Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 9, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18C/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205148
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8124205148.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar.

XX.X.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX F., 2/ G. C. DiS, nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXXXX F., I.
J.,3/mal.D.C.,nar.X.X.XXXX,bytomH.XXXX/X,XXXXXF.,I.J.,4/mal.E.C.,nar.X.X.XXXX,bytomH.
XXXX/X, XXXXX F., I. J., maloletí žalobcovia v 3. a 4. rade zastúpení zákonným zástupcom – žalobcom
v 2. rade, 5/ K. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. F. XXXX/XX, XXX XX F., 6/ D. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
B. F. XXXX/XX, XXX XX F., 7/ D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX F., 8/ L. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX M. N., 9/ F. I., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX M. N., 10/ D. D., nar.
X.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX F., všetci v konaní zast. Beňo & partners advokátska kancelária,

s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, proti žalovanej: Allianz –
Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, o zaplatenie
159 000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu žalobcov v 2. rade, 6. rade a 9. rade z a m i e t a.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu vo výške 2 000 eur ako náhradu
nemajetkovej ujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 4. rade sumu vo výške 2 000 eur ako náhradu
nemajetkovej ujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcov v 3. a 4. rade z a m i e t a.

V. Žalobcom v 1., 3., 4., 5., 7., 8. a 10. rade . radsa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.

VI. Žalovanému sa voči žalobcom v 2., 6. a 9. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. až 10. rade sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 10.6.2024 domáhali zaplatenia
nemajetkovejujmyvsúhrnnejvýške159000eur. Žalobuodôvodnilitým,žedňa10.06.2021včaseokolo
11:20hod.vPrešove,viedolK.M.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomP.XXXX/XX,XXXXXF.,služobnécestné
motorové vozidlo značky KIA Sportage s EČV Q. XXXXX, pričom v dôsledku nedostatočného venovania

sa vedeniu vozidla, nedostatočným sledovaním situácie v cestnej premávke a nesprávnou technikou
jazdy, kedy sa pohyboval pri ľavom okraji jazdného pruhu rýchlosťou cca 56 km/h až 62 km/h, narazil
na riadne vyznačenom priechode pre chodcov do zadnej časti trupu chodkyne D. D., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom: ul. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., v dôsledku čoho táto utrpela zranenia nezlučiteľné soživotom. Voči vodičovi služobného cestného motorové vozidlo značky KIA Sportage s EČV Q. XXXXX,
t. j. K. M. O., nar. XX.XX.XXXX sa viedlo trestné konanie na Okresnom súde v Prešove. Vo veci
predmetného trestného konania bol vydaný Rozsudok OS PO, sp. zn. 4T/19/2022 zo dňa 16.09.2022

spolu s opravným Uznesením zo dňa 27.09.2022, ktorým bol K. M. O., nar. XX.XX.XXXX uznaný vinným
pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona. Predmetný Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.09.2022.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2022. Vlastníkom a prevádzkovateľom služobného
motorového vozidla je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nebohá D. D., nar. XX.XX.XXXX bola

mamou žalobkyne v 1. a 10. rade. Žalobca v 2. rade je manželom žalobkyne v 1. rade, a teda zaťom
nebohej. Žalobcovia v 3. a 4. rade sú deti žalobcov v 1. a 2. rade, a teda vnúčatá nebohej. Žalobcovia
5., 7. a 8. sú súrodenci nebohej. Žalobca 9. rade je manžel žalobkyne v 8. rade, t. j. švagor nebohej.
Žalobkyňa v 6. rade je dcérou žalobkyne v 5. rade, a teda neterou nebohej. Nebohá bola najbližšia
príbuzná žalobcov, vzťahy medzi nimi boli dlhodobo veľmi dobré a pevné, spoločne žili v harmonickom
rodinnom prostrední, pričom každý člen rodiny mal svoju nezastupiteľnú rolu v živote toho druhého.

Práve nebohá bola akýmsi „stmeľujúcim prvkom“ celej širšej rodiny (sestry, švagor, neter), dcéry a
vnúčatá u nej trávili, hlavne cez prázdniny a sviatky, veľa voľného času. Zaobstarávala im program,
tešili sa na spoločné výlety, akcie. So všetkými príbuznými si boli navzájom oporou, vzájomne sa všetci
stretávali, chodili na spoločné rodinné dovolenky, stretávali sa pri výnimočných rodinných príležitostiach,
ale aj mimo nich. V dôsledku uvedeného sa medzi žalobcami a nebohou vytvorilo silné citové puto. C.

D. D., nar. XX.XX.XXXX zasiahla predovšetkým jej deti a súrodencov, ktorí len veľmi ťažkú túto stratu
prežívajú. Žalobcovia v 8. a 9. rade sa s nebohou stretávali niekoľkokrát do týždňa, a teda spolu trávili
veľa času. Syn nebohej, t. j. žalobca v 10. rade s nebohou dennodenne komunikoval prostredníctvom
videohovoru,nakoľkosadlhodobozdržiavalvzahraničí(Česko).Často,približne6xdorokasaajosobne
navštevovali, z toho 3x chodieval za nebohou jej syn na Slovensko a 3x chodievala nebohá za ním do

Čiech. Od kedy žalobcovi v 10. rade zomrela mama, už domov nechodieva. Žalobkyne v 5. a 6. rade
trávili s nebohou veľa času. Často spolu chodievali na spoločné dovolenky a výlety. Poslednú spoločnú
dovolenku strávili v Septembri roku 2019 v Gran Canaria, vtedy ešte netušili, že to bude ich posledná
spoločná dovolenka. Okrem toho spolu často nakupovali, či vypĺňali si spoločný čas inými aktivitami. Na
základe uvedeného si uplatnili náhradu trov konania v tejto výške, a to žalobkyňa v 1. rade sumu vo

výške 20 000 eur, žalobca v 2. rade sumu vo výške 3 000, žalobca v 3. rade sumu vo výške 15 000
eur, žalobkyňa v 4. rade sumu vo výške 15 000 eur, žalobkyňa v 5. rade sumu vo výške 18 000 eur,
žalobkyňa v 6. rade sumu vo výške 15 000 eur, žalobca v 7. rade sumu vo výške 18 000 eur, žalobkyňa
v 8. rade sumu vo výške 18 000 eur, žalobca v 9. rade sumu vo výške 10 000 eur a žalobca v 10. rade
sumu vo výške 20 000 eur.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila namietajúc, že náhrada nemajetkovej ujmy v prípade
usmrtenia príbuzného nie paušálnym nárokom v tom zmysle, že by vznikol automaticky. Nárok,
ktorý je predmetom konania, je právne konštruovaný tak, že preukázania konkrétnych okolností práva
na súkromie (v jeho rámci práva na rodinný život) a intenzity neoprávneného zásahu do nich/neho je

základom úspešnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Poukázala na to, že aj keď výšku peňažnej
náhrady nemajetkovej ujmy súd určuje voľnou úvahou, pri jej rozhodovaní musí prihliadať na určité
kritériá, ktorými bude splnená požiadavka účinného, primeraného zadosťučinenia za vzniknutú ujmu .
Ústavný súd Českej republiky sformuloval kritériá pre určovanie výšky náhrady nemajetkovej ujmy vo
veci sp. zn. I. ÚS 2844/14. Súd musí rovnako prihliadnuť i na požiadavku nezneužívania tohto právneho

prostriedku na neprípustné obohacovanie. Zastávala názor, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy
je možné analogicky vychádzať i z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom výška náhrady nemajetkovej ujmy podľa tohto zákona
nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytované osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu (zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov). Vzhľadom k tomu,

