Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825200731
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8825200731.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: 365.bank, a. s. so
sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený: Advokátska kancelária
RELEVANS s. r. o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 47 232 471, o primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.100,- eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 1000,- eur, a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu žalobcu zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

5Csp/23/2025
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.4.2025 domáhal proti žalovanému zaplatenia

sumy 1100,- eur spolu s trovami konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5Csp/35/2024, o určenie, že úver je bezúročný a
bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti piatich zmluvných
podmienok, bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný vo všetkých uplatňovaných nárokoch,
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 5Csp/35/2024, zo 7.3.2025 (ďalej len Základné
konanie), ktorý nadobudol právoplatnosť 25.3.2025. Súd v tomto konaní určil, že úver poskytnutý na
základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č. 1521452368 zo dňa 25.9.2015 je bezúročný

a bez poplatkov, zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.093,30 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.093,30 eur od 13.6.2024 do zaplatenia
a určil neprijateľnosť piatich zmluvných podmienok v predmetnej zmluve. Nakoľko v súdenej veci došlo
k porušeniu spotrebiteľských práv zmluvou č. 1521452368, zo dňa 25.9.2015, čo súd zistil v Základnom
konaní, nemožno moju žalobu posudzovať podľa aktuálneho zákona, ale podľa zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov. Ako spotrebiteľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie (ďalej len

PFZ) za porušenie spotrebiteľských práv, ktoré bol nútený brániť v Základnom konaní. PFZ má sankčnú
a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá
predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ
podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný. Na základe Zmluvy o úveredobrápôžička č. 152145236, zo dňa 25.9.2014, mu bol poskytnutý úver vo výške 5 020,- eur. Na
predmetný úver bolo zaplatené celkovo 6.113,30 eura. Keďže súd rozhodol o tom, že predmetný úver
je bezúročný a bez poplatkov, žalovaná sa tak na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila o sumu 1.093,30

eur. Podľa úverovej zmluvy sa žalovaná mienila obohatiť o výšku nákladov 5.348,- eur, nakoľko úver
poskytla vo výške 5.020,- eur, ale celkovú čiastku na zaplatenie požadovala vo výške 10.150,19 eur.
Nakoľko je spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená
hypotéza vyššie citovanej právnej normy. PFZ vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úverusiuplatňujevovýške100,-eur.PFZvovzťahukbezdôvodnémuobohateniusiuplatňujemvovýške

500,- eur, to je vo výške cca 50 % zo sumy, o ktorú sa žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Vo
vzťahu k piatim, v Základnom konaní judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, si uplatňujem
PFZ za každú vo výške 100,- eur, spolu vo výške 500,- eur. Žalovaná v súdnych konaniach opakovane
zotrváva na platnosti predmetných zmluvných podmienok. Spolu si za sedem porušení spotrebiteľského
práva žalovanou v Základnom konaní, uplatňuje 1 100,- eur. Čo sa týka otázky rozsahu porušenia
spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v Základnej veci, t. j. rozsudkom

Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 5Csp/35/2024, zo 7.3.2025 a jeho odôvodnením, ktoré je
hmotnoprávnou podmienkou nároku na PFZ a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať,
ako záväznej.

2. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu a žiadal priznať náhradu

trov konania.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Rozsudkom Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp.zn. 5Csp/35/2024 zo dňa 7.3.2025, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere Dobrá
pôžička č. 1521452368 zo dňa 25.9.2015, Vyjadrením žalovaného z 25.6.2025, Vyjadrením žalobcu

z 17.10.2025, Vyjadrením žalovaného z 17.12.2025, pripojeným spisom Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp.zn. 5Csp/35/2024 a z predmetného spisu najmä rozsudkom Okresného súdu Vranov nad
Topľou č.k. 5Csp/35/2024-214 zo dňa 7.3.2025 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že finančné zadosťučinenie nie je koncipované ako sankcia

veriteľovi, ale ako náprava pre dlžníka. V tejto súvislosti poukázal na názor vyjadrený Okresným súdom
Martin v rozhodnutí sp. zn. 10Csp/59/2017. Citované zákonné ustanovenie podľa presvedčenia súdu
však nemožno vykladať tak, že právo na primerané finančné zadosťučinenie má každý spotrebiteľ, ktorý
vytkne a to úspešne, napr. nejakú vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa presvedčenia súdu je
ho nutné vykladať tak, že poskytnutím finančného zadosťučinenia má byť kompenzovaná istá ujma,

ktorá spotrebiteľovi v dôsledku porušenia práv priznaných mu právnymi predpismi dodávateľom vznikla.
Žalobkyňa pri zdôvodňovaní nároku na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
500 eur argumentovala tým, že sa jej banka vyhrážala exekúciou, neprestajne jej posielala upomienky,
keď sa dostala do omeškania s úhradou splátok a pod.. Obdobne vypovedala aj jej sestra. Obe
konštatovali, že je v dôsledku takéhoto postoja banky boli vystresované. Súd konštatuje, že zasielanie

upomienok pri omeškaní dlžníka s úhradou splátok, prípadne upozornenie na možné súdne vymáhanie
pohľadávky a následnú exekúciu, je štandardný a obvyklý postup veriteľov, ktorí sú bankovými, ale
aj nebankovými subjektmi. Je samozrejmé, že dlžník je v takomto období vystresovaný, nakoľko si
uvedomuje vlastnú insolventnosť a jej možné následky, čo je opäť pocit, ktorý je u dlžníkov bežný a
prirodzený. Na to aby sa mohlol žalobca domáhať priznania primeraného finančného zadosťučinenia

je potrebná, aby mala v prvom rade právoplatný rozsudok, v tomto prípade o určení neprijateľných
zmluvných podmienok. Bez existencie takéhoto právoplatného rozhodnutia nie sú splnené podmienky
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovanému nie je jasné z čoho vychádzal
žalobca pri určení výšky finančného zadosťučinenia a prečo žiada od žalovaného sumu 1100,- eur.
V žalobe Žalobca uvádza, že PFZ vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti si uplatňuje

vo výške 100 eur, vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu si uplatňuje PFZ vo výške 500 eur a za
každú judikovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku si uplatňuje 100,- eur. Žalobca výšku finančného
zadosťučinenia žiadnym spôsobom neodôvodnil a ani v tomto smere nepredložil a nenavrhol žiaden
dôkaz. Finančné zadosťučinenie a jeho výška má byť „kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré
postihnutýutrpel“,resp.„prihliadnesaajnato,abynáhradaujmypredstavovalaurčitúsatisfakciuzastav,

ktorý musel žalobca týmto konaním žalovaného strpieť. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie
podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k
dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí
vychádzať. Je nutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobca zdôvodňuje, akédôkazy v tomto smere označuje, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti
priznávaného zadosťučinenia v peniazoch. Súd musí o výške primeraného finančného zadosťučinenia
uvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych zistených skutkových okolností.

