Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by Mgr. Zita Leimbergerová

Legislation area – Občianske právoBezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423205869
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1423205869.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek
senátuJUDr.EvyMészárosovejaJUDr.SilvieWalterovej,vprávnejvecižalobkyne:Z.C.M.O.Ž.V.T.X.
B. D. Á. Y. Z. F. Z. M. N. Z. T. B. D. Á., T. S. XX.XX.XXXX, U. H. H., Ž. XXXX/XX, zastúpená spoločnosťou
Mgr. Viviana Štefanská, advokátka s.r.o., IČO: 56 531 117, Veľká Lomnica, Na kopci 1735/22, v mene
ktorej koná Mgr. Viviana Štefanská, proti žalovanému: I. C. M. O. Ž. V. T. J. X., T. S. X.X.XXXX, U. H. H.,

Ž. XXXX/XX, zastúpený spoločnosťou mzlegal s.r.o., IČO: 36 861 529, Bratislava, Zámocká 7013/36,
v mene ktorej koná JUDr. Miroslav Zobok, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 16. septembra 2025, č.
k. 36 C 24/2023-418, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 16. septembra 2025, č. k. 36 C 24/2023-418, v spojení
s uznesením zo dňa 15.10.2025, č. k. 36 C 24/2023-429 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.9.2025, č. k. 36 C 24/2023-418 v spojení s uznesením zo
dňa 15.10.2025, č. k. 36 C 24/2023-429, vo výroku I. zastavil konanie; vo výroku II. priznal žalovanému v
plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania a vo výroku III. vrátil žalobkyni súdny poplatok za žalobu
v sume 23,- €, prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, po právoplatnosti

uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že žalobou zo dňa 22.9.2023 sa žalobkyňa
voči žalovanému ako bývalému manželovi, domáhala vyporiadania zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), nadobudnutého za trvania manželstva od dňa 19.11.2019

do dňa 4.9.2023, spôsobom navrhnutým v petite žaloby a náhrady trov konania. Žalobkyňa podaním
doručeným súdu dňa 8.9.2025, skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu, resp. pojednávanie
vo veci samej, zobrala žalobu v celom rozsahu späť, bez uvedenia dôvodu späťvzatia a žiadala, aby
súd konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zastavil a žiadnej zo strán
sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie na základe späťvzatia žaloby pred
predbežnýmprejednanímsporupodľa§168C.s.p.alebootvorenímpojednávaniavovecisamej,zastavil

konanie bez súhlasu žalovaného, nakoľko jeho súhlas nebol potrebný z dôvodu, že k späťvzatiu žaloby
došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 C.s.p. alebo pojednávanie vo veci
samej.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
dôvodiac tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365
ods. 1 písm. b/ C.s.p.); konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutievo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Uviedol, že procesný postup súdu prvej
inštancie je nesprávny a rozhodnutie o zastavení konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, nakoľko prvoinštančný súd opomenul aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 C.s.p. Je podľa neho
nepochybné, že súdny spor o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (po
rozvode manželstva) v sebe implikuje potrebu rešpektovania spôsobu usporiadania vzťahu (k majetku
patriaceho do BSM) medzi stranami (žalobkyňou a žalovaným). V tomto prípade je právne irelevantné,
či sa už začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, ale tiež to, či má žalovaný na

(prípadný) nesúhlas so späťvzatím žaloby vážne dôvody. V takomto type súdneho sporu ide o tzv.
iudicium duplex, keď žalobcom aj žalovaným môže byť ktorákoľvek zo strán sporu, teda hmotnoprávne
vecne legitimované sú obidve sporové strany a ten, kto podá žalobu, nemôže byť procesne zvýhodnený
absolútnou dispozíciou súdnym sporom. Z týchto dôvodov sa bezpodmienečne vyžaduje aj v tomto
spore súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Žalovaný však pred vydaním uznesenia nebol súdom
vyzvaný na vyjadrenie sa ku späťvzatiu žaloby žalobkyňou a takýto súhlas so späťvzatím žaloby nedal.

