Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123240682
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:4123240682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek

senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Plastcom, spol. s r.o., so
sídlom Hattalova 4, 831 03 Bratislava, IČO: 17 318 378, právne zastúpeného: Mgr. Oliver Krist, advokát
so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava 1, IČO: 31 811 671, proti žalovanému: 1/ A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. E. XXX/XX, XXX XX D., časť obce D., štátny občan C., 2/ A. F. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. XXXX/XX, XXX XX I. J., štátny občan C., obaja právne zastúpenými: Mgr.
Martin Lieskovský, advokát so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, IČO: 42 427 291, v konaní o zaplatenie
1.278,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.

31Cb/70/2023 - 285 zo dňa 13.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Nitra
č.k. 31Cb/70/2023 - 285 zo dňa 13.11.2024 o d m i e t a.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 31Cb/70/2023 - 285 zo dňa 13.11.2024
v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.278,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo
sumy 1.278,61 eur od 20.02.2023 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo výroku II.
žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 1.278,61 eur od 17.02.2023
do 19.02.2023 zamietol, vo výroku III. priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 135a ods.
1, ods. 2, ods. 3, § 261 ods. 6 písm. a), § 757, § 373, § 340 ods. 2, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 1, ods. 3, § 2 nariadenia vlády č. 21/2013
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca je obchodnou

spoločnosťou, ktorá má 4 spoločníkov, ktorí sú súčasne aj konateľmi žalobcu, pričom v mene žalobcu
vždy konajú dvaja konatelia spoločne. Spoločníkmi a konateľmi žalobcu sú aj obaja žalovaní. Žalobca
si žalobou uplatnil nárok na náhradu škody podľa § 135a ObZ proti žalovaným ako konateľom žalobcu,
ktorú spôsobili porušením povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súladeso záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. K porušeniu uvedenej povinnosti žalovanými
žalobca uviedol, že obaja žalovaní podali, konajúc ako konatelia žalobcu, v októbri 2017 nedôvodnú
žalobu na zamestnanca K. L. na vydanie bezdôvodného obohatenia - zaplatenia sumy 5.455,69 eur

s príslušenstvom na Okresnom súde Bratislava III, vedenú pod sp. zn. 23Cpr/12/2017. Žaloba bola
založená na vymyslených skutkových tvrdeniach o tom, že zamestnanec L. mal dostať zaplatenú mzdu
za hodiny, ktoré údajne neodpracoval. Následne žalobca vysvetlil skutkové okolnosti predmetného
sporu. Nedôvodnosť žaloby voči zamestnancovi žalobcu bola podľa žalobcu preukázaná aj postupom
samotnýchžalovaných,ktorítesnepredprvýmpojednávanímnariadenýmdňa30.11.2021zobraližalobu

dňa 15.11.2021 späť, pričom v späťvzatí uviedli, že právny zástupca po prejednaní veci s klientom
ustálil, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zobrať späť. Na základe uvedeného Okresný súd
Bratislava III uznesením zo dňa 30.11.2021 konanie zastavil a priznal žalovanému zamestnancovi
L. náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom Okresný súd Bratislava III následne uznesením
zo dňa 14.12.2022 priznal žalovanému zamestnancovi L. (náhradu) trov konania vo výške 721,46
eur, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti žalobca uhradil dňa 23.01.2023. Žalobca následne popísal

okolnosti uzatvorenia antedatovanej príkaznej zmluvy s právnym zástupcom žalovaných v spore sp. zn.
23Cpr/12/2017. Keďže žalobca zistil, že advokát F. G. sa na základe protiprávneho konania žalovaných
bezdôvodne obohatil o sumu 647,93 eur, podal na neho žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia,
o ktorej Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn. 58Cb/82/2020 zo dňa 17.01.2023 rozhodol tak, že
advokát F. G. je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 647,93 eur. Žalobca popísal

ako porušenie povinnosti konateľa v zmysle § 135a ObZ spočívajúce v podaní nedôvodnej žaloby na
zamestnanca L., ktorej nedôvodnosť sa preukázala jej späťvzatím v celom rozsahu bez akéhokoľvek
relevantného dôvodu, čím žalovaní zmarili rozhodnutie vo veci samej, pričom toto konanie malo taktiež
preukázať postup žalovaných ako konateľov v priamom rozpore s odbornou starostlivosťou. Späťvzatie
žaloby je zákonným spôsobom ukončenia sporu, avšak zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby

bez uvedenia dôvodu je z hľadiska právnych následkov totožné so zastavením konania z dôvodu
zamietnutia žaloby. Konanie s odbornou starostlivosťou vyžaduje, aby konatelia podávali žalobu v mene
spoločnosti iba v prípade, ak bude žaloba dôvodná a bude vysoký predpoklad jej úspechu v spore, a
preto pokiaľ žalovaní ako konatelia späťvzatím žaloby zmarili úspech vo veci podania žaloby, preukazuje
to ich konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou. V prejednávanej veci škodu na strane žalobcu

predstavujú všetky náklady vynaložené na súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod
sp. zn. 23Cpr/12/2017, ktoré žalobca uhradil advokátovi F. G. za právne služby v sume 550,45 eur
(1.198,38 eur znížené o sumu 647,93 eur, ktoré si F. G. neoprávnene účtoval), ako aj trovy konania
spočívajúcevzaplatenomsúdnompoplatkuvovýške6,70eur(súdnypoplatok327eurzníženýovrátený
súdny poplatok vo výške 320,30 eur-1%) a zaplatenej náhrade trov žalovanému vo výške 721,46 eur.

Žalobca na náhradu tejto škody vyzval žalovaných výzvou zo 16.02.2023, doručenou na ich pracovné
mailové adresy, na ktorú nereagovali.

3. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žaloba voči zamestnancovi L. v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cpr/12/2017, bola riadne odôvodnená po skutkovej i právnej

stránke. Žalobca sa v danej žalobe po právnej stránke vysporiadal aj s tým, prečo neboli v prospech
fondu pracovného času zamestnanca L. započítané hodiny, ktoré mal odpracovať nadčas. Späťvzatie
žaloby, ako aj priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu pánovi L. v danom konaní, sú nesporné,
avšak toto späťvzatie bolo výkonom práva, rovnako ako podanie dôvodnej žaloby. Procesný dôsledok
späťvzatia žaloby v podobe zastavenia konania preto nemožno stotožňovať s meritórnym rozhodnutím

v podobe zamietnutia žaloby, keďže o žalobe nebolo rozhodnuté, z čoho nemožno vyvodzovať jej
nedôvodnosť. Žalovaní neporušili akúkoľvek povinnosť konateľov a už vôbec nie tým, že v mene žalobcu
uskutočnili kroky smerujúce k podpore ich názoru o tom, že sa pán L. bezdôvodne obohatil na úkor
žalobcu, keď podali dôvodnú žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani tým, že na tento účel
bol žalobca zastúpený advokátom, čo bolo výkonom jeho práva.

4. Žalobca v replike uviedol, že žaloba v konaní pod sp. zn. 23Cpr/12/2017 síce bola odôvodnená, ale
skutočnosťami nezakladajúcimi sa na pravde, keďže mzda bola zamestnancovi pánovi L. vyplatená
za riadne vykonanú a evidovanú prácu, čo potvrdil jeho priamy nadriadený A. F.. Späťvzatie žaloby
žalovaní ako konatelia konajúci v mene žalobcu žiadnym spôsobom neodôvodnili okrem vety, že

žalobu je potrebné zobrať späť. Žaloba bola pritom vzatá späť až tesne pred prvým pojednávaním,
v čase, keď boli zo strany zamestnanca L. predložené všetky rozhodujúce dôkazy, preukazujúce
nedôvodnosť a šikanóznosť žaloby. S ohľadom na tieto skutočnosti možno považovať späťvzatie žaloby
za preukázanie konania žalovaných v priamom rozpore s odbornou starostlivosťou, na čom nič nemeníto, že späťvzatie žaloby je výkonom práva, pretože so zastavením konania z tohto dôvodu Civilný
sporový poriadok v § 256 ods. 1 CSP spája procesné zavinenie za zastavenie konania, na základe
čoho súd priznal žalovanému zamestnancovi náhradu trov konania. Teda, hoci je späťvzatie žaloby

podľa Civilného sporového poriadku výkonom práva, súčasne je ten, kto takýto výkon práva uskutočnil,
braný podľa Civilného sporového poriadku na zodpovednosť za to, že takúto žalobu nedôvodne podal
a takýmto svojim konaním zavinil zastavenie konania. Ďalej žalobca poukázal na to, že procesné
dôsledky neodôvodneného späťvzatia žaloby sú úplne rovnaké ako pri meritórnom rozhodnutí v podobe
zamietnutia žaloby, na základe čoho bol žalobca povinný nahradiť trovy konania nedôvodne žalovanému

zamestnancovi L.. Naviac, pokiaľ žalovaní tvrdia, že ako konatelia podali v mene žalobcu na pána
L. dôvodnú žalobu, avšak potom ju bez akéhokoľvek zdôvodnenia zobrali späť, tak by to znamenalo,
že zodpovedajú za znemožnenie sa domôcť dôvodnej náhrady škody. Žalovaní totiž zobrali žalobu
späť, zavinili zastavenie konania a znemožnili tak, aby súd priznal žalobcovi na základe ich dôvodnej
žaloby náhradu škody, ktorú mal zamestnanec spôsobiť žalobcovi. Zobratie dôvodnej žaloby späť a
znemožnenie priznania náhrady škody je totiž porušením povinnosti žalovaných postupovať pri výkone

svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou, a preto aj všetky náklady vynaložené na takéto súdne
konanie predstavujú pre žalobcu škodu, pretože žalovaní svojim protiprávnym konaním spôsobili, že
tieto finančné prostriedky boli vynaložené zbytočne, keďže žalovaní znemožnili dosiahnutie meritórneho
rozhodnutia vo veci, čo je zmyslom a účelom každej podanej žaloby.

