Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/158/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200997
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200997.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Róbert
Gašparík - mäsovýroba s.r.o., so sídlom Mikovíniho 6924/1, 917 01 Trnava, IČO: 36 282 782, právne
zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava,
IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Hraničná 12, 821
05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 210TT490029 zo dňa
31.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného č. 210TT490029 zo dňa 31.03.2021 z r u š u j e

a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný v zmysle § 17 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych
štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov“) vyhlásil
výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z Programu rozvoja
vidiekaSlovenskejrepubliky2014–2020(ďalejlen„programrozvojavidieka“),číslovýzvy49/PRV/2020,
zo dňa 24.08.2020 (ďalej len „výzva na predkladanie žiadostí“), a to pre opatrenie „21 – Výnimočná
dočasná podpora pre poľnohospodárov a MSP, ktorí sú obzvlášť zasiahnutí krízou v dôsledku ochorenia
COVID-19“ (ďalej len „Výnimočná dočasná podpora pre poľnohospodárov“).

2. Žalobca v nadväznosti na výzvu na predkladanie žiadostí predložil žalovanému žiadosť o nenávratný
finančný príspevok dňa 18.09.2020 (ďalej len „žiadosť žalobcu“). Túto žiadosť v mene žalobcu podal
A. B..

3. Žalovaný listom označeným ako „Výzva na doplnenie/objasnenie žiadosti o nenávratný finančný
príspevok – 49/PRV/2020“ zo dňa 24.11.2020 (ďalej len „výzva na doplnenie žiadosti žalobcu“) oznámil
žalobcovi, že jeho žiadosť považuje za nekompletnú. Žalovaný konštatoval, že predložená žiadosť bola

podpísaná inou osobou, ako bolo uvedené v oprávnení na konanie v mene žalobcu, a že tiež nebolo
predložené ku žiadosti žalobcu úradne overené splnomocnenie osoby štatutárnym orgánom žalobcu
ako žiadateľa. Žalovaný preto žiadal o objasnenie.4. Žalobca v nadväznosti na výzvu na doplnenie svojej žiadosti predložil žalovanému splnomocnenie
zo dňa 02.09.2020, z ktorého vyplýva, že A. C., konateľ žalobcu, týmto splnomocnil A. B. k podaniu
a podpísaniu žiadosti žalobcu, t.j. žiadosti žalobcu o nenávratný finančný príspevok v rámci výzvy na

predkladanie žiadostí cez elektronickú stránku žalobcu. Zo splnomocnenia zo dňa 02.09.2020 pritom
vyplývalo, že pravosť podpisu A. C. (ako štatutárneho orgánu žalobcu) na tomto splnomocnení bola
osvedčená dňa 30.11.2020.

5. Žalovaný rozhodnutím č. 210TT490029 zo dňa 31.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)

v súlade s § 20 ods. 1 písm. c) zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov
konanie o žiadosti žalobcu zastavil. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný konštatoval, že konanie
o žiadosti žalobcu zastavil z dôvodu, že žiadosť žalobcu nebola predložená riadne, keďže v súlade
s podmienkami poskytnutia príspevku žiadosť žalobcu nebola podpísaná v súlade s oprávnením konať
za spoločnosť, nakoľko v zmysle výzvy na predkladanie žiadostí musia byť žiadosti o nenávratný
finančný príspevok podpísané štatutárnym orgánom žiadateľa (v prípade právnickej osoby v súlade

s oprávnením konať za ňu) alebo osobou úradne splnomocnenou štatutárnym orgánom žiadateľa
kvalifikovaným elektronickým podpisom.

II.
Žaloba

6. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.06.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa,
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia
a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznania práva na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

7. Napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné, pretože bolo nepreskúmateľné pre absolútny nedostatok
jeho odôvodnenia, v ktorom sa žalovaný vôbec nevysporiadal s doplnením žiadosti žalobcu. Napadnuté
rozhodnutie taktiež vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to nesprávneho právneho
záveru žalovaného, že žalobca nepodal žiadosť riadne a v súlade s výzvou na predkladanie žiadostí.

8. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ bolo možné jeho takto označenú časť vôbec za
odôvodnenie považovať, pozostávalo z jedinej vety. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo
vzhľadom na jeho zmätočnú formuláciu len s ťažkosťami možné usúdiť, že k zastaveniu konania
došlo z dôvodu, že žalovaný nepovažoval žiadosť žalobcu za riadne predloženú v súlade s výzvou na

predkladanie žiadostí, keďže podľa žalovaného nebola podpísaná osobou splnomocnenou štatutárnym
orgánom žiadateľa. Tento záver žalovaného ale nebol správny.

9. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo nepreskúmateľné a arbitrárne. Neumožňovalo vôbec
zistiť, akými právnymi úvahami sa žalovaný riadil a z akých skutkových okolností tieto právne úvahy

vychádzali. Náležité zistenie skutkového stavu a predovšetkým právne úvahy žalovaného z hľadiska ich
zákonnosti v dôsledku toho nemohli byť podrobené súdnemu prieskumu.

10. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia sa žalobca mohol len domnievať,
prečo žalovaný, napriek doplneniu jeho žiadosti, túto vyhodnotil spôsobom uvedeným v napadnutom

rozhodnutí. Dôvodom zastavenia konania v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mala byť
skutočnosť, že žalovaný nepovažoval za preukázané, že žiadosť žalobcu podpísala na tento úkon riadne
splnomocnená osoba. S týmto záverom žalovaného však v žiadnom prípade nebolo možné súhlasiť.
V tejto súvislosti bolo možné poukázať na tú skutočnosť, že súčasťou doplnenia žiadosti žalobcu bola
aj úradne overená plná moc, ktorou A. C. ako štatutárny orgán žalobcu splnomocnil A. B. na podanie

žiadosti v mene žalobcu. Táto plná moc bola A. B. udelená už dňa 02.09.2020 a ten tak bol oprávnený
podať žiadosť v mene žalobcu. To, že toto splnomocnenie nebolo doložené už pri podaní žiadosti
žalobcu,predstavovaloodstrániteľnýnedostatokžiadosti,ktorýžalobcaodstránildodatočnýmdoložením
úradne osvedčenej plnej moci. Tomu, že nedoloženie plnej moci spolu so žiadosťou bolo možné napraviť
jej dodatočným zaslaním, ostatne nasvedčovala aj výzva žalovaného adresovaná žalobcovi. V tejto

výzve žalovaný vyzýval žalobcu na objasnenie otázky, prečo žiadosť za žalobcu podpisoval A. B.. Pokiaľ
bypodľažalovanéhonedoloženieplnejmocispolusožiadosťoupredstavovaloneodstrániteľnúprekážku
pre ďalšie konanie, nevyzýval by žalobcu na doplnenie a objasnenie jeho žiadosti.11. Keďže žalobca doplnením svojej žiadosti objasnil všetky sporné skutočnosti a doplnil potrebné
splnomocnenie, nesúhlasil s právnym posúdením žalovaného, podľa ktorého jeho žiadosť nebola
podaná riadne.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.11.2021 navrhol žalobu zamietnuť konštatujúc, že
s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí a jeho argumentáciu neuznáva.

13. Žalobca v žalobe tvrdil, že v nadväznosti na výzvu na doplnenie žiadosti svoju žiadosť doplnil
o chýbajúce splnomocnenie, čím priznal, že ku dňu podania svojej žiadosti k nej nebolo v zmysle
vyhlásenej výzvy na predkladanie žiadostí, príručky a právnych predpisov priložené toto splnomocnenie.
Žalobca si povinnosť doplniť svoju žiadosť síce splnil v stanovenej a nie zákonnej lehote, avšak žalovaný
po prijatí doplnených dokumentov dôrazne preskúmal doplnenú úradne osvedčenú plnú moc vystavenú

žalobcomA.B.azistil,žedátum30.11.2020,ktorýdeklarovallegalizáciupodpisuA.B.,nekorešpondoval
s dátumom uzavretia výzvy na predkladanie žiadostí, ktorý nastal dňa 22.09.2020.

14. Právny úkon úradného splnomocnenia štatutárnym orgánom sa mal viazať k momentu, kedy A. B.
podal predmetnú žiadosť. V zmysle znenia výzvy na doplnenie žiadosti žalobcu mal žalobca povinnosť

už pri podaní svojej žiadosti predložiť zároveň aj úradne overené splnomocnenie, ktorým jeho štatutárny
orgán splnomocnil A. B. na podanie žiadosti. Oficiálne vystavenie plnomocenstva bolo síce uvádzané
dátumom 02.09.2020, avšak úradné osvedčenie podpisu štatutárneho orgánu žalobcu na vystavenom
plnomocenstve na A. B. nastalo až dňom 30.11.2020.

15. Žalovaný umožnil žalobcovi, aby chýbajúce splnomocnenie pri podaní svojej žiadosti doložil s tým,
že predpokladal, že ho asi zabudol priložiť, ak ho mal v čase podpisu svojej žiadosti už úradne overené,
čo by bolo v súlade s výzvou na predkladanie žiadostí a príslušnými predpismi. V danom prípade však
pri kontrole vyšlo najavo, že žalobca, resp. splnomocnenec si túto závažnú skutočnosť dal úradne
overiť až po vyzvaní žalovaného na doplnenie dokladov k svojej žiadosti. Z uvedeného bolo zrejmé,

že ku dňu podania žiadosti žalobcu a ani ku dňu uzavretia výzvy na predkladanie žiadostí nebol A.
B. splnomocnený na podanie predmetnej žiadosti za štatutárny orgán žalobcu. Túto vadu považoval
žalovaný za neodstrániteľnú s tým, že pochybnosť o pravdivosti a úplnosti vykonaného úkonu pretrvala.

16. Deklarované splnomocnenie bolo úradne osvedčené legalizáciou podpisu štatutárneho orgánu

žalobcu až ku dňu 30.11.2020. Žalobca si týmto konaním nesplnil podmienku doručenia svojej žiadosti
včas z toho dôvodu, že dátum obligatórneho úradného osvedčenia podpisu štatutárneho orgánu žalobcu
na vystavenom splnomocnení zo dňa 30.11.2020 nespĺňal podmienku včasného doručenia najneskôr
do dátumu podania samotnej žiadosti. Táto okolnosť spôsobovala priame obchádzanie bodu 1.7 ods. 3
ako aj bodu 1.7 ods. 6 výzvy na predkladanie žiadostí.

17. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s § 19 ods. 10 zákona
o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Napadnuté rozhodnutie pritom bolo
vypracované a vydané na základe predpísaného vzoru Centrálneho koordinačného orgánu a spĺňalo
všetky obligatórne náležitosti rozhodnutia ako výrok, odôvodnenie a poučenie. Podľa § 16 ods. 4 zákona

o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov na poskytovanie príspevku, okrem
postupu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania podľa § 41 a § 41a, sa nevzťahoval
všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 15, § 24, § 25, § 27, § 47 ods. 6 a § 52
všeobecného predpisu o správnom konaní. Úloha Centrálneho koordinačného orgánu bola stanovená v
§ 6 zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov. V jeho intenciách Centrálny

koordinačný orgán vydal vzor rozhodnutia o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku,
a to rozhodnutia o schválení, neschválení a zastavení konania.18. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval podľa osobitného predpisu, t.j. podľa
zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov, a nie podľa zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).

Napadnuté rozhodnutie z daného dôvodu spĺňalo po svojej obsahovej stránke a stručnosti zámer
zhrnutia dôvodov, ktoré žalovaný pri jeho vydaní sledoval.

19. S tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo nepreskúmateľné, nebolo možné sa stotožniť.
Na podporu tohto svojho stanoviska žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

2S/169/2017 a sp. zn. 2S/40/2017 ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžf/49/2011 a sp. zn. 2Sžf/9/2009.

20. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplývalo, že všeobecný súd nemusel dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré mali pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňovali skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasnilo skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačovalo na záver o tom, že z tohto aspektu bolo plne realizované základné právo účastníka na
spravodlivý proces.

21. Z uvedených dôvodov nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie

trpelo vadou nepreskúmateľnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo zrejmé, že netrpelo
nedostatkom skutkových a právnych dôvodov, keďže v súlade so zákonnou úpravou žalovaný skutkové
a právne dôvody nepriznania nenávratného finančného príspevku uviedol.

22. V prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia by v opakovanom správnom konaní nemohlo dôjsť

kvydaniurozhodnutia,ktorébyboloprežalobcupriaznivejšie,atovzhľadomnaobsahadministratívneho
spisu. Zrušenie napadnutého rozhodnutia by žalobcovi pravdepodobne prinieslo len ďalšie náklady
spojené so zopakovaním administratívneho konania.

23. Žalobca okrem iného nevyužil všetky dostupné právne prostriedky zjednania nápravy stavu

vyvolaného napadnutým rozhodnutím. Žalobca totiž neinicioval podanie podnetu na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle § 24 zákona o príspevku z európskych
štrukturálnych a investičných fondov. V tejto súvislosti bolo potrebné dodať, že v tom čase účinný zákon
o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov vylučoval v § 22 ods. 7 písm. a) možnosť
podania riadneho opravného prostriedku (odvolania) voči rozhodnutiu o zastavení konania. Touto

špeciálnou právnou úpravou zákonodarca sledoval záujem na rýchlosti konania o žiadosti o nenávratný
finančný príspevok. Vzhľadom na uvedené bola žaloba podaná predčasne.

24. Skutočnosti zistené v konaní žalovaného boli správne a nepochybné. Napadnuté rozhodnutie bolo
vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a teda bolo zákonné. Nebol žiaden preukázateľný

dôvod na jeho zmenu, zrušenie a vrátenie žalovanému na ďalšie konanie.

IV.
Replika žalobcu

25. Žalobca v replike zo dňa 29.11.2021 v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe.

26. Základnou spornou otázkou bolo to, či bola žiadosť žalobcu podaná riadne alebo jej podanie
sprevádzali také nedostatky, ktoré neboli zo strany žalobcu ani dodatočne odstránené doplnením
žiadosti, a ktoré predstavovali dôvod na zastavenie konania o žiadosti žalobcu. Dôvodom pre zastavenie

konania o žiadosti žalobcu v zmysle vyjadrenia žalovaného mala byť skutočnosť, že podpis A. C. na
plnej moci, ktorou splnomocnil A. B. na podanie žiadosti, bol notársky osvedčený až po podaní tejto
žiadosti. Uvedená skutočnosť pritom podľa žalovaného preukazovala, že A. B. nebol v čase podania
žiadosti vôbec splnomocnený A. C. na tento úkon.

27. Pokiaľ mal žalovaný v úmysle postupovať pri posudzovaní žiadosti žalobcu striktne formálne tak,
ako tomu bolo v prípade žalobcu, žalobca poukázal na zmätočnú a nejednoznačnú formuláciu bodu 1.7
ods. 6 výzvy na predkladanie žiadostí. Formulácia „osoba úradne splnomocnená štatutárnym orgánom
žiadateľa kvalifikovaným elektronickým podpisom“ bola totiž nejasná a nezrozumiteľná, pričom z nejnevyplýval záver žalovaného, že podpis na plnej moci, ktorou osoba oprávnená konať v mene žiadateľa
splnomocňuje na podanie žiadosti tretiu osobu, musí byť overený ešte pred podaním tejto žiadosti.
Naopak, z tejto formulácie pri striktne gramatickom výklade vyplývalo, že splnomocnenec konajúci

za žiadateľa, by mal byť splnomocnený úradne, a teda ad absurdum by mu mal niektorý z orgánov
štátnej správy udeliť plnú moc za štatutárneho zástupcu žiadateľa a k tomu by k udeleniu plnej moci
malo dôjsť ešte aj kvalifikovaným elektronickým podpisom. Toto ustanovenie tak v žiadnom prípade
nevylučovalo možnosť dodatočného osvedčenia podpisu na plnej moci, ktorú žiadateľ udelil tretej osobe
na podanie svojej žiadosti. Posledná veta bodu 1.7 ods. 6 výzvy na predkladanie žiadostí navyše

celkom jednoznačne umožňovala, aby osoba konajúca v mene žiadateľa preukázala svoje oprávnenie
aj iným dokladom, než len „úradne udelenou plnou mocou“, pričom jedinou podmienkou na tento „iný
naskenovaný doklad“ bolo to, že mal preukazovať oprávnenie danej osoby konať v mene žiadateľa.
Keďže absentovala akákoľvek bližšia špecifikácia tohto dokladu, bolo možné usudzovať, že takýmto
dokladom mohla byť aj písomne udelená plná moc podpísaná splnomocniteľom, a to bez úradného
overenia jeho podpisu. Touto žalobca disponoval už v čase podania svojej žiadosti.