Súd prihliadne na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania
a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu.
Až na základe takto zistených skutočností je možné určiť výšku zadosťučinenia. Hlavným kritériom
pri finančnom zadosťučinení je kritérium primeranosti (výšku uvedenú v petite nemôže súd prekročiť).
Žalobca navrhuje určitú sumu primeraného finančného zadosťučinenia, avšak túto požadovanú výšku

žiadnym spôsobom neodôvodní v tom smere, aký vplyv malo alebo mohlo mať porušenie práva
spotrebiteľa na jeho osobu, a to zvlášť za skutkových okolností tohto prípadu. Navrhol, aby súd žalobu
zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania.

5. Žalobca v replike zo dňa 17.10.2025 uviedol, že v zmysle rozhodnutia vydaného v základnom konaní
je evidentné, že na súde úspešne uplatnil porušenie práv, ako aj povinností žalovanej ustanovených

týmto zákonom resp. osobitnými predpismi, čím naplnil hypotézu právnej normy uvedenú v § 3 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje, aby
rozhodnutie súdu v základnom konaní muselo výslovne obsahovať vo výroku porušenie konkrétneho
ustanovenia. Vo vzťahu k výkladu ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022. Je zrejmé, že uzatvorením

spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 25.09.2015 v rozpore so zákonom došlo preukázateľne k porušeniu
spotrebiteľských práv a povinností žalovanou. V žiadnom prípade nemožno určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úverov, vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok považovať za satisfakciu, nakoľko ide o zákonný následok majúci základ v primárnom
právnom vzťahu, ktorý zavinením žalovanej nebol perfektný a dokonca privodil spotrebiteľovi nielen

ekonomickú ujmu. Judikované porušenia vo výroku rozhodnutia súdu je následkom porušenia povinnosti
zo strany žalovanej. V žiadnom prípade nemožno výsledok základného konania vnímať ako sankciu
v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Pripustením takejto argumentácie žalovanej by
bola popretá samotná podstata a zmysel inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3
ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý má mať sankčný a odradzujúci charakter, keďže zo strany

žalovanej dochádza na finančnom trhu k dlhodobému a opakujúcemu sa porušovaniu práv spotrebiteľov.
V súvislosti s naznačenou argumentáciou o charaktere, zmysle a účele inštitútu primeraného finančného
zadosťučinenia poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/137/2016-71 zo dňa
24.05.2017: Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými
právnymi normami považuje uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za adekvátnu.

Výška zodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať ako
kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu. Rovnako je potrebné podotknúť, že prípadné sankcie
vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by boli neporovnateľne prísnejšie. Uvedené finančné
zadosťučinenie má tiež odradiť žalovanú, ale aj iných dodávateľov, od porušovania práv spotrebiteľov.
Záleží len na žalovanej, aby sa nedopúšťala recidívy v neprípustnom kontrahovaní v rozpore so

záujmamispotrebiteľov.Primeranosťsumy1100,-eurjevzhľadomnajmänapostojžalovanej,množstvo
a intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem evidentne daná. Žalovaná nechce niesť akúkoľvek
zodpovednosť a porušenie svojich zákonných povinností alibisticky ospravedlňuje. Uvedená výška je
nanajvýš v minimálnej miere primeraná aj s ohľadom na výšku sankcií (pokút až do výšky 50 000,-
eur), ktoré podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany

spotrebiteľa alebo zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančný trhom je oprávnená dodávateľovi
uložiť Národná banka Slovenska. Žalobca ďalej poukázal na množstvo rozhodnutí súdov, rozsudok
Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 10CoCsp/98/2022 zo dňa 25.01.2023, rozsudok Krajského súdu v
Prešove č.k. 22CoCsp/22/2024–166 zo dňa 28.11.2024, ktorým bola priznaná výška PFZ 1 500,- eur, a
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoCsp/9/2024–138 zo dňa 28.11.2024, ktorým bola priznaná

výška PFZ 500,- eur, t.j. viac ako 50 % zo sumy požadovanej dodávateľom nedôvodnou žalobou v
tzv. základnom konaní. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/8/2023 zo dňa
30.03.2023 „je primerané finančné zadosťučinenie v neproporcionálne nízkej výške 100 eur. Odvolací
súd preto považoval odvolanie žalobcov v tejto časti za dôvodné“. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo/237/2021 zo dňa 30.03.2023, ktorým bolo zamietnuté dovolanie proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoCsp/20/2020 zo dňa 23.09.2020, pričom v tomto konaní bola
priznaná suma PFZ vo výške 3 000,- eur. Pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie
novelizované ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje vznik ani hrozbu ujmy. Vo vzťahu
k argumentácii, že žalobcovi nevznikla žiadna ujma, poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019. Ujma, ktorá konaním žalovanej vznikla žalobcovi nebola len
v akademickej rovine, pretože porušenie zo strany žalovanej malo bezpochyby aj majetkový charakter.
Zároveň uplatňovaním legitímneho nároku v súdnom konaní bol narušený nielen žalobcov bežný

život. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním v takej výške, ktorá má nielen
deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ
priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať. Poukázal na aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 22CoCsp/12/2025 zo dňa 30.09.2025, ktorým odvolací súd nepovažoval za primeranú sumu
PFZ 50,- eur a zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 13Csp/111/2021 zo dňa 13.06.2023,

pričom za porušenie spočívajúce v NZP priznal za každú NZP po 100,- eur a za bezúročnosť a
bezpoplatkovosť, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia priznal sumu v úrovni cca 57 % zo sumy
obohatenia dodávateľa. Vo vzťahu k 100,- eur za jednu NZP z najnovších rozhodnutí poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 18CoCsp/4/2025-85 zo dňa 29.05.2025, rozsudok Krajského
súdu v Prešove č.k. 22CoCsp/8/2025-110 zo dňa 09.06.2025, Vo vzťahu k primeranosti sumy 200,-
eur za jednu NZP poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 26CoCsp/2/2025-167 zo dňa

30.09.2025. Poukázal na ďalšie rozhodnutia čo do priznanej výšky za každú judikovanú NZP, v ktorých
súdy priznali až 300,- eur za každú NZP.

