Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/170/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123210873
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7123210873.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.,
A. X, 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. F., A. G. H. XX, 3/ I. J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom K. L.,
E. XXXX, K. G., všetci zast. JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, so sídlom Košice, Žriedlová 3,
proti žalovanej A. M., nar. XX.X.XXXX, B. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o.,
so sídlom Košice, Žižkova 19, o zaplatenie 2.650 € s prísl., o odvolaní žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku
Mestského súdu Košice č. k. 42C/13/2023-288 zo dňa 24. septembra 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku II. v časti nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky.

M e n í rozsudok v prevyšujúcej napadnutej časti napadnutého zamietavého výroku tak, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 173,44 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 173,44
€ od 21.6.2023 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná je povinná
zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 69,38 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 69,38 € od
21.6.2023 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná je povinná zaplatiť

žalobcovi 3/ sumu 34,69 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 34,69 € od 21.6.2023
do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d m i e t a odvolanie žalobcov 2/ a 3/ voči zamietavému výroku II. v časti nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj ,,súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví vo výroku I. uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 225 € v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku III. priznal
žalovanejvočižalobcom1/,2/a3/nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu20,50%,ktorésúžalobcovia
1/, 2/ a 3/ povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne.

2. Opätovne tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobcovia 1/, 2/ a 3/ domáhali voči žalovanej zaplatenia
2.650 € s prísl., konkrétne žiadali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 1.375 € spolu s

9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 21.6.2023 do zaplatenia, žalobkyni 2/ sumu 550 € spolu s 9
% ročným úrokom z omeškania odo dňa 21.6.2023 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu 275 € spolu s 9 %
ročným úrokom z omeškania odo dňa 21.6.2023 do zaplatenia. Ďalej žiadali, aby súd zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ sumu 450 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 21.6.2023do zaplatenia. Podanie žaloby odôvodnili tým, že sú vlastníkmi pozemku, parcela registra „E“, parc. č.
201/102, druh pozemku - orná pôda o výmere 242 m2, ktorý je vedený katastrálnym odborom Okresného
úradu Košice - okolie v kat. ú. B., obec Kechnec, N. B. - N. na LV č. XXX. Listom z 22.12.2021 vyzvala

žalovaná žalobcov 1/, 2/ a 3/ na odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti za sumu 4 € za m2. Žalobcovia
1/, 2/ a 3/ sa na základe tohto listu dozvedeli, že na ich majetku stojí nelegálna stavba, rodinný dom
so súpisným číslom XXX v obci Kechnec. Vyššie uvedený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
žalobcovia 1/, 2/ a 3/ vyčíslili ako dvojnásobok sumy obvyklého nájmu uvedeného znalcom I. A. F. v
znaleckom posudku č. 49/2023 z 19.5.2023, a to vzhľadom na úmyselné konanie žalovanej. Podľa

posudku dom, stavba v obci B. (nezapísaná na LV), označený súpisným číslom XXX, ktorý je majetkom
žalovanej, leží sčasti na spornom pozemku, ktorý je majetkom žalobcov 1/, 2/ a 3/, z celkovej plochy
pozemku (242 m2), leží dom na 202 m2 tohto pozemku.

3. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom z 13.11.2024, v ktorom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 517,75 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

517,75 € od 21.6.2023 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 207,10 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
207,10€od21.6.2023dozaplatenia,vlehote3dníodprávoplatnostirozsudku(výrokII.),uložilžalovanej
povinnosťzaplatiťžalobcovi3/sumu103,55€súrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy103,55
€ od 21.6.2023 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.), uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 450 €, v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok V.) a žalovanej
voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24,70 %, ktoré boli žalobcovia
1/, 2/ a 3/ povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne (výrok VI.). Po odvolaní žalobcov 1/, 2/
a 3/ proti výrokom I., II., III., V., VI. rozsudku a žalovanej proti výrokom I., II., III., IV., VI. rozsudku

odvolací súd rozsudkom z 10.4.2025 potvrdil rozsudok v zaväzujúcich výrokoch I., II., III., potvrdil V.
výrok rozsudku v časti, v ktorej bol zamietnutý nárok žalobcov 1/, 2/ a 3/ na zaplatenie dvojnásobku
výškybezdôvodnéhoobohateniaurčenejznaleckýmposudkom,vprevyšujúcejzamietavejčastiohľadne
premlčania nároku za obdobie 21.6.2021 do 22.12.2021 tento výrok zrušil a v rozsahu zrušenia vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zrušil IV. výrok rozsudku, ktorým bola

žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni 1/ náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 450 €, ako
aj výrok o trovách konania (VI.) a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie a odmietol odvolanie žalobcov 1/, 2/ a 3/ voči zaväzujúcim výrokom I., II., III.

4. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci vykonal ďalšie dokazovanie. Na zistený skutkový stav

aplikoval ustanovenia § 123, § 121 ods. 3, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka(ďalejlen„OZ“).Vovzťahukžalovanouvznesenejnámietkepremlčanianárokuzaobdobieod
21.6.2021 do 22.12.2021 súd zotrval na právnom posúdení premlčania tejto časti nároku. Súd považoval
pre účely zistenia skutkového stavu, kedy došlo k začatiu plynutia subjektívnej premlčacej doby, za
dostatočne preukázané (a to tvrdeniami samotných žalobcov 1/, 2/ a 3/ v žalobe, ktorí uviedli, že o stavbe

na ich pozemku sa dozvedeli až z listu žalovanej z 22.12.2021), že túto subjektívnu vedomosť získali z
listu z 22.12.2021. Súd vychádzal zo znenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tvrdenia žalobcov
1/, 2/ a 3/ na strane 2 žaloby, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sa až na základe listu z 22.12.2021 dozvedeli, že
na ich majetku stojí nelegálna stavba - rodinný dom. Keďže uvedené zistili až z listu žalovanej, následne
osobu obohateného mohli zistiť rovnako z verejného registra (katastra nehnuteľnosti), až vtedy mohla

podľa súdu začať plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia doba. Obrana žalobcov 1/, 2/ a 3/, že dom
bol postavený v 60-rokoch, podľa súdu neznamená, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť skôr
ako 23.12.2021. Súd túto námietku uzatvoril tak, že začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej
doby, ktorá plynie v rámci 3-ročnej objektívnej premlčacej doby, je stanovený dňom 22.12.2021, kedy sa
preukázateľne, podľa vlastných tvrdení žalobcovia 1/, 2/ a 3/ dozvedeli o tom, že vzniklo bezdôvodné

obohatenie a kto sa na ich úkor obohatil. Žaloba bola podaná 21.6.2023, vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania, je podľa súdu dôvodný nárok od 23.12.2021 do 21.6.2023. Súd tak prihliadol na
dôvodne vznesenú námietku premlčania nároku za obdobie od 21.6.2021 do 22.12.2021, preto nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 21.6.2021 do 22.12.2021 považoval za premlčaný,
nedôvodne uplatnený a v tejto časti žalobu zamietol.

5. K spornej otázke dôvodnosti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 450 € a k
úroku z omeškania z tohto príslušenstva súd uzavrel, že z podanej žaloby, predžalobnej komunikácie
a vyjadrení žalobcov 1/, 2/ a 3/, ako i vyfakturovanej odmeny, mal za zrejmé, že suma 450 € tvorípríslušenstvo pohľadávky. Súd mal bez právneho významu, že predmet sporu v záhlaví rozhodnutia
súdu je o zaplatenie 2.650 €, keďže uvedená suma predstavuje istinu 2.200 € a vyčíslené príslušenstvo
(nákladyspojenésuplatnenímpohľadávky)vsume450€,ktorétedaniejeistinou.Pokiaľideovýšku450

€ z dôvodu, že znalecký posudok bol vyhotovený vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
a hodnoty nájmu nehnuteľnosti za parcelu č. 201/102, k. ú. B., ktorá je predmetom sporu a tiež parcelu č.
201/202, k. ú. B., ktorá nie je predmetom sporu, súd považoval za dôvodnú uplatnenú polovicu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v sume 225 € a v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanej 1/
zamietol.Súdzároveňpoukázalnato,žezamietolžalobuvčastinárokunanákladyspojenésuplatnením

pohľadávkyvočižalobcom2/a3/rozsudkomsp.zn.42C/12/2023z13.11.2024ažiadnazostránkonania
nenamietala zamietnutie žaloby, čo do zaplatenia nákladov na uplatnenie pohľadávky 450 € s prísl.
vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/. Ďalej súd akcentoval, že nemohol vychádzať z návrhu žalobcov 1/, 2/
a 3/, aby súd zohľadnil percentuálny pomer druhej nehnuteľnosti, keďže musel zohľadniť, že znalecký
posudok bol i na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, kde bolo jeho vyhotovenie s ohľadom na
predmet sporu nedôvodné. Keďže súd považoval náklady spojené s uplatnením pohľadávky za dôvodné

