Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/100/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323200828
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1323200828.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: Union zdravotná
poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, Bratislava, Karadžičova 10, proti žalovanému: Slovenská republika, v
mene ktorej koná Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, IČO: 00 165 565, Bratislava, Limbová
2, o zaplatenie 1.307.175,90 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského

súdu Bratislava IV zo dňa 28. novembra 2024, č. k. B3-67C/14/2023-99, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28. novembra 2024, č. k. B3-67C/14/2023-99, z r u š
u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 28.11.2024, č. k. B3-67 C 14/2023-99, vydaným
podľa § 274 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) (rozsudok pre zmeškanie žalovaného),

zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.307.175,90 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 7 % ročne z tejto sumy od 7.12.2022 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku (výrok I.) a žalovaného zároveň zaviazal povinnosťou žalobcovi nahradiť trovy konania v
rozsahu 100 % (výrok II.). V súlade s ustanovením § 275 C.s.p. v odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že žalovaný bol riadne predvolaný na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na termín 28.11.2024 o
09:00 hod., a to predvolaním, ktoré bolo žalovanému riadne doručené dňa 4.10.2024. V predvolaní

na pojednávanie bol žalovaný súčasne zrozumiteľne poučený o možnosti súdu rozhodnúť na návrh
žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, keďže toto predvolanie obsahovalo aj poučenie v znení: „Ak sa
na pojednávanie vo veci riadne a včas predvolaný nedostavíte, a svoju neprítomnosť včas a vážnymi
okolnosťami neospravedlníte, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie
(§ 274 a § 278 C.s.p.).“ Na pojednávanie dňa 28.11.2024 sa žalovaný nedostavil a svoju neprítomnosť
na pojednávaní vôbec neospravedlnil. Žalovaný teda súdu prvej inštancie pred pojednávaním nielen

neoznámil žiadne také vážne okolnosti, ktoré by s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť,
rozsah alebo z iných dôvodov mali aspekt ospravedlniteľnosti neprítomnosti na pojednávaní, ale svoju
neprítomnosť na pojednávaní do otvorenia pojednávania neospravedlnil vôbec. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti a na skutočnosť, že žalobca na pojednávaní dňa 28.11.2024 navrhol, aby súd rozhodol vo
veci rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 C.s.p., pričom súd rozhodoval o žalobe na plnenie podľa §
137 písm. a) C.s.p., konajúci súd mal za to, že boli splnené všetky procesné podmienky na vyhlásenie

rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Preto na návrh žalobcu rozhodol rozsudkom podľa § 274 C.s.p.
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.

2. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
tak, že žalobca mal v konaní plný úspech proti žalovanému, preto mu proti neúspešnému žalovanému
vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).3. Proti rozsudku pre zmeškanie podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365
písm. b/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Odvolanie odôvodnil tým, že v
danom prípade neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a zároveň žalovanému
zostala zachovaná lehota na podanie odvolania proti uvedenému rozsudku (t. j. odvolanie je podané
včas). Na základe novinárskych otázok dňa 27.2.2025 bolo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej
republiky upozornené, že prehralo so žalobcom súdny spor o náhradu škody spôsobenej nezákonným

zakategorizovaním lieku Keytruda, avšak o uvedenom súdnom spore nemalo vedomosť. Preto žalovaný
preverilevidenciusúdnychsporovnaodboresporovejagendyasprávnehokonaniaasprávuregistratúry
(Fabasoft) a zistil, že uvedený súdny spor neeviduje. Následne preskúmal elektronický súdny spis (ďalej
len „ESS“) a zistil, že na Mestskom súde Bratislava IV je vedený predmetný súdny spor, pričom podľa
doručeniek v ESS bola žalovanému doručená žaloba, predvolanie, aj rozsudok pre zmeškanie, avšak
do tzv. technickej elektronickej schránky ico://sk/00165565_10001 (ďalej len „technická elektronická

schránka“), ktorá je zriadená výlučne na účely plnenia povinností upravených zákonom č. 214/2014
Z. z. o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri
dovoze, vývoze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe
výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-
Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), na účely elektronickej

