Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, August 15, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35PP/35/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011445
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125011445.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v trestnej veci odsúdeného A. B.,
o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 15.08.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, § 66 ods.
2 Trestného zákona sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., na podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn.
2T/50/2022, zo dňa 30.03.2023, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.5.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody podaný prostredníctvom jeho obhajcu. V návrhu sa uvádza, že v prípade
odsúdeného trest, ktorý vykonáva, plní svoju výchovnú funkciu. Odsúdený si uvedomil v plnom rozsahu

škodlivosť svojho konania a aj týmto spôsobom prejavuje úprimnú ľútosť nad svojím konaním. Má za to,
že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a možno od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. S rodinou udržiaval častý kontakt aj počas výkonu
trestu odňatia slobody. Tento trestný čin aj výkon trestu bol pre neho dostatočným ponaučením na to, aby
sa v budúcnosti podobným udalostiam vyhýbal a predovšetkým akémukoľvek protiprávnemu konaniu.

Na verejnom zasadnutí boli oboznámené listinné dôkazy a to hodnotenie ÚVTOS, skrátený výpis klienta,
aktuálny odpis RT a rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30.03.2023 sp.zn. 2T/50/2022.

Zo skráteného výpisu klienta ako aj z oboznámeného rozhodnutia vyplýva, že odsúdený bol rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30.03.2023 sp.zn. 2T/50/2022 uznaný vinným zo spáchania
pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v znení

zákona č. 474/2019 Z.z. s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, za čo mu bol uložený spoločný
a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným
stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste, ktorý bol odsúdenému uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 04.05.2022 sp.zn. 1T/33/2022 ako aj všetky ďalšie na tento
výrok obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vyplýva, že odsúdený bol dňa 27.08.2020
dodaný do výkonu väzby do ÚVV a ÚVTOS Leopoldov. Správanie a vystupovanie menovaného počas
výkonu väzby a následného krátkeho výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov bolo na
požadovanej úrovni, až na jeden menej závažný prípad, ktorý bol zaznamenaný počas dočasného
premiestnenia v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v ÚVTOS Trenčín. V uvedenom prípade

bol odsúdený opakovane upozornený na rešpektovanie zásad slušného správania a vystupovania voči
personálu (správal sa arogantne, verbálne napádal personál, odmietol si nasadiť rúško). Pracovnezaradený nebol. Disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol. Dňa 14.09.2021 bol
premiestnený do ÚVTOS Želiezovce za účelom výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným
stupňom stráženia. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu v ÚVTOS Želiezovce

bolo zväčša na požadovanej úrovni. Príkazy a pokyny príslušníkov plnil. Ústavný poriadok a časový
rozvrh dňa sa snažil dodržiavať, až na jeden prípad, keď sa voči príslušníkovi správal arogantne, drzo
a vyhrážal sa mu. V osobných veciach si udržiaval poriadok na požadovanej úrovni, zásady osobnej
a kolektívnej hygieny mal osvojené. Do aktivít v zmysle ponukového listu kultúrno-osvetovej činnosti
sa sporadicky zapájal. Pracovne bol krátko zaradený od 21.09.2021 do 25.10.2021 na pracovisku v

ústave s dozorom Euroobuv, vyradený bol zo zdravotných dôvodov. Následne už počas umiestnenia v
ÚVTOS Želiezovce nebol zaradený na žiadne pracovisko z dôvodu nedostatku vhodných pracovných
príležitostí vzhľadom na jeho zdravotný stav. Podľa potreby a určenia bol zapájaný do výkonu činností
pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích
a spoločných priestorov ústavu, v tomto smere bez negatívnych poznatkov. Počas výkonu trestu v
ÚVTOS Želiezovce bol jedenkrát disciplinárne odmenený, a to dňa 08.02.2024 pochvalou za dlhodobé

pozitívne výsledky dosahované pri plnení činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti
odsúdeného. Disciplinárne potrestaný bol jedenkrát, a to dňa 17.04.2023 celodenným umiestnením do
uzatvoreného oddielu na 10 dní za už vyššie spomenuté drzé a arogantné správanie voči príslušníkovi
zboru. Disciplinárny trest mu bol zahladený dňa 28.08.2023. V ÚVTOS Želiezovce bolo konštatované,
že odsúdený čiastočne plnil stanovené ciele programu zaobchádzania. Uznesením Okresného súdu

