Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 12, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 73C/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425211150
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Labuda
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425211150.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcov: 1/ A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X
E., XXX XX F. a 2/ A. G. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X E., XXX XX F., zastúpení:
LEX, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Májkova 3, 811 07 Bratislava, IČO: 51 940 922, proti
žalovanému: A. I. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX F., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný na vlastné náklady odstrániť stavebné úpravy, ktoré vykonal v garáži: nebytovom
priestore č. 2, nachádzajúcom sa na poschodí -2 suterén bytového domu so súp. č. XXXXX postavenom
na pozemku parcely registra „C“ s par. č. XXXX/XX, vo vchode G. J. H. X, zapísanom na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres: F. A., obec: F.,
katastrálne územie: K., pozostávajúce z oddeľovacej priečky zriadenej medzi parkovacím státím č. 78
a č. 79 a z dverí uzatvárajúcich priestor parkovacieho státia č. 79.

II. Žalobcom súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Súd poučuje žalovaného, že môže podať žalobu proti žalobcom, ktorá sa bude týkať nárokov na
navrátenie veci do pôvodného stavu alebo na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom

neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú, aby súd uložil žalovanému
povinnosť na vlastné náklady odstrániť stavebné úpravy, ktoré vykonal v garáži v suteréne bytového
domu na parkovacom státí č. 79, čím žalobcom znemožnil riadne užívať ich (vedľa sa nachádzajúce)
parkovacie státie č. 78.

2. Žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili nasledovne. Žalobcovia sú ako
manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu o veľkosti 1/69 k celku na nebytovom priestore č. 2,
nachádzajúcom sa na -2 suterén bytového domu so súp. H. XXXXX vo vchode č. 8 na ulici Ružová
dolina v Bratislave, s ktorým je spojené právo výlučného užívania parkovacieho státia č. 78. Žalovaný
je tiež vlastníkom podielu o veľkosti 1/69 k celku na nebytovom priestore č. 2, nachádzajúcom sa
na -2 suterén bytového domu so súp. č. XXXXX vo vchode č. X na ulici G. J. v F., avšak s jeho

vlastníckym podielom je spojené právo výlučného užívania parkovacieho státia č. 79, ktoré sa nachádza
vedľa parkovacieho státia žalobcov (č. 78). Žalovaný dňa 26.09.2025 začal na parkovacom státí
č. 79 realizovať stavebné úpravy spočívajúce v: (a) zhotovení dvoch oddeľovacích priečok medzi
jeho parkovacím státím a parkovacím státím žalobcov z jednej strany a parkovacím státím č. 80
z druhej strany jeho parkovacieho státia a (b) inštalácii uzatváracích dverí, ktorými vytvoril uzavretý
priestor okolo svojho parkovacieho státia. Žalovaný si uvedenými stavebnými úpravami fakticky oddelil

svoje parkovacie státie od ostatných parkovacích státí nachádzajúcich sa v garáži, ktorá má celkovú
výmeru 1775,51 m2 a pozostáva zo 69 parkovacích stojísk a príjazdovej komunikácie. Garáž je vpodielovom spoluvlastníctve 69 osôb, pričom každému spoluvlastníkovi prináleží právo výlučného
užívania konkrétneho parkovacieho státia v súlade s § 20a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov. Dňa 28.09.2025, teda dva dni po začatí stavebných úprav na parkovacom

státí žalovaného, žalobca 2/ kontaktoval pracovníka správcovskej spoločnosti H-PROBYT, spol. s r. o.,
pána G. L., so žiadosťou o preverenie predmetných zásahov, vysvetlenie dôvodov ich realizácie bez
informovania ostatných spoluvlastníkov a s požiadavkou na ich bezodkladné odstránenie. Pán L. dňa
29.09.2025 informoval žalobcov, že o stavebných úpravách nemal žiadnu vedomosť, preverí situáciu a
bude kontaktovať žalovaného ako vlastníka susedného parkovacieho státia. Keďže dovtedy nedošlo k

náprave ani k poskytnutiu ďalších informácií, žalobcovia opäť dňa 03.10.2025 kontaktovali pána L., ktorý
im uviedol, že situáciu preveril so zistením, že stavebné úpravy neboli schválené žiadnym oficiálnym
postupom a boli vykonané výlučne z iniciatívy žalovaného. Pán L. zároveň uviedol, že podľa jeho názoru
nedošlo k obmedzeniu susedných vlastníkov, keďže žalovaný inštaloval deliace priečky a bránu na
svojom parkovacom stojisku. Žalobcovia v návrhu uviedli, že ich parkovacie státie je z jednej strany
ohraničené murovanou stenou garáže a z druhej strany žalovaným novo vybudovanou konštrukciou,