že v roku 2021, kedy došlo k úmrtiu páni D., činila minimálna mzda sumu 623 eur, pričom 50 násobok
tejto minimálnej mzdy predstavuje sumu 31 150 eur, je zjavné, že žalobcami požadovaná náhrada
nemajetkovej ujmy prevyšuje náhradu, ktorá súhrne prináleží obetiach násilných trestných činov. Vo
vzťahu k nárokom žalobcov v 1. a 10. rade uviedol, že z hľadiska posúdenia existencie zákonných
predpokladov pre priznanie výšky nemajetkovej ujmy jej nevyhnutné vziať do úvahy a zaoberať sa

intenzitou zásahu do súkromia a mierou citovej ujmy u žalobcov, nakoľko išlo o vzťah k dospelej
dcéry a dospelého syna s ich 74 ročnou matkou, teda išlo o vzťah, v ktorom dcéra a syn už zažili
s mamou celé svoje detstvo, celú svoju mladosť, ako aj ďalšie roky po nadobudnutí dospelosti. V
čase dopravnej nehody tak sociálna funkcia vo vzťahu mama, dcéra a syn, aj pomoc do obdobia,kedy sa o seba budú vedieť sami postarať, už dlhé roky bola naplnená. Pokiaľ ide o nároky žalobcov
v 3. a 4. rade poukázal na rozsudok Krajského súdu V Trnave sp. zn. 22Co/34/2023, ktorým bola
vnučke priznaná nemajetková ujma vo výške 2000 eur za smrť starého otca, ktorý sa o ňu intenzívne

staral. K nárokom ostatných žalobcov poukázala na to, že Občiansky zákonník v súčasnosti žiadnym
explicitným spôsobom neupravuje to, aký nárok a voči komu, a ktorý z pozostalých príbuzných
majú za psychickú bolesť a ujmu na kvalite života spôsobenú protiprávnu smrťou svojho príbuzného
uplatňovať. K otázke, komu patrí náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/265/2009.

3. V replike žalobcovia v 1. až 10. rade uviedli, že majú za to, že v žalobe dostatočným spôsobom
opísal intenzitu citových väzieb medzi nimi a zomrel, pričom uvedené vyplýva aj z príloh, ktoré boli
žalobe priložené (listy žalobcu o zomrelej, spoločné fotografie). V ďalšom poukázali na účel povinného
zmluvného poistenia, ktorým je poskytnutie, resp. zabezpečenie náhrady škody pre poškodeného
bez ohľadu na schopnosť škodcu túto škodu nahradiť. Vo vzťahu k limitu uplatneného nároku uviedol,

žekomerčnépoistenieniejemožnéstotožňovaťsnárokmikrytýmištátom.Jepochopiteľnéaočakávané,
že komerčné poistenie má poskytnúť vyššiu mieru náhrady nemajetkovej ujmy ako štát. Občiansky
zákonník naviac nemá stanovené žiadne limity týkajúce sa nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy.
Jediným limitom možno považovať ust. § 7 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého limit

poistného plnenia z jednej škodovej udalosti musí byť najmenej 5 240 000 €, a to bez rozdielu na počet
poškodených. Nestotožnili sa so záverom, že nárok na nemajetkovú ujmu patrí iba manželovi, deťom,
prípadne rodičom. Ide o prekonanú rozhodovaciu prax.

4. V duplike žalovaná zotrvala na svojich záveroch a opätovne poukázala na kritéria uvedené v náleze

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2844/14 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/265/2009, teda zákonodarca jednoznačne nevymedzil kritériá, ktoré je potrebné
zohľadniť, ale takýto výklad učinila súdna autorita. Nestotožnila sa so záverom, že komerčné poistenie
nie je možné stotožňovať s nárokmi krytými štátom, na koľko komerčná poisťovňa tak ako štát
má obmedzené možnosti finančných zdrojov a takéto zmýšľanie žalobcov sa javí ako nerozumné

a krátkozraké. Opätovne poukázala na závery aktuálneho rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn.
22Co/34/2023 a tiež závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Cdo/265/2009 vo
vzťahu k tomu, Že náhrada nemajetkovej ujmy patrí najbližším príbuzným, alebo manželovi, deťom,
a niet rodičom. Poukázala na to, že žalobcovia doposiaľ nepreukázali opodstatnenosť uplatňovaných
nárokov.

5. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 18C 6/2024-113 z 14.4.2025 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
č.k. 18C 6/2024-124 z 23.4.2025 cit:

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 10 000 eur ako

náhradu nemajetkovej ujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 3 000 eur ako náhradu nemajetkovej
ujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 5. rade sumu vo výške 3 000 eur ako náhradu nemajetkovej
ujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 6. rade sumu vo výške 1 500 eur ako náhradu nemajetkovej
ujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 7. rade sumu vo výške 3 000 eur ako náhradu nemajetkovej
ujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 8. rade sumu vo výške 3 000 eur ako

náhradu nemajetkovej ujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

VII. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v 9. rade sumu vo výške 1 500 eur ako náhradu nemajetkovej
ujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.VIII. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v 10. rade sumu vo výške 9 000 eur ako
náhradu nemajetkovej ujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IX. Konanie o žalobe žalobcov v 3. a 4. rade z a s t a v u j e.

X. Žalobcom v 1. a 2. rade a 5. až 10. rade sa voči žalovanému priznáva nárok na
náhradu trov konania, a to z prisúdenej sumy v rozsahu 100%, o výške ktorých bude

rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

XI. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcom v 3. a 4. rade n e p r i z n á v a.

XII. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.“

6. Na poklade podaného odvolania tak zo strany žalobcov v 3. a 4. rade ako i žalovaného odvolací súd
rozhodol nasledovne:

„P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch I., III., V.,
VI. a VIII.

Z r u š u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch II., IV., VII., IX.,
X. a XI. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.“
7. Rozhodnutie o zrušení v časti a vrátení veci súdu prvej inštancie odôvodnil cit: „67. Výrokom II.
napadnutéhorozsudku,súdprvejinštanciepriznalzaťovinebohejnáhradunemajetkovejujmyvovýške3
000 eur, výrokom IV. neteri nebohej 1 500 eur a výrokom VII. švagrovi nebohej 1 500 eur. 68. Vzdialenejší

príbuzní nie sú spravidla aktívne legitimovanými subjektmi pri náhrade nemajetkovej ujmy, keďže u
týchto osôb prichádza vytvorenie blízkeho citového vzťahu do 9Co/4/2025 19 úvahy iba v osobitných
výnimočných prípadoch. Bežné dobré príbuzenské vzťahy nepostačujú. V osobitných a výnimočných
prípadoch, pokiaľ by vzdialenejší príbuzní nahrádzali postavenie členov kmeňovej rodiny, možno i
vzdialenejším príbuzným priznať postavenie oprávneného subjektu. Napríklad, ak vzdialení príbuzní

suplujú rodičov alebo iných členov rodiny a poskytujú im starostlivosť, žijú v spoločnej domácnosti alebo
ich finančne zabezpečujú, až do takej miery, že je preukázaný obdobný vzťah, aký je medzi členmi
kmeňovej rodiny. Novotná, M., Zoričáková, V. Náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých blízkych osôb.
Bratislava : C. H. Beck, 2024, s. 162 - 163. 69. Vo vzťahu medzi vzdialenejšími príbuznými - zať,
neter a švagor nebohej, nie sú na základe doteraz vykonaného dokazovania zistené také osobitné

a výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznať náhradu nemajetkovej ujmy aj týmto osobám.
Boli preukázané štandardné dobré príbuzenské vzťahy medzi týmito subjektmi a nebohou. Žiadne
špecifické postavenie nebohej voči nim nebolo preukázané, ani tvrdené a ani naopak. Ani v bode 42.
odôvodnenia prvoinštančný súd neidentifikoval žiadne také rozhodnutie súdov, ktoré by vzdialenejším
príbuzným (okrem súrodencov) priznávalo náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 70. Dôvodná bola

aj odvolacia námietka žalovaného, ktorá smerovala voči výroku o trovách konania. Súd prvej inštancie
ho nesprávne formuloval, keď použil výraz „z prisúdenej sumy“, nakoľko tarifnou hodnotou je vo
veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka pevná suma 5 000 eur, ak sa žiada náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 10 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. ..... 72. Súd prvej inštancie konanie o žalobe žalobcov v 3. a 4. rade
zastavil podľa § 161 ods. 1 až 3 CSP, z dôvodu neodstránenia nedostatku podmienky konania, pretože
nepredložili právoplatný rozsudok súdu o schválení právneho úkonu - podaní žaloby. 73. Prvoinštančný
súd vychádzal z toho, že maloletí žalobcovia majú obvyklý pobyt v Českej republike a že rozhodným
právom vo veciach týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností, kam patrí aj správa majetku