Levice zo dňa 07.03.2024 sp.zn. 4Nt/106/2023 bol odsúdený preradený na ďalší výkon trestu do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený bol dňa 26.03.2024 premiestnený do ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou na ďalší výkon trestu. Po týždennom pobyte na nástupnom oddiele bol
umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde je umiestnený doposiaľ. Počas umiestnenia
v aktuálnom ÚVTOS nebolo spočiatku jeho správanie na požadovanej úrovni, keď sa správal arogantne

anátlakovovočipríslušníkoviakeďsapokúsilodoslaťlistsužpoužitouznámkou.Následnesavšakjeho
správaniestabilizovaloaodmája2024jesprávanieavystupovaniemenovanéhonapožadovanejúrovni,
bez negatívnych poznatkov. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava, príkazy a nariadenia
príslušníkov plní a rešpektuje. V kolektíve odsúdených konfliktné situácie nevyvoláva. Osobnú a
kolektívnu hygienu i ústrojovú disciplínu dodržiava, dbá o svoj zovňajšok a v osobných veciach si

udržiava náležitý poriadok. Z radov odsúdených zastáva od 17.06.2025 funkciu vedúceho izby, aktuálne
beznegatívnychpoznatkov.DoposiaľnebolvtunajšomÚVTOSdisciplinárneodmenenýanidisciplinárne
potrestaný. Počas výkonu trestu neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania.
Do akcií organizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa zapája. Voľný čas využíva v rámci
svojich možností a záujmov zmysluplne. Odsúdený nebol v tunajšom ústave zaradený na žiadne

pracovisko z dôvodu nedostatku vhodných pracovných príležitostí vzhľadom na jeho zdravotný stav.
Podľa potreby a určenia je zapájaný do výkonu činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného v
oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov ústavu, v tomto smere bez
negatívnychpoznatkov.Odsúdenýbolvychovávanývúplnejrodine,pričombolvistýchobdobiachsvojho
detstva umiestnený v diagnostickom centre, reedukačnom centre a liečebno-výchovnom sanatóriu. Po

absolvovaní základnej školy ďalej vo vzdelávaní pokračoval na strednom odbornom učilišti v odbore
maliar, štúdium však z dôvodu výkonu trestu nedokončil. V neskoršom čase však absolvoval kurz v
odbore kuchár-mäsiar. Počas života sa živil zväčša brigádnickou formou ako pomocný kuchár, mäsiar
alebo manipulačný pracovník na stavbe. V ostatných obdobiach údajne pracoval pre Bratislavskú
parkovaciu službu ako dozor na parkovisku. Menovaný je slobodný, s dvomi bývalými partnerkami

má toho času dve už dospelé deti, na ktoré si vyživovaciu povinnosť nehlásil. Kontakt udržiava
najmä s matkou, bratom a kmotrom formou korešpondencie a telefonovania. Matka ho v minulosti aj
jedenkrát navštívila. V pravidelnom písomnom kontakte je aj s viacerými inštitúciami. Pred dodaním
do výkonu väzby býval sám. Po prepustení z výkonu trestu plánuje ísť bývať k matke na adresu
trvalého pobytu. V zaobchádzaní s odsúdeným sa využíva zväčša štandardný prístup s následnou

kontrolou plnenia povinností, v prípade potreby sa však využíva aj direktívny prístup. Odsúdený je
individuálnymi pohovormi vedený k dodržiavaniu ústavného poriadku, časového rozvrhu dňa, príkazov a
nariadení príslušníkov zboru, rozvoju sebadisciplíny, rešpektovaniu autority, preberaniu zodpovednosti
za svoje správanie, uvedomovaniu si dôsledkov svojho konania a k protidrogovej osvete. K trestnej
činnosti zastáva čiastočne kritický postoj, trestnú činnosť formálne ľutuje, avšak zároveň ju zľahčuje

a racionalizuje. V otázke užívania drog sa vyjadruje, že drogy v minulosti užíval, s ich užívaním
subjektívne nemal výraznejšie problémy a deklaruje snahu po výkone trestu od drog abstinovať. Možno
konštatovať, že odsúdený čiastočne plní ciele stanovené programom zaobchádzania. Resocializačná
prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA nepriaznivá.Riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké. V súčasnosti nie je voči menovanému v pedagogickej
dokumentácii evidované ďalšie trestné stíhanie. Na základe uvedených skutočností, s prihliadnutím
na trestnú minulosť odsúdeného a s prihliadnutím na nepriaznivú resocializačnú prognózu riaditeľ

ÚVTOS v závere hodnotenia uvádza, že odporúča odsúdeného podmienečne prepustiť a v prípade
podmienečného prepustenia mu uložiť probačný dohľad.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený má v registri trestov 18 záznamov.

Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že nakoľko neboli splnené všetky podmienky pre
podmienečné prepustenie odsúdeného, navrhuje jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu zamietnuť.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že na podanom návrhu trvá. Všetko ľutuje, sľubuje, že
v prípade podmienečného prepustenia, bude viesť riadny a slušný život, bude sa starať o svoju chorú

mamu. Tiež je chorý, v prípade podmienečného prepustenia by mal možnosť lepšej liečby. Povedie
riadny a slušný život, beztrestný.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedol, že je toho názoru, že prihliadnuc k vykonanému
dokazovaniu, samotnému odporúčaniu riaditeľa ÚVTOS a k hodnoteniu odsúdeného, má za to, že došlo

k zásadnej zmene v správaní odsúdeného od roku 2024 a že sú splnené všetky podmienky na jeho
podmienečné prepustenie a preto navrhuje žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody vyhovieť.

Podľa § 415 ods. 2 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody

osoby odsúdenej za zločin po výkone jeho polovice súd rozhoduje len na návrh riaditeľa ústavu na výkon
väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže

sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;

súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu
trestu odňatia slobody za súčasného splnenia 3 podmienok: (i) vykonanie zákonom stanovenej doby
uloženého trestu; (ii) odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním
preukazuje polepšenie; (iii) od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné
prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu
mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny

život. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v
skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten,
že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko
rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vovzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného,
nemôže ani dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život.

Rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnej povahy, čo znamená, že naň neexistuje právny
nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal
vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
6Urtos/1/2019).

Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k nasledovným záverom.

Prvázákonná(formálna)podmienkasplnenáje.Odsúdenývykonalpotrebnúčasťtrestuodňatiaslobody.
Ku dňu rozhodovania súdu o žiadosti odsúdeného je táto podmienka splnená.

Druhá zákonná podmienka a to tá, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich pracovných i
mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu
preukázal polepšenie, podľa názoru súdu nie je splnená.

Súd v tejto súvislosti skúmal, či u odsúdeného došlo k polepšeniu, teda, či u neho prebehol proces
vnútornej premeny jeho osobnosti oprávňujúci „nádej“, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život,
v rámci čoho súd vyhodnocuje najmä závažnosť a povahu trestného činu, ktorého sa vykonávaný trest
týka, plnenie si povinností a správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v kontexte jeho
doterajšieho spôsobu života, charakteru jeho osoby, povahových vlastností a jeho postoja k spáchanej

trestnej činnosti, ktoré je možné zistiť z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ÚVTOS, v ktorom vykonáva
alebo vykonával trest odňatia slobody.

V kontexte ustálenia prvej materiálnej podmienky polepšeniu môže príkladmo nasvedčovať, ak sa
odsúdený zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje

okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, pracuje, zlepšuje svoje znalosti a
schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti.

Súdy sa pri hodnotení prvej materiálne podmienky zaoberá aj otázkou, či pozitívne chovanie sa
odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody svedčí o skutočnej zmene životného postoja

odsúdeného, alebo je len prispôsobením sa v snahe vytvoriť pozitívny obraz o svojej osobe, bez
toho, aby došlo aj k skutočnej zmene tých aspektov, ktoré boli príčinou protiprávneho konania. Súd
ďalej zdôrazňuje, že prvá materiálna podmienka by mala byť splnená aj v kontexte toho, či odsúdený
počas výkonu trestu tiež získava zručností, vedomosti a schopností, ktoré by mu umožnili predchádzať
páchaniu trestnej činnosti a náhľad na svoju trestnú minulosť.

Podľa názoru súdu v prípade odsúdeného jeho celkové a úplné polepšenie po komplexnom zhodnotení
pozitívnych a negatívnych poznatkov o jeho správaní nenastalo.

Z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplýva, že jeho správanie nebolo vždy na požadovanej úrovni. Odsúdený

sa od nástupu do výkonu trestu opakovane dopustil nevhodného správania sa voči príslušníkom zboru
a pedagogickému personál. Nešlo pritom o jednorázové vybočenie, ktoré by sa už neopakovalo, ale
o opakované porušovanie zásad slušného správania sa, napriek predchádzajúcemu upozorneniu
a usmerneniu zo stany personálu. V jednom prípade bol dokonca aj v súvislosti s daným správaním
disciplinárne potrestaný najprísnejším disciplinárnym trestom. Prvýkrát sa takého to konania dopustil

už vo výkone väzby a opakovane aj počas výkonu trestu v ústave v Želiezovciach a v ústave
v Hrnčiarovciach nad Parnou.

