Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 23, 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16Csp/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125307658
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:6125307658.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16Csp/48/2025

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom Krajinská 2954/32, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti
žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. A. C. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie sumy 2.165,95

eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

16Csp/48/2025

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.05.2025 domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy istiny vo výške 1.919,57 eura, zmluvných úrokov vo

výške 246,38 eura, úrokov z omeškania vo výške 7,9 % ročne zo sumy 1.919,57 eura od 13.02.2025
do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako
veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 05.09.2023 Úverovú zmluvu č. 7309028847, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré
obsahujú Sadzobník poplatkov. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou
úverového rámca 2.000,- eur zo strany žalobcu žalovanému, ktorý úver žalovaný čerpal prostredníctvom
úverovej karty. Žalobca upriamil pozornosť na to, že revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a

obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb
a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej
karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne
dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný uver jedinou. Argumentoval, že žalovaný
bol odo dňa účinnosti revolvingovej zmluvy v pravidelných mesačných výpisoch z úverového účtu
informovaný o výške mesačnej splátky, o výške úroku a poplatku, výške úverového rámca ako aj o
celkovom zostatku na úverovom účte a jednotlivých transakciách na úverovom účte. Dôvodil ďalej,

že žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a poplatkom v pravidelných
mesačných splátkach. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky
úveru riadne a včas nesplácal, konkrétne sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa
20.10.2024. Žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 23.12.2024 vyzval žalovaného naúhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a súčasne upozornil žalovaného, že v prípade
neuhradenia omeškaných splátok v lehote 15 dní od doručenia výzvy, sa celé plnenie zo zmluvy o
úvere stane splatným. Žalovaný omeškané splátky v dodatočne poskytnutej lehote neuhradil, preto

žalobca výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 28.01.2025 oznámil žalovanému, že v dôsledku
neuhradenia omeškaných splátok sa celé plnenie zo zmluvy o úvere stalo ku dňu 28.01.2025 splatným
a vyčíslil žalovanému dlh s tým, že mu poskytol lehotu 15 dní na splnenie povinnosti. Žalovaný v
lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje aj zákonné
úroky z omeškania. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo dňa 31.03.2025 žalovaného k

zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí,
bude vo veci podaná žaloba. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný prostredníctvom úverovej karty čerpal
poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 2.176,- eur a žalobcovi uhradil čiastku 840,- eur. Vo
vzťahu k preskúmaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver žalobca uviedol, že preveruje
bonitu dôsledným zisťovaním kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Týmto
procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovaného a ďalej sa skúmajú informácie o

premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob
bývania a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť
dodržania úverových záväzkov zo strany žalovaného. Tento model je postavený na logickej regresii,
kde sa jednotlivé dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca
využíva odlišný model pre zistenie kreditného skóre žalovaného. Rovnako tak sú nastavené hodnoty

minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené
posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva
automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci
neho je overovaná schopnosť žalovaného splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné
životné výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť,

príjem partnera žalovaného, prípadne ďalšie skutočnosti. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne
pochybnosť o pravosti tvrdení žalovaného, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia
o výške príjmu a výpisu z bankového účtu. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom
bonity žalovaného minimalizuje žalobca kontrolou žalovaného v externých registroch. Využívané sú
registre Sociálnej poisťovne pre overenie príjmu žalovaného a jeho zamestnávateľa, poprípade overenie

poberania dôchodku a úverové registre NRKI, s ktorých pomocou sa zhromažďujú informácie, ako je
napr. existencia záväzkov, ich výška, historická platobná morálka žalovaného. Hodnotu informácií z
týchto registrov je pritom potrebné považovať za významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú
obraz o stave záväzkov u veľkého počtu veriteľov, dá sa povedať, že u prevažnej väčšiny relevantných
inštitucionálnych veriteľov pôsobiacich na trhu.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 20.05.2025 platobný rozkaz sp. zn.: 18Up/675/2025,
ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca na základe výzvy Okresného
súdu Banská Bystrica navrhol podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní,
pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne
príslušnému dňa 19.09.2025.

3. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami podľa § 116 ods. 2 CSP a zároveň ho v zmysle §
167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia

žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.

4. Súd vyzval žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu na doplnenie ďalších podstatných
a rozhodujúcich skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 2 CSP. Žalobca vo svojom vyjadrení na výzvu
súdu uviedol, že predkladá interný dokument o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného

stavu a podmienok bývania žalovaného, s uvedením dátumu dopytu do registru NRKI a výpočtom
maximálneho limitu splátky, ktorú si dokáže spotrebiteľ vzhľadom na svoje finančné možnosti dovoliť,
s položkami podľa § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež výplatné pásky za 3 mesiace
predchádzajúce schváleniu spotrebiteľského úveru, z ktorých mal žalobca overený príjem žalovaného.
Žalobca ďalej dôvodil, že pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je veriteľ

v súlade s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch povinný brať do úvahy najmä dobu, na ktorú
sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Žalovaný pri žiadosti o úver ako výšku svojho príjmu uviedol sumu 3.000,-
eur. Z výplatných pások žalovaného bol príjem aspoň v tejto výške overený (2.949,92 eura máj 2023,4.124,35 eura jún 2023, 2.929,67 eura júl 2023). Výška mesačnej splátky žalovaného bola 64,26 eura,
pričom sám žalovaný splátky spočiatku uhrádzal vo vyššej sume 70,- eur. Žalovaný uhradil žalobcovi
riadne a včas sumu 840,- eur a teda v čase poskytnutia úveru bola jeho bonita v dostatočnej výške.

