Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 17, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Sf/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100272
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100272.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej (sudkyňa spravodajkyňa),
v právnej veci žalobcu AAS Slovakia s.r.o., so sídlom Doležalova 15C, 821 04 Bratislava – mestská
časť Ružinov, IČO: 47 330 856, právne zastúpený: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom
Dunajská 15, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795 038, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100186731/2025 zo dňa 17. 01.
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január 2020 – máj 2020, august 2020 – december
2020. Daňová kontrola bola prerušená v období od 02. 06. 2023 do 25. 10. 2023 z dôvodu zaslania

žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií (ďalej len „MVI“). Potreba zaslania žiadosti o
MVI vyplynula z dôvodu, že žalobca deklaroval na základe dokladov predložených k výkonu daňovej
kontroly nadobudnutie služieb, ktoré mali pochádzať aj od obchodnej spoločnosti so sídlom v inom
členskom štáte EÚ. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly
č. 100539996/2024 zo dňa 07. 02. 2024 (ďalej aj „protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 22. 02.
2024 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v zmysle § 46 ods. 8 Daňového
poriadku.

2. Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období február 2020 nepriznal žalobcovi nárok na
odpočítanie DPH z faktúr vystavených spoločnosťou Informatics s.r.o., Budatínska 16, Bratislava -
mestská časť Petržalka, IČO: 51 462 583 (ďalej len „dodávateľ Informatics s.r.o.“)
v sume 79.087,60 eura, a to:
- z faktúry č. VF20/013104 zo dňa 31. 01. 2020 (dátum dodania 31. 01. 2020) za dodanie služieb (v
zmysle Objednávky č. 20200005 zo dňa 02. 01. 2020 a Akceptačného protokolu zo dňa 31. 01. 2020

– Analytické, programátorské a testovacie práce na existujúcom ekonomickom informačnom systéme
klientov SAP (práce na SAP FIORI pre SAP S4) – v množstve 61 MD; Analytické, programátorské a
testovacie práce na existujúcom informačnom systéme klientov, ABS-ABK – v množstve 44 MD);- z faktúry č. VF20/022802 zo dňa 28. 02. 2020 (dátum dodania 28. 02. 2020) za dodanie služieb
(na základe objednávky č. 20190047 zo dňa 04. 11. 2019 a dodacieho listu zo dňa 28. 02. 2020 –
Vytvorenie návrhu, vývoj nástroja pre spracovanie procesov spracovania zmlúv; Vytvorenie návrhu,

vývoja nástroja pre spracovanie procesov pre overenie spôsobilosti zamestnávateľa na praktické
vyučovanie; Vytvorenie návrhu, vývoja nástroja pre budovanie prezentačnej vrstvy, publikácie a riadenia
prístupu k nej);
- z faktúry č. VF20/022803 zo dňa 28. 02. 2020 (dátum dodania 28. 02. 2020) za dodanie služieb (na
základe objednávky č. 20190051 zo dňa 06. 12. 2019 a dodacieho listu zo dňa 28. 02. 2020 – Vytvorenie

návrhu,vývojnástrojanaspracovanieprocesovtýkajúcichsaoverovaniaškôl;Vytvorenienávrhu,vývoja
nástroja pre kooperačnú platformu na podporu spolupráce riešiteľov a partnerov);
- z faktúry č. VF20/022804 zo dňa 28. 02. 2020 (dátum dodania 28. 02. 2020) za dodanie služieb (na
základe objednávky č. 20200011 zo dňa 03. 02. 2020 a dodacieho listu zo dňa 28. 02. 2020 – Analytické,
programátorské a testovacie práce na existujúcom ekonomickom informačnom systéme klientov SAP
(práce na SAP FIORI pre SAP S4) v množstve 47 ČD; Analytické, programátorské a testovacie práce

na existujúcom informačnom systéme klientov ABS-ABK – obdobie 03. 02. 2020 - 28. 02. 2020 v
množstve 57 ČD; Analytické, programátorské a testovacie práce na existujúcej riadiacej platforme DMS
ALFRESCO – obdobie 03. 02. 2020 - 28. 02. 2020 v množstve 30 ČD),
a v sume 406.800,00 eur, a to:
- z faktúry č. VF20/030301 zo dňa 03. 03. 2020 (dátum dodania 27. 02. 2020) za dodanie tovaru (tovary

na základe objednávky č. 20200008 zo dňa 04. 02. 2020 a dodacieho listu zo dňa 27. 02. 2020 – F5-
VPR-LTM-C2400-AC v množstve 4 ks, F5-SVCVPR-PREL 1-3 Level 1-3 Premium Service for VIPRION
(7x24) v množstve 12 ks, F5-SVC-VPR-RMA-2- Next-Business-Day Hardware Replacement Service
(RMA) for VIPRON v množstve 12 ks, F5-VPR-LTM-B2250 v množstve 8 ks, F5-SVCVPR-PREL 1-3
Level 1-3 Premium Service for VIPRION (7x24) v množstve 24 ks, F5-SVC-VPR-RMA-2-Next-Business-

Day Hardware Replacement Service (RMA) for VIPRON v množstve 24 ks, F5-ADD-VPR-DNS-M v
množstve 4 ks, F5-SVCVPR-PREL 1-3 Level 1-3 Premium Service for VIPRION (7x24) v množstve 12
ks, F5-ADD-VPR-VCMP-2400 v množstve 4 ks, F5-SVCVPR-PREL 1-3 Level 1-3 Premium Service for
VIPRION (7x24) v množstve 12 ks, F5-ADD-VPR-SSL4 v množstve 4 ks, F5-SVCVPR-PREL 1-3 Level
1-3PremiumServiceforVIPRION(7x24)vmnožstve12ks,F5-ADD-VPRASM-C2400Bvmnožstve4ks,

F5-SVCVPR-PREL1-3Level1-3PremiumServiceforVIPRION(7x24)vmnožstve12ks,F5-ADD-VPR-
AFM-C2400 v množstve 4 ks, F5-SVCVPR-PREL 1-3 Level 1-3 Premium Service for VIPRION (7x24) v
množstve 12 ks, F5-UPG-QSFP+SR4 v množstve 8 ks, F5-ADDVRPASMAWFC2X00 v množstve 4 ks,
F5-SVCVPR-PREL 1-3 Level 1-3 Premium Service for VIPRION (7x24) v množstve 12 ks).

3. Na základe výsledkov z daňovej kontroly a protokolu vydal správca dane rozhodnutie č.
102039192/2024 zo dňa 17. 07. 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi
rozdiel dane v sume 485.887,60 eura za zdaňovacie obdobie február 2020. Správca dane konštatoval,
že bolo dostatočne preukázané, že služby uvedené na faktúrach č. VF20/013104, č. VF20/022802,
č. VF20/022803 a č. VF20/022804 od dodávateľa Informatics s.r.o. neboli žalobcovi dodané, resp.

poskytnuté,atoanizostranydodávateľaInformaticss.r.o.anižiadnyminýmdodávateľom.Správcadane
mal tiež za preukázané, že služby neboli dodané ani žalobcom deklarovaným odberateľom Slovanet,
a.s. a DWC Slovakia, a.s. v likvidácii (t. j. nebola preukázaná materiálna existencia plnenia ako
taká). Uviedol, že sa jedná sa o také faktúry, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19
zákona o DPH z titulu dodania fakturovaných služieb, a teda pri nich nevznikol ani nárok na odpočítanie

DPH v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Zároveň správca dane v súlade s právom
EÚ a judikatúrou SD EÚ, nepriznal žalobcovi odpočítanie dane vo výške 406.800,00 eur z faktúry č.
VF20/030301 od dodávateľa Informatics s.r.o. za dodanie produktov F5 vrátane Premium servisov,
nakoľko mal za to, že preukázal, že predmetná transakcia, na základe ktorej bolo právo na odpočítanie
dane uplatnené, je spojená s podvodom na DPH, pričom žalobca o tom, že plnenie, ktoré uvádza ako

základ práva na odpočítanie, bolo súčasťou podvodu na DPH, mohol a mal vedieť.

4. V prípade faktúr č. VF20/013104 a č. VF20/022804, správca dane k záverom, že nebola
preukázaná ekonomická realita skutočne fakturovaných IT služieb dospel na základe nasledujúcich
zistení. Z výpovede svedka A. B. správca dane konštatoval, že svedok nevedel hodnoverne opísať

predmet plnenia, identifikovať dodávateľov, osoby vykonávajúce práce, použité systémy ani technológie
a nepredložil žiadne dôkazy o realizácii služieb. Zároveň bolo zistené, že spoločnosť dodávateľa
nedisponovala personálnymi ani odbornými kapacitami na výkon deklarovaných činností. Svedok si
neoveroval špecializáciu pracovníkov svojich dodávateľov, ktorých už nevedel identifikovať. Nevedelčo je SAP FIORI, aký je rozdiel medzi SAP FIORI a SAP4, nepoznal ich funkcionalitu. Nevedel
identifikovať klientov, ktorým sa mali vykonávať analytické, programátorské a testovacie práce na SAP
FIORI a SAP4, nevedel uviesť, kto využíval SAP FIORI. Nevedel čo je DMS Alfresco a na čo sa používa.

Nešpecifikoval analytické, programátorské a testovacie práce na informačnom systéme ABS-ABK.
Uviedol, že spoločnosť Informatics, s. r. o. nemala oprávnenie na výkon prác a ani ich nevykonávala.
Opakovane vypovedal, že sa nevie vyjadriť k otázkam a že nedisponuje žiadnymi dôkazmi, plnenia
nekontroloval. Konateľ žalobcu Branislav Juričkovič nevedel identifikovať osoby subdodávateľov, ktorí
mali deklarované služby realizovať a k preverovaným faktúram predložil len akceptačné protokoly

bez ďalších dôkazov. A. C. uvádzal, že práce boli vykonávané na základe zadaní spoločnosti Slovanet,
a. s., avšak nevedel ich obsah ani rozsah hodnoverne špecifikovať a nedisponoval žiadnou zadávacou
dokumentáciou. Zotrval na vyjadreniach, že zadania poskytoval A. B. na USB kľúči a tento následne na
USB kľúči odovzdával A. C. už hotové výstupy. Správca dane zistil rozpory medzi vyjadreniami žalobcu
a spoločnosti Slovanet, a. s. a vyhodnotil tvrdenia konateľa žalobcu ako nevierohodné, keďže tvrdenia
žalobcu a spoločnosti Slovanet, a.s. sa úplne rozchádzali v otázke spôsobu sprístupňovania podkladov

ako aj spôsobu výkonu prác a toho, čo malo byť dodávané. V súvislosti s platformou DMS Alfresco,
vývojom, testovaním a prístupom do informačných systémov boli výpovede a tvrdenia konateľa
žalobcu o absencii potreby prístupu do kódu a o sprostredkovanom vykonávaní prác v rozpore
s výpoveďami zamestnanca spoločnosti Slovanet, a.s. D. E. F.. Konateľ žalobcu zotrval na vyjadreniach,
že zadania poskytoval A. B. na USB a tento odovzdával konateľovi žalobcu hotové výstupy, svedok

D. E. F. zo spoločnosti Slovanet, a. s. zase vypovedal, že zadania boli na vzdialenom úložisku,
a že k tomuto úložisku sa prihlasovalo pomocou VPN prístupov, a že konkrétne osoby za žalobcu
mali byť priamo začleňované do riešiteľských tímov spoločnosti Slovanet, a.s. Z výpovede svedka D.
E. F., ktorý bol za spoločnosť Slovanet, a.s. uvádzaný na každom doklade, ktorý žalobca predložil
k výkonu daňovej kontroly vyplynulo, že sa jednalo o také činnosti, ktoré spoločnosť Slovanet, a.s. robí

sama, a že ktokoľvek kto by vykonával služby uvedené na vystavených faktúrach, musel poznať
systém a jeho fungovanie, musel mať minimálne dočasné prístupy do daných informačných systémov,
aby vykonal "nasadzovanie". Svedok si nespomínal na zamestnancov spoločnosti Slovanet, a.s., ktorí
mali odkontrolovať, či žalobca dodal fakturované plnenia v požadovanom rozsahu a kvalite, vypovedal,
že on sám nekontroloval, len podpisoval dokumenty. K osobám, ktoré vystupovali zo spoločnosti

žalobcu v rámci spolupráce svedok identifikoval iba konateľa žalobcu Branislava Juričkoviča a Daniela
Kráľa - konateľa spoločnosti (FixText, s.r.o.) a vypovedal, že „tých ľudí bolo viac, ale keď sa
pripájali do chatov tak mali rôzne prezývky, nevystupovali pod svojím menom“. Správcovi dane nebol
predloženýdôkazoakejkoľvekkomunikáciivprípadeprojektov/plnenísanonymnýmiexternýmiosobami
vystupujúcimi pod prezývkami, ktorým mali riešiteľské tímy spoločnosti Slovanet, a.s. odstupovať

interné dáta spoločnosti Slovanet, a.s. a jej klientov. Správca dane uviedol, že svedecké výpovede
poukázali na rozpory v otázkach prístupov do informačných systémov, bezpečnosti, odovzdávania
výstupov a zodpovednosti za práce, pričom nebolo hodnoverne preukázané, že by služby mohli byť
vykonané anonymnými osobami bez riadneho prístupu a kontroly. Uviedol, že tvrdenia o využívaní
generickýchprístupov,anonymnýchúčtovaneznámychosôbsúvrozporesbezpečnostnýmipravidlami,

zmluvnými podmienkami a deklarovaným systémom riadenia informačnej bezpečnosti spoločnosti
Slovanet, a.s. podľa normy ISO/IEC 27001:20. Svedok D. E. F. bol pri pojednávaní konfrontovaný
so svojimi vyjadreniami z hľadiska bezpečnostných pravidiel spoločnosti Slovanet, a. s. zavedenými
pri pripájaní sa cez VPN prístupy do interných IS, pričom vypovedal vyhýbavo a uviedol, že sa k tomu
nevie vyjadriť, nie je bezpečnostný technik.

5. Správca dane uviedol, že neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by hodnoverne preukazovali
reálnosť, rozsah a spôsob uskutočnenia deklarovaných plnení, naopak z iných faktúr vystavených
v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach r. 2020 žalobcom pre odberateľa Slovanet, a.s. vyplývalo,
že pri porovnateľných plneniach bol presne identifikovaný konkrétny vykonávateľ aj rozsah prác, čo ďalej

spochybnilo vierohodnosť preverovaných faktúr. Jednalo sa o faktúry č. 20200161, č. 20200186, č.
20200209 a č. 20200227 s predmetom fakturácie „NET Senior Developer“. Z príloh faktúr vyplýva, že sa
jedná o konkrétny presný počet (MD) vykonaných prác konkrétneho senior developera (programátora)
menom C. G., ktorý nebol zamestnancom žalobcu, ale externistom subdodávateľa JSA Consulting s.r.o.
Svedok D. E. F. sa nevyjadril, či aj v tomto prípade vystavila spoločnosť Slovanet, a.s. anonymizovaný

VPN prístup len na meno žalobcu, t. j. či sa C. G. prihlasoval z im neznámeho konta a vystupoval
„pod prezývkou“. Podľa písomného vyjadrenia spoločnosti Slovanet, a.s. boli všetky 4 faktúry za senior
developera C. G. priradené k vlastným interným systémom spoločnosti Slovanet, a.s., t. j. neboli
spoločnosťou Slovanet, a.s. vyfakturované tretej strane. Zo záverov správcu dane vyplýva, že priplneniach, o ktorých nie sú pochybnosti, spoločnosť Slovanet, a.s. pre vlastné potreby vyžadovala
aj identitu „experta“, aj výkaz/rozpis ním odpracovaného času. Súčasne to spochybnilo reálnosť
vykonávania akýchkoľvek programátorských prác na interných systémoch spoločnosti Slovanet, a.s.

(najviac vykázaných na licencovaný produkt SAP/880 MD – za celé preverované obdobie) v zmysle
nepreukazných faktúr znejúcich na spoločnosť Informatics, s.r.o. v súhrnnom objeme 1.430 človekodní
(MD) za celé preverované obdobie. Podľa správcu dane bol zistený a preukázaný dvojaký prístup v
prípade vykázaných prác na interných systémoch spoločnosti Slovanet, a.s. v rámci faktúr č. 20200161,
č. 20200186, č. 20200209 a č. 20200227, ktorými žalobca prefakturoval preukázané plnenia od

subdodávateľa JSA Consulting s.r.o. v jednotkovej cene 310 eur za 1 MD a v prípade vystavených faktúr
č. 20200151, 20200170, 20200188, 20200210, 20210237, 20200015, 20200030, 20200063, 20200076
F. 20200094, ktorými žalobca prefakturoval nepreukázané plnenia od deklarovaného dodávateľa
Informatics s.r.o. Rozličné požiadavky na obsah faktúr neboli relevantne vysvetlené ani zo strany
žalobcu, ani spoločnosťou Slovanet, a.s.

6.Vzhľadomnaskutočnosť,že880MDbolofakturovanýchako„Analytické,programátorskéatestovacie
práce na existujúcom ekonomickom informačnom systéme klientov SAP (práce na SAP FIORI pre
SAP S4)“, správca dane na základe súčinnosti so spoločnosťou SAP Slovensko s.r.o. (podanie ev. č.
607399953/2023 zo dňa 11. 04. 2023) dospel k záveru, že deklarované analytické, programátorské
a testovacie práce, nemohli byť vykonané žalobcom ani jeho deklarovaným dodávateľom Informatics

s.r.o. Z licenčných a obchodných podmienok SAP vyplynulo, že k systému a jeho podpore mohli
mať prístup výlučne zamestnanci zákazníka alebo autorizovaní partneri SAP, pričom podporu pre
spoločnosť Slovanet, a.s. zabezpečovala spoločnosť S&T Slovakia s.r.o., ktorá je partnerom SAP.
Správca dane faktúry overil v účtovníctve spoločnosti Slovanet a.s. nahliadnutím do administratívnych
spisov z daňových kontrol DPH vykonávaných u spoločnosti Slovanet a.s. Daňovým úradom pre

VHS za zdaňovacie obdobia r. 2020 (Úradný záznam č. 101505795/2024 zo dňa 27. 05. 2024).
Z uvedeného vyplynulo, že žalobcom fakturované plnenia neboli reálne uskutočnené v deklarovanom
rozsahu ani spôsobom uvedeným na predložených faktúrach. Správca dane zistil že pri preverovaných
dodávateľských faktúrach č. VF20/013104 a č. VF20/022804 nebola preukázaná materiálna existencia
plnení ani ich reálne uskutočnenie, spoločnosť Informatics s.r.o. neposkytla žiadne plnenia žalobcovi

a ten ich následne nemohol dodať svojmu odberateľovi Slovanet, a.s.

7. V prípade faktúr č. VF20/022802 a č. VF20/022803, správca dane vypočul svedka A. B., ktorý nevedel
uviesť žiadne relevantné skutočnosti ani dôkazy o realizácii fakturovaných služieb. K preverovaným
dodávkam povedal, že tomu nerozumie, že nič nevyvíjal a nenavrhoval a že dopyt od žalobcu preposlal

"nejakému dodávateľovi“, ktorého už nevie identifikovať. Konateľ žalobcu A. C. taktiež nebol schopný
identifikovaťosobyanisubdodávateľov,ktorímalislužbyrealizovať,anipredložiťrelevantnédôkazyoich
vykonaní. Nevedel hodnoverne vysvetliť predmet fakturácie, rozsah ani spôsob realizácie plnení, jeho
výpovede boli rozporné a v priebehu konania menené, pričom nebolo preukázané, že by fakturované
plnenia zodpovedali prijatým faktúram od spoločnosti Informatics s.r.o. (správca dane z dokladov

predložených žalobcom zistil, že žiadna z faktúr, ktoré žalobca vystavil pre spoločnosť Slovanet,
a.s. nezodpovedá preverovanému predmetu fakturácie uvedenému na faktúrach č. VF20/022802 a č.
VF20/022803 od spoločnosti Informatics s.r.o.). Z vykonaného dokazovania vrátane súčinnosti s tretími
osobami vyplynulo, že fakturované plnenia boli v skutočnosti ďalej fakturované odberateľovi DWC
Slovakia a.s. v likvidácii, ktorý faktúry prijaté od žalobcu priradil k vlastným vystaveným faktúram

pre odberateľa InterWay, a.s., pričom sa jednalo o dodávku plnení pre konečného príjemcu Štátny
inštitút odborného vzdelávania - verejný obstarávateľ (ďalej len „ŠIOV“), pričom na základe rámcovej
zmluvy, ktorú spoločnosť DWC Slovakia a. s. v likvidácii uzavrela s InterWay, a.s., zmluvné podmienky
vyžadovali osobné plnenie zamestnancami odberateľa DWC Slovakia a.s. ŠIOV predložil (podanie
ev. č. 250126551/2023 zo dňa 02. 05. 2023) Zmluvu o dielo zo dňa 19. 07. 2019, uzatvorenú medzi

zhotoviteľom InterWay, a.s. a objednávateľom ŠIOV. ŠIOV zároveň predložil zmluvy o poskytnutí
plnenia a kapacít uzatvorené medzi spoločnosťou InterWay, a.s. a dodávateľmi Asseco Central Europe,
a.s., Disig a.s., DWC Slovakia a.s. v likvidácii. Tieto listinné dôkazy preukázali závery správcu dane,
že dodávky pre koncového zákazníka nemajú žiadny súvis ani s prijatými faktúrami od spoločnosti
Informatics s.r.o. a ani s vlastnými vystavenými faktúrami žalobcu pre odberateľa DWC Slovakia a.s. v

likvidácii. Dokazovaním správcu dane nebola zistená žiadna reálna osoba, ktorá by služby uvedené na
sporných faktúrach č. VF20/022802 a č. VF20/022803 vykonala a správca dane uzavrel že materiálna
existenciaplnenípreukázanánebolaaspoločnosťInformaticss.r.o.nedodalažiadneplneniaprežalobcu
a ten ich následne nedodal svojmu odberateľovi DWC Slovakia, a.s. v likvidácii.8. Správca dane poukázal na skutočnosť, že A. B. bol zistený ako tzv. „biely kôň“ ovládaný osobami H.
H., I. B. a E. B., t. j. osoby trestne stíhané v súvislosti so závažnou ekonomickou trestnou činnosťou

(verejne medializované), čo v závere svojej svedeckej výpovede pod ťarchou dôkazov svedok A.
B. sám priznal. Vypovedal o tom, že nemal prístup ani k bankovým prevodom (finančným tokom)
spoločností, v mene, ktorých podpisoval preverované faktúry, pretože prevody peňazí v skutočnosti
ovládali osoby B.. Správcom dane preverené a analyzované finančné toky preukázali, že peniaze sa
prevádzali cez bankové účty schránkových firiem tzv. missing traderov. Konateľ žalobcu ku všetkým

preverovaným plneniam počas celej daňovej kontroly uvádzal, že boli odovzdávané a preberané na USB
kľúči, že žiadnym nedisponuje a nearchivoval ho ani nezálohoval z dôvodu, že sa jedná o citlivé údaje,
nadruhejstranenevedelpreukázať,komuposkytolprístupktýmtocitlivýmúdajomatvrdil,žetopreneho
nebolo dôležité. Okrem formálnych dokumentov (objednávok, faktúr, akceptačných protokolov, z ktorých
obsahu vyplynulo, že rozsah fakturovaných plnení nemôže byť pravdivý) a dokladov o úhrade, žiadne
relevantné dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie vyfakturovaných služieb zo strany deklarovaného

dodávateľa Informatics s.r.o. nepredložil a správca dane konštatoval, že žalobca neuniesol vlastné
dôkazné bremeno.

9. V prípade faktúry č. VF20/030301 bola správcom dane zistená a preukázaná účasť na dodávke
spojenej s podvodom na DPH, ktorý správca dane zakreslil do Schémy č. 1 na str. 38 prvostupňového

rozhodnutia. Správca dane podrobne vyhodnotil výsledky kontrolných zistení k uvedenej faktúre
ako aj výsledky a závery z vykonaného tzv. Axel Kittel testu v protokole na str. 164-193. Správca dane pri
právnom posúdení veci vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 (ktorý čerpal
z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-439/04 a C-440/04), ktorý stanovil 4 otázky, ktoré musia byť kladne
zodpovedané na to, aby mohol odopretý nárok na odpočet DPH z dôvodu účasti daňového subjektu

na daňovom podvode, a to: 1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. ak áno,
je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného
konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. ak
boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal
vedieť daňový subjekt?

