Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/81/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123238763
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4123238763.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/X, D. - E., právne zastúpená: Mgr. Radovan Hrádek, advokát so sídlom Drieňová 3,
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 311 946, proti žalovaným v 1. rade: F. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/XX, D., a v 2. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, D., právne zastúpení:

JUDr. Dana Martinková, advokátka so sídlom Záhradnícka 64, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
31 772 501, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 52C/36/2023-315 zo dňa 10.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a
žalovaných v 1. a 2. rade k nehnuteľnostiam, parcela registra „C“, par.č. 1346/1 o celkovej výmere 514
m2, druh pozemku - záhrada, zapísaná na LV č. XXX, v okrese H., obce I. J., katastrálne územie I. J.,
parcela registra „C“, par.č. 1346/3 o celkovej výmere 687 m2, druh pozemku - záhrada, zapísaná na LV
č. XXX, v okrese Nitra, obce I. J., katastrálne územie I. J., parcela registra „C“, par.č. 1346/6 o celkovej
výmere 351 m2, druh pozemku - záhrada, zapísaná na LV č. XXX, v okrese H., obce I. J., katastrálne

územie I. J. a tieto prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1. rade v podiele 1-ice k celku a
žalovanej v 2. rade v podiele 1-ice k celku, II. výrokom titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k týmto nehnuteľnostiam zaviazal žalovaného v 1. rade povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 29 550
eur a žalovanej v 2.rade sumu 29 550 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a III. výrokom
žalovaným v 1. a 2. rade priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ust. § 137 ods. 1, §
142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
1.1. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby, ktorá bola súdu prvej
inštancie doručená dňa 13.09.2023 a ktorou sa žalobkyňa spolu s A. B. a F. J. ako žalobkyňami v 2. a
3. rade domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v k.ú. I. J., a

to na LV č. XXX, ako CKN parcela: par.č. 1346/1 o celkovej výmere 514 m2, druh pozemku - záhrada,
par. č. 1346/3 o celkovej výmere 687 m2, druh pozemku - záhrada a par .č. 1346/6 o celkovej výmere
351 m2, druh pozemku - záhrada. Žalobu zdôvodnili tým, že sa pokúsili vyporiadať vzájomné vzťahy,
žalovaní však všetky návrhy na vysporiadanie odmietli. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané,
že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva ku ktorej sa navrhuje. Pri rozhodovaní platí zásada, že spoluvlastníctvo k veciam má

byť zrušené, ak o to požiada niektorí zo spoluvlastníkov, lebo nik nemá byť spravodlivo nútený, aby
v podielovom spoluvlastníctve zotrval proti svojej vôli. Súd prvej inštancie preto pristúpil k zrušeniupodielového spoluvlastníctva na návrh žalobkyne. Ani jedna zo strán netvrdila žiadne vážne dôvody, pre
ktoré by k zrušeniu a vyporiadaniu nemalo byť pristúpené a pre ktoré by mali strany naďalej zotrvať v
podielovom spoluvlastníctve, počas konania takéto dôvody ani nevyšli najavo. Naopak strany súhlasili

so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, a preto o aplikácii § 142 ods. 2 OZ nebolo
namieste uvažovať.
1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva,
no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, môže teda rozhodnúť o vyporiadaní iným
spôsobom. Z ust. § 142 OZ vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne,

ale je viazaný záväzným poradím v citovanom zákonnom ustanovení uvedeným, musí predovšetkým
zisťovať, či je možné rozdelenie veci, až v prípade, že dospeje k záveru, že reálne rozdelenie veci nie je
možné, druhým spôsobom vyporiadania je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za
primeranú náhradu a ak ani tento spôsobom vyporiadania nie je možný, nariadi predaj veci a rozdelenie
výťažku. V zmysle uvedeného konštatoval, že nie je možné vzhľadom na umiestnenie pozemkov,
ich veľkosť ako i veľkosť podielov, ktoré strany v konaní vlastnia, pristúpiť k reálnemu rozdeleniu

nehnuteľnosti, nakoľko za par.č. 1350/2 sa nachádza par.č. 1346/7, ktorá je vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne a nie je predmetom konania. Vychádzajúc zo zásady uvedenej v § 142 ods. 1 OZ, súd prvej
inštanciezohľadnil,žežalobkyňaakoižalovaníuviedli,ženehnuteľnostidosvojhovýlučnéhovlastníctva
chcú, čo žalovaní zdôvodnili tým, že ich v súčasnosti užívajú a majú tam rodinný dom. Na tomto spôsobe
vyporiadania strany našli zhodu. Žalovaní sú vlastníkmi rod. domu na par.č. 1350/2, ktorá je susediaca s

predmetnými nehnuteľnosťami a predmetné nehnuteľnosti užívajú, vzhľadom k čomu sa súd priklonil k
prikázaniu nehnuteľnosti žalovaným, keďže ide o spôsob vyporiadania súladný s aktuálnym spôsobom
užívania pozemku.
1.3. Posledným sporným bodom týkajúcim sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
medzi stranami bola hodnota vyporiadavaných nehnuteľností. Žalobkyňa trvala na tom, aby súd prvej

