Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-32Cb/135/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111229744
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2026:1111229744.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne REFICIER JTL, s.r.o.,

so sídlom Stachanovská 43, Bratislava 821 05, IČO: 35 751 819, zastúpenej AS Legal s.r.o., so sídlom
Hlučínska 1, Bratislava 831 03, IČO: 36 857 688, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 6.820,04
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 5.322,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 5.322,90 eura od 14.10.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamieta.

III.Žalovanájepovinnánahradiťžalobkynitrovykonaniavrozsahu56,10%,pričomovýšketejtonáhrady
bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 16.09.2011 domáhala, aby súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 6.820,04 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania.
V žalobe uviedla, že bola držiteľom motorového vozidla XXXXXXXXXX. (ďalej aj „motorové vozidlo“),

ktoré bolo u žalovanej poistené havarijnou poistkou č. 6549233941. Motorové vozidlo bolo 21.07.2010
odcudzené,pričompoistnáudalosťbolažalovanejnahlásenáatátojuoznačilač.9516147143.Žalovaná
poistnúudalosťvybavila28.09.2010priznanímpoistnéhoplneniavsume30.152,96eura.Sposkytnutým
plnením žalobkyňa nesúhlasila a označila ho za podhodnotené. Požiadala preto znalca J.. V. W. o
stanovenie hodnoty odcudzeného vozidla k 21.07.2010. Znalec J.. W. v znaleckom posudku č. 27/2011
určil všeobecnú hodnotu vozidla tak, že rozdiel medzi ním vypočítanou hodnotou a poskytnutým
poistným plnením je žalovaná suma 6.820,04 eura. Rozdielny výpočet spočíval v koeficiente k5, t. j.

v koeficiente dopytu trhu. Tvrdenia preukazovala poistkou číslo 6549233941, potvrdením o registrácii
poistnej udalosti, oznámením o poistnom plnení, pohybom na účte, znaleckým posudkom č. 27/2011,
výzvami na doplatenie poistného plnenia.

2. Okresný súd Bratislava I vyzval 09.04.2014 výzvou sp. zn. 32Cb/135/2011 žalovanú na vyjadrenie
sa k žalobe žalobkyne. Žalovaná vo vyjadrení z 02.10.2014 potvrdila, že žalobkyňa mala uzatvorené
havarijné poistenie morového vozidla na základe poistnej zmluvy č. 6549233941 s dohodnutou

spoluúčasťou 5 % z plnenia. 21.07.2010 došlo k poistnej udalosti - ku krádeži poisteného motorového
vozidla. Poistná udalosť bola riadne nahlásená a bolo jej pridelené č. 9516147143. Žalovaná ukončila
šetrenie 24.09.2010 a žalobkyni priznala sumu 30.152,96 eura. Všeobecná hodnota motorového vozidla
bola stanovená na 31.739,96 eura a od tejto sumy bola následne odpočítaná spoluúčasť. Nesúhlasila spredloženým znaleckým posudkom X V. W., pretože koeficient k5 nebol správne určený. Súdu predložila
poistku č. 6549233941, všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku, zmluvné dojednania pre
havarijné poistenie eurokasko, osobitné poistné podmienky poistenie veci pre prípad živelných udalostí,

osobitné poistné podmienky poistenie pre prípad krádeže veci, osobitné poistné podmienky poistenie
motorových vozidiel, oznámenie o poistnom plnení, výpočet všeobecnej hodnoty vozidla, protokol k
oceneniu jazdeného vozidla a inzeráty.

3. Vo veci nariadil súd znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom bol znalecký posudok č. 20/2015

vypracovaný znalcom J.. P. X.. Všeobecnú hodnotu motorového vozidla určil na sumu 32.140,17 eura
s DPH.

4. Žalovaná v podaní z 26.10.2015 (a aj na pojednávaní konanom 03.04.2017) akceptovala závery
znaleckého posudku J.. X. a vyjadrila ochotu doplatiť žalobkyni sumu 380,21 eura (32.140,17 eura - 5
% spoluúčasť - už plnená suma 30.152,96 eura).

