Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124345343
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:6124345343.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Sídl. A. C. XXXX/XX, D. A., proti žalovanému: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. C. XX, A. C., o zaplatenie 5 050 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 28.01.2025 č. k. 52C/87/2024-107, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vo vyhovujúcom výroku I. nad sumu 3 050 eur
s príslušenstvom, ako aj v časti tohto výroku, ktorou súd povolil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu 5 050
eur s príslušenstvom v splátkach po 200 eur mesačne ako aj vo výroku II. o trovách konania z r u š
u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť

žalobcovi sumu 5 050 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 01.10.2023 do zaplatenia,
a to v mesačných splátkach po 200 eur, ktoré sú splatné vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod následkom straty
výhody splátok a splatnosti celého plnenia, v prípade nezaplatenia niektorej splátky riadne a včas a II.
výrokom žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na čl. 11 ods. 4, čl. 15
základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 215 ods. 1, ods. 2, § 255 ods.
1 CSP, § 48, § 488, § 489, § 498, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 559 ods. 1, ods. 2, § 657 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníkaakoajzistenýmskutkovýmstavomnazáklade
čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodne podaná..

1.1.Vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiapoukázalnaobsahžaloby,ktoráboladoručenáOkresnému
súdu Banská Bystrica dňa 12.07.2024, a ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 5 050 eur s
9,5% úrokom z omeškania ročne od 01.10.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške
151,50 eura. Žalobca podanú žalobu zdôvodnil s tým, že podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 09.03.2023
poskytol žalovanému ako dlžníkovi pôžičku v sume 5 050 eur, ktorá bola podľa uvedenej zmluvy splatná

jednorazovo najneskôr do 30.09.2023 a žalovaný do podania žaloby nevrátil žalobcovi žiadnu časť
požičaných peňazí. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz dňa 01.08.2024 č.k.
34Up/1239/2024-12, voči ktorému podal žalovaný odpor.
1.2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 09.03.2023 bola
žalobcom a žalovaným podpísaná listina označená ako Zmluva o pôžičke uzavretá podľa ust. § 657 a
nasl. OZ s tým, že zmluvu podpísal žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník. Z obsahu listiny vyplýva,

že veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 4 500 eur na bankový účet a sumu 550 eur. Sumu 5 500 eur sa
dlžník zaviazal splatiť do 30.09.2023. O prevzatí pôžičky v sume 550 eur svedčí vlastnoručný podpisdlžníka ako i veriteľa na predmetnej zmluve a sumy 4 500 eur výpis z účtu žalobcu o poukázaní na účet
žalovaného v dvoch splátkach po 2 250 eur, čo žalovaný nepoprel. Žalovaný v podanom odpore namietal
platnosť zmluvy z dôvodu nepodpísania zmluvy žalobcom modrým perom a tvrdil, že mu žalobca poslal

peniaze až po podpise zmluvy žalovaným a jej doručením žalobcovi t.j. na druhý deň, žalobca mu
nepreviedol na účet sumu 550 eur, poprel pôžičku vo výške 550 eur v minulosti, vyplatil žalobcovi v
hotovosti sumu 550 eur, na účet sumu 900 eur.
1.3. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 34 a nasl. OZ, ktorý upravuje obsah právnych úkonov, ich
platnosť,resp.neplatnosťauviedol,žepodmienkouplatnostiprávnehoúkonuniejevyhotoveniepodpisu

modrým perom, resp. inou farbou ako modrou. Vykonanie podpisu na zmluve inou farbou ako modrou
nespôsobuje v zmysle § 35 a nasl. OZ neplatnosť právneho úkonu. Uviedol, že Zmluva o pôžičke zo dňa
09.03.2023 bola podpísaná žalovaným dňa 09.03.2023, čomu svedčí overenie jeho podpisu notárom a
obálka poštovej prepravy, podľa ktorej zaslal zmluvu žalobcovi v daný deň. Žalobca predložil mail zo dňa
09.03.2023 o 7:57 hod., v ktorom poslal žalovanému potvrdenie o vykonaní platby na jeho účet v sume
2 x po 2 250 eur. To, že táto suma bola v daný deň poukázaná vyplynulo i z potvrdení o uskutočnení