5. Žalovaní v duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, ktoré v stručnosti zopakovali a
opätovne aj uviedli, že za výkon práva nemôžu byť žalovaní ako konatelia sankcionovaní.

6. Žalobca v reakcii na dupliku poukázal na to, že žalovaní opäť nepredložili žiadne dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. K argumentácii žalovaných ohľadom toho, že nemôžu byť sankcionovaní

za výkon práva, žalobca uviedol, že ak je výkon práva v rozpore s právnou povinnosťou žalovaných ako
konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a na základe porušenia povinností
žalovaných vznikli žalobcovi nedôvodné náklady, tak tieto predstavujú škodu, za ktorú žalovaní ako
konatelia žalobcu zodpovedajú. V prejednávanej veci je zrejmé, že po podaní žaloby nenastali v
predmetnom konaní žiadne právne skutočnosti, pre ktoré by bol dôvod na späťvzatie žaloby. Tento

postup žalovaných sám o sebe preukazuje, že žaloba bola od počiatku absolútne nedôvodná, keďže by
inak nebol daný dôvod na jej späťvzatie. Bezdôvodné späťvzatie žaloby v čase, kedy už boli vynaložené
nemalé náklady na jej podanie a na vedenie konania o nej, preukazuje postup v rozpore s odbornou
starostlivosťou a takéto náklady predstavujú pre žalobcu škodu, za ktorú zodpovedajú žalovaní ako
konatelia. Argumentácia žalobcu nie je zmätočná, ako to tvrdia žalovaní, keďže žalobca len poukázal na

to, že pokiaľ by predmetná žaloba (vo veci sp. zn. 23Cpr/12/2017) bola dôvodná, ako to tvrdia žalovaní,
tak aj v tom prípade by jej späťvzatie znamenalo konanie v rozpore s odbornou starostlivosťou, pretože
by týmto konaním žalovaní znemožnili žalobcovi domôcť sa náhrady spôsobenej škody.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,

sumarizujúc skutkový a právny stav uviedol, že žalobca ako obchodná spoločnosť, ktorej sú žalovaní
konatelia, sa domáhal náhrady škody voči žalovaným konateľom žalobcu, ktorú mali spôsobiť tým, že
jednak konajúc v mene žalobcu podali žalobu proti zamestnancovi L., o ktorej sa viedlo konanie na
OkresnomsúdeBratislavaIIIpodsp.zn.23Cpr/12/2017ajednaktým,žetútovzalináslednebezdôvodne
späť, v ktorom konaní vzhliadli porušenie povinností konateľov postupovať pri výkone funkcie v súlade

s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, pričom
škoda mala spočívať v nákladoch vynaložených v súvislosti s týmto konaním. Predmetný nárok preto
súd prvej inštancie posúdil ako vzťah medzi konateľom spoločnosti a spoločnosťou ako absolútny
obchod podľa § 261 ods. 6 písm. a) ObZ, následne sa zaoberajúc zodpovednosťou konateľa za škodu
podľa § 135a ObZ, ako aj predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti. Súd prvej inštancie vysvetlil,

že v rámci zodpovednosti konateľov za škodu podľa § 135a ods. 3 ObZ je založená na prezumpcii
porušenia povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti. Spoločnosť uplatňujúca nárok na náhradu škody voči konateľovi bude preukazovať vznik
škody spôsobenej porušením povinnosti konateľa, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením
povinnosti konateľa, pričom porušenie povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou a v súlade

so záujmami spoločnosti je zákonom predpokladané a dôkaz opaku je na konateľovi, ktorý musí
preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konal v súlade so záujmami
spoločnosti (totožne doktrína obchodného práva - napr. Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník.
Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022 - inak len „Komentár k ObZ“, § 135a). Súd prvejinštancie skúmajúc naplnenie kumulatívnych podmienok vzniku zodpovednosti konateľa spoločnosti
skonštatoval, že vznik škody, bol v prejednávanej veci preukázaný, tým že (i/) žalobca zaplatil náhradu
trov konania vo výške 721,46 eur zamestnancovi L. na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava

III č. k. 23Cpr/12/2017 - 171 zo 14.12.2022 (bod 13.2. odôvodnenia), (ii/) žalobca dňa 31.10.2017
zaplatil odmenu advokátovi F. G. za jeho zastupovanie v predmetnom súdnom konaní vedenom proti
zamestnancovi žalobcu L. vo vyfakturovanej sume 1.198,38 eur, pričom však následne Okresný súd
Bratislava II rozsudkom č. k. 58Cb/82/2020 - 213 zo 17.01.2023 uložil advokátovi F. G. (v danom
konaní v procesnom postavení žalovaného) povinnosť z tejto sumy vydať žalobcovi späť istinu vo

výške 647,93 eur, po zohľadnení ktorej vymoženia tak majetková ujma žalobcu bola 550,45 eur a (iii/)
žalobca zaplatil súdny poplatok za podanú žalobu proti zamestnancovi L. vo výške 327 eur, z ktorej
sumy mu bola však suma 320,30 eura vrátená na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III
č. k. 23Cpr/12/2017 - 171 zo 14.12.2022 a majetková ujma žalobcu v tejto časti tak predstavuje 6,70
eur. Spolu tak v prejednávanej veci bola preukázaná celková škoda vo výške žalovanej istiny, t. j.
sumy 1.278,61 eur. Samotná výška škody žalobcu podľa súdu prvej inštancie nebola ani sporná. Súd

prvej inštancie ďalej uviedol, že čo sa týka príčinnej súvislosti medzi tvrdením porušením povinností
v súvislosti so späťvzatím danej žaloby, ktorú podali v mene žalobcu žalovaní ako konatelia, ktorí sa
na tento účel dali zastúpiť advokátom F. G. a vznikom škody, aj táto podmienka vzniku zodpovednosti
žalovaných konateľov za škodu spôsobenú porušením svojich povinností bola v prejednávanej veci
preukázaná. Čo sa týka totiž škody vo výške 721,46 eur, ktorú predstavuje žalobcom zaplatená náhrada

trov konania zamestnancovi L., táto bola uhradená na základe súdom uloženej povinnosti v uznesení
Okresného súdu Bratislava III o výške náhrady trov konania č. k. 23Cpr/12/2017 - 171 zo 14.12.2022,
ktoré, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia, bolo vydané na základe toho, že Okresný súd Bratislava III
v uznesení č. k. 23Cpr/12/2017 - 151 zo dňa 30.11.2021 priznal žalovanému zamestnancovi L. nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi (ktorý je v totožnom procesnom postavení v prejednávanej

veci), a to z dôvodu, že to bol žalobca, ktorý zavinil zastavenie predmetného konania bezdôvodným
späťvzatím žaloby. Bez existencie predmetného konania žalovaných, v ktorých mene ako konateľov na
základe nimi v mene žalobcu uzavretej príkaznej zmluvy a udeleného splnomocnenia advokátovi F. G.
konal tento advokát, spočívajúceho v späťvzatí žaloby, by predmetná škoda v majetkovej sfére žalobcu
nenastala, čím je daná príčinná súvislosť medzi v § 135a ods. 3 ObZ, prezumovaným a žalobcom

tvrdeným porušením povinností žalovaných ako konateľov žalobcu, ku ktorému malo dôjsť v súvislosti
so späťvzatím žaloby. Táto príčinná súvislosť je rovnako daná medzi žalobcom tvrdeným a v § 135a
ods. 3 ObZ prezumovaným porušením povinností žalovaných ako konateľov žalobcu a tou škodou, ktorú
predstavujú vynaložené náklady na odmenu advokáta F. G., ktorý zastupoval žalobcu, v mene ktorého
vo veci súdneho konania proti jeho zamestnancovi H., vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod

