ide len o hypotetické konštatovanie, ktoré
však nie je ničím podložené.

38. Žalovaný v odvolacej replike poukázal na obsahové nedostatky vyjadrenia žalobcu, v ktorom
žalobca v niektorej svojej argumentácií odkazuje na okolnosti alebo tvrdenia len vo všeobecnej
rovine, bez ich konkrétneho určenia, v inej si odporuje, v niektorej nie je žalovanému zrozumiteľné,
čo ňou žalobca myslel a v niektorej uvádza nepravdivé tvrdenia. Žalobca tiež do značnej mierydezinterpretuje vyjadrenia žalovaného a venuje sa okolnostiam, ktoré neboli predmetom podaného
odvolania. Obsah predmetného vyjadrenia tak celkovo pôsobí nekonzistentne, nejednoznačne a tým
mätúco a nezrozumiteľne, preto zotrval v celom rozsahu na odôvodnení svojho odvolania zo dňa

10.12.2018, pričom zrekapituloval argumentáciu, ktorou dôvodí opodstatnenosť podaného odvolania
založenom na tom, že a) k poškodeniu rodinného domu nachádzajúceho sa v U. na I. U. O. XX dňa
26.2.2009 nedošlo poisteným rizikom (ani tiažou snehu, ani záplavou), b) že k uplatneniu práva na
poistné plnenie za škodovú udalosť spôsobenú záplavou došlo až po jeho premlčaní, c) že značná časť
uplatneného nároku (za opravu hydroizolácie) nie je dôvodná, d) že tu sú dôvody pre zníženie poistného

plnenia a zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu.

39. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že žalovaný nenavrhoval ďalšie dokazovanie nie je prekážkou
dožadovať sa riadneho a objektívneho právneho posúdenia veci a vyhodnotenia skutkových zistení.
I keď súhlasí, že riešenie odborných otázok neprináleží súdu, úlohou súdu prvej inštancie pri
zisťovaní skutkového stavu je nepochybne odborné závery znalcov riadne vyhodnotiť v súvislosti s

ostatnými dôkazmi. Vyjadrenie znalca zapísaného v odbore stavebníctvo ohľadom hydrologických, či
meteorologických otázok nie je možné považovať za odborný záver, ktorým by bol súd viazaný, najmä
ak mu odporujú ostatné dôkazy. V tejto veci nie je dôvodné poukazovať na pravidlo výkladu v prospech
spotrebiteľa, nakoľko pre aplikáciu tohto pravidla by najskôr musela existovať možnosť rozdielneho
výkladu dojednaní poistnej zmluvy, avšak za použitia akéhokoľvek výkladového pravidla, nie je možné

dospieť k záveru, že mokrý sneh je súvislou vodnou plochou. Uvedené pravidlo sa tiež nevzťahuje na
interpretáciu skutkových zistení. Žalobca nepodal svoju žalobu na podklade záverov likvidačnej činnosti
žalovaného, ale na podklade záverov znaleckého posudku vypracovaného jeho známym, znalcom Z..
J.. Z.. J. bola zadaná úloha, s ktorou sa mal riadne a objektívne odborne vysporiadať. Pokiaľ sa neskôr
v konaní preukázalo, že znalec nesprávne určil príčinu a spôsob vzniku škodovej udalosti, na podklade

ktorých žalobca nesprávne podal žalobu, za takýto dôsledok žalovaný nemôže niesť zodpovednosť.
Žalovaný si je vedomý právneho názoru spočívajúcom v možnosti neprihliadnuť na vznesenie námietky
premlčania, ak vznesenie takejto námietky je v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil však, že justičná
prax takúto aplikáciu pripúšťa len vo výnimočných prípadoch. V čom mala spočívať výnimočnosť tohto
prípadu žalobca už neuvádza a nie je možné sa uvedené dozvedieť ani z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia. V zmysle procesnoprávnych predpisov občianskeho súdneho konania nie je podstatné, či
strana sporu rozporovala v konaní uplatnený nárok len na pojednávaní, podstatné je, aby tak urobila
riadne a včas. Bol názoru, že uvedením presného dôvodu, pre ktorý rozporuje výšku uplatneného nároku
a to pred vyhlásením dokazovania za skončené v zmysle § 182 C. s. p. riadne a včas uplatnil predmetný
prostriedok procesnej obrany. I keď neuviedol konkrétnu výšku, v ktorej uplatnený nárok rozporuje,

uviedol konkrétne dôvody a okolnosti, ktoré jasne a zrozumiteľne umožňujú rozsah rozporovanej výšky
jednoznačne určiť. V konečnom dôsledku žalobca nenamietal neurčitosť takéhoto rozporovania a ani
súd nevyzval žalovaného na objasnenie jeho vyjadrenia. Na margo vyjadrenia žalobcu, že prevenčnú
povinnosť dodržal, pretože na odporúčanie Z.. J. sneh z terasy odstránil, uviedol, že považuje za
nezmyselné dôvodiť dodržanie prevenčnej povinnosti vykonaním činnosti takejto prevenčnej povinnosti

až po vzniku škody, ktorej malo dodržanie prevenčnej povinnosti zabrániť.

40. Žalobca v odvolacej duplike v plnom rozsahu zotrval na svojich tvrdeniach vo vyjadrení k odvolaniu
a tiež na tvrdeniach uskutočnených počas celého konania pred súdom prvej inštancie. Mal za to, že
súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z dojednania poistnej zmluvy a správne ustálil,

že je irelevantné, ako došlo vytvoreniu vodnej plochy, či zrážkami zo strechy alebo z topiaceho sa
snehu; podstatné je, aby boli splnené dve kumulatívne podmienky dojednané zmluvnými stranami a
to vytvorenie súvislej vodnej plochy a jej výška. Súd prvej inštancie mal podľa znaleckého posudku
Z.. Ž. č. 7/2017, jasne preukázané, že podľa jeho záverov došlo ku vzniku vodného stĺpca min. 50
-70 mm z roztopeného snehu, na čo žalovaný nereagoval a samotné odborné závery znalca zhrnuté

v znaleckom posudku č. 3/2018, ktorým sa doplnil znalecký posudok č. 7/2017, nenamietal. Žalovaný
v záverečnom zhrnutí nenamietal nenaplnenie uvedených podmienok z titulu záplava a nepredložil ani
nenavrhol žiadne dôkazy vykonať na vyvrátenie odborných záverov znalcov.

41. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku, pričom mal za to, že premlčanie sa zásadne viaže

k inak nesporne včas uplatnenému nároku na plnenie z poistného vzťahu s jeho číselným vyjadrením,
teda k výške právnej kvalifikáciu nároku, pričom v danom konaní išlo o uplatnenie nároku na zaplatenie
poistného plnenia z poistného vzťahu vo výške, ktorá sa od uplatnenia návrhu na súde do okamihu
vznesenia námietky premlčania, ako aj do rozhodnutia súdu o nároku nezmenila. Teda mal za to, že súdprvej inštancie námietku premlčania uplatnenú žalovaným vyhodnotil správne a že k premlčaniu nároku
žalobcu z titulu záplava nedošlo, tento bol uplatnený včas, keď s poukazom na žalovaným odmietnutie
poisteného plnenia z dôvodu nenaplnenia žiadneho z poistných rizík poistného vzťahu, naopak bola

odbornými závermi znalcov preukázaná príčina vzniku škody ako náhodná udalosť a preto musí byť
záujem v konaní zistiť akým mechanizmom došlo k tomuto dôsledku, nakoľko súd preskúmava to, či
mal žalovaný právo odmietnuť poistné plnenie z dôvodu, že nenastala taká udalosť, ktorá by bola krytá
ktorýmkoľvek z poistných rizík uvedeným v poistnej zmluve.

42. Nedobromyseľnosť žalovaného, ktorý sám konaním svojich odborne spôsobilých osôb podriadil
poistnú udalosť v zápise o priebehu poistnej udalosti pod poistné riziko „tiaž snehu“ a nie pod ostatné
poistné riziká obsiahnuté z poistnej ochrany komplexu poistného vzťahu spočíva v úvahe, či úmyselne
žalovaný nemal záujem zaviesť spotrebiteľa vo vymedzení právnej kvalifikácie poistného rizika s cieľom
znemožniť mu správne uplatnenie nároku, keď takéto konanie by potom nesporne bolo v rozpore
s dobrou vierou a zneužívaním právneho postavenia silnejšej zmluvnej strany právneho vzťahu a

nepožívalo by ochranu v právnych vzťahoch, ktoré by boli spojené s uplatnením námietky premlčania
nároku vzneseného poisťovňou.

43. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č. k. 16Co/72/2019-685, zo dňa 26.10.2021,
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal proti

žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca v podanej žalobe tvrdil,
že dňa 26.2.2009 došlo na streche rodinného domu v dôsledku poistnej udalosti podľa Čl. 13 bod 14 VPP
živelného poistenia - tiaž snehu a námraza k deformácii podkladu hydroizolácie a súčasne poruchy fólie
Fatrafolu tak, že pod ťarchou mokrého a ťažkého snehu, tento premočil všetky strešné vrstvy zelenej
strechy nad halou a svojou tiažou pretlačil tepelnú izoláciu PPS umiestenú pod fóliou Fatrafolu, čím

okrem iného došlo aj k poškodeniu maľoviek a parkiet v dome, potom jeho neskoršie tvrdenie, že ku
škode došlo dňa 26.2.2009 v dôsledku poistnej udalosti podľa Čl. 13 bod 5 VPP živelného poistenia -
záplava, vytvorením súvislej vodnej plochy s výškou viac ako 5 cm, je zmenou žaloby v zmysle § 140
ods. 1 C. s. p., pretože ide o podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností, z ktorých žalobca vyvodzuje
dôvodnosť uplatneného nároku na poistné plnenie (a teda aj právny dôvod vzniku nároku na poistné

plnenie). Uvedené je plne súladné aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2008, sp. zn. 1 M
Obdo V 19/2007, podľa ktorého „Za zmenu žaloby je treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca,
hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutočností než tých, ktoré uviedol
v žalobe.“ Pokiaľ v nadväznosti na tieto nové skutkové tvrdenia žalovaný v priebehu konania vzniesol
námietku premlčania, súd prvej inštancie túto nesprávne právne posúdil, ak mal za to, že nárok žalobcu

bol uplatnený včas s poukazom na žalovaným odmietnutie poistného plnenia, z dôvodu nenaplnenia ani
jednou z príčin vo VPP a naopak bola preukázaná príčina vzniku škody ako náhodná udalosť. Žalobca
totižto žalobu založil výučne na skutkovom tvrdení, že príčinou vzniku škody (poistnou udalosťou, s
ktorou je spojená povinnosť žalovaného plniť) je tiaž snehu. Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť,
že predmetom skutkového tvrdenia je tvrdenie o právnej skutočnosti (vzniku poistnej udalosti, ktorou

je tiaž snehu). V danom prípade sa nejedná o situáciu, kedy by bolo v zmysle ustálenej rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike možné (a nutné) aplikovať vo vzťahu k námietke
premlčania vznesenej žalovaným korektív dobrých mravov, námietka premlčania vznesená žalovaným
v prvoinštančnom konaní je účinnou procesnou obranou.

44. Na podklade dovolania žalobcu podaného proti rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd SR
uznesením zo dňa 27.2.2024, sp. zn. 1Cdo/112/2022, zrušil rozsudok Krajského súd v Bratislave č. k.
16Co/72/2019-685, zo dňa 26.10.2021, z dôvodu, že odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie
žalobu zamietol, nakoľko podľa jeho názoru si mal žalobca správne uplatniť svoje práva z poistnej
zmluvy správnym určením a popisom ako k poistnej udalosti došlo. Odvolací súd však nenariadil vo

veci pojednávanie, hoci sa jednalo o spotrebiteľa a rozhodnutie odvolacieho súdu malo byť vydané v
neprospech spotrebiteľa a nezoznámil slabšej strane svoj odlišný právny názor a nedal spotrebiteľovi
príležitosť sa k tomuto názoru vyjadriť. Spotrebiteľ tak nevedel, že odvolací súd bude na vec nazerať inak
a nemohol tomu prispôsobiť svoje právne a skutkové námietky. Z pohľadu výsledkov konania na súde
prvej inštancie odvolací súd založil svoje rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne, pričom spotrebiteľ

ako dovolateľ v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru
zaujatého až v odvolacom konaní. Zo spisu totiž nevyplýva, že by odvolací súd postupoval podľa § 382
C. s. p., že by si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto ustanovenia, čím porušil právo slabšej strany
na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.). Výzva odvolacieho súdu podľa § 382 C. s. p. je potrebnávždy, keď odvolací súd dospeje k záveru, že nárok spotrebiteľa treba posúdiť inak (v neprospech), ako
ho posúdil súd prvej inštancie. Bol tiež názoru, že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí presvedčivo
nevysporiadal s dôvodmi prvostupňového súdu, pre ktoré považoval prvostupňový súd nárok žalobcu

za nie premlčaný. Aj podľa dovolacieho súdu sa javí argumentácia prvostupňového súdu za vecne a
právne správna, preto ak odvolací súd chce zmeniť napadnutý rozsudok prvostupňového súdu z tohto
dôvodu, bude musieť svoje rozhodnutie argumentačne presvedčivo odôvodniť. Len zmena skupenstva
snehu na vodu v predmetnej poistenej udalosti bez ďalšieho nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, naviac
keď k tomu aby mohla byť ustálená príčina jej vzniku bolo nutné vykonať odborné znalecké dokazovanie.

