Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 13, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 60Cb/125/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125405768
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2026:6125405768.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne PHYSIO-TECH s. r. o,

so sídlom Námestie Martina Benku 6302/15, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 56
151 349, zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia
40/93, Poprad 058 01, IČO: 44 250 029, proti žalovanej Red Post, s. r. o., so sídlom Pri starej prachárni
133/16, Bratislava 831 04, IČO: 44 115 504, zastúpenej Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., so sídlom
Zelinárska 4, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 08, IČO: 36 862 746, o zaplatenie 690,02 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 690,02 eura s príslušenstvom a požadovala aj náhradu trov
konania. Tvrdila, že jej na základe potvrdenej objednávky z 31.07.2025 mali byť poskytnuté služby
distribúcie letákov žalovanou podľa vopred dohodnutého distribučného plánu pre Záhorskú Bystricu
a Stupavu v počte 7.410 kusov, distribúcia ktorých sa mala uskutočniť v dňoch 11. až 13.08.2025.

Následne bola vystavená za služby faktúra č. 0483/2025 v sume 416,96 eura, ktorá bola riadne
a včas žalobkyňou uhradená. Z dôvodu rozporu deklarovaných služieb v rozsahu ich poskytnutia
oproti skutočnému stavu, žalobkyňa uplatnila reklamáciu rozsahu dodaných služieb o nedoručení
letákov 14.08.2025. Žalovaná 18.08.2025 čiastočne reklamáciu uznala a vykonala na dvoch adresách
opakované doručenie. V tomto prípade išlo o dve poštové schránky v rodinných domoch, v ktorých býva
štatutárny zástupca žalobkyne, resp. jemu blízke osoby. Dňa 20.08.2025 žalobkyňa uplatnila opakovane
reklamáciu z dôvodu nedodania služieb distribúcie letákov v dohodnutom rozsahu, ktorú žalovaná

odmietla s odôvodnením, že neeviduje plošné zlyhanie v distribúcií. Listom z 28.08.2025 žalobkyňa
vyzvala žalovanú na predloženie GPS záznamov, k čomu sa žalovaná nevyjadrila. Listom z 24.09.2025
žalobkyňa od zmluvy odstúpila a žiadala od žalovanej vrátiť poskytnuté plnenie, vrátane náhrady škody.
Žalovanejbolodoručenéodstúpenieodzmluvy29.09.2025.Žalovanáe-mailomz30.09.2025dodatočne
zaslala fotodokumentáciu, ktorá zobrazuje letáky žalobkyne buď samostatne, alebo v zväzkoch s inými
letákmi. Tieto fotografie nie je možné považovať za preukázanie distribúcie letákov v počte 7.410
kusov. Žalovaná dodala žalobkyni plnenie s vadami, keď plnenie nedodala v rozsahu aspoň 90 %, v

dôsledku čoho porušila zmluvné povinnosti podstatným spôsobom. Uplatnila si voči žalobkyni nárok v
sume 416,96 eura titulom bezdôvodného obohatenia, t. j. plnenie poskytnuté žalobkyňou žalovanej na
úhradu faktúry č. 0483/2025 spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,15% ročne odo dňa 30.09.2025
do zaplatenia. Zároveň si uplatnila nárok v sume 273,06 eura titulom náhrady škody, ktorú žalovanáspôsobila porušením jej zmluvnej povinnosti plniť riadne a včas, a ktorá vznikla žalobkyni za tlač letákov
nedoručených žalovanou, podľa faktúry č. 12250636 spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,15%
ročne odo dňa 30.09.2025 do zaplatenia. Tvrdenia preukazovala výpisom zo sledovania zásielok,

predžalobnou výzvou, elektronickou komunikáciou, faktúrou č. 0483/2025, všeobecnými obchodnými
podmienkami žalovanej.

