Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 16, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/123/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125277351
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:6125277351.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia,

a.s., so sídlom Krajinská 2954/32, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 176, práve zastúpeného advokátskou
kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 328,81 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 259,09 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne zo sumy 259,09 eura od 16.1.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 57,60%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si žalobou uplatnil v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica proti
žalovanému nárok na zaplatenie sumy 328,81 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na
základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 02.04.2024, uzatvorenej medzi predávajúcim - BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, spoločnosťou založenou a existujúcou podľa práva Francúzskej republiky,

so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 75009, Francúzska republika, zapísaná v Obchodnom registri
Paríža pod číslom 542 097 902, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bottova 7939/2A, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
Slovenská republika, IČO: 47 258 713, zapísanej v obchodnom registri Mestského súdu Bratislava
III, oddiel: Po, vložka číslo: 2990/B, a kupujúcim - spoločnosťou HOME CREDIT SLOVAKIA, a.s.,
so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zapísanou v obchodnom registri
Okresného súdu Trnava, oddiel: Sa, vložka číslo: 10130/T, došlo k predaju podniku predávajúceho.

Účinnosťou Zmluvy o predaji podniku zo dňa 02.04.2024 prešli na žalobcu všetky práva a záväzky, a
táto skutočnosť bola žalovanému oznámená listom zo dňa 03.04.2024. Právny predchodca žalobcu ako
veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 28.05.2022 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 42797755160002 (ďalej aj ako „ÚZ“). Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných
povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal. Právny predchodca žalobcu Výzvou na zaplatenie
dlžnej čiastky úveru vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a
žalovaný bol upozornený na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru

v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca pristúpil k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti budúcich splátok úveru ku dňu 03.11.2023 pre omeškanie s úhradou
splátky splatnej dňa 15.07.2023. Ako vyplýva z Výpisu čerpania splátok a úhrad, žalobca eviduje
voči žalovanému dlh vo výške 328.81 Eur , ktorý pozostáva z nasledovných položiek: Istina vo výške155,92 eura, táto suma prestavuje istinu 2.-16. Splátky spolu vo výške 155,92 eura. Zosplatnená
istina vo výške 164,21 eura, táto suma prestavuje len istinu splátok po zosplatnení za 17.-20. Splátky
spolu vo výške 164,21 eur. Poistenie CPI vo výške 8,68 eura. Žalobca ďalej uviedol, že v rámci

postupu v poskytovaní úveru napĺňa žalobca svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovaného
dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto
procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovaného a ďalej sa skúmajú informácie o
premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob
bývania a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť

dodržania úverových záväzkov zo strany žalovaného. Tento model je postavený na logickej regresii,
kde sa jednotlivé dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca
využíva odlišný model pre zistenie kreditného skóre žalovaného. Rovnako tak sú nastavené hodnoty
minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené
posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva
automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci

neho je overovaná schopnosť žalovaného splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné
životné výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť,
príjem partnera žalovaného, prípadne ďalšie skutočnosti. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne
pochybnosť o pravosti tvrdení žalovaného, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia
o výške príjmu a výpisu z bankového účtu. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom

bonity žalovaného minimalizuje žalobca kontrolou žalovaného v externých registroch. Využívané sú
registre Sociálnej poisťovne pre overenie príjmu žalovaného a jeho zamestnávateľa, poprípade overenie
poberania dôchodku a úverové registre NRKI s ktorých pomocou sa zhromažďujú informácie, ako je
napr. existencia záväzkov, ich výška, historická platobná morálka žalovaného. Hodnotu informácií z
týchto registrov je pritom potrebné považovať za významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú

obraz o stave záväzkov u veľkého počtu veriteľov - dá sa povedať, že u prevažnej väčšiny relevantných
inštitucionálnych veriteľov pôsobiacich na trhu.

