Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, March 16, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213305
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1417213305.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a
členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Carlton Property
a.s., Počernická 272/96, Malešice, 108 00 Praha 10, Česká republika, IČO: 221 30 250, zastúpený:
Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471,
proti žalovanému: EQUITY TRUST, s.r.o., Zámocká 20, 811 01 Bratislava, IČO: 35 931 752, zastúpený:

Mgr. Pavel Legát, advokát, Vilová 2993/33, 851 01 Bratislava, IČO: 42 256 445, o zaplatenie 110.000,-
eur s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe žalovaného a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. B4-12Cb/161/2017-1182 zo dňa
23. októbra 2025, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k.
B4-12Cb/161/2017-1182 zo dňa 23. októbra 2025 m e n í tak, že:

žalovanému sa zakazuje, aby predal, daroval, zamenil alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudzil alebo
zaťažil akýmkoľvek právom tretej osoby, najmä vecným bremenom alebo nájomným právom, byt a
spoluvlastnícky podiel vo výlučnom vlastníctve žalovaného
(v podiele 1/1), a to konkrétne:

- B. Č.. XXX vo vchode A. J. X, na X. X.. bytového domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: bytový
dom, popis stavby: A. J. X, X, postavenom na pozemku parcela registra C s parc. č. XXXX/XX o výmere
XXXX F., druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s ktorým je nerozlučne spojený spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach, zariadeniach a na príslušenstve bytového domu o veľkosti XXXXX/
XXXXXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXXX/XXXXXXX,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XXX na nebytovom priestore Č.. X vo vchode A. J., na -

X Q. bytového domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: bytový dom, popis stavby: A. J.
X, X, postavenom na pozemku parcela registra C s parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX F., druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s ktorým je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach, zariadeniach a na príslušenstve bytového domu o veľkosti XXXXXX/XXXXXXX a
spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXXXX/XXXXXXX, nachádzajúce sa v okrese B. D., obci
B. - A. V., katastrálne územie A. V., evidované Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na

liste vlastníctva č. XXXX.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak s poukazom na §§ 324 ods. 1, 3, 325 ods. 1, 2 písm. c), 326 ods. 1, 328 ods. 1, 329 ods.
1, 262 ods. 1, 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.11.2017 a
doplnenou dňa 25.04.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 110.000,-

eur s príslušenstvom, z titulu bezdôvodného obohatenia a zároveň sa domáhal určenia, že neexistuje
právo žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie mesačnej odmeny vo výške 10.000,- eur bez DPH, na
základe zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.08.2016.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovanému na základe zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa
01.08.2016 (ďalej len zmluva) zaplatil sumu 110.000,- eur, avšak táto zmluva bola len fiktívnym právnym

úkonom, za účelom neoprávneného a svojvoľného odlievania finančných prostriedkov žalobcu na
žalovaného. Žalobca mal za to, že žalovaný nikdy žiadne služby žalobcovi neposkytoval a zmluvu
považoval za neplatnú v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, preto plnenia žalobcu pre žalovaného
na základe mesačne vystavovaných faktúr do júla 2017, spolu 110.000,- eur bez DPH, predstavujú
bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je povinný žalobcovi vydať.
Rozsudkom č.k. B4-12Cb/161/2017-980 zo dňa 25.09.2024 súd, okrem iného, vo výroku I. zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 110.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 110.000,- eur od 14.11.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Predmetný rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, nakoľko proti nemu podal žalovaný dňa
21.11.2024 odvolanie, o ktorom ešte nebolo odvolacím súdom rozhodnuté.

2. Podaním doručeným súdu dňa 02.10.2025 žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd žalovanému zakáže, aby predal, daroval,
zamenil alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudzil alebo zaťažil akýmkoľvek právom tretej osoby, najmä
vecným bremenom alebo nájomným právom, byt a spoluvlastnícky podiel vo výlučnom vlastníctve
žalovaného (v podiele 1/1), a to konkrétne:

- B. Č.. XXX vo vchode A. J. X, na X. X.. bytového domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: bytový
dom, popis stavby: A. J. X, X, postavenom na pozemku parcela registra C s parc. č. XXXX/XX o výmere
XXXX F., druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s ktorým je nerozlučne spojený spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach, zariadeniach a na príslušenstve bytového domu o veľkosti XXXXX/
XXXXXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel o

veľkosti X/XXX na Z. X. Č.. X vo vchode A. J., na - X Q. bytového domu so súpisným číslom XXXX,
druh stavby: bytový dom, popis stavby: A. J. X, X, postavenom na pozemku parcela registra C s parc.
č. XXXX/XX o výmere XXXX F., druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s ktorým je nerozlučne
spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a na príslušenstve bytového domu
o veľkosti XXXXXX/XXXXXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXXXX/XXXXXXX,

nachádzajúce sa v okrese B. D., obci B. - A. V., katastrálne územie A. V., evidované Okresným úradom
Bratislava, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX.
Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že od vydania prvoinštančného
rozsudku zistil viacero skutočností, ktoré nasvedčujú odôvodnenej hrozbe, že ak bude jeho pohľadávka
právoplatne potvrdená odvolacím súdom, nebude žalovaným uspokojená. Žalobca v prvom rade

poukázal na skutočnosť, že existencia jeho pohľadávky je dostatočne osvedčená prvoinštančným
rozsudkom vo veci samej a z tohto dôvodu je osvedčená jej existencia aj pre nariadenia neodkladného
opatrenia.
K osvedčeniu ohrozenia budúcej exekúcie žalobca uviedol, že vo všeobecnosti platí, že exekúcia
pohľadávky veriteľa je z podstaty veci ohrozená v prípade, že sa dlžník začne

zbavovať svojho majetku. V zmysle rozhodovacej praxe súdov, na ktorú žalobca v návrhu odkázal, je
obava z ohrozenia exekúcie daná už vtedy, ak dlžník ešte síce nezačal vykonávať úkony smerujúce
k zmenšovaniu svojho majetku, ale na základe okolností prípadu je pravdepodobné, že tak v blízkej
budúcnosti učiní. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný po tom, čo mu súd
uznesením uložil povinnosť zaplatiť súdne poplatky za podané odvolanie, v žiadosti o oslobodenie od