6. Žalovaný v podaní zo dňa 17.12.2025 uviedol, že mu nie je jasné z čoho vychádzal žalobca pri
určení výšky finančného zadosťučinenia a prečo žiada sumu 1100 eur. Žalobca výšku finančného

zadosťučinenia žiadnym spôsobom neodôvodnil a ani v tomto smere nepredložil a nenavrhol žiaden
dôkaz. Žalobca vo svojej replike uvádza, že považuje uplatnenú výšku primeraného finančného
zadosťučinenia za adekvátnu a zodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné toto finančné
zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu. Primeranosť sumy 1100,-
eur je podľa žalobcu vzhľadom na postoj žalovanej a intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem

evidentne daná. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že v rozhodovacej praxi prevažujú rozhodnutia,
v ktorých súdy priznali primerané finančné zadosťučinenie vo výške v akej bola, v súvislosti s
obohatením sa dodávateľa, alebo v súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor
spotrebiteľov obohatiť uplatnená. Právnemu zástupcovi žalobcu je určite známa aj rozhodovacia prax
súdov vo veci priznávania primeraného finančného zadosťučinenia, v zmysle ktorej nie je priznávaná

uplatňovaná výška primeraného finančného zadosťučinenia. V súčasnosti súdy Slovenskej republiky
priznávajú v obdobných sporoch primerané finančné zadosťučinenia vo výške rádovo od 50 eur
do maximálne 300 eur. Žalovaný nepovažuje žalobcom uplatnenú výšku primeraného finančného
zadosťučinenia za adekvátnu. Tak ako uviedol Žalovaný v predošlom vyjadrení nárok na primerané
finančné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju

úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri
svojich úvahách musí vychádzať. Je nutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia
žalobcazdôvodňuje,akédôkazyvtomtosmereoznačuje,avšakrozhodnoujeúvahasúdu,ktorásmeruje
k zisteniu primeranosti priznávaného zadosťučinenia v peniazoch. Súd musí o výške primeraného
finančného zadosťučinenia uvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych

zistených skutkových okolností. Súd prihliadne na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv
tohto konania, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch
strán k protiprávnemu konaniu. Až na základe takto zistených skutočností je možné určiť výšku
zadosťučinenia. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal nevyčísliteľné straty, ktoré utrpel. Je na voľnej
úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok

tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí vychádzať. Je nutné
prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobca zdôvodňuje, aké dôkazy v tomto
smere označuje, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti priznávaného
zadosťučinenia v peniazoch.

7. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že odvolávajúc sa
predloženédôkazyadoterajšiepísomnévyjadrenia,žiadasúd,abypriznalžalobcoviprimeranéfinančné
zadosťučinenie vo výške 1100,- eur a taktiež nahradil trovy konania v plnom rozsahu.

8. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu

odkazuje na písomné podania, ktoré boli súdu zaslané, a to vyjadrenie k žalobe a dupliku. Žaloba nie je
dôvodná, túto žiada žalovaný zamietnuť a priznať náhradu trov konania.9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 5Csp/35/2024 súd zistil, že rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5Csp/35/2024-214 zo dňa 7.3.2025, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 25.3.2025 súd rozhodol nasledovne: „I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č. 1521452368 zo dňa 25.09.2015, je bezúročný a bez
poplatkov. Ia. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100 %, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. II.
Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.093,30 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.093,30 eur od 13.6.2024 do zaplatenia, to všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. IIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške týchto trov. IIb. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu o nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia ohľadne výšky úroku z omeškania zamieta. III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve
o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č. 1521452368, zo dňa 25.09.2015, uvedená v časti [3] Poplatky
súvisiace s poskytnutým Úverom, v znení: „S poskytnutým Úverom súvisia nasledovné poplatky: 1.

upomienka po omeškaní splátky: 10,00 EUR 2. upomienka po omeškaní splátky: 25,00 EUR“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IIIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o výške týchto trov. IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere dobrápôžička č. 1521452368, zo dňa 25.09.2015 uvedená v časti [4] Záverečné ustanovenia,

bod 4.3 v znení: „Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky
zo ZoÚ voči pohľadávke Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek Účtu alebo vkladu vedeného Bankou.
Banka je z tohto dôvodu zárovenˇ oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod penˇažných prostriedkov, či
inak neumožniť Dlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek Účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo
s vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí. Zmluvné strany sa

dohodli, že ako prejav započítania postačuje doručenie výpisu, z ktorého bude zrejmý denˇ a rozsah
započítania.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IVa. V tejto časti konania je žalovaný povinný
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o
spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č. 1521452368, zo dňa 25.09.2015, uvedená v časti [4] Záverečné

ustanovenia, bod 4.8 v znení: „Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo,
vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a je si vedomá, že nepravdivosť tohto
vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dnˇu, kedy sa
Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia. Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď

informovať Banku o zmene jej osobitného vzťahu k Banke.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Va. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100
%, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. VI.
Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery, v
čl. V. Čerpanie úveru, jeho úroky a poplatky, bod 5.8, súvisiacich so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere

dobrá pôžička č. 1521452368, zo dňa 25.09.2015, v znení: „Ak sa úver stane predčasne splatným v
zmysle bodu 6.8 OP, Banka úročí predčasne splatnú časť úveru dohodnutou Úrokovou sadzbou ako aj
zákonným úrokom z omeškania, a to odo dnˇa, keď sa úver stal predčasne splatným až do okamihu
úplného splatenia predčasne splatného úveru.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VIa. V tejto
časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do

troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. VII. Súd určuje, že
zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery, v čl. VIII. Záverečné
ustanovenia, bod 8.4, súvisiacich so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. 1521452368,
zo dňa 25.09.2015, v znení: „ Dlžník a Spoludlžník je povinný oznámiť Banke všetky okolnosti, ktoré
môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo začaté súdne,

rozhodcovské, konkurzné, exekučné alebo iné konanie týkajúce sa jeho majetku. Dlžník a Spoludlžník
zodpovedá za škodu, ktorá Banke vznikne v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. VIIa. V tejto časti konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o
výške týchto trov. O výške náhrady trov konania podľa výrokov Ia. až VIIa. tohto rozsudku rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

10.Vzmysle§52ods.1ažods.4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčase
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou jekaždá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ spolu s ďalšími
dvoma spoludlžníkmi uzavrel so žalovaným ako dodávateľom (obchodníkom) dňa 25.09.2015 Zmluvu
o úvere dobrápôžička č. 1521452368, na základe ktorej bolo žalobcovi poskytnutých 5.020,- eur, ktorú
sumu sa žalobca zaviazal splácať v 108 mesačných splátkach po 96,00 eur, počnúc dňom 25.10.2015,

vždy k 25-mu dňu v mesiaci. Celková čiastka úveru bola v zmluve uvedená v sume 10.150,19 eur.
Dátum konečnej splatnosti úveru bol uvedený dňa 25.9.2024. Dlžník a spoludlžníci boli zaviazaní na
splatenie pohľadávky spoločne a nerozdielne. Podľa Výpisu z účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX vyplýva,
že žalobca úver čerpal dňa 25.9.2015 v sume 5020,- eur a k zmluve bolo uhradené celkovo 6113,30 eur
( na istinu 5020,- eur a na úroky 1093,30 eur). Uvedené skutočnosti vyplývajú zo spisu Okresného súdu

Vranov nad Topľou spisovej značky 5Csp/35/2024.

16. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách.

17. Ako vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 30.6.2024 (ďalej len
zákon č. 250/2007 Z.z.), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.

K dôvodnosti nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie:

18. V zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom

s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodenýchporušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

19. V zmysle spoločných, prechodných a záverečných ustanovení zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych

vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa
právnych predpisov účinných do 30. júna 2024 (§ 53 ods. 1 zákona).

20. Vzhľadom na vyššie citované spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia zákona č. č. 108/2024
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné v danom prípade aplikovať právnu úpravu účinnú do 30. júna
2024.

