Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123445945
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:6123445945.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jana Uhrinová s. r. o., so
sídlom Bezručova 1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 424 944, proti žalovanej: E. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., zastúpená: JUDr. Ivana Magdolenová Joríková, advokátka so sídlom
Hrnčírikova 1/B, Partizánske, IČO: 35 437 588, o zaplatenie 8 815,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 51C/10/2024-166 zo dňa 03.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v I. výroku rozhodol, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi sumu 8 815,66 eura,
- úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 2 100 eur od 09.11.2021 do zaplatenia,
- úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 1 000 eur od 13.11.2021 do zaplatenia,
- úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 650 eur od 15.11.2021 do zaplatenia,
- úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 1 000 eur od 16.11.2021 do zaplatenia,

- úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 1 000 eur od 20.11.2021 do zaplatenia,
- úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 500 eur od 04.12.2021 do zaplatenia,
- úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 1 200 eur od 10.12.2021 do zaplatenia,
- úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 140,60 eur od 11.12.2021 do zaplatenia,
- úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 665,95 eur od 14.12.2021 do zaplatenia,
- úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 100 eur od 09.06.2022 do zaplatenia,
- úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 200 eur od 13.07.2022 do zaplatenia,

- úrok z omeškania 5,5% ročne zo sumy 20,06 eur od 05.11.2022 do zaplatenia,
- úrok z omeškania 7% ročne zo sumy 39,05 eur od 06.11.2022 do zaplatenia,
úrok z omeškania 7% ročne zo sumy 200 eur od 10.11.2022 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a II. výrokom žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na § 451
ods. 1, ods. 2, § 456 veta prvá, § 458 ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ako aj zisteným skutkovým stavom veci, na základe
ktorého dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne a preto jej v plnom rozsahu vyhovel.
1.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby, ktorá bola pôvodne doručená
Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 07.11.2023 a ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplateniasumy 8 815,66 eur s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Okresný súd Banská
Bystrica vydal vo veci dňa 03.01.2024 platobný rozkaz sp. zn. 31Up/1818/2023, ktorým podanej
žalobe vyhovel. Proti vydanému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v dôsledku čoho bola vec

postúpená dňa 13.03.2024 Okresnému súdu Nitra. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované
zákonné ustanovenia, dospel súd prvej inštancie k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto jej
vyhovel. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami bolo nesporné, že majiteľom
peňažných prostriedkov na predmetnom účte vedenom v SLSP bol v rozhodnom období žalobca a
rovnako bolo nesporne preukázané, že v rozhodnom období boli z tohto účtu vykonávané platby

platobnou kartou s koncovým číslom 2565, vydanej na meno žalovanej a tiež boli realizované prevody
na účet dcéry žalovanej. Žalovaná nepoprela dostatočne tvrdenia žalobcu o tom, že v rozhodnom
období sa tento nachádzal mimo územia SR, a preto tieto výbery nemohol realizovať on sám. Rovnako
nepreukázala, že prevody a výbery kartou vydanou na jej meno, boli z účtu žalobcu v rozhodnom
období realizované na pokyn resp. so súhlasom žalobcu. Súd prvej inštancie ako nedôveryhodné a
čiastočne aj nelogické vyhodnotil aj tvrdenia žalovanej o tom, že dcéra žalovanej mala požičať žalobcovi

a žalovanej sumu 8 500 eur na prerábku rodinného domu v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a
žalovanej, ku ktorému tvrdeniu zároveň žalovaná uviedla, že sumu 7 000 eur poukázali na účet žalovanej
dňa 10.08.2021 a táto bola hneď z tohto účtu vybratá a daná v hotovosti do rúk žalobcu. Súd prvej
inštancie vyhodnotil ako nelogické, aby tieto peniaze, ak mali byť určené žalobcovi, boli najskôr poslané
na účet žalovanej a neskôr z neho vybrané a v hotovosti odovzdané žalobcovi, najmä za situácie, keď

dcéra žalovanej mala vedomosť o čísle účtu žalobcu a tomuto aj dňa 11.10.2021 poukázala peňažné
prostriedky, ktoré jej žalobca vrátil na účet žalovanej číslo účtu D. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
tromi bankovými transakciami, a to dňa 07.03.2022 v sume 1 000 eur, dňa 08.03.2022 v sume 300 eur
a dňa 09.03.2022 v sume 300 eur.
1.2. Súd prvej inštancie preto skonštatoval, že žalovaná nepreukázala, že predmetné výbery a prevody

z daného účtu žalobcu vykonávala so súhlasom resp. na pokyn žalobcu, ani že tieto finančné prostriedky
boli použité na majetok vo vlastníctve žalobcu, v dôsledku čoho sa uvedenými finančnými prostriedkami
žalovanábezdôvodneobohatilanaúkoržalobcu,ktorémujepovinnátotobezdôvodnéobohatenievydať,
keďže sa jednalo o plnenie bez právneho dôvodu. Nakoľko závery dokazovania sú v podstatnej miere
potvrdené listinnými dôkazmi ako aj výpoveďou žalobcu a svedka G. B., súd prvej inštancie nepovažoval

