Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-9C/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222202724
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Erika Klincková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1222202724.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci žalobkyne: 1. H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX,

XXX XX A., 2. S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX A., 3. J. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpená zákonným zástupcom H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXXX/XX, XXX XX A., 4. N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX A., všetci
zastúpení: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka, so sídlom Mariánske námestie, 010 01 Žilina proti
žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58
Bratislava 29, zastúpený: Kooperativa poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so
sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpený: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r.

o., so sídlom Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava, IČO: 56 711 832, o náhradu nemajetkovej ujmy a
ušlého výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne 2. a žalobkyne 3. zamieta.

II. Žalobkyni 2. proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,04 %.

III. Žalobkyni 3. proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,28 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 16.05.2022 sa žalobcovia domáhali voči

žalovanému zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch a žalobkyňa 2. a žalobkyňa 3. aj ušlého
výživného.
2. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci)
z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).

3. Tunajší súd rozsudkom č.k. B2-9C/28/2022 zo dňa 20.02.2024 rozhodol nasledovne: I. Žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi 1. sumu 15.000 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II.

Súd vo zvyšku žalobu žalobcu 1. zamieta. III. Žalobca 1. má nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému v rozsahu 100% zo sumy mu priznanej. IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2.
sumu 15.000 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V. Súd vo zvyšku žalobu žalobkyne
2. zamieta. VI. Žalobkyňa 2. má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %
zo sumy jej priznanej. VII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3. sumu 15.000 Eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. VIII. Súd vo zvyšku žalobu žalobkyne 3. zamieta. IX. Žalobkyňa 3. má
nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % zo sumy jej priznanej. X. Žalovaný je

povinný zaplatiť žalobcovi 4. sumu 7.000 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. XI. Súd vo
zvyšku žalobu žalobcu 4. zamieta. XII. Žalobca 4. má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému
v rozsahu 100 % zo sumy mu priznanej.4. O odvolaní žalobcov rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 9Co/62/2024- 218 zo dňa
21.08.2025 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých zamietajúcich výrokoch II., XI.,
v napadnutých zamietajúcich výrokoch V., VIII. týkajúcich sa zamietnutia náhrady nemajetkovej ujmy a

v závislých výrokoch III., XII. o náhrade trov konania potvrdzuje. Žalovaný nemá voči žalobcom 1., 4.
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V napadnutých zamietajúcich výrokoch V., VIII. týkajúcich
sa zamietnutia náhrady na výživu pozostalým a v závislých výrokoch VI., IX. o náhrade trov konania
zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave vo vzťahu k žalobcovi 1. a žalobcovi 4. nadobudol v plnom

rozsahuprávoplatnosťdňa16.09.2025.Vovýrokoch IaX(akoajvovýrokuIVaVII)nadobudolrozsudok
súdu prvej inštancie právoplatnosť dňa 23.04.2024 a vykonateľnosť dňa 27.04.2024 (tieto výroky neboli
odvolaním napadnuté).

5. Predmetom konania súdu prvej inštancie po zrušujúcom výroku odvolacieho súdu zostalo konanie o
náhradu na výživu pozostalým žalobkyniam 2. a 3., každej po vo výške 950 Eur uplatnenej za obdobie

od októbra 2020 do mája 2022, t.j. za 19 mesiacov po 50 Eur mesačne.

6. Žalobkyne svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa 2. októbra 2020 v čase okolo 16:47 došlo k dopravnej
nehode v meste Nové Mesto nad Váhom, pričom pri dopravnej nehode došlo k usmrteniu p. J. N.,
rod. X. (ďalej len „nebohá“ alebo „poškodená“), ktorá bola matkou žalobkýň. Vodičom automobilu bol

p. D. F., voči ktorému sa viedlo trestné stíhanie pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného
zákona na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn.: 7T 5/2021. Škodovú udalosť eviduje
žalovanýpodčíslomLAXXXXXX,ktorýpoverilvybavenímškodovejudalostispoločnosťKOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Okrem nemajetkovej ujmy sa žalobkyňa 2. a žalobkyňa 3.
domáhali ako pozostalé nezaopatrené deti výplaty náhrady na výživu pozostalým tzv. ušlého výživného