súdnych poplatkov sám tvrdil, že jeho majetkové pomery mu nedovoľujú uhradiť súdne poplatky. Podľa
žalovaného sa v dôsledku uloženia poplatkovej povinnosti dostáva do situácie, kedy mu hrozí stav, že
bude musieť vyhlásiť platobnú neschopnosť, čím sa dostane do predlženia. Na základe uvedeného mal
žalobca za to, že žalovaný na úhradu jeho nároku vo výške takmer 190 tis. eur jednoducho nebude mať
dostupné finančné prostriedky. Žalobca taktiež poukázal na fakt, že žalovaný v tejto súvislosti zavádzal

súd, s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť súdne poplatky, keď okrem peňažných prostriedkov na
bankovom účte zjavne zamlčal, resp. nepriznal, ďalší svoj majetok, a to že žalovaný je vlastníkom vyššie
spomenutých nehnuteľností.Podľa žalobcu je jeho obava ešte viac umocnená tým, že konateľka žalovaného a jej manžel už v
minulosti konali koordinovane v úmysle vyhnúť sa plneniu finančných povinností. Za týmto účelom
manžel konateľky žalovaného bezodplatne previedol svoj spoluvlastnícky podiel na byte na I. R. V. B. na

konateľkinu dcéru a zároveň za súčinnosti konateľky (ako druhej spoluvlastníčky) bol tento byt zaťažený
vecným bremenom v prospech manžela konateľky (jeho právom doživotného užívania). Uvedené sa
malo stať krátko po tom, ako Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. B1-8C/51/2017-450 zo dňa
29.04.2025 uložil manželovi konateľky - p. F., ako žalovanému, povinnosť zaplatiť žalobcovi - p. U., ako
konateľovi a spoločníkovi žalobcu (pozn. v tomto konaní) sumu vo výške 200.000,- eur s príslušenstvom.

VtejtosúvislostižalobcapoukázalnauzneseniaMestskéhosúduBratislavaIV,ktorýmisúdjednakzriadil
záložné právo k spoluvlastníckym podielom a obchodným podielom žalovaného v predmetnom konaní.
Podľa názoru žalobcu skutočnosť, že žalovaný tunajšiemu súdu zamlčiava svoj majetok, uvádza súdu
nepravdivé a neúplné informácie s cieľom vyhnúť sa svojim finančným povinnostiam (povinnosti uhradiť
súdny poplatok) a zároveň konateľka žalovaného už v minulosti uskutočnila ukracujúce úkony s cieľom
vyhnúť sa platobnej povinnosti blízkej osoby (v konkrétnom prípade manžela F.), existuje odôvodnená

a reálna hrozba, že žalovaný sa bude opäť snažiť vyhnúť svojim finančným povinnostiam aj vo vzťahu
k žalobcovi a konateľka (oprávnená konať za žalovaného samostatne) bude opäť postupovať tak,
ako už postupovala aj v minulosti, teda v prospech blízkeho subjektu - rodinnej firmy, t.j. žalovaného
(jediným spoločníkom je totiž A. matka), aby sa vyhla uspokojeniu pohľadávky žalobcu. Existuje preto
reálna a na predchádzajúcich skúsenostiach založená hrozba, že žalovaný vykoná také úkony, ktorými

nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, vo vzťahu ku ktorým žalobca navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie,
scudzí alebo zaťaží či inak znehodnotí.
Žalobca ďalej uviedol, že obmedzenie práv žalovaného spôsobené neodkladným opatrením nebude
neprimerané k výhode, ktorú neodkladným opatrením získa žalobca. Žalobca neodkladným opatrením
získa ochranu svojej takmer (doposiaľ) dvestotisícovej pohľadávky. Pohľadávka žalobcu je pritom

osvedčená prvoinštančným rozsudkom a dôkazmi, ktoré prvoinštančný súd už v spore vo veci samej
riadne vykonal. V konaní bolo preukázané, že žalovaný neposkytol žalobcovi žiadne reálne služby podľa
zmluvy, no odmenu za ne si účtoval a dostával ju zaplatenú, a tak sa na úkor žalobcu bezdôvodne
obohacoval. Z tohto hľadiska je preto navrhované neodkladné opatrenie primerané. Toto dočasné
obmedzenie pritom nijako neznižuje majetok žalovaného, ani ho neprimerane neobmedzí v možnosti

nehnuteľnosti
užívať.
Súd mal za to, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia
ako mimoriadneho opatrenia, nevyhnutne potrebného a dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť.

Súd dal do pozornosti predovšetkým § 324 ods. 3 CSP, ktoré stanovuje subsidiaritu neodkladných
opatrení voči zabezpečovaciemu opatreniu, pričom dáva prioritu opatreniu zabezpečovaciemu, t.j. že
neodkladné opatrenie sa uplatní subsidiárne. Účelom zabezpečovacích opatrení je zriadenie záložného
práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa (žalobcu), ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacím opatrením

teda súd zriadi záložné právo, čím sa žalobcovi zabezpečí postavenie záložného veriteľa s možnosťou
výkonu záložného práva po tom, čo bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Pokiaľ
teda žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nesleduje iný cieľ ako zabezpečiť si
vymožiteľnosť svojej pohľadávky voči žalovanému, uvedené je vždy možné docieliť zabezpečovacím
opatrením podľa § 343 CSP a nasl.