5. Žalobkyňa na znalecký posudok znalca J.. X. reagovala predložením odborného vyjadrenia k
predmetnému znaleckému posudku J.. W., v ktorom tento odmietol akceptovať hodnoty určené znalcom
J.. X..

6. Podaním z 18.04.2017 žalobkyňa predložila znalecký posudok J.. V. W. č. 11/2017, v ktorom znalec
určil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 38.560 eur.

7. Vo veci rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 32Cb/135/2011 z 03.04.2017 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Cb/135/2011 z 26.10.2020 tak, že

žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 380,21 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 380,21 eura od 14.10.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol a rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Označené
rozsudky boli zrušené Krajským súdom v Bratislave uznesením sp. zn. 2Cob/209/2020, 2Cob/210/2020
z 29.09.2023 a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie.

8. Vo veci bolo nariadené ďalšie znalecké dokazovanie, ktorého výsledkom bol znalecký posudok č.
71/2025 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. V tomto znaleckom
posudku bola všeobecná hodnota motorového vozidla určená na sumu 35.476 eur s DPH.

9. Žalovaná v podaní z 11.06.2025 súdu uviedla, že znalecký posudok č. 71/2025 vypracovaný Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline akceptuje bez výhrad. Vyjadrila ochotu zaplatiť žalobkyni
doplatok v sume 3.549,24 eura (35.476 eur - 5 % spoluúčasť - už plnená suma 30.152,96 eura). Zároveň
namietala, že sa nedostala voči žalobkyni do omeškania, a preto žalobkyni nemožno priznať úroky z
omeškania.

10. Na pojednávaniach konaných 27.06.2025 a 11.02.2026 žalovaná opakovane uviedla, že sa plne
stotožňuje so znaleckým posudkom č. 71/2025 vypracovaným Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline. Žalobkyňa s uvedeným nesúhlasila a argumentovala tým, že koeficient k4 je určený
nesprávne.

11. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či nepriznanie poistného plnenia v
celej požadovanej výške zo strany žalovanej bolo oprávnené, t. j., či žalovaná správne určila všeobecnú
hodnotu motorového vozidla. Rovnako sporným je aj nárok žalobkyne na úroky z omeškania.

12. Podľa § 261 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) v
znení účinnom ku dňu uzavretia poistnej zmluvy, t. j. k 31.10.2008 zmluvy medzi osobami uvedenými
v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona , a sú upravené ako zmluvný
typ v Občianskom zákonníku ,

spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

15. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31.
januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

16. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie OZ“) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.

februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

17. Podľa § 3 nariadenia OZ účinného do 31. januára 2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto sadzba bola ku dňu 14.10.2010 vo výške 1 %.

18. Podľa § 788 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná
udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu

uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred
uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

19. Podľa § 797 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone

alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do
pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,

keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie
primeraný preddavok.

20. Podľa § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať
povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach

ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť,
že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť
potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej

zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

21. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.25. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

26. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd zdôrazňuje, že do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená

ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu.

27. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v
zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a
sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s
právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie

dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná
strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno
považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.

28. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech

strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré
môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu

zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v

tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu
nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne

nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti.

29. Z § 788 Občianskeho zákonníka (bod 18. tohto rozsudku) vyplýva, že poistná udalosť je definovaná
ako náhodná udalosť. Náhodnou udalosťou je každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne

predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne
či sa tak stane. Náhodnou udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v čase uzavretia poistenia vie, že už
nastala a ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok sa poistenie vzťahuje. Náhodnou
udalosťou môže byť aj udalosť, ktorá nastala v dobe, kedy hrozí vysoký stupeň vzniku dohodnutého
poistného rizika. Pozitívnym vymedzením poistnej udalosti je teda kumulácia poistného rizika a ujmy

vo sfére poisteného. Výber poistného rizika je vecou obchodnej stratégie žalovanej. Naproti tomu
negatívnym vymedzením poistnej udalosti sa zo systému pozitívne určenej skupiny poistných udalostí
vyberie množina škodových udalostí, ktoré nepodliehajú poistnému krytiu zo strany poisťovne - výluky
z poistenia.

