Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100230
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra
Molčana v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XX, XXX XX C.,
právne zastúpený: Advokácia GYŐRFI s.r.o., so sídlom Francisciho 271/11, 982 01 Tornaľa, IČO:
55 132 049, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský
dopravný inšpektorát, so sídlom 9. mája 1, 974 01 Banská Bystrica, za vstupu: Okresná prokuratúra
Rimavská Sobota, so sídlom Jesenského 1, 979 80 Rimavská Sobota, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KD12-2-002/2024 zo dňa 13.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Okresnej prokuratúre Rimavská Sobota právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1) Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Rimavskej Sobote, Okresný dopravný inšpektorát v
Rimavskej Sobote (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) dňa 20.07.2023 obdržal protest
prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podaný proti právoplatnému rozhodnutiu – Bloku na
pokutu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rimavskej Sobote č. bloku A 22 008117907 zo dňa
19.04.2023apodľa§24ods.5zákonač.153/2001Z.z.oprokuratúre(ďalejajlen„Zákonoprokuratúre“)
rozhodnutím č. ORPZ-RS-ODI1-52/2023-P zo dňa 14.12.2023 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“)

rozhodol tak, že právoplatné rozhodnutie – Blok na pokutu Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Rimavskej Sobote č. bloku A 22 008117907 zo dňa 19.04.2023 (ďalej aj len „Blok na pokutu“) zrušil
a protestu prokurátora vyhovel.

2) Z vyššie uvedeného Bloku na pokutu vyplýva, že žalobca bol uznaný vinným z priestupku podľa § 22
ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon
o priestupkoch“) za porušenie ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o cestnej
premávke“), za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30,- Eur.3)ProkurátorOkresnejprokuratúryRimavskáSobotasvojprotestodôvodnilokreminéhotým,žesprávny
orgán sa pri vydávaní Bloku na pokutu dôsledne neriadil ustanoveniami § 22 ods. 1 písm. g) a § 84
ods. 1 Zákona o priestupkoch a rovnako ani ustanovením § 3 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 71/1957 Zb.

o správnom konaní (ďalej aj len „Správny poriadok“), teda nedostatočne ustálil skutkový stav, následkom
čoho rozhodnutie správneho orgánu nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Z Bloku na
pokutu nezaplatenú na mieste, prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota zistil, že správny
orgán podľa § 84 ods. 1 Zákona o priestupkoch uložil blokovú pokutu žalobcovi vo výške 30,- Eur za
spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) Zákona o priestupkoch pre porušenie ustanovenia

§ 17 ods. 1 Zákona o cestnej premávke. Vec bola ustálená ako škodová udalosť. Poškodený sa v
čase objasňovania priestupku na kritickom mieste nesťažoval na zdravotné problémy v súvislosti so
škodovou udalosťou. Preskúmaním lekárskych správ však prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská
Sobota zistil, že zdravotné problémy poškodeného, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou, sa prejavili až vo večerných hodinách v mieste jeho trvalého bydliska dňa 19.04.2023.
Dôsledným preskúmaním veci mal prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota za to, že správny

orgán v napadnutom blokovom konaní z objektívnych príčin neodôvodnene nezohľadnil možnosť vzniku
ublíženia na zdraví, a teda nevzal pri rozhodovaní do úvahy možnosť spáchania priestupku proti
plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch, nakoľko
mal za to, že k vzniku ublíženia na zdraví bolo potrebné túto priestupkovú vec vybaviť v režime dopravnej
nehody, čím je na mieste potrestanie páchateľa priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o

priestupkoch a nie podľa § 22 ods. 1 písm. 1) Zákona o priestupkoch. Pri ukladaní blokovej pokuty v
danom štádiu správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho vydal nezákonné
rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že zdravotné problémy poškodeného, ktoré vznikli
v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou sa prejavili až vo večerných hodinách v mieste jeho trvalého
bydliska dňa 19.04.2023, t.j. v čase, kedy priestupcovi už bola právoplatne uložená bloková pokuta vo

výške 30,- Eur. Následkom uvedeného správny orgán v blokovom konaní z objektívnych dôvodov nezistil
spoľahlivo skutkový stav veci. Z uvedených dôvodov prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota
žiadal, aby správny orgán zrušil rozhodnutie – Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. bloku A 22
008117907 zo dňa 19.04.2023, vo veci konal znovu a vec posúdil ako priestupok podľa § 22 ods.
1 písm. g) Zákona o priestupkoch.

4) Prvostupňový správny orgán okrem vyššie uvedeného Bloku na pokutu pri rozhodovaní o proteste
prokurátora vychádzal i z ďalších listinných dôkazov, a to Záznamu o preverení oznámenia – škodovej
udalosti zo dňa 19.04.2023 pod č.p.: ORPZ-RS-ODI1-41- 069/2023, Potvrdenia o práceneschopnosti
poškodeného A. D. E., nar. XX.XX.XXXX, Úradného záznamu k nehode pre zamestnávateľa zo dňa

20.04.2023, Ambulantnej správy z ošetrenia poškodeného v deň dopravnej nehody dňa 19.04.2023,
Potvrdenia o ukončení práceneschopnosti ku dňu 19.05.2023, ako aj zo Záznamu o následnej
ambulantnej kontrole poškodeného.

5) Prvostupňový správny orgán ďalej konkretizoval, že orgánom policajného zboru bola Blokom na

pokutu žalobcovi uložená pokuta za priestupok, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 19.04.2023 v čase
okolo 11.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Octavia, evidenčné č. E., po
ceste I. triedy č. 16 medzi obcou Ožď'any a časťou obce Ožďany – Čierna Lúka v smere na Čiernu Lúku,
kde v 314,00 km bol účastníkom škodovej udalosti, kde vodič/žalobca nedodržal bezpečnú vzdialenosť
za vozidlom továrenskej značky Ford Fiesta, evidenčného č. F., ktoré viedol vodič A. D. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E., F. G. XXXX/XX a prednou časťou svojho vozidla narazil do zadnej časti vozidla
Ford Fiesta, ktoré po náraze skončilo v pravej priekope v smere jazdy. Na mieste škodovej udalosti
nebolo zistené usmrtenie alebo zranenie osôb, nebolo zistené poškodenie cesty, alebo všeobecne
prospešného zariadenia, nebol zistený únik nebezpečných vecí, na niektorom zo zúčastnených vozidiel
vrátane prepravovaných vecí, alebo na inom majetku nevznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca

jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (3.990,- Eur), u zúčastnených vodičov na
škodovej udalosti nebolo preukázané požitie alkoholu, alebo iných návykových látok, pričom účastníci
škodovej udalosti sa neodmietli podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia. Zároveň sa dohodli na jej
zavinení. Vec bola riešená ako škodová udalosť.

6) Žalobcovi ako účastníkovi škodovej udalosti bol za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. 1) Zákona
o priestupkoch spáchaný porušením § 17 ods. 1 Zákona o cestnej premávke uložený Blok na pokutu
nezaplatenú na mieste prvostupňovým správnym orgánom, nakoľko vodič je povinný za vozidlom idúcimpred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo,
ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.

7) Dňa 20.04.2023 bola na Okresný dopravný inšpektorát, Okresného riaditeľstva policajného zboru
v Rimavskej Sobote doručená fotokópia predbežnej lekárskej správy o zranení A. D. E., ku ktorému
došlo pri škodovej udalosti dňa 19.4.2023 okolo 11:00 hod., v ktorej ošetrujúci lekár D. H. D. uviedol,
že účastník nehody utrpel zranenia, a to vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice, pričom z dôvodov
uvedených zranení bol poškodený od 20.4.2023 do 18.05.2023 práceneschopný.

8) Z vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva, že predmetná Bloková pokuta bola uložená
neoprávnene, keďže v čase spáchania opísaného skutku sa malo jednať o dopravnú nehodu v zmysle
§ 64 Cestného zákona a k naplneniu znakov skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g)
Zákona o priestupkoch a nie o škodovú udalosť.