10. Tieto otázky vyhodnotil v preverovanom rizikovom reťazci dodaní: F5 Networks Limited – ALEF
Distribution SK, s. r. o. – Disig, a. s. – Informatics s. r. o. – AAS Slovakia s. r. o. – Slovanet, a. s. –
SOITRON, s. r. o. – Ministerstvo vnútra SR, nasledovne:
Ad 1) Áno, z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik tým, že z analytických výstupov

z podaných kontrolných výkazov DPH (KV DPH) bolo zistené, že dodávateľ Informatics s.r.o. deklaroval
nadobudnutie produktov F5 od spoločnosti Disig, a.s. v hodnote základu dane 1.208.300,00 eur (daň vo
výške 241.660,00 eur) – v KV DPH za 2/2020 zaevidovaná faktúra č. FA200179 s dátumom dodania 27.
02. 2020, avšak žalobcovi ďalej fakturoval uvedený tovar v sume základu dane 2.034.000,00 eur (daň vo
výške 406.800,00 eur) – v KV DPH za 2/2020 zaevidovaná faktúra č. VF20/030301 s dátumom dodania

27. 02. 2020, t. j. navýšil cenu fakturovaných zdaniteľných plnení o 825.700,00 eur. Informatics s.r.o. v
zdaňovacomobdobífebruár2020vpodanomdaňovompriznaníDPHneodviedolvysokúvlastnúdaňovú
povinnosť (ďalej ako „VDP“) z fakturovaných zdaniteľných plnení, pretože si voči štátnemu rozpočtu SR
ponížil daňovú povinnosť uplatnením odpočítania dane v hodnote v zásade zodpovedajúcej uvedenému
rozdielu na základe zaevidovaných faktúr znejúcich na tri nekontaktné obchodné spoločnosti: MB Trade

SK s.r.o., IČO: 51659735; FAGLEGA s.r.o., IČO: 51123100 a Martenza s.r.o., IČO: 51261839, ktoré
možno všetky označiť ako tzv. missing traderov. A. B., ktorý konal za spoločnosť Informatics s.r.o., nemal
k týmto spoločnostiam ani k uvedeným zaevidovaniam faktúr od týchto spoločností žiadne vedomosti a
neposkytol žiadnu informáciu. Z príslušných kontrolných výkazov DPH za zdaňovacie obdobie február
2020 bolo zistené, že spoločnosť MB Trade SK s.r.o. si v zdaňovacom období február 2020 v časti A1

KV DPH vykázala daň z vystavených faktúr vo výške 354.675,50 eur (z toho pre spoločnosť Informatics
s.r.o. vo výške 108.841,50 eur), avšak vykázanú daňovú povinnosť si ponížila odpočítaním dane vo
výške 353.691,92 eur z vykázaných faktúr na vstupe od spoločnosti Vanko s.r.o., IČO: 52229661, ktorá
si vo vlastnom podanom KV DPH daňovú povinnosť z vystavených faktúr zase ponížila odpočítaním
dane z vykázaných faktúr na vstupe od spoločnosti Liliac s.r.o., IČO: 35796626 vo výške 350.654,00

eur. Spoločnosť Liliac s.r.o. bola v tom čase štvrťročným platiteľom a v podanom KV DPH za 1. štvrťrok
2020 daňovú povinnosť z vystavených faktúr vo výške 853.662,40 eur si ponížila odpočítaním dane z
vykázanýchfaktúrnavstupeodspoločnostiQuercusCM,s.r.o.,IČO:47515414vovýške850.525,55eur
(taktiež štvrťročný platiteľ), ktorá si vo vlastnom KV DPH daňovú povinnosť z vystavených faktúr ponížilaodpočítanímdanezvykázanýchfaktúrnavstupevovýške847.330,00eurodspoločnostiMarvex,s.r.o.,
IČO: 51246902. Spoločnosť Marvex s.r.o. si v zdaňovacom období február 2020 vo vlastnom podanom
KV DPH ponížila svoju daňovú povinnosť z vystavených faktúr zase ponížila odpočítaním dane z

vykázaných faktúr na vstupe vo výške 339.882,09 eur od spoločnosti WESTCON s.r.o., IČO: 51415232,
ktorá vo vlastnom podanom KV DPH nedeklaruje žiadne odpočítanie dane od tuzemských dodávateľov
v časti B2 kontrolného výkazu, ale svoju daňovú povinnosť z vystavených faktúr ponížila len vykázaním
odpočítania dane z pokladničných dokladov v časti B3 kontrolného výkazu v sume 339,80 eur, pričom
však jej podaný KV DPH za obdobie 2/2020 absolútne nekorešponduje s podaným daňovým priznaním

DPH za obdobie 2/2020, v ktorom naopak deklaruje odpočítanie dane od tuzemských dodávateľov
vo výške 339.800,00 eur (čo je jeden zo známych spôsobov správania sa tzv. missing traderov, ktorí
uplatňujú odpočítanie dane vo výške, ktorú nikdy nedeklarujú v príslušnom KV DPH a taktiež iní
platitelia dane nedeklarujú uskutočnenie zdaniteľných plnení voči spoločnosti WESTCON s.r.o. vo výške
uplatnenej nepreukazne v podanom DP DPH za obdobie 2/2020) a z uvedeného zároveň vyplýva, že
daň vo výške 339.882,09 eur, ktorú si odpočítala spoločnosť Marvex s.r.o., nebola reálne odvedená

do štátneho rozpočtu, čím dochádza voči štátnemu rozpočtu SR k tzv. chýbajúcej dani alebo k tzv.
daňovému úniku. Z príslušných kontrolných výkazov DPH za zdaňovacie obdobie február 2020 bolo
zistené, že spoločnosť FAGLEGA s.r.o., IČO: 51123100 si v zdaňovacom období február 2020 v časti A1
KV DPH vykázala daň z vystavených faktúr vo výške 96.328,50 eur (z toho pre spoločnosť Informatics
s.r.o. vo výške 79.812,50 eur), avšak vykázanú daňovú povinnosť si ponížila odpočítaním dane vo

výške 93.580,95 eur z vykázaných faktúr na vstupe (z toho najviac od spoločnosti BUROX, k.s., IČO:
51630761 vo výške 64.797,71 eur a od spoločnosti TOMOX, k.s., IČO: 51569256 vo výške 10.154,00
eur). Z kontrolného výkazu spoločnosti Martenza s.r.o., IČO: 51261839 bolo zistené, že táto spoločnosť
v zdaňovacom období február 2020 v časti A1 kontrolného výkazu vykázala daň z vystavených faktúr vo
výške 114.396,00 eur (z toho pre spoločnosť Informatics s.r.o. vo výške 64.320,00 eur), avšak daňovú

povinnosť si ponížila odpočítaním dane z vykázaných faktúr na vstupe vo výške 110.469,40 eur (z
toho najviac od spoločnosti BUROX, k.s., IČO: 51630761 vo výške 80.131,00 eur a od spoločnosti
TOMOX, k.s., IČO: 51569256 vo výške 27.400,00 eur). Spoločnosť BUROX, k.s., IČO: 51630761 si
daňovú povinnosť ponížila odpočítaním dane z vykázaných faktúr na vstupe od spoločnosti Fisker
s.r.o., IČO: 51761858 vo výške 164.764,53 eur a spoločnosť TOMOX, k.s., IČO: 51569256 si daňovú

povinnosť ponížila taktiež odpočítaním dane z vykázaných faktúr na vstupe od spoločnosti Fisker s.r.o.,
IČO: 51761858 vo výške 137.582,82 eur. Spoločnosť Fisker s.r.o., IČO: 51761858 si daňovú povinnosť
ponížila odpočítaním dane od spoločnosti TSV Trade s.r.o., IČO: 51189968 vo výške 298.713,17 eur,
ktorá si daňovú povinnosť ponížila odpočítaním dane z vykázaných faktúr na vstupe od spoločnosti
Niruman s.r.o., IČO: 47197633 vo výške 295.705,39 eur, ktorá si daňovú povinnosť ponížila odpočítaním

dane z vykázaných faktúr na vstupe od spoločnosti MUNDUM AQUA s.r.o., IČO: 47197633 vo výške
292.756,96 eur a tá z vykázaných faktúr na vstupe od spoločnosti CJC s.r.o., IČO: 52468259 vo výške
956.246,67 eur (za I. štvrťrok 2020). Spoločnosť CJC s.r.o., IČO: 52468259 vo vlastnom podanom KV
DPH nedeklaruje žiadne odpočítanie dane od tuzemských dodávateľov v časti B2 kontrolného výkazu,
ale svoju povinnosť z vystavených faktúr ponížila len vykázaním odpočítania dane z pokladničných

dokladovvčastiB3kontrolnéhovýkazuvsume2.880,05eur,pričomvšakjejpodanýKVDPHzaobdobie
2/2020 absolútne nekorešponduje s podaným daňovým priznaním DPH za obdobie 2/2020, v ktorom
naopak deklaruje odpočítanie dane od tuzemských dodávateľov vo výške 288.005,00 eur (čo je jeden
zo známych spôsobov správania sa tzv. missing traderov, ktorí uplatňujú odpočítanie dane vo výške,
ktorú nikdy nedeklarujú v príslušnom KV DPH a taktiež iní platitelia dane nedeklarujú uskutočnenie

zdaniteľných plnení voči spoločnosti CJC s.r.o. vo výške uplatnenej nepreukazne v podanom DP DPH
za obdobie 2/2020) a z uvedeného zároveň vyplýva, že daň vo výške 288.005,00 eur, ktorú si odpočítala
spoločnosť MUNDUM AQUA s.r.o., nebola reálne odvedená do štátneho rozpočtu, čím dochádza
voči štátnemu rozpočtu SR k tzv. chýbajúcej dani alebo k tzv. daňovému úniku. Správca dane zistil
daňový únik, ktorý pochádzal z nepreukazných (fiktívnych) faktúr vzťahujúcich sa k tzv. nelegitímnym

dodávkam a ustálil tzv. schému daňového podvodu na DPH. Správca dane uviedol, že sa jedná sa
o podvod na DPH medzinárodne označovaný ako tzv. „cross-invoicing“ a dochádza k nemu u tzv.
„cross-invoicera“ (kontraobchodníka), ktorým je v tomto prípade spoločnosť Informatics s.r.o., za ktorú
konala osoba A. B.. K podvodu dochádza na stupni Informatics s.r.o. spôsobom popísaným na obrázku
v schéme č. 1, t. j. s využitím troch rôznych tzv. „kontravetiev“ s nelegitímnymi dodávkami (tzv.

fiktívne faktúry), čím sa vytvorí schéma podvodu DPH, ktorá na stupni Informatics s.r.o. umožňuje
neodvedenie dane (DPH) z preverovanej faktúry č. VF20/030301 zo dňa 03. 03. 2020 (dátum dodania
27. 02. 2020). Týmto spôsobom (zapojením jednej alebo aj viacerých tzv. kontravetiev s nelegitímnymi
dodávkami pozostávajúcich z tzv. nekontaktných subjektov (missing traderov) – v tomto prípade viacako tucet spoločností, ktorých vlastníkmi a štatutármi sú cudzí štátni príslušníci (takmer výhradne
osoby z bulharského mesta Pernik - podľa google streetview ide o polorozpadnuté budovy na periférii,
ktorých preverením prostredníctvom MVI sa potvrdzuje predpoklad, že sa jedná o tzv. „biele kone“)

sídliace na virtuálnych adresách, teda vzniká v ustálenej schéme podvodu tzv. „chýbajúca daň“, resp.
daňový únik. Spoločnosť Informatics s.r.o., ktorá bola preverená a zistená ako tzv. „cross-invoicer“
s nastrčenou osobou (A. B.), ktorá bola ovládaná inými osobami (H. H., I. B., E. B.), uvedeným
spôsobom (pomocou cross-invoicingu) účtovne umožnila systém, kde sa vstupná DPH (aj za pomoci
fiktívnych faktúr z kontravetiev) a výstupná DPH (z vystavených faktúr) neutralizuje navzájom (napr. v

preverovanom zdaňovacom období tak účtovne vytvorila výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vlastnú
daňovú povinnosť vo výške 9.118,58 eur). Samotná spoločnosť Informatics s.r.o. sa po uskutočnení
preverovanej transakcie (v období 2/2020) stala tiež missing traderom (v období 3/2020), kedy bola
prepísaná na tzv. „biele kone“ (preverené prostredníctvom MVI v Bulharsku), pričom nové vlastníčky
a štatutárky sú takisto bulharské občianky trvale bytom v bulharskom meste Pernik, pričom A. B. ako
svedok vypovedal, že pokyn k uvedenému zadali B. a H. H., ktorí ho ovládali.

Ad 2) Áno, daňový únik je dôsledkom podvodného konania, o čom svedčia nasledujúce objektívne
skutočnosti:
Správca dane uviedol, že celá deklarovaná obchodná spolupráca súvisiaca s dodaním produktov F5 v
reťazci daňových subjektov bola neštandardná, poukázal na vyjadrenia A. C. k nadviazaniu spolupráce
so spoločnosťami Slovanet, a.s. a Informatics s.r.o. v súvislosti s dodaním produktov F5. Podľa

vyjadrenia A. C. mu spoločnosť Slovanet, a.s. (pravdepodobne D. E. F.) mala povedať počas rozhovoru
„čo ju trápi a čo potrebuje“, a keďže on sám sa nezaoberá produktami F5, tak mal osloviť A. B., ktorý mu
mal uviesť, že produkty vie zabezpečiť. Správca dane poukázal na skutočnosť, že A. B. nemal základnú
vedomosť o fakturovaných plneniach, nevedel, na čo sa zariadenia používajú, nevedel sa vyjadriť k
položkám na faktúre, k odlišným cenám, nevedel identifikovať ani dodávateľa, nevedel, kto je distribútor

produktov v SR. D. E. F., zamestnanec spoločnosti Slovanet a.s., sa počas svedeckej výpovede vyjadril,
že sa jedná o produkty, ktoré môže dodať len spoločnosť, ktorá má uzatvorenú distribútorskú zmluvu so
spoločnosťou F5. Zároveň uviedol, že obchodujú bežne so spoločnosťami ALEF a ASBIS. Z výpovede
svedka D. E. F. je zrejmé, že spoločnosť Slovanet a.s. bežne (a to aj v roku 2020) obchodovala so
spoločnosťou ALEF Distribution SK, s.r.o., ktorá je na Slovensku oficiálnym distribútorom produktov

F5, dokonca spoločnosť Slovanet, a.s. bola ich zmluvným partnerom (podpísaná partnerská zmluva,
podobne ako v prípade spoločnosti Disig, a.s.), teda spoločnosť Slovanet a.s. ako taká nepotrebovala
žiadny medzičlánok medzi seba a oficiálneho distribútora produktov F5, pričom z výpovede svedka
D. E. F. vyplýva, že mal vedomosť o daných produktoch F5, v konečnom dôsledku určených pre
Ministerstvo vnútra SR, že sa „nejedná o bežne dostupný tovar“ a že ho môže dodať len spoločnosť,

ktorá má uzatvorenú distribútorskú zmluvu so spoločnosťou F5 Networks Limited (napr. spoločnosť
ALEF Distribution SK, s.r.o., s ktorou má spoločnosť Slovanet a.s. priamo partnerskú zmluvu a môže
od nich kedykoľvek napriamo nakupovať). Svedok D. E. F. na margo spoločnosti Slovanet, a.s. dodal,
že „tým, že sme už na trhu roky, tak vieme, kto s tým obchoduje“. Napriek tomu spoločnosť Slovanet,
a.s. v účtovníctve fakturačne deklaruje nadobudnutie produktov F5 od žalobcu, ktorý nie je distribútor

uvedených produktov, pričom konateľ Branislav Juričkovič sa aj pred správcom dane opakovane vyjadril,
že sa predajom produktov F5 nezaoberá a takisto pred správcom dane vypovedal, že nevedel, kto je
distribútor F5 na Slovensku a okolnosti, za akých boli oslovení vstúpiť do fakturačného reťazca, A. C.
popísal ako: “keď sa rozprávate u zákazníka, tak vám povie, čo rieši, čo ho trápi. Pri rozhovore, neviem
či s F., som sa dozvedel o tom, že spoločnosť Slovanet, a.s. zháňa tieto produkty, vycítil som príležitosť,

začali sme sa o tom baviť aj s A. B., spravila sa ponuka a prebehla spolupráca“. Uvedené okolnosti
preukazujú zásadnú neštandardnosť danej transakcie ako takej, ktorá má obozretný subjekt viesť k
zvýšenej miere opatrnosti v obchodných vzťahoch. Správca dane poukázal na skutočnosť, že koncovým
zákazníkom produktov F5 bolo Ministerstvo vnútra SR, jednalo sa o časť verejnej zákazky a svedok
D. D. J., štatutár a osoba zodpovedaná za zákazku v spoločnosti Disig, a.s., vypovedal, že subjekty v

zistenom fakturačnom reťazci vedeli, že konečným odberateľom zariadení a licencií F5 je Ministerstvo
vnútra SR a že sa jedná o „štátnu zákazku“. Ministerstvo vnútra SR ako aj spoločnosť SOITRON, s.r.o.
(priamy dodávateľ Ministerstva vnútra SR) v odpovedi na výzvu o súčinnosť (§ 26 ods. 7 Daňového
poriadku) správcovi dane oznámili, že sa jednalo o zákazku, ktorá podlieha utajeniu v stupni „vyhradené“
a z uvedeného dôvodu nemôžu poskytnúť správcovi dane ani zmluvy, prílohy k zmluve, informácie

o subdodávateľoch a žiadne doklady okrem faktúr a čiastkového akceptačného protokolu, v ktorých
bol predmet dodania označený len číslom nekonkretizovaných položiek vychádzajúcich zo zmluvy,
ktorá je utajená. Zamestnanci správcu dane boli v rámci daňovej kontroly aj osobne na Ministerstve
vnútra SR (Úradný záznam č. 100071979/2024 zo dňa 03. 01. 2024), pričom zistili, že z dôvodukybernetickej bezpečnosti, nie sú dokumenty k preverovanej transakcii prístupné. Napriek uvedenej
skutočnosti bolo vystavenými faktúrami vo fakturačnom reťazci deklarované dodanie produktov F5
v slede daňových subjektov, medzi ktoré bola začlenená aj obchodná spoločnosť Informatics s.r.o.

Relevantný dôvod jej začlenenia do fakturačného reťazca nevedela zrozumiteľne objasniť ani jedna
z osôb, ktoré v tejto súvislosti vypovedali (D. E. F., D. K. A., D. D. J., A. C., A. B.). Informatics
s.r.o. nikdy nebola partnerom verejného sektora okrem toho, že nikdy nebola partnerom oficiálneho
distribútora. Žalobca uviedol, že si spoločnosť Informatics s.r.o. preveril vo verejne dostupných zdrojoch,
z čoho vyplýva, že musel vedieť, že spoločnosť Informatics s.r.o. nie je partnerom verejného sektora.

Správca dane uviedol, že Ministerstvo vnútra SR malo so spoločnosťou SOITRON, s.r.o. prísne
stanovené podmienky, uzatvorenú zmluvu, ktorá bola utajená, pričom nemohli správcovi dane poskytnúť
žiadne bližšie informácie ani dokumenty, nakoľko podliehajú utajeniu, avšak ostatné subjekty v reťazci
(spoločnosti Disig, a.s., Informatics s.r.o., AAS Slovakia s.r.o., Slovanet, a.s.) nemali medzi sebou
uzatvorenéžiadnezmluvy.Žalobcaargumentoval,žesospoločnosťouInformaticss.r.o.bolamlčanlivosť
riešená a žalobca zabezpečil mlčanlivosť v rámcovej zmluve, ktorú mal so spoločnosťou Informatics

s.r.o. uzatvorenú, avšak z obsahu zmluvy je zrejmé, že predmetná zmluva sa týka dodania služieb a
nevzťahuje sa na dodanie tovarov a teda ani na dodanie produktov F5. I napriek výške fakturovaných
súm všetkým uvedeným subjektom postačovala len objednávka, nemali žiadne záruky, poskytovali si
dlhé splatnosti. Spoločnosť Disig, a.s. poskytla spoločnosti Informatics s.r.o. splatnosť 60 dní, pričom
z predložených dokladov bolo zistené, že takáto splatnosť je neštandardná, nakoľko bežne poskytuje

splatnosť max. 30 dní, pričom svedok D. D. J. vypovedal, že takéto splatnosti subjekty vo fakturačnom
reťazci uplatňovali práve preto, že zákazky hradené zo štátneho rozpočtu je povinný hradiť do 30 dní a
keď je to z eurofondov, tak je splatnosť 60 dní a požiadavka koncového zákazníka sa premieta do celého
reťazca a že vedeli, že je to štátna zákazka, pričom z výpovedí oboch štatutárov spoločnosti Disig,
a.s. (D. D. J. a D. K. A.) vyplýva, že sa jednalo o jednorazovú obchodnú spoluprácu so spoločnosťou

Informatics s.r.o. a že vedeli, že s „tým ďalej bude robiť AAS Slovakia s.r.o.“ (svedok D. J.). Spoločnosť
Disig, a.s. bola tiež priamym zmluvným partnerom spoločnosti ALEF Distribution SK, s.r.o., t. j. mali s
nimi partnerskú zmluvu, boli overeným partnerom a mali u nich kredit (svedok D. J.). To znamená, že
spoločnosť Informatics s.r.o. bola nadbytočným článkom fakturačného reťazca, keďže sa medzi sebou
D. D. J., D. K. A. a A. C. poznali. Zároveň samotný žalobca bol vo fakturačnom reťazci nadbytočný,

keďže aj spoločnosť Slovanet, a.s. (fakturačne odberateľ žalobcu) sídliaca na totožnej adrese ako
spoločnosť Disig, a.s. (Záhradnícka 151, Bratislava) je priamym zmluvným partnerom spoločnosti
ALEF Distribution SK, s.r.o., t. j. mali s nimi partnerskú zmluvu, boli overeným partnerom a mali u
nich kredit, teda nepotrebovali obchod obstarávať cez žalobcu, ktorý takéto možnosti nemal. Správca
dane poukázal na skutočnosť, že subjekty vo fakturačnom reťazci vedeli, že výrobcom produktov je

spoločnosť F5 Networks Limited (okrem A. B., ktorý mal konať za spoločnosť Informatics s.r.o. a zo
svedeckej výpovede ktorého vyplýva, že sa jedná o zjavne „nastrčenú“ osobu, ktorá nedisponuje ani
základnými informáciami o transakciách, ku ktorým v mene spoločnosti Informatics s.r.o. vystavil faktúru
č. VF20/030301 zo dňa 03. 03. 2020) a distribútorom spoločnosť ALEF Distribution SK, s.r.o. a vedeli,
že servis k zariadeniam poskytuje priamo výrobca a spoločnosť SOITRON, s.r.o. bola podľa svojho

vyjadrenia oficiálnou servisnou podporou v SR. Súčasne správca dane zistil, že nielen spoločnosť
Slovanet, a.s., ale aj spoločnosť SOITRON, s.r.o. bola v r. 2020 v priamom obchodnom vzťahu so
spoločnosťou ALEF Distribution SK, s.r.o. V odpovedi ev. č. 602173924/2023 zo dňa 02. 02. 2023,
ktorá bola v súlade s § 24 ods. 3 a 4 Daňového poriadku pribratá ako dôkaz aj do administratívneho
spisu z daňovej kontroly DPH vykonávanej u žalobcu, sa spoločnosť ALEF Distribution SK, s.r.o.

vyjadrila k priamej spolupráci so spoločnosťou SOITRON, s.r.o. tak, že v r. 2019, resp. 2020, nemala
so spoločnosťou SOITRON, s.r.o. podpísanú rámcovú zmluvu, dodávala spoločnosti SOITRON, s.r.o.
tovar, licencie, subskripcie a servisnú podporu na základe objednávok, dodávali spoločnosti SOITRON,
s.r.o. najmä produkty a služby výrobcov, pre ktoré mali v predmetnom období pre SR autorizované
alebo výhradné zastúpenie, ako napr. Cisco Systems, Flowmon, NetApp a F5 Networks. Z uvedeného

vyjadrenia je zrejmé, že spoločnosť ALEF Distribution SK, s.r.o. dodávala v r. 2020 aj produkty F5 priamo
spoločnosti SOITRON s.r.o.
Ad 3) Áno, posudzované zdaniteľné obchody kontrolovaného daňového subjektu boli s podvodným
konaním spojené dodávateľskou reťazou dodaní, čo vyplynulo zo zistenej schémy prepojených
subjektov. Správca dane mal za to, že vloženie obchodných spoločností Disig, a.s., Informatics

s.r.o., žalobca a Slovanet, a.s. do fakturačného reťazca v prípade obstarania produktov F5 pre
Ministerstvo vnútra SR nemalo žiadne logické opodstatnenie a bolo nadbytočné. Obchodné spoločnosti
boli do fakturačného reťazca vložené len formálne, dôsledkom čoho došlo k zásadnému navýšeniu
obstarávacej ceny fakturovaných plnení na stupni SOITRON, s.r.o., pričom na jednotlivých stupňochfakturačného reťazca (dodávky, ktorá v konečnom dôsledku podlieha stupňu utajenia z dôvodu ochrany
kybernetickej bezpečnosti), nachádzajúcich sa pred spoločnosťou SOITRON, s.r.o. dochádza: a) k
nelogickému predaju za jednotkovú cenu nižšiu ako bola nákupná cena (stupeň ALEF Distribution

SK, s.r.o. vs. Disig, a. s. - svedok D. J. zo spoločnosti Disig, a.s. nevedel uvedené vysvetliť, avšak
súčasne do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 103165091/2023 vypovedal o tom, že tento obchodný
prípad nebol ich ale riadil ho niekto iný, ale nevie kto, b) k zapojeniu spoločností, ktoré nemajú žiadne
zmluvy ani kredit u spoločnosti ALEF Distribution SK, s.r.o. (spoločnosť Informatics s.r.o. ale aj samotný
žalobca) a dokonca nie sú ani v registri partnerov verejného sektora (spoločnosť Informatics s.r.o.),

c) k preukázanému daňovému úniku, t.j. podvodu na DPH medzinárodne označovaného ako tzv.
„cross-invoicing“ u tzv. „cross-invoicera“ (kontraobchodníka) Informatics s.r.o. spôsobom popísaným
na obrázku v schéme č. 1 (na stupni spoločnosti Informatics s.r.o.), t. j. s využitím dokonca 3 tzv.
„kontravetiev“ s nelegitímnymi dodávkami (tzv. fiktívne faktúry), čím sa vytvorí schéma podvodu DPH,
ktorá umožňuje neodvedenie DPH z preverovanej faktúry č. VF20/030301 zo dňa 03. 03. 2020 (dátum
dodania 27.02.2020).