prevodu vydaného mBankou. Skutočnosť, že platba bola pripísaná na účet žalovaného nasledujúci
deň, 10.03.2023, o čom nepredložil žalovaný žiaden doklad na svoje tvrdenie, nespôsobuje neplatnosť
zmluvy.
1.4. K námietkam žalovaného týkajúcich sa argumentu, že žalobca mu nepreviedol na účet sumu 550
eur a poprel pôžičku vo výške 550 eur v minulosti, súd prvej inštancie uviedol, že podľa tvrdenia žalobcu,

poskytol v minulosti žalovanému sumu 550 eur, nebol o tomto písomný doklad a preto sa dohodli toto
uviesť do zmluvy. Žalobca popieral poskytnutie sumy vo výške 550 eur v minulosti, pričom ako vyplýva zo
zmluvy čl. VII. bod 3 potvrdil, že si zmluvu riadne prečítal, jej obsahu rozumel a na znak súhlasu s ňou ju i
podpísalt.j.potvrdil,žemubolažalovanýmposkytnutásuma550eur,akotobolouvedenévčl.II.Zmluvy
a zároveň prehlásil a svojim podpisom potvrdil prevzatie uvedenej sumy. V zmluve nie je uvedené, že

sumu 550 eur prevzal pri podpise zmluvy, teda si bol vedomý žalovaný svojho dlhu voči žalobcovi v
danej výške a toto potvrdil v zmluve. Zároveň poukázal na ust. § 151 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak
strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, inak popretie je neúčinné. Žalovaný poprel skutkové tvrdenie,
ktoré vyplýva i zo zmluvy o pôžičke, že mu poskytol žalovaný sumu 550 eur, čo potvrdil svojim podpisom

na zmluve, avšak neuviedol žiadne vlastné tvrdenie k tejto sume, prečo bola uvedená v zmluve, ak ju
popiera, a preto toto jeho popretie súd vyhodnotil ako neúčinné. K námietkam žalovaného o tom, že na
účet vyplatil žalobcovi sumu 900 eur súd prvej inštancie uviedol, že vyplatenie sumy 900 eur žalobca
nepoprel, predložil dôkaz o tom, že poskytol žalovanému BTC dňa 21.03.2023 za sumu 900 eur, ktorú
mu mal žalovaný vrátiť a predložil i výpis z účtu, že mu to bolo žalovaným splácané s poznámkou –

dohoda v rámci dlhu. Z tohto vyplýva, že žalobca si splátky v sume 900eur započítal na predchádzajúci
dlh, ku ktorému sa žalovaný nevyjadril a nepoprel. Podľa § 151 ods. 1 OSP (správne malo byť CSP),
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Vzhľadom k
tomu, že žalovaný výslovne nepoprel poskytnutie BTC od žalobcu, súd prvej inštancie toto považoval
za nesporné.

1.5. Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie vyhovel žalobe v celom rozsahu a
zaviazal žalovaného na zaplatenia žalobcovi istiny 5 050 eur. O úroku z omeškania rozhodol súd v
zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 citovaného nariadenia vlády, keď do omeškania sa žalovaný dostal
nasledujúcim dňom po splatnosti pôžičky, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 4,50% za obdobie od

20.09.2023 do 12.06.2024 + 5 percentuálnych bodov t.j. úrok z omeškania bol vo výške 9,5% . Žalobcovi
bol priznaný úrok z omeškania vo výške 9 %, ktorý si uplatnil a to zo sumy 5 050 eur od 01.10.2023
do zaplatenia. Súd prvej inštancie povolil splácanie žalovanej istiny i s príslušenstvom v mesačných
splátkach po 200 eur, ktoré sú splatné vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, a to pod následkom straty výhody splátok a

splatnosti celého plnenia, v prípade nezaplatenia niektorej splátky riadne a včas. Nakoľko súd prvej
inštanciežalobežalobcuvcelomrozsahuvyhovel,vychádzajúczust.§255ods.1CSPpriznalžalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku, v celom jeho rozsahu, podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky na súdnu ochranu
a uviedol, že odvolanie podáva s poukazom na ust. § 365 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že napadnutým
rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces, neboli splnené procesné podmienky, uvedenérozhodnutie vychádza z nesprávneho a neúplného posúdenia veci, nakoľko súd sa nedostatočne
vysporiadal s námietkami žalovaného a riadne ich neodôvodnil. Žalovaný namietal a preukázal, že mu
nebola poskytnutá suma 5050 eur, ktorú žiada žalobca zaplatiť. Namietal, že žalobca nepredložil „žiadny

