Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123210873
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123210873.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.,
A. X, 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. F., A. G. H. XX, 3/ I. J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom K. L.,
E. XXXX, K. G., všetci zast. JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, so sídlom Košice, Žriedlová 3,
proti žalovanej A. M., nar. XX.X.XXXX, B. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., so
sídlom Košice, Žižkova 19, o zaplatenie 2.650 € s prísl., o odvolaní žalobcov a žalovanej proti rozsudku
Mestského súdu Košice č. k. 42C/13/2023-176 zo dňa 13. novembra 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zaväzujúcich výrokoch I., II., III.

P o t v r d z u j e V. výrok rozsudku v časti, v ktorej bol zamietnutý nárok žalobcov na zaplatenie
dvojnásobku výšky bezdôvodného obohatenia určenej znaleckým posudkom, v prevyšujúcej zamietavej
časti ohľadne premlčania nároku za obdobie 21.6.2021 do 22.12.2021 tento výrok z r u š u j e a v rozsahu
zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Z r u š u j e IV. výrok rozsudku, ktorým bola žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni 1/ náklady spojené

s uplatnením pohľadávky vo výške 450 €, ako aj výrok o trovách konania (VI.) a v rozsahu zrušenia vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

O d m i e t a odvolanie žalobcov voči zaväzujúcim výrokom I., II., III.

o d ô v o d n e n i e :

1.MestskýsúdKošice(ďalejlen,,súdprvejinštancie“alebo,,súd“)rozsudkomuložilžalovanejpovinnosť
zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 517,75 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 517,75 €
od 21.6.2023 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 207,10 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

207,10 € od 21.6.2023 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.), uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 103,55 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 103,55 € od 21.6.2023 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok
III.), uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
450 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
(výrok V.) a žalovanej voči žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,70 %, ktoré sú
žalobcovia povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne (výrok V.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovanej zaplatenia 2.650 € s prísl.,
konkrétne žiadali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 1.375 € spolu s 9 % ročným
úrokom z omeškania odo dňa 21.6.2023 do zaplatenia, žalobkyni 2/ sumu 550 € spolu s 9 % ročnýmúrokom z omeškania odo dňa 21.6.2023 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 275 € spolu s 9 % ročným
úrokom z omeškania odo dňa 21.6.2023 do zaplatenia. Ďalej žiadali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcom zaplatiť sumu 450 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 21.6.2023 do

zaplatenia. Podanie žaloby odôvodnili tým, že sú vlastníkmi pozemku, parcela registra „E“, parc. č.
201/102, druh pozemku - orná pôda o výmere 242 m2, ktorý je vedený katastrálnym odborom Okresného
úradu Košice - okolie v kat. ú. B., obec B., N. B. - N. na LV č. XXX. Listom z 22.12.2021 vyzvala
žalovaná žalobcov na odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti za sumu 4 € za m2. Žalobcovia sa na
základe tohto listu dozvedeli, že na ich majetku stojí nelegálna stavba, rodinný dom so súpisným číslom

XXX v obci Kechnec. Vyššie uvedený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovia vyčíslili
ako dvojnásobok sumy obvyklého nájmu uvedeného znalcom Ing. Martinom Hromjákom v znaleckom
posudku č. 49/2023 z 19.5.2023, a to vzhľadom na úmyselné konanie žalovanej. Podľa posudku dom -
stavbavobciKechnec(nezapísanýnaLV)označenýsúpisnýmčíslomXXX,ktorýjemajetkomžalovanej,
leží sčasti na spornom pozemku, ktorý je majetkom žalobcov z celkovej plochy pozemku (242 m2), leží
dom na 202 m2 tohto pozemku.

3. Žalovaná poprela nárok žalobcov a žiadala žalobu zamietnuť. Podľa nej náklady spojené s uplatnením
pohľadávky, t.j. náklady za znalecký posudok vo výške 450 € sú neprimerane vysoké, s týmto
príslušenstvom žalobcovia žiadajú priznať ďalšie príslušenstvo, preto je samotný petit žaloby v rozpore
so zákonom. Bez právneho dôvodu je podľa žalovanej navýšenie sumy určenej znaleckým posudkom

na dvojnásobok pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.

4. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 123, § 121 ods. 3, § 451 ods.
1, 2, § 458 ods. 1, § 3 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Uzavrel, že
medzi stranami bolo sporné, či si žalobcovia uplatňovali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,

alebo nárok titulom nájmu. Z dôvodu neexistencie nájomnej zmluvy preto ustálil, že žalobcami uplatnený
nárok je potrebné posudzovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za spornú mal i výšku
bezdôvodného obohatenia a rozsah užívania predmetu sporu.

5. Súd sa prioritne zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou. Žalovaná nevedela

špecifikovať odkedy je nárok premlčaný, uviedla, že to môže byť i rok 2015 a navrhla vykonať
dokazovanie výsluchom žalobcov, ohľadom zistenia kedy sa žalobcovia dozvedeli, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a osobe, ktorá sa na ich úkor obohatila. Súd nepovažoval výsluch žalobcov
k tejto otázke za potrebný, keďže rok 2015 predchádza žalované obdobie. Zo žaloby jasne vyplýva, že
žalobcovia sa dozvedeli, že na ich pozemku stojí stavba, teda dochádza k bezdôvodnému obohateniu

na ich úkor, listom z 22.12.2021. Skutočnosť, kto sa na úkor žalobcov obohatil je zistiteľná z
verejných registrov. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania, preto považoval za dôvodný
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie až od 23.12.2021 do 21.6.2023. Súd nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 21.6.2021 do 22.12.2021 považoval za premlčaný a
nedôvodne uplatnený.

6. Žalovaná namietala závery znaleckého posudku tvrdiac, že žalobcovia nie sú aktívne vecne
legitimovaní. Súd ustálil, že sporný pozemok nie je v nájme tretieho subjektu, preto súd argumentáciu
žalovanej považoval za nedôvodnú.

7.Súdmalzapreukázané,žežalovanázvýmeryspornéhopozemku242m2užíva202m2,tietotvrdenia
vyplývajú z predloženého znaleckého posudku a prílohy (technickej správy spoločnosti GEOTEREN
s.r.o.), preto rozsah užívanie spornej nehnuteľnosti žalovanou vo výmere 202 m2 súd považoval za
preukázaný. Súd doplnil, že žalovaná nenavrhovala nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania za
účelom ustálenia rozsahu užívania spornej nehnuteľnosti žalovanou.

8. Súd vysporiadajúc sa s námietkou žalovanej týkajúcu sa výšky uplatneného bezdôvodného
obohatenia uviedol, že nie je dôvodný nárok žalobcov vo výške dvojnásobku ročného nájomného
určeného v znaleckom posudku, ale iba vo výške uvedenej v znaleckom posudku (t.j. vo výške 547,82
€ ročne za užívanie pozemku vo výmere 202 m2 za nepremlčané obdobie). Súd jednak nevzhliadol

dôvody hodné osobitného zreteľa tvrdené žalobcami, ale najmä svoj názor založil na ustálenej a zrejmej
judikatúre, ktorá považuje za dôvodný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške, ktorá
je zhodná s výškou nájmu porovnateľného pozemku za porovnateľné obdobie. Z uvedeného dôvodu,súd nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v prevyšujúcej časti dvojnásobku nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, zamietol ako nedôvodný.

9. Žalovaná navrhla vykonanie znaleckého dokazovania (kontrolného znaleckého posudku) z dôvodu,
že žalobcovia predali obdobnú nehnuteľnosť v priebehu tohto roka za 12 €/m2, teda za menej
peňazí ako požadujú zaplatiť v tomto spore. Žalobcovia poukazovali na to, že pozemky, ku ktorým
uzatvorili kúpnu zmluvu sa nenachádzajú v zastavanom území obce, preto nejde o porovnateľný
pozemok, ide o ornú pôdu. Súd je názoru, že žalovaná svojou argumentáciou dôvodov pre nariadenie

kontrolného znaleckého dokazovania nespochybnila a nepoprela vecnú správnosť znaleckého posudku
predloženého žalobcami, preto súd návrh na vykonanie dokazovania kontrolným znaleckým posudok
zamietol.