30. Medzi stranami sporu nie je sporné, že medzi sebou uzavreli havarijné poistenie motorového vozidla
(typ B) podľa návrhu číslo 5700206484 z 31.10.2008, o čom žalovaná vydala poistku číslo 6549233941.
Poistka potvrdzuje, že predmetom poistenia bolo motorové vozidlo A. XXX s Z.: A (v poistke označené
ako Z.: A - v oznámení o poistnom plnení rovnako označené Z.: A31. Ďalej nie je sporné, že došlo k poistnej udalosti - k odcudzeniu motorového vozidla. Podľa Článku
VIII bod 1. všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku je poistnou udalosťou vznik

náhodnej udalosti v poistnej zmluve bližšie označenej, ku ktorej došlo v čase trvania poistenia, a
znej vzniknutá škoda. Podľa Článku II bod 1. zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie eurokasko
sa poistenie vzťahuje len na motorové vozidla uvedené v poistnej zmluve, na ich časti a povinnú
výbavu. Podľa Článku III bod B. zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie eurokasko sa poistenie
vzťahuje aj na krádež motorového vozidla v rozsahu OPP č. 205. Podľa Článku IX bod 1. zmluvných

dojednaní pre havarijné poistenie eurokasko poisťovňa poskytne poistné plnenie v rozsahu nákladov na
znovuzriadenie odcudzeného motorového vozidla so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne
však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.

32. V danom spore nastala 21.07.2010 náhodná udalosť - odcudzenie motorového vozidla, ktorá je
poistnou udalosťou v zmysle vyššie uvedeného s čím je spojená povinnosť žalovanej plniť. Svoju

povinnosť plniť žalovaná nenamietala a v oznámení o poistnom plnení žalobkyni oznámila, že jej
priznáva poistné plnenie po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti v sume 30.152,96 eura. Prijatie tejto
sumy preukázala žalobkyňa predloženým pohybom na účte.

33.Pôvodnáspornosťmedzistranamisporuspočívalavurčenívšeobecnejhodnotymotorovéhovozidla.

V zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku (ďalej len „vyhláška“) je všeobecná hodnota vozidla hodnotou vozidla v danom
mieste a čase v eurách, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy trhu
(predajnosť typu vozidla). Vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom
trhu k rozhodnému dátumu. Je súčinom technickej hodnoty vozidla (TH) s koeficientom predajnosti

(kP). Znalec J.. W. určil technickú hodnotu motorového vozidla na sumu 42.188 eur, znalec J.. X. určil
technickú hodnotu motorového vozidla na sumu 37.811,97 eura a žalovaná ju určila na sumu 42.484,22
eura. Druhou veličinou vo vzorci je koeficient predajnosti vozidla - kP vyjadruje predajnosť hodnoteného
vozidla k rozhodnému dátumu. V zmysle vyhlášky je súčinom koeficientu platnosti kontroly technického
stavu vozidla, koeficientu poškodenia vozidla haváriou, koeficientu počtu držiteľov vozidla,

koeficientu spôsobu prevádzky vozidla a koeficientu dopytu trhu. Kp = k1 . k2. k3. k4 . k5, keď k1 je
koeficient platnosti kontroly technického stavu vozidla, k2 je koeficient poškodenia vozidla haváriou,
k3 je koeficient počtu držiteľov vozidla, k4 je koeficient spôsobu prevádzky vozidla, k5 je koeficient
dopytu trhu. Znalci J.. W., J.. X., ako aj žalovaná sa v znaleckých posudkoch a žalovaná vo výpočte
všeobecnej hodnoty vozidla zhodli na koeficientoch k1 až k4 (všetky koeficienty v hodnote 1). Rozdielny

bol jedine koeficient k5 (koeficient dopytu trhu), ktorý znalec J.. W. určil na hodnotu 0,914, znalec J.. X.
na hodnotu 0,85 a žalovaná na hodnotu 0,7471. Z doteraz uvedeného vyplýva, že rozdielnosť (rôzna
suma všeobecnej hodnoty motorového vozidla) v znaleckých posudkoch a vo výpočte žalovanej je daná
odlišným určením hodnoty koeficientu k5.