45. Následne odvolací súd (už v inom zložení senátu) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), viazaný právnym názorom vyjadreným
dovolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení, opätovne preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s.
p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

46. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 14.5.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia
5.558,61 eura s prísl. na tom skutkovom základe, že 26.2.2009 došlo ku škodovej udalosti, ktorú
žalovaný vedie pod číslom 3091000782. Škodová udalosť nastala na streche rodinného domu (nad

halou), kde došlo k zatečeniu ohýbaných kazetových podhľadov v mieste pod nosným trámom v počte
3 ks, prasklinám betónu v nosnom preklade v priečnom smere pod zatečenými kazetovými podhľadmi.
Nosný trám je v mieste, kde sa stropná doska miestnosti mení na statickú dosku terasy. Kamenné dosky
pred výstupom na terasu boli popraskané a zlomené, čím došlo k deformácii podkladu hydroizolácie a
súčasne poruchy fólie Fatrafolu tak, že pod ťarchou mokrého a ťažkého snehu, tento premočil všetky

strešné vrstvy zelenej strechy nad halou a svojou tiažou pretlačil tepelnú izoláciu PPS umiestnenú
pod fóliou Fatrafolu, čím došlo ak k poškodeniu maľoviek a parkiet v dome. Svoj nárok opieral o
Čl. 13 bod 14 VPP, podľa ktorého tiažou snehu a námrazy sa rozumie deštruktívne pôsobenie ich
nadmernou hmotnosťou na strešné krytiny alebo nosné konštrukcie budov. Opodstatnenosť svojho
nároku preukazoval znaleckým posudkom č. 10/2012 vypracovaným znalcom Z.. T. J..

47. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 6.4.2018 žalobca doplnil skutkové tvrdenia tak, že
predmetom žaloby je peňažný nárok uplatnený ako nárok na plnenie z poistnej zmluvy, pričom
oznámením o odmietnutí poistného plnenia z 18.3.2009 vo vzťahu k identifikácii poistného rizika
uskutočnenom žalovaným v zápise o obhliadke škodovej udalosti z 3.3.2009 zástupcom poisťovne, bol

vymedzený skutkový rámec tvoriaci podklad pre vecné preskúmanie; pre zmenu dôsledkov napadnutia
snehu mal za to, že došlo k naplneniu poistného rizika záplava.

48. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 11C/249/2012-549, zo dňa 30.5.2018 pripustil zmenu žaloby
doplnením rozhodujúcich skutočností podľa podania žalobcu zo dňa 6.4.2018 a skúmal, či žalobcovi

vznikol nárok na plnenie z poistnej zmluvy.

49. V priebehu konania žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu z titulu plnenia poistnej
udalosti záplava. Súd prvej inštancie túto vyhodnotil za nedôvodnú, pričom mal za to, že nárok žalobcu
bol uplatnený včas a to s poukazom na žalovaným odmietnutie poistného plnenia z dôvodu nenaplnenia

ani jednou z príčin vo VPP, naopak bola preukázaná príčina vzniku škody ako náhodná udalosť, a preto
musí byť záujem v konaní zistiť akým mechanizmom došlo k tomuto dôsledku, nakoľko súd preskúmava
to, či žalovaný mal právo odmietnuť poistné plnenie z dôvodu, že nenastala taká udalosť, ktorá by bola
krytá ktorýmkoľvek z poistných rizík uvedeným v poistnej zmluve. Opačný postup by podľa názoru súdu
prvej inštancie bol aj v rozpore s dobrými mravmi.

50. Žalovaný v podanom odvolaní nesúhlasil s posúdením námietky premlčania súdom prvej inštancie.
Odôvodnenie súdu prvej inštancie považoval za nejednoznačné, mätúce a nemajúce oporu v jeho
vlastnom postupe, pretože pokiaľ predmetom súdneho konania bolo posúdenie správnosti nevyplatenia
poistného plnenia za škodovú udalosť, potom tieto tvrdenia nepochybne boli uplatnené už v obsahu

pôvodnej žaloby. V takom prípade však nebolo potrebné navrhovať zmenu žaloby a súd prvej inštancie
nemal rozhodovať o jej prípustnosti. Bol však názoru, že žalobca si žalobou uplatnil práve a len poistné
plnenie za škodu spôsobenú tiažou snehu a až svojim podaním zo dňa 6.4.2018, označeným ako zmena
žaloby podľa § 140 ods. 2 C. s. p., došlo k uplatneniu nároku na poistné planie za škodu spôsobenúzáplavou, t. j. až po 9 rokoch od jej údajného vzniku. Z uvedeného dôvodu považoval vznesenú námietku
premlčania za dôvodnú a mal za to, že súd prvej inštancie jej mal vyhovieť.

51. Odvolací súd na ozrejmenie právnej stránky veci uvádza, že základom žaloby je pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1 C. s. p.); ide o údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby
bolojasné,očomanaakompodklademásúdrozhodnúť.Žalobcamusívžalobeuviesťtakéskutočnosti,
ktorýmiopíšeskutok,nazákladektoréhouplatňujesvojnárok,atovtakomrozsahu,ktorýumožňujejeho
jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Súčasne platí, že

civilnésporovékonaniejeovládanézásadou„iuranovitcuria“(súdpoznáprávo)ateda,žežalobcanieje
povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Neuvedenie
právnej kvalifikácie uplatneného nároku preto nie je vadou žaloby a neprichádza do úvahy odmietnutie
podania.

52. Na povinnosť o náležitostiach žaloby nadväzuje povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 C. s. p.). Prívlastok „skutkové“ slúži
práve na zvýraznenie, že nejde o tvrdenia právne. Strany nemajú povinnosť vyjadrovať sa k právnemu
posúdeniu veci, teda k otázkam aplikácie určitého právneho predpisu na nimi tvrdený skutkový stav a
k otázkam jeho interpretácie (majú však právo tak urobiť).

53. Zmenou žaloby v zmysle § 140 C. s. p. sa rozumie zmena spočívajúca v tom, že žalobca na základe
rovnakého skutkového základu požaduje rovnaké plnenie vo väčšom rozsahu, než sa domáhal v žalobe;
na základe rovnakého skutkového základu požaduje iné plnenie, napr. namiesto uloženia povinnosti k
nepeňažnému plneniu sa domáha zaplatenia peňažnej čiastky; na základe rovnakého skutkového stavu
požaduje namiesto splnenia povinnosti vydanie určujúceho výroku alebo naopak, t. j. mení žalobu o

plnenie na určovaciu žalobu; ďalej požaduje síce rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového
stavu než ho opísal v žalobe, a to buď úplne nového alebo doplneného o ďalšie rozhodujúce skutočnosti;
a napokon na základe iného skutkového stavu požaduje iné plnenie.

54. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia (a takýmto bolo aj konanie v

tejto veci), je zásadne vecou strán tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových
tvrdení (§ 132 ods. ods. 1 C. s. p, Čl. 8 Základných princípov C. s. p.). Pretože v sporovom konaní stoja
strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť
zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových strán musí v závislosti
na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd

rozhodnúť v jej prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Splnenie dôkaznej povinnosti potom
nemá bez predchádzajúceho splnenia povinnosti tvrdenia pre vec význam, čo platí najmä (nielen však)
v prípadoch (medzi ktoré patrí aj tento), v ktorých sa uplatňuje zásada prejednacia.