10. Rovnako súd nepovažoval za odôvodnený návrh na vykonanie dokazovania výsluchom strán sporu
a tento zamietol, jednak preto, že nebolo tvrdené, k akým tvrdeným skutočnostiam, ktoré v konaní

vyšli najavo a ich nemožno preukázať inak, je výsluch potrebný a tiež preto, že na vyriešenie spornosti
medzi stranami boli potrebné odborné znalosti, teda súd vychádzal zo záverov odborného znaleckého
posudku a nepovažoval za účelné, hospodárne vykonať výsluch strán sporu, resp. odročiť za týmto
účelom pojednávanie.

11. Žalovaná v rámci obrany navrhla, aby súd pripustil ako prostriedok obrany kompenzačnú námietku,
spočívajúcu v tom, že má výsluchom strán sporu zistiť, či žalobcovia platili za predmetný pozemok
daň, prípadne z výpovede žalovanej by sa zistilo, či daň z nehnuteľnosť platila ona a v akej výške,
za aké obdobie. Súd uvedený návrh považoval za nekonkrétny, keďže nebolo zrejmé, v akej sume
je uplatnená námietka a či vôbec. Súd nepripustil návrh na vykonanie dokazovania výsluchom strán

k nekonkrétnej kompenzačnej námietke, preto na ňu ani neprihliadal (nebola odstránená vadnosť
návrhu). Pre rozhodnutie v spore nebolo potrebné výsluch strany vykonať, súd nevidel súvis uvádzaných
skutočností k vzťahu medzi stranami sporu, pretože plnenie daňových povinností je vzťahom daňovníka
a obce.

12.Ďalejbolaspornádôvodnosťnákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške450€,akoiúrok
z omeškania z príslušenstva. Súd uviedol, že z podanej žaloby, predžalobnej komunikácie a vyjadrení
žalobcov, ako i vyfakturovanej odmeny, je zrejmé, že suma 450 € tvorí príslušenstvo pohľadávky, ide o
náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Uplatňovanie príslušenstva z príslušenstva je neprípustné,
preto súd žalobu zamietol v časti úroku z omeškania z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

Výšku odmeny za vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 450 € súd považoval za preukázanú
vystavenou faktúrou, ako aj uhradenú žalobkyňou v 1. rade.

13. Pokiaľ ide o argumentáciu, že znalecký posudok bol vyhotovený nielen na spornú parcelu, ale
aj na parcelu 201/202 vo výmere 15 m2, súd uviedol, že obe parcely (sporná parcela 201/102 a i

parcela 201/202) sú parcely registra E, ktoré bolo potrebné presne identifikovať, obe sa nachádzajú v
zastavanom území obce. Súd sa stotožnil s tým, že žalobcovia potrebovali zistiť, na akých parcelách
je nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej postavená a aké nehnuteľnosti sú žalovanou užívané, teda
vo vzťahu k akým nehnuteľnostiam sa žalovaná na ich úkor obohacuje, preto tieto náklady boli v
celosti vynaložené na účelné bránenie ich práv. Keďže súd považoval náklady spojené s uplatnením

pohľadávky v celosti za dôvodné vynaložené, žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni 1/ sumu 450 €
a v prevyšujúcej časti vo vzťahu k ostatným žalobcom, ako aj vo vzťahu k úrokom z omeškania z
príslušenstva, žalobu zamietol.