O takýto prípad ide aj v danej veci, keď vzhľadom na rozhodnutie súdu vo veci samej je zrejmé, že
žalobca disponuje neprávoplatne judikovanou pohľadávkou vo výške 110.000,- eur s príslušenstvom.
Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazuje na správanie sa osôb spriaznených
so žalovaným, ktoré podľa opísaného správania by mali úmyselne nakladať s nehnuteľnosťami v
úmysle vyhnúť sa plneniu povinností, resp. s cieľom sťažiť alebo úplne zmariť vymoženie budúcej

pohľadávky spoločníka a konateľa žalobcu, pričom tieto spočívajú v takom nakladaní s majetkom v
ich vlastníctve, ktoré znižuje hodnotu majetku, a teda aj vymožiteľnosť pohľadávok v exekúcii alebo
úplne znemožňuje postihnutie tohto majetku núteným výkonom rozhodnutia. Bolo by teda namieste
sledovaný účel dosiahnuť práve zriadením zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP, v
zmysle ktorého zákonného ustanovenia súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo

iných majetkových hodnotách dlžníka a slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená. S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že nebol splnený zákonný
predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia (porov. uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/254/2016).Nad rámec uvedeného súd uviedol, že aj za predpokladu, že by žalobca v danom prípade aplikoval
správny inštitút na úpravu jeho pomerov, súd by taktiež konštatoval, že nie sú dané podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia (zabezpečovacieho opatrenia), nakoľko žalobca neosvedčil ani v

čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd, ani v čase vydania rozhodnutia
súdu o tomto návrhu (§ 329 ods. 2 CSP) potrebnosť a naliehavosť situácie vyžadujúcej si okamžitý
zásah súdu do pomerov strán sporu.
Ani existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo existencia nároku, ako aj ich osvedčenie
samo osebe ešte nevytvára zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie a

dôvodná obava z ich ohrozenia dovoľuje súdu nariadiť neodkladné opatrenie, pričom takéto ohrozenie
musí byť konkrétne, čo v tomto prípade nebolo. Podstata návrhu žalobcu spočíva v poukázaní na
skutočnosť, že osoby spriaznené so žalovaným v minulosti učinili úkony, ktoré podľa jeho názoru majú
mať za cieľ vyhnúť sa plneniu povinnosti, teda vyhnúť sa plneniu finančných povinností. Osvedčenie
existenciepohľadávkyniejemožnéstotožňovaťsosvedčenímnebezpečenstvabezprostrednehroziacej
ujmy, pre ktorú treba poskytnúť ohrozenému nároku ochranu v podobe nariadenia neodkladného

opatrenia. Len samotné obavy vyplývajúce z predchádzajúceho správania taktiež nemôžu byť dôvodom
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhu žalobcu nevyplýva ohrozenie budúceho výkonu
rozhodnutia. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil a nepreukázal, že by zo strany žalovaného boli
robené kroky k znižovaniu svojho majetku či predaju predmetných nehnuteľností, teda nepreukázal,
že by žalovaný chcel scudziť predmetné nehnuteľnosti za účelom zbaviť sa svojho majetku, čím by

ohrozilmožnosťuhradeniajehopohľadávky,prípadnetietonehnuteľnostizaťažiťinýmivecnýmiprávami.
Taktiež nie je možné bez ďalšieho pričítať žalovanému, ako právnickej osobe, správanie sa jeho
konateľky, prípadne jej manžela, ktorí v inom právnom vzťahu vystupujú ako fyzické osoby.
S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo možné dosiahnuť
žalobcom sledovaný účel navrhnutým neodkladným opatrením a z tohto dôvodu súd neodkladné

opatrenie nemohol nariadiť (§ 324 ods. 3 CSP), a preto návrh na jeho nariadenie zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP. Zamietnutie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia treba považovať za procesný úspech žalovaného v konaní, ktorému
proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však nárok
na náhradu trov konania žalovanému nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu v konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli.

3. Proti rozhodnutiu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Uviedol, že žalobou sa žalobca v spore vo veci samej domáha zaplatenia sumy 110 000,- eur s
príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

Podstatným argumentom žaloby je, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 110 000,- eur na základe
zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.08.2016, no táto zmluva bola len fiktívnym právnym
úkonom za účelom neoprávneného a svojvoľného odlievania peňažných prostriedkov žalobcu v
prospech žalovaného. Žalobca tiež dôvodil, že žalovaný nikdy žiadne plnenia podľa zmluvy žalobcovi
neposkytoval.

Mestský súd Bratislava III rozsudkom žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 110 000,- eur spolu s úrokom z omeškania 9 % p. a. od 14.07.2017 do zaplatenia.
Od vydania prvoinštančného rozsudku vyšli najavo nasledovné skutočnosti, ktoré nasvedčujú obave
žalobcu, že ak bude pohľadávka žalobcu právoplatne potvrdená odvolacím súdom, nebude žalovaným
uspokojená.

Žalovaný v spore deklaroval, že jeho majetkové pomery mu nedovoľujú uhradiť súdne poplatky (pozn.
súdne poplatky za podanie odvolania voči rozsudku). Podľa žalovaného sa v dôsledku uloženia
poplatkovej povinnosti dostal do situácie, kedy mu hrozí stav, že bude musieť vyhlásiť platobnú
neschopnosť, alebo sa dostane do predlženia. Žalovaný však úmyselne zavádzal súd o svojej finančnej
situácii s cieľom vyhnúť sa svojim finančným povinnostiam (povinnosti zaplatiť súdny poplatok), pretože

v žiadosti o oslobodenie súdnych poplatkov úmyselne zamlčal vlastníctvo nehnuteľností (bytu a
spoluvlastníckeho podielu na nebytovom priestore - garáži) v k. ú. A. V..
Osoby spriaznené so žalovaným - konateľka žalovaného A.Á. a jej manžel F. - v nedávnej minulosti
konali koordinovane a úmyselne nakladali so svojimi nehnuteľnosťami (prevodom spoluvlastníckeho
podieluazaťaženímnehnuteľnostizriadenímvecnéhobremena),vúmyslevyhnúťsaplneniufinančných

povinností.
Vzhľadom na to existuje reálna obava, že žalovaný, resp. osoby s ním spriaznené budú aj v prípade
pohľadávky žalobcu postupovať tak, aby sa žalovaný vyhol uspokojeniu pohľadávky žalobcu.Podľa súdu sa žalobca dosiahnutia ním sledovaného účelu - zabezpečenia vymožiteľnosti svojej
pohľadávky - mal domáhať návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 CSP. Podľa
súdu ak sa žalobca domáha vhodného prostriedku nápravy v prípade, že žalovaný, resp. osoby s ním

spriaznené nakladajú s majetkom tak, že znižujú jeho hodnotu alebo úplne znemožňujú postihnutie tohto
majetku, potom by bolo namieste sledovaný účel dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením.
Súd ďalej uviedol, že pokiaľ by aj žalobca na úpravu jeho pomerov aplikoval správny inštitút
(zabezpečovacie opatrenie), nie sú dané podmienky na nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho)
opatrenia, nakoľko žalobca neosvedčil ani v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