úradnej komunikácie v rámci informačného systému Centrálny elektronický priečinok (CEP). Technická
elektronická schránka nie je využívaná na komunikáciu s ostatnými orgánmi verejnej moci a verejnosťou
v zmysle zákona o e-Governmente a nie je presmerovaná štandardne do registratúry žalovaného
Fabasoft. Následkom takéhoto doručovania sa žalovaný nedozvedel o rozsudku pre zmeškanie,
ani o ďalších podaniach, ktoré predchádzali jeho vydaniu. Skutočnosť, že rozsudok pre zmeškanie

bol doručený do technickej elektronickej schránky, resp. CEP žalovaného, je zjavná z doručenky
nachádzajúcej sa v ESS označenej ako „Doručenka k B3_67C_14_2023 Rozsudok pre zmeškanie
na č.l. 99.“ V doručenke je uvedený ako prijímateľ: ico://sk/00165565_10001. O doručení rozsudku
pre zmeškanie nebol žalovaný riadne oboznámený, preto považuje doručovanie súdu za neúčinné.
Zo stanoviska prevádzkovateľa ústredného portálu verejnej správy - Národnej agentúry pre sieťové

a elektronické služby (NASES) č. XXXX-XXXX/XXXX-XXXX zo dňa 11.3.2025, ktoré si žalovaný na
tento účel vyžiadal, vyplýva, že ministerstvo zdravotníctva má na účely elektronického doručovania v
zmysle zákona o e-Governmente elektronickú schránku ico://sk/00165565 a elektronická schránka ico://
sk/00165565_10001 nie je elektronickou schránkou na doručovanie v zmysle zákona o e-Governmente,
ale je zriadená ako technická schránka na osobitnú agendu ministerstva. To znamená, že sa doručovalo

do nesprávnej elektronickej schránky a bol zvolený zlý adresát zo strany súdu prvej inštancie.
Elektronická schránka orgánu verejnej moci je vždy tvorená len IČO-m daného orgánu verejnej moci bez
akýchkoľvek číselných dodatkov, pokiaľ orgány verejnej moci nedajú iné usmernenie v rámci vybraných
agend na elektronické doručovanie. Konajúci súd by mal preto opakovať elektronické doručovanie,
avšak do správne zvolenej elektronickej schránky. S poukazom na uvedené, žalovaný listom zo dňa

13.3.2025 požiadal prvoinštančný súd o doručenie rozsudku pre zmeškanie do elektronickej schránky
ico://sk/00165565,abysamohlobrániťprotipredmetnémurozsudku,zktoréhovyplývajúprežalovaného
závažné následky. K riadnemu doručeniu rozsudku pre zmeškanie do elektronickej schránky ico://
sk/00165565 došlo dňa 21.3.2025 a od tohto dátumu mu začala plynúť 15-dňová lehota na podanie
odvolania. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre vydanie

rozsudku pre zmeškanie, pretože mu nebolo riadne doručené predvolanie na deň 28.11.2024 o 09:00
hod. Z doručenky k predvolaniu vyplýva, že aj toto podanie bolo žalovanému doručené do technickej
elektronickej schránky ico://sk/00165565_10001, a nie do elektronickej schránky ico://sk/00165565
určenej na komunikáciu so súdom. S predvolaním sa žalovaný prvýkrát oboznámil až pri nahliadnutí
do ESS dňa 5.3.2025. Súd prvej inštancie mal síce vykázané doručenie žaloby, predvolania i rozsudku

pre zmeškanie, avšak nie do oficiálnej schránky, ale do technickej elektronickej schránky žalovaného.
Žalovaný sa tak nemohol ani vyjadriť k žalobe, zúčastniť sa na pojednávaní, ani brániť sa proti rozsudku
pre zmeškanie, pretože sa o podaniach vôbec nedozvedel. Nesprávnym postupom pri doručovaní
súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočniť jeho procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalovanému bola rozsudkom pre zmeškanie uložená

povinnosťzaplatiť1.307.175,90€beztoho,abymoholtentorozsudokovplyvniťabeztoho,abysaoňom
(a o podaniach, ktoré predchádzali jeho vydaniu) mohol čo i len dozvedieť. Uvedený nedostatok nie je
možné odstrániť v konaní pred odvolacím súdom, ale výlučne pred súdom prvej inštancie, ktorý riadnym
doručením všetkých podaní zabezpečí plnú realizáciu procesných práv žalovaného. Prvoinštančnémusúdu vytkol, že nesprávne právne posúdil, že podania boli žalovanému doručené v súlade so zákonom
o e-Governmente. Iba samotná skutočnosť, že žalovaný je majiteľom elektronickej schránky ico://
sk/00165565_10001 totiž neznamená, že došlo k účinnému doručeniu podaní; podania totiž doručil do