9) V závere prvostupňového rozhodnutia Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Rimavskej Sobote ako prvostupňový správny orgán po preskúmaní protestu
prokurátora ako aj predloženého priestupkového spisu dospel k záveru, že oprávnený policajt pri vydaní
Bloku na pokutu z objektívnych príčin nezohľadnil možnosť vzniku ublíženia na zdraví a teda nevzal pri
rozhodovaní do úvahy možnosť spáchania priestupku proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky

podľa § 22 hod. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch, keďže mal za to, že k vzniku ublíženia na zdraví
nedošlo a vec bolo potrebné vybaviť v režime dopravnej nehody, čím bolo na mieste potrestanie
páchateľa priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona priestupkoch a nie podľa § 22 ods. 1 písm.
1) Zákona o priestupkoch. Prvostupňový správny orgán v konaní o proteste prokurátora uzavrel, že
porušenie zákona, na ktoré prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota vo svojom proteste

poukázal dostatočne odôvodnilo vyššie uvedené rozhodnutie zrušiť a protestu prokurátora v plnom
rozsahu vyhovieť. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu

10) Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BB-KDI2-2-002/2024 zo dňa 13.02.2024
(ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie č. ORPZ-RS-ODI1-52/2023-P zo dňa
14.12.2023 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný
vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiavprvomradezosumarizovalpriebehkonania,ktorýjehovydaniu
predchádzalo, ako i námietky obsiahnuté v žalobcom podanom odvolaní.

11) Žalovaný považoval listinné dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise za hodnoverné, lebo
boli získané zákonným spôsobom a tvrdenie žalobcu o tom, že „protest prokurátora nie je akýmsi
„poloriadnym“ opravným prostriedkom, ktorým je sa možné domáhať opätovného posúdenia veci
za účelom dosiahnutia iného výsledku pri teoretickej prezumpcii iného možného výsledku napriek

tomu, že predchádzajúcim postupom správneho orgánu nebola objektívne porušená právna norma“ za
irelevantné. Mal za to, že protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva
dozor nad dodržiavaním zákonov orgánmi verejnej správy, ktorého obligatórnou náležitosťou je aj
návrh na zrušenie nezákonného rozhodnutia, v danom prípade Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste
za skutok, ktorého sa dopustil žalobca, ktorý mal byť podľa protestu prokurátora kvalifikovaný ako

priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch.

12) Žalovaný mal taktiež za to, že ustanovenie § 22 ods. 1 písm. c) Zákona o prokuratúre umožňuje
prokurátorovi podať protest aj proti bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorým bol porušený zákon
alebo iný všeobecne záväzný predpis. Je zjavné, že uloženou pokutou bol zákon porušený, keďže

v danom prípade nedošlo k nesprávnemu posúdeniu konania žalobcu a toto konanie nemalo byť
kvalifikované ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch.

13) V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán v
danom prípade postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, okrem iného aj v

zmysle Zákona o prokuratúre a Správneho poriadku, pričom pri ich aplikácii vychádzal zo základných
zásad konania, presne zistil skutočný stav veci a tento zodpovedá reálnej skutočnosti. Žalovaný je toho
názoru, že prvostupňový správny orgán sa nedopustil žiadnych pochybností, ktoré by predstavovali takú
vadu,ktorábymohlamaťvplyvnazákonnosťnapadnutéhorozhodnutia.Žalovanývyhodnotilpredloženédôkazy v duchu zásady každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru,
že prvostupňový správny orgán podľa § 24 ods. 5 Zákona o prokuratúre na základe protestu prokurátora
Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote vydal rozhodnutie o proteste prokurátora vecne správne.

14) Žalovaný poukázal na to, že žalobca vo svojom odvolaní okrem iného uviedol, že „ad absurdum“
by bolo možné napadnúť protestom akékoľvek právoplatné rozhodnutie správneho orgánu pre
nesúhlas s jeho výsledkom s odvolaním sa na neskoršie zistenú okolnosť, ktorej existencia je v
čase blokového konania v kontexte pretrhnutej príčinnej súvislosti (údajne iba večer sa prejavené
zranenia) nedokázateľná, a ktorá v čase blokového konania nielenže prítomná nebola (zranenie), ale

bola dotknutou osobou výslovne popretá v zázname o preverení škodovej udalosti zo dňa 19.04.2023,
v ktorej žalobca aj poškodený svojimi podpismi písomne potvrdili, že nebolo zistené usmrtenie alebo
zranenie osôb.

15) V kontexte vyššie uvedenej námietky žalobcu žalovaný zdôraznil, že všetky listinné dôkazy
predložené do administratívneho spisu považuje za hodnoverné a dôveryhodné, lebo boli získané

zákonným spôsobom a tvrdenia žalobcu o tom, že „ad absurdum“ by tak bolo možné protestom
napadnúť akéhokoľvek právoplatné rozhodnutie správneho orgánu pre nesúhlas s jeho výsledkom
za právne irelevantné. Žalovaný má za to, že zo spisového materiálu vyplýva, že Okresný dopravný
inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rimavskej Sobote podal návrh na podanie
protestu prokurátora, nakoľko na základe predložených ambulantných správ A. D. E. dospel k záveru,

že zo strany povereného policajta došlo k porušeniu zákona a preto navrhol vydať protest prokurátora
proti uloženej Blokovej pokute, keďže táto bola uložená neoprávnene. Na základe uvedeného prokurátor
Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote preskúmaním Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste a na
vec sa vzťahujúcich sa príloh predložených správnym orgánom zistil, že správny orgán nedostatočne
ustálil skutkový stav veci, následkom čoho rozhodnutie správneho orgánu nevychádzalo zo spoľahlivo

zisteného stavu veci a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím
o proteste prokurátora vyhovel protestu prokurátora a rozhodnutie – Blok na pokutu nezaplatenú na
mieste zrušil. Žalovaný na základe listinných dôkazov zastáva názor, že v danom prípade nie sú
pochybnosti o dôkazoch, ktoré obsahuje predložený spisový materiál, bez ohľadu na to, z akého zdroja
tieto dôkazy pochádzajú, pričom boli zadovážené a vykonané zákonným spôsobom a nie je nutné k

nim priraďovať ďalšie dôkazy. Iba v prípade pochybností je nevyhnutné zadovažovať ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočného stavu, pričom v danom prípade však ani prvostupňový správny orgán, ako ani
odvolacíorgánozistenomskutočnomstavepochybnostinemá,apretopovažujenapadnutérozhodnutie
o proteste prokurátora za rozhodnutie zákonné, keďže mal hodnoverným spôsobom za preukázané, že
poverený policajt na mieste inkriminovanej udalosti v cestnej premávke dňa 19.04.2023 z objektívnych

dôvodov nezistil skutočný stav veci, a to s poukazom na absenciu informácie o zdravotnom stave
poškodeného A. D. E..

16) Žalovaný ďalej námietku žalobcu o tom, že neskoršie zistená okolnosť, ktorej existencia je v
čase blokového konania v kontexte pretrhnutej príčinnej súvislosti (údajne iba večer sa prejavené

zranenia) nedokázateľná, a ktorá v čase blokového konania nielenže prítomná nebola (zranenie), ale
bola dotknutou osobou výslovne popretá v zázname o preverení škodovej udalosti zo dňa 19.04.2023,
v ktorej žalobca aj poškodený svojimi podpismi písomne potvrdili, že nebolo zistené usmrtenie alebo
zranenie osôb považuje za právne irelevantnú. Žalovanému je z úradnej činnosti totiž známe, že pri
tomto type zranenia je príznačné, že bolestivosť tesne po úraze je menšia (v čase, keď došlo k spísaniu

záznamu o preverení škodovej udalosti), pričom bolestivosť zranenia sa postupne zväčšuje (lekárske
vyšetrenie dňa 19.04.2023 v čase o 20.29 hod.) a preto je časté, že poškodení navštívia lekára až s
odstupom niekoľkých hodín, alebo dní po úraze pre pretrvávajúce, či stupňujúce sa bolesti, čo v tomto
prípade vyplýva aj z jednotlivých ambulantných správ, ktoré do konania doložil poškodený.

17) Žalovaný ako odvolací orgán má za to, že tvrdenia žalobcu, v ktorých poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/34/2014 zo dňa 01.12.2015 v časti, že „...Hore
načrtnutý charakter zaraďuje blokové konanie do skupiny skrátených správnych konaní. Súhlas
páchateľa prelamuje zásady správneho konania (najmä § 3 a 4 Správneho poriadku v spojení s § 51 zák.
č. 372/1990 Zb.), a to najmä zásadu materiálnej pravdy, v prospech dohodnutej, a tým aj nevyvrátiteľnej

domnienky naplnenia všetkých prvkov skutkovej podstaty priestupku (tzn. subjektu, subjektívnej stránky,
objektu ako aj objektívnej stránky) vrátane posúdenia charakteru skutku, riadneho zistenia skutkového
stavu, osoby obvinenej z priestupku a riadnosti uloženej sankcie prostredníctvom pokuty. Práve
citovaná domnienka navyše nepochybne potvrdzuje zákonnosť blokového konania, lebo pochybnosti ouvedených prvkoch, tzn. posúdenie skutku ako priestupku, riadneho zistenia skutkového stavu vrátane
osobyobvinenejzpriestupkutvoriavzmysle§76ods.1zák.č.372/1990Zb.zákonnéprekážkynaďalšie
pokračovanie priestupkového konania..“ považuje za účelové a vyňaté z celkového chápania kontextu

konania, o ktorom súd rozhodoval, nakoľko v predmetnom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky
okrem iného zdôraznil, že „...podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj
žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, je skutková otázka vedomosti
žalobcu, že spáchal mu prisudzovaný priestupok, a to najmä cez jeho identifikačné údaje a pripojený
podpis. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia...“. Na základe

uvedeného má žalovaný za to, že nie je možné dávať do priamej súvislosti uvedený rozsudok, v ktorom
sám žalobca spochybňuje blokové konanie, ktoré bolo vedené voči jeho osobe s blokovým konaním
žalobcu v danej veci, keďže žalobca inkriminovanou udalosťou v cestnej premávke zo dňa 19.04.2023
spôsobil A. D. E. zranenia, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, a ktoré sa prejavili
až vo večerných hodinách v mieste jeho trvalého bydliska, čo vyplýva z ambulantných správ, ktoré do
konania doložil poškodený. Žalovaný opätovne zdôraznil, že v blokovom konaní poverený policajt z

objektívnych príčin nezistil náležite skutočný stav veci, keď neodôvodnene nezohľadnil možnosť vzniku
ublíženia na zdraví.