14. Súd žalobe vyhovel v časti týkajúcej sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od 23.12.2021

do 21.6.2023, nasledujúcim výpočtom: ročný nájom je 547,82 €, teda 1,52 € denne (547,82 €: 365 dní),
za nepremlčané obdobie 524 dní (8 za rok 2021 + 365 za rok 2022 + 172 dní za rok 2023) ide o sumu
828,40 € (1,52 € x 545 dní), teda súd priznal žalobkyni 1/ sumu 517,75 € (5/8 z 828,40 €), žalobkyni
2/ sumu 207,10 € (1/4 z 828,40 €), žalobcovi 3/ sumu 103,55 € (1/8 z 828,40 €) a v prevyšujúcej časti
súd žalobu zamietol.

15. Keďže mal súd preukázané, že žalovaná nesplnila svoj dlh riadne a včas, čím sa dostala do
omeškania, priznal žalobcom nárok na zaplatenie úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky v
percentuálnej výške 9,00 % ročne do zaplatenia, zodpovedajúcej v súlade s nar. vlády SR č. 87/1995Zb. v znení účinnom od 1.2.2013 základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky k prvému dňu
omeškania zvýšenej o 5 percentuálnych bodov (4 + 5), od 21.6.2023 (od toho času si žalobcovia uplatnili
úrok z omeškania) do zaplatenia.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. l v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalovanej voči žalobcom súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,70 %, ktoré
sú žalobcovia povinní nahradiť žalovanej spoločne a nerozdielne. Žalobcovia v žalobe požadovali
zaplatenie istiny 2.200 €, súd im priznal spolu istinu 828,40 €, teda žalobcovia boli vo väčšej časti v

konaní neúspešní (úspech žalobcov bol 37,65 % a úspech žalovanej 62,35 %). Súd v spore nevzhliadol
dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Proti výrokom I., II., III., V., VI. rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a h/ CSP. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
na ďalšie konanie. Žalobcovia poukázali na to, že podanou žalobou sa domáhali vydania bezdôvodného

obohatenia 2 roky spätne od podania žaloby, a to z dôvodu, aby sa vyhli úspešne vznesenej námietke
premlčania žalovanou, z tohto dôvodu súd podľa žalobcov nesprávne posúdil otázku premlčania nároku.
Žalobcovia včas v subjektívnej dvojročnej lehote uplatnili žalovaný nárok na súde (t.j. 21.6.2023), keďže
sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 21.6.2021 až 21.6.2023. Žalovaná
užívala majetok žalobcov dávno pred dňom 21.6.2021 a teda sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje už

od roku 2003 -2004, čo bolo v konaní preukázané. Pokiaľ by si súd vyžiadal kompletnú dokumentáciu –
stavebné konanie č.j. 1032/2003, tak ako to žalobcovia navrhovali, mal by k dispozícii aj presný dátum
kolaudácie stavby. Žalobcovia sú toho názoru, že súd nevykonal v konaní navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to vypočutie žalovanej, vyžiadanie kompletnej dokumentácie
– stavebného konania č.k. 1032/2003 od Obce Kechnec, pripustenie projektovej dokumentácie I. H.,

ktorú si žalovaná nechala vypracovať pre účely tohto stavebného konania, pripojenie spisu dedičského
konania 40 D 106/03 D not 30/03. Tieto dôkazy mali preukázať to, že stavbu, ktorú zdedila v roku
2003 žalovaná, bola tzv. „sedliackym domom“, kompletne prerobila. Z tohto dôvodu žalobcovia žiadali
dvojnásobok obvyklého nájmu stanoveného ročne znalcom Ing. Hromjakom v znaleckom posudku
argumentujúc tým, že žalovaná vedome a úmyselne v rozpore s udeleným stavebným povolením

prerobila kompletne starý dom na úplne novú – inú stavbu a takto im zabrala ich majetok. S týmto sa
však prvostupňový súd v konaní nevysporiadal.