maloletých osôb, a teda schválenie právneho úkonu podania žaloby za maloletých, je právny poriadok
Českej republiky. Poukázal na ustálenú judikatúru súdov Českej republiky v tomto smere, konkrétne aj
nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1162/23 zo dňa 10.12.2024. 74. Podľa § 48 ods. 1
zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov
slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci

majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv. 9Co/4/2025 20 75. Otázka schválenia právneho
úkonu - podanie žaloby maloletým, nie je v judikatúre súdov Slovenskej republiky riešená jednotne. 76.
Súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1162/23 zo dňa
10.12.2024, z ktorého vyplýva, že na podanie civilnej žaloby je v podmienkach Českej republiky vždyvyžadované schválenie právneho úkonu opatrovníckym súdom, kvôli náhrade trov konania. Ďalej z tohto
nálezu plynie, že v správnom súdnictve nie je k podaniu žaloby spravidla potrebný súhlas súdu, napriek
tomu, že ani podanie žaloby v správnom súdnictve nie je bežnou záležitosťou, ale potenciálny zásah

do majetkovej sféry maloletého bude nižší, pretože v správnom súdnictve sa úspešným žalovaným
správnym orgánom obvykle nepriznáva náhrada nákladov konania. Správny súd je oprávnený v každom
jednotlivom prípade vyhodnotiť, ako podstatne by dané konanie mohlo zasiahnuť do práv či povinností
maloletého a či konkrétna žaloba vyžaduje schválenie opatrovníckeho súdu. 77. Napriek tomu, že z
citovaného nálezu vyplýva, že na podanie civilnej žaloby je vždy potrebné schválenie podania žaloby

maloletým súdom, z dôvodu prípadnej povinnosti náhrady trov konania maloletým, s poukazom aj na
ďalšie závery ústavného súdu ohľadom správnej žaloby, z ktorých je tiež zrejmé, že dôvod schválenia
civilnej žaloby spočíva v trovách konania, odvolací súd má za to, že tak ako to uvádza ústavný súd,
súd má v každom jednom prípade vyhodnotiť, či žaloba podaná maloletým vyžaduje schválenie súdom,
a to z pohľadu prípadného zásahu do práv a povinností maloletého. 78. Podľa odvolacieho súdu, túto
skutočnosť, posúdenie otázky schválenia žaloby maloletého súdom, súd prvej inštancie nesprávne

vyhodnotil. Podanie žaloby na ochranu osobnosti, z dôvodu straty rodinného príslušníka, starej matky
maloletých žalobcov, je v záujme maloletých, aby súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol,
či došlo k takému zásahu do ich osobnostných práv, že im prináleží náhrada nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Pokiaľ ide o otázku náhrady trov konania, súd v prípade neúspechu maloletých žalobcov,
musí zvážiť aplikáciu ust. § 257 CSP.“

8. K rozsudku odvolacieho súdu v zrušujúcej časti sa žalovaný vyjadril navrhujúc žalobu voči
vzdialenejším príbuzným zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko u týchto osôb
prichádza do úvahy náhrada nemajetkovej ujmy v osobitným výnimočných prípadoch. Nesúhlasil
s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, nakoľko civilná žaloba nie je žalobou správnou a na

podanie civilnej žaloby je vždy potrebné schválenie súdu a naďalej trvali na tom, že konanie s maloletými
účastníkmi je potrebné opätovne zastaviť. V prípade, ak by to súd vyhodnotil inak, opodstatnenosť
požadovanej výšky nebola doposiaľ preukázaná. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 22co 34/2023 z 25.4.2024, ktorým bola vnúčatám priznaná nemajetková ujma za smrť starého otca
vo výške 2000 eur, ktorý sa o ňu intenzívne staral, čo nie je daný prípad, pretože žalobcovia v 3. a 4.

rade spolu s nebohou nežili v spoločnej domácnosti, neboli na ňu odkázaní a nepodieľala sa intenzívne
na výchove vnúčat. Aj syn nebohej má deti, ktoré sú tiež vnúčatá a títo sa náhrade nemajetkovej ujmy
neuplatnili,ktorísatiežsnebohoustretávali,pričomcelérokyžilineďalekobydliskonebohej.Aktedasúd
opätovne konanie nezastaví, navrhli, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania.

9. Aj žalobcovia sa k rozsudku odvolacieho súdu v zrušujúcej časti vyjadrili a uviedli cit: „Ustanovenie
§ 116 v spojení s § 117 OZ svojou definíciou vytvára dve kategórie „blízkych osôb“. V prvom prípade
ide o príbuzenský vzťah osôb v priamom rade, súrodenca a manžela. Taxatívne určenie týchto osôb
v prejednávanej veci subsumuje žalobcu v 1.(dcéra), 3.(vnuk), 4.(vnučka), 5.(sestra), 7.(sestra), 8.

(sestra), a 10.rade (syn). Existencia príbuzenského vzťahu týchto osôb je daná biologickou kategóriou
a túto nie je potrebné preukazovať. 1 Vo vzťahu k dôvodnosti hmotnoprávneho nároku nie je preto
určujúce, aké boli subjektívne vzťahy medzi zosnulou a týmito žalobcami, naopak blízkosť týchto osôb
explicitne vyplýva z uvedeného ustanovenia. V druhom prípade ide o kategóriu blízkej osoby, ktorej
subjektívne pociťovaná blízkosť je založená buď na rodinnom alebo obdobnom vzťahu za súčasného

splnenia spôsobenej ujmy pociťovanej za ujmu vlastnú. Medzi zosnulou a žalobcom v 2. (zať), 6.(neter)
a 9.rade (švagor) ide o príbuzenský vzťah v pobočnom rade. Blízkosť osôb je tak v tomto prípade daná
jednak príbuzenským vzťahom, ale zároveň aj objektívnou blízkosťou spočívajúcou v kvalite a intenzite
vzájomných vzťahov tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania. So závermi odvolacieho súdu sa
preto nemožno stotožniť v tom smere, že medzi vzdialenejšími príbuznými – zať, neter, švagor nebohej,

neboli na základe doteraz vykonaného dokazovania zistené také osobitné a výnimočné okolnosti, ktoré
by odôvodňovali priznať im náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobcovia v 2./, 6./ a 9./ rade dlhodobo mali
a udržiavali so zosnulou nadštandardné rodinné vzťahy spočívajúce v pravidelnom kontaktovaní sa a 1
Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník
I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 789-793 s. 3 navštevovaní, vzájomnej

podpore vo všetkých životných situáciách, vzájomnej pomoci a starostlivosti, čo bez ohľadu na ostatné
okolnosti zakladá objektívnu blízkosť medzi žalobcami a zosnulou (na prejednávanú vec analogicky
aplikovateľný Rozsudok Krajského súdu Prešov, sp.zn. 9Co/19/2024 zo dňa 30.7.2024, v bodoch 42-
45). Bez právneho významu sú okolnosti, či žalobcovia žili so zosnulou v spoločnej domácnosti, či boli naňuekonomickyodkázaníetc.Blízkosťžalobcovsozosnuloujezaloženánapevnomemocionálnompute,
ktoré aj napriek plynutiu času ostalo nepretrhnuté. Preukázanie blízkosti vzťahov a nadštandardného
puta vyplýva aj z výsluchov žalobcov. Z výsluchu žalobcu 2./ zo dňa 25.11.2024 vyplýva, že od prvého

momentu, keď sa zoznámili ( so zosnulou) bolo jeho prijatie z jej strany veľmi vrelé; boli spolu na
dovolenke, brávali ju (zosnulú) na dovolenky, trávili spolu všetok voľný čas. Vzájomná blízkosť a puto
medzi žalobcom 2./ a zosnulou vyplýva aj z oslovenia, ktoré žalobca 2./ vo vzťahu k nebohej používal
– oslovoval ju babka. Je preto namieste konštatovať, že vzťahy takejto intenzity v širšej rodine nie sú
bežným prejavom. Z výsluchu žalobcu 6./ zo dňa 25.11.2024 vyplýva, že medzi neterou a nebohou bol