sp. zn. 23Cpr/12/2017, konali žalovaní, keďže žalovaní bezdôvodným späťvzatím žaloby, ktoré bolo
konštatovanéajOkresnýmsúdomBratislavaIIIvuzneseníozastaveníkonaniasp.zn.23Cpr/12/2017zo
dňa 30.11.2021 zapríčinili, že mu nemohli byť nahradené trovy vynaložené na svoje právne zastúpenie
v danom súdnom konaní a tieto musel preto vynaložiť sám. Napokon je príčinná súvislosť daná aj
medzi škodou vo výške 6,70 eur, v ktorej výške nebol žalobcovi vrátený ním zaplatený súdny poplatok

vo výške 320,30 eur, keďže krátenie súdneho poplatku, ktorý sa žalobcovi vracal, bolo dôsledkom
jeho späťvzatia žaloby v danej veci pred prvým pojednávaním, ako to vyplýva aj z bodov 14. a 19.
odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cpr/12/2017 - 151 zo dňa 30.11.2021.
Z uvedeného teda vyplýva, že nebyť žalobcom označených úkonov žalovaných, ktorí konali v mene
žalobcu vo veci vedeného súdneho konania na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cpr/12/2017,

a to osobitne ich bezdôvodne urobeného späťvzatia žaloby, nedošlo by k vzniku uvedených škôd v
súhrnnej výške žalovanej istiny 1.278,61 eur. Podľa súdu prvej inštancie žalovaní nesporovali skutkové
tvrdenia žalobcu ohľadom príčinnej súvislosti medzi porušením povinností žalovaných ako konateľov
žalobcu a vzniknutou škodou. Súd prvej inštancie k porušeniu povinností konateľov žalobcu opätovne
poukázal na prezumpciu porušenia povinností v zmysle § 135a ods. 3 ObZ. Súd prvej inštancie zhrnul,

keďže v prejednávanej veci žalobca svoj žalobou uplatnený nárok vyvodzoval z konania žalovaných,
ktoré bolo v konaní preukázané, keď ako konatelia žalobcu udelili advokátovi F. G. splnomocnenie, aby
v mene žalobcu, konajúceho žalovanými, podal žalobu proti zamestnancovi L., ktorá aj bola podaná
a následne bezdôvodne vzatá späť v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
23Cpr/12/2017, že podľa § 135a ods. 3 ObZ sa prezumuje pri výkone pôsobnosti konateľa, osobitne pri

späťvzatí predmetnej žaloby, že žalovaní porušili svoje povinnosti konateľov vykonávať svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou, a preto bolo na nich dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu liberačných
dôvodov, v prípade ktorých preukázania by nezodpovedali za škodu ako konatelia žalobcu podľa § 135a
ods. 2 ObZ. Sporným nebolo podanie predmetnej žaloby, ani jej späťvzatie bez uvedenia dôvodov, anipriznanie náhrady trov konania zamestnancovi L., teda samotné uvedené konanie žalovaných nebolo
sporné, v ktorom žalobca vzhliadal dôvod porušenia ich povinností konať s odbornou starostlivosťou,
sporné bolo medzi sporovými stranami právne posúdenie tohto konania žalovaných, teda či ním došlo

k porušeniu ich povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Porušenie tejto povinnosti sa však z
dôvodu, že sa týka pôsobnosti žalovaných ako konateľov žalobcu podľa § 135a ods. 3 ObZ prezumuje
a uplatňuje sa tu tak obrátené dôkazné bremeno, keď žalovaní preukazujú, že toto konanie nie je
porušením ich povinností ako konateľov, a preto nezodpovedajú za škodu. Súd prvej inštancie v
nadväznosti na uvedené uzavrel, že žalovaní neuniesli v konaní uvedené dôkazné bremeno vo vzťahu

k preukázaniu, že pri bezdôvodnom späťvzatí žaloby, ktoré žalobcovi spôsobilo vyššie popísanú škodu,
postupovali s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti, teda žalobcu.
Neunesenie tohto dôkazného bremena je v prejednávanej veci v podstatnej miere zapríčinené už tým,
že žalovaný v priebehu celého konania nenavrhli jediný dôkaz preukazujúci skutočnosti relevantné z
hľadiska posúdenia naplnenia dôvodov vymedzených v § 135a ods. 3 ObZ (keď žalovaní všetky svoje
pôvodné návrhy na vykonanie dokazovania ešte pred začatím vykonávania dokazovania vzali späť),

za ktorých naplnenia nezodpovedajú za škodu spôsobenú pri výkone pôsobnosti konateľa. Žalovaní
však v tomto smere neuniesli ani len bremeno tvrdenia, keď v priebehu celého konania neuviedli jediné
substancované skutkové tvrdenie (až ktoré by následne v prípade spornosti mohlo byť predmetom
dokazovania) ohľadom toho, že pri bezdôvodnom späťvzatí žaloby, ktoré bolo preukázané týmto
samotným podaním, keď v ňom absentovalo uvedenie jediného dôvodu späťvzatia žaloby. Žalovaní

toto bremeno tvrdenia pritom vzhľadom na nimi zvolenú procesnú obranu ani nemohli uniesť, keďže
akékoľvek takéto substancované skutkové tvrdenie by bolo v príkrom rozpore s ostatnou v konaní
uplatnenou procesnou obranou, ktorá bola založená na absurdnej argumentácii, v podstate samej o
sebe vylučujúcej unesenie už uvedeného bremena tvrdenia (a o to viac dôkazného bremena ohľadom
preukázania), že pri bezdôvodnom späťvzatí žaloby v predmetnom konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava III konali žalovaní s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme žalobcu,
keďže títo v priebehu celého konania uvádzali, že podanie žaloby bolo dôvodné, ňou uplatnený nárok
bol dôvodný, mal základ v skutkovej i právnej argumentácii obsiahnutej v žalobe. Súčasne bolo potom
nielen nesporné medzi sporovými stranami, ale aj preukázané, že túto - z hľadiska žalovaných dôvodne
podanú žalobu žalovaní následne bez akéhokoľvek dôvodu zobrali späť, čo bolo aj dôvodom, pre ktorý

OkresnýsúdBratislavaIIIvkonaníopredmetnejžalobeuložilžalobcovipovinnosťnahradiťtrovykonania
žalovanému zamestnancovi žalobcu, keďže žalobca bezdôvodným späťvzatím žaloby procesne zavinil
zastavenie konania. Ak totiž bola podľa žalovaných žaloba na daného zamestnanca podaná dôvodne,
potom nepochybne je v rozpore so záujmami žalobcu takúto žalobu, ktorou si žalobca uplatňuje svoje
dôvodné peňažné nároky, zobrať späť a tým poškodiť spoločnosť - žalobcu, čo však žalovaní urobili.

Žalovaní si pritom museli byť vzhľadom na právne zastúpenie advokátom F. G. v danom konaní dobre
vedomí aj toho, že dôsledkom tohto ich úkonu bude okrem iného uloženie povinnosti nahradiť trovy
konania žalovanému zamestnancovi a že rovnako bude vylúčené nahradenie trov vynaložených na
právnezastúpenieF.G.odžalovanéhozamestnancačinahradeniekrátenejčastisúdnehopoplatku.Súd
prvej inštancie k spornej skutkovej okolnosti - dôvodnosti podanej žaloby, uviedol, že žalovaní nenavrhli

vykonanie čo i len jedného dôkazu, ktorý by preukazoval ich skutkové tvrdenia o tom, že podanie žaloby
bolo odôvodnené a jednak z hľadiska preukázania nároku žalobcu na náhradu škody je v prejednávanej
veci z dôvodov už uvedených postačujúce už nevyvrátenie porušenia povinnosti žalovaných konať s
odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti pri bezdôvodnom späťvzatí predmetnej žaloby, keďže
už vo vzťahu k tomuto nevyvrátenému prezumovanému porušeniu povinnosti sú splnené aj ostatné

predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaných ako konateľov žalobcu na škodu spôsobenú pri výkone
pôsobnosti konateľov.