inštancie vychádzal v konaní podľa vyjadrenia spol. ELDY s.r.o. Nitra zo dňa 16.12.2024, ktorá pozemok
ohodnotila na sumu 85eur/m2 s tým, že voči znaleckému posudku č. 39/2025 zo dňa 14.03.2025
spracovanému znalcom Ing. Oliverom Stollárom, ktorý vyporiadavané pozemky ohodnotil u par. č.
1346/1 v sume 91,63eur/m2 t.j. 47 097,82 eura, u par. č. 1346/3 v sume 30,54eur/m2 t. j. 20 980,98 eura
a par. č. 1346/6 v sume 30,54eur/m2 t.j 10 719,54 eura, spolu hodnota predmetu konania 78 800 eur

nepodala žiadne relevantné námietky s tým, že pre žalobkyňu je znalecký posudok bezpredmetný, nie je
otázkou čo ponúknu žalovaní, ich návrh je neopodstatnený a jej právom je určenie ceny pozemkov. Súd
prvej inštancie sa preto musel vysporiadať s tým, ako určiť primeranú náhradu za prikázanie pozemku
žalovaným. Poukázal na uznesenie NS SR z 24.03.2022, sp. zn. 4Cdo/255/2021, podľa ktorého, pri
hodnotení súkromného znaleckého posudku súdom platia tie isté kritéria, ako pri hodnotení znaleckého

posudku súdom ustanoveného znalca. Taktiež poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/41/2010
podľa ktorého, pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu
nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti: súd však hodnotí presvedčivosť
posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad
s ostatnými vykonanými dôkazmi

1.4. Na základe uvedeného, sa súd prvej inštancie pri vyhodnotení znaleckého posudku a odborných
vyjadrení spol. Elby s.r.o. zo dňa 03.10.2023 (cena určená vo výške 10eur/m2 v extraviláne a 20
eur/m2 v intraviláne) a zo dňa 16.12.2024 (cena určená vo výške 85eur/m2) priklonil k znaleckému
posudku spracovanému v konaní znalcom Ing. Oliverom Stollárom, kde v prvom rade súd vzal do
úvahy aktuálnosť znaleckého posudku č. 39/2025 spracovaného 14.03.2025, keďže aktuálnosť je

významný faktor pre určenie primeranosti výšky náhrady, keď je nutné vziať do úvahy aktuálny dopyt
a ponuku, keďže musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné
predať v aktuálnom mieste a čase a zároveň porovnal aj komplexnosť spracovania posudku, pričom
v tomto ohľade jednoznačne konštatoval, že znalecký posudok vychádzal z informácií a podkladov
katastra nehnuteľnosti, znalec vykonal dňa 08.03.2025 miestne šetrenie na mieste samom, vyhotovil

fotodokumentáciu a s ohľadom na uvedené posúdil pozemky a odhadol ich hodnotu, so zohľadnením
jeho charakteru a možností jeho využitia a to s rozlíšením pozemkov nachádzajúcich sa v extraviláne
a v intraviláne. Pokiaľ ide o predložené vyjadrenia realitnej kancelárie, v priebehu jedného roka došlo
v ich vyjadrení k značnému navýšeniu hodnoty pozemkov. Vo vyjadrení zo dňa 03.10.2023 rozlišovali
pozemky nachádzajúce sa v intraviláne a v extraviláne, čím bola i daná rozdielna výška ceny, čo už

nebolo rozlišované vo vyjadrení zo dňa 16.12.2024, kde bola určená jednotná cena 85eur/m2 bez
zdôvodnenia, ako dospeli k danej cene.
1.5. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie pri určení výšky náhrady za spoluvlastnícky
podiel vychádzal z posudku č. 39/2025 Ing. Olivera v sume 78 800 eur, z čoho podiel žalobkyne vo výške3 predstavuje sumu 59 100 eur a zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie žalobkyni sumu 29 550
eur a na žalovanú v 2. rade sumu 29 550eur. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa
§ 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. Nebol sporný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva (ak súd nezohľadní to, že
žalobkyňa začala v spore tvrdiť aj možnosť reálnej deľby), a tak súd vychádzal z toho, že bola zhoda
na prikázaní pozemkov do podielového spoluvlastníctva žalovaných. Sporná bola výška vyrovnacieho
podielu, a preto je namieste uplatniť zásadu úspechu v konaní podľa toho, akú cenu strany navrhovali
v porovnaní s výslednou sumou. Žalobkyňa navrhoval vyplatenie sumou po 85 eur, ktorá suma sa

ukázala v spore ako celkom neadekvátna, žalovaní v 1. a 2. rade žiadali vyplatenie v zmysle znaleckého
posudku, čo bolo súdom akceptované a dosiahli to, čo žiadali. Žalovanými navrhovaná výška náhrady
zodpovedala súdom stanovenej výške náhrady, a preto úspech žalovaných bolo možné hodnotiť ako
100%. U žalobkyne nemožno hodnotiť jej úspech ani ako čiastočný, keď so všetkými námietkami proti
žalovanými navrhovanej výške náhrady nebola úspešná a súd prvej inštancie sa s jej argumentáciou
náhrady nestotožnil. Preto priznal žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomto rozsudku podala v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na opätovné rozhodnutie. V podanom
odvolaní uviedla, že napadnutý rozsudok zásadne obmedzuje jej vlastnícke právo zaručené Ústavou
Slovenskej republiky, pretože jej znemožňuje prístup na pozemky v jej výlučnom vlastníctve. Jedná sa

