Rozsudok · Ostatné · Judgement

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-8C/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118208584
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Bardač PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1118208584.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobkyne: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/X, XXX XX D. X, C. F., právne zastúpená: G. Lehnert, s. r. o. so sídlom
Budova ORBIS, Rajská 7, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 347 762, proti žalovanému:
G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, J., právne zastúpený: Niku & partners, s.r.o. so sídlom Prokopa
Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008, o určenie, že kúpna zmluva uzatvorená žalovaným je voči
žalobkyni právne neúčinná, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným
súdom Malacky pod sp. zn. 30C/44/2018 a súčasne do právoplatného skončenia konania vedeného

Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. 56Cm/20/2018 sa zamieta.

II. Návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným
súdom Malacky pod sp. zn. 30C/44/2018 sa zamieta.

III. Návrh žalobkyne na prerušenia konania do právoplatného skončenia trestného konania vedeného
proti žalovanému na Obvodnom súde pre Prahu 5 pod sp. zn. 38T 118/2023 sa zamieta.

IV. Kúpna zmluva, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území: H., obec: H., okres: B., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom
Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, ako pozemky parc. reg. „C”, s parcelným číslom
1412/8 o výmere 138 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, s parcelným číslom 1412/9 o
výmere 748 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, s parcelným číslom 1412/18 o výmere
934 m2, druh pozemku Ostatné plochy, s parcelným číslom 1412/48 o výmere 21 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria a stavba so súpisným číslom XXX, postavaná na parcele 1412/8, popis

stavby rodinný dom z výlučného vlastníctva predávajúcej K. L. F. D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX,
bytom J. X, XXX XX J. do výlučného vlastníctva žalovaného ako kupujúceho, na základe ktorej bol vklad
vlastníckeho práva povolený Okresným úradom Malacky v konaní vedenom pod číslo M./XXXX je voči
žalobkyni neúčinná.

V. Žalobkyni sa priznáva proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% tak, že
žalovaný bude povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v tomto rozsahu. O výške náhrady trov

konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.05.2018 sa žalobkyňa domáhala určenia, že kúpna zmluva, ktorou
bolo prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území: H.,
obec: H., okres: B., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Malacky,katastrálnym odborom, ako pozemky parc. reg. „C”, s parcelným číslom 1412/8 o výmere 138 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, s parcelným číslom 1412/9 o výmere 748 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, s parcelným číslom 1412/18 o výmere 934 m2, druh pozemku Ostatné

plochy, s parcelným číslo 1412/48 o výmere 21 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a
stavba so súpisným číslom XXX, postavaná na parcele 1412/8, popis stavby rodinný dom z výlučného
vlastníctva predávajúcej K. L. F. D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom J. X, XXX XX J. (ďalej
aj „dlžníčka“ alebo „A. L.“) do výlučného vlastníctva žalovaného ako kupujúceho, na základe ktorej
bol vklad vlastníckeho práva povolený Okresným úradom Malacky v konaní vedenom pod číslo M./

XXXX, je voči žalobkyni neúčinná. Tvrdila, že táto kúpna zmluva ukracuje uspokojenie jej pohľadávok
voči dlžníčke. V roku 2017 požičala dlžníčke na základe zmlúv o pôžičke v súhrne 3.100.000 Kč a
tieto dlhy sú splatné. Dlžníčka, ktorá bola jej dlhoročnou veľmi dobrou kamarátkou, vyhlasovala, že ak
by došlo prípadným problémom s investíciami, na ktoré si požičiavala, uspokojí záväzok na vrátenie
požičaných peňazí z predaja nehnuteľností na Slovensku, ktorých je vlastníkom. Dlžníčka bola výlučnou
vlastníčkou stavebných pozemkov v obci H. a rodinného domu, v ktorom žijú rodičia dlžníčky. Neskôr

jej oznámila dlžníčka, že bude s vrátením dlhu v omeškaní, resp. že je na Slovensku a má zdravotné
problémy. Žalobkyňa ale nadobudla podozrenie, že dlžníčka išla na Slovensko previesť vlastníctvo k
nehnuteľnostiam tak, aby zostali vo sfére vplyvu dlžníčky. V tom čase prebiehalo proti dlžníčke na
návrh žalobkyne konanie o návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu na súde v Prahe.
Dlžníčka evidentne motivovaná hrozbou núteného vymoženia pohľadávky previedla nehnuteľnosti v H.

na žalovaného. Žalovaný je veľmi dobrý rodinný známy bývalého manžela dlžníčky, čo u žalobkyne
vzbudilo pochybnosť o účele uskutočneného prevodu. Žalobkyňa nie je vlastníčkou iného nehnuteľného
majetku, ktorý by mohol byť postihnutý výkonom rozhodnutia. Žalobkyňa sa preto nemôže domôcť
uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z majetku dlžníčky. Podľa
informácií žalobkyne kúpna cena za prevod nehnuteľností na žalovaného nebola uhradená v peňažnom

vyjadrení, ale zápočtom.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril (č. l. 39, 73). Tvrdil, že na Okresnom súde Malacky pod sp. zn.
30C/44/2018 prebieha konanie o žalobe žalobkyne p. N. B., bytom D. E. XXX/X, D. X, ČR (ďalej len
„p. N. B.“) o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako sú nehnuteľnosti, o ktoré ide v danej

veci, pričom žalovanými sú žalovaný v tejto veci a ako druhá žalovaná vystupuje dlžníčka. Žalobkyňa
nepreukázala tvrdenie o súdnom spore na súde v Prahe. Zo zmlúv o pôžičkách, ani vlastných zmeniek
vystavených dlžníčkou nevyplýva, či slúžili na zabezpečenie záväzku dlžníka zo zmluvy o pôžičke alebo
tomuboloinak.Zmenkysúčasnevykazujúvady.Prípadnáneplatnosťkúpnejzmluvy,ktorájepredmetom
tohto konania má prednosť pred odporovateľnosťou a navrhla preto do skončenia označeného konania

toto konanie prerušiť. Ďalej tvrdil, že žalobkyňu osobne nepozná, nikdy o nej nepočul, je však priateľom
bývalého manžela dlžníčky žalobkyne, no od rozvodu ich manželstva sa s dlžníčkou žalobkyne aktívne
nestýka. Nevie ako dlžníčka žije, či pracuje, ani kde sa pohybuje. Žalovaný žije v Bratislave, dlžníčka v
Prahe. Nemá vedomosť o okolnostiach uvedených v žalobe a prvýkrát sa o nich dozvedá až zo žaloby.
Rozporoval tvrdenia žalobkyne s výnimkou toho, ktorým je zánik záväzku dlžníčky voči žalovanému.

Bývalý manžel dlžníčky v roku 2011 utrpel úraz s vážnymi následkami, pre ktorý sa stal imobilným. Po
úraze si stav vyžiadal dlhodobú, finančne náročnú liečbu. Dlžníčka ho požiadala o finančnú pôžičku
na úhradu potrieb rodiny a domácnosti a preto dňa 24.06.2011 požičal žalovaný dlžníčke 120.000 € s
termínom splatnosti 31.12.2016. K splateniu nedošlo, vyzval preto dlžníčku k úhrade dlhu telefonicky
a písomne. Dlžníčka dlh nesplatila. Keďže ani jeho priateľ (t. j. bývalý manžel dlžníčky) neprejavil

vôľu plniť za dlžníčku, rozhodol sa uspokojiť pohľadávku nadobudnutím vlastníctva k nehnuteľnosti
v kat. úz. H., o existencii ktorej mal vedomosť ešte keď bola dlžníčka manželkou jeho priateľa. S
týmto riešením súhlasila, keďže hodnota nehnuteľnosti bola porovnateľná s výškou pohľadávky voči
dlžníčke žalobkyne. O akýchkoľvek vedľajších záväzkoch dlžníčky voči iným osobám nemal v čase
uzavretia kúpnej zmluvy vedomosť. Riešil len uspokojenie svojej pohľadávky. Úhradu kúpnej ceny

vyriešil jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok, čím záväzok zaplatiť kúpnu cenu zanikol.
Žalovaný nie je blízkou osobou dlžníčky. O prípadnom úmysle dlžníčky ukrátiť žalobkyni nemal žalovaný
žiadnu vedomosť. Žiadal preto žalobu zamietnuť.

3. V podaní z 15.03.2021 žalobkyňa navrhla zmenu žaloby doplnením rozhodujúcich skutočností (č. l.

118) tak, že dlžníčka dlží žalobkyni ďalších nesplatených 1.950.000 Kč, pretože jej pohľadávku titulom
nesplatenej pôžičky postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok p. N. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. P. XXX/XX, D. X, ČR (ďalej len „p. N. B.“), čím dlžníčka celkovo dlhuje žalobkyni 5.050.000
Kč. Tvrdila, že jej predchodkyňa p. B. požičala dlžníčke A. L. postupne 150.000 Kč na základe zmluvyo pôžičke z 01.08.2017, 300.000 Kč na základe zmluvy o pôžičke z 03.08.2017 a 1.500.000 Kč na
základe zmluvy o pôžičke z 15.09.2017, pričom v súvislosti s časťou pohľadávky bol vydaný rozsudok
Obvodného súdu v Prahe j. č. 34C/72/2018-23, v ktorom zaviazal dlžníčku zaplatiť p. B. 150.000

Kč a 300.000 Kč v prospech p. B.. Súd pripustil navrhnutú zmenu žaloby doplnením rozhodujúcich
skutočností uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 31.10.2024 za prítomnosti strán (č. l. 425-426).

4. Žalobkyňa predložila súdu repliku (č. l. 198). Tvrdila, že sú dôvody pre prerušenie konania vedeného
na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 30C/44/2018 a súčasne do skončenia konania vedeného

na Mestskom súde v Prahe pod sp. zn. 56Cm/20/2018. Okresný súd Malacky medzičasom žalobu
zamietol. Žalobkyňa má voči dlžníčke vymáhateľné pohľadávky na základe troch rozsudkov vydaných
Obvodným súdom v Prahe 5, pričom pohľadávky priznané dvoma z týchto troch rozhodnutí nadobudla
žalobkyňa od p. N. B. na základe dohody o postúpení pohľadávok. Návrh žalovaného na prerušenie
konania je nedôvodný. Vyjadrenia o tom, že žalovaný nepozná okruh dlžníčky je nepravdivý. V čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy mal vedomosť o úmysle ukrátiť žalobkyňu ako veriteľku dlžníčky a mohol

mať vedomosť o úmysle dlžníčky ukrátiť žalobkyňu ako veriteľa a zmariť uspokojenie jej splatnej
pohľadávky, pričom tento úmysel bol žalovanému známy. Súvisí to s časovou nadväznosťou, spoločným
cieľom a koordinovanosťou právnych úkonov dlžníčky a žalovaného, čím chceli nastoliť stav, ktorý
žalobkyni znemožnil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky z majetku dlžníčky. Voči dlžníčke bolo preto
začaté trestné stíhanie. Odmietol tvrdenie, že by dlžníčka potrebovala pôžičku 120.000 €, hoci mal jej

manžel ťažký úraz. Žalobkyňa v čase údajného poskytnutia pôžičky nemala bankový účet, hotovostne
odovzdané peniaze by si musela zmeniť na české koruny, resp. muselo dôjsť k vkladu na účet pod
kontrolou manžela dlžníčky, pretože bývala v tom čase s vtedajším manželom a deťmi v dome patriacom
do majetku manželovej spoločnosti. Poukázala na to, že dlžníčka v tom čase hospodárila tak, že platby
za členov rodiny a domácnosti dlžníčky boli vykonávané z účtu manžela dlžníčky. Dlžníčka potreby

rodiny materiálne nezabezpečovala a vždy vystupovala ako materiálne zabezpečená manželka a žena
v domácnosti a nemala dôvod zmluvu o pôžičke uzatvárať. Dlžníčka v roku 2011 nikde nepracovala,
nemala vlastné príjmy. Pôžička na 120.000 € nie je bežná vec, vyžadoval by sa aj súhlas manžela.
V roku 2012 dlžníčka previedla vlastníctvo k nehnuteľnostiam – k rodinnému domu v Q. za kúpnu
cenu 4.200.000 Kč, t. j. mala prostriedky, ktoré mohla použiť na zabezpečenie chodu rodiny. V čase,

kedy žalovaný dlžníčku vyzýval k úhrade jej dlhu voči žalovanému dlžníčka disponovala prostriedkami,
konkrétne výnosmi 114.720 €, ktoré získala z celkových investícií 187.000 € v období od 20.08.2015
do 31.08.2017 a pohľadávku mohla kedykoľvek uhradiť. Nezrovnalosť je aj v tom, že pôvodne pri dlhu
dlžníčky voči žalovanému malo ísť o pomoc, no napriek tomu si dohodol žalovaný s dlžníčkou zmluvne
úrokovú sadzbu 32,5% ročne. Dlh uhradila dlžníčka voči žalovanému v hotovosti, no úroky uhradila

prevodom na účet. Z kúpnej zmluvy nie je zrejmá dohoda o zápočte a práve naopak, zmluvné strany sa
dohodli, že žalovaný kúpnu cenu 124.000 € uhradí do 60 dní od podpisu zmluvy, čo je neobvyklá doba pri
prevode nehnuteľností a bezhotovostný prevod nasvedčuje tomu, že sa na zápočte nedohodli. Zápočet
bol uskutočnený až dodatočne, nie dohodou, ale jednostranne. Zrejme nepredpokladala dlžníčka a
žalovaný, že žalobkyňa uplatní odporovacie nároky na súde. Sama dlžníčka oznámila žalobkyni, že

dôvodomvycestovanianaSlovenskobolarealizáciazámeruzbaviťsanehnuteľností.Spornýjeajpodpis
dlžníčky na zápočte, ktorý nezodpovedá jej iným podpisom. Tiež kúpna cena je neprimerane nízka;
neodôvodňuje ju ani vecné bremeno. Preto žalovaný o úmysle ukrátiť veriteľov dlžníčky vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti uzatvárania kúpnej zmluvy musel vedieť. Pochybnosti u žalobkyne vyvoláva
aj formulácia výziev žalovaného voči dlžníčke, kedy jej raz tykal a raz vykal, pričom zápočet (na rozdiel

od výzvy) už adresoval na adresu nehnuteľností v marci 2018, hoci by – ak by nebol o okolnostiach
pobytu dlžníčky na Slovensku informovaný – nemal ako vedieť, že sa na danej adrese zdržiava. Podľa
žalobkyne existuje dôvodná pochybnosť o tom, že žalovaný v roku 2011 poskytol dlžníčke pôžičku, táto
preto nemohla byť jednostranne započítaná proti kúpnej cene. Žalovaný dlžníčke aktívne napomáhal
pri ukrátení žalobkyne.