8. Súd prvej inštancie k námietke žalovaných, že nemôžu byť sankcionovaní ani za podanie žaloby, ani
za zvolenie si zástupcu pri jej podaní a v súdnom konaní o nej a ani za jej následné späťvzatie, keďže

ide len o výkon ich práv uviedol, že žalovaní nie sú v žiadnom prípade sankcionovaní za to, že vykonali
svoje právo podať v mene žalobcu žalobu na zamestnanca L., ani za to, že vykonali svoje právo dať
sa pri podaní žaloby a v danom súdnom konaní zastúpiť advokátom F. G. a ani za to, že vykonali svoje
právo vziať predmetnú žalobu späť. Porušením právnej povinnosti, ktoré porušenie okrem iného zakladá
ich zodpovednosť za vzniknutú škodu, totiž nie je to, že urobili v rámci výkonu svojej pôsobnosti ako

konatelia tieto jednotlivé úkony, ale že pri týchto úkonoch nepostupovali s odbornou starostlivosťou a
v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti - žalobcu (keď toto nepreukázali žiadnym dôkazom), čo
predstavuje porušenie základnej právnej povinnosti konateľov stanovenej v § 135a ods. 1 vete prvej
ObZ. Skutočnosť, že žalovaní podali ako konatelia žalobcu žalobu, dali sa pritom zastúpiť a následneju zobrali späť, nie je samé o sebe bez ďalšieho skutočnosťou, ktorá by zakladala ich zodpovednosť
za výkon funkcie konateľa, tak ako to žalovaní v celom priebehu konania, aj keď z uvedených dôvodov
celkom zjavne nesprávne, uvádzajú. Súd prvej inštancie uzavrel, že v prejednávanej veci naplnené

všetky podmienky vzniku zodpovednosti žalovaných ako konateľov žalobcu za podľa § 135a ods. 3
ObZ prezumované porušenie povinnosti podľa § 135a ods. 1 vety prvej ObZ konať pri výkone svojej
pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, je žalobou uplatnený nárok
v rozsahu istiny dôvodný, a žalovaní sú preto podľa § 135a ods. 2 ObZ povinní spoločne a nerozdielne
nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu vo výške 1.278,61 eur. Vo vzťahu k uvedenej pasívnej solidarite

žalovaných súd prvej inštancie poukázali na to, že v prípade, ak spôsobili škodu viacerí konatelia, tak
ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, keď obaja žalovaní ako konatelia žalobcu konali spoločne v
súvislosti s bezdôvodným späťvzatím žaloby, o ktorej sa konalo na Okresnom súde Bratislava III, aj z
ktorého odvodzoval žalobca svoj žalobou uplatnený nárok na náhradu škody, Obchodný zákonník v §
135a stanovuje pasívnu solidaritu týchto viacerých konateľov, a preto sú títo povinní spôsobenú škodu
nahradiť spoločne a nerozdielne.

9. Súd prvej inštancie sa zaoberal splatnosťou predmetného nároku, keď uviedol, že žalobca žalovaných
na nahradenie uvedenej škody vyzval, a teda požiadal o plnenie listom zo 16.02.2023, v ktorom im určil
lehotu na plnenie najviac 3 dní. Výzvu doručil žalobca žalovaným na ich pracovné e-mailové adresy
dňa 16.02.2023, pričom žalovaní v konaní doručenie tejto výzvy nenamietali (bod 13.4. odôvodnenia).

Posledným dňom lehoty na dobrovoľné splnenie danej povinnosti tak bol deň 19.02.2023. Keďže
žalovaní neuhradili žalobcovi náhradu uvedenej škody, nasledujúcim dňom, t. j. 20.02.2023 sa žalovaní
dostali do omeškania so splnením predmetnej povinnosti nahradiť žalobcovi škodu, a preto súd prvej
inštancie priznal žalobcovi voči žalovaným úrok z omeškania v príslušnej požadovanej výške 11 %
z priznanej istiny za obdobie od 20.02.2023 do zaplatenia. Keďže si však žalobca uplatnil úrok z

omeškania aj za obdobie od 17.02.2023 do 19.02.2023, súd prvej inštancie žalobu vo výroku II.
napadnutého rozsudku ako nedôvodnú v tejto časti zamietol. Súd prvej inštancie zároveň priznal
žalobcovi voči žalovaným spoločne a nerozdielne aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči procesne neúspešným
žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/ v celom rozsahu, a to

podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. f) a písm. h) CSP. Žalovaní navrhli, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby
zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne. Odvolatelia k predpokladom zodpovednosti za
škodu podľa § 135a ObZ uviedli, že výška škody sporná nebola, nakoľko reálne došlo k úhradám, ako
sú vyšpecifikované v bode 26. napadnutého rozsudku. Avšak sumu, ktorú súd prvej inštancie právne

kvalifikoval ako škodu, za takúto škodu nepovažujú, pretože žalovaní neporušili žiadnu z povinností
konateľov a teda absentuje nielen vznik škody, ale nebolo ani preukázané, že konali v rozpore s ich
povinnosťami. Skutkovými tvrdeniami odvolatelia preukázali, že konali v súlade s ich povinnosťami,
v záujme spoločnosti a s odbornou starostlivosťou. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti uviedli, že suma,
ktorú súd prvej inštancie považuje za údajnú škodu súvisí s konaním vedeným Okresným súdom

Bratislava III sp. zn. 23Cpr/12/2017. Odvolatelia si nie sú vedomí toho, že by niekedy porušili akúkoľvek
povinnosťkonateľov,aužvôbecnietým,ževmenespoločnostiPlastcom,spol.sr.o.uskutočňovalikroky
smerujúce k podpore ich názoru o tom, že sa B. L. bezdôvodne obohatil na úkor obchodnej spoločnosti
Plastcom, spol. s r.o., ani tým, že podali dôvodnú žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ani
tým, že na tento účel bola obchodná spoločnosť Plastcom, spol. s r.o. riadne zastúpená advokátom, čo

bolo takisto výkonom práva. Žalovaní nemôžu byť sankcionovaní za to, že využili právo podať dôvodnú
žalobu. Záver o dôvodnosti podanej žaloby je nutné hľadať aj v tom, že obchodná spoločnosť v rámci
konania vedeného Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 23Cpr/12/2017 nebola vyzvaná na to, aby
vzala žalobu späť postupom podľa § 138 CSP. Odvolatelia nemôžu byť sankcionovaní ani za využitie
práva nechať sa v konaní zastúpiť advokátom a nakoniec ani zato, že využili právo vziať žalobu späť.

Odvolatelia ďalej poukázali na čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, Charty základných práv Európskej únie,
z ktorých je zrejmé, že každý, má garantované tieto práva, ktoré sa žalobca aktuálnou žalobou snaží
dostať do roviny akéhosi nepráva, resp. že výkon tohto práva predstavuje porušovanie ich povinností.
Súd prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku prezumoval, že museli vedieť (oto viac, ak boli právne zastúpení v rámci konania vedeného Okresným súdom Bratislava III pod sp.
zn. 23Cpr/12/2017), že dôsledkom späťvzatia žaloby bude uloženie povinnosti nahradiť trovy konania
žalovanému zamestnancovi, že bude vylúčené nahradenie trov vynaložených na právne zastúpenie F.

G. od žalovaného zamestnanca a rovnako tak že bude vylúčené aj nahradenie krátenej časti súdneho
poplatku. Najmä vo vzťahu k nahradeniu trov konania v prospech B. L. však ide o nesprávne tvrdenie
súdu prvej inštancie, nakoľko aj v prípade späťvzatia žaloby mohlo byť aplikované ustanovenie §
257 CSP, na základe ktorého súd nemusí priznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Keďže aj takáto možnosť pripadala do úvahy, tak nie je možné konanie odvolateľov

posudzovať ako konanie, ktoré by bolo v rozpore s odbornou starostlivosťou, resp. v rozpore so
záujmami spoločnosti. Za situácie, kedy bolo konanie začaté, sa rozhodli žalobu vziať späť, preverili si
možnosti ohľadom výkonu tohto práva (za právnej pomoci ich vtedajšieho advokáta) a CSP umožňoval
aj postup podľa ustanovenia § 257, preto sa rozhodli využiť právo na späťvzatie žaloby. Uplatnenie §
257 CSP vylúčené nebolo, preto je možné hodnotiť konanie ako konanie s odbornou starostlivosťou. K
samotným nákladom vynaloženými na právne zastúpenie F. G., uviedli, že právo na právnu pomoc patrí

k základným právam, garantovaným Ústavou Slovenskej republiky v čl. 47 ods. 2, a preto realizácia
tohto práva nemôže byť nikdy interpretovaná ako porušenie žiadnej právnej povinnosti a už vôbec ju
nemožno považovať za výkon pôsobnosti konateľov v rozpore so záujmami spoločnosti tak, ako to
má na mysli zákonodarca v § 135a ods. 1 ObZ. Akékoľvek náklady vynaložené na právne zastúpenie
obchodnejspoločnostiPlastcom,spol.sr.o.bolioprávnenevynaložené.Inásituáciabybola,akbysúdne

konanie iniciovali bez právneho zastúpenia. Práve právne zastúpenie, ktoré využili a na ktoré vynaložili
aj náklady značí, že právne aprobovaným spôsobom zohľadnili všetky dostupné informácie potrebné
k podaniu žaloby, ako aj k uskutočneniu následných krokov v rámci konania vedeného Okresným
súdom Bratislava III sp. zn. 23Cpr/12/2017. Odvolatelia preto osobitne vo vzťahu k sume 550,45 eur,
ktorá bola vynaložená ako odmena za výkon právneho zastúpenia zo strany F. G., konštatovali, že

predmetná žaloba bola nedôvodná, nakoľko práve tým, že si zvolili právneho zástupcu, mali v záujme
minimalizovať šancu na neúspech v konaní, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 23Cpr/12/2017. Práve týmto
počínaním preukázali postup s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Rozsudok súdu prvej
inštancie si vzájomne odporuje, najmä v bode 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď súd prvej
inštancie uviedol, že odvolatelia nie sú sankcionovaní za to, že podali žalobu na B. L., ani za to, že sa