o pozemky p. č. 1346/2 a p. č. 1346/7 nachádzajúce sa za domom žalovaných (viď. GP). Dôsledkom,
ak by tento rozsudok nebol zrušený a vec znova posúdená súdom je, že sa žalobkyňa de facto nemôže
na svoje pozemky, dostať, užívať, brať z nich úžitky a disponovať s nimi. Ďalším dopadom rozsudku
je, že pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobkyne sú tým pádom znehodnotené a neužívateľné z
horeuvedených dôvodov. Dôvodom je nemožnosť sa k nim dostať zo všetkých strán.

2.1. Taktiež uviedla, že rozsudok je zmätočný a vykazuje vážne formálne chyby. V odôvodnení rozsudku
v bode 16. veta č. 3 je uvedené, že „žalobcovia môžu efektívne pozemok využiť, teraz a aj v budúcnosti",
čo je v rozpore s rozsudkom. Podotkla, že rozsudok nesmie vykazovať žiadne formálne a vecné chyby.
Okrem porušenia vlastníckeho práva žalobkyne daného ústavou SR, rozsudok tak isto obmedzuje práva
žalobkyne stanovené Občianskym zákonníkom, kde podľa § 123 OZ je vlastník v medziach zákona

oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním
ako je to uvedené vyššie. Rozsudok zamedzuje žalovanej privedenie inžinierskych sietí na pozemky v
jej výlučnom vlastníctve. Po poukázaní na závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/141/2005 zo dňa
27.07.2005 (ZbNS pod R 19/2006) z ktorého plynie záver, že pri vyporiadaní zrušeného spoluvlastníctva
je zvýraznená i možnosť zriadenia vecného bremena uviedla, že súd postupoval protizákonne, pretože

nevzal do úvahy záväzné ustanovenie § 142 ods. 1 OZ a pozemky nerozdelil, hoci tak mohol urobiť.
Ďalej uviedla, že ak sa strany sporu na hodnote veci, ktorá má byť prikázaná za náhradu druhej
strane nezhodnú, súd nariadi znalecké dokazovanie, ktoré však musí niektorý zo spoluvlastníkov v
konaní navrhnúť. Po určení hodnoty veci znaleckým posudkom súd rozhodne o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva a prikázaní veci do výlučného vlastníctva spoluvlastníka za súčasnej

výplaty ustupujúceho spoluvlastníka. Má ísť o cenu všeobecnú, za ktorú sa takáto nehnuteľnosť dá
nadobudnúť v tejto lokalite - teda v podstate o trhovú cenu nehnuteľnosti.
2.2. Súd po návrhu žalovaných, ktorí trvali na vlastnom spôsobe určenia ceny nehnuteľností a požiadali
súd o vykonanie súdno-znaleckého posudku, vyhovel žalovaným a vykonanie znaleckého posudku
nariadil. Žalovaní následne tento návrh stiahli. Aj napriek tomu, že tento návrh bol stiahnutý, súd mal

nariadiť vykonanie súdno-znaleckého posudku tak, ako to ukladá zákon - teda súdom. Súd vychádzal
zo znaleckého posudku predloženého žalovanými, a na tomto základe určil cenu pozemkov, ktoré boli
rozsudkom prikázané žalovaným. Týmto rozhodnutím bola žalobkyňa poškodená pretože prikázané
odstupné nevyjadruje skutočnú trhovú hodnotu pozemkov. Taktiež namietala bod 22 napadnutého
rozsudku, ktorý je zavadzajúci a v celosti nepravdivý, nakoľko zhoda neexistovala. V tomto spore bolo

navrhované žalobkyňou v prvom rade zrušenie podielového spoluvlastníctva a nasledovne účelné a
funkčné rozdelenie sporných pozemkov pre obidve strany sporu. Preto boli po miestnej obhliadke podľa
požiadavky sudkyne predložené ďalšie 4 návrhy na rozdelenie. Tieto návrhy nie sú v tomto rozsudku
absolútne vzaté do úvahy. Žalobkyňa nemala v úmysle v žiadnom prípade sporné pozemky predať,
pretože by si takto odrezala prístup k pozemkom v jej výlučnom vlastníctve. Argumentácia súdu, že cena

odstupného uvedeného v rozsudku predstavuje 29.550 € a 29.550 € (59.100 € celkom), čo predstavuje
priemernú sumu 50,77 €/m2 a má byť satisfakciou za straty utrpené žalobkyňou titulom odobratia jej
vlastníctva sú neúmerné a neakceptovateľné.2.3. V dôvodoch odvolania uviedla, že súd prvej inštnacie pochybil, keď v rozsudku v bode 19. sa
odvolával na obchodnú spoločnosť Elby, s.r.o. (spločnosť Elby je v tomto spore irelevantná) a nevzal
do úvahy ponuky na odkúpenie všetkých sporných pozemkov väčšinovou vlastníčkou - žalobkyňou -