21. V prípade akýchkoľvek pochybností o aplikácii pôvodnej právnej úpravy účinnej do 30.6.2024 resp.
novej právnej úpravy je potrebné uviesť, že v danom prípade si žalobca úspešne uplatnil porušenie
svojich spotrebiteľských práv, čím splnil predpoklad, ktorý vyžaduje zákon č. 250/2007 Z. z. v ustanovení
§ 3 ods. 5 a rovnako tak zákon č. 108/2024 Z.z. v § 3 ods. 1 písm. e) pre vznik práva na primerané

finančné zadosťučinenie. Odlišnosti pôvodnej a novej úpravy nespočívajú v predpokladoch pre vznik
tohto nároku, iba v konkrétnom vymedzení kritérií pre určenie výšky tohto nároku priamo v zákone, nie
však taxatívnym spôsobom. Uvedeným sa bude súd zaoberať v ďalších odsekoch týkajúcich sa určenia
výšky nároku v tejto veci.

22. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že

v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch a prípade iných predpisov. Uplatnením práva možno rozumieť tak podanie
žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet
dodávateľa.

23. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa,
súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje

záujem spotrebiteľa“.

24. V danom spore mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Vranov nad Topľou pod sp.zn. 5Csp/35/2024 bol žalobca v postavení spotrebiteľa ako žalobca v plnom
rozsahu úspešný, keď rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5Csp/35/2024-214 zo dňa

7.3.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2025 súd určil, že úver poskytnutý na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č. 1521452368 zo dňa 25.09.2015, je bezúročný a bez
poplatkov, zároveň zaviazal žalovaného na povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške
1.093,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.093,30 eur od 13.6.2024
do zaplatenia a zároveň týmto rozsudkom určil 5 neprijateľných zmluvných podmienok uvedených

v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 1521452368 zo dňa 25.09.2015 a Obchodných podmienkach
pre spotrebiteľské úvery a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

25. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku č.k. 5Csp/35/2024-214 zo dňa 7.3.2025, súd uzavrel, že

skúmaný spotrebiteľský úver je potrebné považovať za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva
z cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) a tiež v súlade s § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, pričom sa bližšie
zaoberal jednotlivými dôvodmi bezúročnosti. Keďže žalovanému po určení úveru za bezúročný vznikolnárok iba na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté, a
to vo výške 5020,- eur, súd vyhovel aj nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1093,30
eur. Pokiaľ išlo o vyhlásené neprijateľné zmluvné podmienky, súd vychádzal z domnienky, že zmluvné

podmienky neboli individuálne dojednané podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako
spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy,
čo nepochybne vyplýva zo samotného zmluvného formulára. Ide o vopred preformulované tlačivo, do
ktorého boli dopĺňané údaje týkajúce sa konkrétneho spotrebiteľa, jeho osobné údaje a základné údaje
o výške úveru, počte splátok, úrokovej sadzbe a ďalšie. Časť formulára týkajúca sa v tomto konaní

skúmaných podmienok, bola vopred naformulovaná.

26. Z vyššie uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 5Csp/35/2024 si žalobca bez akejkoľvek pochybnosti úspešne uplatnil porušenie svojich
spotrebiteľských práv, tak ako to vyžaduje § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.

27. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol ako spotrebiteľský vyhodnotený v konaní vedenom
pod sp.zn. 5Csp/35/2024. V tomto konaní bolo zároveň právoplatne rozhodnuté o bezúročnosti
spotrebiteľského úveru a vydaní bezdôvodného obohatenia žalobcovi, tiež o neprijateľnosti žalobcom
označených zmluvných podmienok. O týchto skutočnostiach bolo právoplatne rozhodnuté, súd v tomto
konaní nie je oprávnený o nich rozhodovať opätovne.

28. Spotrebiteľ, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa
priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/34/2018 z 26. 06. 2018, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 3Co/142/2018 z 15. 11. 2018). Teda už samotné vyvolanie stavu žalovaným,

na základe ktorého by žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. Spotrebiteľ je
oprávnený uplatniť si nárok na primerané finančné zadosťučinenie samostatnou žalobou na súde, ako
tomu žalobca učinil aj v prejednávanom prípade.

29. Neobstojí v danom prípade prípadná argumentácia žalovaného akýmkoľvek spôsobom naznačujúca
nutnosť preukázať, že žalobcovi ako spotrebiteľovi v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi na ochranu spotrebiteľa vznikla určitá ujma resp.,
že táto ujma im vznikla konkrétne v požadovanej žalovanej výške. Jediným predpokladom, ktorý zákon
vyžaduje totiž je, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva, pretože

účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany
vspotrebiteľskejzmluve,niezaťažiťspotrebiteľadôkaznýmbremenompreukazovaťskutočnúexistenciu
ujmy pre priznanie finančného zadosťučinenia, pričom preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy je
tu spravidla nereálne (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017).

30. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé
privodiť im ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života.

31. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania

plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované,

nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek pochybností
hrozil. Používanie neprijateľných zmluvných podmienok, absencia obligatórnych náležitostí zmluvy
spôsobujúcich bezúročnosť úveru a následný vznik bezdôvodného obohatenia na strane dodávateľa
nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Takéto konanie žalovaného nemožno

hodnotiť inak ako konanie odporujúce dobrým mravom. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo
vyplýva zust. § 4 ods. 8 zákona ochrane spotrebiteľa (účinného v čase uzavretia zmluvy). Pritom je
zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý naformuloval vadnú zmluvu.32. Pokiaľ ide o akékoľvek pochybnosti v súvislosti s aplikáciou predchádzajúcej právnej úpravy resp.
právnej úpravy účinnej od 1.7.2024, súd je toho názoru, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné
predpokladyprepriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniažalobcovivzmysle§3ods.5zákona

č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2024 a rovnako tiež podľa § 3 ods. 1 písm. e ) zákona č.
108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.7.2024.

33. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2024, každý spotrebiteľ má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu,
závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti
v oblasti ochrany spotrebiteľa.

34. Podľa dôvodovej správy k predmetného zákonnému ustanoveniu v § 3 ods. 1 písm. e) sa
stanovujú kritériá na určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Kritériá sú formulované
demonštratívnym spôsobom, konajúci súd tak môže zohľadniť aj ďalšie skutočnosti, ktoré v zákone
nie sú uvedené. Cieľom je prispieť k zjednoteniu súdnej praxe pri rozhodovaní o výške primeraného
finančného zadosťučinenia. Kritériá povaha, závažnosť, spôsob a rozsah porušenia práva spotrebiteľa

alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa smerujú k podstate protiprávneho konania, t. j. aké právo
alebo povinnosť boli porušené, či ide o menej závažné porušenie alebo naopak o porušenie, ktoré
možno považovať za závažné, v čom spočíva protiprávne konanie a aká bola intenzita protiprávneho
konania. V rámci kritéria následky porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa je potrebné skúmať najmä výšku obohatenia, ktoré vzniklo alebo mohlo vzniknúť ako