Ad 4) Áno, žalobca o jeho zapojení do fakturačného reťazca zdaniteľných obchodov spojených s
podvodným konaním mal a mohol vedieť. Správca dane uviedol, že v posudzovanom prípade bol zistený
daňovýúnik,ktorýspreverovanýmiplneniamipriamosúvisel,pričomžalobcaosvojejúčastinadaňovom
podvode mal vedieť a objektívne nevykonal všetky opatrenia, ktoré bolo od neho možné rozumne
požadovať, aby svojej účasti na dodávke poznačenej podvodom na DPH zabránil, najmä:

a) súhlasil, že bude participovať na zákazke pre koncového odberateľa Ministerstvo vnútra SR (svedok
D. J. vypovedal, že všetci vo fakturačnom reťazci vedeli, že sa jedná o tzv. štátnu zákazku pre
Ministerstvo vnútra SR a tomu bolo prispôsobované aj uvádzanie splatnosti faktúr vystavovaných v
reťazci),ajkeďsámnemoholobstaraťpožadovanýtovarodžiadnehodistribútoraproduktovF5akonateľ
žalobcu pri pojednávaní do zápisnice opakovane tvrdil, že žiadneho distribútora ani nepoznal a vôbec

nevedel, kto v SR predáva produkty F5,
b) súhlasil, že bude participovať na zákazke pre koncového odberateľa Ministerstvo vnútra SR (svedok
D. J. vypovedal, že všetci vo fakturačnom reťazci vedeli, že sa jedná o tzv. štátnu zákazku pre
Ministerstvo vnútra SR a tomu bolo prispôsobované aj uvádzanie splatnosti faktúr vystavovaných v
reťazci) a ako svojho dodávateľa si vybral subjekt, ktorý ani nebol zapísaný v registri partnerov verejného

sektora (ďalej len „RPVS“), pričom konateľ žalobcu pri pojednávaní do zápisnice opakovane tvrdil, že
si spoločnosť Informatics, s.r.o. vo verejných registroch preveril, teda o tom, že nie je v registri musel
vedieť,
c) súhlasil s takým fakturačným tokom, aby zadal objednávku vo výške ZD 2.034.000,00 eur, DPH 20%
406.800,00 eur spoločnosti Informatics, s.r.o., ktorá nemala zmluvu so spoločnosťou ALEF Distribution

SK, s.r.o. (výhradným distribútorom F5 na Slovensku) a nemala u nich kredit, čo znamená, že u nich
nemohla ani priamo objednať tovar, pričom o tejto skutočnosti sa vedelo (svedok D. J. vypovedal, že
spoločnosť Disig, a.s. vedela, že za ním prišiel A. B. s tým, že nevie kúpiť tovar od spoločnosti ALEF
Distribution SK, s.r.o. a „potrebuje predajcu“, ktorý môže kúpiť tovar v ALEFe“ a že vedel, že „s tým
bude ďalej robiť AAS Slovakia“ a tiež vypovedal, že s A. C. sa zoznámil na nejakej akcii Slovanetu). To

znamená, že spoločnosti Disig, a.s. a žalobca o sebe po celý čas uskutočňovania transakcie vedeli a
fakturačný stupeň Informatics s.r.o. bol zjavne od počiatku nadbytočný a nelogický,
d) A. B. nemal o danej transakcii ani len základné informácie, nevedel, že sa mal osobne stretnúť
s kýmkoľvek zo spoločnosti Disig, a.s., nevedel, čo vlastne mal obstarať a netušil o ničom ohľadne
okolností daného obchodu, t. j. zjavne len vystavil faktúru, pričom svedok D. D. J. vypovedal, že „tento

obchodný prípad ani nebol ich, ale riadil ho niekto iný ale nevie kto“, t. j. obchodné prípady boli zjavne
riadené zvonku bližšie neidentifikovanou osobou organizátora, čo len podporuje tvrdenie o umelosti,
neekonomickosti a nelogickosti fakturačného reťazca, pomocou ktorého sa však účtovne umožnila
schéma DPH podvodu typu „cross - invoicing“,
e) pri preprave uvedeného tovaru F5 sa mal zvoliť spôsob vymykajúci sa akémukoľvek štandardu, a

to tak (tvrdenie svedka D. D. J. ako aj tvrdenie A. C.), že špeciálny a drahý tovar (hodnota tovaru
bez dane na daných stupňoch fakturačného reťazca cca 2 mil. eur; v konečnom dôsledku hodnota
pre Ministerstvo vnútra SR, ako koncového zákazníka, dokonca cez 4 mil. eur), ktorého konečným
zákazníkom malo byť Ministerstvo vnútra SR na základe Zmluvy o dielo č. SITB-OB-V-21-19/2019
(zmluva z dôvodu kybernetickej bezpečnosti je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia „Vyhradené“),

a teda, ako vypovedal svedok D. D. J., všetci vedeli, že sa jedná o „štátnu zákazku“, mal byť zo
skladov oficiálneho distribútora ALEF Distribution SK, s.r.o. prepravovaný do priestorov spoločnosti
žalobcu vlastným rodinným autom svedka D. D. J. (obchodného riaditeľa a jedného zo štatutárov
spoločnosti Disig, a.s.) bez akéhokoľvek poistenia (a bez existencie dokladov o tejto preprave), aby bolnásledne prepravovaný priamo A. C. (tiež na jeho osobnom aute a tiež bez poistenia a bez existencie
dokladov o preprave) na Záhradnícku 151 v Bratislave (sídlo spoločností Disig, a.s. ako aj Slovanet,
a.s.), pričom osoba uvádzaná za spoločnosť Slovanet, a.s. na preberacom protokole (D. E. F.) ako

svedokvypovedala,žehopodpísalaformálne,alepriprevzatítovaruosobnenebola.Dokladyopreprave
nikto nemal. Takúto prepravu správca dane nazval neobvyklou a na prvý pohľad rizikovou indíciou v
čase samotného uskutočňovania transakcií a podieľal sa na nej priamo aj žalobca, ktorý vedel, že ju
nebude vedieť žiadnym hodnoverným spôsobom nikdy preukázať, že je neštandardná a že preberacie
a odovzdávacie protokoly, ktoré má (aj ten od A. B., ktorý vypovedal, že pri vykládke a odovzdaní tovaru

nikdy nebol a aj ten od D. E. F., ktorý vypovedal, že pri vykládke a prevzatí tovaru nikdy nebol), sú len
formálne a obsahovo nepravdivé. Správca dane uzavrel, že žalobca objektívne nevyvinul požadovanú
potrebnú mieru opatrnosti vo vzťahu k vlastnému prijatému plneniu priamo úmernú miere rizika tejto
transakcie, ktorú mal vnímať na základe indícií, ktoré bolo možné v čase transakcie identifikovať a ktoré
boli správcom dane zrozumiteľne pomenované.

11. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu dňa 30. 08. 2024 odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 100186731/2025 zo dňa 17. 01. 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak,
že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

12. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v preskúmavanom prípade správca

dane zákonným spôsobom viedol dokazovanie a zistil skutkový stav veci, dostatočný pre prijatie záverov
uvedených v prvostupňovom rozhodnutí. Mal za to, že správca dane pri svojom postupe bral do
úvahy práve osobitosť IT sektora a skutočnosť, že v prípade fakturovaných plnení od deklarovaného
dodávateľa Informatics s.r.o. sa malo jednať o dodanie špecializovaných IT služieb na rôznych
projektoch, kde vo viacerých prípadoch sa jednalo aj o verejné zákazky. Uviedol, že zo spisového

materiálu, ako aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správcovi dane nebolo podané
relevantné vysvetlenie, prečo spoločnosti okolo spoločnosti Slovanet, a.s. (vrátane žalobcu) údajne
oslovili osobu A. B. práve v prípade takých zákaziek, kde je v porovnaní s inými zákazkami v danom
období objektívne najvyššia jednotková cena za plnenie – v prípade žalobcu tento tvrdil, že vlastných
zamestnancov vyčlenil na zákazky zazmluvnené v cene cca 300 eur/1MD, avšak na zákazky, kde je

dohodnutácenacez500eur/1MDžiadnevlastnékapacitynevyčlenil,aletvrdil,žeichzadalA.B.,ktorého
„spoznal v bare“ a ktorý nemal žiadne znalosti problematiky, žiadne skúsenosti v odbore, žiadnu odbornú
kvalifikáciuaanižiadnychodbornýchzamestnancov,čioficiálnychspolupracovníkov.Žalovanýpoukázal
na vyjadrenia žalobcu ku všetkým preverovaným plneniam, že tieto boli odovzdávané a preberané na
USB kľúči, že žiadnymi nedisponuje a nearchivoval ich ani nezálohoval z dôvodu, že sa jedná o citlivé

údaje (ktoré mali byť na USB kľúči), avšak na druhej strane nevie žalobca preukázať, komu poskytol
prístup k týmto citlivým údajom a tvrdí, že ani to pre neho nebolo dôležité. Uviedol, že zo spisového
materiálu vyplýva, že správcovi dane nebol nikdy predložený dôkaz o akejkoľvek komunikácii v prípade
preverovaných projektov/plnení s anonymnými externými osobami vystupujúcimi len pod prezývkami,
ktorým mali riešiteľské tímy spoločnosti Slovanet, a.s. odstupovať interné dáta spoločnosti Slovanet,

a.s. a jej klientov. V tejto súvislosti žalovaný, rovnako ako správca dane, poukázal na skutočnosť, že
spoločnosť Slovanet, a.s. sa prezentuje ako subjekt so zavedeným systémom riadenia informačnej
bezpečnosti podľa medzinárodnej normy ISO/IEC 27001:20. Žalovaný súhlasil s konštatovaním správcu
dane,ževyhodnotenímvyjadreníspoločnostiSlovanet,a.s.,akoajsvedeckejvýpovedejejzamestnanca
(D. F.) v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku je potrebné prijať záver, že nielen žalobca, ale

ani spoločnosť Slovanet, a.s. nepredložili žiadne dôkazy a neposkytli informácie, ktoré hodnoverne
preukazujú reálnosť plnení uvedených na preverovaných faktúrach.

13. Žalovaný ďalej uviedol, že tak zo spisového materiálu, ako aj z odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že správca dane sa zaoberal návrhmi žalobcu na vykonanie ďalšieho

dokazovania, pričom v prípade, že ďalšie dokazovanie nevykonával, tento svoj postup náležitým,
zrozumiteľným a dostatočným spôsobom odôvodnil (str. 45 – 49 prvostupňového rozhodnutia). V
súvislostispoukazovanímžalobcunaNálezÚstavnéhosúduSRIV.ÚS569/2022-33zodňa07.02.2023
žalovaný uviedol, že správca dane disponuje „protidôkazmi“, ktoré objektívne vyvracajú tvrdenia žalobcu
atietosúpreukázateľneobsahomsúvisiacehoadministratívnehospisuazároveňsúriadnevyhodnotené

v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že tieto „protidôkazy“ sú objektívne
spôsobilé spochybniť listiny predložené žalobcom ako dôkaz o reálnosti fakturovaných dodávok IT
služieb v zmysle sporných dodávateľských faktúr. Žalovaný uviedol, že nebol preukázaný akýkoľvek
súvis nepreukázaných plnení IT služieb uvedených na faktúrach znejúcich na spoločnosti, za ktorémal konať A. B., s akýmikoľvek dodávkami, ktoré prijali koncoví zákazníci (verejní obstarávatelia) od
ich bezprostredných dodávateľov. Žalovaný ďalej uviedol, že samotné predloženie daňových dokladov
(faktúra, zmluva, objednávka, akceptačný protokol) nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenie

uskutočnilo tak, ako je deklarované faktúrou, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad.
Správca dane preveroval túto formálnu deklaráciu uvedenú na faktúre tak, aby doklad bol odrazom
reálneho zdaniteľného plnenia. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že zo strany spoločností Informatics
s.r.o., žalobcu, Slovanet, a.s. a DWC Slovakia a.s. v likvidácii nebolo preukázané, že by medzi
uvedenými spoločnosťami akékoľvek plnenia existovali a boli odovzdávané na „USB kľúči“. Neunesenie

dôkazného bremena žalobcom, a to najmä nepreukázanie realizácie zdaniteľného obchodu tak, ako to
bolo žalobcom deklarované pre účely odpočtu DPH, je dostatočné pre prijatie záveru, že hmotnoprávne
podmienky pre odpočítanie dane v predmetnej veci splnené neboli. Právne posúdenie správcom dane
bolo vecne správne, pretože deklarovaný obchod bol dôvodne spochybnený. Žalovaný konštatoval
v nadväznosti na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ a zákon o DPH, že pokiaľ hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť zamietnuté.

14. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že celá deklarovaná obchodná spolupráca súvisiaca s
dodaním produktov F5 v zistenom a ustálenom fakturačnom reťazci bola neštandardná. Po celkovom
posúdení všetkých skutočností a skutkových okolností žalovaný súhlasil so záverom správcu dane, že
bolo preukázané, že žalobca mohol a mal vedieť o svojej účasti na dodávkach spojených s podvodom na

DPH typu cross-invoicing, pričom k tejto konštatácii správcu dane v súlade s judikatúrou Súdneho dvora
EÚ (bod 42 Rozsudku C-512/21 Aquila Part Prod Com SA) viedlo práve opomenutie uskutočniť určité
úkony súvisiace s obozretnosťou, podrobne vymenované a dostatočne zrekapitulované v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia.

Správna žaloba

15. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia prvostupňového aj
napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1
písm. c), d, e), f) a g) SSP.

16. Žalobca v úvode správnej žaloby namietal, že nedošlo k preukázaniu skutočností uvádzaných
správcom dane a žalovaným, a to v každej z otázok Axel Kittel testu, keďže daňové orgány sa
riadne nezaoberali námietkami žalobcu. Uviedol, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania naplnenia
podmienok pre kladnú odpoveď na jednotlivé otázky Axel Kittel testu je na správcovi dane, resp.

žalovanom,pričomvdanomprípadenepostačuje,žesprávcadanevznesienejakúpochybnosť.Naopak,
správca dane musí relevantnými dôkazmi preukázať, že nastali také okolnosti, ktoré umožňujú kladne
odpovedať na jednotlivé otázky testu. Správca dane a ani žalovaný takéto dôkazy nepredložil, a teda
neuniesli svoje dôkazné bremeno. Žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej
únie (ďalej len „SD EÚ“) v rozhodnutí C-512/21 Aquila Part Prod Com SA (ďalej len „Aquila“), bod 32.

Mal za to, že daňové orgány svoje závery koncipujú na podklade domnienok a predpokladov, a že svoje
dokazovanie pokiaľ ide o preukázanie odpovede na otázku č. 4, že žalobca mal vedieť o podvode,
postavili na preukazovaní toho, že žalobca mal zaevidovať nezrovnalosť a nevykonať dostatočné
opatrenia, nie toho, ako by pri vykonaní dostatočných opatrení mohol žalobca nadobudnúť vedomosť
o podvode. Okolnosť „mal vedieť“ musí byť nevyhnutne spojená s preukázaním toho, že žalobca mal

objektívnu možnosť sa o podvode dozvedieť a zanedbaním svojich povinností túto vedomosť nezískal.

17. K otázkam 1 až 3 Axel Kittel testu žalobca uviedol, že daňové orgány dospeli k nesprávnemu
vyhodnoteniu už prvej otázky Axel Kittel testu. Správca dane pri koncipovaní svojich záverov vychádzal
z kontrolných výkazov DPH jednotlivých spoločností v reťazci, protokolov a výsluchov realizovaných v

rámci daňových kontrol, a to aj za obdobia odlišné od toho, ktorého sa má posudzovaná transakcia
týkať (protokoly a výsluchy sa týkajú daňových kontrol za mesiac jún 2020), čiže nemohla byť daná
väzba (časová súvislosť) medzi týmito prípadmi a prípadom žalobcu. Žalobca namietal, že v žiadnom
z konaní, na ktoré sa správca dane odvoláva, nebola existencia daňového podvodu konštatovaná, ale
bolo konštatované, že nebola preukázaná existencia plnenia. Vo vzťahu k skúmanému obdobiu nebol

vykonávaný žiadny prieskum ani kontrola, a teda tvrdenia o tom, že došlo k úniku na dani sú založené
len na predpokladoch a na výklade údajov z kontrolných výkazov DPH, avšak bez toho, aby boli reálne
preverené úkonmi správcu dane. V administratívnom spise sa nenachádzajú doklady k jednotlivým
článkom reťazca. Zároveň nie je možné overiť ani tvrdenia správcu dane o dátach uvádzaných v rámcikontrolných výkazov DPH, keďže tieto neboli do konania pripojené, a teda sa podľa žalobcu ani nestali
súčasťou administratívneho spisu a nie je na ne možné prihliadať. Tvrdenia správcu dane o daňovom
úniku teda nie je možné overiť a predložené doklady o jeho existencii nevypovedajú a teda správca dane

a žalovaný neuniesli svoje dôkazné bremeno už v prvej otázke Axel Kittel testu. Tým nemohlo dôjsť ani
ku kladnej odpovedi na otázku č. 2 a 3. Otázka č. 3 pritom predstavuje kauzálny nexus medzi únikom na
dani a protiprávnym úkonom spočívajúcim v daňovom podvode. Vecná, ako ani časová súvislosť, medzi
zdaniteľnými obchodmi žalobcu a tvrdeným daňovým únikom nebola preukázaná, a teda odpoveď na
otázku č. 3 taktiež nemôže byť kladná. K otázke 4 Axel Kittel testu žalobca poukázal na skutočnosť, že

aplikácia okolnosti mal vedieť je spojená s tým, že musí byť zrejmé objektívne zanedbanie konkrétneho
preverenia, aby to mohlo viesť k tomu, že by žalobca zistil informáciu o tom, že účasťou na obchode
sa bude podieľať na daňovom podvode. Preto ak daňové orgány tvrdia, že žalobca mal vedieť o tom,
že transakcia, ktorej sa ide zúčastniť, sa týka daňového podvodu, musia preukázať, že žalobca mal
možnosť, v prípade, že by postupoval dostatočne obozretne, zistiť, že ak bude účastníkom transakcie,
zúčastní sa na podvode a preukázať, aký konkrétny úkon, ktorý zanedbal, by mu takúto informáciu

odhalil. Takéto preverenie by malo byť dostupné v čase, kedy bol obchod uzatváraný, pričom SD EÚ
definoval aj limity tejto vyhľadávacej povinnosti (bod 50 rozhodnutia Aquila).

18. Žalobca namietal, že žiadne z overení, na ktoré správca dane poukázal nemohlo viesť k tomu, že
by sa dostal k informácii o existencii podvodu a postavení spoločnosti Informatics, s.r.o. ako „cross –

invoicera“.Daňovéorgánymuselizaúčelomtvrdeniaoexistenciipodvodupreverovaťniekoľkosubjektov
a doklady, ktoré boli dostupné len im, je teda zrejmé, že žalobca nemal objektívnu možnosť dozvedieť sa
o existencii podvodu, a to ani ak by vykonal preverenia, ktoré avizujú daňové orgány v rámci rozhodnutí.
Žalobcovi nebolo v čase realizácie transakcie k dispozícii také preverenie, na podklade ktorého by mohol
takúto informáciu zistiť a aj žalovaný a správca dane sa o tvrdenom podvode dozvedeli len na základe

realizácie rozsiahlych kontrol.