technickej elektronickej stránky, ktorá je pre prijímanie uvedených podaní nepoužiteľná. Schránka s
označením CEP nemohla byť miestom na elektronické doručenie, uloženie do takejto schránky nemohlo
byť považované za uloženie, s ktorým sa spája okamih doručenia, preto podania nie je možné považovať
za účinne doručené v súlade s platným právom (§ 31 ods. 1 zákona o e-Governmente). Napriek tomu, že
žalovaný v takej závažnej veci, akou je povinnosť zaplatiť 1.307.175,90 €, nijako nereagoval na žiadne

z podaní a napriek tomu, že z doručeniek jednoznačne vyplývalo, že prišli od CEP žalovaného, konajúci
súd nepodnikol žiadne kroky na zistenie, či doručil podania na správnu adresu. Neúčinnosť doručovania
do technickej elektronickej schránky pritom už skôr riešil Krajský súd v Bratislave v obdobnej veci
uznesením sp. zn. 2 Cob 154/2022, zo dňa 29.11.2022 a poukázal aj na závery nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 276/2020-42, zo dňa 1.12.2020. Žalovaný mal za to, že zabezpečiť
riadne elektronické doručenie je povinnosťou konajúceho orgánu verejnej moci (t. j. súdu) a ten riadne

elektronické doručenie podaní nezabezpečil. Keďže predvolanie bolo žalovanému doručené (výlučne)
do technickej elektronickej schránky a nie do oficiálnej schránky, nedostalo sa do dispozičnej sféry
žalovaného a žalovaný sa o ňom nedozvedel. Predvolanie (rovnako ako aj ďalšie podania) preto nebolo
žalovanému riadne doručené, čím neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie
podľa § 274 písm. a) C.s.p. Poukázal tiež na skutočnosť, že Mestský súd Bratislava IV mu v iných

veciach bežne doručuje predvolania a iné písomnosti do oficiálnej elektronickej schránky a ide teda
o jediný prípad, kedy konajúci súd komunikoval so žalovaným v priebehu celého konania výlučne
prostredníctvomtechnickejelektronickejschránky.Žalovanýzastávanázor,žesúdzaslanímpredvolania
(a ďalších podaní) na nesprávnu adresu pochybil a následným vydaním rozsudku pre zmeškanie
znemožnil realizáciu procesných práv priznaných žalovanému Civilným sporovým poriadkom, čím mu

odňal možnosť konať pred súdom; zasiahol tým do základného práva žalovaného na prístup k súdu a
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok pre zmeškanie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že v celom rozsahu odmieta argumentáciu žalovaného
v podanom odvolaní. Vyjadril nesúhlas s tvrdením, že ak súd prvej inštancie doručoval elektronické
podania týkajúce sa predmetnej právnej veci do technickej schránky žalovaného, postupoval v rozpore
so zákonom o e-Governmente alebo, žeby takéto doručovanie nebolo riadne a účinné. Odkázal na
ustanovenie § 12 ods. 6 zákona o e-Governmente, z ktorého vyplýva, že technická schránka žalovaného

je elektronická schránka ako ju definuje zákon o e-Governmente a je zriadená v súlade s týmto
zákonom, pričom zriadenie, používanie a doručovanie do tejto technickej schránky definuje zákon o e-
Governmente. Zákon č. 214/2014 Z. z. ako lex specialis definuje len osobitný účel tejto elektronickej
technickej schránky. Technická schránka je preto len akousi „podschránkou,“ resp. doplnkom k
oficiálnej schránke žalovaného. Je ale nepochybné, že ide o elektronickú schránku podľa zákona o e-

Governmente, ktorá patrí žalovanému a je za jej správu a používanie zodpovedný. To, že technická
schránka je určená len na osobitný účel nemôže byť na ťarchu odosielateľa. Je to práve žalovaný,
kto má zabezpečiť, že zásielky doručené jemu ako subjektu verejnej správy, sú distribuované v rámci
jeho organizačnej štruktúry príslušnému útvaru, bez ohľadu na to, do ktorej elektronickej schránky
bola zásielka doručená. V prípade elektronického doručovania je neprípustné, aby zásielka doručená

