Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoCsp/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121469203
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6121469203.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu

JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci žalobcu: R Collectors s. r.
o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpený Advokátska kancelária
RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: O.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.Í. XXXX/X, W., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s.
r. o., so sídlom Stankovany 549, Stankovany, IČO: 55 962 165, o zaplatenie 1.367,04 € s príslušenstvom,
na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B2-8Csp/178/2021-132 zo
dňa 16. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ( výrok I.) mení tak, že žalobu
zamieta.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
1.340,04 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.340,04 € od 11.08.2021 do
zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie opísal zistený skutkový stav vo veci (odsek 4. až 11.
napadnutého rozsudku), pričom svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1 ods.
2, § 2 písm. a), b) a d), § 7 ods. 1, 2 a 16, § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej ako „zákon č. 129/2010 Z. z.“), ustanoveniami § 53 ods. 9, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1 a 2, a § 565
zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejajako„Občianskyzákonník“),akoaj§3nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že právny predchodca
žalobcu (spoločnosť F. W., a.s., od 03.07.2021 podnikajúca pod obchodným menom XXX.W., a. s.) a
žalovaná dňa 03.08.2016 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1693379454 (ďalej aj ako „zmluva
o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške
4.200,- € pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 11,90 % a ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 12,60
%. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v pravidelných 48 mesačných (anuitných) splátkach po 111,19

€ (okrem poslednej mesačnej splátky vo výške 111,07 €) splatných vždy k 25. dňu mesiaca, a to až
do celkovej čiastky úveru 5.337,- €, pričom termín prvej splátky bol stanovený na 25.09.2016 a termín
konečnej splatnosti úveru bol určený na 25.08.2020. V čl. 4.5 zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo
dohodnuté, že veriteľ má právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, ak je dlžník v omeškaní sriadnym zaplatením dohodnutých mesačných splátok viac ako tri mesiace pri súčasnom upozornení
spotrebiteľa ako dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaná spočiatku
jednotlivé mesačné splátky úveru plnila riadne a včas. Túto svoju povinnosť porušila až vo vzťahu k

splátke za mesiac december 2020, pričom poslednú úhradu v súvislosti so splácaním úveru žalovaná
vykonala dňa 10.08.2021. Z poskytnutej pôžičky vo výške 4.200,- € žalovaná uhradila mesačné splátky
v súhrnnej výške 2.729,96 €, ktoré boli započítané na istinu úveru vo výške 4.200,- €. Celkový dlh na
istine tak pred zosplatnením predstavoval sumu 1.470,04 € (4.200 € - 2.729,96 €). Právny predchodca
žalobcu listom zo dňa 11.05.2020 vyzval žalovanú na okamžitú úhradu nedoplatku na omeškaných

splátkach vo výške 947,89 €, inak bude žiadať o zaplatenie celého zostatku úveru. Keďže žalovaná
na uvedenú výzvu nereagovala a k úhrade dlžnej sumy nepristúpila, právny predchodca žalobcu dňa
08.06.2020 využil právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru, čo žalovanej oznámil listom zo
dňa 08.06.2020 a vyzval ju na okamžitú úhradu celého dlhu. Dlh žalovanej po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru predstavoval sumu 1.583,59 € a pozostával z neuhradenej istiny úveru vo výške
1.470,04 €, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 86,55 € a z neuhradených nákladov spojených s

vymáhaním pohľadávky (poplatkov za upomienky) vo výške 27,- €. Žalovaná po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru uhradila právnemu predchodcovi žalobcu ešte sumu 130,- € (platba zo dňa 16.06.2020
vo výške 90 €, zo dňa 09.12.2020 vo výške 20,- € a zo dňa 10.08.2021 vo výške 20,- €), ktorá bola
započítaná na istinu úveru. Celkový dlh žalovanej tak na istine úveru predstavoval sumu 1.340,04 €.
Následne právny predchodca žalobcu (postupca) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

19.10.2023 (počas súdneho konania) previedol predmetnú pohľadávku na žalobcu (postupníka). Zmenu
v osobe žalobcu súd prvej inštancie pripustil uznesením č. k. B2-8Csp/178/2021-69 zo dňa 10.01.2024.