28. Žalobca nerozporoval, že nedopatrením z jeho strany došlo k podaniu žiadosti bez priloženej plnej
moci, na čo vo svojom vyjadrení poukazoval aj žalovaný. Túto skutočnosť žalobca včas napravil, pričom
dodatočné doloženie plnej moci s úradne osvedčeným podpisom konateľa žalobcu nebolo v konaní
sporné. Skutočnosť, že A. B. bol splnomocnený na podanie žiadosti už v čase jej podania, bola

z doloženej plnej moci zrejmá. Dňa 30.11.2020 A. C. svoj podpis na plnej moci pred notárkou len uznal
za vlastný, pričom táto plná moc bola podpísaná už dňa 02.09.2020. Konštatovanie žalovaného, že A. B.
nebol ku dňu uzavretia výzvy na predkladanie ponúk žalobcom splnomocnený na podanie žiadosti, bolo
zavádzajúce. Naopak, A. B. v čase podania žiadosti bol preukázateľne osobou riadne splnomocnenou
natentoúkon.Dodatočnénotárskeosvedčeniepodpisusplnomocniteľalenvyvrátiloakékoľvekprípadné

pochybnosti o pravosti tohto podpisu a oprávnenia A. B. podať žiadosť v mene žalobcu.

29. Zo skutočnosti, že žalovaný vyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti o chýbajúcu plnú moc,
vyplývalo, že tento nedostatok bol aj zo strany žalovaného vnímaný ako odstrániteľný a nebol
považovaný za dôvod na automatické zastavenie konania o žiadosti žalobcu.

30. Žalovaný vo vzťahu k žalobcom namietanej absencii odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
poukázal na § 16 ods. 4 zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorý
vylučoval subsidiárnu pôsobnosť správneho poriadku. Žalobca si bol pri podávaní správnej žaloby tejto
skutočnosti plne vedomý a z tohto dôvodu v nej ani neodkazoval na ustanovenia správneho poriadku

upravujúce všeobecné náležitosti rozhodnutia vrátane jeho odôvodnenia.

31. Podľa § 19 ods. 10 a § 20 ods. 3 zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných
fondov malo aj rozhodnutie o zastavení konania obsahovať odôvodnenie. Toto odôvodnenie mohlo
byť jednoduchšie a menej vyčerpávajúce v porovnaní s odôvodnením vyžadovaným podľa správneho

poriadku. Odôvodnenie však aj v tomto prípade muselo minimálne plniť svoju základnú funkciu,
a teda zrozumiteľne vysvetliť, akými právnymi úvahami sa riadil orgán, ktorý dané rozhodnutie vydal.
V predmetnej právnej veci však, ako už bolo v žalobe namietané, z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nebolo zrejmé ani len to, či sa žalovaný pri svojom rozhodovaní zaoberal dodatočne
doloženou plnou mocou alebo vychádzal len z podanej žiadosti. Zrozumiteľné vysvetlenie, akými

úvahami sa žalovaný pri rozhodovaní o zastavení konania o žiadosti žalobcu riadil, bolo obsiahnuté až
vo vyjadrení žalovaného.

V.
Duplika žalovaného

32. Žalovaný v duplike zo dňa 30.10.2023 zotrval na svojom vyjadrení k žalobe, a teda na stanovisku,
že žaloba nebola dôvodná.

33. Z výzvy na predkladanie žiadostí jasne vyplývalo, že ak žiadosť o nenávratný finančný príspevok

nepodáva žiadateľ, tak potom na tento úkon musela byť tretia osoba splnomocnená s úradne overeným
podpisom splnomocniteľa/kvalifikovaným elektronickým podpisom. Ak to takto stanovila výzva na
predkladanie žiadostí, nebolo možné rozporovať účel, prečo tomu tak bolo.34. Vo vzťahu k poslednej vete bodu 1.7 ods. 6 výzvy na predkladanie žiadostí bolo možné uviesť, že táto
sa vzťahovala na odlišné úkony ako na podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok, a to napríklad
na odpoveď na výzvu na objasnenie pochybností alebo podanie odvolania voči rozhodnutiu. Z tohto

dôvodu žalovaný vyvrátil žalobcovu premisu o údajnej absencii bližšej špecifikácie dokladu uvádzanú
v jeho vyjadrení.

35. Vo vyjadrení žalobcu bolo plne zakotvené uznanie jeho pochybenia. Žalobca ani dodatočne nevedel
žalovanému preukázať, že by v čase podania žiadosti o nenávratný finančný príspevok tretia osoba

disponovala úradne osvedčeným podpisom štatutárneho orgánu žalobcu na plnej moci, ktorá ani
len nebola k žiadosti žalobcu priložená. Žalovaný následne odmietol uznať plnú moc, na ktorej bol
podpis legalizovaný až v čase po doručení výzvy na doplnenie žiadosti žalobcu. Pravidlá a podmienky
vzťahujúce sa na proces poskytnutia nenávratného finančného príspevku možno vyznievali príliš
formalisticky, ale platili pre všetkých žiadateľov rovnako.

