Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/61/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201006
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, C., štátny občan SR, zast. Advokátska kancelária Ivan
Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej
žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej (generálneho riaditeľa)
č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 04. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca bol v čase zistenia choroby z povolania zamestnaný u zamestnávateľa Bratislavská
teplárenská, a.s., so sídlom Turbínová 3, 829 05 Bratislava (ďalej len „zamestnávateľ“), v pracovnom
zaradení chemik vodného hospodárstva. Podľa Hlásenia choroby z povolania zo dňa 1. marca 2018
(ďalej len „pôvodné hlásenie“) bola žalobcovi Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie,
Univerzitná nemocnica Bratislava (ďalej len „KPL a KT“), priznaná dňa 27. februára 2018 choroba

z povolania - profesionálna dermatóza z ostatných chemikálii, diagnóza L23.8 Alergická kontaktná
dermatitída vyvolaná inými agensmi, s dátumom prvého zistenia dňa 24. októbra 2016.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti žalobcu o priznanie úrazovej renty v dôsledku
choroby z povolania zistenej dňa 24. októbra 2016, vydala dňa 21. septembra 2018 rozhodnutie č.
XXXXX-X/XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 21. septembra 2018“), ktorým podľa § 88 a § 89
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a po zvýšení

priznanej sumy úrazovej renty o 2 % v súlade s § 293dx ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení
zákona č. 266/2017 Z. z., priznala žalobcovi nárok na úrazovú rentu odo dňa 27. februára 2018 do
dňa 28. februára 2018 v sume 85,90 EUR a odo dňa 1. marca 2018 v sume 1.202,40 EUR mesačne.
Zároveň podľa § 88 ods. 2 zákona o sociálnom poistení za obdobie odo dňa 27. februára 2018 do dňa
31. mája 2018 nepriznala žalobcovi nárok na výplatu úrazovej renty, a odo dňa 1. júna 2018 opätovne
priznalo nárok na výplatu úrazovej renty v sume 1.202,40 EUR mesačne. Posudková lekárka Sociálnej
poisťovne, pobočka Bratislava (ďalej len „pobočka BA“) v Lekárskej správe zo dňa 25. júla 2018 určila

pokles pracovnej schopnosti žalobcu v dôsledku predmetnej choroby z povolania v rozsahu 100%, s
dátumom vzniku odo dňa 27. februára 2018.3. Po podaní odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 21. septembra 2018 bol zdravotný stav žalobcu a pokles
jeho pracovnej schopnosti posúdený posudkovou lekárkou ústredia, so sídlom v Bratislave (ďalej len
„posudková lekárka ústredia“), ktorá v Lekárskej správe zo dňa 12. decembra 2018 konštatovala, že

podľa doloženého profesiogramu žalobca prácu s chemikáliami v ochranných pracovných pomôckach -
rukaviciach, nevykonával ani polovicu pracovnej doby, na základe čoho určila mieru poklesu pracovnej
schopnosti žalobcu v rozsahu 41% s dátumom vzniku dňa 17. júla 2017, čo je dátum prvého zistenia
„pracovnou zdravotnou službou a odoslanie kožnou lekárkou na potvrdenie kožnými testami na
dermatologickú kliniku, príslušnú na diagnostikovanie kožných chorôb z povolania“. Kontrolnú lekársku

prehliadku stanovila na máj 2019 vzhľadom na predpoklad zmeny zdravotného stavu.

4. Dôvodom prehodnotenia výšky poklesu pracovnej schopnosti bola aj skutočnosť, že KPL a KT, ako
vystavovateľ pôvodného hlásenia, ktorým bola žalobcovi priznaná predmetná choroba z povolania, s
dátumom prvého zistenia dňa 24. októbra 2016 a priznania dňa 27. februára 2018 v liste zo dňa 4.
decembra 2018 oznámila, že v prípade predmetnej choroby z povolania ide o akútnu formu, a nie

chronickú formu, ako je mylne uvedené v pôvodnom hlásení, na základe čoho KPL a KT následne
pôvodné hlásenie stornovala a dňa 19. decembra 2018 vystavila nové hlásenie choroby z povolania
(ďalej len „hlásenie zo dňa 19. decembra 2018“), v ktorom deklaruje rovnakú chorobu z povolania, avšak
oproti pôvodnému hláseniu zmenila jej formu z chronickej na akútnu, pričom zmenila aj dátum jej prvého
zistenia na deň 17. júla 2017.

5. Dňa 12. decembra 2018 bol žalovanej doručený list zo dňa 11. decembra 2018, z ktorého vyplývalo,
že žalobca vzal odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 21. septembra 2018 späť, na základe čoho
žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 19. decembra 2018 odvolacie konanie zastavila.
Rozhodnutie zo dňa 21. septembra 2018 tak nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1. novembra

2018.

6. Na základe kontrolnej lekárskej prehliadky (pôvodne plánovanej na máj 2019, ale z dôvodu
pandemickej situácie došlo k jej odkladu) bol zdravotný stav žalobcu a pokles jeho pracovnej schopnosti
posúdený posudkovým lekárom pobočky BA dňa 20. júla 2020, ktorý v Lekárskej správe zo dňa 20. júla

2020 uviedol, že podľa Prepúšťacej správy z hospitalizácie na KPL a KT v období odo dňa 23. septembra
2019 do dňa 30. septembra 2019 (ďalej len „Prepúšťacia správa“), je klinický stav žalobcu bezo zmeny,
na základe čoho uviedol, že pokles pracovnej schopnosti žalobcu je aj s ohľadom na profesiogram, ktorý
nepotvrdil rizikovú prácu počas celej pracovnej zmeny (prácu s chemikáliami nevykonával ani polovicu
pracovnej zmeny), aj naďalej v rozsahu 41%, ako pôvodne určila posudková lekárka ústredia v Lekárskej

správe zo dňa 12. decembra 2018.

7. Sociálna poisťovňa, ústredie na základe uvedeného vydala dňa 16. októbra 2020 rozhodnutie o
predbežnom opatrení č. XXXXX-XX/XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 16. októbra 2020“), ktorým
žalobcovi podľa § 112 ods. 3 a § 200 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predbežne znížila nárok na

výplatu úrazovej renty od mesiaca október 2020 v dôsledku choroby z povolania pôvodne zistenej dňa
24. októbra 2016, a to z dôvodu vzniku pochybností, či je pokles pracovnej schopnosti žalobcu naďalej
v rozsahu 100%.

8. Proti rozhodnutiu zo dňa 16. októbra 2020 podal žalobca odvolanie, na základe ktorého generálny

riaditeľ Sociálnej poisťovne vydal rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30. decembra 2020 (ďalej
len „rozhodnutie zo dňa 30. decembra 2020“), ktorým po oprave chýb výroku odvolanie zamietol a
potvrdil rozhodnutie zo dňa 16. októbra 2020 ako zákonné a vecne správne. Súčasťou odvolania, resp.
jeho dodatku zo dňa 1. decembra 2020, bolo nové Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia
chorobou z povolania zo dňa 12. februára 2020 (ďalej len „nové hlásenie“) v ktorom KPL a KT deklaruje

rovnakú chorobu z povolania, avšak oproti hláseniu zo dňa 19. decembra 2018 zmenila jej formu z
akútnej na chronickú, s dátumom prvého zistenia dňa 17. júla 2017. Závažnosť predmetnej choroby z
povolania pri chronickej forme bola ohodnotená počtom 250 bodov.

9. V rámci konania o úrazovej rente na žiadosť Sociálnej poisťovne, ústredie vypracoval posudkový lekár

pobočky BA Lekársku správu zo dňa 22. januára 2021, v ktorej v časti s názvom „Celkový posudok“
konštatoval, že žalobca absolvoval kontrolnú lekársku prehliadku dňa 20. júla 2020 so záverom, že
miera poklesu pracovnej schopnosti je aj naďalej v rozsahu 41%, ako bola určená posudkovou lekárkou
ústredia v rámci predchádzajúceho zastaveného odvolacieho konania, nakoľko doložené odbornélekárske nálezy potvrdili stabilizovaný zdravotný stav bez podstatnej zmeny. Ďalej uviedol, že takto
určená miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 41% aj naďalej trvá z dôvodu opätovne priznanej
chronickej formy predmetnej choroby z povolania v novom hlásení, s dátumom vzniku dňa 17. júla 2017,

pričomjeurčenámaximálneproklientsky,keďžereálnypoklesprisporadickejmanipuláciíschemikáliami
bol podstatne nižší. Posudkový lekár mal za to, že zmena miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu
nie je dôvodná, nakoľko pri každom posúdení sa vychádzalo z aktuálneho skutkového stavu veci, ktorý v
danomčaseverifikovalchronickúformupredmetnejchorobyzpovolania.Uviedol,žepredmetnáchoroba
z povolania, ako vyplýva z dostupnej spisovej dokumentácie, mala charakter akútnej formy až do dňa

11. februára 2020, pričom v takej forme by nespĺňala kritériá na uznanie poklesu pracovnej schopnosti
poškodeného o viac ako 40%.

10. Na základe uvedeného vydala Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutie D. XXXX-XX/XXXX-E. zo
dňa 15. februára 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 88, § 89 a § 112 ods. 3,
4 a 6 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala žalobcovi nárok na úrazovú

rentu odo dňa 1. marca 2021 v sume 510,10 EUR mesačne v dôsledku choroby z povolania zistenej
dňa 17. júla 2017.

11. Proti prvostupňovému rozhodnutiu (zo dňa 15. februára 2021) podal žalobca v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Žiadal zrušiť prvostupňové rozhodnutie a priznať nárok na úrazovú rentu v sume

zodpovedajúcej 100%-nej miere poklesu jeho pracovnej schopnosti „bez kontrolnej lekárskej prehliadky
podľa zdravotnej dokumentácie klienta“.

12. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej ako „žalovaná“) preskúmal
prvostupňovérozhodnutie(zodňa15.februára2021)apriloženúspisovúdokumentáciužalobcuvcelom

rozsahu, pričom dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné potvrdiť ako zákonné a vecne
správne, a preto rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 04. mája 2021 odvolanie žalobcu v celom
rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

13. V odôvodení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že po podaní odvolania bol zdravotný stav

žalobcuapoklesjehopracovnejschopnostiopätovneposúdenýposudkovýmlekárompobočkyBA,ktorý
odvolaniu žalobcu nevyhovel v plnom rozsahu a preto kompletnú spisovú dokumentáciu žalobcu listom
č. XXXXX/XXXX E. zo dňa 17. marca 2021 odstúpil posudkovej lekárke ústredia, so sídlom v Bratislave
(ďalej len „posudková lekárka ústredia“), na ďalšie konanie.

14. Posudková lekárka ústredia v reakcii na odvolanie mailom zo dňa 19. apríla 2021 požiadala
zamestnávateľa o upresnenie profesiogramu, resp. o uvedenie, koľko z pracovného času v rámci jednej
pracovnej zmeny vykonával žalobca pracovnú činnosť, pri ktorej prišiel do kontaktu s metylizotiazolinom
a metylchloroizotiazolinom, na ktoré bola žalobcovi potvrdená precitlivelosť KPL a KT, v súvislosti s
čím mu bola uznaná predmetná choroba z povolania. Zamestnávateľ v e-maile zo dňa 21. apríla 2021

uviedol, že po konzultácii s vedúcim zamestnancom žalobcu, ktorý „momentálne stále pôsobí ako vedúci
zamestnanec pre pracovnú pozíciu na ktorej pôsobil“ žalobca, bolo „po preverení“ zistené, že chemické
látky metylizotiazolin a metylchloroizotiazolin sú obsiahnuté v technickej chemikálii Waterdos CIT 48,
pričom ide o látku do chladiacich veží (biologický prostriedok proti vzniku rias). Žalobca doplňoval tieto
chemikálie odhadom 1x za mesiac v trvaní približne 1 hodinu.

