Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124299305
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6124299305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudkýňJUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom v Bratislave,
Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Štefánikova 8, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v B., C. XX, zastúpený:
WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom v Prešove, Duchnovičovo námestie 1, o zaplatenie 5.513,21 €
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn.
60Csp/173/2024 zo dňa 26. mája 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 60Csp/173/2024-187 zo dňa 26. mája 2025

vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšku.

V prevyšujúcom rozsahu, t.j. vo výrokoch I. a III. z r u š u j e rozsudok a v zrušenom rozsahu vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

O d m i e t a odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu výroku I.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom
výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.397,28 € s kapitalizovaným úrokom

z omeškania v sume 460,06 € a s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 3.397,28 €
od 23.4.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom II. žalobu vo
zvyšku zamietol. Výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,6 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 5.513,21 € s príslušenstvom titulom
nesplateného úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.5.2019 potom, čo úver predčasne
zosplatnil ku dňu 15.8.2022.

3. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že úver nebol platne zosplatnený, že tento je bezúročný a bez
poplatkov a zároveň tvrdil, že úverová zmluva je neplatná, keďže žalobca pri jej uzavretí konal v rozpore
s právnymi predpismi a z toho dôvodu plnenie z takejto neplatnej zmluvy je premlčané.

4. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá
pôžička dňa 14.5.2019, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške

10.000 €, ktorý sa zaviazal splácať spolu s dohodnutým úrokom vo výške 5,9 % ročne v 96 mesačných
splátkach vo výške 143 € so splatnosťou prvej splátky dňa 15.6.2019 a s konečnou splatnosťou úveru
dňa 15.5.2027. Celková čiastka na úhradu predstavovala sumu 13.827,23 €, RPMN 9 % a priemerná
RPMN 8,4 %. Za preukázanú vzal aj výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej ajlen OZ) zo dňa 18.7.2022 na zaplatenie omeškanej splátky, s ktorou bol žalovaný v omeškaní viac 3
mesiace, s upozornením na možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a taktiež vzal za preukázané
aj predčasné zosplatnenie úveru ku dňu 15.8.2022. Nesporným v konaní tiež bolo, že žalovaný do

zosplatnenia uhradil na úver sumu 4.222,72 €, z čoho žalobca pripísal na istinu sumu 2.206,79 €, na
úroky sumu 1.507,93 € a na poplatky a poistné sumu 508 €. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
žalovaný plnil v období od 16.1.2023 do 22.4.2024 celkovo sumu 2.280 €.

5. Právne súd posudzoval vec podľa § 39, § 52, § 53 ods. 9, § 54, § 565 Občianskeho zákonníka

v spojení s ust. § 1, § 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 a § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách (ďalej len zák. 129/2010 Z.z.), podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 92 ods. 8 zák. č. 483/2011 Z.z. o bankách a dospel k záveru, že žaloba
je iba čiastočne dôvodná.

6. Konštatoval, že uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 129/2010

Z.z. , pričom spotrebiteľské zmluvy súd podrobuje súdnej kontrole ex offo.

7. Nestotožnil sa s námietkou žalovaného o nedostatku výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ zo dňa 18.7.2022,
keďtátoneobsahujevymedzenie,sktorousplátkousažalovanýdostaldoomeškaniasosplatenímúveru
dlhšie ako 3 mesiace, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/123/2022 zo

dňa 30.1.2024, v zmysle záverov ktorého nie je povinnosťou veriteľa uvádzať konkrétnu splátku, pre
ktorú pristupuje k mimoriadnemu zosplatneniu (vo výzve pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ –
poznámka odvolacieho súdu). Akceptujúc výzvu zo dňa 18.7.2022 podľa § 53 ods. 9 OZ mal za to,
že žalobca dôvodne vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 15.8.2022 a keďže žaloba bola podaná
dňa 30.4.2024, súd považoval za nedôvodnú aj žalovaným vznesenú námietku premlčania žalobou

uplatneného nároku.

8. Poskytnutý úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na skutočnosť, že v úverovej
zmluve bol nesprávne uvedený údaj o celkovej výške úveru, keď v ňom bol zahrnutý aj poplatok za úver,
predstavujúci náklad spojený s úverom. V dôsledku toho došlo tiež k podhodnoteniu RPMN, teda aj údaj

o výške o RPMN bol nesprávne uvedený. Vychádzajúc zo záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
konštatoval, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi iba istinu úveru vo výške 9.900 € bez poplatkov
a bez úrokov a započítajúc na istinu všetky plnenia zo strany žalovaného titulom úverovej zmluvy, t.j. do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 5.677,28 € a po mimoriadnom zosplatnení sume v 2.280 €
dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.397,28 € spolu s kapitalizovaným úrokom

z omeškania v sume 460,06 € a s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 3.397,28 € od
23.4.2004 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa výsledku konania a priznal ich náhradu žalobcovi
v rozsahu jeho celkového úspechu 5,6 %.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobca i žalovaný.

11. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol rozsudok
zmeniť tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov celého konania.

11.1. Nesúhlasil so záverom súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu, že zmluva o úvere
neobsahovala správny údaj o celkovej výške úveru. Argumentoval tým, že v rozsudku Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30.6.2022 R 49/2022 bola riešená situácia, keď veriteľ vopred započítal svoju pohľadávku
na zaplatenie poplatku proti pohľadávke spotrebiteľa na poskytnutie úveru a následne vyplatil na jeho
účet nie sumu dohodnutého úveru, ale túto zníženú o zaplatený poplatok. Do dispozície spotrebiteľa sa

tak nikdy nedostala suma deklarovaného úveru. V tu prejednávanej veci však reálne žalobca vyplatil
žalovanému priamo na jeho osobný účet dohodnutú výšku úveru 10.000 € a až potom, čo boli tieto
prostriedky dané žalovanému k dispozícii, zúčtoval dohodnutý poplatok 100 €. Poplatok za poskytnutie
úveru je pritom legitímny a zmluvné strany si môžu dojednať jeho zaplatenie aj z poskytnutého úveru.
Postupoval v zmysle záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2022 sp.zn. 7Cdo/277/2020

v skutkovo obdobnej veci, v ktorom rozhodnutí najvyšší súd vyslovil záver, že pokiaľ by bolo v konaní
preukázané, že žalovaná reálne poskytla na účet žalobcov sumu 10.000 € a následne zinkasovala z účtu
žalobcov sumu 500 € ako poplatok za poskytnutie úveru, bol by údaj o výške spotrebiteľského úveru
v zmluve uvedený vo výške sumy finančných prostriedkov reálne poskytnutých na základe zmluvy tak,ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Rozhodnutie R 49/2022 iba vylučuje, aby súčasťou
celkovej výšky spotrebiteľského úveru bol poplatok zrazený z istiny úveru hneď pri uzavretí zmluvy, čo
sa v prejednávanom prípade nestalo.

11.2. Argumentoval teda tým, že úver bol poskytnutý vo výške 10.000 € a v zmluve je správne uvedený
údaj o celkovej čiastke úveru, ako aj výške RPMN, z ktorého dôvodu nie je možné určiť bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje za správny záver súdu

o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodov, ako ich uviedol súd prvej inštancie (nesprávne
uvedená celková výška spotrebiteľského úveru a výška RPMN). Zotrval na svojom odvolacom návrhu
zmeniť rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

13. Žalobca v odvolacej replike zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní.

14. Žalovaný podal odvolanie proti vyhovujúcemu výroku I. a súvisiacemu výroku III. o náhrade trov
konania z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ CSP a navrhol rozsudok zmeniť tak,
že súd žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov celého konania.
14.1. Argumentoval neplatnosťou zosplatnenia spotrebiteľského úveru, keďže vo výzve pred
zosplatnením zo dňa 18.7.2022 chýba konkretizácia splátky, s ktorou bol žalovaný v omeškaní a ktorá

vyvolala predčasnú splatnosť úveru. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024, v zmysle záverov ktorého pre platný úkon zosplatnenia je zo strany
veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže
jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Rozhodnutie súdu tak považuje za nesúladné s judikatúrou
Najvyššieho súdu SR.

14.2. Za arbitrárny považoval záver súdu, podľa ktorého sa z dôvodu hospodárnosti nezaoberal
ďalšími námietkami žalovaného, predovšetkým nesplnením povinnosti skúmať bonitu žalovaného.
V prejednávanej veci pritom veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z.,vdôsledkučohoniejeoprávnenývyžadovaťodspotrebiteľajednorazovésplateniespotrebiteľského
úveru. Možnosť zosplatnenia bolo preto potrebné skúmať aj v nadväznosti na splnenie povinnosti podľa

§ 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.
14.3. Vytýkal tiež súdu, že sa nezaoberal jeho námietkami o neplatnosti úverovej zmluvy a v nadväznosti
na to nesprávne vyhodnotil aj vznesenú námietku premlčania, ktorú neposudzoval vo vzťahu k námietke
o neplatnosti zmluvy.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného považoval za správny záver súdu, že povinnou
náležitosťou výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením nie je špecifikácia splátky, ktorá viedla
k predčasnému vyhláseniu splatnosti úveru. Uviedol tiež, že pri skúmaní bonity žalovaného postupoval
štandardne a vyhodnocoval všetky dostupné podklady, pričom zistil jeho príjem, jeho úverové záväzky,
rodinný stav, počet vyživovacích povinností a vykonal aj finančnú analýzu pre určenie výšky úveru.

16. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na dôvodoch ním podaného odvolania.

17. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalobcu a žalovaného
ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie je prípustné,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu výroku I. je podané neoprávnenou osobou, odvolaniu žalobcu

proti zamietavému výroku II. nie je možné vyhovieť a odvolanie žalovaného proti vyhovujúcemu výroku
I. je dôvodné.

19.RozsudokjevecnesprávnyvovýrokuII.ozamietnutížalobyvozvyšku,pretohoodvolacísúdvtomto
výroku potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

20. Rozsudok vo výroku I. vychádza z nesprávneho právneho názoru, že špecifikácia omeškanej splátky
nie je povinnou náležitosťou výzvy pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ, v dôsledku čoho súd
nesprávne uzavrel, že úver bol platne zosplatnený a že splatným je celý zostatok úveru, hoci konečnásplatnosť úveru nastane až 15.5.2027. Rozhodnutie súdu vo výroku I. je preto v tomto štádiu konania
predčasné, a preto aj nesprávne, z ktoré dôvodu odvolací súd rozsudok vo výroku I. zrušil podľa ust.
§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24. februára 2026 o 9.15
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutiabolizverejnenédňa16.februára2026naúradnejtabuliKrajskéhosúduvKošiciachvzmysle

ust. § 219 ods. 1, 3 OSP. Zároveň bol právny zástupca žalobcu upovedomený o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami na základe jeho žiadosti.

22. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 5.513,21 € titulom nesplateného zostatku úveru v zmysle
úverovej zmluvy zo dňa 14.5.2019 potom, čo žalobca úver predčasne zosplatnil ku dňu 15.8.2022.

23. Podstatným z hľadiska rozhodnutia v spore bolo vyriešenie otázky, či úver bol platne predčasne
zosplatnený, a či teda nastala splatnosť celého úveru, ako aj otázky, či poskytnutý úver nie je bezúročný
a bez poplatkov z dôvodov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (14.5.2019). Zodpovedať bolo potrebné aj otázku, či z dôvodov uvedených žalovaným nie je
úverová zmluva neplatná a v nadväznosti na to, či nejde o uplatnenie premlčaného nároku z neplatnej

zmluvy.

24. Súd prvej inštancie sa osobitne otázkou (ne)platnosti úverovej zmluvy z hľadísk namietaných
žalovaným nezaoberal, avšak vzhľadom na skutočnosť, že priznal žalobcovi plnenie z tejto úverovej
zmluvy a posudzoval námietku premlčania vo vzťahu k nároku na plnenie z úverovej zmluvy, je možné

dospieť k záveru, že uzavretú úverovú zmluvu považuje za platnú.

25. Žalovaný v konaní neplatnosť úverovej zmluvy vyvodzoval z tej skutočnosti, že žalobca v zmluve
nastavil čerpanie úveru i splatnosť poplatku za poskytnutie úveru na rovnaký deň. Na účely smernice
2008/48 bola tak zjavne skutočná výška úveru 9.900 €, a nie 10.000 € a zo strany žalobcu tak išlo

buď o priame porušenie právnych predpisov alebo minimálne o obchádzanie právnych predpisov, ak
vychádzal z predpokladu, že skutočná celková výška spotrebiteľského úveru bola 10.000 €. V tomto
kontexte, ako aj z pohľadu rozporu s dobrými mravmi je konanie žalobcu potrebné podľa žalovaného
hodnotiť v kontexte s ustanovením § 39 OZ a zmluvu považovať za neplatnú (č.l. 127 spisu).

26. Vychádzajúc z ust. § 9 ods. 2 písm. e/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2019 (ďalej
len zák. 129/2010 Z.z.), podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj uvedenie celkovej
výšky a konkrétnej meny spotrebiteľského úveru a podmienok upravujúcich jeho čerpanie.

27. Nedostatok tejto náležitosti, t.j. ak celková výška úveru nie je uvedená vôbec alebo je uvedená

nesprávne, však nemá za následok neplatnosť úverovej zmluvy, ale v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ cit.
zák. má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

28. Námietka žalovaného, že úverová zmluva je neplatná a v nadväznosti na to, že nárok uplatnený
žalobou je premlčaný (ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy), sú preto

nedôvodné a v ďalšom konaní po zrušení veci je potrebné aj naďalej považovať žalobou uplatnený nárok
za nárok na plnenie z platnej úverovej zmluvy, pokiaľ po zrušení rozsudku nedôjde k zmene skutkového
stavu.

