Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0826100005
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100005.1

Uznesenie

SprávnysúdvBanskejBystricivprávnejvecižalobcu:Carollinespol.sr.o.,sosídlomSibírska35,83102
Bratislava,IČO:35788445,právnezastúpený:JUDr.Ing.MiroslavČipák,advokátsosídlomKoprivnická
9E, 811 07 Bratislava, IČO: 34 856 820, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 104240514/2025 zo dňa 16.10.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 05.01.2026 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104240514/2025 zo dňa 16.10.2025, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102410682/2025 zo dňa 18.06.2025, ktorým správca dane

vyrubil rozdiel dane v sume 30.510,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október
2023.

2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“). Návrh dôvodil tým, že dôvodom na priznanie odkladného účinku je najmä skutočnosť, že

vyrubenýrozdieldanevovýške30.510,-Eurbyvsúčasnejekonomickejsituácii(ajvspojenísvyrubenou
daňou za zvyšné preverované zdaňovacie obdobia jún, júl a november 2023) spôsobil žalobcovi značnú
hospodársku škodu, ktorá by mohla mať vážny nenapraviteľný následok a navyše priznanie odkladného
účinku by nebolo v žiadnom smere v rozpore s verejným záujmom.

3. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 11.03.2026

a uviedol, že s odkladným účinkom správnej žaloby nesúhlasí.

4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.5. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny

súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho
súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí,
že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže

byť v rozpore s verejným záujmom. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred
správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že
takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a
akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

8. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených

v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

9. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok,

je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha.
Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom
napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o
následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca
expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie

konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne potenciálnu hrozbu závažnej ujmy
(iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a
súčasne sa vyžaduje predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Aj keď žalobca nie
je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí

žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň – čo správny súd osobitne
akcentuje – aj dostatočne hodnoverne osvedčiť a preukázať.

10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, dospel k záveru, že žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, ku ktorej by mohlo dôjsť v prípade

okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to v podobe nenapraviteľného
následku spočívajúceho v reálnom ohrození podnikateľských aktivít žalobcu. Žalobca neosvedčil svoju
ekonomickú situáciu a ani neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné
dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za
následok závažnú ujmu na strane žalobcu. Žalobca neosvedčil, že je nevyhnutné inštitútom odkladného
účinku, ktorý je mimoriadnym právnym prostriedkom na zabránenie obzvlášť nepriaznivých následkov
výkonunapadnutýchprávoplatnýchrozhodnutíorgánuverejnejsprávyna žalobcu,chrániťjehoaktuálnu

podnikateľskú situáciu. Je potrebné trvať na tom, aby žalobca tvrdil a osvedčil také okolnosti, z ktorých
bude hrozba daných negatívnych následkov pre žalobcu bez pochýb zrejmá. Správny súd zdôrazňuje,
žejepotrebnéprihliadaťnato,ženásledkypredpokladané §185SSP,bymalimaťvážnynenapraviteľný
charakter, resp. hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmyna životnom prostredí by mala byť svojou intenzitou porovnateľnou týmto nenapraviteľným následkom.
Hrozba uvedených následkov musí byť pritom spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným)
výkonom správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, alebo jeho inými následkami. Z toho vyplýva, že

nestačí, ak žalobca len všeobecne tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí uviesť konkrétne rozhodné
skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy skutočne hrozí.

11. Tvrdenia o existencii závažnej ujmy žalobca podložil jeho hypotetickými úvahami o možných

následkoch. Zároveň svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zdôvodňoval
hypotetickou úvahou o stave, ktorý však neosvedčil žiadnymi konkrétnymi skutkovými okolnosťami.
Koncepcia odkladného účinku však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách
daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako
prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným
zmyslom a zákonodarcom sledovaným cieľom a účelom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku

správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého
výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným
spôsobom negatívne a značným spôsobom ovplyvnená – v prípade právnickej osoby – jej majetková
a finančná situácia.

12. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v
§ 185 písm. a) SSP hrozia, avšak preukázateľne hrozia reálne a nespochybniteľne, nielen nekonkrétne
a hypoteticky. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že v prípade vykonania žalobou
napadnutého rozhodnutia mu hrozí značná finančná škoda. Správny súd zohľadnil aj výšku peňažnej

povinnosti uloženej napadnutým rozhodnutím. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol
žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutia žalovaného by
mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú finančnú škodu,
či nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa.
Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale

musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu
SR sp zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za
osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj
na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, v ktorom poukazuje

na náležitosti návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho dôvodu a skutkových okolností
závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

13. Keďže žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí mu tvrdený
následok, správny súd nezistil zákonný dôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP
zamietol.

14. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).