55. Z uvedeného potom plynie, že to, čo tvorí skutkový základ žaloby (povinnosť strany tvrdiť skutočnosti

potrebné k tomu, aby súd mohol o žalobe rozhodnúť) možno vyvodiť z hypotézy hmotnoprávnej normy,
od ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje. V závislosti od hypotézy právnej normy, sú potom predmetom
skutkových tvrdení aj rôzne právne skutočnosti, teda skutočnosti označené právnou normou v jej
hypotéze (v skutkovej podstate). Právna skutočnosť, je skutočnosť, s ktorou právny poriadok spája
právny následok; právne skutočnosti môžu byť tiež výsledkom aplikácie nejakej právnej normy ako

napr. právny úkon, zmluva. To, že predmetom „skutkových“ tvrdení sú aj „právne“ skutočnosti, nie
je vo vzájomnom protiklade; prívlastok „právne“ znamená, že skutočnosti sú významné pre právo
(pre aplikáciu právnej normy). Na objasnenie napr. ak sa žalobca domáha zaplatenia nejakej sumy z
inominátnejzmluvy,musítvrdiť,žedošlokuzavretiuzmluvy.Každázmluvaakotakájeprávnymúkonom,
čiže predstavuje právnu skutočnosť.

56. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktoroujespojenývznikpovinnostipoistiteľaplniť(poistnáudalosť).Poistnáudalosťtedapredznamenáva
okruh skutočností, ktoré majú byť v súdnom konaní dokazované; označenie poistnej udalosti potom patrí
medzirozhodujúceskutočnosti,ktorémajúbyťuvedenévžalobeopoistnéplnenieaktorésúpredmetom

dokazovania. Z hypotézy právnej normy § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá vymedzuje aj obsah
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti v súdenej veci potom vyplýva, že v spore o poistné plnenie má
žalobca ako poistený bremeno tvrdenia, že s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu a že nastala náhodná
udalosť v poistnej zmluve bližšie označená, na základe ktorej vznikla poistiteľovi povinnosť plniť. Ztohto bremena tvrdenia potom pre poisteného (žalobcu) vyplýva dôkazné bremeno preukázania týchto
skutočností. Dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu, ktorej je na prospech existencia skutočnosti, o ktorej
tvrdí, že nastala.

57. Vo všeobecnosti je možné poistnú udalosť definovať ako právnu skutočnosť, s ktorou je spojená
povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. V každej poistnej zmluve je poistná udalosť opísaná
ako jav, ktorý je vymedzený a) príčinou uvedenou v poistnej zmluve (tu napr. tiaž snehu, záplava),
b) následkom (smrť, vznik škody), c) výlukovými okolnosťami, ktorých splnenie vylučuje, aby právo

na poistné plnenie mohlo byť úspešne uplatnené u poisťovateľa. Poistnú udalosť však nemožno
automaticky stotožniť so škodovou udalosťou. Pod škodovou udalosťou treba rozumieť akúkoľvek
náhodnú udalosť, ktorá vedie ku vzniku škody; nie každá škodová udalosť je aj poistnou udalosťou.
Škodová udalosť je preto širší pojem ako poistná udalosť. Označenie poistnej udalosti je rozhodujúcou
skutočnosťou, ktorá má byť uvedená v žalobe o poistné plnenie a ktorá tak vymedzuje predmet
dokazovania.

58. Ak potom žalobca v podanej žalobe tvrdil, že dňa 26.2.2009 došlo na streche rodinného domu
v dôsledku poistnej udalosti podľa Čl. 13 bod 14 VPP živelného poistenia - tiaž snehu a námraza k
deformácii podkladu hydroizolácie a súčasne poruchy fólie Fatrafolu tak, že pod ťarchou mokrého a
ťažkého snehu, tento premočil všetky strešné vrstvy zelenej strechy nad halou a svojou tiažou pretlačil

tepelnú izoláciu PPS umiestenú pod fóliou Fatrafolu, čím okrem iného došlo aj k poškodeniu maľoviek a
parkiet v dome, potom je jeho neskoršie tvrdenie, že ku škode došlo dňa 26.2.2009 v dôsledku poistnej
udalosti podľa Čl. 13 bod 5 VPP živelného poistenia - záplava, vytvorením súvislej vodnej plochy s
výškou najmenej 5 cm, zmenou žaloby v zmysle § 140 ods. 1 C. s. p., pretože ide o podstatnú zmenu,
resp. doplnenie rozhodujúcich skutočností, z ktorých žalobca vyvodzuje dôvodnosť uplatneného nároku

na poistné plnenie (a teda aj právny dôvod vzniku nároku na poistné plnenie). Uvedené je plne súladné
aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2008, sp. zn. 1 M Obdo V 19/2007, podľa ktorého
„Za zmenu žaloby je treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie,
tak následne činí na základe iných skutočností než tých, ktoré uviedol v žalobe.“

59. Súd prvej inštancie preto správne uznesením č. k. 11C/249/2012-549, zo dňa 30.5.2018 pripustil
zmenu žaloby doplnením rozhodujúcich skutočností podľa podania žalobcu zo dňa 6.4.2018.

60. Z uvedeného plynie, že zmena žaloby má z hľadiska procesného ten právny dôsledok, že pokým
súd o zmene žaloby nerozhodne, nemôže vo veci ďalej konať a rozhodovať, pretože bez takéhoto

rozhodnutia nie je zrejmé, čo je predmetom konania (či žalobný nárok pôvodný alebo zmenený alebo
žaloba o doplnená o ďalšie rozhodujúce skutočnosti). Zmena žaloby však má aj hmotnoprávne účinky. V
súdnejpraxipritomnietpotompochýbotom,ževzmysle§112Občianskehozákonníkahmotnoprávnym
účinkom návrhu na zmenu žaloby, ktorú súd pripustil, je zastavenie plynutia premlčacej lehoty.
Hmotnoprávne účinky týmto spôsobom novo uplatneného nároku alebo novo uplatnenej časti nároku

nastávajú dňom, v ktorom súdu došiel písomný návrh na zmenu žaloby. Z hľadiska hmotnoprávnych
účinkov teda žaloba týkajúca sa uplatneného nároku, založená na nových, resp. doplnených skutkových
tvrdeniach, ktoré boli súdom prvej inštancie pripustené uznesením č. k. 11C/249/2012-549, zo dňa
30.5.2018, právoplatným 9.5.2018, bola žalobcom uplatnená až doručením návrhu na zmenu žaloby, t.
j. 6.4.2018, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty, ktorá začala žalobcovi plynúť za rok

po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka) a uplynula 26.2.2013.