29. Za správny považuje odvolací súd záver súdu, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný

a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z., keďže zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. e/ a h/ cit. zák. vzhľadom na to, že v zmluve
bola nesprávne uvedená celková výška spotrebiteľského úveru a nesprávne bola uvedená ročná
percentuálna miera nákladov.

30. Ohľadne tohto záveru sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku v tejto
časti a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalovanému reálne bol poskytnutý úver 9.900
€, keďže poplatok za úver, splatný v deň poskytnutia úveru, predstavujúci náklad spojený s úverom, nie
je možné zahrnúť do celkovej výšky úveru.31. Vychádzajúc z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/2014 zo dňa 21.4.2016 celková výška
úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo

vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom
a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.

32. Podstatným teda je, aká celková suma bola daná spotrebiteľovi k dispozícii na určený účel, pričom
v prejednávanom spore, aj keď žalovanému bola poukázaná suma 10.000 €, z tejto bol bezprostredne

inkasovaný poplatok za úver a suma tohto poplatku (100 €) mu teda nebola daná k dispozícii na účel,
na ktorý úver zobral. Z tohto hľadiska nie je podstatným, či poplatok sa zúčtuje pred poukázaním sumy
úveru alebo až následne po poukázaní úveru. Výklad realizovaný žalobcom (že žalovanému bolo reálne
poskytnutých 10.000 €, pretože až s odstupom niekoľkých dní došlo k zinkasovaniu poplatku za úver),
je obchádzaním záverov vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora EU.

33. Poplatok za úver predstavuje náklad spotrebiteľa spojený s úverom, a preto je vylúčené, aby bol
zahrnutý v údaji o celkovej výške spotrebiteľského úveru.

34. Aj keď teda žalobca reálne vyplatil žalovanému celú dohodnutú výšku 10.000 €, zároveň v ten istý
deň dojednal aj splatnosť poplatku za úver, čím nepochybne dal žalovanému k dispozícii sumu úveru

iba vo výške 9.900 € tak, ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie.

35. Uvedený záver je v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Cdo/287/2021 z 30.
júna 2022, uverejneným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 4/2022 pod č.
49. V zmysle právnej vety tohto rozhodnutia celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm.

l/ zák. č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne
poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí
zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru.

36. Argumentácia žalobcu, že poplatok za poskytnutie úveru nebol zrazený z istiny hneď pri uzavretí

zmluvy, ale až následne o niekoľko dní, nemôže viesť v prejednávanom spore k inému záveru, než je
uvedený v citovanom rozhodnutí NS SR najmä vzhľadom na skutočnosť, že splatnosť poplatku za úver
bola dojednaná na ten istý deň, ako bol žalobcovi poskytnutý úver, a teda z takto dojednanej zmluvy
a spôsobu zaplatenia poplatku za úver je zrejmé, že žalovanému reálne bol daný k dispozícii úver iba
vo výške 9.900 €.

37. Vzhľadom na nesprávne uvedený údaj o výške úveru je následne nesprávne uvedený aj údaj o výške
RPMN, pretože v prípade nesprávne uvedenej výšky spotrebiteľského úveru, do ktorého je zahrnutý aj
poplatok za úver, dochádza k podhodnoteniu RPMN.

38. Nesprávne uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru a RPMN má tie isté následky, ako keby
zmluva o úvere tieto náležitosti neobsahovala, v dôsledku čoho súd dospel k správnemu záveru, že
poskytnutý úver je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov
a žalovaný je povinný titulom úverovej zmluvy vrátiť žalobcovi iba istinu úveru v celkovej výške 9.900 €
bez zmluvných úrokov a poplatkov dohodnutých v zmluve.

39. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti nárokov prevyšujúcich istinu úveru, je jeho
rozhodnutie vecne správne, a preto odvolací súd rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil.

40. Aj keď súd prvej inštancie správne ustálil výšku úveru sumou 9.900 €, vzhľadom na jeho nesprávny
právny záver o platnom predčasnom zosplatnení úveru je predčasný, a preto aj nesprávny jeho záver
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi celý zvyšok istiny úveru vo výške 3.397,28 €, hoci konečná
splatnosť úveru je dojednaná až na deň 15.5.2027.