doklad", ktorý by preukázal, že skutočne vyplatil túto sumu, ktorá je uvedená na zmluve. Zdôraznil, že
predložil súdu prvej inštancie doklady koľko mu skutočne poskytol žalobca úver a to na dva krát, prvú
sumu vo výške 2 250 eur a druhú sumu vo výške 2 250 eur. Tak celkovú sumu vo výške 4 500 eur a nie
sumu 5 050 eur, ako si uplatňuje žalobca. Bránil sa tým, že celá zmluva je neplatná a to z toho dôvodu,
že je na nej nesprávne uvedená suma poskytnutia pôžičky. Rovnako namietal, že definícia tejto zmluvy

sa nezakladá na pravdivých údajoch nakoľko najskôr sa vypracovala zmluva, potom sa dala overiť u
notára a až keď žalobca dostal zmluvu späť, tak až potom spravil prevody s dátumom odpísania peňazí
z jeho účtu a to až na ďalší deň odišli peniaze z jeho účtu. Žalovaný podpísal zmluvu v čase keď ešte
nemal peniaze od žalobcu. Svedčí o tom aj zmluva z 09.03.2023 a pripísanie peňazí na jeho účet v
banke dňa 10.3.2023. Žalobca nepreviedol na jeho bankový účet sumu ktorá je uvedená v zmluve a
neposlal druhú vo výške 550 eur. Tvrdil, že žalobca mu poskytol len sumu vo výške 4 500 eur a táto suma

mu bola skutočne vyplatená. Súd prvej inštancie pochybil pri rozhodovaní , že má za to, že žalobca
mu 550 eur poskytol dávnejšie a teraz mu ich mám vrátiť, a za to je to uvedené aj v zmluve. Tvrdil, že
uvedené sa nezakladá na pravde.
2.1. Poukázal na skutočnosť, že podľa ustálenej súdnej praxe je veriteľ v prípade peňažnej pôžičky
(vzhľadom na charakter zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu) okrem samostatného uzavretia

zmluvy o pôžičke, vždy povinný preukázať aj skutočné odovzdanie peňazí dlžníkovi s tým, že veriteľa
zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočného (reálneho) odovzdania peňazí dlžníkovi
aj v prípade, že zmluva o pôžičke obsahuje osobitné dojednanie o plnení (odovzdaní) predmetu
pôžičky dlžníkovi, prípadne dojednanie v zmluve o pôžičke o odovzdávaní dlžníkovi (ako v prípade
prejednávaného sporu) preto samé o sebe nenahrádza preukázanie skutočného (reálneho) odovzdania

peňazí dlžníkovi, pretože až skutočným odovzdaním peňazí dlžníkovi vzniká samotná pôžička. Tieto
závery súdnej praxe je nevyhnutné zohľadniť aj v prejednávanom spore. Žalobca pre úspech v spore
je povinný preukázať, že skutočne (reálne) odovzdal (v hotovosti alebo bezhotovostným spôsobom)
žalovanému dojednané sumy pôžičiek a v tomto smere bolo preukázané len poskytnutie sumy vo výške
4 500 eur zo dňa 10.03.2023 zo strany žalobcu na účet žalovaného v banke z titulu zmluvy o pôžičke zo

dňa 09.03.2023, čo možno vyvodiť z potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 09.03.2023 a pripísanie
na žalovaného účet dňa 10.03.2023.
2.2. V závere uviedol, že žaloba žalobcu je len čiastočne dôvodná, nakoľko z dokazovania vyplynulo,
že žalobca dňa 10.03.2023 požičal žalovanému sumu celkom 4 500 eur so splatnosťou do 30.09.2023.
Z dôvodov finančných problémov žalovaný vedel, že nebude môcť k dátumu uvedenému na zmluve k