ktorá vyzerá ako plechová, s oceľovými nosníkmi, ktoré sú pripojené k zemi a k stropu skrutkami.
Žalovaný tak touto konštrukciou zásadne a neprimerane zúžil manévrovací priestor, v dôsledku čoho
je riadne užívanie parkovacieho státia žalobcov fakticky znemožnené. Vjazd a zaparkovanie vozidla sú
možnéibasmimoriadnounámahou,zahranicoubežnejpoužiteľnostiparkovaciehomiestaakeďžešírka
parkovaciehostátiažalobcovjezhruba2,23metra,vozidloniejemožnépozaparkovaníopustiť,čoúplne

vylučuje praktické využívanie parkovacieho miesta na účel, na ktorý je určené. Konaním žalovaného
tak podľa žalobcov došlo k závažnému a úplne neakceptovateľnému zásahu do ich vlastníckeho
práva. Hoci žalobcovia formálne zostali vlastníkmi svojho parkovacieho státia, jeho praktické a funkčné
užívanie bolo konaním žalovaného úplne znemožnené. V dôsledku jednostranne a svojvoľne zriadenej
konštrukcie na susednom parkovacom státí je parkovacie miesto žalobcov nielen obmedzené, ale

objektívne nevyužiteľné na účel, na ktorý je určené. Osobný automobil síce možno s veľkými ťažkosťami
zasunúť do priestoru, avšak po zaparkovaní nie je možné otvoriť dvere vozidla, vystúpiť ani vozidlo
reálne používať, čím je užívanie parkovacieho státia úplne paralyzované. Takýto stav tak predstavuje
priamy, pokračujúci a intenzívny zásah do výkonu vlastníckeho práva, ktorý nemožno považovať
za žiadnu mieru bežného obmedzenia, ale za faktické odňatie možnosti užívať predmet vlastníctva.

Navrhovatelia sú tak zbavení jedného zo základných oprávnení, ktoré im ako vlastníkom prislúchajú.
Žalobcovia sa pred podaním tohto návrhu pokúsili vyriešiť vec mimosúdnou cestou, a preto zaslali
žalovanému predžalobnú výzvu, v ktorej ho vyzvali na okamžité odstránenie všetkých stavebných úprav
(t. j. priečky, dverí a iných pevných konštrukcií), ktorými žalovaný ohraničil parkovacie státie, a na
uvedenie tohto státia do pôvodného stavu. Žalovaný si predžalobnú výzvu prevzal dňa 28.10.2025,

no protiprávny stav neodstránil. Vzhľadom na to, že tento zásah do práv žalobcov naďalej trvá, jeho
následky sa každým dňom prehlbujú a znemožňujú žalobcom užívanie ich majetku, pričom hrozí vznik
ďalších škôd, žalobcovia pristupujú k podaniu tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Účelom je zabrániť pokračovaniu protiprávneho stavu a zabezpečiť tak okamžitú a účinnú ochranu
ich vlastníckeho práva. Žalobcovia tiež poukázali na to, že žalovaný nie je výlučným vlastníkom

garáže, ale len jedným zo 69 spoluvlastníkov spoločného nebytového priestoru. Vlastníci jednotlivých
spoluvlastníckych podielov majú právo výlučne užívať konkrétne parkovacie státia, ktoré sú plošne
vymedzené čiarami na podlahe, nie však priestorovo oddelené, keďže zákon č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov takýto priestor nepovažuje za samostatnú miestnosť so
stenami, stropom a dverami, ale len za časť spoločného nebytového priestoru. Z uvedeného dôvodu

žalovaný nemal žiadne oprávnenie stavebne upraviť, uzatvoriť alebo konštrukčne ohraničiť svoje
parkovacie státie spôsobom, ktorý zasahuje do spoločného priestoru a zároveň obmedzuje užívanie
susedných státí vrátane státia žalobcov. Garáž je spoločnou vecou, určenou výhradne na parkovanie
motorových vozidiel. Akýkoľvek zásah do tejto spoločnej veci – vrátane stavebných úprav, ohraničenia
alebo uzatvorenia jednotlivého parkovacieho státia – predstavuje hospodárenie so spoločnou vecou.