Kritérium polepšenia sa odsúdený nepreukázal ani tým, že by počas doterajšieho výkonu trestu bol
opakovane disciplinárne odmenený. Súd poukazuje aj na to, že odsúdený počas doterajšieho výkonu

trestu od 14.09.2021 získal len jednu disciplinárnu odmenu – a to pochvalu za výsledky pri plnení
činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti. Ide však o veľmi nízky počet disciplinárnych
odmien za tak dlhú dobu výkonu trestu. Pritom platí, že odsúdený by mal získať počas výkonu
trestu aspoň jednu disciplinárnu odmenu a v prípade dlhšieho výkonu trestu aspoň jednu disciplinárnuodmenu ročne. Z uvedeného vyplýva, že odsúdený nevyvíja dostatočne aktívnu snahu z jeho strany
po akýchkoľvek dostupných aktivitách vo výkone trestu, ktoré by nasvedčovali jeho polepšenie sa a
prevažne len dodržiava podmienky výkonu trestu, čo je ale jeho elementárna povinnosť. Je možné preto

konštatovať, že jeho správanie je prispôsobením sa režimu v ústave a nevybočuje z rámca správania
ostatných odsúdených vo výkone trestu. Súd pripomína, že aj keď odsúdený nemôže byť zo zdravotných
dôvodov pracovne zaradený, disciplinárne odmeny je možné získať aj za iné aktivity, ako len za plnenie
pracovných povinností, napríklad aj za plnenie programu zaobchádzania. Ani v tejto oblasti odsúdený
nevyvinul dostatočnú aktivitu na to, aby príslušníci a pedagógovia reagovali kladne na jeho osobnostný

rozvoj prípadným udelením disciplinárnej odmeny.

Súd svoju pozornosť ale nezameral len na to, koľko a akých disciplinárnych odmien odsúdený získal, ale
či iné iné aspekty jeho správania sa, by mohli nasvedčovať polepšeniu sa odsúdeného vo výkone trestu.

Pozitívne súd vyhodnotil to, že jeho správanie sa v poslednom období stabilizovalo a nie sú

zaznamenané už ďalšie negatívne poznatky. Za pozitívny aspekt je možné považovať aj to, že
odsúdený od 17.06.2025 vykonáva funkciu vedúceho izby, s čím sú nepochybne spojené povinnosti
a zodpovednosť. Rovnako za pozitívnu skutočnosť súd považuje účasť odsúdeného na zmysluplných
voľnočasových aktivitách organizovaných ústavom.

Na druhej strane je ale potrebné odsúdenému vytknúť to, že počas doterajšieho výkonu trestu
neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz alebo iné formy vzdelávania. Odsúdený síce v minulosti
mimo ústavu absolvovala kurz kuchár -mäsiar, ale pracovne sa v tomto odbore živil len brigádnicky,
pričom naposledy nepracoval v odbore. Zrejme aj nedostatky vo vzdelaní a nedostatočné pracovné
skúsenosti boli dôvodom nedostatočných príjmov, ktoré následne kompenzoval trestnou činnosťou,

keďže v súčasnosti vykonáva trest za pokračovací zločin podvodu, ktorého sa dopustil dvanástimi
čiastkovými útokmi a aj v minulosti sa dopustil majetkovej trestnej činnosti. Je tak nepochybné, že
odsúdený počas doterajšieho niekoľkoročného výkonu trestu nevyužil možnosti a príležitosti, ktoré by
mu po výkone trestu uľahčili zaradenie sa do riadneho života, okrem iného aj tým, že by prípadne
získal takú pracovnú kvalifikáciu, ktorá by mu umožnila riadne sa zamestnať s príjmom postačujúcom

na úhradu jeho životných nákladov.

Zhrnúc uvedené, odsúdený doposiaľ za doterajší výkon trestu nepreukázal kontinuálnu zvýšenú snahu
po náprave, čím by súd presvedčil, že sa polepšil a v súčasnosti už prebehla u neho vnútorná zmena
v jeho hodnotovej orientácii. Je možné pozorovať prvé náznaky procesu polepšenia v nedávnej dobe,

čo ale nie je postačujúce na to, aby súd mohol konštatovať, že táto zákonná podmienka je v súčasnosti
už splnená. V neposlednom rade o miere polepšenia nasvedčuje aj hodnotenie plnenia programu
zaobchádzania, z ktorého vyplýva, že odsúdený tento plní v súčasnosti len čiastočne.

Súhrnne je tak možné uviesť, že aj napriek čiastkovým pozitívnym poznatkom, prevažovali poznatky,

ktoré nepreukazujú, že odsúdený sa počas doterajšieho výkon trestu už polepšil v tej miere a intenzite,
ktorá by korešpondovala zákonnej požiadavke

Tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života
odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru súdu splnená nie je.