15. Posudková lekárka ústredia následne vyhotovila Lekársku správu zo dňa 27. apríla 2021, v
ktorej sa stotožnila so záverom posudkového lekára pobočky BA, pričom uviedla, že žalobcovi
bola dňa 27. februára 2018 priznaná choroba z povolania alergická kontaktná dermatitída vyvolaná
chemickými látkami, pričom pozitivita pri epikutánnom testovaní bola zistená na látky metylizotiazolin

a metylchloroizotiazolin. S týmito chemikáliami žalobca pracoval len sporadicky, ako uviedol
zamestnávateľ, odhadom 1x za mesiac v trvaní približne 1 hodinu. Na základe uvedeného, nakoľko
doložené lekárske nálezy nedokumentujú zhoršenie kožnej choroby, naďalej sú prítomné prejavy
jednoduchej alergickej kontaktnej dermatitídy, s nezväčšenou plochou rozsahu kožných prejavov, s
lokalizáciou len v oblasti rúk, s ojedinelými frekvenciami vzplanutia kožných prejavov, intenzita ktorých

je zvládnutá lokálnou liečbou aplikovanou vo forme krémov a mastí, nevyžadujúcej si systémovú liečbu,
po zohľadnení aj ďalších posudkovo závažných skutočností, ako napríklad, že závažnosť predmetnej
choroby z povolania pri chronickej forme bola v novom hlásení obodovaná KPL a KT počtom 250 bodov,
čo je dolná hranica bodového rozpätia (240-1700 bodov), ktorým sa hodnotí sťaženie spoločenskéhouplatnenia v súvislosti s ochorením profesionálna dermatóza, posudková lekárka ústredia určila mieru
poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 41% s dátumom vzniku odo dňa 17. júla 2017, t. j.
odo dňa zistenia predmetnej choroby z povolania. V tejto súvislosti uviedla, že splnenie medicínsko-

posudkových kritérií pre priznanie poklesu pracovnej schopnosti žalobcu minimálne v rozsahu 41%
aj napriek preukázanému sporadickému kontaktu s látkami metylizotiazolin a metylchloroizotiazolin na
pracovisku, možno konštatovať aj s ohľadom na fakt, že predmetná choroba z povolania bola žalobcovi
v chronickej forme priznaná KPL a KT v Hlásení choroby z povolania zo dňa 12. februára 2020.

16. K námietkam žalobcu žalovaná považovala za potrebné uviesť, že ani preradenie na iné miesto,
alebo skončenie pracovného pomeru nemá automaticky za následok stanovenie 100%-nej miery
poklesu pracovnej schopnosti, pričom poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
4Sa/13/2016 zo dňa 19. januára 2017. Podotkla, že spôsob určenia percentuálnej miery poklesu
pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu, resp. choroby z povolania, neurčuje žiadny
zákon, ani iná právna norma. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného

stavu žiadateľa o úrazovú rentu vychádza z náplne práce (profesiogramu) žiadateľa, pričom využíva
všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti vplyv následkov
poškodenia zdravia pracovným úrazom či chorobou z povolania na výkon doterajšej pracovnej činnosti
žiadateľa ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia sa u zamestnávateľa a na
trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Vychádza pritom aj zo zdravotnej dokumentácie žiadateľa

o úrazovú rentu, obsahujúcej predložené odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácii, ako aj (ak to
okolnosti dovoľujú) z objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu žiadateľa priamo posudkovým lekárom
Sociálnej poisťovne, pričom zisťuje stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného
úrazu alebo choroby z povolania. Spôsob určenia miery poklesu pracovnej schopnosti vyplýva zo
samotného účelu úrazovej renty, ktorým je kompenzovať osobe poškodenej pracovným úrazom,

resp. chorobou z povolania, finančnú ujmu spôsobenú tým, že ich následkom už nemôže vykonávať
pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, v akom ju vykonávala pred ich vznikom. Ďalej
považovala za potrebné uviesť, že v žiadnom ohľade nespochybňuje závažnosť ťažkostí udávaných
žalobcom, avšak zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, profesiogramu a totožných aktuálnych stanovísk
posudkových lekárov Sociálnej poisťovne vyplýva, že zdravotný stav žalobcu, ako následok predmetnej

choroby z povolania, ho obmedzuje po zohľadnení všetkých posudkovo závažných skutočností v
pôvodnom pracovnom zaradení chemik vodného hospodárstva len v rozsahu 41%. V tomto prípade sa
totiž posudkoví lekári Sociálnej poisťovne zhodli na tom, že zdravotná dokumentácia nedokumentuje
zhoršenie kožnej choroby, naďalej sú prítomné prejavy jednoduchej alergickej kontaktnej dermatitídy,
s nezväčšenou plochou rozsahu kožných prejavov, s lokalizáciou len v oblasti rúk, s ojedinelými

frekvenciami vzplanutia kožných prejavov, intenzita ktorých je zvládnutá lokálnou liečbou aplikovanou
vo forme krémov a mastí.

17. V súvislosti s námietkou žalobcu, že profesiogram nebol posudkovým lekárom pobočky BA
zhodnotený adekvátne, resp. správne, a že „na zreteľ nevzal“ ani dôsledky poškodenia zdravia na výkon

doterajšej pracovnej činnosti uviedla, že berúc do úvahy túto námietku, posudková lekárka ústredia
požiadala zamestnávateľa o upresnenie profesiogramu, resp. o uvedenie, koľko z pracovného času
v rámci jednej pracovnej zmeny vykonával žalobca pracovnú činnosť, pri ktorej prišiel do kontaktu s
metylizotiazolinom a metylchloroizotiazolinom, pričom bolo zistené, tieto látky sú obsiahnuté v technickej
chemikálii Waterdos CIT 48 - ide o látku do chladiacich veží (biologicky prostriedok proti vzniku rias).

Žalobca doplňoval tieto chemikálie odhadom 1x za mesiac v trvaní približne 1 hodinu (ide tak o kratší
časový úsek, než bol pôvodne zohľadnený posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne). Poznamenala, že
ak by sa posudkoví lekári Sociálnej poisťovne mali riadiť iba touto informáciou, nebolo by možné priznať
žalobcovi nárok na úrazovú rentu, nakoľko by pokles jeho pracovnej schopnosti nepresiahol ani 40%. V
tejto súvislosti tiež uviedla, že nezrovnalosti napádané žalobcom v súvislosti s nesprávnym hodnotením

profesiogramuposudkovýmlekárompobočkyBAboliposudkovoulekárkouústrediavrámciodvolacieho
konania odstránené. Nepopierala, že všetky chemické látky, s ktorými žalobca prichádzal počas výkonu
práce do kontaktu, môžu pri kontakte spôsobiť vážne poškodenie zdravia, či alergickú reakciu, rovnako
(resp. vo väčšej miere) ako látky, na ktoré bola žalobcovi zistená precitlivelosť, v tejto súvislosti však
považovala za dôležité poznamenať, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne pri posudzovaní poklesu

pracovnej schopnosti žalobcu vychádzajú z objektívnych lekárskych nálezov a vyšetrení, pričom pokiaľ
bola u žalobcu KPL a KT zistená precitlivelosť iba na látky metylizotiazolin a metylchloroizotiazolin v
súvislostí s čím mu bola uznaná choroba z povolania, nie je dôvodné aby posudkoví lekári Sociálnej
poisťovnebralivúvahuprácusovšetkýmidruhmichemikálií,ajkeďmôžubyťzdraviuškodlivé(atoajpreosoby, ktorým predmetná choroba z povolania uznaná nebola). Konštatovala, že skutočnosť, či mali byť
pri epikutánnom teste otestované aj iné chemikálie, ako ani to, prečo neboli do testovania zahrnuté aj iné
toxickejšie látky, s ktorými prichádzal žalobca pri svojej pracovnej činnosti do kontaktu, nie je predmetom

skúmania v tomto konaní. Uznanie choroby za chorobu z povolania, ako aj stanovenie rizikových látok,
patrí do kompetencie KPL a KT. Predmetné námietky bolo potrebné adresovať KPL a KT. Tieto námietky
žalobcu preto považovala za irelevantné.

18. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu, že zamestnávateľ nemal predložené súhlasné rozhodnutie

na skladovanie a manipuláciu s extrémne toxickými látkami a zmesami („Levoxin 15 H 330“), ako ani
na činnosti spojené s výrobou, spracovaním, manipuláciou, skladovaním, prepravou a zneškodňovaním
chemických karcinogénov a mutagénov na pracovisku („Fenlftalein, Hydrazín hydrát kare. kat. 1B“),
pričom žalobca vykonával rizikovú prácu s veľmi toxickými látkami, ktoré zamestnávateľ ani nemal v
evidencii, uviedla, že ani posudzovanie týchto skutočností nie je v kompetencii Sociálnej poisťovne, a
preto v takomto prípade odporúčala obrátiť sa s týmito námietkami na Inšpektorát práce, resp. príslušný

súd, ktorý sa s nimi ako oprávnený subjekt vysporiada.

19. K námietke žalobcu, že bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo pri
predmetnej chorobe z povolania navýšené z počtu 100 na 250 bodov, čo svedčí o zhoršení a nie
zlepšení zdravotného stavu, uviedla, že pôvodné hlásenie, v ktorom bola závažnosť predmetnej choroby

povolania pri chronickej forme hodnotená počtom 100 bodov bolo jeho samotnou vystavovateľkou -
KPL a KT stornované, ktorá v liste zo dňa 4. decembra 2018 oznámila, že v prípade predmetnej
choroby z povolania ide o akútnu formu, a nie chronickú formu, ako je mylne uvedené v pôvodnom
hlásení, na základe čoho vystavila hlásenie zo dňa 19. decembra 2018, v ktorom deklarovala rovnakú
chorobu z povolania, avšak oproti pôvodnému hláseniu zmenila jej formu z chronickej na akútnu,

pričom zmenila aj dátum jej prvého zistenia na deň 17. júla 2017. Odvolávať sa v prípade žalobcu
na už stornované pôvodné hlásenie nie je podľa jej názoru dôvodné a takéto námietky považuje za
neakceptovateľné, pričom vystavením hlásenia zo dňa 19. decembra 2018, ako aj nového hlásenia,
v ktorom bola forma predmetnej choroby z povolania preklasifikovaná z akútnej na chronickú formu
(obodovaná KPL a KT počtom 250 bodov, čo je dolná hranica bodového rozpätia 240-1700 bodov), bolo

potrebné opätovne prehodnotiť správnosť určenej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, nakoľko
došlo k zmene rozhodujúcich skutočností pre priznanie nároku na úrazovú rentu. V tejto súvislosti
okrajovo poznamenala, že na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa posudzuje vplyv
choroby z povolania na uplatnenie poškodeného v celkovom pracovnom živote (nielen v pôvodne
vykonávanej pracovnej činnosti), a navyše aj v rodinnom, spoločenskom živote, na uspokojovanie

jeho životných potrieb a spoločenských potrieb, pri úrazovej rente sa skúma len vplyv choroby z
povolania na výkon pôvodne vykonávanej práce. Preto aj prípadné mierne zhoršenie zdravotného stavu
konštatované KPL a KT tak môže spôsobiť zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, avšak nemusí
mať vplyv aj na pokles schopnosti poškodeného vykonávať pôvodne vykonávané zamestnanie. Dodala,
že hodnotenie predmetnej choroby z povolania počtom bodov 100 v stornovanom pôvodnom hlásení je

v nesúlade s hodnotením stanoveným zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje najnižšie hodnotenie sťaženia spoločenského

uplatnenia za predmetnú chorobu z povolania v rozsahu 240 bodov. Z tohto dôvodu zvýšenie hodnotenia
zo 100 na 250 bodov nemožno podľa jej názoru označovať za dôkaz o zhoršení zdravotného stavu
žalobcu následkom predmetnej choroby z povolania. Navyše z lekárskych nálezov dokumentovaných
v lekárskych správach posudkových lekárov je podľa nej zrejmé, že k takémuto zhoršeniu nedošlo,
čo dokazuje napr. Prepúšťacia správa, v ktorej KPL a KT jednak konštatuje zistenú pozitivitu na

metylizotiazolin a metylchloroizotiazolin, „ostatné testované látky negatívne“, zároveň však s poukazom
na nález z kožného vyšetrenia zo dňa 27. septembra 2019 so záverom stav aktuálne stabilizovaný pri
liečbeliečivamiBelodermaLipobase(masti),konštatujestabilizovanýstavaprepusteniedoambulantnej
starostlivosti.

