Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 14, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/64/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119206853

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Lisyová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4119206853.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7C/64/2019
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
7C/64/2019 - 384

IČS:XXXXXXXXXX

Image

file_0.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Alexandrou Lisyovou, v spore žalobcu: D. E., narodený
XX.XX.XXXX, bytom F., B. XX, zast.: JUDr. Juraj Bilický, advokát so sídlom Nitra, Farská 8, proti
žalovanému: G. H. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom I., K. J. XX, zast.: AK Šranko s.r.o., so sídlom
Nitra, Mostná 29, o zaplatenie 4.942,12 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

7C/64/2019
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
7C/64/2019 - 384
IČS:XXXXXXXXXX
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.942,12 eura spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 4.492,12 eura od 16.12.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

7C/64/2019A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
7C/64/2019 - 384
IČS:4119206853

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 20.06.2019 žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie 4.942,12 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že dňa 06.11.2018 žalobca prevodom na účet poskytnutý žalovaným, IBAN: B. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, poskytol pôžičku vo výške 4 942,12 eura so splatnosťou 15.12.2018. Žalovaný sa dostal

s vrátením pôžičky do omeškania a na viaceré urgencie nereagoval. Žalobca zaslal žalovanému výzvu
na vrátenie pôžičky v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Žalovaný pôžičku žalobcovi nevrátil.

2. Okresný súd Nitra vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 08.08.2019 pod č. k. 14C/50/2019-18,
protiktorémužalovanývzákonnejlehotepodalodpor,vdôsledkuktoréhobolplatobnýrozkazuznesením
zo dňa 16.09.2019, č.k. 14C/50/2019-30, právoplatným dňa 08.10.2019, zrušený. Žalovaný poprel, že

by si od žalobcu požičal sumu 4.942,12 eura. Namietal, že žalobca nepreukázal, že je vlastníkom účtu,
z ktorého boli finančné prostriedky vo výške 4.942,12 eura dňa 06.11.2019 odpísané, a teda poskytnutie
akékoľvekplneniažalovanému,aanito,ževlastníkomúčtu,vprospechktoréhobolipeňažnéprostriedky
pripísané je žalovaný ako fyzická osoba. Nebolo preukázané uzatvorenie ústnej alebo písomnej zmluvy
o pôžičke, účastníci tejto zmluvy, existencia dohody na výške údajnej pôžičky ani na dobe jej splatnosti.

Žalovaný je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti EXTRABET s.r.o., a žalobca je jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti F K L stavebná, spol. s r.o., (do 11.02.2019 používala obchodné
meno F K L a brat, spol. s.r.o.). Medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou žalovaného vznikol
obchodný vzťah na základe zmluvy o dielo č. 090218, v zmysle ktorej spoločnosť EXTRABET s.r.o.
vykonávala dielo – práce, za vykonanie týchto prác mala nárok na úhradu odplaty, a to v splátkach.

Spoločnosť EXTRABET s.r.o. vystavila dňa 02.10.2018 zálohovú faktúru (predfaktúru) č. 180010 splatnú
dňa 02.10.2018 na úhradu prvej splátky v zmysle zmluvy o dielo v sume 4.942,56 eura, ktorá bola
uhradená zo strany spoločnosti F K L a brat, spol. s r.o. dňa 08.10.2018 vo výške 4.943,- eura. Na
úhradu druhej splátky v zmysle zmluvy o dielo spoločnosť EXTRABET s.r.o. vystavila dňa 31.10.2018
zálohovú faktúru (predfaktúru) č. 180011 splatnú dňa 02.11.2018 v sume 4.942,56 eura, ktorá bola zo

strany spoločnosti F K L a brat, spol. s r.o. uhradená dňa 06.11.2018 platbou vo výške 4.942,12 eura,
t.j. spolu suma 9.885,12 eura. Prevod sumy 4.942,12 eura, o ktorom žalobca tvrdí, že bol urobený
titulom pôžičky, je v skutočnosti úhradou zálohovej faktúry č. 180011 vystavenej zo strany spoločnosti
žalovaného EXTRABET s.r.o. spoločnosti žalobcu F K L a brat, spol. s r.o. a vyplývala z ich obchodného
vzťahu. V čase obdržania platby zo dňa 06.11.2018 nezaregistroval poznámku k uvedenej platbe, ktorá

hovorila, že ide o pôžičku. Žalovaný popieral, že by uvedená suma predstavovala pôžičku pre neho
ako fyzickú osobu zo strany žalobcu ako fyzickej osoby. Táto platba bola úhradou zálohovej faktúry
vystavenej v rámci prebiehajúceho obchodného styku medzi spoločnosťami žalovaného a žalobcu.

3. Žalobca v žalobnej replike uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje za účelovú obranu s cieľom

oddialiť uspokojenie pohľadávky. Z predloženého listinného dôkazu „Detail o zrealizovanej transakcii"
vyplýva, že žalobca ako fyzická osoba, uvedený ako „zadávateľ platby“, dňa 06.11.2018 z bankového
účtu vedeného vo VÚB, a.s. IBAN: B. zadal príkaz na uskutočnenie prevodu finančných prostriedkov
vo výške 4 942,12 eura na bankový účet „príjemcu" vedený vo K., L., IBAN: B. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, ktorý mu ako platobné miesto uviedol žalovaný, pričom ako názov príjemcu žalobca

uviedol „Fazekas", a v doplňujúcich informáciách o platbe uviedol aj účel platba ..pozicka splatna do
15.12.18". Vzhľadom na vyššie opísané označenie platobných údajov procesná obrana žalovaného
neobstojí, pričom táto vyznieva účelovo. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalobca nepreukázal,
že je vlastníkom účtu, z ktorého boli finančné prostriedky odpísané, žalobca poukázal na to, že ako
zadávateľ platby je výslovne uvedený žalobca menom a priezviskom „D. E.", teda ako fyzická osoba. Pre

vylúčenie pochybností uviedol, že je vlastníkom účtu vedeného vo VÚB, a.s. IBAN: B., o čom predložil
aj listinný dôkaz - Potvrdenie o vedení účtu vo VÚB, a.s.. K námietke žalovaného, že nepreukázal, že
vlastníkom účtu, v prospech ktorého boli finančné prostriedky pripísané uviedol, že nemal povinnosť ani
dôvod skúmať, či platobné miesto, ktoré mu pre účely poskytnutia pôžičky uviedol dlžník - žalovaný, je vo
vlastníctve dlžníka, resp. či je vo sfére jeho dispozície. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný sa vo

svojomodporevýslovnenevyjadril,čipredmetnýbankovýúčetIBAN:B.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX
je vedený na jeho meno alebo nie. Poprel, že účelom predmetnej transakcie mala byť úhrada zálohovej
faktúry č. 180011, ktorá bola vystavená zo strany obchodnej spoločnosti EXTRABET s.r.o., v rámci
obchodného styku so spoločnosťou F K L stavebná, spol. s r.o. V tejto spojitosti opätovne poukázal naúčel platby, ktorý uviedol v priloženom listinnom dôkaze a aj nato, že suma uvedená na faktúre č. 180011
nekorešponduje so sumou pôžičky poskytnutej žalovanému ako fyzickej osobe. Pokiaľ žalovaný tvrdí,
že ako konateľ spoločnosti EXTRABET s.r.o. nezaregistroval poznámku k účelu predmetnej transakcie,

resp. že sa jedná o pôžičku, tak vyvstáva otázka, z akého dôvodu mohol uvedenú platbu vôbec priradiť
na úhradu faktúry č. 180011. Žalovaný ako konateľ spoločnosti EXTRABET s.r.o. mal povinnosť konať s
odbornou starostlivosťou, pričom ním poskytnuté vysvetlenie tomu priamo odporuje. Žalobca má za to,
že uvedený nárok možno posúdiť aj ako bezdôvodné obohatenie, na vydanie ktorého týmto žalovaného
vyzval.

4. Žalovaný v žalobnej duplike zo dňa 17.10.2019 dôrazne poprel, že by si od žalobcu požičal sumu
4.942,12 eura s tým, žalobca nepreukázal skutočnosť, že vlastníkom účtu, v prospech ktorého boli
peňažné prostriedky pripísané, bol žalovaný ako fyzická osoba a platba, ktorú žalobca považuje za
pôžičku žalovanému ako fyzickej osobe, bola v skutočnosti plnením na zmluvu o dielo č. 090218
uzatvorenej medzi spoločnosťami žalobcu a žalovaného. Prevod súm na účet žalovaného boli

úhradou zálohových faktúr vystavených v rámci prebiehajúceho obchodného styku medzi spoločnosťou
žalovaného a spoločnosťou žalobcu, a to celkom vo výške 9.885,12 eura. Bankový účet IBAN: B. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX nie je vedený na meno žalovaného.

5. Vzhľadom na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti žalovaným, bola dňa 20.11.2019

z Okresného súdu Nitra vec postúpená na tunajší súd v zmysle ustanovení § 13 a § 14 CSP.

6. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 07.12.2021 okrem iného uviedol, že napriek zisteniu, že
bankový účet IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX nie je vedený na osobu žalovaného, v celom
rozsahu trvá na uplatnenom nároku, išlo o pôžičku zo strany žalobcu osobe žalovaného. Žalovaný

predmetný bankový účet žalobcovi uviedol ako platobné miesto pre poskytnutie pôžičky. Za účelom
preukázania tejto skutočnosti predložil súdu email zo dňa 06.11.2018 o 13:32 hod., v ktorom sám
žalovaný uviedol: ..zasielam Vám číslo účtu: účet IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX/VUB na
meno M. N.. Ďakujem. D.." Ďalej žalobca poukázal na to, že suma uvedená na predfaktúre č. 180011
nekorešponduje so sumou pôžičky poskytnutej žalovanému zo strany žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že

nešlo o pôžičku, preto podľa názoru žalobcu neobstojí, vyznieva účelovo.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní odkázal na písomné podania a navrhol, aby súd po
vykonanom dokazovaní rozhodol v zmysle návrhu. Záverom k veci uviedol, že má za to, že žalobca
riadne preukázal ako záujem, tak aj poskytnutie finančných prostriedkov fyzickej osobe žalovaného,

jednak výpisom o bankovej transakcii, z ktorej jasne vyplýva komu boli prostriedky určené, ako aj to
ako vnímal dojednanie, že sa jedná o pôžičku vrátane lehoty splatnosti. Za zásadný považoval dôkaz
vo forme e-mailu doručeného žalovaným, v ktorom sám žalovaný určuje platobné miesto. Mal za to, že
svojou obranou žalovaný poskytol dostatočne odôvodnený záver o pravdivosti tvrdení žalobcu, nakoľko
počas konania žalovaný čiastočne menil svoju obranu, ďalej prezentoval dôkazy, ktoré boli v rozpore

s dôkazmi doloženými žalobcom. Poukázal na zálohovú faktúru a konanie žalovaného, ktorý tvrdil, že
peniaze prijal do spoločnosti EXTRABET od tretej osoby, pána Žibritovského, takéto konanie by bolo
v príkrom rozpore s akýmikoľvek účtovnými predpismi a vzbudzuje podozrenie, že sa jednalo o marenie
exekučného konania, ktoré žalovaný nevylúčil alebo o marenie spravodlivosti. Po vzhliadnutí takéhoto
odôvodnenia sa iná alternatíva ako poskytol žalobca javí ako absolútne nemožná, nemá oporu v zákone,

a preto by jej ani nemala byť poskytnutá právna ochrana. Žalovaný v konaní neposkytol uveriteľnú
alternatívu ako mohol vzťah medzi ním a žalobcom inak vyzerať a zároveň poukázal na skutočnosť
vypovedajúcu o zrejmej núdzi žalovaného, ktorá ho zrejme dotlačila k takémuto správaniu a svedčí o tom
aj to, že spoločnosť EXTRABET je toho času v konkurze. Súdu zároveň predložil ako dôkaz zápisnicu
z konania na Okresnom súde v Topoľčanoch, kde v rámci svojej obrany žalovaný z vypočítavosti uplatnil

svoj protinárok hneď po tom, ako sa začal žalobca domáhať vrátenia pôžičky. Toto opäť len svedčí
o dichotómii rozmýšľania žalovaného, kde sa vlastne len poisťoval, že ak by prehral v tomto konaní, tak
potom by kompenzoval svoj domnelý nárok v inom konaní. Na základe uvedeného mal za to, že nárok
je dôvodný, dostatočne preukázaný a žiadal súd, aby rozhodol v zmysle podaného návrhu a v prípade
procesného úspechu priznal plné trovy konania. Žalobca sa záverom plne pridržiaval záverečnej reči

svojho advokáta s tým, že považoval za absurdné spájať súkromné platby s firemnými, pretože keby išlo
o to, že môže prijať na firemný účet žalovaný finančné prostriedky, tak mu ich pošle tak ako stokrát alebo
x - krát každému, komu za 33 rokov jeho spoločnosť poskytla zálohy, toto je jedna jediná, ktorá sa riešila
týmto spôsobom len z toho titulu, že nemohol prijať finančné prostriedky žalovaný na svoj účet, veď tonemá logiku, aby dával zo svojho účtu, ktorá nakoniec sa spárovala s nejakou dodatočne vyfabrikovanou
faktúrou presne na čiastku, ktorá bola vypočítaná ako záloha na materiál a považovala sa za úhradu
faktúry. Záloha, ktorú mu dal zo súkromného účtu, keďže nemohol prijať, nakoniec dodatočne po tom

ako sa domáha právne svojich peňazí, tak zrazu sa to spojí, sa vyfabrikuje faktúra, presne na tú čiastku
sa to spojí považoval za absurdné.

8. Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že žalovaný od počiatku popieral nárok a vo veci zároveň
deklaroval, aký bol skutočný dôvod zaslania uvedenej sumy, že išlo o plnenie týkajúcej sa zmluvy o dielo

medzi spoločnosťou, ktorej je žalobca konateľom aj spoločníkom a spoločnosťou, ktorej bol žalovaný
konateľom a spoločníkom. Pokiaľ boli v minulosti proti spoločnosti EXTRABET vedené exekučné
konania, tieto boli ukončené vymožením pohľadávky, to znamená, že žiadny veriteľ nikdy nezostal
ukrátený. Nevedel potvrdiť, či v dobe prevodu finančných prostriedkov dňa 06.11.2018 bola vedená
exekúcia na spoločnosť EXTRABET. Záverom k veci uviedol, že navrhuje žalobu zamietnuť. Má za to, že
ajsámžalobcapočassvojhovýsluchupotvrdilakýmalbyťúčelposkytnutýchpeňazí,žemaloísťozálohu

za materiál pre spoločnosť EXTRABET s.r.o., ktorá vykonávala práce pre spoločnosť FKL stavebná
s.r.o. Pokiaľ by chcel žalovaný fabrikovať nejaké doklady nedáva zmysel, že na zálohových faktúrach je
suma, ktorá sa nezhoduje so sumou poskytnutou žalobcom. Bez ohľadu na znenie zálohových faktúr,
tieto nie sú účtovnými dokladmi a podstatné je, že spoločnosť EXTRABET si túto platbu zúčtovacou
faktúrou započítala na svoje plnenie, a teda nikdy túto sumu nemala možnosť vymáhať od spoločnosti

FKL stavebná. V konaní na Okresnom súde Topoľčany sa spoločnosť EXTRABET domáhala len rozdielu
sumy za práce, ktoré reálne vykonala cca v rozsahu 15.000 eur a súm, ktoré zúčtovacími faktúrami
započítala na tieto plnenia ako spoločnosť FKL stavebná. S ohľadom na uvedené má za to, že je
potrebné žalobu zamietnuť a v prípade úspechu žalovaného si uplatňuje nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

9. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 7C/64/2019-173 zo dňa
27.02.2023, ktorým žalobu zamietol (I. výrok), a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 % (II. výrok).

10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke
účelu (kauzy) poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému, ako aj v otázke nedostatku vážnosti
vôle, keď uviedol, že jeho vôľa len zdanlivo smerovala k poskytnutiu pôžičky. Tento záver si súd
vyvodil len zo selektívne vybranej časti výpovede žalobcu na pojednávaní, pričom opomenul vziať do

úvahy žalobcovu výpoveď ako celok, resp. opomenul sa vysporiadať s kľúčovými pasážami výpovede
žalobcu, keď nadiktoval presnú čiastku, ktorú potrebuje na zaplatenie materiálu a navrhol mu, že mu
tieto požičia z vlastného účtu a presná čiastka bola žalovanému poskytnutá. V prípade, keď sa jedná
o vzťah medzi právnickými osobami, prevádzajú finančné prostriedky formou zálohovej faktúry. V
tomto prípade žalovaný toto odmietol, tak sa dohodli na forme súkromnej pôžičky s tým, že tieto práce

vykoná, odovzdá formou preberacieho protokolu podpísaného vzájomne zmluvnými stranami, faktúru
za vykonané práce žalobca uhradí a následne žalovaný vráti naspäť pôžičku. Takýto selektívny prístup
súdu k hodnoteniu jeho výpovede považuje za zásah do jeho práva na spravodlivé súdne konanie,
čo samo o sebe zakladá odvolací dôvod. Z kontextu výpovede žalobcu na pojednávaní jasne vyplýva
jeho vôľa na uzatvorenie pôžičky, ako aj dohoda so žalovaným na uzatvorení zmluvy o pôžičke. Vôľa

poskytnúť žalovanému súkromnú pôžičku ďalej vyplývala z listinného dôkazu "Detail o zrealizovanej
transakcii" zo dňa 06. 11. 2018, z ktorého vyplýva označenie príjemcu ako "D." a účel platby "pozicka
splatna do 15.12.18". Z uvedeného dôkazu, ako aj z výpovede na pojednávaní možno jednoznačne
vyvodiť, že skutočná a vážna vôľa smerovala práve k poskytnutiu pôžičky, a že tento právny úkon
považoval za súkromnú pôžičku medzi fyzickými osobami, poskytnutú z jeho osobného bankového účtu.

Platobné miesto žalovaný označil vo svojom emaile zo dňa 06. 11. 2018 ako bankový účet vedený na
tretiu osobu, čo nie je prekážkou platnosti zmluvy o pôžičke. Považoval preto jednoznačne preukázané
uzavretie zmluvy o pôžičke. Opačný výklad by považoval ako príliš formalistický, popierajúci povahu
pôžičky ako reálneho kontraktu, čo by v bežnej praxi spôsobovalo problémy a kládlo neprimerané nároky
na veriteľov na preukazovanie vôle dlžníkov smerujúcej k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Posúdenie

otázky, či došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, je nesprávne, spočívajúce v nesprávnej interpretácii §
657 Občianskeho zákonníka. Súd nesprávne vyhodnotil, že účelom poskytnutých prostriedkov mala
byť úhrada zálohy z obchodnoprávneho vzťahu. Nie je sporné, že žalovaný nechcel, aby bola záloha
na základe obchodnoprávnej zmluvy o dielo uhradená z účtu spoločnosti, v ktorej je konateľom, naúčet spoločnosti, v ktorej bol konateľom žalovaný. Dohoda medzi stranami tohto sporu spočívala v
poskytnutí návratnej súkromnej pôžičky mimo obchodný styk obchodných spoločností. Kauzou bolo
teda poskytnutie finančných prostriedkov medzi súkromnými osobami. Na tomto účele transakcie ako

reálneho kontraktu nič nemení ani to, že medzi stranami ako fyzickými osobami bolo dojednanie o
spôsobe použitia týchto prostriedkov, a síce, že tieto prostriedky žalovaný ako fyzická osoba použije
na sanovanie svojej firmy, resp. v prospech svojej firmy, aby táto mohla plniť svoje záväzky z
obchodnoprávneho vzťahu. Uviedol, že ako fyzická osoba očakával, že mu ich žalovaný ako fyzická
osoba (teda nie spoločnosť EXTRABET s. r. o.) vráti do 15.12.2018 a pri uskutočnení transakcie dňa

06.11.2018 bol presvedčený, že poskytuje súkromnoprávnu pôžičku pánovi "Fazekašovi". Súd prvej
inštancie opomína rozdiel medzi kauzou zmluvy o pôžičke a následným účelom (spôsobom) použitia
finančných prostriedkov z poskytnutej pôžičky dlžníkom. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne účelu transakcie predstavujúcej pôžičku medzi fyzickými
osobami, pričom sa nesprávne zameral na existenciu obchodnoprávneho vzťahu medzi spoločnosťami,
v ktorých ako konatelia vystupujú strany sporu. Vedľajšie dojednanie o tom, ako žalovaný naloží s

finančnými prostriedkami, ktoré mu boli poskytnuté ako súkromná pôžička, nemôže byť vyhodnotené
ako nedostatok jeho vôle poskytnúť žalovanému súkromnú pôžičku, resp. tak, že pôžička zastierala
iný právny úkon. Uviedol, že súd vec nesprávne právne posúdil tým, že na daný prípad nesprávne
aplikoval, resp. nesprávne interpretoval § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže zastretý môže byť
iba iný právny úkon, nie faktický úkon. Uvedené nesprávne právne posúdenie malo za následok, že

súd nedôvodne vyhodnotil nedostatok vecnej legitimácie strán sporu. Uviedol, že súd sa nevysporiadal
s námietkou žalobcu o nezákonnosti pozmeňovaného falošného listinného dôkazu predloženého
žalovaným, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zamietnutie
návrhu na vykonanie dôkazov nepresvedčivo odôvodnil. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi sumu vo výške 4 942,12 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4
942,12 eura od 16. 12. 2018 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná
mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s odvolaním zo strany žalobcu nesúhlasí a

považuje ho v celom rozsahu za nedôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za dostatočne
zdôvodnené konštatovaním nedostatku vecnej legitimácie strán sporu, tak pasívnej, ako aj aktívnej.
Za dôvodnú nepovažoval ani námietku žalobcu, ktorou namietal skutočnosť, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy a to, že žalobca v konaní navrhoval zabezpečenie výpisu z bankového
účtu IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý by preukazoval pripísanie prostriedkov vo

výške 4.942,12 eura odoslaných z bankového účtu odosielateľa M. N., resp. dopytu na Centrálny
register exekúcií, ktorý by spočíval v žiadosti o poskytnutie informácie, či sa v dobe 06. 11. 2018 voči
spoločnosti EXTRABET s. r. o. viedla exekúcia. Uviedol, že tieto návrhy na doplnenie dokazovania by
boli nadbytočné, pretože akékoľvek zistenia z nich vyplývajúce by nemali vplyv na podstatu veci, a to
neplatnosť simulovaného právneho úkonu (žalobcom tvrdená existencia zmluvy o pôžičke medzi nimi)

pri preukázaní existencie disimulovaného právneho úkonu (teda plnenia na obchodnoprávny vzťah -
zmluvu o dielo medzi spoločnosťou F K L stavebná, spol. s r. o. (v danom čase F K L a brat, spol. s
r. o.), ktorej konateľom bol v danom čase žalobca a spoločnosťou EXTRABET s. r. o. v konkurze (v
danom čase EXTRABET s. r. o.), ktorej bol konateľom v danom čase. Tvrdil, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Súd správne

vyhodnotil, že poskytnutie finančných prostriedkov žalobcom nebolo súkromnou pôžičkou, ale skutočná
vôľa smerovala k splneniu dlhu žalobcu vyplývajúceho z obchodnoprávneho vzťahu. Z vykonaného
dokazovania jasne vyplynulo, že skutočná žalobcova vôľa smerovala k tomu, aby bolo plnené zo strany
spoločnosti EXTRABET, s. r. o. na zmluvu o dielo uzatvorenú so spoločnosťou F K L a brat, spol. s r. o.
a ním zaslané finančné prostriedky mali byť zálohou na toto plnenie. Žalobca sám uviedol, že finančné

prostriedky mu poskytol za účelom vykonania prác, resp. kúpy materiálu potrebného na vykonávanie
činnosti v zmysle zmluvy o dielo. Potvrdil, že celkom určite vie, že hovorili o zálohe na materiál presne
vyčíslenej, a preto je taká aj presná čiastka, ktorá mu bola poskytnutá, pričom však nebola preukázaná
(a ani tvrdená) existencia akejkoľvek zmluvy o dielo alebo objednávky medzi stranami sporu ako
fyzickými osobami; naopak, je bez najmenších pochybností preukázaná existencia zmluvy o dielo medzi

spoločnosťami, v ktorých boli strany sporu konateľmi. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť
a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.12. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zopakoval, že na účele transakcie ako reálneho
kontraktu nič nemení ani to, že medzi stranami ako fyzickými osobami bolo dojednanie o spôsobe
použitia týchto prostriedkov, a síce, že tieto prostriedky žalovaný ako fyzická osoba použije na sanovanie

svojej firmy, resp. v prospech svojej firmy, aby táto mohla plniť svoje záväzky z obchodnoprávneho
vzťahu. Následná neštandardná účtovná operácia uskutočnená zo strany žalovaného ako konateľa
EXTRABET, s. r. o. na zaúčtovanie platby prijatej od tretej osoby pána Žibritovského na úhradu
pohľadávky EXTRABET, s. r. o. voči spoločnosti žalobcu, nemôže byť v právnom štáte vykladané v
neprospech žalobcu. Vedľajšie dojednanie o tom, ako žalovaný naloží s finančnými prostriedkami, ktoré

muboliposkytnutéakosúkromnápôžička,nemôžebyťvyhodnotenéakonedostatokjehovôleposkytnúť
žalovanému súkromnú pôžičku, resp. tak, že pôžička zastierala iný právny úkon. V konaní nebolo
sporné, že žalovaný nechcel, aby bola záloha na základe obchodnoprávnej zmluvy o dielo uhradená z
účtu spoločnosti, v ktorej je konateľom, na účet spoločnosti, v ktorej bol konateľom žalovaný. Dohoda
medzi stranami tohto sporu spočívala v poskytnutí návratnej súkromnej pôžičky mimo obchodný styk
obchodných spoločností. Žalovaný sa rozhodol prijať pôžičku prostredníctvom tretej osoby v záujme viac

či menej právne konformného riešenia pravdepodobne nepriaznivej situácie spoločnosti EXTRABET s.
r. o. z doposiaľ nezistených dôvodov. Predložil písomné vyjadrenie M. N., v súdnom spore vedenom
na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9C/28/2021, ktoré mu bolo doručené až dňa 10.05.2023. Na
preukázanie včasnosti uplatnenia tohto prostriedku procesného útoku navrhol ako dôkaz pripojiť a
oboznámiť súdny spis Okresného súdu Levice sp. zn. 9C/28/2021. Tvrdil, že ak by sa preukázalo,

že M. N. v tejto veci hovorí pravdu, teda, že prostriedky boli fyzicky vložené do pokladne spoločnosti
EXTRABET s. r. o., znamenalo by to, že žalovaný nielenže predložil pozmeňovaný listinný dôkaz
(predfaktúru č. 180011), ale vedome klamal aj v otázke pripísania peňažných prostriedkov na bankový
účet spoločnosti EXTRABET s. r. o. Uvedené by priamo popieralo žalovaným tvrdené uskutočnenie
účtovnej operácie, ktorým mala byť platba prijatá z bankového účtu M. N. zaúčtovaná na úhradu

domnelej pohľadávky spoločnosti EXTRABET s. r. o. voči spoločnosti F K L stavebná, spol. s r. o.,
ktorá bola vyfabrikovaná na základe pozmenenia predfaktúry č. 180011. Navrhol doplniť dokazovanie o
účtovné záznamy spoločnosti EXTRABET s. r. o. za mesiace november a december 2018 týkajúcich sa
tvrdených účtovných operácií, a to buď zaúčtovania platby vo výške 4.942,12 eura na úhradu predfaktúry
č. 180011 alebo vkladu sumy 4.942,12 eura v hotovosti priamo do pokladne spoločnosti EXTRABET s.

r. o. Uviedol, že v spore sp. zn. 4Cb/21/2021 spoločnosť FKL stavebná, s spol. s r. o. od počiatku
popierala uhradenie zálohy vo výške 4.942,56 eura na základe predfaktúry č. 180011 vystavenej zo
stranyspoločnostiEXTRABETs.r.o.Jehoskutočnáavážnavôľasmerovalaprávekposkytnutiupôžičky
G. H. D. a právny úkon považoval za súkromnú pôžičku medzi fyzickými osobami, poskytnutú z jeho
osobného bankového účtu, mimo obchodný styk obchodných spoločností. Na tom nič nemení ani to, že

G. H. D. ako platobné miesto pre poskytnutie pôžičky označil bankový účet tretej osoby - t.j. p. N., a nie
je právne významné, ako tento s prijatými prostriedkami naložil, a čo s týmito prostriedkami následne
urobil samotný žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle petitu odvolania.