za trhovú hodnotu 85 € /m2 (32.980 €) za celok. Nevzal do úvahy ani ďalšiu ponuku, kde z pozemku
č. 1346/1 v susedstve domu žalovaných, by bola priznaná žalovaným rozloha 128,5 m2 čím by získali
celý mostík, celú bránu a prístup k prípojke vody (vodovodná šachta by sa nachádzala na ich pozemku).
Tým pádom by žalovaní získali pozemok o veľkosti 587,5 m2, a žalobkyňa by mala prístup na svoje
pozemky od hlavnej cesty a možnosť priviesť na jej pozemky inžinierske siete. Súd nevzal do úvahy

ponuku žalobkyne na vyplatenie odstupného vo výške 85 €/m2 (trhová cena) za podiely na pozemkoch
1346/6 a 1346/3 vo výmere 259,5 m2 čo by činilo sumu 22.057,5 eura. Toto bolo najschodnejšie riešenie,
pretože každý z účastníkov by mohol užívať svoje pozemky účelne a riadne. Jednalo by sa o skutočne
funkčné využitie. Toto nebolo súdom z neznámych dôvodov absolútne vzaté do úvahy. Dôvodila, že súd
zohľadnil skoro všetky nepodložené tvrdenia žalovaných, odmietol uznať a posúdiť celú genézu sporu a
argumenty žalobkyne a rovnako nevzal do úvahy, že pôvodné žalobkyne sú priame dedičky a žalovaní

sú dedičmi v druhom rade.
2.4. Záverom uviedla, že súd prvej inštancie vzal do úvahy nepravdivé tvrdenia žalovaných, že sa
žalobkyňa o pozemky nestarala. Žalobkyňa nemala prístup k pozemkom, nemala kľúče a žalovaní
nedovolili nikomu (ani poverenej osobe), aby tam prišli vykosiť a vyčistiť pozemky. Pozemky riadne
sprístupnil žalovaný F. B. odovzdaním kľúčov až po požiadavke právneho zástupcu žalobkyne v roku

2023 a tieto skutočnosti mali byť vyhodnotené súdom v neprospech žalovaných a nie v neprospech
žalobkyne. Namietala aj skutočnosť, že súd nezohľadnil jej vyjadrenia o tom, že na pozemkoch má
úmysel po vysporiadaní postaviť rodinný dom. Súd tým, že prikázal pozemky žalovaným s argumentom,
že prihliadal na účelné využitie veci, prihliadol len na jedného zo spoluvlastníkov žalovaných, ale druhá
spoluvlastníčka - žalovaná nežije na Slovensku, tým pádom pozemky neužíva a F. B. - žalovaný v 1.

rade využíva rodinný dom len na rekreačné účely. Napokon poukázala, že súd v rozsudku v poučení o
odvolaní sa odvoláva na neplatné ust. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý nie je platný od roku 2016
a platia ustanovenia CSP, ktoré by mali byť v rozsudku uvedené.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa písomne k podanému odvolaniu vyjadrili a uviedli, že prvostupňový súd

predmetnú právnu vec starostlivo a dôkladne prešetril, vykonal všetky účastníkmi konania navrhované
dôkazy, zistil dôkladne skutkový stav veci a správne ho právne vyhodnotil a preto odvolaciemu súdu
navrhli, aby rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 CSP. Vo
vyjadrení uviedli, že spor medzi účastníkmi konania trval dlhší čas i pred podaním žaloby, ale k prevodu
spoluvlastníckych podielov na žalobkyňu došlo až oveľa neskôr, keď bolo potrebné nájsť argumenty na

podporu strany žalobcu. Žalovaní vlastnia starší rodinný dom v bezprostrednom susedstve sporných
nehnuteľností - pozemkov, ktoré aktívne užívajú ako víkendové a dovolenkové miesto (zvažujú aj
možnosť trvalého pobytu) a starajú sa o ne, nie sporadicky ako tvrdí žalobkyňa. Medzi žalovanými
sú dobré vzťahy. Žalobkyňa sa o spoločné pozemky nestará, ide jej len o komerčný záujem - získať
z vlastníctva nehnuteľností čo najväčší príjem. Žalobkyňa uviedla, že mala zámer postaviť v danej

lokalite rodinný dom, nikdy však neurobila nič, čím by toto tvrdenie mohla podložiť. Ani na priame otázky
žalovaných v úvode i počas priebehu sporu, aký je jej zámer s pozemkami, aby sa našlo vhodné riešenie
pre obe strany nereagovala. Až neskôr použila argument, že chce stavať. Bol to však iba žalovaný
F. B., kto sa zaujímal na stavebnom úrade o informácie ohľadne budúcej možnej výstavy na daných
pozemkoch a bral tieto veci v úvahu, aby našiel kompromisné riešenie sporu. Z uvedeného je zrejmé, že

prvostupňový súd v rozsudku správne vyhodnotil postoj účastníkov konania k sporným nehnuteľnostiam.
3.1. Poukázali na to, že sa na poslednom pojednávaní dňa 19.06.2025 jednoznačne zhodli na spôsobe
vyporiadania spoluvlastníctva, akurát sa nevedeli zhodnúť na cene sporných nehnuteľností. Žalobkyňa
nikdy nepredložila protistrane a súdu znalecký posudok, hoci bolo zrejmé, že sa účastníci sporu
sami o cene nedohodnú. Nežiadala ani súd o zadanie a vyhotovenie znaleckého posudku a to ani