nechali právne zastúpiť a ani za to, že vzali svoju žalobu späť, nakoľko sa v znení rozsudku opakovane
uvádza, že práve bezdôvodným vzatím žaloby späť porušili povinnosti konateľov postupovať s odbornou
starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Znamená to, že odvolatelia sú sankcionovaní za výkon práva.
Odvolatelia nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie v bode 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
že nebol zo strany žalovaných predložený jediný dôkaz, ktorým by preukázali, že žaloba, ktorou bolo

iniciované konanie vedené pod sp. zn. 23Cpr/12/2017, bola dôvodná. V tejto súvislosti poukázali na
to, že samotná žaloba, obsahom ktorej bolo odôvodnenie uplatneného nároku jednak po skutkovej,
ako aj po právnej stránke, bola súčasťou súdneho spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 31Cb/70/2023,
nakoľko ju žalobca pripojil ako prílohu k svojej žalobe. Odvolatelia tak uniesli bremeno tvrdenia, ale
zároveň aj dôkazné bremeno, keďže skutočnosti ohľadom dôvodnosti nimi podanej žaloby (konajúc v

mene spoločnosti Plastcom, spol. s r.o.) boli obsiahnuté v listinnom dôkaze, ktorý bol súčasťou súdneho
spisu. Ak následne vzali túto žalobu späť, tak ide len o výkon ich práva (právo disponovať so žalobou),
ktoré nemôže byť posudzované ako konanie v rozpore s povinnosťami konateľov. Ak mal však len
jeden úkon-bezdôvodné späťvzatie žaloby predstavovať porušenie ich konateľských povinností, tak
potom aj žalovaná suma by sa mala týkať len tohto jedného úkonu (súd mal za dôvodnú považovať

len sumu odmeny vyplatenej F. G., ktorá bola vyúčtovaná za tento úkon právnej služby a rovnako
tak vo vzťahu k náhrade trov konania vyplatených B. L. mala byť za dôvodnú považovaná len suma
náhrady trov za úkon späťvzatia žaloby). Podanie žaloby, tak ako bola písomne odôvodnená, bolo
uskutočnené po porade s advokátom. Súd prvej inštancie nemôže brať za porušenie povinností jednak
aj podanie žaloby, jednak aj späťvzatie žaloby. Súd prvej inštancie sa v rámci tohto konania nijako bližšie

nezaoberal dôvodnosťou žaloby, ktorou bolo iniciované konanie vedené pod sp. zn. 23Cpr/12/2017, hoci
táto žaloba bola súčasťou súdneho spisu. Preto tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že žalovaní aj pri
podaní žaloby postupovali v rozpore s povinnosťami konateľov, nekonali s odbornou starostlivosťou a v
súlade so záujmami spoločnosti, je neodôvodnené a arbitrárne. Z dvojice úkonov - podanie žaloby a jej
späťvzatie, je možné ako úkon vykonaný v rozpore s povinnosťami konateľov vyhodnotiť len jeden úkon.

K späťvzatiu žaloby doplnili, že žaloba, ktorou iniciovali konanie vedené pod sp. zn. 23Cpr/12/2017,
bola podaná dňa 11.10.2017, pričom pojednávanie nebolo ani štyri roky po podaní žaloby. S ohľadom
na uvedené skutočnosti sa dôkazná situácia zmenila, nakoľko svedkovia, ktorí prichádzali do úvahy v
rámci tohto konania a hodnovernosť ich výpovedí, mohla byť poznačená práve nadmerným odstupommedzipodanímžalobyaprípadnýmpojednávaním.Ajuvedenéskutočnostiichpretodonútilivziaťžalobu
späť. Je pravdou, že späťvzatie žaloby nebolo žiadnym spôsobom odôvodnené, avšak zákon to ani
nevyžaduje, avšak s ohľadom na to, že (ako spoločnosť) boli právne zastúpení, tak každý jeden úkon

právnej služby bol vopred odkonzultovaný. Odvolatelia považovali napadnutý rozsudok vo viacerých
jeho častiach za nepreskúmateľný, keďže každý jeden krok, ktorý uskutočnili, označil súd prvej inštancie
za porušenie povinností konateľov, čo je však vzhľadom na skutočnosti uvedené v odvolaní neprípustný
záver.

12. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že rozsudok považuje za správny a náležite
odôvodnený. Žalovaní jednotlivé odvolacie dôvody v odvolaní osobitne vôbec nijako nešpecifikujú
a nijako nezdôvodňujú, pričom je zrejmé, že ich odvolanie prakticky nenapĺňa žiadny z odvolacích
dôvodov. Pokiaľ žalovaní uvádzajú, že nemôžu byť sankcionovaní za to, že podali dôvodnú žalobu a v
nadväznosti na to poukazujú na čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, tak porušenie povinností žalovaných
ako konateľov na základe ktorého bola v rozsudku súdu prvej inštancie žalovaným uložená povinnosť

nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu, nevychádza z podania žaloby a nemá s takýmto podaním žaloby
vôbec nič spoločné. Súd prvej inštancie sa pritom dôvodnosťou samotnej žaloby z konania sp. zn.
23Cpr/12/2017 v konečnom dôsledku v prejednávanej veci vôbec nezaoberal (aj keď na to žalobca
poukazoval), pretože to nemalo vo vzťahu k preukázanému porušeniu povinností žalovaných ako
konateľov a ich zodpovednosti za spôsobenú škodu žiadny význam, s ohľadom na to, že protiprávne

konanie žalovaných bolo zistené a preukázané bezdôvodným vzatím žaloby späť. Pokiaľ žalovaní
poukazujú na znenie čl. 47 ods. Charty základných práv Európskej únie, tak toto právo bolo uprené
žalobcovi práve protiprávnym konaním žalovaných, keď bez akéhokoľvek zdôvodnenia zobrali žalobu
v konaní sp. zn. 23Cb/12/2017 späť, čím znemožnili prejednanie podanej žaloby, a to napriek tomu,
že tvrdili, že žaloba bola podaná dôvodne. Takéto konanie žalovaných ako konateľov tak preukazuje

ich postup v rozpore s odbornou starostlivosťou a v rozpore so záujmami spoločnosti a všetkých jej
spoločníkov a práve z tohto dôvodu všetky náklady na vedenie takéhoto sporu predstavujú pre žalobcu
škodu. Tvrdenia žalovaných ohľadne ustanovenia § 257 CSP predstavujú podľa ustanovenia § 366
CSP novoty v odvolacom konaní. Žalovaní totiž v priebehu celého súdneho konania späťvzatie žaloby
vôbec nijako nezdôvodnili, čo deklarujú aj vo svojom poslednom písomnom podaní z 01.07.2024 vo

veci samej, kde túto skutočnosť na str. 2 posledný odsek, sami potvrdzujú. Dôvody hodné osobitného
zreteľa uvedené v § 257 CSP by museli byť zo strany žalovaných tvrdené a preukazované v súdnom
konaní sp. zn. 23Cpr/12/2017, čo sa však nestalo, keďže žalovaní zobrali žalobu späť bez akéhokoľvek
odôvodnenia, takže ich tvrdenia sú evidentne zavádzajúce a nepravdivé, pretože pri takomto konaní
žalovaných - bezdôvodnom späťvzatí žaloby, postup súdu podľa ustanovenia § 257 CSP vôbec

neprichádzal do úvahy. Právo na právnu pomoc rozsudok súdu prvej inštancie nijako nespochybňuje.
Porušenie právnej povinnosti vyplývajúce z rozsudku súdu prvej inštancie sa týka výlučne postupu
žalovaných ako konateľov pri vzatí žaloby späť bez uvedenia dôvodov, čím žalovaní ako konatelia
žalobcu zmarili rozhodnutie vo veci samej a týmto konaním zavinili zastavenie súdneho konania, čo
priamo vyplýva z ustanovenia § 256 CSP. Pokiaľ žalovaní opakujú tvrdenie, že sú sankcionovaní za

výkon práva, žalobca uviedol, že hoci je totiž v zmysle zákona vzatie žaloby späť právom každého
účastníka súdneho konania, tak v tomto prípade išlo o bezdôvodné vzatie žaloby späť. Práve slovo
bezdôvodné je určujúcim faktorom pre vyvodenie zodpovednosti žalovaných ako konateľov za všetky
náklady na vedenie súdneho sporu, pretože práve týmto bezdôvodným vzatím žaloby späť žalovaní
zmarili žalobcovi možnosť domôcť sa náhrady škody, o ktorej tvrdia, že bola dôvodná. Pokiaľ pritom