s poukazom na ustanovenie § 448 Občianskeho zákonníka, obe po 950 Eur. Túto sumu odôvodnili tým,
že v roku 2020 dosahovala nebohá mesačný príjem cca 575,71 Eur, pričom náklady na domácnosť
boli mesačne: 55 Eur elektrina, 24 Eur plyn, 20 Eur voda, 10,83 Eur stočné, 10 Eur internet, paušál
80 Eur, 3,10 Eur daň z nehnuteľnosti, 0,58 Eur daň za psa a 13 Eur poplatok za komunálny odpad.
Polovica nákladov na domácnosť, o ktoré sa pozostalá delila so svojim druhom H. M. predstavuje

čiastku 108,26 Eur. Náklady na žalobkyňu 2., ktorá navštevuje Strednú zdravotnícku školu v Liptovskom
Mikuláš sú mesačne: oblečenie 60 Eur, drogéria 40 Eur, internát 29 Eur, obedy 81,26 Eur, stravné 60
Eur, poistka 13,96 Eur, vreckové 70 Eur, knihy a pomôcky do školy 25 Eur, zdravotnícke oblečenie na
prax 100 Eur, rodičovské združenie 25,- EUR/ročne. Náklady na žalobkyňu 3., ktorá navštevuje Školu
umeleckého priemyslu v Ružomberku sú mesačne: oblečenie 60 Eur, drogéria 40 Eur, strava 150 Eur,

poistka 13,96 Eur, pracovné zošity 25 Eur, rodičovské združenie 10 Eur ročne, vreckové 15 Eur. Nebohá
svojim deťom zabezpečovala osobnú starostlivosť, bývanie ako aj úhradu ich nákladov. V peňažnom
vyjadrení by schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom nebohej a odôvodneným potrebám
nezaopatrených detí zodpovedalo, aby nebohá prispievala na ich výživu mesačne sumou najmenej vo
výške 200 Eur mesačne. Obe žalobkyne poberajú sirotské vo výške cca 150 Eur mesačne. Vzhľadom k

tomu navrhli zaviazať žalovaného k úhrade za obdobie od októbra 2020 do mája 2022 za 19 mesiacov
po 950 Eur [(200 - 150) x 19 mesiacov] pre žalobkyňu 2. a žalobkyňu 3.

7. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyne predložili: potvrdenie o zdaniteľných príjmoch nebohej za
rok 2020 (č.l.19), rodný list žalobkyne 2. (č.l.20), rodný list žalobkyne 3. (č.l.21), úmrtný list nebohej

(č.l.22).

8. Podaním doručeným súdu dňa 04.07.2022 sa vyjadril žalovaný k žalobe, pričom pokiaľ ide o nárok
na ušlé výživné, uviedol, že nebolo preukázané, pretože žalobkyne predložili iba potvrdenie o príjmoch
nebohej, žiadnym spôsobom nepodložili svoje tvrdenia, pričom dôkazné bremeno je na ich strane.

9. V replike žalobcov doručenej súdu dňa 24.08.2022 žalobkyne doplnili, že prišli o svoju matku, s ktorou
žili v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa 1. mala v čase úmrtia svojej matky 16 rokov, žalobkyňa 2. iba
14 rokov. Osobná starostlivosť o maloleté deti bola prevažne na matke. Na úhrade ich potrieb sa o
to viac podieľal otec - žalobca v 1.rade . Po úmrtí matky sa osobná starostlivosť preniesla na otca, v

dôsledku čoho by sa väčšia miera znášania úhrady potrieb maloletých detí mala preniesť na matku.
Vyčíslené náklady žalobkyne 2. tak bez prihliadnutia na osobnú starostlivosť otca predstavujú 383,95
Eur a žalobkyne 3. predstavujú 300,09 Eur. Časť týchto nákladov je pokrytá rodinnými prídavkami.
Otec má aj nepravidelné výdavky, napr. v decembri 2020 zakúpil výstroj na lyžovanie za 924,90 Eur,uhrádza dcéram návštevy zubára, kaderníka, zakúpil im mobilné telefóny, vitamíny, strojček, cestovné.
S ohľadom na to, že otec prevzal starostlivosť o maloleté deti, matka by sa na úhrade nákladov mala
podieľať najmenej v sume po 200 Eur mesačne na každú zo žalobkýň.