vynaložené v sume 225 €, žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni 1/ sumu 225 € a v prevyšujúcej časti
vo vzťahu k žalovanej v 1/ žalobu zamietol. Nakoniec poukázal na to, že uplatňovanie príslušenstva z
príslušenstva je neprípustné, preto súd žalobu zamietol v časti úroku z omeškania z nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalovanej voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,50 %
s povinnosťou náhrady žalobcami 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne, z dôvodu že žalobcovia 1/, 2/ a 3/
v žalobe požadovali zaplatenie istiny 2.200 €, súd im priznal spolu 1.053,40 € (828,40 € istinu a 225
€ náklady spojené s uplatnením pohľadávky), teda žalobcovia 1/, 2/ a 3/ boli vo väčšej časti v konaní

neúspešní(úspechžalobcov1/,2/a3/bol39,75%aúspechžalovanej60,25%).Súdvsporenevzhliadol
dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Rozsudok napadli vo výroku II. (v časti zamietnutia žaloby kvôli dôvodne vznesenej námietke
premlčania žalovanou a v časti zamietnutia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške

225 eur) a III. včas podaným odvolaním žalobcovia 1/, 2/ a 3/ z odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. h/ CSP. Navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby zmenil rozsudok v napadnutej časti v zmysle odvolacieho
návrhu. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ poukázali na to, že podanou žalobou sa domáhali vydania bezdôvodného
obohatenia 2 roky spätne od podania žaloby, a to z dôvodu, aby sa vyhli úspešne vznesenej námietke

premlčania žalovanou, z tohto dôvodu súd podľa žalobcov 1/, 2/ a 3/ nesprávne posúdil otázku
premlčania nároku. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ včas v subjektívnej dvojročnej lehote uplatnili žalovaný nárok
na súde (t.j. 21.6.2023), keďže sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 21.6.2021
až 21.6.2023. To, že stavba žalovanej stojí na ich pozemku sa dozvedeli listom zo dňa 22.12.2021,
no zároveň žalobcovia 1/, 2/ a 3/ v konaní preukázali, že žalovaná pôvodnú stavbu zdedila v roku

2003 a následne v stavebnom konaní č. k. 1032/2003 požiadala o stavebné úpravy domu, čiže užívala
majetok žalobcov 1/, 2/ a 3/ dávno pred dňom 21.6.2021. Zdôraznili, že súd prvej inštancie zaujal
v predmetnej veci rovnaké stanovisko napriek zrušeniu rozhodnutia v tejto časti odvolacím súdom
a poučeniu odvolacím súdom, preto je rozhodnutie súdu svojvoľné a arbitrárne. Ďalej sa žalobcovia
1/, 2/ a 3/ nestotožnili so súdom priznanou výškou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

poukazujúc, že si u znalca I. F. ústne objednali vypracovanie znaleckého posudku so zámerom, aby
určil hodnotu obvyklého nájmu, resp. výšku bezdôvodného obohatenia za pozemok, ktorý je predmetom
tohto konania, a to parcelu č. 201/102 v katastrálnom území B., keďže boli presvedčení, že táto parcela
sa v celom rozsahu nachádza pod stavbou žalovanej. Avšak znalec uviedol, že bez geometrického
zamerania nebude možné presne určiť rozsah zastavaného územia, pretože predmetná stavba je

ohradená. Prizvaný geodet, ktorý pri meraní zistil, že okrem parcely č. 201/102 sa v bezprostrednej
blízkosti nachádza aj parcela č. 201/202, taktiež v katastrálnom území B., o ktorej nebolo zrejmé, kde sa
presne nachádza. Znalec ani geodet si neboli istí, či sa aj táto druhá parcela nenachádza pod stavbou
žalovanej. Z uvedeného dôvodu si žalobcovia 1/, 2/ a 3/ následne písomne objednali zameranie oboch
parciel, aby bolo možné objektívne zistiť, či aj parcela č. 201/202 nie je čiastočne užívaná žalovanou.

Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ poukázali na to, že druhá parcela (č. 201/202), ktorá nebola predmetom sporu a
má výmeru len 15 m2, tvorí iba 5,84 % celkovej výmery znaleckého skúmania, preto nepovažovali za
dôvodné, že súd im priznal len polovicu nákladov na znalecký posudok. Súd im mal preto priznať sumu
423,84 € ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, čo predstavuje 94,16 % z nimi vynaloženejsumy, preto žiadali, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom 1/,
2/ a 3/ sumu 198,94 €. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ napadli i súvisiaci výrok o náhrade trov konania a navrhli,
aby odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov konania tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu

trov konania neprizná.

8. Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Žalovaná sa
nestotožnila s odôvodnením žalobcov 1/, 2/ a 3/ v časti týkajúcej sa dôvodu zadania zistenia hodnoty
pozemku parc. č. 201/202. Žalovaná poukázala na to, že geodet ako aj znalec si museli byť viac než

istí, že je úplne vylúčené, aby sa parcela č. 201/202 nachádzala pod stavbou žalovanej. Zdôraznila, že
už len jednoduchým nahliadnutím do katastrálnej mapy je každému (nielen odborne znalým osobám)
zrejmé, že parcela č. 201/202 sa vôbec nenachádza v blízkosti nehnuteľnosti žalovanej. Z uvedených
dôvodov žalovaná navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznal žalovanej
náhradu trov odvolacieho konania.

9. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov 1/, 2/ a 3/ ako podané včas,
oprávnenými osobami (okrem rozsahu odvolania žalobcov 2/ a 3/ voči zamietavému výroku II. v časti
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379
a § 380 CSP a z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu žalobcami 1/, 2/ a 3/ (§ 365 ods. 1 písm. h/
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/, 2/ a 3/ je čiastočne dôvodné, preto rozhodol tak, ako
to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.2.2026 o 9.55 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 210/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade § 219 ods. 3 CSP.

12. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

14. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ urobili predmetom odvolacieho prieskumu posúdenie otázky premlčania nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 21.6.2021 do 22.12.2021 a posúdenie účelnosti
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. K týmto odvolacím námietkam odvolací súd uvádza
nasledovné:

15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie
obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za
desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prvom odseku
tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom premlčacia dobaobjektívna. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích dôb je taký, že ak skončí beh jednej z nich,
a je vznesená námietka premlčania, právo sa premlčí a nemožno ho priznať. Premlčanie nevedie k
zániku práva, bráni však jeho vymožiteľnosti. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby

je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho
úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v
konkrétnom prípade. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 121/2009)

16. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že je dôvodné odvolanie žalobcov 1/, 2/ a 3/
týkajúce sa posúdenia otázky premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 21.6.2021 do 22.12.2021. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ si nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnili za obdobie 2 rokov predchádzajúcich podaniu žaloby dňa
21.6.2023, t.j. za obdobie od 21.6.2021 do 21.6.2023. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sa o tom, že na ich
pozemku sa nachádza stavba žalovanej, a zároveň o tom, že žalovaná je vlastníkom tejto stavby,

dozvedeli dňa 22.12.2021 (čo je preukázané z tvrdení žalobcov 1/, 2/ a 3/, ktorí v konaní tvrdili, že
o stavbe žalovanej stojacej na ich pozemku sa dozvedeli až z listu žalovanej z 22.12.2021). Subjektívna
premlčacia doba na uplatnenie nároku by tak uplynula dňa 22.12.2023. Žaloba o vydanie bezdôvodného
obohatenia bola podaná dňa 21.6.2023, teda pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby, a z tohto
dôvodu právo žalobcov 1/, 2/ a 3/ nie je premlčané v zmysle § 107 ods. 1 OZ. Vzhľadom na trojročnú

objektívnu premlčaciu dobu v zmysle § 107 ods. 2 OZ je právo žalobcov 1/, 2/ a 3/ na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 21.6.2021 do 21.6.2023 nepremlčané, keďže ku každému
jednotlivému trvajúcemu obohateniu v tomto období došlo v lehote kratšej ako tri roky pred podaním
žaloby. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ tak mohli žalovať vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie 3 rokov
spätne od podania žaloby, teda za obdobie od 21.6.2020 do 21. 6. 2023 a žalovali pritom obdobie 21.

6. 2021 do 21. 6. 2023. Dôvodný je preto i zvyšný žalobou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 21.6.2021 do 22.12.2021, ročný nájom je v zmysle znaleckého posudku č.
49/2023vovýške547,82€,teda1,5€denne,čoje185dnívozvyšnomuplatnenomobdobíod21.6.2021
do 22.12.2021, spolu 277,5 €. Na základe uvedeného, má žalobkyňa 1/ nárok na sumu 173,44 € (5/8
z 277,5 €), žalobkyňa 2/ má nárok na sumu 69,38 € (1/4 z 277,5 €), a žalobca 3/ má nárok na sumu