orgánu verejnej moci nebola považovaná za riadne doručenú. Máme za to, že zodpovedný subjekt
za správne nastavenie prideľovania doručených elektronických zásielok v prípade, ak má viacero
elektronických schránok, je práve orgán verejnej moci, v tomto prípade žalovaný. Jeho argumentácia
o tom, že elektronické podania mu zo strany súdu neboli riadne doručené by bola prípustná len vtedy,
ak by konajúci súd doručoval elektronické podania do elektronickej schránky úplne iného subjektu

verejnej správy, teda rozdielneho od žalovaného. Žalobca vyjadril počudovanie, že žalovaný viac ako
pol roka neskontroloval svoju technickú schránku. Tiež poukázal na to, že orgán verejnej moci doručuje
elektronické podanie a elektronický úradný dokument podľa § 29 až § 32 zákona o e-Governmente,
pričom podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronické podanie a elektronický úradný dokument
sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá

je aktivovaná. Orgán verejnej moci, a teda aj súd, doručuje elektronické podania do elektronickej
schránky bez potreby rozlišovania, či ide o elektronickú schránku zriadenú podľa § 12 ods. 2 alebo
§ 12 ods. 6 zákona o e-Governmente. Súd preto podľa žalobcu doručoval elektronické podanie v
súlade s ustanoveniami § 29 a nasl. zákona o e-Governmente do elektronickej schránky žalovaného. Spoukazomnaustanovenie§33ods.1zákonaoe-Governmentežalovanýpodľažalobcunepreukázal,že
došlo k neúčinnému elektronickému doručeniu. Naopak, doručenky evidované v elektronickom súdnom
spise svedčia o tom, že k doručeniu elektronických podaní zasielaných súdom prvej inštancie došlo,

a to postupom súladným so zákonom o e-Governmente. Žalobca mal za to, že elektronické podania
týkajúce sa právnej veci boli žalovanému doručované súdom prvej inštancie v súlade so zákonom o e-
Governmente, a teda že aj napriek tomu, že došlo k ich doručeniu do technickej schránky žalovaného,
došlo k riadnemu a účinnému doručeniu do elektronickej schránky žalovaného. Uzavrel, že pre vydanie
rozsudku pre zmeškanie boli v tomto prípade splnené všetky zákonom predpokladané náležitosti a

odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolanie žalovaného odmietol ako neprípustné, keďže nebolo podané
do 15. dní odo dňa doručenia napadnutého rozsudku.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení s vyjadrením žalobcu k jeho odvolaniu vyjadril nesúhlas v celom
rozsahuazotrvalnaobsahusvojhoodvolania,ktorépovažujezadostatočneodôvodnené.Argumentácia
žalobcu nie je podľa jeho názoru spôsobilá spochybniť dôvodnosť odvolania a závery Krajského súdu

v Bratislave, podľa ktorých je doručovanie súdu do CEP neúčinné. Zopakoval, že technická schránka
neslúži na potreby oficiálnej elektronickej komunikácie so súdom, preto ju z dôvodu jej technického
zamerania nie je možné považovať za rovnocennú k hlavnej základnej schránke žalovaného. Žalobca
vo svojom vyjadrení sám uviedol, že technická schránka je len akousi „podschránkou,“ resp. doplnkom
k oficiálnej schránke žalovaného. Zároveň poukázal na obsah vyjadrenia NASES zo dňa 11.3 2025,

podľa ktorého je elektronická schránka vždy tvorená len IČO-m daného orgánu verejnej moci bez
akýchkoľvek dodatkov (_10001). Bez ohľadu na uvedené, poukázal na ustanovenia § 12 ods. 82 a
ods. 93 (zrejme majúc na mysli ods. 8 a ods. 9 - poznámka odvolacieho súdu) zákona e-Governmente,
podľaktorýchsprávcamoduluelektronickýchschránok(ministerstvoinvestícií),zverejňujenaústrednom
portáli zoznam adries elektronických schránok orgánov verejnej moci a adries elektronických schránok

podľa § 12 ods. 6 a sprístupňuje orgánom verejnej moci zoznam adries všetkých elektronických
schránok tak, aby pri vytváraní elektronickej správy orgánu verejnej moci bol prístupný aj zoznam
týchto adries. Preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zadať pri doručovaní správnu elektronickú
adresu, pričom jeho pochybenie nemôže byť na ťarchu žalovaného; oficiálnu a technickú elektronickú
schránku nemožno stotožňovať, pretože každá z nich je určená na inú elektronickú komunikáciu.