1.2. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností žalobe v časti o zaplatenie 1.340,04
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.340,04 €

od 11.08.2021 do zaplatenia vyhovel, a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Úvodom
rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ako ani to, že žalovaná poskytnutý úver neplnila riadne a včas. Na list zo dňa
11.05.2020 (obsahom ktorého bola výzva na okamžitú úhradu nedoplatku na omeškaných splátkach
vo výške 947,89 €) žalovaná nereagovala, a preto právny predchodca žalobcu dňa 08.06.2020 využil

svoje právo poskytnutý úver vyhlásiť za predčasne splatný. Realizáciou tohto právneho úkonu žalovaná
stratila výhodu splácať úver v mesačných splátkach a právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo
žiadať od žalovanej zaplatenie celej pohľadávky naraz, t. j. vo výške 1.470,04 € s príslušenstvom. Keďže
žalovaná po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uhradila na istinu spolu sumu 130,- €, žalovanej
zostalo uhradiť ešte zvyšnú časť dlžnej sumy, a to 1.340,04 € s príslušenstvom (1.470,04 € - 130,-

€ = 1.340,04 €). Súd prvej inštancie preto v tejto časti žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie žalobe
vyhovel aj v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.340,04 € od
11.08.2021 do zaplatenia, keďže tento si žalobca uplatnil v súlade s ustanoveniami § 121 ods. 3, §
517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Naopak
za nedôvodnú (pre neunesenie dôkazného bremena) súd prvej inštancie považoval žalobu v časti o

zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 86,55 €, zákonných úrokov z omeškania vo výške 80,34 €, ako
aj poplatkov vo výške 27,- €, a preto ju zamietol. V rozhodnutí sa súd prvej inštancie vysporiadal aj
s procesnou obranou žalovanej, ktorú vyhodnotil za účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti plniť
svoj záväzok vyplývajúci jej zo zmluvného vzťahu. Žalovaná v konaní namietala, že právny predchodca
žalobcu nepostupoval pri skúmaní bonity žalovanej s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie sa s

toutoargumentáciounestotožnil,keďpostupprávnehopredchodcužalobcupriskúmaníbonityžalovanej
považoval za adekvátny (overenie deklarovaného dôchodku a príjmu žalovanej v Sociálnej poisťovni,
získania informácii o záväzkoch žalovanej z úverového registra informácii). Rovnako sa súd prvej
inštancie nestotožnil ani s argumentáciou žalovanej o absencii aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, keďže
tútomalsúdpreukázanúzozmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa19.10.2023.Žalovanápočaskonania

namietala aj to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje nesprávny údaj o odplate a ročnej percentuálnej
miere nákladov (RPMN). Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že RPMN bola dohodnutá riadne tak
podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čl. 2.2 zmluvy), ako aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
(§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.). Za súladnú so zákonom považoval súd prvej inštancie
aj výšku odplaty, keďže táto reflektuje nie len na § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

87/1995 Zb., ale aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

1.3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže žalobca
mal vo veci plný úspech, súd mu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

2. Uvedený rozsudok napadla v rozsahu výroku I. včas podaným odvolaním žalovaná domáhajúc sa
jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu zamietne a žalovanej voči žalobcovi prizná nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. Podľa žalovanej súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Nosná argumentácia žalovanej obsiahnutá v odvolaní spočívala v tom, že žalobca nemá aktívnu
vecnú legitimáciu na podanie žaloby, a preto žalobe nemohlo byť v žiadnom rozsahu zo strany súdu
prvej inštancie vyhovené. Predmetné tvrdenie žalovaná odôvodnila tým, že list právneho predchodcu
žalobcu zo dňa 11.05.2020 označený ako „Vec: Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

úveru“, ktorý predstavuje výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neobsahuje presnú
identifikáciu mesačnej splátky pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, a preto je tento
úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (pre jeho neurčitosť) neplatným právnym úkonom.
Ak je však neplatná výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, potom nemôže byť platné
ani samotné vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorému má výzva na zaplatenie

predchádzať. Žalobca tak v konaní podľa žalovanej nepreukázal, že by došlo k riadnemu vyhláseniu
predčasnej splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru, čo nevyhnutne vedie k záveru, že žalobca
v konaní nepreukázal ani splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky z banky (právneho
predchodcu žalobcu) na nebankový subjekt (žalobcu) v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, podľa
ktorého je možné postúpiť len pohľadávku splatnú. Zmluva o postúpení pohľadávky je preto podľa