10. Náklady domácnosti špecifikované v žalobe doplnili listinnými dôkazmi: vyčíslenie výdavkov
(č.l.64-81).

11. Podaním doručeným súdu dňa 12.01.2026, žalobkyne požiadali o pripustenie zmeny žaloby o ďalšie

obdobie,atoodjúna2022vrovnakejvýškeakovpodanejžalobe,t.j.50Eurmesačne.Žalobkyneuviedli,
že pokiaľ ide o výšku ich odôvodnených potrieb, tie sa plynutím času zvýšili v súvislosti s nárastom
výdavkov a nastúpením žalobkyne 3. na strednú školu. Schopnosti matky sa z podstaty veci nemohli
zmeniť. Obom žalobkyniam bolo zvýšené sirotské zo sumy 150 Eur na 200,77 Eur. Žalobkyňa 2. si
uplatnila ušlé výživné od júna 2022 do novembra 2023, kedy ukončila štúdium na strednej škole, t.j.
spolu 900 Eur, čo predstavuje od októbra 2020 ušlé výživné spolu vo výške 1.850 Eur (950 Eur + 900

Eur). Žalobkyňa 3. si uplatnila ušlé výživné od júna 2022 do januára 2026, t.j. spolu 2.200 Eur, čo
predstavuje od októbra 2020 ušlé výživné spolu vo výške 3.150 Eur (950 Eur + 2200 Eur). Zároveň si
žalobkyňa uplatnila ušlé výživné do budúcnosti, a to počnúc mesiacom február 2026 až do času, kým
neukončí vzdelávanie.

12. Za účelom preukázania svojich skutkových tvrdení, žalobkyne predložili: Potvrdenie o návšteve
školy žalobkyne 2. zo dňa 17.09.2025 (č.l.241), Potvrdenie o ubytovaní žiaka- žalobkyne 2. zo dňa
15.12.2025(č.l.243).

13. V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa 20.01.2026, súd pripustil s poukazom na ustanovenie §

142 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. o Civilnom sporovom konaní (ďalej len „CSP“) zmenu žaloby, ktorá
bola súdu doručená dňa 12.01.2026 v nasledovnom znení:
„I. Žalovaná je povinná titulom ušlého výživného zaplatiť žalobkyni 2. sumu vo výške 1.850 Eur a
žalobkyni 3. sumu vo výške 3.150 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je povinná žalobkyni 3. uhrádzať náhradu na výživu pozostalým vo forme peňažného

dôchodku vo výške 50 Eur mesačne vždy k poslednému dňu toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom
február 2026.“

14. Žalobkyne prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní zotrvali na svojich písomných
podaniach. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, pričom

pokiaľ ide o zmenu žaloby, má za to, že tento nárok je premlčaný, nakoľko zmena žaloby bola podaná
po vyše piatich rokoch od škodovej udalosti. Má za to, že ušlé výživné sa premlčuje rovnako ako nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy. Pri náhrade škody je subjektívna dvojročná lehota a objektívna trojročná
lehota. Pokiaľ by sa premlčanie počítalo podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, premlčanie by bolo
3 roky. Žalobcovia si v žalobe z roku 2022 neuplatnili mesačný dôchodok, ale kapitalizovali ušlé výživné

po950Eur. Zmenoužalobysiuplatniliďalšínároknaušlévýživné.Žalobkynesiuplatnilivýživnédefacto
po 200 Eur mesačne po odpočítaní sirotského, je to uplatnený nárok 50 Eur mesačne, pričom minimálne
výživné v zmysle Zákona o rodine je 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa,
t.j. 30 % zo sumy 98,08 Eur. Žalobkyne si uplatnili nárok na viac ako dvojnásobok životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Vzhľadom na príjem poškodenej (nebohej) v roku 2020 a vzhľadom

