Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624200872
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1624200872.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.JanyJanicsBajánkovejasudcov

JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v spore žalobcov: 1. T. P., N. XX.XX.XXXX, A. G. X, C.
XX, XXXX N., T., 2. Q. C., N. XX.XX.XXXX, A. W.É. X, XXX XX A., 3. Y. Q., N. XX.XX.XXXX, A. Q.. K.
XXXX, XXX XX M. R., 4. T. P., N.Á. XX.XX.XXXX, A. S. XX, XXX XX V., 5. B. X., N. XX.XX.XXXX, A. XXX
XX V. R. XXX, zastúpení: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava,
IČO: 47 232 757, proti žalovaným: X. Q. M., N., X. K. M., T.. Q., neznáma, zastúpení: Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie, že vec patrí
do dedičstva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 07. apríla 2025

č.k. 10C/68/2024-115, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobcom 1/ až 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa títo domáhali
proti pôvodným žalovaným v 1. až 3. rade určenia, že nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom V.,

katastrálny odbor, nachádzajúca sa v katastrálnom území: M. R., obec: M. R., okres: V., zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcela registra "E.", evidovaný na katastrálnej mape s
parc. č. XXXXX, o výmere 1213 m2, druh pozemku: záhrada patrí do dedičstva po V. C., rod. W.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelej 26.10.1996, naposledy bytom M. R., a to v rozsahu podielu 1/1 k celku,
a nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom V., katastrálny odbor, nachádzajúca sa v katastrálnom
území: M. R., obec: M. R., okres: V., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcela registra
"E.", evidovaný na katastrálnej mape s parc. č. XXXXX, o výmere 2651 m2, druh pozemku: orná pôda

patrí do dedičstva po V. C., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej 26.10.1996, naposledy bytom M. R., a to
v rozsahu podielu 1/1 k celku. Súčasne priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcom
1/-5/ v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 60, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 2, § 137 písm. c), §
194 ods. 1, ods. 2, § 217 C.s.p., § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 4, § 5 ods.
5 písm. b), § 6 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 2 veta prvá, § 14 ods. 4, ods. 5, § 42c ods.1, ods. 2,

zákona č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 330/1991 Zb.“), § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 118 ods. 1, § 119 ods. 1, ods. 2, § 132 ods. 1, ods. 2
Občianskeho zákonníka a vecne tým, že v prejednávanej veci v čase rozhodnutia súdu vo veci samejvystupovali v konaní na strane žalobcu dedičia po poručiteľke V. C., T.. W.. Do úvahy prichádzajúci
dedičia tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle ust. § 78 ods. 1 C.s.p., čo potvrdzuje aj
ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie tohto súdu sp. zn. 8Cdo/94/22018 z

16.05.2019). Súd z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 2306/96, D Not 456/96, spísaného dňa 18.03.1998
JUDr. Vierou Kotvanovou, notárom ako súdnym komisárom (č.l. 8) zistil, že okruh súčasných žalobcov
v 1. až 5. rade zodpovedá okruhu do úvahy pripadajúcich dedičov po spomínanej poručiteľke a z tohto
dôvodu preto nebol daný procesný postup podľa ust. § 78 ods. 2 C.s.p.. Ďalej uviedol, že v konaní
nebolo sporné a obsahom vyjadrenia Okresného úradu V., katastrálny odbor, zo dňa 03.10.2023 (č. l.