následok protiprávneho konania (o akú sumu sa zväčšil majetok v dôsledku protiprávneho konania
alebo naopak, o akú sumu by sa majetok zmenšil v prípade absencie protiprávneho konania), ako aj
povahu a závažnosť nemajetkovej ujmy (napr. ujmy vo sfére rodinného, súkromného a pracovného
života spotrebiteľa). V prípade práva na primerané finančné zadosťučinenie nie je nevyhnutné, aby
spotrebiteľovi ujma skutočne vznikla, postačuje samotné riziko vzniku ujmy v dôsledku porušenia práva

spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa. Dôležitým kritériom je aj trvanie porušenia
práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, v rámci ktorého je potrebné vziať
do úvahy časový aspekt protiprávneho konania. Konajúci súd by mal zároveň vziať do úvahy všetky
okolnosti daného prípadu, v rámci ktorých je možné zohľadniť napríklad prípadné zavinenie spotrebiteľa
na vzniku protiprávneho stavu či poľahčujúce okolnosti na strane osoby porušujúcej práva spotrebiteľa

alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

35. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a z rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít
(NS SR zo dňa 30.01.2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017, NS SR zo dňa 14.09.2016 sp. zn. 6Cdo/389/2015)
je zrejmé, že možno priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi bez toho, aby bola

v konaní preukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby bol medzi stranami
spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak
funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči
spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom

porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako
slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany.

36. Pre posúdenie základu predmetu sporu (priznanie primeraného finančného zadosťučinenia) bolo

preto podstatné aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy (ktorú je potrebné v danom prípade naďalej
aplikovať, ako už súd uviedol vyššie) a aj podľa právnej úpravy účinnej od 1.7.2024, či sú splnené
zákonné predpoklady pre požadované priznanie nároku, a to, či si spotrebiteľ uplatnil porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom, a či bol úspešný.

37. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle citovaných ustanovení treba
rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti,
alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej
v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnuinú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby
spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Nová právna úprava iba demonštratívnym
spôsobom stanovila kritériá na určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, pričom súd môže

zohľadniť aj ďalšie skutočnosti, ktoré v zákone nie sú uvedené.

38. Vzhľadom na to, čo bolo už vyššie uvedené, súd mal za jednoznačne preukázané, že v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5Csp/35/2024 si žalobca bez akejkoľvek pochybnosti úspešne
uplatnil porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda žalobca tak splnil predpoklad, ktorý vyžaduje

zákon č. 250/2007 Z. z. v ustanovení § 3 ods. 5 a rovnako tak zákon č. 108/2024 Z.z. v § 3 ods. 1 písm.
e) pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie.

K výške primeraného finančného zadosťučinenia:

39. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, samotný zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom

do 30.6.2024 nestanovoval žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia
zohľadniť, s výnimkou, že toto musí byť primerané.

40. Súdna prax doposiaľ vychádzala pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia z
nasledujúcich kritérií: 1/ vzniknutá, resp. hroziaca ujma, 2/ rozsah, v akom dodávateľ porušil svoje

povinnosti a výška majetkového plnenia, ktoré tým dodávateľ získal na úkor spotrebiteľa, 3/ doba
trvania protiprávneho stavu, 4/ nevyhnutnosť domáhania sa práv v súdnom konaní a tým spôsobený
zásah do súkromného života spotrebiteľa, 5/ reparácia vzniknutej ujmy v majetkovej sfére spotrebiteľa,
t.j. súdy zohľadňujú, v akom rozsahu bolo spotrebiteľovi vrátené majetkové plnenie dodávateľom,
na ktoré dodávateľ nemal právny nárok, 6/ odškodnenie v iných obdobných prípadoch porušenia

práv spotrebiteľa, 7/ odškodnenie v iných situáciách a podľa iných zákonných ustanovení v oveľa
závažnejších prípadoch (náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, odškodňovanie
obetí trestných činov). V súvislosti s uvedenou sumarizáciou možných kritérií určenia výšky nároku
v danom prípade súd poukazuje napríklad na závery rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
6CoCsp/46/2024 z 15. 04. 2025.

41. Súd pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia žalobcu vychádzal najmä z porušenia
práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity tohto zásahu do práv spotrebiteľa, ďalej
z dĺžky trvania závadného stavu, keď samotná zmluva o úvere obsahujúca neprijateľné zmluvné
podmienky, od ktorej žalovaný odvodzoval svoje nároky, bola uzavretá v roku 2015, pričom až v roku

2025, v rámci konania vyvolaného z podnetu spotrebiteľa, bolo právoplatne rozhodnuté o bezúročnosti
spotrebiteľského úveru, povinnosti žalovaného vydať žalobcovi vzniknuté bezdôvodné obohatenie
a neprijateľnosti piatich zmluvných podmienok, ktorého zmluva obsahovala. Žalobca tak bol v priebehu
takmer desiatich rokov v neistote vo vzťahu k možnému uplatňovaniu si nárokov žalovaného z týchto
neprijateľných zmluvných podmienok, napriek tomu, že k uvedenému v skutočnosti nedošlo.

42. Pri posúdení dôvodnosti nároku žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vzal
súd do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľné zmluvné podmienky, neplatné v zmysle ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka, sú spôsobilé negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a
potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale zohľadnil aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek

jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské
práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pri tom na to, že vďaka žalobcovi vyšlo
najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa
zmluvné podmienky v totožnom, neprijateľnom znení. Je na mieste, aby spotrebitelia poukazovali na
neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

43. Nemožno však opomenúť, že súdom vyhlásené neprijateľné zmluvné podmienky sa týkali tak
závažných inštitútov, ako sankčných poplatkov (poplatkov za upomienky), započítania pohľadávok
zo zmluvy vrátane poplatkov a úrokov, ktoré nemuseli byť dohodnuté len v zmluve, bez akejkoľvek
súdnej kontroly voči pohľadávke dlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného bankou, zmluvnej

podmienky neobsahujúcej vysvetlenie pojmu, od ktorého závisí oprávnenie banky sankciu okamžitej
splatnosti celej dlžnej sumy, úročenia predčasne splatnej časti úveru úrokovou sadzbou až do úplného
zaplatenia istiny a zároveň zákonným úrokom z omeškania, záväzku na náhradu škody v prípade
porušenia oznamovacej povinnosti spotrebiteľa o nejasne vymedzených skutočnostiach.44. Súd ďalej zohľadnil samotnú výšku skutočne vzniknutého bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného, ktorého vznik žalovaný naformulovaním vadnej zmluvy spôsobil, a ktorý nárok bol povinný

žalobcovi vydať. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že sa žalobca musel z vlastnej iniciatívy vydania
bezdôvodného obohatenia domôcť podaním žaloby na súde.

45. Vzhľadom na objektívnu spôsobilosť tohto závadného stavu vyvolať negatívne dôsledky v
súkromnomživotežalobcu,považovalsúdprávnyzákladnárokunafinančnézadosťučineniezadôvodný

azaprimeranéfinančnézadosťučineniesúdpovažovalsumu1000,-eur,naktorejzaplateniežalovaného
zaviazal. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcovi, ktorá mu vznikla konaním
žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a zároveň
je aj sankciou postihujúcu žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ
nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla. Ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa priznáva
spotrebiteľovi právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy spotrebiteľovi, ale už vtedy,

keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal
ochrany svojich práv. Uvedené kritérium v danom právnom vzťahu medzi stranami sporu jednoznačne
splnené bolo.