5. Žalovaný sa vyjadril v duplike (č. l. 317). Tvrdil, že konanie pred Okresným súdom Malacky bolo
právoplatne skončené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co/131/2020. V konaní nebol
zistený dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy, o ktorú ide aj v tejto veci. Zvláštne je, že dohoda o postúpení
pohľadávok medzi p. B. a žalobkyňou je v slovenskom jazyku, hoci sú českými občiankami. Cieľom

dohody je obísť rozhodnutie Okresného súdu Malacky. Rozporoval tvrdenie, že by v čase uzavretia
kúpnej zmluvy mal vedomosť o úmysle predávajúcej, čiže dlžníčky, ukrátiť žalobkyňu ako veriteľku.
Žalobkyňapodsúvasúduskutočnosti,oktorýchtvrdí,žetietomajúpreukazovať,žemoholmaťvedomosť
o úmysle dlžníčky ukrátiť žalobkyňu ako svojho veriteľa a zmariť uspokojenie jej pohľadávky a zuvedeného dôvodu má žalobkyňa za to, že mu tento úmysel bol známy. Možnosť mať vedomosť však
neznamená poznať úmysel. Žalovaný trvá na vyjadrení, že poskytol dlžníčke reálnu hotovostnú pôžičku
a tento právny úkon v žiadnom prípade nebol fiktívny. Pôžička bola poskytnutá z dôvodu vážneho úrazu

vtedy ešte manžela dlžníčky, ktorý bol nevládny a pripútaný na lôžko. Dlžníčka nemala k dispozícii
finančné prostriedky na zabezpečenie bežných potrieb rodiny a nikto nevedel odhadnúť prognózu.
Dlžníčka na zmluve potvrdila, že sumu vo výške poskytnutej pôžičky prevzala v hotovosti. Dlžníčka s
manželom mali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo už dlho pred rozvodom. BSM si preto vyporiadali
už niekedy v r. 2008. Z pôžičky dlžníčky manžel dlžníčky zaviazaný nebol. To, že platby za dlžníčku

boli robené z účtu manžela neznamená, že po rozvode finančné prostriedky nepotrebovala. Znamená
to len to, že výdavky na voľnočasové aktivity detí platil ich otec. Tvrdenie, že mu dlžníčka uhradila úroky
z omeškania 8.000 € prevodom na účet sa nezakladá na pravde. Kúpna zmluva bola uzavretá platne,
vsúladesozákonomaajúhradakúpnejcenyboladojednanáaprebehlalegitímneazákonne.Žalobkyňa
nepredložila jediný dôkaz, že by o úmysle dlžníčka mal žalobca v čase uzavretia zmluvy vedomosť.
Na potvrdenie adekvátnosti kúpnej ceny poukázal na znalecký posudok. Posudok zhotovený v českom

trestnom konaní bol vykonaný bez zamerania, bez obhliadky. Zotrval na tom, že žaloba je nedôvodná.

6. Na prejednanie boli nariadené pojednávania. Na pojednávaniach sa strany nezmierili.

(i) Dokazovanie

7. Súd vykonal dokazovanie týmito listinami, ktoré predložila žalobkyňa: výpisy z LV č. XXXX
k 22.03.2018, 30.03.2018 a 17.03.2025 (č. l. 5-6, 488-490), smlouva o půjčce z 03.08.2017 (č. l. 7),
potvrzení o provedené platbě z 03.08.2018 (č. l. 8), směnka vlastní z 03.08.2017 (č. l. 9), smlouva
o půjčce z 01.08.2017 (č. l. 10), potvrzení o provedené platbě z 02.08.2018 (č. l. 11), směnka vlastní

z 01.08.2017 (č. l. 12), smlouva o půjčce z 25.04.2017 (č. l. 13), potvrzení o provedené platbě
z 25.04.2017 (č. l. 14), směnka vlastní z 25.04.2017 (č. l. 15), smlouva o půjčce z 06.04.2017 (č. l.
16), detail transakcie z 05.04.2017 (č. l. 17), směnka vlastní z 06.04.2017 (č. l. 18), smlouva o půjčce
z 25.09.2017 (č. l. 19), potvrzení o provedené platbě z 25.09.2017 (č. l. 20), směnka vlastní z 25.09.2017
(č. l. 21), smlouva o půjčce z 17.08.2017 (č. l. 22), potvrzení o provedené platbě zo 17.08.2017 (č.

l. 23), směnka vlastní zo 17.08.2017 (č. l. 24), smlouva o půjčce z 17.08.2017 (č. l. 25), potvrzení
o provedené platbě zo 16.08.2017 (č. l. 26), směnka vlastní zo 17.08.2017 (č. l. 27), dohoda o postúpení
pohľadávok z 09.12.2020 (č. l. 121-124), smlouva o půjčce z 01.08.2017 (č. l. 125), potvrzení o platbě
na účtu z 26.04.2017 (č. l. 126), smlouva o půjčce z 03.08.2017 (č. l. 127), potvrzení o platbě na
účtu z 10.05.2017 (č. l. 128), potvrzení o platbě na účtu z 10.05.2017 (č. l. 129),smlouva o půjčce

z 15.09.2017 (č. l. 130), potvrzení o platbě na účtu z 12.09.2017 (č. l. 131), rozsudok Obvodného
súdu v Prahe 5, č. k. 6 C 317/2018-32 (č. l. 206-208, 383-385), rozsudok Mestského súdu v Prahe,
č. k. 39Co 135/2019-70 (č. l. 209-213, 386-390), rozsudok Obvodného súdu v Prahe 5, č. k. 10C
19/2018-33 (č. l. 214-216, 391-393), rozsudok Obvodného súdu v Prahe 5, č. k. 34C 72/2018-23 (č.
l. 217-218, 394-395), uznesenie PČR, Obvodného riaditeľstva policie a vyšetrovania z 25.05.2022 (č.

l. 219-226), výpis z verejného registra – spoločnosti bývalého manžela dlžníčky (č. l. 227-229), výpisy
z bežného účtu p. B. (č. l. 230-239), kupní smluova s odkládací podmínkou účinnosti z 04.10.2012
(č. l. 240-244), doklad o výnosoch z INVESTMENT AND TRADINT CAPITAL LIMITED (č. l. 245-248),
znalecký posudok A. R. J. č. 6104-034/22 (č. l. 249-294), vyhlásenie p. D. S. (č. l. 295), návrh na
vklad práva do katastra nehnuteľností (č. l. 296-297), vyhlásenie p. M. H. (č. l. 298), usnesenie PČR,

Obvodného riaditeľstva policie a vyšetrovania z 23.03.2023 (č. l. 307-311), obžaloba, sp. zn. 38T
118/2023 (č. l. 430-443), zápisnica o výsluchu svedkyne Q. C. z 17.02.2023 (č. l. 450-457), úradný
záznam Obvodného riaditeľstva policie Praha I z 07.03.2021 (č. l. 458-460), protokol o hlavním líčení
Obvodního soudu pro Prahu 5 z 05.11.2024 (č. l. 446-449), protokol o hlavním líčení Obvodního soudu
pro Prahu 5 z 11.03.2025 (č. l. 502-503).

8. Na návrh žalobkyne súd zabezpečil z Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, kúpnu zmluvu
uzatvorenú medzi žalovaným a dlžníčkou 23.03.2018 (č. l. 369-373) a túto vykonal ako dôkaz.

9. Žalobkyňa navrhovala vykonať aj ďalšie dôkazy. Tie však súd nevykonal. Konkrétne žiadala

zabezpečiť výpisy z účtu spol. Zahořanská realitní spol. s.r.o. so sídlom Náměstí 14. října 1307/2,
Smíchov, Praha, IČ: 265 14 907, za r. 2011-2013, a výpisy z osobných účtov B. G. L. za r. 2011-2013,
bývalého manžela dlžníčky. Tieto dôkazy súd nevykonal, pretože nebol na ich vykonanie zložený
preddavok a súčasne tieto dôkazy boli neprimerane zaťažujúce tretiu stranu a zasahujúce do súkromiaosôb, ktoré nie sú stranami sporu. Žalobkyňa žiadala vykonať dôkaz výpismi z bankového účtu
žalovaného za rok 2011 a z obdobia roku 2017-2018. Ani tieto dôkazy súd nevykonal, pretože k pôžičke
malo dôjsť hotovostne, bolo to preto nadbytočné. Súd na návrh žalovanej nevykonal dôkaz ani

listinou, ktorou bolo vysporiadané BSM dlžníčky a jej manžela, resp. rozhodnutím súdu o vyporiadaní
BSM, pretože to súd považoval za nadbytočné, pretože manželstvo dlžníčky zaniklo skôr ako došlo
k tvrdenému poskytnutiu pôžičky žalovaným. Tiež súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním výpisov z
účtov, ktoré sú súčasťou spisu v trestnom konaní vedenom Obvodním soudem pro Prahu 5 v trestnom
konaní proti obžalovanej dlžníčke pre nadbytočnosť, nakoľko samotné preukázanie toho, či manželia

L. disponovali alebo nedisponovali prostriedkami bez ďalšieho nemôže viesť k záveru o tom, že bol
žalobcovi úmysel dlžníčky známy a súčasne k trestnému spisu má žalobkyňa ako poškodená prístup
a mohla tieto listiny v rámci hospodárnosti predložiť sama namiesto toho, aby sa žiadali v rámci
cezhraničnej spolupráce. Žalobkyňa navrhla aj vykonanie znaleckého dokazovania súdom k zisteniu
ceny nehnuteľnosti, resp. objasneniu rozdielov znalcov, no súd tento dôkaz nevykonal pre nadbytočnosť.

10. Súd na návrh žalovaného vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložil žalovaný: zmluva o pôžičke
z 24.06.2011 (č. l. 47-48, 81-82), výzva na zaplatenie pohľadávky z 16.10.2017 (č. l. 49, 83), predžalobná
výzva na zaplatenie splatnej pohľadávky zo 16.02.2018 (č. l. 50, 84), kúpna zmluva z 23.03.2018 (č.
l. 51-54, 85-88), jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok z 22.05.2018 (č. l. 55, 89), znenie
žaloby o určenie vlastníckeho práva z 17.05.2018 podanej na Okresný súd Malacky s prílohami (č. l.

56-71, 90-107), rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5Co/131/2020-321 (č. l. 321-326), rozsudok
Okresného súdu Malacky, č. k. 30C/44/2018 (č. l. 327-335), znalecký posudok č. 54/2023 (č. l. 336-356,
504-538).

11. Súd na návrh žalovaného vykonal dokazovanie aj oboznámením obsahu pripojených spisov

bývalého Okresného súdu Bratislava IV so sp. zn. 19C/17/2005 (z neho boli čítané č. listov 1, 2, 16 a 17)
a 13P/196/2012 (z neboli boli čítané č. listov 1, 2, 68 a 69).

12. Z takto vykonaného dokazovania (ods. 7-11) bol zistený nasledovný skutkový stav veci.

(ii) Zistený skutkový stav veci

13. Z listiny označenej ako „Zmluva o pôžičke“ (č. l. 81-82) je preukázané, že obsahuje dojednania,
podľa ktorých sa žalovaný ako veriteľ dňa 24.06.2011 dohodol s dlžníčkou, že jej poskytne bezúročne
peňažnú pôžičku – peňažnú sumu 120.000 € na dobu určitú do 31.12.2016 a dlžníčka sa zaviala, že

po uplynutí dohodnutej doby v termíne splatnosti poskytnutú peňažnú sumu žalovanému vráti (čl. I, bod
1). Dohodli sa, že žalovaný ako veriteľ poskytne dlžníčke pôžičku 120.000 € v hotovosti tak, že v deň
podpísania tejto zmluvy odovzdá sumu vo výške 120.000 € zodpovedajúcu výške dohodnutej pôžičky
do rúk dlžníčky. Dlžníčka podpisom tejto zmluvy zároveň potvrdzuje prevzatie pôžičky vo výške 120.000
€ (čl. I, bod 2). Dokladom o poskytnutí peňažnej pôžičky zo strany veriteľa a jej prijatí dlžníčkou je táto

zmluva podpísaná žalovaným ako veriteľom a dlžníčkou (čl. I, bod III). Dlžníčka je povinná peňažnú
sumu (pôžičku) vrátiť podľa bodu I tohto článku vrátiť veriteľovi v celej výške najneskôr do 31.12.2016
(čl. I, bod 4). Na listine sa nachádza podpis dlžníčky a žalovaného. Podpisy nie sú úradne osvedčené.

14. Napriek tomu, že listina obsahuje vyhlásenie o tom, že dlžníčka potvrdila prevzatie hotovosti 120.000

€, súd bez ďalšieho toto vyhlásenie nepovažoval za dôkaz toho, že táto suma bola aj v skutočnosti
dlžníčke žalovaným odovzdaná. Preto súd uvádza, že z tejto listiny je len preukázaný obsah týchto
vyhlásení, čiže nie aj to, že k odovzdaniu peňazí došlo. Súd tento dôkaz podrobil – rovnako ako ostatné
dôkazy – podľa čl. 15 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) a § 191 ods. 1 CSP, hodnoteniu podľa svojej úvahy jednotlivo a všetky v ich

vzájomnej súvislosti, k čomu sa vyjadruje súd ďalej.

15. Z vyhlásenia D. S. zo 16.11.2018 vyplynulo, že s dlžníčkou K. L. sa zoznámila niekedy v roku
2008/2009 vďaka futbalovému klubu, ktorý začal navštevovať jej syn a K. B. syn G.. Postupom času
sa z nich stali dobré kamarátky. V tej dobe bola Ľubica vydatou ženou v domácnosti. Napriek tomu, že

všetci traja jej synovia už chodili do školy, ona nemusela pracovať, pretože bola finančne celá rodina
zabezpečená z manželovho podnikania. Z informácií od Ľubice vedela, že v Prahe je jej najlepšia
kamarátka N. B., ktorá trénovala všetkých jej synov aj ju samotnú v tenise, a B. C.. Trávili spolu veľa
času, vzájomne si pomáhali a podporovali sa. Najprv jej Ľubica predstavila pani B. a následne aj paniC., a tak keď sa dozvedela o tejto „kauze“, rozhodla sa napísať toto vyjadrenie, pretože ju prístup
pani L. veľmi prekvapil. Z informácií od pani L. sa samozrejme dozvedela aj niečo o jej rodine a čím
prechádzali. Ak by sa mala vyjadriť iba k finančnej situácii, tak pani L. vždy tvrdila, že cez všetko, čo

jej muž vykonal, tak vždy bol finančne nadštandardne veľkorysý a nikdy neriešil jej výdaje. Ak vedela,
tak pani L. mala kreditné karty na bežné útraty, karty na benzín, všetky náklady spojené s prevádzkou
domu či áut zabezpečoval pán L.. Pani L. žila život typicky zabezpečenej vydatej ženy, ktorej manžel
sľuboval, že sa o ňu vždy postará, pretože ona sa mnoho rokov starala o chod domácnosti a starostlivosť
o 3 synov. Tiež preto vlastnila (myslela, že vďaka manželovi) na Slovensku byt, ktorý prenajímala a

neskôr predala (1x s ňou byt navštívila), ďalej vlastnila pozemky v Kostolišti, ktoré tiež po rozvode
predala, a dom, v ktorom bývali jej rodičia. Keď sa manželovi stal úraz, po ktorom bol upútaný na lôžko,
pani L. sa nikdy nezmienila, že by tým bol akokoľvek obmedzený jej prístup k financiám, alebo že by
akokoľvek finančne strádala. Pán L. bol veľmi schopný vedľa starostlivosti o svoje zdravie sa starať aj
o svoje podnikanie, vďaka svojim spolupracovníkom. Nikdy sa nezmienila ani nesťažovala, že by na
niečo nemala peniaze alebo dokonca, že by si musela požičať. Pán L. sa po niekoľkých týždňoch začal

naplno venovať svojej rehabilitácii a trávil čas v kúpeľoch, ktoré si platil a sám zabezpečoval, takže bol
úplne schopný naďalej finančne zabezpečovať aj chod rodiny. Nevedela síce na čo, ale ak by pani L.
potrebovala akúkoľvek krátkodobú finančnú výpomoc, tak by sa muselo jednať o pár tisíc, desiatok tisíc
Kč, rozhodne nie miliónov. Samozrejme bola kvôli manželovmu úrazu v ťažkej životnej situácii, ktorú s
ňou všetky kamarátky prežívali, ale nikomu z nich nikdy o žiadnej pôžičke nič nehovorila. Ak by si musela

požičať od ich kamaráta, pána H., tak by o tom pán L. musel vedieť a určite by všetko po nejakej dobe
vrátil. Pani L. zmieňovala, že jeho neviem aká poistka kryla úraz a údajne obdržal 10 mil. Kč. Ak bola
údajná pôžička uzavretá v júni 2011, teda cca 4 mesiace po úraze pána L., tak v tej dobe ešte nemala
pani L. tušenie, že sa s ňou bude chcieť manžel časom rozviesť a rovnako tak by aj pán H. musel vedieť,
že mu bude vrátená zo spoločných rodinných peňazí. Keď sa dozvedel o rozvode, určite by svojho

kamaráta o pôžičke informoval a požadoval splatenie, keď šlo o výpomoc v dobe nemoci pána L.. Keď
po nejakej dobe nakoniec došlo k rozvodu, tak si musela zriadiť účet v banke (asi do tej doby vlastný
nemala), musela ju naučiť a nastaviť internetové bankovníctvo, pretože s tým nevedela pracovať. Tiež jej
pani L. hovorila, že bude ďalej bývať v dome so synmi, všetko spojené s domom naďalej hradil pán L., na
benzín mala extra kartu, na chod rodiny (jedlo atď.) dostávala, ak vedela, údajne cca 50 tis. Kč mesačne.