34. Koeficient dopytu trhu - k5 vyjadruje pomer medzi priemernou predajnou cenou predmetného
typu vozidla na voľnom trhu v porovnaní s jeho priemernou technickou hodnotou (TH) k
rozhodnému dátumu. Predovšetkým určenie tejto veličiny malo za následok rozdielne všeobecné
hodnoty motorového vozidla. Koeficient k5 je ovplyvnený predovšetkým použitými vzorkami trhu.

35. V nadväznosti na rozpory medzi znaleckými posudkami J.. W. a Ing. X., ako aj v nadväznosti
na výpočet všeobecnej hodnoty motorového vozidla zo strany žalovanej, súd nariadil znalecké
dokazovanie, ktorého výsledkom bol znalecký posudok č. 71/2025 vypracovaný Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Znalecký ústav určil technickú hodnotu vozidla na sumu 42.923
eur - najvyššie určená technická hodnota vozidla, avšak blízko hodnôt určených žalovanou 42.484,22

eura a J.. W. 42.188 eur. Treba zdôrazniť, že strany sporu akceptovali technickú hodnotu vozidla určenú
znaleckým ústavom v sume 42.923 eur, a preto aj súd vychádzal z tejto sumy. Táto hodnota je určená v
prospech žalobkyne (žalobkyňa ju akceptovala v podaní z 12.01.2026) - najvyššia hodnota a žalovaná
ju v podaní z 11.06.2025 akceptovala bez výhrad. Znalecký ústav určil koeficient k5 na hodnotu 0,87,
pričom tento koeficient strany sporu nenamietali - žalovaná ho v podaní z 11.06.2025 akceptovala bez

výhrad, a preto z takto určeného koeficientu vychádzal aj súd. Pokiaľ ide o žalobkyňou predložený
posudok J.. W. (tento obsahuje pre žalobkyňu najpriaznivejšie určený koeficient k5), ten súd vyhodnotil
vo vzťahu ku koeficientu k5 určeným znaleckým ústavom ako menej presvedčivý. Vyhláška vyžaduje,
aby znalec pri výpočte koeficientu dopytu trhu vychádzal z reálnych predajných cien porovnateľnýchojazdených vozidiel rovnakého typu a porovnateľného technického stavu, ktoré zistí z inzertnej tlače,
z inzertných portálov verejnej informačnej elektronickej siete Internet, z vlastného prieskumu trhu,
prípadne z iných preskúmateľných a hodnoverných zdrojov. Znalecký ústav a aj J.. W. síce vychádzali

z iných hodnoverných zdrojov - výstupov z kalkulačných programov AGENTURA AUTO DATA spol. s
r.o. a EurotaxGlass´s Slovakia, s.r.o., avšak znalecký ústav presvedčivo zdôvodnil, prečo je potrebné
odpočítať sumu 900 eur pri vzorke spracovanej EurotaxGlass´s Slovakia, s.r.o. a následne upraviť
koeficient k5, keďže práve prestavba motorového vozidla na verziu N1 znížila jeho predajnosť, keďže až
do ukončenia životnosti vozidla, toto muselo byť prevádzkované s nainštalovanou pevnou priehradkou

oddeľujúcou priestor pre cestujúcich a náklad (batožinu). S uvedeným záverom sa súd stotožňuje a
považuje ho za presvedčivejší oproti posudku Ing. W., ktorý tieto okolnosti nezohľadnil. Okrem toho
žalobkyňa v podaní z 12.01.2026 akceptovala koeficient k5 v hodnote 0,87.

36. Po doručení znaleckého posudku č. 71/2025 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline nastala medzi stranami nová spornosť, a to ohľadom koeficientu k4, ktorý bol počas

celého trvania súdneho sporu určený na hodnotu 1, avšak znalecký ústav tento koeficient upravil na
hodnotu0,95,čoodôvodniltým,ževozidloboloprihlásenénaobchodnúspoločnosť,tedabolozakúpené
za účelom podnikateľskej činnosti. Uvedenému zodpovedá aj priemerný mesačný kilometrický výkon na
úrovni 2.995 km / mesiac. Znalecký ústav preto označil vozidlo za referentské a znížil hodnotu k4.