Na takéto konanie je potrebný súhlas väčšiny spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov. V danom
prípade takýto súhlas udelený nebol, a preto sú stavebné úpravy žalovaného aj z tohto dôvodu
v rozpore so zákonom aj so spoluvlastníckymi právami ostatných vlastníkov garáže. Žalobcovia
uviedli, že ich návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa všetky predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia uvedené v CSP a predstavuje opatrenie, ktoré je spôsobilé trvalo upraviť

pomery medzi účastníkmi, keďže po odstránení stavebných úprav vykonaných žalovaným dôjde
k umožneniu využívania parkovacieho státia žalobcov a tým aj k úplnému odstráneniu zásahu do ich
vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu ide o prípad, v ktorom neodkladné opatrenie de facto konzumuje vec
samu a jeho nariadenie umožňuje trvalé vyriešenie sporu bez potreby ďalšieho konania vo veci samej.Podľa žalobcov navrhované neodkladné opatrenie nepredstavuje žiadny neprimeraný zásah do práv
žalovaného. Jeho účelom je iba odstrániť protiprávne zrealizované stavebné úpravy, ktorými žalovaný
faktickyznemožnilžalobcomriadneužívaťichparkovaciestátieatýmdošlokzásahudoichvlastníckeho

práva podľa § 123 a § 126 Občianskeho zákonníka. Odstránenie predmetných stavebných úprav teda
obnovíprávažalobcov,pričomžalovanýnestrácažiadneoprávnenie,ktorémuprávnyporiadokpriznáva.
Okrem toho žalovaný na takúto stavebnú úpravu garáže nemal ani právny základ ani súhlas väčšiny
spoluvlastníkov podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo iba potvrdzuje, že navrhované opatrenie
je primerané a zákonné. Návrh podľa žalobcov spĺňa aj osobitnú (obligatórnu) náležitosť každého

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže vyčerpávajúcim spôsobom uvádzajú rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce ich dôvodnú obavu, že v prípade, ak súd bezodkladne nezasiahne a neuloží
žalovanémupovinnosťodstrániťsvojvoľnezriadenéstavebnéúpravy,budežalovanýnaďalejpokračovať
v protiprávnom zásahu do výkonu vlastníckeho práva žalobcov a trvalo im znemožňovať riadne užívanie
ich parkovacieho státia. Predmetné stavebné úpravy zrealizované žalovaným predstavujú pokračujúci
a intenzívny zásah, ktorý pretrváva každým dňom a ktorý sa bez zásahu súdu bude ďalej predlžovať.

Ujma vznikajúca žalobcom je pritom bezprostredná a znemožňuje im užívať predmet vlastníctva
spôsobom, ktorý je pre nich podstatný. Čím dlhšie bude protiprávny stav trvať, tým závažnejšia
a fakticky nenahraditeľná ujma vznikne žalobcom, keďže im bude dlhodobo odopierané užívanie
ich parkovacieho státia. Neodkladné opatrenie je preto nevyhnutné na to, aby sa zabránilo vzniku
týchto následkov. Povinný zrealizoval predmetné stavebné úpravy bez súhlasu spoluvlastníkov a bez

akéhokoľvek rešpektovania zákonných ustanovení týkajúcich sa užívania spoločného priestoru, pričom
z jeho správania je zrejmé, že protiprávny stav nemá v úmysle dobrovoľne odstrániť. Je tu preto dôvodná
obava,ževtakomtostavebudepokračovaťajnaďalej,pokiaľnebudezasiahnutésúdom.Podľažalobcov
neodkladné opatrenie spĺňa požiadavky proporcionality a efektívnosti, keďže ide o procesné opatrenie,
ktoré nevytvára nenávratný ani nezvratný stav, ale naopak smeruje k obnoveniu riadneho, zákonného

a nerušeného stavu užívania spoločného priestoru. Prostredníctvom neodkladného opatrenia bude
možné bezodkladne a efektívne zabezpečiť ochranu vlastníckeho práva žalobcov, ktorá by inak pri
pokračovaní protiprávneho stavu nebola reálne dosiahnuteľná, pričom právne následky navrhovaného
opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, keďže sa od
neho požaduje iba odstránenie stavby zriadenej v rozpore so zákonom, bez súhlasu spoluvlastníkov a

na úkor žalobcov.

3. Žalobcovia spolu s návrhom priložili aj nasledovné listinné dôkazy: čiastočný výpis z listu vlastníctva
č. XXXX pre parkovacie státie č. 78, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre parkovacie státie
č. 79, fotodokumentácia stavebných prác a zhotovenej konštrukcie, úplný výpis z listu vlastníctva č.