a ani v čase vydania napadnutého uznesenia potrebnosť a naliehavosť situácie vyžadujúcej si okamžitý
zásah súdu do pomerov strán sporu.
Podľa súdu len samotné obavy vyplývajúce z predchádzajúceho správania nemôžu byť dôvodom
pre nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia. Žalobca neosvedčil a nepreukázal, že
by zo strany žalovaného boli robené kroky k znižovaniu jeho majetku či predaju nehnuteľností v
jeho vlastníctve, a teda nepreukázal, že by žalovaný chcel nehnuteľnosti scudziť alebo zaťažiť inými

vecnými právami. Správanie konateľky žalovaného, prípadne jej manžela nemožno podľa súdu pričítať
žalovanému.
Súd však napriek tomu dospel k záveru, že zabezpečovacie opatrenie by v tomto prípade bolo
dostatočnou garanciou budúceho uspokojenia pohľadávky žalobcu.
Súd navyše svoj záver o prednosti zabezpečovacieho opatrenia v tomto konkrétnom prípade

nedostatočne odôvodnil, nakoľko sa vôbec nevysporiadal s argumentom, ako by sa zabezpečovacím
opatrením dosiahol sledovaný účel v tomto konkrétnom prípade, t.j. v prípade hrozby zaťaženia
nehnuteľností napr. vecným bremenom.
Súd v tomto konkrétnom prípade nesprávne posúdil aj existenciu obavy z ohrozenia exekúcie a
naliehavosť situácie žalobcu.

Podľa súdu by bolo možné takúto obavu vyvodiť len vtedy, ak by žalovaný už uskutočňoval konkrétne
kroky smerujúce k scudzeniu alebo zaťaženiu majetku.
Poukázalnato,žezabezpečovacieopatreniemáprednosťlenvtedy,aknímmožnodosiahnuťsledovaný
účel - v našom prípade to tak nie je.
Podľa žalobcu v tomto prípade existujú dôvody, pre ktoré na zabezpečenie budúceho vymoženia

pohľadávky žalobcu nie je zabezpečovacie opatrenie dostatočné a pokiaľ by aj bolo nariadené,
nezabezpečí naplnenie účelu sledovaného žalobcom. Preto zabezpečenie vymožiteľnosti peňažného
nároku žalobcu, ak tento bude v budúcnosti potvrdený odvolacím súdom, nemožno dosiahnuť
nariadením zabezpečovacieho opatrenia.
Zdôraznil, že žalovaný by mohol budúcu exekúciu na pohľadávku žalobcu ohroziť nielen tak, že by

nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve previedol na tretiu osobu, ale aj zaťažil rôznymi nevýhodnými
ťarchami. Zabezpečovacie opatrenie by pritom nezabránilo zaťaženiu nehnuteľností nevýhodnými
ťarchami. Právna pozícia žalobcu by sa preto mohla zhoršiť natoľko, že by pre neho ďalšie uplatňovanie
súdnej ochrany stratilo zmysel - uspokojenie nároku by buď bolo objektívne nemožné alebo by si
vyžadovalo iniciovanie ďalších, nákladných a časovo náročných súdnych konaní (napr. v podobe

odporovacej žaloby a pod.).
Pritom z predložených dôkazov je evidentné, že osoby prepojené so žalovaným, t.j. konateľka A., jej
manžel F. a jej dcéra E. X.H., už v nedávnej minulosti postupovali obdobne a nehnuteľnosť (podiel na
nej), ktorej speňaženie by mohlo slúžiť na splnenie ich peňažných povinností, nielen previedli, ale aj
zaťažili vecným bremenom doživotného užívania v prospech F.. Vzhľadom na ich úzku spojitosť je preto

namieste obava, že tak budú postupovať aj v prípade majetku žalovaného.
Pokiaľ by súd zohľadnil dôvodné obavy žalobcu z možného zaťaženia nehnuteľností žalovaného
nevýhodnými ťarchami, v zmysle citovanej odbornej teórie by dospel k záveru, že nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v tomto prípade nie je dostatočné a účel sledovaný žalobcom možno
dosiahnuť výlučne nariadením neodkladného opatrenia.

Napadnuté uznesenie preto spočíva v nesprávnom právnom posúdení.
Podľa súdu nebol splnený predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd sa však vôbec
nezaoberal otázkou, či je zabezpečovacie opatrenie s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu a obavu
z možného scudzenia alebo (najmä) zaťaženia nehnuteľností dodatočné na zabezpečenie budúceho
vymoženia nároku žalobcu - teda či ním možno dosiahnuť sledovaný účel.

V tomto prípade bola podstatnou otázka, či je možné zabezpečovacím opatrením dostatočne zabezpečiť
vymožiteľnosťnárokužalobcuajvprípade,akbydošlokzaťaženiunehnuteľnostínevýhodnýmiťarchami
(inými, ako súdom zriadeným záložným právom).Za danej situácie bolo povinnosťou súdu dať v odôvodnení napadnutého uznesenia na túto otázku
dostatočnú odpoveď, mal dbať na to, aby jeho odôvodnenie bolo v tomto dostatočne presvedčivé (§ 220
ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP).

Podľa súdu pokiaľ by aj žalobca využil správny inštitút (zabezpečovacie opatrenie), len samotná obava z
prechádzajúceho správania nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa súdu
v danom prípade obava nie je daná, nakoľko zo strany žalovaného nie sú robené kroky smerujúce k
scudzeniu alebo zaťaženiu majetku. Navyše úkony konateľky žalovaného, príp. jej manžela, nemožno
podľa súdu bez ďalšieho pričítať žalovanému. Tento záver súdu nie je správny.

Obava z ohrozenia exekúcie je daná aj vtedy, ak dlžník ešte síce nezačal vykonávať úkony smerujúce
k zmenšovaniu svojho majetku, no je predpoklad, že tak urobí.
Vovšeobecnostiplatí,ženanariadenieneodkladnéhoopatreniapostačujeuviesťaosvedčiťskutočnosti,
ktoré vyvolávajú čo i len (i) obavu, že exekúcia bude čo i len (ii) ohrozená.
Podstatné je, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia existovali indikátory odôvodňujúce
objektívnosť takejto obavy (t.j. že takáto obava je dostatočne osvedčená).