19. Žalobca namietal, že daňové orgány svoje závery o tom, že žalobca mal vedieť, že sa zúčastňuje
na podvode, odvodzujú z tvrdení, že:
- išlo o dodávku mimo obvyklej hospodárskej činnosti žalobcu, pričom išlo o tovary v hodnote 2.000.000

eur, a žalobca si nevykonal prieskum trhu ani nezisťoval informácie o produkte a objednávku zadal
spoločnosti Informatics s.r.o. zastúpenej A. B., ktorý nemal ako dodať zariadenia, keďže spoločnosť
Informatics s.r.o. nie je partnerom distribútora, o čom mohol žalobca mať vedomosť, ak by zrealizoval
aspoň základný prieskum trhu a získal si základné informácie o zariadeniach F5;
- spoločnosť Slovanet, a.s. nepotrebovala subdodávateľa, lebo mala priamo vzťahy s distribútorom;

- tovar bol prepravovaný v osobnom aute napriek jeho hodnote 2.000.000 eur a tomu, že zákazka na
Ministerstve vnútra SR podliehala režimu utajenia, pričom si ho nedal žalobca poistiť, hoci to je podľa
správcu dane štandard;
- žalobca súhlasil s maržou iba 20.000 eur, ktorá mu neumožnila tovar ani len poistiť, čo svedčí o
neštandardnosti transakcie;

- účastníci transakcie vedeli, že ide o štátnu zákazku, a teda si mal žalobca preveriť, či je spoločnosť
Informatics, s.r.o. partnerom verejného sektora, čo neurobil;
- žiaden článok reťazca si nevyžiadal zálohu alebo depozit, čo je podľa správcu dane neštandardné a
išlo teda o neprirodzený fakturačný reťazec;
- spoločnosť Informatics, s.r.o. nevykazovala znaky, že by bola spôsobilá dodať tovar;

- je preukázaná prepojenosť a organizovanosť konkrétnych osôb (transakcie medzi spoločnosťou E. F.
a schránkovými firmami ovládanými H. H. a A. B.).
19a. Žalobca namietal tvrdenie správcu dane, že nevykonal prieskum trhu pri špecifickom predmete
dodania zariadení F5 v hodnote 2.000.000 eur, a tvrdenie, že ak by postupoval s odbornou
starostlivosťou, zistil by, že spoločnosť Informatics, s.r.o. nie je partnerom distribútora, a teda nemá

možnosť realizovať danú zákazku. Informáciu o distribútorovi mal pritom žalobca získať na „internete
(kde by za pár minút zistil, kto je v SR distribútorom produktov F5 a tiež za akých podmienok je možné
nakupovať)“.Správcadanevšaknespresnil,kdekonkrétnenainternete.Niejezrejmé,akosprávcadane
vykonal dôkaz, ktorý by mal svedčiť o tom, že jeho tvrdenie je pravdivé, keďže v administratívnom spise
nie sú pripojené žiadne listiny, z ktorých by bolo možné odvodiť tvrdenia správcu dane a žalovaného. Nie

je tiež zrejmé, že ak vykonali dokazovanie vyhľadávaním na internete, aké informácie zistili, ako si overili
ich komplexnosť, obsah a výpovednú hodnotu, t. j., či z týchto informácií vyplývala politika poskytovania
produktov F5, či sú na stránkach uvádzaní všetci partneri, alebo iba vyššie kategórie partnerov (napr.
platinoví,zlatí,strieborní),atedačibypotenciálnezisteniabolispôsobiléposkytnúťžalobcoviinformácie,ktoré by svedčili o existencii podvodu. Správca dane preto postupoval v rozpore s § 24 ods. 3 a § 3
ods. 2 Daňového poriadku. Z tvrdení daňových orgánov nevyplýva, ako by sa v prípade zistenia, kto je
distribútorom mohol žalobca dozvedieť o podvode a postavení dodávateľa ako cross-invoicera. Taktiež

nie je zrejmé, akým spôsobom by mal žalobca dospieť k potenciálnej vedomosti o podvode, ak by si zistil
informácie o produkte. Nakoľko išlo o dodanie tovaru, kde zo strany žalobcu dochádzalo len k repredaju,
nebolo potrebné, aby žalobca takýmito údajmi disponoval. Žalobca namietal, že za účelom preverenia
tvrdení žalovaného a správcu dane opakovane navrhoval vykonanie výsluchu príslušného zamestnanca
spoločnosti ALEF Distribution SK s.r.o., čo však daňové orgány odmietli.

19b. Žalobca vo vzťahu k tvrdeniu, že spoločnosť Slovanet, a.s. si nepotrebovala objednať plnenia od
žalobcu, namietal, že nemôže zodpovedať za to, aký dodávateľský reťazec si zvolí jeho odberateľ. Nie
je mu zrejmé, aký bol dôvod spoločnosti Slovanet, a.s. pre takýto postup a ani nemal dôvod takúto
požiadavku v tomto smere skúmať. Z tvrdenia správcu dane a žalovaného nie je ani jasné, ako by táto
okolnosť mala svedčiť o tom, že žalobca mal vedieť o tvrdenom podvode.
19c. Žalobca namietal tvrdenia daňových orgánov, že neštandardným bolo aj to, že špecializovaný tovar

za 2.000.000 eur, ktorého dodanie podliehalo utajeniu (zmluva o dodávke bola na Ministerstve vnútra
SR v utajenom režime) bol prepravovaný bez poistenia na obyčajnom osobnom aute, čo malo vzbudiť u
žalobcuzvýšenúopatrnosť.Uviedol,žesajednáonepodloženédohady,ktorénemajúžiadnuvýpovednú
hodnotu k tomu, akú previerku mal žalobca opomenúť. Žalovaný a správca dane uviedli, že podľa nich
je bežné a štandardné poistenie prepravy obdobného tovaru, svoje tvrdenia však ničím nedokladovali.

Pokiaľ ide o tvrdenie o utajovanom režime zmluvy na Ministerstve vnútra SR, žalobca uviedol, že o tom
nemal možnosť sa dozvedieť. V súvislosti so štandardmi, pokiaľ ide o prepravu, navrhoval žalobca
vypočuť zástupcu spoločnosti ALEF Distribution SK s.r.o., pričom tomuto návrhu žalovaný a správca
dane nevyhoveli.
19d. Pokiaľ žalovaný a správca dane uvádzajú, že o neštandardnosti transakcie má svedčiť to, že

žalobca súhlasil s maržou len vo výške 20.000 eur a spájali to len s tým, že to žalobcovi neumožňovalo
ani len poistiť tovar, ide opäť iba o domnienku, ktorá nie je ničím podložená.
19e. Pokiaľ žalovaný a správca dane uvádzajú, že žalobca nedodržal dostatočnú opatrnosť, keďže si
nepreveril registráciu spoločnosti Informatics, s. r. o. v RPVS, hoci mal podľa správcu dane a žalovaného
vedomosť o tom, že ide o zákazku pre štát, tak z tvrdenia žalovaného a správcu dane nie je zrejmé,

ako táto okolnosť mala mať vplyv na to, že žalobca mal vedieť o tom, že dodávka sa stáva súčasťou
tvrdeného podvodu. Žalobca uviedol, že má iný právny názor na to, či mal byť jeho dodávateľ zapísaný v
RPVS, pričom vychádza z toho, že žalobca a ani jeho dodávateľ neboli v subdodávateľskom vzťahu so
štátom v podobe Ministerstva vnútra SR. Žalobca neposkytoval tovar priamo koncovému zákazníkovi,
a teda nemohli byť subdodávateľmi v zmysle zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, v

zmysle ktorého je „subdodávateľom hospodársky subjekt, ktorý uzavrie alebo uzavrel s úspešným
uchádzačom písomnú odplatnú zmluvu na plnenie určitej časti zákazky alebo koncesie” (§ 2 ods. 5
písm. e)). Nebolo potrebné, aby jeho dodávateľ bol zapísaný v RPVS. Žalobca mal za to, že daňové
orgány sa nemôžu dovolávať existencie požiadavky na zvýšenú opatrnosť a toho, aby žalobca plnil
povinnosti, ktoré nemá, pretože v takom prípade konštatujú porušenie zákona zo strany žalobcu alebo

jeho dodávateľa a dovolávajú sa následkov takéhoto porušenia, vo vzťahu ku konštatovaniu, že žalobca
malvedieťotvrdenompodvode.OrgándisponujúciprávomocouvoveciachporušeniapredpisovoRPVS
nikdy neskonštatoval porušenie. Daňové orgány konajú nad rámec svojej právomoci a toto nezákonné
konanie nemôže predstavovať podklad pre vyvodzovanie dôsledkov vo vzťahu k preukazovaniu toho, že
žalobca mal vedieť o podvode. Mohol by tak urobiť výlučne v prípade, že by súd rozhodujúci o opravnom

prostriedku mohol posúdiť porušenie zákona v kontradiktórnom procese, čo súd v tejto veci nemá.
Žalobca poukázal na rozhodnutie Aquila v bodoch 60 až 62. Uviedol, že nakoľko sa žalovaný dovoláva
porušenia iného predpisu, k tvrdeniu, ku ktorému dospel na základe vytvorenia vlastného názoru bez
toho, aby mal právomoc rozhodovať o porušení tohto predpisu, došlo z jeho strany aj k porušeniu článku
47 Charty základných práv Európskej únie, ktorá je pre orgány verejnej moci záväzným prameňom práva

Európskej únie. Zároveň ani overenie o RPVS, aj keby bolo potrebné, neposkytuje podklad k tomu, aby
žalobca mohol vedieť o existencii údajného podvodu.
19f. Pokiaľ ide o tvrdenie daňových orgánov, že je neštandardné, že si žiaden zo zúčastnených subjektov
napriek objemu objednávky (2.000.000 eur) nevyžiadal depozit alebo nejakú zálohu, čo má svedčiť o
neštandardnosti transakcie a neprirodzenom fakturačnom reťazci, žalobca uviedol, že ani toto tvrdenie

nie je podložené relevantnými dôkazmi. Nie je jasné, akým spôsobom by táto údajná „neštandardnosť“
mala viesť k tomu, že žalobca by mal resp. mohol vedieť o tvrdenom podvode. Správca dane a žalovaný
nemali preukazovať potrebu zvýšenej opatrnosti, ale to, že žalobca zanedbal overovanie partnera v
takom rozsahu, že nezistil, že dodávka je súčasťou podvodu, hoci to zistiť mohol, a teda definovať, akéoverenie jemu dostupné, ktoré by takúto informáciu mohlo priniesť, zanedbal. Z tvrdenia správcu dane
nevyplýva, ako by mohol žalobca zistiť informáciu o podvode, ak by skúmal dôvody nepožadovania
zábezpeky.

19g. K tvrdeniu o spoločnosti Informatics s.r.o., ktorá podľa žalovaného nevykazovala znaky, že
by bola schopná tovar dodať, poukázal na rozhodovaciu prax, z ktorej vyplýva, že nedostatok
potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či
subdodávateľov(rozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciVikingoFővállalkozóKft.,C-610/19,
bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11, bod 49) nie je

dôvodom na nepriznanie nároku na odpočítanie DPH. Uviedol, že ani samotní správca dane a žalovaný
nerozporujú, že došlo k dodaniu plnenia spoločnosťou Informatics s.r.o.
19h. Mal za to, že pokiaľ daňové orgány argumentujú tým, že žalobca mal vedieť o existencii podvodu
z dôvodu, že bola preukázaná prepojenosť a organizovanosť konkrétnych osôb (transakcie medzi
spoločnosťou E. F. a schránkovými firmami ovládanými H. H. a A. B.), tak informácia o údajnom
prepojení svedka F. a firiem ovládaných B. a H. H. mala vyplynúť z rozsiahleho dokazovania správcu

dane v rámci niekoľkých desiatok kontrol a z výpisu z účtov, a teda celkom zjavne ide o informáciu,
ktorou nemohol objektívne žalobca disponovať. Namietal, že tvrdená prepojenosť subjektov v rámci
fakturačného reťazca nie je spôsobilá preukázať, že mal vedieť o daňovom podvode, pričom správca
dane ani netvrdil, ako mal žalobca zistiť uvedenú prepojenosť a ako uvedená prepojenosť mohla
poskytnúť informáciu o existencii tvrdeného podvodu.

19i. K tvrdeniu, že z výpovede svedka J. vyplynulo, že zákazku riadil niekto iný, žalobca odkázal na
argumentáciu ohľadom výkladu výpovede svedka v bodoch 81 až 88 odvolania. Uviedol, že správca
dane prispôsobuje výpovednú hodnotu svojim potrebám dotvorenia uceleného obrazu o daňovom
podvode, a to najmä v časti vedomosti všetkých osôb o štátnej zákazke, a teda aj určenej splatnosti, o
údajnom riadení celej transakcie neurčenou treťou osobou ako organizátorom, a o iných tvrdeniach pána

J., ktoré z výpovede svedka nevyplývajú. Žalobca namietal, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by o
sebe spoločnosť Disig, a.s. a žalobca vedeli, a teda spoločnosť Informatics s.r.o. by bola nadbytočná.
Aj keď pán J. tvrdí, že vedel o tom, že plnenie bude smerovať pre žalobcu, to neznamená, že to vedel
aj žalobca. Žalobca nepoznal dodávateľa spoločnosti Informatics s.r.o., a to až do momentu, keď došlo
k doručeniu zariadení. Ak správca dane tvrdí, že pán J. uviedol, že niekto riadil zákazku (vo význame

o všetkom rozhodoval, ako to vykladá správca dane), toto z kontextu jeho odpovede nevyplýva. Z
výpovede svedka J. v kontexte celej výpovede, je jasné, že pán J. používa pojem „riadi“ na označenie
toho, že niekto zodpovedá za dodanie plnenia. Správca dane vyhodnotil výpoveď svedka J. nekorektne
a táto neobsahovala žiadnu takú skutočnosť, ktorá by mohla odôvodniť vedomosť žalobcu o daňovom
podvode a zanedbanie povinnosti, ktorá by mu takúto vedomosť umožnila nadobudnúť.

20. Žalobca v časti VI. správnej žaloby namietal porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov,
ktorá mala spočívať v tom, že správca dane a) žiadal identifikáciu konkrétnych osôb za dodávateľa
Informatics s.r.o., čo je v rozpore s praxou ako aj judikatúrou, b) nevykonal dôkazné prostriedky
navrhované v rámci vyjadrenia k protokolu a c) porušil povinnosti oznamovať pochybnosti správcom

dane žalobcovi. Uvádzal, že správca dane nemôže vyžadovať, aby žalobca predložil menný zoznam
zamestnancov svojho dodávateľa, prípadne aby identifikoval konkrétne osoby, ktoré vykonali práce
v mene dodávateľa. Odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
3Sžfk/15/2020 z 30. 06. 2022, podľa ktorého aktuálne nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len
z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie. Uviedol,

že v napadnutom rozhodnutí žalovaný tvrdil, že v rámci rozsudku najvyššieho správneho súdu boli
predmetom služby iného charakteru, a to stavebné práce, na podklade čoho teda nemá ísť o obdobnú
situáciu, keďže v žalobcovom prípade ide o poskytnutie IT služieb, avšak táto premisa sa musí aplikovať
bez ohľadu na to, aký typ plnenia bol v danom prípade poskytnutý a/alebo vykonaný.

21. Žalobca namietal, že správca dane nevykonal navrhovaný výsluch svedka L., ktorý by z vykonaného
dokazovania a tvrdení D. E. F. zo spoločnosti Slovanet, a. s. mohol byť jedným z dôkazných prostriedkov
na unesenie dôkazného bremena žalobcom. Odmietnutie vykonania dôkazu z dôvodu, že tento
nemal mať o skutočnostiach relevantnú vedomosť, neobstojí a predstavuje nedostatočné odôvodnenie
nevykonania výsluchu a explicitný dôkaz selektívneho vykonávania dokazovania zo strany správcu

dane a aj zo strany žalovaného. Žalovaný nemôže vopred anticipovať hodnotu nevykonaného výsluchu
a nahradiť jeho vykonanie svojím nepodloženým tvrdením o tom, že tento svedok nemal mať o
skutočnostiach relevantnú vedomosť. Nedostatočné odôvodnenie týkajúce sa nevykonania výsluchu
bolo aj pri osobe H. F. (DWC) a B. M. (ALEF Distribution SK). Správca dane má za to, že keďže bolaspoločnostiam zaslaná výzva podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku, ich výsluch sa javí ako nadbytočný.
Pri formulovaní tohto záveru správca dane nevzal do úvahy, že svedecká výpoveď napĺňa iný účel ako
výzva na súčinnosť. Cieľom výzvy podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku je odovzdanie dokumentácie,

alebo veci k preverovanému obchodnému prípadu, a neslúži na kladenie otázok a žiadostí o vysvetlenie,
ktoré sa týkajú žalobcu. V prípade, že dožadované subjekty svojvoľne predložili správcovi dane nad
rámec výzvy svoje vyjadrenie, správca dane takýmto postupom odoprel právo klásť svedkovi otázky
žalobcom a právo byť prítomný na výsluchu, keďže dožadované subjekty predložili vyjadrenie o
skutočnostiach týkajúcich sa samotných transakcií, pričom žalobca nemal možnosť otázkami upresniť

jednotlivé vyjadrenia. Uvedené konanie vyústilo do porušenia práv žalobcu a odopretia žalobcovi
uniesť dôkazné bremeno. Svedok L. by ako svedok bol schopný vypovedať o existencii plnení, ktorých
preverenie bolo predmetom daňovej kontroly. Rovnako by sa miestnym zisťovaním v spoločnosti
Slovanet, a.s. mohla overiť konkrétna faktickosť materiálnych plnení. Poukázal na nález Ústavného súdu
SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07. 02. 2023.

22. Žalobca namietal, že správca dane porušil svoju povinnosť podľa § 45 ods. 6 Daňového
poriadku oznamovať pochybnosti daňovému subjektu, pretože správca dane tvrdí možnosť vyvodenia
pochybností z formulovaných otázok v zápisniciach z ústnych pojednávaní dňa 23. 11. 2023 a 06.
12. 2023. Z dôvodu uvedenia pochybností v rámci jednotlivých otázok sú dané otázky kontaminované
jednotlivými pochybnosťami a sú z tohto dôvodu kapcióznymi a sugestívnymi. Odpovede získané z takto

položených otázok sú nezákonne získaným dôkazom a nie je možné na ne prihliadať. Správca dane
taktiež zaslal výzvu dňa 30. 11. 2023 (pred výsluchom zo dňa 06. 12. 2023), ktorou mal oboznámiť
pochybnosti. Uvedenú výzvu splnomocnený subjekt prevzal počas výsluchu dňa 06. 12. 2023, kedy
správca dane uviedol, že nemá na danú výzvu prihliadať a má ju považovať za bezpredmetnú, čo
je uvedené aj na str. 35 zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 06. 12. 2023. Z tohto dôvodu: a)

nedošlo k riadnemu prenosu dôkazného bremena späť na žalobcu, b) žalobcovi bolo znemožnené
uplatňovanie jeho procesných práv a povinností (tvrdiť a preukazovať) tým, že nepoznal konkrétnu
pochybnosť správcu dane, pričom relevantne možno predkladať dôkazy a tvrdenia len na dôvodnú a
konkrétnu pochybnosť správcu dane, c) uvádzanie pochybností v rámci otázok pre žalobcu kontaminuje
pokladané otázky (ide o sugestívne a kapciózne otázky). Ak následne správca dane vychádzal z daných

otázok pri tvorbe záverov, ide o nezákonne získaný dôkaz a takéto závery nemožno brať do úvahy pri
rozhodovaní, a d) nakoľko správca dane svoje pochybnosti formuloval len v uvedených zápisniciach o
ústnom pojednávaní (a Výzve označenej správcom dane ako bezpredmetnej) a iným spôsobom nie,
nesplnil si svoju povinnosť podľa § 45 ods. 6 Daňového poriadku. Dôkazy, ktoré získal správca dane
uvedeným nezákonným postupom sú nezákonnými dôkazmi a nie je možné na ne prihliadať. Uvedenou

vadoujepostihnutáceládaňovákontrola,keďženiejemožnéuvedenépochybnostiopätovneformulovať
v rámci vyrubovacieho konania, nakoľko v rámci vyrubovacieho konania sa reaguje na pripomienky k
zisteniam uvedeným v protokole, pričom vyrubovacie konanie nie je pokračovaním daňovej kontroly.
Keďže správca dane napriek porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku pokračoval vo vyrubovacom
konaní a vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, dopustil sa závažného procesného pochybenia,

majúceho za následok nezákonnosť rozhodnutia správcu dane (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
5Sžf/46/2016 z 13. decembra 2017; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. novembra
2018, sp. zn. 6Sžfk/63/2017 - publikované Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR
pod R 5/2020).

23. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočívalo v a) posúdení porušenia
Zmluvy, VOP, alebo interných smerníc ako dôkaze o neexistencii plnenia; b) posúdení možnosti konania
Slovanetu v rozpore s ISO normou ako dôkaz o neexistencii plnenia; c) absencii zápisu dodávateľa v
RPVS ako porušenie právneho predpisu; d) nepriznaní nároku na odpočítanie DPH.

24. V prípade odberateľa Slovanet, a.s., ktorý mal konať v rozpore so svojou bezpečnostnou politikou,
správca dane získal interné smernice Slovanetu, a to: Bezpečnostná politika SMIB č. DOK-SMIB-001,
Prevádzková bezpečnostná smernica SMIB č. SME-SMIB-001, Registratúrny poriadok a plán č. DOK-
ISM-001, Smernica zriaďovanie, zmena a terminácia zákazníckych riešení č. SME-TOP-002. Slovanet
mal konať v rozpore s VOP spoločnosti SAPA Slovensko s.r.o., a to tým, že softvér môže zákazník

(v danom prípade Slovanet, a.s.) sprístupniť iba svojim zamestnancom alebo ním ovládaným osobám
(bod 2.1 Všeobecných obchodných podmienok – ďalej len „VOP“). Zároveň z VOP vyplýva, že obchodní
partneri môžu softvér využívať iba v rámci prístupu prostredníctvom užívateľských obrazoviek a právo
programovania je výhradné právo spoločnosti SAP Slovensko s.r.o. (bod 2.2.2 VOP). V zmysle bodu2.2.3 VOP sa zmluvný softvér môže kopírovať, ale kópie sa musia nachádzať v zariadeniach zákazníka
(Slovanet, a.s.) alebo ním ovládanej osoby, pričom v zmysle bodu 2.2.8 VOP môže jeden prístup
používať iba jedna osoba.

25. V prípade odberateľa DWC Slovakia a.s. v likvidácii, mal tento odberateľ konať v rozpore so zmluvou
uzatvorenou medzi ním a jeho odberateľom Interway, a.s., ktorý bol úspešným uchádzačom vo verejnom
obstarávaní ŠIOV, podľa ktorej má DWC Slovakia a.s. v likvidácii povinnosť vykonávať plnenia sama
prostredníctvom svojich zamestnancov a má povinnosť použiť na poskytovanie služieb osoby, ktoré

boli uvedené pri preukazovaní splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, alebo s minimálne
rovnakými kvalifikačnými požiadavkami.

26. Uviedol, že správca dane pri porušení bezpečnostnej politiky Slovanetom a.s. konštatuje, že
spoločnosť Slovanet a.s. musí disponovať záznamom o vytvorení a pridelení prístupov, o odovzdávaní
a preberaní „plnení“ musel existovať záznam, o riešenom probléme musí Slovanet a.s. vedieť predložiť

tickety. Zároveň uvádza, že podľa internej smernice DOK-SMIB-001 Slovanet a.s. bola povinná
oboznámiť žalobcu s bezpečnostnou politikou vrátane dôsledného dodržiavania zmluvných podmienok.
Žalobca namietal, že ide o interné dokumenty, ktorých prípadne nerešpektovanie nemá vplyv na dodanie
plnenia, ktoré je preukázané. Taktiež sa jedná o tretí subjekt, ktorý má tzv. edičnú povinnosť vo vzťahu k
správcovi dane, na rozdiel od žalobcu, ktorý nedisponuje žiadnym oprávnením. Žalobcovi nie je zrejmé,

akými prostriedkami mal získať dané informácie, pretože v prípade odberateľa je nepredstaviteľné
zisťovanie si informácií do takého detailu, či určitý subjekt neporušuje VOP ďalšej spoločnosti, alebo
svoje vlastné interné smernice. K vyššie uvedenému žalobca poukázal na časť nálezu Ústavného súdu
sp. zn. I. ÚS 627/2022-43 z 27. 04. 2023: „Rovnako nebolo v moci sťažovateľa ovplyvniť ani vedenie
účtovníctvaaplneniesidaňovýchpovinnostízostranydodávateľa.Daňovýsubjektniejemožnépripraviť

o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho
dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane
do štátneho rozpočtu týmito inými osobami“.

27. Taktiež záver správcu dane v prípade porušenia VOP Slovanetom, a.s., že z predložených

dokladov ako aj z vyjadrenia spoločnosti SAP Slovensko s.r.o. vyplýva, že deklarovaní subdodávatelia
informátor s.r.o. a Informatics, s.r.o. ani žalobca sa nemohli podieľať na analytických, programátorských
a testovacích prácach na systéme SAP Fiori pre spoločnosť Slovanet, a.s. je zlým skutkovým zistením
a zlým právnym posúdením, pretože nie je možné z porušenia VOP alebo interných smerníc vytvoriť
záver o nemožnosti plnenia subdodávateľom – žalobcom a dodávateľom.

28. V prípade plnenia pre koncového zákazníka ŠIOV, daňové orgány obdobne uvádzajú, že sa na
plneniach nemal podieľať ani žalobca, keďže absentoval v zozname subdodávateľov, ktorým disponoval
koncový zákazník. V tomto prípade žalobca odkázal na argumentáciu ohľadom subdodávateľa podľa
zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a uviedol, že ŠIOV poukázal na zoznam osôb, ktorých

zdroje a kapacity boli použité na preukázanie splnenia podmienok účasti. Štandardne ide o požiadavku
na disponovanie nejakou konkrétnou odbornosťou, pričom osoba, ktorú uchádzač uvedie za účelom
splnenia podmienok účasti potom má v rámci realizácie projektu pôsobiť ako „garant odbornosti“. Takáto
osoba nerealizuje všetky práce a služby, ale poskytuje odbornú garanciu za to, že plnenia budú dodané
odborne. Žalobca poskytoval plnenia pre DWC Slovakia a.s. v likvidácii, pričom spôsob, akým s nimi

naložila, skontrolovala ich a dodala svojmu odberateľovi, bol už na tejto spoločnosti, ktorá by bola
schopná potvrdiť, že na poskytovanie služieb svojmu odberateľovi, spoločnosti InterWay, a. s. použila
osoby, ktorými preukazovala splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. Uvedené navrhoval
overiť v rámci výsluchu svedka, pána H. F.. Žalobca neposkytoval svoje kapacity v rámci verejného
obstarávania na preukázanie podmienok účasti a žiadne konkrétne požiadavky v tomto smere neboli na

neho kladené ani zo strany DWC Slovakia a.s. v likvidácii.