žalovanej neplatný právny úkon a žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Na podporu svojich
argumentov žalovaná poukázala na totožné právne závery obsiahnuté v rozhodovacej praxe odvolacích
súdov, konkrétne na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/10/2024 zo dňa 31.07.2024,
uznesenieKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.6CoCsp/34/2024zodňa21.10.2024arozsudokKrajského
súduvBratislavesp.zn.2CoCsp/16/2024zodňa21.08.2024.Žalovanávrámcipodanéhoodvolaniatiež

namietala, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nie len nesprávny údaj o ročnej percentuálnej
miery nákladov (RPMN), ktorý mal byť v rovnakej výške ako údaj o odplate, ale súčasne aj nesprávny
údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov (priemernej RPMN). V zmluve o spotrebiteľskom
úvere podľa žalovanej absentuje aj splnenie náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.
129/2010 Z. z., konkrétne uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej

miery nákladov (RPMN). Predmetné podľa žalovanej v konečnom dôsledku znamená, že spotrebiteľský
úver je nutné sankcionovať jeho bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Poukázala pritom na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/161/2018 zo dňa 25.07.2018. Okrem toho je podľa žalovanej
poskytnutý spotrebiteľský úver nutné posudzovať za bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu, že právny
predchodcažalobcuhruboporušilpovinnostipodľa§7ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských

úveroch, keď nedostatočným spôsobom skúmal bonitu žalovanej bez toho, aby od žalovanej získal
údaje o jej nákladoch na bývanie a živobytie, bez ktorých si nemohol súd prvej inštancie urobiť reálny
obraz o tom, aká suma zostane žalovanej (po odpočítaní všetkých nákladov na živobytie) na úhradu
poskytnutého úveru. Na podporu svojich argumentov o zanedbaní skúmania bonity zo strany právneho
predchodcu žalobcu žalovaná poukázala na závery vyslovené Krajským súdom v Prešove v rozsudku

sp. zn. 2CoCsp/42/2022 zo dňa 22.03.2023.

3. Na odvolanie žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Vo vzťahu k žalovanej namietanej absencii aktívnej
vecnej legitimácii žalobcu a s tým súvisiacim (chybným) postupom právneho predchodcu žalobcu

pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru žalobca v plnej miere odkázal na svoje
písomné vyjadrenie zo dňa 30.9.2024, v ktorom poukázal na skutočnosť, že v kontexte konečnej
splatnosti úveru a postúpenia pohľadávky až po termíne (konečnej) splatnosti je námietka neplatnosti
postúpenia pohľadávky a absencia aktívnej vecnej legitimácie nedôvodná. Žalobca zotrval na svojej
argumentácii aj vo vzťahu k žalovanou namietanému neodbornému posudzovanie bonity žalovanej zo

strany právneho predchodcu žalobcu, ku ktorému okrem iného žalobca v konaní pred súdom prvej
inštancie produkoval aj viacero listinných dôkazov. Žalobca tak aj naďalej zotrval na argumentácii, že
jeho právny predchodca pri skúmaní bonity žalovanej pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v ničom nepochybil. Žalobca sa následne vo svojom vyjadrení bližšie venoval žalovanou namietanýmnesprávnostiam týkajúcich sa ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) uvedenej v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Vo vyjadrení v prvom rade uviedol, že žalovaná svoje námietky nepodložila
žiadnymi dôkazmi, tieto zostali len v rovine tvrdení, pričom logické predpoklady, na ktorých žalovaná

zakladá svoje tvrdenia nemajú žiadnu právnu relevanciu. Hodnota RPMN sa nemusí rovnať hodnote
odplaty, keďže tieto nepodliehajú rovnakému matematickému výpočtu. Žalobca na podporu svojich
argumentov poukázal aj na pracovný dokument útvaru Európskej komisie, konkrétne na Usmernenie na
uplatňovanie smernice 2008/48/ES (smernica o spotrebiteľskom úvere) vo vzťahu k nákladom a ročnej
percentuálnej miere nákladov. Rovnako sú podľa žalobcu nesprávne tvrdenia žalovanej aj ohľadom