30.09.2023 naraz vrátiť požičanú sumu, tak začal mesačne žalobcovi splácať úver. Celkom žalovaný
zaplatil žalobcovi sumu vo výške 1 450 eur priamo na účet žalobcovi o čom predložil súdu dôkaz
nachádzajúci sa v spise a osobne odovzdal žalobcovi sumu vo výške 550 eur. Bol s ním aj jeho otec,
ktorý potvrdil písomným čestným vyhlásením, že bol svedkom odovzdania peňazí. Čestné prehlásenie
sa tiež nachádza v súdnom spise. Žalobcovi prestal uhrádzať mesačné splátky z dôvodu, že si to neželal

a chcel zvyšnú sumu dlhu vyplatiť naraz. Žalobcovi je preto ochotný doplácať zvyšný dlh a to sumu vo
výške 3 050 eur a to formou mesačných splátok po 140 eur, ako som žiadal súd prvej inštancie. Na
základe vyššie uvedeného preto žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil
mu vec na nové rozhodnutie s tým, že aby súd nepriznal trovy konania žalobcovi.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že s podaným odvolaním
žalovaného v plnom rozsahu nesúhlasí. Zdôrazni, že žalovaný sa nezúčastnil ani na jednom
pojednávaní,pričomsudkyňasanapojednávanízaoberalavšetkýmiskutočnosťamivoveciakožalobcu,
tak aj žalovaného. Čo sa týka poskytnutej sumy 5 050 eur, tú žalovaný do času, kým nezačal žiadať
o jej vrátenie nerozporoval. Uviedol, že žalovaný si bol vedomý aj toho, že sumu 550 eur, ktorú mu

dlžil do toho času, žiadal zapísať do zmluvy z dôvodu, že táto nebola pred tým písomne upravená
a ani vysporiadaná. Pôžičku žalovanému poskytol v dobrej viere, pretože ako kamarát ho ľutoval že sa
dostal do ťažkej životnej situácie. Nepredpokladal, že žalovaný mu požičané peniaze nevráti. K tvrdeniu
žalovaného, že mu prestal uhrádzať mesačné splátky z toho dôvodu, že si to neželal a chcel zvyšnú
sumu dlhu vyplatiť naraz uviedol, že sumy, ktoré mu boli dovtedy vyplatené nesúvisia s touto pôžičkou

a nie je pravda ani to, že by neprijal čiastočné plnenie, resp. splácanie v splátkach, keď v súdnom konaní
súhlasil so zaplatením pôžičky v splátkach po 200 eur mesačne. Ďalej dôvodil, že keď sa blížil termín
splatenia pôžičky, žalovaného už nevedel kontaktovať a to ani osobne ani online. Taktiež nie je pravdou,
že žalovaný začal mesačne splácať úver, pretože podľa priloženého dôkazu č. 4, bola prvá transakciaod žalovaného k žalobcovi dňa 09.05.2023, a ako už uvádzal v dokazovaní, týkala sa virtuálnej meny
bitcoin, nie dlhu z pôžičky podľa zmluvy a súd dôkazy, ktoré k tejto otázke podával akceptoval. Na
základe uvedeného žiadal odvolací súd, aby rozsudok okresného súdu potvrdil.

4. Žalovaný na výzvu súdu svoje odvolanie písomne doplnil a uviedol, že napáda rozsudok iba nad sumu
3 050 eur, t. j. 2 000 eur a splátky určené súdom vo výške 200 eur mesačne a úrok z omeškania vo
výške 9,5 % ročne. Dôvodil, že súd prvej inštancie sa nesprávne zaoberal s celou žalobou o zaplatenie
5 050 eur s prísl.. Má za to, že sa dostatočne k žalobe vyjadril, obhájil a preukázal, že mu nebola

poskytnutá sumu 5 050 eur, ktorú žiada žalobca zaplatiť. Tvrdil, že žalobca nepredložil „žiadny doklad“,
ktorý by preukázal, že skutočne vyplatil túto sumu, ktorá je uvedená na zmluve, nakoľko predložil
súdu prvej inštancie doklady, koľko mu skutočne poskytol žalobca úver a to na dvakrát prvú sumu vo
výške 2 250 eur a druhú sumu vo výške 2 250 eur, teda celkovú sumu 4 500 eur a nie 5 050 eur.
Opätovne uviedol, že definícia zmluvy o pôžičke sa nezakladá na pravdivých údajoch a súd pochybil pri
rozhodovaní. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach napr.

sp. zn. 2Cdo/293/2008, 3Cdo/325/2009, 4Cdo/13/2009 a uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe je
veriteľ v prípade peňažnej pôžičky okrem samotného uzavretia zmluvy povinný preukázať aj skutočné
odovzdanie peňazí dlžníkovi. V závere uviedol, že žaloba je len čiastočne dôvodná a z dokazovania
vyplynulo, že žalobca dňa 10.03.2023 požičal žalovanému sumu celkom 4 500 eur, pričom žalovaný
žalobcovi zaplatil sumu 1 450 eur priamo na účet, o čom predložil aj úhrady a splátku vo výške 550 eur,