zapotrebnévykonávaťďalšiedokazovanie,nakoľkobytoznamenalolenďalšienedôvodnépredlžovanie
súdneho konania na navyšovanie jeho trov, a to aj s poukazom na znenie § 151 ods. 2 CSP. Ak chcela
byť žalovaná v tomto spore úspešná, musela preukázať, že predmetné platby a výbery nerealizovala ona
resp. ich realizovala so súhlasom žalobcu, prípadne že tieto peniaze boli použité na zveľadenie majetku
vo vlastníctve žalobcu, čo však preukázané nebolo. Vo vzťahu k výpisu z účtu žalovanej vedenom

v mBank (č.l. 41), podľa ktorého jej bola dňa 10.08.2021 poukázaná suma 7 000 eur s poznámkou
„mamina od Renci“ a dňa 09.08.2021 suma 100 eur (bez doplňujúcej poznámky), súd prvej inštancie
uviedol, že ani tento výpis nepreukazuje jednak to, že žalovaná nakladala s peňažnými prostriedkami
na účte žalobcu s jeho vedomím a súhlasom, ani to, že predmetnými transakciami z účtu žalobcu boli
hradené jeho existujúce záväzky voči žalovanej alebo voči tretej osobe. Uvedené nepreukazujú ani

žalovanou predložené čestné prehlásenia F. H. (dcéry žalovanej) zo dňa 14.01.2024 a jej manžela G. H.
zo dňa 14.01.2024 (č.l. 43-44), nakoľko rovnako nepreukazujú súhlas resp. pokyn žalobcu na predmetné
transakcie z jeho účtu v rozhodnom období, ktorý by bol potrebný aj v prípade, ak by sa z tohto jeho
účtu mali splácať nejaké jeho pôžičky voči tretím osobám, keďže peňažné prostriedky na účte žalobcu
boli v jeho výlučnom vlastníctve.

1.3. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa jednalo o plnenia bez právneho dôvodu, na základe
ktorého vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Žalovaná však dôkazné
bremeno svojich tvrdení v tomto spore neuniesla, preto súd podanej žalobe vyhovel. Okrem samotnej
istiny súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania určený podľa
§ 517 os. 2 OZ spojení § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a to vždy odo dňa nasledujúceho po

vykonaní konkrétneho výberu alebo prevodu z účtu žalobcu. Pre úplnosť súd prvej inštancie k tomu, že
rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 03.04.2025 v neprítomnosti žalovanej a ukončil dokazovanie dodal,
že vo veci postupoval tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby sa predchádzalo
zbytočným prieťahom, konal hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb a konal tak v súlade s princípmi. V spore úspešnému žalobcovi súd podľa § 255 ods. 1

CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( § 262 ods. 2 CSP).2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktoré odôvodnila s poukazom
na ust.§ 365 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h) a odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok
Okresného súdu Nitra zo dňa 03.04.2025 sp. zn. 51C/10/2024 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odvolaní uviedla, že už od začiatku konania v spore rozporovala nárok žalobcu. Proti vydanému
platobnému rozkazu podala odpor, kde odmietala nárok žalobcu nakoľko nikdy nevykonávala žiadne
finančné operácie bez súhlasu žalobcu. Uviedla, že žalobca dal vyhotoviť na jej meno bankomatovú
kartu k jeho účtu, ktorú však využíval práve žalobca. Žalovaná hneď v odpore navrhovala vykonanie
dôkazu kamerovými záznamami z monitorovacích bezpečnostných kamerových systémov bankomatov,

ktoré tieto snímajú a nepretržite zaznamenávajú, a ktoré by mohli jednoznačne preukázať a objasniť,
kto skutočne uskutočnil predmetné výbery. Namietala, že prvoinštančný súd sa s návrhom dôkazov
nevysporiadal a ani ich nevykonal. Vo svojom odôvodnení ani neuviedol prečo nepristúpil k vykonaniu
dôkazov, ktoré žalovaná vo svojich podaniach navrhla. Bránila sa tým, že ňou navrhnuté dôkazy mohli
významnou mierou prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a vypovedať o skutočnostiach
podstatnýchpreposúdenieveci,pričombezriadnehozdôvodneniaprečotaktosúdpostupoval,považuje

za zásadné porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktorým žalovanej bola odňatá možnosť konať
predsúdomanedostatočnéodôvodnenýrozsudokzakladájehonepreskúmateľnosť.Ďalejpoukázalana
to, že súd rozhodol na pojednávaní na ktorom nebola prítomná a ukončil dokazovanie odvolávajúc sa na
čl. 17 CSP. Tento princíp však nie je absolútny a nemôže byť nadradený a prevyšovať zaručené základné
ústavné práva, predovšetkým právo na spravodlivý proces a zachovanie kontradiktórnosti konania.

Súd v tomto prípade uprednostnil rýchlosť konania pred spravodlivosťou rozhodnutia, čím porušil
princípy kontradiktórnosti konania. Tiež bol porušený princíp rovnosti zbraní, ako aj zákaz prekvapivých
rozhodnutí a princíp materiálnej pravdy, keď cieľom súdneho konania je spravodlivé rozhodnutie a nie
len formálne ukončenie veci.
2.1. Odňatím práva na spravodlivý proces sa žalovaná nemala možnosť v konaní pred súdom brániť,

pričom zo spisu je zrejmé, že v konaní bola od začiatku aktívna, predložila listinné dôkazy preukazujúce
svoje tvrdenia a už v odpore navrhla zabezpečenie kamerových záznamov a aj jej výsluch ako účastníka
konania a aj ďalších dvoch svedkov, ktorých výpovede by prispeli k náležitému objasneniu skutkového
stavu, ktorý v čase rozhodovania prvostupňového súdu podľa názoru žalovanej nebol náležite zistený.
Kamerové záznamy, ktoré ako dôkaz mohli preukázať, kto fyzicky realizoval výbery z účtu, pričom