k tomu, že v roku 2020 bolo životné minimum pre plnoletú fyzickú osobu vo výške 214,83 Eur, by
žalobcami požadované výživné bolo neprimerane vysoké a nebohej by sotva ostala suma životného
minima, pokiaľ by bolo výživné určené na každú zo žalobkýň vo výške 200 Eur.
Právnazástupkyňažalobkýňnavrhla,abysúdnaprávnuargumentáciužalovanéhoneprihliadol,nakoľko
mal dostatok času od podania žaloby v roku 2022 sa vyjadriť. Pokiaľ ide o vznesenú námietku

premlčania, má za to, že je nedôvodná, premlčacia doba na podanie žaloby bola 2 roky od nehody.
Nakoľko ide o opakujúce sa plnenie, toto sa premlčuje v trojročnej lehote za každý mesiac, ušlé výživné
má mesačnú splatnosť, pričom podľa Zákona o rodine sa výživné nepremlčuje.
Právny zástupca žalovaného k tomu uviedol, že nerozumie argumentácii žalobkýň ohľadne
koncentrácie, keď pri svojej argumentácii vychádza z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, kde je

uvedené, že ak v čase rozhodovania súdu nie je rozhodnuté samostatným rozhodnutím o vyživovacej
povinnosti, má súd postupovať podľa § 62 až § 65 Zákona o rodine, teda nejde o žiadnu novinku. Súd má
skúmať vyživovaciu povinnosť k času úmrtia. Pokiaľ ide o premlčanie, žalovaný má za to, že jednotlivé
dávky výživného sa premlčujú v trojročnej lehote, pričom zmenou žaloby si uplatnili aj výživné, ktoré jestaršie a keďže žalobkyne si v žalobe neuplatnili dôchodok, ale ušlé výživné za niektoré mesiace, tak
v čase zmeny žaloby už bol ich nárok premlčaný.
Titulom záverečných rečí strany zotrvali na svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach.

15. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

15.1. V konaní nebolo sporné, že dňa 2. októbra 2020 v čase okolo 16:47 došlo k dopravnej nehode
v meste Nové Mesto nad Váhom, pričom pri dopravnej nehode došlo k usmrteniu nebohej, ktorá bola

matkou v tom čase maloletých žalobkýň. Spornou medzi stranami zostala uplatnená výška náhrady na
výživu pozostalým. Rovnako nebolo sporné, že nebohá žila v spoločnej domácnosti so žalobkyňami a
v čase smrti k nim mala vyživovaciu povinnosť.
15.2. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch nebohej za rok 2020 mal súd za preukázané, že za rok 2020
bol hrubý príjem nebohej vo výške 6.908,56 Eur za 9 mesiacov, čomu zodpovedá hrubý príjem vo výške
767,61Eurmesačne.Poodpočítanípoistnéhonasociálneazdravotnépoistenieječiastkovýmzákladom

dane 5.504,51 Eur za 9 mesiacov, z čoho súd odvodil čistý príjem vo výške 611, 61 Eur mesačne.
15.3. Náklady (oprávnené výdavky) na žalobkyňu 2. predstavujú 383,95 Eur a na žalobkyne 3.
predstavujú 300,09 Eur, čo nebolo medzi stranami sporné.
15.4. Lustráciu žalobkyne 2. a žalobkyne 3. v Sociálnej poisťovni súd zistil, že žalobkyňa 3. aktuálne
poberá sirotské vo výške 208,20 Eur a žalobkyňa 2. sirotské nepoberá (v čase podania žaloby poberala

sirotské vo výške vo výške 153,30 Eur).

16. Súd vychádzal v rámci právneho posúdenia veci z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

17. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti

spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

18. Podľa § 448 Občianskeho zákonníka, pri usmrtení uhrádza ten, kto spôsobil škodu, formou
peňažného dôchodku náklady na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený ku dňu svojej smrti povinný
poskytovať výživu. Peňažný dôchodok pre pozostalých sa uhrádza vo výške rozdielu medzi tým, čo by

poškodený mal podľa primeraného očakávania pozostalým na nákladoch na výživu poskytovať, ak by k
usmrteniu nebolo došlo, a dávkami podľa osobitného predpisu poskytovanými z rovnakého dôvodu.