36. Žalovaný žalobcovi nevedel preukázať, že by ten v čase podania jeho žiadosti nedisponoval
vystavenou plnou mocou na tretiu osobu, ale čo žalobcovi preukázané bolo, bolo to, že v čase podania
jeho žiadosti tretia osoba nedisponovala plnou mocou s úradne osvedčeným podpisom štatutárneho
orgánu žalobcu. Vzhľadom k uvedenému nedostatku sa konanie o žiadosti žalobcu zastavilo podľa § 20
ods. 1 písm. c) zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

37. Napadnuté rozhodnutie spĺňalo náležitosti predpísané zákonom o príspevku z európskych
štrukturálnych a investičných fondov ako aj judikatúrou všeobecných súdov. Z daného titulu bolo
potrebné odmietnuť tvrdenie žalobcu, že prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na
ďalšie konanie by mohlo viesť k pre žalobcu priaznivejšiemu výsledku. Obsah administratívneho spisu

totiž v skutočnosti naozaj odôvodňoval zastavenie konania tak, ako to po celý čas uvádzal žalovaný.

VI.
Konanie na správnom súde

38. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave
(ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského
súduvBratislave,KrajskéhosúduvNitreaKrajskéhosúduvTrnavenasprávnysúdvovšetkýchveciach,
v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. 1S/158/2021 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným
výberom pridelená senátu 6S správneho súdu a je vedená na tomto súde pod sp. zn. BA-1S/158/2021.

39. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel

k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok
podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke
tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.01.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).

VII.
Relevantná právna úprava

40. Podľa § 16 ods. 4 zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov, na
poskytovanie príspevku okrem postupu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania podľa

§ 41 a 41a sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 15, § 24, § 25,
§ 27, § 47 ods. 6 a § 52 všeobecného predpisu o správnom konaní.

41. Podľa § 19 ods. 10 zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov,
písomné rozhodnutie o žiadosti obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.

V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania
rozhodnutia a označenie žiadosti, ktorá bola predmetom konania. Rozhodnutie musí mať odtlačok
úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutievyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu, neobsahuje odtlačok úradnej pečiatky
a podpis, ale je poskytovateľom autorizované podľa osobitného predpisu.

42. Podľa § 20 ods. 1 písm. c) zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných
fondov, poskytovateľ konanie zastaví, ak žiadateľ nepredložil žiadosť riadne, včas a vo forme určenej
poskytovateľom.

43. Podľa § 20 ods. 1 písm. d) zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov,

poskytovateľ konanie zastaví, ak sú pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti a žiadateľ tieto
pochybnosti neodstránil v určenej lehote.

44. Podľa § 22 ods. 7 písm. a) zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov,
odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o zastavení konania.

45.Podľa§24ods.1zákonaopríspevkuzeurópskychštrukturálnychainvestičnýchfondov,rozhodnutie
podľa tohto zákona, ktoré je právoplatné, môže štatutárny orgán poskytovateľa z vlastného podnetu
alebo podnetu žiadateľa preskúmať mimo odvolacieho konania.

VIII.

Právne posúdenie veci správnym súdom

46. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým
žalovaný zastavil konanie vo veci žiadosti žalobcu o poskytnutie nenávratného finančného príspevku
nadväzujúcej na výzvu na predkladanie žiadostí. Úlohou správneho súdu bolo v medziach žalobných

námietok posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,
postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné
námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť
odpovede správneho súdu na tieto námietky.

47.Správnysúdvnadväznostinažalobnénámietkypristúpilvprvomradekposúdeniupreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia, keďže len preskúmateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spravidla
spôsobilé byť predmetom ďalšieho hodnotenia z hľadiska jeho tvrdenej nezákonnosti a vád
administratívneho konania. Skôr, ako by správny súd pristúpil k vlastnému posúdeniu preskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia, pripomína, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné, ak

je zrozumiteľné a ak obsahuje dostatok dôvodov. Naopak, ak je rozhodnutie orgánu verejnej správy
nezrozumiteľné alebo neobsahuje dostatok dôvodov, je rozhodnutím nepreskúmateľným. Rozhodnutie
orgánu verejnej správy je teda nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov s tým, že nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť spravidla predchádza nepreskúmateľnosť
pre nedostatok dôvodov, pretože nezrozumiteľnosť neumožňuje určiť ani to, o čom a ako orgán verejnej

správy rozhodol.

48. O nezrozumiteľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy spravidla pôjde vtedy, ak je rozpor medzi
výrokom a odôvodnením, ak nemožno rozpoznať, ako vôbec orgán verejnej správy vo veci rozhodol, t.j.
v prípade nezrozumiteľnosti prejavu vôle orgánu verejnej správy,

alebo ak je výrok zmätočný z dôvodu jeho vnútornej rozporuplnosti. Rozhodnutie orgánu verejnej správy
môže byť nezrozumiteľné aj vtedy, ak nie je nezrozumiteľnosťou postihnutý samotný výrok, ale jeho
odôvodnenie.

49. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy pre nedostatok dôvodov môže mať,
podobne ako nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy pre nezrozumiteľnosť, rôzne
podoby. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ak nie
je zrejmé, z akých skutkových záverov orgán verejnej správy vychádzal, alebo ak nie je zrejmé,
na základe akých podkladov rozhodnutia dospel orgán verejnej správy k ním konštatovaným

skutkovým záverom a akými úvahami sa riadil pri hodnotení podkladov. Z tohto hľadiska spôsobuje
nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy v rozhodnutí neuvedie
podklady rozhodnutia, z ktorých odvodil skutkové závery. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov aj vtedy, ak orgán verejnej správy nevysvetlil, prečouprednostnil podklady svedčiace o určitom skutkovom závere na úkor podkladov svedčiacich o odlišnom
skutkovom závere.

50. Pri posudzovaní preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy samozrejme nemožno
opomenúť, že eventuálne nedostatky jeho odôvodnenia nie je možné zhojiť doplnením dôvodov, či
zrozumiteľnejším formulovaním dôvodov predmetného individuálneho správneho aktu v správnom
súdnom konaní. Pre správny súd posudzujúci zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je právne
relevantná len argumentácia uvedená v rozhodnutí orgánu verejnej správy (porovnaj napr. rozsudok

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/24/2023 zo dňa 14.12.2023, ods.
32). Inými slovami, písomné vyjadrenie orgánu verejnej správy ako žalovaného v správnom súdnom
konaní nenahrádza odôvodnenie jeho rozhodnutia vo veci (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/9/2017 zo dňa 30.05.2018, ods. 32). Nedostatky odôvodnenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy teda nie je možné konvalidovať vyjadreniami orgánu verejnej správy
ako žalovaného v správnom súdnom konaní (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 10Szak/5/2017 zo dňa 22.05.2017).

51. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v intenciách žalobných námietok posúdiť
preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

52. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaný výzvou na predkladanie žiadostí vyzval na
predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z programu rozvoja vidieka pre
opatrenie „Výnimočná dočasná podpora pre poľnohospodárov“. V nadväznosti na túto výzvu žalobca
predložil žalovanému svoju žiadosť, ktorá ale bola v mene žalobcu podaná inou osobou. Následne
žalovaný vyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti, resp. na objasnenie určitých okolností. V reakcii na

túto výzvu žalobca predložil žalovanému splnomocnenie udelené A. B., z ktorého vyplýva, že je zo dňa
02.09.2020, a že pravosť podpisu A. C. (ako štatutárneho orgánu žalobcu) na tomto splnomocnení bola
osvedčená dňa 30.11.2020. Následne žalovaný napadnutým rozhodnutím konanie o žiadosti žalobcu
zastavil.

53. Správny súd z napadnutého rozhodnutia zistil, že jeho časť označená ako odôvodnenie obsahuje
nasledovný text:

„Platobná agentúra ako poskytovateľ príspevku z EPFRV v rámci konania o žiadosti:

? zastavil v súlade s § 20 ods. 1 písm. c) zákona o príspevku z EŠIF konanie o žiadosti z dôvodu, že
žiadosť nebola
predložená
o riadne, keďže v súlade s podmienkami poskytnutia príspevku žiadosť nebola podpísaná v súlade
s oprávnením konať za spoločnosť, nakoľko v zmysle výzvy na predkladanie žiadostí č. 49/PRV/2020

musia byť žiadosti o nenávratný finančný príspevok podpísané štatutárnym orgánom žiadateľa (v
prípade právnickej osoby v súlade s oprávnením konať za ňu) alebo osobou úradne splnomocnenou
štatutárnym orgánom žiadateľa kvalifikovaným elektronickým podpisom.“

54. Správny súd tak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že ho tvorí iba jedno súvetie,

v ktorom žalovaný konštatoval, že konanie zastavil, pretože žiadosť nebola predložená riadne,
keďže nebola podpísaná v súlade s oprávnením konať za spoločnosť, a že v zmysle výzvy na
predkladanie žiadostí musia byť žiadosti o nenávratný finančný príspevok podpísané štatutárnym
orgánomžiadateľa(vprípadeprávnickejosobyvsúladesoprávnenímkonaťzaňu)aleboosobouúradne
splnomocnenou štatutárnym orgánom žiadateľa kvalifikovaným elektronickým podpisom. Správny súd

pritom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia taktiež zistil, že žalovaný v ňom nijako nepopísal
priebeh administratívneho konania, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Žalovaný sa teda
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako nezmienil o výzve na doplnenie žiadosti žalobcu a ani
o tom, či žalobca na túto výzvu reagoval a ak áno, akým spôsobom na túto výzvu žalobca reagoval.
Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani nijako neuviedol svoje úvahy, ktorými sa riadil pri

hodnotení predloženého splnomocnenia zo dňa 02.09.2020 udeleného A. C. ako štatutárnym orgánom
žalobcu A. B..55. Sumarizujúc doposiaľ uvedené možno konštatovať, že v zmysle odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia žalovaný zastavil konanie o žiadosti žalobcu, pretože žiadosť nebola podpísaná v súlade
s oprávnením konať „za spoločnosť“, a teda za žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu je

však zrejmé, že v nadväznosti na výzvu na doplnenie svojej žiadosti žalobca predložil žalovanému
splnomocnenie zo dňa 02.09.2020 udelené A. C. ako štatutárnym orgánom žalobcu A. B.. Žalovaný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysvetlil, prečo žiadosť žalobcu zo dňa 18.09.2020,
ktorú v mene žalobcu podal A. B., neakceptoval, keď sám v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol,
že v zmysle výzvy na predkladanie žiadostí mohla žiadosť podpísať aj „osoba úradne splnomocnená