2. Na základe tvrdení žalobkyne a predložených listinných dôkazov vydal Okresný súd Banská Bystrica
platobný rozkaz sp. zn. 26Up/1367/2025 z 30.10.2025, ktorým návrhu žalobkyne vyhovel v celom

rozsahu

3. Voči vyššie označenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. Nárok žalobkyne neuznala
v celom rozsahu. Podľa žalovanej žalobkyňa dostatočne nepreukázala vznik a existenciu záväzku
žalovanej. Potvrdila, že zo strany žalobkyne došlo k objednávke služieb poskytovaných zo strany
žalovanej, a to na základe písomnej záväznej objednávky z 31.07.2025, č. PO-2025-000440, ktorá

bola podpísaná stranami sporu. Predmetom objednávky bola distribúcia letákov v počte 7.410 kusov,
ktorá sa mala uskutočniť v dňoch 11.-13.08.2025. Zo strany žalovanej došlo k poskytnutiu služieb
v zmysle objednávky riadne, včas a v plnom rozsahu, podľa distribučného plánu, ktorý žalobkyňa
vopred písomne odsúhlasila. Odmietla preto akékoľvek pochybenie na jej strane. Dňa 14.8.2025
žalovaná dostala zo strany žalobkyne e-mail, označený ako „reklamácia“, predmetom ktorej malo byť

preverenie údajného nedostatku pri distribúcii letákov v lokalitách Záhorská Ves a Stupava, konkrétne
aj na adresách Tatranská 80/A a Bratislavská 15, zo strany žalovanej. Žalobkyňa nedodržala v rámci
reklamácie požiadavky určené všeobecnými obchodnými podmienkami žalovanej, ale ani neuviedla
žiadnu relevantnú skutočnosť (nepredložila dôkaz) o tom, že by k akémukoľvek pochybeniu na strane
žalovanej došlo. Napriek tejto skutočnosti žalovaná v rámci profesionality a ústretovosti prejavila snahu

vyriešiť vzniknutú situáciu zmierlivou cestou a vykonala opakované (nie prvotné) doručovanie na
uvedené „reklamované“ oblasti, o čom bola žalobkyňa upovedomená. Reklamácia nebola dôvodná,
pričom e-mail žalovanej z 18.08.2025, v ktorom žalobkyni len oznámila opakované doručovanie,
nemožno považovať za akékoľvek čiastočné uznanie reklamácie. V danom prípade nešlo o formu
dodatočnej distribúcie, tzn. nápravy, ktorú žalovaná vykonáva v prípadoch dôvodnej reklamácie, pretože

v danom prípade nebola dôvodnosť reklamácie zistená. V rámci preverovania reklamovanej oblasti
zo strany žalovanej (adresy Tatranská 80/A, Bratislavská 15), žalovaná vykonala kontrolu daných
vchodov a 18.08.2025 žalobkyni doručila vyjadrenie k reklamácii spolu s fotodokumentáciou, ktorá
dokazuje doručenie letákov do špecifikovaných vchodov. Zároveň žalobkyňa dostala fotografie aj z
vedľajších vchodov, ktoré preukázali distribúciu zo strany žalovanej v zmysle obsahu objednávky.

Následne 20.08.2025 žalovaná obdržala zo strany žalobkyne opätovnú reklamáciu, ktorú odmietla s
odôvodnením, že neeviduje plošné zlyhanie v distribúcií. Upriamila pozornosť na to, že žalobkyňa
nepostupovala v súlade s jej všeobecnými obchodnými podmienkami a reklamáciu doručila k rukám
žalovanej po termíne 15.08.2025 (ukončenie distribúcie 13.8.2025 + dva kalendárne dni) a súčasne
nijakým spôsobom nešpecifikovala potrebné údaje, a preto žalovaná ani nebola povinná sa reklamáciou

akokoľvek zaoberať. Reklamáciu z 20.08.2025 označila v celom rozsahu za nedôvodnú a tvrdenia
žalobkyne za nepreukázané. Ďalej namietala, že nezodpovedá za náklady, ktoré žalobkyňa vynaložila
pred samotným vznikom objednávky, resp. za náklady, ktoré v súvislosti s predmetom distribúcie (letáky)
žalobkyni vznikli. Žalobkyňa okrem toho nepožiadala žalovanú o spoločnú kontrolu zodpovedajúcu
všeobecným obchodným podmienkam, a preto distribučnú akciu možno označiť za vykonanú riadne