vtedy, keď žalovaní súdu predložili nimi zadaný a vyhotovený znalecký posudok. S postupom času
a vývojom cien na trhu ceny pozemkov o niečo vzrástli, čo žalovaní samozrejme rešpektovali a boli
ochotní žalobkyni zaplatiť. Žalobkyňa znalecký posudok predložený žalovanými nijakým spôsobom
nespochybnila a právny zástupca na súde dokonca vyjadril obavy, čo ak súdom zadaný znalecký
posudok bude obsahovať nižšie ceny, čím žalobkyňa opäť potvrdila výlučne komerčný postoj. Poukázali,

že žalobkyňa nikdy nekonala transparentne pri vedení sporu, ešte aj v tomto štádiu žiadajú vec vrátiť
na nové konanie.
3.2. Ohľadom susediacich pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, zapísané na LV č. X XXX
žalovaní uviedli, že prejavili ochotu kúpiť i tieto pozemky a túto skutočnosť deklarovali na súde a aj tubol prítomný ten istý problém, nebola zhoda sporných strán na cene pozemkov. Zdôraznili, že žalobkyňa
má aj naďalej ako doteraz reálny prístup na svoje pozemky (parcely č. 1346/2 a 1346/7) ktoré nie sú
predmetom tohto súdneho sporu z druhej strany „od potoka“, kde vedie cesta, cez ktorú sa žalobkyňa vie

bez problémov dostať pešo na svoje záhrady. Poukázali na to, že súd opakovane preberal s účastníkmi
konania problematiku vyporiadania spoluvlastníctva spoločných pozemkov, všetkých jeho spôsobov
podľa zákonného poradia, vyzval účastníkov konania na predloženie návrhov rozdelenia pozemkov
vyhotovených odbornou osobou na to oprávnenou. Žalobkyňa nikdy nepredložila súdu ani protistrane
takýto návrh na rozdelenie pozemkov. Predkladala iba návrhy, z ktorých ani jeden nevyhovoval

požiadavke účelného využitia pozemkov. Žalobkyňa počas prvostupňového konania predložila súdu
dve ocenenia, ktoré sa výrazne líšili. Následne tieto ocenenia „vysvetľovala“ v bode 6 odvolania. Prvé
ohodnotenie zo dňa 03.10.2023 uvádzalo cenu za intravilán 20 eur /m2 a cenu za extravilán 10 eur/m2,
druhé ohodnotenie zo dňa 16.12.2024 uvádzalo cenu vo výške 74,80 eura/m2 nerozlišujúc intravilán
a extravilán. Nakoniec žalobkyňa vo svojej ponuke žiadala od žalovaných uhradiť cenu 85 eur/m2 a
celková požadovaná suma žalobkyňou bola vo výške 177 225 eur, čo žalovaní nemohli akceptovať.

3.3. V závere uviedli, že keďže uvedený súkromný znalecký posudok Ing. Stollára predložený
žalovanými obsahuje doložku, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého
posudku, na posudok sa nahliada ako na znalecký posudok súdom ustanoveného znalca (§ 209 ods. 2
CSP) súd ho preto správne zval do úvahy. Problém vzhliadli aj v tom, že žalobkyňa naďalej požaduje od
žalovaný rovnakú cenu za m2 za intravilán aj aj extravilán. Zdôraznili aj citové putá k nehnuteľnostiam

prostredníctvom zážitkov a kontaktov s rodinou z ich detstva a argument žalobkyne, že súd mal brať
v úvahu to, že pôvodné žalobkyne sú priame dedičky a žalovaní sú dedičmi „v druhom rade“ je úplne
irelevantný a nesprávny. Popreli údajné znemožnenie vstupu na spoločné pozemky.

4.Vodvolacejreplikežalobkyňauviedla,žetrvánasvojichvyjadreniachvpodanomodvolaní.Uviedla,že

argumenty žalovaných o údajnej špekulácii žalobkyne ohľadom darovania pozemkov neobstojí, právne
naopak, darovaním sa predišlo tomu, aby bolo konanie predlžované z dôvodov smrti F. J. a následne
prípadného dedičského konania, čo bolo preukázané aj úmrtným listom. Poprela tvrdenie žalovaných
o tom, že sa o nehnuteľnosti nestará a uviedla, že nie je absolútne podstatné, aké boli a sú jej zámery
ohľadom nehnuteľnosti. Uviedla, že bola ochotná odpredať sporné pozemky pod podmienkou, že budú

odpredané s pozemkami, ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve. Žalobkyňa bola ochotná odkúpiť podiely
žalovaných za trhovú cenu 85 eur/m2, ktorú sama navrhla, čo nebolo súdom zohľadnené. Ďalšia
možnosť spočívala v tom, že z pozemku p. č. 1346/1 v ktorom mali žalovaní podiel 1328,5 m2 (hneď pri
dome) by táto rozloha bola odstúpená žalobkyňou, čím by žalovaní získali bránu, mostík a vodovodnú
prípojku. Nesúhlasila s vyjadreniami žalovaných o tom, že ju napádajú a obviňujú z netransparentnosti,