štatutárnym orgánom žiadateľa“, ktorá skutočnosť nasvedčuje tomu, že pri podaní predmetnej žiadosti
mohla žalobcu ako žiadateľa zastúpiť ním splnomocnená osoba. Napadnuté rozhodnutie je tak
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

56. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako
nevyjadril k splnomocneniu zo dňa 02.09.2020 udelenému A. C. ako štatutárnym orgánom žalobcu

A. B., ktoré mu predložil žalobca dodatočne v reakcii na jeho výzvu na doplnenie žiadosti žalobcu.
Toto splnomocnenie pritom nemožno považovať za písomnosť, ktorá by v skutkových a právnych
okolnostiach preskúmavanej právnej veci bola celkom zjavne bez relevancie pre rozhodnutie v tejto
právnej veci. Bolo preto potrebné, aby sa k tomuto splnomocneniu žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vyjadril a vysvetlil úvahy, ktorými sa riadil pri jeho hodnotení. Ak tak neurobil, zaťažil svoje

rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

57. Ak žalovaný vo vyjadrení k žalobe ako aj v duplike relatívne podrobne vysvetľuje dôvody zastavenia
konania o žiadosti žalobcu, a teda dôvody, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia, správny
súd pripomína, že nemohol pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho

preskúmateľnosti prihliadať na eventuálne následné vyjadrenia alebo teda vyjadrenia žalovaného,
ktorých materiálny obsah nebol premietnutý do samotného napadnutého rozhodnutia. Inými slovami,
pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho preskúmateľnosti mohol správny
súd vychádzať len z obsahu samotného napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že skutočnosť, že nedostatky odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné

konvalidovať vyjadreniami orgánu verejnej správy ako žalovaného v správnom súdnom konaní, úzko
súvisí s normatívne ustanovenou relatívne krátkou lehotou, v rámci ktorej musí žalobca vymedziť
žalobné námietky v rámci všeobecnej správnej žaloby. Ak by orgán verejnej správy ako žalovaný mohol
dodatočne v priebehu správneho súdneho konania dopĺňať dôvody svojho rozhodnutia, mohol by potom
takýmto postupom zmariť právo dotknutej fyzickej osoby alebo právnickej osoby efektívne sa domáhať

ochrany svojich verejných subjektívnych práv v rámci správneho súdnictva.

58. Pokiaľ žalovaný namietal, že napadnuté rozhodnutie vydal podľa zákona o príspevku z európskych
štrukturálnych a investičných fondov, a nie podľa správneho poriadku, správny súd uvádza, že táto
skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania nijako sporná. Spor medzi účastníkmi konania nebol ani

ohľadne toho, či napadnuté rozhodnutie bolo vypracované a vydané na základe predpísaného vzoru
Centrálneho koordinačného orgánu. Žalobca totiž nijako nenamietal tvrdenie žalovaného, že napadnuté
rozhodnutie bolo vypracované a vydané na základe predpísaného vzoru Centrálneho koordinačného
orgánu. Okolnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo „vypracované a vydané“ podľa vzoru Centrálneho
koordinačného orgánu, však nijako nezbavovala žalovaného povinnosti svoje rozhodnutie náležite

odôvodniť.

59. V nadväznosti na poukaz žalovaného na § 16 ods. 4 a § 19 ods. 10 zákona o príspevku
z európskych štrukturálnych a investičných fondov správny súd uvádza, že náležitosti rozhodnutia
o žiadosti o nenávratný finančný príspevok vydaného v konaní podľa zákona o príspevku z európskych

štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „rozhodnutie o žiadosti o nenávratný finančný príspevok“)
upravuje § 19 ods. 10 uvedeného zákona. V zmysle tejto právnej normy má rozhodnutie o žiadosti
o nenávratný finančný príspevok obsahovať odôvodnenie, ktorého náležitosti ale zákon o príspevku
z európskych štrukturálnych a investičných fondov nijako bližšie neupravuje. Možno však konštatovať,
že odôvodnenie rozhodnutia o žiadosti o nenávratný finančný príspevok z povahy veci musí byť

zrozumiteľné a dostatočné. Len tak môže časť rozhodnutia orgánu verejnej správy označená ako
„odôvodnenie“ plniť účel, ktorému má slúžiť. Uvedeným požiadavkám ale (v zmysle už uvedeného)
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá.60. Pokiaľ žalovaný vo vzťahu k nárokom na odôvodnenie jeho rozhodnutia o žiadosti o nenávratný
finančný príspevok poukázal na závery prezentované v správnej súdnej praxi, konkrétne v rozsudku
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/169/2017 a sp. zn. 2S/40/2017, správny súd v prvom rade

pripomína, že otázka preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy sa musí posudzovať
v skutkových a právnych okolnostiach určitej konkrétnej právnej veci. Odôvodnenie rozhodnutia orgánu
verejnej správy ostatne totiž má (okrem iného) reflektovať osobitosti skutkových a právnych okolností
určitej konkrétnej právnej veci. Preto je potrebné k vzťahovaniu aprobovania odôvodnenia určitého
konkrétnehorozhodnutiaorgánuverejnejsprávyvrámcisprávnehosúdnehoprieskumunaodôvodnenie

iného rozhodnutia orgánu verejnej správy pristupovať skôr zdržanlivo.