Žalobca ďalej argumentoval, že aj v prípade, ak by aj napriek tejto skutočnosti súd vyhodnotil, že
žalobca nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru s
poukazom na § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobcovi podľa jeho názoru zostáva
zachované právo na omeškané splátky a to s poukazom na rozhodnutia Okresného súdu Nitra sp.
zn.: 14Csp/6/2025 zo dňa 20.10.2025, Krajského súdu v Nitre, sp. zn.: 8CoCsp/9/2025 – 115 zo dňa

16.07.2025 a uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.: 4Obdo/36/2023 zo dňa 31.10.2024. Vo vzťahu
k zmluvným úrokom žalobca uviedol, že tento sa vypočíta z dlžnej čiastky, pričom pri výpočte sa
zohľadňujúčerpaniaasplátkyvdanommesiaci,tedaaktuálnystavúveruzakonkrétnypočetdní.Spôsob
výpočtu:(počiatočnýstavúveruzapríslušnýmesiac)x(početdníodpočiatkumesiacadoprvéhopohybu
na účte, t. j. splátky žalovaného) x (základná úroková sadzba, t. j. 29,90 %) + (splátka odpočítaná od
počiatočného stavu úveru) x (základná úroková sadzba 29,90 %) x (počet dní od prijatia platby na

účet žalobcu do konca mesiaca). Úrok je stanovený na hodnotu 29,90% bez ohľadu na skutočnosť,
či sa jedná o úrok za hotovostné transakcie alebo úrok za bezhotovostné transakcie, teda delenie na
istinu požičanú hotovostne alebo bezhotovostne je irelevantné. Vo vzťahu k náležitosti podľa § 9 ods.
2, písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca uviedol, že uvedenie predpokladov na výpočet
RPMN je na strane 2 úverovej zmluvy: „Predpoklady použité pre výpočet v súlade s prílohou č. 2, písm.

a), c), e) k zákonu č. 129/2010 Z. z. – čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej
výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe, poskytnutí úveru na obdobie jedného
roka a splatení v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny. Výška minimálnej mesačnej
splátky sa do tohto výpočtu nezapočítava.“ Podľa názoru žalobcu takto uvedené predpoklady na výpočet
RPMN sú uvedené zákonne a nijakým výkladom Smernice európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES

z 23.04.2018 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zrušení smernice Rady 87/102/EHS nie je možné
dôjsť k záveru, že povinnosťou veriteľa je uvádzať reprezentatívny výpočet, pričom v tejto súvislosti
žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2021, sp. zn.: 7Cdo/183/2020.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti

právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí sa na nariadené pojednávanie nedostavili.

6. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to najmä návrhom na
vydanie platobného rozkazu, predžalobnou výzvou zo dňa 31.03.2025, ePotvrdenkou, Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. 7309028847 zo dňa 05.09.2023, stručným prehľadom

práv a povinností vyplývajúcich z úverových podmienok, Úverovými podmienkami spoločnosti Home
Credit Slovakia, a. s. pre úverovú kartu – IUK123 platnými od 01.06.2023, úvěrovou zprávou, posúdením
schopnosti klienta splácať úver, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 23.12.2024, ePotvrdenkou,
výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 28.01.2025, ePotvrdenkou, výpisom čerpania splátok a
úhrad, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 18Up/675/2025, návrhom na

pokračovanie v konaní, výsledkom sledovania zásielok, vyjadrením žalobcu zo dňa 11.12.2025 na výzvu
súdu spolu s prílohami (výplatné pásky žalovaného za obdobie 05/2023, 06/2023, 07/2023, potvrzení o
provedení ověření bonity klienta), výsledkom sledovania zásielok, súhrnnými informáciami o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za druhý štvrťrok
2023, náhľadom na webovú stránku MPSVaR SR, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom,
bola prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie dňa 05.09.2023, uzatvorená Zmluva
o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č.: 7309028847, predmetom ktorej bolo poskytnutie
bezúčelového revolvingového úveru s výškou úverového rámca 2.000,- eur s tým, že zmluva bola

uzatvorenánadobuneurčitú.Žalovanýsazaviazalvrátiťpeňažnéprostriedkyvpravidelnýchmesačných
splátkach s termínom splatnosti vždy v 20. deň v mesiaci, s minimálnou výškou splátky 3,212 % z výšky
úverového rámca (64,24 eura), ktorá výška splátky bola vypočítaná z dohodnutého úverového rámca.
Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 29,90 % ročne. RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru
bola vyčíslená vo výške 34,40 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 2.323,92 eura s tým, že

predpokladom pre ich výpočet bolo čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške,
pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe a za predpokladu poskytnutia úveru na obdobie
jedného roka a jeho splatenie v 12 mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny. Poistenie schopnosti
splácať úver nebolo v zmysle zmluvy dojednané. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že v prípade, že sadlžník oneskorí s platením aspoň troch splátok alebo jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, je veriteľ
okrem iného, oprávnený úver zosplatniť. V zmluve sa tiež nachádza informácia o tom, že žalovaný je
ženatý, s počtom vyživovaných detí 2, druh bývania: u rodičov. Ďalej že je zamestnaný v spoločnosti

Brandacher transport, s čistým mesačným príjmom vo výške 3.000,- eur.