práve tieto výbery sú predmetom sporu, súd nezabezpečil, nevykonal ich ako dôkaz a v odôvodnení
rozsudku sa ani len nevyjadril, prečo tento dôkaz nevykonal, a teda nemožno ani určiť či ho odmietol ako
irelevantný alebo ho opomenul. Rovnako s predloženou fotodokumentáciou nehnuteľnosti žalovanou,
z ktorej vyplývalo, že pobyt v dome nebol možný pre nedokončenú rekonštrukciu, čo korešpondovalo
s tvrdením žalovanej, že sa s maloletým dieťaťom nachádzali na chate malo preukázať, že sa v čase

výberov nemohla nachádzať doma a bola významná pre vyvrátenie tvrdení žalobcu, sa súd nijako
vecne nevysporiadal, čím neboli naplnené povinnosť riadneho odôvodnenia rozsudku. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že sa súd týmito dôkazmi nevysporiadal a ani ich iným spôsobom nevyhodnotil.
2.2. V závere uviedla, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a súd naopak ignoroval tvrdenia a dôkazy
žalovanej, ktoré tieto tvrdenia spochybňovali. Namietala tiež to, že povinnosťou súdu je odôvodniť

súdne rozhodnutie a vyrovnať sa s argumentmi a návrhmi strán súdneho konania. Je zrejmé, že táto
povinnosťsúdunebolasplnená,apretorozhodnutiepovažujezazaloženélennatvrdeniachžalobcuaza
nepreskúmateľné. S poukazom na judikatúru slovenských ako aj medzinárodných súdov predpokladom
na vydanie spravodlivého rozhodnutia vo veci je najmä náležité zistenie skutkového stavu tak, aby o
ňom neboli žiadne pochybnosti, ako aj presvedčivé odôvodnenie rozsudku. V nadväznosti na vyššie

uvedené zastala názor, že postupom súdu a nepreskúmateľným rozhodnutím súdu vo veci samej došlo
zo strany súdu k porušeniu ústavou garantovaného práva na spravodlivý proces, a tým bolo žalovanej
tiež zabránené produkovať v konaní ďalšie dôkazy na spochybnenie tvrdení žalobcu.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že z podaného odvolania

nevyplýva, v čom vidí žalovaná špecifikované dôvody, ktoré by mali odôvodňovať zrušenie predmetného
rozsudku Okresného súdu v Nitre, pracovisko Topoľčany pod sp. zn. 51C/10/2024. Obsahom odvolania
je tvrdenie žalovanej, že súd prvého stupňa nevykonal dôkazy navrhované žalovanou najmä (kamerové
záznamy banky) a ďalej rozporuje hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, avšak bez náležitého
odôvodnenia. V tejto súvislosti uviedol, že súd nie je návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

viazaný a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou
súdu a nie účastníkov konania. Zdôraznil, že v predmetnej veci súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivoodôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti
a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový
nález súdu, na základe ktorého bolo vydané predmetné rozhodnutie. Žalobca sa taktiež stotožnil s

právnymi závermi súdu prvej inštancie, s tým, že žaloba je dôvodná, čo aj vyplynulo aj z vykonaného
dokazovania, žalovaná nepoprela tvrdenia žalobcu, tým, že by predložila dôkaz, ktorý by preukázal
opak, rovnako nepreukázala že prevody a výbery kartou z karty na meno žalovanej v rozhodnom
období boli realizované na pokyn žalobcu resp. s jeho súhlasom. K námietkam žalovanej o tom, že
súd nevykonal niektoré dôkazy a žalovaná má právo na spravodlivý proces uviedol, že podstatou tohto

práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom
súde a v konaní pred ním, využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z
práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. K pojmovému znaku
vady zmätočnosti uviedol, že tento pojem nemožno vykladať extenzívne.

3.1. Uviedol, že pokiaľ okresný súd na to, aby ustálili skutkový stav, ktorý mu umožňuje meritórne
rozhodnúť, vykoná iba časť navrhnutých dôkazov, koná v rámci svojich kompetencií, pričom rozsah
vykonaného dokazovania nie je závislý od vôle sporových strán. V opačnom prípade by okrem iného
mohlo dochádzať k rozsiahlym prieťahom v konaní, nakoľko by súd nemal oprávnenie odmietnuť ani
vykonanie takých dôkazov, ktoré k ustáleniu skutkových okolností prejednávanej veci nevedú, dokonca

ho maria. Ani ďalšie odvolacie námietky (o nesprávnych skutkových záveroch, vykonávaní a hodnotení
dôkazov), nepovažuje žalobca za právne významné a stotožňuje sa so skutkovými závermi súdu prvej
inštancie. Zároveň zdôraznil, že konanie pred súdom nesmie byť neprimerane dlhé a upriamil pozornosť
na článok 48. ods. 2 Ústavy SR. Žalobca má zato, že žalovaná mala záujem predlžovať konanie, preto
sa bez ospravedlnenia nezúčastnila súdneho pojednávania, rovnako ani jej právna zástupkyňa a ani

nimi navrhnutí svedkovia, preto nie je možné, aby sa žalovaná domáhala svojho práva a apelovala vo
svojom odvolaním na to, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, žalobca má rovnako právo na
to, aby v primeranej lehote bolo vo veci rozhodnuté s poukazom na dôvody, ktoré vyššie uviedol a preto
odvolací súd žiadal, aby vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozsudok prvého stupňa ako vecne
správny v plnom rozsahu potvrdil.