nakoľko jej postavenie a argumentácia bola od počiatku sporu jasná a zámer žalobkyne o tom, či chce
na jej vlastných pozemkoch stavať alebo inak s pozemkami nakladať je výlučne jej rozhodnutie a nemá
čo ovplyvňovať súd pri jeho rozhodovaní.
4.1. Vytýkala súdu prvej inštancie, že neprihliadol na dikciu zákona v § 142 OZ a vzal do úvahy
iba potreby žalovaných, ale potrebu prístupu žalobkyne na pozemky v jej výlučnom vlastníctve

nachádzajúce sa za domom žalovaných neprihliadol. Dôsledkom tohto rozsudku je skutočnosť, že
pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobkyne boli znehodnotené. Opätovne uviedla, že súd nezohľadnil
skutočnosť, že žalobkyňa je majoritná vlastníčka vlastných pozemkov a väčšinová spoluvlastníčka
sporných pozemkov a súd operoval s argumentom, že vlastníctvo rodinného domu v susedstve im
zakladá právo na sporné pozemky (vyšší záujem) a výsledkom je diskriminácia žalobkyne. Takisto

neprihliadal na veľkosť podielov ani na právo žalobkyne odkúpiť prednostne podiely za navrhovanú
trhovú hodnotu (85 eur/m2). Súd mal postupovať podľa definície účelného využitia pozemkov a medzi
kľúčové aspekty využitia pozemku považuje súlad s územným plnom, ekonomickú efektívnosť a trvalú
udržateľnosť.Zhrnula,žerodinnýdomžalovanýchstojínapozemkuovýmere549m2,mápriamyprístup
od ulice, je pripojený k inžinierskym sieťam, je postavený z hlinenej nabíjaniny, nachádza sa v pôvodom

stave a je kolaudovaný v roku 1939 (dom má 86 rokov). Pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobkyne
majú rozlohu 921 m2, je na nich možné stavať a sú hodnotovo rovnocenné, ak nie hodnotnejšie, ak by k
nim rozsudok nebol zamedzený priamy prístup od cesty a aj dovedenie inžinierskych sietí. Rozsudkom
bola spôsobená žalobkyni škoda značného rozsahu.
4.2. Poprela tvrdenia žalovaných o tom, že má prístup na svoje pozemky „od potoka“, a uviedla, že

pozemky sa dali účelne rozdeliť a súd tak nepostupoval v súlade s § 142 ods. 1 OZ. Obsah znaleckého
posudku predloženého žalovanými nenapádala z dôvodu, že sa pridržiavala zákona ktorý určuje, že
ak sa strany nedohodnú, je povinnosťou súdu určiť súdneho znalca. Taktiež uviedla, že sa o pozemky
riadne starala (viď. svedectvo A. K.) avšak poukázala na vymenené zámky a preto bola nútená žiadaťsusedov, aby jej vstup umožnili. Sumu 59 100 eur považuje za sumu, ktorá ani zďaleka nepredstavuje
kompenzáciu straty, ktorú týmto rozsudkom utrpela. Na doplnenie problematiky ohľadom vykonania
znaleckéhodokazovaniauviedla,žežalovaníototovykonaniepožiadali,súdtoschválil,aležalovanítúto

požiadavku stiahli, preto žalobkyňa nestihla o vykonanie znaleckého dokazovania požiadať. Zároveň k
podanému vyjadreniu predložila aj vyjadrenie Obce I. J. k funkčnému využitiu pozemkov z 01.04.2016
č. 357/2016.

5. V odvolacej duplike žalovaní uviedli, že sa pridržiavajú všetkých svojich predošlých vyjadrení a

stanovísk. Zhrnuli, že súd dal obom stranám v spore dostatok časového priestoru, opakovane apeloval
na účastníkov konania, aby hľadali vhodné riešenia a dohodli sa. Zdôraznili, že celé jadro nespokojnosti
žalobkyne s rozhodnutím súdu spočíva v tom, že žalobkyňa nie je ochotná akceptovať cenu stanovenú
znaleckým posudkom Ing. Stollára. Namietali, že žalobkyňa presadzuje názor, že iba ona môže
určovať cenu a to akokoľvek vysokú, nerešpektuje otázku adekvátnosti, primeranosti ceny, ktorú majú
v kompetencii ustáliť odborníci a tento názor žalobkyne považujú za nesprávny. Námietky ohľadom

znaleckého dokazovania mala žalobkyňa riešiť počas konania pred skončením dokazovania. Napriek
tomu žalovaní trvajú na tom, že nimi oslovený znalec Ing. Stollár vypracoval znalecký posudok s
náležitou odbornou starostlivosťou a objektívne. Za účelovú interpretáciu považujú ocenenie realitnej
kancelárie ELDY s.r..o., nakoľko jej chýba logika a naviac je rozdielna v priebehu konania. Vyjadrenie
obce z roku 2016 považujú za neaktuálne a predložené neskoro po skončení dokazovania. Taktiež

poukázali na to, že parcely vo vlastníctve žalobkyne, ktorú je možné považovať za stavebnú, je len
158 m2 a nie 921 m2, ako nesprávne uvádzala žalobkyňa. Následne poukázali na fotografie a videá,
ktoré má súd k dispozícií a z ktorých si bez problémov vie utvoriť vlastný názor o (ne)starostlivosti o
nehnuteľnosti. Žalobkyňa okrem zriedkavého pokosenia pozemkov v jej výlučnom vlastníctve žiadnu
starostlivosť o nehnuteľnosti - či už v jej výlučnom vlastníctve alebo spoločné (sporné) nerealizuje a

dokonca neprejavuje aktivitu ani v takých situáciách, ako bol problém s prerastenou čerešňou.