8. Žalovaný úver čerpal, riadne a včas ho však nesplácal, preto spoločnosť Home Credit Slovakia, a.
s. listom zo dňa 23.12.2024 oznámila žalovanému, že suma splátok, s ktorými je aktuálne v omeškaní
je vo výške 192,72 eura. Žalovaného tiež upozornila, že ak neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní

do 15 dní od doručenia výzvy, uplynutím tejto lehoty sa celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy stáva
splatným. Predmetná výzva bola podaná žalobcom na poštovú prepravu dňa 30.12.2024. Ďalším listom
zo dňa 28.01.2025 vyzvala spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. žalovaného k splateniu celého úveru
z dôvodu, že v dôsledku neuhradenia omeškaných splátok v dodatočne poskytnutej lehote sa celé
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy stalo splatným dňa 28.01.2025. Dlžnú čiastku vo výške 2.201,95 eura
tak mal žalovaný zaplatiť obratom, najneskôr však do 15 dní od spísania tejto výzvy. Predmetná výzva

bola podaná na poštovú prepravu dňa 29.01.2025. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 31.03.2025
opäť vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.224,83 eura a to najneskôr do 7 dní odo dňa
odoslania výzvy, ktorá bola podaná na poštovú prepravu dňa 01.04.2025, avšak bezvýsledne.

9. Z „Úvěrovej zprávy“ (č.l.: 21/opačná strana a nasl. spisu) vyplýva úverové zaťaženie žalovaného

pozostávajúce zo štyroch splátkových úverov. Suma zostávajúcich splátok splátkového úveru finančnej
inštitúcie L02 predstavuje sumu 13.982,- eur s výškou mesačnej splátky 170,- eur, suma zostávajúcich
splátok splátkového úveru finančnej inštitúcie L02 predstavuje sumu 19.385,- eur, s výškou mesačnej
splátky 205,- eur, suma zostávajúcich splátok splátkového úveru finančnej inštitúcie B03 predstavuje
sumu 18.808,- eur, s výškou mesačnej splátky 211,- eur a suma zostávajúcich splátok splátkového úveru

finančnej inštitúcie B05 predstavuje sumu 6.546,- eur s výškou mesačnej splátky 247,- eur,

10. Z listiny označenej ako „Posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver“ okrem iného
vyplýva dátum rozhodnutia o poskytnutí úveru 05.09.2023, výška rámca 2.000,- eur a dátum odpovedí
externých registrov (MVSR, NRKI, CEE) ako 29.08.2023 a tiež 05.09.2023. Z uvedenej listiny ďalej

vyplýva, že žiadateľ je ženatý, má dve deti, býva u rodičov, je zamestnaný s výškou príjmu 3.000,- eur
a splátky iným spoločnostiam uvedené v žiadosti predstavujú 0,- eur.

11. Z listiny označenej ako „Potvrzení o provedení ověření bonity klienta – oddělení řízení rizik“ okrem
iného vyplýva dátum schválenia úveru 05.09.2023, počiatočná výška úverového rámca 2.000,- eur

a dátum dopytov do registrov MVSR a NRKI dňa 05.09.2023 a do registra CEE dňa 29.08.2023.
Z uvedenej listiny tiež vyplýva, že žiadateľ je ženatý, má dve deti, býva u rodičov, je zamestnaný
s príjmom vo výške 3.000,- eur.

12. Z „Výpisu čerpania splátok a úhrad“ vyplýva, že žalovaný úver čerpal vo výške 2.176,- eur a titulom

takto poskytnutého úveru uhradil celkovo sumu vo výške 840,- eur.

13. Z výplatných pások žalovaného za mesiace 05/2023 – 07/2023 vyplýva priemerný čistý mesačný
príjem žalovaného vo výške 3.334,64 eura.

14. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami
a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2023 vyplýva priemerná RPMN pri kreditných kartách
o hodnote 22,70 %.

15. Z náhľadu na webovú stránku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyplýva výška

životného minima od 01.07.2023 v sume 268,88 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
vo výške 187,57 eura mesačne, ak ide o ďalšiu posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a vo výške 122,77
eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.

16. Podľa § 1 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje
ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.17. Podľa § 2 písm. a), písm. b) bod 7, písm. c), d) a e) Zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie:
zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, finančnou službou služba poskytovaná veriteľom,
ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania,7), dodávateľom osoba, ktorá je v rámci
svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie na základe zmluvy na diaľku, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú
spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení

nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, prostriedkom diaľkovej komunikácie
prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri
poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový
katalóg.

18. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
v znení účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,
poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská

zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.27. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

28. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v a) percentách zo sumy
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné
obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, 2. jednorazové plnenie v percentách sa

považuje za plnenie za rok, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za
rok, b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov
tak, že 1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie
jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom
100, 2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov
a vynásobí sa číslom 100, 3. opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne

dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, c) percentách z inej sumy, ako je suma
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné
obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej
sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, 2. jednorazové plnenie v
percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých

peňažných prostriedkov, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z
ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.

29. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije

priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre
jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a)
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

30. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

31. Podľa § 1a ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v
odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi.

32. Podľa § 1a ods. 5 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa zaokrúhľujú
na dve desatinné miesta nahor.

33. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým
poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov

úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c)týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

34. Podľa § 2 písm. a), b), d) a e) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a) b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, e) povoleným
prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

35. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť
v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom
gramatickom tvare.

36. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o

ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ
nemápridelenérodnéčíslo,uvediesadátumnarodenia,d)dobutrvaniazmluvyospotrebiteľskomúvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru

alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu
alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak

sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácieovšetkýchuplatniteľnýchúrokovýchsadzbáchspotrebiteľskéhoúveru,h)ročnúpercentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet frekvenciu splátok a prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných

a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne
poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade

omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, m) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského

úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jehovykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného
orgánu dohľadu podľa § 23.

37. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a
c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je
spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru

bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie
všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)

38. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

39. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

40. Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

41.Podľa§7ods.17Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,vynaloženímodbornejstarostlivostisarozumie
najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka

a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s
ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,
ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.
a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

42. Podľa § 7 ods. 23 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len
ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na
podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

43. Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť
dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosť,17ta)peňažných
záväzkochspotrebiteľa,výškecelkovejzadlženostiaďalšieinformácieofinančnejaekonomickejsituácii
spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom

prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ
podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez
súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úveranaúčelypodľaodseku19,akodsek43neustanovujeinak,elektronickyoveriťinformáciesúvisiace
s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ

podľa§20ods.1písm.a),banka,zahraničnábankaapobočkazahraničnejbankyoverujúleninformácie
súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť
splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

44. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti
od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských
úverov podľa § 20a alebo b) v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.

45. Podľa § 1 Opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 14.11.2017 č. 10/2017, ktorým sa
ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ďalej len
Opatrenie NBS) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, toto opatrenie sa vzťahuje na veriteľa
podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona, na banku, zahraničnú banku a pobočku zahraničnej banky1)
(ďalej len „veriteľ“) a upravuje a) metodiku na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver (ďalej len „ukazovateľ schopnosti splácať“), b) spôsob zohľadnenia možného
nárastu úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru, c) čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu
zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, d) požiadavky na zisťovanie
informácií a predkladanie dokladov o príjmoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch
spotrebiteľa, e) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru, f) limit na podiel výšky celkovej

zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

46. Podľa § 2 ods. 2 Opatrenia NBS, limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku
1 nemôže prekročiť hodnotu 1.

47. Podľa § 2 ods. 3 Opatrenia NBS, výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa sa na účely odseku
1 určujú ako súčet a) výšky splátky poskytovaného spotrebiteľského úveru podľa § 7 ods. 20 písm.
c) zákona pri zohľadnení odsekov 12 a 13 a § 4 a b) sumy peňažných záväzkov znižujúcich príjem
spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. d) zákona pri zohľadnení odsekov 14 až 21.

48.Podľa§2ods.4OpatreniaNBS,celkovávýškačistýchpríjmovspotrebiteľapodľa§7ods.20písm.a)
zákonasavypočítaakoaritmetickýpriemerčistýchskutočnýchpríjmovspotrebiteľaspravidlazaobdobie
bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať.

49. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS, výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb

spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy
životného minima2) spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej
má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím
súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou

nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa
prvej vety zvýšená o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným
minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a
ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu, ak odseky 8 a 9 neustanovujú

inak; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto
osobu.50. Podľa § 2 ods. 6 Opatrenia NBS, zvýšenie výšky nákladov podľa odseku 5 druhej vety sa nevykoná,
ak hodnota pomeru celkovej zadlženosti spotrebiteľa vrátane poskytovaného spotrebiteľského úveru
k čistému ročnému príjmu spotrebiteľa, určenému ako 12-násobok celkovej výšky čistých príjmov

spotrebiteľa podľa odseku 4, nepresiahne hodnotu 1. Celkovou zadlženosťou spotrebiteľa sa na účely
tohto odseku a odseku 7 rozumie celkový súčet zostatkových hodnôt existujúcich úverov spotrebiteľa
overených v elektronickom registri údajov o úveroch a vypočíta sa ako súčet zostatkových hodnôt
úverov na bývanie, spotrebiteľských úverov, aktuálnej zostatkovej hodnoty spotrebiteľských úverov
poskytnutýchvoformevyčerpanéhopovolenéhoprečerpaniaavoformevyčerpanýchúverovýchrámcov

kreditných kariet a sumy zodpovedajúcej 20 % zo schválených nevyčerpaných povolených prečerpaní
a zo schválených nevyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet spotrebiteľa.

51. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

52. Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

53. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd posúdil jednak ako Zmluvu o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka, ale zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka a predmetný zmluvný vzťah súd posúdil aj v zmysle ustanovení Zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov a tiež podľa Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

54. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.
Je nesporné, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie dňa 05.09.2023 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere –
revolvingový úver, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru s výškou
úverovéhorámca2.000,-eurstým,žezmluvabolauzatvorenánadobuneurčitú.Vkonanínebolosporné

ďalej ani to, že žalovaný spotrebiteľský úver čerpal, riadne a včas ho však nesplácal, preto žalobca
spotrebiteľský úver dňa 28.01.2025 zosplatnil.

55.Vtejtosúvislostivšaksúdpoukazujeďalejnato,ževeriteľniejeoprávnenývyžadovaťodspotrebiteľa
jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru a to s poukazom na § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010

Z. z., pokiaľ veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 a pred uzavretím zmluvy
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru, neposúdil s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 16 predmetného zákona, veriteľ je povinný postupovať

pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a
ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s
odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 7 ods. 17 predmetného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to,
že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere

podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi. Ak je okrem iného veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona
tak, ako je to nepochybne aj v prípade žalobcu, sprísňuje zákon požiadavku na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak, že veriteľ je povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých

poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú
veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky,
zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

56. V zmysle § 11 ods. 2 predmetného zákona ďalej platí, že v prípade hrubého porušenia povinnosti
konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
pričom za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutiana údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa však ďalej považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona tak, ako je to aj v prípade žalobcu,

môže poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi podľa § 7 ods. 23 zákona len vtedy, ak spotrebiteľ
spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky
celkovej zadlženosti k príjmu. Podrobnosti na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver ako aj výšku jednotlivých limitov, upravuje Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 zo dňa
14.11.2017 v platnom znení. Podľa § 2 ods. 2 predmetného opatrenia, limit ukazovateľa schopnosti

splácať nemôže prekročiť hodnotu 1 a limit na podiel celkovej zadlženosti k príjmu, nemôže prekročiť
podľa § 6a ods. 2 opatrenia hodnotu 8, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak. Tiež je takýto veriteľ v
zmysle § 7 ods. 27 predmetného zákona povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie
o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým
má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti
a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a)

je povinný bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť
informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa
registra.