18. Proti výrokom I., II., III., IV., VI. rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutievčastinapadnutejodvolanímsúduprvejinštanciezmenil,žalobužalobcovzamietolapriznal
žalovanej voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alternatívne aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie. Podľa žalovanej je rozhodnutie súdu predčasné
a nepreskúmateľné a to z dôvodu, že súd nevykonal navrhované dokazovanie. Súd predovšetkým
nevykonal navrhnuté výsluchy strán, ako aj kontrolné znalecké dokazovanie. Žalovaná poukazovala

na to, že žalobcovia tesne pred pojednávaním predali obdobný pozemok za násobne nižšiu sumu,
preto je zrejmé, že hodnota uvedená v súkromnom znaleckom posudku je nadhodnotená a z tohto
dôvodu žalovaná navrhovala kontrolné dokazovanie. Žalovaná považovala rozsudok vo výroku IV.
za nedôvodný a v rozpore s tým, čoho sa žalobcovia podanou žalobou domáhali. Žalovaná sa v
priebehu celého konania bránila tým, že žalobcovia si uplatňujú ako istinu sumu vo výške 450 € a

z tejto sumy si ešte uplatňujú úroky z omeškania, tak to ustálil i súd, pretože toto konanie označil
ako konanie o zaplatenie 2.650 € s príslušenstvom, ak by to tak nebolo, posúdil by toto konanie
ako konanie o zaplatenie 2.200 € s príslušenstvom. Žalovaná rovnako namietala výšku nákladov za
vyhotovenie znaleckého posudku, pretože táto cena je neprimerane vysoká a zároveň znalecký posudok
sa týka aj inej nehnuteľnosti, ktorá nebola predmetom konania. Žalovaná napadla i výrok o trovách

konania, pretože súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa domáhali zaplatenia 2.650 € s
príslušenstvom, avšak v odôvodnení trov náhrady trov konania súd uviedol, že žalobcovia sa domáhali
zaplatenia istiny vo výške 2.200 €. Podľa názoru žalovanej bol jej procesný úspech vyšší ako 62,35 %.

19. V odvolacej replike voči odvolaniu žalobcov žalovaná uviedla, že odvolanie žalobcov nespĺňa

náležitosti v súlade s § 363 CSP (žalobcovia presne nešpecifikovali odvolacie dôvody, zároveň nie je
zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú), zároveň odvolanie žalobcov nie je prípustné voči výrokom I., II.,
III., z daných dôvodov žalovaná navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 386 písm. c/ a d/ CSP odvolaniežalobcov odmietol, alternatívne ako nedôvodné zamietol, a priznal žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

20. V odvolacej replike voči odvolaniu žalovanej žalobcovia uviedli, že znalecký posudok č.49/2023 z
19.5.2023 bolo potrebné vypracovať z dôvodu, aby sa presne určil podiel pozemku, na ktorom stojí
stavba žalovanej. Tento znalecký posudok má všetky náležitosti v zmysle CSP. Žalovanej nič nebránilo
nechať si vypracovať vlastný znalecký posudok a mala na to aj dostatok času, preto v tomto smere
súd neporušil práva žalovanej. To, že žalobcovia predali iný pozemok obci za akúkoľvek cenu, nemá

nič spoločné s týmto konaním, ani so znaleckým posudkom, ktorý je predmetom toho sporu. Žalovaná
namietala, že súd nemal priznať žalobcom sumu 450 €, ktorú zaplatili za znalecký posudok a že súd
„rozhodol nad návrh“. Súd nepriznal žalobcom viac ako žiadali, navyše tým, že im nepriznal úrok z
omeškania zo sumy 450 € im tak priznal menej.

21. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov a žalovanej ako podané
včas, oprávnenými osobami (okrem rozsahu odvolania žalobcov voči zaväzujúcim výrokom I., II., III.),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích

dôvodov žalobcami (§ 365 ods. 1 písm. e/ a h/ CSP) a žalovanou (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/
CSP) a dospel k záveru, že odvolania žalobcov a žalovanej sú čiastočne dôvodné.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10.4.2025 o 10.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 210/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli

zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade § 219 ods. 3 CSP.