§ 135a ObZ upravuje povinnosť konateľov vykonávať pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, tak
bezdôvodné konanie je výkon pôsobnosti v rozpore s odbornou starostlivosťou. Z toho jasne vyplýva,
že žalovaní sú rozsudkom súdu prvej inštancie „sankcionovaní“ za porušenie práva a nie za jeho výkon.
Bezdôvodné zobratie žaloby späť je však výkonom práva v rozpore s odbornou starostlivosťou a z tohto
dôvodu ho sankcionuje aj priamo zákon, a to vo vyššie uvedenom ustanovení § 256 CSP. Nepravdivým

je tvrdenie odvolateľov, že súd prvej inštancie nesprávne považoval za porušenie povinností aj podanie
žaloby, aj jej späťvzatie. Súd prvej inštancie sa dôvodnosťou či nedôvodnosťou podania žaloby vôbec
nezaoberal, čo výslovne uviedol v bode 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Okrem toho v
predchádzajúcich bodoch 27., 29., 30., 31., 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku sa súd prvej
inštancie zaoberal výlučne porušením povinnosti žalovaných ako konateľov titulom bezdôvodného

späťvzatia žaloby, keďže ostatné skutočnosti ohľadne porušenia povinností žalovaných ako konateľov
uvádzaných žalobcom boli z tohto dôvodu sekundárne, čo súd prvej inštancie konštatoval v bode 29.
odôvodnenia napadnutého rozsudku „...osobitne pri späťvzatí predmetnej žaloby, keď z tohto primárne
žalobca vyvodzoval svoj nárok...“ Nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že súd prvej inštancie uviedol, žepri podaní žaloby postupovali žalovaní v rozpore s odbornou starostlivosťou“ pretože súd prvej inštancie
sa dôvodnosťou podania žaloby v konečnom dôsledku nezaoberal. Tvrdenia odvolateľov v bode 13.
odvolania sú neprípustné novoty v odvolacom konaní, pretože žalovaní pred súdom prvej inštancie

späťvzatie žaloby vôbec nijako neodôvodnili, teda neuvádzali, že s ohľadom na to, že pojednávanie bolo
vytýčené až po vyše 4 rokoch, tak sa mala zmeniť dôkazná situácia, alebo že by mala byť poznačená
vierohodnosť svedkov a že takéto okolnosti ich mali „donútiť“ vziať žalobu späť. Samozrejme aj v
tomto prípade žalovaní zavádzajú a evidentne z tohto dôvodu ani neuvádzajú, ako sa mala údajne
zmeniť dôkazná situácia, o akých svedkov by sa malo jednať, alebo v čom by mala byť poznačená

hodnovernosť výpovedí svedkov, čo preukazuje ich špekulatívne tvrdenia. Keďže však ide o novoty
v odvolacom konaní, tak odvolací súd by na takéto nové tvrdenia vôbec nemal prihliadať. Žalovaní
v bode 14. odvolania síce uvádzajú, že považujú napadnutý rozsudok vo viacerých jeho častiach za
nepreskúmateľný, avšak neuvádzajú, o ktoré časti rozhodnutia má ísť.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a

po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/
proti výroku II. napadnutého rozsudku je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm. b) CSP (výrok I. tohto
rozsudku). Vo zvyšnej časti je rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. vecne
správny (výrok II. tohto rozsudku), keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého

po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

14. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

15. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané
neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)
nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

16. Odvolací súd konštatuje, že právo na podanie odvolania sa priznáva strane. Stranami sú žalobca a

žalovaný (§ 60). To znamená, že právo podať odvolanie sa priznáva tak žalobcovi, ako aj žalovanému.
Na rozdiel od predchádzajúceho procesného kódexu CSP výslovne obmedzuje právo strany podať
odvolanie (doteraz obmedzenie vyplývalo len z judikatúry). Obmedzenie spočíva v tom, že právo podať
odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech v zmysle §
359 CSP. Nakoľko podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie aj proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o

zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 1.278,61 eur
od 17.02.2023 do 19.02.2023, ktoré je v ich prospech, navyše podané odvolanie voči tomuto výroku ani
neodôvodnili, odvolací súd odvolanie proti uvedenému výroku napadnutého rozsudku odmietol podľa §
386 ods. b) CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (§ 359 CSP).

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Podľa § 135a ods. 1 ObZ konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a
pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať

mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo
spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej
pôsobnostinesmúuprednostňovaťsvojezáujmy,záujmylenniektorýchspoločníkovalebozáujmytretích
osôb pred záujmami spoločnosti.

20. Podľa § 135a ods. 2 ObZ, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti,
sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní
nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto
zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.21. Podľa § 135a ods. 3 ObZ, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone
svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia

nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného
zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi,
spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná
rada schválila.

22. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) ObZ, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkové vzťahy (a/) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou
spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti,
ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi

spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy
medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

23. Podľa § 757 ObZ, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto
zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

24. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

25. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a konaním, ktoré predchádzalo vyhláseniu
rozhodnutia, ako aj po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správny. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru
o naplnení všetkých podmienok vzniku zodpovednosti žalovaných ako konateľov žalobcu podľa § 135a

ods. 3 ObZ, ako aj prezumovaní porušenia povinnosti podľa § 135a ods. 1 vety prvej ObZ konať pri
výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Súd prvej
inštancie správne vec právne posúdil ako nárok na náhradu škody podľa § 135a ods. 2 ObZ spôsobenú
žalovanými porušením ich povinností konateľov pri bezdôvodnom späťvzatí žaloby v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 23Cpr/12/2017. Súd prvej inštancie skúmal kumulatívne

naplnenie podmienok vzniku zodpovednosti za škodu konateľov, vo vzťahu ku ktorým spočíva dôkazné
bremeno na žalobcovi - spoločnosti uplatňujúcej nárok na náhradu škody, a to vznik škody a príčinnú
súvislosť medzi porušením povinností konateľov a vznikom škody, ako aj vo vzťahu k podmienkam,
pri ktorých dôkazné bremeno spočíva na žalovaných, a to porušenie povinnosti konateľov vykonávať
svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Porušenie povinností

konateľov konať s odbornou starostlivosťou podľa § 135a ods. 1 vety prvej ObZ, vzhliadol súd prvej
inštancie v bezdôvodnom späťvzatí žaloby žalovanými ako konateľmi žalobcu. Zároveň sa súd prvej
inštancie vysporiadal aj s procesnou obranou žalovaných ohľadom dôvodnosti podanej žaloby (bod 32.
odôvodnenia napadnutého rozsudku), ako aj s argumentom, že žalovaní nemôžu byť sankcionovaní
za výkon práva (bod 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie v nadväznosti na

uvedené dospel k správnym záverom, že žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k
preukázaniu, že pri bezdôvodnom späťvzatí žaloby, postupovali s odbornou starostlivosťou a v dobrej
viere, že konajú v záujme spoločnosti, teda žalobcu. Odvolací súd má za to, že konanie pred súdom prvej
inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil
žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže
súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie
vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil.

26. V súvislosti s námietkou odvolateľov nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd

konštatuje, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn.
IV.ÚS/252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná,
tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkouaprávnyminázormi(sp.zn.I.ÚS/50/04).Všeobecnýsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

27. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie v kontexte aj vyššie uvedeného
(bod 25. odôvodnenia tohto rozhodnutia) nezistil také namietané logické nedostatky alebo rozpor a
nezrozumiteľnosť jednotlivých záverov súdu prvej inštancie, ktoré podľa odvolateľov mali zakladať
nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dostatočne argumentačne

vysvetlil opodstatnenosť nároku žalobcu spočívajúcom v nároku na náhradu škody podľa § 135a a nasl.
ObZ, keď žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, že pri bezdôvodnom späťvzatí žaloby v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cpr/12/2017, postupovali s odbornou starostlivosťou
a v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti žalobcu a ktoré porušenie povinnosti sa prezumuje
v zmysle § 135 ods. 3 ObZ. Súd prvej inštancie dostatočne uviedol svoju argumentáciu v súlade
so skutkovým stavom zisteným súdom a vyplývajúcim z obsahu spisu, ako aj príslušným právnym

posúdením, reagujúc na podstatné skutkové tvrdenia žalovaných, ktoré boli podľa súdu prvej inštancie
rozporné. Súd prvej inštancie dostatočne zreteľne vysvetlil, že za porušenie povinnosti žalovanými
považuje bezdôvodné späťvzatie žaloby v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp. zn.
23Cpr/12/2017, a nie podanie žaloby a jej späťvzatie, ako nesprávne tvrdili odvolatelia, čo malo podľa
ich názoru zakladať rozpornosť odôvodnenia rozsudku. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej

inštancie, najmä z hľadiska skúmania predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 135a nasl. ObZ,
jednoznačne vyplýva, že porušenie povinnosti konateľov malo byť naplnené postupom žalovaných
pri bezdôvodnom späťvzatí žaloby, nie podaním žaloby, či jej samotným späťvzatím (bližšie pozri bo
27., 31., 32. 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku). V tomto smere odvolatelia úplne opomenuli
aj záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej

inštancie vysvetlil, že z hľadiska preukázania nároku žalobcu na náhradu škody je postačujúce už to,
že žalovaní nevyvrátili porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti
pri bezdôvodnom späťvzatí žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cpr/12/2017 spolu s naplnením
ostatných predpokladov zodpovednosti podľa § 135a a nasl. ObZ, a preto sa dôvodnosťou podanej
žaloby v konaní proti zamestnancovi L. súd ani bližšie nezaoberal. V tejto súvislosti súd prvej inštancie

len uviedol, že žalovaní neoznačili dôkazy na podporu tvrdenia o dôvodnosti podanej žaloby, avšak
predmetné konštatovanie nesvedčí o tom, že súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal aj „líniou tvrdeného
porušenia povinností konateľov v zmysle § 135a ods. 1 ObZ spočívajúcej v podaní bezdôvodnej žaloby“,
a to aj s poukazom na dodatok o splnení všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu konateľov
vo vzťahu k „línii tvrdeného porušenia povinností konateľov pri bezdôvodnom späťvzatí žaloby“.