Následne poukázal na jednotlivé rozdiely medzi uvedenými elektronickými schránkami. Uviedol, že
elektronické schránky majú nielen rozdielnu adresu a poskytujú rozdielne služby na rozdielnom právnom
a technickom základe, ale sú využívané v rámci rozdielneho výkonu verejnej moci. Nemožno sa
preto stotožniť s argumentáciou žalobcu, že je jedno, do ktorej elektronickej schránky orgán verejnej
moci doručuje. Podľa § 29 a nasl. zákona o e-Governmente sa za účinne doručenú považuje taká

elektronická zásielka, ktorá bola doručená do aktivovanej elektronickej schránky oprávneného adresáta.
Rozlišovanie medzi uvedenými typmi elektronických schránok je preto podstatné z hľadiska riadneho
a včasného doručenia predvolania na pojednávanie v zmysle § 274 písm. a) C.s.p., ako aj ďalších
elektronických úradných správ. Rozporoval ako bezpredmetnú argumentáciu žalobcu odvolávajúcu sa
na ustanovenie § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente, ktorý sa (navyše) na tento prípad nevzťahuje.

Žalovaný ďalej dôvodil, že vedie centralizovanú evidenciu záznamov a spisov a zabezpečuje príjem,
triedenie a evidovanie ne/elektronických zásielok zo súdu, ich prideľovanie útvarom, ako aj odosielanie
zásielok súdu prostredníctvom elektronického informačného systému spoločnosti Asseco Central
Europe, a.s., divízie FABASOFT, s produktovým označením FABASOFT eGov-Suite, ktorý je v zhode
so štandardmi ustanovenými osobitnými predpismi (ďalej len „Fabasoft“) a je prepojený s oficiálnou

schránkou ministerstva. Keďže elektronické úradné správy (zásielky) zo súdu neboli žalovanému
doručené do oficiálnej stránky, ale do technickej schránky, vo FABASOFT-e sa nezobrazili a žalovaný sa
o ich „doručení“ nedozvedel. Zopakoval svoj názor, že k účinnému doručeniu dotknutých elektronických
úradnýchsprávnedošlo,pretonebolisplnenépodmienkyprevydanierozsudkuprezmeškanieazároveň
odvolanie je podané v zákonnej lehote. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

6. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení považoval právny názor žalovaného za rozporný s princípmi
právnej istoty, nakoľko ak „adresujeme poštovú zásielku/elektronické podanie orgánu verejnej moci
a táto zásielka / elektronické podanie aj napriek nesprávne označenému organizačnému útvaru /
nesprávnej elektronickej schránke je doručená tomuto orgánu verejnej moci a dostane sa do jeho

dispozície (čo nepochybne v tomto prípade nastalo, keďže žalovaný potvrdil, že zásielky boli doručované
do tzv. technickej schránky), predpokladáme a spoliehame sa na to, že tento orgán verejnej moci
zabezpečí jej správne zatriedenie a pridelenie.“ Iná situácia by podľa neho bola, ak by prvoinštančný
súd pri odosielaní zvolil úplne iný orgán verejnej moci a v takom prípade by bolo možné hovoriťo nesprávnom doručovaní a nenaplnení predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Preto
interpretáciu žalovaného o povinnosti rozlišovania doručovania do tej-ktorej elektronickej schránky
považoval za nesprávnu. Zotrval na názore, ako aj svojom odvolacom návrhu o potrebe odvolanie

odmietnuť, keďže podané odvolanie žalovaného je neprípustné, ktoré nebolo podané do 15 dní odo dňa
doručenia napadnutého rozsudku pre zmeškanie.

7. Odvolací súd preskúmal vec, túto prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 385
ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

8. Podľa § 356 písm. b) C.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku
pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie
takého rozhodnutia.

9. V prejednávanej veci žalovaný v odvolaní namietol najmä nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku

pre zmeškanie žalovaného pre neúčinné doručenie predvolania na pojednávanie.