24. Žalobcovia uplatnili odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. e/ a h/ CSP a žalovaná uplatnila
odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza
tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú
požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany
sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany
sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom

dôvode musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného
postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,

že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná
povinnosť súdu a pod.).

27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie

rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových

zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.28. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný vtedy, ak strana oprávnene uplatní nové
dôkazné prostriedky za splnenia podmienok upravených § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní), z
ktorých vyplynie skutkový stav, ktorý je v zrejmom rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriaci základ
napadnutého rozhodnutia, teda je zrejmé, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý ako základ
rozhodnutia neobstojí. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

30. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

31. Žalobcovia v podstatnom namietali súdom nesprávne posúdenie premlčania bezdôvodného
obohatenia, nepriznanie bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku obvyklého nájmu určeným

znaleckým posudkom a s tým spojeným nevykonaným dokazovaním. Žalovaná v podstatnom namietala,
že súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, ďalej že súd nesprávne ustálil, čo z uplatneného nároku
žalobcov je istinou a čo príslušenstvom a že odmena za vyhotovenie znaleckého posudku je
neprimeraná, keďže posudok sa týka aj nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom tohto konania.

32. Odvolací súd po preskúmaní podaných odvolaní zistil, že v danom prípade došlo k naplneniu tohto
odvolacieho dôvodu, ktorý sa uplatní vtedy, ak je na strane súdu taký závažný nesprávny procesný
postup, ktorým sa strane znemožní realizácia procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. V posudzovanom prípade
odvolací súd zistil naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP spočívajúcom v

nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, resp. v jeho nepreskúmateľnosti.

33. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

34. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane

druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby
závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.35. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami

strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen
pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku,

t. j. musí byť preskúmateľné.

36. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľné rozhodnutie ide vtedy, ak rozhodnutie dôvody
neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vysporiada
so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom. Súd sa teda musí vysporiadať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.

37. Súd nedostatočne odôvodnil premlčanie uplatneného nároku za obdobie od 21.6.2021 do
22.12.2021 a s tým spojené posúdenie počiatku plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Súd
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaná nevedela špecifikovať odkedy je nárok premlčaný,

uviedla, že to môže byť i rok 2015 a navrhla vykonať dokazovanie výsluchom žalobcov, ohľadom zistenia
kedy sa žalobcovia dozvedeli, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a osobe, ktorá sa na ich úkor
obohatila. Ďalej uviedol, že zo žaloby jasne vyplýva, že žalobcovia sa dozvedeli, že na ich pozemku stojí
stavba, teda dochádza k bezdôvodnému obohateniu na ich úkor, listom z 22.12.2021. Nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 21.6.2021 do 22.12.2021 považoval súd za premlčaný. Podľa

§ 107 ods. 1 OZ, začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby musí byť ustálený momentom, kedy
sa oprávnený skutočne dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd posúdil predpoklady uvedené v § 107 ods.
1 OZ a z akého dôvodu súd ustálil, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
21.6.2021 do 22.12.2021 je premlčaný. Záver súdu o premlčanom nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia za obdobie od 21.6.2021 do 22.12.2021 je predčasný a nepreskúmateľný, preto odvolací
súd v tomto rozsahu zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie tak, ako to viedol vo výroku II. tohto
uznesenia v zmysle § 389 ods. 1 pi´sm. b/ a c/ CSP.