O uvedenom náhľade svedčí aj to, že súd prvej inštancie neskúmal splnenie ostatných predpokladov
zodpovednosti za škodu vo vzťahu k tvrdeniu o porušení povinnosti konateľov pre nedôvodne podanú
žalobu. Súd prvej inštancie však v tomto smere správne poukázal na absurdnosť procesnej obrany
žalovaných, pretože „ak by bola podľa žalovaných žaloba na daného zamestnanca podaná dôvodne,
potom nepochybne je v rozpore so záujmami žalobcu takúto žalobu, ktorou si žalobca uplatňuje

svoje dôvodné peňažné nároky, zobrať späť a tým poškodiť spoločnosť - žalobcu, čo však žalovaní
urobili“. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie tak zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, keď súd prvej
inštancie uviedol, čoho sa žalobca domáha, aké skutočnosti zistil, aké dôkazné prostriedky použil a
s ohľadom na použitú argumentáciu strán konania sa zaoberal rozhodujúcimi skutočnosťami, ako aj

podstatnými otázkami majúcimi vplyv na rozhodnutie o veci.

28. Odvolatelia ďalej namietali konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 33. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, že zo strany žalovaných nebol predložený jediný dôkaz, ktorým by preukázali, že žaloba,
ktorouboloiniciovanékonanievedenépodsp.zn.23Cpr/12/2017,boladôvodná,keďžesamotnážaloba,

obsahom ktorej bolo odôvodnenie uplatneného nároku v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cpr/12/2017,
bola súčasťou žaloby aj v prejednávanej veci. Tak, ako odvolací súd už uviedol v predchádzajúcom
bode,ajkeďlíniatvrdeníodôvodnosti,resp.nedôvodnostipodaniasamotnejžalobybolamedzistranami
sporná, zodpovedanie tejto otázky v predmetnej veci nebolo rozhodujúce pre nárok žalobcu na náhradu
škodu podľa § 135a a nasl. ObZ, základom ktorého malo byť porušenie povinnosti konateľov konať

s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti pri bezdôvodnom späťvzatí žaloby.
Okrem toho, podanie samotnej žaloby ani jej obsah nepreukazuje odôvodnenie uplatneného nároku
jednak po skutkovej, ako aj po právnej stránke, tak ako sa nesprávne domnievali odvolatelia, keďže
ide len o tvrdenia žalobcov v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cpr/12/2017 (v danom konaní žalovaných1/ a 2/), ktoré by museli podliehať vykonaniu dokazovania aj na zistenie pravdivosti tohto sporného
tvrdenia. Súd prvej inštancie však z hľadiska hospodárnosti konania nevyhodnocoval dôvodnosť žaloby
v konaní sp. zn. 23Cpr/12/2017 (keď nevyhodnotil tvrdenia v obsiahnutej žalobe sp. zn. 23Cpr/12/2017

s listinnými dôkazmi založenými v predmetnej veci) s ohľadom na relevantnosť tejto argumentácie vo
vzťahu k už naplneným predpokladom zodpovednosti za škodu podľa § 135a a nasl. ObZ v rámci línie
tvrdeného porušenia povinnosti konateľov pri bezdôvodnom späťvzatí žaloby.

29. Odvolatelia uplatnili aj odvolací dôvod podľa 365 ods. 1 písm. e) CSP, avšak neúplnosť zistenia

skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za
predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal
stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho
nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami
navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Samotné neakceptovanie
vykonania navrhnutých dôkazov samo o sebe nemôže znamenať porušenie práva strany sporu. Zásah

do základného práva na súdnu ochranu, či do práva na spravodlivé súdne konanie, by mohol nastať
len vtedy, ak by takýto záver súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne nedôvodný, alebo by
takémuto záveru chýbala predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca z priebehu konania a
stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním navrhnutého dôkazu
postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní. Odvolatelia bližšie

nekonkretizovali v čom malo spočívať neúplné zistenie skutkového stavu, pričom súd prvej inštancie
v bode 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku vysvetlil, že na pojednávaní vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi predloženými v konaní žalobcom a že v konaní nezostal jediný návrh sporovej strany
na vykonanie dokazovania, ktorému by nebolo vyhovené alebo na ktorý by neprihliadal (bližšie pozri aj
bod 10.1 odôvodnenia napadnutého rozsudku). S ohľadom na uvedené považuje odvolací súd námietku

neúplného zistenia skutkového stavu za nedôvodnú.

30. Odvolatelia ďalej namietali naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu konateľov podľa § 135a
a nasl. ObZ, keď tvrdili, že neporušili žiadnu z ich povinností konať pri výkone ich pôsobnosti ako
konateľov žalobcu v záujme spoločnosti a s odbornou starostlivosťou. K porušeniu povinností podľa

názoru odvolateľov nedošlo ani tým, že iniciovali na Okresnom súde Bratislava III konanie vedené pod
sp. zn. 23Cpr/12/2017 (podanie dôvodnej žaloby) a rovnako ani tým, že žalobu vzali následne späť a že
na tento účel bol žalobca riadne zastúpený advokátom.

31. Predovšetkým odvolací súd uvádza, že odvolatelia si nesprávne zamieňali porušenie povinnosti

konateľov konať s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti pri bezdôvodnom späťvzatí žaloby
so samotným späťvzatím žaloby. Súd prvej inštancie považoval za konanie zakladajúce nárok žalobcu
na náhradu škody podľa § 135a ods. 2 ObZ voči žalovaným práve späťvzatie žaloby realizované bez
uvedenia akýchkoľvek dôvodov späťvzatia žaloby, keďže vo vzťahu k tomuto konaniu mal za splnené aj
ostatné predpoklady zodpovednosti za škodu, a to vznik škody a príčinnú súvislosť. Súd prvej inštancie,

tak ako bolo vysvetlené už vyššie, sa nezaoberal splnením predpokladov zodpovednosti za škodu
spôsobenú konateľmi porušením ich povinnosti, ktorá by súvisela so samotným podaním žaloby, a to
bez ohľadu na jej dôvodnosť alebo nedôvodnosť a už vôbec nepovažoval za porušenie povinnosti
konateľov to, že sa v tomto súdnom konaní dali právne zastúpiť. Odvolatelia nesprávne zamieňajú jeden
z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 135a a nasl. ObZ, a to vznik škody v časti náhrady

nákladov na trovy právneho zastúpenia s iným predpokladom zodpovednosti, a to porušením povinnosti
konateľov, keď tvrdia, že sú sankcionovaní za využitie práva nechať sa v konaní zastúpiť advokátom.
Náklady, ktoré žalobcovi vznikli ako náklady právneho zastúpenia v konaní sp. zn. 23Cpr/12/2017
totiž predstavujú škodu-úbytok v spoločnosti žalobcu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti konateľov späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodov v konaní, tak ako súd prvej inštancie

bližšie vysvetlil v bode 26. a 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Nie je možné preto ani uvažovať
nad tým, ako sa nesprávne domnievali odvolatelia, že boli sankcionovaní za výkon práva, keďže súd
prvej inštancie nekonštatoval porušenie povinnosti konateľov samotným podaním žaloby, ani pri ich
zastúpení právnym zástupcom, či späťvzatím žaloby, ale porušením povinnosti konateľov konať pri
výkone ich pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti pri neodôvodnenom späťvzatí

žaloby v súdnom konaní, na ktoré následne priamo nadväzovalo rozhodnutie súdu o priznaní nároku na
náhradu trov zastaveného konania protistrane.32. Odvolací súd konštatuje, že závery súdu prvej inštancie týkajúce sa rozloženia bremena tvrdenia
a dôkazného bremena v konaní o náhradu škody spôsobenú spoločnosti výkonom funkcie konateľa,
ako aj jednotlivých predpokladov tejto zodpovednosti, vychádzali zo správneho právneho posúdenia.