57. Ako teda vyplýva z jednotlivých vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.
z., zákon sankcionuje veriteľa za nedodržanie ustanovení zákona na úseku posúdenia schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver jednak nemožnosťou veriteľa požadovať od spotrebiteľa
jednorázové splatenie úveru a v prípade hrubého porušenia týchto ustanovení aj bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Súd dáva žalobcovi ďalej do pozornosti nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky, II. ÚS 530/2024 zo dňa 12.02.2025 podľa ktorého „Súd rozhodujúci vo
veci je teda povinný (ex offo) sa vysporiadať so všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu a v
rámci rozhodnutia spotrebiteľovi odôvodniť, prečo preskúmanie jeho bonity veriteľom bolo/nebolo v
súlade nielen so slovenskými právnymi predpismi, ale aj normami európskeho práva. Ak vychádzame
z myšlienky, že spotrebiteľ nedisponuje potrebnými znalosťami a skúsenosťami na posúdenie jeho

možnosti a schopnosti splácať úver v čase jeho poskytnutia, potom nemožno očakávať ani to, že tieto
skúsenosti zrazu nenadobudne v priebehu súdneho konania. Odôvodnenie preto musí zodpovedať
tomuto základnému predpokladu – spotrebiteľ by mal z rozhodnutia pochopiť aspoň v základoch, čo a
prečo veriteľ zisťoval, čo zistil, ako sa s tými skutočnosťami vysporiadal a napokon či to urobil správne,
a preto mu mohol úver poskytnúť.“

58. Súd dáva ďalej žalobcovi do pozornosti, že podľa § 7 ods. 16 Zákona č. 129/2010 Z. z. je veriteľ
povinný hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti a teda je povinný okrem iného
hodnoverne preukázať aj to, že u žiadateľa v čase poskytovania úveru preskúmal limity podľa § 7 ods.
23 zákona a že žiadateľ v čase posudzovania schopnosti splácať požadovaný úver spĺňal tak limit

pre ukazovateľ schopnosti splácať úver, ktorý nemôže presiahnuť hodnotu 1 ako aj limit na podiel
výšky celkovej zadlženosti k príjmu, ktorý nesmie presiahnuť hodnotu 8. Ak totiž žiadateľ tieto limity
nespĺňa, nesmie mu veriteľ úver poskytnúť, keďže účelom predmetného zákonného ustanovenia a na
neho nadväzujúceho opatrenia NBS je chrániť spotrebiteľa pred takým neúmerným zadlžením, ktoré
spotrebiteľ nie je reálne schopný už od počiatku zmluvného vzťahu znášať. Zákon ďalej v § 11 ods. 2

konštatuje, že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie § 7 ods. 23,
čo má za následok nástupu nielen zákonnej sankcie spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru, ale aj sankcie spočívajúcej v nemožnosti požadovať od dlžníka jednorázové
splatenie spotrebiteľského úveru, pretože opak by mal za následok, že spotrebiteľ, ktorý nie je ani
schopný riadne a včas splácať úver, a ktorému ani spotrebiteľský úver z uvedených dôvodov poskytnutý

nemal byť, je povinný v dôsledku zosplatnenia úveru zo strany veriteľa, jednorázovo splatiť celý úver,
na ktorého vrátenie ani len v pravidelných mesačných splátkach, nespĺňal už v čase poskytnutia úveru
zákonom kladené požiadavky.

59. Súd v predmetnej veci pristúpil v prvom rade zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka k

preskúmaniu výšky odplaty za poskytnutý úver, či táto odplata v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka s poukazom na § 1 a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., neprekračuje najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať, keďže
jej prekročenie by malo za následok nástup zákonnej sankcie spočívajúcej v absolútnej neplatnostizmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, a ktoré sú spojené

s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. V
danom prípade pozostáva odplata za poskytnutý úver z úroku vo výške 29,90 % ročne. Podľa § 1
ods. 2 nariadenia vlády, odplata sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok. Zmluvný úrok vo výške
29,90 % p. a., napĺňa na účel výpočtu odplaty predpoklady obsiahnuté v § 1 ods. 3 písm. a) bodu 3.

predmetného nariadenia vlády, podľa ktorého odplatu okrem iného tvoria plnenia vyjadrené v percentách
zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za
rok, sa považuje za plnenie za rok. Celková suma plnení vyjadrená v percentách za rok ku dňu uzavretia
zmluvy tak predstavuje odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 29,90 %. Podľa § 1 ods. 4
nariadeniavlády,naúčelystanovenianajvyššejprípustnejvýškyodplatypodľa§1asapoužijepriemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy

novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase
predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, pričom podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke. Priemerná RPMN za príslušný
kalendárny štvrťrok sa v zmysle § 2 Vyhlášky Ministerstva financií SR č. 289/2010 zverejňuje najneskôr

v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho
štvrťroka. Keďže zmluva bola uzavretá dňa 05.09.2023, bolo potrebné pre posúdenie najvyššej
prípustnej výšky odplaty vychádzať z priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk za 2.
štvrťrok roku 2023 (apríl, máj, jún). Priemerná RPMN pri kreditných kartách predstavovala za 2. štvrťrok
roku 2023 hodnotu 22,70 %, v dôsledku čoho tak najvyššia prípustná odplata predstavuje hodnotu 45,40

%, na základe čoho súd konštatuje, že odplata za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 29,90 %,
neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty 45,40 % (29,90 % ? 2 x 22,30 %).