37. Treba zdôrazniť, že v zmysle § 186 ods. 2 C. s. p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak
neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých
sa strany dohodli, súd neprihliada. Strany sporu sa zhodli na hodnote koeficientu k4 = 1. Žalovaná
neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali zníženie koeficientu k4 a sama vo vlastnom
výpočte vychádzala z hodnoty koeficientu k4 = 1.

38. Znalecký ústav nie je stranou sporu a jeho posudok je len listinným dôkazom, ktorý podporuje
tvrdenie buď jednej alebo druhej strany sporu. Keďže žalovaná žiadne skutkové tvrdenia ku koeficientu
k4 neuviedla, nemôže sa následne odvolávať na záver posudku znaleckého ústavu.

39. Súdu bolo predložené čestné vyhlásenie konateľa žalobkyne, že motorové vozidlo okrem neho nikto
iný neriadil, nebolo to referentské vozidlo a neslúžilo na zásobovanie - slúžilo len na obchodné rokovania
a na súkromné účely. Tieto tvrdenia zopakoval aj na pojednávaní konanom 11.02.2026. Znalecký ústav
v odpovedi z 05.11.2025 uviedol, že je bežné použiť koeficient zodpovedajúci referentskému vozidlu,
ak je vozidlo evidované na obchodnú spoločnosť. Pri referentskom vozidle má k4 hodnotu 0,95 a pri

motorovom vozidle používanom na súkromné účely má k4 hodnotu 1. Pri kombinovanom spôsobe
používaniavozidlanaobchodnérokovaniaanasúkromnéúčely,niejevovyhláškepredpísanýkoeficient
spôsobu prevádzky vozidla, avšak vozidlo evidované na obchodnú spoločnosť bude vždy lacnejšie.

40. Referentské vozidlo je vo všeobecnosti (neexistuje legálna definícia) služobné motorové vozidlo bez

prideleného vodiča, ktoré je na základe písomnej dohody o pridelení a používaní referentského vozidla
zverené zamestnancovi. Odcudzené motorové vozidlo ale nemalo status referentského vozidla, resp. z
ničoho nemožno vyvodiť, že bolo používané zamestnancami žalobkyne na základe pridelenia zo strany
žalobkyne.Žalobkyňapoprelatvrdeniaznaleckéhoústavu,žeišlooreferentskévozidlo,pričomžalovaná
neuviedla žiadne vlastné skutkové tvrdenia, ale len odkázala na posudok znaleckého ústavu. Znalecký

ústav vychádzal len z okolnosti, že ide o vozidlo evidované na obchodnú spoločnosť a z kilometrového
nájazdu vozidla, pričom nemal podklad, aby mohol konštatovať, že kilometrový nájazd bol v nadväznosti
na používanie vozidla ako referentského vozidla a nemal ani podklad v spise na konštatovanie, že išlo o
referentské vozidlo. Nemožno preto prijať záver o tom, že išlo o referentské vozidlo a upraviť koeficient
k4, ktorý do doručenia posudku znaleckého ústavu nebol vôbec sporný. Hodnota k4 preto ostáva na 1.

41. Súd preto vychádzal z technickej hodnoty vozidla určenej znaleckým ústavom v sume 42.923 eur,
ktorú vynásobil koeficientom predajnosti vozidla - kP v hodnote 0,87 (k1 = 1 . k2 = 1 . k3 = 1 . k4 = 1 .
k5 = 0,87) = 37.343,01 eura.

42. Žalovaná mala preto plniť žalobkyni sumu 37.343,01 eura, od ktorej je potrebné odpočítať dohodnutú
5 % spoluúčasť, t. j. sumu 1.867,1505 eura a už žalovanou zaplatenú sumu 30.152,96 eura, čo
predstavuje sumu 5.322,90 eura. Na zaplatenie sumy 5.322,90 eura žalobkyni zaviazal súd žalovanú,keďže ide o doplatok sumy tak, aby plnenie poisťovne zodpovedalo všeobecnej hodnote motorového
vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.