Súdom prvej inštancie posúdená konštrukcia zodpovednosti konateľa za škodu vychádzajúca zo
znenia § 135a ods. 3 ObZ, založená na prezumpcii porušenia povinnosti konateľa konať s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, korešponduje so závermi a právnou
vetou uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/7/2023 zo 14. septembra
2023, zverejneným pod R 10/2024 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR

1/2024. „Spoločnosť uplatňujúca nárok na náhradu škody voči konateľovi bude preukazovať vznik
škody spôsobenej porušením povinnosti konateľa, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením
povinnosti konateľa, pričom porušenie povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou a v súlade
so záujmami spoločnosti je zákonom predpokladané a dôkaz opaku je na konateľovi, ktorý musí
preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konal v súlade so záujmami
spoločnosti“. (por. Patakyová, M., a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H.

Beck, 2022, s. 675 - 676). Obsah pojmu odborná starostlivosť je zároveň už vyriešená v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/106/2022 zo dňa 19.05.2022 (R 35/2022) tak, že „požiadavka konať
sodbornoustarostlivosťouprivýkonefunkciekonateľaspoločnostisručenímobmedzenýmpodľa§135a
ods. 1 Obchodného zákonníka je splnená, ak konateľ vykonáva túto funkciu s potrebnými znalosťami,
teda informovane a pri konkrétnom rozhodovaní vynaloží primerané úsilie na využitie všetkých

rozumne dostupných informačných zdrojov a na ich základe starostlivo zváži možné výhody/nevýhody
(rozpoznateľné riziká s cieľom ich minimalizovať) existujúcich možností konateľského rozhodnutia v
prospech spoločnosti. Splnenie povinnosti konať informovane je nevyhnutné posudzovať z pohľadu ex
ante, t. j. s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré mu boli, mohli alebo mali byť známe v okamihu, v ktorom
rozhodnutie konateľ vykonal“.

33. Aplikujúc vyššie uvedené právne závery na prejednávanú vec, súd prvej inštancie správne uzavrel,
že porušenie povinnosti konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade
so záujmami spoločnosti podľa § 135a ods. 1 vety prvej ObZ, ktoré žalobca vzhliadal v bezdôvodnom
späťvzatí žaloby žalovanými ako konateľmi žalobcu, je v prejednávanej veci splnená, keďže žalovaní

neuniesli bremeno tvrdenia, ale ani dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočností relevantných
podľa § 135a ods. 3 ObZ, teda toho, že pri uvedenom bezdôvodnom späťvzatí žaloby, postupovali s
odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujme spoločnosti. Žalovaní v priebehu konania
na súde prvej inštancie nepopísali, aký rozsah potrebných znalostí, informácií, dostupných informačných
zdrojov v rozhodnom čase mali, ani ako starostlivo zvážili výhody a nevýhody existujúcich možností

pri bezdôvodnom späťvzatí žaloby, tak aby zastavenie konania sp. zn. 23Cpr/12/2017 bolo v prospech
spoločnosti žalobcu. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že strany konania nenamietali, že
podanú žalobu v konaní sp. zn. 23Cpr/12/2017 vzali bez uvedenia dôvodov späť, v dôsledku čoho
bola uvedená skutočnosť nesporná. Okrem toho, predmetná skutočnosť, tak ako uviedol aj súd prvej
inštancie, vyplývala aj zo samotného obsahu späťvzatia žaloby (č. l. 138, bližšie pozri bod 13.2

odôvodnenia napadnutého rozsudku). Žalovaní ani následne v priebehu konania na súde prvej inštancie
neodôvodnili svoj postup v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cpr/12/2017, spočívajúci v späťvzatí žaloby
bez uvedenia dôvodov, až následne v odvolaní uviedli, že „žaloba, ktorou sme iniciovali konanie
vedené pod sp. zn. 23Cpr/12/2017, bola podaná dňa 11.10.2017, pričom pojednávanie nebolo ani
štyri roky po podaní žaloby. S ohľadom na uvedené skutočnosti sa dôkazná situácia zmenila, nakoľko

svedkovia, ktorí prichádzali do úvahy v rámci tohto konania a hodnovernosť ich výpovedí, mohla
byť poznačená práve nadmerným odstupom medzi podaním žaloby a prípadným pojednávaním. Aj
uvedené skutočnosti nás preto donútili vziať žalobu späť. Je pravdou, že späťvzatie žaloby nebolo
žiadnym spôsobom odôvodnené, avšak zákon to ani nevyžaduje, avšak s ohľadom na to, že sme (ako
spoločnosť) boli právne zastúpený, tak každý jeden úkon právnej služby bol vopred odkonzultovaný“.

Predmetné skutkové tvrdenia tak odvolatelia uplatnili až v odvolacom konaní, a preto ide o novoty (§ 366
CSP), na ktoré nie je možné prihliadať, keďže žalovaní nevysvetlili, z akých dôvodov tieto argumenty
nemohli použiť už skôr. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore totiž vychádza z tzv. neúplného
apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany - pozri §
373 ods. 4 CSP) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Podľa § 384 ods.
3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolací súd je
aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,
ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak 1/ sa týkajú procesných podmienok, 2/ sa týkajú vylúčeniasudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo 4/ ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie,
nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej
apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie
sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené
pred súdom prvej inštancie. V okolnostiach predmetnej veci je viac ako zrejmé, že odvolatelia mohli tieto

argumenty použiť už pred súdom prvej inštancie, čo nespravili. Predmetná argumentácia preto nenapĺňa
taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto odvolacích novôt v zmysle § 366 CSP.

34. Odvolatelia namietali tvrdenie súdu prvej inštancie o ich vedomosti, že dôsledkom späťvzatia
žaloby bude uloženie povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému zamestnancovi, keďže aj v prípade
späťvzatia žaloby mohlo byť aplikované ustanovenie § 257 CSP. V prvom rade, odvolací súd upozorňuje,

že súd prvej inštancie vedomosť žalovaných o vyvodení zodpovednosti za zavinené zastavenie konania
spájal s kvalifikovaným právnym zastúpením pri bezdôvodnom späťvzatí žaloby, keď žalovaní neuviedli
žiaden dôvod, pre ktorý berú podanú žalobu v konaní sp. zn. 23Cpr/12/2017 späť. Odvolací súd k tejto
argumentácii uvádza, že niet pochýb o tom, že žaloba proti zamestnancovi žalobcu bola iniciovaná
žalovanými ako dvomi konateľmi žalobcu oprávnenými za spoločnosť žalobcu spoločne konať, ktorí

v mene žalobcu udelili plnú moc na zastupovanie advokátovi, a teda pri realizácii rozhodnutí o postupe
v konaní mali žalovaní dostatok možností s odbornou starostlivosťou zvážiť dôsledky svojich procesných
postupov, a to sa týka aj späťvzatia žaloby, ktoré bolo urobené bez uvedenia dôvodov a jeho dôsledkov.
Rovnako niet pochýb o tom, že v rozhodnutí o zastavení konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava III sp. zn. 23Cpr/12/2017, ktorého súčasťou bolo aj rozhodnutie o náhrade trov konania,

nebolo aplikované ustanovenie § 257 CSP. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaní v danom spore
o náhradu škody podľa § 135a ObZ v konaní pred súdom prvej inštancie svoju procesnú obranu ani na
možnej aplikácii § 257 CSP nestavali a v tomto smere neprodukovali žiadne tvrdenia, ktorými by sa súd
prvej inštancie vôbec mohol zaoberať, čo zakladá irelevantnosť tejto odvolacej námietky aj vzhľadom na
dikciu § 366 CSP, keďže žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne dôvody, pre ktoré tieto skutkové tvrdenia

nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

35. Odvolatelia ďalej argumentovali aj tým, že ak mal jeden úkon-bezdôvodné späťvzatie žaloby,
predstavovať porušenie konateľských povinností, tak potom aj žalovaná suma sa mala týkať len tohto
jedného úkonu, čím namietali rozsah vzniku nákladov, ktoré žalobcovi vznikli v dôsledku konania

žalovaných pri výkone ich pôsobnosti ako konateľov žalobcu. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza,
že pokiaľ postupom konateľov v rozpore s § 135a ods. 1 ObZ vzniknú pre spoločnosť náklady, ktoré
za žiadnych okolností nemožno považovať za nevyhnutné, spoločnosti tým vzniká škoda. Náklady
spoločnosti žalobcu vznikli nielen vykonaním jedného právneho úkonu-späťvzatia žaloby bez uvedenia
dôvodov, ako sa nesprávne domnievali odvolatelia, ale v spojitosti s celým konaním vedeným na

Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 23Cpr/12/2017. Rozhodujúcim je však v tejto spojitosti príčinná
súvislosť týchto nákladov s bezdôvodným späťvzatím žaloby ako porušením povinnosti konateľov pri
výkone ich pôsobnosti, tak ako vysvetlil už súd prvej inštancie v bode 27. odôvodnenia napadnutého
rozsudku a odvolací súd na tieto závery odkazuje.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnili ani
nevyvrátili podstatné závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku premietnuté do jeho výroku,
odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu
odvolací súd, viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní
plne úspešný.

38. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d), e) CSP).