18) Žalobca vo svojom odvolaní okrem vyššie uvedeného uviedol, že o právoplatnom rozhodnutí v
blokovom konaní platí nevyvrátiteľná domnienka správnosti rozhodnutia a správnosti postupu, ktorý mu

predchádzal. Podľa názoru žalobcu, z tejto zásady prichádza do úvahy iba jedna výnimka, a to v prípade,
ak by sa jednalo o nulitné rozhodnutie; v tomto prípade je však nulita vylúčená.

19) Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán vystihol podstatu veci a odôvodnenie jeho
rozhodnutia nezaťažuje bezvýznamnými údajmi a úvahami, ktoré by ho robili nezrozumiteľným.

Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je zrozumiteľné a prvostupňový správny orgán v jeho
odôvodnení presvedčivo koncentroval účinok celého konania. Žalovaný je toho presvedčenia, že zo
spisového materiálu vyplýva, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, nakoľko rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu je v súlade so zákonom, keďže sa prvostupňový správny orgán
posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré i náležite

odôvodnil. Žalovaný taktiež poukázal na to, že prvostupňový správny orgán sa nedopustil ani žiadnych
procesných pochybností, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
vydaného rozhodnutia.
20) V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že po preskúmaní protestu prokurátora
ako aj predloženého administratívneho spisu dospel k záveru, že poverený policajt oddelenia Okresného

dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rimavskej Sobote pri vydaní Bloku
na pokutu nezaplatenú na mieste č. bloku A 22008117907 zo dňa 19.04.2023 postupoval v rozpore so
zákonom. Oprávnený policajt nezistil spoľahlivo skutočný stav veci, keď kvalifikoval protiprávne konanie
žalobcu ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) Zákona
o priestupkoch. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že poverený policajt Okresného dopravného

inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rimavskej Sobote pri vydaní vyššie uvedeného
rozhodnutia postupoval v rozpore s ustanovením § 84 ods. 1 Zákona o priestupkoch, keď nezistil z
objektívnych dôvodov na mieste udalosti dňa 19.04.2023 skutočný stav veci s poukazom na absenciu
informácie o zdravotnom stave poškodeného A. D. E., čo možno hodnotiť ako v rozpore so zákonom.
Žalovaný v odvolacom konaní o rozhodnutí o proteste prokurátora zastáva názor, že porušenia zákona,

na ktoré upozornil prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote vo svojom proteste dostatočne
odôvodňujú protestu prokurátora v plnom rozsahu vyhovieť a Blok na pokutu nezaplatenú na mieste
zrušiť.

Správna žaloba – žalobné body

21) Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového aj
napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu, protestom prokurátor preskúmava výlučne zákonnosť
postupu, teda súlad alebo nesúlad s objektívnym právom t.j. s predpísaným postupom, a neposudzuje
či orgán verejnej správy v rámci zákonom povolenej úvahy postupoval „dobre“ alebo „zle“, nakoľko

podľa § 21 ods. 2, písm. a) Zákona o prokuratúre „Prokurátor nepreskúmava účelnosť, hospodárnosť
a vhodnosť rozhodovania a postupu orgánov verejnej správy podľa odseku 1 písm. a) a b)“. Žalobca
zdôraznil, že na vyhovenie protestu je potrebné preukázať jednoznačné porušenie právnej normy a nie
teoretizovať nad možným iným výsledkom v prípade postupu, na aplikáciu ktorého podľa presvedčeniažalobcu neboli splnené zákonné podmienky, keďže na Zázname o preverení škodovej udalosti zo dňa
19.04.2023, žalobca ako aj poškodený svojimi podpismi písomne potvrdili, že nebolo zistené usmrtenie
alebo zranenie osôb.

22) Protest prokurátora nie je akýmsi „poloriadnym“ opravným prostriedkom, ktorým je možné domáhať
sa opätovného posúdenia veci za účelom dosiahnutia iného záveru pri teoretickej prezumpcii iného
možného výsledku napriek tomu, že postupom správneho orgánu nebola objektívne porušená právna
norma. „Ad absurdum“ by tak bolo možné napadnúť protestom akékoľvek právoplatné rozhodnutie

správneho orgánu pre nesúhlas s jeho výsledkom, s odvolaním sa na neskôr zistenú okolnosť, ktorej
existencia v čase blokového konania v kontexte pretrhnutej príčinnej súvislosti (údajne iba večer sa
prejavené zranenia) je nedokázateľná a ktorá (zranenie) v čase blokového konania nielenže nebola
prítomná, ale jej existencia bola dotknutou osobou výslovne popretá. Zjednodušene povedané, na
to, aby bol daný prípad napadnuteľný protestom prokurátora pre porušenie § 84 ods. 1 Zákona o
priestupkoch, je potrebné preukázať nie to, že skutkový stav nebol spoľahlivo zistený, lebo sa neskôr

preukázal možný opak napriek správnemu postupu policajta, ale je potrebné preukázať to, že stav nebol
spoľahlivo zisťovaný tým, že policajt nepostupoval tak, aby ho spoľahlivo zistil.

23) Protest prokurátora nie je opravným prostriedkom (prostriedkom opravy výsledku konania), ktorého
účelom je opätovné prejednanie veci z dôvodu, že „vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy,

ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia
účastníka konania“. Takýto postup prislúcha iba inštitútu obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a)
Správneho poriadku, pričom ale podľa § 84 ods. 3 Zákona o priestupkoch: „proti blokovému konaniu sa
nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania.“. Vyhovením protestu
prokurátorabysaobišliustanoveniaoopravnýchprostriedkochprotirozhodnutiamvydanýchvblokovom

konaní.

24) Podľa názoru žalobcu, to, že žalovaný považuje protest prokurátora za akýsi riadny opravný
prostriedok za účelom dosiahnutia iného výsledku v správnom konaní voči žalobcovi dokazuje aj to, že
žalovaný v odôvodnení napádaného rozhodnutia uviedol, že „Odvolací orgán zastáva stanovisko, že

v blokovom konaní účastníka konania poverený policajt z objektívnych príčin nezistil náležite skutočný
stav veci, keď neodôvodnene nezohľadnil možnosť vzniku ublíženia na zdraví.“ Týmto žalovaný len
potvrdzuje, že konanie policajta pri riešení veci blokovou pokutou bolo z hľadiska jeho postupu úplne
správne. Preto žalobca nevidí priestor pre protest prokurátora iba preto, že sa teoreticky môže dostaviť
aj iný záver, vzhľadom na skutočnosti zistené bez zavinenia policajta neskôr.

25) Zákon zo strany správneho orgánu podľa názoru žalobcu jednoznačne porušený nebol. Ak aj vyšla
najavo nová skutočnosť, ktorá by teoreticky odôvodňovala iný záver, ktorá ale na mieste nebola známa
a bola popretá poškodeným, k vzniku tejto došlo mimo sféry správneho orgánu, preto túto skutočnosť
nie je možné správnemu orgánu pripísať ako porušenie jeho povinnosti. Uvedené tiež narúša právnu

istotu a legitímne očakávania žalobcu o tom, že jeho vec bola riadne a právoplatne rozhodnutá, a
bez jeho zavinenia by malo dôjsť k opätovnému prejednaniu jeho veci na podnet úplne cudzej osoby
(prokurátora), ktorá nebola ani účastníkom priestupku ani orgánom ho prejednávajúcim.