43. V spore tak nebola zo strany žalovanej preukázaná dôvodnosť priznaného poistného plnenia ako
maximálne možného. Podľa súdu preto žalovaná nepreukázala kvalifikovaný právny dôvod priznaného
poistného plnenia, t. j. nedôvodne neposkytla požadované poistné plnenie do výšky všeobecnej hodnoty
motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. Žalobkyňa má preto nárok na
poistné plnenie a súd zaviazal žalovanú na zaplatenie poistného plnenia v sume 5.322,90 eura

žalobkyni. Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia do omeškania, zaviazal súd
zároveň žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený vo výške 9 % ročne
(v súlade s bodom 17. tohto rozsudku) zo sumy 5.322,90 eura. Úrok z omeškania súd priznal od
požadovaného 14.10.2010, teda po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti v súlade s
bodom 19. tohto rozsudku (podľa oznámenia o poistnom plnení bolo šetrenie ukončené 24.09.2010). Vo
zvyšku (nad rozsah 5.322,90 eura) súd žalobu žalobkyne zamietol, pretože požadovala doplatok až do

sumy 6.820,04 eura spolu s príslušenstvom, ktorá suma by prekročila všeobecnú hodnotu motorového
vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou a žalobkyňa na túto sumu 1.497,14 eura s
príslušenstvom nemá nárok (6.820,04 eura - 5.322,90 eura).

44. Žalovaná musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti

znášať stav, kedy sa v prípade zníženého (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania.
Uvedené má základ v § 797 Občianskeho zákonníka (bod 19. tohto rozsudku), z ktorého vyplýva
nepochybne povinnosť žalovanej plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia
škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa žalovaná dostala do omeškania splniť povinnosť riadne
a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobkyňa právo požadovať od

žalovanej popri plnení úroky z omeškania. Ak teda žalovaná oznámila, že plniť nebude, nezbavuje ju
to povinnosti - v prípade úspechu protistrany v súdnom konaní, zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo
svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t. j. v lehote 15 dní po
skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnila. Nedôvodné nepriznanie poistného plnenia resp. jeho
zníženie nemôže poisťovateľovi poskytovať výhodu v podobe, žeby sa takýmto konaním nedostal do

omeškania, pretože by mohlo dôjsť k strate motivácie riadne si plniť záväzkový vzťah a spoliehať
sa na odloženie splatnosti záväzku až k dátumu právoplatného rozhodnutia súdu. Poisťovne ako
právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity na to, aby dokázali preukázaný
nárok riadne a včas prešetriť a poskytnúť odborné stanovisko. Je rovnako dôležité zdôrazniť, že poistení
budú mať voči poisťovateľom v drvivej väčšine prípadov postavenie de facto slabšej strany. Je preto

nevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poisteného na úroky z omeškania v prípade nesprávneho
posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože v opačnom prípade by v súvislosti s plnením poistenému
podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 596/2017 bol nastolený taký
stav, že poisťovateľ, v značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť
prostredníctvom vágnej odpovede poistenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Nemožno

potom hovoriť o preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre
úplné vylúčenie ich hradenia poisťovateľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez
ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku poisteného. Akceptáciou tohto stavu by poisťovatelia
nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa
pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch. Takýto status

narúšajúci rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov nemôže byť v právom štáte za žiadnych
okolnostíakceptovaný.Uvedenéplatíajpreďalšierozhodnutia-rozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 447/2022 z 20.09.2022, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/122/2002 a sp. zn. 5Cdo/140/2021. Súd nesúhlasí so závermi tam uvedenými, pretože súd
nevykonáva šetrenie škodovej udalosti. Jediný subjekt, ktorému Občiansky zákonník zveruje oprávnenie