a včas v plnom rozsahu. Argumentovala aj tým, že žalobkyňa nebola oprávnená od zmluvy odstúpiť.
Odstúpenie od zmluvy preto označila za neplatné a neúčinné, pretože žalobkyňa nepreukázala žiadne
resp. všetky zákonné podmienky, ktoré by jej toto oprávnenie umožňovali uplatniť. Z dôvodu neplatného
odstúpenia od zmluvy resp. od objednávky žalobkyni nevzniká žiadny nárok, ktorý je požadovaný v
rámci súdneho sporu. Napokon podľa žalovanej žalobkyňa nepreukázala ani akýkoľvek vznik nároku

na náhradu škody. Nedošlo k preukázaniu porušenia akejkoľvek povinnosti (zmluvnej, ani zákonnej) na
strane žalovanej. K odporu pripojila fotografie a objednávku.

4. Žalobkyňa sa k odporu žalovanej vyjadrila podaním z 02.12.2025 a zotrvala na dôvodnosti podaného
návrhu v celom rozsahu. Argumentovala tým, že z následného správania žalovanej vyplýva, že

akceptovala uplatnenú reklamáciu žalobkyne a vykonala opakované doručenie - dodanie služieb
v čiastočnom rozsahu ( hoci aj len minimálnom), čím vytýkané vady dodania uznala. K ďalšiemu
odstráneniu vadného plnenia žalovanou už nedošlo v zmysle e-mailu žalobkyne z 20.8.2025. Z
obsahu opakovanej reklamácie pritom vyplýva, že žalobkyňa vytýkala žalovanej nedodanie vo viacerýchoblastiach. Predložené fotografie zo strany žalovanej nemožno považovať za preukázanie distribúcie
letákov v počte 7.410 kusov. Práve z dôvodu odstránenia pochybností o rozsahu vykonanej distribúcie
predžalobné výzvy žalobkyne smerovali k predloženiu GPS záznamov preukazujúcich zabezpečenie

distribúcie letákov v rozsahu najmenej 90 %. Predložila komunikáciu s oslovenými obyvateľmi, ktorým
mali byť doručené reklamné letáky v rámci distribučného plánu a ktorých doručenie všetci oslovení
negovali. V tomto smere žalovaná nevykonala žiadne dodanie služieb, a to ani opakované. Lokalizácia
nedodanej služby žalovanou je Záhorská Bystrica, konkrétne ulice Tatranská, Kunovská a Záhorské
Sady, t. j. oblasť zhodná s distribučným plánom. Poukázala na to, že náhradu škody neodvodzuje od

faktúr vystavených /nevystavených žalovanou. Túto časť nároku odvodzuje od škody, ktorá jej vznikla
v súvislosti s porušením zmluvných a zákonných povinností žalovanej dodať služby v dohodnutom
rozsahu, na účely čoho žalobkyňa poskytla letáky. Poskytnutím letákov na ich následnú distribúciu,
ku ktorej žalovanou nedošlo v požadovanom rozsahu vznikla žalobkyni škoda, pretože žalovaná
naložila s poskytnutými letákmi žalobkyni neznámym spôsobom, avšak tieto nedistribuovala. Žalobkyni
nedistribuované letáky neboli zo strany žalovanej vrátené, a tak škoda prejavujúca sa znížením

majetkovej hodnoty žalobkyne vznikla v bezprostrednej príčinnej súvislosti s konaním, resp. nekonaním
žalovanej. keďže zo strany žalovanej neboli dodané služby distribúcie letákov v dojednanom rozsahu,
žalovaná vytýkané vady dodania neodstránila ani po opakovanej reklamácií, v dôsledku čoho žalobkyni
vznikol nárok na odstúpenie od zmluvy, čo aj učinila. Súdu predložila faktúru č. 12250636 a správy z
komunikácie s oslovenými obyvateľmi.

