Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225201608
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225201608.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpeného: Mgr. Matúš Macko, advokátom so
sídlom advokátskej kancelárie: Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, IČO: 50 424 777, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného:
JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO:
42 185 190, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 200 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III.Žalobcovipriznávavočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%, ovýškektorých
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 13.6.2025 sa žalobkyňa domáhala od žalovaného
zaplatenia sumy X.XXX,XX Eur predstavujúcej primerané finančné zadosťučinenie a náhrady trov
konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2Csp/4/2021
o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške XXX,XX
Eura bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa. V predmetnom konaní bol úspešný, keď Okresný
súd Bardejov vyhovel ním podanej žalobe v celom rozsahu rozsudkom sp. zn. 2Csp/4/2021-109, z
13.12.2021. Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2Csp/4/2021-109, z 13.12.2021 bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/12/2022-149, z 01.06.2022. Rozsudok Okresného
súdu Bardejov sp. zn. 2Csp/4/2021-109, z 13.12.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov

sp. zn. 3CoCsp/12/2022-149, z 01.06.2022 nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2022.

3. Za porušenie spotrebiteľských práv judikovaných označeným súdnym rozhodnutím si uplatnil
satisfakciu v podobe primeraného zadosťučinenia z dôvodu, že svoje práva musel brániť v základom
konaní. Ďalej žalobu odôvodnil tým, že primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a
odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 10.7.2025. Uviedol, že neuznáva
žalobcom vznesený nárok na finančné zadosťučinenie ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Žalovaný má
za to, že žalobcovi finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko neexistuje žiaden relevantný dôvod
na jeho priznanie. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia, žalobcovinevznikla. Žalovaný rešpektuje rozhodnutie vydané v konaní vedenom Okresného súdu Bardejov sp. zn.
2Csp/4/2021 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 3CoCsp/12/2022. Žalovaný
považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu prípadne priznanie náhrady finančného

zadosťučinenia za neprimerané. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Žalobca spája dôvody
pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu k uzavretiu zmluvy o úvere a vo
vzťahu k jej obsahu, a preto žalovaný zotrváva na námietke premlčania nároku na poskytnutie
primeraného finančného zadosťučinenia. Za spornú považuje žalovaný aj výšku požadovanej náhrady
finančného zadosťučinenia. Žalobca nijako relevantne neodôvodnil výšku požadovaného finančného

zadosťučinenia, ktoré určite nie je primerané a čo teda považuje za primeranosť. Na základe uvedeného
žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 10.11.2025. Na nariadené pojednávanie sa
nedostavil žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 6.11.2025 s
tým, že súhlasil s uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd postupom podľa § 180 CSP

prejednal vec v neprítomnosti žalovaného.

6. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, jej
prílohami, rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2Csp/4/2021 zo dňa 13.12.2021, rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/12/2022 zo dňa 1.6.2022, vyjadrením žalovaného na čl. 39-47

a ďalším obsahom spisu, pričom zistil nasledovné:

7. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2Csp/4/2021 súd, že úver zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom zo dňa XX.XX.XXXX,
je bezúročný a bezpoplatkov a v tejto časti konania (vo vzťahu k výroku I. rozsudku) stranám náhradu

trov konania nepriznal. Zároveň uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie
vo výške XXX,XX Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX Eur od 27.02.2021
do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vyslovil, že žalobca má v tejto časti
konania (vo vzťahu k výroku III. rozsudku) voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil
tým, že : „„42. Súd mal preukázané, že zmluva uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom, je zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, a to vzhľadom na povahu
účastníkov tejto zmluvy, keďže žalovaný ako veriteľ (dodávateľ) pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetusvojejpodnikateľskejčinnostiaprostredníctvomfinančnéhoagentauzavrelpredmetnúzmluvu

so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z jeho označenia v tejto zmluve
identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom,
číslom dokladu). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. 43.
Súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov, a to s poukazom na skutočnosť, že
zmluva neobsahovala obligatórne údaje v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) a j) zákona č. 129/2010 Z. z. V

dôsledkuabsencietýchtopodstatnýchnáležitostízmluvysaúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov
podľa § 11ods. 1 písm. b) citovaného zákona. 44. Zmluva bola uzavretá prostredníctvom finančného
agenta D. E. zapísaného v registri finančných agentov a finančných poradcov vedenom E. pod reg.
č. XXXXXX. Pokiaľ ide o obligatórne údaje, ktoré zmluva čo do označenia finančného agenta musí
obsahovať, tieto v zmluve zahrnuté neboli. V zmluve totiž nie je uvedené celé jeho miesto podnikania