26) Žalobca sa tiež pridržiaval rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky p. zn. 1Sžd/34/2014

zo dňa 01.12.2015, ktorý k zásadnej nenapadnuteľnosti rozhodnutia v blokovom konaní uviedol
nasledovné: „Hore načrtnutý charakter zaraďuje blokové konanie do skupiny skrátených správnych
konaní. Súhlas páchateľa prelamuje zásady správneho konania (najmä § 3 a 4 Správneho poriadku v
spojení s § 51 zák. č. 372/1990 Zb.), a to najmä zásadu materiálnej pravdy, v prospech dohodnutej,
a tým aj nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch prvkov skutkovej podstaty priestupku

(tzn. subjektu, subjektívnej stránky, objektu ako aj objektívnej stránky) vrátane posúdenia charakteru
skutku, riadneho zistenia skutkového stavu, osoby obvinenej z priestupku a riadnosti uloženej
sankcie prostredníctvom pokuty. Práve citovaná domnienka navyše nepochybne potvrdzuje zákonnosť
blokového konania, lebo pochybnosti o uvedených prvkoch, tzn. posúdenie skutku ako priestupku,
riadneho zistenia skutkového stavu vrátane osoby obvinenej z priestupku tvoria v zmysle § 76 ods. 1

zák. č. 372/1990 Zb. zákonné prekážky na ďalšie pokračovanie priestupkového konania.“

27) Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že o právoplatnom rozhodnutí v blokovom konaní platí
nevyvrátiteľná domnienka správnosti rozhodnutia a správnosti postupu, ktorý mu predchádzal. Z tejtozásady prichádza do úvahy iba jedna výnimka, a to v prípade ak by sa jednalo o nulitné rozhodnutie.
V tomto prípade je však nulita vylúčená.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (duplika)

28) Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.10.2024 navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo

vyjadreníkžalobežalovanývplnomrozsahuzotrvalnaskutočnostiach aprijatýchzáverochuvedenýchv
odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný zotrval na tom, že pri ukladaní Bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste č. bloku A 22 008117907 zo dňa 19.04.2023 správny orgán nedostatočne zistil
skutočný stav veci, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie. Zdravotné problémy poškodeného
vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, prejavili sa vo večerných hodinách v mieste jeho
trvalého bydliska dňa 19.04.2023, t.j. v čase, keď žalobcovi už bola právoplatne uložená bloková pokuta

vo výške 30,- Eur. Následkom uvedeného správny orgán v blokovom konaní z objektívnych dôvodov
nezistil spoľahlivo skutkový stav veci, a to s poukazom na absenciu informácie o zdravotnom stave
poškodeného, ktorý bol objektivizovaný až na nasledujúci pracovný deň.

29) Žalovaný na základe listinných dôkazov zastáva názor, že v danom prípade nie sú pochybnosti

o dôkazoch, ktoré obsahuje predložený spisový materiál, bez ohľadu na to, z akého zdroja tieto
dôkazy pochádzajú, pričom boli zadovážené a vykonané zákonným spôsobom a nie je nutné k nim
priraďovať ďalšie dôkazy. V danom prípade prvostupňový správny orgán, ako ani žalovaný o zistenom
skutočnom stave pochybnosti nemá, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné, nakoľko bolo
hodnoverným spôsobom preukázané, že poverený policajt na mieste inkriminovanej udalosti v cestnej

premávke dňa 19.04.2023 z objektívnych dôvodov nezistil skutočný stav veci. Žalovaný má za to, že
prokurátor vo svojom proteste správne konštatoval porušenie zákona zo strany povereného policajta,
ktorý žalobcovi uložil pokutu v blokovom konaní, pričom konanie žalobcu nesprávne kvalifikoval ako
porušenie ustanovenia § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch, hoci malo byť kvalifikované ako
priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch.

30) Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/34/2014
zo dňa 01.12.2015, konkrétne na jeho časť: „...Hore načrtnutý charakter zaraďuje blokové konanie do
skupiny skrátených správnych konaní. Súhlas páchateľa prelamuje zásady správneho konania (najmä §
3 a 4 Správneho poriadku v spojení s § 51 zák. č. 372/1990 Zb.), a to najmä zásadu materiálnej pravdy, v

prospech dohodnutej, a tým aj nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých prvkov skutkovej podstaty
priestupku (tzn. subjektu, subjektívnej stránky, objektu ako aj objektívnej stránky) vrátane posúdenia
charakteruskutku,riadnehozisteniaskutkovéhostavu,osobyobvinenejzpriestupkuariadnostiuloženej
sankcie prostredníctvom pokuty. Práve citovaná domnienka navyše nepochybne potvrdzuje zákonnosť
blokového konania, lebo pochybnosti o uvedených prvkoch, tzn. posúdenie skutku ako priestupku,

riadneho zistenia skutkového stavu vrátane osoby obvinenej z priestupku tvoria v zmysle § 76 ods. 1
zák. č. 372/1990 Zb. zákonné prekážky na ďalšie pokračovanie priestupkového konania...“, žalovaný
zdôraznil, že toto tvrdenie žalobcu považuje za účelové, vyňaté z celkového chápania kontextu konania,
o ktorom súd rozhodoval, nakoľko v uvedenom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného
zdôraznil: „...podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa

žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, je skutková otázka vedomosti žalobcu, že
spáchal mu prisudzovaný priestupok, a to najmä cez jeho identifikačné údaje a pripojený podpis. Práve
tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia...“. Na základe uvedeného má
žalovaný za to, že nie je možné dávať do priamej súvislosti uvedený rozsudok, v ktorom sám žalobca
(v konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky) spochybňuje samotné blokové konanie, ktoré

bolo vedené voči jeho osobe s blokovým konaním žalobcu (žalobca v tomto konaní), nakoľko žalobca
inkriminovanou udalosťou v cestnej premávke zo dňa 19.04.2023 spôsobil A. D. E. zranenia, ktoré vznikli
v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, a ktoré sa prejavili až vo večerných hodinách v mieste jeho
trvalého bydliska, čo vyplýva z ambulantných správ, ktoré do konania doložil A. D. E.. Žalovaný zotrval
na svojom stanovisku, že v blokovom konaní žalobcu poverený policajt z objektívnych príčin nezistil

náležite skutočný stav veci, keď neodôvodnene nezohľadnil možnosť vzniku ublíženia na zdraví.

31) Žalovaný je toho presvedčenia, že tak prvostupňový správny orgán, ako i žalovaný v danom prípade
postupovalivsúladesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,okreminéhoajZákonaoprokuratúrea Zákona o správnom konaní, pričom pri jeho aplikácii vychádzali zo základných zásad konania, presne
zistili skutočný stav veci a tento zodpovedá reálnej skutočnosti. Nedopustili sa ani žiadnych procesných
pochybností, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia. Žalovaný vyhodnotil predložené dôkazy v duchu zásady každý dôkaz jednotlivo a všetky
vo vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že porušenia zákona, na ktoré upozornil prokurátor
Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota vo svojom proteste podanom proti právoplatnému rozhodnutiu
– Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Okresného dopravného inšpektorátu v Rimavskej Sobote,
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rimavskej Sobote č. bloku A 22008117907 dostatočne

odôvodnili protestu prokurátora v plnom rozsahu vyhovieť a citované rozhodnutie – Blok na pokutu
nezaplatenú na mieste zrušiť.

Vyjadrenie Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota k správnej žalobe

32) Okresná prokuratúra Rimavská Sobota (ďalej aj len „okresná prokuratúra“) vo vyjadrení zo dňa

08.11.2024 v prvom rade poukázala na zo, že preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia,
procesného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, ako aj na vec sa vzťahujúceho konania o proteste
prokurátora nezistila skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup správneho súdu podľa 191 ods. 1 písm.
a) až g) SSP. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe účinného právneho predpisu,
vydal ho na to oprávnený orgán, vychádzalo zo správneho právneho posúdenia, nevykazuje znaky

arbitrárnosti pre nemožnosť jeho preskúmania alebo nezrozumiteľnosť dôvodov. Skutkový stav bol
zistenýdostačujúcimspôsobom,tentoniejevrozporesnavecsavzťahujúcimiadministratívnymispismi,
pričom nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní o proteste prokurátora pred žalovaným,
ktorébymohlomaťzanásledokvydanienezákonnéhorozhodnutia.Súčasnemáokresnáprokuratúraza
to, že žalobou napadnuté rozhodnutie spĺňa zákonné predpoklady ako po materiálnej, tak aj po formálnej

stránke v súlade s § 46 a nasl. Správneho poriadku.

33) Vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam prípadu okresná prokuratúra konštatovala, že možno ustáliť,
že žalovaný, tak ani žalobca v podanej žalobe tieto v žiadnom smere nenamietali. Z administratívneho
spisu, zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj z obsahu samotnej žaloby vyplýva,

že účastníci konania zhodne považujú za správne ustálené, že žalobca dňa 19.04.2023 sa ako vodič
motorového vozidla dopustil priestupku na úseku cestnej premávky, pričom neprispôsobením rýchlosti
jazdy narazil do osobného motorového vozidla poškodeného. Za protiprávne konanie žalobcu mu bola
policajtom udelená bloková pokuta vo výške 30,- Eur, právoplatná dňa 19.04.2023. Následne poškodený
dodatočne predložil správnemu orgánu lekárske správy o svojom zdravotnom stave, ktoré Okresný

dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru Rimavská Sobota vyhodnotil spôsobom,
že podal na okresnú prokuratúru podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia – vyššie uvedeného
Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste s odôvodnením, že skutok priestupcu vzhľadom na vznik
zranenia u poškodeného mal byť posudzovaný ako iný priestupok na úseku cestnej premávky a mal
byť vybavený v režime dopravnej nehody. O uvedenom návrhu po jeho preskúmaní okresný prokurátor

rozhodol tak, že predmetným rozhodnutím boli porušené ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) a § 84 ods. 1
Zákona o priestupkoch a ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 5 Správneho poriadku a súčasne podľa § 24 ods.
5 Zákona o prokuratúre navrhol protestom napadnutý Blok na pokutu nezaplatenú na mieste zrušiť a vo
veciznovukonaťarozhodnúť.Poiniciovaníkonaniaoprotesteboloprotestuzostranysprávnehoorgánu
vyhovené, podriadený správny orgán žalovaného rozhodol o vyhovení protestu prokurátora žalobou

napadnutým rozhodnutím, pričom po iniciovaní odvolacieho konania žalobcom bolo jeho odvolanie
žalovaným zamietnuté.

34) Okresná prokuratúra ďalej považovala za potrebné uviesť, že pri vydávaní protestu prokurátora
bol dôsledne preskúmaný na vec sa vzťahujúci administratívny spis, pričom z lekárskych správ a z

vystavenej dočasnej práceneschopnosti poškodeného po dopravnej nehode zapríčinenej žalobcom
nebola zo strany okresnej prokuratúry identifikovaná účelovosť, iné špekulatívne alebo protiprávne
konanie poškodeného v súvislosti s jeho neskôr prejavenými zdravotnými komplikáciami a následným
predložením listín o zdravotnom stave. Poškodený vyhľadal lekárske ošetrenie bezprostredne po
návrate do miesta svojho trvalého bydliska ešte v rovnaký deň po dopravnej nehode, pričom jeho

zranenia boli bezpečne zachytené i v lekárskej správe a následne vo vystavenom potvrdení o dočasnej
práceneschopnosti. Z obsahu podanej žaloby okresná prokuratúra súčasne neidentifikovala snahu
žalobcu o spochybnenie uvedených listinných dôkazov v akokoľvek smere.35) Vzhľadom na vyššie uvedené má okresná prokuratúra za to, že skutkový a právny stav odôvodňoval
podanie protestu prokurátora, nakoľko vo veci neboli dané podmienky pre vykonanie blokového konania
podľa § 84 ods. 1 Zákona o priestupkoch a vec mala byť riešená v režime dopravnej nehody, keďže

vzniklo u poškodeného preukázateľne ublíženie na zdraví a nie v režime škodovej udalosti. Žalobcovi
mala byť správne uložená sankcia za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) a nie podľa § 22 ods.
1 písm. l) Zákona o priestupkoch, čím došlo k naplneniu jednej z hlavných funkcií výkonu právomoci
prokurátora,atokochraneobjektívnehopráva.Zuvedenýchdôvodovokresnáprokuratúrakonštatovala,
že žalobca vec nesprávne právne posúdil a následne nedôvodne inicioval konanie pred správnym

súdom. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca namieta nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia
z viacerých dôvodov, ktoré v podstate splývajú do jedného a ktorým je, že na vec sa vzťahujúci protest
prokurátora bol podaný nedôvodne, resp. nemal byť podaný vôbec pre absenciu zákonných dôvodov.

36) Žalobca namietal vyhovenie protestu prokurátora zo strany žalovaného v tom smere, že považoval
protest prokurátora za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je možné uplatniť proti bloku na pokutu,

s čím sa žalobca nestotožňuje. V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že prokurátor preskúmava
výlučne zákonnosť postupu, teda súlad alebo nesúlad s objektívnym právom, t.j. s predpísaným
postupom a neposudzuje, či orgán verejnej správy postupoval v rámci zákonom stanovenej povolenej
úvahy„dobre“alebo„zlé“,pričomsúčasnepoukázalnaznenieustanovenia§21ods.2písm.a)Zákonao
prokuratúre, podľa ktorého prokurátor nepreskúmava účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodovania

a postupu orgánov verejnej správy. K uvedenej žalobnej námietke okresná prokuratúra konštatovala, že
pokiaľ žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia použil právny termín, ktorým označil
protest prokurátora výslovne za mimoriadny opravný prostriedok uplatniteľný voči bloku na pokutu, tak
s uvedením sa v súlade s názorom žalobcu nemožno stotožniť. Protest prokurátora je totiž právnym
aktom na základe ktorého môže orgán, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo

nevyhovieť. Rozhodnutie orgánu o proteste nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach, ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je
účastníkom správneho konania. Prokurátor teda protestom realizuje oprávnenie vo vzťahu k orgánom
verejnej správy výlučne formou návrhu. Nemá oprávnenie dávať záväzné pokyny na odstránenie
zistených nedostatkov, ani ukladať sankcie za porušenie zákona. Napriek tomu, že v niektorých

prípadoch právne účinky protestu prokurátora, ktorému bolo právoplatne vyhovené, môžu v určitom
smere splývať s účinkami mimoriadneho opravného prostriedku, nemožno protest prokurátora výslovne
označiť ako mimoriadny opravný prostriedok proti bloku na pokutu.

37) Pokiaľ ide o blok na pokutu a jeho spôsobilosť byť preskúmavaný v rámci konania o proteste

prokurátora, okresná prokuratúra poukázala na to, že blok na pokutu je nepochybne spôsobilým
objektom preskúmavania zákonnosti prokurátorom podľa § 21 ods. 1 písm. a) bodu 1 Zákona
o prokuratúre, pričom blok na pokutu je s poukazom na právne účinky, ktoré je spôsobilý vyvolať,
rozhodnutím so zákonom stanovenými náležitosťami, ktorým sa súčasne rozhoduje o právach a právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Prokurátor je súčasne oprávnený preskúmavať

aj zákonnosť postupu orgánu verejnej správy podľa § 21 ods. 1 písm. b) Zákona o prokuratúre.
Argumentácia žalobcu, že prokurátor nebol oprávnený preskúmať blok na pokutu, pretože by sa tým
dopustil preskúmavania účelnosti, vhodnosti a hospodárnosti rozhodovania a postupu orgánu verejnej
správy je aj s poukazom na vyššie uvedené nesprávna, pričom uvedený bod žaloby pôsobí v tomto
smere skôr zmätočne. Pojmy vhodnosť, účelnosť a hospodárnosť rozhodovania orgánu verejnej správy

nemožno na danú vec aplikovať z dôvodu, že v prípade protestom napadnutého Bloku na pokutu
bol zistený rozpor s konkrétnymi ustanoveniami konkrétnych zákonov, pričom pre vydanie uvedeného
rozhodnutia absentoval náležite zistený skutkový stav. Ako nevhodné možno považovať aj právne úvahy
žalobcu, že prokurátor nie je oprávnený posudzovať, či orgán verejnej správy vo veci postupoval „dobre“
alebo „zle“ s poukazom na to, že v prokurátor pred iniciovaním konania o proteste zistil porušenie

ustanovení Zákona o priestupkoch ako aj Zákona o správnom konaní, teda neposudzoval svojvoľne
vhodnosť postupu orgánu verejnej správy, ale identifikoval a poukázal na porušenie konkrétnych
právnych predpisov. V rozpore s názorom žalobcu má okresná prokuratúra za to, že postupom
žalovaného došlo k objektívnemu porušeniu konkrétnych právnych noriem aj napriek skutočnosti, že
ich správny orgán (vo veci konajúci príslušník PZ) nemohol v daný čas pri prejednávaní priestupku

vzhliadnuť a adekvátne lege artis na ne reagovať, avšak mal a mohol.