5. Na pojednávaní konanom 13.02.2026 žalobkyňa tvrdila, že žalovaná nesplnila svoju povinnosť,
čo vyplynulo z vlastného interného šetrenia žalobkyne. Nedoručenie letákov nemôže preukazovať
žalobkyňa, ale žalovaná. Overovanie doručenia prebieha u žalovanej cez GPS, avšak žalobkyňa nebola
upozornená, že overenie cez GPS možné v danom prípade nebude. Žalovaná musí preukázať splnenie

svojej povinnosti zo zmluvného vzťahu uzatvoreného so žalobkyňou. Prácu nevykonanú žalovanou bolo
potrebné vykonať opätovne, čo aj bolo realizované prostredníctvom iného subjektu. Spoločnú kontrolu
mala iniciovať žalovaná. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa nepreukázala vznik, existenciu a ani výšku
svojho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia a ani z titulu náhrady škody. Spoločnú kontrolu mala
iniciovať žalobkyňa. Žalobkyňa nepostupovala podľa všeobecných obchodných podmienok žalovanej.

Všeobecné obchodné podmienky neupravujú povinnosť žalovanej predkladať GPS žalobkyni a tento
systém kontroly nie je uplatňovaný pri bežných objednávkach, a preto ani nie je predmetom úpravy v
rámci všeobecných obchodných podmienok. Internetová stránka žalovanej nie je záväzná pre žalobkyňu
v rámci daného súdneho sporu. Záznamy GPS nie sú súčasťou každej objednávky a v rámci danej
objednávky GPS záznamy ani neexistujú.

6.Nazákladedoterazuvedenéhosúdkonštatuje,žespornýmmedzistranamisporujeto,čimážalovaná
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 690,02 eura s príslušenstvom.

7. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

8. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

10. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na
všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

11. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.12. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370)
znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť,
ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

13. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená
nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana,
ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola
poskytnutá.

14. Podľa § 346 ods. 2 Obchodného zákonníka ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj
záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty
na plnenie alebo pred jej uplynutím.

15. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. - ďalej len „Občiansky zákonník“)
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa Čl. 8 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok zákona (ďalej len
„C. s. p.“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Podľa § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

20. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

22. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd pripomína, že do práva

na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu.

23.Súdzdôrazňuje,žepodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Obdo/66/2020
z 28.10.2020 platí, že „V zmysle judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) sú právny názor a hodnotiace

úsudky súdu vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu v zmysle ust. § 118 ods.
2 OSP (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, sp. zn. 5Cdo/211/2013
z 13. mája 2014). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového
stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11
ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje

dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Pri výkone spravodlivosti súd nesmie
byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným
vlastným predbežným právnym posúdením. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolatelia neodôvodnenenamietali, že nedodržaním procesného postupu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP bolo porušené ich právo
na spravodlivý proces“.

24. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v
zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a
sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s
právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie

dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná
strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno
považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Na tomto mieste súd uvádza, že strany sporu
na pojednávaní konanom 13.02.2026 výslovne vyhlásili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania,
pričom súd zamietol návrh žalobkyne na vyžiadanie GPS záznamov od žalovanej. Sama žalovaná súdu
uviedla, že GPS záznamy neexistujú, a tento návrh nie je vykonateľný. Okrem toho súd odmieta, aby sa

súdne konanie stalo nástrojom overovania si splnenia povinnosti žalovanej zo zmluvného vzťahu bez
toho, aby strany sporu využili mechanizmy, na ktorých sa dohodli v rámci svojho zmluvného vzťahu.
Žalobkyňa majúc pochybnosti o doručení letákov, nevyužila nástroje v rámci zmluvného vzťahu so
žalovanou (spoločná kontrola), ale podala žalobu na súd, pričom vyhlásila, že z dôvodu negatívnej
dôkaznej teórie nevie preukázať nedoručenie letákov, a preto má súd zaviazať žalovanú na predloženie

GPS záznamov. Tento spôsob nie je nič iné len využitie súdneho konania na overenie si splnenia
zmluvnej povinnosti žalovanej. Takýto prístup je neakceptovateľný. Navyše nie je zrejmé z čoho
žalobkyňa vyvodila, že žalovaná disponuje GPS záznamami, keďže z náhľadu internetovej stránky
predloženej žalobkyňou je zrejmé, že žalovaná kontroluje viac ako 150 distribučných lokalít cez GPS,
čo však neznamená, že tam spadajú aj lokality, v ktorých prebiehala donáška letákov v rámci tohto

súdneho sporu.