Myslela, že raz zmienila, že jej manžel dal 600 tis. Kč. Kúpil jej nové auto a počítač. Pani L. naďalej
nemusela pracovať, jazdila na dovolenky k moru, na hory. Synom údajne k promócii kúpila každému
hodinky za 200 tis. Kč. Navyše mala aj príjem z prenájmu bytu na Slovensku, ktorý následne predala.
Absolútne ničím nenaznačovala, že by mala u kohokoľvek akýkoľvek finančný záväzok.Je presvedčená,
že údajná pôžička je vymyslená a jej dôvodom je iba vyhnutie sa splácaniu dlhov pani B. a C..

16. Z vyhlásenia M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, D. – J., zo 16.03.2023 vyplynulo, že
dlžníčku A. K. L. osobne poznala v rokoch 2015 - 2017 resp. do februára 2018. Pravidelne navštevovala
fitnes centrum v budove T. M. XXXX/X, kde trénovala pod vedením osobnej trénerky. Individuálne hodiny
si platila dvakrát týždenne, neskôr zabezpečovala aj tréningy pre svojich synov F. a U.. Vystupovala

ako veľmi majetná osoba, finančne zabezpečená do konca života, ktorá nikdy nemusela pracovať.
Jej obľúbená veta bola často "Peniaze nie sú problém" keď sa rozprávala o rôznych témach. Taktiež
zmieňovala, že jej bývalý manžel ju po rozvode zabezpečil finančne aj nehnuteľnosťami, napriek tomu,
že utrpel vážny úraz a zostal na vozíku. Rodina bola veľmi majetná už pred úrazom, takže finančne
úraz neznamenal problém. V tomto zmysle mala rodina šťastie, že aj napriek úrazu zostala finančne

zabezpečená. Ľubica často hovorila o drahých dovolenky v Karibiku a Ázii, ktoré absolvovali ešte ako
rodina pred úrazom manžela. Úraz sa stal pri lyžovaní v Alpách, po ktorom začala dovolenky tráviť sama
alebo so synmi. Do fitnes centra jazdila firemným autom bývalého manžela, ktoré mala k dispozícii, spolu
s firemnou kartou na benzín. Vystupovala, obliekala sa a nakupovala tak, že bolo evidentné, že je veľmi
dobre finančne zabezpečená. Podpis na listine je úradne osvedčený.

17.ZvýsluchusvedkyneQ.C.z05.11.2024vyplynulo,žespaniL.bolikamarátky,žalovanéhovpodstate
nepoznala. Myslela si, že boli s pani L. dlhoročné dobré kamarátky, ale už 5-6 rokov ju nevidela ani
nepočula, odmlčala sa a vôbec nevie, čo s ňou je. So žalovaným sa stretla raz, a to pred mnohými rokmi,
vpodstatehonepozná.SpaniL.saspoznalivroku1993alebo1994akamarátkybolidoroku2018alebo

2019. Myslí si, že v čase, keď sa priatelili, bola finančná situácia pani L. dobrá, nikdy nemala problém
s peniazmi, možno chvíľu po rozvode, ale inak finančné problémy nemala. Vie akurát to, že v tom čase
prepisovala dom na žalovaného. Vie, že v tej dobe mala nejaké problémy, pretože za ňou prišla s tým,
že má nejaké problémy, že prišla o všetko a že ten dom prepisovala na žalovaného. Od tej doby ju videlaalebo počula raz alebo dvakrát. Ďalej už nevie nič o nej ani tejto záležitosti. Myslí si, že to povedala v
tej dobe, keď dom prepísala, ale nevie presne, kedy to bolo. Pamätá si, že to bolo okolo Veľkej noci, asi
2018. Pamätá si to, pretože mala seknutý chrbát v krížoch, vie, že chcela prísť na veľkonočný piatok,

ale ona jej povedala, že sa necíti dobre, tak prišla na veľkonočnú sobotu. Zdržala sa chvíľu, bola veľmi
zničená, potom to povedala a odišla. Keď prišla, tak cca prvých 10 minút bola úplne ticho, ona nevedela,
čo sa deje, potom povedala, že prišla o všetko. Ona hovorila, že predsa má dom v Malackách a ona
povedala, že ho prepísala na pána H.. Viac k tomu nepovedala, ale vie, že bola úplne zarazená. Ona
sa na nič k tomu nepýtala, pretože to bola jej vec, ona sa do jej finančných vecí nemiešala. Nepamätá

si, že by konkretizovala, o čo všetko prišla. Bola veľmi rozrušená, nedalo sa s ňou moc hovoriť. Ona
sa ani nepýtala, pretože bola rada, že leží s tým chrbátom, nemala kapacitu riešiť jej problémy. Pani L.
poznala už v čase, keď ešte žila s pánom L. aj v čase predtým, než mal pán L. úraz. Nevie povedať, či
zaznamenala nejaký rozdiel vo finančnej situácii manželov pred a po úraze. Nevie o tom, že by jej pani
L. hovorila, že si od niekoho požičala peniaze. Vie o tom, že pani L. investovala peniaze, pretože v čase,
keď prišla do Bratislavy, tak pôsobila veľmi spokojne a hovorila, že investuje, viac k tomu nepovedala.

To bolo tak v roku 2017 alebo 2018. Bolo to predtým, než o Veľkej noci povedala, že o všetko prišla.
V čase, keď mal pán L. úraz, boli s pani L. v kontakte. Nevie o jej finančnej situácii v tej dobe, nevie
o tom, či si musela požičiavať peniaze. Odo nej si požičala peniaze, a to v roku 2018, spísali o tom
papier, ale nevie presný dátum. Požičala si od nej 20 000 Eur, vrátila jej 4 000 Eur, zvyšok nevrátila. V
inom prípade si od nej peniaze nepožičala. Pani L. jej neoznámila podrobnosti k prevodu nehnuteľnosti

na pána H., na nič také si nespomína. Pôžičku, ktorú poskytla pani L., poskytla, pretože hovorila, že
chce stavať a že momentálne nemá žiadne voľné peniaze. Chcela stavať dom pre seba. Dlžnú sumu
vymáhala súdne a súd rozhodol v jej prospech. Dala to advokátskej kancelárii, pretože to nemala silu
riešiť, ona sa odmlčala úplne. Touto cestou nevymohla žiadnu sumu od pani L.. Vie, že mala pani L.
byt v Bratislave. Nevie, z čoho žila pani L. po úraze, prípadne po rozvode, predpokladá, že jej dával

peniaze manžel. Nevie to iste. Nehovorila jej, koľko peňazí dostala za nehnuteľnosť v Kostolišti. Ona
v tú dobu nevedela, že nehnuteľnosť predala. Povedala jej, že prepísala dom na pána H.. Nehovorili
spolu o kúpnej cene. Ona si domyslela, že o všetko prišla v súvislosti s tými investíciami. Nepovedala
jej viac. Nevie, ako o to prišla. Nevie, či niekedy pani L. hovorila o tom, že by si požičala peniaze od
pána H.. Nemá o tom žiadnu informáciu. Možno pani L. naznačila niečo také, že bola v súvislosti s

investíciami podvedená, ale ona si to naozaj nepamätá, je to dávno. Nepamätá si to. Nepamätá si, či jej
hovorila niečo také v rámci ich stretnutia o Veľkej noci. Nikdy sa nestalo, že by sa pani L. v jej prítomnosti
zrútila, bola rozrušená, ale nepovedala by, že by bola zrútená, to by si asi pamätala. Keď došla autom
k nej, tak na tom asi nebola až tak zle, že by sa rútila. Po tom stretnutí o Veľkej noci spolu ešte asi 1-2x
telefonovali, nepamätá si, kedy sa jej spýtala na svoje peniaze, ale povedala jej, že ich nemá z čoho

vrátiť. Od tej doby ju nevidela ani nepočula. Potom to dala právnikom a pre ňu to skončilo, bola to pre
ňu uzavretá kapitola. Nepamätá si, že by pani L. niekedy mala konkrétnu prácu. Otvorili spolu v Prahe
vinotéku, keď tam žila, ale ona sa do toho moc nezapájala, aj keď tam mala byť zainteresovaná. Toto
trvalo možno rok. Nevie, či mala nejakú brigádu. Nevie o tom, že by mala normálnu prácu, takú, že by
ráno vstala a šla do práce. Nevie konkrétne, komu a čo by mala dlhovať. Jedine jej kamarátka Staša, s

ktorou hovorila asi dvakrát a ona hovorila, že jej pani L. dlhá nejaké peniaze, ale neviem nič viac. Ona
neriešila jej financie, vyriešila si to svoje. Je pravda, že s pani N. telefonovala. Nedokáže povedať, či
to bola pani N. B.. Nedokáže si vysvetliť, prečo pani L. nemala peniaze na splatenie dlhu voči nej, keď
prepísala dom na pána H., povedala jej, že o všetko prišla. Nevie, prečo dom prepísala na pána H., to
jej nepovedala. Pani L. sa nesnažila jej splatiť dlh, ona ju od tej doby nevidela ani nepočula.

18. Z kúpnej zmluvy s odkladacou podmienkou účinnosti zo 04.10.2012 je preukázané, že dlžníčka
predala kupujúcim rodinný dom č. p. XX M. Q. na pozemku st. p. č. XXX a pozemky zastavená plocha
a nádvorie st. p. č. XXX a ostatná plocha p. č. XXX/XX, v kat. území V. za kúpnu cenu 4.200.000 Kč.

19. Z potvrdenia spoločnosti INVESTMENT AND TRADING CAPITAL LIMITED, 82 Symonds Street,
Grafton, Auckland, Nový Zéland, je preukázané, že na viacerých účtoch mala dlžníčka realizované
vklady za obdobie od 20.08.2015 do 31.08.2017 v celkovej sume 187.000 EUR, z ktorých podľa
potvrdenia mala výnosy ďalších 114.720 €.

20. Z vyššie uvedených dôkazov (ods. 15-19 – informácie o majetkových transakciách dlžníčky a
vyjadrenia osôb, ktoré dlžníčku osobne poznali v rozhodnom období) je zhodne preukázané, že dlžníčka
pani K. L. v rozhodnom období pôsobila ako finančne zabezpečená osoba. Vystupovala ako žena, ktorá
nemusela pracovať, žila z prostriedkov, ktoré jej poskytoval manžel, a to aj po jeho úraze a následnepo rozvode. Dlžníčka v danom období nevykazovala známky finančných problémov a nikdy sa im
nezmienila, že by si požičala peniaze od žalovaného. Konkrétne sa je preukázané z týchto vyjadrení, že:

(i) dlžníčka bola finančne zabezpečená a nežila v nedostatku. Konkrétne všetky tri osoby opísali, že
dlžníka bola dlhodobo finančne zabezpečená, či už počas manželstva, po úraze manžela, alebo aj po
rozvode. D. S. uviedla, že jej manžel jej zabezpečoval všetko – bývanie, auto, výdavky, kreditné karty, a
že si nikdy nepožičiavala peniaze. M. H. potvrdila, že pôsobila ako veľmi majetná osoba a sama hovorila,
že „peniaze nie sú problém“. Q. C. taktiež povedala, že počas ich priateľstva pani L. nemala finančné

problémy, možno len krátko po rozvode;

(ii) dlžníčka nemusela pracovať. Konkrétne D. S. jasne uviedla, že L. nemusela pracovať, lebo ju manžel
zabezpečil. M. H. sa vyjadrila, že dlžníčka nikdy nemusela pracovať a žila z prostriedkov zabezpečených
manželom. Q. C. tiež nevedela o tom, že by mala L. stabilnú prácu – spomenula len krátku epizódu
s vinotékou;

(iii) ani jedna neuviedla, že by si dlžníčka požičiavala od žalovaného. H., D. S. vyslovene tvrdila, že o
takej pôžičke by vedel aj jej manžel a bol by ju vrátil. M. H. to nespomína vôbec a Q. C. výslovne uviedla,
že o takej pôžičke nevie a nemá žiadnu informáciu, že by si požičala od žalovaného.

21. Žalobkyňa dňa 06.04.2017 požičala dlžníčke sumu 250.000 Kč, čo je preukázané zo zmluvy
o pôžičke (smlouva o půjčce) uzatvorenej medzi žalobkyňou ako veriteľom a dlžníčkou dňa 06.04.2017
na dobu 8 mesiacov od 06.04.2017. Peniaze boli odoslané na účet dlžníčky, čo je preukázané z obratu
na účte k 05.04.2017, čo je preukázané z tohto potvrdenia. Záväzok dlžníčky bol zabezpečený vlastnou
zmenkou vystavenou na rad žalobkyne alebo S. C., čo je preukázané z tejto zmenky (č. l. 16-18).

22. Žalobkyňa dňa 25.04.2017 požičala dlžníčke sumu 400.000 Kč, čo je preukázané zo zmluvy
o pôžičke (smlouva o půjčce) uzatvorenej medzi žalobkyňou ako veriteľom a dlžníčkou dňa 25.04.2017
na dobu 6 mesiacov od 25.04.2017. Peniaze boli odoslané na účet dlžníčky, čo je preukázané
z potvrdenia o platbe z 25.04.2017, čo je preukázané z tohto potvrdenia. Záväzok dlžníčky bol

zabezpečený vlastnou zmenkou vystavenou na rad žalobkyne alebo S. C., čo je preukázané z tejto
zmenky (č. l. 13-15).

23. Žalobkyňa dňa 01.08.2017 požičala dlžníčke sumu 500.000 Kč, čo je preukázané zo zmluvy
o pôžičke (smlouva o půjčce) uzatvorenej medzi žalobkyňou ako veriteľom a dlžníčkou dňa 02.08.2017

na dobu 6 mesiacov od 01.08.2017. Peniaze boli odoslané na účet dlžníčky, čo je preukázané
z potvrdenia o platbe z 02.08.2017, čo je preukázané z tohto potvrdenia. Záväzok dlžníčky bol
zabezpečený vlastnou zmenkou vystavenou na rad žalobkyne alebo S. C., čo je preukázané z tejto
zmenky (č. l. 10-12).

24. Žalobkyňa dňa 03.08.2017 požičala dlžníčke sumu 500.000 Kč, čo je preukázané zo zmluvy
o pôžičke (smlouva o půjčce) uzatvorenej medzi žalobkyňou ako veriteľom a dlžníčkou dňa 03.08.2017
na dobu 6 mesiacov od 03.08.2017. Peniaze boli odoslané na účet dlžníčky, čo je preukázané
z potvrdenia o platbe z 03.08.2017, čo je preukázané z tohto potvrdenia. Záväzok dlžníčky bol
zabezpečený vlastnou zmenkou vystavenou na rad žalobkyne alebo S. C., čo je preukázané z tejto

zmenky (č .l. 7-9).

25. Žalobkyňa dňa 17.08.2017 požičala dlžníčke sumu 300.000 Kč, čo je preukázané zo zmluvy
o pôžičke (smlouva o půjčce) uzatvorenej medzi žalobkyňou ako veriteľom a dlžníčkou dňa 17.08.2017
nadobu1mesiacaod17.08.2017.Peniazeboliodoslanénaúčetdlžníčky,čojepreukázanézpotvrdenia

oplatbezo17.08.2017,čojepreukázanéztohtopotvrdenia.Záväzokdlžníčkybolzabezpečenývlastnou
zmenkou vystavenou na rad žalobkyne alebo S. C., čo je preukázané z tejto zmenky (č. l. 22-24).