17) bolo aj preukázané, že pozemok parcela registra E. č. XXXXX, o ktorého vlastníctvo ku dňu smrti
poručiteľky sa vedie tento súdny spor, bol vytvorený (vznikol) pozemkovými úpravami podľa zákona
č.330/1991 Zb. Na účely posúdenia tejto žaloby (najmä ďalej súdom skúmanej otázky naliehavého
právneho záujmu) súd použil znenie ustanovení tohto zákona účinné v roku 2010, v ktorom spomínaný
pozemok vznikol. Podstatná časť týchto ustanovení je v tomto znení účinná aj v čase vyhlásenia tohto
rozsudku. Skonštatoval, že žalobcovia sa žalobou (po zastavení konania voči pôvodnému žalovaného

v 3. rade H. V.) domáhajú určenia, že pozemok s parc. č. XXXXX v k.ú. M. R., zapísaný na LV č. XXXX,
patrí do dedičstva po V. C., zomr. 26.10.1996. Z pohľadu zákonom rozlišovaného druhu žalôb ide v
tomto prípade o žalobu podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. a výslovnou zákonnou podmienkou procesnej
prípustnosti takejto určovacej žaloby v zmysle tohto ustanovenia (obdobne to bolo aj podľa § 80 písm.
c/ Občianskeho súdneho poriadku) je právny záujem žalobcu, ktorý musí byť naliehavý. Súd potom pri

takejto žalobe musí v prvom rade ešte pred jej samotným meritórnym prejednaním skúmať, či žalobcovia
majú na jej podaní naliehavý právny záujem. Takúto povinnosť súd nemá, ak existencia naliehavého
právneho záujmu vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. c) C.s.p. časť vety za bodkočiarkou).
Zdôraznil,žežalobcamánaliehavýprávnyzáujemnaurčení,čituprávojealeboniejepodľaustanovenia
§ 80 písm. c/ O. s. p. v znení účinnom do 30. júna 2016 (rovnako aj podľa § 137 písm. c/ C. s. p.) vtedy,

ak je určovacia žaloba schopná odstrániť existujúcu neistotu medzi stranami sporu a poskytnúť pevný
základ pre ich právny vzťah, za predpokladu, že túto neistotu nie je možné odstrániť iným prostriedkom
ochrany práv (R 47/2020). Akcentoval, že ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej
opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho
záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania. (uznesenie

Ústavného súdu SR, sp.zn: II. ÚS 590/2017 z 06.10.2017). Skonštatoval, že v posudzovanej veci,
zákon č. 330/1991 Zb. ani iný právny predpis neupravuje výslovne možnosť skutočného či domnelého
vlastníka (tretej osoby) domáhať sa na súde určenia vlastníckeho práva k pozemku vzniknutému v
rámci pozemkových úprav, ak po nadobudnutí tohto pozemku v procese pozemkových úprav nedošlo k
prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. V prejednávanej veci sa spor týka určenia,

že pozemok parc. č. XXXXX vzniknutý pozemkovými úpravami podľa zákona č. 330/1991 Zb., patrí do
dedičstva po V. C.. Tento pozemok nadobudli pozemkovými úpravami do podielového spoluvlastníctva
žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí podľa zápisu v katastri nehnuteľností boli naďalej spoluvlastníkmi tohto
pozemku aj v čase rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Zákonodarca v ust. § 42c ods.
1 zákona č. 330/1991 Zb. umožnil vykonať rozhodnutím v správnom konaní opravu chýb v projekte

pozemkových úprav a súvisiacich rozhodnutiach v lehote do piatich rokov od schválenia vykonania
projektu pozemkových úprav. V nasledujúcom ust. § 42c ods. 2 tohto zákona však vylúčil takúto možnosť
v prípadoch, v ktorých došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu a iba v týchto
prípadoch zároveň výslovne zakotvil právo na podanie určovacej žaloby podľa osobitného predpisu
(§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, resp. po jeho zrušení podľa § 137 písm. c) C.s.p..