(chýba ulica a popisné číslo) ani identifikačné číslo, preto údaje vyžadované § 9 ods. 2 písm. b) zákona
o spotrebiteľských úveroch vo vzťahu ku konajúcemu finančnému agentovi nie sú úplné. 45. V zmluve
tiež nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, keďže zmluva obsahuje len odkaz na
to, že RPMN je vypočítaná v zmysle zákona a podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru. RPMN podľa zmluvy dosahovala sadzbu 251,18 %. Nie je zrejmé,

na základe čoho, za použitia ktorých ukazovateľov dospel žalovaný k RPMN v uvedenej sadzbe, ktorá
už „prima facie“ vykazuje znaky neprimeranosti. Argument žalovaného o tom, že tieto predpoklady
vyplývajú zo všeobecných zmluvných podmienok, s ktorými sa žalobca oboznámil, neobstojí. Zákon
vyžaduje, aby tieto predpoklady obsahovala zmluva, ktorá by mala byť jedinečne uzavretá s konkrétnym
spotrebiteľom. K takému poznatku však súd nedospel, a preto je na mieste prijať jednoznačný záver,

že predpoklady pre výpočet RPMN ostali pre spotrebiteľa nejasné. 46. Pritom pokiaľ ide o obligatórnu
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch,
Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017 vyslovil názor: „Ide o jeden
z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľza úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. (...)
Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť
aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. (...) obligatórnou náležitosťou zmluvy o

spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g) cit.:
„Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanévčaseuzavretiazmluvyoúvere;uvedúsavšetkypredpoklady
použité na výpočet tejto miery;“ Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016 zo dňa 03.11.2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017.47. Súd
mal preukázané, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX bol žalobcovi poskytnutý úver v sume
XXX,XX Eur a žalobca na základe tejto zmluvy plnil žalovanému sumu XXX,XX Eur. Vzhľadom na
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru mal žalovaný nárok len na vrátenie poskytnutej sumy vo výške
XXX,XX Eur. Prevyšujúce plnenie žalobcu v prospech žalovaného v sume XXX,XX Eur tak predstavuje
bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať s poukazom na § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka.Ztohtodôvodusúdžalobevtejtočastivyhovelažalovanéhozaviazalzaplatiťžalobcovisumu
XXX,XX Eur s prísl. (výrok III. rozsudku). ... 49. Žalobca súčasne žiadal, aby súd určil, že úver poskytnutý
na základe zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. 50. V naznačených súvislostiach súd zastáva názor,
že určovací petit je relevantný a znamená odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v
jeho právnom vzťahu so žalovaným, pretože žalobca uplatnil aj žalobu na plnenie a súčasne právo

žalobcu - spotrebiteľa domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru vyplýva
priamo z právneho predpisu, a teda § a teda z § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. V záujme
zabezpečenia právnej istoty žalobcu - spotrebiteľa preto súd pojal do výrokovej časti tohto rozsudku
aj určujúci výrok o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru s poukazom na nedostatky
podľa § 9 ods. 2 písm. b) a j) zákona o spotrebiteľských úveroch v zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, č.

XXXXXXXXX (výrok I. rozsudku). 51. Vzhľadom na to, že na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru postačí zistenie hoc len jedného nedostatku podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 11
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, súd považoval za právne bezvýznamné zaoberať sa ďalšími
nedostatkami v zmluve. Marginálne súd dodáva, že náležitosťou zmluvy ohľadom skladby splátok, ku
ktorej vyjadril názor žalovaný, sa už ani nezaoberal, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch bol v

tejto otázke s účinnosťou od 01.05.2018 zosúladený s unijným právom. Okrem toho sa súd nestotožnil s
názoromžalobcu,žezmluvaneobsahujeúdajodobetrvaniazmluvy,pretožetentoúdajspolusúdajomo
konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedený k 05.05.2014. Rovnako sa súd nestotožnil s argumentom
žalobcu o tom, že zmluva neobsahuje údaj o uvedení druhu úveru, pretože tento údaj je jasne označený
v pomenovaní zmluvy ako Zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“ Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

13.6.2022.

8. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 3CoCsp/12/2022 potvrdil rozsudok Okresného súdu
Bardejov sp. zn. 2Csp/4/2021 zo dňa 13.12.2021 vo výroku I., II. a IV. a zmenil rozsudok vo výroku II
tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Zároveň vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % , o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Súd poukazuje na interpretačné pravidlo obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Obdo/45/2012 zo dňa 24.06.2013, podľa ktorého pri nejednoznačnom výklade akejkoľvekproblematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa. Preto v predmetnom prípade právoplatným ukončením konania vo veci sp.
zn. 2Csp/4/2021, bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia práva alebo povinnosti umožňujúci

žalobcovi požadovať od žalovaného primerané finančné zadosťučinenie. (viď tiež uznesenie Krajského
súdu v Prešove č. k. 12Co/63/2019-113 zo dňa 07.11.2019).