Osoby spriaznené so žalovaným v nedávnej minulosti úmyselne nakladali s nehnuteľnosťami v úmysle
vyhnúť sa plneniu povinnosti, ktorá bola krátko predtým priznaná prvoinštančným rozsudkom; F.Č.
(manžel konateľky žalovaného A.) bol v apríli 2025 prvoinštančným rozsudkom zaviazaný vrátiť pôžičku
200 tis. eur p. U., ktorý je konateľom a spoločníkom žalobcu.
Dva mesiace na to, v júli 2025, F.A. bezodplatne previedol svoj spoluvlastnícky podiel na byte na I. R. V.

B., na A. dcéru a zároveň za súčinnosti A. (ako druhej spoluvlastníčky) bol tento byt zaťažený vecným
bremenom v prospech F. (jeho právom doživotného užívania). Je pritom zrejmé, že zriadenie vecného
bremena by nebolo možné bez súčinnosti A. ako druhej spoluvlastníčky bytu.
Hoci samotné zriadenie vecného bremena nie je scudzujúcim právnym úkonom, znižuje sa ním
ekonomická hodnota zaťažených nehnuteľností a zároveň dochádza k sťaženiu možného speňaženia

nehnuteľností, a teda aj výkonu exekúcie. Zriadením vecného bremena sa nielenže podstatne znížila
hodnotu bytu na I., ale de facto sa zmarila možnosť jeho speňaženia za účelom uspokojenia pohľadávky
p. U., ak táto bude potvrdená právoplatným rozhodnutím súdu.
Prevodom spoluvlastníckeho podielu na byte na I. a zriadením vecného bremena na byte sa F. a A.
celkom zrejme snažili ochrániť svoj majetok na úkor svojho veriteľa p. U., teda vyhnúť sa plneniu

peňažných povinností.
Z uvedeného dôvodu tunajší súd (MS BA III) najskôr zriadil zabezpečovacím opatrením záložné právo
na spoluvlastnícky podiel F.A., avšak v rovnaký deň kataster zapísal zmeny v osobe vlastníka podielu
(na A. dcéru) ako aj vecné bremeno. Toto zabezpečovacie opatrenie sa preto minulo účinku. Následne
preto MS BA III nariadil ďalšie zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na F. obchodné

podiely vo viacerých spoločnostiach.
Tunajší súd MS BA III, tým že nariadil zabezpečovacie opatrenia, je teda názoru, že osoby spriaznené
so žalovaným (najmä konateľka A. a jej manžel F.) podnikajú vo vzťahu k svojmu majetku rôzne úkony,
aby si ho ochránili a aby zabránili uspokojeniu svojich veriteľov.
Existuje preto reálna a na predchádzajúcich skúsenostiach založená hrozba, že žalovaný vykoná také

úkony, ktorými nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, vo vzťahu ku ktorým navrhuje nariadiť neodkladné
opatrenie (opísané aj v časti VI.), scudzí alebo zaťaží, či inak znehodnotí.
Podľa súdu nie je možné pričítať žalovanému ako právnickej osobe správanie sa jeho konateľky A.,
prípadne jej manžela F., ktorí v inom právnom vzťahu vystupujú ako fyzické osoby. S uvedeným názorom
nesúhlasil z viacerých dôvodov.

Z verejne dostupných údajov vyplýva, že jedinou konateľkou žalovaného je práve Kalmanová. To
znamená, že žalovaný prejavuje svoju vôľu navonok výlučne konaním A..
Pre naplnenie obavy z ohrozenia exekúcie v tomto prípade je bezpredmetné, či A. v minulosti pri
vykonávaní úkonov smerujúcich k sťaženiu alebo znemožneniu uspokojenia vystupovala v mene
žalovaného, inej osoby, prípadne vo svojom vlastnom mene. Pokiaľ A. takto konala z dôvodu, aby

ochránila majetok svojho manžela (blízkej osoby), podľa nás tu celkom logicky existuje reálna a celkom
odôvodnená hrozba, že tak bude konať aj vo vzťahu k majetku inej blízkej osoby (t.j. žalovaného, v
ktorom jediným spoločníkom je navyše A. matka).
Pričítanie úkonov spriaznených osôb na ťarchu dlžníka nie je ničím výnimočným. Podľa súdnej praxe
napr. pri posudzovaní nepoctivého zámeru dlžníka možno prihliadať nielen na úkony dlžníka, ktoré

uskutočnil vo svojom mene, ale aj na také úkony, ktoré uskutočnil v mene spriaznenej právnickej osoby.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodnil len konaním osôb spriaznených so
žalovaným, ale aj konaním samotného žalovaného, ktorý zavádzal súd pri odôvodňovaní svojej žiadostio oslobodenie od súdnych poplatkov, keď mu vedome zamlčal svoj majetok, aby sa tak vyhol poplatkovej
povinnosti.
Vžiadostiooslobodenieodsúdnychpoplatkovžalovanýtvrdil,žejehomajetkovépomerymunedovoľujú

uhradiť súdne poplatky (vo výške približne 19 tis. eur). Súdu však zamlčal informácie, že na účte v banke
disponoval sumou približne 16 tis. eur a zároveň mu zamlčal vlastníctvo k nehnuteľnostiam.
Domáhať sa ochrany až v čase, kedy dlžník reálne vykonáva kroky smerujúce k scudzeniu alebo
zaťaženiu nehnuteľného majetku a prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia - teda tak,
ako to myslel súd v napadnutom uznesení - už vôbec nemusí viesť k dosiahnutiu sledovaného účelu.

Preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd napadnuté uznesenie Mestského súdu
Bratislava III č.k. B4- 12Cb/161/2017-1182 zo dňa 23.10.2025 zmenil tak, že nariadi neodkladné
opatrenie nasledovného znenia:
Žalovanému sa zakazuje, aby predal, daroval, zamenil alebo akýmkoľvek iným spôsobom scudzil alebo
zaťažil akýmkoľvek právom tretej osoby, najmä vecným bremenom alebo nájomným právom, byt a
spoluvlastnícky podiel vo výlučnom vlastníctve žalovaného (v podiele 1/1), a to konkrétne

• B. Č.. XXX vo vchode A. J. X, na X. X.. bytového domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: bytový
dom, popis stavby: A. J. X, X, postavenom na pozemku parcela registra C s parc. č. XXXX/XX o výmere
XXXX F., druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, s ktorým je nerozlučne spojený
o spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a na príslušenstve bytového domu o
veľkosti XXXXX/XXXXXXX a

o spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXXX/XXXXXXX,
• spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XXX na nebytovom priestore Č.. X vo vchode
A. J., na - X Q. bytového domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: bytový dom, popis stavby: A. J.
X, X, postavenom na pozemku parcela registra C s parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX F., druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, s ktorým je nerozlučne spojený

o spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a na príslušenstve bytového domu o
veľkosti XXXXXX/XXXXXXX a
o spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXXXX/XXXXXXX,
nachádzajúce sa v okrese B. D., obci B. - A. V., katastrálne územie A. V., evidované Okresným úradom
Bratislava, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný.
Uviedol, že argumenty žalobcu spočívajú najmä v tom, že žalobca má nejudikovanú pohľadávku voči
žalovanému a že správanie spriaznených osôb so žalovaným má zakladať oprávnenie žalobcu domáhať

sa nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil a nepreukázal, že by zo
strany žalovaného boli robené kroky k znižovaniu svojho majetku či predaju predmetných nehnuteľností,
teda nepreukázal, že by žalovaný chcel scudziť predmetné nehnuteľnosti za účelom zbaviť sa svojho
majetku, čím by ohrozil možnosť uhradenia jeho údajnej pohľadávky, prípadne tieto nehnuteľnosti
zaťažil inými vecnými právami. Taktiež nie je možné bez ďalšieho pričítať žalovanému, ako právnickej

osobe, správanie jeho konateľky, prípadne jej manžela, ktorí v inom právnom vzťahu vystupujú ako
právnické osoby. Konanie žalobcu spočívajúce v snahe dosiahnuť nariadenie neodkladného opatrenia
bez toho, aby popísal konkrétne skutkové okolnosti, správanie sa a konanie priamo žalovaného, je nutné
posudzovať ako zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu a ktoré celkom zjavne slúži na
svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie práva.

Vzhľadom na to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo popísané konkrétne priame
konanie žalovaného, ktoré by zakladalo právo žalobcu na zásah súdu, tak žalovaný nepovažuje za
potrebné ani účelné vyjadrovať sa tým skutkovým tvrdeniam žalobcu, ktoré sa týkajú spriaznených osôb,
nakoľko konanie nie je predmetom tejto právnej veci s spriaznené osoby nie sú stranami sporu.
Tiež poukázal na to, že do súdneho spisu bolo doručené späťvzatie žaloby, teda na strane žalobcu

nemôže existovať ani nejudikovaná pohľadávka, a túto skutočnosť by mal odvolací súd zohľadniť vo
svojom rozhodnutí.
Preto mal zato, že odvolací súd má uznesenie súdu potvrdiť ako vecne správne a zaviazať žalobcu k
náhrade trov konania.

5. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisua napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že boli naplnené
odvolacie dôvody.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha.

12. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 343 ods. 1zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach
alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa ods. 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné
právo vzniká zápisom do príslušného registra.

17. Podľa ods. 3 výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím.

18. Podľa § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

19. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

20. Podľa § 388 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.

22. Podaním doručeným súdu dňa 02.10.2025 žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal aby súd žalovanému zakázal, aby predal, daroval, zamenil alebo

akýmkoľvek iným spôsobom scudzil alebo zaťažil akýmkoľvek právom tretej osoby, najmä vecným
bremenom alebo nájomným právom, byt a spoluvlastnícky podiel vo výlučnom vlastníctve žalovaného
(v podiele 1/1), ktoré v návrhu špecifikoval.Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že od vydania prvoinštančného rozsudku zistil viacero skutočností,
ktoré nasvedčujú odôvodnenej hrozbe, že ak bude jeho pohľadávka právoplatne potvrdená odvolacím
súdom, nebude žalovaným uspokojená. Dlžník ešte síce nezačal vykonávať úkony smerujúce k

zmenšovaniu svojho majetku, ale na základe okolností prípadu je pravdepodobné, že tak v blízkej
budúcnosti učiní. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný po tom, čo mu súd uznesením uložil
povinnosť zaplatiť súdne poplatky za podané odvolanie, v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov
sám tvrdil, že jeho majetkové pomery mu nedovoľujú uhradiť súdne poplatky,
v dôsledku uloženia poplatkovej povinnosti sa dostáva do situácie, kedy mu hrozí stav, že bude musieť

vyhlásiť platobnú neschopnosť, čím sa dostane do predlženia.
Na základe uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný na úhradu jeho nároku vo výške takmer 190
tis. eur jednoducho nebude mať dostupné finančné prostriedky. Žalobca taktiež poukázal na fakt, že
žalovaný v tejto súvislosti zavádzal súd, s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť súdne poplatky, keď
okrem peňažných prostriedkov na bankovom účte zjavne zamlčal, resp. nepriznal, ďalší svoj majetok, a
to že žalovaný je vlastníkom vyššie spomenutých nehnuteľností.

Podľa žalobcu je jeho obava ešte viac umocnená tým, že konateľka žalovaného a jej manžel už v
minulosti konali koordinovane v úmysle vyhnúť sa plneniu finančných povinností.
Toto dočasné obmedzenie pritom nijako neznižuje majetok žalovaného, ani ho neprimerane neobmedzí
v možnosti nehnuteľnosti užívať.

23. Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, sa nestotožnil s právnym názorom
súdu, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Je pravdou a zaužívanou súdnou praxou, že v zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd
nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pokiaľ
teda žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nesleduje iný cieľ, ako zabezpečiť si

vymožiteľnosť svojej pohľadávky voči žalovanému, uvedené je vždy možné docieliť zabezpečovacím
opatrením podľa § 343 CSP a nasl.
Súd uviedol, že pokiaľ žalobca poukazuje na správanie sa osôb spriaznených so žalovaným, ktoré
podľa opísaného správania by mali úmyselne nakladať s nehnuteľnosťami v úmysle vyhnúť sa plneniu
povinností, resp. s cieľom sťažiť alebo úplne zmariť vymoženie budúcej pohľadávky spoločníka a

konateľa žalobcu, pričom tieto spočívajú v takom nakladaní s majetkom v ich vlastníctve, ktoré
znižuje hodnotu majetku, a teda aj vymožiteľnosť pohľadávok v exekúcii alebo úplne znemožňuje
postihnutie tohto majetku núteným výkonom rozhodnutia, by bolo namieste sledovaný účel dosiahnuť
práve zriadením zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP. Podľa súdu ani existencia
právneho pomeru medzi stranami sporu alebo existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samo

osebe ešte nevytvára zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Len samotné obavy
vyplývajúce z predchádzajúceho správania nemôžu byť dôvodom pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ohrozenie musí byť konkrétne, čo sa v tomto prípade nestalo, a preto z návrhu žalobcu
nevyplýva ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia. Súd tiež uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom
neosvedčil a nepreukázal, že by zo strany žalovaného boli robené kroky k znižovaniu svojho majetku

či predaju predmetných nehnuteľností, teda nepreukázal, že by žalovaný chcel scudziť predmetné
nehnuteľnosti za účelom zbaviť sa svojho majetku, čím by ohrozil možnosť uhradenia jeho pohľadávky,
prípadne tieto nehnuteľnosti zaťažiť inými vecnými právami. Taktiež, podľa súdu, nie je možné bez
ďalšieho pričítať žalovanému, ako právnickej osobe, správanie sa jeho konateľky, prípadne jej manžela,
ktorí v inom právnom vzťahu vystupujú ako fyzické osoby.

24. Odvolací súd sa s vyššie uvedenými názormi súdu nestotožňuje.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je prostriedkom, ktorým možno
poskytnúť okamžitú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam v tých prípadoch, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia
zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva.

Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či:
- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,- žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu
z ohrozenia exekúcie,
- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca

domáha,
- navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad
nevyhnutný rozsah,
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

25. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava,
že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu.
Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku,
ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,

je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri
nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne

zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu
medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v

dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Preto je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť
zabezpečovacímopatrením,ajkeďnejdeozákonnúnáležitosťvzmysle§326CSP.Akbyveriteľ,napriek
tomu, žiadal zákaz nakladania neodkladným opatrením, musí osvedčiť, prečo nemožno sledovaný účel
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd to bez jeho tvrdení a listín nebude zisťovať z úradnej
povinnosti. Súd musí identifikovať účel, ktorý žalobca svojím návrhom sleduje a následne ho vyhodnotiť

vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia
teda možno pripustiť aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky
voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia
konkrétne dôvody. Preto je na žalobcovi, aby osvedčil, že nie sú splnené podmienky na dosiahnutie
sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri nariadení neodkladného opatrenia nie je podmienkou, aby
žalobca mal už právoplatne judikovanú pohľadávku, ale postačuje takzvané osvedčenie nároku. V
danom prípade neprávoplatný rozsudok prvostupňového súdu (č.k. B4-12Cb/161/2017-980 zo dňa 25.
septembra 2024), ktorý priznal nárok vo výške 110.000,- eur s príslušenstvom, predstavuje vysoký

stupeň osvedčenia (pravdepodobnosti) existencie práva. Nárok žalobcu sa teda javí ako nanajvýš
pravdepodobný. Kým dôjde k právoplatnosti a následnej exekúcii, žalovaný môže svoj majetok zbaviť
hodnoty, čím by sa v budúcnosti vymoženie práva stalo zmareným. Odvolací súd podotýka, že
neodkladné opatrenie slúži práve na dočasnú úpravu pomerov alebo na zabezpečenie možnosti budúcej
exekúcie v čase, kým ešte prebieha súdne konanie (vrátane odvolacieho konania).

Súd síce v odôvodnení rozhodnutia uviedol v bode 10., že bolo by namieste sledovaný účel dosiahnuť
práve zriadením zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP, avšak sa nevysporiadal s
tvrdením žalobcu, že sledovaný účet nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP
ani s predloženými dôkazmi, ktoré doložil žalobca na preukázanie svojho tvrdenia.
K názoru súdu, že len samotné obavy vyplývajúce z predchádzajúceho správania nemôžu byť dôvodom

pre nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozenie musí byť konkrétne, čo sa v tomto prípade nestalo,
odvolací súd dodáva, že pri nariadení neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, či žalovaný už robí
kroky na zníženie svojho majetku, príp. jeho predaja. Podľa rozhodovacej praxe súdov zámer ukrátiť
splnenie pohľadávky veriteľa sa stáva zjavným až po jeho realizácii, čo je neskoro na to, aby mu bolomožné zamedziť. Pri neodkladnom opatrení, ktorým majú byť obmedzené určité dispozičné úkony,
nemôže súd v tomto štádiu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné
opatrenie smerovať. Úmysel ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku

je za daných okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Z
obsahu § 343 a ani zo žiadneho ďalšieho ustanovenia CSP nevyplýva záver, že obava z ohrozenia
budúcej exekúcie môže vzniknúť iba na základe nejakých konkrétnych úkonov žalovaného. Pokiaľ by
bolo možné zriadiť záložné právo až po realizácii úkonov žalovaného, tak by sa inštitút zabezpečenia
peňažnej pohľadávky zriadením sudcovského záložného práva minul predpokladanému účinku.