dôverný vzťah, založený na pravidelnom stretávaní sa v rozsahu najmenej 2krát do týždňa, chodievali
spolu pravidelne na rôzne spoločenské akcie, výlety. Zároveň z výsluchu vyplýva, že žalobca 6./ - neter
nebohej mala k dispozícii kľúče od bytu nebohej z rozhodnutia nebohej, pričom zabezpečila napríklad
sprístupnenie bytu v čase výmeny stupačiek, kedy nebohá nebola v byte. Z uvedeného vyplýva záver,
že dôvernosť a blízkosť tohto vzťahu presahuje intenzitu bežných rodinných vzťahov. Tento záver je
možné odvodiť od skutočnosti, že nebohá nezverila kľúče od bytu inému členovi rodiny, alebo inej

blízkej osobe. Bola to práve neter – žalobca 6./, ktorá zabezpečovala potreby nebohej v jej byte v
čase neprítomnosti nebohej. Z výsluchu žalobcu 9./ zo dňa13.01.2025 vyplýva, že puto s nebohou bolo
zosilnené rokmi a zážitkami z mladosti, na ktoré radi spomínali aj s takým odstupom času. Aj v tomto
prípade žalobca 9./ pravidelne navštevoval nebohú 1-2 krát do týždňa, rozprávali sa a spomínali. Za
takýchto okolností nemožno na vzťah medzi žalobcom 9./ a nebohou hľadieť ako na bežný a priemerný,

hoci nejde o príbuzných v priamom rade. 4 Skutočnosť, že vzdialení príbuzní nie sú spravidla aktívne
vecne legitimovanými subjektami na náhradu nemajetkovej ujmy automaticky neznamená, že nimi
nemôžu byť. V danom prípade vzťahy medzi žalobcami 2./, 6./ a 9./ a nebohou nepredstavujú bežné
dobré príbuzenské vzťahy. Ich intenzita presahuje bežné emocionálne väzby, čo vyplýva z vykonaného
dokazovania a čím sa prvostupňový súd riadne a správne vysporiadal. Vo vzťahu k zrušujúcej časti

rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch IX. a XI. Žalobcovia súhlasia s odôvodnením
odvolacieho súdu v korelácií so záverom, že je v záujme maloletých žalobcov, aby súd vec prejednal.
Nemožno však súhlasiť s časťou odôvodnenia, ktorá poukazuje na závery nálezu Ústavného záveru
ČR, sp.zn. IV. ÚS 1162/23 zo dňa 10.12.2024. Závery tohto nálezu nie sú aplikovateľné na konanie
pred súdmi v Slovenskej republike. Procesná subjektivita, ktorou sa rozumie spôsobilosť byť účastníkom

súdnehokonania,takakospôsobilosťmaťprávaapovinnosti,vznikánarodenímazanikásmrťoufyzickej
osoby. Táto spôsobilosť nie je závislá od veku, či rozumovej a vôľovej vyspelosti konajúcej osoby,
ale vzniká automaticky a má ju každý jedinec, ktorý môže byť subjektom práva. Od tohto pojmu je
potom potrebné odlíšiť pojem procesnej spôsobilosti, ktorý je totožný s pojmom hmotného práva, a to
spôsobilosť na právne úkony. Tak ako spôsobilosť na právne úkony je závislá od viacerých skutočností,

akým je napríklad vek konajúceho, tak tomu je aj v prípade procesnej spôsobilosti. Procesná spôsobilosť
vyjadruje oprávnenie konať samostatne pred súdom, t. j. realizovať jednotlivé procesné úkony v konaní.
Absencia procesnej spôsobilosti neznamená, že konkrétny subjekt nemôže vystupovať v konaní, ale
len to, že musí byť v konaní zastúpený zástupcom, resp. že procesné úkony môže uskutočňovať len
prostredníctvom zástupcu. Z predloženého splnomocnenia, ako aj záhlavia žaloby je zrejmé, že maloletá

žalobkyňa je zastúpená svojimi zákonnými zástupcami, a teda všetky podmienky jej konania pred súdom
sú splnené. 5 Uznesenie NS SR, sp.zn. 5Cdo/94/2023 celkom jednoznačne uzatvára, že: „Maloletí
sú procesne spôsobilí v obmedzenom rozsahu - majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú
svojou povahou primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku (§ 9 OZ). V
rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník (§ 68 ods. 1 CSP). Kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa
upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v § 31 ods. 1 (rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych
úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé). Zákonný zástupca koná za fyzickú osobu len v rozsahu, v akom
nemá spôsobilosť samostatne konať pred súdom.“ Je teda rozdiel medzi spôsobilosťou a subjektivitou
vyplývajúcou pre subjekty z hmotného práva a spôsobilosťou a subjektivitou vyplývajúcou z práva

procesného. Podanie žaloby je procesný úkon a Občiansky zákonník vyžaduje schválenie súdom pre
hmotnoprávne úkony v občianskom práve, ktorými sa nakladá s majetkom zastúpeného v inej než
bežnej veci.2 V žiadnom ustanovení Civilného sporového poriadku, či iného právneho predpisu, nie je
výslovne uvedená povinnosť procesný úkon vykonaný v mene maloletého zo strany jeho zákonných
zástupcov schváliť, tak ako to je v už uvedenom prípade nakladania s majetkom maloletého. V tomto

smere žalobcovia poukazujú napríklad na rozhodnutia KS BB, sp. zn. 14CoP/22/2021, podľa ktorého:
„Na podanie žaloby (a s tým súvisiace úkony) v mene maloletého dieťaťa rodič zásadne schválenie
súdom nepotrebuje.“ Žalobcom bolo tiež doručené vyjadrenie žalovanej zo dňa 23.01.2026 k rozsudku
odvolacieho súdu, v ktorom žalovaná spochybňuje nárok žalobcov 3./ a 4./ v rozsahu uplatňovanejvýšky. V odôvodnení žalovaná poukazuje na skutočnosť, že žalobca 10./ má tiež deti a tieto museli
mať s nebohou intenzívnejšie vzťahy, keďže žili v blízkosti žalovanej. Takéto závery žalovanej sú
len subjektívnym dojmom presahujúcim predmet konania. Bez ohľadu na mylný hodnotiaci úsudok

žalovanej, žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že výška nemajetkovej ujmy závisí od úvahy súdu a
konkrétnych okolností prejednávanej veci. Zmätočne vyznieva preto 2 Civilný mimosporový poriadok, 2.
vydanie, 2024, s. 503 - 507: G. F. 6 návrh žalovanej, ktorým navrhuje žalobu v tomto rozsahu zamietnuť,
keď nárok žalobcov 3./ a 4. čo do základu nepopiera a tento je daný.

10. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. až 2. rade a 5. až
10. rade, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

11. C. D. D., nar. XX.XX.XXXX nastala dňa 10.6.2021, a to v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou
spôsobenou JUDr. Vladimírom Goliášom.

12. Rozsudkom Okresného súdu Prešov bol K. M. O. uznaný vinný, že v priebehu výkonu služby dňa
10.06.2021 v čase cca o 11:20 hod., viedol služobné cestné vozidlo zn. KIA Sportage, EČV: Q., VIN
číslo: U5YPG813CHL2277100, rezortné evidenčné číslo: 79313 (ďalej v texte len „vozidlo") v Prešove
po ulici F. v smere od ulice Volgogradskej, kde na priamom a rovnom úseku frekventovanej dvojpruhovej
cestnej komunikácie ulice Prostejovská, sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval

situáciu v cestnej premávke, nesprávnou technikou jazdy sa pohyboval pri ľavom okraji jazdného
pruhu rýchlosťou cca 56 km/h až 62 km/h, teda rýchlosťou vyššou, ako bola pre daný úsek rýchlosť
najvyššia dovolená a na riadne vyznačenom priechode pre chodcov situovanom v tesnej blízkosti za
križovatkou s ulicou Tomášikovou v smere jazdy od ulice Volgogradská, narazil do zadobočnej časti
trupu chodkyne D. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom R. D. E. XXXX/XX, F., vtom čase

prechádzanej cez priechod pre chodcov sprava doľava v smere jazdy vozidla, bočnou plochou ľavého
predného blatníka vozidla, s následným odhodením a dopadom jej tela na vozovku, smerom vľavo od
vozidla, v dôsledku čoho D. D. utrpela poranenia viacerých kostí, tkanív a vnútorných orgánov, v rozsahu
kožné odreniny a krvné podliatiny v oblasti hlavy, trupu a končatín, tržnozmliaždená rana v čelovej
oblasti vpravo od stredu, zlomenina mostíka, sériové zlomeniny rebier obojstranne vo viacerých čiarach,