60. Preskúmaním predmetnej zmluvy podľa príslušných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z. dospel súd
ďalej k záveru, že zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré požaduje § 9 ods. 2 Zákona

o spotrebiteľských úveroch, a síce náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona, uvedenie predpokladov
použitých na výpočet RPMN. V zmysle článku 5 ods. 1 písm. g) Smernice európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.04.2018 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zrušení smernice Rady 87/102/
EHS platí, že v dostatočnom predstihu pred tým, ako sa spotrebiteľ zaviaže akoukoľvek zmluvou o
úvere alebo ponukou, veriteľ a prípadne sprostredkovateľ úveru poskytnú spotrebiteľovi na základe

podmienok úveru ponúkaných veriteľom, prípadne preferencií spotrebiteľa a informácií, ktoré spotrebiteľ
poskytol, informácie potrebné na porovnanie rôznych ponúk, aby sa mohol s dobrou znalosťou veci
rozhodnúť,čizmluvuoúvereuzavrie.Tietoinformáciesapísomnealebonainomtrvalomnosičiposkytnú
prostredníctvom tlačiva pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere uvedeného v
prílohe II. Požiadavky na veriteľa uvedené v tomto odseku a v článku 3 ods. l a 2 smernice 2002/65/ES,

týkajúce sa poskytovania informácií, sa považujú za splnené, ak veriteľ poskytol štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere. Tieto informácie sa týkajú g) ročnej percentuálnej miery nákladov
a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v
ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. Ďalej článok 10 ods. 2 písm. g)
smernice zakotvuje, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza RPMN a celkovú čiastku, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere, uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto miery.

61. Z uvedeného teda vyplýva, že veriteľ je povinný uviesť predpoklady na výpočet RPMN
prostredníctvom reprezentatívneho príkladu už v rámci požiadavky na poskytnutie informácií pred

uzavretím zmluvy a to prostredníctvom „štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere“,
pričom aj v samotnej zmluve o úvere sa uvedú všetky predpoklady na výpočet tejto miery.

62. V tejto súvislosti súd dáva žalobcovi ďalej do pozornosti aj rozhodnutie Súdneho dvora ES C –
677/23 z 23.01.2025, podľa ktorého „Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou

2011/90 sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich
spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy“. Súdny dvor v bode 59.
rozhodnutia argumentuje, že toto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správnevypočítal RPMN, a ak nie, uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené
v článku 14 smernice 2008/48. V bode 63. rozhodnutia ďalej súdny dvor argumentuje, že vzhľadom
na to, že ako to bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku, predpoklady použité na výpočet RPMN

môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom
samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto
zmluvy nepostačuje. Súd žalobcovi dáva do pozornosti, že judikatúra Súdneho dvora Európskej únie má
všeobecnú záväznosť a výklad Súdneho dvora Európskej únie je záväzný nielen pre súd, ktorý o výklad
požiadal, štát alebo inštitúciu Európskej únie, ktorej je rozhodnutie určené, ale aj pre všetky ostatné

členské štáty a ich orgány.

63. Posúdením zmluvy v tomto smere dospel súd k záveru, že žalovaný v zmluve uvádza len vyčíslenú
výšku RPMN ako 34,40 %, avšak neuvádza predpoklady použité na výpočet tejto RPMN tak, ako to
vyžaduje zákon. Pod znakom * sa uvádza len, že predpoklady použité pre výpočet v súlade s prílohou
č. 2, písm. a), c), e) k Zákonu č. 129/2010 z. z. – čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne,

v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe, poskytnutí úveru na obdobie
jedného roka a platení v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výšky istiny. Výška minimálnej
mesačnej splátky sa do tohto výpočtu nezapočítava. Ak však má byť naplnený účel smernice a uvedenie
predpokladov má umožniť spotrebiteľovi overiť, či veriteľ správne vypočítal RPMN, potom je podľa
názoru súdu nevyhnutné v zmluve uviesť výpočet RPMN s dosadením jednotlivých veličín do vzorca na

výpočet RPMN, prípadne uviesť vzorec a k jednotlivým symbolom uviesť konkrétnu veličinu, ktorá sa
má do vzorca pre verifikáciu výpočtu dosadiť. Nič z uvedeného sa však v zmluve nenachádza.

64. Ďalším dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru je aj hrubé porušenie
povinnosti veriteľa podľa § 7 v nadväznosti na § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch. Žalobca napriek výzve súdu v konaní nepreukázal, že v čase pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver.
Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že tento síce nahliadol do úverového registra
a zistil úverové zaťaženie pozostávajúce zo štyroch splátkových úverov, avšak z uvedenej listiny
nijako nevyplýva, kedy došlo k nahliadnutiu do úverového registra, pričom povinnosťou žalobcu bolo

preukázať, že tak učinil pred uzavretím zmluvy. Súd v konaní vyzval žalobcu, aby preukázal, s akým
dátumom bol tento dopyt realizovaný, k čomu sa však žalobca vo svojom vyjadrení k výzve súdu nijako
nevyjadril. Súdu boli v konaní predložené dva interné doklady žalobcu („Posúdenie schopnosti splácať
spotrebiteľský úver“ a „Potvrzení o provedení ověření bonity klienta – oddelení řízení rizik“), ktoré listinné
dôkazy nemožno považovať za relevantný dôkaz v tomto smere, nakoľko ide len o zhrnutie žalobcom

tvrdeného postupu preverenia bonity žalovaného a nie o objektívny dôkaz o nahliadnutí do úverového
registra v žalobcom tvrdený deň. Navyše z internej listiny žalobcu označenej ako „Posúdenie schopnosti
splácať spotrebiteľský úver“ vyplýva dátum odpovede z úverového registra (NRKI) dňa 29.08.2023 a tiež
dňa 05.09.2023, avšak z interného dokladu („Potvrzení o provedení ověření bonity klienta – oddelení
řízení rizik“), vyplýva dátum dopytu do úverového registra len dňa 05.09.2023.