chybnej hodnoty priemernej RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, keďže žalobca vychádzal
pri jej určení z údajov o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch zverejnených
Ministerstvom financií Slovenskej republiky na webovom sídle ministerstva. Právny predchodca žalobcu
uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere len 5 kalendárnych dní od zverejnenia priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov za 2. štvrťrok 2016, a preto v zmysle § 9 ods. 2 písm. z) zákona
č. 129/2010 Z. z. vychádzal z údajov za predchádzajúci štvrťrok, t. j. za 1. štvrťrok kalendárneho roku

2016. V zmluve o spotrebiteľskom úvere tak právny predchodca žalobcu podľa názoru žalobcu uviedol
správne údaje o priemernej RPMN a v zmysle vyššie uvedeného aj o RPMN a odplate.

4. Žalovaná v replika zotrvala na svojich argumentoch obsiahnutých v podanom odvolaní, pričom na
ich podporu poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/188/2023

zo dňa 31.07.2024, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo
dňa 26.06.2024 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa
25.01.2024.

5. Žalobca nevyužil svoje právo a dupliku nepodal.

6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. v časti výroku I.
napadnutého rozsudku) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej

časti zmeniť podľa § 388 C.s.p., keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

7. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

7.1. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

7.2. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

7.3. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

7.4. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

7.5. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o

postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté

pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celomrozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

7.6. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

7.7. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

7.8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7.9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

8.Zvykonanéhodokazovaniasúdomprvejinštancievyplýva,žeprávnypredchodcažalobcu(spoločnosť

F. W., a.s., od 03.07.2021 podnikajúca pod obchodným menom XXX.W., a. s.) a žalovaná dňa
03.08.2016 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1693379454, na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 4.200,- € pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 11,90 % a
ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 12,60 %. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v pravidelných
48 mesačných (anuitných) splátkach po 111,19 € (okrem poslednej mesačnej splátky vo výške 111,07 €)

splatných vždy k 25. dňu mesiaca, a to až do celkovej čiastky úveru 5.337,- €, pričom termín prvej splátky
bol stanovený na 25.09.2016 a termín konečnej splatnosti úveru bol určený na 25.08.2020. Žalovaná
povinnosť uhrádzať splátky úveru riadne a včas porušila. Z poskytnutej pôžičky vo výške 4.200,- €
žalovaná uhradila mesačné splátky v súhrnnej výške 2.729,96 €, ktoré boli započítané na istinu úveru
vo výške 4.200,- €. Celkový dlh na istine tak pred zosplatnením predstavoval sumu 1.470,04 € (4.200

€ - 2.729,96 €). Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 11.05.2020 vyzval žalovanú na okamžitú
úhradu nedoplatku na omeškaných splátkach vo výške 947,89 €, inak bude žiadať o zaplatenie celého
zostatku úveru. Keďže žalovaná na uvedenú výzvu nereagovala a k úhrade dlžnej sumy nepristúpila,
právny predchodca žalobcu dňa 08.06.2020 využil právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru, čo
žalovanejoznámillistomzodňa08.06.2020avyzvaljunaokamžitúúhraduceléhodlhu.Dlhžalovanejpo

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru predstavoval sumu 1.583,59 € a pozostával z neuhradenej istiny
úveruvovýške1.470,04€,zneuhradenéhoriadnehoúrokuvovýške86,55€azneuhradenýchnákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky (poplatkov za upomienky) vo výške 27,- €. Žalovaná po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru uhradila právnemu predchodcovi žalobcu ešte sumu 130,- € (platba zo dňa
16.06.2020 vo výške 90 €, zo dňa 09.12.2020 vo výške 20,- € a zo dňa 10.08.2021 vo výške 20,- €), ktorá

bola započítaná na istinu úveru. Celkový dlh žalovanej tak na istine úveru predstavoval sumu 1.340,04
€. Následne právny predchodca žalobcu (postupca) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
19.10.2023 (počas súdneho konania) previedol predmetnú pohľadávku na žalobcu (postupníka). Zmenu
v osobe žalobcu súd prvej inštancie pripustil uznesením č. k. B2-8Csp/178/2021-69 zo dňa 10.01.2024.