20. Ďalej uviedla, že v novom konaní bolo zistené, že nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu
v súvislosti s predmetnou chorobou z povolania, ktorej forma bola v novom hlásení preklasifikovaná z
akútnej na chronickú formu, nakoľko bolo KPL a KT vyhodnotené, že ide o trvalú funkčnú zdravotnú
poruchu a nie dočasnú (ako to býva pri akútnej forme). Konštatovala, že zároveň však bolo opätovnýmpreskúmaním veci zistené, že v dôsledku predmetnej choroby z povolania s ohľadom na zistené
skutočnosti, profesiogram, stupeň poškodenia zdravia, miera poklesu pracovnej schopnosti žalobcu nie
je v rozsahu 100%, ale len v rozsahu 41%, pričom aj takéto hodnotenie možno vzhľadom na malý časový

rozsah práce s rizikovými látkami, na ktoré je žalobca precitlivelý, považovať podľa jej názoru za viac
ako priaznivé.

21. Ďalej zdôraznila, že posudzovanie, ktoré skutočnosti sú pre určenie poklesu pracovnej schopnosti
žalobcu rozhodujúce a ktoré nie, vzhľadom na absenciu medicínskeho vzdelania, nepatrí do

kompetenciežalobcuanijehoprávnehozástupcu,aleuvedenéjenaodbornomzhodnoteníposudkových
lekárov Sociálnej poisťovne, ktorým to zveruje zákon. Poznamenala, že rozhodnúť o poklese pracovnej
schopnosti žalobcu „bez kontrolnej lekárskej prehliadky“, ako žiada v odvolaní žalobca, by nemalo
oporu v zákone, ktorý kompetenciu určiť pokles pracovnej schopnosti zveruje výlučne posudkovým
lekárom Sociálnej poisťovne, a takto určená miera poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, by bola
po prípadnej zmene skutočností v budúcnosti určená svojvoľne bez objektívnych podkladov, a preto

túto námietku nemôže akceptovať. Činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia spočíva práve
v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu poškodeného, a to na
základe vyšetrenia poškodeného (ak to situácia umožňuje), doloženej zdravotnej dokumentácie, vrátane
lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Konštatovala, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne
v rámci posudzovania nároku žalobcu na úrazovú rentu využili všetky profesionálne skúsenosti z

medicínskej aj posudkovej praxe, pričom zohľadniac všetky posudkovo závažné skutočnosti určili mieru
poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v dôsledku predmetnej choroby z povolania v rozsahu 41%.
Konštatovala, že posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne stanovený pokles pracovnej schopnosti
žalobcu v rozsahu 41% bol určený v súlade s vyššie zmienenými zásadami jeho určenia, pričom výšku
určeného poklesu dostatočne, vyčerpávajúco a zrozumiteľne odôvodnili, označili konkrétne dôkazy, na

ktorých založili svoje závery a ich medicínske závery v nadväznosti na aplikáciu príslušných ustanovení
zákona považuje za správne, podložené zdravotnou dokumentáciou poškodeného, profesiogramom a
inými dôkazmi a v súlade so zákonom.

22. Tiež považovala za potrebné uviesť, že zdravotný stav žalobcu a pokles jeho pracovnej schopnosti

bolvrámciprvostupňovéhoadruhostupňovéhokonaniaposudzovanýbezjehoprítomnosti,pričomtento
postup je v súlade s § 153 ods. 5 ZSP v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č.
311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony - z
uvedeného totiž v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie vyplýva, že osobná účasť
žalobcu pri výkone lekárskej posudkovej činnosti nie je povinná, a to ani za takých okolností, ak o to

žalobca požiada.

23. Záverom k námietke žalobcu, že podľa rozhodnutia zo dňa 21. septembra 2018 mal mať nárok
zodpovedajúci poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100% najneskôr do dovŕšenia dôchodkového
veku, resp. priznania predčasného starobného dôchodku, dodala, že toto tvrdenie sa nezakladá na

pravde, nakoľko v rozhodnutí zo dňa 21. septembra 2018 ústredie vo výroku ohraničilo trvanie takéhoto
nároku aj inou skutočnosťou, a to zmenou podmienok.

24. V závere odôvodnenia uviedla, že žalobca nepredložil ani do odvolacieho konania žiadne dôkazy,
ktoré by potvrdzovali správnosť argumentácie žalobcu z odvolania, pričom túto nepreukazujú ani

dôkazy obstarané Sociálnou poisťovňou, a preto konštatovala, že námietky uvedené v odvolaní boli
vyhodnotené ako nedôvodné.

II.

Žaloba
25. Správou žalobou zo dňa 15.06.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého
dňa, sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej (zo dňa 04.05.2021), ako aj
prvostupňového rozhodnutia (zo dňa 15.02.2021) a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie
konanie. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že žalovaná rozhodnutím zo dňa 21. septembra 2018 odôvodnene
uznala, že utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 24. októbra 2016 a má
podľa zákona o sociálnom poistení nárok na úrazovú rentu od 27. februára 2018 do 28. februára 2018
v sume vo výške 85,90 EUR, a od marca 2018 v sume vo výške 1.202,40 EUR mesačne. Podľa jehonázoru následne žalovaná bez toho, aby došlo k zmene akýchkoľvek pomerov resp. bezo zmeny jeho
zdravotného stavu, vydala rozhodnutie o predbežnom opatrení zo dňa 16. októbra 2020, ktorým znížila
nárok na výplatu úrazovej renty od mesiaca október 2020 z dôvodu vzniku pochybnosti, či miera poklesu

pracovnej schopnosti je naďalej v rozsahu 100%. Dal do pozornosti, že žalovaná tak urobila bez toho,
že by došlo k zmene zdravotného stavu alebo k zmene podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku
na úrazovú rentu. Konštatoval, že žalovaná sa rozhodla posúdiť opätovne to isté bez adekvátneho resp.
žiadneho dôvodu. Mal za to, že nemožno ignorovať fakt, že išlo o právoplatné rozhodnutie, ktorým mu
bola priznaná úrazová renta od marca 2018 v sume vo výške 1.202,40 EUR. Podotkol, že právoplatnosť

rozhodnutí predstavuje dôležitý atribút právnej istoty a nemožno svojvoľne bez adekvátneho dôvodu (v
tomto prípade bez toho, že by došlo k zmene zdravotného stavu) spochybňovať a meniť už právoplatné
rozhodnutie, a tým pádom svojvoľne zasahovať do právoplatnosti rozhodnutí. Na podporu svojich
tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR“) sp. zn.
9Sžsk/102/2017 zo dňa 24. apríla 2019, rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžrk/2/2017 zo dňa 27. apríla
2018 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/73/2015 zo dňa 14. decembra 2016. So zreteľom na uvedenú

judikatúru mal za to, že žalovaná vôbec nemala a nemohla pristúpiť k opätovnému posúdeniu tej istej
veci, ktorú už raz rozhodla bez toho, aby došlo k zmene akýchkoľvek pomerov, a predovšetkým bez toho,
aby došlo k zlepšeniu resp. zmene jeho zdravotného stavu. Konštatoval, že takýmto svojim postupom
žalovaná konala v priamom rozpore s vyššie uvedenou rozhodovacou činnosťou NS SR a takýto jej
postup ohrozuje stabilitu práv, ktoré už boli založené právoplatným rozhodnutím a dochádza k zásahu

do týchto práv bez adekvátneho odôvodnenia, čím sú narušené fundamentálne základy právneho
štátu. Ďalej namietal, že žalovaná nesprávne zistila skutkový stav a vec nesprávne právne posúdila,
následkom čoho ňou vydané rozhodnutie možno označiť za nezákonné nakoľko trvá na tom, že pri
svojom rozhodovaní nepreukázala skutočnosť, prečo bolo potrebné upraviť nárok na úrazovú rentu na
rozsah 41%, keďže k zlepšeniu zdravotného stavu nedošlo. V týchto intenciách považoval za žiaduce

uviesť do pozornosti judikát NS SR R 107/2011 uverejneného v Zbierke NS SR 7/2011, v zmysle ktorého
platí, že „pri posudzovaní nároku na úrazovú rentu nie je pre záver o poklese pracovnej schopnosti
rozhodujúce len posúdenie zhoršenia zdravotného stavu, ale treba posúdiť aj vplyv takéhoto zhoršenia
na pokles pracovnej schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie.“ Zdôraznil, že vplyv zhoršenia jeho
zdravotného stavu na schopnosť vykonávať doterajšie zamestnanie je enormný, nakoľko jedinou cestou

liečenia je úplná eliminácia iritačne pôsobiacich látok, s ktorými pri výkone svojej práce prichádzal
do kontaktu. Ďalej podotkol, že NS SR viackrát vo svojej rozhodovacej činnosti zvýraznil, že pokles
pracovnej schopnosti je nutné posudzovať aj vo vzťahu k doterajšiemu zamestnaniu. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 26.03.2009 sp. zn. 9So 120/2008, kde NS SR konštatoval, že:
„na rozhodnutie o úrazovej rente nie je podstatné len posúdenie zhoršenia zdravotného stavu, ale musí

byť posúdený aj pokles pracovnej schopnosti žiadateľa o dávku vykonávať doterajšie zamestnanie.“
Obdobne sa NS SR vyjadril aj v ďalšom rozhodnutí, a to v rozhodnutí zo dňa 16.02.2010, sp. zn.
4Sžso/44/2009, kde NS SR uviedol, že „pri posudzovaní nároku na úrazovú rentu nie je pre záver
o poklese pracovnej schopnosti rozhodujúce len posúdenie zhoršenia zdravotného stavu, ale treba
posúdiť aj vplyv takéhoto zhoršenia na pokles pracovnej schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie“.