61. Odvolací súd preto v súlade s odvolacou argumentáciou žalovaného uvádza, že pokiaľ súd prvej
inštancie na jednej strane uznesením č. k. 11C/249/2012-549, zo dňa 30.5.2018 pripustil zmenu žaloby
jej doplnením a na strane druhej uviedol, že pokiaľ ide o námietku premlčania nároku žalobcu z

titulu plnenia poistnej udalosti záplava, vznesenú žalovaným, túto vyhodnotil za nedôvodnú, keď mal
za to, že nárok žalobcu bol uplatnený včas, potom tento jeho záver s poukazom na skutočnosti
uvedené v predchádzajúcom odseku nemôže byť správny. Súčasne však odvolací súd poukazuje aj
na to, že hoci súd prvej inštancie nárok žalobcu považoval za uplatnený včas, včasnosť vznesenej
námietky premlčania z hľadiska hmotnoprávnych následkov zmeny žaloby, ktorú pripustil uznesením č.

k. 11C/249/2012-549, zo dňa 30.5.2018 neposudzoval.

62. Hodno tiež dodať, že iný právny názor nevyjadril ani dovolací súd v zrušujúcom uznesení; ani
dovolací súd v zrušujúcom uznesení nevyslovil, že súd prvej inštancie a odvolací súd pochybili, akza doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení majúcich za následok procesnoprávnu povinnosť súdu
rozhodnúť o zmene žaloby, považovali návrh žalobcu zo dňa 6.4.2018; tiež nevyjadril taký právny názor,
z ktorého by vyplývalo, že návrhom na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení, o ktorých súd

prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 11C/249/2012-549, zo dňa 30.5.2018, nenastali hmotnoprávne
účinky podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ktoré sú spojené s návrhom na zmenu žaloby.

63. Bez ohľadu na vyššie uvedené, teda bez ohľadu na to, že za daného procesnoprávneho stavu
nemožno dospieť k inému právnemu názoru ako takému, že nárok žalobcu na poistné plnenie titulom

poistného rizika - záplava nebol na súde uplatnený včas, treba uviesť, že námietku premlčania nemožno
vždy považovať za účinne vznesenú. V súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít v
Slovenskej republike (Čl. 4 ods. 2 Základných princípov C. s. p.) možno námietku premlčania považovať
za neúčinnú iba v určitých výnimočných situáciách, ak by bola námietka premlčania vznesená v rozpore
s dobrými mravmi. V rozpore s dobrými mravmi môže byť len taký výkon práva stranou sporu, ktorý
je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhej strany sporu, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke

premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhá strana sporu márne uplynutie premlčacej doby
nezavinilaavočinejbyzatejtosituáciepriznanieúčinkovpremlčaniaboloneprimeranetvrdýmpostihom.
Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať
do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred
uplynutím premlčacej doby (obdobne uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011, zo dňa

20.4.2011). Hodno podotknúť, že odopretie výkonu práva uplatniť námietku premlčania predstavuje
veľký zásah do právnej istoty, ktorá je taktiež hodnotou chránenou ústavným poriadkom. Z uvedeného
dôvodu prevážia dobré mravy nad právnou istotou iba vo výnimočných prípadoch. Korektív dobrých
mravovsaaplikujenapríkladvprípade,aksapoškodenýdozvieovznikuškodyažpouplynutípremlčacej
doby, t. j. v prípade, keď poškodený nemal reálnu možnosť uplatniť si svoj nárok včas.

64. Dovolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí presvedčivo
nevysporiadal s dôvodmi prvostupňového súdu, pre ktoré považoval prvostupňový súd nárok žalobcu
za nie premlčaný, keď aj podľa dovolacieho súdu sa javí argumentácia prvostupňového súdu za vecne
a právne správna; len zmena skupenstva snehu na vodu v predmetnej poistenej udalosti bez ďalšieho

nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, naviac keď k tomu aby mohla byť ustálená príčina jej vzniku bolo
nutné vykonať odborné znalecké dokazovanie.

65. Pokiaľ ide o kasačnú záväznosť zrušovacieho rozhodnutia, súd nižšej inštancie je povinný
bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej inštancie vyslovenému v zrušovacom

rozhodnutí; najvyšší súd judikoval, že pri kasačnom rozhodnutí neexistuje pre súd nižšej inštancie
priestor na právny dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný alebo
úplný (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 155/2011). V uznesení Najvyššieho súdu
SR zo dňa 31.3.2016, sp. zn. 3 Cdo 12/2016, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdov SR pod č. 76/2016, je expressis verbis judikované, že „požiadavky na reflektovanie právneho

názoru najvyššieho súdu zaujaté v tej istej právnej veci a vyjadrené v jeho zrušujúcom rozhodnutí sú pri
následnom rozhodovaní odvolacieho súdu výrazne prísnejšie, než v prípade precedenčnej (judikatórnej)
záväznosti.Prekonaniepozrušenírozhodnutiadovolacímsúdomplatíbezvýnimočnezásadaviazanosti
a podriadenosti nižšieho súdu (odvolacieho alebo prvostupňového) právnym názorom vysloveným
dovolacím súdom. Kasačná (inštančná) záväznosť môže byť reflektovaná len bezpodmienečným

rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu.“

66. Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad pre kasačnú (inštančnú) záväznosť, v konaní nasledujúcom
po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu nemá odvolací súd (ani súd prvej inštancie) v zmysle § 455
C. s. p. (okrem výnimočných prípadov) žiadny priestor pre úvahy, či bude alebo nebude rešpektovať

právny názor najvyššieho súdu.

67. Ak potom dovolací súd v zrušujúcom uznesení vyjadril právny názor, podľa ktorého dôvody, pre
ktoré súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za nie premlčaný za vecne a právne správny, potom
odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie záver o nepremlčaný nároku žalobcu na poistné

plnenie titulom - záplavy založil na tom, že s poukazom na žalovaným odmietnutie poistného plnenia,
z dôvodu nenaplnenia ani jednou z príčin vo VPP, naopak bola preukázaná príčina vzniku škody ako
náhodná udalosť, a preto musí byť záujem v konaní zistiť akým mechanizmom došlo k tomuto dôsledku,
nakoľko súd preskúmava to, či žalovaný mal právo odmietnuť poistné plnenie z dôvodu, že nenastalataká udalosť, ktorá by bola krytá ktorýmkoľvek z poistných rizík uvedeným v poistnej zmluve; opačný
postup by bol v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací viazaný právnym názorom dovolacieho súdu sa
preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie nepriznal námietke premlčania

vznesenej žalovaným právne relevantné účinky z dôvodu, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by
nebol záujem v konaní zistiť, aká bola príčina vzniku škody, nakoľko súd preskúmava to, či žalovaný mal
právo odmietnuť poistné plnenie z dôvodu, že nenastala taká udalosť, ktorá by bola krytá ktorýmkoľvek
z poistných rizík uvedeným v poistnej zmluve a len zmena skupenstva snehu na vodu v predmetnej
poistenej udalosti bez ďalšieho nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, naviac keď k tomu aby mohla byť

ustálená príčina jej vzniku bolo nutné vykonať odborné znalecké dokazovanie. Pokiaľ teda žalovaný
namietal, že súd prvej inštancie námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil nesprávne, je
nutné konštatovať, že táto námietka žalovaného nie je dôvodná.