41. Postup súdu, pokiaľ všetky realizované platby žalovaným zarátal na úhradu istiny, je síce správny,
avšak v dôsledku neplatného zosplatnenia úveru sa nemohla stať splatnou ani celá istina úveru.42. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že výzvou pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ zo dňa
18.7.2022 bol žalovaný upozornený, že ku dňu 18.7.2022 je pohľadávka banky zo zmluvy o úvere viac
ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 603,64 €, pozostáva z omeškanej splátky vo výške 540,64

€, poplatkov vo výške 27 € a poistného vo výške 36 €. Z úverovej zmluvy vzal tiež za nesporné, že
výška mesačnej splátky bola dohodnutá sumou 143 €. V konaní nebolo sporným, že vyššie uvedená
výzvanešpecifikovalakonkrétnumesačnúsplátku,sktoroubolžalovanývomeškaníviacakotrimesiace
a ktorá umožnila jednorazovo a predčasne zosplatniť dlh.

43. Záver súdu, že špecifikácia omeškanej splátky nie je podstatnou náležitosťou výzvy podľa § 53
ods. 9 OZ a nespôsobuje neplatnosť takejto výzvy pre rozpor so zákonom, je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou.

44.VrozhodnutíNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo/197/2022zodňa26.6.2024bolavyriešenáajotázka,
či vo výzve veriteľa dlžníkovi pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ je veriteľ povinný uvádzať

aj konkrétnu splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní, a to tak, že pre platný úkon zosplatnenia je zo
strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva - odkaz na § 53 ods. 9 OZ) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Najvyšší súd uviedol, že identifikácia splátky
je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti

dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

45. S vyššie uvedeným záverom sa stotožnil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/15/2023
zo dňa 25.9.2024, keď uviedol, že neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu
na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, malo za následok
neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť

zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej
pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách,
v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne
v spore.

46. Vyššie uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 13. februára 2025 sp.zn.
6Cdo/152/2022,ktoréjeuverejnenévZbierkestanovísknajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSR3/2025
pod č. 34 a ktorého právna veta znie, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie
je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok.
Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto dostatočne neurčitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa

§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

47.Vyššieuvedenérozhodnutiapredstavujúustálenúsúdnuprax,odktorejnemaldôvododvolacísúdsa
odkloniť a povinnosťou súdu prvej inštancie bude sa v ďalšom konaní riadiť vyššie vysloveným právnym
záverom, v zmysle ktorého absencia špecifikácie omeškanej splátky vo výzve pred zosplatnením má

za následok neplatnosť takejto výzvy, čo spôsobuje nesplnenie podmienok pre predčasné zosplatnenie
dlhu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka.

48. Za situácie, že žalobca si uplatnil žalobou svoj nárok argumentujúc predčasným zosplatnením úveru,
ktoré však je neplatné, bude povinnosťou súdu v ďalšom konaní posúdiť, či takejto žalobe je možné,

hoci len čiastočne vyhovieť (v časti už splatných splátok), a to aj s poukazom na právny názor vyslovený
Najvyšším súdom SR v jeho rozhodnutí sp.zn. 4Cdo/85/2021 v spojení s rozhodnutím ÚS SR sp. zn.
I. ÚS 528/2024.

49. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a v

súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd opätovne rozhodne o náhrade trov celého konania,
vrátane trov tohto odvolacieho konania.50. O odmietnutí odvolania žalobcu proti vyhovujúcemu výroku I. bolo rozhodnuté podľa ustanovenia §
386 písm. b/ CSP. Výrokom I. bolo žalobe žalobcu vyhovené, teda rozhodnuté v jeho prospech, a preto
nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania (§ 359 CSP).

51. Vyhovujúci výrok I. bol však (napriek odmietnutiu odvolania žalobcu proti tomuto výroku rozsudku)
predmetom odvolacieho prieskumu na základe odvolania podaného žalovaným ako oprávnenou
osobou, keďže výrokom I. bolo rozhodnuté v jeho neprospech.

52.Vzhľadomnaskutočnosť,žezosplatnenieúverujeneplatné,považujeajodvolacísúdzanadbytočné
zaoberať sa otázkou splnenia povinnosti žalobcu konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zák.
129/2010 Z.z., ktorej porušenie by malo za následok, že nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, keďže otázka neplatnosti jednorazového zosplatnenia
bola vyriešená iným spôsobom.

53. Pokiaľ však v ďalšom konaní splnenie vyššie uvedenej povinnosti veriteľa môže mať vplyv na
rozhodnutie v spore, bude povinnosťou súdu zaoberať sa aj s touto otázkou.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).