61. Pokiaľ žalovaný vo vzťahu k nárokom na odôvodnenie jeho rozhodnutia o žiadosti o nenávratný
finančný príspevok poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/169/2017 a sp. zn.
2S/40/2017, správny súd taktiež pripomína, že týmito rozsudkami, ktoré sú mu známe z jeho úradnej
činnosti,niejevtomtosprávnomsúdnomkonaníviazaný,keďžeišloorozsudkyvydanévoveciachžalôb

subjektov odlišných od žalobcu v tejto preskúmavanej právnej veci. V konaniach, v ktorých boli vydané
vyššie uvedené rozsudky Krajského súdu v Bratislave, predmetom správneho súdneho prieskumu
navyše boli rozhodnutia o neschválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Tieto
preskúmavané rozhodnutia o neschválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku
obsahovali odôvodnenie odlišné od odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako to vyplýva z ich popisu

v odôvodnení vyššie uvedených rozsudkov Krajského súdu v Bratislave. Inými slovami, vyššie uvedené
rozsudky Krajského súdu v Bratislave sa týkali právnych vecí s odlišným skutkovým a právnym stavom.

62. V nadväznosti na poukaz žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
2S/169/2017 a sp. zn. 2S/40/2017 správny súd taktiež uvádza, že v aktuálnej správnej súdnej

praxi sa nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy vníma ako dôvod na jeho zrušenie
bez toho, aby správny súd pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (napr.
rozsudok správneho súdu sp. zn. BA-2S/253/2020 zo dňa 18.08.2025, sp. zn. TT-14S/128/2022 zo dňa
29.04.2025, sp. zn. BA-2S/304/2022 zo dňa 29.04.2025 a sp. zn. BA-6S/225/2021 zo dňa 09.04.2025).

63. V nadväznosti na poukaz žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/169/2017
a sp. zn. 2S/40/2017 správny súd pre úplnosť uvádza, že nijako nespochybňuje, že odôvodnenie
rozhodnutia orgánu verejnej správy môže byť v závislosti od skutkových a právnych okolností určitej
konkrétnej právnej veci aj len stručné a výnimočne aj mimoriadne stručné. Aj prípadne stručné alebo
mimoriadne stručné odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy však musí byť zrozumiteľné

adostatočneodôvodnené.Orgánverejnejsprávypritomskutočne,akotoostatnenaznačujevovyjadrení
k žalobe aj žalovaný, v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania. Orgán verejnej správy však v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dať odpoveď
na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, a to aj na otázky takéhoto charakteru, ktoré účastník
konania síce explicitne neformuloval, ale celkom dôvodne na ne vzhľadom na skutkové a právne

okolnosti určitej konkrétnej právnej veci mohol očakávať odpoveď. V preskúmavanej právnej veci pritom
charakter otázky, ktorá má pre vec podstatný význam, mala otázka, či možno žiadosť žalobcu považovať
za riadne podanú vzhľadom na splnomocnenie zo dňa 02.09.2020 udelené A. C. ako štatutárnym
orgánom žalobcu A. B., ktoré splnomocnenie žalobca dodatočne predložil žalovanému, pričom na túto
otázku žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedal žiadnu odpoveď, ktorú by bolo možné

preskúmať zo strany správneho súdu.

64. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe naznačuje, že rozhodnutie orgánu verejnej správy sa
nezrušuje len preto, aby sa zopakoval proces, ak zopakovanie procesu nemôže viesť k rozhodnutiu,
ktoré by bolo pre žalobcu priaznivejšie, správny súd uvádza, že takýto záver skutočne vyplýva

zo súdnej praxe. K aplikovaniu tohto všeobecného východiska je potrebné v rámci správneho
súdnictva pristupovať samozrejme s prihliadnutím k skutkovým a právnym okolnostiam určitej konkrétnej
preskúmavanej právnej veci. Predmetný záver pritom nemožno interpretovať spôsobom, ktorý by viedol
k aprobovaniu rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého odôvodnenie fakticky popiera účel, ktorému
má odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy slúžiť.

65. Pokiaľ žalovaný namietal predčasnosť podania žaloby z dôvodu, že žalobca nevyužil možnosť
podania podnetu na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania,
táto jeho námietka nebola dôvodná. Z § 24 ods. 1 zákona o príspevku z európskych štrukturálnycha investičných fondov je totiž zrejmé, že podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia mimo
odvolacieho konania je v ňom konštruovaný ako mimoriadny opravný prostriedok, t.j. ako opravný
prostriedok, ktorý možno uplatniť proti právoplatnému rozhodnutiu. Uvedený záver jednoznačne vyplýva

z textácie predmetnej právnej normy, podľa ktorej rozhodnutie, podľa zákona o príspevku z európskych
štrukturálnych a investičných fondov, ktoré je právoplatné, môže štatutárny orgán poskytovateľa
z vlastného podnetu alebo podnetu žiadateľa preskúmať mimo odvolacieho konania. Vyčerpanie
mimoriadneho opravného prostriedku však nie je podmienkou prípustnosti správnej žaloby. Podmienkou
prípustnosti správnej žaloby je v intenciách § 7 písm. a) SSP vyčerpanie všetkých riadnych opravných

prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný právny predpis. V preskúmavanej právnej veci pritom
žalobca nemohol uplatniť riadny opravný prostriedok, t.j. odvolanie, ako to ostatne správne konštatoval
aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe.

66. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné,
a preto ho postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

67. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu vyjadreným v tomto
rozsudku. Úlohou žalovaného bude opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu a toto rozhodnutie náležite,
t.j. zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu, odôvodniť.

68. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

69. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom

konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.