s roztrhnutím pohrudnice a prekrvácaním svaloviny v okolí, pomliaždenie a prekrvácanie oboch pľúc,
s natrhnutím bočnej plochy oboch horných lalokov oboch pľúc, pomliaždenie a natrhnutie zadnej steny
pravej komory srdca, natrhnutie hrudnej srdcovnice v oblasti oblúka, pomliaždenie a natrhnutie pečene,
zakrvácanie oboch pohrudnicových a osrdcovníkovej dutiny, s povlakom tekutej krvi v brušnej dutine,
prekrvácanie podkožia a svaloviny v zadobočnej oblasti chrbta vľavo, s pomliaždením a čiastočným

odtrhnutím kože od podkožia a vytvorením dutiny vyplnenej rozdrveným tukovým tkanivom a tekutou
krvou (decollement), zatvorená zlomenina v hornej tretine ľavej lakťovej kosti, tržnozmliaždená rana
ľavéhopredlaktiazasahujúcakuotvorenejzlomeninedolnejtretinyľavejlakťovejkosti,zlomeninaľavého
zápästia v oblasti ľavej hákovej kosti, kde následkom týchto poranení pri polytraume, došlo k vzniku šoku
po úraze a krvácaní, čo viedlo k centrálnemu i periférnemu zlyhaniu srdcovocievnej a dýchacej činnosti

a bezprostredne k smrti D. D., čím takto uvedeným konaním obvinený K. M. O. porušil ustanovenia §
4 ods.1 písm. c), e), f), § 9 ods.1 a § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,následkomčohodošlokuvedenémurozsahu
poranení D. D., ktorým na mieste podľahla, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, čin spáchal
závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h)
Trestného zákona, za čo bol právoplatne odsúdený podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s
§ 38 ods. 3, Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. 1) Trestného zákona, na podmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona bola určená skúšobnú dobu
podmienečného odkladu trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona bola

uložená obvinenému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil poškodenej
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F., prechodne bytom H. X, XXX XX F., škodu
spôsobenú trestným činom vo výške 4.017,- eur, v rozsahu nákladov určených na pohreb a ďalších
súvisiacich nákladov. Podľa § 232 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 288 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku vo zvyšnej časti nároku na náhradu škody boli poškodení odkázaní nA a občianske súdne

konanie. Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona bol obvinenému uložený trest zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel na dobu 3 (troch) rokov.13. E. D. Malnašiová, bola mamou žalobkyne v 1. a 10. rade. Žalobca v 2. rade je manželom žalobkyne
v 1. rade, a teda zaťom nebohej. Žalobcovia v 3. a 4. rade sú deti žalobcov v 1. a 2. rade, a teda vnúčatá
nebohej. Žalobcovia 5., 7. a 8. sú súrodenci nebohej. Žalobca 9. rade je manžel žalobkyne v 8. rade, t.

j. švagor nebohej. Žalobkyňa v 6. rade je dcérou žalobkyne v 5. rade, a teda neterou nebohej.

14. Z výsluchu žalobkyne v 1. rade plynie, že s nebohou si telefonovali cez viber, ale pri každej vhodnej
príležitostisatiežvideli,bolinaspoločnejdovolenkevNízkychTatráchvroku2020,trávilispoluSilvester,
naVianocebolivPrešove,naVeľkúnocprišlaneboháknim,pokiaľideoletnéprázdniny,deti(žalobcovia

v 3. a 4. rade) boli v Prešove. Vnúčatá, teda žalobcovia v 3. a 4. rade mali s babkou veľmi dobrý vzťah,
do Prešova sa nedostanú teraz, lebo nemajú ku komu. Vždy sa k babke tešili, keď odchádzali, plakali.
Telefonovali s ňou, hovorili jej, čo majú nové. Chýba im. Z tohto dôvodu sa nevidia ani s ostatnými
príbuznými, nakoľko tu nemôže chodiť.

15. Z výsluchu žalobcu v 2. rade plynie, že sa nemôže zbaviť pocitu, že smrťou nebohej odišla

časť jeho ženy, mali spolu naozaj hlboký dennodenný kontakt. Veľmi dobré vzťahy mali naprieč celou
rodinou. Prežívali spolu radosti a strasti, boli spolu na dovolenke, trávili spolu všetok voľný čas, ktorý sa
dal využiť, a teda buď prišli na Slovensko alebo nebohá prišla za nimi. Nebohá spojovala celú rodinu.
Od nehody do Prešova nejazdia, vracajú sa totižto spomienky. Detí teraz nemajú kde tráviť väčšiu časť
prázdnin. Naštrbilo to aj vzťahy v rámci širšej rodiny, pretože osobný kontakt ubudol. Došlo k pretrhnutiu

rodinných väzieb. Vinník dopravnej nehody sa žiadnym spôsobom neospravedlnil, ani ich nijakým
spôsobom finančne neodškodnil. Vzťah nebohou s vnúčatami, teda žalobcami v 3. a 4. rade vznikal od
ichnarodenia.Odprvémumomentu,keďprišliznemocnicedomov,neboházanimiprišla.Nebohátrávila
čo najviac času s nimi. Videli sa každý deň, a to minimálne formou pozdravu, keďže boli dennodenné
telefonáty. Zdieľali spolu tak radosti, ako i strasti každodenného života. Keď boli problémy ohľadom

žalobcov v 3. a 4. rade, nebohá bola prvá osoba, ktorú kontaktovali o radu.

16. Z výsluchu žalobkyne v 5. rade plynie, že nebohá bola dobrá sestra, ona je krstná jej deťom. Chodili
spolu na výlety, návštevy, aj na cintorín zapáliť sviečku. Keď jej zomrel manžel, nebohá jej bola oporou.
Chodievali spolu na chatu do Lipoviec. Keďže bývali neďaleko od seba, navštevovali sa často navzájom

a spoločne navštevovali súrodencov. Tiež chodili na spoločné akcie, napríklad do divadla alebo koncert.
Stretávali sa často, aspoň dvakrát do týždňa, cez týždeň si zavolali. V sobotu alebo nedeľu sa dohodli,
či idú na prechádzku po sídlisku alebo do lesa. Rozprávali sa, čo zažili, čo robili, nebohá ukazovala fotky
dcéry s rodinou, a keď k nej prišli deti, zavolala jej, aby šli spoločne na prechádzku alebo na návštevu.
O smrti nebohej sa dozvedela tak, že prišla z práce domov a žalobkyňa v 1. rade volala, či sa nemôže

pozrieť do bytu, či sa jej mame niečo neprihodilo, keďže má od bytu kľúče. Nič tam nenašla a išla k druhej
dcére do Šariša, či sa niečo nezistilo a tam im zavolali, že to bola jej sestra. Bolo to aj v televízii, keď ju
videla v televízii, nevedela sa z toho spamätať. Keď bol pohreb a odvážali truhlu, žalobkyňa v 1. rade
prišla za ňou, aby niečo urobila, aby mama vstala. Kľúče od bytu nebohej mala preto, že keď niekam
odchádzala, povedala jej, aby chodila vetrať.

17. Z výsluchu žalobkyne v 6. rade plynie, že s nebohou spolu trávili čas, bola pre celú rodinu oporou.
Dvakrát do týždňa sa stretávali, aj si volali. Rozprávali sa, spolu boli na dovolenke, chodili spolu na výlety.
Mali spolu dôverný vzťah, zdieľali spolu zážitky. O smrti nebohej sa dozvedela od žalobkyne v 1. rade.
Vždy, keď ide okolo jej bytu, myslí si, že ju už neuvidí, že sa už neporozprávajú, že sa jej nedotkne,

žespoluničnezažijú.Dosťpreňuznamenala.Stretávalisasnebohouspoločnesjejmamou,žalobkyňou
v 5. rade, strávili spolu hodiny, chodili spolu na nákupy. Do bytu nebohej vzhľadom k tomu, že jej mama
bola držiteľka kľúčov, chodili, keď bolo treba niečo urobiť a vždy spolu so žalobkyňou v 5. rade.