25. Napokon i keď právna úprava ukladá stranám povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie toho, či sa vyhovie návrhu a vykonanie dokazovania a ktoré z dôkazov

budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril
už v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a v rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky ako judikát R 37/1993, v ktorom vysvetlil, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať
za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),
nie však procesnú vadu zmätočnosti znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania

(strany sporu). V rozhodnutí, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 125/1999, najvyšší súd vysvetlil, že ak súd v priebehu konania
nevykonal všetky navrhované dôkazy, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom.
Nová právna úprava na samej podstate týchto skorších právnych záverov najvyššieho súdu nič
nezmenila.

26. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech
strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré
môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na

stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje

dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v
tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu
nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti.27. Nie je sporné, že na základe objednávky PO-2025-000440 si žalobkyňa u žalovanej objednala
službu distribúcie letákov „Psí salón“ v dňoch 11. - 13.08.2025 v celkovom počte 7.410 kusov. Podpisom

objednávky žalobkyňa súhlasila s aktuálnymi všeobecnými obchodnými podmienkami žalovanej, ktoré
sú zverejnené na www.redpost.sk. Potvrdenie objednávky preukazuje e-mail z 31.07.2025, ktorým
žalobkyňa potvrdila objednávku týkajúcu sa distribúcie 7.410 kusov letákov. Uvedenému predchádzal
e-mail z 27.05.2025, v ktorom žalovaná žalobkyni oznámila celkový počet schránok 8.890 kusov,
optimalizáciu doručovania do spoločných schránok a zaslala jej distribučný plán. Faktúrou č. 0483/2025

z 13.08.2025 znejúcou na sumu 416,96 eura žalovaná žalobkyni fakturovala distribúciu letákov a
potvrdila platbu na základe zálohovej faktúry ZF2025032.

28. Súd vychádzal z toho, že vzťah medzi stranami sporu je potrebné považovať za obchodnoprávny
vzťah a konkrétne bola medzi nimi uzavretá nepomenovaná zmluva - nie zmluva o dielo ako to uvádzala
žalobkyňa. Zmluva o dielo je samostatný pomenovaný zmluvný typ, ktorý zakladá relatívny obchodný

záväzkový vzťah medzi dvomi podnikateľmi, z ktorých je jeden zhotoviteľ (ten, kto sa zaväzuje vykonať
určité dielo) a objednávateľ (ten, ktorý sa zaväzuje zaplatiť cenu za vykonanie diela). Zmluva o dielo
má konsenzuálny charakter a pre jej platnosť zákon nevyžaduje písomnú formu. Čo sa týka pojmu
„dielo“, toto je zákonom (§ 536 ods. 2 Obchodného zákonníka) vymedzené ako zhotovenie určitej veci,
za podmienky, že záväzok nebude spadať pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, údržba určitej veci,

vykonanie dohodnutej opravy určitej veci, vykonanie úpravy určitej veci, hmotne zachytený výsledok inej
činnosti (napr. software). Z uvedenej definície pojmu diela je zrejmé, že činnosť žalovanej pre žalobkyňu
(distribúcia letákov) nenapĺňa pojmové znaky diela - nemožno tu hovoriť o hmotne zachytenom výsledku
činnosti. Výsledkom činnosti žalovanej nie je leták (jeho výroba - to je predmetom samostatného
zmluvného vzťahu žalobkyne a dodávateľa letákov), ale jeho distribúcia.

29. Medzi stranami sporu bola uzavretá nepomenovaná zmluva. Vychádzajúc z úpravy
nepomenovaných zmlúv možno konštatovať, že podstatné časti zmluvy nie sú podmienkou platnosti
zmluvy, ale len prostriedkom kvalifikácie pre ten-ktorý zmluvný typ a zmluvné strany majú možnosť
uzavierať aj iné zmluvy ako tie, ktoré sú ako zmluvné typy právne upravené; pôjde o zmluvy inominátne.