XXXX, kúpna zmluva zo dňa 19.04.2021 spolu s dispozičnou schémou garážových stojísk, e-mailová
komunikácia od 28.09.2025 do 03.10.2025, fotodokumentácia z pokusu o zaparkovanie na parkovacie
státie žalobcov, fotodokumentácia konštrukcie a merania šírky parkovacieho státia, fotodokumentácia
zaparkovaného automobilu na parkovacom státí žalovaného a na parkovacom státí žalobcov pred
postavením konštrukcie a predžalobná výzva s podacím lístkom a doručenkou.

4.Zoskutkovýchtvrdeníapredloženýchdôkazovsúdzistilnasledovnýskutkovýstav.Žalobcoviakúpnou
zmluvou zo dňa 19.04.2021 nadobudli svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/69 k celku na nebytovom
priestore č. 2, nachádzajúcom sa na -2 suterén bytového domu so súp. č. XXXXX vo vchode č. X na
ulici G. J. v F., s ktorým je spojené právo výlučného užívania parkovacieho státia č. 78. Podielovým

spoluvlastníkom podielu o veľkosti 1/69 k celku na nebytovom priestore č. 2, nachádzajúcom sa na -2
suterén bytového domu so súp. č. XXXXX vo vchode č. X na ulici G. J. v F. je aj žalovaný, avšak s jeho
vlastníckym podielom je spojené právo výlučného užívania parkovacieho státia č. 79, ktoré sa nachádza
vedľa parkovacieho státia žalobcov (č. 78). Šírka parkovacieho státia žalobcov je 2,23 m (merané na
strane slúžiacej na vjazd), pričom z dvoch strán je ohraničené murovanou konštrukciou budovy, v ktorej

saparkovaciestátiežalobcovnachádza,jednastranaslúžinavjazdnaparkovaciestátieazjednejstrany
parkovacie státie žalobcov hraničí s parkovacím státím žalovaného. Súd ďalej zistil, že na parkovacom
státí žalovaného (č. 79) vznikla v období septembra 2025 stavebnými úpravami pevná konštrukcia, ktorá
prechádza celou hranicou medzi parkovacími státiami žalobcov a žalovaného, a to od podlahy až po
strop garáže. Zo šírky parkovacieho státia žalobcov, ale aj z priložených fotografií je zrejmé, že stavebné

úpravy vykonané na mieste žalovaného bránia v otváraní bočných dverí na vozidle zaparkovanom na
parkovacom státí žalobcov, čím je znemožnené vystúpenie z vozidla po zaparkovaní.5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“): „Pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“

8. Podľa Čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky: „Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.“

9. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka: „Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.“

10. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka: „Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.“

11. Podľa § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a
nebytovým priestorom.“

12. Podľa § 127 Občianskeho zákonníka: „Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru

primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá

vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.“

13. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo

dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.“

14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Tento zákon
upravuje
a) vlastníctvo bytov a nebytových priestorov,

b) správu bytov a nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
príslušenstva domu a pozemku,
c) práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
d) spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov, spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, príslušenstva domu a pozemku.“

15. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome
udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný
konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome,

prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval
ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.“

16. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných

bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných
zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor
užívajú.“17. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to okrem iného vtedy, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené

vtedy, ak navrhovateľ tvrdí a osvedčí, že (i) existuje právny vzťah medzi stranami, ktorý (ii) vyžaduje
bezodkladnú úpravu a (iii) osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému

sa má poskytnúť bezodkladná ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva
výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú
mieru.

18. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a dospel k
záveru, že návrh je dôvodný.

19. Žalobcovia osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi nimi a žalovaným. Z listu vlastníctva č.
XXXX je zrejmé, že tak žalobcovia ako aj žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi o veľkosti podielu

1/96 jedného nebytového priestoru – garáže. Z ich spoluvlastníckych práv vyplýva oprávnenie užívať
parkovaciestátie,pričomichparkovaciestátiaspolubezprostrednesusedia.Natomtomiestejepotrebné
poukázať na charakter právneho vzťahu, ktorý je medzi žalobcami a žalovaným. Žalobcovia aj žalovaný
sú podielovými spoluvlastníkmi (každý 1/96 k celku) jedného nebytového priestoru, pričom výška ich
spoluvlastníckeho podielu neodráža konkrétnu reálnu časť zo spoločnej veci, ale iba mieru, ktorou

sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k
spoločnej veci - ide teda o ideálne podiely. Takéto chápanie podielového spoluvlastníctva potvrdila
staršia judikatúra (R 19/1967) i novšia judikatúra. Žalovaný tak nemá právo svojvoľne zo spoločného
priestoru vlastneného 96-timi spoluvlastníkmi vyňať priestor označený ako parkovacie státie č. 79
a nakladať s ním, ako keby išlo o vec, ktorá je predmetom jeho výlučného vlastníckeho práva.