4. V odvolacej replike žalovaná písomne uviedla, že sa pridržiava svojho odvolania a trvá na všetkých
dôvodoch, ktoré v ňom uviedla. Žiadala zohľadniť, že v predmetnom konaní došlo k zásadnému
porušeniu jej ústavou garantovaného práva na spravodlivý proces, najmä v dôsledku toho, že súd prvej
inštancie rozhodol vo veci samej bez toho, aby sa riadne a preskúmateľným spôsobom vysporiadal

s jej predloženými listinnými dôkazmi a návrhmi na vykonanie ďalšieho dokazovania. Zdôraznila, že
právomoc súdu rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná nie je svojvoľná. Z práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyplýva,
že súd je povinný sa s návrhmi účastníkov vysporiadať, teda v rozhodnutí výslovne uviesť, prečo
konkrétny dôkaz nevykonal alebo ho nepovažoval za potrebný. Uviedla, že v odôvodnení rozsudku súd

navrhnuté dôkazy ani nespomenul okrem bodu 3, že ich žalovaná navrhla. V odôvodnení rozsudku o
nich nie je žiadna zmienka. Toto opomenutie znamená, že súd odňal navrhnutým dôkazom akýkoľvek
význam bez odôvodnenia, čím porušil svoju povinnosť podľa § 220 CSP riadne odôvodniť rozsudok,
čo má za následok tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku neobsahuje žiadne
zhodnotenie žalovanou navrhnutých a predložených dôkazov, ani vysvetlenie, prečo neboli vykonané

ďalšie ňou navrhované dôkazy. Absentuje akákoľvek úvaha o relevancii týchto dôkazov, čím bolo
zásadne zasiahnuté do jej práva na spravodlivý súdny proces. Práve táto absencia akejkoľvek úvahy o
návrhoch na vykonanie dôkazov predstavuje porušenie procesného predpisu a ústavne garantovaného
práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, či súd dôkazné návrhy
žalovanej vôbec registroval, a ak áno, na akom právnom či skutkovom základe ich zamietol.

4.1. Opätovne uviedla, že navrhovala vykonanie relevantného dôkazu, a to kamerových záznamov z
bankomatov, ktoré mohli preukázať, kto výbery v skutočnosti vykonal. Súd tieto dôkazy nezabezpečil
ani ich nevykonal, čím fakticky znemožnil žalovanej preukázať opak tvrdení žalobcu. Zdôraznila, že
jej odvolacie námietky nesmerujú k tomu, že by súd mal rozhodovať podľa jej vôle, ale k tomu, že
súd vôbec nereagoval na jej obranu a dôkazné návrhy, čo je kvalifikované porušenie procesných

pravidiel. Poukázala na to, že Ústavný súd SR opakovane zdôraznil, že súčasťou spravodlivého
procesu je aj povinnosť súdu presvedčivo a podrobne odôvodniť rozhodnutie, reagovať na argumenty
strán a vysporiadať sa s nimi spôsobom, ktorý umožňuje preskúmanie rozhodnutia. V prípade ak
súd nevysvetlí, prečo určitý dôkaz nevykonal, porušuje tým nie len ustanovenia CSP, ale aj ústavnézáruky spravodlivého procesu. V závere uviedla, že počas celého konania mala žalovaná skutočný
záujem na vecnom vyriešení sporu, a to vrátane mimosúdnej dohody. Na osobnom stretnutí, ktoré sa
uskutočnilo dňa 07.10.2024 v kancelárii právnej zástupkyne žalobcu v Bratislave, žalovaná predložila

všetky podklady a dokumenty k širšiemu majetkovému vyporiadaniu účastníkov konania, ktoré mohli
poslúžiť k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a k vyriešeniu celej
veci. Právna zástupkyňa žalobcu ani po niekoľkých mesiacoch od stretnutia nemala stanovisko žalobcu
s tým, že žalobca sa nachádza v zahraničí a ešte sa nevyjadril. Žalovaná nemala žiadnu snahu vytvárať
prieťahy v konaní, ale práve naopak snažila sa o uzavretie mimosúdnej dohody a celý čas dúfala,

že rokovania o dohode budú úspešné, keďže predložila právnej zástupkyni žalobcu všetky potrebné
dokumenty aj s rozhodnými skutočnosťami. Zároveň žalovaná ma za potrebné uviesť, že zásada
hospodárnosti konania ani požiadavka na rozhodnutie v primeranej lehote, nemôžu byť nadradené
ústavným právam účastníkov, najmä právu na spravodlivý proces a kontradiktórnosť konania a na
základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalovaná žiada, aby odvolací súd jej odvolaniu v celom
rozsahu vyhovel.

5. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že trvá na svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej a má
za to, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z dôvodov ktoré už bližšie špecifikoval
vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej. Práve naopak žalobca má za to, že súd sa náležite
vysporiadal so všetkými predloženými dôkazmi, čo aj jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil vo

svojom odôvodnení predmetného rozhodnutia, vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami v súvislosti s
predmetným konaním, ako aj so skutočnosťou, ktoré dôkazy vykoná a považuje za potrebné ich v tomto
konaní vykonať, čo aj náležitým spôsobom odôvodnil a následne po ich vyhodnotení dospel k záverom,
ktoré pojal do svojho rozhodnutia. Opakovane zdôraznil, že súd na návrh účastníka nemusí vykonať
navrhnutý dôkaz, najmä za predpokladu, že sa jedná o dôkaz ktorý nie je pre danú vec podstatný. Súd

má právo hodnotiť dôkazy a rozhodovať, ktoré z nich sú pre vec relevantné a ktoré nie. Ak žalovaná
tvrdila v konaní určité skutočnosti tieto mala aj preukázať. Ak chcela žalovaná potvrdiť svoje tvrdenie
kamerovým záznamom z banky, tento dôkaz je podľa názoru žalobcu irelevantný, pretože z ďalších
predložených dôkazov vyplýva a bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná disponovala s účtom
žalobcu bez jeho súhlasu. Súd preto ustálil, že navrhovaný dôkaz by nedisponoval takou vypovedacou

potenciou, ktorá by mala možnosť vyvrátiť ostatné produkované dôkazy v tomto konaní. Súd preto
správne vyhodnotil, že navrhovaný dôkaz je nadbytočný. Podľa zákona o bankách, ktoré tiež monitorujú
priestory je okrem iného uvedené, že banka zlikviduje tento kamerový záznam bezodkladne po uplynutí
trinástich mesiacov po dni vyhotovenia tohto záznamu. Platobný rozkaz bol v predmetnej veci pod sp.
zn. 31Up/1818/2023 vydaný dňa 03.1.2024. Advokátka žalovanej JUDr. Ivana Magdolenová Joríková

prevzala právne zastúpenie žalovanej dňa 10.1.2024. Vo svojom odpore voči platobnému rozkazu
žiadala, aby súd vyžiadal kamerové záznamy, za účelom preukázania svojich tvrdení, avšak už v tomto
čase, kedy podala odpor, bol tento dôkaz nevykonateľný, keďže už uplynula lehota dokedy je banka
povinná tieto záznamy uchovávať, toto zrejme žalovaná opomenula. Súd sa dostatočne vysporiadal s
vykonaním tohto dôkazu, nakoľko rešpektoval zákon z ktorého je zrejmé že tieto kamerové záznamy

v čase, kedy ich žiadala právna zástupkyňa žalovanej už neexistovali. Dokonca žalovaná vo svojom
odvolaní voči rozsudku zo dňa 03.04.2025 sp. zn. 51C/10/2024 znova uvádza, že navrhla v odpore
zabezpečenie kamerových záznamov, avšak pri rešpektovaní zákona, musela vedieť že tieto záznamy
nie sú už k dispozícii. Toto dáva jednoznačnú odpoveď pre žalovanú, ktorá sa domáhala vysvetlenia
prečo súd kamerové záznamy nezabezpečil, ak niektoré skutočnosti vyplývajú priamo zo zákona,

nevzniká potreba na ich odôvodnenie. Vo veci vykonania svedeckých výpovedí príbuzných žalovanej a
to dcéry a jej partnera súd dospel k záveru, že takéto výpovede by nemali dôkaznú silu na to, aby vyvrátili
preukázané skutočnosti, ktoré vyplývajú z predložených listinných dôkazov, nakoľko pri vykonávaní
výsluchu svedkov ako sú príbuzní platia určité obmedzenia a faktory, ktoré sudca zvažuje pri hodnotení
dôkaznej sily takejto výpovede.

5.1. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie riadne
zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo
odôvodnil a opäť zdôraznil, že z práva na spravodlivý súdny proces, pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a
riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej

vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS
251/03). Pokiaľ žalovaná vytýka nesprávne zistený skutkový stav veci, resp. nesúhlasila so skutkovýmizisteniami, ich hodnotením a nevykonaním všetkých navrhnutých dôkazov, žalobca pripomína, že
už podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (OSP) nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu
procesných oprávnení účastníka konania nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností,

nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (napr.
R 42/1993, 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 104/2010, 7 Cdo
248/2012). Žalobca opakovane uviedol, že súd prvej inštancie naviac aj dostatočne odôvodnil, prečo
nevykonal ďalšie navrhované dokazovanie, nakoľko mal za to, že zistený skutkový stav pre potreby
rozhodnutia tohto sporu je dostatočný, preto žiadne ďalšie dokazovanie vo veci už nevykonal. Takýto

postup súdu je plne v súlade s jeho postavením v civilnom procese. Vzhľadom na uvedené, ak žalovaná
navrhla vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré doplnenie dokazovania nepovažoval súd prvej inštancie za
potrebné, nebolo nevyhnutné sa k týmto návrhom osobitne vyjadrovať.
5.2. S poukazom na vyššie uvedené má žalobca navrhol zohľadniť, že žalovaná mala záujem konanie
predlžovať. Z tohto dôvodu sa bez ospravedlnenia nezúčastnila súdneho pojednávania, rovnako ani jej
právna zástupkyňa a ani nimi navrhnutí svedkovia, preto nie je možné, aby sa žalovaná domáhala svojho

práva a apelovala vo svojom odvolaním na to, že bolo porušené právo na spravodlivý proces. Uviedol
že , žalobca má rovnako právo na to, aby v primeranej lehote bolo vo veci rozhodnuté s poukazom
na dôvody, ktoré žalobca vyššie uviedol. Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti, aby rozsudok prvého stupňa ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil a priznal
žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