18. Z výsluchu žalobkyne v 7. rade plynie, že s nebohou sestrou mala výborný vzťah, v spoločnej

domácnosti žili 25 rokov, mali výborné detstvo. Potom, čo opustila spoločnú domácnosť, sa so sestrou
vždy navštevovali, keďže bývali na opačných stranách jednej bytovky. Takto to bolo asi 20 rokov, keď ona
odišla bývať na Solivar. Aspoň raz do mesiaca sa vždy navštívili, zvykli si aj telefonovať. O smrti nebohej
sa dozvedela od najstaršej sestry. Pohreb prežívala ťažko, nebohá jej chýba. Chýba jej to, že spolu
veľa chodili s deťmi vonku, že sa stále rozprávali. Vždy, keď prišli vnuci z Čiech navštíviť nebohú, prišli

k nim spolu. Pred nebohou jej zomrel brat a sestra. Má svoju rodinu, na nebohú odkázaná nebola.
Lekársku pomoc v dôsledku smrti sestry nevyhľadala. Nie je dňa, aby na sestru nemyslela, rovnako
myslí aj na ostatných súrodencov, ktorí zomreli.19. Z výsluchu žalobkyne v 8. rade plynie, že nebohá bola jej sestrou, boli spolu od malička, chodili spolu
na výlety, na chatu, vydávali sa skoro dennodenne, keď sa nebohá vydala, stretávali sa raz do týždňa.
Nehoda sa stala v utorok a v pondelok bola u nich. O smrti nebohej sa dozvedela z televízie, potom

jej volala dcéra, že Gitu zrazilo auto, bolo to strašné. Každý deň na ňu spomína. Lekársku pomoc
nevyhľadala. Navštevovali sa najmenej raz do týždňa. V jej živote sa nezmenilo nič, akurát jej teraz
chýbasestra.Predtýmsúrodencomzomrelbrat,keďboleštemladýastaršiasestrazomrelanarakovinu.
S nebohou sa rozprávali o všetkom možnom, o deťoch, o rodine.
20.Zvýsluchužalobcuv9.radeplynie,ženavštevovalisasnebohouniekedydvakrátdotýždňa,niekedy

raz do týždňa. Debatovali o všetkom, spomínali na zážitky, ktoré mali za mladi, boli motorkári, jazdili
po výletoch. Nebohá ich spájala. O jej smrti sa dozvedeli, keď išli z chaty, vyleteli mu hneď slzy. Nebohú
dosťčastonavštevovalajsám,nakoľkomávCentrumeajlekára,kamchodilkaždýtýždeň.Vždykeďtam
išiel, volal jej, či sa môže u nej zastaviť a debatovali. Finančné prostriedky pre seba nechce, dal by do jej
vnúčatám, lebo nebohá bola ako ich druhá mama. Deň pred smrťou mu nebohá rozprávala o tom, že sa
skončila pôžička. Keď sa syn budoval v S., dala byt do zábezpeky, ktorý by chcela rozdeliť na jednu

polovicu pre svoje 2 deti.

21. Z výsluchu žalobcu v 10. rade plynie, že s nebohou žil v spoločnej domácnosti od svojho narodenia
do roku 2001, kedy odišiel bývať do S. a následne, keď sa v roku 2012 rozviedol, odišiel do Plzne.
Keď býval v S., stretávali sa s nebohou mamkou denne. Potom, čo odišiel bývať do Plzne, ju dva

až trikrát do roka prišiel navštíviť domov. Keď prišla nebohá za sestrou do Prahy, prišiel tam za nimi
a bolo to tak jeden alebo dvakrát za rok. Nebohá so sestrou prišla za ním aj do Plzne. Stále si volali
cez videohovory. O smrti matky sa dozvedel tak, že mu volala sestra do práce, tam skolaboval a hneď
na druhý deň cestoval do Prešova. Tiež videl v správach, ako bola prikrytá, bola to katastrofa. Do bytu
nechodí, stále sa tam rozplače, všetko mu ju pripomína. Nebohá mu chýba. Zažil aj smrť otca, ten bol

chorý, trápil sa, odrezali mu nohu, nevedel sa ani najesť. Takže to bolo tak, aby sa ani netrápil. Pokiaľ
ide o mamku, to bola tragédia. Nebohá bola zdravá na svoj vek. Finančne mu nepomáhala. Sestra bola
na mamku naviazaná viac ako on, nakoľko sestra na mame lipla. Na cintorín chodia štyri až päťkrát
doroka.Iniciátoromvideohovorovbolon,pretožerobildvanástky,keďskončilvpráci,keďžemamkabola
celý deň buď doma alebo chodila za sestrou. V súvislosti so smrťou mamy lekársku pomoc nevyhľadal.

22. Z predložených fotografií plynulo trávenie spoločných rodinných chvíľ.

23. Snahy o mimosúdne vyrovnanie boli neúspešné.

24. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia a svojho mena a prejavu osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo

od neoprávnených zásahov, do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.27. Podľa Čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života a

obydlia.
Podľa Čl. 12 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému
zasahovaniu do súkromia rodiny, domova a každý má právo na ochranu proti takýmto zásahom alebo
útokom.
Podľa Čl. 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, nikto nesmie byť vystavený

svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova.
Podľa § 193 veta tretia zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), je súd
viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
Podľa § 24 ods. 1 až 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a
25. Strany sporu, každý v inej časti, vyjadrili nesúhlas s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu

v zrušujúcej časti.

26. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je
jednotná pri posudzovaní zákonného príkazu rešpektovania právneho názoru súdu vyššej inštancie, či
ide o viazanosť prvoinštančného súdu rozhodnutím odvolacieho súdu alebo viazanosť odvolacieho súdu
rozhodnutím dovolacieho súdu. Iba vo výnimočných prípadoch sa princíp viazanosti právnym názorom
odvolacieho súdu nemusí uplatniť. Súd prvej inštancie však nevzhliadol žiadne dôvody na takýto postup

a konštatuje, že je napriek námietkam strán sporu viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu.

28. Súd prvej inštancie preto opäť konštatuje, že niet žiadneho sporu v otázke, že v príčinnej súvislosti
s protiprávnym konaním K. M. O. pri dopravnej nehode došlo k úmrtiu nebohej Margity Malnašiovej.

29. Nespornou je rovnako skutočnosť, že K. M. O. bol za svoje protiprávne konanie právoplatne
odsúdený za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona v trestnom konaní.

30. Napokon nebol spor ani v otázke, že K. M. O. mal u žalovaného uzatvorené povinné zmluvné

poistenie.

31. Žalovaná spĺňa podmienku pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore, a to podľa zákona č. 381/2001
Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
(porov. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová).

32. Žalovaná v konaní namietala okruh žalobcov namietajúc u nich absenciu aktívnej legitimácie
s výnimkou detí nebohej D. D.. Neboli však pochybnosti, že všetci žalobcovia boli rodinnými príslušníkmi
nebohej.

33. Najvyšší súd Slovenskej republiky vymedzil, že pri strate blízkej osoby vzniká pozostalému citová
ujma vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou. Je
pritom zjavné, že takáto citová ujma rozhodne nevzniká len manželovi a deťom či rodičom, ale
v mnohých prípadoch aj druhovi, súrodencom či iným osobám – blízkosť príbuzenského vzťahu vôbec
nemusí korešpondovať s intenzitou vzájomných citov so zosnulým. Vymedzenie okruhu osôb, ktoré

sú aktívne legitimované na uplatňovanie nároku na ochranu osobnosti zosnulého, teda nie je možné
zamieňať s okruhom osôb, ktorých právo na rodinný život môžete byť pri úmrtí blízkeho človeka
zasiahnuté. Uvedený záver vyplýva aj z iných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré
v súvislosti s usmrtením blízkych osôb nijako nespochybňujú porušenie práva na rodinný život osôb,ktoré stoja mimo zákonný rámec ust. § 15 OZ (napr. súrodencom zosnulého). V Českej republike došlo
k nadväznosti na zásah do práva na rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby k priznaniu nároku
na náhradu nemateriálnej ujmy v peniazoch aj družke, starým rodičom, či dokonca strýkovi zosnulého

(porov. rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/105/2023 z 30.10.2024).

34. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich
súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému
zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do

práva na súkromie, resp. práva rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká
ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma
postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová
(emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť
citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou
osobou. Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade,

ak došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré
sú uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy, pokiaľ hrozí alebo je
spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto právnych
prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé v prvom rade na
jej vôli ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Zásah do emocionálnej

sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej
osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o
ochrane osobnosti. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 265/2009
z 17.2.2011).

35. Jednotné právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby je zabezpečované radom čiastkových
prostriedkov, na ktoré sa možno pozerať relatívne úplne samostatne. Právo na náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazochpodľaustanovenia§13ods.2Občianskehozákonníkapredstavujejednozparciálnych
a relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.
Vznikávtedy,keďmorálnasatisfakciaakorýdzoosobnéprávo,navyváženieazmiernenienepriaznivých

následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nestačí. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v
oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide
o osobné právo majetkovej povahy. Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka
na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané
žiadne právne účinky (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 265/2009

z 17.2.2011).

36. K nastolenému právnemu problému ohľadom výšky nemajetkovej ujmy najvyšší súd už opakovane
zaujal svoje stanovisko vychádzajúc pritom zo záveru cit: „16.1. Najvyšší súd však nemôže ustúpiť od
názoru, že otázka - aká má byť výška náhrady nemajetkovej ujmy je vždy závislá od výsledku posúdenia

individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné
s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Vyplýva to predovšetkým z toho, že citované zákonné
ustanovenie predstavuje normu s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá nie je stanovená priamo právnym
predpisom, a ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade
vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, iba málo obmedzeného okruhu okolností. Pokiaľ je

teda účelom § 421 ods. 1 písm. b) CSP zo širších hľadísk tiež to, aby sa vyriešením niektorej, dosiaľ
ešte dovolacím súdom nevyriešenej, právnej otázky vytvorila a ustálila rozhodovacia prax dovolacieho
súdu, je namieste konštatovanie, že vyriešením takto vysoko individuálnej otázky (akou je určenie
výšky náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym zásahom do jednotlivých súčasti osobnosti
fyzickej osoby a osobnostných práv, ktorým poskytuje ochranu § 13 Občianskeho zákonníka t. j. život,

zdravie, súkromie, rodinný život a pod.) sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho
súdu. Vec posudzujúci senát dovolacieho súdu je toho názoru, že nie je možné precedenčne zaviazať
súdy ku konkrétnemu spôsobu rozhodovania. 16.2. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že závery
súdov pri posudzovaní nastolenej otázky sú výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových
okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia

dôkazov súdy viedli k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia; dovolací súd je navyše v zmysle § 442
CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (bod 14). (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/87/2023).37. „Vychádzajúc z cit. ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, určenie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch súdom neustanovuje zákon žiadne medze. Pre určenie tejto výšky
náhrady nemajetkovej ujmy však § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka zakotvuje taxatívne dve kritéria:

závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (čím závažnejšia je čo do svojej intenzity i svojho trvania, tým
vyššia by mala byť aj čiastka peňažného zadosťučinenia) a ďalej veľmi široko chápané okolnosti, za
ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo (pričom vždy musia byť zisťované
okolnosti nielen na strane pôvodcu zásahu, ale aj na strane postihnutej osoby, konkrétne, napríklad,
aký je podiel samotnej postihnutej osoby na priebehu činnosti pôvodcu vyusťujúcej do neoprávneného

zásahu). Druhé kritérium (okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo), je stanovené zámerne veľmi
všeobecne tým, že by malo byť uplatnené vo vzťahu ako k postihnutej fyzickej osobe, tak k osobe,
ktorá neoprávnený zásah spôsobila (napr. či išlo na strane pôvodcu neoprávneného zásahu len o určitú
ľahkú nedbanlivosť alebo naopak o úmysel). Tým je sledovaný cieľ, aby pri určení konkrétnej výšky
peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci voľnej úvahy súdu, ktorá práve na tomto mieste dostáva
veľký priestor, a v súlade s princípom spravodlivosti pružne prihliadnuť na najrôznejšie momenty,

za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Súd musí pritom však
vychádzať vždy z čo najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská.
Maximálna čiastka peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať (inak by postupoval v rozpore
s ustanovením § 153 ods. 2 O.s.p.), je ohraničená výškou navrhovateľom požadovaného peňažného
zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu (§ 79 ods. 1 O.s.p.).“ (porov. rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. 4Cdo/139/2011).

38. Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2844/14 sformuloval rovnako kritériá
pre určovanie výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Za okolnosti, ktoré je potrebné skúmať na strane
poškodeného, sú považované najmä: a) intenzita vzťahu žalobcu so zomrelým, b) vek zomrelého a

pozostalých, c) otázka hmotnej závislosti pozostalého na usmrtenej osobe, d) prípadné poskytnutie
inej satisfakcie. Pre výšku náhrady je kľúčová najmä kvalita vzájomného vzťahu osôb narušená
neoprávneným zásahom, psychická bolesť zo straty veľmi blízkeho človeka je často vnímaná ako
neznesiteľná, fyzická, obmedzujúca ostatné aktivity pozostalého, často prerastajúca do duševného
ochorenia. Pri zohľadnení veku zomrelého sa odlišuje nakoľko je prežívaná strata novorodenca jeho

rodičmi, strata rodiča jeho deťmi, alebo strata osoby v dôchodkovom veku jej vnúčatami. Dôležitú
úlohu má aj pocit zodpovednosti rodiča za svoje deti. Strata osoby, na ktorej je pozostalý existenčne
závislý sa prejaví aj vo sfére osobnostného prežívania. Iná forma satisfakcie než peňažná (napr.
ospravedlnenie škodcu) nemôže byť sama o sebe dostačujúca, jej poskytnutie a následné posúdenie
jej významu však môže mať za následok zníženie peňažnej náhrady. Za okolnosti, ktoré je potrebné

skúmať na strane pôvodcu zásahu (škodcu, žalovaného) za predpokladu, ak majú zároveň vplyv na
vnímanie ujmy oprávnenými osobami sú považované najmä: a) postoj žalovaného (ľútosť, náhrada
škody, ospravedlnenie a pod.), b) dopad udalosti do duševnej sféry pôvodcu - fyzickej osoby, c)
jeho majetkové pomery, d) miera zavinenia škodcu eventuálne miera spoluzavinenia usmrtenej osoby.
Postoj škodcu môže podstatným spôsobom ovplyvniť vnímanie ujmy pozostalými, ústretové správanie,

ospravedlnenie alebo prejavená ľútosť škodcu môžu zmierniť dopady nemajetkovej ujmy, naopak jeho
ľahostajnosť, arogancia či vyjadrená bezcitnosť môže ujmu pozostalých osôb ešte prehĺbiť.

39. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v 2., 6. a 9. rade, teda zaťovi, neteri a švagrovi
odvolací súd vyslovil záväzný právny záver, v zmysle ktorého z vykonaného dokazovania neboli zistené

také osobitné a výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznať náhradu nemajetkovej ujmy aj týmto
osobám.

40. Súd majúc na zreteli záväzný právny názor odvolacieho súdu konštatuje, že z vykonaného
dokazovania mal súd výpoveďami žalobcov v 2., 6. a 9. rade za preukázané, že rodinný vzťah medzi nimi

a nebohou bol štandardný, mali dobré príbuzenské vzťahy a žiadne špecifické postavenie voči nebohej
neboloichvýsluchmipreukázané.Okolnostizistenézvykonanéhodokazovanianebolispôsobiléprivodiť
záver, že medzi žalobcami v 2., 6. a 9. rade je preukázaný obdobný vzťah ako medzi členmi kmeňovej
rodiny. Týmto nie je rešpektujúc vyslovený názor odvolacieho súdu ani pravidelné kontaktovanie sa,
stretávania sa, trávenie spolu voľného času, dôvera v ponechaní kľúčoch od bytu pre čas neprítomnosti

nebohej.

41. Iný názor vo vzťahu k posúdeniu aktívnej vecnej legitimácie ale súd dospel vo vzťahu k žalobcom
v 3. a 4. rade.42. Ako už súd uviedol, odvolací súd uložil povinnosť súdu prvej inštancie prejednať spor maloletých
detí (s trvalým pobytom v Českej republike), preto súd konanie, viazaný záväzným právnym názorom

súdu vyššej inštancie, zastaviť nemôže tak, ako to žiada opätovne žalovaný.