38) Úvahy žalobcu, že protestom prokurátora nie je možné domáhať sa opätovného posúdenia veci
a súčasne, že „ad absurdum“ by ním bolo možné napadnúť akékoľvek právoplatné rozhodnutiesprávneho orgánu pre nesúhlas s jeho výsledkom s odvolaním sa na neskôr zistenú skutočnosť,
ktorú samotný poškodený predtým poprel, považuje okresná prokuratúra za nesprávne. V tomto smere
ďalej upriamila pozornosť na to, že podaniu protestu proti bloku na pokutu nie len v prejednávanom

prípade, ale aj vo všeobecnosti predchádza dôsledné vyhodnotenie predložených administratívnych
spisov a ostatných listinných dôkazov, pričom prokurátor dôsledne zvažuje možné právne následky
vyhovenia, ako aj nevyhovenia prípadného podaného protestu. Z uvedeného dôvodu nie je možné
protestom prokurátora napadnúť také rozhodnutie, resp. blok na pokutu vydaný v súlade so zákonom
len pre nespokojnosť s uloženou sankciou pri súčasnom dodržaní zákonnosti postupu, ktoré vydaniu

bloku na pokutu predchádzalo.

39) Ohľadom námietky žalobcu, že pre konštatáciu porušenia ustanovenia § 84 ods. 1 Zákona
o priestupkoch je potrebné preukázať, že stav nebol spoľahlivo zisťovaný policajtom a nie, že
skutkový stav nebol spoľahlivo zistený, okresná prokuratúra uviedla, že sa podľa jej názoru jedná len
o bezobsažné právne irrelevantné ohýbanie termínov a definícií, o ktoré nemožno oprieť dôvodnosť

správnejžaloby.Pokiaľnedošlokriadnemuzisteniuanáležitémuustáleniuskutkovéhostavu,takjedinou
príčinou uvedeného stavu je, že tento nebol spoľahlivo zisťovaný vo veci konajúcim policajtom v súlade
s jednou zo základných zásad správneho konania podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Vo veci
konajúci policajt v postavení orgánu verejnej správy neodôvodnene v rozpore s § 84 ods. 1 Zákona
o priestupkoch aplikoval a neodôvodnene preferoval zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa

§ 3 ods. 4 Správneho poriadku, keď vec vybavil v blokovom konaní na úkor inej zásady správneho
konania, ktorou je spoľahlivo zistený skutkový stav. Skutočnosť, či vo veci konajúci policajt mohol
a mal prezumovať zranenie poškodeného a vec neskôr riešiť bežným postupom v správnom konaní
je skôr otázkou subjektívnou, prameniacou aj zo skúsenosti konkrétneho príslušníka PZ a pod., ktorú
mu ale v konečnom dôsledku nemožno pričítať v jeho neprospech, keďže príslušník PZ na mieste

dopravnej nehody nedisponuje ako zákonným zmocnením posudzovať zdravotný stav poškodeného,
tak nedisponuje ani vzdelanostnými a kvalitatívnymi predpokladmi pre túto činnosť.

40) Pokiaľ žalobca poukázal na to, že prokurátor nebol oprávnený podať protest voči bloku na pokutu,
nakoľko žalobca dodatočné zranenia považuje za nové skutočnosti, ktoré svedčia v správnom konaní

skôr pre aplikáciu inštitútu obnovy konania podľa § 62 a nasl. Správneho poriadku, avšak táto je
v prípade bloku na pokutu výslovne vylúčená, okresná prokuratúra poukázala na to, že na tomto
mieste žalobca opätovne opomína, že iniciovanie konania o proteste prokurátora nie je naviazané,
resp. podmienené právnou úpravou v § 62 a nasl. Správneho poriadku. Skutočnosť, že podľa § 84
ods. 3 Zákona o priestupkoch sa voči rozhodnutiu vydanému v blokovom konaní nemožno odvolať,

ani ho obnoviť, nevylučuje právnu možnosť napadnúť blok na pokutu protestom prokurátora. Konanie
o proteste je osobitným druhom konania podľa Zákona o prokuratúre, ktoré má svoje opodstatnenie
v právnom systéme a to vo vzťahu k potrebe chrániť objektívne právo v postupe a rozhodovaní orgánov
verejnej správy. Dozorom prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov
verejnej správy a následne aj podaním protestu o prokurátora môže dôjsť k odbúraniu nezákonnosti už

vmomenteprediniciovanímsprávnehosúdnehokonania,tedapôsobíakoakýsifilter,ktorýodbremeňuje
správne súdnictvo v súlade so zásadou podľa § 5 ods. 11 SSP.

41) Nad rámec vyššie uvedeného okresná prokuratúra poznamenala, že má za to, že aj napriek tomu,
že prokurátor nepreskúmava subjektívne právo, je potrebné vyjadriť sa aj k právnemu postaveniu

poškodeného dopravnou nehodou v kontexte skutkových a právnych okolností prejednávanej veci.
Žalobca v naznačenom smere neodôvodnene opomína práva a právom chránené záujmy poškodeného
z dopravnej nehody, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú jeho postavenie v prípade regresných
nárokov vyplývajúcich z poistných vzťahov. Treba mať na zreteli, že účastník dopravnej nehody, ktorý
bezprostredne po traumatizujúcom šoku spôsobenom dopravnou nehodou v snahe vec čo najrýchlejšie

ukončiť je motivovaný skôr signovať predložené listiny, napr. že k zraneniam nedošlo, avšak na prípadné
zranenia, ktoré vyjdú najavo neskôr po opustení miesta dopravnej nehody, nie je možné zákonne
reagovať iným spôsobom, než podaním protestu prokurátora a následným zrušením rozhodnutia
vydaného v blokovom konaní a pokračovať v správnom konaní a vo veci opätovne rozhodnúť. Pokiaľ
by nedošlo k zrušeniu bloku na pokutu z dôvodu porušenia objektívneho práva využitím protestu

prokurátora, resp. súdnou cestou, a to správnou žalobou z dôvodu porušenia subjektívnych práv
podanou poškodeným dopravnou nehodou, došlo by k neakceptovateľnému právnemu stavu, kedy by
poškodenému nebol priznaný adekvátny právny status, vplyvom ktorého by nebol oprávnený požadovať
od žalobcu (priestupcu) adekvátne zákonné náhrady podľa občianskoprávnych predpisov, a to nárok nanáhradu škody na majetku (vozidle), náhradu nemajetkovej ujmy, ak dopravná nehoda zasiahla aj do
osobnostných práv poškodenej osoby, ale predovšetkým nárok na náhradu za škodu na zdraví (bolestné
alebo sťaženie spoločenského uplatnenia). Poškodený dopravnou nehodou bez náležitého právneho

statusu, ktorému by takto vydaným blokom na pokutu zákona bolo ponechané len postavenie účastníka
škodovej udalosti, by nebol oprávnený vyžadovať od poisťovni náhradu za škodu na zdraví. Poškodený
by teda nemohol svoje nároky uplatňovať ako voči zodpovednej osobe (žalobcovi), ale ani voči poisťovni,
v ktorej bolo povinne zmluvne poistené motorové vozidlo, s ktorým bola spôsobená dopravná nehoda.

42) Preskúmaním žalobných bodov uvedených v podanej správnej žalobe, ako aj vzhliadnutím žalobou
napadnutých rozhodnutí žalovaného okresná prokuratúra nezistila existenciu zákonných dôvodov pre
podanie predmetnej žaloby a preto ju navrhla v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.

Právny rámec

43) Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“), (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciachustanovenýchtýmtozákonom.(2)Každý,ktotvrdí,žejehoprávaaleboprávomchránenézáujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej

správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

44) Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

45) Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

46) Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

47)Podľa§17ods.1zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkeaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
(ďalej len „Zákon o cestnej premávke“), vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú
vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho
pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.

48) Podľa § 64 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke,
ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie alebo

c) uniknú nebezpečné veci.

49) Podľa § 64 ods. 2 Zákona o cestnej premávke, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť
podľa odseku 3, ak
a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,

b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol
podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.50) Podľa § 64 ods. 3 Zákona o cestnej premávke, ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých
vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za
dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

51) Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „Zákon o priestupkoch“),
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa
uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky.

52) Podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo
inému spôsobí škodu na majetku.

53) Podľa § 84 ods. 1 Zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní,
ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.

54) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy

štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie
ich povinností.

55) Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

56) Podľa § 34 ods. 1 až 6 Správneho poriadku, (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi
súnajmävýsluchsvedkov,znalecképosudky,listinyaohliadka.(3)Účastníkkonaniajepovinnýnavrhnúť

na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu
orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu
z úradnej činnosti netreba dokazovať.

57) Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

58) Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „Zákon o prokuratúre“),

prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
Výkon dozoru funkčne súvisí s uplatnením oprávnení prokurátora v konaní pred správnym súdom podľa
osobitného predpisu.

59) Podľa § 20 ods. 2 písm. a) Zákona o prokuratúre, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona
rozumejú orgány štátnej správy.