Výkladomargumentumacontrario(dôkazopaku)dospelsúdkprávnemunázoru,žezákonodarcanemal
v úmysle povoliť žaloby o určenie vlastníckeho práva k pozemkom vzniknutým v rámci pozemkových
úprav a tým súdnymi spormi spochybňovať a narúšať výsledok pozemkových úprav v prípadoch, ak po
vzniku tohto vlastníckeho práva nedošlo k zmene nositeľa tohto práva, teda nedošlo k prevodu alebo
prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. V prejednávanej veci ide o prípad, kedy sa žalobcovia

domáhajú žalobou určenia vlastníctva ku dňu smrti poručiteľky voči pôvodným (a zároveň súčasným)
nadobúdateľom pozemku vytvoreného pozemkovými úpravami podľa zákona č. 330/1991 Zb., ktoré
sú vykonávané vo verejnom záujme (§ 1 ods. 1) a z tohto dôvodu vzhľadom na znenie ust. § 42c
ods. 2 tohto zákona nemajú na podaní takejto žaloby naliehavý právny záujem. Odvolávajúc sa aj
na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/219/2019 z 30.11.2021, súd je viazaný právoplatným

správnymrozhodnutímopozemkovýchúpraváchaniejeoprávnenýpreskúmavaťjehovecnúsprávnosť.
Žalobcovia tak podľa platnej právnej úpravy nemajú právny dôvod, ktorý by im dovoľoval v civilnom
súdnom konaní zasahovať do práv a oprávnených záujmov pôvodných nadobúdateľov pozemku parc.
č. XXXXX v k.ú. M. R. (§ 3 ods. 1 OZ). Vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že procesným právnymnásledkom nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, podanej podľa § 137 písm. c)
C.s.p., je zamietnutie takejto žaloby, k čomu aj pristúpil vo výroku I. napadnutého rozsudku. Doplnil, že
samotným predmetom žaloby (určením práva) sa už nemusel potom zaoberať, ale ak by pri eventuálnej

existencii naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe skúmal jej vecnú dôvodnosť, tak by jej
nemohol vyhovieť už len z toho dôvodu, že žalobcovia sa ňou domáhali určenia, že do dedičstva
po poručiteľke patrí pozemok vzniknutý v roku 2010 pozemkovými úpravami, ktorý ku dňu smrti tejto
poručiteľky (26.10.1996) de iure neexistoval (bol vytvorený projektom pozemkových úprav až v roku
2010).

3. Náhradu trov konania priznal súd prvej inštancie žalovaným v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1
C.s.p., nakoľko boli žalovaní vo veci plne úspešní.
4. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Namietali, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolatelia preto navrhli, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasili
so záverom súdu prvej inštancie, že pozemkovými úpravami došlo k originárnemu spôsobu

nadobudnutia vlastníckeho práva, preto žalobcovia nemôžu úspešne podať žalobu o určenie, že vec
patrí do dedičstva. Argumentovali, že účelom pozemkových úprav je predovšetkým zabezpečenie
racionálneho a efektívneho priestorového usporiadania vlastníckych a užívacích vzťahov k pôde,
najmä prostredníctvom odstránenia nadmernej rozdrobenosti pozemkov a optimalizácie ich tvaru
a umiestnenia, s cieľom uľahčiť a zefektívniť výkon vlastníckeho práva oprávnených subjektov k

pozemkom zahrnutým do pozemkových úprav, a nie odňatie vlastníckych práv. Zdôraznili, že pozemok
- parcela č. XXXXX je rovnaká ako bola pred vykonaním pozemkových úprav. Jej výmera a umiestnenie
v teréne je úplne rovnaké ako predtým, teda pozemkovými úpravami sa nič nezmenilo. Akcentovali, že
neboli účastníkmi pozemkových úprav, nakoľko bol vykonaný nesprávne ROEP a na list vlastníctva boli
zapísané nesprávne osoby. Mali za to, že v konaní preukázali, že ich právna predchodkyňa nadobudla

parcelu č. XXXXX a zaplatila za ňu aj kúpnu cenu. Napriek tomu sa vďaka nesprávnemu ROEP-u
nedostali na list vlastníctva. Z tohto dôvodu nemohli byť v čase pozemkových úprav ani účastníkmi
pozemkových úprav, a teda ani nemohli využívať prostriedky a nástroje na ich ochranu, ktoré im zákon o
pozemkových úpravách priznáva. To, že ROEP nebol vykonaný správne vyplýva aj z dôkazu, ktorý tvorí
súčasť súdneho spisu, a síce z "Odpovede na identifikáciu parciel" zo dňa 03.10.2023. V tomto smere