6. Žalovaná k duplike žalobcu písomne uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich dôvodov
uvedených v podanom odvolaní, ako aj vo vyjadrení zo dňa 02.07.2025, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje. Žalovaná považuje odvolanie za dôvodné a spôsobilé založiť zrušenie napadnutého rozsudku
pre zásadné procesné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré mali za následok porušenie jej ústavou

garantovaného práva na spravodlivý proces. Žalovaná sa nestotožnila s tvrdením žalobcu, že v konaní
nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou jej odvolacích námietok nie je samotný
nesúhlas s právnym názorom súdu ani so skutkovými závermi, ku ktorým súd dospel, ale procesný
postup súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol bez toho, aby sa riadne a preskúmateľne vysporiadal s
navrhnutými dôkazmi žalovanej a bez toho, aby v odôvodnení rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré tieto

dôkazy nevykonal. Žalovaná nepoprela, že súd nie je povinný vykonať každý účastníkom navrhnutý
dôkaz. Zároveň však platí, že súd je povinný sa s návrhmi dôkazov vecne vysporiadať a v odôvodnení
rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviesť, prečo konkrétny dôkaz nevykonal, resp. z akých dôvodov
ho považoval za právne neprípustný, nevykonateľný, irelevantný alebo nadbytočný. V predmetnej veci
súd prvej inštancie takúto povinnosť nesplnil, keď sa v odôvodnení rozsudku s navrhovanými dôkazmi

žalovanej nevysporiadal vôbec, resp. len formálne, bez uvedenia konkrétnych úvah, ktoré ho k takémuto
postupu viedli.
6.1. Pokiaľ ide o navrhovaný dôkaz kamerovými záznamami z bankomatov, žalovaná zdôraznila, že jej
námietka nespočíva v samotnej skutočnosti, že tento dôkaz nebol vykonaný. Podstatou jej procesnej
obrany je skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo súd tento dôkaz

nevykonal a na základe akých úvah dospel k záveru, že skutkový stav veci je dostatočne zistený aj
bez jeho vykonania. Aj v prípade, ak by kamerové záznamy v čase rozhodovania súdu objektívne už
neexistovali alebo nebolo možné ich použiť z dôvodu právnej úpravy ochrany osobných údajov, bolo
povinnosťou súdu túto skutočnosť v rozhodnutí výslovne uviesť a odôvodniť, prečo navrhovaný dôkaz
nebolo možné vykonať. Absencia takéhoto odôvodnenia znemožňuje preskúmanie zákonnosti postupu

súdu a zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Zároveň sa žalovaná sa nestotožnila s tvrdením
žalobcu, že v prípade, ak určitá skutočnosť vyplýva zo zákona, nevzniká potreba ju v rozhodnutí
odôvodňovať. Rovnako žalovaná zotrváva na názore, že súd sa riadne nevysporiadal ani s ďalšími
navrhovanými dôkazmi, najmä s listinnými dôkazmi a návrhmi na výsluch svedkov, ktorých výpovede
mohli prispieť k objasneniu rozhodujúcich skutočností. Zároveň kategoricky odmietla tvrdenie žalobcu,

že by mala záujem predlžovať konanie. Zo spisu je zrejmé, že žalovaná bola v konaní aktívna,
predkladala dôkazy a navrhovala ich vykonanie, zúčastnila sa pojednávania dňa 23.05.2024. Na
podporu uvedeného uviedla, že v priebehu konania prejavila opakovane snahu o mimosúdne riešenie
veci v širšom kontexte vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Tieto skutočnosti
svedčia o aktívnom a konštruktívnom prístupe žalovanej k riešeniu sporu a vylučujú záver, že by jej

procesné konanie smerovalo k úmyselnému predlžovaniu súdneho konania. Vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti žalovaná zotrvala na svojom návrhu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže v predmetnej veci došlo k porušeniu jej
práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné.7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP
a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal

vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v
ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je treba ako vecne správne v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdiť.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a
dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387
CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo

svojom rozhodnutí uviedol. Súd prvej inštnacie svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil a jeho závery
majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z rozhodnutia súdu prvej inštnacie zrozumiteľne vyplýva akými
závermi a myšlienkovými postupmi sa riadil.

11. Predmetom konania v tejto veci je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 8 815,66 eura

s prísl., titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom
bankového účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s., a držiteľkou bankomatovej karty k jeho účtu, bola okrem
žalobcu aj žalovaná ako disponentka, ktorá v prípade nevyhnutých výdavkov mohla prostredníctvom
bankomatovej karty, vydanej na jej meno uhrádzať a realizovať platby, podľa požiadaviek a potrieb
žalobcu. Žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý

platobný rozkaz sp. zn. 31Up/1818/2023 dňa 03.01.2024 vydal (č. l. 31 spisu). Vzhľadom k tomu,
že žalovaná voči uvedenému platobnému rozkazu podala v zákonnej lehote odpor, čím navrhla
pokračovanie v konaní, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 10 ods. 3, resp. § 14 ods.
3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní príslušnému súdu (Okresný súd Nitra), ktorý vo veci
rozhodol napadnutým rozsudkom.

12. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, a to
zabezpečenie kamerových záznamov z bankomatu, ktoré by preukazovali, kto v rozhodnom období
vykonal výber finančných prostriedkov, čím došlo k porušeniu jej práv na spravodlivý proces a zároveň
namietala absenciu riadneho odôvodnenia rozsudku, nakoľko sa súd prvej inštancie nevysporiadal

s tým, prečo nevykonal vo veci dokazovanie, čím porušil princíp rovnosti zbraní, materiálnej pravdy
a rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto nepreskúmateľné.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca mal v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa, a.s. zriadený
bankový účet č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Držiteľkou platobnej karty k uvedenému účtu

bola okrem žalobcu aj žalovaná s č. platobnej karty 4544 1233 1060 2565 (č. l. 52 spisu). Z výpisov
predmetného bankového účtu (č. l. 9-14 spisu) vyplýva, že dňa 08.11.2021 bol realizovaný výber
finančnýchprostriedkovvovýške2100eur,dňa12.11.2021bolrealizovanýplatobnýpríkaznaúhraduvo
výške 1 000 eur, dňa 14.11.2021 bo realizovaný výber vo výške 650 eur, dňa 15.11.2021 bol realizovaný
platobný príkaz na úhradu vo výške 1 000 eur, dňa 19.11.2021 bol realizovaný platobný príkaz na

úhradu vo výške 1 000 eur, dňa 03.12.2021 bol realizovaný výber vo výške 1 200 eur, dňa 10.12.2021,
bola realizovaná platba kartou vo výške 140,60 eura, dňa 13.12.2021, bola realizovaná platba kartou
vo výške 665,95 eura, dňa 08.06.2022 bol realizovaný výber vo výške 100 eur, dňa 12.07.2022 bol
realizovaný výber vo výške 200 eur, dňa 04.11.2022 bola realizovaná platba kartou vo výške 20,06
eura, dňa 05.11.2022 bola realizovaná platba kartou 39,05 eura, dňa 09.11.2022 bola realizovaný výber

kartou vo výške 200 eur, čo v súhrne predstavuje výšku žalovanej sumy 8 815,66 eura. Pri jednotlivých
výberoch finančných prostriedkov a platbách, je v popise transakcie zároveň uvedené, že sa vykonávali
platobnou kartou s posledným štvorčíslím 2565, teda kartou, ktorej držiteľkou bola práve žalovaná.13.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že majiteľ bankového
účtu, má v zmysle všeobecných obchodných podmienok bankovej inštitúcie oprávnenie, zvoliť si
disponenta a držiteľa platobnej karty, ktorý môže v určitom obmedzenom rozsahu nakladať s bankovým

účtom a aj finančnými prostriedkami, ktoré sa na ňom nachádzajú. Toto oprávnenie je však limitované
súhlasom, resp. vedomosťou samotného majiteľa bankového účtu, nakoľko disponent, resp. držiteľ
bankomatovej karty, nie je vlastníkom bankového účtu a teda ani aktív na ňom nachádzajúcich sa.
V predmetnom konaní bolo preukázané, že žalobca v priebehu obdobia od 08.11.2021 do 09.11.2022,
neudelil žalovanej súhlas s výberom finančných prostriedkov z jeho bankového účtu a preto možno

prijať záver, že žalovaná naplnila skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1
OZ, keď finančné prostriedky nachádzajúce sa na bankovom účte žalobcu vyberala a prevádzala bez
jeho súhlasu. Vo všeobecnosti platí, že osoba s dispozičným oprávnením, je vo vzťahu k finančným
prostriedkom nachádzajúcich sa na bankovom účte iba „zástupcom“ majiteľa účtu a teda nemôže
prejavovať vôľu namiesto neho. V prejednávanej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu,
že žalovaná v dôsledku prevodu finančných prostriedkov do svojej sféry, znížila aktíva majiteľa

účtu, pričom iba existencia dispozičného oprávnenia nezakladá adekvátny právny titul, aby mohla
nakladať s finančnými prostriedkami ktoré jej nepatria (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
28Cdo/3823/2015 zo dňa 01.08.2016).
13.2. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná v konaní dostatočným spôsobom nepreukázala, že
jednotlivé výbery a transakcie realizovala so súhlasom, teda s vedomím žalobcu. Súd prvej inštancie

správne poznamenal, že je bez právneho významu, aké transakcie sa realizovali medzi žalovanou
a jej dcérou. Ak by aj žalovaná jednotlivými prevodmi (spolu vo výške 3 000 eur) splatila dlžnú sumu
svojej dcére a jej manželovi, ktoré žalobcovi a žalovanej požičali na rekonštrukciu rodinného domu
v Solčanoch, žalovaná opäť nepreukázala, že úhradu týchto súm realizovala so súhlasom, resp. na
pokyn žalobcu, ktorý bol vlastníkom finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na jeho bankovom

účte. Vzhľadom k tomu, že sporné výbery sa realizovali práve platobnou kartou, ktorá bola vystavená
na meno žalovanej, je dôvodné predpokladať, že jednotlivé výbery a prevody uskutočnila práve ona.
Pokiaľ žalovaná tvrdila, že výbery uskutočnil sám žalobca, nakoľko mal k dispozícií platobnú kartu,
bolo povinnosťou žalovanej obozretne pristupovať k platobnej karte, ktorá bola vystavená na jej meno
a neposkytovať ju ďalším osobám. Argumenty žalovanej o tom, že platbu vo výške 665,95 eura

uskutočnil žalobca spolu s ňou a pani C. C. v predajni I. I. na zakúpenie piecky, ostali len v rovine
tvrdení, a opätovne žalovaná tieto skutočnosti nijakým spôsobom nepodložila. Rovnako tak žalovaná
nepreukázala svoje tvrdenia, že žalobcovi odovzdala sumu 7 000 eur, ktorú použil na úhradu strechy.
Žalovaná síce uviedla, že žalobca túto sumu odovzdal robotníkom, avšak treba mať na zreteli, že na
povinnosť tvrdenia, nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. V konaní

žalovanásvojetvrdenianijakonepodporilapredloženímdôkaznýchprostriedkov(napr.fotografiastrechy
ktorá bola zakúpená za sumu 7 000 eur, pokladničný doklad zakúpenej piecky za sumu 665,95 eura).
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca predložením evidencie dochádzky č.l. 35
spisu preukázal, že dňa 8.11. 2021 pracoval v Nemecku, preto nemohol v tento deň vyberať peňažné
prostriedky platobnou kartou z bankomatu na Slovensku.