19.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka, (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

21. Podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,
len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia
alebo po uznaní.

22. Podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žaloba žalobkýň 2. a 3. o ušlé výživné je v celom rozsahu nedôvodná. Ako uviedol odvolací súd

v bode 15. a 16. odôvodnenia rozsudku a konajúci súd sa s týmto právnym názorom stotožňuje,
nárok na náhradu straty na výživnom podľa § 448 Občianskeho zákonníka, ktorý sa priznáva formou
opätovného plnenia (peňažný dôchodok), je jedným z čiastkových nárokov na náhradu škody, má
výhradne majetkovú povahu a jeho účelom je kompenzácia straty, ktorá vznikla pozostalým tým, že
prišli o pravidelné hmotné plnenie (výživné) zo strany zomrelého. Pre vznik a rozsah tohto nároku
pozostalých je rozhodujúci stav v čase smrti osoby, ktorá bola povinná výživu poskytovať. (R 29/2014).

V zmysle tohto ustanovenia možno odškodňovať iba stratu plnenia majetkovej povahy, ktorého výška
sa počíta analogicky podľa ustanovení príslušných predpisov o vyživovacej povinnosti. Podobne, ako je
tomu podľa predchádzajúcich ustanovení (§ 446 až 447a Občianskeho zákonníka), aj v tomto prípade
prihliada zákonná úprava na dávky poskytované podľa zákona o sociálnom poistení. Náhrada škody
prislúcha pozostalým len v prípade a v rozsahu, v akom nie je krytá dávkami poskytovanými pozostalým

podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Výška náhrady na výživu pozostalých sa znižuje o
dávky dôchodkového poistenia poskytované z rovnakého dôvodu. Ak pozostalá osoba poberá sirotský
dôchodok, jeho výška sa pri výpočte výšky náhrady odpočíta od súm výživného, ktoré stratila.
Pri rozhodovaní o výške náhrady za ušlé výživné môžu nastať dve možné situácie. Ak výživné bolo
pred smrťou zomretého priznané súdom, potom v prípade žaloby podanej pozostalými z priznanej sumy

výživného vychádza aj súd, ktorý rozhoduje o nároku pozostalej osoby v prípade jej žaloby proti škodcovi
alebo jeho zodpovednostnému poisťovateľovi. Ak výživné nebolo pozostalým počas života povinného
priznané súdom, ale zomretý mal voči nim zákonnú vyživovaciu povinnosť, potom v prípade žaloby
pozostalých na náhradu škody bude musieť súd musieť najskôr riešiť výšku vyživovacej povinnosti
zosnulého ako otázku predbežnú (pre každého pozostalého zvlášť) podľa zásad určených v Zákone o

rodine. Konkrétne v prípade detí usmrteného sa použijú ustanovenia § 62 až § 65 Zákona o rodine.
Ako už bolo uvedené pre vznik nárokov na náhradu výživy pozostalých je rozhodujúci stav v čase smrti
osoby, ktorá bola povinná výživu poskytovať. K tomuto dňu treba zisťovať okruh oprávnených osôb a
rozsah ním poskytovaných prostriedkov, prípadne určovať, koľko im bol zomretý povinný poskytovať
na výživu. To znamená že oprávneným osobám smrťou tejto osoby vzniká nárok na náhradu výživy

ako pozostalým osobám a odo dňa smrti si môže tento nárok aj uplatniť na súde a to aj spätne, keď
k uplatneniu si nároku v zmysle § 448 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať ustanovenie §
77 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko Občiansky zákonník má v tomto vlastnú úpravu. Aj napriek tomu,
že v prípade náhrady nákladov na výživu pozostalým ide o opakujúce sa plnenie, ktorú súd v rozsudku
podľa § 217 ods. 2 CSP uloží do budúcnosti povinnosťou platiť určitú sumu k určitému dňu v mesiaci je

potrebné vo vec aplikovať aj ustanovenie § 217 ods. 1 CSP podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci
stav v čase vyhlásenie. To znamená, že ak sú v dobe rozhodnutia súdu už niektoré z týchto súm splatné,
súd ich prizná buď za každý mesiac osobitne alebo jednou sumou zodpovedajúcou ich súčtu.

25. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie a preto

opakovane skúmal a posúdil opodstatnenosť žaloby žalobkýň 2. a 3. v časti náhrady na výživu
pozostalým. Nakoľko v čase smrti nebohej (poškodenej), táto nemala súdom určenú vyživovaciu
povinnosť, súd vykonal dokazovanie ohľadne určenia výživného nebohej (poškodenej) postupom podľa
§ 62 až 65 ako i § 75 Zákona o rodine. V zmysle citovaných ustanovení je každý rodič povinný prispievať
na výživu svojich maloletých nezaopatrených detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov, pričom súd pri určení výživného prihliadne tak na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch nebohej
za rok 2020 mal súd za preukázané, že čistý príjem nebohej (poškodenej) bol vo výške 611, 61 Eur
mesačne. Žalobkyne nepredložili súdu iný doklad, z ktorého by bola potvrdená výška čistého príjmu
nebohej. Z uvedenému príjmu požadovali žalobkyne 2. a 3. v žalobe, aby bolo určené výživné vo výške

200 Eur mesačne na každú žalobkyňu tak, aby po odpočítaní sirotského vo výške 150 Eur mesačne,
bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť 50 Eur mesačne titulom náhrady na výživu pozostalých.
Hoci žalovaný nespochybnil žalobkyňami uplatnené výdavky, ktoré na žalobkyne 2. predstavujú čiastku
383,95 Eur a na žalobkyne 3. predstavujú 300,09 Eur, namietal neprimerané vysoké výživné vo výške200 Eur mesačne na každú žalobkyňu vzhľadom na výšku príjmu nebohej (poškodenej). Súd ustálil,
že rozhodovacia prax súdov ohľadne výšky výživného sa riadi zjednocujúcim postupom Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorého sa pre dve deti na strednej škole môže určiť výživné

vo výške 18% z čistého príjmu povinného rodiča na jedno dieťa , t.j. spolu 36 % z čistého príjmu
povinného na dve deti. Predmetná tabuľka síce bola zverejnená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky až v roku 2024, avšak je použiteľná aj pre toto konania, nakoľko podľa obdobných výpočtov
postupujú poručenské súdy už dlhodobo, ako to vyplýva z dlhodobej rozhodovacej praxe súdov.
Vzhľadom na uvedené je možné určiť výživné na dve deti spolu vo výške 220 Eur mesačne, t.j. 110

Eur mesačne na každú zo žalobkýň. Nakoľko rozdiel takto určeného výživného vo výške 110 Eur a
vyplácaného sirotského vo výške 150 Eur je záporný, nemohol súd rozhodnúť inak ako žalobu žalobkýň
zamietnuť. Nie je možné priznať výživné vzhľadom na príjem nebohej vo výške 200 Eur na dieťa, t.j.
spolu 400 Eur na dve deti, čo je takmer dvojnásobok toho, čo by ako maximálne výživné vzhľadom na
vyššie uvedené prináležalo. Nárok na náhradu škody, ktoré si žalobkyne touto žalobou uplatnili prislúcha
pozostalýmspoukazomnaustanovenie§448Občianskehozákonníkalenvprípadeavrozsahu,vakom

nie je krytá dávkami poskytovanými pozostalým podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v
posudzovanom prípade sirotským. Keďže však štátom poskytované sirotské ako dávka dôchodkového
poistenia prevyšuje výživné, ktoré je určené nebohej, nárok na výživu pozostalých nevzniká. Pokiaľ
ide o ušlé výživné uplatnené zmenou žaloby zo dňa 12.01.2026 týkajúce sa obdobia od júna 2022 do
novembra 2023 vo vzťahu k žalobkyni 2. a za obdobie od júna 2022 do januára 2026 ako i od februára

2026 do času, kým neukončí vzdelávanie vo vzťahu k žalobkyni 3., súd uvádza, že aj pre toto obdobie
platí, že maximálne výživné je 110 Eur mesačne na každú zo žalobkýň, pričom ak v danom období
žalobkyne dostávali sirotské vo výške cca 200 Eur, muselo by byť výživné stanovené vo výške 250 Eur,
aby bolo možné žalobe vyhovieť, čo pre dôvody už uvedené vyššie nie je možné.