68. Vo vzťahu k samotnému nároku, ktorý bol súdom prvej inštancie žalobcovi priznaný v celom rozsahu,
žalovaný namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vnútorne rozporné a závery súdu prvej
inštancie sú vzájomne protichodné a odporujúce si. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že riešenie
skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových
poznatkov súdu v procese dokazovania. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak
výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého dôkazy súd

hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Zákon pritom vychádza zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy
SR). Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok - záver sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich
sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za dokázané. Až súhrn týchto

skutočností vytvára zistený skutkový stav. Predmetom odvolacieho prieskumu nie je potom vlastné
„hodnotenie“ dôkazov súdu prvej inštancie, pretože nemožno „hodnotiť“ dôkazy „zhodnotené“, okrem
tej procesnej situácie, kedy súdom prvej inštancie vykonané hodnotenie dôkazov je v rozpore s
pravidlami logického myslenia alebo v extrémnom rozpore s obsahom spisu. Odvolací súd preto iba
posudzuje, či v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia hodnotenie (inak pre rozhodnutie zásadne

významných) dôkazov je alebo nie je v rozpore s pravidlami logického myslenia, a to vo väzbe
na ďalšie dôkazné prostriedky; či informácie zachytené v tom - ktorom dôkaznom prostriedku sú
rozdielne a súd prvej inštancie bez ďalšieho privileguje len určitý dôkaz, či určitú množinu dôkazných
prostriedkov a ponecháva bez povšimnutia (komplexného či riadne odôvodneného hodnotenia) iný
dôkaz, či zostávajúcu množinu dôkazných prostriedkov.

69. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie nie je v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p., nakoľko dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie
žalobe v celom rozsahu vyhovel, nezodpovedajú pravidlám logického myslenia, sú vnútorne rozporné,
závery súdu prvej inštancie sú vzájomne protichodné a odporujúce si, v dôsledku čoho úvahy súdu prvej

inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie sú nepreskúmateľné.

70. Predovšetkým treba uviesť, že z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na
poistné plnenie v celkovej sume 5.558,61 eura. Predmetná suma pozostáva zo sumy 5.145 eur, ktorú
určil znalec Z.. J. podľa rozpočtu (č. l. 40), a ktorá predstavuje hodnotu stavebných prác, ktoré bolo

potrebné vykonať pri odstraňovaní príčiny a následkov poškodenia v súvislosti so škodovou udalosťou
zapríčinenou tiažou snehu. Konkrétne ide o hodnotu stavebných prác v interiéri - oprava betónového
nosníka - 112,60 eura bez DPH (135,12 eura s DPH), dodávka a montáž stropných kaziet - 116,40
euro bez DPH (139,68 eura s DPH), hodnotu stavebných prác v exteriéri - práce na terase - 3.978,58
eura bez DPH (4.774,30 s DPH), presun hmôt na stavbe - 79,57 eura bez DPH (95,48 eura s DPH). K

sume 5.145 eur si žalobca pripočítal 480 eur, ktoré zaplatil znalcovi Z.. J. za vypracovanie znaleckého
posudku a odpočítal spoluúčasť 66,39 eura. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 6.4.2018 žalobca
doplnil žalobu tak, že nárok na poistné plnenie si uplatňuje (aj) titulom poistnej udalosti - záplava, avšak
bez toho, aby súčasne doplnil skutkové tvrdenia ohľadom existencie príčinnej súvislosti medzi ním
požadovaným plnením za jednotlivé poškodenia a vznikom záplavy. Tejto skutočnosti napriek námietke

žalovaného súd prvej inštancie nevenoval v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnu pozornosť. Z toho
potom rezonujú aj zmätočné a vzájomne si odporujúce závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil
svoje rozhodnutie.71. Súd prvej inštancie totižto v odseku 42 uvádza, že vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že dňa 26.6.2009 (správne má byť 26.2.2009) došlo v rodinnom dome žalobcu, ktorý je predmetom
poistenia podľa poistnej zmluvy ku škodovej udalosti, ktorej následkom bolo zatečenie ohýbaných

kazetových podhľadov v mieste pod nosným trámom v počte 3 ks, prasklinám betónu v nosnom preklade
pod zatečenými kazetovými podhľadmi, kamenné dosky pred výstupom na terasu boli popraskané a
zlomené, čím došlo k deformácii podkladu hydroizolácie a súčasne poruchy fólie tak, že pod ťarchou
mokréhoaťažkéhosnehutentopremočilvšetkystrešnévrstvynadhalouasvojoutiažoupretlačiltepelnú
izoláciu PPS umiestnenú pod fóliou Fatrafoliu, čím okrem iného došlo aj k poškodeniu maľoviek a parkiet

v dome. Následne ale, v odseku 46 poukazuje na závery znaleckého posudku Z.. Ž. č. 7/2017, ktorým
mal preukázané, že podľa jeho záverov došlo ku vzniku vodného stĺpca min. 50 - 70 mm z roztopeného
snehu; rovnako uvedený záver vyplynul a bol podrobne vysvetlený aj v Súkromnom znaleckom posudku
Z.. Ž. č. 3/2018, preto boli splnené poistné podmienky, na základe ktorých vznikla žalovanému povinnosť
plniť z dôvodu poškodenia majetku žalobcu poistným nebezpečenstvom dojednaným v uzavretej
poistnej zmluve titulom záplava. Na to v odseku 48 dodáva, že žalobcovi nebolo možné priznať nárok na

poistné plnenie z dôvodu poistného rizika - tiaž snehu a námraza. Ak teda súd prvej inštancie v odseku
42 uvádza, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 26.2.2009 došlo v rodinnom dome
žalobcu, ktorý je predmetom poistenia podľa poistnej zmluvy ku škodovej udalosti tak, že pod ťarchou
mokrého a ťažkého snehu tento premočil všetky strešné vrstvy nad halou a svojou tiažou pretlačil
tepelnú izoláciu PPS umiestnenú pod fóliou Fatrafoliu, potom neobstojí jeho záver v odseku 48, kde

uzatvára, že z dôvodu poistného rizika - tiaž snehu a námraza nie je možné žalobcovi priznať nárok
na poistné plnenie a súčasne konštatuje, že boli splnené podmienky na plnenie na základe poistného
rizika - záplava. Túto zmätočnosť následne završuje súd prvej inštancie v odseku 48 aj tým, že uvádza:
„Pokiaľ sa jedná o poistné nebezpečenstvo dojednané ako tiaž snehu alebo námraza, toto podľa názoru
súdu nebolo preukázané v tom zmysle, že by náhle v priebehu dňa 26.2.2009, resp. krátko pred týmto

dátumom náhle napadlo cca 33 cm snehu a že v dôsledku toho došlo ku škodovej udalosti tiažou snehu
a námrazy a ich deštrukčnému pôsobeniu. Nejednalo sa teda o náhle a neočakávané sneženie; sneh
ako vyplývalo z výsluchu žalobcu, ako aj meteorologického posudku sa v danej lokalite nachádzal už
predtým,lebosnežilopostupnetakmervpriebehuceléhofebruáraakrátkopred26.02.2009-25.02.2009
došlo k dažďovým zrážkam a topeniu snehu; z uvedeného dôvodu nie je preto možné priznať žalobcovi

nárok na poistné plnenie.“. Avšak podľa čl. 12 bod 14 VPP, ktorý súd prvej inštancie cituje v odseku
36 napadnutého rozsudku nebolo relevantné, či náhle a neočakávane snežilo; relevantné bolo, či v
dôsledku tiaže snehu a námrazy došlo k deštruktívnemu pôsobeniu snehu a námrazy ich nadmernou
hmotnosťou na strešné krytiny alebo nosné konštrukcie a či v dôsledku tohto deštruktívneho pôsobenia
došlo ku vzniku škôd, ktoré žalobca identifikoval a za ktoré odstránenie si uplatňuje nárok na poistné

plnenie od žalovaného.