6. Žalobkyňa k odvolacej duplike žalovaných uviedla, že trvá jednoznačne na dôvodoch vyjadrených v
odvolaní a nasledovných vyjadreniach a odvolací súd má k dispozícii všetky podstatné argumenty na
vydanie spravodlivého a zákonného rozhodnutia, preto sa k argumentom žalovaných viac vyjadrovať

nebude. Žalobkyňa sa v dôsledku rozsudku cíti diskriminovaná a poškodená na majetku a svojich
vlastníckych právach.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,§362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti

§ 365 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania vec prejednal
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalobkyne,
preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa § 389 ods. 1, písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, môže podľa povahy
veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť
zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

10. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa v 1. rade spolu s pôvodnými žalobkyňami A. H. a
F. J., domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaných na
LVč.XXX,nachádzajúcichsavkat.úz.I.J.,atoparcelareg.“C“,parc.č.1346/1vovýmere514m2,druh
pozemku - záhrada, parc. č. 1346/3 vo výmere 687 m2, druh pozemku - záhrada a parc. č. 1346/6 vo

výmere351m2,druhpozemku-záhrada. Súdunavrhli,abyzrušilpodielovéspoluvlastníctvopôvodných
žalobkýňažalovanýchtak,žeprikážežalovanýmnovovytvorenúparc.č.1346/10ovýmere68m2aparc.
č. 1346/11 o výmere 320 m2, zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. I. J., v súlade s overeným Geometrickým
plánom č. 4/2023 zo dňa 14.07.2023, vyhotoveným Ing. Vierou Púchovskou, s povinnosťou ohradiťplotom novovytvorenú parcelu č. 1346/10 s tým, že podielovými spoluvlastníkmi na nehnuteľnostiach,
zapísaných na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v kat. úz. I. J., a to parc. č. 1346/1 o výmere 514 m2,
parc. č. 1346/3 o výmere 367 m2 a na parc. č. 1346/6 o výmere 351m2 sú pôvodné žalobkyne, každá v

rozsahu1/3kcelku.Podanímzodňa11.06.2024(č.l.228spisu),doručilasúduprvejinštanciežalobkyňa
v 1. rade návrh na zmenu v účastníkoch konania podľa § 80 CSP z dôvodu, že pôvodné žalobkyne
A. H. a F. J., darovali žalobkyni v 1. rade svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré sú
predmetom žaloby. Súd prvej inštancie o predmetnom podaní rozhodol uznesením zo dňa 23.07.2024
č. k. 52C/36/2023-250 tak, že pripustil zmenu na strane žalobcov a z konania vypustil A. H. a F. J.. Po

vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.

11. Aplikácia ustanovenia § 142 OZ upravuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktoré prichádza do úvahy v prípade, ak podieloví spoluvlastníci
nedosiahnu dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva. Súd je viazaný návrhom na zrušenie
podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, môže teda

rozhodnúť iným spôsobom. Ak súd zruší podielové spoluvlastníctvo, je povinný spoluvlastníctvo
aj vyporiadať. Z jazykového vyjadrenia § 142 OZ vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe
vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný nasledovným záväzným poradím: 1. rozdelenie veci, 2.
prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, 3. nariadenie
predaja veci a rozdelenie výťažku. Súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliada

jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov a jednak na účelové využite veci. Ak nie je
rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania) dobre možné, súd pristúpi k druhému
spôsobu autoritatívneho vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (tretí spôsob

súdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva). Výnimočne, z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom vecí
a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 OZ).

12. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

k predmetným nehnuteľnostiam na tom základe, že sám určil, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie
je možné, zohľadnil vlastníctvo žalovaných k rodinnému domu, ktorý sa nachádza na parc. č. 1350/2
a zároveň, že bolo v schopnostiach a možnostiach žalovaných vyplatiť žalobkyňu z jej spoluvlastníckeho
podielu, pričom za východiskovú sumu považoval tú, ktorá bola stanovená v znaleckom posudku zo dňa
14.03.2025 č. 39/2025, vypracovaný Ing. Oliverom Stollárom.

13. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie za daného skutkového stavu
nestotožňuje a považuje ho za predčasný z nasledovných dôvodov:
13.1. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaných na LV č. XXX, parcele reg.