čo potvrdil aj jeho otec čestným vyhlásením. Preto je žalobcovi ochotný splácať zvyšný dlh a to sumu
vo výške 3 050 eur formou mesačných splátok po 140 eur. V zmysle uvedeného žiadal odvolací súd,
aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby súd prvej
inštancie nepriznal trovy žalobcovi.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom vyhovujúcom výroku I.

v časti prevyšujúcej sumu 3 050 eur s príslušenstvom ( t. j. suma 2 000 eur s príslušenstvom) a v
časti, ktorou súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach po 200 euro ako
aj v súvisiacom výroku II. o trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1
písm. b) CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, môže podľa povahy
veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť
zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi

veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

8. Predmetom konania v tejto veci je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
5 050 eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne z uvedenej sumy od 01.10.2023 do zaplatenia,

z titulu nárokov, vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke, ktorú žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 09.03.2023,
a v ktorej sa žalovaný zaviazal vrátiť dlh v žalovanej sume jednorázovo do 30.09.2023. Z obsahu spisu
vyplýva, že žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý
platobný rozkaz dňa 01.08.2024 sp. zn. 34Up/1239/2024 vydal (č. l. 12 spisu). Vzhľadom k tomu, že
žalovaný v zákonnej lehote podal voči uvedenému platobnému rozkazu odpor, čím bol doručený návrh

na pokračovanie v konaní, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec podľa § 10 ods. 3, resp. § 14
ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, príslušnému súdu (Okresný súd Nitra). Súd
prvej inštancie následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Žalovaný v doplnenom odvolaní
špecifikoval, že napáda rozsudok iba nad sumu 3 050 eur s prísl.(t. j. 2 000 eur s príslušenstvom),
splatenie celého dlhu v splátkach určených súdom vo výške 200 eur mesačne a navrhol tiež, aby súd

žalobcovi trovy konania.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že strany sporu dňa 09.03.2023 uzatvorili písomnú Zmluvu
o pôžičke, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že žalobca poskytne žalovanému sumu vo výške 5 050 eurv dvoch čiastkach, z čoho prvá čiastka bude uhradená prevodom na účet žalovaného vo výške 4 500 eur
adruháčiastkavovýške550eur,pričomžalovanýsazaviazaldlžnúsumuvrátiťžalobcovido30.09.2023
(č. l. 4 spisu). V písomnej zmluve v čl. II. je tiež uvedené, že dlžník prehlasuje a svojim odpisom

potvrdzuje prevzatie sumy uvedenej v článku I. tejto zmluvy. Z potvrdenia o uskutočnení prevodu, mal
odvolací súd ďalej preukázané, že žalobca previedol na bankový účet žalovaného sumu vo výške 2 250
eur dňa 09.03.2023 s označením „Pôžička podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 09.03.2023 – 1. časť (č. l 34
spisu) a v rovnaký deň previedol žalobca na bankový účet žalovaného sumu 2 250 eur s označením
„Pôžička podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 09.03.2023 – 2. časť (č. l. 37 spisu). Z obsahu spisu tak vyplýva,

že celkovú sumu, ktorú žalobca previedol na účet žalovaného predstavuje suma vo výške 4 500 eur.

10. Zmluvu o pôžičke upravuje ust. § 657 OZ. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto zmluvy
je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky. Z obsahu zmluvy
musí vyplývať povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Ide o reálnu zmluvu, pri
ktorej je potrebné, aby okrem konsenzu zmluvných strán došlo k reálnemu úkonu – odovzdaniu

druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou zmluvou, čo
je dané predovšetkým jej reálnym charakterom. Povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky
a povinnosť dlžníka predmet pôžičky prevziať zo zmluvy o pôžičke neplynie, pretože zmluva zanikne
až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia. Z hľadiska preukázania odovzdania peňazí, niektoré
všeobecné súdy stanovili, že vyhlásenie dlžníka v písomnej zmluve o pôžičke, podľa ktorého peniaze

prebral, nie je postačujúce. (pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 37/2013-9)

11. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že žalobca na základe platne uzatvorenej zmluvy o pôžičky zo dňa 09.03.2023, poskytol žalovanému
dlžnú sumu vo výške 5 050 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie riadne nezistil

skutkový stav a dostatočne sa nevysporiadal s námietkami žalovaného vznesenými v priebehu konania
už v samotnom odpore proti platobnému rozkazu, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným, čím
došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

11.1. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd dôsledne neprihliadol na argumentáciu

žalovaného týkajúcu sa spornej výšky samotného dlhu, ktorá podľa jeho tvrdení nemá byť 5 050 eur,
ale 4 500 eur. Z dvoch výpisov z bankového účtu (č. l. 34 a 37 spisu), ktoré do konania predložil
žalobca vyplýva, že dňa 09.03.2023 previedol na účet žalovaného spolu sumu vo výške 4 500 eur.
Súd prvej inštancie sa preto v prvom rade dostatočne nevysporiadal s tým, aká je skutočná výška
samotného dlhu, keď v konaní bolo prostredníctvom výpisov z bankových účtov (z oboch strán sporu)

preukázané, že žalovanému bola poukázaná suma len vo výške 4 500 eur. V tomto smere odvolací
súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky dôkazného bremena súd prvej inštancie zjavne prehliadol,
že zmluva o pôžičke je v zmysle § 657 OZ tzv. reálnym kontraktom čo znamená, že k jej uzavretiu
sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o dňa

30.06.2010 sp. zn. 3Cdo/325/2009), a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu boli dané.
V prejednávanej veci bolo preto pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke nevyhnutné zistiť, či
došlo k jej celkovému plneniu – odovzdaniu peňazí v takej výške, akou sa žalobca podanou žalobou
domáhal. Túto skutočnosť poskytnutia peňazí v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade
žalobca.Odvolacísúddávadopozornosti,žesamusípreukázaťskutočnéodovzdaniepredmetupôžičky

veriteľom dlžníkovi. Preto v konaní neobstojí tvrdenie, že žalobca v minulosti žalovanému poskytol
finančné prostriedky vo výške 550 eur, ktoré následne zahrnuli do zmluvy o pôžičke bez toho, aby
sa nepreukázal tzv. reálny kontrakt. Rovnako sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal aj tou
skutočnosťou, že podľa jednotlivých výpisov z účtu, ktoré do konania predložil žalovaný na č. l. 58-60
spisu, žalobcovi v postupných mesačných splátkach uhradil sumu celkom vo výške 900 eur a z čestného

vyhlásenia otca žalovaného zo dňa 30.12.2024 vyplýva, že žalovaný osobne uhradil žalobcovi ďalšiu
splátku vo výške 550 eur (č. l. 56 spisu).

11.2. Súd prvej inštancie v bode 11.5. napadnutého rozsudku považoval za nesporné, že súhrn
uvedených platieb vo výške 900 eur, poukázal žalovaný na účet žalobcu z dôvodu, že žalobca dňa

21.03.2023 poskytol žalovanému bitcoin v hodnote 900 eur, o čom predložil dôkaz (č. l. 35 spisu)
a uvedenou sumu mal žalovaný splatiť hodnotu bitcoinu. Z listiny nachádzajúcej sa na č. l. 35 spisu
však nevyplýva, že údaje, ktoré uvedená listina obsahuje skutočne preukazuje prevod bitcoinu z osoby
žalobcu na osobu žalovaného, nakoľko žiadny identifikačný údaj na listine nepreukazuje označenieosôb. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.01.2025 (č. l. 53 spisu) uviedol, že z minulosti nebol
žalobcovi nič dlžný. Nie je preto zatiaľ relevantný záver súdu prvej inštancie o tom, že uvedené
skutočnosti sú nesporné, keď žalovaný poprel, že by mal z minulosti voči žalobcovi dlh a listina týkajúca

sa bitcoinu nepreukazuje dostatočnými identifikačnými údajmi, že sa jedná o prevod kryptomeny medzi
žalobcomažalovaným,nakoľkouvedenálistinaneobsahuježiadnuidentifikáciuodosielateľa,prijímateľa
a ani hodnotu prevodu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že suma 900 eur predstavovala úhrada dlhu z minulosti
za prevod bitcoinu, v konaní bolo potrebné, aby žalobca preukázal listinu z ktorej jasne vyplýva, že
prevod v konkrétne určenej výške skutočne zrealizoval na žalovaného s tým, že uvedie presný obsah

záväzku, z ktorého bude vyplývať kedy, v akej výške a v akom časovom rozhraní vráti žalovaný dlh
žalobcovi, prípadne výzvu na plnenie. V tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu. Na druhej
strane i v prípade existencie listín preukazujúcich poskytnutie pôžičky, môže dlžník v spore namietať
neexistenciu dlhu alebo jej výšku, no dôkazné bremeno v takom prípade zaťažuje jeho.