60) Podľa § 21 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor nad
dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy

preskúmavaním zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to rozhodnutí orgánov verejnej
správy.

61) Podľa § 21 ods. 1 písm. c) Zákona o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy vykonávaním

previerok zachovávania zákonnosti.

62) Podľa § 21 ods. 2 písm. a) Zákona o prokuratúre, účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodovania
a postupu orgánov verejnej správy podľa odseku 1 písm. a) a b).63) Podľa § 22 ods. 1 písm. a) Zákona o prokuratúre, právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor
vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov

orgánmi verejnej správy, sú protest prokurátora.

64) Podľa § 23 ods. 1 Zákona o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym
aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný
všeobecne záväzný právny predpis.

65) Podľa § 24 ods. 1 Zákona o prokuratúre, protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo
opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia
alebo od vydania opatrenia.

66) Podľa § 24 ods. 3 Zákona o prokuratúre, prokurátor podáva protest orgánu verejnej správy, ktorý

rozhodnutie alebo opatrenie vydal.

67) Podľa § 24 ods. 4 Zákona o prokuratúre, orgán verejnej správy zašle protest účastníkom konania
s výzvou, aby sa v určenej lehote k jeho obsahu vyjadrili, a s poučením, že inak sa na ich vyjadrenie
nebude prihliadať.

68) Podľa § 24 ods. 5 Zákona o prokuratúre, ak orgán verejnej správy zistí, že protest prokurátora je
dôvodný, do 30 dní od jeho doručenia rozhodnutím vyhovie protestu a zruší napadnuté rozhodnutie
alebo opatrenie.

69) Podľa § 24 ods. 13 Zákona o prokuratúre, na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu alebo
opatreniu a na konanie o odvolaní a rozklade sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Posúdenie veci správnym súdom

70) Správny súd v Banskej Bystrici vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 SSP, keďže
účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali a ani správny súd nevzhliadol žiaden z dôvodov
pre potrebu pojednávanie nariadiť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.01.2026 v súlade s § 137
ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli a na webovej

stránke súdu oznámené dňa 22.12.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

71) Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, vychádzajúc zo
skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná

oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho
prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení
sa so žalobou, s vyjadrením žalovaného a okresnej prokuratúry, s pripojeným administratívnym spisom
predloženým žalovaným dospel správny súd k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech,
nakoľko rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.

72) Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.02.2024, ktorým žalovaný
potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rimavskej Sobote, Okresného
dopravného inšpektorátu zo dňa 14.12.2023, ktorým rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rimavskej Sobote – Blok na pokutu Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Rimavskej Sobote č. bloku I. XX XXXXXXXXX zo dňa 19.04.2023 zrušil a protestu
prokurátora vyhovel.

73) Na úvod správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania

zákonnosti postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce
orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo
veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda čirozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi
predpismi.

74) Správny súd k samotnému charakteru rozhodnutia, ktoré bolo prvostupňovým rozhodnutím
zrušené ďalej konštatuje, že za správne rozhodnutie sa považuje akt vydaný správnym orgánom
s cieľom autoritatívne potvrdiť alebo zasiahnuť do právnych vzťahov alebo postavenia účastníka (alebo
účastníkov) administratívneho konania. Blokové konanie, ktoré je v zákone o priestupkoch upravené
v ustanovení § 84 je špecifickým druhom konania o priestupkoch. V blokovom konaní je možné

prejednať priestupok uložením pokuty, ak je skutkový stav spoľahlivo zistený, nestačí napomenutie
a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Priestupok je možné prejednať v blokovom konaní
vtedy, ak sú splnené predpoklady uvedené v § 84 Zákona o priestupkoch, pričom platí, že výsledkom
blokovéhokonaniajeuloženiepokutypáchateľoviatomutopáchateľovisavydábloknapokutunamieste
nezaplatenú, ak nemôže pokutu zaplatiť na mieste. Uložením pokuty v blokovom konaní je konanie
o priestupku skončené a proti uloženiu pokuty nie je možné podať odvolanie, ani pripustiť obnovu

konania.

75) Správny súd poukazuje na to, že úmyslom zákonodarcu pri nastavovaní mechanizmu riešenia
priestupku prostredníctvom blokového konania bolo uprednostnenie dohody o zodpovednosti za
spáchanie priestupku a akceptácie pokuty medzi orgánom verejnej správy a domnelým páchateľom pred

zdĺhavejším procesom s nutnosťou vykonania dokazovania, vypracovaním rozhodnutia s odôvodnením
a s pripustením práva na podanie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Blokové konanie je
založené na ústnej dohode, tzn. že v tomto prípade ide o právno-realizačné akty, ktoré teória správneho
práva zaraďuje do skupiny verejnoprávnych zmlúv.

76) Súčasne je potrebné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti
uzavrel, že blokové konanie ovláda koncentračná zásada. Tá účastníkovi zabraňuje, aby svoje návrhy,
nové tvrdenia a dôkazy prednášal kedykoľvek po začatí blokového konania. Naopak, je v tomto
ohľade časovo limitovaný. Dôvodnosť uplatňovania tejto zásady vychádza predovšetkým zo snahy
zvýšiť efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť priestupkového konania. Uvedená zásada je taktiež

logickým dôsledkom dohody o riadne zistenom skutkovom stave. Takýto mechanizmus zaraďuje
blokové konanie do skupiny skrátených správnych konaní a súhlas páchateľa prelamuje zásady
správneho konania, a to najmä zásadu materiálnej pravdy, a to v prospech dohodnutého a tým aj
nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch prvkov skutkovej podstaty priestupku (subjekt,
objekt, subjektívna a objektívna stránka), vrátane posúdenia charakteru skutku, riadneho zistenia

skutkové stavu, osoby obvinenej z priestupku a riadnosti uloženej sankcie. Ani súhlas obvineného
z priestupku s blokovým konaním a nemožnosť podania opravného prostriedku proti pokutovému bloku
však nezbavujú správny orgán povinnosti spoľahlivo zistiť priestupok, čo sa preukázalo ako nesplnené,
keďže v blokovom konaní nebola zo strany príslušníka policajta zboru vzhľadom na okolnosti prípadu
zohľadnená i možnosť ublíženia na zdraví, a teda eventuálne spáchania priestupku proti plynulosti

a bezpečnosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch.

77) K samotnému oprávneniu zo strany prokurátora podať protest smerujúci proti Bloku na pokutu
správny súd zdôrazňuje, že zastáva názor, že protest bol prokurátor v danom prípade oprávnený podať.
Protest prokurátora je totiž právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Podaním
protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Jeho základným
obsahom je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť
o proteste prokurátora. Od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny
vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom, ani medzi účastníkmi konania a

prokurátorom – podanie protestu nie je závislé na vôli účastníka konania, a to ani vtedy, ak naň
dal podnet. Ak správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, protestu prokurátora vyhovie, ide o špeciálny
prípadautoremedúry,nevyžadujúcisúhlasúčastníkovkonania.Inštitútprotestuprokurátoraakoosobitný
prostriedokslúžipredovšetkýmnanápravunezákonnýchrozhodnutí–naodstraňovanienesúladumedzi
ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

10Sžrk/1/2016 zo dňa 29.11.2017).

78) Správny súd mál v prejednávenej veci ďalej za preukázané, že tak rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu, ako i žalobou napadnuté rozhodnutie obsahujú všetky zákonom predpísanénáležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočne i skutkovo vymedzené,
vychádzajúce zo správneho posúdenia veci, nevykazujúce znaky arbitrárnosti pre nemožnosť ich
preskúmania alebo nezrozumiteľnosť dôvodov. Orgány verejnej správy dostatočným spôsobom zistili

skutkový stav, ktorý nie je v rozpore s administratívnymi spismi, pričom nedošlo k podstatnému
porušeniu ustanovení v konaní o proteste prokurátora pred žalovaným, ktoré by mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobou napadnuté rozhodnutie spĺňa zákonné predpoklady tak po
materiálnej, ako i formálnej stránke v súlade s § 46 a nasl. Správneho poriadku.

79) V prejednávanom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca sa dňa 19.04.2023
ako vodič motorového vozidla dopustil priestupku na úseku cestnej premávky, pričom neprispôsobením
rýchlosti jazdy narazil do osobného motorového vozidla poškodeného. Rovnako medzi účastníkmi
konania nebolo sporné ani to, že za vyššie uvedené protiprávne konanie žalobcu mu bola policajtom
udelená bloková pokuta vo výške 30,- Eur. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu rovnako
za preukázané, že poškodený z dopravnej nehody správnemu orgánu dodatočne predložil lekárske

správy o zmene svojho zdravotného stavu v príčinnej súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou, na
ktorých podklade Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru Rimavská
Sobota reagoval podaním podnetu na okresnú prokuratúru na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia –
Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste na tom právnom základe, že skutok žalobcu vzhľadom na vznik
zranenia u poškodeného mal byť posudzovaný ako iný priestupok na úseku cestnej premávky a mal byť

vybavený v režime dopravnej nehody, pričom o uvedenom návrhu okresný prokurátor rozhodol tak, že na
základe protestu napadnutý Blok na pokutu nezaplatenú na mieste navrhol zrušiť a vo veci znovu konať
a rozhodnúť, čo orgány viedlo k prijatiu tak prvostupňového rozhodnutia ako i žalobou napadnutého
rozhodnutia.