46. Predpokladom pre priznanie nároku podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. je skutočnosť, že v

konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, prípadne sa úspešne ubránil nároku, ktorý vznikol porušením práv
spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. 250/2007 Z.z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti
Občianskeho zákonníka, prípadne ďalších predpisov.

47. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú formulované v ustanovení

§ 3 odsek 5 a z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno
spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje
možnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom
vychádzajúcich z porušenia jeho práv.

48. Súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať
na okolnosti prípadu, bol to však žalovaný, kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou, predostrel
žalobcovinapodpisformulárovúzmluvu,obsahujúcupäťneprijateľných zmluvnýchpodmienokavktorej
absentovali obligatórne náležitosti zmluvy, spôsobujúce bezúročnosť poskytnutého úveru.

49. Súd sa v prevažnej miere stotožnil s výškou žalobcom požadovaného primeraného zadosťučinenia,
nakoľko táto zodpovedá okolnostiam daného prípadu ako aj výške nároku priznávaného v obdobných
prípadoch súdmi. Výšku finančného zadosťučinenia v celkovej sume 1000,- eur, v danom prípade je
možné považovať za primeranú. Súd zohľadnil pri určení výšky nároku žalobcu vyššie uvádzané časové
hľadisko ako aj intenzitu nepriaznivých následkov, ktoré boli najmä prostredníctvom neprijateľných

podmienok formulovaných v zmluve, spôsobilé negatívne zasiahnuť do života spotrebiteľa resp. do
jeho práv. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že predmetné zmluvné podmienky
koncipované žalovaným sú opakovane vyhlasované za neprijateľné, žalovaný neprejavil sebareflexiu,
ale naopak vehementne trval na zamietnutí žaloby (či už v základnom konaní, ako aj v tomto konaní).
V neposlednom rade súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol aj na

aplikačnú prax súdov v obdobných prípadoch, pričom však je potrebné zdôrazniť, že každý jeden
súdom prejednávaný prípad môže mať svoje osobitosti, ktoré môžu mať význam pri určení primeraného
finančného zadosťučinenia.

50. V danom prípade sa žalobca úspešne domohol svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné

predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

51. Relevantné ustanovenie § 3 ods. 5 cit. Zákona o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritéria
pre vymedzenie výšky, resp. spôsobu výpočtu finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa. Tieto kritéria
boli stanovené judikatúrou súdov, je však potrebné zdôrazniť, že rovnako ako pri novej právnej úprave

účinnej od 1.7.2024, ide o kritéria stanovené demonštratívnym spôsobom.

52. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní
sa zohľadňujú rôzne kritéria, ktoré súd uvádzal vyššie, pričom v danom prípade vychádzal zintenzity, časového trvania závadného konania, satisfakčnej a sankčnej funkcia primeraného finančného
zadosťučinenia.Súdjetohonázoru,žepriurčenívýškypriznanéhozadosťučineniajeprimeranározsahu
a povahe porušenia práv žalobcu suma 1000,- eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytne

žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.

53. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp.zn. 23CoCsp/36/2020 z 19. 10. 2020 zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal sumu 300,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia
a vo zvyšnej časti žalobu zamietol Žalobkyňa sa v predmetnej veci domáhala nároku na zaplatenie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.407,67 eur rovnajúcej sa výške priznaného
bezdôvodného obohatenia, teda sumy, o ktorú sa žalovaný obohatil v súvislosti s poskytnutým úverom
žalobkyni.

54. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp.zn. 25CoCsp/4/2021 z 25. 05. 2021 zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie tak, že žalovanému priznal sumu 300,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia

a vo zvyšnej časti žalobu zamietol Žalobca sa domáhal nároku na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 701,34 eur rovnajúcej sa výške priznaného bezdôvodného obohatenia, teda
sumy, o ktorú sa žalovaný obohatil v súvislosti s poskytnutým úverom žalobkyni.

55. Súd ďalej poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 8CoCsp/57/2020 z

26. 08. 2021, kde došlo k priznaniu primeraného zadosťučinenia v sume 200,- eur za okolností, kedy v
právnom vzťahu medzi stranami sporu došlo k vyhláseniu neprijateľnej zmluvnej podmienky a priznaniu
bezdôvodného obohatenia spotrebiteľovi v sume 345,22 eur

56. V rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11CoCsp/18/2021 z 25.11.2021 súd žalobcovi priznal

primerané finančné zadosťučinenie v sume 300,- eur, a to pri výške bezdôvodného obohatenia 322,-
eur. Žalobca pritom požadoval nárok na primerané finančné zadosťučinenie v sume 622 eur, pričom 322
eur zodpovedalo obohateniu, ktoré žalovaný na jeho úkor dodávateľ získal a sumu 300,- eur uplatňoval
za použitie neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

57. V rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12CoCsp/21/2024 z 19. 09. 2024 súd zmenil rozsudok
prvoinštančného súdu a žalovaného dodávateľa zaviazal na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia spotrebiteľovi v sume 1.025,- eur, zo žiadaných 2050,- eur v prípade, kedy v základnom
konaní súd určil spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, priznal spotrebiteľovi nárok na
bezdôvodného obohatenia a určil neprijateľnosť desiatich zmluvných dojednaní v zmluve.

58. V rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3CoCsp/38/2024 z 04. 03. 2025 súd potvrdil
rozhodnutie prvoinštančného súdu, pričom zdôraznil, že súd prvej inštancie správne považoval za
adekvátnu a primeranú výšku finančného zadosťučinenia vo výške 800,- eur za neprijateľné zmluvné
podmienky uvedené v základnom konaní v bodoch I. až VI. a IX. rozsudku, keď priznal primerané

finančné zadosťučinenie v sume 7 x 100 eur. Tieto zmluvné podmienky týkajúce sa prenosu dôkazného
bremena na spotrebiteľa (I.) súhlasu so sankciami a najmä s účtovaním neurčitej kompenzácie ušlých
výnosov(II.),nevyžiadanejdohodyozrážkachzomzdy(III.),neprimeranejlehotyuchovávaniaosobných
údajov (IV.), neuhradenia splátky z dôvodov chýbajúceho identifikátora (V.), započítania jednostranne
výhodného pre dodávateľa (VI.) a že nárok zo zmluvy bude rozhodovaný rozhodcovským súdom

(IX.),považoval za závažné, vyžadujúce primerané finančné odškodnenie sumou 7 x 100 eur za každú
určenú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za zmluvné podmienky uvedené v bodoch VII. a VIII. rozsudku
v základnom konaní, správne súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 x 50 eur, považujúc
podmienku o zaznamenávaní hovorov s call centrom po dobu 10 rokov od uskutočnenia telefonického
hovoru a podmienku o zmluvnej pokute vo výške 10 % z dlžnej sumy za neprijateľné. Tieto podmienky

správne súd prvej inštancie považoval za menej závažné, a preto oproti vyššie uvedeným zmluvným
podmienkam (uvedených v bodoch I. až VI. a bode IX.) sumu základnej náhrady znížil zo 100 eur na 50
eur za určenie zmluvných podmienok uvedených v bodoch VII. a VIII. rozsudku v základnom konaní.

59. Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp.zn. 6CoCsp/46/2024 z 15. 04. 2025 poukázal na to, že

žalobca sa úspešne domohol voči žalovanému uplatnenia porušenia hneď viacerých svojich práv, medzi
inými tiež vydania bezdôvodného obohatenia a prihliadol na výšku sumy 4.384,60 eur, ktorú žalobca
reálne plnil nad rámec istín, teda uvedená suma predstavovala reálnu ujmu na strane žalobcu. Súd
prvej inštancie tiež zohľadnil, že dôsledkom 6 násobného porušenia práv žalobcu bola 2 x bezúročnosťúveru, 2 x neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy vykonávaných nepretržite 2, resp. 3 roky a
2 x neprijateľnosť odplaty v súvislosti s dohodou o poskytovaní služieb. Súd zároveň prihliadol aj
na priznávanie primeraného finančného zadosťučinenia v iných obdobných prípadoch a zohľadniac

tieto kritériá, považoval sumu 150,- eur za každé porušenie práv žalobcu za primeranú okolnostiam
prejednávanej veci a plniacu tak funkciu reparačnú, ako aj sankčnú.

60. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/4/2025 z 29. 05. 2025, kde
súd rozhodoval v obdobnej veci žalovaného, vyplýva: „Primeraná povahe a rozsahu mnohonásobného

porušenia práv žalobcov (predloženie spotrebiteľskej zmluvy s 5 neprijateľnými zmluvnými podmienkami
na podpis spotrebiteľom) je suma 100 eur za každú určenú neprijateľnú zmluvnú podmienku, t.j. celkovo
500,- eur. Súdom prvej inštancie priznanú suma 50,- eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku
odvolací súd nepovažuje za dostatočnú vo vzťahu reálnemu a efektívne odradzujúcemu účinku pre
dodávateľa na upustenie od porušovania spotrebiteľských práv“.

61. V súvislosti s výškou primeraného finančného zadosťučinenia súd poukazuje napríklad na rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1CoCsp/21/2022 z 27.09.2020, pričom zo záverov odôvodnenia
predmetného rozsudku cituje: „ ...odvolací súd prihliadal najmä na výšku žalovanou získaného
bezdôvodného obohatenia a na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a za primerané okolnostiam
považuje primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 192,63 eur, ktoré pozostáva zo sumy

92,63 eur predstavujúcej primerané finančné zadosťučinenie za to, že žalovaná sa na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohatila (1/4 zo sumy 370,51 eur) a zo sumy 100,- eur predstavujúcej primerané finančné
zadosťučinenie za uplatnenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve o úvere - dostupná pôžička
žalovanou.“

62. Súd zároveň v súvislosti s výškou primeraného finančného zadosťučinenia v obdobnom prípade
poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 22CoCsp/12/2025 z 30.09.2025, v
ktoromodvolacísúdnepovažovalzadostatočnúpriznanúsumuprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia
vo výške 50,- eur, pričom zmenil prvoinštančný rozsudok a za každú určenú neprijateľnú zmluvnú
podmienku priznal sumu po 100,- eur a vo vzťahu k výroku o uložení povinnosti vydať bezdôvodné

obohatenie priznal spotrebiteľovi primerané finančné zadosťučinenie zodpovedajúce približne polovici
výšky sumy bezdôvodného obohatenia.

63. Súd tak v danom prípade, a to aj so zohľadnením vyššie uvedených rozhodnutí odvolacích
súdov, považoval za adekvátnu a primeranú výšku finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur

za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v základnom konaní v bodoch III. až VII. rozsudku a
priznal žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 x 100 eur, teda po 100 eur za každú
vyhlásenú neprijateľnú podmienku. V rozsudku uvedené neprijateľné zmluvné podmienky týkajúce sa
sankčných poplatkov (výrok III. rozsudku), započítania pohľadávok zo zmluvy vrátane poplatkov a
úrokov, ktoré nemuseli byť dohodnuté len v zmluve, bez akejkoľvek súdnej kontroly voči pohľadávke

dlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného bankou (výrok IV. rozsudku), zmluvnej podmienky
neobsahujúcej vysvetlenie pojmu, od ktorého závisí oprávnenie banky sankciu okamžitej splatnosti
celej dlžnej sumy (výrok V. rozsudku), úročenia predčasne splatnej časti úveru úrokovou sadzbou
až do úplného zaplatenia istiny a zároveň zákonným úrokom z omeškania (výrok VI. rozsudku),
záväzku na náhradu škody v prípade porušenia oznamovacej povinnosti spotrebiteľa o nejasne

vymedzených skutočnostiach (výrok VII. rozsudku), súd považoval za závažné, pričom sa v zásade
stotožňuje s názorom žalobcu poukazujúc aj na vlastnú rozhodovaciu činnosť, že tieto porušenia si
vyžadujú primerané finančné odškodnenie v sume 100,- eur za každú vyhlásenú neprijateľnú zmluvnú
podmienku. V zmysle vyššie citovaných rozhodnutí súdov, je zrejmé, že v obdobných prípadoch, pokiaľ
ide o vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách, primerané finančné

zadosťučinenie sa pohybuje na úrovni 50,- až 150,- eur vo vzťahu k jednej neprijateľnej podmienke.

64. Zohľadňuje sa však nie len závažnosť týchto podmienok, ale aj ďalšie skutočnosti a osobitosti
vyplývajúce z individuálnych prípadov. Súd v prejednávanej veci zároveň posudzoval primeranosť
tohto nároku žalobcu vo vzťahu k samotnému predmetu zmluvy, výške peňažnej čiastky poskytnutej

žalovaným žalobcovi a sumy, ktorú bol povinný žalobca vrátiť (istina úveru bola 5020,- eur, pričom
žalobca mal vrátiť v 108 mesačných splátkach po 96 eur celkovo až sumu 10.150,19 eur). Aj
kritérium odôvodňuje priznanie nároku žalobcovi v rozsahu 1000,- eur, ktorý nárok je primeraný vovzťahu k samotnému predmetu zmluvy a možných dôsledkov v majetkovej sfére žalobcu, kedy možné
obohatenie žalovaného mohlo dosahovať 100% poskytnutej istiny.

65. Pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je vždy dôležitá primeranosť
požadovaného zadosťučinenia, ktorého výška je určovaná úvahou súdu so zreteľom na okolnosti
každého jednotlivého prípadu.