Jeho právo na užívanie tohto parkovacieho státia je totiž odvodené od vzájomnej dohody všetkých
spoluvlastníkov nebytového priestoru – garáže, ktorou si upravili vzájomné vzťahy (práva a povinnosti)
pri užívaní spoločnej veci. Z vyjadrenia správcu má súd za osvedčené, že žalovaný stavebné úpravy
vykonal svojvoľne, bez predchádzajúceho súhlasu ostatných spoluvlastníkov spoločnej veci, pričom je
zrejmé, že takýmito úpravami žalovaný konal nad mieru, akou sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na

využívaní spoločnej garáže. Aj bez predloženia písomnej dohody spoluvlastníkov, súd nemá pochybnosť
o tom, že jednotliví spoluvlastníci garáže sa na využívaní ich spoločnej veci podieľajú primárne tak, že
parkovacie státie prislúchajúce k ich spoluvlastníckemu podielu využívajú na odstavenie motorových
(príp. aj nemotorových) vozidiel. Je tak v rozpore s dohodnutým spôsobom užívania spoločnej veci, keď
jeden zo spoluvlastníkov (v tomto prípade žalovaný) svojvoľne vykoná stavebné úpravy, ktorými inému

spoluvlastníkovi (v tomto prípade žalobcom) znemožní využívanie jeho parkovacieho státia na primárny
účel jeho využitia, a to odstavenie vozidla.

20. Súd pokladal v dostatočnej miere za preukázanú aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Žalovaný
svojvoľne a v rozpore so zákonom (najmä § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 1 zákona

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) vykonal stavebné úpravy, ktorými priamo zasiahol do
oprávnenia žalobcov využívať parkovacie státie, ktoré je spojené s ich spoluvlastníckym podielom,
pričom tieto stavebné úpravy neodstránil ani po tom, ako bol na to žalobcami vyzvaný. Je tak zrejmé,
že žalovaný tieto stavebné úpravy dobrovoľne odstrániť nemieni.

21. Žalovaným vykonané stavebné úpravy boli uskutočnené bez právneho dôvodu, dokonca aj v rozpore
s § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, ktoré vlastníkom ukladajú povinnosti vec užívať a vykonávať na nej zmeny tak, aby tým
nezasahovali do práv ostatných vlastníkov. Ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka potom
upravuje hospodárenie podielových spoluvlastníkov so spoločnou vecou, pričom na stavebné úpravy

vykonané na parkovacom státí žalovaného je potrebný súhlas väčšiny spoluvlastníkov, ktorý žalovaný
pred uskutočnením prác nezískal. Súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia nebude
neprimerane zasiahnuté do práv žalovaného, keďže ten vykonanými stavebnými úpravami konal nad
mieru,ktorousajednotlivíspoluvlastnícipodieľajúnaužívaníspoločnejveci,pričompredmetnéstavebnéúpravy vykonal aj bez toho, aby si pred ich vykonaním vyžiadal súhlas žalobcov ako priamo dotknutých
spoluvlastníkov oprávnených využívať susedné parkovacie státie, a to aj napriek tomu, že mu vzhľadom
na šírku vyznačených parkovacích státí muselo byť zrejmé, že im vykonanými stavebnými úpravami

znemožní riadne využívanie ich parkovacieho státia.

22. Vzhľadom na podstatu žalobcami uplatneného nároku, súd bez bližšieho zdôvodňovania
dospel k logickému záveru, že účel sledovaný týmto návrhom nie je možné dosiahnuť vydaním
zabezpečovacieho opatrenia.

23. V dôsledku vyššie uvedených skutočností súd prvým výrokom tohto uznesenia návrhu v plnom
rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť na vlastné náklady odstrániť stavebné úpravy vykonané
na parkovacom státí tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

24. V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí. V konaní mali plný úspech žalobcovia. Súd tak druhým výrokom tohto uznesenia
rozhodol, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

25. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením
vyšší súdny úradník.

26. Podľa § 336 ods. 1 CSP: „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.“

27. Podľa § 337 ods. 1 CSP: „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.“

28. Podľa § 337 ods. 2 CSP: „Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.“

29. Podľa § 337 ods. 3 CSP: „Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.“

30. Keďže súd neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP žalobcom,
postupoval v zmysle § 337 ods. 1 CSP a tretím výrokom tohto uznesenia poučil žalovaného o možnosti

podať žalobu na navrátenie veci do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody alebo inej ujmy
spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP), ktoré je možné podať
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.