11. Zároveň súd odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa
30.01.2019, v ktorom tento súd v bode 18. odôvodnenia (odvolávajúc sa na svoje skoršie rozhodnutie

vo veci sp. zn. 6Cdo/389/2015) konštatoval: „Pod úspešným uplatnením práva alebo povinnosti v
zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z
porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia,
alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétnej vymedzenej zmluvnej podmienky používanej
v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu
inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby

spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.“

12. Aj použitím doslovného gramatického výkladu vo vzťahu k vyslovenému právnemu názoru
Najvyššieho súdu SR súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené predpoklady pre
uplatnenie práva žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Je nepochybné, že v základnom

konaní sp. zn. 2Csp/4/2021 súd vyhovel žalobe spotrebiteľa, ktorý sa domáhal vyslovenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a zároveň uložil žalovanému, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. vrátiť
spotrebiteľovi – žalobcovi bezdôvodné obohatenie z tohto úveru vo výške XXX,XX Eur spolu s 5%
ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX Eur od 27.02.2021 do zaplatenia

13. Z uvedeného rozhodnutia nemožno vyvodiť iný záver než ten, že žalobca bol v postavení žalovaného
ako spotrebiteľa v pôvodnom konaní voči žalovanému (dodávateľovi) úspešným. Preto sú splnené
predpoklady podľa tretej vety § 3 ods. 5 zákona š. 250/2007 Z. z.

14. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom,

ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Samotná povaha primeraného finančného
zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne
vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

15. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a

exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.
Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady

škody, teda funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva „odradzujúci“). Inštitút relutárnej
náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred
diskrimináciou. Sankcie za diskriminačné správanie musia byť „účinné, primerané a odradzujúce“ (k
tomu pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/101/2017 zo dňa 7.12.2017).

16. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

17. Súd mal preukázané, že žalobca bol v základnom konaní úspešným, keď súd jeho žalobe
o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým sa dodávateľ
pri spôsobenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti obohatil na úkor spotrebiteľa, vyhovel. Niet teda
pochybností o tom, že žalobca ako spotrebiteľ bol núteným sa domáhať svojich práv v základnom konanía bol v tomto základnom konaní úspešný, čím došlo k naplneniu dikcie tretej vety § 3 ods. 5 zákona o
ochrane spotrebiteľa.

18. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je v zákone explicitne definovaná, ale je
ponechaná na úvahu súdu, ktorý vyhodnocuje jej primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci.

19. Súd žalobcovi priznal titulom primeraného finančného zadosťučinenia spolu sumu 200 Eur. V tejto
súvislosti mal na pamäti satisfakčnú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa názoru

súdu práve táto suma dostatočne kompenzuje vzniknutú ujmu žalobcovi, ktorému bolo zasiahnuté ako
do majetkovej sféry, ale aj skutočnosťou, že bol núteným sa domáhať nároku, ktorým sa dodávateľ voči
nemu neoprávnene obohatil a dokonca musel súdom priznaný nárok vymáhať v exekučnom konaní
a teda bol narušený nielen jeho bežný život.

20. Súd vzal zreteľ aj na sankčnú a odradzujúcu zložku primeraného finančného zadosťučinenia, pričom

aj z tohto pohľadu sa suma priznaná žalobcovi javí ako primeraná. Pokiaľ ide o výšku primeraného
finančného zadosťučinenia, ktorá nemôže byť svojvoľná, je potrebné vychádzať zo závažnosti porušenia
práv, povinností, z okolností tak na strane žalobcu, ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k
porušeniu práv, povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné
obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo

funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť najmä
okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako
aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí
zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti. Odôvodnenie priznanej
výšky musí byť presvedčivé, lebo výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa spočíva na voľnej úvahe súdu (k tomu pozri rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 17CoCsp/24/2020 zo dňa 18.08.2020).

21. V danom prípade súd zohľadnil závažnosť porušenia práv, keď zmluva neobsahovala imanentné
náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pre ktoré súd vyslovil

bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a s tým súviselo aj vzniknuté bezdôvodné obohatenie na strane
dodávateľa, ktorý sa na úkor spotrebiteľa obohatil.

22. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto sumu určil
na základe vlastnej úvahy. Bola teda posudzovaná podľa subjektívnej úvahy a zohľadnil pritom

všetky skutočnosti, ktoré viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. V prejednávanej veci súd považoval za adekvátnu a primeranú celkovú výšku
finančného zadosťučinenia vo výške 200 eur vzhľadom na porušenie spotrebiteľského práva (absencia
obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvery s následkom bezdôvodného obohatenia
žalovaného) a vo zvyšku žalobu zamietol. (na podporu argumentácie súd odkazuje na aktuálne

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/14/2025 zo dňa 30.9.2025, ktorým bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 10Csp/20/2025-64 zo dňa 7.4.2025 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 10 Csp/20/2025-83 zo dňa 21.5.2025, v ktorom súd pri rozhodnutí v časti o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a vydaní bezdôvodného obohatenia vo výške 492,47 Eur priznal primerané
finančné zadosťučinenie (za uvedenú časť) 200 eur))

23. Súd obranu žalovaného v spore nepovažoval za dôvodnú. Súd považuje za legitímne a spravodlivé
priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume, ktorá nebude len symbolická, keďže
symbolická suma nemá dostatočný ani sankčný, ani odradzujúci charakter. Podľa názoru súdu
pri opodstatnených nárokoch spotrebiteľov nestačí len strohé konštatovanie súdu o porušení práv

vyslovením napríklad neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo vydaním bezdôvodného obohatenia
ale je potrebné tento proces zavŕšiť priznaním aj finančnej kompenzácie odrážajúcej ujmu, ktorú
spotrebiteľ utrpel pri súdnej a inej konfrontácii s dodávateľom a odradzujúcej dodávateľa od opakovania
svojho konania. K nedôvodnosti obrany žalovaného a k námietke nedostatočného zdôvodnenia
požadovanej výšky finančného zadosťučinenia súd poukazuje tiež na závery súdnej praxe, cit. „Nie je

snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z
výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v
prípade neúspechu v konaní. Spotrebiteľ, teda žalobca, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla,
pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie užvtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde“ (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.20CoCsp/31/2021 a ďalšie).

24. V súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky
poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez
toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších
predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo
na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania

porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov
alebo osobitnými predpismi. Zákon podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená ujma nevyžaduje
( viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.6Cdo/127/2017). V ňom Najvyšší súd okrem iného v
súvislosti s primeraným finančným zadosťučinením podľa § 3 ods.5 zákona č.250/2007 Z.z. konštatoval,
že „zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od
nároku na náhradu škody ( bezdôvodného obohatenia) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa

oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti
alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo
spravidla nereálne.“

25. Súd tak za primerané finančné zadosťučinenie na odčinenie všetkých útrap a dôsledkov u žalobcu

a na druhej strane na efektívne odradenie žalovaného od opakovania takých postupov považuje sumu
200 Eur. Súd zohľadnil primerane aj rozhodovaciu prax súdov majúc na pamäti zásadu predvídateľnosti
súdneho rozhodovania, samozrejme, pri zohľadnení faktu, že každá vec vo svojich konkrétnych
skutkových okolnostiach môže byť odlišná a že paušalizovanie toho, čo je v konkrétnom prípade
„primerané“ nie je možné. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na

finančné obohatenie sa žalobcu, respektíve kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na
úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Na druhej strane, ani symbolické
finančné zadosťučinenie nebolo by tu na mieste, nakoľko z hľadiska zákonom predpokladaného účelu
by sa také zjavne minulo účinkom a účelu zákona. Preto súd priznal primerané finančné zadosťučinenie
v sume 200 Eur.

26. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1,2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú

skôr, než zabezpečená pohľadávka.

27. Ešte záverom vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného. Táto podľa názoru súdu je
nedôvodnou vzhľadom na to, že právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatnil primerané
finančné zadosťučinenie a teda kedy si spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje práva na súde, bol rozsudok

Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2Csp/4/2021 zo dňa 13.12.2021, ktorý nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.6.2022. Od nasledujúceho dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle
§ 101 OZ, ktorej plynula do dňa 14.6.2025. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
vyplýva, že právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká až po tom, keď si spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie svojich práv alebo povinností, čo znamená, že až na základe právoplatného

rozhodnutia sa žalobca mohol domáhať nároku na primerané finančné zadosťučinenie, pričom na
jeho uplatnenie platí všeobecná premlčacia trojročná lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka
a premlčacia doba v zmysle tohto zákonného ustanovenia začína plynúť, keď sa právo mohlo vykonať
prvý raz, v danom prípade teda nasledujúcim dňom po právoplatnosti rozhodnutia v základnom konaní,
t.j. od 14.6.2022 a keďže žaloba v tejto veci bola súdu doručená 13.6.2025, bola podaná v rámci plynutia

všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, a preto nárok žalobcu nie je premlčaný.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Súd vychádzal zo
zásady úspechu zakotvenej v § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorej súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol úspešným v konaní, keďže mu súd priznal nárok, ktorý

závisel od úvahy súdu. Súd teda rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu
trov konania z prisúdenej sumy. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na

niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutiesúdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.