66. V prejednávanej veci, ako to sú uviedol vyššie, je možné pripustiť úvahu, že každé rozhodnutie

o neprijateľnej zmluvnej podmienke v pôvodnom konaní môže byť primerane priznaná vo forme
primeraného finančného zadosťučinenia suma vo výške 100,- eur, čo zodpovedá judikatúre súdov ako aj
aplikačnej praxi konajúceho súdu. Za tohto stavu potom paušalizácia všetkých primeraných finančných
zadosťučinení z neprijateľných podmienok je prípustná v rozsahu 100,- eur. Táto suma zodpovedá
zákonnému kritériu primeranosti finančného zadosťučinenia v prejednávanej veci zohľadňujúc všetky
okolnosti a osobitosti predmetného prípadu, pričom vo vzťahu k žalovanému bude pôsobiť dostatočne

odradzujúco a súčasne na strane žalobcu nebude plniť funkciu finančného obohatenia, či majetkovej
škody. Žalobca sa v pôvodnom konaní domáhal určenia neprijateľnosti celkovo 5 zmluvných podmienok,
pričom bol úspešný v celom rozsahu. S prihliadnutím na tieto závery súd ustálil výšku primeraného
finančného zadosťučinenia za všetky zmluvné podmienky, ktorých neprijateľnosti sa žalobca domohol
na sumu 500,- eur.

67. Zároveň za zodpovedajúce vyššie uvedeným kritériám považuje súd aj požadované primerané
finančné zadosťučinenie za určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov a výrok o povinnosti vrátiť
žalobcovi bezdôvodné obohatenie, a to v sume 500,- eur, ktorá suma zodpovedá 46% skutočne
vzniknutého bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré bol povinný tento žalobcovi vydať.

Výška nároku zodpovedajúca približne polovici bezdôvodného obohatenia plne zodpovedá aktuálnej
rozhodovacej praxi odvolacích súdov (porovnaj vyššie cit. rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
22CoCsp/12/2025).

68. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že by primerané finančné zadosťučinenie prináležalo

osobitne vo vzťahu k výroku o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako aj výroku o povinnosti vydať
bezdôvodné obohatenie. Výrok o bezúročnosti totiž priamo súvisí s nárokom na vydanie bezdôvodného
obohatenia a výška primeraného finančného zadosťučinenia sa v oboch prípadoch stanovuje na základe
rovnakých kritérií. Pokiaľ by žalobca nežiadal o spomínané určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru (hoci to bolo v súlade s § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch), súd by týmto posúdením

prejudiciálne zaoberal pri rozhodovaní o vydaní bezdôvodného obohatenia.

69. V súvislosti s primeranosťou uvedenej sumy zodpovedajúcej približne polovici sumy bezdôvodného
obohatenia, zdôrazňujúc konkrétne okolnosti prípadu, súd poukazuje na vyššie cit. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/4/2025 z 29. 05. 2025, kde súd priznal žalobcovi nárok na primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur iba v súvislosti s výrokom o povinnosti vydať bezdôvodného
obohatenie v sume 869,- eur, teda v rozsahu 46% z hroziacej ujmy. Zároveň po 100,- eur za každú
neprijateľnú podmienku (celkovo 1000,- eur).

70. Obdobne v súvislosti s výrokom výhradne o povinnosti vydať bezdôvodného obohatenie Krajského

súdu v Prešove rozsudkom sp.zn. 22CoCsp/5/2025 z 9.6.2025, priznal žalobcovi nárok na primerané
finančné zadosťučinenie rovnako vo výške 1000,- eur.

71. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoCsp/9/2024–138 zo dňa 28.11.2024, ktorým bol
priznaný nárok na primerané finančné zadosťučinenie v sume 500,- eur, čo predstavovalo viac ako 50

% zo sumy požadovanej dodávateľom nedôvodnou žalobou a tiež bezdôvodného obohatenia (až 59%),
ktoré vzniklo v danom vzťahu (suma 846,46 eur).

72. Napriek vyššie uvedeným záverom judikatúry, súd nemohol ostať nevidomý voči všetkým aspektom
daného právneho vzťahu a neprihliadnuť na celkovú primeranosť priznaného zadosťučinenia vo vzťahu

k predmetu samotnej spotrebiteľskej zmluvy a rozsahu povinnosti žalobcu plniť z takejto zmluvy (nie
iba selektívne vo vzťahu ku konkrétnym zmluvným podmienkam, ktoré boli vyhlásené za neprijateľné),
preto určil celkovú výšku primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1000,- eur.73. Priznané finančné zadosťučinenie v sume 1000,- eur v danom prípade nemožno považovať sa
symbolické, a to ani vzhľadom na výšku nárokov vyplývajúcich zo zmluvy ani vzhľadom na závažnosť
vyhlásených neprijateľných podmienok a ich spôsobilosť privodiť ujmu žalobcovi ako spotrebiteľovi.

74. Vo zvyšku, nad sumu 1000,- eur, súd žalobu žalobcu zamietol.

75. V danom prípade je potrebné opätovne zdôrazniť, že súd v konaní o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia skúma, či spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, nie je však prípustné,
aby opätovne prehodnocoval závery právoplatného rozhodnutia konštatujúceho takéto porušenie
spotrebiteľského práva a jeho rozsah.

76. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne

sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je priamo sankcia za
samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, avšak určitý odstrašujúci a preventívny (sankčný)
účinok je v zadosťučinení obsiahnutý.

77. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania

sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

78. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

79. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

80. Súd žalobcovi priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1000,- eur z uplatnenej sumy
1100,- eur a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

81. Zásadu úspechu treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu. V

týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou
uplatneného nároku. Nebolo by celkom spravodlivé požadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval
iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy konania. V takom prípade, je pri rozhodovaní o náhrade trov
konania potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS
170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Nemožno však

opomenúť ani fakt, že zo strany žalobcu môže dôjsť k značnému nadhodnoteniu výšky sporu. Vhodným
riešením v takom prípade bude, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne
iba z prisúdenej sumy ( k vyššie uvedenému pozri Števček, M., Ficová, S.. Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016,
926-927 s.)

82. Vzhľadom na uvedené súd považoval žalobcu za plne úspešného, pokiaľ ide o jeho základné
právo a samotný nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobcovi tak patrí proti neúspešnému
žalovanému plná náhrada trov konania, avšak iba z prisúdenej sumy.

83. V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
19Co/105/2018 z 15.11.2018: „Keďže výška priznanej sumy vyplývala z úvahy súdu, bolo namieste
žalobcovi aj s poukazom na čl. 4 CSP priznať nárok na 100 % náhradu trov konania, ale z prísudku, čo
prvoinštančný súd uviedol v odôvodnení rozsudku a čo odvolací súd pojal aj do výroku.“

84. Rovnako bola otázka trov konania riešená aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.
8CoCsp/2/2021 z 29. 11. 2021: „Pri uplatňovaní nároku na primerané finančné zadosťučinenie bolo
povinnosťou žalobkyne v žalobe uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že
presné stanovenie výšky plnenia je závislé od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdenávýška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania, vrátane tarifnej hodnoty pre
určeniezákladnejsadzbytarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužbyvprípade,žestranajezastúpená
advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu.“

85. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

5Csp/23/2025
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.