34,69 € (1/8 z 277,5 €). Nárok žalobcov 1/, 2/ a 3/ na vydanie bezdôvodného obohatenia je splatný,
keďže žalobcovia 1/, 2/ a 3/ preukázateľne, predžalobnou výzvou z 31.5.2023, doručenej žalovanej dňa
2.6.2023, vyzvali žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie. Do omeškania
sa žalovaná dostala dňa 3.6.2023, žalobcovia 1/, 2/ a 3/ si úrok z omeškania uplatnili od 21.6.2023,
preto súd viazaný petitom žaloby, žalobcom 1/, 2/ a 3/ úrok z omeškania priznal od 21.6.2023. Keďže

mal súd za preukázané, že žalovaná nesplnila svoj dlh riadne a včas, čím sa dostala do omeškania,
priznal žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania ako príslušenstva pohľadávky v
percentuálnej výške 9,00 % ročne do zaplatenia, zodpovedajúcej v súlade s nar. vlády SR č. 87/1995
Zb. v znení účinnom od 1.2.2013 základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky k prvému
dňu omeškania zvýšenej o 5 percentuálnych bodov (4 + 5), od 21.6.2023 do zaplatenia. Na základe

uvedeného preto odvolací súd zmenil v zmysle § 388 CSP výrok II. napadnutého rozsudku v časti
zamietnutia žaloby z dôvodu premlčania nároku za obdobie 21.6.2021 do 22.12.2021 tak, ako to je
uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.

17. Ďalej sa žalobcovia 1/, 2/ a 3/ nestotožnili so súdom priznanou výškou nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky a odvolaním napadli zamietavý výrok II. v sume 225 €, poukazujúc, že si u
znalca I. F. ústne objednali vypracovanie znaleckého posudku so zámerom, aby určil hodnotu obvyklého
nájmu, resp. výšku bezdôvodného obohatenia za pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, a to
parcelu č. 201/102 v katastrálnom území B.. Súd prvej inštancie zamietnutie nároku v tejto časti
k žalobkyni 1/ odôvodnil tým, že znalecký posudok bol vyhotovený vo veci stanovenia všeobecnej

hodnoty nehnuteľnosti a hodnoty nájmu nehnuteľnosti za parcelu č. 201/102, k. ú. B., ktorá je predmetom
sporu a tiež parcelu č. 201/202, k.ú. B., ktorá nie je predmetom sporu. Suma 450 € bola podľa súdu za
2 dielčie úlohy (stanovenie VHN a hodnoty nájmu) a 2 nehnuteľnosti, pričom pre predmet sporu bolo
podstatné iba zodpovedanie hodnoty nájmu a vo vzťahu k jednej nehnuteľnosti. Odvolací súd sa plne
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ďalej poukazuje na to, že ak žalobcovia 1/. 2/ a 3/ tvrdili,

že súd im mal priznať 94,16 % z vynaloženej sumy, pretože druhá parcela (č. 201/202), ktorá nie je
predmetom sporu má len 15 m2, tak žalobcovia 1/, 2/ a 3/ v konaní nepreukázali, že si odmenu za
vyhotovenie znaleckého posudku dohodli na m2, nie na počet parciel alebo počet úkonov znalca.18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP zamietnutie
žaloby v prevyšujúcej časti vo výroku II. týkajúce sa zamietnutia nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 225 € voči žalobkyni 1/ (pozn. odvol. súdu: zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti

vo výroku II. týkajúce sa príslušenstva nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (t.j. príslušenstva
z príslušenstva) nebolo odvolaním napadnuté), tak ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

19. Vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ odvolací súd odmietol odvolanie proti výroku II., ktorým bola žaloba
žalobkyne1/včastiozaplatenienákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvsume225€zamietnutá,

keďže nejde o výrok vydaný v neprospech žalobcov 2/ a 3/. Vychádzajúc z § 359 CSP preto odvolací
súd odvolanie žalobcov 2/ a 3/ voči tejto časti napadnutého výroku odmietol v súlade s § 386 písm. b/
CSP, tak ako to je uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia.

20. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ v žalobe požadovali zaplatenie istiny 2.200 € a

kapitalizovaného príslušenstva vo výške 450 €, súd im priznal spolu 1.330,9 € (istinu vo výške 828,4
€ priznanú súdom prvej inštancie v rozhodnutí z 13.11.2024, právoplatným 24.4.2025 + istinu priznanú
odvolacím súdom vo výške 277,5 € + kapitalizované príslušenstvo (t.j. náklady spojené s uplatnením
pohľadávky) vo výške 225 €), úspech žalobcov 1/, 2/ a 3/ bol 50,22 % a žalovanej 49,78 %, preto súd
stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).