26. Súd sa ďalej zaoberal námietkou premlčania, ktorú uplatnil žalovaný na pojednávaní dňa 20.01.2026
vo vzťahu k nárokom na ušlé výživné uplatnené návrhom na pripustenie zmeny žaloby zo dňa
20.01.2026 a týkajúce sa ušlého výživného vo výške 50 Eur mesačne, a to za obdobie od júna
2022 do novembra 2023 vo vzťahu k žalobkyni 2. a za obdobie od júna 2022 do januára 2026 ako
i od februára 2026 do času, kým neukončí vzdelávanie vo vzťahu k žalobkyni 3. Uvedenú námietku

konajúci súd posúdil ako čiastočne dôvodnú, keď podľa § 448 Občianskeho zákonníka ide o majetkové
právo, ktoré sa premlčuje v troch rokoch. Nakoľko nárok na náhradu straty na výživnom podľa §
448 Občianskeho zákonníka sa spravidla priznáva formou peňažného dôchodku, t.j. v opakujúcich sa
mesačných plneniach, tieto sa premlčujú v troch rokoch podľa § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Uvedené znamená, že ušlé výživné, ktoré si žalobkyne uplatnili dňa 12.01.2026 za mesiace december

2022 a tomuto mesiacu predchádzajúce (od júna 2022 do decembra 2022 ) sú premlčané. Premlčané
sú teda opakujúce sa plnenia od júna 2022 do decembra 2022. Bez ohľadu na premlčanie, súd zamietol
žalobu žalobkýň v celom rozsahu aj z dôvodov uvedených v bode 24. a 25. odôvodnenia tohto rozsudku.

27. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

29. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Výrokom II a výrokom III
tohto rozsudku súd rozhodol o trovách celého konania vrátane všetkých jeho inštancií s poukazom
na ustanovenie § 396 ods. 3 CSP, z ktorého nevyplýva, že by súd mal rozhodovať o trovách konania

samostatne v jednotlivých štádiách konania, čo napokon vyplýva aj z odôvodnenia uvedeného nižšie.
Výrokom II a výrokom III tohto rozsudku tohto rozsudku preto súd rozhodol o celom konaní, ktoré zahŕňa
prvé konanie na súde prvej inštancie, konanie na odvolacom súde, ako i druhé konanie na súde prvej
inštancie. Pri trovách viacinštančného konania, ktorým je aj toto konanie, keď prebehlo prvé konanie nasúde prvej inštancie, prvé odvolacie konanie, druhé konanie na súde prvej inštancie, je pre posúdenie
nároku na náhradu trov celého konania rozhodujúci konečný výsledok sporu. Rozhodnutie o trovách má
vychádzať zo spoločného posúdenia miery úspechu či neúspechu, a tým zohľadňovať všetky aspekty

uplatneného nároku žalobcu. Napokon aj z ústavného hľadiska len takýto prístup môže byť konformný
s dotknutými základnými právami a slobodami, keď vyhovuje dvom základným zásadám náhrady trov
konania - spravodlivosti a predvídateľnosti náhrady.

31. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Obdo/18/2022 zo dňa 30.03.2023 vyplýva: „... v

štádiu rozhodovania o trovách konania je rozhodujúce finálne rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku
a nie rozhodnutia, ktoré boli počas vedeného konania vydané a v dôsledku podaných riadnych či
mimoriadnych prostriedkov prípadne aj zrušené.“