10. Rozsudok pre zmeškanie je osobitným druhom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje sankciu za
určité zákonom vymedzené formy procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní, konkrétne za
absenciupovinnostitvrdiťapovinnostidôkaznej,činedostaveniesanapojednávanie.Vkontradiktórnom

procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať
záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť,
musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Účelom úpravy kontumačného rozsudku je
zrýchlenie konania a odstránenie prieťahov. Hrozba vydania kontumačného rozsudku by mala motivovať
strany k procesnej aktivite a odradiť ich od robenia obštrukcií napríklad v podobe nedostavenia sa

na pojednávanie, ktoré potom musí byť odročené. Materiálnou podmienkou vydania kontumačného
rozsudku je teda nedostatok procesnej aktivity sporovej strany. Vážnosť okolností, ktorými strana
sporu (v tomto prípade žalobca) ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, musí posúdiť
súd na základe svojej voľnej úvahy, ktorá však nie je neobmedzená. Je potrebné zdôrazniť potrebu
ospravedlniť neúčasť na pojednávaní čo najskôr. Ospravedlniteľnosť dôvodov sa posudzuje odlišne

v závislosti od toho, či sa žalobca ospravedlnil vopred, alebo až po pojednávaní, na ktorom došlo k
vydaniu kontumačného rozsudku. Súd pochopiteľne pristupuje k sporovej strane podstatne prísnejšie,
ak nadobudne presvedčenie, že deklarovaný jej dôvod neúčasti nebránil oznámiť súdu vopred. V
takom prípade je dodatočná snaha o ospravedlnenie nevyhnutne poznačená podozrením z účelového
konania. Takisto judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky upozorňuje na potrebu kontaktovať

súd v deň zmeškaného pojednávania (telefonicky alebo elektronicky), alebo čo najskôr po ňom
a ospravedlniť sa z neúčasti na pojednávaní (napr. II. ÚS 456/2021 ) s úmyslom
zabrániť špekulatívnemu vymýšľaniu dôvodov neúčasti na pojednávaní ex post. Z judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky tiež vyplýva, že v okolnostiach, kde je zrejmé, že sporová strana je v

konaní aktívna, by súd nemal pristúpiť k vydaniu rozsudku pre zmeškanie vôbec, ak nie je zjavné, že
neúčasť na pojednávaní je úmyselná a má za cieľ konanie účelovo predlžovať. Súd potom buď uzná
dôvod zmeškania pojednávania za ospravedlniteľný, alebo konštatuje, že z dôvodu predchádzajúcej
procesnej aktivity neboli splnené materiálne podmienky vydania kontumačného rozsudku. Objektívne
meradlo závažnosti dôvodov zmeškania pojednávania neexistuje. Ospravedlniteľné môžu byť aj dôvody,

ktoré sú subjektívne, resp. ktoré strana sporu sama zavinila, nielen objektívne okolnosti mimo jej
kontroly. Súd teda musí starostlivo zvážiť, či strana, ktorá zmeškala pojednávanie, mala skutočnú
vôľu sa na pojednávaní zúčastniť, alebo či ide o účelové konanie či zneužitie práva za účelom
vytvorenia obštrukcií s tým, že pri vydaní rozsudku pre zmeškanie by mal súd zobrať do úvahy tiež jej
predchádzajúcu procesnú aktivitu. Napriek zdanlivo jednoznačnému zneniu zákona naráža automatické

vydanie kontumačného rozsudku na ústavné limity práva sporovej strany na spravodlivý proces, čo
potvrdila už pomerne rozsiahla judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd judikoval,
že všeobecný súd nemôže vydať rozsudok pre zmeškanie automaticky, teda že nestačí preveriť splnenie
formálnych podmienok, ale musí veľmi starostlivo zvážiť s ohľadom na okolnosti daného prípadu, či
použitie tohto nástroja nebude neprimerane zasahovať do procesných práv žalobcu, či žalovaného.

Súd má pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku zdržanlivo. Ak má pochybnosti, teda ak
okolnosti prípadu jednoznačne nesvedčia o procesnej pasivite strany, rozsudok pre zmeškanie by nemal
vydať(pozrinapríkladrozhodnutiaI.ÚS233/2019, III. ÚS 373/2020 a
sp. zn. III. ÚS 121/2021 , podobne aj III. ÚS 354/2021 , III. ÚS 89/2021
alebo III. ÚS 288/2021).

11. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) C.s.p. na návrh
žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie
vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o
následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil
svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

12. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nemal kumulatívne splnené všetky podmienky na
vydanie kontumačného rozsudku uvedené v ustanovení § 274 C.s.p., resp. nesprávne posúdil splnenie
podmienky uvedenej v písm. a) tohto ustanovenia. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva pravdivosť
tvrdení žalovaného, že mu nebolo riadne doručené predvolanie na deň 28.11.2024 o 09:00 hod. Z
doručenky k predvolaniu vyplýva, že bolo žalovanému doručené do technickej elektronickej schránky

ico://sk/00165565_10001, a nie do elektronickej schránky ico://sk/00165565 určenej na komunikáciu so
súdom. Uvedená skutočnosť je zjavná z doručenky nachádzajúcej sa v elektronickom súdnom spise,
na ktorej je ako prijímateľ uvedené: „ico://sk/00165565_10001“ (č. l. 89 spisu). Súd prvej inštancie
mal síce vykázané doručenie žaloby (č. l. 66 a 86 spisu), predvolania a rozsudku pre zmeškanie (č.
l. 103 spisu), avšak nie do oficiálnej schránky, ale všetky uvedené podania súdu boli doručované do

technickej elektronickej schránky žalovaného. Žalovaný sa preto nemohol vyjadriť k žalobe, zúčastniť sa
na pojednávaní a ani sa brániť proti rozsudku pre zmeškanie, pretože sa o týchto podaniach súdu vôbec
nedozvedel. Žalobca poprel skutkové tvrdenia žalovaného o neúčinnosti doručenia podaní súdu prvej
inštancie tým, že technická schránka je preto len akousi „podschránkou,“ resp. doplnkom k oficiálnej
schránke žalovaného a rovnako tak patrí v zmysle zákona o e-Governmente žalovanému, ktorý je za jej

správu a používanie zodpovedný a to, že technická schránka je určená len na osobitný účel, nemôže
byť na ťarchu odosielateľa. Mal to byť teda žalovaný, kto mal zabezpečiť, že doručované zásielky sú
distribuované v rámci jeho organizačnej štruktúry príslušnému útvaru.

13. Prihliadnuc na účel inštitútu kontumačného rozsudku, resp. na ustálenú rozhodovaciu prax, odvolací

súd zastáva názor, že relevantným v danom prípade je, či konanie žalovaného možno považovať
za účelné, primerané, prípadne včasné, teda také, ktoré nie je poznačené podozrením z účelového
konania. Z uvedených okolností vyplýva, že žalovanému skutočne nebolo zo strany konajúceho
súdu účinne doručené nielen predvolanie na pojednávanie vrátane poučenia o možnosti rozhodnutia
rozsudkom pre zmeškanie ako následok nedostavenia sa na pojednávanie, ale ani žaloba, resp.

výzva na vyjadrenie k žalobe a ani samotný rozsudok pre zmeškanie. V danom prípade bola spornou
skutočnosť,čitzv.„technickúelektronickúschránku“žalovanéhooznačenúsčíselnoupríponou„_10001“
možno považovať za miesto, s ktorým právny predpis spája účinky riadneho doručenia elektronických
zásielok. Doručovanie do elektronickej schránky (vrátane jej aktivácie a spôsobu spravovania) upravuje
ako lex specialis (vo vzťahu k C.s.p.) zákon o e-Governmente. Povinnosť doručovať písomnosti do

elektronickej schránky je kogentne upravená a nezávisí od vôle strany či iného subjektu. Zriadenie
paralelnej, tzv. „technickej elektronickej schránky“ pripúšťa (len pre orgán verejnej moci) ustanovenie
§ 12 ods. 6 zákona o e-Governmente, podľa ktorého: „Ak má majiteľ elektronickej schránky, ktorý
je orgánom verejnej moci, organizačnú zložku alebo ak má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti
organizáciu bez právnej subjektivity, ktorá plní úlohy podľa osobitných predpisov, a je odôvodnené,

aby na účely elektronického doručovania mala zriadenú samostatnú elektronickú schránku, správca
modulu elektronických schránok na žiadosť majiteľa elektronickej schránky zriadi takejto organizačnej
zložke alebo organizácii elektronickú schránku a súčasne so zriadením ju aktivuje; žiadosť sa podáva
prostredníctvom na to určenej funkcie ústredného portálu. Správca modulu elektronických schránok
zriadi elektronickú schránku aj na základe žiadosti orgánu verejnej moci, ktorý v rozsahu ustanovenom