Aby inominátna zmluva bola uzavretá musí byť dostatočne určený predmet záväzkov. Je to akési
minimum viažuce sa na vznik zmluvy, ktoré vyplýva zo všeobecných požiadaviek na určitosť právnych
úkonov. Z uvedeného vyplýva, že označenie zmluvy, resp. jej názov nie je rozhodujúci, ale vždy
rozhoduje obsah samej zmluvy. Niekedy sa pod iným názvom skrýva konkrétny zákonom upravený
zmluvný typ, čo vyplýva z toho, že zmluva obsahuje podstatné časti zmluvy tohto typu. Ak však

uzavretá zmluva neobsahuje podstatné časti žiadneho zmluvného typu, pôjde o zmluvu inominátnu
za predpokladu, že je dostatočne určený predmet záväzku. Význam má aj aplikácia § 491 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba
použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
Napokon je potrebné zdôrazniť, že ak účastníci uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú

zmluvu (či pomenovanú alebo nepomenovanú), platí, že túto zmluvu sú povinní plniť, a to aj vtedy, ak
by plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 5Cdo/39/2003).

30. Ďalej sa súd zaoberal tvrdeným odstúpením od zmluvy zo strany žalobkyne. Žalovaná označila v

odpore proti platobnému rozkazu odstúpenie od zmluvy za neúčinné a neplatné. Bolo preto povinnosťou
žalobkyne uviesť substancované tvrdenia k odstúpeniu od zmluvy a uniesť aj dôkazné bremeno, t. j.
predložiť súdu odstúpenie od zmluvy, aby súd vedel posúdiť dôvod odstúpenia od zmluvy a vyhodnotiť
námietky žalovanej o neplatnosti a neúčinnosti odstúpenia od zmluvy. V tomto smere žalobkyňa
neuniesla bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, keďže odstúpenie od zmluvy nepredložila.

Nebola súdu preukázaná existencia samotného odstúpenia od zmluvy, ku ktorému malo dôjsť listom z
24.09.2025. Nie je potom možné priznať žalobkyni žiadne nároky z odstúpenia od zmluvy.

31. Zároveň na strane žalovanej nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie, pretože nie je naplnená
žiadna skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa opomína, že odstúpením od zmluvy

v prípade obchodného záväzkového vzťahu zmluva nezaniká od počiatku (ex tunc), ale až doručením
odstúpenia druhej strane (ex nunc). To znamená, že i keď v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky
práva a povinnosti strán zo zmluvy (s výnimkou tých, u ktorých to ustanovuje zákon alebo zmluva) a
plnenie poskytnuté pred odstúpením si strany majú vrátiť (§ 351 Obchodného zákonníka), toto plneniesa nestáva bezdôvodným obohatením, ale ide o vrátenie zmluvného plnenia. K tomu viď rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2009, sp. zn. 5Obdo/20/2008.

32. Nárok žalobkyne preto možno posudzovať výlučne ako nárok na náhradu škody. Bez osobitných
dojednaní strán v tejto súvislosti spočíva koncepcia právnej úpravy náhrady škody v uložení povinnosti
strane, ktorá porušila svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, nahradiť škodu spôsobenú porušením
tejto povinnosti druhej strane, za predpokladu nepreukázania spôsobenia porušenia povinnosti v
dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť. Zodpovednosť za škodu vzniká ako dôsledok porušenia

právnej povinnosti zo záväzkového vzťahu, ktoré viedlo k spôsobeniu škody. Dochádza pritom k
tzv. separácii zodpovednostného právneho vzťahu, ktorý po vzniku zodpovednosti za škodu existuje
nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, ktorého obsahom bola povinnosť, ktorej porušenie
založilo túto zodpovednosť. Obchodný zákonník rozlišuje v ustanovení § 373 tri predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu, a to: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny
nexus)medziprotiprávnymúkonomavznikomškody.Všetkyzuvedenýchpredpokladovmajúobjektívnu

povahu. Existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu preukazuje poškodený (t. j. žalobkyňa), ktorý
si uplatnil nárok na náhradu škody. Je úlohou súdu, aby v každom jednotlivom prípade nielen zistil, ale
predovšetkým vyhodnotil existenciu, resp. neexistenciu jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu. V prípade absencie čo i len jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu,
nemôže súd náhradu škody priznať. V praxi pritom práve neschopnosť žalujúcej strany sporu preukázať

existenciu niektorého, kombinácie viacerých alebo všetkých troch predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu predstavuje najčastejší dôvod pre zamietnutie žaloby.