13.Žalovanývovyjadreníkvyjadreniužalobcuzotrvalnasvojichtvrdeniach,ževykonanieúhradyzodňa

06.11.2018 bolo v skutočnosti prejavom vôle spoločnosti F K L stavebná, spol. s r. o. splniť svoj záväzok
uhradiť zálohu, ktorý jej vyplýval zo zmluvy o dielo so spoločnosťou EXTRABET s. r. o., a teda išlo o
prejav vôle smerujúci k splneniu tohto dlhu/záväzku, ktorý bol spojený so zánikom práva spoločnosti
EXTRABET s. r. o. od spoločnosti F K L stavebná, spol. s r. o. splnenie dlhu v tomto rozsahu požadovať.
Uviedol, že existencia rozporu medzi tvrdením žalovaného G. H. D. v tomto konaní a tvrdením M.

N. v inom konaní ohľadne spôsobu odovzdania finančných prostriedkov zo strany M. N. spoločnosti
EXTRABET s. r. o. nemá a nemôže mať absolútne žiaden vplyv na závery, ktoré sú relevantné pre
dokazovanie v tomto konaní. Plnenie sumy 4.942,12 eura bolo plnením spoločnosti F K L stavebná,
spol. s r. o. spoločnosti EXTRABET s. r. o. Nebolo podstatné, či sa spoločnosti EXTRABET s. r. o. tieto
finančné prostriedky dostali tak, že ich M. N. zo svojho účtu vybral a vložil do pokladne spoločnosti

EXTRABET s. r. o. alebo, či ich spoločnosti EXTRABET s. r. o. zo svojho účtu previedol bezhotovostným
bankovým prevodom.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej len CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že súd správne riešil otázku vecnej legitimácie,
avšak svoje záver o nedostatku aktívnej a pasívnej legitimácie odôvodnil tým, že prichádza do úvahy
aplikácia § 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, avšak takého odôvodnenie bolo podľa názoruodvolacieho súdu nedostatočné a nepreskúmateľné. Odvolací súd konštatoval, že žalobca sa v konaní
domáhal plnenia z pôžičky, ktorú podľa jeho tvrdení uzavrel so žalovaným ako fyzickou osobou, a ktorej
uzavretie preukazoval prevodným príkazom zo dňa 06.11.2018 na sumu 4.942,12 eura, pričom ako

príjemcaboluvedenýžalovanýspoznámkou:pôžičkasplatnádo15.12.2018.Vkonaníbolopreukázané,
že peniaze, o ktorých žalobca tvrdí, že boli pôžičkou, boli zasielané z jeho účtu ako fyzickej osoby. V
priebehu konania bolo zistené, že účtom, kam boli peniaze žalobcom zaslané, bol účtom M. N., pričom
to, prečo peniaze žalobca zasielal práve na tento účet, v konaní preukazoval mailom žalovaného, v
ktorom mu žalovaný oznámil, že zasiela číslo účtu: IBAN SK 7302000000002546196059/VUB na meno:

M. N.. To, či bol účet M. N. dohodnutým platobným miestom pôžičky, súd prvej inštancie nezisťoval, preto
podľa odvolacieho súdu nebolo zrejmé, či žalobca v čase prevodu peňazí vedel, že ich posiela na účet
inej osoby ako je žalovaný. V odpore pritom žalovaný uvádzal, že žalobca nepreukázal, že vlastníkom
účtu, v prospech ktorého boli peňažné prostriedky pripísané, bol on ako fyzická osoba, pričom napriek
tomu, že vedel, že tým účtom je účet M. N., túto skutočnosť žalovaný v odpore neuviedol. Žalobca vo
vyjadrení k odporu uviedol, že nemal povinnosť ani dôvody skúmať, či platobné miesto, ktorému pre

účely poskytnutia pôžičky uviedol dlžník-žalovaný je vo vlastníctve dlžníka. Následne navrhol vykonať
dôkaz, zistiť, koho je účet, na ktorý zaslal peniaze a zistiť, či žalovaný mal v čase pripísania sumy v
období od 06. 11. 2018 k tomuto účtu disponentské oprávnenie. Po opakovaných urgenciách zo strany
žalobcu súd dôkaz vykonal, pričom bolo zistené, že účet, na ktorý žalobca zaslal peniaze, je účtom M.
N. a žalovaný k nemu nemá disponentské oprávnenie. Ďalej odvolací súd konštatoval, že v danej veci

z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca už v žalobe tvrdil, že predmetom
sporujepôžičkaposkytnutážalovanémuaajpovyjadrenížalovaného,žeišlooúhraduzálohovej faktúry
č. 180011, ktorá bola vystavená zo strany jeho spoločnosti EXTRABET s. r. o. spoločnosti žalobcu F K
L a brat, spol. s. r. o. na svojom vyjadrení o pôžičke zotrval a skutkové tvrdenie žalovaného o úhrade
faktúry vyslovene poprel. Keďže zmluva o pôžičke nebola vyhotovená písomne, pre úspech žalobcu

bolo na ňom preukázať, že došlo tak k uzavretiu pôžičky, ako aj k reálnemu odovzdaniu peňazí. Napriek
tomu, že žalobca skutkové tvrdenia žalovaného o úhrade zálohovej faktúry vyvracal a poukazoval a
súdu predkladal aj iné dôkazy a ďalšie navrhoval vykonať, súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho
súdu nevyhodnotil všetky vo veci vykonané dôkazy a vykonanie ďalších žalobcom navrhovaných,
ktorých vykonanie mohlo prispieť k preukázaniu skutočností, potrebných pre rozhodnutie vo veci,

zamietol, preto považoval záver súdu o zamietnutí žaloby za predčasný, nedostatočne odôvodnený a
zmätočný. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ako aj z listiny predloženej žalobcom v
odvolaní - vyjadrenie žalovaného M. N. zo dňa 18.04.2023, ktoré žalobca predložil odvolaciemu súdu
v odvolacom konaní, pričom išlo prípustnú novotu (vyjadrenie M. N. ako žalovaného vo veci vedenej na
OS Levice pod sp. zn. 9C/28/2021 po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie) okrem už uvedeného

vyplýva, že žalovaný už v odpore popieral, že by si od žalobcu požičal sumu 4.942,12 eura. Medzi
jeho spoločnosťou EXTRABET s. r. o. a spoločnosťou F K L a brat, spol. s r. o. vznikol obchodný
vzťah na základe zmluvy o dielo. Spoločnosť EXTRABET s. r. o. vystavila dňa 02.10.2018 zálohovú
faktúru č. 180010 splatnú dňa 02.10.2018 na úhradu prvej splátky v zmysle zmluvy o dielo v sume
4.942,56 eura, táto zálohová faktúra bola zo strany spoločnosti F K L a brat, spol. s r. o. uhradená

dňa 08.10.2018. Prevod sumy 4.942,12 eura, o ktorom žalobca tvrdí, že bol urobený titulom pôžičky,
je v skutočnosti úhradou zálohovej faktúry č. 180011, ktorá bola vystavená zo strany jeho spoločnosti
EXTRABET s. r. o. splatná dňa 02.11.2018 a uhradená dňa 06.11.2018. Odvolací súdu konštatoval,
že žalovaný k odporu predložil aj dve predfaktúry, na ktoré v odpore poukazoval, pričom obe sú bez
pečiatky dodávateľa. Z predfaktúry č. 180010, splatnej 02.10.2018 na sumu 4.942,56 eura vyplýva, že

mala byť zaplatená na účet B. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, teda na číslo účtu, na ktoré žalobca
zaplatil pôžičku. Z predfaktúry č. 180011, splatnej 02.11.2018 na sumu 4.942,56 eura tiež vyplýva, že
mala byť zaplatená na účet B. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, teda na číslo účtu, na ktoré žalobca
zaplatil pôžičku. Zároveň žalovaný predložil aj číslo účtu jeho spoločnosti EXTRABET s. r. o., z ktorej
vyplýva, že číslo účtu tejto spoločnosti je B. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, teda ide o iný účet,

ako bol uvedený na zálohových faktúrach, predložených žalovaným. Napriek tomu, že v odpore tvrdil,
že obe zálohové faktúry sú uhradené, k odporu predložil len jednu úhradu, a to zo dňa 08.10.2018
na sumu 4.943,- eur, avšak na číslo účtu spoločnosti EXTRABET s.r.o., a nie na účet uvedený na
predfaktúrach. Napriek uvedeným nezrovnalostiam, súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu
nevyužil svoje oprávnenie v zmysle § 150 ods. 2 CSP a na tieto nezrovnalosti sa nedotazoval, ani ich

nevyhodnotil v rozsudku. Napriek tvrdeniam žalobcu žalovaný zotrval na svojom vyjadrení, že prijaté
platby boli zúčtované riadnym faktúrami č. 2018/0445 a 2019/0277, ktoré k svojmu podaniu aj priložil,
pričom tieto faktúry už majú pečiatku dodávateľa, avšak faktúra č. 2018/0445 na sumu 5.861,72
eura, splatná dňa 05.12.2018 mala byť uhradená na účet č. B. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX afaktúra č. 2019/0277 na sumu 4.767,27 eura, splatná dňa 16.10.2019 mala byť uhradená na účet č. B.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Následne žalobca súdu predložil súdu predfaktúru č. 180011, splatnú
02.11.2018 na sumu 4.942,56 eura, na ktorej je už pečiatka dodávateľa, avšak na tejto predfaktúre

je uvedený iný účet, na ktorý mala byť zaplatená, B. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Táto faktúra
je teda odlišná od predfaktúry predloženej žalovaným k odporu, ktorou žalovaný odôvodňoval, že
predmetné plnenie je úhradou faktúry. Aj tieto nezrovnalosti v predkladaných dôkazoch ponechal súd
prvej inštancie bez povšimnutia. Žalobca v priebehu konania poukazoval aj na iné konania, vedené
na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 4Cb/21/2021 (správne malo byť uvedené „Okresnom súde

Topoľčany“), v ktorom sa žalovaný na viacero otázok súdu odmietol vyjadriť z dôvodu, že to súvisí
s jeho obranou v tomto spore. Žalobca tiež navrhol vykonať dôkazy, a to dopytovať na spoločnosť
EXTRABET s.r.o. za účelom poskytnutia výpisu z bankového účtu B. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX,
ktorý bude preukazovať pripísanie prostriedkov vo výške 4.942,12 eura, odoslaných z bankového účtu
odosielateľa M. N. a urobiť dopyt na Centrálny register exekúcií, ktorý bude spočívať v žiadosti o
poskytnutie informácie, či sa v dobe 06.11.2018 voči spoločnosti EXTRABET s. r. o. viedla exekúcia.

Tieto dôkazy súd prvej inštancie nevykonal, pričom uviedol, že ich vykonanie nepovažoval za potrebné
a hospodárne, pretože mal v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav tak, aby mohol rozhodnúť
o podanej žalobe. Ani s týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil a uviedol,
že ich vykonanie mohlo prispieť k objasneniu veci. Predmetom konania je plnenie z pôžičky, pričom
peniaze boli poukázané na účet, ktorý uviedol žalovaný žalobcovi v emaile. Strany sporu uvádzajú v

priebehu sporu rozdielne skutkové tvrdenia, preto mal odvolací súd zato, že je vo veci potrebné vykonať
dokazovanie navrhnuté žalobcom, ktoré môže ozrejmiť okolnosti, za ktorých došlo k prevodu peňazí z
účtu žalobcu na účet zadaný žalovaným, ktorý nie je jeho účtom a vo veci zhodnotiť všetky vykonané
dôkazy jednotlivo a aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom sa treba zaoberať aj skutočnosťami, ktoré
vyplývajú z konaní vedených na Okresnom súde Levice, na ktoré žalobca poukazoval, a ktoré súvisia

s touto vecou a zamerať sa na konzistentnosť vyjadrení strán, prípadne zmeny v ich vyjadreniach a
predložené dôkazy. Pri pochybnostiach je potrebné sa zaoberať aj vierohodnosť strán sporu a pri
hodnotení vo veci vykonaných dôkazov aj k tomu prihliadnuť. Odvolací súd ešte dodáva, že z doposiaľ
vykonanéhodokazovaniasanestotožňujesosúdomprvejinštancieanivtom,ževdanomprípadestrany
sporu len predstierali uzavretie zmluvy o pôžičke, pritom mali vôľu splniť, resp. prijať dlh vyplývajúci

z obchodnoprávneho vzťahu. Pri simulovanom právnom úkone má prejav vôle pôsobiť ako vážny,
ktorým však konajúci nechce vykonať navonok prejavený alebo žiaden prejav vôle. Pri simulácii ide o
obojstrannú nezhodu vôle a jej prejavu, pričom toto v konaní zatiaľ preukázané nebolo. Z uvedených
dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť v ďalšom

konaní sa už okrem uvedených skutočností vyporiadať so skutočnosťami vyplývajúcimi z vyjadrenia k
žalobe M. N. (č. l. 222) a tvrdeniami žalovaného vyplývajúcimi zo zápisnice vo veci sp. zn. 4Cb21/2021,
pripojiť si spisy OS Levice sp. zn. 7C/64/2019 (správne 9C/28/2021) a 4Cb/21/2021 (správne malo byť
uvedené spis Okresného súdu Topoľčany) a všetky vo veci vykonané dôkazy vyhodnotiť vo vzájomných
súvislostiach tak, aby bolo rozhodnutie dostatočne odôvodnené, preskúmateľné a výsledkom obsahovo-

logickej nadväznosti línie skutkových zistení a právnych posúdení, ktoré ako celok musia vykazovať
vysokú mieru presvedčivosti o subsumpcii zisteného skutkového deja pod hypotézu právnej normy.
Zároveň vo veci vykonať prípadne aj ďalšie dôkazy, ak ich navrhnú strany sporu a budú pre posúdenie
veci potrebné a rozhodnúť o trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP v novom
rozhodnutí vo veci samej.

15. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo uznesením odvolacieho súdu zrušené a vec bola
vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd bol podľa § 391 ods. 2 a ods. 3 CSP jednak viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu ako aj tým, ako má ďalej vo veci postupovať.

16. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.02.2025, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP
prejednal v neprítomnosti strán sporu, za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 10.02.2025, žiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu, že žalobca sa chcel a mienil zúčastniť pojednávania osobne, avšak neodkladné povinnosti
spojené s pracovnou cestou v deň termínu pojednávania mu znemožňujú jeho osobnú prítomnosť

v nariadenom termíne. Súd obratom právnemu zástupcovi žalobcu oznámil, že žiadosť o odročenie
pojednávania neakceptuje, vzhľadom k tomu, že predvolanie bolo PZ žalobcu doručené dňa 20.12.2024,
a teda ak sa mienil žalobca zúčastniť na nariadenom termíne pojednávania mohol si svoje pracovné
záležitosti zariadiť tak aby sa na vytýčený termín mohol dostaviť. Naviac mal súd zato, že žalobca užbol v predmetnom spore vypočutý a jeho prítomnosť na pojednávaní nie je nevyhnutná a to najmä
s poukazom na to, že je zastúpený právnym zástupcom.
17. PZ žalobcu sa na pojednávaní pridržal doterajších podaní, stotožnil sa s rozhodnutím odvolacieho

súdu a uviedol, že za nosnú časť uznesenia odvolacieho súdu považuje bod č. 31, na ktorý v plnej
miere poukazuje a má za to, že žalobca žalobou splnil povinnosť plnenia o tom, že medzi stranami bola
uzavretá zmluva o pôžičke. Preukazuje to najmä detail o transakcii a e-mail od p. D., v ktorom uvádza
platobné miesto na poskytnutie finančných prostriedkov. Žalovaný uvádza niektoré svoje tvrdenia,
ktoré sú nedostatočné na splnenie vysvetľovacej povinnosti. Poukázal na nedôveryhodnú obranu

v odpore a zároveň v súlade so znením uznesenia odvolacieho súdu bolo preukázané, že prezentované
tvrdenie, že v čase uskutočnenia prevodu finančných prostriedkov nebola voči spoločnosti EXTRABET
s.r.o. vedená exekúcia, čo je v súlade s odpoveďou OS BB, ktorá mu bolo doručené 15.1.2025.
V tejto odpovedi je uvedené, že od roku 2017 bolo začatých viac exekúcii voči spoločnosti a vo
viacerých konaniach bolo vymožených 0 Eur, čo podľa názoru žalobcu poukazuje na skutočnosť ako
opraviť vôľu žalovaného uzavrieť so žalobcom ako FO zmluvu o pôžičke. Preukázal nedôveryhodnosť

výpovede žalovaného a to písomným vyjadrením p. N., z ktorých vyplýva rozpor s uvedením spôsobu
odovzdania finančných prostriedkov spoločnosti EXTRABET s.r.o. Na odstránenie tohto rozporu zotrval
na zabezpečení účtovníctva spoločnosti EXTRABET s.r.o., žalobca si týmto vysvetľuje povinnosť.
Zároveň poukázal na vyjadrenie a procesný postoj žalobcu v konaní sp. zn. 4Cb/21/2021, v ktorom
spoločnosť FKL s.r.o. poprela úhradu druhej zálohovej platby vo výške 4.942,12 Eur pre spoločnosť

FKL s.r.o. a uviedol, že by nedávalo zmysel, aby neuznala zánik vlastného záväzku, ak by takýto zánik
mal relevantný základ. Potvrdzuje to skutočnú vôľu žalobcu poskytnúť finančné prostriedky ako pôžičku.
Zároveň to vyvracia teóriu o simulovanom právnom úkone. Mal za to, že žalovaný doposiaľ nepreukázal
pripísaniefinančnýchprostriedkovzbankovéhoúčtup.N.O.P.Q.B.A.B.aleboinýspôsobzaúčtovania,
čo svedčí o nedôveryhodnosti a nedostatočnosti obrany žalovaného. Zotrvával na vyžiadaní účtovníctva

spoločnosti EXTRABET s.r.o. K určeniu platobného miesta, ktoré vzniklo pri zmluve o pôžičke uviedol, že
z ustálenej judikatúry súdov Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/4312/2008 zo dňa 29.9.2010 vyplýva,
že ak dlžník označí účet tretej osoby považuje sa plnenie za riadne poskytnutie pôžičky, značí to,
že účet tretej osoby je len platobným miestom. Tretia osoba však nie je zaviazaná ako dlžník voči
veriteľovi. Zaviazaný podľa zmluvy o pôžičke podľa zmluvy zostáva dlžník. Čo sa týka výpisu z pokladne,

tak uvedenie zálohy „FKL brat“ z ručne popísaným číslom predzálohovej faktúry č. 18001, nemusí
preukazovať že išlo o zaúčtovanie druhej zálohovej faktúry a nepreukazuje ani to, že p. D. nedisponoval
s uvedenými finančnými prostriedkami. Na otázku súdu či bol bankový účet vedený na meno M. N.
dohodnutým platobným miestom pôžičky, resp. či žalobca v čase prevodu vedel, že finančné prostriedky
zasiela na účet inej osoby ako je žalovaný uviedol, že z listín vyplýva, že žalobca mal vedomosť

o mene N. z e-mailu, avšak nemal vedomosť o disponenských oprávneniach tohto účtu. Poukázal na
nedôveryhodné podania žalovaného a nekonzistentné vysvetlenia, ktoré neposkytujú uveriteľnosť veci.

18. PZ žalovaného na pojednávaní uviedol, že v bode 14 sa odvolací súd zamýšľa nad tým, či bol účet
N. dohodnutým platobným miestom pôžičky a vytýka súdu, že nezisťoval, či žalobca v čase prevodu

peňazí vedel, že ich posiela na účet inej osoby ako je žalovaný. Poukázal na to, že priamo žalobca
vo vyjadrení zo dňa 7.12.2021 predložil ako dôkaz e-mailovú komunikáciu, v ktorej žalovaný uvádza
žalobcovi, že mu zasiela číslo účtu a priamo v texte e-mailu uvádza, že tento účet je na meno M. N..
Na Okresnom súde Levice sa vedie konanie sp. zn. 9C/28/2021, kde žalobca žaluje M. N. o vydanie
bezdôvodného obohatenia v totožnej sume, ktoré konanie je prerušené do skončenia tohto konania.

Mal za to, že žalobca v čase zaslania úhrady musel vedieť na koho účet posiela financie. Poukázal na
bod 18 uznesenia Krajského súdu, kedy Krajský súd prezentuje tvrdenia, o tom, že zmluva o pôžičke je
reálny kontrakt a len ak došlo k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke,
ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, nemožno sa domáhať plnenia titulom pôžičky. Mal za to,
že žalobca nepreukázal, a je to jeho dôkazná povinnosť, čo sa stalo s finančnými prostriedkami po tom,

ako pristáli na účte M. N., teda nepreukázal, že N. mal tieto peniaze vybrať a odovzdať ich práve p. D.,
ako FO titulom pôžičky. Hoci KS tvrdí, že žaloba od počiatku uvádza, že malo ísť o pôžičku, žalovaný
tak isto uvádza, že v skutočnosti išlo o zálohovanú platbu, ktorá bola určená pre spoločnosť EXTRABET
s.r.o. na započítanie zálohy na plnenie na dielo. K tomuto nasvedčuje viac skutočností, v prvom rade
si nevedel predstaviť, že dve fyzické osoby sa dohodnú na pôžičke, práve na sumu 4.942,12 Eur. Skôr

považoval za pravdepodobné, že sa dohodli spôsobom, že požičaj mi 4.000 Eur alebo 3.000 Eur, ale
v tomto prípade tomu tak nebolo. Mal za to, že nemože považovať za náhodu, že suma údajnej pôžičky
spolu so sumou prvej zálohovej platby, ktorú poskytla spoločnosť FKL s.r.o. spoločnosti EXTRABET
s.r.o. spolu tvoria presne 20 % odmeny v zmysle zmluvy o dielo uzatvorenej medzi týmito spoločnosťami.Ďalší moment, ktorý nasvedčuje tomu, že išlo o zálohu je samotná výpoveď žalobcu, ktorý na ostatnom
pojednávaní uviedol, že tieto financie mali slúžiť ako záloha na materiál. Tretím dôkazom sú vyúčtovacie
FA spoločnosti EXTRABET s.r.o., najmä vyúčtovania FA č. 2019/0277, ktorá je riadnym daňovým

dokladom, a z ktorej vyplýva, že spoločnosť EXTRABET s.r.o. započítala sumu 4.942,12 Eur na plnenie
zo zmluvy o dielo. Štvrtým dôkazom je evidencia pokladničnej knihy spoločnosti EXTRABET s.r.o., ku
ktorej mal žalovaný ako konateľ – bývalý EXTRABET s.r.o. prístup vzhľadom k tomu, že účet sa viedol
aj elektronicky, tento výpis PZ žalovaného krátkou cestou predložil súdu, ako aj právnemu zástupcovi
žalobcu. Vyplýva z neho, že dňa 20.12.2018 do pokladne do spoločnosti EXTRABET s.r.o. pristála

suma 4.942,12 Eur s poznámkou záloha „FKL brat“ a teda aj tento dôkaz nasvedčuje, že išlo o zálohu
ktorú I. N. vybral z účtu a fyzicky vložil do pokladne EXTRABET s.r.o.. Tieto peniaze nikdy neskončili
u žalovaného ako FO, ale v spoločnosti EXTRABET s.r.o. a toto tvrdenie sme zároveň prezentovali od
počiatku konania vedeného na OS Topoľčany sp. zn. 4Cb/21/2021, kedy EXTRABET s.r.o. v pozícii
žalobcu žalovala spoločnosť FKL s.r.o. a žiadala doplatiť odplatu za vykonané práce a v rámci už
zaplatených úhrad od počiatku evidovala sumu 4.942,12 Eur ako uhradenú zo strany FKL. Aby nevznikla

pochybnosť, že predložený doklad je fabrikát, pripojil sa k návrhu žalobcu na zabezpečenie účtovníctva
EXTRABET s.r.o. ako dôkaz, mál však za to, že postačuje predložiť evidenciu pokladničnej Knihy za
mesiac december 2018. Čo sa týka rozporu medzi tvrdeniami žalovaného uviedol, že v konaní pred
OS Topoľčany uviedol, že táto suma bola poslaná z účtu Žibritovského na účet EXTRABET s.r.o., toto
považuje za bežný omyl, ktorý keď konfrontoval žalovaného, tak uviedol, že z jeho pohľadu nebolo

podstatné, či peniaze prišli do EXTRABET s.r.o. prevodom z účtu N. L. F., N. G. N. vybral zo svojho účtu
a vložil do pokladne, ale bol podstatný výsledok a teda, že peniaze skončili v spoločnosti EXTRABET
s.r.o.. K odpovedi OS Banská Bystrica o vedených exekučných konaniach uviedol, že nikdy nepopierali,
že voči spoločnosti EXTRABET s.r.o. mohli byť v čase zaslania peňazí na účet N. vedené exekúcie.
Nevedeli však túto skutočnosť potvrdiť a má za to, že túto skutočnosť nepotvrdzuje ani vyjadrenie z OS

BB zo dňa 15.1.2025, keďže toto vyjadrenie hovorí len o prebiehajúcich exekučných konaniach v určitom
období ale nehovorí o tom, či niektoré z týchto exekučných konaní bolo vedené aj práve 6.11.2018.
Dokazovanie tejto skutočnosti pre merito veci považoval za nepodstatné, pričom už len z výpovedí strán
sporu je zrejmé, že zjavne existoval nejaký dôvod na to, aby boli peniaze posielané na účet. p. N.
a obe strany s tým boli uzrozumené. PZ žalovaného súdu krátkou cestou predložil výpis z pokladne

za mesiac december 2018 (dátum tlače 25.09.2019), ktoré predložil aj PZ žalobcu. PZ žalovaného
na dotaz súdu uviedol, že výpis z pokladne mu bol predložený žalovaným až teraz, napriek tomu,
že ním disponoval, nepredložil ho. Nevedel sa vyjadriť k dátumu vykonania platby (20.12.2018) vo
výške 4.942,12 Eur do pokladne spoločnosti EXTRABET s.r.o. Uviedol, že žalobca síce nemusel mať
vedomosť o disponenských oprávneniach ale pokiaľ si pamätal tak v rámci dokazovania bolo zistené,

že týmito oprávneniami disponoval len M. N.. Právny zást. Žalovaného na výzvu súdu aby sa vyjadril
k zálohovým faktúram č. 180010 splatnej dňa 02.10.2018 na úhradu prvej splátky v zmysle zmluvy
o dielo v sume 4.942,56 eura, ktorá mala byť uhradená dňa 08.10.2018 ako aj zálohovej faktúre č.
180011 splatnej dňa 02.11.2018 vystavenej na sumu 4.942,56 eura uhradenej dňa 06.11.2018, ktoré
boli k odporu žalovaného predložené, a to bez pečiatky dodávateľa, a prečo tieto mali byť uhradené

na účet p. N. a nie na účet spoločnosti žalovaného (pričom žalovaný uviedol že obe faktúry eviduje
ako uhradené, k odporu predložil len jednu úhradu a to zo dňa 08.10.2018 na sumu 4943 eur, avšak
vykonanú na číslo účtu spoločnosti žalovaného a nie na účet uvedený v predfaktúrach) uviedol, že sumy
na zálohových FA vychádzali zo zmluvy o dielo medzi spoločnosťou EXTRABET s.r.o. a FKL s.r.o., preto
je centové vyjadrenie týchto súm ,56. Keďže spoločnosť FKL s.r.o. zaplatila prvú zálohu vo výške 4.943

Eur, rovných, zostávalo doplatiť 4.942,12 Eur. Nevedel sa vyjadriť, či existovali dohody medzi stranami
sporu o tom, aby zálohové FA zodpovedali reálne poskytnutých plneniam ani k tomu, aké tieto dohody
mali byť. Nevedel sa vyjadriť k tomu, v akom znení eviduje zálohovú FA spoločnosť EXTRABET s.r.o.
a v akom spoločnosť FKL s.r.o. a ani k tomu, či tieto zálohové FA existovali v oboch zneniach, prípadne
ktoré znenie existovalo skôr a či existovala dohoda medzi spoločnosťami, ktoré znenie prípadne malo

alebo nemalo byť založené do spoločností. V oboch prípadoch však išlo o podklad k úhrade medzi
spoločnosťami FKL s.r.o. a EXTRABET s.r.o. a preto nemôžu ovplyvniť výsledok sporu v tomto konaní
medzi FO. Môžem sa len domnievať, že mohlo dôjsť k vystaveniu zálohovej FA tak, ako ju predložil
žalobca, následne mohlo dôjsť k dohode zmluvných strán o úhrade zvyšku zálohy na účet p. N. a mohlo
dôjsť aj k vystaveniu zodpovedajúcej zálohovej FA, ktorá tejto dohode zodpovedala, avšak každá zo

strán momentálne predkladá len doklad, ktorý eviduje resp. ktorý spoločnosti evidovali. Podstatné je tiež,
že zálohová FA skutočne nie je účtovný doklad, je to len podklad na odoslanie platby. Za takýto podklad
je možné považovať aj obyčajný e-mail o tom, kto, koľko, komu a na aký účet má zaplatiť peňazí. Nie
je podstatné, či tieto údaje sú štruktúrované do tabuľky, ktorá má formu preddavkovej FA alebo nie. PZžalovaného na výzvu súdu, aby sa vyjadril a to podľa § 150 ods. 2 resp. objasnil vyjadrenie žalovaného,
žeprijatéúhradybolizaúčtovanékfaktúramč.2018/0445a2019/0277,ktoréksvojmupodaniuajpriložil,
ako aj k ich rôznym vyhotoveniam, uviedol, že sa k tomu vyjadriť nevie, avšak každopádne z týchto

dokumentov vyplýva, že suma 4.942,12 Eur bola zaúčtovaná ako prijatá od spoločnosti FKL s.r.o.

19. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.05.2025 uviedol, že dňa 27.03.2025 nahliadol do
súdneho spisu a po oboznámení sa najmä s účtovnou dokumentáciou doloženou od správcu konkurznej
podstaty spoločnosti EXTRABET s.r.o., navrhuje vykonať nasledovné dôkazy: 1) Výpis druhej strany

Pokladne 211002, v ktorom dávame do pozornosti záznam zo dňa 20.12.2018 vo výške 4.942,12 EUR
ktorému patrí doklad PRP12/013, 2) Príjmový pokladničný doklad PRP12/013, na ktorom nie je uvedený
Žiadny subjekt, od ktorého boli prostriedky 4.942,12 EUR prijaté ani podpis, 3) Výpis 17. strany Pokladne
211001, v ktorom dávame do pozornosti záznam zo dna 20.12.2018 vo výške 4.942,12 EUR ku ktorému
patrí doklad VPD12/063, 4) Výdavkový pokladničný doklad VPD12/063, na ktorom je uvedený subjekt
FKL a brat, ICO: 31104266, avšak nie je pripojený podpis a 5) Upomienku zo dňa 30.1.2019 na úhradu

faktúry 180011 na č.l. 105 súdneho spisu. K dôkazom uviedol, že 1) právny zástupca Žalovaného na
pojednávaní dňa 12.02.2025 predložil výpis Pokladne 211002, ktorý však ani rozsahom strán ani potom
účtovných záznamov v ňom uvedených nekorešponduje s výpisom z Pokladne 211002 doloženej od
správcu konkurznej podstaty spoločnosti EXTRABET s.r.o.; navyše k záznamu zo dná 20.12.2018 vo
výške 4.942,12 EUR je iba rukou dopísané „180011"; možno teda uzavrieť, že Žalovaný opäť raz do

konania predložil nepravý listinný dôkaz, 2) spoločnosť FKL stavebná, spol. s r.o. neeviduje účtovné
doklady PRP12/013, resp. VPD12/063 vo svojom účtovníctve a ani nikdy tieto účtovné doklady neprijala;
spoločnosť FKL stavebná, spol. s r.o. nikdy neposkytla spoločnosti EXTRABET s.r.o. hotovostné platby,
3) spoločnosť EXTRABET s.r.o. účtuje o príjme hotovostnej platby v čase, kedy uz FKL stavebná, spol.
s r.o. odstúpila od zmluvy o dielo, 4) upriamuje pozornosť na nelogickosť účtovných operácii jednak

v samotný deň 20.12.2018, kedy malo dôjsť k prijatiu a zároveň aj k vydaniu sumy 4.942,12 EUR, 5)
upriamujepozornosťnanelogickosťúčtovnýchoperáciiajvichspojitostisupomienkouzodna30.1.2019
na úhradu faktúry 180011 na č. l. 105 súdneho spisu. Zároveň uviedol, že tieto skutočnosti a dôkazy
vyvracajú tvrdenia Žalovaného a jeho argumentáciu činia nedôveryhodnou. Predmetné účtovné doklady
spoločnosti EXTRABET s.r.o. sú vyfabrikované a neposkytujú verný obraz o ekonomickej aktivite tejto

spoločnosti. Žalovaný počas konania menil a korigoval svoje vyjadrenia ohľadne účtovných operácií
a spôsobu naloženia s finančnými prostriedkami vo výške 4.942,12 EUR, pričom uviedol aj viaceré
nepravdy, napríklad, že všetci veritelia spoločnosti EXTRABET s.r.o. boli uspokojení v plnom rozsahu.
Žalovaný vedome klamal aj v otázke pripísania peňažných prostriedkov na bankový účet spoločnosti
EXTRABETs.r.o.Žalovanýsúdupredložilpozmeňovaný(falošný)listinnýdôkaz(Predfaktúruc.180011),

kde bol uvedený bankový účet, ktorý nepatril spoločnosti EXTRABET s.r.o. Na základe uvedeného
sa javí, že klamstvo a falšovanie listinných dokladov je akýmsi módom operandi Žalovaného. Pravá
vôľa žalovaného bola uzatvoriť so žalobcom ako fyzickou osobou zmluvu o pôžičke, čo vyplýva aj z
doposiaľ vykonaného dokazovania, najmä s ohľadom na to, že voči spoločnosti EXTRABET s.r.o. boli
v rozhodnom čase vedené viaceré exekúcie. V konaní nebolo sporné, že Žalovaný nechcel, aby bola

záloha na základe obchodnoprávnej zmluvy o dielo uhradená z účtu spoločnosti, v ktorej je konateľom
Žalobca, na účet spoločnosti, v ktorej bol konateľom Žalovaný. Dohoda medzi stranami tohto sporu
spočívala v poskytnutí návratnej súkromnej pôžičky mimo obchodný styk obchodných spoločností.
Tomuto záveru nasvedčuje aj procesná obrana spoločnosti F K L stavebná, spol. s r.o. v spore, ktorý
bol vedený Okresným súdom Topoľčany pod sp.zn. 4Cb/21/2021, kedy spoločnosť F K L stavebná,

spol. s r.o. od počiatku popierala uhradenie zálohy vo výške 4.942,56 EUR na základe predfaktúry c.
180011 vystavenej zo strany spoločnosti EXTRABET s.r.o. Z listinného dôkazu „Detail o realizovanej
transakcii zo dna 06.11.2018, ako aj z celkovej výpovede Žalobcu na pojednávaní jednoznačne vyplýva
vôľa smerujúca k poskytnutiu súkromnej pôžičky medzi fyzický mi osobami. Žalobca tento právny úkon -
reálny kontrakt považoval za súkromnú pôžičku medzi fyzickými osobami, poskytnutú z jeho osobného

bankového úctu, mimo obchodný styk obchodných spoločností. To, že Žalovaný ako platobné miesto pre
poskytnutie pôžičky označil bankový účet tretej osoby - t.j. p. N., nie je z hľadiska obligačných účinkov
zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu právne významné, rovnako ako nie je právne významné ani to,
ako tento s prijatými prostriedkami naložil, a čo s týmito prostriedkami následne urobil samotný žalovaný.

20. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vec prejednal a rozhodol dňa 14.05.2025 za
neprítomnosti strán sporu a za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Právny zástupca
žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na písomnom vyjadrení zo dňa 06.05.2025, ktoré sa
týka účtovnej dokumentácie spoločnosti EXTRABET s.r.o. vyžiadanej od správcu konkurznej podstaty.Doplnil e-mail od pani R. H., účtovníčky spoločnosti žalobcu kde vo vyjadrení označeným účtovným
dokladom z e-mailového vyjadrenia vyplýva, že spoločnosť žalobcu nikdy neposkytla spoločnosti
EXTRABET s.r.o. hotovostné zálohové platby, ani platby riadnych daňových dokladov a že všetky

platby boli realizované bankovým prevodom. Krátkou doručil súdu tento e-mail a tak isto aj právnemu
zást. žalovaného. Z hľadiska predloženého dokladu nepovažuje za potrebné uskutočniť výsluch p.
H. aj s poukazom na to, že súd do konania pripojil spis 4Cb/21/2021 vedený na OS Topoľčany, kde
z vyjadrenia žalovaného zo dňa 30.4.2021 vyplývajú skutočnosti týkajúce sa aj zaúčtovania resp.
neuhradenia predfaktúry 180011, ktorá sa mala týkať druhej splátky. Tam sa spoločnosť žalobcu

vyjadruje k tomu, že z akého dôvodu zahrnula zúčtovaciu faktúru 2018/0445 do kontrolného výkazu,
pričom z celkového kontextu tohto vyjadrenia vyplýva, že faktúru rozporuje. Žalobca nepovažoval tú
predfaktúru zo dňa 2.11.2018 vo výške 4 942,56 Eur za uhradenú. A vyjadril sa, že nevie z akého dôvodu
spoločnosť EXTRABET s.r.o. eviduje zálohu č. 2 ako uhradenú. Zároveň výsluch pani H. k účtovným
dokladom, ku ktorým sa vyjadroval v podaní zo dňa 6.5.2025, nepovažuje za potrebné uskutočniť aj
z toho dôvodu, že vo vyjadrení spoločnosti žalobcu zo dňa 30.4.2021 bola predložená rozsiahla e-

mailová komunikácia medzi pani H. a spoločnosťou EXTRABET s.r.o. k oprávnenosti a spôsobu akým
by mala byť FA 20180445 vystavovaná resp. následne opravená a aké doklady bolo potrebné predložiť
aby fakturované plnenie bolo zo strany EXTRABET s.r.o. vyúčtované overiteľným a preukázateľným
spôsobom. Netrval na vykonaní dokazovania dopytom výpisu z bankového účtu B. XX XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX spoločnosti EXTRABET s.r.o., ktorý preukazuje pripísanie prostriedkov vo výške

4.942,12 eur odoslaných z bankového účtu M. N. IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, nakoľko
tentosasúdunapriekopakovanýmvýzvamzabezpečiťnepodariloavrámciužvykonanéhodokazovania
ho považuje za nadbytočný. V záverečnej reči PZ žalobcu uviedol, vychádzajúc z unesenia odvolacieho
súdu považuje za dôležité body 14. a 31. odôvodnenia tohto uznesenia. Bod 14. sa vysporadúva s
vecnou legitimáciou strán sporu a bod 31. určuje, aký postup a čo má byt predmetom dokazovania

v ďalšom konaní. Žalobca svoje dokazovanie a vyjadrenie sa pokúsil zmerať v súlade s bodom 31.
odôvodnenia a k celkovému dokazovaniu uvádza, že reálne plnenie. ktoré bolo uskutočnené dňa
06.11.2018 bolo súkromnou pôžičkou medzi FO, ktoré sú stranami sporu. Pravá vôľa žalobcu o tom, že
sajednáosúkromnúpôžičkuvyplývazviacerýchvykonanýchdôkazov,atonajmäzvýsluchužalobcuna
pojednávaní, kde sú označené kľúčové pasáže výpovedi žalobcu, ktoré citoval a z ktorých vyplýva vôľa

žalobcu o čo sa vlastne jednalo. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní vyplýva nasledovné: Nadiktoval mu
presne čiastku, ktorú potrebuje na zaplatenie materiálu a teda žalobca navrhol žalovanému, že mu tieto
požičia z vlastného účtu, tá presná čiastka bola D. poskytnutá. Žalobca na otázky svojho PZ uviedol, že
vždy v prípade, kde sa jedná o vzťah s právnickými osobami prevádzajú finančné prostriedky formou
zálohovej faktúry alebo preddavkovej. V tomto prípade žalovaný toto odmietol. Tak sa dohodli na forme

súkromnej pôžičky s tým, že tie práce vykoná, odovzdá formou preberacieho protokolu podpísaného
vzájomne zmluvnými stranami faktúru za vykonané práce, FKL uhradí, a následne žalovaný, fyzická
osoba, vráti žalobcovi naspäť pôžičku. Takto to bolo dohodnuté. žalovaný v konaní nebol vypočutý
vo forme výsluchu a táto pravá vôľa žalobcu vyplýva aj z ostatných dôkazov predovšetkým z emailu
zo dňa 06.11.2018 uskutočneného o 13:32 hod. kde žalovaný uviedol, „zasielam Vám číslo účtu na

meno M. N.. Ďakujem. D.“. O necelých 16 min. neskôr bolo zo súkromného osobného bankového účtu
odpísaná suma 4.942,12 Eur na bankový účet ktorý označil D., toho istého dňa o 16 min neskôr. Žalobca
pri zadávaní platby uviedol čo bolo jeho vôľou a ako to vnímal a napísal do účelu platby poznámku
„pôžička splatná do 15.12.2018“. Ako príjemcu výslovné detaily označil „D.“, teda nie EXTRABET
s.r.o.. V detaily o zrealizovaní transakcii je uvedený aj variabilný symbol ktorý zásadne sa zhoduje

s dátumom uskutočnenia platby, čo je podstatné absolútne nijako sa nedá stotožniť s predfaktúrou
spoločnosti EXTRABET s.r.o. číslo 10011, dokonca suma ktorá bola zaslaná nekorešponduje so sumou
ktorá bola na pred. FA vystavená vo výške 4.942,56 Eur. Odvolací súd v bode 31 uviedol, že súd
sa má vysporiadať s konzistenciu vyjadrení v konaní, s podozreniami predkladania pozmeňovaných
listín ako aj nedôveryhodnosťou vyjadrení strán sporu v kontexte prípadnej meniacej sa argumentácie

počas sporu. Odvolací súd správne poukázal že žalovaný vo svojom odpore neuviedol, že platobné
miesto ktorého označil ako účet M. N., či mu patrí, alebo komu patrí, čiže zahmlieval počas sporu
a to napriek svojmu emailu zo dňa 06.11.2018. Ďalej žalobca poukázal, že bude na vyhodnotení
súdu, z akého dôvodu žalovaný predložil v odpore predfaktúru označenú č. 180011 v ktorej bol ale
uvedený bankový účet nie spoločnosti EXTRABET s.r.o. ale účet fyzickej osoby M. N.. Žalobca do

konania predložil túto predfaktúru, ktorá bola spoločnosti FKL stavebná doručená zo strany spoločnosti
EXTRABET s.r.o., a na ktorej je vyznačená pečiatka spoločnosti FKL stavebná, a na ktorej je uvedený
účet vedený na účet spoločnosti EXTRABET s.r.o. teda iný bankový účet ako bol žalovaným predložený
v tomto konaní v rámci odporu. Žalobca v tejto súvislosti z hľadiska nedôveryhodnosti vyjadreniažalovaného dve otázky, z akého dôvodu by spoločnosť EXTRABET s.r.o. na akejkoľvek faktúre
uvádzala číslo účtu ktorý nie je uvedený na meno spoločnosti EXTRABET s.r.o. a druhá otázka, z
akého dôvodu by spoločnosť EXTRABET s.r.o. zaúčtovala platbu ktorá bola odoslaná z bankového