65. Za úplne najzávažnejšie porušenie zákona zo strany veriteľa však považuje súd porušenie § 7
ods. 23 zákona, keď žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods.
23 predmetného zákona, a to napriek tomu, že podľa § 7 ods. 16 zákona, vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Žalobca v konaní ani napriek následnej výzve

súdu opäť ani netvrdil a už vôbec nepreukázal, že by na strane spotrebiteľa v čase uzatvorenia
zmluvy preskúmaval „limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ (tento
limit nesmie prekročiť hodnotu „1“) a „limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu“ (ktorý nesmie
prekročiť hodnotu „8“) a s akým výsledkom, a to napriek tomu, že ak ich spotrebiteľ nespĺňa, veriteľ
nesmie úver žiadateľovi poskytnúť resp. ho navýšiť, nakoľko ako už súd uviedol, zmyslom a účelom

zákona a na neho nadväzujúceho opatrenia NBS v tejto súvislosti je, chrániť spotrebiteľa pred takým
neúmerným zadlžením, ktoré spotrebiteľ nie je reálne schopný už od počiatku zmluvného vzťahu znášať.

66. Vo vzťahu k obom limitom je potrebné uviesť, že ide o pomerne komplikované výpočty. K samotnému
výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver súd len príkladmo udáva, že vstupnými údajmi

potrebnými na výpočet tohto limitu sú jednak „výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa“ podľa § 2
odseku 3 opatrenia a „celková výška čistých príjmov spotrebiteľa“ podľa odseku 4 znížená o „celkovú
výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb“ podľa odseku 5 opatrenia. Pre správne
vyčíslenie „výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa“ podľa § 2 ods. 3 opatrenia NBS, nepostačujelen informácia o výške splátky poskytovaného úveru, ale aj informácia o ďalších peňažných záväzkoch
znižujúcich príjem spotrebiteľa, čo možno zistiť len riadnym dopytom do úverového registra, pričom
v prípade existencie úverového zaťaženia, je potrebné zohľadniť aj ďalšie kritériá zápočtu splátok

existujúcich úverov zakotvených konkrétne v § 2 opatrenia, ktoré pre správny spôsob zápočtu splátky
zohľadňujú napr. druh úveru (splátkový, povolené prečerpanie, kreditné karty), zostávajúcu splatnosť,
ďalej či je úroková sadzba fixná alebo nie, atď. Ďalej pri vyčíslení tzv. „celkovej výšky čistých príjmov
spotrebiteľa“ zníženej o „celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb“, je
podľa názoru súdu pri výpočte nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa

podľa § 2 ods. 5 opatrenia nevyhnutné v danom prípade zohľadniť okrem životného minima spotrebiteľa
a životného minima na dve vyživované deti, aj životné minimum na manžela za predpokladu, že
manželia žijú v spoločnej domácnosti, hoci opatrenie v § 2 ods. 5 odkazuje pod poznámkou 3)
len na § 62 až § 65 Zákona o rodine, ktoré upravujú vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom,
avšak samotný Zákon č. 129/2010 Z. z. v § 7 ods. 27 jednoznačne ukladá pri výpočte ukazovateľa
schopnostispotrebiteľasplácaťúver,použiťdostatočné,primeranéaaktuálneinformácieonákladochna

zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, pričom poznámka 17ta) odkazuje na § 62 až § 81 Zákona o rodine, čo však už okrem iného,
zahrňuje aj ustanovenia o vyživovacej povinnosti medzi manželmi, pričom zo zmluvy o spotrebiteľskom
úver nepochybne vyplýva, že žalovaný je ženatý. Celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb“ je navyše za splnenia podmienok obsiahnutých v § 2 odsek 6 opatrenia, potrebné

zvýšiť o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životného minima na
vyživované osoby (spotrebiteľa, manžela spotrebiteľa a vyživované deti). Súd však opäť zdôrazňuje,
že žalobca nijakým spôsobom preskúmanie limitov podľa § 7 ods. 23 zákona v čase posudzovania
schopnosti splácať úver žalovaným nielenže nepreukázal, ale ani len netvrdil. Overenie schopnosti
spotrebiteľa úver splácať spôsobom ako ho popísal žalobca v žalobe (v podstate len porovnaním príjmov

a výdavkov žalovaného), je v hrubom rozpore tak s ustanoveniami Zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj na
neho nadväzujúceho opatrenia NBS a ich flagrantnou ignoráciou a porušením.

67.Žalobcatakbezpochybyporušilsvojepovinnostizakotvenév§7ods.23Zákonač.129/2010Z.z.,čo
sa v zmysle § 11 ods. 2 považuje za hrubé porušenie povinnosti a uvedené má za následok nielen nástup

zákonnej sankcie spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, ale aj sankcie
spočívajúcej v nemožnosti požadovať od žalovaného jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru,
keď hrubé porušenie jednoznačne subsumuje v zmysle intencií zákona, aj menej závažné porušenie.
Právny predchodca žalobcu v dôsledku hrubého porušenia svojich povinností zakotvených podľa § 7
ods. 23, kedy na strane spotrebiteľa preukázateľne nepreskúmal limity podľa tohto ustanovenia, ani

nebol oprávnený žalovanému poskytnúť úver, v dôsledku čoho tak musí nastúpiť aj sankcia spočívajúca
v nemožnosti požadovať od žalovaného jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru, pretože opak by
mal za následok, že spotrebiteľ, ktorý nie je ani spôsobilý riadne a včas splácať úver, a ktorému ani
spotrebiteľský úver z uvedených dôvodov poskytnutý nemal byť, je povinný v dôsledku zosplatnenia
úveru zo strany veriteľa, jednorázovo splatiť celý úver, na ktorého vrátenie ani len v pravidelných