Pre doplnenie uviedol, že choroba, ktorou trpí vznikla pri výkone pracovných činností a zároveň sa táto
choroba nachádza v zozname chorôb z povolania – tvrdil, že nakoľko nemôže vykonávať prácu chemika
vodného hospodárstva stále mu nie je jasné, ako mohlo dôjsť k zníženiu miery poklesu pracovnej
schopnosti na 41%. Uvedené by podľa jeho názoru znamenalo, že na 59% je spôsobilý vykonávať
pozíciuchemikavodnéhohospodárstva,čojenereálne,keďžejedlhodobonespôsobilývykonávaťprácu

v prostredí chemických látok, karcinogénov, alergénov a kyselín. V súvislosti s uvedeným poukázal
na rozhodnutie NS SR zo dňa 23.10.2008, sp. zn. 7So/82/2008, kde NS SR uviedol, že: „Podmienky
nároku na úrazovú rentu upravuje zákon o sociálnom poistení. Podľa § 88 ods. 1 a 3 tohto zákona,
poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania
má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť

osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na
účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami
uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej
súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá

zmena vo vývoji pracovnej schopnosti.“ Vzhľadom na uvedené rozhodnutie NS SR mal za to, že pri
stanovení úrazovej renty a posudzovaní zdravotného stavu za účelom jej priznania je nevyhnutné
posudzovať pokles pracovnej schopnosti poškodeného v súvislosti s jeho pracovnými úlohami alebo
v priamej súvislosti s nimi. Konštatoval, že stanovenie 41% miery poklesu schopnosti vykonávaťzárobkovú činnosť je v jeho prípade nereálne. V súvislosti s konštatovaním žalovanej na základe
doplneného profesiogramu, že prichádzal do kontaktu s metylizotiazolinom a metylchloroizotiazolinom,
ktoré dopĺňal, podľa tvrdení uvedených v napadnutom rozhodnutí približne 1x za mesiac, upriamil

pozornosť na skutočnosť, že zodpovedný zamestnávateľ nemal predložené súhlasné rozhodnutie na
skladovanie a manipuláciu s extrémne toxickými látkami a zmesami: Levoxin 15 H 330, ako ani na
činnosti spojené s výrobou, spracovaním, manipuláciou, skladovaním, prepravou a zneškodňovaním
chemických karcinogénov a mutagénov na pracovisku: Fenoftalein, Hydrazín hydrát karc. kat. 1B.
Ďalej uviedol, že vykonával rizikovú prácu s veľmi toxickými látkami, ktoré zamestnávateľ nemal ani

v evidencii a preto nie je možné určiť rozsah rizikovej práce pracovnej zmeny. Zdôraznil, že každá
z menovaných látok, s ktorými pri výkone svojej práce prichádzal do kontaktu 20 rokov na dennej
báze počas jednej 12-hodinovej zmeny (to isté pracovné oblečenie mal počas 2 zmien t. j. 24 hodín)
je z pohľadu toxicity veľmi nebezpečná. Tvrdil, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí ho odkázala
na Inšpektorát práce v súvislosti so skutočnosťou, že jeho zamestnávateľ nemal predložené súhlasné
rozhodnutie na skladovanie a manipuláciu s vyššie uvedenými toxickými látkami a zmesami. Mal za

to, že nemožno uvedené nezohľadniť v súvislosti s jeho zdravotným stavom, nakoľko vyššie uvedené
chemikálie mali zásadný dopad na jeho zlý zdravotný stav. Žiadal o nariadenie pojednávania vo veci.

III.

Vyjadrenia účastníkov konania
26. V písomnom vyjadrení zo dňa 25.10.2021 navrhla žalovaná žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať
náhradu trov konania. K námietkam žalobcu uviedla, že ani preradenie na iné miesto, alebo skončenie
pracovného pomeru nemá automaticky za následok stanovenie 100%-nej miery poklesu pracovnej
schopnosti. Opätovne zdôraznila, že v žiadnom ohľade nespochybňuje závažnosť ťažkostí udávaných

žalobcom, avšak zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, profesiogramu a totožných aktuálnych stanovísk
posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ktorí využili všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj
posudkovej praxe, vyplýva, že zdravotný stav žalobcu, ako následok predmetnej choroby z povolania, ho
obmedzujepozohľadnenívšetkýchposudkovozávažnýchskutočnostívpôvodnompracovnomzaradení
chemik vodného hospodárstva len v rozsahu 41%. K námietke žalobcu ohľadne nezmeniteľnosti

právoplatného rozhodnutia zo dňa 21. septembra 2018 bez adekvátneho dôvodu, uviedla, že v zmysle
§ 88 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa pokles pracovnej schopnosti opätovne posúdi, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti a v zmysle § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení
sa výplata dávky zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa
zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky, čo znamená že tieto zákonné ustanovenia

predpokladajú, že môže dôjsť k zmene miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného a teda logicky
aj k zmene sumy vyplácanej dávky. Podotkla, že pôvodné hlásenie choroby z povolania zo dňa 1.
marca 2018, v ktorom bola závažnosť predmetnej choroby povolania pri chronickej forme hodnotená
počtom 100 bodov bolo jeho samotnou vystavovateľkou - KPL a KT stornované, ktorá v liste zo dňa
4. decembra 2018 oznámila, že v prípade predmetnej choroby z povolania ide o akútnu formu, a nie

chronickúformu,akojemylneuvedenévpôvodnomhlásení,nazákladečohovystavilaHláseniechoroby
z povolania zo dňa 19. decembra 2018, v ktorom deklarovala rovnakú chorobu z povolania, avšak oproti
pôvodnému hláseniu zmenila jej formu z chronickej na akútnu, pričom zmenila aj dátum jej prvého
zistenia na deň 17. júla 2017. Uviedla, že vystavením Hlásenia zo dňa 19. decembra 2018, ako aj
Hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania zo dňa 12. februára 2020, v ktorom

bola forma predmetnej choroby z povolania preklasifikovaná z akútnej na chronickú formu (obodovaná
KPL a KT počtom 250 bodov, čo je dolná hranica bodového rozpätia 240-1700 bodov), bolo potrebné
opätovne prehodnotiť správnosť určenej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, nakoľko došlo k
zmene rozhodujúcich skutočnosti pre priznanie nároku na úrazovú rentu (nejde tak o postup v rozpore s
princípom „res iudicata“, ako sa domnieva žalobca). Poukázala na to, že ako bolo zistené pri kontrolnej

prehliadke zo dňa 20. júla 2020 a ďalších posúdeniach, zdravotná dokumentácia nedokumentuje
zhoršenie kožnej choroby, naďalej sú prítomné prejavy jednoduchej alergickej kontaktnej dermatitídy,
s nezväčšenou plochou rozsahu kožných prejavov, s lokalizáciou len v oblasti rúk, s ojedinelými
frekvenciami vzplanutia kožných prejavov, intenzita ktorých je zvládnutá lokálnou liečbou aplikovanou
vo forme krémov a mastí, nevyžadujúcou si systémovú liečbu, a ako vyplýva zo spisovej dokumentácie,

doplnenej v rámci odvolacieho konania, žalobca s látkami metylizotiazolin a metylchloroizotiazolin, ktoré
vyvolali kontaktnú dermatitídu, pracoval len sporadicky. Uviedla, že posudková lekárka ústredia totiž
v rámci odvolacieho konania s ohľadom na odvolacie námietky žalobcu doplnila dokazovanie, a síce
požiadala zamestnávateľa o upresnenie profesiogramu, resp. o uvedenie, koľko z pracovného časuv rámci jednej pracovnej zmeny vykonával žalobca pracovnú činnosť, pri ktorej prišiel do kontaktu
s metylizotiazolinom a metylchloroizotiazolinom, pričom bolo zistené, že tieto látky sú obsiahnuté v
technickej chemikálii Waterdos CIT 48 - ide o látku do chladiacich veží (biologický prostriedok proti

vzniku rias) - žalobca doplňoval tieto chemikálie odhadom 1x za mesiac v trvaní približne 1 hodinu
(ide tak o kratší časový úsek, než bol pôvodne zohľadnený posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne).
Zdôraznila, že ak by sa posudkoví lekári Sociálnej poisťovne mali riadiť iba touto informáciou, nebolo by
vôbec možné priznať žalobcovi nárok na úrazovú rentu, nakoľko by pokles jeho pracovnej schopnosti
nepresiahol ani 40%. Ďalej uviedla, že nepopiera, že všetky chemické látky, s ktorými žalobca prichádzal

počas výkonu práce do kontaktu, môžu pri kontakte spôsobiť vážne poškodenie zdravia, či alergickú
reakciu, rovnako (resp. vo väčšej miere) ako látky, na ktoré bola žalobcovi zistená precitlivelosť, v
tejto súvislosti však poznamenala, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne pri posudzovaní poklesu
pracovnej schopnosti žalobcu vychádzajú z objektívnych lekárskych nálezov a vyšetrení, pričom pokiaľ
bola u žalobcu KPL a KT zistená precitlivelosť iba na látky metylizotiazolin a metylchloroizotiazolin, v
súvislosti s čím mu bola uznaná choroba z povolania, nie je dôvodné aby posudkoví lekári Sociálnej

poisťovne brali v úvahu prácu so všetkými druhmi chemikálií, aj keď môžu byť zdraviu škodlivé (a to aj
pre osoby, ktorým predmetná choroba z povolania uznaná nebola). Záverom uviedla, že v novom konaní
bolo zistené, že nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu v súvislosti s predmetnou chorobou z
povolania, ktorej forma bola v novom hlásení preklasifikovaná z akútnej na chronickú formu, nakoľko
bolo KPL a KT vyhodnotené, že ide o trvalú funkčnú zdravotnú poruchu a nie dočasnú (ako to býva pri

akútnej forme). Konštatovala, že zároveň však bolo opätovným preskúmaním veci zistené, že v dôsledku
predmetnej choroby z povolania s ohľadom na zistené skutočnosti, profesiogram, stupeň poškodenia
zdravia, miera poklesu pracovnej schopnosti žalobcu nie je v rozsahu 100%, ale „len“ v rozsahu 41%,
pričom aj takéto hodnotenie možno vzhľadom na malý časový rozsah práce s rizikovými látkami, na
ktoré je žalobca precitlivelý, považovať podľa jej názoru za viac ako priaznivé. Naďalej trvala na tom,

že posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne stanovený pokles pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu
41% bol určený v súlade so zásadami jeho určenia a v súlade so zákonom. Nariadenie pojednávania
vo veci nežiadala.

27. Dňa 12.01.2022 doručil žalobca súdu repliku, v ktorej poukázal na skutočnosť, že tvrdenia žalovanej

vo vyjadrení sú v niektorých súvislostiach minimálne skresľujúce. Uviedol, že rozhodnutie o predbežnom
opatrení zo dňa 16. októbra 2020 síce nie je predmetom skúmania v tomto konaní, ale nie je možné
hovoriť o tom, že predbežné opatrenie s právoplatným rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa
04. mája 2021 spolu nesúvisia, pretože je zjavné že žalovaná mu práve na základe predbežného
opatrenia - v rozhodnutí č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 04. mája 2021 znížila nárok na výplatu

úrazovej renty v dôsledku predmetnej choroby z povolania v rozsahu 41%, hoci bolo o jeho nároku
už právoplatne rozhodnuté v rozsahu 100% rozhodnutím zo dňa 21. septembra 2018. Poznamenal,
že utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 24. októbra 2016 a má
podľa § 88 a § 89 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a po zvýšení priznanej
sumy úrazovej renty o 2% v súlade s § 293dx ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení zákona