26. Žalobkyňa dňa 17.08.2017 požičala dlžníčke ďalšiu sumu 500.000 Kč, čo je preukázané zo zmluvy
o pôžičke (smlouva o půjčce) uzatvorenej medzi žalobkyňou ako veriteľom a dlžníčkou dňa 17.08.2017

na dobu 6 mesiacov od 16.08.2017. Peniaze boli odoslané na účet dlžníčky, čo je preukázané
z potvrdenia o platbe zo 16.08.2017, čo je preukázané z tohto potvrdenia. Záväzok dlžníčky bol
zabezpečený vlastnou zmenkou vystavenou na rad žalobkyne alebo S. C., čo je preukázané z tejto
zmenky (č. l. 25-27).27. Žalobkyňa dňa 25.09.2017 požičala dlžníčke sumu 650.000 Kč, čo je preukázané zo zmluvy
o pôžičke (smlouva o půjčce) uzatvorenej medzi žalobkyňou ako veriteľom a dlžníčkou dňa 25.09.2017

nadobu1mesiacaod26.09.2017.Peniazeboliodoslanénaúčetdlžníčky,čojepreukázanézpotvrdenia
o platbe z 25.09.2017, čo je preukázané z tohto potvrdenia. Záväzok dlžníčky bol zabezpečený vlastnou
zmenkou vystavenou na rad žalobkyne alebo S. C., čo je preukázané z tejto zmenky (č. l. 19-21).

28. V súhrne žalobkyňa požičala dlžníčke 3.100.000 Kč (ods. 21-27).

29. Dlžníčka požičala aj p. N. B.. Konkrétne, dňa 01.08.2017 požičala dlžníčke sumu 150.000 Kč, čo
je preukázané zo zmluvy o pôžičke (smlouva o půjčce) uzatvorenej medzi p. N. B. ako veriteľom a
dlžníčkou dňa 01.08.2017 na dobu 6 mesiacov od 01.08.2017 a boli odovzdané dlžníčke v hotovosti, čo
je preukázané z uvedenej zmluvy z 01.08.2017 (č. l. 125-126).

30.PaniN.B.dňa03.08.2017požičaladlžníčkesumu300.000Kč,čojepreukázanézozmluvyopôžičke
(smlouva o půjčce) uzatvorenej medzi p. N. B. ako veriteľom a dlžníčkou dňa 03.08.2017 na dobu 6
mesiacov od 03.08.2017 a boli odovzdané dlžníčke v hotovosti, čo je preukázané z uvedenej zmluvy
z 03.08.2017 (č. l. 127).

31. Žalobkyňa dňa 15.09.2017 požičala dlžníčke sumu 1.500.000 Kč, čo je preukázané zo zmluvy
o pôžičke (smlouva o půjčce) uzatvorenej medzi p. N. B. ako veriteľom a dlžníčkou dňa 15.09.2017 na
dobu 12 mesiacov od 15.09.2017. Peniaze boli odoslané na účet dlžníčky pred podpisom zmluvy, čo je
preukázané z potvrdenia o platbe z 12.09.2017, čo je preukázané z tohto potvrdenia (č. l. 130-131).

32. V súhrne p. N. B. požičala dlžníčke 1.950.000 Kč (ods. 29-31).

33. Z listu žalovaného zo 16.10.2017 je preukázané, že žalovaný vyzval dlžníčku na zaplatenie dlžnej
sumy 120.000 € s tým, že ak dlh uhradí do 31.10.2017, nebude uplatňovať úroky z omeškania. Nie je
preukázané, či bol list odoslaný poštou, ani ako bol doručený dlžníčke. Dlžníčke bol adresovaný na jej

adresu na Baníkovej 6, Bratislava.

34. Z listu žalovaného z 16.02.2018 je preukázané, že žalovaný vyzval „naposledy“ dlžníčku, aby mu
uhradila dlžnú sumu 120.000 € do 28.02.2018, inak začne riešiť vec súdnou cestou. List bol adresovaný
dlžníčke na jej adresu T. B. X, D.. Nie je preukázané, kedy bola listina doručená dlžníčke, ani ako jej

bola doručená.

35. Dlžníčka, A. K. L., nar. XX.XX.XXXX, bola ku dňu 22.03.2018 výlučnou vlastníčkou pozemkov
s parcelnými číslami XXXX/X o výmere 138 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, 1412/9
o výmere 748 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, XXXX/XX o výmere 934 m2, druh

pozemku: ostatné plochy, XXXX/XX o výmere 21 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
parcely registra S., a stavby so súpisným číslom XXX stojacom na pozemku s parcelným číslom 1412/8,
popis stavby: rodinný dom, nachádzajúce sa v katastrálnom území H., obec H., okres B. (ďalej spoločne
aj „nehnuteľnosti v H.“) s tým, že na nehnuteľnostiach viazne ako ťarcha vecné bremeno spočívajúce
vprávedoživotnéhobývaniaaužívaniavprospechJ.D.,F.R.aR.D.(rodičiadlžníčky),čojepreukázané

z listu vlastníctva vedeného k tomuto dňu Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, pre katastrálne
územie H., obec H., okres B., pod č. XXXX. Nehnuteľnosti nadobudla darom na základe toho istého
právneho titulu, ktorým nadobudli oprávnení vecné bremeno k týmto nehnuteľnostiam (vklad povolený
pod sp. zn. M. XXX/XX).

36. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej žalovaným ako kupujúcim a dlžníčkou A. K. L. ako predávajúcou
dňa 23.03.2018 je preukázané, že dlžníčka prevádza na žalovaného svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam zo svojho výlučného vlastníctva do výlučného vlastníctva žalovaného za dohodnutú
kúpnu cenu a za podmienok stanovených touto zmluvou (čl. I, bod 3). Zmluvné strany sa dohodli,
že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto kúpnej zmluvy predávajúca odpredá a kupujúci kupuje za

dohodnutú kúpnu cenu 124.000 €. Kúpna cena bude uhradená do 60 dní po podpise tejto zmluvy na
účet predávajúceho č. ú. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (čl. II, bod 1). Podpis na kúpnej zmluve bol
úradne osvedčený dňa 23.03.2018; v tento deň bola zmluva uzatvorená.37. Medzi stranami nebolo sporné skutkové tvrdenie žalovaného, že žalovaný je priateľom bývalého
manžela dlžníčky (č. l. 43).

38. Výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v Kostolišti nadobudol žalovaný na základe zmienenej
kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, dňa 26.03.2018
pod sp. zn. M./XXXX, čo je preukázané z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre katastrálne územie H.,
obec H., okres B., ku dňu 30.03.2018.

39. Zo zvukovej nahrávky vyhotovenej dňa 02.04.2018 o 10:11 h, ktorej priebeh je zaznamenaný
v úradnom zázname Policie ČR, Obvodné riaditeľstvo policie Praha I z 07.03.2021, sp. zn.
KRPA-133085-91/TČ-2019-001175-1-MACH, vyplynulo, že v telefonáte dlžníčky a žalobkyne uviedla
dlžníka žalobkyni, že je úplne v hajzli, ale úplne. Už ani nemôže plakať, plače už druhý týždeň. Zostala
ešte na tom Slovensku, pretože ako zistila, ešte k tomu, že 31.1. jej skončil pracovný pomer. Takže
je nezamestnaná. Tiež sa dlžníčka dozvedela, že sa nevyhne operácii kolena. Žalobkyňa jej uviedla,

že majú vážnejší problém, než je koleno dlžníčky. Dlžníčka jej uviedla, že sa na ňu všetko zosypalo.
Podstatná časť rozhovoru obsahuje tieto vyjadrenia: „Žalobkyňa: Pýtam sa ťa, nešli ste na Slovensko
preto, aby si sa zbavila toho majetku, ktorý tam máš? Dlžníčka: Asi spôsobom aj to. Žalobkyňa: Čo aj
spôsobom aj to? Dlžníčka: Ale to nerieši situáciu? Žalobkyňa: Nie, odpovedz mi, máš tam nehnuteľnosti.
Máš ich tam ďalej alebo si sa ich zbavila? Dlžníčka: Jak ako nehnuteľnosti v množnom čísle? Žalobkyňa:

Máš tam ten dom z pozemkami tvojich rodičov a vedľa nich ten voľný pozemok. Dlžníčka: Áno, áno.
Žalobkyňa: Tak neišli ste tam, aby si sa toho zbavila? Dlžníčka: Áno, áno aj preto. Žalobkyňa: Takže ty si
sa ho zbavila? Dlžníčka: Áno, proste som sa ho zbavila. Žalobkyňa: A ako si sa toho zbavila? Dlžníčka:
To ti teraz nepoviem. Žalobkyňa: Prosím ťa, nemôžeš so mnou takto jednať takto, dlžíš mi také peniaze.
Dlžníčka: Ja som tam. Žalobkyňa: Sľubovala si mi, že keď bude problém, tak predáš nehnuteľnosti.

Takže ako si sa ich zbavila, predala si ich? Dlžníčka: Predala som ich. Žalobkyňa: No dobre, a čo si za ne
dostala? Dlžníčka: Nedostala som za ne nič. Žalobkyňa: Ako to, že si za ne nedostala nič? Dlžníčka: Ja ti
teraz nebudem na toto odpovedať. Žalobkyňa: Ako to, že mi nebudeš odpovedať. Ako si to predstavuješ.
Dlžníčka: Urob čo chceš. Žalobkyňa: Dlžíš mi toľko peňazí a sľubovala si, že keby bol problém, predáš
nehnuteľnosti. Teraz si ich predala. Pýtam sa ťa za koľko. Dlžníčka: Nie je podstatné. Žalobkyňa: To je

veľmi podstatné. Dlžníčka: Ja nemôžem rodičov vyhodiť z toho baráku. Žalobkyňa: Ja nehovorím, aby si
ich vyhadzovala z baráku, ale napriek tomu si to nepredala za nulu“. Z tohto dôkazu má súd preukázané,
že v rozhovore sa žalobkyňa snažila získať informácie o nehnuteľnostiach dlžníčky. Dlžníčka potvrdila,
že nehnuteľnosti v Kostolišti predala, ale odmietala poskytnúť ďalšie podrobnosti, ako napríklad za akú
cenu ich predala. Žalobkyňa naliehala na dlžníčku, aby jej poskytla viac informácií, pretože dlžníčka jej

dlhovala značnú sumu peňazí a prisľúbila, že v prípade problémov predá svoje nehnuteľnosti. Dlžníčka
však trvala na tom, že nezískala za ne nič a odmietla odpovedať na ďalšie otázky s tým, že nemôže
rodičovvyhodiťzichdomu.Týmpotvrdilaskutočnýmotívdlžníčky,ktorýmalavovzťahukrealizovanému
prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam v H..

40. Z listu „jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok“ je preukázané, že touto listinou oznamuje
žalovaný dlžníčke dňa 22.05.2018, že jej jednostranne započítava jeho pohľadávku na zaplatenie
sumy 120.000 € voči pohľadávke dlžníčky na zaplatenie kúpnej ceny 124.000 €. Na listine je podpis
žalovaného, pričom je na listine aj ďalší podpis označený ako „L. K.“ s pripojeným dátumom „22.5.2018“.
List je adresovaný dlžníčke na adresu H. XXX.

41. Rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 5 z 18.07.2018, sp. zn. 34 C 72/2018-23, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.04.2019 a vykonateľnosť 09.04.2019 (č. l. 394-395), bola v nadväznosti na
poskytnuté pôžičky (ods. 29-30 vyššie) zaviazaná dlžníka uhradiť p. N. B. sumu 450.000 Kč s úrokom
zomeškaniavsadzbe8,05%ročnezosumy150.000Kčod02.02.2018dozaplateniaazosumy300.000

Kč od 04.02.2018 do zaplatenia a tiež uhradiť náhradu trov konania 54.141,50 Kč.

42. Obvodný súd pre Prahu 5 rozsudkom z 29.10.2018, č. k. 6 C 317/2018-32, ktorý nadobudol
právoplatnosť 15.10.2019 a vykonateľnosť 19.10.2019, v spojení s rozsudkom Mestského súdu v Prahe
z 05.06.2019, č. k. 39 Co 135/2019-70, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.10.2019 a vykonateľnosť

19.10.2019, je preukázané, že súd v nadväznosti na uzatvorené zmluvy o pôžičke (vyššie v ods. 13-27)
zaviazal dlžníčku zaplatiť žalobkyni sumu 3.100.000 Kč s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 250 000 Kč od 7.12.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
400 000 Kč od 26.10.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 500000 Kč od 2.2.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 500 000 Kč od
4.2.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 500 000 Kč od 17.2.2018
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 300 000 Kč od 18.9.2017 do

zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 300 000 Kč od 26.10.2017 do
zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 218 706,50 Kč, čo je preukázané zhodne z oboch
týchto rozsudkov.

43. Rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 5 z 02.04.2019, sp. zn. 10 C 19/2018-33, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 06.11.2019 a vykonateľnosť 12.11.2019 (č. l. 391-393), bola v nadväznosti na
poskytnutú pôžičku (ods. 31 vyššie) zaviazaná dlžníka uhradiť p. N. B. sumu 1.500.000 Kč s úrokom
z omeškania v sadzbe 9% ročne z tejto sumy od 16.09.2018 do zaplatenia a tiež uhradiť náhradu trov
konania 145.665 Kč.

44. Zo znenia žaloby s prílohami je preukázané, že pani N. B. sa v konaní vedenom na Okresnom

súde Malacky pod sp. zn. 30C/44/2018 domáhala určenia, že dlžníčka je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností v H.. Z rozsudku Okresného súdu Malacky z 02.03.2020, č. k. 30C/44/2018, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27.10.2020, č. k. 5Co/131/2020-216, je preukázané, že
súd dospel k záveru, že pani N. B. nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníctva
k nehnuteľnostiam v H.. Súčasne nezistil dôvody neplatnosti tejto kúpnej zmluvy.

45. D. N. B. pohľadávky z uzatvorených zmlúv o pôžičke (ods. 29-31), vrátane náhrady trov konania,
ktorá jej bola súdnymi rozhodnutiami priznaná, postúpila na žalobkyňu, čo je preukázané z dohody
o postúpení pohľadávok z 09.12.2020 (č. l. 121-124).

46. Medzi stranami nebolo sporné, že dlžníčka dlh voči žalobkyni v sume 3.100.000 Kč a ani dlh voči p.
N. B. v sume 1.950.000 Kč (neskôr postúpený na žalobkyňu) neplnila ani riadne, ani včas a to ani sčasti.
Nebolo medzi stranami sporné skutkové tvrdenie žalobkyne zo žaloby (s. 4 žaloby), že dlžníčka nie je
vlastníčkou žiadneho iného nehnuteľného majetku, ktorý by mohol byť postihnutý výkonom rozhodnutia,
z ktorého by mohli byť dlhy dlžníčky uspokojené.

47. Z výsluchu svedkyne Q. C. v trestnom konaní z 17.02.2023 vyplynula odpoveď na otázku, či jej
niekedy dlžníčka povedala, že predala nehnuteľnosti v H. žalovanému, aby o ne neprišla. Uvedené
potvrdila. Dlžníčka jej to povedala v roku 2018 na Veľkú noc, keď k nej prišla na návštevu. Z počiatku
jej uviedla, že prepísala dom na žalovaného s tým, že to urobili ako vrátenie pôžičky. Žalovaný mal

vraj požičať niekedy dlžníčke. Ona to nemala z čoho vrátiť a tak prepísala dom v H. na jeho osobu.
Následne však svedkyňu uviedla, keď sa citovo zrútila, že nemá peniaze a že o všetko prišla a že táto
pôžička bola fiktívna, nikdy si nič nepožičala od žalovaného a uvedené vykonali len kvôli tomu, aby o
dom prišla. Svedkyňa jej na to povedala, že peniaze nie sú všetko a že má čo predať. Na to uviedla že
nemá už nič. Pán L. mal nejaké obchodné styky so žalovaným, avšak čo sa týka danej nehnuteľnosti a

pôžičky vie svedkyňa len toľko, čo jej povedala osobne dlžníčka a to, že to bolo celé len vymyslené, aby
o nehnuteľnosti neprišla. Má za to, že v období manželstva ich finančná stránka nebola v takej situácii,
aby si museli požičiavať peniaze. Čo sa týka obdobia po úraze, nemala vedomosť o tom, že si dlžníčka
požičala od žalovaného peniaze.