účtu žalobcu ako fyzickej osoby a zároveň pripísaná na bankový účet fyzickej osoby M. N., ktorý
žalovaný označil ako platobné miesto na úhradu svojich údajných obchodnoprávnych pohľadávok. Z
hľadiskanedôveryhodnostiargumentáciežalovanéhožalobcapoukazujenato,ževovšetkýchostatných
účtovných dokladoch vždy uvádzala firemný bankový účet, najmä ale nie výlučne, aj na predfaktúre č.
180010 zo dňa 02.10.2018 ktorá bola vystavená na ,sumu 4.942,56 Eur titulom prvej zálohy v zmysle

zmluvy o dielo medzi spoločnosťami medzi EXTRABET s.r.o. a FKL stavebná. Táto predfaktúra bola
uhradená z účtu spoločnosti FKL stavebná na účet spoločnosti EXTRABET s.r.o.. Táto predfaktúra
predchádzala tej predmetnej predfaktúre č. 180011. Čiže predmetnou transakciou zo dňa 6.11.2018
bola takto označená, je zrejmá tá vôľa žalobcu a v zásade aj žalovaného ohľadne povahy a kauzy
tejto transakcie. Poukázal, že v konaní nebolo sporné to, že žalovaný nechcel aby uvedená transakcia
bola pripísaná na účet spoločnosti EXTRABET s.r.o. Čo sa týka preukazovania pravej vôle žalovaného,

tuto žalobca vie preukázať len tak, že poukáže na ďalšie objektívne skutočnosti a okolnosti, ktoré už
aj uviedol a z ktorých je zrejmý úmysel žalovaného, a to jednak tak, že v rozhodnom období boli voči
spoločnosti EXTRABET s.r.o. bol pod ťarchou exekúcie čo mohlo byť motiváciu na uzavretie takejto
súkromnej pôžičky. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v tomto konaní viac krát uviedol nepravdu, že
všetci veritelia spoločnosti EXTRABET s.r.o. boli uspokojení, čo teda v danom prípade nevyplýva, že

boli uspokojení v celom rozsahu, tak to hovorí o motivácii žalovaného prečo uskutočniť túto transakciu vo
forme súkromnej pôžičky. Čo sa týka v nevieryhodnosti argumentácie žalovaného ohľadne zaúčtovania
tejto platby na úhradu predfaktúry 180011 v prospech spoločnosti Extrabet poukazuje najmä na zásadný
časový rozsah od momentu pripísania prostriedkov na účet N. až pokým boli 20.12.2018 mali byť
od niekoho, nevieme koho, z účtovného dokladu nevyplýva, zaúčtované na úhradu tejto predfaktúry,

a v ten istý deň aj vybraté VPD. Argumentácia žalobcu je od začiatku konzistentná nie len v tomto
konaní ale je konzistentná s tým, že išlo o súkromnú zmluvu o pôžičke medzi stranami sporu aj zo
súdneho konania vedeného medzi žalobcom a N. sp. zn. 9C/28/2021, ktoré bolo prerušené z dôvodu
že je potrebné sa vysporiadať s podstatnou otázkou či bola uzatvorená zmluva o pôžičke kde vlastne
sám žalobca uvádza, že on celú transakciu považoval za pôžičku ale keďže žalovaný v tomto konaní

to spochybňuje, tak na strane N. mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Argumentácia žalobcu v
tomto konaní je konzistentná aj s argumentáciou spoločnosti FKL, ako žalovaného v súdnom konaní
vedenom na OS Topoľčany 4Cb/21/2021, ktoré si súd pripojil a z ktorej je zrejmé že spoločnosť FKL
stavebná sama uviedla, že predfaktúru 180011 nepovažuje zo svojej strany za uhradenú a voči každému
účtovnému dokladu spoločnosti EXTRABET s.r.o. sa vyjadroval, že to neuznáva a napokon to vyplýva

ja zo vzájomnej žaloby ktorá spoločnosť FKL voči EXTRABET s.r.o. vzniesla, kde požadovala vrátenie
ešte prvej predfaktúry z dôvodu, že teda prvá predfaktúra. bola 810010 zo dňa 02.10.2018 keďže
spoločnosť EXTRABET s.r.o. uveriteľným spôsobom nepreukázala vykonanie platieb. Napokon vyplýva,
že spoločnosť EXTRABET s.r.o. za prvú vykonanú platbu ani len nenakúpila materiál a spoločnosť FKL
musela dielo realizovať náhradnými spoločnosťami. K faktúre č. 20180045 sa už vyjadril úvodom, že z

akéhodôvodubolazahrnutádokontrolnéhovýkazu,avšakzargumentáciespoločnostiFKLjezrejmé,že
ju vehementne spochybnila, čo preukazovala aj rozsiahlou mailovou komunikáciou medzi účtovníčkou
spoločnosti Pecháčovou a spoločnosťou EXTRABET s.r.o. teda žalovaným, ktoré bolo pripojené odo
dňa 9.10.2018-20.10.2018 kde ohľadne týchto skutočnosti komunikovali. Z hľadiska nevieryhodnosti
argumentáciežalovanéhoohľadneúčeluplatbyzodňa06.11.2018vtomzmysle,žebymaloísťoúhradu

predfaktúry v rámci realizácie obchodné styku medzi spoločnosťami EXTRABET s.r.o. a FKL stavebná
svedčí nie len účtovná dokumentácia doložená správcom konkurznej podstaty ale aj upomienka ktorá
bola v januári 2019 doručená spoločnosti FKL stavebná kde je uvedené, že spoločnosť EXTRABET s.r.o.
neeviduje faktúru č. 180011 vo výške 4942,56 Eur za uhradenú. Má za to, že dokazovaním vykonaným
tak pred prvým konaním a ako aj pred vydaním odvolacieho súdu preukázal konsenzus medzi stranami

sporuaichskutočnúavážnuvôľunauzavretiesúkromnejpôžičkymedzifyzickýmiosobamiuskutočnenú
z osobného bankového účtu žalobcu na platobné miesto označeného žalovaným. Skutočná vôľa
vyplýva z výsluchu žalobcu, z listinných dôkazov, ktoré sú zo dňa 06.11.2018 a sú vo svojej vzájomnej
časovej súvislosti. Zároveň predložil dôkazy, argumenty smerujúce k prehĺbeniu nekonzistentnosti a
nedôveryhodnosti vyjadrení žalovaného v tomto konaní ako aj okolnosti ktoré objektívne nasvedčujú že

aj pravá vôľa žalovaného bola uzatvoriť súkromnú pôžičku a to najmä z dôvodu, že účet spoločnosti
EXTRABET s.r.o. bol pod ťarchou exekúcie pričom žalobca to, že prebehla medzi stranami určitá
komunikácia ohľadne toho, že žalovaný tieto prostriedky zo súkromnej pôžičky použije v prospech svojej
firmy nebráni tomu, že by nemala byť uzatvorená platne zmluvy o pôžičke medzi fyzickými osobami.Je potrebné rozlišovať medzi kauzou zmluvy o pôžičke a následným spôsobom použitia prostriedkov. V
konečnom dôsledku žalovaný ako fyzická osoba mohol uskutočniť účtovnú operáciu že poskytuje ako
fyzická osoba svoje firme peniaze ako spoločník vo forme pôžičky, aby spoločnosť EXTRABET s.r.o.

mohla nakúpiť materiál, čo sa však nestalo. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že preukázal
právny dôvod uvedenej transakcie, ako súkromnej pôžičky medzi stranami sporu, týmto jeho tvrdeniam
nasvedčuje aj argumentácia spoločnosti FKL voči spoločnosti EXTRABET s.r.o. jeho vyjadrenia sú
konzistentné, logické, jeho výsluch objasňuje jeho pravú vôľu, spôsob uskutočnenia transakcie vyplýva
z detailu transakcie, taktiež nasvedčuje jeho pravej vôli a na základe uvedené navrhol, aby súd rozhodol

v súlade so žalobným návrhom a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že po nahliadnutí do účtovnej dokumentácie
predloženej zo strany správcu má za to, že boli preukázané tvrdenia žalovaného a teda, že dňa
20.12.2018 bola v hotovosti prijatá platba, ku ktorej je zaevidovaný pokladničný doklad z prenosnej
pokladne v sume 4.942,12 Eur a toto je suma o ktorej od počiatku tvrdí, že bola úhradou zálohy v zmysle

zmluvy o dielo na stavbu v Radošovciach, pričom táto stavba sa realizovala u dodávateľa EXTRABET
s.r.o. odberateľovi FKL stavebná, v tom čase sa volali FKL a brat. Táto účtovná operácia je zaevidovaná
ajvpokladni.Príjmovýpokladničnýdokladpreukazujetiež,žeexistovalaFAč.18001atedaišlooúhradu
tejto FA. Vylúčil, že zo strany žalovaného mohlo dochádzať k úprave dokumentov predkladaných
v tomto konaní. Všetky dokumenty, ktoré žalovaný predložil evidoval vo svojom účtovníctve a ním

predložená zálohová faktúra 18001 je v plnom súlade s e-mailom, ktorý si zmluvné strany medzi sebou
poslali platobnými údajmi na aký účet mala byť táto faktúra uhradená. Tiež sa ohradil voči tvrdeniu,
že ním predložený výpis z pokladne nekorešponduje s výpisom, ktorý bol účtovníctve spoločnosti
EXTRABET s.r.o., nimi predložený výpis je selekciou, a teda zahŕňal len operácie za december
2018 a všetky tieto operácie boli obsiahnuté alebo boli súčasťou aj výpisu z pokladne predloženého

konkurzným správcom. To, že žalobca neeviduje PPD a VPD vyplýva aj zo samotného charakteru
sporu, čo nepovažuje za potrebné bližšie rozoberať, ale pokiaľ určité finančné prostriedky žalobca
odosielal s tým, že do poznámky uviedol „pôžička“ tak zo zjavných dôvodov ich nemohol účtovať vo
svojej spoločnosti, avšak má za to, že predložené účtovníctvo, výška súm, ktoré spolu predstavujú
presne 20% z ceny za dielo dohodnuté za stavbu v S., ako aj samotná skutočnosť, že tieto peniaze

boli zaevidované v účtovníctve spoločnosti EXTRABET s.r.o. jednoznačne preukazujú závery, ktoré
Okresný súd Levice prijal, pričom teda išlo zo strany žalobcu o zastieraný právny úkon, kde skutočným
účelom odoslania týchto finančných prostriedkov bolo, tak ako uviedol samotný žalobca na jednom
z pojednávaní, poskytnúť financie na materiál, inak by spoločnosť žalovaného nezačal práce na stavbe.
Medzi zmluvnými stranami nebol preukázaný žiadny iný zmluvný vzťah, teda jedine tieto práce mohli

byť vykonávané spoločnosťou žalovaného, pre spoločnosť žalobcu. Na výzvu súdu, aby sa v zmysle
§150 ods. 2 CSP ozrejmil účtovné operácie vykonané 20.12.2018, kedy malo dôjsť k prijatiu a zároveň
aj k vydaniu sumy 4.942,12 EUR aj v ich spojitosti s upomienkou zo dna 30.1.2019 na úhradu faktúry
180011 na č. l. 105 súdneho spisu uviedol, že na túto skutočnosť sa dopytoval žalovaného s tým, že aj
po konzultácii s účtovníčkou a aj s poukazom na odstup času nevedeli poskytnúť vysvetlenie, nakoľko

je to zaevidované aj v pokladni 211001 a aj v 211002. Predpokladal však, že jedna pokladňa je príjmy
a výdaje z registračnej pokladne a druhá je hotovostná. Zo strany žalovaného je podstatné, že suma
4.942,12 eur bola v účtovníctve zaevidovaná a vždy bola započítavaná na plnenie medzi spoločnosťami,
teda medzi žalobcom a žalovaným a teda túto platbu nijakým spôsobom nechceli skrývať, že by ju
neprijal, v tomto spore sa rieši len účel, za akým má byť poskytnutá a medzi kým mala byť poskytnutá.

Titulomzáverečnejrečiuviedol,žejenesporné,žemedzispoločnosťamižalobcuažalovanéhoprebiehal
obchodný styk v rámci ktorého došlo k uzatvoreniu Zmluvy o dielo na stavbe v obci S.. V zmysle tejto
zmluvy malo byť od prvého mesiaca od uzatvorenia zmluvy zálohov uhradených 10% z ceny diela a do
ďalšieho mesiaca ďalších 10% z ceny diela. V sume 10% z ceny diela zodpovedá hodnota 4942,56
Eur. Spoločnosť žalobcu riadne hradila spoločnosti žalovaného prvú zálohu a čo sa týka druhej zálohy,

mám za to, že vykonané dokazovanie preukázalo, že konatelia spoločností sa dohodli, že táto druhá
záloha bude odostlaná na účet. N. a spoločnosť žalovaného si ho zaúčtuje ako zálohu na materiál.
K tomuto nasvedčujú nasledovné Skutočnosti. V prvom rade ide o to, že spoločnosť žalobcu neuhradil
prvú zálohu vo výške akej mala, teda 4942,56 Eur ale vo výške 4943 Eur. Na doplatenie 20% celkovej
ceny diela teda zostávala suma 4942,12 Eur. Z tohto vyplýva, jednoznačne účel platby a fakt, že táto

platby mala byť použitá na nákup materiálu čo je vlastne aj charakter zálohovej platby, že sa poskytuje
vopred na nákup materiálu. Ak by išlo o pôžičku nedávalo by zmysel že sa nepožičiava napríklad suma
5000Eur alebo 4 500 Eur ale bola poskytnutá suma práve 4942,12 eur ktorá spolu s predošlou zálohovou
platbou tvorila 20% ceny diela. Nie je pravdou, že žalobca resp. jeho spoločnosť prostriedky zo zálohnepoužili na stavbu. Spoločnosť žalovaného vystavila FA na celkovú sumu viac ako 15 000 Eur ktorú na
stavbe preinvestovala do doby, kým zmluvy o dielo nebola ukončená. Žalovaný tak isto konzistentne od
počiatku konania tvrdí, že platby v sume 4942,12 Eur bola prijatá do spoločnosti EXTRABET s.r.o. ako

záloha Žalovaný nikdy nepoužil obranu že spoločnosť tieto peniaze nedostala alebo že by boli použité
pánom N., vždy tvrdil, že do spoločnosti prišli. Samotný žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že nim
poskytnuté peniaze mali byť použité na nákup materiálu. Pokiaľ žalobca účel odoslanej platby odvodzuje
z ním uvedenej poznámky odoslanej transakcie teda že malo ísť o pôžičku, žalovaný zase tvrdí, že nim
považovaný účel je zachytený v pokladničnej knihe kde sa pri tejto sume uvádza zápis „záloha FKL

a brat“. V rámci argumentácie žalovaného pouk. Na uzn. KS NR považujeme za podstatné body 17-20,
ktoré hovoria o pôžičke ako o reálnom kontrakte. V rámci vykonaného dokazovania nebolo žiadnym
dôkazompreukázané,žežalobcomzaslanépeniazereálneskutočneafyzickyskončili užalovanéhoako
u súkromnej osoby a žalovaný by ich ako súkromná osoba akým kol. spôsobom používal na súkromné
aktivity. Čo však bolo preukázané, že suma skončila na účte H. N. L. O. P. T. B. A. B.. V rámci vyúčtovacej
FA bola táto suma odpočítaná od ceny diela ktoré spoločnosť žalovaného vykonala. Vzhľadom na

uvedené navrhujem, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a aby bola žalovanému priznaná
náhrada trov konania v rozsahu 100%.

22. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listín, a to najmä žaloba
č. l. 1-2, pohyby na účte čl. 4, detail transakcie čl. 5, výzva na vrátenia pôžičky čl. 6, neprevzatá

zásielka čl. 7, platobný rozkaz čl. 18, odpor s prílohami čl. 20-29, uznesenie čl. 30, vyjadrenie žalobcu
k odporu s prílohou čl. 33-35, vyjadrenie žalovaného s prílohami čl. 40-68, postúpenie spisu čl. 73,
opakovaná žiadosť žalobcu o zabezpečenie dôkazu čl. 89, urgencia a vyjadrenie žalobcu s prílohami
čl. 102-107, poskytnutie informácie z VÚB, a.s. čl. 121, vyjadrenie žalobcu a návrh na zabezpečenie
dôkazu s prílohami čl. 135-143, oznámenie OS Topoľčany čl. 155, oboznámil sa s obsahom spisového

materiálu a vykonal výsluch žalobcu, oboznámil spisu OS Levice sp. zn. 9C/28/2021, a to žalobu s
prílohami na č.l. 1-8, vyjadrenie žalovaného M. N. k žalobe s prílohami na č.l. 33-35, žalobná duplika
zo dňa 12.06.2023 na č.l. 70-73, Odpoveď K. P. spolu s CD nosičom na č.l. 80-82, Uznesenie č.k.
9C/28/2021-91 zo dňa11.12.2023 na č.l. 92, spis OS Topoľčany sp. zn. 4Cb/21/2021 z toho žaloba s
prílohami na č.l. 1-3, Odpor proti platobnému rozkazu na č.l. 43-44, Upomienka na č.l. 87, Faktúra č.

2019/0277 na č.l. 95, Upomienka na č.l. 99-100, Zápisnica zo dňa 08.10.2021 na č.l. 196-200, vyjadrenie
k žalobe k sp. zn. 9C/28/2021 na č.l. 222-223, indikatívna informácia z Centrálneho registra exekúcií na
č.l. 277-278, úradné osvedčenie na č.l. 280, odpoveď Okresného súdu Banská Bystrica na č.l. 284-285,
urgencia na č.l. 290, doklad pokladňa 211002 na č.l. 304, listiny z CD nosiča – odpoveď VÚB banky
zabezpečená zo spisu OS Levice sp. zn. 9C/28/2021 na č.l. 314-316, uznesenie z obchodného vestníka

90/2022 sp. zn. 31K/1/2022 vydané dňa 11.05.2022 na č.l. 316a, výpis druhej strany Pokladne 211002
(záznam zo dňa 20.12.2018 vo výške 4.942,12 eur doklad PRP12/013, prijímový pokladničný doklad
PRP12/013 (na ktorom nie je uvedený žiaden subjekt od ktorého boli prostriedky 4.942,12 eur prijaté
a ani podpis, výpis 17. strany pokladne 211001 (záznam zo dňa 20.12.2018 vo výške 4942,12 eur
ku ktorému patrí doklad VPD12/063, výdavkový pokladničný doklad VPD12/063(uvedený subjekt FKL

a brat bez podpisu), upomienku zo dňa 30.01.2019 na úhradu faktúry 180011 na č.l. 105 súdneho spisu
na č.l. 354, e-mail p. H.. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením obsahu pripojeného spisu OS Levice
sp. zn. 9C/28/2021, a to žaloba s prílohami na č.l. 1-8, vyjadrenie žalovaného M. N. k žalobe s prílohami
na č.l. 33-35, žalobná duplika zo dňa 12.06.2023 na č.l. 70-73, odpoveď VÚB banky spolu s CD nosičom
na č.l. 80-82, uznesenie č.k. 9C/28/2021-91 zo dňa 11.12.2023 na č.l. 91, ako aj spisu OS Topoľčany

sp. zn. 4Cb/21/2021 z toho žaloba s prílohami na č.l. 1-3, Faktúra č. 2019/0277 na č.l. 25, odpor proti
platobnému rozkazu na č.l. 43-44, upomienka na č.l. 87, oboznámil vyjadrenie PZ žalovaného zo dňa
30.4.2021 na čl. 82-86, následne ako prílohu Faktúra č. 2019/0277 na č.l. 95, ktoré sa zakladá do
súdneho spisu a zápisnica zo dňa 08.10.2021 na č.l. 196-200. pričom zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

23. V zmysle podanej žaloby malo medzi žalobcom a žalovaným dôjsť v k uzatvoreniu ústnej zmluvy
o pôžičke. Žalobca dňa 06.11.2018 previedol zo svojho účtu vedeného vo VÚB, a.s. IBAN č.: B.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 4.942,12 eur na účet vedený vo K., L.. IBAN č.: IBAN: B.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (č.l.4). V detaile transakcie (č. l. 5 spisu) v časti názov príjemcu

bolo uvedené D., a v časti info. pre príjemcu: pôžička splatná do 15.12.18, meno zadávateľa: D. E.,
dátum zadania:06.11.2018 13:48:21. Žalobca výzvou zo dňa 18.04.2019 vyzval žalovaného na vrátenie
pôžičky, s tým, že žalovaný si túto zásielku neprevzal v odbernej lehote. Z emailovej komunikácie (č.l.138) súd zistil, že žalovaný zaslal žalobcovi email dňa 06.11.2018 o 13:32 v ktorom uviedol že „zasielam
číslo účtu: IBAN: B. XXX XXX XXX XXX XXX XXXX XXX/VUB na meno M. N.. Ďakujem D..“

24. Z potvrdenia o vedení účtu (č. l. 35 spisu) vyplýva, že žalobca je vlastníkom účtu IBAN č.: B. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, teda účtu z ktorého bola vykonaná transakcia vo výške 4.942,12 eura.

25. Zo zmluvy o dielo č. 090218 zo dňa 17.09.2018 (č. l. 42 a nasl. spisu) vyplýva, že ju uzavreli ako
objednávateľ: F K L a brat, spol. s r. o., IČO: 31104266, v zastúpení D. E. ako konateľom spoločnosti,

a ako zhotoviteľ: EXTRABET s.r.o., IČO: 45250065, v zastúpení G. H. D. ako konateľom spoločnosti.
Zhotoviteľ sa touto zmluvou zaviazal vykonať dielo: Chodníky a dažďová kanalizácia v obci Radošovce,
so začatím vykonania diela 20.09.2018 a ukončením a odovzdaním diela 20.11.2018. Cena diela bola
uvedená vo výške 49.425,60 eura bez DPH. Z bodu 4.4 zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli,
že objednávateľ poskytne zhotoviteľovi do troch dní od nástupu na stavebné práce zálohu vo výške
10% zo zmluvnej ceny. Ak zhotoviteľ bude stavebné práce realizovať v zmysle ním predloženého

harmonogramu prác, ktorý tvorí prílohu č. 2 tejto zmluvy a budú vykonávané odborne a v požadovanej
kvalite, objednávateľ poskytne zhotoviteľovi druhú zálohu vo výške 10% zo zmluvnej ceny.

26. Z predfaktúry č. 180010 vyhotovenej dňa 02.10.2018 predloženej žalovaným (č. l. 23 spisu) vyplýva,
že ju vystavil G. H. D. a fakturuje sa ňou záloha v zmysle zmluvy 1. splátka 4942,56 eur, dodávateľa

EXTRABET s.r.o. (ako IBAN je uvedené č.: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) pre odberateľa: F K L
a brat spol. s r. o., pričom na nej absentuje akákoľvek pečiatka, resp. podpis.

27. Z predfaktúry č. 180011 vyhotovenej dňa 31.10.2018 predloženej žalovaným (č. l. 24 spisu) vyplýva,
že ju vystavil G. H. D. a fakturuje sa ňou záloha v zmysle zmluvy o dielo č. 090218, 2. splátka 4942,56

eur, dodávateľa EXTRABET s.r.o. (ako IBAN je uvedené: IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) pre
odberateľa: F K L a brat spol. s r. o., pričom na nej absentuje akákoľvek pečiatka, resp. podpis.

28. Z potvrdenie o úhrade (č. l. 26 spisu) vyplýva, že suma 4.943,- eur bola dňa 08.10.2018 uhradená
zo strany spoločnosti F K L a brat, spol. s r. o. z účtu IBAN č.: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na

účet spoločnosti EXTRABET s.r.o. IBAN č.: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

29. Z predfaktúry č. 180011 vyhotovenej dňa 31.10.2018 predloženej žalobcom (č. l. 104) vyplýva,
že ju vystavil G. H. D. a fakturuje sa ňou záloha v zmysle zmluvy o dielo č. 090218, 2. splátka
4942,56 eur, dodávateľa EXTRABET s.r.o. (ako IBAN je uvedené IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX) pre odberateľa: F K L a brat spol. s r. o., pričom samotná predfaktúra je opatrená pečiatkou
s podpisom spoločnosti EXTRABET s.r.o., pričom z nej taktiež vyplýva doručenie spoločnosti odberateľa
dňa 31.10.2018.

30. Z upomienky zo dňa 30.01.2019 týkajúcej sa faktúry č. 180011 vyplýva, že bola odberateľovi

doručená dňa 04.02.2019 a pri dodávateľovi je uvedený IBAN č.: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
zostáva uhradiť: 4942,56 eur (č. l. 105 spisu).

31. Z faktúry č. 2018/445 vyhotovenej dňa 05.11.2018 predloženej žalovaným (č. l. 67 spisu) vyplýva,
že ju vystavil G. H. D. a fakturujú sa ňou v zmysle ZoD č. 090218 vykonané stavebné práce v obci

Radošovce, dodávateľa EXTRABET s.r.o. (ako IBAN je uvedené č.: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX)
pre odberateľa: F K L a brat spol. s r. o., v sume 5.861,72 eura, zostáva k úhrade 918,72 eura, pričom
samotná predfaktúra je opatrená pečiatkou s podpisom spoločnosti EXTRABET s.r.o.

32. Z faktúry č. 2019/0277 vyhotovenej dňa 02.10.2019 predloženej žalovaným (č. l. 68 spisu) vyplýva,

že ju vystavil G. H. D. a fakturujú sa ňou v zmysle ZoD č. 090218 vykonané stavebné práce na zákazku v
obci Radošovce podľa priloženého súpisu dodávok a prác v sume 9.709,39 eura a predfaktúra č. 180011
celkom -4.942,12 eura, dodávateľa EXTRABET s.r.o. (ako IBAN je uvedené č.: B. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX) pre odberateľa: F K L a brat spol. s r. o., zostáva k úhrade 4767,27 eura, pričom samotná
predfaktúra je opatrená pečiatkou s podpisom spoločnosti EXTRABET s.r.o.

33. Z potvrdenia o vedení účtu VÚB, a.s. zo dňa 25.09.2019 (č.l. 35) vyplýva, že majiteľom účtu IBAN
č.: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je D. E..34. Z upomienky vystavenej dňa 30.01.2019 (na č.l. 105 a 354) súd zistil, že spoločnosť v ktorej je
žalovaný konateľom vystavila spoločnosti v ktorej je žalobca konateľom upomienky za omeškanie sa
s úhradou faktúry č. 180011 splatnej dňa 02.11.2018 vo výške 4942,56 eura. Predmetná upomienka je

opatrená pečiatkou spoločnosti FKL a brat, spol. s.r.o. s tým že bola prijatá dňa 04.02.2019.

35. Z poskytnutia informácii VÚB, a.s. zo dňa 27.10.2021 (č.l. 119) vyplýva, že majiteľom účtu IBAN č.:
B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je M. N., s tým že disponentom je len majiteľ.

36. Zo zápisnice o pojednávaní na Okresnom súdu Topoľčany zo dňa 08.10.2021 pod sp. zn.
4Cb/21/2021 v spore žalobcu EXTRABET s.r.o. proti žalovanému F K L stavebná s.r.o. o zaplatenie
5.685,99 eur (č. l. 139 spisu) vyplýva, že štatutárny zástupca žalobcu G. H. D. okrem iného uviedol, že
pokiaľ ide o zálohu v sume 4942,12 eura, ktorá bola započítaná na druhú faktúru, tak k tejto sa bližšie
nebude vyjadrovať, pretože to súvisí s jeho obranou vo veci vedenej na Okresnom súdu Levice, ale
uvedené peniaze im preposlal p. N. na účet ich spoločnosti a preto boli započítané na danú faktúru.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že druhá faktúra bola vystavená až po roku, k tomu uviedol, že má asi sto
odberateľov a preto asi došlo k neskoršej fakturácii, ale musí sa na to spýtať ekonóma, aby sa k tomu
vyjadril. Na otázku, prečo ako peňažný účet na zaplatenie zálohovej platby uvádzali účet s koncovým
4-číslom 6059 uviedol, že sa k tejto veci nebude vyjadrovať, resp. že sa k veci vyjadrí, ale nie dnes. Na
otázku, či účet s koncovkou 8304 bol v čase platby na účet s koncovkou 6059 pod hrozbou exekúcie,

uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť. Na otázku, či účet s koncovkou 8304 bol v čase platby na účet
s koncovkou 6059 pod hrozbou exekúcie, uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť. Na otázku, kedy došlo
k započítaniu tejto platby prijatej na účet 6059 uviedol, že to bolo určite v tom mesiaci, kedy bola prijatá.
Na otázku, či a kedy oznamoval spoločnosti FKL takéto započítanie platby, uviedol, že platbu zaúčtovali
na úhradu predfaktúry a protistrane nemali čo zasielať oznámenie o započítaní. Na otázku, prečo

v podaní zo dňa 11.06.2021 uvádzali, že suma 4.942,12 eura bola započítaná na faktúru, uviedol, že je to
nesprávne vyjadrenie, ale túto sumu vlastne zahrnuli do účtovníctva. Na otázku, prečo dňa 30.01.2019
urgovali úhradu predfaktúry, keď už predtým mala byť zaúčtovaná uviedol, že toto im automaticky vyhodil
program, ktorý majú ohľadom účtovníctva a robí to vtedy, keď zaplatená suma nesedí s tým, čo malo byť
zaplatené. Právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o zaplatenie sumy 4.942,12 eura na základe

predfaktúry, tak podľa nich dokazovanie v tomto smere nemá ďalší význam, keďže túto sumu započítali
ako časť úhrady na jednu z faktúr a nedomáhajú sa zaplatenia tejto sumy v prebiehajúcom súdnom
konaní. Doposiaľ sa ani protistrana nedomáhala vrátenia tejto sumy.