38. Odvolací súd sa ďalej nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že náklady spojené

s uplatnením pohľadávky v sume 450 € sú opodstatnené v celej výške. Žalobcovia žiadali znaleckým
posudkom stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľností a nájmu v katastrálnom území B., obec B., N. B.
– N., a to nehnuteľnosti evidovanej na LV XXX v registri KN E parc. č. 201/102 – orná pôda s výmerou
242 m2 a parc. č. 201/202 – orná pôda s výmerou 15 m2. Žalobcovia nežiadali vyhotoviť znalecký
posudok za účelom zistenia, na akých parcelách je nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej postavená

a aké nehnuteľnosti sú žalovanou užívané, teda vo vzťahu k akým nehnuteľnostiam sa žalovaná na
ich úkor obohacuje, pretože zo žaloby jasné vyplýva, že žalobcovia majú vedomosť, že nehnuteľnosť
žalovanej sa nachádza na parc. č. č. 201/102. Vyššie uvedené súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení
nezohľadnil a preto je predčasný a nepreskúmateľný jeho záver o opodstatnených nákladoch spojených
s uplatnením pohľadávky v sume 450 €, z tohto dôvodu odvolací súd v tomto rozsahu zrušil rozsudok

a vec vrátil súdu prvej inštancie tak, ako to viedol vo výroku III. tohto uznesenia v zmysle § 389 ods.
1 pi´sm. b/ a c/ CSP.

39. Žalobcovia sa nestotožnili so záverom súdu prvej inštancie o nepriznaní im bezdôvodného
obohatenia vo výške dvojnásobku obvyklého nájmu určeným znaleckým posudkom. Odvolací súd k tejto

námietke uvádza nasledovné:

40. Pokiaľ nie je daný právny dôvod na bezodplatné užívanie pozemku (napr. zmluva), potom platí, že
povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie zodpovedá povinnosť vlastníka stavby poskytnúť
mu za užívanie náhradu. V prípade, že vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez poskytnutia náhrady,

obohacuje sa na úkor vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), pretože sa nezmenšuje
jeho majetok, ku ktorému by za riadneho plnenia uvedenej povinnosti nepochybne došlo. Ak ide o
stavbu, ktorá je spojená so zemou pevnými základmi, teda o nehnuteľnosť, na vznik bezdôvodného
obohatenia stačí už to, že sa stavba na pozemku nachádza. V takomto prípade je totiž zastavanýpozemok užívaný (jeho úžitková hodnota sa konzumuje) tým, že je na ňom stavba postavená a je pritom
právne irelevantné, akým spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda či ju užíva
osobne alebo ju prenajal inému, či mu jej užívanie prináša zisk, prípadne komu prináša zisk (rozhodnutie

NS SR sp. zn. 1Cdo/91/2010).

41. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby
bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je
podstatné ani to, či príp. komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho

dôvodu a bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku, a nie napr. jej
nájomca. Je potrebné si uvedomiť, že pod „užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade
chápať jeho zastavanie cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby) (rozhodnutie NS SR sp. zn.
8Cdo/186/2018).

42. Výška bezdôvodného obohatenia bola už zadefinovaná v ustálenej rozhodovacej praxi tak, že v

prípade užívania veci bez právneho dôvodu je bezdôvodným obohatením peňažná čiastka, ktorú by
obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci (sp. zn.
3Cdo/252/2007, porovnaj aj sp. zn. 3Cdo/298/2006).

43. V rozsudku zo dňa 30. júna 2009 sp. zn. 4Cdo/104/2008 dovolací súd konštatoval, že plnením bez

právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu
vec. Pretože taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej
veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým vyjadrením
prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam
vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by

nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy.

44. Aj v uznesení z 13. novembra 2009 sp. zn. 5Cdo/8/2009 najvyšší súd uviedol vo vzťahu k tomu,
že pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bol po určitý čas užívaný žalovanou bez akéhokoľvek
právneho titulu a bez toho, že by jej za to bola platená náhrada, že o plnenie bez právneho dôvodu ide

tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu. Užívateľ cudzej veci bez
právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého, ak nie
je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v
danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob
užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah

a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej
hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej
nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným tržným.