9.Vposudzovanejvecižalobcatvrdil,žejeprávnymnástupcompôvodnéhožalobcuspoločnostiXXX.W.,
a. s. Žalobcovi mala byť pohľadávka postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2023 ku
dňu 19.10.2023. Ako dôkaz na preukázanie postúpenia pohľadávky žalobca pripojil zmluvu o postúpení
pohľadávok č. II/2023 zo dňa 19.10.2023, ako aj súhlas nového veriteľa (súčasného žalobcu) sovstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu. Zmenu v osobe žalobcu súd prvej inštancie pripustil
uznesením č. k. B2-8Csp/178/2021-69 zo dňa 10.01.2024. Primárnou námietkou žalovanej v
podanom odvolaní bola absencia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorá mala vyústiť do zamietnutia

žaloby.

10. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym
skutkovým zisteniam, avšak na ich podklade k nesprávnemu záveru vo vzťahu k výroku I. napadnutého
rozsudku vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie nesprávne

posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

10.1. Odvolací súd úvodom konštatuje, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi i procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd
žalobemôževyhovieťlenvtedy,akžalujeosoba,ktorájenositeľomhmotnoprávnehooprávnenia,pričom
ak sa uvedené v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu. Uvedené odvolací súd dopĺňa o právne závery prijaté v rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27. októbra 2021, ktorý bol publikovaný v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 2/2022 (judikát R 6/2022), v zmysle ktorého súd v sporoch
s ochranou slabšej strany skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti (ex offo). Dôkazné bremeno
preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pred

postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace
skutkové tvrdenia veriteľ. V súhrne to znamená, že existencia aktívnej vecnej legitimácie na strane
žalobcu je nie len kľúčovou pre úspech žalobcu v konaní, ale aj to, že v sporoch s ochranou slabšej
strany ju súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo).

10.2.Preúčelytohtokonaniajenáslednenevyhnutnéuvedomiťsizmyselaúčel§53ods.9Občianskeho
zákonníka. Týmto je zamedziť zosplatňovaniu záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých
plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením
splátky (len pár €) a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky
predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí

byť nepochybne spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva
veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je
potrebné vykladať v kontexte ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, pričom výzva prezumovaná
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti
musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a ktorá zakladá

dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné
následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
a platnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa
jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi reálne sa
„dozvedieť“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a „spôsobe“

ako tento následok odvrátiť.

10.3.Práve pomenovanie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť
spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní,
vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť,

ktorá splátka môže v budúcnosti založiť, resp. zakladá, dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp.
ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú.
Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ
uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

10.4.Zákonprísnestanovujekritéria,zaakýchpodmienokmôžedôjsťkvyhláseniupredčasnejsplatnosti
úveru, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne; aj keď vymedzenie konkrétnej splátky
pre omeškanie dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenie práva zosplatniť úver v upozornení (výzve) na
zosplatnenie dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka expressis
verbis, ide o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy. Požiadavka na také vymedzenie vyplýva z

účelu predmetného upozornenia (výzvy), ktorým je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou splátkou je
v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou veriteľ zvažuje uplatnenie práva predčasne
zosplatniť úver/dlh.10.5. Vyššie nastolená argumentačná línia je súladná aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13. februára 2025, ktoré Občianskoprávne kolégium
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí konanom 04. júna 2025 prijalo ako judikát

publikovaný pod č. R 34/2025 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025. V predmetnom
uznesení vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky názor, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú
prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň
zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,

sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

10.6.V prejednávanom prípade zosplatneniu úveru predchádzala výzva právneho predchodcu žalobcu
zo dňa 11.05.2020, ktorou žalovanú vyzval k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok vo
výške 947,89 €. Vo výzve však absentuje konkretizovanie splátky, neuhradenie ktorej zakladá dôvod na
postup podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. postup žalobcu k zosplatneniu zvyšnej