80) Vzhľadom na vyššie opísaný skutkový a právny stav sa správny súd stotožňuje s názorom
žalovaného a okresnej prokuratúry ohľadom toho, že v prejednávanej veci žalovaný dôvodne protestu
prokurátora vyhovel, keďže zistil, že podmienky pre vykonanie blokového konania podľa § 84 ods.
1 Zákona o priestupkoch dané neboli a vec mala byť riešená v režime dopravnej nehody, nakoľko
u poškodeného preukázateľne vzniklo ublíženie na zdraví v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou

spôsobenou žalobcom. Žalobcovi bola z uvedeného dôvodu v blokovom konaní nesprávne uložená
sankcia podľa vyššie citovaného § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch.

81) Pokiaľ žalobca namietal tvrdenia žalovaného, že považuje protest prokurátora za mimoriadny
opravný prostriedok, ktorý je možné uplatniť proti bloku na pokutu, s týmto tvrdením žalovaného

sa skutočne nemožno stotožniť, keďže protest prokurátora je právnym aktom na základe ktorého
môže orgán, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka, protestu vyhovieť alebo nevyhovieť. Rozhodnutie
orgánu o proteste nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach, ide o rozhodovanie o návrhu prokurátora, ktorý nie je účastníkom správneho konania.
Prokurátor podaným protestom realizuje oprávnenie vo vzťahu k orgánom verejnej správy výlučne

formou návrhu. Nemá oprávnenie dávať záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov, ani
ukladať sankcie za porušenie zákona. Z uvedeného dôvodu nemožno protest prokurátora výslovne
označiť ako mimoriadny opravný prostriedok proti bloku na pokutu.

82) Vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu – Bloku na pokutu a jeho spôsobilosti byť preskúmavaným

predmetom v rámci konania o proteste prokurátora, správny súd sa stotožňuje s vyjadrením okresnej
prokuratúry, že je nepochybne spôsobilým predmetom preskúmavania zákonnosti prokurátorom podľa
§ 21 ods. 1 písm. a) bodu 1 Zákona o prokuratúre. Argumentácia žalobcu, že prokurátor nebol
oprávnený preskúmať Blok na pokutu, pretože by sa tým dopustil preskúmavania účelnosti, vhodnosti
a hospodárnosti rozhodovania a postupu orgánu verejnej správy je podľa presvedčenia správneho súdu

nesprávna. Pojmy vhodnosť, účelnosť a hospodárnosť rozhodovania orgánu verejnej správy nemožno
na danú vec aplikovať z dôvodu, že v prípade protestom napadnutého bloku na pokutu bol zistený rozpor
s konkrétnymi ustanoveniami zákonov, pričom pre vydanie uvedeného rozhodnutia absentoval náležite
zistený skutkový stav.

83) Tvrdenia žalobcu, že protestom prokurátora nie je možné domáhať sa opätovného posúdenia
veci a súčasne, že „ad absurdum“ by ním bolo možné napadnúť akékoľvek právoplatné rozhodnutie
správneho orgánu pre nesúhlas s jeho výsledkom s odvolaním sa na neskôr zistenú skutočnosť,
ktorú samotný poškodený predtým poprel, nemožno považovať v kontexte skutkového stavu danéhoprípadu za správne. Podaniu protestu prokurátora proti bloku na pokutu predchádzalo i podľa
presvedčenia správneho súdu dôsledné vyhodnotenie predložených administratívnych spisov a v nich
sa nachádzajúcich dôkazov. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať, že by bolo protestom

prokurátora napadnuté rozhodnutie vydané v súlade so zákonom len pre nespokojnosť s uloženou
sankciou pri súčasnom dodržaní zákonnosti postupu, ktoré vydaniu Bloku na pokutu predchádzalo.

84) Ohľadom námietky žalobcu, že pre konštatáciu porušenia ustanovenia § 84 ods. 1 Zákona
o priestupkoch je potrebné preukázať, že stav nebol spoľahlivo zisťovaný policajtom a nie, že skutkový

stav nebol spoľahlivo zistený, správny súd súhlasí s názorom okresnej prokuratúry, že konajúci
policajt v rozpore s § 84 ods. 1 Zákona o priestupkoch v danom prípade preferoval zásadu rýchlosti
a hospodárnosti konania podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, keď vec vybavil v blokovom konaní na
úkor inej zásady správneho konania, ktorou je spoľahlivo zistený skutkový stav a nezaoberal sa náležite
možnosťou, že by na strane poškodeného pri dopravnej nehode mohlo dôjsť k ublíženiu na zdraví.
85) Pokiaľ žalobca poukázal na to, že prokurátor nebol oprávnený podať protest voči Bloku na pokutu,

keďže žalobca dodatočné zranenia považuje za nové skutočnosti, ktoré svedčia v správnom konaní
skôr pre aplikáciu inštitútu obnovy konania podľa § 62 a nasl. Správneho poriadku, avšak táto je
v prípade bloku na pokutu výslovne vylúčená, správny súd konštatuje, že iniciovanie konania o proteste
prokurátora nie je podmienené právnou úpravou § 62 a nasl. Správneho poriadku. Skutočnosť, že podľa
§ 84 ods. 3 Zákona o priestupkoch sa voči rozhodnutiu vydanému v blokovom konaní nemožno odvolať,

ani ho obnoviť, nevylučuje právnu možnosť napadnúť blok na pokutu protestom prokurátora. Konanie
o proteste je osobitným druhom konania podľa Zákona o prokuratúre, ktoré má svoje opodstatnenie
v právnom systéme, a to vo vzťahu k potrebe chrániť objektívne právo v postupe a rozhodovaní orgánov
verejnej správy.

86) V prejednávanej veci sa vzhľadom na okolnosti prípadu správny súd taktiež stotožnil
s argumentáciou okresnej prokuratúry v tom zmysle, že je okrem práv žalobcu potrebné neopomenúť
aj práva a právom chránené záujmy poškodeného z dopravnej nehody. Treba však predpokladať, že
účastník dopravnej nehody, ktorý bezprostredne po traumatizujúcom šoku spôsobenom dopravnou
nehodou v snahe vec čo najrýchlejšie ukončiť je motivovaný skôr signovať predložené listiny, napr.

že k zraneniam nedošlo, avšak na prípadné zranenia, ktoré vyjdu najavo neskôr po opustení miesta
dopravnej nehody, skutočne nie je možné zákonne reagovať iným spôsobom, než podaním protestu
prokurátora a následným zrušením rozhodnutia vydaného v blokovom konaní a pokračovať v správnom
konaní a vo veci opätovne rozhodnúť. Pokiaľ by nedošlo k zrušeniu Bloku na pokutu z dôvodu
porušenia objektívneho práva využitím protestu prokurátora, resp. súdnou cestou z dôvodu porušenia

subjektívnych práv podanou poškodeným dopravnou nehodou, došlo by k právnemu stavu, kedy by
poškodenému nebol priznaný adekvátny právny status, vplyvom ktorého by nebol oprávnený požadovať
od žalobcu (priestupcu) adekvátne zákonné náhrady podľa občianskoprávnych predpisov. Záverom
správny súd zdôrazňuje, že úlohou súdu je v podmienkach materiálneho právneho štátu nájsť také
riešenie, ktoré je v súlade aj s princípom spravodlivosti, a teda nepristupovať k výkladu dotknutých

zákonných ustanovení čisto formalisticky.

87) Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobcom v správnej žalobe formulované žalobné námietky
neboli spôsobilé spochybniť podstatné skutkové a právne závery žalovaného, preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

88)Onáhradetrovkonaniarozhodolsprávnysúdtak,žežalobcovi,žalovanémuaniokresnejprokuratúre
náhradu trov konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z nich nezistil dôvod na ich priznanie.
Žalobca nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario nepatrí. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy,

pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči
neúspešnému žalobcovi priznané. Pokiaľ ide o náhradu trov konania okresnej prokuratúry správny súd
jej náhradu trov konania rovnako nepriznal, a to analogicky s poukazom na § 170 SSP.

89) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139

ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak
bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.