č. 266/2017 Z. z. nárok na úrazovú rentu od 27. februára 2018 do 28. februára 2018 v sume 85,90
EUR, a od marca 2018 v sume 1.202,40 EUR mesačne. Ďalej poukázal na to, že vo výrokovej
časti sa uvádza, že „na túto sumu bude mať nárok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov, najneskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do
dňa priznania predčasného starobného dôchodku.“ V nadväznosti na uvedené poukázal na znalecký

posudok B. B. F., znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie: choroby z povolania evid.
č. 914891, č. 4/2021, v ktorom sa konkretizuje priebeh a skutočný stav jeho zdravotného stavu
a žalobné body podľa relevantných posudkov špecialistov v jednotlivých oblastiach medicíny, ktorý
predložil správnemu súdu dňa 29. októbra 2021. Tvrdil, že v znaleckom posudku č. 04/2021 B. B. F.
potvrdzuje jeho námietky, a to že nedošlo k podstatnej zmene miery poklesu pracovnej schopnosti k

zmene vo vývoji jeho pracovnej schopnosti od 25. júla 2018 od dátumu prvého posúdenia posudkovou
lekárkou až ku dňu 16. októbra 2020 (na str. 97, odpoveď 2) kedy došlo Sociálnou poisťovňou k
zníženiu miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 41%. Ďalej uviedol, že B. B. F. - znalkyňa z
odboru taktiež poukazuje na skutočnosti, ktoré žalovaná nerešpektovala, a to: a) viaceré existujúce a
už potvrdené skutočnosti vyplývajúce z komplikovaného priebehu jeho ochorenia alergickej kontaktnej

dermatitídy, nedostatočného testovania na profesionálne alergény, vzniku možnej polyvalentnej alergie,
resp. superalergizácie, ale najmä nerešpektovanie vplyvu vedľajších faktorov, nielen chemických, ale
aj mechanických, termických, klimatických na priebeh a recidívy ochorenie. (2. posudková časť od str.
70); b) pri posudzovaní schopností vykonávať pracovnú činnosť chemika vodného hospodárstva v spol.Bratislavská G. H. bolo zistené že vzhľadom k analýze profesiogramu na 90% nie je schopný vykonávať
pôvodnú prácu (v odpovedi 4 na str. 98); z pracovnej činnosti ho vyraďuje nielen kontakt s chemikáliou
Waterdos Cit 48 (obsahuje pozitívne testované látky methylisothiazol a methylchlorsothiazol) a s ktorou

podľa zamestnávateľa prichádzal do kontaktu 1x mesačne, ale je nutné povedať, že na ďalšie špecifické
látky z pracovného prostredia testovaný nebol, pričom väčšinu z chemických látok s ktorými prichádzal
do kontaktu počas práce nebolo možné na ňom otestovať z dôvodu možného zdravotného rizika
(kancerogenity) (znalecký posudok, str.75 ); c) posudkoví lekári SP pod doloženým profesiogramom
(znalecký posudok, str. 76) rozumejú popis jeho pracovných činností v spol. Bratislavská teplárenská

a.s. vychádzajúci z hygienického prieskumu, prešetrenie práce a pracovných podmienok, ktorý vykonal
RÚVZ hlavné mesto Bratislava, no uvedený popis činnosti nebol vypracovaný za účelom posúdenia
poklesu jeho pracovnej schopnosti, a preto vyvodzovať z neho mieru percentuálneho poklesu pracovnej
schopnosti je podľa názoru znalkyne neadekvátne; d) posudkový lekár B. B. I. sa pri prvom pojednávaní
dňa 25. júla 2018 stotožnil so stanoviskom B. E. a to s PPS 100%, pričom aj podpísal zápisnicu a
posudok v zastúpení koordinátorky, pričom vychádzali z toho istého profesiogramu vypracovaného

RÚVZ Bratislava. Následne konštatoval, že je dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce, z
práce ho vyraďuje aj fyzicky namáhavá práca ako otváranie a zatváranie ventilov, práca s bandaskami,
fúrikom, práca v špinavom a klimaticky nevhodnom pracovnom prostredí. Tvrdil, že pre pretrvávajúci
resp. recidivujúci kožný nález na rukách - t. j. alergická kontaktná dermatitída - Hlásením CHzP s
touto dg dňa 27. februára 2018 bol natrvalo vyradený z expozície chemika v pôvodnom zamestnaní

v Bratislavskej teplárenskej a.s., čo je dokladované v tlačive: Hlásenie choroby z povolania, v časti:
Schopnosť doterajšieho výkonu práce, (znalecký posudok str. 96, odpoveď 1.) - zdôraznil, že so zistenou
alergiou ho nemožno zaradiť pracovne opäť do tejto expozície.

28. Dňa 05.02.2025 doručila žalovaná súdu dupliku. Vo vyjadrení uviedla, že dňa 18. júla 2024 bol

Sociálnej poisťovni, ústredie, oddeleniu úrazového poistenia a úrazových rent, doručený právoplatný
rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. E./XX/XXXX zo dňa 11. apríla 2024 (zrušenie rozhodnutia
GR SP č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30. decembra 2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
ústredie, č. XXXXX-XX/XXXX-XX zo dňa 16. októbra 2020 o predbežnom opatrení). Správny súd v
Bratislave rozsudkom sp. zn. E./XX/XXXX J. dňa 11. apríla 2024 rozhodnutie GR SP zo dňa 30.

decembra 2020, ako aj rozhodnutie o predbežnom opatrení zo dňa 16. októbra 2020 zrušil a vec
vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie, na nové konanie. Správny súd v rozsudku záverom uviedol, že
Sociálnapoisťovňasamazvážiprípadnúpotrebuopätovnéhovydaniaprocesnéhorozhodnutiavpodobe
predbežného opatrenia, a to za striktného dodržania ustanovenia § 200 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení a osvedčenia podmienok pre jeho vydanie. Správny súd poukázal aj na to, že konanie o

úrazovejrentejemomentálneprávoplatneskončenévydanímrozhodnutiač.XXXXX-X/XXXX-XXzodňa
4. mája 2021. V nadväznosti na uvedené zdôraznila, že nemá relevantný dôvod na opätovné vydanie
procesného rozhodnutia v podobe predbežného opatrenia. Mala za to, že bolo jasne a zrozumiteľne
vysvetlené, z akého dôvodu využila vo svojom dávkovom konaní inštitút predbežného opatrenia a
taktiež zdôraznila, že dôvod, pre ktorý bolo toto opatrenie nariadené, zanikol vyhotovením lekárskej

správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, zo dňa 22. januára 2021 a v
smere právnych účinkov najmä vydaním rozhodnutia D. XXXX-XX/XXXX-E. J. dňa 15. februára 2021
o zmene (znížení) sumy úrazovej renty žalobcu odo dňa 1. marca 2021. Toto rozhodnutie je v spojení
s rozhodnutím GR SP č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 4. mája 2021 stále právoplatné a toho času
je jediným podkladom pre vyplácanie úrazovej renty žalobcovi. V súvislosti s uvedeným považovala

za potrebné uviesť, že tomuto stavu predchádzali nasledovné skutočnosti: žalobca si v dôsledku
predmetnej choroby z povolania uplatnil nárok na úrazovú rentu, na čo vydala dňa 21. septembra
2018 rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX, ktorým žalobcovi priznala nárok na úrazovú rentu s mierou
poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100%, odo dňa 27. februára 2018 (dátum uznania choroby
z povolania). Žalobca proti rozhodnutiu podal odvolanie, na základe čoho bol jeho zdravotný stav

opätovne posúdený posudkovou lekárkou a bola vypracovaná lekárska správa zo dňa 12. decembra
2018 s mierou poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 41% a dátumom vzniku nároku odo
dňa 17. júla 2017 (kedy pre prvé zistenie bol poškodený kožnou lekárkou odporučený na potvrdenie
kožnými testami na dermatologickú kliniku). Vzhľadom na späťvzatie odvolania žalobcom, rozhodnutím
odvolacie konanie zastavila a úrazová renta bola žalobcovi naďalej vyplácaná na základe rozhodnutia

č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 21. septembra 2018. V nadväznosti na kontrolnú lekársku prehliadku
žalobcu iniciovanú Sociálnou poisťovňou, bola vypracovaná lekárska správa zo dňa 20. júla 2020.
Posudkový lekár záveroval, že podľa prepúšťacej správy z hospitalizácie na KPL a KT v období od
23. septembra 2019 do 30. septembra 2019 je klinický stav žalobcu bezo zmeny, a teda s ohľadomna profesiogram, ktorý nepotvrdil rizikovú prácu počas celej pracovnej zmeny (prácu s chemikáliami
poškodený nevykonával ani polovicu pracovnej zmeny), je opodstatnená miera poklesu pracovnej
schopnosti žalobcu v rozsahu 41% (zhodne s určením miery poklesu pracovnej schopnosti v lekárskej

správe zo dňa 12. decembra 2018). Nakoľko týmto krokom došlo k výraznému zníženiu poklesu
pracovnej schopnosti žalobcu (zo 100% na 41%) Sociálna poisťovňa, ústredie, oddelenie úrazových
rent, iniciovala overenie údajov v lekárskej správe zo dňa 20. júla 2020 a posúdenie správnosti postupu
posudkového lekára pri určení miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 41%. Ďalej uviedla,
že za účelom zamedzenia možného vzniku preplatku na úrazovej rente (neoprávneného vyplácania

vyššej sumy úrazovej renty), využila vo svojom konaní inštitút predbežného opatrenia (§ 200 zákona o
sociálnom poistení) a rozhodnutím o predbežnom opatrení č. XXXXX-XX/XXXX-XX zo dňa 16. októbra
2020 znížila sumu úrazovej renty žalobcu na čas do vydania meritórneho rozhodnutia o nároku na
úrazovú rentu v nadväznosti na nové medicínske závery vyplývajúce z lekárskej správy zo dňa 20. júla
2020. Uviedla, že rozhodnutie o predbežnom opatrení spočívalo v povinnosti žalobcu strpieť dočasné
zníženie sumy úrazovej renty, ktorej nižšia suma vyplývala z nového poklesu pracovnej schopnosti

žalobcu v rozsahu 41% stanoveného pri kontrolnej lekárskej prehliadke žalobcu v Sociálnej poisťovni,
pobočka Bratislava. Kontrolná lekárska prehliadka sa štandardne stanovuje, ak sa predpokladá zmena
vo vývoji zdravotného stavu poberateľa invalidného dôchodku a úrazovej renty ako opakujúcich sa
kompenzačných dávok sociálneho poistenia. Ďalej uviedla, že nakoľko v prípade žalobcu vyplynuli
z kontrolného posúdenia zdravotného stavu skutkovo významné okolnosti s potrebou ich objasnenia

a doriešenia v už naznačenom smere, pričom tu existoval vysoký predpoklad, že k zmene poklesu
pracovnej schopnosti žalobcu v konečnom dôsledku dôjde, vznikla v konaní špecifická situácia, kedy
bolo dôvodné sumu vyplácanej úrazovej renty (dočasne) upraviť - znížiť ešte pred samotným vydaním
rozhodnutia o nároku na úrazovú rentu a tým zabrániť možnému vzniku preplatku na úrazovej rente.
Ďalej konštatovala, že sa zároveň musela v konaní vysporiadať so skutočnosťou, že zo strany KPL a KT

bolo stornované pôvodné tlačivo Hlásenie choroby z povolania poškodeného (profesionálna dermatóza
z ostatných chemikálii - v znakovom poli „špecifikácia choroby“ uvedené č. 1, čo znamená akútnu
formu ochorenia) s dátumom prvého zistenia 24. októbra 2016 a bolo nahradené novým tlačivom s
dátumom prvého zistenia choroby z povolania 17. júla 2017. Navyše žalobcovi bolo vo februári 2020
vystavené KPL a KT ďalšie tlačivo Hlásenie choroby z povolania (kožné choroby okrem rakoviny kože a

prenosné kožné choroby - v znakovom poli „špecifikácia choroby“ uvedené č. 2, čo znamená chronickú
formu ochorenia), s dátumom prvého zistenia 17. júla 2017. Podľa stanoviska osloveného odboru
lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 13. novembra 2020, skutočnosť, že
sa jedná o tú istú chorobu z povolania vyplýva zo všetkých troch tlačív Hlásenie choroby z povolania. V
znakovom poli „Diagnóza (MKCH)“ je uvedený kód L23.8, ktorý podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb

zodpovedá diagnóze alergická kontaktná dermatitída zapríčinená inými agensmi. Jedná sa o chorobu z
povolania spadajúcu pod položku 22 zo zoznamu chorôb z povolania - kožné choroby okrem rakoviny
kože a prenosné kožné choroby. Pod túto položku spadajú všetky choroby kože, okrem rakoviny kože,
ktoré boli uznané za chorobu z povolania. U žalobcu bola potvrdená alergická kontaktná dermatitída
vyvolanáchemickýmilátkami(methylisothiazolin).Ďalejkonštatovala,žeposudkovýmlekáromSociálnej

poisťovne, pobočka Bratislava, bola následne vypracovaná nová lekárska správa zo dňa 22. januára
2021, na podklade ktorej bolo vydané už samotné prvostupňové rozhodnutie (o nároku na úrazovú rentu
žalobcuD.XXXX-XX/XXXX-E.zodňa15.februára2021)-podľatohto„zmenového“rozhodnutia(ktorým
sa menila suma už vyplácanej úrazovej renty) má žalobca nárok na úrazovú rentu od 1. marca 2021 v
sume 510,10 EUR mesačne.