33. Prvým predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je existencia protiprávneho úkonu.
Protiprávnym úkonom sa rozumie protiprávne porušenie právnej povinnosti. Porušenie právnej

povinnosti je jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti (pojmový
znakzodpovednosti),bezktoréhonemožnohovoriťozodpovednosti.Úkonjeprotiprávny,akjevrozpore
s objektívnym právom, tzn. ak ním dochádza k porušeniu alebo k obchádzaniu právnych povinností
vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo iných noriem, alebo k porušeniu
právnych povinností, ktoré sú vymedzené v zmluvách alebo iných právnych úkonoch. V kontexte

obchodnoprávnej úpravy zodpovednosti za škodu pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu,
ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§ 757 Obchodného zákonníka).
Protiprávnosť sa nepredpokladá, ale musí byť v konaní preukázaná poškodeným.

34. Dôkazné bremeno spočíva na strane, ktorá si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody - na

žalobkyni. Táto strana musí v súdnom konaní vo vzťahu k prvému predpokladu zodpovednosti za škodu
preukázať existenciu záväzku, konkrétne právne povinnosti, ktoré boli porušené druhou stranou, ako
aj zdroj porušených právnych povinností (odkaz na konkrétne ustanovenie zmluvy, resp. Obchodného
zákonníka). V prípade, ak sa strane nepodarí preukázať existenciu protiprávneho úkonu, súd jej
uplatnený nárok na náhradu spôsobenej škody neprizná.

35. Náhrada škody uplatnená v rámci súdneho sporu spočíva v nedoručení letákov (suma 416,96 eura;
faktúra č. 0483/2025 + zálohová faktúra ZF2025032) a v nákladoch na tlač letákov, ktoré žalobkyňa
vynaložila (suma 273,06 eura; č. faktúra 12250636). Základ náhrady škody je preto v žalobkyňou
tvrdenom nedoručení letákov.

36. Ako už súd uviedol, podpisom objednávky žalobkyňa súhlasila so všeobecnými obchodnými
podmienkami žalovanej (ďalej aj „VOP“). Podľa bodu V. 7. VOP sa žalovaná zaviazala dosiahnuť
doručenie distribuovaných propagačných materiálov v rozsahu najmenej 90 %. V danom spore malo
byť doručených 7.410 kusov letákov, čiže žalovaná svoju povinnosť splní doručením minimálne 6.669

kusov letákov. Bez akejkoľvek relevancie sú preto predložené komunikácie s troma obyvateľmi, ktorým
mali byť doručené letáky a neboli, pretože nedoručenie letákov trom obyvateľom je v rámci tolerancie
10 % - teda žalovaná splní záväzok aj keď nedoručí 741 kusov letákov.

37.Ze-mailuz27.05.2025vyplýva,žežalovanážalobkynizaslaladistribučnýplánpreZáhorskúBystricu

a Stupavu s počtami schránok. Žalobkyňa tento distribučný plán súdu nepredložila a ani neuviedla
substancované tvrdenia k presným lokalitám (uliciam), kde mala byť vykonaná doručovacia akcia zo
strany žalovanej a počty schránok. Týmito informáciami žalobkyňa celkom zjavne disponuje, a pretobolo jej povinnosťou v zmysle § 150 C. s. p. tieto informácie súdu predložiť. Uvedené má význam pre
posúdenie rozsahu splnenia povinnosti zo strany žalovanej.