poukázali na zásadu „Ius ex iniuria non orfitur" (právo nevzniká z bezprávia). Nesprávnym ROEP-om v
spojení s nesprávnymi pozemkovými úpravami totiž de facto prišli o svoje pozemky a po plynutí piatich
rokov od vykonania pozemkových úprav podľa názoru súdu prišli o ich vlastnícke práva, bez toho, aby
vôbec vedeli, že nejaké pozemkové úpravy v tom čase boli vykonané. Ak by platil výklad súdu prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí, tak v súčasnosti už nemajú žiadny účinný prostriedok nápravy.

Takýto výklad nemôže byť ústavne akceptovateľný. Rovnako sa nestotožnili ani s tým, že nemajú na
podaní žaloby naliehavý právny záujem. Argumentovali tým, že v prípade, ak by súd žalobe vyhovel,
tak by bol predmetný pozemok parcely č. XXXXX zaradený do aktív dedičstva, čo by sa prejavilo v ich
majetkovej sfére, teda na výsledku tohto konania majú bezpochyby naliehavý právny záujem.

5. Zástupca žalovaných v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je v súlade
s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/219/2019 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č.
38/2023) a zjednocujúce stanovisko Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR 1V Obdo 2/2020. Odvolanie

žalobcov považoval za preto nedôvodné.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.) po

skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.) postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností
ako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovýmizisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým

spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej
logiky).

8. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. a odvolací súd sa

s ním v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť. Dôvody, pre ktoré žalobu zamietol,
riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako
aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej
inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný
význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.), odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387

ods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty žalobcov v odvolaní.

9. Žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre nich

privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky žalobcov uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť
vecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudkuzhľadiskazistenýchskutočností(skutkovéhostavu)aprávneho
posúdenia veci ( porovnaj aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/60/2016). S poukazom
nauznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa30.11.2009,sp.zn.2Cdo238/2008,saodvolacísúdzaoberal
len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobcov, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím

súdom relevantné.

10. Po oboznámení sa s odvolaním žalobcov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky
žalobcovboliobsahovototožnéakožalobcoviauplatniliužvkonanípredsúdomprvejinštancie,sktorými
sa súd prvej inštancie vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že pozemkové úpravy
predstavujú rekonštrukciu pozemkového vlastníctva a sú nástrojom na ochranu poľnohospodárskej a
lesnej pôdy pričom zahŕňajú zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov, ako aj
súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (najmä

scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov). Konanie o pozemkových úpravách upravuje zákon č.
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovomfondeaopozemkovýchspoločenstváchvplatnomznení(ďalejako„zákonopozemkových
úpravách“).
11.1. V dôsledku pozemkových úprav dochádza k zániku pôvodných pozemkov (pôvodného predmetu

vlastníctva), ktorých vlastníci získavajú do vlastníctva nové pozemky. Táto zmena je pritom odlišná od
bežného zániku pozemku rozdelením alebo zlúčením, pri ktorom možno vysledovať osud pôvodného
pozemku, keďže pri týchto úkonoch musia byť dodržané určité podmienky, najmä podmienka rovnakého
vlastníckeho (právneho) režimu zlučovaných pozemkov, keďže spoluvlastníctvo je v slovenskom
právnom poriadku postavené na ideálnom a nie reálnom vymedzení spoluvlastníckych podielov. Pri

pozemkových úpravách dochádza k vytvoreniu nových pozemkov bez ohľadu na to, z koľkých pozemkov
a s akým (spolu)vlastníckym režimom boli tieto vytvorené. Tieto nové pozemky musia byť primerané
(§ 11 ods. 3 až 5 zákona o pozemkových úpravách), pričom vlastníctvo k nim sa nadobúda dňom
právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom
určeným v rozhodnutí (§ 14 ods. 5 zákona o pozemkových úpravách).