Žalobca v odvolaní jasne uviedol a preukázal, že osoby spriaznené so žalovaným v nedávnej minulosti
úmyselne nakladali s nehnuteľnosťami v úmysle vyhnúť sa plneniu povinností, ktorá bola krátko predtým
priznaná rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV č.k. B1-8C/51/2017-450 zo dňa 29. apríla 2025.
V rozsudku bol F.. M. F.A. (manžel konateľky žalovaného A.) zaviazaný vrátiť pôžičku 200 tis. eur s
príslušenstvom žalobcovi U., ktorý je konateľom a spoločníkom žalobcu.
Dňa 22.07.2025 F. bezodplatne previedol svoj spoluvlastnícky podiel na byte na I. R. V. B., na A. dcéru

a zároveň za súčinnosti A. (ako druhej spoluvlastníčky) bol tento byt zaťažený vecným bremenom v
prospech F. (jeho právom doživotného užívania). Je pritom zrejmé, že zriadenie vecného bremena by
nebolo možné bez súčinnosti A. ako druhej spoluvlastníčky bytu.
Odvolací súd dodáva, že zriadenie vecného bremena podstatne znižuje hodnotu zaťažených
nehnuteľností a dochádza k sťaženiu možného speňaženia nehnuteľností (najmä ak nehnuteľnosť je

zaťažená doživotným užívaním tretej osoby), a teda aj výkonu exekúcie. Zriadením vecného bremena
sa nielenže podstatne znížila hodnota bytu na I., ale de facto sa zmarila možnosť jeho speňaženia za
účelom uspokojenia pohľadávky p. U., ak táto bude potvrdená právoplatným rozhodnutím súdu.
K tvrdeniu súdu, že nie je možné bez ďalšieho pričítať žalovanému, ako právnickej osobe, správanie sa
jeho konateľky, prípadne jej manžela, ktorí v inom právnom vzťahu vystupujú ako fyzické osoby, odvolací

súd dodáva, že manželka a dcéra sú podľa Občianskeho zákonníka (§ 116 a § 117) definované ako
blízke osoby. Prevod majetku na ne, najmä bezodplatne (darovaním), sa preto považuje za účelový.
Ak dlžník prevádza majetok na blízku osobu, zákon predpokladá, že blízka osoba o úmysle dlžníka
vyhnúť sa exekúcii vedela. Darovanie spoluvlastníckeho podielu na manželkinu dcéru tesne pred
právoplatnosťou rozsudku (a teda pred vznikom exekučného titulu) je považované za snahu zmenšiť

majetok ohrozený exekúciou. Žalobca (veriteľ) síce môže podať na súd odporovaciu žalobu (§ 42a
Občianskeho zákonníka), ktorou sa bude domáhať, aby súd určil, že darovacie zmluvy sú voči nemu
právne neúčinné, čo však sťažuje vymoženie oprávneného nároku. Teda skutočnosť, že v inom konaní
došlo medzi spriaznenými osobami k prevodu majetku, je silným argumentom pre existenciu obavy z
ohrozenia exekúcie.

Ak je obava, že by zo strany žalovaného mohlo dôjsť k úmyselnému zbavovaniu sa majetku a jeho
znehodnoteniu s cieľom zmariť uspokojenie pohľadávky, je súd povinný poskytnúť ochranu, ktorá je
v danom momente najúčinnejšia. Skutočnosť, že žalovaný už v inom konaní majetok previedol, je tu
obava z ohrozenia exekúcie. Takýto úkon by de facto negoval zmysel existencie akéhokoľvek záložného
práva, keďže výťažok z predaja takto zaťaženej nehnuteľnosti by bol zanedbateľný alebo nulový. Ak

by súd pripustil zopakovanie postupu žalovaného, žalobca by bol nútený iniciovať ďalšie súdne konania
o určenie neúčinnosti právnych úkonov. Úlohou neodkladného opatrenia je však preventívne zabrániť
stavu, ktorý by výkon súdneho rozhodnutia urobil nemožným alebo mimoriadne sťaženým, a to už v
momente dôvodnej obavy.
Zákaz nakladania s nehnuteľnosťou je síce prísnejším zásahom do vlastníckeho práva než zriadenie

záložného práva, avšak v kontexte správania sa žalovaného v minulosti je tento zásah proporcionálny.
Cieľom nie je len zabezpečenie peňažnej sumy, ale zachovanie integrity majetkovej hodnoty
nehnuteľnosti v stave, v akom sa nachádza v čase podania návrhu, aby mohla slúžiť na reálne
uspokojenie priznaného nároku.

27. Z vyššie uvedeného vyplýva reálna obava, že žalovaný by mohol vykonať také úkony, ktorými
nehnuteľnosti v jeho vlastníctve scudzí alebo zaťaží či inak znehodnotí, čo žalobcovi sťaží v
prípade potvrdenia rozsudku odvolacím súdom, jeho vymoženie. O tom, že žalovaný by mohol mať v
budúcnosti problémy s úhradou pohľadávky žalobcu svedčí aj to, že na základe uznesenia súdu č.k.
B4-12Cb/161/2017-1016 zo dňa 16.12.2024, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok

spolu vo výške 19.510,- eur, požiadal o odpustenie úhrady súdneho poplatku, nakoľko jeho majetkové
pomery mu nedovoľujú ich úhradu a hrozí mu stav platobnej neschopnosti a predlženie.
Vydanie neodkladného opatrenia neobmedzí žalovaného nehnuteľnosť užívať.„Odvolací súd dospel k záveru, že predloženými listinnými dôkazmi a skutkovými tvrdeniami žalobca
v dostatočnej miere osvedčil pravdepodobnosť uplatňovaného práva, pričom miera tohto osvedčenia
plne postačuje na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca v celom rozsahu osvedčil

oprávnenosť svojho nároku na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj existenciu naliehavej potreby
bezodkladnej úpravy pomerov, čím naplnil všetky zákonné predpoklady podľa § 325 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.“

28. K späťvzatiu žaloby v celom rozsahu dňa 28.06.2021 (doručené súdu dňa 30.06.2021), ktoré podali

F.. M. F. a D.. I. A. s uvedením, že sú konateľmi žalobcu, odvolací súd dodáva, že ku dňu doručenia
uvedeného podania na súd, t.j. 30.06.2021 podľa výpisu z Obchodného registra, neboli štatutárnymi
zástupcami žalobcu a neboli oprávnení žalobu zobrať späť. Preto súd ani odvolací súd na takéto
späťvzatie žaloby neprihliadol.

29. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

30. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 388 CSP uznesenie súdu zmenil
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

31. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho
konania.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).