29. Žalobca namietal, že daňové orgány poukázali na skutočnosť, že spoločnosť Slovanet, a. s. sa
prezentuje ako subjekt so zavedeným systémom riadenia informačnej bezpečnosti podľa medzinárodnej
normy ISO/IEC 27001:20, pričom identifikácia používateľa, ktorý sa prihlasuje do IS, je základnou

podmienkou riadenia bezpečnosti. Správca dane a žalovaný posúdili predmetnú normu tak, že Slovanet
a.s. musí identifikovať používateľa, ktorý sa prihlasuje do IS. Uviedol, že správca dane ako ani žalovaný
nemajú právomoc posudzovať prípadné porušenia iných právnych predpisov, a taktiež aj pre prípad, že
by k určitému porušeniu došlo, nie je predmetné porušenie dôkazom o neexistencii plnenia (analogickyNajvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Sfk/7/2024 uviedol, že „ Kasačný súd v tejto súvislosti
uvádza, že daňové konanie nenahrádza iné konania, ktoré podliehajú inému právnemu režimu. Z
uvedeného vyplýva, že daňový subjekt nemôže byť sankcionovaný za nesplnenie si povinnosti jeho

dodávateľa (ktorý bol povinný postupovať v zmysle príslušných predpisov) a uvedené nemôže mať
priamy dopad na nepriznanie práva na odpočet DPH.“).

30. Žalobca namietal, že sa daňové orgány nevysporiadali s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa
skutočnosti, že žalobca nie je subdodávateľom v zmysle zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom

obstarávaní. Žalobca a ani jeho dodávatelia nikdy neposkytovali služby priamo koncovým zákazníkom,
a teda nemohli byť subdodávateľmi v zmysle citovaného zákona. Neplnili teda časť zákazky ale iba
vypracúvali podklady, ktoré následne použil zákazník žalobcu v rámci svojich plnení. Skutočnosť, že
koncový zákazník nedisponoval informáciou o všetkých subdodávateľoch neznamená, že k plneniu ako
takému subdodávateľsky nedošlo. V takomto prípade sa môže jednať o zmluvné porušenie. Pokiaľ
správca dane uviedol, že žalobca a ani jeho dodávatelia sa podľa vyjadrenia ŠIOV ako koncového

zákazníka nepodieľali na plnení a že podmienkou dodania diela sú profesionálne požiadavky na
jednotlivých členov tímu, žalobca namietal, že ŠIOV k žiadosti o predloženie písomného súhlasu na
subdodávateľa Informatics s.r.o. a žalobcu uviedol, že súhlas nebol daný a neevidujú túto skutočnosť.
Čo znamená, že uvedené spoločnosti neboli v rámci dodania uvádzané ako subdodávatelia. Preto tieto
subjekty nenaplnili definíciu pojmu subdodávateľ v zmysle § 2 ods. 5 písm. e) zákona č. 343/2015 Z.

z. v zmysle ktorého je „subdodávateľom hospodársky subjekt, ktorý uzavrie alebo uzavrel s úspešným
uchádzačom písomnú odplatnú zmluvu na plnenie určitej časti zákazky alebo koncesie“. Skutočnosť, že
ŠIOV nevedel o účasti uvedených spoločností na dodávke plnení nemá a ani nemôže mať za dôsledok
neexistenciu plnenia. Keďže žalobca nie je subdodávateľom v zmysle zákona o verejnom obstarávaní,
absencia zápisu dodávateľa v RPVS nie je porušením všeobecného právneho predpisu. K poukazu

správcu dane na body 71 až 73 uznesenia C-289/22 A.T.S. 2003, podľa ktorého ak existujú náznaky, že
dodávateľaleboostatnésubjektyzapojenédoreťazcaplnenínavstupenedodržalivnútroštátnepredpisy
upravujúce poskytovanie plnení a ostatné vnútroštátne predpisy, ktoré sa vzťahujú na ich činnosť, ktoré
môžu u zdaniteľnej osoby v čase nadobudnutia, ktoré uskutočňuje, vyvolať podozrenie, že došlo k
nezrovnalostiam alebo podvodu, možno od tejto zdaniteľnej osoby požadovať, aby vynaložila väčšiu

obozretnosť a prijala také opatrenia, ktoré možno od nej odôvodnene očakávať, aby sa uistila, že sa
týmto nadobudnutím nezúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH), žalobca namietal,
že správca dane nesprávnym spôsobom aplikuje judikatúru Súdneho dvora EÚ. Žalobca poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 4Sfk/7/2024.

31. K nepriznaniu nároku na odpočítanie DPH, pokiaľ ide o presun dôkazného bremena žalobca uviedol
časť nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. z. I. ÚS 259/2022-37, body 14 a 15. Žalobca mal
za to, že došlo k naplneniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH, daňové orgány neboli
oprávnené nepriznať žalobcovi nárok na odpočítanie DPH a mohli by tak urobiť iba ak by tvrdili a zároveň
preukázali,žežalobcavedelalebomalvedieť,žesazúčastňujenadaňovompodvode.Správcadaneako

aj žalovaný neúmerne preniesli dôkazné bremeno na žalobcu, pričom svoje tvrdenia o spochybňovaní
dôkazov nepreukázali žiadnymi relevantnými dôkazmi.

32. Žalobca ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia správcom dane, za ktoré považoval dvojaký
prístup Slovanetu a.s. k fakturovaniu a materiálnu neexistenciu plnenia. Namietal, že v prípade služby

„Net Senior Developer“ sa poskytuje služba senior developera, teda priamo služby konkrétneho senior
developera - v uvedenom prípade H. G. (uvedená osoba sa teda aj konkrétne fakturovala). V prípade
kontrolovaných plnení, ktoré boli predmetom daňovej kontroly nešlo o služby konkrétnej osoby, a preto
ani nemusela byť špecifikovaná v rámci fakturácie. Dané plnenie preto mohol poskytovať ktorýkoľvek
subjekt, keďže nešlo o osobu v konkrétnom postavení, ale o IT služby. Ide o dva odlišné predmety

plnenia, ktoré nie sú porovnateľné, a teda nemožno ich vnímať vo vzájomnej súvislosti tak, aby sa tieto
vzájomne ovplyvňovali.

33. K materiálnej neexistencii plnenia zotrval na argumentácii, že táto bola žalobcom preukázaná a
bolo unesené aj dôkazné bremeno na priznanie nároku na odpočítanie DPH. Materiálna existencia

dodaného plnenia bola potvrdená odberateľom žalobcu a aj jeho výsluchom, čo predstavuje celý stupeň
dodávateľského reťazca, a teda nie je možné nepriznať právo subjektu na odpočet DPH na podklade
neexistencie plnenia. Takéto spochybnenie je nevyhnutné považovať za účelové a vykonané v snahe
vyhnúť sa potrebe skúmania dobromyseľnosti žalobcu v prípade podozrenia z existencie daňovéhopodvodu, kedy by bolo dôkazné bremeno od počiatku na správcovi dane, keďže má žalobca aj naďalej
za to, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky na priznanie nároku na odpočítanie DPH.

34. Na záver žalobca upozornil na nekonzistentný prístup správcu dane, ktorým odlišne pristupuje ku
konštatovaniusplnenia,resp.nesplneniahmotnoprávnychpodmienoknapriznanieprávanaodpočítanie
DPH. Konkrétne sa jedná o závery, kedy správca dane za účelom preukazovania naplnení podmienok
na konštatovanie daňového podvodu pri vykonávaní Axel Kittel testu zrýchlene prijal záver o tom, že
hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočítania DPH boli splnené. Tento záver vykonal správca

dane len na základe toho, že považoval za splnenú hmotnoprávnu podmienku o materiálnej existencii
plnenia na začiatku reťazca (na úrovni subjektu ALEF Distribution SK, s. r. o., a to objednaním
plnenia od výrobcu), ako aj na konci dodávateľského reťazca, keď sa mal dodať predmetný tovar
konečnému príjemcovi (Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky). V rámci prvostupňového rozhodnutia
správca dane konštatoval, že je podmienka materiálnej existencie plnenia splnená, keďže aj napriek
nezrovnalostiam (napr. v dátumoch objednávok zúčastnených daňových subjektov, poskytovaním

cenových ponúk, osobách konajúcich za jednotlivé daňové subjekty, rozdielnostiach v spôsobe
doručovania tovaru a pod.) prijal záver, že: „Správca dane dôsledne analyzoval výsledky vyššie
popísaných vykonaných preverovaní a na základe nich v daných obchodných prípadoch nekonštatuje
spochybnenie materiálnej existencie plnenia (zariadení F5 vrátane servisov), pretože predmet dodávok
preukázateľne existoval, bol na Slovensko prepravený z letiska Viedeň od jeho výrobcu (spoločnosti F5

Networks Limited) pre oficiálneho distribútora ALEF Distribution SK, s.r.o. a bol určený pre koncového
zákazníka Ministerstvo vnútra SR, ktorému bol aj skutočne dodaný“ a že: „Z dôvodu, že nebola
spochybnená materiálna existencia plnenia, bolo dôkazné bremeno z daňového subjektu AAS Slovakia
s.r.o. prenesené späť na správcu dane, pričom povinnosťou správcu dane bolo skúmať, či fakturované
zdaniteľné plnenia (dodanie tovaru F5 a jeho servisnej podpory výrobcu na dobu 3 rokov), neboli

súčasťou daňového podvodu, o ktorom daňový subjekt minimálne mohol vedieť.“ Správca dane sa
počas výkonu daňovej kontroly za rok 2020 rozhodol prijať zásadne odlišné závery, keď za dostatočný
podklad pre konštatovanie splnenia hmotnoprávnej podmienky – preukázanie materiálnej existencie
plnenia považoval samotnú existenciu plnenia na začiatku celého dodávateľského reťazca (dodaním od
výrobcu) a na jeho konci (dodaním Ministerstvu vnútra SR) bez relevantnej reakcie na existenciu menej

či viac zásadných nezrovnalostí. Na druhej strane v prípade faktúr, pri ktorých konštatoval nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok, sa správca dane s preukázanou existenciou na začiatku ako aj na konci
reťazca neuspokojil a považoval to za nedostatočné na unesenie dôkazného bremena žalobcom.
Postup, ktorým správca dane aplikuje odlišné postupy na uznanie preukázania hmotnoprávnych
podmienok žalobcom je ústavne neudržateľný a porušujúci právo na spravodlivý proces priznaný

Ústavou SR, a to z dôvodu, že podstatným spôsobom narúša predvídateľnosť konaní a rozhodnutí
orgánu verejnej moci. V tomto prípade nie sú dôležité rozdielne okolnosti v podobe dodávateľského
reťazca a samotného predmetu plnenia v daných mesiacoch, ale dôležitá je samotná možnosť splnenia
hmotnoprávnej podmienky materiálnej existencie plnenia preukázaním existencie plnenia na začiatku
reťazca (výrobca/distribútor) a na jeho konci u koncového zákazníka. Uvedené predstavuje významné

porušenie práva na spravodlivý proces a zmätočnosť prvostupňového a napadnutého rozhodnutia.

Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

35. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe zotrval na záveroch uvedených

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobca v replike uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
svojich vyjadrení v správnej žalobe. Žalovaný v duplike zotrval na skutočnostiach a prijatých záveroch
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a vo vyjadrení k správnej žalobe a žiadal podanú žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú.

Posúdenie veci správnym súdom

36. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na
žiadosť žalobcu na deň 3. december 2025. Pojednávania pred správnym súdom sa zúčastnil právny

zástupca žalobcu, ktorý na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe. Mal za to, že správca dane
v prípade daňového podvodu neuniesol svoje dôkazné bremeno a daňový podvod nebol preukázaný.
Ďalej poukázal, že v štyroch zvyšných faktúrach bola preukázaná materiálna existencia plnenia, správca
dane nekonštituoval pochybnosti v súlade s ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku a neumožnil žalobcovidôkazné bremeno uniesť. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako žalobca navrhoval v žalobe
a teda zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

37. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane z dôvodov
uplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

38. Správny súd sa na úvod vyjadrí k námietkam žalobcu v súvislosti s nepriznaním nároku na odpočet
DPH z dôvodu zodpovednosti žalobcu za účasť na podvodnom konaní (faktúra č. VF20/030301).

39. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť v súlade so zákonom o DPH,
ktorý je transpozíciou Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty, a súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora EÚ obmedzené len vtedy, ak 1) zdaniteľná osoba
nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, 2) došlo k daňovému podvodu alebo 3) došlo
k zneužitiu práva. Tieto jednotlivé situácie nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú.

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí vo veci Axel Kittel a Recolta
Recycling č. C-439/04 a C-440/04, je pre odopretie práva na odpočet DPH z dôvodu daňového podvodu
potrebné vykonať tzv. Axel Kittel test. Tento test pozostáva z (1) preukázania existencie podvodu na dani
z pridanej hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny
test v rámci celého reťazca), (2) preukázania objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu,

že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol
vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho
subjektu) a (3) posúdenia, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné
rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due
diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). Závery Súdneho dvora o daňovom podvode prevzal

aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023 (s odkazom na
predošlérozhodnutiesp.zn.6Sžfk/52/2020),ktorébolouverejnenévZbierkestanovískarozhodnutípod
č. 63/2023, kde sformuloval 4 otázky tak, ako ich uviedol aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí.
Z odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že právo na odpočet DPH bolo
žalobcovi odopreté z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom žalobca mal vedieť a neprijal

všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne vyžadovať, aby sa nezúčastnil na daňovom
podvode.

40. Správny súd vzhľadom na námietky žalobcu konštatuje, že v zmysle judikatórnych záverov
Súdneho dvora EÚ môže byť odpočítanie dane obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní

hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo
k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa
30.06.2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022 a iné). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom
konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to preukazovaním materiálnych
podmienok odpočtu DPH a preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na

neuznanie uplatneného odpočtu. Kým pri preukazovaní materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne
leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, pri preukazovaní daňového podvodu leží na správcovi
dane. V uvedenom prípade bol žalobcovi odopretý odpočet dane práve z dôvodu, že došlo k daňovému
podvodu, o ktorom mal žalobca vedieť. Pre posúdenie skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode
na DPH na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel

Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“) vo veci
Axel Kittel (C439/04). Odborná literatúra (napr. K., P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní.
Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré
si vo svojej rozhodovacej činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd SR (viď napr. rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/52/2020 zo dňa 26.05.2022): a/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných

obchodov daňový únik? b/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? c/ Pokiaľ
je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového
subjektu s týmto konaním spojené? d/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným
konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť o tom daňový subjekt? Uvedené otázky musia byť
kumulatívne zodpovedané kladne. Ako bolo naznačené vyššie, dôkazné bremeno pri preukazovaní

účasti na daňovom podvode (opísaného Axel Kittel testu v bode 10. rozsudku) zaťažuje správcu dane.
Úlohou správcu dane je teda pri odmietnutí odpočtu DPH z dôvodu účasti daňového subjektu na
daňovom podvode kladne zodpovedať vyššie uvedené otázky a aj ich preukázať.41. Pokiaľ ide o posúdenie veci ako daňového podvodu, správny súd má za to, že správca dane
a žalovaný vec správne právne posúdili v súlade s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora EÚ a
Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR. Správca dane a žalovaný správne

vyhodnotili tzv. Axel Kittel test, čo správny súd opísal v odseku 10. tohto rozsudku, na ktorý v
podrobnostiach odkazuje. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol súčasťou reťazca F5 Networks Limited
– ALEF Distribution SK, s.r.o. – Disig, a.s. – Informatics s.r.o. – AAS Slovakia s.r.o. – Slovanet, a.s.
– SOITRON, s.r.o. – Ministerstvo vnútra SR. K daňovému úniku, t.j. podvodu na DPH medzinárodne
označovaného ako tzv. „cross-invoicing“ došlo na stupni spoločnosti Informatics s.r.o. s využitím 3

tzv. „kontravetiev“ s nelegitímnymi dodávkami, čím sa vytvorila schéma podvodu DPH, ktorá umožnila
neodvedenie DPH. Správca dane bol v prípade chýbajúcej dane oprávnený preverovať celý reťazec.

42. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k 1 až 3 otázke Axel Kittel testu namietal, že správca dane pri koncipovaní
svojich záverov o identifikovaní daňového úniku vychádzal z kontrolných výkazov DPH jednotlivých
spoločností a výsluchov realizovaných v rámci daňových kontrol, za obdobia odlišné od toho, ktorého

sa má posudzovaná transakcia týkať, správny súd uvádza, že aj keď je každé zdaňovacie obdobie DPH
posudzované samostatne a správca dane musí preukazovať splnenie alebo nesplnenie podmienok pre
DPH vždy za konkrétne obdobie, ako podporný dôkaz môže použiť aj zápisnice z výsluchov a protokoly
iných daňových subjektov z iných zdaňovacích období, pokiaľ z ich obsahu vyplýva rizikové správanie
tých istých dodávateľov ako v preverovanom období alebo rovnaký reťazec obchodov a rovnaký typ

plnení. Z protokolov a výsluchu, ktorých využitie žalobca namietal, správca dane vyvodil súvislosť s
preskúmavaným zdaňovacím obdobím, keď zistil, že sa v prípade spoločností, ktoré boli súčasťou
podvodnej schémy č. 1 uvedenej na str. 38 prvostupňového rozhodnutia, jedná o organizovanú činnosť
s využitím obchodných spoločností zodpovedajúcich pojmu „missing trader“, ktoré boli v roku 2020
oficiálnevobchodnomregistrinapísanénacudzíchštátnychpríslušníkov,vskutočnostinastrčenéosoby,

ktorých totožnosť bola zneužitá v rámci existencie tzv. fiktívnych spoločností použitých na vystavovanie
tzv. fiktívnych faktúr.

43. Pokiaľ žalobca namietal, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu február 2020 sa jedná len o výklad
údajov z kontrolných výkazov DPH bez toho, aby boli reálne preverené úkonmi správcu dane, t. j.

že v administratívnom spise sa nenachádzajú doklady k jednotlivým článkom reťazca a teda nie je
možné overiť tvrdenia správcu dane o dátach uvádzaných v rámci kontrolných výkazov DPH, keďže
tieto neboli do konania pripojené a nestali sa súčasťou administratívneho spisu, správny súd poukazuje
na ust. § 19 ods. 7 Daňového poriadku, podľa ktorého o odkazoch na iné spisové materiály vyhotoví
orgán, ktorý ich zistil, úradný záznam a v tomto odkáže na zdroj informácie. Daňový poriadok ani iný

právny predpis neukladajú v tomto prípade správcovi dane povinnosť prikladať jednotlivé listiny z iných
daňových konaní. Z administratívneho spisu konkrétne z úradného záznamu č. 100024231/2024 zo
dňa 03. 01. 2024 vyplýva tvrdenie správcu dane, podľa ktorého správca dane nahliadol do kontrolných
výkazov dodávateľov žalobcu, z čoho zistil údaje o podávaní daňových priznaní, o výške daňových
povinnostíauplatnenýchodpočítaníDPHdodávateľovžalobcuaďalšíchdaňovýchsubjektov,odktorých

si dodávatelia žalobcu uplatnili odpočítanie DPH. Tento postup správcu dane bol v súlade s § 19 ods.
7 Daňového poriadku, keď o výpisoch z vlastných záznamov vyhotovil úradný záznam, kde odkázal
na zdroj informácie (jednotlivé kontrolné výkazy). V spojení so zisteniami z kontrolných výkazov, že
dodávateľ žalobcu si uplatnil odpočítanie DPH od subjektov, ktoré v kontrolných výkazoch buď neviedli
žiadne údaje alebo si uplatnili odpočítanie dane len od spoločností, ktoré pre nich nedeklarujú žiadne

dodanie tovarov a služieb, je zrejmé, že došlo k neoprávnenému odpočítaniu dane. Takéto informácie
sú postačujúce na zodpovedanie prvej otázky Axel Kittel testu ohľadom existencie daňového úniku a
podrobnejšieuvádzanieúdajovzdaňovýchpriznaníakontrolnýchvýkazovniesúprerozhodnutievoveci
potrebné. Navyše žalobca v správnej žalobe nerozporuje samotnú pravdivosť správcom dane zistených
skutočností vedúcich k záveru o neodvedení dane do štátneho rozpočtu, argumentuje absenciou

kontrolných výkazov v administratívnom spise a nemožnosťou na ne prihliadnuť.

44. Za kľúčové a zároveň za najnáročnejšie z hľadiska dôkaznej preukaznosti považoval správny súd
kladné zodpovedanie štvrtej otázky, pričom tak, ako bolo uvedené už vyššie, len v prípade kladného
zodpovedania všetkých štyroch otázok mohol byť správcom dane odopretý nárok na odpočet DPH z

titulu účasti žalobcu na daňovom podvode.

45. Podľa štvrtej otázky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie subjektívnej
stránky preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V zmysle ustálenejjudikatúrySúdnehodvoraEÚsamôžedaňovýsubjektzdaňovéhopodvodu„vyviniť“anestratiťtaknárok
na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú obozretnosť
a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe

uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky
preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky z 21. 06. 2012,
Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a z 31. 01. 2013, Stroj trans, C-642/11, bod 50).
Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho
možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na

daňovom podvode (viď rozsudky z 27. 09. 2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21. 06.
2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54). Úlohou správneho súdu, teda bolo vo svetle
žalobných námietok zodpovedať otázku, či v daňovom konaní zistený skutkový stav vytváral dostatočný
podklad pre záver o tom, že žalobca s ohľadom na zistené okolnosti mohol a mal vedieť, že sa stal
súčasťou daňového podvodu ohľadom plnení od dodávateľa Informatics s.r.o.

46. Správny súd uvádza, že účasť daňového subjektu na podvode DPH môže byť spôsobená aj
nedbanlivosťou, kedy sa daňový subjekt na príprave podvodu nijako nepodieľal, ale prehliadal zjavné
neštandardnosti, napríklad preto, aby uzatvoril pre neho výhodný obchod. Z judikatúry Súdneho dvora
vyplýva, že odpočítanie DPH nemožno odmietnuť zdaniteľnej osobe, ktorá konala v dobrej viere a
prijala všetky opatrenia, ktoré bolo od nej možno rozumne požadovať, aby sa uistila, že transakcia,

ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode (C-285/11 Bonik). V zmysle judikatúry
Súdneho dvora tiež prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet,
ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukázalo, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo
zneužívajúcim spôsobom (body 35 a 37 rozsudku C-285/11 Bonik). Obozretný daňový subjekt môže
v závislosti od okolností prípadu považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte,

od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar, tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti (C-80/11, C-142/11 bod
60). Neuznať odpočítanie DPH možno teda aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mohla
vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Judikatúra Súdneho
dvora EÚ predpokladá, aby aj samotný daňový subjekt bol vo vlastnom záujme obozretný, aby sa
uistil, že sa nebude podieľať na daňovom podvode, vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť systému DPH.

Správny súd považoval postoj žalobcu za nedostatočne obozretný, svedčiaci o ľahkovážnom konaní
v podnikateľskom prostredí, v dôsledku ktorého sa sám vlastným nedbanlivostným počínaním vystavil
riziku zapojenia do podvodných plnení. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sám žalobca neprijal
žiadne preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré v rámci zachovania obozretnosti mal prijať, aby zabránil
svojej vedomej alebo nevedomej účasti na daňovom podvode. Správny súd poukazuje na to, že úkony,

ktoré žalobca na overenie svojho obchodného partnera urobil (žalobca na ústnom pojednávaní dňa 23.
11. 2023 k okolnostiam vzniku obchodnej spolupráce s Informatics s.r.o. odkázal na jeho vyjadrenia
v rámci daňovej kontroly DPH za jún 2020, viď odpoveď na otázku č. 33.), boli zjavne všeobecného
charakteru, nedostatočné na to, aby mohol so všetkou odbornou starostlivosťou dôjsť k objektívnemu
záveru o jeho spoľahlivosti. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101072161/2021 zo dňa 21. 06.