48. Vo výpovedi svedkyne C. z 05.11.2024 a zo 17.02.2023 sú mierne odlišnosti, čo súd dáva do súvisu
s časovým odstupom oboch výpovedí. Je všeobecná ľudská skúsenosť, že ľudia si niektoré detaily
postupom času rozpomínajú odlišne, resp. sa im mierne mení spomienka na okolnosti udalostí. Súvisia
s časovým odstupom, zmenou formulácie otázok, s ustupujúcimi či meniacimi sa spomienkami svedka a
tiež s tým, ako svedok spätne posudzuje vlastné slová a emočné zafarbenie udalostí. Súčasne svedkyňa

síce mala vlastnú pohľadávku voči dlžníčke, čo do istej miery môže spochybňovať výpoveď svedkyne,
no z vyjadrení svedkyne nevyplýva, že by mala mať na spore nejaký prospech a vypovedala v oboch
prípadoch konzistentne a obsah jej výpovede je v súlade s ostatnými dôkazmi.

49. Z výsluchu svedkyne Q. C. zo dňa 17.02.2023 a z obsahu zvukového záznamu rozhovoru medzi

žalobkyňou a dlžníčkou z 02.04.2018 (ods. \* MERGEFORMAT 39 a \* MERGEFORMAT 47) je
preukázané, že ohľadne prevodu nehnuteľností dlžníčka sa voči viacerým osobám (svedkyni C. i
žalobkyni) vyjadrila, že nehnuteľnosti v H. už nevlastní. Teda skutočnosť, že došlo k prevodu, potvrdzuje
i sama dlžníčka. Svedkyňa C. uvádzala, že dlžníčka jej spomínala, že „prepísala dom“ na tretiu osobu,pričom vraj malo ísť o vrátenie pôžičky či úmysel „zachrániť“ majetok. V rozhovore so žalobkyňou
dlžníčka priamo povedala, že „ho predala“. Z hľadiska časového rámca tento zodpovedá uzatvoreniu
kúpnej zmluvy v marci 2018, pretože svedkyňa C. výslovne spomína, že ju dlžníčka o prevedení

informovala počas Veľkej noci 2018, keď za ňou prišla na návštevu a hovorila, že „prišla o všetko“ (to
korešponduje s tvrdeniami žalobkyne, že dlžníčka investovala požičané peniaze. Potvrdzuje to finančné
problémy dlžníčky. Viaceré výroky dlžníčky (v rozhovore aj voči svedkyni) potvrdili, že bola vo finančnej
tiesni a že sa majetku zbavovala. Svedkyňa C. pritom tiež potvrdila, že dlžníčke v minulosti požičala
20.000 €, z ktorých sa jej vrátilo len 4 000 €. Dlžníčka tak mala dlh aj voči svedkyni. Čo sa týka

nejednoznačnosti dôvodu prevodu vlastníctva a úhrady kúpnej ceny je preukázané, že išlo o fiktívny
prevod, pretože dlžníčka v rozhovore odmietla uviesť, za akú sumu nehnuteľnosť predala, resp. dokonca
tvrdila, že „nedostala nič“. Zároveň nechcela hovoriť o podrobnostiach. Preto je zrejmé, že nešlo o
skutočný predaj, ani o situáciu, že by predajom dlžníčka skutočne niečo získala. Potvrdzujú to aj
nezrovnalosti v detailoch o pôžičke so žalovaným. Konkrétne, svedkyňa C. uviedla, že dlžníčka najprv
tvrdila, že nehnuteľnosti v Kostolišti prepísala ako splatenie pôžičky žalovanému. Neskôr označila túto

pôžičku za „fiktívnu“. V rozhovore dlžníčky so žalobkyňou takáto pôžička s konkrétnou sumou vôbec
nebola potvrdená a dlžníčka dala najavo, že sa nebude vyjadrovať. Preto nebolo preukázané, že
by dlžníčka mala niekedy splatiť údajnú pôžičku voči žalovanému a že by mala obdržať akúkoľvek
protihodnotu za predaj.

50. Z uznesenia Polície Českej republiky, Obvodné riaditeľstvo polície Praha I, z 25.05.2022, č.
k. KRPA-133085-126/TČ-2019-001175-1-MUL, je preukázané, že voči dlžníčke bolo začaté trestné
stíhanie pre trestný čin zvýhodnenia veriteľa podľa § 223 ods. 1, ods. 3 písm. a) trestného zákonníka,
v súvislosti s pôžičkami voči žalobkyni a p. N. B..

51. Z uznesenia Polície Českej republiky, Obvodné riaditeľstvo polície Praha I, z 23.03.2023, č. k. H./W.,
je preukázané, že voči dlžníčke a žalovanému bolo začaté trestné stíhanie pre prečin poškodzovania
veriteľa podľa § 222 ods. 1, písm. a), d), ods. 3 písm. a) trestného zákonníka.

52. Proti obom stíhaným bola následne podaná obžaloba na Obvodný súd pre Prahu 5, čo je preukázané

zo znenia obžaloby (č. l. 430). Obaja obžalovaní boli spod obžaloby oslobodení, čo je preukázané
z protokolu o hlavnom pojednávaní Obvodného súdu pre Prahu 5 z 11.03.2025 vo veci vedenej pod sp.
zn. 38 T 118/2023, pričom voči žalovanému nepodal štátny zástupca odvolanie; odvolanie podal štátny
zástupca len voči výroku o vine voči dlžníčke.

53. Čo sa týka ceny spornej nehnuteľnosti, zo znaleckého posudku č. 54/2023 znaleckej organizácie
Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o. (ďalej len „ZP č. 54/2023“) vyplýva, že znalecká organizácia určila
hodnotu nehnuteľností v H. po zaokrúhlení na 139.000 € (z toho stavby spolu s rodinným domom
71.855,18 € a pozemky 67.049,22 €), pričom zohľadnil zaťaženie nehnuteľností vecným bremenom. Bez
zohľadnenia vecného bremena boli nehnuteľnosti znaleckou organizáciou hodnotená spolu na 262.196

€. Cenu pozemku s parcelným číslom 1412/18 o výmere 934 m2, ku ktorému bolo zrušené vecné
bremenouž06.07.2018,určilaznaleckáorganizáciana34.016,28€,pričomprinezahrnutíkoeficientuza
vecné bremeno 0,5 by šlo o dvojnásobnú hodnotu, t. j. 68.032,56 €. Zo ZP č. 54/2023 je preukázané, že
vecné bremeno k pozemku s parcelným číslom 1412/18 bolo zrušené k 06.07.2018. Zrušenie vecného
bremena v časti na základe vkladu vykonaného pod sp. zn. M./XXXX je preukázané aj z výpisu z listu

vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. H. (č. l. 488-449). Naproti tomu, zo znaleckého posudku Ing. Jana
Beneša č. 6104-034/22 (č. l. 249-294) vyplynulo, že nehnuteľnosti v H. hodnotil na sumu 324.838 €,
pričom vedel aj o existencii vecného bremena (č. l. 265). Zohľadnil pri stanovení ceny, že nehnuteľnosť
je komerčne atraktívna, je v obytnej zóne a je na pozemku možné realizovať výstavbu rodinného domu.

54. Súd pri hodnotení oboch posudkov dospel k tomu, že žiaden z nich nemá väčšiu váhu než druhý
z nich, pretože súd hodnotí dôkazy voľne a podľa svojej úvahy (§ 191 ods. 1 CSP). Český posudok
súd považuje za prípustný dôkaz so zreteľom na čl. 4 ods. 1 a 2 zmluvy medzi Slovenskou republikou
a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych
vzťahov v občianskych a trestných veciach (oznámená pod č. 193/1993 Z. z.), ktorá v uvedenom

ustanovení neodporuje čl. 29 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z
25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych
a obchodných veciach (vykonávanie dôkazov) v platnom znení. Výsledná suma je poznačená tým, že
znalcovi nebola umožnená súčinnosť a preto znalec nemohol do detailov zohľadniť všetky špecifikánehnuteľnosti. Na pojednávaní dňa 14.11.2024 žalovaný uviedol, že český znalec nemal prístup
k nehnuteľnosti, nakoľko v nehnuteľnosti žalovaného žijú rodičia dlžníčky, ktorým nebolo známe, prečo
by mali pustiť do obydlia českého znalca (01:34:15 h na nahrávke).

55. Súd pri hodnotení oboch posudkov dospel k záveru, že hodnota nehnuteľností v H. pri uzatvorení
kúpnej zmluvy bola 262.196 €, t. j. podľa hodnotenia znaleckej organizácie Ústav stavebnej ekonomiky,
s.r.o. tak akoby nedošlo k zníženiu hodnoty o vecné bremeno, pričom súd tento záver činí v kontexte
ostatných skutkových zistení fiktívnosti celej pôžičky žalovaného voči dlžníčke. Súd poukazuje na to,

že ak v danej veci nešlo o reálny predaj, ale o čisto účelový prevod (v danom prípade medzi známymi
dlžníčky – priateľ bývalého manžela dlžníčky), potom má doživotné vecné bremeno v skutočnosti
oveľa menší, až žiaden vplyv na cenu než pri bežnej trhovej realitnej transakcii. V bežných pomeroch
by totiž doživotné právo dožitia (užívania) znižovalo hodnotu nehnuteľnosti, pretože by obmedzilo
dispozičné právo nového vlastníka a priamo zasiahlo do možnosti nehnuteľnosť reálne využívať či
prenajímať. Ak však kupujúci v skutočnosti nechcel nehnuteľnosť hospodársky ani reálne využívať (čiže

nejde o skutočnú kúpu, ale len formálny zápis do katastra s cieľom zabrániť veriteľovi v uspokojení
pohľadávky), potom tento „odpočet“ z ceny nedáva ekonomický zmysel. V praxi sa potom takpovediac
vôbec „nerieši“, že je na nehnuteľnosti ako ťarcha vecné bremeno, pretože všetko funguje presne
tak, ako predtým. To je aj daný prípad – nehnuteľnosti užívajú naďalej titulom vecného bremena
rodičia dlžníčky a žalovaný nehnuteľnosti neužíva. V takomto prípade doživotné vecné bremeno reálne

neznižuje hodnotu pre kupujúceho. Doživotné užívacie právo titulom vecného bremena pritom nie je
trvalé; zaniká smrťou oprávneného. V reálnej, otvorenej trhovej transakcii síce tento fakt cenu mierne
zníži, ale nie výrazne ako to vykonala znalecká organizácia vychádzajúc z toho, že išlo o skutočný
prevod. Pri čisto formálnom predaji medzi známymi, navyše v situácii, kedy „kúpna cena“ slúži len ako
zásterka, sa táto dočasnosť bremena musí zohľadniť tak, že vlastne k reálnemu cenovému zníženiu

vôbec nedôjde. V skratke, v kontexte konkrétnych skutkových okolností predmetné časovo obmedzené
bremeno nemalo prakticky žiadny faktický dopad na „hodnotu“ pre kupujúceho.

56. Z č. l. 1-2 pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV so sp. zn. 19C/176/2005 je preukázané,
že dňa 22.06.2005 podal na súd A. G. L. návrh proti odporkyňa A. K. L. (dlžníčka), ktorým sa domáhal

zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania za trvania manželstva z dôvodu, že
odporkyňa vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. V návrhu uviedol,
že účastníci konania spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť a spoločne nehospodária. Z listiny
založenejnač.l.16-17tohtospisujepreukázané,žeOkresnýsúdBratislavaIVrozsudkomz24.11.2005,
č. k. 19C 176/05-16, zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov, pričom toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 19.12.2005.

57. Z listín založených na č. l. 1, 2 a 68-69 pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV so sp. zn.
13P/196/2012 je preukázané, že A. G. L. ako navrhovateľ podal proti A. K. L. dňa 04.09.2012 návrh na
rozvod manželstva. Tvrdil, že manželstvo uzatvoril s odporkyňou 15.05.1993 v Bratislave. Z manželstva

pochádzajú tri deti, z toho jedno maloleté. Prvý vážny konflikt mal s odporkyňou v roku 2000, neskôr
sa v záujme maloletých detí obnovilo spolužitie, ale len formálne v záujme výchovy detí. Po ťažkom
úraze v r. 2011 bol pripútaný na lôžko a je na invalidnom vozíku. Vzťahy medzi manželmi sú podľa
navrhovateľa trvalo rozvrátené. Z listiny založenej na č. l. 68-69 tohto spisu je preukázané, že Okresný
súd Bratislava IV rozsudkom z 23.04.2013, č. k. 13P 196/2012-68, rozviedol manželstvo účastníkov

uvedeného konania a maloletého G. L., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti odporkyne
(dlžníčky) a zaviazal otca uhrádzať mesačné výživné 590 €. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že
počaskonanianavrhovateľnanávrhuzotrval,rodičiauzatvorilirodičovskúdohodu.Vovyjadreníknávrhu
odporkyňa uviedla, že si prešli dobrým, aj zlým. Ich potreby sa časom zmenili. Manžel si zvykom na
život v zariadeniach, kde trávil rehabilitačné pobyty a prestal rodinu zaradovať do denného programu.

Odporkyňa situáciu pochopila, pričom je ochotná v prípade potreby manželovi pomáhať, ak to bude
od nej potrebovať. Súd manželstvo rozviedol, keď mal za preukázané, že od marca 2011 sa vzťahy
manželov postupne menili, v súčasnosti sú tak narušené a rozvrátené, že neplnia svoj účel. K tomu
sa pripojila aj odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu. K majetkovým pomerom súd zistil, že
odporca je invalidný dôchodca v SR s dôchodkom 420 € a poberá príspevok na starostlivosť v ČR v

sume 12.000 Kč. Odporkyňa je ekonómka v súkromnej firme s príjmom 10.000 Kč. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť 23.05.2013.

58. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že dokazovaním je preukázané, že:(i) žalobkyňa má voči dlžníčke pohľadávky – dlžníčka (A. K. L.) si od žalobkyne požičala 3.100.000
Kč na základe viacerých zmlúv o pôžičke, ktoré boli riadne uzatvorené, platby realizované, a záväzky

zabezpečené vlastnými zmenkami. Ďalšiu sumu 1.950.000 Kč požičala dlžníčke p. N. B., pričom
tieto pohľadávky boli následne postúpené žalobkyni. Všetky pohľadávky žalobkyne boli judikované
právoplatnými a vykonateľnými rozsudkami českých súdov potvrdzujúce dlžníčkin záväzok. (Pre úplnosť
súd uvádza, že podľa okolnosti v texte ďalej promiscue používa pojem „pohľadávka“ a „pohľadávky“
žalobkyne bez rozlišovania, pričom má na mysli vždy len jeden a ten istý pojem, ktorý zahŕňa všetky

pohľadávky žalobkyne, ktoré boli judikované.)

(ii) došlo k prevodu nehnuteľností v H. – dlžníčka previedla dňa 23.3.2018 svoj výlučný nehnuteľný
majetok v Kostolišti na žalovaného za 124.000 €, pričom trhová hodnota nehnuteľností nie je 139.000
€, ale až 262.196 €. Žalovaný ako kúpnu cenu neuhradil peňažne, ale vykonal jednostranný zápočet
svojho dlhu titulom úhrady kúpnej ceny vo výške 124.000 €.