38. Distribúcia letákov mala prebehnúť v dňoch 11. - 13.08.2025. Podľa bodu VI. 2. VOP má žalobkyňa
právo do 2 kalendárnych dní od ukončenia akcie reklamovať vykonanie distribučnej akcie s uvedením
presnej adresy a popisu reklamácie. Žalobkyňa e-mailom zo 14.08.2025 reklamovala nedoručenie
letákov na adresách v Záhorskej Bystrici Tatranská 80/A a Bratislavská 15. Keďže si ale žalobkyňa
nesplnila svoju povinnosť uvedenú v predchádzajúcom bode, nie je zrejmé aký rozsah predstavuje

nedoručenie letákov na tieto adresy. Inými slovami, nedoručenie letákov na týchto adresách môže
byť stále v tolerancii 90 %. Žalovaná e-mailom z 18.08.2025 žalobkyni oznámila, že neeviduje plošné
zlyhanie a pre istotu bola reklamovaná oblasť znovu doručená. Žalovaná tak nezistila dôvodnosť
reklamácie (neevidovanie plošného zlyhania), pričom žalobkyňa túto okolnosť interpretuje opačne. E-
mailom z 20.08.2025 žalobkyňa opätovne reklamovala nedoručenie letákov, avšak táto reklamácia je
uplatnená po 2 kalendárnych dňoch od ukončenia akcie (ukončenie 13.08.2025), a preto v zmysle

bodu VI. 3. nemôže byť akceptovaná. Okrem toho z reklamácie z 20.08.2025 vôbec nie je zrejmé,
ktoré konkrétne adresy neboli doručené - reklamácia je v rozpore s bodom VI. 2. VOP a nemala by
byť akceptovaná. Z reklamácie nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť nesplnenie povinnosti žalovanej
doručiť minimálne 90 % letákov.

39. Žalobkyňa opomenula, že podľa bodu VI. 5. mohla a aj mala iniciovať spoločnú kontrolu, a to do
dvoch kalendárnych dní od ukončenia akcie. O spoločnú kontrolu žalobkyňa nepožiadala a nedôvodne
tvrdila, že spoločnú kontrolu má iniciovať žalovaná (VOP takto neznejú). VOP v bode VI. 6. ustanovujú,
že práve výsledok spoločnej kontroly bude jediným podkladom pre uplatnenie nárokov žalobkyni voči
žalovanej.

40. Keďže žalobkyňa nežiadala o vykonanie spoločnej kontroly, porušila zásadu, ktorá platila už v
rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv
a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V

slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa
o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné
a pod. Zanedbanie svojho práva sa snažila žalobkyňa nahradiť súdnym konaním, aby cez tvrdenia o
negatívnej dôkaznej teórii docielila, že žalovaná bude tvrdiť a preukazovať splnenie svojej povinnosti.
Overenie splnenia povinnosti žalovanej bolo možné spoľahlivo dosiahnuť cez spoločnú kontrolu podľa

VOP, ktorú ale žalobkyňa neiniciovala. Práve spoločná kontrola uskutočnená krátko po distribučnej
akcii má zmysel, pretože je možné účinne overiť splnenie povinnosti žalovanej. Zanedbanie oprávnenia
žalobkyne zo zmluvného vzťahu so žalovanou nemožno nahradiť súdnym konaním, v ktorom žalobkyňa
prenesie aktivitu na žalovanú. Zmyslom súdneho konania nie je overovanie si splnenia zmluvných
povinností protistrany. Pokiaľ žalobkyňa požadovala výstup z GPS, tak VOP nikde neupravujú povinnosť

žalovanej predložiť žalobkyni výstupy z GPS a nie je vôbec preukázané, že lokality, v ktorých prebiehala
doručovacia akcia boli monitorované GPS.

41. Žalobkyňa tak neuniesla bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno vo vzťahu k ňou tvrdenému
porušeniu povinnosti zo strany žalovanej. Nebolo tak preukázané (a ani dostatočne tvrdené) naplnenie

základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu, a to existencia protiprávneho úkonu.
Žalobkyni preto nemožno priznať požadovanú náhradu škody, čo platí rovnako pre sumu 416,96 eura,
ako aj pre sumu 273,06 eura.

42. V nadväznosti na všetko doteraz uvedené, súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Žalovaná mala v spore plný úspech, pretože súd žalobu
žalobkyne zamietol v celom rozsahu. Súd preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava

III samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom
súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.