V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 52/2008.
Spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom majú účastníci
na oboch stranách spolu tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Podaním žaloby je
uplatnené aj právo žalovaného na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom a
taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci; uplatneniu jeho práva by naďalej bránila prekážka

litispendencie. Preto v prípade žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba
žalobcom rozumieť tak žalobcu, ako aj žalovaného. Z tohto dôvodu treba k účinnosti späťvzatia žaloby
súhlas žalovaného, a to aj v prípade, že k späťvzatiu došlo prv, než sa začalo predbežné prejednanie
sporu podľa § 168 C.s.p. alebo pojednávanie. V tomto prípade nejde o nesúhlas žalovaného so
späťvzatím žaloby podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ale o skutočnosť, že za žalobcu treba považovať obidve

strany sporu, a preto späťvzatie žaloby urobené len jednou z nich nemôže viesť bez súhlasu (vyjadrenia
zhodnej vôle) druhej strany (žalovaného) k zastaveniu konania. Vytknuté vady uznesenia sú podľa
názoru odvolateľa porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,
ktoré je garantované aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. K výroku II. napadnutého rozhodnutia (bez zohľadnenia opravného

uznesenia) týkajúceho sa rozhodnutia o náhrade trov konania žalovaný, namietajúc jeho nesprávnosť a
nezákonnosť uviedol, že súd prvej inštancie neuviedol, v akom rozsahu žalovanému nárok na náhradu
trov konania priznáva. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

6. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu
prvej inštancie, ktorým konanie, predmetom ktorého je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, zastavil. Posudzujúc obsah odvolania, žalovaný v ňom vytýkal vadu konania, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a najmä nesprávnosť právneho záveru, primárne vo väzbe to,

že predmetom konania je vyporiadanie BSM zaniknutého rozvodom manželstva.

7. Podľa § 146 ods. 2 C.s.p. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z hmotného práva, môže sa
z povahy veci ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu žalobou domáhať tohto usporiadania
prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Kto svoje právo uplatní skôr, stáva sa v sporovom
konaní žalobcom. Jeho procesná pozícia a s ňou spojená otázka aktívnej vecnej legitimácie
však nie je determinovaná hmotným právom, pretože za rovnakých okolností sa mohol

totožného nároku úspešne domáhať aj druhý alebo ktorýkoľvek iný účastník právneho vzťahu
(tzv. iudicium duplex). Ide najmä o konanie o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov podľa § 149 Občianskeho zákonníka . Keďže postavenie žalobcua tým aj oprávnenie na späťvzatie žaloby svedčí konkrétnemu subjektu iba z titulu
časového predstihu, môže súd po späťvzatí žaloby konanie alebo jeho časť zastaviť len
so súhlasom žalovaného. Vyžaduje sa výslovný súhlas, ktorý musí žalovaný zrozumiteľne

vyjadriť v podaní určenom súdu. Absencia nesúhlasu so späťvzatím žaloby nepostačuje.
Z tohto dôvodu nemožno súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby alebo jej časti
nahradiť ani prezumpciou v zmysle § 157 ods. 2 C.s.p., ktorej
procesným účinkom je iba predpoklad, že strana nemá námietky.

9. V posudzovanom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné a súdom prvej inštancie
nesprávne právne posúdené a vyhodnotené, že ide o prípad, keď určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, a tým je Občiansky zákonník (§ 149), ktorý upravuje
spôsob vyporiadania BSM po rozvode manželstva. V takomto prípade je potom nevyhnutné aplikovať
ustanovenie § 146 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého je pre rozhodnutie súdu, ktorým konanie zastavuje,

vždy potrebný súhlas žalovaného, ktoré však súd prvej inštancie neaplikoval. V danej veci súd prvej
inštancie späťvzatie žaloby žalobkyne žalovaného nezaslal a nežiadal žalovaného o vyslovenie súhlasu
(nesúhlasu). Žalovaný preto až vo svojom odvolaní výslovne uviedol, že so späťvzatím žaloby, so
zastavením konania nesúhlasí a trvá na jeho pokračovaní. Na základe uvedeného, keď absentuje súhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby, nie je možné rozhodnúť o zastavení konania. V tejto súvislosti je

potrebné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, resp. na judikát prijatý
pod č. R 48/2010 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.4.2009, sp. zn. 2 Cdo
52/2008), na ktorý poukázal aj odvolateľ. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa rozhodnutia
súdu prvej inštancie o náhrade trov konania (výrok II. napadnutého uznesenia) sa odvolací súd pre
neopodstatnenosť osobitne nevyjadril (pozri bod 12. tohto odôvodnenia).

10. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci dodáva, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak

súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Odvolací súd preto zhrnúc vyššie uvedené uzatvára, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia, keď v dôsledku vady konania (nevyžiadanie si a absencie výslovného súhlasu

žalovaného so zastavením konania pre späťvzatie žaloby), vec nesprávne právne posúdil a napadnuté
rozhodnutie odvolací súd ako nesprávne zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. V dôsledku toho
odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

12. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne opätovne aj o náhrade trov konania pred
súdom prvej inštancie, vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom s
prihliadnutím na úspech/neúspech sporových strán (§ 396 ods. 1, ods. 3, § 255 a nasl. C.s.p.).

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z.z.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.