29. Dňa 03.11.2025 doručila žalovaná súdu vyjadrenie k žalobcom predloženému znaleckému posudku
č. 4/2021 zo dňa 16. októbra 2021 vyhotovenému B. B. F., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie choroby z povolania. Uviedla, že vo všeobecnosti bola (vychádzajúc zo záveru znaleckého
posudku) znalkyňa požiadaná o objektívne posúdenie schopnosti žalobcu vykonávať pracovnú činnosť

a o vyjadrenie sa k miere poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, resp. či došlo k „...podstatnej zmene
miery poklesu pracovnej schopnosti“. Uviedla, že sa nestotožňuje s postupom, ktorým samotná znalkyňa
prakticky stanovila mieru poklesu pracovnej schopnosti (90%), nakoľko tento postup je podľa jej názoru
v rozpore nielen s legislatívou, ale aj s judikatúrou. Poukázala na ust. § 153 ods. 4 písm. a) zákona
o sociálnom poistení, podľa ktorého mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty

určujú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne. Obdobne sa tak vyjadril aj Správny súd v Bratislave
v rozsudku C. J.. E./XX/XXXX-XX zo dňa 24. apríla 2024, podľa ktorého „...uvedené posudzovanie
patrí do lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia...“. Preto bola toho názoru, že stanovením
miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu („...na 90 % nie je schopný vykonávať pôvodnú prácu“)znalkyňa značne prekročila rozsah svojich oprávnení. Poukázala na to, že určenie percentuálnej miery
poklesu pracovnej schopnosti je proces, ktorý vychádza z istých zásad, s ktorými sa stotožnil nielen
Správny súd v Bratislave v rozsudku č. k. K./XX/XXXX-XX zo dňa 31. októbra 2024, ale aj Najvyšší

správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) v rozsudku sp. zn. 7Ssk/6/2021 zo dňa 15.
decembra 2021 (ďalej len „rozsudok NSS SR“). NSS SR vymenúva tieto zásady v bode 35 rozsudku
NSSSR,pričommedzizákladnépodkladypreurčeniepercentuálnejmierypoklesupracovnejschopnosti
zaraďuje aj pracovnú náplň - profesiogram. Podotkla, že profesiogram nebol znalkyňou vôbec posúdený
(vyplýva to zo žalobcom predložených častí znaleckého posudku). Zdôraznila, že naopak, posudkovým

lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ako aj následne posudkovou lekárkou ústredia, bol
profesiogram žalobcu v pracovnej pozícii - chemik vodného hospodárstva, vrátane jeho doplnenia zo
dňa 21. apríla 2021, riadne zhodnotený, pričom z profesiogramu a jeho doplnenia vyplynulo, že žalobca
pracoval s nebezpečnými chemickými látkami (Waterdos KOH14, Waterdos CIT 48 a čpavkovou vodou)
približne raz za jeden až tri mesiace, s ostatnými chemickými látkami (kyselina chlorovodíková, lúh
sodný, hydroxid sodný) u zamestnávateľa žalobca „...neprichádza priamo do kontaktu...“, čo potvrdil aj

Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave vo svojom odbornom stanovisku č. PPL/34/2018
zo dňa 5. januára 2018. Ďalej zdôraznila, že miera poklesu pracovnej schopnosti sa určuje vo vzťahu
ku konkrétnemu pracovnému zaradeniu, z ktorého choroba z povolania vznikla a nie ku všetkým,
potencionálne možným pracovným zaradeniam v rovnakom odbore. Preto, pokiaľ žalobca prichádzal u
zamestnávateľa do kontaktu s nebezpečnými žeravinami sporadicky (podľa údajov od zamestnávateľa

približne raz za mesiac), nemôže podľa jej názoru dôjsť k stanoveniu 100 % miery poklesu pracovnej
schopnosti len z dôvodu, že žalobca by bol pre potencionálne iných zamestnávateľov nevhodným
zamestnancom. Konštatovala, že pokiaľ aj žalobca ukončil u zamestnávateľa pracovný pomer, táto
skutočnosť podľa rozsudku NSS SR „...nie je z posudkového hľadiska významná, ani spôsobilá
preukázať 100 % - ný pokles pracovnej schopnosti“. Uviedla, že pokiaľ by aj žalobca bol vyradený

z prác s nebezpečnými žeravinami, faktom aj naďalej zostáva, že s týmito žeravinami manipuloval
počas svojej pracovnej smeny sporadicky, približne raz za jeden až tri mesiace. Uvedené však vo
vzťahu k úrazovej rente neznamená stanovenie 100 % - nej miery poklesu pracovnej schopnosti, ale
jej stanovenie len v rozsahu nemožnosti výkonu jednotlivých prác u pôvodného zamestnávateľa, ktorý
podľa zamestnávateľa zodpovedá približne jednej hodine v mesiaci. Vo vzťahu k ostatným odpovediam

znalkyne na zvyšné položené otázky uviedla, že ich nepovažuje za sporné - znalkyňa rovnako ako
klinika označila za deň prvého zistenia choroby z povolania deň 17. júla 2017. Čo sa týka odpovede na
otázku č. 5, tak uviedla, že sa k tejto vyjadriť nevie, nakoľko predmetom tohto preskúmavacieho konania
je posúdenie nároku žalobcu na úrazovú rentu z dôvodu choroby z povolania - kontaktná dermatitída.
Záverom uviedla, že podľa jej názoru znalkyňa prekročila rozsah svojich oprávnení, keď určila mieru

poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, nakoľko tú určuje podľa § 153 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom
poistení len posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Táto miera bola dostatočne zrozumiteľne určená
posudkovýmlekárompobočkyBAanáslednepotvrdenáposudkovoulekárkouústredia.NakoľkoKrajský
súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 10Sa/5/2018 zo dňa 5. novembra 2018 deklaroval, že „...posudok
posudkového lekára sociálnej poisťovne má v konaní... rovnakú právnu hodnotu ako znalecký posudok

vypracovaný súdnym znalcom“, uviedla, že sa aj naďalej pridržiava svojich záverov.

IV.
Relevantné právne predpisy

30. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
c) správnych žalobách v sociálnych veciach.
32. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Sociálnej poisťovne.
33. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.34. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

35. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
36. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.
37. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
38. Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej
schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
39. Podľa § 88 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na

účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami
uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti
s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo
vývoji pracovnej schopnosti.
40. Podľa § 112 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala

vo vyššej sume, ako patrí.
41. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka
vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu
dávky.
42. Podľa § 153 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť úrazového

poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.
43. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o

to poistenec alebo poškodený požiada.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

44. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa
okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov
uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak

§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

45. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod
pridelenou spisovou značkou 8Sa/61/2021. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny
súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej
rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-8Sa/61/2021.

46. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10,
§ 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovanej podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho
spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania,

ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri
svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu
veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru,
že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol s nariadením pojednávania dňa 24.02.2026, naktorom žalobca aj žalovaná zotrvali na všetkých svojich argumentoch už uvedených v priebehu konania
(vo svojich podaniach).

47. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej (generálneho
riaditeľa) č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 04.05.2021, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 ZSP zamietla v
celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. XXXX-XX/XXXX-E. zo dňa
15.02.2021. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový orgán (Sociálna poisťovňa, ústredie)
podľa § 88, § 89 a § 112 ods. 3, 4 a 6 ZSP v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že žalobca má

v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 17.07.2017 nárok na úrazovú rentu od 01. marca 2021
v sume 510,10 EUR mesačne.

48. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že

- žalobca bol v čase zistenia choroby z povolania zamestnaný u zamestnávateľa (Bratislavská

teplárenská, a.s.) v pracovnom zaradení chemik vodného hospodárstva - podľa pôvodného hlásenia
(Hlásenie choroby z povolania zo dňa 1. marca 2018) bola žalobcovi KPL a KT priznaná dňa 27. februára
2018 choroba z povolania - profesionálna dermatóza z ostatných chemikálii, diagnóza L23.8 Alergická
kontaktná dermatitída vyvolaná inými agensmi, s dátumom prvého zistenia dňa 24. októbra 2016;
- Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti žalobcu o priznanie úrazovej renty v dôsledku choroby

z povolania zistenej dňa 24. októbra 2016, vydala rozhodnutie zo dňa 21. septembra 2018, ktorým podľa
§ 88 a § 89 zákona o sociálnom poistení a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 2 % v súlade
s § 293dx ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 266/2017 Z. z., priznala žalobcovi
nárok na úrazovú rentu odo dňa 27. februára 2018 do dňa 28. februára 2018 v sume 85,90 EUR a odo
dňa 1. marca 2018 v sume 1.202,40 EUR mesačne. Zároveň podľa § 88 ods. 2 zákona o sociálnom

poistení za obdobie odo dňa 27. februára 2018 do dňa 31. mája 2018 nepriznala žalobcovi nárok na
výplatu úrazovej renty, a odo dňa 1. júna 2018 opätovne priznala nárok na výplatu úrazovej renty v sume
1.202,40 EUR mesačne - posudková lekárka pobočky BA v Lekárskej správe zo dňa 25. júla 2018 určila
pokles pracovnej schopnosti žalobcu v dôsledku predmetnej choroby z povolania v rozsahu 100%, s
dátumom vzniku odo dňa 27. februára 2018;

- po podaní odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 21. septembra 2018 bol zdravotný stav žalobcu a pokles
jeho pracovnej schopnosti posúdený posudkovou lekárkou ústredia, ktorá v Lekárskej správe zo dňa
12. decembra 2018 konštatovala, že podľa doloženého profesiogramu žalobca prácu s chemikáliami v
ochranných pracovných pomôckach - rukaviciach, nevykonával ani polovicu pracovnej doby, na základe
čoho určila mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 41% s dátumom vzniku dňa 17.