2021 vyplýva, že konateľ žalobcu sa k vzniku obchodnej spolupráce so spoločnosťou Informatics s.r.o.
vyjadril tak, že s p. B. sa poznali a asi niekedy v zime 2019 sa stretli niekde vonku na nejakej akcii a
obchodná spolupráca vznikla vzájomným rozhovorom s konateľom spoločnosti Informatics s.r.o., pričom
mu spomenul, že majú problém s dodávkami IT služieb a p. B. mu ponúkol, že vie IT služby zabezpečiť
a deklaroval, že má kapacity na dodanie IT služieb. Uviedol, že na spoločnosť Informatics s.r.o. nemal

referencie, poznal sa s p. B. a on mu deklaroval, že vie takéto služby dodať ako spoločnosť. Konateľ
sa tiež vyjadril, že pred uzatvorením obchodnej spolupráce a počas jej trvania si obchodných partnerov
určitepreverujú,minimálneskontrolujúichštatistikunafinstateavobchodnomregistri,pričomnafinstate
majú prémiové konto, takže vidia, ako tá spoločnosť funguje dlhodobo a vidia aj nedoplatky na daniach
alebo na poisteniach.

47.Pokiaľbysúdajuznal,žežalobcakonalvdobrejviere,aknadobudolpresvedčenie,žejehododávateľ
bol spoľahlivým obchodným partnerom, určite nebola splnená druhá podmienka, že prijal všetky
opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca mal povinnosť prijať všetky opatrenia (due

diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude
viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04,
Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade
požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenianeboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností
konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a I. L. č. C-80/11
a C-142/11).

48. Kľúčové pre posúdenie vedomostnej zložky žalobcu o účasti na daňovom podvode boli zistenia
správcu dane vo vyhodnotení skutočnosti, že žalobca neprijal také opatrenia, ktoré by vylúčili účinky
podvodného konania, keď mal byť obozretný v momente, keď bol oslovený spoločnosťou Slovanet,
a.s. zapojiť sa do neštandardného reťazca s komoditou, s obchodovaním ktorej sa nikdy nezaoberal,

nemal ani základnú informáciu, kto je jej distribútor, sám nemohol obstarať požadovaný tovar od
žiadneho distribútora produktov F5 a ako svojho dodávateľa si vybral subjekt, ktorý takisto nie je
distribútor, nemá zmluvu s distribútorom, nemá základné vedomosti o produktoch, spôsobe nákupu, či
predaja. Dodávateľ Informatics s.r.o. nebol zapísaný v RPVS, pričom konateľ žalobcu pri pojednávaní
do zápisnice opakovane tvrdil, že si spoločnosť Informatics s.r.o. vo verejných registroch preveril. Bez
uzavretia zmluvy žalobca súhlasil s fakturačným tokom, aby zadal objednávku vo výške 2.034.000,00

eur spoločnosti Informatics s.r.o., ktorá nemala zmluvu so spoločnosťou ALEF Distribution SK, s.r.o.
(výhradným distribútorom F5 na Slovensku) a nemala u nich kredit, čo znamená, že u nich nemohla
ani priamo objednať tovar, pričom o tejto skutočnosti sa vedelo v oblasti obchodovania s predmetnou
komoditou (uvedené vyplýva z výpovede svedka D. D. J.). Spoločnosti Disig, a.s. a žalobca o sebe po
celý čas uskutočňovania transakcie vedeli (vyplýva to z výpovede svedka D. D. J.) a fakturačný stupeň

Informatics s.r.o. bol zjavne od počiatku nadbytočný a nelogický; konateľ dodávateľa zjavne len vystavil
faktúru. Pri preprave uvedeného tovaru F5 sa mal zvoliť spôsob vymykajúci sa akémukoľvek štandardu,
a to tak, že špeciálny a drahý tovar (hodnota tovaru bez dane na daných stupňoch fakturačného reťazca
cca 2 mil. EUR; v konečnom dôsledku hodnota pre Ministerstvo vnútra SR, ako koncového zákazníka,
cez 4 mil. EUR) mal byť zo skladov oficiálneho distribútora ALEF Distribution SK, s.r.o. prepravovaný do

priestorov spoločnosti žalobcu vlastným rodinným autom svedka D. D. J. (podpredseda predstavenstva
Disig, a.s.) bez poistenia a bez existencie dokladov o tejto preprave, aby bol následne prepravovaný
konateľom žalobcu na jeho osobnom aute a tiež bez poistenia a bez existencie dokladov o preprave
na Záhradnícku ul. 151 v Bratislave (sídlo spoločností Disig, a. s. ako aj Slovanet, a. s.). Osoba
uvádzaná za spoločnosť Slovanet, a.s. na preberacom protokole ako svedok (D. E. F.) vypovedala, že

ho podpísala formálne, ale pri prevzatí tovaru osobne nebola. Konateľ Informatics s.r.o. Boris Mókoš
vypovedal, že pri vykládke a odovzdaní tovaru nikdy nebol, preto preberacie protokoly sú len formálne
a obsahovo nepravdivé. Správca dane uzavrel, že žalobca objektívne nevyvinul požadovanú potrebnú
mieru opatrnosti vo vzťahu k vlastnému prijatému plneniu priamo úmernú miere rizika tejto transakcie,
ktorú mal vnímať na základe indícií, ktoré bolo možné v čase transakcie identifikovať a ktoré boli

správcom dane zrozumiteľne pomenované.

49. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane založil vedomostnú zložku žalobcu na tom, že žalobca
mal vykonať prieskum trhu, kde by zistil oficiálneho distribútora produktov F5 na Slovensku, avšak
správca dane tento dôkaz neoznačil a nevykonal, a tým porušil povinnosť zistiť skutkový stav na

základe vykonaných dôkazov, správny súd konštatuje, že táto námietka žalobcu nebola dôvodná.
Správny skutkový záver správcu dane o tom, kto bol oficiálnym distribútorom produktov F5 na Slovensku
bol dostatočne preukázaný, keďže z vykonaných dôkazov správcom dane vyplynulo, že oficiálnym
distribútorom produktov F5 na Slovensku je spoločnosť ALEF Distribution SK, s.r.o. Identita oficiálneho
distribútora produktov F5 na Slovensku vyplynula z vykonaného dokazovania, konkrétne z výsluchov

svedkov D. D. J. (Zápisnica č. 103165091/2023 z 21. 12. 2023, odpovede na ot. č. 18, 31), D. E. F.
(Zápisnica č. 101258146/2023 zo 16. 05. 2023 odpoveď na ot. 40) a D. K. A., predsedu predstavenstva
spoločnosti Disig, a.s. – (Zápisnica č. 102977512/2023 z 28. 11. 2023). Správca dane nebol povinný
vykonávať ďalší samostatný dôkaz k tej istej skutkovej otázke, preto legitímne uzavrel, že skutkový stav
bol dostatočne zistený. Zároveň je potrebné uviesť, že vedomostná zložka žalobcu nebola založená

na tvrdení správcu dane, že mal vykonať prieskum trhu na internete. Vedomostná zložka žalobcu
bola založená na skutočnosti, že žalobca opakovane pri výsluchoch uvádzal, že žiadneho distribútora
nepoznal a nevedel, kto v SR predáva produkty F5 (str. 42 prvostupňového rozhodnutia).

50. Žalobca zároveň argumentoval, že nebolo ani potrebné aby disponoval informáciami o produkte

a oficiálnom distribútorovi, keďže ani tieto zistenia by mu nepomohli dospieť k potenciálnej vedomosti
o podvode, keďže dochádzalo len k prepredaju tovaru. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na
povinnosť minimálnej obchodnej starostlivosti, ktorú opakovane vo svojej judikatúre uvádza Súdny
dvor EÚ (C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid,C-277/14 PPUH Stehcemp), t. j., že podnikateľ musí prijať všetky opatrenia, ktoré možno od rozumného
obchodníka požadovať, aby sa uistil, že jeho transakcia nie je súčasťou podvodu (preveriť obchodného
partnera, preveriť tovar, preveriť ekonomický zmysel transakcie...). Ak žalobca priznáva, že si nezistil

o tovare žiadne informácie a došlo len k prepredaju tovaru, tým nepriamo priznáva, že nevykonával
skutočný obchod, ale len formálne preúčtovanie tovaru a za daných okolností jeho postavenie vo
fakturačnom reťazci predstavuje typický znak nedbanlivostnej formy účasti na reťazovej transakcii bez
reálneho obchodného obsahu.

51. Zároveň pokiaľ žalobca tvrdil, že nemôže zodpovedať za to, aký si dodávateľský reťazec
zvolí jeho odberateľ a nemá dôvod túto skutočnosť skúmať, správny súd uvádza, že základná
obchodná starostlivosť (obozretnosť) podnikateľa zahŕňa napr. preverenie logiky obchodu, preverenie
distribučného kanála, preverenie dôvodu obchádzania oficiálneho dodávateľa. Žalobca sa nemôže
zbaviť zodpovednosti tým, že sa úmyselne vyhýba (ignoruje) informáciám, ktoré by rozumný obchodník
preveril, hlavne ak boli rozpoznateľné pri bežnom výkone podnikateľskej činnosti. Žalobca a spoločnosť

Slovanet, a.s. boli dlhodobí obchodní partneri, sám konateľ žalobcu vypovedal, že sa pri rozhovore,
„nevedel, či s E. F., dozvedel o tom, že spoločnosť Slovanet, a.s. zháňa tieto produkty, vycítil príležitosť,
začalisaotombaviťajsA.B.,spravilisaponukyaprebehlaspolupráca...Vedel,žeuvýrobcujepotrebné
mať distribútora, avšak on nemal vedomosť, kto je oficiálnym distribútorom produktov F5 na Slovensku,
oslovil A. B., ktorý to vedel zagarantovať a poskytol nejaké doklady“ (zápisnica č. 102950145/2023

zo dňa 23. 11. 2023). Preto nemožno prisvedčiť námietke žalobcu, že nemal zodpovednosť za to, aký
odberateľský reťazec si zvolil jeho odberateľ a že tvrdenia žalovaného v tejto súvislosti z hľadiska
preukázania podmienky „mal vedieť“ sú bezpredmetné.

52. Pokiaľ žalobca namietal, že nebolo zrejmé, aké overenie zanedbal pri preprave bez poistenia na

obyčajnom osobnom aute, keďže nebolo preukázané, že poistenie bolo potrebné a bežné, a že nemal
možnosť sa dozvedieť o utajovanom režime zmluvy správny súd uvádza, že tieto námietky žalobcu
neboli dôvodné. Vysoká deklarovaná hodnota tovaru, absencia zmluvy a prepravných podmienok,
resp. všeobecných obchodných podmienok predstavujú v prejednávanej veci indície, ktoré nasvedčujú
zanedbaniu, resp. odignorovaniu opatrení žalobcu, ktorými by sa vylúčili účinky podvodného konania.

Podľa názoru správneho súdu preprava tovaru v hodnote viac ako 2.000.000 eur v osobnom rodinnom
aute bez špeciálnych štandardov predstavuje neprimeraný spôsob prepravy a hrubé porušenie odbornej
starostlivosti, keďže mimoriadne vysoká hodnota tovaru F5 zakladá vznik primeraných bezpečnostných
opatrení vyplývajúcich z povahy veci. Nezáleží pritom na veľkosti krabíc, t. j., či bol tovar „malý“ (ako
vyplývalo z argumentácie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní), či „sa nič nestalo“, resp. „či

to tak robia bežne“. Žalobca nevysvetlil logiku svojich argumentov, pretože ak by špeciálne štandardy
neboli potrebné, bola by namieste otázka, prečo nebol využitý bežný komerčný prepravca, resp. prečo
bola preprava riešená ad hoc vlastným rodinným autom. Pri posudzovaní „neštandardnosti“ nemožno
opomenúť samotné výpovede svedkov (J., B., F.), ktoré sa rozchádzali v jednoduchých otázkach o tom,
kto viezol tovar (či všetok tovar viezol iba svedok J. alebo aj svedok B.), kam sa tovar prepravoval (či do

skladu v Ivánke pri Dunaji alebo „niekde do Rače“), kto bol osobne prítomný pri vykládke tovaru. Preto
možno uzavrieť, že správca dane a žalovaný správne ustálili, že preprava tovaru v hodnote 2.000.000
eur v osobnom vozidle bez bezpečnostných a poistných štandardov bola objektívne neprimeraná
a predstavovala opomenutie opatrnosti žalobcu.

53. Taktiež tvrdená nevedomosť žalobcu o utajovanom režime zmluvy o dodávke na Ministerstve
vnútra SR neznamená vylúčenie dodržania štandardov pri preprave a poistení deklarovaného tovaru.
Argumentáciu žalobcu o nevedomosti o tom, že sa jednalo o štátnu zákazku rozporuje výpoveď svedka
J., ktorý uviedol: „Vedeli sme, že je to štátna zákazka a myslím, že koncovým klientom bolo Ministerstvo
vnútra SR....Predpokladám, že tým, že to bol celkovo veľký informačný systém, ktorý bol dodaný

koncovému zákazníkovi, tak to bolo dodávané po častiach a je bežné, že dochádza k zdržiavaniu
finančných prostriedkov. Nevymáhali sme pohľadávky, nerobí sa to, vedeli sme, že projekt nebol
ešte odovzdaný. Táto informácia sa posúva medzi subjektami, takže sme vedeli, že to ešte nebolo
dokončené...“ Správny súd uvádza, že výpoveď svedka o „utajovanom režime“ zmluvy o dodávke
nepredstavovala jediný osamelý dôkaz, jednalo sa o indíciu, ktorá v súhrne s ostatnými nepriamymi

dôkazmi vytvárala obraz, že žalobca mal vedieť o podvode.

54. Pokiaľ žalobca uviedol, že sa jednalo len o domnienku správcu dane o neštandardnosti transakcie,
keďže žalobca vypovedal, že súhlasil s maržou len vo výške 20.000 eur a táto nízka marža muneumožňovala ani poistiť tovar, správny súd má za to, že práve uvedená okolnosť predstavuje
neštandardnosť tým, že žalobca priznal (mal vedomosť), že existuje riziko, resp. že by mal prijať
opatrenia (poistenie tovaru), avšak z ekonomických dôvodov sa ich rozhodol neprijať. Skutočnosť,

že obchodná marža nepokrývala ani základné náklady na riadenie rizika vrátane poistenia tovaru
a žalobca napriek tomu realizoval transakciu vo významnom finančnom objeme predstavuje podľa
názoru správneho súdu jednu z indícií účasti na podvodnom konaní a podporuje záver o formálnom
zapojení žalobcu do účelového reťazca.

55. Žalobca namietal, že nebol v subdodávateľskom vzťahu so štátom a teda ani žalobca ani jeho
dodávateľ Informatics s.r.o. nemuseli byť zapísaní v RPVS. Zároveň uviedol, že ide o stret právnych
názorov na výklad zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov.
Argumentoval tým, že orgán, ktorý disponuje právomocou vo veciach porušenia predpisov o RPVS
nikdy nekonštatoval porušenie zákona a správca dane, resp. žalovaný tak konajú nad rámec svojej
právomoci a nezákonne. Správny súd uvádza, že táto námietka žalobcu nebola dôvodná. Vykonaným

dokazovaním správca dane preukázal reťazec schránkových firiem, neopodstatnené navýšenie DPH
na úrovni dodávateľa Informatics s.r.o. a jeho chýbajúcu ekonomickú činnosť (schránková firma, tzv.
„biely kôň“) ako aj prepojenosť s inými schránkovými firmami. Správca dane uviedol, že žalobca na
základe objednávky od spoločnosti Slovanet, a.s. dodal bez akejkoľvek vlastnej činnosti tovar výrobcu
F5, nakúpený od spoločnosti Informatics s.r.o. a v uvedenom prípade bol zo zákona aj žalobca aj

jeho dodávateľ subdodávateľom v rámci verejného obstarávania pre koncového zákazníka MV SR
vzhľadom na výšku preverovanej zákazky (dodávka tovaru výrobcu F5 v hodnote cca 2.000 000,00
eur). V zmysle zákona č. 315/2016 Z. z. je povinnosťou subdodávateľov tých osôb, ktoré sú partnermi
verejného sektora, zapísať sa do registra prostredníctvom oprávnených osôb a tieto zápisy sú povinné
udržiavať. Podľa § 1 písm. a) bod 7. zákona č. 315/2016 Z. z. sa na účely tohto zákona rozumie

partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2, 3 a 5 nie je ustanovené inak, fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá priamo alebo prostredníctvom ďalších osôb dodáva osobám podľa prvého až
štvrtého bodu tovary alebo služby alebo nadobúda od nich majetok, práva k majetku alebo iné majetkové
práva a súčasne vie alebo má vedieť so zreteľom na všetky okolnosti, že ňou poskytované plnenia alebo
nadobúdaný majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva súvisia so zmluvou podľa písmena

e). Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a)
prvého bodu až štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu má byť jednorazovo
poskytnuté plnenie zo zmluvy, ktorého hodnota neprevyšuje hodnotu 100 000,00 EUR. Ustanovenia
odseku 4 sa na jednorazovo poskytnuté plnenie použijú primerane. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 315/2016
Z. z. partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu až štvrtého bodu, šiesteho

bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť poskytnuté viaceré čiastkové alebo opakujúce sa
plnenia zo zmluvy, ktorých hodnota úhrnne neprevyšuje 250 000,00 EUR. Zápis dodávateľa do registra
partnerov verejného sektora pri štátnej zákazke, akou je dodávka tovaru výrobcu F5 pre koncového
obstarávateľa Ministerstvo vnútra SR, je nevyhnutný v celom reťazci. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia sa správca dane priamo odvolával na uznesenie vo veci C-289/22 A.T.S. 2003 z 9. januára

2023, podľa ktorého ak existujú náznaky porušenia vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich
sa poskytovania predmetných služieb a ostatných vnútroštátnych právnych predpisov vzťahujúcich
sa na činnosť dodávateľa a ostatných subjektov zapojených do reťazca plnení, ktoré môžu v čase
nadobudnutia u zdaniteľnej osoby vyvolať podozrenie, že došlo k nezrovnalostiam, možno od tejto
zdaniteľnej osoby požadovať, aby vynaložila väčšiu obozretnosť a prijala také opatrenia, ktoré od nej

možno dôvodne očakávať, aby sa uistila, že sa týmto nadobudnutím nezúčastňuje na plnení, ktoré je
súčasťou podvodu. Porušenie týchto predpisov totiž môže v závislosti od skutkových okolností prípadu
predstavovať jeden z viacerých znakov existencie podvodu na DPH, aj ako dôkaz, ktorý možno v
rámci celkového posúdenia týchto okolností použiť na preukázanie, že zdaniteľná osoba vedela alebo
musela vedieť, že plnenie zakladajúce právo na odpočítanie je súčasťou tohto podvodu /body 71 až

73 uznesenia C-289/22 A.T.S. 2003/). Absencia zápisu dodávateľa do RPVS teda má byť v každom
ohľade takou indíciou (skutočnosťou), na ktorú je potrebné legitímne prihliadať a správca na ňu aj
prihliadol spolu s ostatnými indíciami a dôkazmi, ktoré vyšli pri dokazovaní najavo ako existujúce v čase
uskutočňovania zdaniteľnej dodávky preverovaného tovaru. Správny súd dodáva, že ak žalobca tvrdil,
že si bez prieskumu trhu ako svojho dodávateľa vybral subjekt, ktorý ani nebol zapísaný v RPVS, pričom

zároveň konateľ žalobcu pri ústnom pojednávaní do zápisnice tvrdil, že si dodávateľa Informatics s.r.o.
voverejnýchregistrochpreveril,zrejmeoskutočnosti,ženiejezapísanývRPVSmuselvedieť.Neobstojí
jeho tvrdenie, že nebol v subdodávateľskom vzťahu so štátom a preto nemusel byť ani zapísaný v RPVS.
Postup správcu dane a žalovaného bol zákonný, argumenty žalobcu ohľadom toho, že daňové orgánykonalinadrámeczákona,keďsadovolávaliporušeniapredpisu,beztohoabymaliprávomocrozhodovať
o porušení tohto predpisu neboli dôvodné. Správca dane nevyvodzoval daňový podvod z formálneho
porušenia iného právneho predpisu. Argumentácia žalobcu s odvolávaním sa na rozhodnutie Aquila

(bod 60 až 62) preto bola nedôvodná.

56. K námietke žalobcu, že aj keď si žiadny zo zúčastnených subjektov nevyžiadal depozit alebo
zálohu napriek objemu objednávky (2.000.000 eur), nemalo to svedčiť o neštandardnosti transakcie
aneprirodzenomfakturačnomreťazci,správnysúduvádza,žetátoindíciasamaosebeeštenevzbudzuje

znaky podvodného konania. Jedná sa však o rizikový faktor, keďže v uvedenom prípade šlo
o jednorazový obchod medzi stranami, ktoré neboli dlhodobými a stabilnými obchodnými partnermi,
s hodnotným tovarom, ktorý sa okamžite prepredal (čo nebolo sporné a vyplývalo z dokazovania). Preto
skutočnosť, že žiadny zo zúčastnených subjektov nepožadoval zálohu pri transakcii presahujúcej 2
miliónyeurjeokolnosťouodchyľujúcousaodštandardnéhoobchodnéhosprávania,pričomtátookolnosť
bola relevantná aj pre správcu dane pri posudzovaní, či zúčastnené subjekty mohli prehliadnuť jej

neobvyklý a potenciálne účelový charakter. Táto námietka žalobcu preto nebola dôvodná.

57. Pokiaľ žalobca namietal, že nedostatok materiálnych a ľudských zdrojov pre dodanie tovaru na
strane dodávateľa Informatics s. r. o. nemohlo byť dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočet DPH,
preto sa tejto okolnosti nemohol dovolávať žalovaný a ani správca dane, správny súd konštatuje, že

z vykonaného dokazovania takýto argument daňových orgánov nevyplýval, nakoľko skonštatovali, že
hmotnoprávne podmienky boli splnené. Preto nebolo dôvodné poukazovať na judikatúru Súdneho dvora
EÚ vo veci Vikingo C-610/19, Maks Pen EOOD, C-18/13 a iné. Správca dane uznal dodanie tovaru, t. j.
reálnosťtransakcie,pretopreniesoldôkaznébremenonasebaazačalpreukazovaťobjektívneokolnosti,
z ktorých vyplynulo, že žalobca mohol a mal vedieť o podvode (Axel Kittel C-439/04, Mahagében a Dávid

C-80/11, PPUH Stehcemp C-277/14).

58. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane a žalovaný založili vedomostnú zložku žalobcu na
tvrdeniach o prepojenosti subjektov v rámci fakturačného reťazca (transakcie medzi spoločnosťou E.
F. a schránkovými firmami ovládanými H. H. a A. B.), pričom uvedená prepojenosť nebola zistiteľná

žalobcom, teda nemohla viesť k preukázaniu, že žalobca mal vedieť o podvode, správny súd z
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia zistil, že tvrdené prepojenie uvádzaných subjektov správca
dane uvádzal v rámci odpovede na 2. otázku Axel Kittel testu, keď posudzoval daňový únik ako dôsledok
podvodného konania zúčastnených subjektov (str. 38, 39 prvostupňového rozhodnutia). Správca dane
nezaložil vedomostnú zložku žalobcu na tvrdeniach o prepojenosti subjektov v rámci fakturačného

reťazca, tak ako to žalobca namietal v správnej žalobe. Tieto skutočnosti boli uvedené v rámci analýzy
podvodného mechanizmu v dodávateľskom reťazci a slúžili na preukázanie existencie koordinovaného
podvodného konania ako druhej podmienky vyplývajúcej z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok Axel
Kittel C-439/04). Vedomostná zložka žalobcu bola posudzovaná samostatne na základe objektívnych
okolností transakcií žalobcu a nie na základe existencie prepojení medzi inými subjektami. Námietka

žalobcu preto nebola dôvodná.