2. Okresný súd Banská Bystrica o žalobe rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podal
žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej)

splatnosti (celého) spotrebiteľského úveru z dôvodu nesplnenia kumulatívnych zákonných podmienok a
predpokladov podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Pôvodný veriteľ na základe
Výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 01.08.2023 vyzval na úhradu omeškaných splátok
spotrebiteľského úveru v celkovej výške 78,20 eura vrátane príslušenstva, nakoľko nebol splácaný
riadne a včas. Súčasne tou istou Výzvou na zaplatenie s upozornením pôvodný veriteľ upozornil

na skutočnosť, že pokiaľ nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok, pôvodný
veriteľ bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva. Žalovaný poprel,
aby mu bola predmetná Výzva na zaplatenie s upozornením doručená. Odhliadnuc od nedoručenia
predmetnejVýzvynazaplateniesupozornením,preposúdeniejednorazovéhopredčasnéhozosplatenia
celého spotrebiteľského úveru dlhu bolo potrebné zohľadniť osobitné ustanovenia k ustanoveniu § 565

Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje
špeciálne podmienky pre možnosť' pôvodného veriteľa zosplatniť celý dlh. Je zrejmé, že v tomto prípade
musel pôvodný veriteľ vykonať dva rozdielne úkony, a to upozornenie na uplatnenie práva pôvodného
veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotné zosplatnenie celého záväzku, resp. jeho
nezaplateného zvyšku podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pričom oba tieto právne úkony - prejavy

vôle musia byť riadne doručené. Z obsahu listiny označenej ako Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky
úveru zo dňa 01.08.2023 nevyplýva totožné označenie ako označenie zásielky, preto nemožno prijať
jednoznačný záver, že obsahom zásielky bolo rovnaké upozornenie na omeškanie so splácaním dlhu.
Rovnako tak nemožno jednoznačne konštatovať, že obsahom zásielky, ktorá bola daná na prepravu dňa
07.08.2023 bola Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 01.08.2023, aj so zreteľom na moje

tvrdenie, že Výzva na zaplatenie s upozornením mu nebola riadne doručená.

3. Žalobca v replike uviedol, že Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo dňa 01.08.2023, pod
podacím číslom RF500677563SK, bola doručená dňa 09.08.2023 - Uložená na pošte Prešov 6 - adresát
nezastihnutý a OZNÁMENIE O VYHLÁSENÍ MIMORIADNEJ SPLATNOSTI zo dňa 3.11.2023, bolo dané

na poštovú prepravu pod podacím číslom RG356338591SK, doručené dňa 27.11.2023. Pre prípad, ak
by súd dospel k právnemu záveru o nemožnosti žiadať predčasnú splatnosť úveru uviedol, že aj tak
žalobca má právo na splatné mesačné splátky úveru, keďže dňa 15.01.2024 nastala zmluvná splatnosť
úveru.4. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov
(ďalej len ako „ZoUK“), proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne

odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný
odpor nemožno vziať späť.

5. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). Okresný súd Banská Bystrica postúpil

vec tunajšiemu súdu.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu (BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA) a žalovaný uzavreli dňa
28.05.2022 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške

820,69 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 20 pravidelných mesačných splátkach po 41,03 eura,
pri RPMN 0% a ročnej úrokovej sadzbe 0%. Prvá splátka bola splatná dňa 15.01.2022 a ďalšie splátky
vždy k 15 dňu v mesiaci. Konečná splatnosť bola 15.01.2024.

8. Z listiny spracovanie osobných údajov a informácii tvoriacich bankové tajomstvo vyplynulo, že

žalovaný býva u rodinného príslušníka platí nájomné vo výške 150,- eur, nemá vyživovaciu povinnosť
a má čistý príjem vo výške 1.100,- eur. Z listiny posúdenie schopnosti splácať úver vyplýva, že pri
výdavkoch právny predchodca vychádzal z výšky životného minima.

9. Podľa výpisu čerpania splátok a úhrad žalovaný celkovo čerpal sumu 820,69 eura a poukázal úhrady

v celkovej sume 561,60 eura.

10. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01.01.2022 do 29.02.2024 (ďalej len ako „ZoSÚ“). Tento zákon v § 1 ods. 2
prvá veta definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej
pomociposkytnutejveriteľomspotrebiteľovi.Spotrebiteľskýúverpodľatohtozákonanemožnoposkytnúť

finančnými prostriedkami v hotovosti.

12. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

13. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42..14. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom.17)

15. Podľa § 7 ods.20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

17. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a
každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten

skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa

hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.

18.Žalobcasiuplatňujeprávonaplneniezozmluvyospotrebiteľskomúvere,apretojenutnévyhodnotiť,
či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy
kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Bolo na
žalobcovi, aby tento preukázal, že jeho právny predchodca bonitu žalovaného náležite skúmal, že si
splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z...

19. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe
informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a

na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o
získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou
vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je

zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme

ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinnýposkytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané

informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu

žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na
bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o
sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
7CoCsp 16/2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp 1/2022, tiež Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 7Csp 80/2020).

20. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej
únie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ
(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).

21. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný

posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do
príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu
úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer
Finance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod
40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že

má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich
zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod
41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).

22. Zo žalobcom predložených dôkazov je zrejmé, že veriteľ pri skúmaní bonity zisťoval len príjem

žalovaného a pri výdavkoch iba úverové zaťaženie žalovaného nahliadnutím do spoločného registra
bankových informácií. Z predloženého vyjadrenia žalobcu o posúdení schopnosti klienta splácať
spotrebiteľský úver vyplýva, že pri výdavkoch žalobca vychádzal z fixnej sumy životného minima
vo výške 218,06 eura. Zároveň neboli zohľadnené výdavky uvedené v spracovaní osobných údajov
a informácii tvoriacich bankové tajomstvo a neboli zisťované ani ďalšie výdavky. Takýto postup je podľa

názoru súdu nedostatočný. Bolo povinnosťou veriteľa skúmať celkové mesačné výdavky žalovaného
a tak vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby tým splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Bolo
preto povinnosťou veriteľa priemerné mesačné výdavky žalovaného na živobytie skúmať (nájom, strava,
doprava do práce, lieky, telekomunikačné služby a pod.) a nie sa iba uspokojiť so životným minimom
na Slovensku. Ak sa žalobca uspokojil iba so životným minimom tak takýto postup nezohľadňuje

individuálnosť životnej situácie žalovaného.

23. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018-77
z 25.7.2018 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého

před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,
neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a
osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední
řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto

zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při
posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na

tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým výkladem
§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny informace
získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl, ověřit, resp.
objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. Wachtlová, L a Slanina, J.:Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele
využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a

existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných
výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo
od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně
dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož
závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího

soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele
ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“

24. Podľa rozhodnutia NSS ČR - 9 As 127/2024 – 34 z 13.08.2024: „[27] Poskytovatel úvěrů je nadto
povinen prověřit schopnost spotřebitele splácet úvěr s odbornou péčí, jíž je třeba rozumět „úroveň

zvláštních dovedností a péče, kterou lze od podnikatele ve vztahu ke spotřebiteli rozumně očekávat
a která odpovídá poctivým obchodním praktikám nebo obecným zásadám dobré víry v oblasti jeho
činnosti“. Postup s odbornou péčí zahrnuje též povinnost věřitele ověřit podstatné informace poskytnuté
spotřebitelem svědčící o jeho schopnosti splácet sjednaný úvěr (rozsudek NSS ze dne 1. 4. 2015, č.
j. 1 As 30/2015 39, č. 3225/2015 Sb. NSS, bod 26, vztahující se k § 9 odst. 1 již neúčinného zákona

č. 145/2010 Sb., jenž při posuzování úvěruschopnosti výslovně přikazoval počínat si s odbornou péčí;
ZSÚ ve svém § 75 zakotvil obecnou povinnost poskytovatele provozovat svou činnost s odbornou
péčí). [28] Věřitel by měl úvěruschopnost dlužníka aktivně zjišťovat a prověřovat, nikoliv se spokojit
pouze s jeho ničím nedoloženými prohlášeními. Informaci o výši příjmu spotřebitele může věřitel ověřit
zejména doklady vydanými spotřebiteli třetí stranou, které budou objektivně a věrohodně vypovídat o

spotřebitelově schopnosti dostát svým závazkům ze smlouvy o úvěru. Pokud by i v případě doložení
těchto dokladů přetrvávaly pochybnosti o bonitě dlužníka, bylo by možné jeho situaci ověřit nahlédnutím
do databází umožňujících posouzení úvěruschopnosti spotřebitele (rozsudek NSS č. j. 1 As 30/2015 39,
body 27 a 29). [34] Pokud jde o námitku, že městský soud bez adekvátního odůvodnění odmítl použití
částky životního minima jakožto referenční hodnoty výdajů vynaložených spotřebiteli, tak stěžovatelka