júla 2017, čo je dátum prvého zistenia „pracovnou zdravotnou službou a odoslanie kožnou lekárkou na
potvrdenie kožnými testami na dermatologickú kliniku, príslušnú na diagnostikovanie kožných chorôb
z povolania“ - kontrolnú lekársku prehliadku stanovila na máj 2019 vzhľadom na predpoklad zmeny
zdravotného stavu -dôvodom prehodnotenia výšky poklesu pracovnej schopnosti bola aj skutočnosť, že
KPL a KT ako vystavovateľ pôvodného hlásenia, ktorým bola žalobcovi priznaná predmetná choroba z

povolania, s dátumom prvého zistenia dňa 24. októbra 2016 a priznania dňa 27. februára 2018 v liste
zo dňa 4. decembra 2018 oznámila, že v prípade predmetnej choroby z povolania ide o akútnu formu,
a nie chronickú formu, ako je mylne uvedené v pôvodnom hlásení, na základe čoho KPL a KT následne
pôvodné hlásenie stornovala a dňa 19. decembra 2018 vystavila nové hlásenie choroby z povolania, v
ktorom deklaruje rovnakú chorobu z povolania, avšak oproti pôvodnému hláseniu zmenila jej formu z

chronickej na akútnu, pričom zmenila aj dátum jej prvého zistenia na deň 17. júla 2017;
- žalobca vzal odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 21. septembra 2018 späť, na základe čoho
žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 19. decembra 2018 odvolacie konanie zastavila.
Rozhodnutie zo dňa 21. septembra 2018 tak nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1. novembra
2018;

-nazákladekontrolnejlekárskejprehliadky(pôvodneplánovanejnamáj2019,alezdôvodupandemickej
situácie došlo k jej odkladu) bol zdravotný stav žalobcu a pokles jeho pracovnej schopnosti posúdený
posudkovým lekárom pobočky BA dňa 20. júla 2020, ktorý v Lekárskej správe zo dňa 20. júla 2020
uviedol, že podľa Prepúšťacej správy z hospitalizácie na KPL a KT v období odo dňa 23. septembra 2019
do dňa 30. septembra 2019, je klinický stav žalobcu bezo zmeny, na základe čoho uviedol, že pokles

pracovnej schopnosti žalobcu je aj s ohľadom na profesiogram, ktorý nepotvrdil rizikovú prácu počas
celej pracovnej zmeny (prácu s chemikáliami žalobca nevykonával ani polovicu pracovnej zmeny), aj
naďalej v rozsahu 41%, ako pôvodne určila posudková lekárka ústredia v Lekárskej správe zo dňa 12.
decembra 2018;-Sociálnapoisťovňa,ústredienáslednevydaladňa16.októbra2020rozhodnutieopredbežnomopatrení
č. XXXXX-XX/XXXX-XX, ktorým žalobcovi podľa § 112 ods. 3 a § 200 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení predbežne znížila nárok na výplatu úrazovej renty od mesiaca október 2020 v dôsledku choroby

z povolania pôvodne zistenej dňa 24. októbra 2016, a to z dôvodu vzniku pochybností, či je pokles
pracovnej schopnosti žalobcu naďalej v rozsahu 100%;
- proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení zo dňa 16. októbra 2020 podal žalobca odvolanie, na základe
ktorého generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vydal rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.
decembra 2020, ktorým po oprave chýb výroku odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie zo dňa 16.

októbra2020akozákonnéavecnesprávne.Súčasťouodvolania,resp.jehododatkuzodňa1.decembra
2020,bolonovéHláseniechorobyzpovolaniaaleboohrozeniachorobouzpovolaniazodňa12.februára
2020, v ktorom KPL a KT deklaruje rovnakú chorobu z povolania, avšak oproti hláseniu zo dňa 19.
decembra 2018 zmenila jej formu z akútnej na chronickú, s dátumom prvého zistenia dňa 17. júla
2017. Závažnosť predmetnej choroby z povolania pri chronickej forme bola ohodnotená počtom 250
bodov; následne Správny súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. E./XX/XXXX zo dňa 11. apríla 2024

rozhodnutie GR SP zo dňa 30. decembra 2020, ako aj rozhodnutie o predbežnom opatrení zo dňa 16.
októbra 2020 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie, na nové konanie - správny súd v rozsudku
záverom uviedol, že Sociálna poisťovňa sama zváži prípadnú potrebu opätovného vydania procesného
rozhodnutia v podobe predbežného opatrenia a to za striktného dodržania ustanovenia § 200 ods. 1
zákona o sociálnom poistení a osvedčenia podmienok pre jeho vydanie - správny súd poukázal aj na to,

že konanie o úrazovej rente je momentálne právoplatne skončené vydaním rozhodnutia č. XXXXX-X/
XXXX-XX zo dňa 4. mája 2021 (napadnuté rozhodnutie v tomto konaní) - Sociálna poisťovňa, ústredie,
v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti konštatovala, že nemá relevantný dôvod na opätovné
vydanie procesného rozhodnutia v podobe predbežného opatrenia; Sociálna poisťovňa ústredie mala za
to, že bolo jasne a zrozumiteľne vysvetlené, z akého dôvodu využila vo svojom dávkovom konaní inštitút

predbežného opatrenia a taktiež zdôraznila, že dôvod, pre ktorý bolo toto opatrenie nariadené, zanikol
vyhotovením lekárskej správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 22.
januára 2021 a v smere právnych účinkov najmä vydaním rozhodnutia č. XXXX-XX/XXXX-E. zo dňa
15. februára 2021 (prvostupňové rozhodnutie v tomto konaní) o zmene (znížení) sumy úrazovej renty
poškodeného odo dňa 1. marca 2021 – konštatovala, že toto rozhodnutie je v spojení s rozhodnutím

GR SP č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 4. mája 2021 (napadnuté rozhodnutie v tomto konaní) stále
právoplatné a toho času je jediným podkladom pre vyplácanie úrazovej renty žalobcovi;
- v rámci konania o úrazovej rente na žiadosť Sociálnej poisťovne, ústredie vypracoval posudkový lekár
pobočky BA Lekársku správu zo dňa 22. januára 2021, v ktorej v časti s názvom „Celkový posudok“
konštatoval, že žalobca absolvoval kontrolnú lekársku prehliadku dňa 20. júla 2020 so záverom, že

miera poklesu pracovnej schopnosti je aj naďalej v rozsahu 41%, ako bola určená posudkovou lekárkou
ústredia v rámci predchádzajúceho zastaveného odvolacieho konania, nakoľko doložené odborné
lekárske nálezy potvrdili stabilizovaný zdravotný stav bez podstatnej zmeny – ďalej posudkový lekár
pobočky BA uviedol, že takto určená miera poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 41% aj naďalej
trvá z dôvodu opätovne priznanej chronickej formy predmetnej choroby z povolania v novom hlásení,

s dátumom vzniku dňa 17. júla 2017, pričom je určená maximálne proklientsky, keďže reálny pokles
pri sporadickej manipulácií s chemikáliami bol podstatne nižší - posudkový lekár pobočky BA mal
za to, že zmena miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu nie je dôvodná, nakoľko pri každom
posúdení sa vychádzalo z aktuálneho skutkového stavu veci, ktorý v danom čase verifikoval chronickú
formu predmetnej choroby z povolania - konštatoval, že predmetná choroba z povolania, ako vyplýva z

dostupnej spisovej dokumentácie, mala charakter akútnej formy až do dňa 11. februára 2020, pričom v
takej forme by nespĺňala kritériá na uznanie poklesu pracovnej schopnosti poškodeného o viac ako 40%;
- následne vydala Sociálna poisťovňa, ústredie prvostupňové rozhodnutie (D. XXXX-XX/XXXX-E. zo dňa
15. februára 2021), ktorým podľa § 88, § 89 a § 112 ods. 3, 4 a 6 zákona o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov priznala žalobcovi nárok na úrazovú rentu odo dňa 1. marca 2021 v sume 510,10

EUR mesačne v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 17. júla 2017;
- posudková lekárka ústredia v reakcii na odvolanie žalobcu emailom zo dňa 19.04.2021 požiadala
zamestnávateľa o upresnenie profesiogramu, respektíve o uvedenie, koľko z pracovného času
v rámci jednej pracovnej zmeny vykonával žalobca pracovnú činnosť pri ktorej prišiel do kontaktu
s metylizotiazolinom a metylchloroizotiazolinom, na ktoré bola žalobcovi potvrdená precitlivelosť KPL

a KT, v súvislosti s čím mu bola uznaná predmetná choroba z povolania; Zamestnávateľ v emaile
zo dňa 21.04.2021 uviedol, že po konzultácii s vedúcim zamestnancom žalobcu bolo po preverení
zistené, že chemické látky metylizotiazolin a metylchloroizotiazolin sú obsiahnuté v technickej chemikáliiWaterdos CIT 48, pričom ide o látku do chladiacich veží (biologický prostriedok proti vzniku rias) –
žalobca doplňoval tieto chemikálie odhadom 1x za mesiac v trvaní približne 1 hodinu;
- posudková lekárka ústredia následne vyhotovila Lekársku správu zo dňa 27. apríla 2021, v ktorej

sa stotožnila so záverom posudkového lekára pobočky BA (zo dňa 22.01.2021), pričom uviedla, že
žalobcovi bola dňa 27. februára 2018 priznaná choroba z povolania alergická kontaktná dermatitída
vyvolaná chemickými látkami, pričom pozitivita pri epikutánnom testovaní bola zistená na látky
metylizotiazolin a metylchloroizotiazolin - s týmito chemikáliami žalobca pracoval len sporadicky, ako
uviedol zamestnávateľ, odhadom 1x za mesiac v trvaní približne 1 hodinu - na základe uvedeného,

nakoľko doložené lekárske nálezy nedokumentovali zhoršenie kožnej choroby, naďalej boli prítomné
prejavy jednoduchej alergickej kontaktnej dermatitídy, s nezväčšenou plochou rozsahu kožných
prejavov, s lokalizáciou len v oblasti rúk, s ojedinelými frekvenciami vzplanutia kožných prejavov,
intenzita ktorých je zvládnutá lokálnou liečbou aplikovanou vo forme krémov a mastí, nevyžadujúcej
si systémovú liečbu, po zohľadnení aj ďalších posudkovo závažných skutočností, ako napríklad, že
závažnosť predmetnej choroby z povolania pri chronickej forme bola v novom hlásení obodovaná KPL

a KT počtom 250 bodov, čo je dolná hranica bodového rozpätia (240-1700 bodov), ktorým sa hodnotí
sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s ochorením profesionálna dermatóza, posudková
lekárka ústredia určila mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 41% s dátumom vzniku
odo dňa 17. júla 2017, t. j. odo dňa zistenia predmetnej choroby z povolania; v tejto súvislosti posudková
lekárka ústredia uviedla, že splnenie medicínsko-posudkových kritérií pre priznanie poklesu pracovnej

schopnosti žalobcu minimálne v rozsahu 41% aj napriek preukázanému sporadickému kontaktu s
látkami metylizotiazolin a metylchloroizotiazolin na pracovisku, možno konštatovať, a to aj s ohľadom na
fakt, že predmetná choroba z povolania bola žalobcovi v chronickej forme priznaná KPL a KT v Hlásení
choroby z povolania zo dňa 12. februára 2020;
- následne vydala žalovaná napadnuté rozhodnutie.

49. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaná pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupovala
v rozpore s princípom res iudicata; že miera poklesu jeho pracovnej schopnosti 41% nebola určená
správne; že jeho zamestnávateľ nemal predložené súhlasné rozhodnutie na skladovanie a manipuláciu
s extrémne toxickými látkami a zmesami („Levoxin 15 H 330“), ako ani na činnosti spojené s výrobou,

spracovaním, manipuláciou, skladovaním, prepravou a zneškodňovaním chemických karcinogénov
a mutagénov na pracovisku („Fenoftalein, Hydrazín hydrát karc. Kat. 1B“). Žalobca na podporu svojej
žalobnej argumentácie doložil do konania záver znaleckého posudku č. 4/2021 B. B. F., znalkyne
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie choroby z povolania.