32. Do jedného konania boli spojené dva samostatné nároky so samostatným skutkovým základom,
ktoré mohli byť predmetom samostatných súdnych konaní. Predmetom konania bola náhrada

nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatnili všetci štyria žalobcovia a náhrada na výživu pozostalým, ktorú si
uplatnili žalobkyňa 2. a žalobkyňa 3. Vo vzťahu k žalobcovi 1. a žalobcovi 4. bolo konanie právoplatne
skončené, pričom bolo právoplatne rozhodnuté aj o nároku na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o
žalobkyňu 2. a žalobkyňu 3., súd v tomto konaní rozhodoval o nároku na náhradu trov konania nielen v
časti konania o ušlé výživné, ale aj v časti konania o náhradu nemajetkovej ujmy. Z uvedeného dôvodu

súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania rozdelil konanie na dve časti. Obe žalobkyne mali
100 %-ný úspech v časti konania o náhradu nemajetkovej ujmy a zároveň neúspech vo výške 100 % v
časti konania o ušlé výživné, keď súd žalobu zamietol. Vo vzťahu k žalobkyni 2. súd vychádzal z toho, že
hodnota celého sporu bola vo výške 16.850 Eur, t.j. 15.000 Eur v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy
a 1.850 Eur v konaní o ušlé výživné. Žalobkyňa 2. bola preto úspešná v percentuálnom vyjadrení vo

výške 89,02 % (15.000 Eur : 16.850 Eur) a neúspešná v zamietajúcej časti 1.850 Eur, čomu zodpovedá
10,98 %, (1.850 Eur : 16.850 Eur), čo je zároveň úspechom žalovaného. Rozdiel medzi úspechom
žalobkyne 2. a úspechom žalovaného tak predstavuje čistý úspech žalobkyne 2. v rozsahu 78,04 %
(89,02 % - 10,98 %). Súd preto rozhodol tak, že žalobkyni 2. priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 78,04 %. Vo vzťahu k žalobkyni 3. súd vychádzal z toho, že hodnota sporu

bola vo výške 18.150 Eur, t.j. 15.000 Eur v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy a 3.150 Eur v konaní
o ušlé výživné. Žalobkyňa 3. bola preto úspešná v percentuálnom vyjadrení vo výške 82,64 % (15.000
Eur : 18.150 Eur) a neúspešná v zamietajúcej časti 3.150 Eur, čomu zodpovedá 17,36 % (3.150 Eur :
18.150 Eur), čo je zároveň úspechom žalovaného. Rozdiel medzi úspechom žalobkyne 3. a úspechom
žalovaného tak predstavuje čistý úspech žalobkyne 3. v rozsahu 65,28 % (82,64 % - 17,36 %). Súd preto

rozhodol tak, že žalobkyni 3. priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 65,28 %.

33. Súd dopĺňa, že o nároku na náhradu trov konania v časti konania o náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch žalobkyniam 2. a 3. priznal 100% úspech, keď im priznal nemajetkovú ujmu vo výške 15.000
Eur, hoci sa domáhali zaplatenia 20.000 Eur, pretože zásadu úspechu vo veci treba uplatňovať aj

na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V takýchto
prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou
uplatneného nároku, keď ho nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na
základe úvahy súdu. Keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, súd žalobcom priznal
plnú náhradu trov konania (z prisúdenej sumy a nie zo sumy požadovanej v žalobnom petite), aj keď mali

vo veci v zásade úspech len čiastočný. Súd poukazuje na obdobné stanoviská odvolacích súdov viď
napríkladrozsudokKrajskéhosúduvNitresp.zn.9Co/267/2016zodňa11.05.2017,rozsudokKrajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/352/2017 zo dňa 15.08.2018, rozsudok Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 23Co/188/2019 zo dňa 25.11.2020. Nebolo by spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou
nemajetkovej ujmy požadovať od žalobcov, aby svoju ujmu podceňovali len preto, aby potom nemuseli

hradiť trovy konania, pričom pri rozhodovaní o náhrade trov v takýchto prípadoch treba rozlišovať čo je
základnéačosprevádzajúce(porovnajnálezÚSČRsp.zn.III.ÚS170/99).Zazákladsapritompovažuje
rozhodnutie, že do práva žalobcov bolo zasiahnuté a výška nemajetkovej ujmy je potom druhotná a
nadväzujúca (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 926 s.). Vzhľadom k uvedenému

súd považoval za hodnotu konania pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v časti o náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch prisúdených 15.000 Eur v prípade oboch žalobkýň.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Mestskom súde Bratislava
IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.