72. Vyššie uvedené nepreskúmateľné a zmätočné úvahy súdu prvej inštancie sa následne prejavili
aj v dôvodoch, na základe ktorých priznal žalobcovi nárok na poistné plnenie v celom rozsahu, keď
v odseku 49 na jednej strane poukazuje na znalecký posudok Z.. J., doklady o objednaní prác, o

výške úhrad žalobcu za fakturovaný materiál a práce (č. l. 43-48), fotodokumentáciu miesta a prác,
ako i úhradu za vypracovaný znalecký posudok, pričom ale závery znalca Z.. J. sú založené na tom,
že ku škodám, ktoré žalobca identifikoval v žalobe došlo v dôsledku poistného rizika - tiaž snehu a
námraza, hoci (ako už bolo uvedené vyššie), v odseku 48 dospel súd prvej inštancie k záveru, že z
dôvodu poistného rizika tiaž snehu a námraza žalobcovi nemožno priznať poistné plnenie. Nie je teda

zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na poistné plnenie, najmä za práce
spojené s opravou hydroizolácie, ako aj nákladov vynaložených žalobcom za vypracovanie znaleckého
posudku Z.. J., resp. za náklady na opravu nosníka, ak žalobcovi nemohol priznať nárok na poistné
plnenie z dôvodu poistného rizika tiaž snehu a námraza. Vo vzťahu k poškodeniu hydroizolácie, ku
ktorému podľa znalca Z.. J. malo dôjsť v dôsledku mokrého a ťažkého snehu, súd prvej inštancie pritom

celkom neopodstatnene poukazuje na to, že znalec Ing. Žilinský svoj záver v tejto časti vzhľadom k
záveru znalca Z.. J. bližšie nezdôvodnil, nakoľko znalec Z.. Ž.Ý. na strane 6 znaleckého posudku č.
7/2017 jednoznačne uvádza, že vplyvom tiaže snehu, vody z roztopeného snehu a zeminy nedošlo k
mechanickémupoškodeniuhorizontálnejčastifólie,akoajviditeľnýchvertikálnychčastípriatike;vyplýva
to aj z jeho odpovede na otázku č. 1. Žalovanému treba dať za pravdu aj v tom, že z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia nie je zistiteľné, o aké zmluvné alebo zákonné ustanovenie sa opiera záver
súdu prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že v rámci celkového odstraňovania škody bolo treba sanovať
aj hydroizoláciu a akú relevanciu má v tomto prípade záver súdu prvej inštancie o súvislosti potreby
sanácie hydroizolácie s existenciou mokrého snehu, keď úlohou súdu prvej inštancie bolo posúdiť, činastalo poistné riziko tiaž snehu a námraza, ktoré deštrukčne (zničujúco, poškodzujúco) pôsobili na
strechu alebo nosné konštrukcie domu a či v príčinnej súvislosti s tým došlo na majetku žalobcu ku
vzniku škody, resp. či bolo naplnené poistné riziko záplava, kedy sa vytvorila súvislá hladina vody o

výške minimálne 5 cm v mieste postenia a či v príčinnej súvislosti s touto poistnou udalosťou došlo ku
vzniku škody na majetku žalobcu, a to vo väzbe na jednotlivé nároky, ktoré si žalobca podanou žalobou
v konaní uplatnil.

73. Pokiaľ súd prvej inštancie v súvislosti s nárokom spočívajúcim v hodnote opráv betónového nosníka

a poistnou udalosťou záplava, poukázal na znalecký posudok Z.. Ž. č. 7/2017, z ktorého mu vyplynulo,
že vznik poškodenia nebol dôsledkom dlhodobého procesu, ale vplyvom nepriaznivej náhodnej udalosti
- napadnutia snehu a jeho topenia pred 26.2.2009, odvolací súd uvádza, že zo znaleckého posudku
znalca Z.. Ž. (odpoveď na otázku 2) vôbec nevyplýva, že by sa odpoveď znalca týkala prasklín v
betóne. Naviac znalec v odpovedi na otázku č. 1, kde sa mal vyjadriť k príčine vzniku poškodenia
hydroizolácie (ktorej poškodenie ale nebolo preukázané), príčine zatečenia ohýbaných kazetových

podhľadov, prasklín v betónu v nosnom preklade uviedol, že roztopená voda prenikla cez detaily v
mieste osadenia balkónových dverí a následne cez trhliny v nosníku. Znalec určil príčinu zatečenia a
za tú označil vznik vodného stĺpca v roztápajúcom sa snehu v predpokladanej výške 50-70 mm; zo
záverov znaleckého posudku nevyplýva, že trhliny v nosníku boli spôsobené tiažou snehu a už vôbec
nie, že vznikli v dôsledku vodného stĺpca, ktorý pretiekol. Treba však dodať, že záver znalca v odpovedi

na otázku č. 2 písm. b) nie je dostatočne jasný a jednoznačný, nakoľko nie je zrejmé, ako znalec
predmetnú otázku pochopil a akých konkrétnych poškodení sa jeho odpoveď týka, keďže znalec mal
odpovedať (vo vzťahu k predvetiu) iba na otázku, či k poškodeniu hydroizolácie terasy došlo vplyvom
nepriaznivej náhodnej nečakanej udalosti napadnutiu snehu pred 26.2.2009; jeho odpoveď ale (ak sa
má týkať poškodenia hydroizolácie), je v rozpore nielen s vykonaným dokazovaním, ktorým poškodenie

hydroizolácie preukázané nebolo, ale aj s jeho odpoveďou na otázku č. 1, kde uvádza, že k deformácii
podkladu hydroizolácie a súčasne k poruche fólie v jej horizontálnej časti nedošlo.

74. Z vyššie uvedeného vyplýva, že úvahy súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie
o vzniku nároku žalobcu na poistné plnenie sú nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé, na základe

akého poistného rizika žalobcovi priznal ním uplatnený nárok na poistné plnenie, pričom sa náležite
nevysporiadal ani s existenciou príčinnej súvislosti medzi vznikom poistnej udalosti záplava a škodou,
ktorá mala byť žalobcovi touto poistnou udalosťou spôsobená. Nemožno mať pritom žiadnu pochybnosť
v tom, že škody, ktoré mali byť spôsobené pri poistnom riziku - tiaž snehu a námraza, nemôžu byť
rovnaké ako tie, ktoré mali byť spôsobené pri poistnom riziku - záplava a to práve v dôsledku odlišného

mechanizmu ich vzniku. Veď predsa aj znalec Z.. Ž. v znaleckom posudku č. 7/2017, ako aj v znaleckom
posudku č. 3/2018 uviedol, že príčinou vzniku zatečenia bolo pretečenie vody, ktorá pod mokrým a
vlhkým snehom vytvorila súvislú hladinu vody, ktorá pretiekla ponad izoláciu, avšak samotné poškodenie
izolácie nebolo znalcom konštatované a zjavne týmto mechanizmom vzniku škody nemohlo byť ani
spôsobené.