argumentaci městského soudu zkresluje. Městský soud v bodě 39 napadeného rozsudku upřesnil, že
správní orgány stěžovatelce vytýkaly skutečnost, že z částky životního minima vycházela paušálně. Tuto
částku je dle nich třeba považovat za výchozí bod minimálních nákladů, ke kterému je zásadně nutné
přičíst náklady další. Správní orgány tak učinily mimo jiné s odkazem na komentářovou literaturu, dle
níž je třeba zohlednit i ostatní očekávatelné výdaje (bod 123 prvostupňového rozhodnutí). Následně

městský soud konstatoval, že proti těmto závěrům a jejich aplikaci stěžovatelka žádné konkrétní
námitky nevznesla. Konečně pak připomněl, že správní orgány nezpochybnily, že by životní minimum
nemohlo být nikdy považováno za relevantní ukazatel. [35] Nejvyšší správní soud se s argumentací
správních orgánů ztotožňuje. Částka životního minima, jež představuje státem uznanou minimální
hranici peněžních příjmů fyzických osob k zajištění výživy a ostatních základních osobních potřeb,

nutně nereflektuje konkrétní částku, kterou k zajištění svých individuálních základních životních potřeb
musí vynaložit potenciální žadatel o úvěr. Nepokrývá zejména výdaje na bydlení, které ji mnohdy
několikanásobně převyšují. Rovněž nereflektuje další nutné výdaje, jako například srážky ze mzdy,
náklady vyvolané zdravotním stavem, či výživné. Z tohoto důvodu je třeba bezvýhradně trvat na
požadavkuindividualizovanéhoposuzováníúvěruschopnosti,přikterémposkytovatelmusíbrátzřetelna

konkrétní situaci konkrétního spotřebitele. V tomto ohledu kasační soud nerozumí tvrzení stěžovatelky,
že toliko z částky životního minima lze vycházet v případech, kdy neexistují důvodné pochybnosti o
schopnosti klienta splácet poskytnuté úvěry. Na jednu stranu ona „neexistence důvodných pochybností“
jednak musí vycházet již z určité formy posouzení úvěruschopnosti. Na straně druhé je jen stěží
představitelné, že by spotřebitelé, kteří jsou schopni své úvěry splácet, byli právě těmi, jejichž výdaje

se rovnají částce životního minima.“

25. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,

že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ
zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.26.Podľanázorusúduneskúmanievýdavkovžalovanéhovosvojomsúhrnepreukazujehrubéporušenie
povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver (§ 11 ods. 2 ZoSÚ). Veriteľ si nezískal, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie

o bonite klienta, z ktorých by bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Nedôsledne zisťoval, a preto ani nezohľadnil výdavky žalovaného, aj keď mal objektívnu možnosť si ich
pred poskytnutím úveru overiť. Za týchto okolnosti žalobca zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z .z., ale naopak, tieto svoje povinnosti porušil, čím sú naplnené
predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona prvá veta, t.j., že nie je oprávnený vyžadovať

od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a tiež, že úver je bezúročný a bez
poplatkov.

27. Po skonštatovaní o bezúročnosti a bezplatkovosti poskytnutého úveru má žalobca nárok len na
zaplatenie sumy poskytnutých peňažných prostriedkov. Podľa výpisu čerpania splátok a úhrad žalovaný
celkovo čerpal sumu 820,69 eura a poukázal úhrady v celkovej sume 561,60 eura. Preto súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 259,09 eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

28. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania nie z jednotlivých mesačných splátok, ale z celej
žalovanej istiny naraz, pričom vychádzal z nesprávneho záveru o predčasnom zosplatnení úveru.
Žalovaný sa však dostal do omeškania so zaplatením celej prisúdenej istiny až nasledujúci deň po

splatnosti poslednej priznanej splátky dňa 15.01.2024, a preto súd priznal úroky z omeškania až od
16.01.2024. K tomuto dňu bol zákonný úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne, a preto súd priznal
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 259,09 eura od 16.01.2024 do zaplatenia
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia 259,09 eura zo sumy
328,81 eura, t.j. v rozsahu 78,80% a žalovaný vo zvyšných 21,20%. Úspech žalobcu, ktorý prevyšuje
úspech žalovaného je preto 57,60%. Nakoľko súd nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre

ktorý by náhradu trov konania nepriznal, zaviazal súd žalovaného náhradu trov konania v rozsahu
57,60%. O výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).