45. Súd prvej inštancie správne prihliadol na námietku žalovanej vo vzťahu k výške bezdôvodného

obohatenia v tom zmysle, že nepovažoval za dôvodný nárok vo výške dvojnásobku ročného nájomného
určeného v znaleckom posudku, ale iba vo výške uvedenej v znaleckom posudku. Zo znaleckého
posudku vyplýva, že výška obvyklého nájmu nehnuteľnosti v k. ú. B., parc. č. 201/102 (202 m2) je
550 € za rok. Ako to vyplýva z vyššie uvedených rozhodnutí, je táto odvolacia námietka žalobcov
nedôvodná. Na základe uvedeného odvolací súd výrokom II. v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil

žalobcami namietaný výrok V. rozsudku prvej inštancie v časti, v ktorej bol zamietnutý nárok žalobcov
na zaplatenie dvojnásobku výšky bezdôvodného obohatenia určenej znaleckým posudkom, poukazujúc
na dostačujúce dôvody súdu prvej inštancie.

46. Nedôvodná je i odvolacia námietka žalovanej, ktorá namietala správnosť výšky nájmu v znaleckom

posudku, pretože žalobcovia predali iný pozemok v tej istej obci za nižšiu cenu. Odvolací súd dodáva,
že táto námietka žalovanej je irelevantná, nemôže spochybniť správnosť vyhotoveného znaleckého
posudku žalobcov č. 49/2023 týkajúci sa určenia ročného nájmu nehnuteľnosti v k. ú. B., parc. č. 201/102
(202 m2), pretože tento znalecký posudok je zároveň opatrený znaleckou doložkou. Správne súd
ustálil, že žalovaná svojou argumentáciou dôvodov pre nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania

nespochybnila a nepoprela vecnú správnosť znaleckého posudku predloženého žalobcami. Žalovanou
namietané výroky I., II., a III. rozsudku sú vecne správne, preto ich odvolací súd potvrdil v zmysle §
387 ods. 1 CSP.47. Zároveň i žalobcovia napadli odvolaním správnosť výrokov I., II. a III. rozsudku, lenže tie sú im na
prospech. Vychádzajúc z § 359 CSP preto odvolací súd odvolanie žalobcov voči týmto napadnutým
výrokom odmietol v súlade s § 386 písm. b/ CSP.

48. Žiadna zo strán konania nenamietala zamietnutie žaloby čo do zaplatenia nákladov na uplatnenie
pohľadávky 450 € s prísl. vo vzťahu k žalobcom 2/, 3/.
49. Vzhľadom k tomu, zˇe výrok o trovách konania pred sudom prvej inštancie je súvisiacim výrokom
(§ 379 pi´sm. a/ CSP), odvolací´ súd súčasne so zrušením rozsudku v rozsahu uvedenom vo výrokoch

tohto rozhodnutia zrušil aj výrok o trovách konania.
50. Po vrátení veci súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vec v rozsahu
zrušenia opätovne prejedná a rozhodne. Súd prvej inštancie umožní stranám vyjadriť sa k uzneseniu
odvolacieho súdu, s týmito vyjadreniami sa vysporiada a následne posúdi všetky relevantné skutočnosti
potrebné pre zistenie dôvodnosti uplatneného nároku v zrušenom rozsahu, zabezpečí si pre svoje
závery dostatočný skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv sporových strán, vysporiada sa s listinnými dôkazmi aj ďalšími dôkazmi
vykonanými vo veci procesne predpísaným spôsobom. Umožní stranám uplatniť prípadné ďalšie
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po posúdení podľa relevantného hmotného
práva rozhodnutie následne odôvodní tak, aby sa dôsledne, presvedčivo a logicky vysporiadal so
všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán,

s námietkami uvedenými v odvolaní a zároveň aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti
požadované § 220 ods. 2 CSP. Jeho úlohou bude ustáliť predpoklady uvedené v § 107 ods. 1 OZ
a následne posúdiť, či je námietka premlčania uplatneného nároku za obdobie od 21.6.2021 do
22.12.2021 vznesená žalovanou dôvodná. Zároveň súd prvej inštancie rozhodne o nákladoch spojených
s uplatnením pohľadávky zohľadniac len opodstatnené náklady.

51. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného
konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
52.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).