šetriť poistnú udalosť je poisťovňa. Súd v žiadnom prípade nevykonáva šetrenie poistnej udalosti a
tým pádom jeho rozhodnutie ani nemôže predstavovať skončenie šetrenia, keďže súd nie je orgánom
nahradzujúcim povinnosť poisťovne šetriť. Práve preto majú úroky z omeškania význam a súd ich musí
priznať, keďže poisťovňa porušila svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť. Súd v konečnom
dôsledku len preveruje správnosť postupu poisťovne. Výklad zákona, ktorý prezentujú poisťovne

opomína dopady, ktorý takýto výklad môže mať. Tu súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 309/2020, ktorých závery (hoci ide o povinné zmluvné
poistenie) platia aj pre tento prípad. Každá poisťovňa by mohla logicky bez sankcie oddialiť riešenie
nepriznaného poistného plnenia ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje ajpredstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre poisťovňu“. S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť
(a neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd,
či ústavný súd. Pokiaľ by skutočne poistiteľ prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako

právoplatne rozhodne súd, potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho
plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Takýto výklad sa dostáva do
ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy a konajúci súd ho kategoricky odmieta.

45. V nadväznosti na uvedené zaviazal súd žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy 5.322,90 eura od 14.10.2010 do zaplatenia. Súd teda žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 5.322,90 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.322,90 eura
od 14.10.2010 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu
žalobkyne zamietol.

46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení

s § 255 ods. 2 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Súd poukazuje na to, že v zmysle
judikatúry najvyššieho súdu prezentovanej judikátom R 34/2005 (uznesenie najvyššieho súdu z 27.
apríla 2004, sp. zn. 1MCdo/1/2004) platí, že procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej
pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky nemožno v odôvodnených
prípadoch považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.,

ale za čiastočný úspech v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p.
- pozn. súdu). Predmetný judikát najvyššieho súdu nebol prekonaný neskorším judikátom najvyššieho
súdu, prípadne stanoviskom príslušného kolégia najvyššieho súdu alebo rozhodnutím veľkého senátu
príslušného kolégia najvyššieho súdu, preto je tento judikát najvyššieho súdu s celou svojou autoritou
ipso facto naďalej záväzný. Aktuálnosť predmetného judikátu potvrdil najvyšší súd v uznesení z 27. júla

2023, sp. zn. 3Obdo/54/2022, ktorý sa k judikátu R 34/2005 prihlásil a zvýraznil, že procesný neúspech
v príslušenstve pohľadávky má vplyv na pomer úspechu strany vo veci, a teda aj od rozhodnutia o
príslušenstve pohľadávky závisí výrok o nároku na náhradu trov konania. Totožný právny záver zastáva
nielen judikatúra, ale aj právna doktrína, pričom súd odkazuje na komentár k Civilnému sporovému
poriadku, v zmysle ktorého procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j.

víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o
plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol
naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo),
t.j.aksajehožalobevyhovelovcelomrozsahu.Preurčeniepomeruúspechuaneúspechustránsporuje

potrebné vychádzať z hodnoty nároku ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t. j. ku dňu 11.02.2026. Žalobkyňa
požadovala zaplatenie istiny 6.820,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
6.820,04 eur od 14.10.2010 do zaplatenia. Ku dňu vyhlásenia rozsudku (11.02.2026) ide celkovo o
sumu 16.237,30 eura (6.820,04 eura + 9.417,26 eura). Zo sumy 16.237,30 eura ku dňu vyhlásenia
rozsudku súd žalobkyni prisúdil sumu 12.672,87 eura (5.322,90 eura + 7.349,97 eura) a vo zvyšku jej

žalobu zamietol. Žalobkyňa tak bola úspešná v sume 12.672,87 eura, čo k žalovanej sume 16.237,30
predstavuje úspech 78,05 %. Žalovaná bola úspešná v zamietajúcej časti 3.564,43 eura, čo k žalovanej
sume predstavuje úspech 21,95 %. Čistý úspech žalobkyne je potom 56,10 % (78,05 % - 21,95 %).

47. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 56,10 %.

O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom
súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.