(iii) pôžička od žalovaného neexistovala – žalovaný tvrdí, že dlžníčke požičal 120.000 € v hotovosti
v roku 2011, čo má byť potvrdené zmluvou o pôžičke podpísanou oboma stranami. Žiadne dôkazy o
skutočnom odovzdaní hotovosti (napr. svedkovia, bankové výpisy, korešpondencia, ani nič iné) neboli
žalovaným produkované. Viaceré osoby (S., H., C.) spochybnili potrebu takejto pôžičky – dlžníčka žila

v zabezpečenej rodine, nemala finančné ťažkosti, a podľa výpovede svedkyne C. dokonca priznala, že
pôžička bola fiktívna a slúžila len na „záchranu“ nehnuteľností v H..

(iv) existoval u dlžníčky úmysel ukrátiť veriteľa – zo zvukovej nahrávky rozhovoru žalobkyne s dlžníčkou
zo dňa 02.04.2018 jednoznačne vyplýva, že dlžníčka priznala, že prevod nehnuteľností vykonala preto,

aby sa ich „zbavila“, a to aj napriek tomu, že bola žalobkyni zaviazaná svoj dlh splatiť z výnosu z ich
predaja. Z listu o jednostrannom zápočte vyplýva, že kúpna cena nebola uhradená peňažne, ale len
spätne započítaná, a z kúpnej zmluvy nevyplýva dohoda o zápočte, ale vyplýva z nej len záväzok uhradiť
cenu do 60 dní na účet dlžníčky. Z kontextu skutkových okolností je preukázané, že o tomto úmysle
žalovaný nielen mohol vedieť, ale aj vedel.

59. Z ostatných dôkazov nezistil súd žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti. Vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu veci (ods. 13 až \* MERGEFORMAT 58) dospel súd k záveru, že žaloba
je v celom rozsahu dôvodná.

(iii) Relevantná právna úprava

60. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o
rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) v platnom znení (ďalej len „nariadenie Rím II“) toto
nariadenie sa uplatní na mimozmluvné záväzky v občianskych a obchodných veciach v situáciách, v

ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov.

61. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Rím II na účely tohto nariadenia pojem škoda označuje každý
následokcivilnéhodeliktu,zbezdôvodnéhoobohatenia,zkonaniabezpríkazu(negotiorumgestio)alebo
z predzmluvnej zodpovednosti (culpa in contrahendo).

62. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Rím II, pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje sa
mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla
škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez
ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti.

63. Podľa čl. 36 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra
2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v platnom
znení (ďalej len „nariadenie Brusel I bis“) rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných
členských štátoch bez osobitného konania.

64. Podľa čl. 52 nariadenia Brusel I bis za žiadnych okolností sa rozsudok vydaný v členskom štáte
nesmie v dožiadanom členskom štáte skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.65. Podľa čl. 14 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2018
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) v platnom znení (ďalej len „nariadenie Rím I“) podľa
právneho poriadku, ktorým sa spravuje postúpená pohľadávka, sa určuje jej postupiteľnosť, vzťah medzi

postupníkom a dlžníkom, podmienky, za ktorých možno uplatniť postúpenú pohľadávku voči dlžníkovi,
ako aj otázka, či došlo k zbaveniu sa záväzku dlžníkom.

66. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

67. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

68. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj

pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

69. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

70. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

71. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému (ods. 1). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené (ods. 2).

72. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

73. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

74. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

75. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

76. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

77. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

78. Podľa § 574 českého zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákoník v znení účinnom do 31.12.2020
(ďalej len „NOZ“) na právní jednání je třeba spíše hledět jako na platné než jako na neplatné.79. Podľa § 580 ods. 1 NOZ neplatné je právní jednání, které se příčí dobrým mravům, jakož i právní
jednání, které odporuje zákonu, pokud to smysl a účel zákona vyžaduje.

80. Podľa § 1879 NOZ věřitel může celou pohledávku nebo její část postoupit smlouvou jako postupitel
i bez souhlasu dlužníka jiné osobě (postupníkovi).

81. Podľa § 1880 ods. 1 NOZ postoupením pohledávky nabývá postupník také její příslušenství a práva
s pohledávkou spojená, včetně jejího zajištění.

82. Podľa § 1881 NOZ postoupit lze pohledávku, kterou lze zcizit, pokud to ujednání dlužníka a věřitele
nevylučuje (ods. 1). Nelze postoupit pohledávku, která zaniká smrtí nebo jejíž obsah by se změnou
věřitele k tíži dlužníka změnil (ods. 2).

83. Podľa § 2390 NOZ přenechá-li zapůjčitel vydlužiteli zastupitelnou věc tak, aby ji užil podle libosti a

po čase vrátil věc stejného druhu, vznikne smlouva o zápůjčce.

(iv) Aplikácia právnej úpravy na zistený skutkový stav veci

(a) K návrhom strán na prerušenie konania

84. Počas konania strany opakovane navrhli prerušenie konania z viacerých dôvodov.

85. Žalobkyňa navrhla, aby súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného
Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 30C/44/2018 a súčasne do právoplatného skončenia konania

vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. 56Cm/20/2018 (č. l. 42). Súd nezistil dôvody pre
fakultatívne prerušenie konanie podľa § 164 CSP a preto návrh vo výroku \* MERGEFORMAT I.
zamietol. Dôvodom je, že konania o určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, resp.
o priznaní pohľadávok žalobkyne už boli právoplatne skončené (ods. 41-44). Nie je preto dôvod čakať
na skončenie konaní, ktoré už skončili.

86. Žalovaný navrhol, aby súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného
Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 30C/44/2018 (č. l. 42). Súd nezistil dôvody pre fakultatívne
prerušenie konanie podľa § 164 CSP a preto návrh vo výroku II. zamietol. Dôvodom je, že konania
o určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam už bolo medzičasom právoplatne skončené

(ods. 44). Nie je dôvod čakať na skončenie konania, ktoré už skončilo.

87. Žalobkyňa navrhla, aby súd prerušil konanie do právoplatného skončenia trestného konania
vedeného na Obvodnom súde pre Prahu 5 pod sp. zn. 38T 118/2023 (č. l. 445). Súd nezistil dôvody
pre fakultatívne prerušenie konanie podľa § 164 CSP a preto návrh vo výroku \* MERGEFORMAT

III. zamietol. Dôvodom je, že bolo preukázané (ods. \* MERGEFORMAT 52), že trestné konanie voči
dlžníčke a žalovanému bolo sčasti právoplatne skončené (voči žalovanému – štátny zástupca nepodal
odvolanie)aprebiehaďalejužlenvočidlžníčke.Súdsasícestotožňujestým,žeideoriešenietotožného
skutkového stavu, ale pre posúdenie civilných aspektov veci majú význam iné skutočnosti a miera ich
preukázania než pri súdení trestnej veci a posudzovaní otázok viny a vyčkávanie na koniec trestného

konania by bolo nehospodárne, keďže súd si je sám oprávnený vyriešiť otázky súvisiace s namietanou
neúčinnosťou kúpnej zmluvy.

(b) K rozhodnému právu

88. Spor obsahuje cudzí prvok. Konkrétne, žalobkyňa je česká štátna občianka, žalovaný je slovenský
štátny občan, pričom zmluva, ktorou malo podľa žalobkyne dôjsť k jej ukráteniu bola uzatvorená
v Bratislave podľa slovenského práva a nehnuteľnosť, o ktorú ide, sa nachádza na území Slovenskej
republiky. Pohľadávky žalobkyne voči dlžníčke, ako aj pohľadávky postúpené na žalobkyňu p. N. B.
vznikli z právnych vzťahov spravujúcich sa českým právom. Súd preto riešil akým právom sa bude riadiť

posudzovanie otázok odporovateľnosti daného úkonu.

89. Účelom inštitútu odporovateľnosti je preventívne pod hrozbou sankcie odradiť dlžníka od
neoprávneného ukrátenia možnosti veriteľa uspokojiť pohľadávku z majetku dlžníka. Ak by nebolo týchtoukracujúcich úkonov, veriteľ by sa z majetku dlžníka uspokojil (Švestka, J., Spáčil, J. a kol.: Občanský
zákoník I., Praha : C. H. Beck, 2008, s. 359-360). Ide o osobitný prípad civilného deliktu, pričom
mimozmluvné záväzky z civilných deliktov sa v prípade stretu rôznych právnych poriadkov podľa čl. 1

ods. 1 a čl. 2 ods. 1 nariadenia Rím II spravujú týmto nariadením. Zodpovedá to zásade lex loci damni,
ktorou sa riadi celý koncept určenia rozhodného práva pri strete rôznych právnych poriadkov členských
štátov Únie (bližšie 17. a 18. odôvodnenia nariadenia Rím II). Civilný delikt je potom, vzhľadom na
povahuprávaÚnie,pojmomautonómnymatrebahovykladaťširoko.Vdanomprípadeškodavsúvislosti
s odporovaným právnym úkonom, t. j. ukrátenie žalobkyne, nastala na území Slovenskej republiky,

pričom na jej území aj nastala skutočnosť, ktorá toto ukrátenie (ujmu) spôsobila, pretože kúpna zmluva
z 23.03.2018 bola uzatvorená v Bratislave a na území Slovenskej republiky nastali aj priame, nielen
nepriame následky tohto úkonu. Rozhodným je preto z hľadiska posúdenia možnosti odporovateľnosti
dotknutého úkonu podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Rím II právo slovenské.

90. Pre úplnosť súd uvádza, že právne vzťahy medzi žalobkyňou a p. N. B. vo vzťahu k zmluve

o postúpení pohľadávky na žalobkyňu sa spravujú českým právom, k čomu súd uvádza bližšie
zdôvodnenie v ods. \* MERGEFORMAT 98 nižšie.

91. Obsah cudzieho práva zisťoval súd podľa § 53 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom zo všeobecne dostupných zdrojov na internete (v prípade českého práva to

bola internetová stránka e-sbirka.cz, prevádzkovaná českým Ministerstvom vnútra).

92. Bolo preukázané, že žalobkyňa je podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka aktívne vecne

legitimovaná na podanie danej žaloby, pretože je veriteľkou a žalobou odporovala právnemu úkonu,
ktorý urobila jej dlžníčka so žalovaným. Právo odporovať uplatňovala žalobkyňa podľa § 42b ods.
2 Občianskeho zákonníka proti žalovanému, pretože ten mal z odporovateľného úkonu prospech.
Žalovaný je preto v spore pasívne vecne legitimovaným.

93.Ustanovenie§42aods.2Občianskehozákonníkaobsahujedveskutkovépodstatyodporovateľnosti.
V prvom prípade ten, kto právnemu úkonu odporuje, musí preukázať úmysel dlžníka, ako aj to, že druhá
strana (žalovaný) o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa vedela, resp. o ňom nevedela len v dôsledku
svojej nedbanlivosti. V druhom prípade sa úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle
predpokladá (prezumuje). Druhá strana (osoba dlžníkovi blízka) má však možnosť preukázať, že úmysel

ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale aj to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti (Lazar, J.
a kol.: Občianske právo hmotné 1. Bratislava : Iura edition, 2006, s. 135-136).

94.Vzmysle§42aods.1a2Občianskehozákonníkapreúspechžalobkyne,t.j.prepožadovanéurčenie
neúčinnosti daného právneho úkonu, bolo potrebné, aby preukázala, že je naplnená jedna z dvoch

skutkových podstát odporovateľnosti v tomto ustanovení.

(d) Vymáhateľná pohľadávka

95. Bolo preukázané, že žalobkyňa má proti dlžníčke vymáhateľnú pohľadávku v zmysle § 42a ods. 1

Občianskeho zákonníka.

96.Žalobkyňamedzi06.04.2017až25.09.2017požičaladlžníčkepodľačeského§2390NOZnazáklade
viacerých zmlúv o pôžičke (smlouva o zápůjčce) peniaze v celkovej sume 3.100.000 Kč (ods. 21-28),
pričom dlžníčka sa tieto zaviazala po uplynutí dohodnutej doby žalobkyni vrátiť, čo je právna povinnosť,

ktorú porušila.

97. D. N. B. medzi 01.08.2017 až 15.09.2017 požičala dlžníčke podľa § 2390 NOZ na základe viacerých
zmlúv o pôžičke (smlouva o zápůjčce) peniaze v celkovej sume 1.950.000 Kč (ods. 29-32), pričom
dlžníčka sa tieto zaviazala po uplynutí dohodnutej doby pani N. B. vrátiť, čo je právna povinnosť,

ktorú porušila. Tieto pohľadávky p. N. B. žalobkyni postúpila p. N. B. na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok (ods. \* MERGEFORMAT 45), čím sa žalobkyňa stala novou veriteľkou vo vzťahu k týmto
pohľadávkam p. N. B..98. Žalovaný namietal, že zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi žalobkyňou a p. N. B. nie
je platná. S tým sa súd nestotožňuje. Právny režim vzťahov medzi žalobkyňou a p. N. B. v súvislosti
s postúpením pohľadávky na žalobkyňu sa spravuje v zmysle čl. 14 ods. 2 nariadenia Rím I bez ohľadu

na to, v akom jazyku je zmluva vyhotovená, právom českým, ktorým sa následne spravuje aj otázka
podmienok, za ktorých je možné pohľadávku postúpiť. Pani N. B. postúpila svoje pohľadávky voči
dlžníčke na žalobkyňu podľa § 1879 NOZ, pričom spolu s ňou podľa § 1880 ods. 1 NOZ postúpila aj
príslušenstvo tejto pohľadávky. Súd poukazuje primárne na ustanovenie § 574 NOZ, t. j. preferenciu
platnosti právneho úkonu pred neplatnosťou. Súd nezistil existenciu dôvodov neplatnosti tejto zmluvy,

pretože s poukazom na § 1881 ods. 1 NOZ postúpeniu danej pohľadávky na žalobkyňu neodporuje
žiadna dohoda dlžníčky s p. N. B. ako veriteľkou, ani nejde o prípad pohľadávky, ktorá zaniká smrťou
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa k ťarche dlžníčky zmenil v zmysle § 1881 ods. 2 NOZ. Nejde
ani o rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 580 ods. 1 NOZ, pretože žiadne konanie žalobkyne, ani p. N.
B. sa neprieči dobrým mravom. Skutočnosť, že p. N. B. bola neúspešná v konaní vedenom na Okresnom
súde Malacky (ods. \* MERGEFORMAT 44 vyššie) nezakladá rozpor s dobrými mravmi len preto, že

žaloba bola zamietnutá pre absenciu naliehavého právneho záujmu a súčasne záver, že kúpna zmluva
z 23.03.2018 nie je neplatná nevylučuje záver, že je možné jej odporovať, čo napokon aj konajúce súdy
konštatovali. Námietka žalovaného bola nedôvodná.

99. Žalobkyňa tak má voči dlžníčke právo na plnenie predmetných pohľadávok v celkovej sume spolu

5.050.000 Kč. Všetky tieto pohľadávky žalobkyne (vrátane tých, ktoré boli na žalobkyňu postúpené p.
N. B.) boli priznané právoplatnými a vykonateľnými súdnymi rozhodnutiami českých súdov, čo bolo
preukázané dokazovaním (ods. \* MERGEFORMAT 41- \* MERGEFORMAT 43). Tieto rozhodnutia súd
pre účely tohto konania uznal bez osobitného konania v zmysle čl. 36 ods. 1 nariadenia Brusel I bis,
pričom v zmysle čl. 52 nariadenia Brusel I bis súd nijako nemôže predmetné súdne rozhodnutia skúmať

z hľadiska veci samej.

100. Pre úplnosť súd uvádza, že ak by aj pohľadávky žalobkyne neboli judikované, nemalo by to vplyv na
prijaté závery súdu, pretože podľa rozhodnutia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR, ktorým sa ustálili dovtedajšie rozporné názory v súdnej praxi na túto tému, vymáhateľná

pohľadávka v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne
vymáhať v základnom súdnom konaní (R 2/2022, uznesenie zo 17.05.2022, sp. zn. 1VCdo/1/2022;
neskôr potvrdené napr. v rozsudku NS SR z 24.01.2023, sp. zn. 1Cdo/160/2022).

101. Z dokazovania nevyplynulo, že by pohľadávky žalobkyne zanikli po ich judikovaní súdom splnením

aleboinak.Pohľadávkyžalobkynezostalineuspokojené.Pretomážalobkyňaprotidlžníčkevymáhateľnú
pohľadávku.

