Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-4Er/3295/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108200857
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2108200857.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR- Ministerstvo vnútra, so
sídlom Pribinova 2/2, Bratislava, Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trnave, so sídlom Kollárova 31,
Trnava IČO: 00 151 866, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, C.- D. vedenej u
súdneho exekútora JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom Nám. Sv. Michala 5/A, Hlohovec, o vymoženie
sumy 16,59 eur s príslušenstvom, o podanej sťažnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 4Er/3295/2008-13 zo
dňa 18.11.2019 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Tunajší súd napadnutým uznesením č.k. 4Er/3295/2008-13 zo dňa 18.11.2019 rozhodol výrokom I.,
že exekučné konanie zastavuje a výrokom II., že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekučného
konania nepriznáva, pričom uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo proti nemu

prípustné podať sťažnosť.

2. Dňa 04.12.2019 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu sťažnosť proti výroku II. napadnutého
uznesenia. V predmetnej sťažnosti súdny exekútor namietal skutočnosť, že v bode 10. napadnutého
uznesenia súd poukazuje na nečinnosť súdneho exekútora, resp. že nepostupoval podľa ust. § 57 ods.
4 Exekučného poriadku a vec nepredložil na zastavenie. Avšak ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku

bolo zavedené do Exekučného poriadku až novelou č. 144/2010 s účinnosťou od 01.06.2010, a teda
v prípade bezprieťahového rozhodovania exekučného súdu sa po správnosti na konanie EX 667/2008
nemalo nikdy vzťahovať. Nie je mu z uvedeného zrejmé, aké konkrétne ustanovenie mal exekútor
porušiť, keď exekučný súd bol viac ako 11 rokov nečinný, a po zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
až v r. 2019 exekúciu zastavil. Súdny exekútor nemal akú veci predložiť súdu na rozhodnutie, nakoľko
bolo práve zákonnou povinnosťou súdu rozhodnúť v tomto konaní o zastavení exekúcie. Podotkol, že

vo veci EX 667/2008 nebol súdom nikdy poverený vykonaním exekúcie, čo o.i. znamená, že nie je
možné v takomto prípade vzťahovať akékoľvek procesné povinnosti subsidiárne vyplývajúce s vedením
exekučného konania.

3. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do

31.3.2017.

4. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

5. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.6. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

7. Podľa § 243 CSP v sťažnosti popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa § 250 ods. 1 a 2 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť
dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník

viazaný právnym názorom súdu.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Súd prvej inštancie rozhodujúci o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka (§ 248 CSP),
po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou – súdnym exekútorom,

v neprospech ktorého bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné
podaťsťažnosť(§239ods.1CSP),poskonštatovaní,žesťažnosťmázákonompredpísanénáležitosti(§
243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, podanú sťažnosť, ako aj ostatný obsah spisu, postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 249 CSP), pričom zistil nasledovný skutkový stav.

14. Na základe podanej sťažnosti súdneho exekútora, súd preskúmal predmetné uznesenie a dospel
k záveru, že je potrebné sťažnosť zamietnuť. Napadnutým uznesením súd zastavil exekučné konanie
v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. V exekučnom konaní nebolo vydané poverenie pre
súdneho exekútora. Súdny exekútor bol však vyzvaný výzvou zo dňa 16.10.2008 na oznámenie,
či si v súvislosti so zastavením exekúcie uplatňuje nárok na náhradu trov exekučnej činnosti

s poučením, že ak si ich v stanovenej lehote nevyčísli, súd bude mať za to, že si ich neuplatnil. Súdny
exekútor na uvedenú výzvu nereagoval. Súd konštatuje, že argumentácia súdneho exekútora spočívala
iba v napadnutí odôvodnenia nepriznania trov exekúcie, samotný nárok nerozporoval. Domáhal sa
zrušenia napadnutého uznesenia pre nesprávne závery vyššieho súdneho úradníka, ktorým odôvodnil
nepriznanie trov. Súd však uvádza, že vyšší súdny úradník správne v odôvodnení uviedol, že súdny

exekútor si trovy nežiadal priznať. Súd sa stotožňuje s právnym názorom súdneho exekútora v tom,
že neporušil povinnosť v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, nakoľko
nemal povinnosť predložiť vec súdu na zastavenie. V § 36 ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku
sa uvádza, že exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej
vykonanie. Keďže súdny exekútor nebol poverený výkonom exekúcie a súd zamietol žiadosť o udelenie

poverenia, odôvodnenie vyššieho súdneho úradníka z dôvodu porušenia povinnosti súdneho exekútora
bolo nesprávne. Odôvodnenie však nemá vplyv na rozhodnutie o nároku na náhradu trov exekúcie
súdneho exekútora, keďže si v stanovenej lehote na výzvu súdu tieto neuplatnil a ich nárok ani
nerozporoval.

15. Súd postupoval správne, keď napadnutým uznesením nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na
náhradu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Odvolanie proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).