časti poskytnutého úveru. Požadovaná konkretizácia (identifikácia) omeškanej splátky následne úplne
chýba aj v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 08.06.2020. Žalobca tak v konaní
nepreukázal, že by došlo k riadnemu vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného spotrebiteľského
úveru (jeho zostatku s príslušenstvom), t. j. že žalobou uplatnená pohľadávka zo spotrebiteľského úveru
sastalavcelomrozsahusplatnou(predtermínomkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru).Tovšetko

potom znamená, že žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia
na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere totiž možno až na výnimky postúpiť až vtedy, keď je v celom rozsahu splatná, t. j. po vyhlásení
predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru bankou. Postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, ktorá sa doposiaľ nestala splatnou v celom rozsahu, by preto malo za následok absolútnu
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

10.7.Žalobca teda v spore nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu nepreukázania

splnenia podmienok pred postúpením pohľadávky bankou na nebankový subjekt (žalobcu) podľa
ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách. Bez splnenia týchto podmienok je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods.
2 Občianskeho zákonníka vylúčené a následné postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v
rozpore s týmto ustanovením, je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Na absolútnu neplatnosť postúpenia pohľadávky musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej
povinnosti). Zároveň aj vecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má
za následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania. Bez vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej)
splatnosti spotrebiteľského úveru banka (právny predchodca žalobcu) nebola oprávnená postúpiť
pohľadávku z tohto spotrebiteľského úveru na žalobcu, čo malo za následok absolútnu neplatnosť

zmluvyopostúpenítejtopohľadávky,akoajnedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcunauplatnenie
tejto pohľadávky v tomto súdnom konaní (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021
sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č.
R 6/2022). Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu

zamietol.

10.8.Odvolací súd nad rámec vyššie uvedeného dodáva, že súd nie je pri rozhodovaní vo veci samej z
hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie viazaný svojím procesným rozhodnutím o zmene žalobcu
(§ 80 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd pritom poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

prijaté v rozsudku sp. zn. 1VCdo/4/2024 zo dňa 05. augusta 2025. Najvyšší súd v predmetnom
rozhodnutí konštatoval, že pri rozhodovaní o zmene subjektu podľa § 80 ods. 1 a 2 C.s.p súd skúma, či
v danom prípade ide o takú právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod
práv alebo povinností (teda či nejde o takú právnu skutočnosť, ktorá podľa právnych predpisov nemôže
mať za následok prevod alebo prechod práv alebo povinností), či skutočne nastala (teda napr. že zmluva

o postúpení pohľadávky bola skutočne uzavretá) a či je v konkrétnom prípade spôsobilá mať za následok
prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Otázkou, či tvrdené právo (povinnosť),
ktoré malo byť prevedené alebo malo prejsť na iného, tu naozaj je alebo či skutočne bolo prevedené,
sa súd nezaoberá, lebo sa týka už posúdenia veci samej, ku ktorému sa vyjadruje len v rozhodnutí oveci samej. Inými slovami, otázku vecnej legitimácie posudzuje súd až v rozhodnutí o veci samej na
základe riadne vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci. Odvolací súd preto uzatvára, že
súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby aj napriek pripusteniu vstupu nového žalobcu (R Collectors s.

r. o.) do konania na miesto pôvodného žalobcu (365.bank, a. s.) pri rozhodovaní o merite veci dospel
k záveru, že nový žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby, a z toho dôvodu
žalobu zamietol. Keďže tak súd prvej inštancie neučinil, odvolací súd na podklade podaného odvolania
rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane
žalobcu zamietol.

10.9.Záverom odvolací súd konštatuje, že sa osobitne zvyšnou argumentáciou sporových strán
nezaoberal (skúmanie bonity zo strany právneho predchodcu žalobcu, nedostatky súvisiace s RPMN a
ďalšie),pretožetietonebolispôsobiléovplyvniťvýsledoksúdnehokonania,resp.zhojiťabsenciuaktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, ktorá je nevyhnutým počiatočným predpokladom na to, aby mohol byť v
konaní úspešný.

11. Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej vyhovujúcej časti (výrok I.) v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu pre nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu zamietol.

12. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto odvolací
súd rozhodol tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).