43. Súd z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu žalobkýň v 1., 5., 8 a 9. rade, žalobcov v 2.
a 9. rade mal za preukázaný blízky vzťah medzi nebohou ako starou mamou a žalobcami v 3.
a 4 .rade, jej vnúčatami. Je zrejmé, že boli v dennodennom telefonickom kontakte, zdieľali svoje

radosti i strasti, trávili spolu voľný čas a nebohá pre nich bola vždy oporou v období choroby, kedy sa
o nich starala namiesto ich pracujúcich rodičov (žalobcov v 1. a 2. rade). Rovnako tak z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobcovia v 3. a. 4. rade spolu trávili spoločný čas počas letných prázdnin.
Žalobca v 9. rade uviedol, že nebohá bola pre žalobcom v 3. a 4. rade ako ich druhá mama, čo
iba potvrdzuje mimoriadnu blízkosť ich vzájomného vzťahu. Na druhej strane súd nepovažoval za
nevyhnutné realizovať dokazovanie výsluchom samotných žalobcov v 3. a 4. rade (toho času stále

maloletých detí), nakoľko forma ich príbuzenského vzťahu bola preukázaná inými v konaní vykonanými
dôkazmi a traumatizovanie maloletých výsluchom súd nepovažoval za tohto stav potrebné, preto tento
návrh na vykonanie dokazovania aj zamietol.

44. K výške nemajetkovej ujmy súd poukazuje opätovne na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. III. ÚS 288/2017 plynie, že pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň
zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v
porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi
závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady, preto súd poukazuje na tieto rozhodnutia:
- Rozsudok Krajského súdu Košiciach sp. zn. 8co 40/2025 z 30.1.2026 – maloletým vnúčatám bola

vyplatená suma nemajetkovej ujmy vo výške 1750 eur, ktorú súdy považovali za dostatočnú.
- Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 22Co 34/2023 z 25.4.2024 – maloletým vnúčatám bola
priznaná nemajetková ujma vo výške 2000 eur – bývali v spoločnej domácnosti.

45. Z vykonaného dokazovania mal súd výpoveďami žalobcov za preukázané, že rodinný vzťah

medzi vnúčatami a nebohou bol výborný, čomu zodpovedá dennodenný kontakt, spoločné trávenie
voľných chvíľ, trávenie prázdnin u nebohej, zároveň starostlivosť ako keby zastúpenie rodičov počas ich
pracovnejzaťaženostiprichorobe,atoajnapriekvzdialenosti,tedamalsúdzanepochybnepreukázané,
že aj maloletí žalobcovia v 3. a. 4. rade s nebohou pravidelne kontaktovali, pomáhali si navzájom, mali
spoločné záujmy a boli na seba silno naviazaní.

46. Súd zohľadnil, že v dôsledku tragickej smrti D. D. došlo k nesmierne závažnej ujme, strate milovanej
osoby, čím sú žalobcovia v 3. a 4. rade ochudobnení do budúcna, keďže bola akýmsi tmelom celej
rodine a nepochybne došlo k narušeniu celistvosti rodiny. V konaní mal súd výpoveďami žalobcov za
preukázané, že nebohá bola neoddeliteľnou súčasťou ich rodinného života.

47. Žalobcom však súd nepriznal požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy, i keď konštatoval, že došlo
k zásahu do ich osobnostných práv, nakoľko zohľadnil vek zomrelej a pozostalých a tú skutočnosť, že
žiaden zo žalobcov v 3. a 4. rade neboli na nebohú finančne odkázaní a nežili s nebohou v spoločnej
domácnosti.

48. Súd musel vychádzať pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy aj s poukazom na priznanú
nemajetkovú ujmu ostatným príbuzným – najmä súrodencom nebohej, žalobkýň v 5, 7. a 8. rade, ktorým
súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3000 eur, ktorí s nebohou prežili v podstate po boku
celý svoj život, od detstva až po ich dôchodkový vek. Prežili spolu všetky radosti i strasti.

49. Majúc na zreteli fakt, že v čase smrti nebohej mali žalobcovia v 3. a 4. rade vek 11 a takmer 9 rokov,
súd vyhodnotil ujmu žalobcov v 3. a 4. rade ako menej intenzívnu – oproti napr. jej súrodencom
(žalobkyniam v 5., 7. a 8. rade), a to najmä s poukazom na to že ide o maloleté deti, ich rozvíjajúcu
sa budúcnosť, lepšie možnosti spracovania a prekonania straty.

50. Súčasťou súkromného života je nepochybne aj rodinný život zahŕňajúci vzťahy medzi blízkymi
príbuznými a preto rešpektovanie súkromného, teda i rodinného života, musí zahŕňať právo navytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, aby bolo možné okrem iného tiež rozvíjať
a napĺňať vlastnú osobnosť.

51. Súčasťou súkromného života jednotlivca je nepochybne aj rodinný život zahŕňajúci právo fyzickej
osoby na spolužitie s blízkymi príbuznými, najmä s deťmi, rodičmi, prarodičmi, či súrodencami. Úroveň
vzťahu žalobcov v 3. a 4. rade a nebohej svedčí o blízkom vzťahu medzi starou mamou a vnúčatami,
vyznačujúci sa citovou blízkosťou, keď navždy stratili možnosť ďalšieho udržiavania a rozvíjania
vzájomných vzťahov, čo činili od svojho narodenia, keďže po ich narodení bola po ich blízku až do smrti

nebohej. Vnúčatám nebohej, teda žalobcom v 3. a 4. rade súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 2 000 eur.

52. Ako tiež zdôraznil odvolací súd vzhľadom na individuálne okolnosti každej jednej prejednávanej veci,
výška náhrady nemajetkovej ujmy je vecou úvahy súdu na základe kritérií stanovených zákonom. Je
prirodzené, že výška náhrady nemajetkovej ujmy v prípade smrti starej matky, nebude vždy v rovnakej

výške, ale bude závisieť od úvahy súdu ku konkrétnym okolnostiam každého jedného prípadu. Súd
poukazuje na to, že v každej jednej súdenej veci súd posudzuje individuálne okolnosti prípadu a jediným
determinantom priznanie nemajetkovej ujmy u vnúčat nie je nevyhnutná existencia spoločného bydliska,
či ekonomická závislosť na nebohej.

53. Spôsobená smrť blízkej osoby vzhľadom k vzájomným úzkym a pevným sociálnym i citovým väzbám
predstavovala natoľko závažnú nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a napĺňanie osobnosti pozostalých, že
bolo dôvodné žalobe čiastočne vyhovieť, keďže strata blízkej osoby je pre väčšinu ľudí tou najväčšou
stratou, s ktorou sa môžu vo svojom živote stretnúť (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp.
zn. I. ÚS 2844/14 z 22. decembra 2015).

54. S poukazom na uvedené súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

55. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcom v 1., 3., 4., 5., 7., 8 a 10. rade priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. V časti konania o náhradu nemajetkovej ujmy boli totiž títo žalobcovia v základe nároku plne

úspešní, iba čo do výšky plnenia nemali plný úspech. Keďže rozhodnutie o forme a výške nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy záviselo len od úvahy súdu, súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcom
nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v plnom rozsahu, k čomu súd podporne poukazuje na
literatúru, napr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 926-927, cit. „Zásadu úspechu

vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo)
alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak
mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti“.
Záverom súd napokon pre úplnosť dodáva, že nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý

možno použiť len výnimočne. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP). Aj nárok o trovách
konania súd viazal na tú skutočnosť, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého žalovaného.

57. Žiada sa záverom dodať, že výška priznanej nemajetkovej ujmy v konečnom dôsledku nemá vplyv
na výšku trov právneho zastúpenia, keďže táto sa odvíja od vyhláškou pevne stanovenej tarifnej hodnoty
sporu v takýchto prípadoch (§ 10 ods. 8 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

58. Žalobcovia v 2., 6. a 9. rade boli v konaní neúspešnými, preto ich súd zaviazal na náhradu trov

konania, ktoré v konaní vznikli úspešnému žalovaného. Súd rovnako konštatuje, že ani v tomto prípade
nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne, pričom žiadne také
skutočnosti netvrdili ani samotní žalobcovia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.