11.2. Pozemkové úpravy predstavujú originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva k pozemku, ku
ktorému dochádza právoplatnosťou alebo iným dňom uvedeným v administratívnom rozhodnutí
o schválení vykonania projektu pozemkových úprav podľa § 14 ods. 5 zákona o pozemkových
úpravách. Názor o konštitutívnom rozhodnutí správneho orgánu o schválení vykonania projektu

pozemkových úprav a originárnom nadobudnutí vlastníckeho práva k novým pozemkom, ktoré vznikli v
dôsledku pozemkových úprav, prezentuje aj rozhodovacia prax najvyššieho súdu SR (3Cdo/219/2019,
5Cdo/116/2019, 5Cdo/116/2019, 4Cdo/138/2023).11.3. Pozemkovými úpravami zanikajú pôvodné pozemky a vznikajú pozemky nové. Zmeny vo
vlastníctve pôvodných pozemkov a ich premietnutie do nového stavu je právne upravené v pozastavení
zápisov do katastra nehnuteľností a aktualizovaní registra pôvodného stavu a zapracovaní zmien do

rozdeľovacieho plánu v zmysle § 14 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách Súčasne podľa § 6 ods. 4
zákona o pozemkových úpravách platí, že „Ten, kto sa stane vlastníkom pozemku v priebehu konania
o pozemkových úpravách, nemôže namietať výsledky doterajšieho konania.“ Nesporové chyby možno
v rámci už vykonaných pozemkových úprav opraviť do piatich rokov od schválenia vykonania projektu
pozemkových úprav podľa § 42c zákona o pozemkových úpravách.

11.4. Zákon o pozemkových úpravách v § 10 ods. 3 upravuje postup v rámci sporu o vlastníctvo alebo
duplicitného vlastníctva. Podľa daného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o námietkach vlastníkov
proti výpisu z registra pôvodného stavu, ktoré sa týkajú sporu o vlastníctvo, alebo ak niekto tvrdí, že je
vlastníkom pozemkov a toto vlastnícke právo nemôže preukázať príslušnou listinou, okresný úrad mu
odporučí obrátiť sa na súd určovacou žalobou. Ak sa na súd obráti, do jeho rozhodnutia okresný úrad

vyznačí v registri pôvodného stavu vlastníka vedeného na liste vlastníctva. Pri duplicitnom vlastníctve k
pozemku sa rieši nové usporiadanie pozemku tak, že sa nemení hodnota a výmera nového pozemku,
okrem kritérií podľa § 11 a platných zásad umiestnenia nových pozemkov; výpisy z registra pôvodného
stavu sa doručujú vlastníkom vedeným na liste vlastníctva. Ak sa námietky týkajú len určenia hodnoty
pozemku alebo údajov z registra porastov, rozhodne o nich okresný úrad. Po rozhodnutí o námietkach

okresný úrad register pôvodného stavu schváli. Schválenie registra pôvodného stavu sa oznamuje
verejnou vyhláškou. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade sporu o vlastníctvo
zákon rieši len to, že sa v pozemkových úpravách koná s vlastníkom zapísaným na liste vlastníctva.

12. Z uvedeného možno uzavrieť, že po právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových

úprav, resp. po márnom uplynutí lehoty piatich rokov od schválenia tohto projektu, v rámci ktorých bolo
možno vykonať opravu údajov v zmysle § 42c zák. č. 330/1991 Zb., nemožno súdom určiť vlastnícke
právo vlastníka pôvodného pozemku, ktorý zanikol v dôsledku pozemkových úprav voči aktuálnemu
vlastníkovi, ktorý novovzniknutú nehnuteľnosť nadobudol originárnym spôsobom rozhodnutím štátneho
orgánu (por. aj 5Cdo/125/2023).

13. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

14. Na základe uvedeného obsah odvolania žalobcov nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,

pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie (vrátane závislého výroku o trovách konania) ako vecne a právne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní, preto im vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods.

2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).