13.3. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo
zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo
znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť
skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou
byť nemôže. Žalovaná opakovane uviedla, že finančné prostriedky boli použité na úhradu výdavkov

na spoločnú nehnuteľnosť, avšak v konaní tieto tvrdenia nepreukázala a žalobca na pojednávaní (č. l.
163 spisu) uviedol, že žiadna suma z výberov z bankomatového účtu, nebola použitá na rekonštrukciu
spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaná navrhla výsluch účastníkov konania, taktiež výsluch dcéry a jej
manžela, pričom sa na pojednávanie konané dňa 03.04.2025 (č. l. 162 spisu) nedostavila ani žalovaná
ani jej právna zástupkyňa, bez náležitého ospravedlnenia čoho dôsledkom bolo neunesenie dôkazného

bremena žalovanou. V súlade s hospodárnosťou a koncentráciou konania, preto súd prvej inštancie
moholvkonaní (nazákladedoposiaľvykonanéhodokazovania)pokračovaťavyhlásiťvoveci rozsudok.

14. Žalovaná v podanom odvolaní ďalej namietala, že súd prvej inštancie porušil jej práva na spravodlivý
proces tým, že nevykonal vo veci navrhované dokazovanie, s čím sa v odôvodnení napadnutého

rozsudku bližšie nevysporiadal a preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné.
Odvolací súd uvádza, že z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosťkonania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť
fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na súdnu ochranu,
resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po

vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem a vo veci
rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli
prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces.
14.1. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci
vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, napadnuté rozhodnutie dostatočne

odôvodnil a je z neho zrejmé, akými závermi a myšlienkovými postupmi sa súd prvej inštancie riadil.
Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol.
Ak súd rozhodol, že určité dôkazy vykoná, resp. nevykoná, nemôže to byť automaticky považované za
postup znemožňujúci procesnej strane uskutočňovať jej procesné oprávnenia. Je potrebné zdôrazniť, že

dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie
vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či
a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie (rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 52/2003). Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a

nie účastníkov konania (viď. tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012,
3Cdo/201/2012, 4Cdo/125/2012, 5Cdo/251/2012, 6Cdo/36/2011).
14.2. Pokiaľ mal teda súd prvej inštancie, na základe vykonaného dokazovania spoľahlivo zistený
skutkový stav veci, v dôsledku ktorého mohol prijať určitý právny záver, bolo v jeho kompetencii, aby vo
veci rozhodol bez vykonania ďalšieho dokazovania, v súlade s princípom hospodárnosti a koncentrácií

konania. Preto nie je relevantná odvolacia námietka žalovanej o tom, že boli porušené jej práva na
spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie zabezpečením kamerových
záznamov z bankomatu, pretože ani vykonanie uvedeného dôkazu by nezvrátilo prijatý záver súdu
prvej inštancie o tom, že žalovaná v konaní neuniesla dôkazne bremeno a nepreukázala, že na výber
finančných prostriedkov mala od žalobcu súhlas, pričom súd v odôvodnení napadnutého rozsudku

v bode 9 sám uviedol, že ďalšie dokazovanie by len znamenalo nedôvodné predlžovanie súdneho
konania a navyšovanie jeho trov.

15. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vykonať dokazovanie navrhované žalovanou v rozsahu
zabezpečenia kamerových záznamov z príslušných bankomatov by nebolo možné, pretože z právnej

úpravy vyplýva, že oprávnenie bankovej inštitúcie vyhotovovať kamerové záznamy zakotvené v ust. §
93a ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, pričom doba uchovávania pri kamerových záznamoch
je stanovená na 13 mesiacov v prípade, ak sa vyhotovujú na zákonnom právnom základe a na základe
oprávneného záujmu banky. Vzhľadom na uvedené znenie zákona a časový interval, v ktorom sa
uchovávajú video záznamy, nie je možné, aby do konania boli zabezpečené kamerové záznamy z

obdobia 2021 až 2022 a to s ohľadom na skutočnosť, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol
doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 07.11.2023 a po podaní odporcu Okresnému súdu
Nitra až dňa 13.03. 2024. Posledný výber z bankomatu mal byť realizovaný dňa 09.11.2022 a návrh
na vykonanie dôkazu kamerovým záznamom žalovaná navrhla vykonať až v podanom odpore proti
platobnému rozkazu , ktorý jej bol doručený 8.01. 2024 - teda zjavne po uplynutí 13 mesiacov od

posledného výberu (13 mesiacov uplynula 9. 12.2023).

16. Odvolací súd s poukazom na konštatovanie, že odvolanie žalovanej nebolo dôvodné, rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil, a to v zmysle ust. § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).