50. K námietke žalobcu ohľadne nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia zo dňa 21.09.2018 bez
adekvátneho dôvodu (teda ktorá sa týkala žalobcom namietaného postupu žalovanej v rozpore
s princípom res iudicata) správny súd uvádza, že ju považuje za zjavne nedôvodnú. V prvom rade
správny súd poukazuje na § 88 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa pokles pracovnej
schopnosti opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti; následne

správny súd poukazuje aj na § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa výplata
dávky zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia
skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Podľa správneho súdu je z uvedeného zrejmé, že
tieto zákonné ustanovenia predpokladajú, že môže dôjsť k zmene miery poklesu pracovnej schopnosti
žalobcu (poškodeného), a teda aj k zmene vyplácanej dávky. Následne správny súd konštatuje, že zo

spisovej dokumentácie je zrejmé, že pôvodné hlásenie choroby z povolania zo dňa 01.03.2018, v ktorom
bola závažnosť predmetnej choroby povolania pri chronickej forme hodnotená počtom 100 bodov bolo
jeho samotnou vystavovateľkou - KPL a KT stornované (v liste zo dňa 04.12.2018 KPL a KT oznámila,
že v prípade predmetnej choroby z povolania ide o akútnu formu, a nie chronickú formu, ako je mylne
uvedené v pôvodnom hlásení), na základe čoho KPL a KT vystavila Hlásenie choroby z povolania zo

dňa 19.12.2018, v ktorom deklarovala rovnakú chorobu z povolania, avšak oproti pôvodnému hláseniu
zmenila jej formu z chronickej na akútnu, pričom zmenila aj dátum jej prvého zistenia na deň 17.07.2017.
Podľa správneho súdu z dôvodu vystavenia predmetného Hlásenia zo dňa 19.12.2018, ako aj Hlásenia
choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania zo dňa 12.02.2020, v ktorom bola forma
predmetnej choroby z povolania preklasifikovaná z akútnej na chronickú formu (obodovaná KPL a KT

počtom 250 bodov, čo je dolná hranica bodového rozpätia 240-1700 bodov), bolo potrebné opätovne
prehodnotiť správnosť určenej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu, nakoľko došlo k zmene
rozhodujúcichskutočnostíprepriznanienárokunaúrazovúrentu.Správnysúdmátedazato,žesprávneorgány v danom prípade postupovali správne a zákonne a nejedná sa o postup v rozpore s princípom
„res iudicata“, ako sa mylne domnieva žalobca.

51. K námietke žalobcu, že miera poklesu jeho pracovnej schopnosti 41% nebola určená správne,
správny súd uvádza, že ani túto nemožno považovať za dôvodnú. Správny súd považuje za potrebné
v tejto súvislosti upriamiť pozornosť na to, že pri kontrolnej prehliadke zo dňa 20.07.2020, ako aj
ďalších posúdeniach, zdravotná dokumentácia nedokumentuje zhoršenie kožnej choroby žalobcu,
pričom zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že aj naďalej sú prítomné prejavy jednoduchej alergickej

kontaktnej dermatitídy, s nezväčšenou plochou rozsahu kožných prejavov, s lokalizáciou len v oblasti
rúk, s ojedinelými frekvenciami vzplanutia kožných prejavov, intenzita ktorých je zvládnutá lokálnou
liečbou aplikovanou vo forme krémov a mastí, nevyžadujúcou si systémovú liečbu. Správny súd
ďalej poukazuje aj na to, že zo spisovej dokumentácie (ktorá bola iniciatívne doplnená posudkovou
lekárkou ústredia v rámci odvolacieho konania) taktiež vyplýva, že žalobca s látkami metylizotiazolin
a metylchloroizotiazolin, ktoré vyvolali kontaktnú dermatitídu, pracoval len sporadicky. V tomto smere

správny súd zdôrazňuje, že posudková lekárka ústredia správne v rámci odvolacieho konania s ohľadom
na odvolacie námietky žalobcu doplnila dokazovanie a požiadala zamestnávateľa žalobcu o upresnenie
profesiogramu, teda o uvedenie, koľko z pracovného času v rámci jednej pracovnej zmeny vykonával
žalobca pracovnú činnosť, pri ktorej prišiel do kontaktu s metylizotiazolinom a metylchloroizotiazolinom
- bolo zistené, že tieto látky sú obsiahnuté v technickej chemikálii Waterdos CIT 48 - ide o látku do

chladiacich veží, pričom žalobca doplňoval tieto chemikálie odhadom 1x za mesiac v trvaní približne 1
hodinu (je zrejmé, že ide tak o kratší časový úsek než bol pôvodne zohľadnený posudkovými lekármi
Sociálnej poisťovne). Správny súd v tejto súvislosti taktiež konštatuje, že aj v novom konaní bolo zistené,
že nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu v súvislosti s predmetnou chorobou z povolania,
ktorej forma bola v novom hlásení preklasifikovaná z akútnej na chronickú formu, nakoľko bolo KPL a

KT vyhodnotené, že ide o trvalú funkčnú zdravotnú poruchu a nie dočasnú. S prihliadnutím na všetky
vyššie uvedené skutočnosti je správny súd toho názoru, že miera poklesu pracovnej schopnosti žalobcu
v rozsahu 41% bola vyhodnotená správne a zákonne, pričom takéto hodnotenie možno vzhľadom na
malý časový rozsah práce žalobcu s rizikovými látkami, na ktoré je precitlivelý, považovať za viac ako
priaznivé. Správny súd záverom k uvedenému poznamenáva, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne

pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti žalobcu vychádzali z objektívnych lekárskych nálezov a
vyšetrení, pričom pokiaľ bola u žalobcu KPL a KT zistená precitlivelosť iba na látky metylizotiazolin a
metylchloroizotiazolin, v súvislosti s čím bola žalobcovi uznaná choroba z povolania, nie je dôvodné aby
posudkoví lekári Sociálnej poisťovne brali v úvahu prácu so všetkými druhmi chemikálií, aj keď môžu
byť teoreticky zdraviu škodlivé. Správny súd v tejto súvislosti taktiež konštatuje, že žalovaná nemôže

niesť zodpovednosť za to, že KPL a KT na základe novej samostatnej žiadosti žalobcu odmietla vykonať
nejaké dodatočné testy na ďalšie iné látky, ktoré sa údajne podľa tvrdení žalobcu u zamestnávateľa
žalobcu tiež nachádzali (žalobca sa predsa voči predmetnému odmietnutiu mohol odvolať a je vyslovene
na jeho zodpovednosti, že tak neurobil) a už vôbec predmetná skutočnosť nezakladá nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia; žalobca navyše adresoval predmetnú novú samostatnú žiadosť výlučne KPL

a KT – uvedené potvrdil žalobca na konanom pojednávaní).

52. K námietke žalobcu, že jeho zamestnávateľ nemal predložené súhlasné rozhodnutie na skladovanie
a manipuláciu s extrémne toxickými látkami a zmesami („Levoxin 15 H 330“), ako ani na činnosti spojené
s výrobou, spracovaním, manipuláciou, skladovaním, prepravou a zneškodňovaním chemických

karcinogénov a mutagénov na pracovisku („Fenoftalein, Hydrazín hydrát karc. Kat. 1B“), správny súd
uvádza, že uvedené nesúvisí s predmetom tohto konania a preto túto námietku žalobcu považuje za
bezpredmetnú a nebude sa ňou zaoberať. Správny súd zároveň rovnako ako žalovaná konštatuje, že
v tomto konaní nemá kompetenciu na posudzovanie uvedených skutočností (orgánom s predmetnou
právomocou je príslušný Inšpektorát práce).

53. K žalobcom doloženému záveru znaleckého posudku č. 4/2021 znalkyne B. B. F. a k jej stanoveniu
miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu 90%, správny súd v prvom rade uvádza, že spomínaná
znalkyňa značne prekročila rozsah svojich kompetencií, čím sa zároveň dopustila postupu, ktorý je
nielen v rozpore so zákonom (konkrétne v rozpore s § 153 ods. 4 zákona o sociálnom poistení),

ale aj s ustálenou judikatúrou súdov, podľa ktorej mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely
úrazovej renty určujú výlučne posudkoví lekári Sociálnej poisťovne. Správny súd zdôrazňuje, že určenie
percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti je proces, ktorý vychádza z istých zásad, na ktoré
poukazoval aj kasačný súd v rozsudku sp. zn. 7Ssk/6/2021. Z uvedeného rozsudku kasačného súdu jezrejmé, že jedným z absolútne základných podkladov, z ktorého sa vychádza pri určení percentuálnej
miery poklesu pracovnej schopnosti, je profesiogram, ktorý však znalkyňa B. B. F. pri vypracovávaní
znaleckého posudku č. 4/2021 vôbec neposudzovala a nezohľadnila. Správny súd v tejto súvislosti

taktiež konštatuje, že spomínaná znalkyňa okrem už konštatovaného prekročenia jej právomoci, sa
venovala v znaleckom posudku aj veciam, ktoré nemajú vplyv na predmet tohto konania, respektíve
s predmetom tohto konania ani nesúvisia (viď. napr. odpoveď k otázke č. 5). Správny súd v nadväznosti
na uvedené poukazuje najmä na to, že naopak práve posudkovým lekárom pobočky BA a posudkovou
lekárkou ústredia bol profesiogram žalobcu v pracovnej pozícii chemik vodného hospodárstva vrátane

jeho doplnenia zo dňa 21.04.2021 riadne a dôsledne zhodnotený, pričom z neho vyplýva, že žalobca
pracoval s nebezpečnými chemickými látkami (Waterdos KOH14, Waterdos CIT 48 a čpavkovou vodou)
približne raz za jeden až tri mesiace, pričom s ostatnými chemickými látkami (kyselina chlorovodíková,
lúhsodný,hydroxidsodný)uzamestnávateľažalobcaneprichádzalpriamodokontaktu(uvedenénavyše
potvrdil aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave vo svojom odbornom stanovisku č.
PPL/34/2018 zo dňa 05.01.2018).

54. Správny súd záverom konštatuje, že miera poklesu pracovnej schopnosti sa určuje vo vzťahu ku
konkrétnemu pracovnému zaradeniu z ktorého choroba z povolania vznikla a nie ku všetkým potenciálne
možným pracovným zaradeniam v rovnakom odbore. Z uvedeného je podľa správneho súdu zrejmé,
že pokiaľ teda žalobca prichádzal u zamestnávateľa do kontaktu s nebezpečnými žeravinami približne

raz za mesiac, tak nemôže dôjsť k stanoveniu 100% miery poklesu pracovnej schopnosti len z dôvodu,
že žalobca by bol pre potenciálne iných zamestnávateľov nevhodným zamestnancom – skutočnosť, že
žalobca ukončil u zamestnávateľa pracovný pomer nie je z posudkového hľadiska významná a nie je
ani spôsobilá preukázať mieru poklesu pracovnej schopnosti 100%.

55. Správny súd je toho názoru, že posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne stanovený pokles
pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 41% bol určený v súlade so zásadami jeho určenia, pričom
výška určeného poklesu bola dostatočne, vyčerpávajúco a zrozumiteľne odôvodnená. Správny súd ďalej
konštatuje, že závery uvedené v napadnutom rozhodnutí považuje za správne, podložené zdravotnou
dokumentáciou žalobcu, profesiogramom, ako aj ďalšími dôkazmi; predmetné napadnuté rozhodnutie

považuje za súladné so zákonom.

56. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní
žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil
nedostatky napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako ani predchádzajúceho postupu správnych orgánov,

súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

57. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).