(e) Právny úkon dlžníčky

102. Bolo preukázané, že žalovaný a dlžníka uzatvorili dňa 23.03.2018 kúpnu zmluvu, ktorou dlžníčka
previedli na žalovaného nehnuteľnosti v Kostolišti. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal zaplatiť dlžníčke
za prevod kúpnu cenu 124.000 €. Kúpnu cenu žalovaný, ako vyplynulo z dokazovania, nikdy neuhradil
– k splneniu dlhu žalovaného voči dlžníčke došlo tak, že listinou zo dňa 22.05.2018 (č. l. 55, 89)
žalovanýzapočítaltútopohľadávkudlžníčkytitulomzaplateniakúpnejcenyprotipohľadávkežalovaného

voči žalobkyni na vrátenie pôžičky 120.000 €, ktoré jej podľa svojich tvrdení požičal v hotovosti dňa
24.06.2011, no podľa súdu ide o započítanie neplatné.

103. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), „ak má byť určitým právnym
úkonom urobeným len „naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv.

disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle
konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou
ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom
pre jeho platnosť“ (rozsudok z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 144/2010).

104. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že kúpnou zmluvou z 23.03.2018, čiže
simulovaným právnym úkonom s náležitosťami podľa § 588 Občianskeho zákonníka (kúpna zmluva) bol
zastretý iný, disimulovaný právny úkon s náležitosťami podľa § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka(darovacia zmluva). Inými slovami, kúpnou zmluvou z 23.03.2018 mienili strany uzavrieť darovaciu
zmluvu, nie kúpnu zmluvu.

105. Zodpovedá to záverom dokazovania. Súd v prvom rade vychádzal zo skutkového kontextu veci.
PredmetnénehnuteľnostivH.nadobudladlžníčkaeštevroku2009(ods. \*MERGEFORMAT35vyššie).
Išlo o dar jej rodičov, pričom k nehnuteľnostiam bolo zriadené právo rodičov dlžníčky k nehnuteľnostiam
zodpovedajúce vecnému bremenu. To, že vecné bremeno sa plní vyplýva aj z vykonaného dokazovania
a vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného, že v nehnuteľnosti aktuálne žijú rodičia dlžníčky (ods. \*

MERGEFORMAT 53 vyššie). V skratke, vzťah dlžníčky k nehnuteľnosti treba posudzovať z hľadiska
toho, že ide o obydlie, v ktorom žijú jej rodičia a je veľmi nepravdepodobné, že by chcela privodiť situáciu,
kedy by sa vo svojom veku rodičia dlžníčky (aktuálne otec dlžníčky R. D. vo veku 84 rokov a matka J.
D. vo veku 82 rokov) museli z nehnuteľnosti vysťahovať. Zámer dlžníčky „ochrániť“ rodičov a obydlie jej
rodičov pred tým, aby sa museli v dôsledku plnenia záväzkov voči žalobkyni vysťahovať z nehnuteľnosti,
ktorú v r. 2009 darovali dcére (dlžníčke) preto plne zodpovedá aj jej vyjadreniu na zvukovej nahrávke

rozhovoru žalobkyne s dlžníčkou z 02.04.2018, v ktorej dlžníčka uviedla: „ja nemôžem rodičov vyhodiť
z toho baráku“ (ods. \* MERGEFORMAT 39 vyššie). S tým plne koreluje aj ukracujúci úkon dlžníčky
v podobe uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy.

106. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný vôbec niekedy bol schopný požičať dlžníčke sumu

120.000 €. Inými slovami, bolo úlohou žalovaného preukázať, že došlo k skutočnému odovzdaniu sumy
120.000 € v hotovosti dlžníčke v súvislosti so zmluvou o pôžičke uzatvorenej dňa 24.06.2011.

107.Zmluvnéstranyzmluvyopôžičkez24.06.2011,čižežalovanýadlžníčka,sícevyhlásili,žedokladom
oposkytnutípôžičkyjeuzatvorenietejtodohody,nouvedenévyhlásenienepovažovalsúdzadôkaztoho,

že k odovzdaniu peňazí aj skutočne došlo. Ako hovorí ľudová múdrosť „papier znesie všetko“ a samotné
vyhlásenie o tom, že k odovzdaniu peňazí došlo nie je dôkazom toho, že k tomu aj došlo.

108. V danom prípade bolo dôkazné bremeno toho, že k odovzdaniu peňazí skutočne došlo na
žalovanom, nie na žalobkyni, pretože dokazovanie toho, že k odovzdaniu peňazí nikdy nešlo (a teda

že pôžička ako reálny kontrakt skutočne nevznikla) by bolo dokazovaním negatívnej skutočnosti, ktorej
existenciu nemala ako žalobkyňa preukázať.

109. Súd poukazuje na to, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s
ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou

povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z
prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je
povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej
sa domáha (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení
Ústavného súdu SR pod č. 20/2020).

110.Podľadoktrínyuvedenésúvisísdelenímdôkaznéhobremena,resp.obráteniadôkaznéhobremena.
Platí totiž, že nielen žalobca, ale aj žalovaný je zaťažený dôkazným bremenom. Každú procesnú stranu
ťaží dôkazné bremeno ohľadne skutkových predpokladov pre ňu priaznivej právnej normy (t.j. tej právnej
normy, ktorej právne následky sú pre stranu prospešné). To znamená, že každá z procesných strán je v

rámci subjektívneho dôkazného bremena povinná preukazovať skutkové predpoklady pre ňu priaznivej
právnej normy, pričom z pohľadu objektívneho dôkazného bremena sa jej k ťarche pripíšu nepriaznivé
následky toho, že tieto skutkové predpoklady nebudú objasnené. Ide v našom civilistickom priestore
o ustálený koncept známy už aj v predvojnovej civilnej procesualistike a je aplikované aj v judikatúre
súdov, čo potvrdzuje aj citovaný nález Ústavného súdu SR (v tomto zmysle napr. Pobijak, T.: Obrátené

dôkazné bremeno v civilnom sporovom konaní; Justičná revue, 72, 2020, č. 12, s. 1486 – 1499).

111.Vdanomprípadesúdpoukazujenaviacerézvláštneokolnosti,konkrétneže:(i)kodovzdaniupeňazí
titulom pôžičky dňa 24.06.2011 údajne došlo v hotovosti a to v nezanedbateľnej sume 120.000 €, (ii)
nebolo preukázané, či žalovaný takouto hotovosťou vôbec disponoval a či reálne mohol takúto sumu

dlžníčke skutočne požičať, (iii) žalovaný nevysvetlil, či tieto prostriedky mal k dispozícii v hotovosti (ak
áno, z akého dôvodu), resp. či ich vyberal pred poskytnutím dlžníčke z bankového účtu a či vedel takúto
transakciu potvrdiť, (iv) z akého dôvodu poskytol prostriedky v hotovosti a nie bezhotovostne, (v) prečo
doklad o tejto pôžičke v podobe zmluvy o pôžičke nebol podpísaný u notára, či inak osvedčený, akoaj to, že (vi) žalovaný bol priateľom bývalého manžela dlžníčky, s ktorým mala v tom čase dlžníčka už
zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo (ods. 56 vyššie), t. j. nie je zrejmé, v čom videl záruku žalovaný,
že mu dlžníčka – ktorá mala o rok na to pri rozvodovom konaní príjem len 10.000 Kč (t. j. 411,17 € –

kurz v 2Q roka 2011 bol 24,321 Kč/€, podľa www.kurzy.cz/kurzy-men/historie/EUR-euro/2011/; ods. 57
vyššie) – splatí pri splatnosti o 5 rokov dňa 31.12.2016 celkovú sumu 120.000 €. Tieto zvláštne okolnosti
žalovaný nijako dôveryhodne nevysvetlil, ani žiadnu reálnosť danej pôžičke nepreukázal.

112. Súd poukazuje aj na to, že žiadnu takú pôžičku dlžníčka nepotrebovala. Vystupovala podľa

zhodných vyjadrení viacero osôb (M. H., D. S., Q. C.) ako materiálne a finančne zabezpečená manželka
a žena v domácnosti a nemala dôvod zmluvu o pôžičke uzatvárať. Žalovaný síce tvrdil, že dlžníčka a jej
bývalý manžel A. G. L. mali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo od r. 2005, resp. že od roku 2013
boli rozvedení s tým, že ani spolu nežili, no A. L. bol finančne zabezpečený a liečba bola zabezpečená
poistným plnením z poistky, ktorú mal uzatvorenú a preto nebolo nevyhnutné, aby jeho manželka,
s ktorou mal zrušené BSM a s ktorou sa neskôr rozviedol mu zabezpečila danou pôžičkou starostlivosť,

na ktorú mal vlastné prostriedky. Okrem toho, žalovaný bol priateľom bývalého manžela dlžníčky
a nedáva žiadnu logiku, prečo by uzatváral danú zmluvu o pôžičke žalovaný s dlžníčkou a nie priamo s A.
L., ktorý bol priateľom bývalého manžela dlžníčky. Inak povedané, ak by chcel žalovaný pomôcť svojmu
priateľovi A. L. v ťažkej situácii, poskytol by zrejme pôžičku priamo jemu a nedáva vôbec žiaden zmysel,
aby za účelom pomoci svojmu priateľovi poskytol priateľ pôžičku manželke svojho priateľa (dlžníčka),

s ktorým mala dlžníčka už v tom čase zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo. Žalovaný tieto veľmi
zvláštne okolnosti nevysvetlil dôveryhodnými dôvodmi, čo podporuje priebežnú úvahu súdu o tom, že
zmluva o pôžičke dňa 24.06.2011 nebola skutočne poskytnutá a že bola vlastne len fiktívnym právnym
úkonom vytvoreným dodatočne.

113. Tento záver podporujú aj ďalšie okolnosti, ktoré nasledovali. Dlžníčka údajne pôžičku voči
žalovanému v sume 120.000 € nesplácala. K splatnosti zmluvy o pôžičke voči žalovanému malo dôjsť
dňa 31.12.2016, pričom od žalobkyne a p. N. B. si dlžníčka celkovú sumu 5.050.000 Kč požičala až
po tomto dátume, no ani jediná časť z tejto sumy neslúžila na úhradu jej záväzkov voči údajnému dlhu
voči žalovanému, hoci by tieto záväzky vedela uhradiť. Dlžníčka si pritom nielenže požičala od žalobkyni

a p. N. B. v súhrne 5.050.000 Kč, ale súčasne disponovala vlastnými prostriedkami v celkovej výške
187.000 EUR, z ktorých podľa potvrdenia mala výnosy ďalších 114.720 €, spolu teda 301.720 € (ods.
\* MERGEFORMAT 19 vyššie); časť z prostriedkov získala aj z predaja domu (ods. 18 vyššie). Napriek
tomu nič nenasvedčovalo tomu, že by mienila uhradiť svoj v tom čase údajný záväzok voči žalovanému
v sume 120.000 €, ktorý bol splatný už dňa 31.12.2016.

114. Žalovaný údajne dlžníčku vyzval na úhradu dlhu dvoma výzvami zo dňa 16.10.2017 a 16.02.2018
(ods. 33-34). Ani k jednému z týchto listov nebolo podacími lístkami, resp. doručenkami preukázané
ako boli dlžníčke doručované (napr. poštou), resp. či došlo k ich doručeniu, čo zapadá do úvahy, že
takpovediac „neprešli poštovým stykom“ a boli zhotovené dodatočne.

115. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosti v H. sú darom od rodičom dlžníčky je nepravdepodobné, že
by uvažovala dlžníčka o tom, že sa títo z nehnuteľnosti vysťahujú. Slovami dlžníčky, nechcela rodičov
„vyhodiť z baráku“.

116. V čase, kedy mal žalovaný vyzývať druhýkrát dlžníčku k zaplateniu splatného dlhu už boli splatné
aj pohľadávky žalobkyne, resp. pohľadávky p. N. B.. Žalovaný tvrdil vo vyjadrení k žalobe, že keďže
ani jeho priateľ (t. j. bývalý manžel dlžníčky) neprejavil vôľu plniť za dlžníčku, rozhodol sa uspokojiť
pohľadávku nadobudnutím vlastníctva k nehnuteľnosti v kat. úz. H., o existencii ktorej mal vedomosť
ešte keď bola dlžníčka manželkou jeho priateľa. Žalovaný ale nemal k nehnuteľnostiam zriadené

záložné právo. Z pohľadu práva malo ísť o rovnaké záväzky ako mala dlžníčka voči žalobkyni, resp.
p. N. B. (v tom čase ešte nejudikované, ale splatné). Napriek tomu dlžníčka konala voči žalovanému
v porovnaní voči žalobkyni a p. N. B. až neobvykle ústretovo, kedy bez ďalšieho dňa 23.03.2018 predala
nehnuteľnosti v Kostolišti žalovanému za kúpnu cenu 124.000 €. Čiže, na jednej strane v telefonáte
žalobkyni pripustila, že nechce vyhodiť z domu rodičov a na druhej strane dom po druhej výzve bez

ďalšieho predá žalovanému takpovediac aj „s rodičmi“. To sa jednoducho vylučuje. Táto pozoruhodná
ústretovosť a promptnosť, sprevádzaná tým, že dlžníčka pricestovala za účelom podpisu zmluvy na
Slovensko do Bratislavy za žalovaným ako jej dlžníkom sa úplne bije s odmietavým postojom k početnýmpohľadávkam žalobkyne. Naznačuje to, že voči žalovanému mala dlžníčka v skutočnosti iný dôvod
previesť nehnuteľnosť a tým bol práve a len formálny prevod pod legendou kúpy (v skutočnosti dar).

117. V tomto kontexte pôsobí nedôveryhodne aj to, že žalovaný si kúpnou zmluvou z 23.03.2018 vytvoril
voči dlžníčke dlh titulom plnenia kúpnej ceny v sume 124.000 €. Inak povedané, žalovaný tvrdil vo
vyjadrení k žalobe, že sa rozhodol uspokojiť z nehnuteľnosti v Kostolište, ako keby to záviselo od jeho
vôle,hocinemalžiadnezáložnéprávo,anadruhejstranevsituácii,kedymalpohľadávkuvočidlžníčkesi
vytvoril namiesto oného uspokojenia pohľadávky voči nej vlastne dlh. To sa jednoducho prieči akejkoľvek

logike. Neobvykle pôsobí aj dojednanie o lehote na plnenie kúpnej ceny 60 dní. Ak chcel skutočne
nehnuteľnosti kúpiť, nebol dôvod na takýto odklad v lehote na plnenie kúpnej ceny.

118. Ak skutočne mienili strany kúpnej zmluvy započítať kúpnu cenu, bolo by logické, aby to vyjadrili
priamo v kúpnej zmluve. Preto sa javí ako viac reálne to, že zmluvné strany kúpnej zmluvy z 23.03.2018
v skutočnosti vôbec nepredpokladali, že žalobkyňa sa bude nárokov domáhať súdnou cestou a keď

zistili, že k tomu došlo, došlo k zápočtu kúpnej ceny.

119. Ako nedôveryhodne z hľadiska zámeru o kúpu nehnuteľnosti pôsobí skutočnosť, že žalovaný
mal kúpiť nehnuteľnosť s vecným bremenom, čo možnosť oného uspokojenia pohľadávok žalovaného
značne vylučuje, keďže po dobu ich života musí ich právo titulom vecného bremena trpieť. Inak

povedané, žalovaný kúpil nehnuteľnosti v Kostolišti, aby sa uspokojil, no kúpil ich v takom právnom stave
(s vecným bremenom), že len ťažko možno hovoriť o uspokojení a likvidite takejto investície. Verzia
žalovaného jednoducho nedáva žiaden hospodársky zmysel. Zmysel dáva len v kontexte ukracujúceho
úmyslu dlžníčky a toho, že žalovaný je priateľom bývalého manžela dlžníčky.