„C“, parc. č. 1346/1, 1346/3, 1346/6, kat. úz. I. J.. Konajúcemu súdu navrhla, aby sa vlastníctvo k
uvedeným nehnuteľnostiam vyporiadalo rozdelením tak, ako v žalobnom petite navrhla, pričom jeho
súčasťou bol aj geometrický plán zo dňa 14.07.2023, vypracovaný Ing. Vierou Púchovskou, účelom
ktorého bolo zakreslenie novovytvorených parciel (č. l. 9 spisu). Žalovaní s predmetným návrhom
nesúhlasili a za spravodlivé sa im javilo iba riešenie, prikázania predmetných parciel do spoluvlastníctva

žalovaných, s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu. Žalobkyňa s touto alternatívou nesúhlasila z dôvodu, že
je zároveň vlastníčkou susedných nehnuteľností, a to parc. č. 1346/7 a 1346/2 a pokiaľ by odpredala
svoj spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach, ktorých vyporiadania sa v konaní domáha,
stratila by prístup na svoje pozemky, nakoľko ten vedie práve cez sporom dotknutú parc. č. 1346/1.
Túto skutočnosť súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil a v tomto smere svoje rozhodnutie aj

nedostatočne odôvodnil, keď dospel k záveru, že reálna deľba nehnuteľnosti nie je možná. Nevyporiadal
sadôslednestvrdenímžalobkyne,žereálnadeľbanehnuteľnostijemožnáaprečoniejemožnévyhovieť
ani jednej s navrhovateľkou prezentovanej možnosti reálnej deľby .
13.2. Z obsahu vykonaného dokazovanie vyplýva, že otázka reálnej deľby nehnuteľnosti bola medzi
stranami sporu sporná a nejednoznačná. Za tejto situácie skutočnosť, či sú sporné nehnuteľnosti reálne

deliteľné a akým spôsobom ich je možné rozdeliť, s prihliadnutím na veľkosť podielov a ich účelné
využitie, je odbornou otázkou. Je potrebné mať na zreteli, že konania o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva sú konaním tzv. judicium duplex, čo znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán
sporu o konkrétnom spôsobe vyporiadania, ale sám zvolí zákonný spôsob vyporiadania. Z obsahu spisuvyplýva, že podľa názoru žalobkyne sú nehnuteľnosti reálne deliteľné, o čom predložila aj geometrický
plán ich reálnej deľby. Keďže žalovaní s návrhom žalobkyne o rozdelení nehnuteľnosti nesúhlasili, a
ani nenavrhli vykonať v tomto smere znalecké dokazovanie, súd prvej inštancie mal z úradnej moci do

konania pribrať znalca za účelom posúdenia možnosti a spôsobov reálnej deľby sporných nehnuteľností
(nakoľkoideoodbornúotázku) vsúladesdodržanímzásadvzmysle§142ods.1OZatosprihliadnutím
na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Až v prípade, ak by sa po takomto znaleckom dokazovaní
preukázalo, že rozdelenie predmetných parciel nie je dobre možné, bolo relevantné zaoberať sa ďalšími
spôsobmivyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,priktorýchjemožnáaplikáciaust.§142ods.2OZ.

13.3. Odvolací súd zároveň dodáva, že predpokladom uplatnenia § 142 ods. 1 OZ je, že ide o deliteľnú
vec, a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením vzniknú samostatné
veci, ktoré vlastníkom môže aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému
poslaniu, resp. záujmu. Pri reálnom rozdelení nehnuteľností súd musí dbať o to, aby rozdelením
vznikli samostatné veci v pravom slova zmysle, a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva
do katastra. Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových

pozemkov a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť náležitý geometrický plán.
Nakoľko zákonodarca striktne v kogentnej úprave § 142 ods. 1 OZ predpísal poradie vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, pričom z vykonaného dokazovania zatiaľ nebol preukázaný dôvod, pre
ktorý by nebolo dobre možné reálne rozdeliť sporné parcely, zapísané na LV č. XXX, nemožno súhlasiť
s postupom súdu prvej inštancie, pokiaľ vyporiadal podielové spoluvlastníctvo medzi účastníkmi druhým

zákonným spôsobom.

14. Vzhľadom k vyššie uvedenému, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch I. až III., v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, ohľadom zistenia možnosti reálnej deľby

sporných nehnuteľností, doplní dokazovanie vyššie naznačeným spôsobom a na základe vykonaného
znaleckého dokazovania, účelom ktorého bude vyhotovenie geometrického plánu, v prípade možnosti
delenia sporných parciel, opätovne vyhodnotí všetky skutočnosti podstatné k vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva v intenciách § 142 OZ a rozhodne vo veci novým rozhodnutím, ktoré odôvodní, tak aby
spĺňalo všetky náležitosti, vyžadované ust. § 220 CSP. V prípade, že po doplnenom dokazovaní dospeje

k záveru, že reálna deľba nehnuteľností nie je možná, podrobne sa vyporiada s námietkami žalobkyne,
uvedenými v podanom odvolaní, ohľadne hodnoty sporných nehnuteľností. Záverom odvolací súd
poukazuje aj na nesprávne poučenie, uvedené v napadnutom rozhodnutí s tým, že je potrebné aplikovať
platné právne predpisy ktoré sú účinné v čase rozhodovania, a teda ustanovenia Civilného sporového
poriadku. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého konania, vrátane

tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).