osobitným predpisom plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a
bezpečnosti štátu, a to na účely plnenia jeho úloh.“ Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že takýto
subjekt má na účely elektronického doručovania zriadenú samostatnú elektronickú schránku, ktorou
je v tomto prípade schránka s označením „ico://sk/00165565“ a elektronická schránka s označením„ico://sk/00165565_10001“ je u žalovaného ako orgánu verejnej moci zriadená za iným účelom a
nie je miestom, s ktorým právna úprava spája účinky riadneho doručenia elektronických zásielok. Z
obsahu spisu (pozri bod 12. odôvodnenia tohto uznesenia) vyplýva, že podania zo strany súdu prvej

inštancie boli doručované nesprávne do schránky s označením „ico://sk/00165565_10001,“ teda nie
do elektronickej schránky zriadenej na účely elektronického doručovania. Podmienky normované v
ustanovení § 274 C.s.p. musia byť splnené kumulatívne, teda kontumačný rozsudok prichádza do úvahy
iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené podmienky uvedené v jeho hypotéze. Tieto podmienky musia
byť splnené súčasne v rovnakom čase, čo neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden

určitý moment. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že podmienka riadneho predvolania na
pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 28.11.2024 (na ktorom bol vyhlásený kontumačný rozsudok) spolu
s poučením o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie splnená
nebola, a teda žalovaný relevantným spôsobom (okrem iného aj oficiálnym stanoviskom Národnej
agentúry pre sieťové a elektronické služby, skrátene NASES č. XXXX-XXXX/XXXX-XXXX, zo dňa
11.3.2025) preukázal absenciu zákonných predpokladov pre rozhodnutie kontumačným rozsudkom. V

zhode s názorom vysloveným v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.11.2022, č. k. 2 Cob
154/2022-347 (na ktoré poukázal aj žalovaný vo svojom odvolaní) odvolací súd dodáva, že „z dôvodu,
že technická schránka žalovaného nie je oficiálnym prijímacím miestom elektronickej korešpondencie a
je zriadená pre svoje špecifické poslanie, nie je možné z dôvodu jej technického zamerania považovať
za rovnocennú k hlavnej základnej schránke žalovaného, a teda akákoľvek elektronická komunikácia

s výnimkou tej, na ktorú je určená, nemôže spôsobovať žiadne právne účinky. Z technických dôvodov
akákoľvek správa zaslaná do technickej schránky žalovanému sa v schránke nezobrazí, a teda o obsahu
správy, ktorá sa ani nedostane do dispozičnej sféry príjemcu, sa žalovaný nikdy nedozvie.“ Odvolací
súd zároveň pripomína aj závery vyslovené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
12.11.2021, č. k. III. ÚS 339/2021-38, podľa ktorého osobitným predpokladom rozsudku pre zmeškanie

je to, že je následkom porušenia procesnej povinnosti strany sporu, no s tým, že strana musí byť o
následkoch porušenia svojej povinnosti pred rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie osobitne poučená.
Osobitosť tohto poučenia nevyplýva len z toho, že poučenie o rozsudku pre zmeškania nie je súčasťou
všeobecnej poučovacej povinnosti podľa § 160 C.s.p., ale i z toho, že takéto poučenie je potrebné
urobiť osobitne, a to formálne kvalifikovaným spôsobom. Konštatoval, že pri oboch typoch rozsudku pre

zmeškanie musí byť strana sporu podľa § 274 písm. a) a § 278 písm. a) C.s.p. poučená o možnosti
rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, a to v predvolaní na pojednávanie. Vyslovil názor, že takouto
formou osobitne kvalifikovaná poučovacia povinnosť nie je bezúčelná, keďže rozsudok pre zmeškanie
má pre stranu rovnaké následky ako rozhodnutie, ktoré by bolo výsledkom štandardného postupu, v
ktorom by boli zohľadnené všetky námietky sporových strán. Osobitná forma poučenia je predurčená

osobitnosťou zásahu vyvolaného formálnym, nie materiálnym rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie.

14. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým
žalobe v plnom rozsahu vyhovel z dôvodu zmeškania žalovaného podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p.
zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou prvoinštančného súdu bude v

súlade s ustanovením § 281 ods. 1 C.s.p. vo veci v čo najkratšom čase nariadiť nové pojednávanie, vec
bez zbytočných prieťahov prejednať a rozhodnúť tak, že svoje meritórne rozhodnutie odôvodní v súlade
s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 236 C.s.p. v spojení s § 220 ods. 2 C.s.p.

15. Súd prvej inštancie v meritórnom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania pred

prvoinštančným súdom vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§
396 ods. 1, ods. 3, § 255 a nasl. C.s.p.).

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).