11.3. K uvedenému odvolací súd upriamuje pozornosť na § 559 OZ ods. 1, ktorý výslovne stanovuje,

že splnením dlh zanikne. Na rozdiel od pôvodnej úpravy (§ 73 s účinnosťou do 31. decembra 1991)
však neuvádza, ktorý dlh zanikne v prípade, ak má veriteľ voči dlžníkovi niekoľko nesplnených dlhov
a poskytnuté plnenie nepostačuje na jednorazové uspokojenie všetkých týchto pohľadávok. V rámci
občianskoprávnej doktríny sa naďalej čiastočne aplikuje pôvodné pravidlo obsiahnuté v zrušenom § 73,
podľa ktorého ak má tomu istému veriteľovi dlžník splniť niekoľko dlhov a plnenie nestačí na vyrovnanie

všetkých, je vyrovnaný dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási, že ho chce splniť; inak sa plnením
uhradí dlh najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Podľa aktuálneho stavu de lege lata je teda
predovšetkým dlžník tou osobu, ktorá je oprávnená určiť, ktorý dlh plní, resp. na splnenie ktorého dlhu sa
má jeho plnenie započítať. Je taktiež legitimovaný vymedziť, v ako rozsahu sa má jeho plnenie započítať
na istinu a v akom rozsahu na jej úroky a iné príslušenstvo (§ 566 ods. 2 OZ).

11.4. Ak žalovaný uplatnil ako dôkazný prostriedok čestné vyhlásenie otca, ktorý z pozície svedka tvrdil,
že žalovaný skutočne odovzdal žalobcovi sumu 550 eur titulom splátky na dlh je potrebné uviesť, že
čestné vyhlásenie má charakter len podporného dôkazného prostriedku. Ustanovenie § 187 CSP síce
uvádza, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispievať k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo

zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, avšak za dôkaz sa považuje najmä výsluch účastníkov,
výsluch svedka, znalecký posudok, obhliadka a dôkaz vykonaný listinou. Žalovaný mal v konaní využiť
všetky prostriedky procesnej obrany za účelom spoľahlivého a dôveryhodne preukázaného skutkového
stavu veci napr. tým, že uplatní postup v zmysle § 197 a navrhne výsluch svedka (otca).
12. Keďže odvolací súd považoval za nedostatočné, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s výškou

samotného dlhu a výškou splateného dlhu zo strany žalovaného, napadnutý rozsudok považoval za
potrebné zrušiť. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať vyššie naznačeným spôsobom.
Vysporiadasasnámietkamižalovanéhouvedenýmivpísomnomodpore,odvolaníakoajvnasledujúcich
vyjadreniach. Vzhľadom k tomu, že zmluva o pôžičke má tzv. reálny charakter, vysporiada sa s tým,
či v konaní bolo skutočne preukázané, že žalobca v minulosti poskytol žalovanému sumu aj vo výške

550 eur, ktorá je zahrnutá v zmluve o pôžičke a taktiež sa bude zaoberať tým, že žalovaný v konaní
prostredníctvom výpisov z bankových účtov a čestného prehlásenia otca preukázal čiastkovú úhradu
dlhu žalobcovi. V nadväznosti na to ustáli, či platby vykonané zo strany žalovaného v mesiacoch 05/2023
až 09/2023 spolu so splátkou uvedenou v čestnom vyhlásení predstavovali splátky dlhu vyplývajúceho
zo zmluvy o pôžičke. Rovnako súd svoje rozhodnutie týkajúce sa určenia výšky mesačnej splátky riadne

a zrozumiteľne odôvodní tak, aby bolo z neho zrejmé, akými myšlienkovými postupmi a závermi sa súd
prvej inštancie riadil, nakoľko žalovaný od počiatku navrhoval, že vzhľadom k svojim príjmom je schopný
mesačne splácať sumu vo výške 140 eur, pričom súd ho zaviazal mesačnou splátkou vo výške 200
eur. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. V novom rozhodnutí

súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého konania vrátene tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).