59. Námietka žalobcu, podľa ktorej správca dane nesprávne interpretoval výpoveď svedka J.,
nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Zo zápisnice o výsluchu svedka D. D. J. jednoznačne
vyplýva,žesvedokuviedol:„Tentoobchodnýprípadnebolnáš,riadilhoniektoiný,aleneviemkto...Vedeli

sme, že je to štátna zákazka a myslím, že koncovým klientom bolo Ministerstvo vnútra SR.“ Zo zápisnice
o výsluchu svedka vyplýva, že svedok uviedol, že predmetný obchod riadila bližšie neurčená osoba,
ktorú nevedel identifikovať. Správca dane z tejto výpovede vyvodil záver o existencii osoby, ktorá riadila
obchodné rozhodnutia súvisiace s daným prípadom. Žalobca argumentoval tým, z uvedenej výpovede
vyplýva existencia osoby zodpovednej za dodanie plnenia. Takýto záver však z výpovede svedka

nevyplýva.Svedoksanevyjadrovalkprávnejzodpovednostizadodanietovaru,alekfaktickémuriadeniu
obchodného prípadu. Taktiež správca dane vychádzal z výpovede svedka, z ktorej vyplýva, že všetci
účastnícivedeliotom,žeideoštátnuzákazkuavyvodilzáver,žetátoskutočnosťbolavšeobecneznáma
medzi zúčastnenými subjektami. Ak teda svedok vypovedal o všeobecnej informovanosti účastníkov
predmetného obchodu a žalobca bol jeho súčasťou, bolo logické, že správca dane túto výpoveď

zohľadnil pri hodnotení vedomosti žalobcu. Rovnako pokiaľ žalobca namietal, že nepoznal spoločnosť
Disig, a.s., správny súd uvádza, že z výsluchu svedka J. jednoznačne vyplýva, že žalobcu pozná:
„Áno, poznám konateľa Braňa Juričkoviča. Neviem, kedy sme sa prvýkrát stretli, možno na nejakej akcii
spoločnosti Slovanet, a.s., alebo na nejakom gala, on má užšiu spoluprácu so spoločnosťou Slovanet,a.s. než my, takže sa vídavame na IT akciách a občas urobíme aj nejaký obchod...Viacej sa stretávame,
viacej sa rozprávame, vieme o svojich aktivitách a tým, že sa stretávame aj na IT business akciách,
tak tam chodia živí partneri, ktorí svoju činnosť vykonávajú...“. Svedok vo svojej výpovedi uviedol

konkrétne okolnosti osobnej a obchodnej interakcie so žalobcom, vrátane miest a foriem stretnutí a tieto
tvrdenia majú konkrétny a overiteľný charakter. Správca dane mal dôvod považovať výpoveď svedka
za vierohodnú a vychádzať z nej. Žalobca tieto skutočnosti popiera, avšak jeho tvrdenie predstavuje
len všeobecné popretie bez predloženia dôkazov, ktoré by spochybnili konkrétny obsah svedeckej
výpovede. Je potrebné uviesť, že výsluch svedka J. bol realizovaný v prítomnosti právneho zástupcu

žalobcu a tento pri ústnom pojednávaní nemal žiadne pripomienky ani námietky proti obsahu zápisnice,
čo potvrdil aj svojim podpisom.

60. K námietkam žalobcu ohľadne tvrdení správcu dane a žalovaného o nepreukázaní dodania služieb
v zmysle sporných faktúr č. VF20/013104, VF20/022802, VF20/022803 a VF20/022804 od dodávateľa
Informatics s.r.o. správny súd uvádza nasledovné.

61. Pokiaľ žalobca poukazoval na neprimeranú požiadavku správcu dane, ktorý žiadal od žalobcu
predložiť menný zoznam zamestnancov dodávateľa, respektíve identifikáciu konkrétnych osôb, ktoré
vykonali práce v mene dodávateľa a poukazoval na judikatúru najvyššieho správneho súdu a to
rozsudok sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. 06. 2022, správny súd uvádza, že vo veci sp. zn.

3Sžfk/15/2020 nebola sporná druhá hmotnoprávna podmienka, t. j., že plnenie fakticky existovalo,
a nešlo o fiktívne plnenie, ako je tomu v prejednávanej veci. Vo veci sp. zn. 3Sžfk/15/2020 bolo
správcom dane spochybnené, kto fakturované plnenia reálne vykonal, nakoľko deklarovaný dodávateľ
a jeho subdodávatelia nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-
technické vybavenie, to znamená, že nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie

fakturovaného plnenia a nebolo preukázané, kto predmetné práce vykonával. Najvyšší správny súd
poukázal na to, že status osoby deklarovaného dodávateľa je hmotnoprávnou podmienkou odpočítania
dane, pričom v súdenom prípade bol deklarovaným dodávateľom spoločnosť BRASTRECH s.r.o.
a nebolo sporné, že táto spoločnosť bola osobou registrovanou pre daň. Zo strany správcu dane
bola podstatou spochybnenia len tá skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ a jeho subdodávatelia

nemali žiadnych zamestnancov. Preto najvyšší správny súd uviedol, že pre závery správcu dane
a žalovaného, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka na odpočítanie dane nepostačuje
iba spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa žalobcu, ktoré nemali
žiadnych zamestnancov, personálne vybavenie, materiálno-technické vybavenie a nedisponovali
nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. Vzhľadom na uvedené, tvrdenie

žalobcu, že správca dane, resp. žalovaný posudzovali v rámci rozsudku sp. zn. 3Sžfk/15/2020 iba to,
že predmetom skúmania bolo poskytnutie služieb iného charakteru, a to stavebných prác, na základe
čoho nemá ísť o obdobnú situáciu, keďže v žalobcovom prípade ide o poskytnutie IT služieb, je v tomto
prípade vytrhnuté z kontextu, keďže žalovaný na záver tohto tvrdenia (viď odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia na str. 8) uviedol, že dokazovaním správcu dane vo veci sp. zn. 3Sžfk/15/2020 nebolo

objektívnearelevantnepreukázané,ženejdeofiktívnefaktúry.Toznamená,žesprávcadaneažalovaný
nezaložili svoje tvrdenie len na konštatovaní o rozdielnom predmete plnení (programátorské práce a nie
stavebné práce) ako to namietal žalobca. Zároveň správny súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia na str. 9, kde žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa neidentifikovania pracovníkov,
ktorí mali za dodávateľa služby realizovať, uvádza, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia,

ako aj zo súvisiaceho spisového materiálu vyplýva, že uvedená skutočnosť nebola jediným dôvodom
na nepriznanie nároku na odpočítanie dane zo spornej dodávateľskej faktúry, iba podporila dôvodné
pochybnosti správcu dane o reálnosti zdaniteľných plnení.

62. Pokiaľ žalobca namietal arbitrárne zdôvodnenie nevykonania dôkazov, a to výsluchov D. L. zo

Slovanet a.s., H. F. z DWC Slovakia a.s. v likvidácii a p. M. z ALEF Distribution SK s.r.o., správny súd
uvádza nasledovné.

63.SprávcadanesakvýsluchuD.L.dostatočnealogickyvyjadrilnastr.46prvostupňovéhorozhodnutia,
kde okrem iného uviedol, že D. L. nie je uvedený na žiadnej z listín, ktoré žalobca predložil ako

dôkaz o existencii plnení. Svedok D. E. F., ktorý bol za Slovanet a.s. uvádzaný na každom doklade,
ktorý žalobca predložil k výkonu daňovej kontroly, vypovedal, že sa nevie vyjadriť, resp. nespomínal
si na zamestnancov Slovanetu a.s., ktorí mali odkontrolovať, či žalobca dodal plnenia v požadovanom
rozsahu a kvalite. V zápisnici č. 101258146/2023 zo dňa 16. 05. 2023 svedok F. vypovedal, že nevieidentifikovať konkrétne osoby zo spoločnosti žalobcu, ktorí na projekte participovali, zrejme by ich
nevedel identifikovať ani p. L.. Uviedol, že to fungovalo tak, že sa zadala úloha na úložisko a ak sa
v tíme ozval človek, tak nevedeli navzájom, či sa jedná o človeka z AAS Slovakia alebo zo Slovanet

a. s. Pracovníci v tíme sa nestretávali, fungovali online a telefonicky. Správca dane nepovažoval
vykonanie navrhovaného výsluchu za potrebné, keďže skutkový stav vo vzťahu k dodaniu plnení bol
objasnený výpoveďou svedka F., ktorý bol priamo uvedený na predložených dokladoch a ktorý sa
konkrétne vyjadril k realizácii plnení. Zároveň svedok F. uviedol, že p. L. by nevedel identifikovať
konkrétne osoby podieľajúce sa na dodaní plnení. Za týchto okolností správca dane dospel k záveru, že

vykonanie navrhovaného dôkazu by neprinieslo nové skutkové zistenia a bolo by nadbytočné. Správny
súd konštatuje, že takýto postup správcu dane nie je dôkazom selektívneho vykonávania dokazovania
zo strany správcu dane. Správca dane sa podrobne na str. 48 prvostupňového rozhodnutia vyjadril aj
k nevykonaniu miestneho zisťovania v spoločnosti Slovanet a.s. Uviedol, že opakovane žiadal práve
spoločnosť Slovanet, a.s. o vydanie listín (v zmysle § 26 ods. 7 Daňového poriadku) a to nielen v rámci
tejto daňovej kontroly, ale takisto aj v rámci daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie 6/2020, pričom

zo všetkých odpovedí vyplýva, že spoločnosť Slovanet, a.s. nedisponuje žiadnym takým dokumentom,
ktorý by hodnoverne preukazoval reálnosť a pravdivosť skutočností tvrdených žalobcom, že skutočne
dodal plnenia uvedené na preverovaných faktúrach. Takisto bol ako svedok vypočutý D. E. F., ktorý
za spoločnosť Slovanet, a.s. podpisoval úplne všetky preverované listiny, ktoré žalobca predkladal vo
vlastnej daňovej kontrole, pričom on sám osobne fakturované plnenia nekontroloval a nevedel uviesť,

ktorá konkrétna osoba ich kontrolovala, vyjadril sa, že spoločnosť Slovanet, a.s. nevie predložiť tickety
(zostavy) prípadov riešených žalobcom, nevedel identifikovať konkrétne osoby zo strany žalobcu, ktoré
participovali na projekte (začleňovaní do konkrétnych expertných projektových tímov), za žalobcu vedel
uviesť len meno A. C. a N. J. (táto osoba ale nie je zamestnanec spoločnosti AAS Slovakia s.r.o. a jedná
sa o štatutára inej obchodnej spoločnosti FixTest s.r.o., ktorá figuruje na zozname dodávateľov žalobcu).

Svedok D. E. F. nevedel uviesť žiadne konkrétne skutočnosti ohľadne fakturovaných preverovaných
vstupov od žalobcu, ani k osobám „expertov“ žalobcu, ani k osobám, ktorým bol zriadený prístup do
informačnýchsystémovspoločnostiSlovanet,a.s.alebodokoncadoinformačnýchsystémovzákazníkov
Slovanet, a.s. a vyhýbavo vypovedal aj ku kontrolným zisteniam, že jeho vlastná spoločnosť FOMAX
a.s., ktorej zásadným odberateľom bola takisto spoločnosť Slovanet, a.s., má na vstupe zaevidované

faktúry od spoločnosti Informatics s.r.o. a aj od spoločnosti informátor s.r.o. (t.j. od oboch spoločností,
za ktoré mal konať A. B., ktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100958164/2023 ako svedok
vypovedal, že bol ovládaný osobami H. H., I. B. a E. B. a ktorý nedisponuje ani základnými vedomosťami
z oblasti IT). Akékoľvek ďalšie preverovanie, a to aj formou miestneho zisťovania v spoločnosti Slovanet,
a.s. považoval správca dane za nehospodárne, pretože nemalo ako zmeniť ustálený skutkový stav a

výsledky dokazovania vykonaného v rámci daňovej kontroly. Správny súd považoval vyššie uvedené
odôvodnenie správcu dane za dostatočné a presvedčivé.

64. V správnej žalobe žalobca namietal, že navrhol ako svedkov vypočuť aj H. F. z DWC Slovakia
a.s. v likvidácii a B. M. z ALEF Distribution SK s.r.o., ktoré správca dane nevykonal a uvedenú

skutočnosť dostatočne neodôvodnil. Tým neumožnil žalobcovi uniesť dôkazné bremeno. Zároveň
uviedol, že dožadované subjekty DWC Slovakia a.s. v likvidácii a ALEF Distribution SK s.r.o. predložili
v rámci súčinnosti vyjadrenie o skutočnostiach týkajúcich sa samotných transakcií, avšak svedecká
výpoveď napĺňa iný účel ako výzva na súčinnosť a žalobca nemal možnosť toto vyjadrenie otázkami
na navrhovaných svedkov upresniť. Zdôvodnenie nevykonania výsluchov H. F. z DWC Slovakia a.s.

a zodpovednej osoby za ALEF Distribution SK správca dane uviedol na str. 49 prvostupňového
rozhodnutia tak, že spoločnosť DWC Slovakia a.s. v likvidácii a ALEF Distribution SK s.r.o. zaslali
na základe výzvy správcu dane podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku odpovede, na základe
ktorých ustálil skutkový stav. Navrhované výsluchy svedkov (H. F. a B. M.) nevykonal z dôvodu, že
skutkový stav mal za dostatočne preukázaný listinnými dôkazmi a písomnými vyjadreniami týchto

spoločností. Žalobca navrhoval výpoveď svedka H. F. za spoločnosť DWC Slovakia, ktorý by potvrdil,
že plnenia objednané spoločnosťou DWC Slovakia, jej boli aj reálne dodané a potvrdil by, že
DWC Slovakia na poskytnutie služieb odberateľovi, spoločnosti Interway, a.s. použila osoby, ktorými
preukazovala splnenie podmienok účasti na verejnom obstarávaní (bod 131. správnej žaloby). Správny
súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade spoločnosti DWC Slovakia správca dane zistil, že

žalobca reálne nemohol participovať na verejnom obstarávaní, ktorého sa sporné faktúry mali týkať,
spôsobom akým popísal, keďže spoločnosť DWC Slovakia s.r.o. v likvidácii mala priamo dohodnuté
s Interway a. s., že služby pre koncového zákazníka ŠIOV bude realizovať vlastnými zamestnancami
a nie prostredníctvom subdodávateľov. Navrhovaný výsluch by preto nesmeroval k preukázaniurozhodujúcich hmotnoprávnych skutočností, nemohol mať vplyv na unesenie dôkazného bremena
žalobcom a nebol by relevantný pre rozhodnutie vo veci. Správca dane svojim postupom nenahradil
výsluch svedkov písomným vyjadrením, len využil iný zákonný dôkazný prostriedok, ktorý Daňový

poriadok umožňuje, t. j. okrem výsluchu svedka aj získavanie informácií od tretích osôb v rámci
súčinnosti (§ 26 Daňového poriadku). Z predložených podkladov bolo možné ustáliť rozhodujúce
skutkové okolnosti týkajúce sa deklarovaných plnení.

65. Správny súd považoval uvedené odôvodnenie správcom dane za dostatočné. Je potrebné uviesť,

že správca dane dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, teda vyhodnotí skutočnosti zistené z vykonania
konkrétnych dôkazov. Správca dane nie je povinný vykonať každý daňovým subjektom označený
dôkaz, ale musí dôsledne odôvodniť takýto postup a špecifikovať, prečo vykonanie konkrétneho dôkazu
nie je spôsobilé preukázať skutočnosti, ku ktorým sa viaže dôkazné bremeno daňového subjektu.
Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového

subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (napr. rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/18/2011 z 07. 09. 2011).

66. Pokiaľ žalobca tvrdil, že navrhoval vypočuť zamestnanca ALEF Distribution SK B. M. a uvádzal,
že tomuto návrhu žalovaný a správca dane nevyhoveli a neumožnili mu tým uniesť dôkazné bremeno,
správny súd uvádza, že nevykonanie dôkazu, ktorý smeroval výlučne k vysvetleniu okolností pri

preukazovaní daňového podvodu, nemohlo ovplyvniť unesenie dôkazného bremena žalobcom, keďže
pri preukazovaní podvodu je dôkazné bremeno na správcovi dane a tento ustálil, že hmotnoprávne
podmienky boli splnené, t.j. k dodaniu tovarov F5 reálne došlo. Správca dane riešil dve samostatné
otázky – existenciu daňového podvodu a preukázanie dodania služieb. Je nesporné, že navrhovaný
svedok - B. M. (ALEF Distribution SK) sa mohol vyjadriť výlučne k okolnostiam týkajúcim sa podvodného

reťazca a vyplývalo to aj zo samotnej argumentácie žalobcu, že sa táto osoba mohla vyjadriť
k štandardom prepravy a poistenia produktov F5. Je však potrebné uviesť, že žalobca vo vyjadrení zo
dňa 18. 12. 2023 k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 23. 11. 2023 a jej pokračovaniu zo dňa 06.
12. 2023 v bode 22. uvádza, že pokiaľ ide o spôsob prepravy, tak odkazuje na získané dokumenty od
spoločnosti ALEF Distribution SK s.r.o., t.j. nenavrhol explicitne vypočuť B. M. k štandardom prepravy.

Uvedené namietal až v správnej žalobe. Z vyššie uvedených dôvodov preto námietku žalobcu ohľadom
nevykonania výsluchu B. M. (ALEF Distribution SK) správny súd nepovažoval za dôvodnú.

67. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane porušil ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového
poriadku, keď žalobcovi do skončenia daňovej kontroly neoznámil svoje pochybnosti o správnosti,

pravdivostialeboúplnostidokladovpredloženýchžalobcomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
pričomdoskončeniadaňovejkontrolynažalobcuneprešlodôkaznébremenonapreukázaniepravdivosti
jeho tvrdení. Správny súd vyhodnotil danú žalobnú námietku ako nedôvodnú. Uvedená námietka
sa týkala sporných faktúr č. VF20/013104, VF20//022802, VF20/022803 a VF20/022804, kde bola
spochybnená materiálna existencia plnenia, keďže len tu prechádza dôkazné bremeno späť na daňový

subjekt. V zmysle zbierkového rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. R
18/2022 ZNSS môžu byť pochybnosti správcu dane daňovému subjektu oznámené nielen v písomnej
forme osobitným oboznámením alebo výzvou správcu dane s jej doručením, ale aj počas ústneho
pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu
spíše zápisnicu. Za oboznámenie žalobcu s pochybnosťami správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového

poriadku možno považovať zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102950145/2023 z 23. 11.2023 a č.
103043553/2023 zo dňa 06. 12.2023, na ktoré poukázali daňové orgány, predovšetkým žalovaný v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia v rámci vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu.
Správny súd z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní č. 103043553/2023 zo dňa 6. decembra 2023
zistil, že táto zápisnica obsahuje formuláciu pochybností správcu dane o správnosti, pravdivosti alebo

úplnosti dokladov predložených žalobcom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených. Správca dane
položil konateľovi žalobcu konkrétne otázky k skutkovým okolnostiam prípadu, ktoré podľa názoru
správneho súdu obsahovali také vyjadrenie pochybností správcu dane, aby postup správcu dane bol
súladný s § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane na ústnom pojednávaní zhrnul pochybnosti ana str. 33 zápisnice uviedol, v ktorých konkrétnych otázkach boli pochybnosti vyslovené. Správny súd
uvádza, že vo vzťahu k sporným faktúram č. VF20/022802 a č. VF20/022803 pochybnosti vyplývajú z
ot. č. 25, v ktorej správca dane špecifikoval aký dôkaz vykonal (výsluch B.), čo z uvedeného dôkazu

vyplynulo (B. nevedel sa k plneniam vyjadriť) a aká je pochybnosť správcu dane (výpoveď B. nemá
ako preukázať, že vystavené faktúry zodpovedajú skutočne dodaným plneniam). Vo vzťahu k sporným
faktúram č. VF20/022804 a č. VF20/013104 pochybnosti vyplývajú z ot. č. 32 (výsluch D. E. F., z ktorého
vyplýva úloha žalobcu pri systéme DMS ALFRESCO, z odpovede žalobcu zo dňa 15. 02. 2023 vyplýva,
že dostali zadanie na dátovom nosiči, pochybnosť správcu dane - takýmto spôsobom, bez prístupu do

samotného systému DMS ALFRESCO, nie je možné vykonať úkony ako nastavenie parametrov atď.) a
ot. č. 77 (výsluch B., z ktorého vyplýva, že nevedel uviesť, čo je „DMS ALFRESCO“, nemal oprávnenie
na výkon prác a ani ich nevykonával, pochybnosť správcu dane – nebola zistená žiadna osoba, ktorá
by reálne dodala služby uvedené na faktúrach). Námietka žalobcu, že uvedenie pochybností v rámci
otázok nie je zákonný spôsob a na odpovede z týchto otázok nemožno prihliadnuť, nie je dôvodná.
Žalobca poznal konkrétnu pochybnosť správcu dane. V správnej žalobe namietané porušenie povinnosti

správcu dane v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku bolo všeobecné, žalobca nekonkretizoval, ktoré
konkrétne dôkazy z týchto odpovedí boli získané nezákonným spôsobom a nie je preto možné na ne
prihliadať. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu poukazoval na otázku č. 48 a 49 zo zápisnice zo 06.
12. 2023, predmetom týchto otázok však neboli skutočnosti týkajúce sa preskúmavaného zdaňovacieho
obdobia, keďže sa týkali zmluvy o dielo a poskytovaní služieb zo dňa 30. 12. 2019 medzi Úradom pre

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a spoločnosťou Slovanet a.s. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
má správny súd za to, že žalobca bol priebežne oboznamovaný s výsledkami daňovej kontroly v zmysle
§ 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, mal možnosť sa priebežne vyjadrovať k zisteniam správcu
dane a správca dane oznámením svojich pochybností na žalobcu legitímne preniesol dôkazné bremeno
v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Skutočnosť, že žalobca bol správcom dane na pojednávaní

dňa 06. 12. 2023 upozornený, že výzvu zo dňa 30. 11. 2023, ktorú prevzal zástupca žalobcu na tomto
pojednávaní má pokladať za bezpredmetnú, nemení nič na tom, že správca dane postupoval v súlade
s § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane žalobcu v súvislosti s touto výzvou len upozornil, že
platí lehota na vyjadrenie stanovená v zápisnici zo dňa 06. 12. 2023 a nie lehota 8 dní stanovená vo
výzve zo dňa 30. 11. 2023. Na základe uvedeného možno konštatovať, že správca dane neporušil ust.

§ 46 ods. 5 Daňového poriadku.