75. S poukazom na uvedené odvolací súd preto dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by bolo
vnútorne konzistentné a dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné právne a skutkovo súvisiace
otázky vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku. Súd prvej inštancie tým znemožnil stranám sporu,

aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Keďže uvedené nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p.
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

76. Pre účely ďalšieho potupu súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že hoci žalovaný dôvodne
namietal, že súd prvej inštancie v súvislosti s podmienkou rozsahu záplavy, zmätočne uvádza, že „vodná
plocha sa musí nachádzať podľa dojednaní zmluvných strán v celom priestore miesta poistenia, tým
bol rodinný dom žalobcu“ (ods. 46 napadnutého rozhodnutia) a následne zavŕšil, že podmienka bola
naplnená, hoci záplava sa mala nachádzať len na terase, pričom predmetná zatrávnená terasa tvorí len

plochy miesta poistenia, ktorým je nepochybne aj s poukazom na článok 3 bod 2 VPP celý poistený
rodinný dom žalobcu, treba vychádzať z Čl. 3 bod 1 VPP, podľa ktorého poisťovňa poskytne plnenie,
ak nie je dohodnuté inak len vtedy, ak došlo k poistnej udalosti na mieste uvedenom v zmluve ako
miesto plnenia; podľa čl. 3 bod 2 VPP ak ide o poistenie budov a iných stavieb, je miesto poisteniazvyčajne vymedzené adresou alebo katastrálnym územím a číslom parcely (pozemku); podľa čl. 13
bod 5 VPP záplavou sa rozumie vytvorenie súvislej vodnej plochy, ktorá po istý čas stojí alebo prúdi v
mieste poistenie. Zo znenia VPP teda nevyplýva, že súvislá vodná plocha sa musí nachádzať súvisle v

celom rodinnom dome, ale že sa má nachádzať v mieste poistenia (ktoromkoľvek), teda na ktoromkoľvek
mieste rodinného domu, ktorý bol predmetom poistenia.

77. V nadväznosti na tvrdenie žalovaného, že pokiaľ sa malo jednať o hustú zmes vody a snehu, je
nepochybné, že samotný podiel vody nemohol sám dosahovať výšku 50 - 70 mm, nakoľko do tejto

výšky ju nepochybne vytláčal prítomný sneh a v zmysle základných fyzikálnych pravidiel preto samotnej
vody nemohlo byť znalcom uvádzané množstvo tvoriace samostatne výšku 50 - 70 mm, odvolací súd
uvádza, že sa jedná o žalovanou ničím nepreukázané tvrdenia. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz,
ktorým by preukázal, že závery znalca Z.. Ž. sú nesprávne a tiež nie je zrejmé, z akých základných
fyzikálnych pravidiel žalovaný vychádza, keď spochybňuje závery znalca o tom, že podiel vody nemohol
sám dosahovať výšku 50 - 70 mm, nakoľko do tejto výšky ju nepochybne vytláčal prítomný sneh. Z

dôkazov založených žalobcom totižto vyplýva, že voda má vyššiu hustotu ako mokrý sneh (č. l. 448)
čo znamená, že nemôže byť správne tvrdenie žalovaného, že sneh vytláčal vodu ale naopak, voda,
ktorá má väčšiu hustotu vytláčala mokrý sneh. Je však treba dať za pravdu žalovanému v tom, že v
zmysle aj súdom prvej inštancie citovanej definície záplavy dojednanej v poistnej zmluve, pre posúdenie
záplavyniejepodmienkouprítomnosťvodnéhostĺpcaurčitejvýšky,alevytvoreniesúvislejvodnejplochy.

Samotné vyjadrenie o prítomnosti vodného stĺpca určitej výšky preto nepreukazuje, že sa na danom
mieste vytvorila súvislá vodná plocha, nakoľko vodný stĺpec sa môže vytvoriť aj len lokálne (napr. v
priestore medzi dvermi a nasneženou vrstvou snehu) a pokiaľ by sa malo jednať o záver o vytvorení
súvislejvodnejplochy,vsúkromnomznaleckomposudkuč.3/2018sanachádzaktejtootázkevyjadrenie
znalca (odpoveď na otázku č. 2) o tom, že na mieste škodovej udalosti sa mala vytvoriť v spodnej vrstve

snehu prakticky súvislá hladina vody. Toto vyjadrenie je však nejasné, nakoľko znalec hneď nato uvádza,
že voda mala tendenciu odtekať strešnými vtokmi, avšak zmes bola hustá a kládla odpor proti rýchlemu
a plynúcemu odvedeniu vody, resp. zmesi vody a rozmočeného snehu.

78. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom

odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C. s. p. viazaný; súd prvej inštancie spor opätovne
prejedná na pojednávaní, riadne podľa návrhov strán vykoná dokazovanie (v súlade s príslušnými
ustanoveniami C. s. p. o dokazovaní), pričom neopomenie, že v sporoch s ochranou slabšej strany s
účinnosťou od 1.7.2016 môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci a aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 C. s. p.); vykonané

dôkazy zhodnotí podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo počas konania najavo; na základe vykonaných dôkazov
ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému
stavu preskúmateľné. Po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom
posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C. s. p. tak, by obsahovalo dostatok

dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné a aby bolo v plnej miere naplnené právo strán sporu na
spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie najmä doplní dokazovanie výsluchom znalca a to
na otázky, ktoré v jeho odpovediach neposkytujú jednoznačnú odpoveď na položené otázky alebo
odpovede sú rozporuplné (odpoveď na otázku č. 2 znaleckého posudku č. 3/2018, odpoveď na otázku
č. 2 písm. b/ znaleckého posudku č. 7/2017), resp. na otázky, ktorých potreba zodpovedania vyvstane v

priebehu nového konania. Ak súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospeje k záveru,
že žalobcovi patrí nárok na poistné plnenie, svoje úvahy o tom, na základe akého poistného rizika mu
nárok patrí, riadne odôvodní; odôvodnenie rozhodnutia (vzhľadom na odlišný mechanizmus pôsobenia
poistných rizík na predmet poistenia) musí tiež obsahovať aj riadne zdôvodnenie príčinnej súvislosti
medzi žalobcom uplatneným nárokom (podľa jednotlivých položiek, tak ako si ich v konaní uplatňuje) a

poistným rizikom, ktoré súd prvej inštancie ustáli ako príčinu vzniku preukázaných poškodení.

79. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.)

80. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s .p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).