Súd pri skúmaní splnenia tejto podmienky objasňuje, skúma, komplexnejšie posudzuje všetky okolnosti
súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským
normám, prostrediu, v ktorom žil, celý jeho doterajší život, povahu, charakter trestnej činnosti, pre ktorú
je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade

prepustenianaslobodupovedieriadnyživot,t.j.životvsúladesprávnymi,morálnymiaetickýminormami
spoločnosti.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu neexistuje
právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ako sa po určitú zákonom stanovenú

dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti. V zmysle odborných názorov
„zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyjetotižnamiestelenvtomprípade,akvzhľadomkuvšetkým
okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie
aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.“ (ŠÁMAL, P. a kol.

Trestní zákonník I. § 1 až 139. Komentář. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 952).

Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou
či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré
je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život je
potrebné skúmať aj pri zohľadnení jeho skorších odsúdení. Túto podmienku súd objasňuje a skúma
komplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové
vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je
odsúdený vo výkone trestu s jediným cieľom dospieť k záveru, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať

prognózu, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život
v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona a síce,
že je od odsúdeného možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ani túto

podmienku súd nepovažuje za splnenú. Ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu trestu
odňatia slobody riadne a preukázateľné polepšenie, tak nemožno dospieť k záveru o splnení druhej
materiálnejpodmienky,nakoľkopolepšenieodsúdenéhojeesenciálnouzložkouvyvodeniapredpokladu,
či odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Od
odsúdeného teda nemožno dôvodne očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno

konštatovať jeho polepšenie sa už počas výkonu trestu.

Odsúdený v súčasnosti vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov za
pokračovací zločin podvodu. Doposiaľ bol z trestnej činnosti uznaný za vinného 18 krát. V jeho
trestnej minulosti je zastúpená trestná činnosť majetkového charakteru (opakované krádeže), násilného

charakteru (lúpež), ale aj trestná činnosť na úseku marenia výkonu úradného rozhodnutia. Z trestnej
minulosti odsúdeného vyplýva, že mu boli opakovane ukladané podmienečne odložené tresty odňatia
slobody. Výkon trestu musel byť odsúdenému ale opakovane nariadený, nakoľko odsúdený ani v
týchto prípadoch neviedol riadny život. Dokonca bol už v minulosti podmienečne prepustený, napriek
tomu sa trestnej činnosti naďalej opakovane dopúšťal. So stupňujúcou sa závažnosťou a početnosťou

trestnej činnosti, súdy pristúpili k ukladaniu nepodmienečného trestu odňatia slobody, Tým, že mu boli
opakovane uložené či už niekoľko mesačné tresty odňatia slobody a vo viacerých prípadoch aj v trvaní
niekoľkých rokov .
Skúsenosti s jeho predchádzajúcim spôsobom života, najmä opakované páchanie trestnej činnosti,
a napriek skôr uloženému podmienečnému ako aj nepodmienečnému trestu odňatia slobody,

podmienečnému prepusteniu svedčia o nedostatku rešpektu k dodržiavaniu právnych noriem
u odsúdeného. Správania odsúdeného v minulosti neumožňuje vysloviť sa v prospech jeho možnej
prognózy, t. j. že by v prípade prepustenia viedol riadny život na slobode. Pritom jeho resocializačná
prognóza je nepriaznivá pre vysoké riziko recidívy (podľa hodnotenia ústavu). Hoci riaditeľ ústavu
navrhol jeho podmienečné prepustenie týmto návrhom nie je vôbec viazaný sám nezávisle vyhodnocuje

splnenie zákonných podmienok.

Zuvedenéhodôvodusúdmáobavu,že ajvprípadepodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatia
slobody, odsúdený nebude viesť riadny život, keďže predchádzajúce miernejšie formy potrestania,
nemali na odsúdeného žiadny pozitívny vplyv. Jeho zjavné protiprávne konanie počas pobytu na

slobode v čase, kedy sa zjavne výchovný účel trestu nespojeného s odňatím slobody minul účinkom,
a zároveň potreba pokračovať v procese resocializácie, tak aby sa jej riziko minimalizovala resp. vylúčilo,
neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života v prípade
podmienečného prepustenia z výkonu trestu.

Za takýchto okolností preto súd konštatuje, že riziko recidívy u odsúdeného nie je eliminované. Súd
preto zastáva názor, že úplnú nápravu odsúdeného je možné dosiahnuť len ďalším výkonom uloženého
trestu odňatia slobody.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na
Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský

súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie
doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa
svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.