120. Žalovaný zjavne koordinoval svoje hmotnoprávne kroky s dlžníčkou, čo potvrdzuje aj to, že zápočet
z 22.05.2018 adresoval dlžníčke priamo na adresu do H. (ods. \* MERGEFORMAT 40), hoci nebol
žiaden dôvod, aby vedel, že sa tam dlžníčka zdržuje.

121. Na preukázanie vôle strán ukracujúceho právneho úkonu pritom postačujú aj nepriame dôkazy

ako tomu je v danom prípade. Podľa súdnej praxe „pre posúdenie, či žalujúci veriteľ uniesol dôkazné
bremeno týkajúce sa jednotlivých zákonných podmienok podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka,
je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že ide o osobu odlišnú od účastníkov napadnutého právneho
úkonu. Veriteľ tak môže svoju argumentáciu o ukracujúcom úmysle dlžníka a skutočnosti, že druhá
strana o tomto úmysle vedela alebo musela vedieť, založiť len na nepriamych dôkazoch, ktoré sa týkajú

napadnutého právneho úkonu alebo okolností, za ktorých bol právny úkon uzavretý, a ktoré musí súd pri
svojom rozhodovaní dôsledne vyhodnotiť. Súd nemôže pri posúdení, či žalobca uniesol alebo neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom podmienok podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, vychádzať len z
tvrdení žalovaného ako osoby, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech“ (uznesenie NS
SR z 20. augusta 2020, sp. zn. 3Obdo/10/2020).

122.Možnopretouzavrieť,žeprávnyúkondlžníčkyvpodobekúpnejzmluvynikdynesmerovalzhľadiska
vôle k predaju a zo strany žalovaného ku kúpe nehnuteľností v Kostolišti, ale z právneho hľadiska
išlo o darovanie. Vzhľadom na to kúpna zmluva z 23.03.2018 spĺňa po obsahovej všetky náležitosti
darovacej zmluvy podľa § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Je bez právneho významu, že

žalovaný nepotvrdil vôľu nedojednať darovaciu, ale kúpnu zmluvu.

123. Predmetná zmluva z 23.03.2018 je preto podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacou
zmluvou.

(f) Ukrátenie veriteľa

124.Ustanovenie§42aods.2Občianskehozákonníkavyžadujepreukázať,žežalobkyňabolaukrátená.
Aj táto podmienka bola preukázaná. Skutočnosť, že zmluva z 23.03.2018 je darovacou a má preto
bezodplatný charakter má právnu relevanciu práve pre posúdenie, či týmto právnym úkonom došlo

k ukráteniu žalobcu.

125.Podľasúdnejpraxesapriukráteníuspokojeniaveriteľovejpohľadávkypredpokladátakézmenšenie
majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti a dôkaznébremeno preukázať, že táto podmienka úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu bola splnená je
na žalobcovi. Nestačí pritom preukázať, že majetok dlžníka sa zmenšil. Musí byť preukázané, že sa
zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku, teda, že došlo

ku kvalifikovanému zmenšeniu jeho majetku. Odporovateľnými nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne
úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby
išlo o reálne ekvivalentné právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že
napadnutý právny úkon je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a to nielen odkazom na
samotné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.01.2018, sp. zn.

2Cdo/141/2016).

126. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by došlo k odovzdaniu peňazí v zmysle zmluvy
o pôžičke z 24.06.2011 uzatvorenej žalovaným a dlžníčkou. Vzhľadom na reálny charakter zmluvy
o pôžičke preto nevznikol dlžníčke podľa § 657 Občianskeho zákonníka záväzok údajne požičanú
sumu 120.000 € vrátiť. Takúto neexistujúcu pohľadávku žalovaného voči dlžníčke preto následne

nemohol žalovaný platne započítať podľa § 580 Občianskeho zákonníka voči pohľadávke dlžníčky voči
žalovanému titulom úhrady kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy z 23.03.2018. Zápočet vykonaný listom
zo dňa 22.05.2018 je preto neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 580 Občianskeho
zákonníka. Možno uzavrieť, že dlžníčka nikdy neobdržala od žalovaného dojednanú kúpnu cenu za
nehnuteľnosti v Kostolišti, pretože z právneho hľadiska išlo o darovanie. Súčasne takto dojednaná

kúpna cena ani nezodpovedala skutočnej hodnote nehnuteľnosti a bola účelovo podhodnotená, pretože
skutočná cena bola 262.196 € (ods. \* MERGEFORMAT 55 vyššie).

127. Dlžníčka ako dlžníčka žalobkyne sa teda zbavila nehnuteľností v H. tým, že ich bez akéhokoľvek
protiplnenia previedla na žalovaného. Tým ukrátila žalobkyňu, pretože zo žiadneho iného majetku

dlžníčky pohľadávky žalobkyne uspokojiť nie je možné.

(g) Trojročná prekluzívna lehota

128. Žalobkyňa preukázala, že predmetný právny úkon urobil žalovaný a dlžníčka v posledných troch

rokoch.

129. Bolo preukázané, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy
z 23.03.2006 bol vykonaný už dňa 26.03.2018. Podľa súdnej praxe (R 60/2020, uznesenie NS SR
z 30. marca 2020, sp. zn. 3Obdo/8/2020), ak sa jedná o právny úkon, ktorým dlžník prevádza veci v

jeho vlastníctve na tretiu osobu, k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky dochádza okamihom,
keď dlžník stráca vlastnícke právo k svojmu majetku, z ktorého by inak mohol veriteľ dosiahnuť (aspoň
čiastočné) uspokojenie svojej pohľadávky. Plynutie lehoty na podanie žaloby o neúčinnosť právneho
úkonu je závislé od okamihu, kedy došlo zo strany dlžníka k ukráteniu uspokojenia pohľadávky jeho
veriteľa. Uzavretím zmluvy o prevode nehnuteľnosti nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky

dlžníkovho veriteľa, keďže až do rozhodnutia o povolení vkladu je vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti
dlžník a veriteľ sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky aj z tejto nehnuteľnosti. Veriteľ sa
tak môže žalobou domáhať neúčinnosti právneho úkonu uskutočneného dlžníkom, ktorým dochádza k
ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, až od dňa nasledujúceho po dni, kedy v dôsledku právneho
úkonu dlžníka došlo k zníženiu jeho majetku do takej miery, že je ohrozené aspoň čiastočné uspokojenie

jeho pohľadávky. V prípade zmluvy o prevode nehnuteľnosti dochádza k zníženiu majetku dlžníka a k
ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľnosti a lehota na podanie žaloby začína plynúť nasledujúcim dňom.

130. Žalobkyňa teda podala žalobu včas v trojročnej lehote podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka,

pretože ju doručila súdu dňa 18.05.2018 a medzi vkladom vlastníckeho práva vykonaným dňa
26.03.2018 a dňom doručenia žaloby súdu uplynuli menej ako tri roky.

(h) Otázka, čo bol ukracujúci úmysel dlžníčky žalovanému ako druhej strane známy

131. V konaní nebolo preukázané, že by bola splnená druhá skutková podstata podľa § 42a ods.
2 Občianskeho zákonníka (ods. \* MERGEFORMAT 93- \* MERGEFORMAT 94 vyššie), pretože
zo žiadneho dôkazu nebolo preukázané, že žalovaný a dlžníčka sú blízkymi osobami podľa § 116
Občianskeho zákonníka. Nebolo totiž preukázané, že žalovaný a dlžníčka sú príbuznými v priamomrade, súrodencami, či manželmi a ani to, že by boli v rodinnom alebo inom obdobnom pomere a pokladali
by sa za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala
ako vlastnú ujmu. Preto súd skúmal, či nie je naplnená aspoň prvá skutková podstata, pre naplnenie

ktorej bolo nevyhnutné preukázať, či bol ukracujúci úmysel dlžníčky žalovanému ako druhej strane
známy.

132. Súd pri posudzovaní toho, či je uvedený pojmový znak naplnený vychádzal zo záverov súdnej
praxe, že spojenie, že úmysel musel byť žalovanému ako druhej strane známy sa vykladá tak, že úmysel

musel byt známy vtedy, ak druhá strana o ukracujúcom úmysle vedela alebo musela vedieť, čo môže
založiť aj len na nepriamych dôkazoch, ktoré sa týkajú napadnutého právneho úkonu alebo okolností, za
ktorýchbolprávnyúkonuzavretý,aktorémusísúdprisvojomrozhodovanídôslednevyhodnotiť(vyššiev
ods. \* MERGEFORMAT 121 – uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.08.2020, sp. zn. 3Obdo/10/2020).

133. V situácii, kedy žalovaný dlžníčke v skutočnosti žiadnu pôžičku v sume 120.000 € dňa 24.06.2011

neposkytol, pretože to nepreukázal, je zjavné, že žalovaný priamo vedel o tom, že dlžníčka má
ukracujúci úmysel, pretože by nemohol neexistujúcu pohľadávku titulom vrátenia pôžičky započítavať
proti pohľadávke dlžníčky titulom úhrady kúpnej ceny v sume 124.000 €. Z pohľadu súdu preto vyššie
opísané dôkazy potvrdzujú, že žalovaný sa na veci podieľal aktívne ako priateľ bývalého manžela
dlžníčkytým,žeumožnilvytvoriťpríbehotom,žekúpnazmluvaz23.03.2018bolavlastneekvivalentným

úkonom, ktorý by vylučoval ukracujúci rozmer tohto právneho úkonu. Súd si uvedomuje, že tento záver je
založenýnanepriamychdôkazochvovzťahukotázke,čižalovanývedeloukracujúcomúmysledlžníčky,
no v danom type sporu postačujú podľa citovanej súdnej praxe aj nepriame dôkazy, ktoré v danom
prípade zapadajú do seba až natoľko presne (a to nielen, ale aj v kontexte vyjadrení samotnej dlžníčky v
telefonáte so žalobkyňou a voči Q. C.), že iný záver súd po vykonanom dokazovaní ani urobiť nemohol.

(h) Zhrnutie

134. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že žalobkyňa ako veriteľka poskytla dlžníčke A. K. L.
na základe viacerých zmlúv o pôžičke peňažné prostriedky v celkovej výške 3.100.000 Kč. Ďalších

1.950.000 Kč požičala dlžníčke p. N. B., ktorá tieto pohľadávky postúpila na žalobkyňu. Existencia
pohľadávok žalobkyne voči dlžníčke v celkovej výške 5.050.000 Kč je preukázaná právoplatnými a
vykonateľnými rozhodnutiami českých súdov.

135. V čase prevodu bola nezamestnaná, čelila viacerým záväzkom, a zároveň vedela o tom, že

žalobkyňavočinejpodnikáprávnekroky.Týmtokonanímjednoznačnesledovalacieľzmariťuspokojenie
pohľadávok žalobkyne, čím ukrátila žalobkyňu ako veriteľa podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Skutočnosť, že sama dlžníčka potvrdila ukracujúci zámer v telefonáte so žalobkyňou dňa 02.04.2018
a potvrdila ho aj Q. C. už len dotvára ucelený rámec nepriamych dôkazov, ktoré potvrdzujú, že právny
úkon kúpnej zmluvy dňa 23.03.2018 vykonala len preto, aby sa nehnuteľností v H. „zbavila“ a ochránila

ich tak pred žalobkyňou, resp. p. N. B..

136. Súd vzal do úvahy, že samotný prevod nehnuteľností z výlučného vlastníctva dlžníčky na
žalovaného bol realizovaný kúpnou zmluvou zo dňa 23.03.2018, pričom kúpna cena 124.000 € bola
uhradená nie v peniazoch, ale až dodatočne jednostranným zápočtom zo strany žalovaného. Zo zmluvy

však vyplýva, že cena mala byť zaplatená na bankový účet dlžníčky do 60 dní. Žiadna zmluvná
doložka o možnosti započítania pohľadávky v zmluve absentuje. Skutočnosť, že kúpna cena bola neskôr
„započítaná“, teda nie je prejavom vôle zmluvných strán v čase uzatvárania zmluvy, ale len následným
jednostranným úkonom žalovaného, ktorým sa snažil zastierať skutočnosť, že cena za nehnuteľnosti
nebola a nemala byť nikdy reálne poskytnutá.

137. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že mal voči dlžníčke pohľadávku vo výške 120.000 €, ktorú jej mal poskytnúť
v roku 2011 ako pôžičku, táto skutočnosť nebola preukázaná. K otázke reálnosti danej zmluvy o pôžičke
neboli žalovaným produkované žiadne dôkazy o odovzdaní peňažných prostriedkov, hoci dôkazné
bremeno zaťažovalo jeho, pretože od odovzdania prostriedkov dlžníčke žalovaný odvodzoval pre seba

priaznivé dôsledky; dôkazné bremeno preto bolo na jeho strane. Tvrdenie žalovaného o hotovostnom
odovzdaní tejto sumy nie je v kontexte všetkých okolností veci vierohodné ani vierohodne podložené.
Naopak,zistenéokolnostivecivyvracajúexistenciupotrebyaleboreálnehodôvodu,prektorýbydlžníčka
v uvedenom čase musela prijímať pôžičku takejto výšky. Dlžníčka mala zabezpečený životný štandardz príjmov svojho vtedajšieho manžela a sama nevykonávala zárobkovú činnosť, resp. táto bola len
v symbolickej výške (s príjmom 10.000 Kč mesačne).

138. Súd prihliadol na to, že z listu vlastníctva vyplýva, že dlžníčka v čase prevodu nehnuteľností
nevlastnila iný hodnotný majetok. Prevádzané nehnuteľnosti teda v čase ich prevodu tvorili jediný
majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobkyne uspokojená. Ich prevodom došlo k zmareniu
reálnej možnosti vymoženia tejto pohľadávky.

139. Znalecký posudok potvrdil, že trhová hodnota prevádzaných nehnuteľností v Kostolišti prevyšovala
dohodnutú kúpnu cenu, a to aj po zohľadnení existencie vecného bremena. Znalecká cena bez bremena
dosahovala až 262.196 €, zatiaľ čo kúpna cena bola len 124.000 €, teda podstatne nižšia. Súd preto
považuje dohodnutú kúpnu cenu za neprimerane nízku. Kúpna cena však napokon nebola vôbec
vyplatená a bola plnená neplatným zápočtom.

140. Vzhľadom na to medzi žalovaným a dlžníčkou došlo k prevodu nehnuteľností v H., ktorého účelom
bolo ukrátiť žalobkyňu ako veriteľku. Žalovaný v kontexte všetkých okolností veci o ukracujúcom úmysle
dlžníčky vedel a podieľal sa na ňom. Nemá žiadnu právnu relevanciu, že tak dlžníčka, ako aj žalovaný
boli oslobodení spod obžaloby v trestnom konaní (ods. \* MERGEFORMAT 52 vyššie), keďže pre záver
o spáchaní trestného činu sa vyžaduje preukázanie iných zákonných podmienok, než pre vyslovenie

neúčinnosti právneho úkonu. Naplnili sa tak podmienky ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého je právny úkon odporovateľný, ak dlžník konal s úmyslom ukrátiť veriteľa a tento úmysel
bol druhej strane známy alebo musel byť známy.

141.Vzhľadomnato,žežalobkyňapreukázalasplneniepodmienokprevyslovenieneúčinnostiprávneho

úkonu, ktorý dlžníčka žalobkyne uzatvorila so žalovaným dňa 23.03.2018, súd podľa § 42a ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel vo výroku IV. v celom rozsahu.

(iv) Trovy konania

142. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

143. Podľa § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (ods. 2).

144. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v spore v celom rozsahu úspešná, súd v súlade s § 255 ods. 1
CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal žalobkyni proti žalovanému vo výroku V. právo na náhradu trov
konania tým, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Súčasne s poukazom na súdnu prax (uznesenie NS SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6Cdo/222/2016) súd
vo výroku uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

ProtitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanienaMestskomsúdeBratislavaIVdo15dníododňajeho

doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane
uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 8, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Ostatné , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 14, 2025

Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 14, 2025