68. Žalobca namietal ako dôkaz o neexistencii plnenia nesprávne právne posúdenie správcu dane
spočívajúce v tom, že v prípade odberateľa Slovanetu a. s. mal Slovanet a. s. konať v rozpore so
svojou bezpečnostnou politikou a s VOP spoločnosti SAP Slovensko s.r.o. a odberateľ DWC Slovakia

a.s. mal konať v rozpore so zmluvou medzi DWC Slovakia a.s. a Interway, a.s. Uviedol, že sa jedná
o interné dokumenty, ktorých nerešpektovanie nemá vplyv na dodanie plnenia a že mu nie je zrejmé,
akýmiprostriedkamimalzískaťurčitúdokumentáciu,keďnemámocensképostavenieakosprávcadane.
Zároveň namietal nemožnosť vyvodiť z porušenia VOP alebo interných smerníc záver o nemožnosti
plnenia subdodávateľom. Pri plneniach pre ŠIOV žalobca absentoval v zozname subdodávateľov,

ktorým disponoval koncový zákazník, poukázal na garantov odbornosti, ktorí poskytujú len odbornú
garanciu, ale nerealizovali všetky práce a služby. Keďže žalobca poskytoval plnenia pre DWC Slovakia
a.s. v likvidácii, bol spôsob ako s plneniami DWC Slovakia a.s. v likvidácii naložil, skontroloval ich a dodal
svojmu odberateľovi na DWC Slovakia a.s. v likvidácii. Správny súd k tejto námietke uvádza, že z
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva tvrdenie správcu dane, že spoločnosť Slovanet,

a. s. porušila vlastné interné smernice tak, ako to uvádza žalobca. Rozhodujúcou skutočnosť pre
posúdeniedodania/nedodaniaplneníboloto,žespoločnosťSlovanet,a.s.uvádzala,žekonkrétniexperti
žalobcu boli priamo súčasťou vlastných riešiteľských tímov spoločnosti Slovanet, a.s., kde boli priamo
začleňovaní. Mená týchto expertov (konkrétnych osôb) však úplne absentujú tak u spoločnosti Slovanet,
a. s., ako aj u žalobcu a absentuje aj akýkoľvek záznam o akomkoľvek prístupe (konte) takejto osoby

alebo o „preberaní plnení“ IT expertných služieb, pričom na akceptačných protokoloch podpísaný D. E.
F. (za spoločnosť Slovanet, a.s.) ako svedok vypovedal, že osobne nič nekontroloval a nepreberal a že
nevie, kto to preberal, teda jeho podpis na akceptačnom liste nemá ako preukázať reálnosť správcom
dane relevantne spochybnených dodaní a objektívne dôkazmi vyvrátených tvrdení žalobcu o spôsobe
a postupe fakturovaného „dodávania IT služieb“. Rovnako z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia

nevyplýva tvrdenie správcu dane, že spoločnosť Slovanet, a. s. porušila interné predpisy, keď neexistujú
žiadne vytvorené „tickety“ o incidentoch riešených žalobcom (priamo alebo subdodávateľsky), pretože
sa jedná o tzv. automatizovaný proces, ktorý je plošne nastavený v spoločnosti Slovanet, a.s., t. j.
ticket sa vytvorí automaticky vždy, keď existuje nahlásený incident. V spoločnosti Slovanet, a.s. nebolzaevidovaný akýkoľvek záznam, čo v zásade preukazuje len slovné a nepodložené tvrdené skutočnosti,
ktoré žalobca preukazuje výlučne faktúrami a akceptačnými listami podpísanými osobou, ktorá ako
svedok už bola vypočutá (D. E. F.) a ktorá vypovedala, že plnenia nepreberala a nekontrolovala a ani

nevie, kto ich kontroloval, ale len podpísala listiny, na ktorých je uvedená. Rovnako z odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia nevyplýva tvrdenie správcu dane, že odberateľ DWC Slovakia a.s.
v likvidácii mal konať v rozpore so zmluvou medzi DWC Slovakia a.s. v likvidácii a Interway, a.s. Správca
dane zaslal výzvy odberateľovi spoločnosti DWC Slovakia a.s. v likvidácii a ŠIOV a z odpovedí subjektov
bolo zistené, že spoločnosť DWC Slovakia a.s. v likvidácii faktúry prijaté od žalobcu priradila k vlastným

vystaveným faktúram pre odberateľa InterWay, a.s., pričom sa jednalo o dodávku plnení pre konečného
príjemcu ŠIOV (verejný obstarávateľ) na základe rámcovej zmluvy. Spoločnosť DWC Slovakia a.s. v
likvidácii sa v čl. 9 bod 9.1. rámcovej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou InterWay, a.s. zaviazala
vykonávať služby osobne, prostredníctvom svojich zamestnancov. V čl. 13 zmluvy o dielo v bode 13.1.
je uvedené, že zhotoviteľ predkladá v prílohe č. 4 zmluvy zoznam všetkých svojich subdodávateľov a
údaje o osobe oprávnenej konať za každého subdodávateľa, pričom je povinný preukázať, že každý

subdodávateľ spĺňa podmienky účasti podľa ust. § 41 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní,
vrátane povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora. Zhotoviteľ je oprávnený kedykoľvek
počas trvania zmluvy vymeniť svojho subdodávateľa, a to za predpokladu, že nový subdodávateľ spĺňa
podmienky účasti uvedené v § 41 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní ako aj povinnosť
zápisu do registra partnerov verejného sektora. Najneskôr 7 dní pred prijatím subdodávky od nového

subdodávateľa alebo od uzavretia zmluvného vzťahu s novým subdodávateľom je zhotoviteľ povinný
oznámiť objednávateľovi údaje o novom subdodávateľovi. V čl. 14 bod 14.2. je uvedený zoznam
osôb, ktorých zdroje a kapacity budú podľa bodu 13.1. použité na preukázanie splnenia podmienok
účasti. Jedná sa o spoločnosti DWC Slovakia, a.s., Assceco Central Europe, a.s., Disig a.s. a FÉNIX
CONSULT s.r.o. V prílohe č. 4 je uvedený zoznam subdodávateľov s ich podielom na subdodávke

a v prílohe č. 5 je uvedený zoznam osôb, ktorých zdroje a kapacity sú použité a taktiež zoznam
kľúčových expertov. ŠIOV zároveň predložil zmluvy o poskytnutí plnenia a kapacít uzatvorené medzi
spoločnosťou InterWay, a.s. a dodávateľmi Asseco Central Europe, a.s., Disig a.s., DWC Slovakia
a.s. v likvidácii Správca dane v rámci súčinnosti tretích osôb (odpoveď ŠIOV) zistil, že sa na projekte
pre ŠIOV nepodieľali ani žalobca a ani spoločnosť Informatics s.r.o. Takisto aj z Rámcovej zmluvy

o poskytovaní služieb zo dňa 24. 07. 2019, uzatvorenej medzi spoločnosťami DWC Slovakia, a.s.
v likvidácii a Interway, a.s. vyplýva, že spoločnosť DWC Slovakia, a.s. v likvidácii je povinná použiť na
poskytovanie služieb osoby, ktoré boli uvedené pri preukazovaní splnenia podmienok účasti vo verejnom
obstarávaní, alebo s minimálne rovnakými kvalifikačnými požiadavkami. Správca dane poukázal na
skutočnosť, že spoločnosť Informatics s.r.o. nemala pracovníkov, ktorí by spĺňali akékoľvek kvalifikačné

predpoklady, pričom ani A. B. neuviedol jedinú osobu/dodávateľa, ktorý by mohol spĺňať kvalifikačné
predpoklady a zároveň z odpovede od ŠIOV je zrejmé, že na plneniach sa nemal podieľať ani žalobca.
Zároveň zo zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťami DWC Slovakia a.s. v likvidácii a InterWay, a.s.
vyplýva, že spoločnosť DWC Slovakia s.r.o. v likvidácii mala služby realizovať prostredníctvom vlastných
zamestnancov a nie za pomoci subdodávateľov. Pokiaľ žalobca namietal, že poskytoval plnenia pre

DWC Slovakia a.s. v likvidácii, a že spôsob ako s plneniami DWC Slovakia a.s. v likvidácii naložil,
skontroloval ich a dodal svojmu odberateľovi bol na DWC Slovakia a.s. v likvidácii, správny súd uvádza,
že táto námietka nebola dôvodná. Zo zmluvnej dokumentácie vyplýva, že služby v rámci predmetného
projektu mohli byť poskytované výlučne osobami uvedenými v zozname schválených subdodávateľov.
Žalobca a dodávateľ Informatics s.r.o. sa v zozname subdodávateľov nenachádzali. Za tejto situácie

nebolo preukázané, akým spôsobom a na základe akého oprávnenia mali deklarované plnenia reálne
poskytnúť, a to ani v čiastkovom rozsahu. Samotné tvrdenie žalobcu o poskytnutí čiastkových plnení
bez identifikácie osôb a bez preukázania ich oprávnenia podieľať sa na projekte nepostačuje na
preukázanie reálneho dodania plnení. Pokiaľ žalobca argumentoval, že odberateľ mal preukázať, že
plnenie dodal žalobca a dodávateľ Informatics s.r.o., správny súd uvádza, že povinnosť preukázať

dodanie plnenia má žalobca a nemožno sa brániť tým, že plnenie odberateľ akceptoval. Spôsob kontroly
plnení zo strany odberateľa nemôže nahradiť dôkaznú povinnosť žalobcu, že plnenia dodal on alebo
jeho dodávateľ. Taktiež žalobca nedôvodne namietal, že správca dane a žalovaný nemali právomoc
posudzovať porušenia iných právnych predpisov (bezpečnostných) a ak k porušeniu došlo, neznamená
todôkazoneexistenciiplnenia.SprávcadaneneposudzovalporušeniebezpečnostnejpolitikySlovanetu

a.s. a ani z toho nevyvodzoval sankcie, ale využil ho ako dôkazný prvok pri posúdení reality dodania
plnení. Bezpečnostná politika Slovanetu a.s. bola použitá ako dôkaz o tom, ako mal fungovať systém
riadenia informačnej bezpečnosti podľa medzinárodnej normy ISO/IEC 27001:20. Naviac správny súd
konštatuje, že ani prípadné nedodržanie interných bezpečnostných pravidiel Slovanet a.s. (čo v tomtoprípade nebolo preukázané) nemôže nahradiť povinnosť žalobcu preukázať, že plnenia boli skutočne
poskytnuté.

69. Žalobca namietal, že nebol subdodávateľom v zmysle zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom
obstarávaní, keďže neplnil zákazky ale len vypracúval podklady, ktoré následne použil zákazník žalobcu
v rámci svojich plnení, t.j. nebol zmluvným subdodávateľom pre ŠIOV a táto skutočnosť, že ŠIOV
nevedel o jeho účasti na dodávke plnení neznamená, že plnenia nedodal. Správny súd poukazuje na
znenie § 2 ods. 1 písm. a) bod 7., písm. e) v spojení s § 1 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z. (citované

v odseku 54.) a uvádza, že zápis žalobcu a jeho dodávateľa do RPVS pri štátnej zákazke, akou bola
účasť na dodávke plnení pre ŠIOV, bol nevyhnutný (faktúra č. VF20/022802 a č. VF20/022803). Zároveň
správny súd uvádza, že skutočnosť, že žalobca a ani jeho subdodávateľ neboli zapísaní v RPVS,
nebola osobitne správcom dane hodnotená ako porušenie osobitného právneho predpisu, ale ako
objektívna okolnosť významná pre posúdenie, či žalobca a dodávateľ Informatics s.r.o. mohli reálne
vystupovaťakododávateliaplnenívrámciprojekturealizovanéhopreverejnýsektor.Žalobcanefiguroval

medzi schválenými subdodávateľmi podieľajúcimi sa na plneniach realizovaných v rámci verejného
obstarávania a nebol ani zapísaný v RPVS. Pokiaľ žalobca poukazoval na str. 64 prvostupňového
rozhodnutia a citoval odôvodnenie správcu dane, v ktorom poukázal (správca dane) na body 71 až
73 uznesenia C-289/22 A.T.S. 2003, správny súd uvádza, že toto odôvodnenie a citácia judikatúry
Súdneho dvora EÚ sa vzťahuje k posúdeniu daňového podvodu správcom dane, keď uvádzal, že

žalobca nevykonal ani základné preverenia dodávateľa, t. j. netýka sa posúdenia skutočnosti, či žalobca
a dodávateľ Informatics s.r.o. mohli reálne vystupovať ako dodávatelia v rámci plnení pre koncového
zákazníka ŠIOV. Námietka žalobcu preto nebola dôvodná.

70. Pokiaľ žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 – 37 body

14. a 15. ohľadne presunu dôkazného bremena a závery rozhodnutia Vikingo a uviedol, že je
zrejmé, že došlo k naplneniu hmotnoprávnych podmienok a správca dane nebol oprávnený nepriznať
žalobcovi nárok na odpočítanie DPH a mal zrealizovať vedomostný test daňového podvodu, správny
súd uvádza, že z vykonaného dokazovania správca dane jednoznačne prijal záver o nepreukázaní
materiálnej existencie plnenia v zmysle sporných dodávateľských faktúr č. VF20/013104, VF20/022802,

VF20/022803 a VF20/022804 od dodávateľa Informatics s.r.o. Z uvedeného dôvodu nebola
v posudzovanom prípade dôvodná aplikácia rozsudkov Súdneho dvora EÚ uvádzaných žalobcom,
ani realizácia vedomostného testu v zmysle rozhodnutia vo veci C-439/04 Axel Kittel. Správca dane
pri svojom postupe v danej veci bral do úvahy práve osobitosť IT sektora a skutočnosť, že v prípade
fakturovaných plnení od deklarovaného dodávateľa sa malo jednať o dodanie špecializovaných IT

služieb na rôznych projektoch, kde vo viacerých prípadoch sa jednalo aj o verejné zákazky. Správca
dane pri vyhodnocovaní dôkazov a vyjadrení žalobcu vzal do úvahy aj viaceré nepriame dôkazy
a získané dôkazy hodnotil vo vzájomných súvislostiach. V nadväznosti na nález Ústavného súdu SR
I. ÚS 259/2022 – 37 správny súd konštatuje, že zo strany správcu dane nebola na žalobcu kladená
požiadavka na predkladanie dôkazov nad rozsah nevyhnutne postačujúci na preukázanie rozhodujúcich

skutočností alebo požiadavka na preukazovanie takého druhu skutočností, ktoré netvoria dôkazné
bremeno daňového subjektu.

71. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
4Sfk/23/2025 z 24. 06. 2025 (bod 46, 52 až 55, 74. až 76. ), podľa ktorého: „...Dokazovanie vykonáva

správca dane, pričom však daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov
vedených daňovým subjektom. Je potrebné pripomenúť, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní

alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť
evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. ... Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť. Podnikateľ má okrem bežných daňových dokladov a účtovných dokladov byť
schopný preukázať aj inými dôkazmi, že k obchodu došlo deklarovaným spôsobom a v tvrdenom
rozsahu. Podnikateľ pri svojej činnosti má dbať na to, aby reálnosť obchodu vedel preukázať aj poukončení obchodu v budúcnosti, napr. pred daňovými orgánmi. Pokiaľ uzatvára reálny a korektný
obchod,nepochybnenajehozabezpečenievykonávaajpotrebnúhmatateľnúaktivitu.Potomcelkomisto
spomínanými dôkazmi do budúcna disponuje. Kasačný súd má na mysli, že je rozumné sa domnievať,

že činnosť podnikateľa konajúceho s očakávanou (bežnou) obchodníckou opatrnosťou a odbornou
starostlivosťou, pokiaľ je hodnota obchodu relatívne vysoká (nie bagateľná), čo bolo deklarované aj v
posudzovaných dodávkach, v sebe zahŕňa potrebu (častej alebo aspoň nejakej) komunikácie medzi
zmluvnými stranami, bude zaznamenaná (archivovaná) a zanechá jasnú hmatateľnú stopu buď v
podobe elektronickej alebo písomnej komunikácie alebo v podobe rôznych relevantných podkladov o

procese obstarania, ďalšieho spracovania alebo využitia, skrátka o samotnom predmete jednotlivých
dodávok. Takouto stopou by boli podklady napríklad informujúce o forme rozsahu a iných vlastnostiach
tovaru a služby alebo o oboznámení sa s požiadavkami obchodných partnerov pred a počas realizácie
obchodu alebo o koordinácii jednotlivých úkonov medzi sťažovateľom, jeho dodávateľom a tiež medzi
dodávateľom sťažovateľa a jeho dodávateľmi. Uvedený výpočet je z hľadiska možných ďalších dôkazov
len minimálny a predpokladá sa, že podnikateľ pri svojej bežnej činnosti disponuje množstvom

aj iných dôkazov, ktoré získal v priebehu realizovania svojich obchodov. Takéto dôkazy obozretný
podnikateľ uchováva po celú dobu, kedy by mohli byť jeho obchodné transakcie preverované, pretože
je povinnosťou daňového subjektu pri realizácii zdaniteľného obchodu správať sa s dostatočnou
opatrnosťou, a to tak, aby aj do budúcnosti vedel preukázať materiálnu existenciu ním uskutočneného
obchodu. Takýmto dôkazom je práve aj znalosť problematiky a disponovanie relevantnými informáciami

o predmete obchodu o obchodnom partnerovi a tiež je pre tento účel povinný uchovať dôkazy (napr.
listiny, elektronickú komunikáciu, fotodokumentáciu) o uskutočnenom obchode. Pokiaľ daňový subjekt
nepristupuje k realizácii obchodu s dostatočnou opatrnosťou, vystavuje sa riziku, že mu zo strany orgánu
štátu nebude daňový výdavok uznaný. Pokiaľ ide o dôkazy o uskutočnenom obchode, tými by prirodzene
nedisponoval len sťažovateľ, ale musel by ich mať k dispozícii aj jeho dodávateľ, subdodávateľ prípadne

odberateľ a boli by ich daňovým orgánom predložili. Uvedené by však platilo za predpokladu, že reálne
so žalobcom v čase rozhodnom pre posúdenie veci so žalobcom obchodovali, a teda by s rôznymi
čiastkovými problémami zodpovedajúcimi predmetnej problematike boli ako zúčastnené zmluvné strany
konfrontované, pričom to predovšetkým platí aj o priamom dodávateľovi žalobcu. Niet pochýb o tom,
že osoby oprávnené konať za uvedené subjekty by v prípade reálneho dodania jednotlivých služieb

boli dostatočne informovaní o obsahu jednotlivých zodpovedajúcich činnostiach vzťahujúcich sa na
plnenie zmluvy a disponovali dôkazmi o oprávnenosti fakturovať dodanú službu, pričom nie je dôvod
pochybovať, že by takéto dôkazy správcovi dane i predložili.“

72. Pokiaľ žalobca namietal dvojaký prístup k fakturovaniu k Slovanetu a. s. v prípade poskytovania

služieb „NET Senior Developer“ a argumentoval tým, že v oboch prípadoch ide o zásadne odlišný a
neporovnateľný charakter služieb, ktorý sa má vyznačovať tým, že pri službách kde poskytuje službu
konkrétny senior developera sa fakturuje konkrétna osoba a v prípade kde nejde o služby konkrétnej
osoby, nemusí byť osoba špecifikovaná v rámci fakturácie, pretože nejde o osobu v konkrétnom
postavení, ale o IT služby, túto námietku správny súd posúdil ako nedôvodnú. V uvedenom prípade mali

správca dane a žalovaný za to, že pri plneniach, o ktorých nie sú pochybnosti, spoločnosť Slovanet
a.s. sama pre vlastné potreby vyžadovala aj identitu „experta“, aj výkaz/rozpis ním odpracovaného
času (koľko hodín denne), ktorý konkrétna osoba (C. G., externista od subdodávateľa JSA Consulting
s.r.o.) odpracovala. Rozdiel bol aj v jednotkovej cene v rámci faktúr, ktorými žalobca prefakturoval
preukázané plnenia od subdodávateľa JSA Consulting s.r.o. (310 eur za 1 MD) a v cene faktúr,

ktorými žalobca prefakturoval nepreukázané plnenia od subdodávateľa Informatics s.r.o. (542 eur
za 1 MD). Žalovaný konštatoval, že rozličné požiadavky na obsah faktúr žalobca ani spoločnosť
Slovanet, a.s. nikdy relevantne nevysvetlili. V prípade sporných plnení žalobca nepreukázal ani rozsah,
ani obsah, ani konkrétny výstup sporných zdaniteľných plnení, pričom nebolo možné identifikovať
osoby, ktoré mali tieto plnenia vykonať. Správny súd poukazuje na vnútornú nekonzistentnosť tvrdení

žalobcu, keď pri nesporných plneniach poskytovaných identifikovaným odborníkom bola účtovaná nižšia
hodinová sadzba, než pri sporných plneniach bez preukázania ich obsahu a vykonávateľa, čo je
v rozpore s bežnou obchodnou logikou, podľa ktorej vyššia odbornosť, preukázateľnosť a špecializácia
služby vedú spravidla k vyššej cene a nie naopak. Žalobca naviac nepredložil žiadne objektívne
vysvetlenie, prečo mali byť sporné služby bez identifikácie vykonávateľa, bez preukázateľného výstupu

a bez špecifikácie rozsahu ocenené výrazne vyššou hodinovou sadzbou než služby poskytnuté
konkrétnym odborníkom v rámci nesporných plnení. Tento nepomer v cenách nemožno považovať
za náhodný ani za obchodne racionálny. Naopak, v kontexte ostatných zistení správcu dane nasvedčuje
účelovému nastaveniu ceny s cieľom navýšiť uplatnený nárok na odpočítanie DPH. Argumentáciažalobcu, ktorá v podstate spočívala len v poukázaní na dva odlišné predmety plnenia, avšak neobjasnila
rozdielnu cenotvorbu, absenciu identity pracovníkov a výkazu/rozpisu odpracovaného času, nebola
preto dôvodná.

73. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane prijal pri preukazovaní podmienok na konštatovanie
daňového podvodu len veľmi zrýchlene záver o tom, že hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH
boli splnené, správny súd uvádza, že táto žalobná námietka nebola dôvodná. Z administratívneho spisu
vyplýva, že správca dane vykonal podrobné dokazovanie a dôsledne analyzoval výsledky vykonaných

preverovaní a na základe nich v danom obchodnom prípade nekonštatoval spochybnenie materiálnej
existencie plnenia (zariadení F5 vrátane servisov), pretože predmet dodávok preukázateľne existoval,
bol na Slovensko prepravený z letiska Viedeň od jeho výrobcu (spoločnosti F5 Networks Limited) pre
oficiálneho distribútora ALEF Distribution SK, s.r.o. a bol určený pre koncového zákazníka Ministerstvo
vnútra SR, ktorému bol aj skutočne dodaný, k čomu bol správcom dane dosledovaný a ustálený
fakturačný reťazec. Z dôvodu, že nebola spochybnená materiálna existencia plnenia, bolo dôkazné

bremeno zo žalobcu prenesené späť na správcu dane, pričom povinnosťou správcu dane bolo skúmať,
či fakturované zdaniteľné plnenia (dodanie tovaru F5 a jeho servisnej podpory výrobcu na dobu 3
rokov), neboli súčasťou daňového podvodu, o ktorom daňový subjekt minimálne mohol vedieť. Správca
dane ustál svoje dôkazné bremeno, keď zistil a preukázal, že v uvedenom prípade skutočne došlo k
podvodnému konaniu, o ktorom platiteľ AAS Slovakia s.r.o. mohol a mal vedieť (správny súd odkazuje

na popis vykonaného Axel Kittel testu v odseku 10 tohto rozsudku). Vzhľadom na uvedené, nebola
dôvodná námietka žalobcu, že prístup správcu dane bol nekonzistentný, keď sa v rámci daňovej kontroly
za rok 2020 rozhodol prijať odlišné závery. Správca dane ako aj žalovaný postupovali v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi a judikatúrou najvyšších súdnych autorít, pričom chránili
záujmy štátu a súčasne dbali na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu. Vzhľadom

na odlišné okolnosti zistené pri preskúmavaných transakciách (na ktoré správny súd v celom rozsahu
odôvodnenia tohto rozsudku poukazuje) boli oprávnené prijať odlišné závery pri posúdení splnenia
hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočítania DPH. Tento postup neznamenal porušenie práva
žalobcu na spravodlivý proces priznaný Ústavou SR.

74. Správny súd na záver zdôrazňuje, že vzhľadom na dispozičnú zásadu uplatňovanú v správnom
súdnictve, nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žalobných bodov, t. j.
skutkových a právnych tvrdení žalobcu, pre ktoré sa domnieva, že žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného a správcu dane bolo nezákonné. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný sa riadne
nevysporiadal s námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní, preto všetky námietky ostali aktuálne

a pripojením odvolania robí odvolanie na námietky v ňom uvedené súčasťou žalobných námietok.
Taktovšeobecneformulovanéžalobnénámietkysúnekonkrétne,keďžežalobcanešpecifikujepodstatné
odvolacie námietky, s ktorými sa žalovaný nevysporiadal. Správny súd poukazuje na ust. § 182 ods. 1
písm. e) Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého žalobca musí v žalobe uvádzať konkrétne žalobné
body, z ktorých musí byť zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa rozhodnutie napáda. Nie je

povinnosťou správneho súdu nekonkrétne námietky konkretizovať a namiesto žalobcu tieto vyhľadávať
v pripojenom odvolaní.

75. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel k záveru, že

správna žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.

76. Správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol
úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň správny súd nezistil, že by boli splnené
podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému podľa § 168 SSP, preto mu

nepriznal právo na náhradu trov konania.

77. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1
mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení

(§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.