splátkach, nespĺňal už v čase poskytnutia úveru zákonom kladené požiadavky. Nenastúpenie oboch
sankcií by tak v danom prípade bolo v rozpore so zmyslom a účelom zákona a na neho nadväzujúceho
opatrenia NBS, ktorých prvoradým účelom je chrániť spotrebiteľa pred takým neúmerným zadlžením,
ktoré spotrebiteľ nie je reálne schopný už od počiatku zmluvného vzťahu znášať. Keďže žalobca
nebol oprávnený poskytnutý spotrebiteľský úver zosplatniť, súd sa ďalšími predpokladmi platného

zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka (v znení účinného od 01.11.2024)
z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal.

68. Za stavu, keď žalobca v konaní uplatnil svoj nárok na tom skutkovom základe, že došlo z jeho strany
k zosplatneniu úveru a domáha sa tak zaplatenia celej sumy prináležiacej mu zo zmluvného vzťahu,

hoci k platnému zosplatneniu úveru nedošlo a dlžné sú len jednotlivé splatné splátky úveru, nemožno
žalobou uplatnenému nároku vyhovieť v žiadnom rozsahu.

69. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Cdo/85/2021 zo
dňa 12.02.2024, podľa ktorého nemožno priznať veriteľovi právo na zaplatenie splátok úveru splatných

ku dňu rozhodnutia súdu, ak si v žalobe veriteľ uplatňoval zaplatenie celého predčasne zosplatneného
úveru a súd dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru je neplatné. Najvyšší súd SR uzavrel, že
síce by šlo o plnenie z rovnakej zmluvy, ale súd by neprípustne priznal plnenie z iného skutkového stavu,
než aký bol vymedzený v žalobe. V žalobe pritom žalobca jednoznačne tvrdil, že došlo k zosplatneniuposkytnutého úveru k 10.12.2017 (a aj odôvodňoval, akým postupom sa tak stalo), ktoré súd posúdil
nakoniec ako neplatné a žalobca žiadal priznať práve a len takto zosplatnený úver. Najvyšší súd SR pre
takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal za takéhoto stavu nárok na zaplatenie jednotlivých splatných

splátok, porušil by tým zásadu „ne ultra petitum“, a teda prekročil by rámec vymedzeného petitu, čo je
neprípustné. Predmetné rozhodnutie prešlo aj kontrolou ústavnosti, keď Ústavný súd SR v rozhodnutí
sp. zn.: I. ÚS 528/2024 zo dňa 02.10.2024, ústavnú sťažnosť proti uzneseniu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn.: 4Cdo/85/2021 z 12.02.2024 odmietol, pričom v odôvodnení odmietajúceho
rozhodnutia tiež uviedol, že „...všeobecný súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným

návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu, než aký bol predmet
konania vymedzený v žalobnom návrhu (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo/15/2010 z 27. júla
2011, obdobne I. ÚS 122/2012).“ „...Rovnako nedôvodný je aj odkaz sťažovateľky na skutočnosť, že
zo samotných skutkových zistení vyplynulo, že pohľadávka z úverovej zmluvy nie je splnená, keďže
z dispozičného princípu, ktorý ovláda civilné sporové konanie, vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu
vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade

viazaný. Z uvedeného dôvodu má teda pre posúdenie dodržania zásady viazanosti súdu petitom
rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe, pričom tento je nosným pre
skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom posúdení vychádza.“

70. Vo vzťahu k žalobcom citovanému rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn.: 9Cdo/317/2021 zo dňa

28.09.2022 v tejto súvislosti súd udáva, že súdom citované rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.:
4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024 je neskoršieho dáta, než rozhodnutie, na ktoré poukazuje žalobca
a ako už súd uviedol, toto neskoršie rozhodnutie prešlo aj testom ústavnosti. A hoci žalobcom citované
ďalšie rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.: 4Obbdo/36/2023 zo dňa 31.10.2024 je neskoršieho dáta,
je potrebné zároveň uviesť, že toto rozhodnutie nebolo podrobené ústavnoprávnemu prieskumu.

71. Súd v civilnom sporovom konaní nemôže nahrádzať úkony sporových strán, ktoré zaťažuje
povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (§ 150 CSP, s výnimkou a v zákonnom rozsahu v prípade
spotrebiteľských sporov pri ochrane slabšej strany). Ak žalobca v spore tvrdil, že riadne splnil svoju
povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaného splácať úver a zároveň, že tak bol

oprávnený úver vyhlásiť za predčasne splatný, bol povinný tieto svoje tvrdenia aj náležite preukázať.
Podľa judikatúry súdov dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné
skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť),
je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila tak, ako tomu bolo aj v predmetnom
prípade. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a musí rešpektovať predmet konania vymedzený

žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než
akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Súd nad rámec ešte poznamenáva, že
zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, ktorá zmena ani nenastala, by predstavovala
zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP).

72.Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostítaksúdžalobužalobcuvcelomrozsahuzamietol.

73. V súvislosti s často sa objavujúcou argumentáciou ohľadom § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, súd poukazuje
na uznesenie Ústavného súdu SR z 11.06.2019, sp. zn.: I. ÚS 246/2019, podľa ktorého „pasivita

žalovanéhovkonanínemôžemaťzanásledok(aplikáciou§151ods.1a2CSP)povinnosťvšeobecného
súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“.

74. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

76. Nárok na náhradu trov konania posúdil súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol
tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však

žalovanému v konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd rozhodol, že žalovanému proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).