37. Z oznámenia Okresného súdu Topoľčany zo dňa 30.06.2022 vyplýva, že na majetok spoločnosti

EXTRABET s.r.o. bol vyhlásený konkurz a konanie sp. zn. 4Cb/21/2021 z uvedeného dôvodu prerušené.

38. Zo spisu vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9C/28/2021 v spore žalobcu D. E. proti
žalovanému M. N. o zaplatenie 4.942,12 eur, z vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 18.04.2023 (č. l.
222 a nasl. spisu) vyplýva, že p. N. bol v roku 2018 zamestnancom spoločnosti EXTRABET s.r.o., keď

ho niekedy v novembri oslovil konateľ spoločnosti s tým, že zrejme omylom spoločnosť zadala jeho číslo
účtu na zálohovú faktúru, na základe ktorej mala obdržať peňažné prostriedky, požiadal o skontrolovanie
jeho účtu s tým, že pokiaľ sa na ňom nachádza pripísaná suma tohto plnenia, aby ju vybral zo svojho
účtu a vložil do pokladne spoločnosti, nakoľko táto ju musí zaúčtovať. On následne túto sumu odovzdal
spoločnosti.

39. Z oznámenia z Centrálneho registra exekúcii zo dňa 07.01.2025 (č.l. 277-278) súd zistil, že na
základe uvedených identifikátorov sa v registri exekúcii nevyskytuje zhoda s uvedenými údajmi.

40. Z úradného osvedčenia o tom, či je proti spoločnosti EXTRABET s.r.o. vedená exekúcia (č.l.280)

súd zistil, že nie je záznam o exekúcii vedenej proti spoločnosti. V poznámke je uvedené, že v úradnom
osvedčení sa zobrazujú len záznamy o exekúciách vedených v Centrálnom informačnom systéme
súdnictva ako aktívne/neukončené.

41. Z odpovede Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.01.2025 (č.l. 284-285) súd zistil, že na

spoločnosť EXTRABET s.r.o. evidujú len archívne právoplatne skončené exekučné konania s tým, že
zaslali výpis exekučných konaní. Od roku 2017 do roku 2021 ich bolo vedených spolu 26.42. Zo spisu Okresného súdu Topoľčany a to konkrétne z č.l. 95 faktúra č. 2019/0277 vystavená
dňa 02.10.2019, splatná dňa 16.10.2019 vyplýva že v zmysle zmluvy o dielo spoločnosť žalovaného
fakturovala žalobcovi sumu 15.571,11 eura s tým, že v zmysle predfaktúry č. 180010 došlo k úhrade

sumyvovýške-4942,56apredfaktúryč.180011-4.942,56euraafaktúryč.2018/0445sumy-918,72eur,
vzhľadom na čo spoločnosť žalovaného vystavila faktúru na sumu 4.767,27 eura.

43. Z listiny Pokladňa 211002 spoločnosti Extrabet s.r.o. (č.l. 304) súd zistil, že v období od 01.12.2018
do 31.12.2018 bolo do pokladne spoločnosti dňa 20.12.20018 prijatá suma 4.942,12 eur na základe

dokladu PRP12/013 s textom Záloha FKL brat, ručne dopísaným textom 180011. Z listiny vyplýva dátum
tlače 25.09.2019. Za uvedené obdobie bolo v pokladni vykonaných 25 účtovných operácií.

44. Z informácie K. P. na CD nosiči pripojeného do spisu s pripojeného spisu OS Levice 9C/28/2021
(č.l. )súd zistil, že na účet vedený na meno M. N. bola z účtu žalobcu odoslaná platba vo výške 4942,12
eura, ktorá bola dňa 06.11.2018 zaúčtovaná. K platbe bola uvedená poznámka pôžička splatná do

15.12.2018. V ten istý deň bol z účtu Žibritovského vykonaný výber vo výške 4.940 eur.

45. Z vyjadrenia PZ žalovaného zo dňa 30.04.2021 na č.l. 82-86, následne ako prílohu faktúra č.
2019/0277 na č.l. 95 založené do spisu z pripojeného spisu OS Topoľčany sp. zn. 4Cb/21/2021 (č.l.
356-363) súd zistil, že PZ žalovaného v konaní pred OS Topoľčany pod sp. zn. 4Cb/21/2021 v spore

žalobcu EXTRABET s.r.o. proti žalovanému FKL stavebná, spol.s.r.o. uviedol, že spoločnosť FKL
stavebná, spoločnosť žalobcu v tomto konaní, uviedla, že predfaktúru 180011 nepovažuje zo svojej
strany za uhradenú. Z faktúry č. 2019/0277 vystavenej dňa 02.10.2019 na sumu 4.767,27 súd zistil, že
spoločnosťG.H.D.fakturovalvzmysleZmluvyodieloč.090218vykonanéstavebnéprácenazákazkuv
obci Radošovce podľa priloženého súpisu dodávok a prác v sume 15.571,11 eura, predfaktúra č. 180010

celkom – 4.942,56 eura, predfaktúra č. 180011 celkom -4.942,56 eura, a faktúra č. 2018/0445 celkom
– 918,72 eura, dodávateľa EXTRABET s.r.o. (ako IBAN je uvedené č.: B. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX) pre odberateľa: F K L a brat spol. s r. o., zostáva k úhrade 4767,27 eura. Faktúra je opatrená
pečiatkou s podpisom spoločnosti EXTRABET s.r.o. ako aj FKLvo výške 15.571,11 eura., pričom táto
sa obsahovo nezhoduje s faktúrou predloženou žalovaným v tomto konaní na č.l. 68.

46. Z listiny Pokladňa 211002 spoločnosti Extrabet s.r.o. (č.l. 349) súd zistil, že v období od 01.12.2018
do 31.12.2018 bolo do pokladne spoločnosti dňa 20.12.20018 prijatá suma 4.942,12 eur na základe
dokladu PRP12/013 s textom Záloha/ FKL brat. Za uvedené obdobie bolo v pokladni vykonaných 25
účtovných operácií.

47. Z listiny Príjmový pokladničný doklad č. PRP 12/013 spoločnosti Extrabet s.r.o. (č.l. 350) súd zistil, že
do pokladne spoločnosti bola dňa 20.12.20018 prijatá suma 4.942,12 eur s textom Záloha FKL brat, bez
označenia informácie kto vklad do pokladne vykonal. Následne na č.l. 351 je listina pokladničný doklad
z prenosnej pokladne z ktorého vyplýva, že o 17:01 hod dňa 20.12.2018 bolo zaúčtovaných 4.942,12
eura.

48. Z listiny Pokladňa 211001 spoločnosti Extrabet s.r.o. (č.l. 352) súd zistil, že z pokladne spoločnosti
bola dňa 20.12.20018 vydaná suma 4.942,12 eur na základe dokladu VPD12/063 s textom Vrátenie
Zálohy FKL brat.

49. Z listiny Výdavkový pokladničný doklad č. VPD 12/061 spoločnosti Extrabet s.r.o. (č.l. 353) súd zistil,
že z pokladne spoločnosti bola dňa 20.12.20018 vydaná suma 4.942,12 eur s textom Vrátenie Zálohy
FKL brat, spoločnosťou EXTRABET s.r.o.. Následne na č.l. 354 je listina pokladničný doklad z prenosnej
pokladne z ktorého vyplýva, že o 17:01 hod dňa 20.12.2018 bolo zaúčtovaných 4.942,12 eura.

50. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 27.02.2023 k veci uviedol, že sa nestotožňuje s názorom,
že čiastka, ktorú previedol zo súkromného účtu na základe e-mailu žalovaného, súd vyhodnotil ako
úhraduzavykonanéprácenazákladezmluvyodielomedzispoločnosťami,ktorejjekonateľomnajednej
strane a žalovaný na druhej strane z dôvodu, že faktúru za nejaké práce, ktoré dodatočne po podaní
žaloby o vrátenie finančných prostriedkov poskytol zo svojho súkromného účtu žalovaný napasoval,

aby tým vyvolal dojem, že poskytnutá záloha bola vlastne úhrada žalobcovi za vyfakturované práce,
ktoré po zažalovaní sumy pôžičky žalovaný nikdy nevykonal. Práve preto bola čiastka presne taká,
ktorú previedol z dôvodu, že ho žalovaný oslovil, že keď chce, aby práce vykonal, požaduje poskytnúť
zálohu z dôvodu, že nemá peniaze na zaplatenie materiálu a bez materiálu nie je možné práce vykonať.Nadiktoval mu presne čiastku, ktorú potrebuje na zaplatenie materiálu a žalobca mu navrhol, že mu
tieto požičia z vlastného účtu a presná čiastka bola žalovanému poskytnutá. Myslel si, že žalovaný
nechcel,abyichposkytolfirmepravdepodobnezdôvodunejakéhoprebiehajúcehoexekučnéhokonania,

toto si však vzhľadom na čas presne nepamätal, ale vedel, že hovorili o zálohe na materiál presne
vyčíslenej a za to je taká aj presná čiastka, ktorá mu bola poskytnutá. Napriek poskytnutým finančným
prostriedkom žalovaný na práce nenastúpil, ani ich nevykonal. Následne stavbu dokončili vlastnými
kapacitami. Keď sa na stavbe opäť začalo pracovať, hlásili sa dodávatelia, ktorí dodávali materiál na
predmetnú stavbu s tým, že žalovaný prevzal, ale nezaplatil. Uviedol, že prebieha súdny spor na súde

v Topoľčanoch v tom slova zmysle, že faktúru, ktorú dodatočne podľa názoru žalobcu účelovo žalovaný
zaslal, sa snaží týmto spôsobom vymôcť. Konanie je prerušené konanie, lebo je v konkurze. Žalobca na
otázky svojho právneho zástupcu uviedol, že vždy v prípade, keď sa jedná o vzťah medzi právnickými
osobami prevádzajú finančné prostriedky formou zálohovej faktúry alebo preddavkovej. V tomto prípade
žalovaný toto odmietol. Dohodli sa na forme súkromnej pôžičky s tým, že tie práce vykoná, odovzdá
formou preberacieho protokolu podpísaného vzájomne zmluvnými stranami, faktúru za vykonané práce

žalobca uhradí a následne žalovaný vráti naspäť pôžičku. To, že žalovaný nenastúpil na práce, myslel
tým jednoznačne právnickú osobu spoločnosť EXTRABET, vzhľadom k tomu, že zmluvný vzťah mali
ako právnické osoby, ako fyzická osoba pre neho žiadne práce nevykonávala. Pri rokovaní o pôžičke
neboli prítomní svedkovia dohovárali to viackrát, telefonicky.

51. Podľa § 489 zákona č. 60/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník), záväzky
vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia
alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

52. Podľa § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje

ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

53. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

54. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

55. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

56. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

57. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa

zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Rozhodujúcim v predmetnom spore bolo preukázanie toho, či došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke,

ako aj k reálnemu poskytnutiu a odovzdaniu pôžičky žalovanému.

60. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu

pôžičky veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním
krátkou cestou. Ide o právny úkon, pre ktorý zákon nevyžaduje osobitnú právnu formu. Nemusí mať
písomnú formu, možno ju uzavrieť ústne, aj konkludentným spôsobom. Pojmovými znakmi zmluvy
o pôžičke je prenechanie druhovo určených vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu,povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti. Zmluva o pôžičke je v zmysle § 657
Občianskeho zákonníka tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ
aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny

vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitostí vôle)
boli dané (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/403/2014 z 16. 12. 2015).

61. Súd prvej inštancie posudzoval predmet sporu v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu,
ktorý bol vyslovený v zrušujúcom uznesení, na základe čoho konštatuje, že v konaní nebolo sporné,

že spoločnosť žalovaného a spoločnosť žalobcu mali medzi sebou obchodný vzťah založený zmluvou
o dielo, ani to že žalobca zo svojho súkromného účtu previedol sumu 4.942,12 eura na účet p. N..
Spornýmboločimedzižalobcomažalovanýmakofyzickýmiosobamibolauzatvorenázmluvaopôžičke,
jej poskytnutie a odovzdanie žalovanému, ako aj posúdenie, či išlo o vzťah vzniknutý titulom zmluvy
o pôžičke alebo išlo o poskytnutie plnenia v rámci obchodné vzťahu medzi spoločnosťou žalobcu
a spoločnosťou žalovaného.

62. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou zmluvou, čo je dané predovšetkým jej reálnym charakterom.
Dlžníkovivyplývapovinnosťvrátiťvecirovnakéhodruhuaveriteľovivyplývapovinnosťtietoveciprevziať.
Povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a povinnosť dlžníka predmet pôžičky prevziať zo zmluvy
o pôžičke neplynie, pretože zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia. Dlžník a

veriteľ teda nie sú navzájom v synalagmatickom postavení. Preto ak došlo len k dohode zmluvných strán
o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, nemožno
sa s úspechom domáhať, aby veriteľ plnil z titulu zmluvy o pôžičke, pretože zmluva nevznikla (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 238/2010).

63. Pri zmluve o pôžičke závisí od vôle strán, či si zvolia písomnú formu, prípadne či spíšu len
dôkaz o jej existencii - dlžný úpis. Pre vznik zmluvy nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej
zmluvy o pôžičke, ale to, kedy došlo k dohode zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu veci. Reálna
povaha zmluvy má zásadný význam pre prax aj v súdnom konaní, kde sa od veriteľa, ktorý žaluje na
splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje nielen preukázanie konsenzu veriteľa a dlžníka o uzavretí

zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Ak sú
tieto skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne existencie
právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, zaťažuje dlžníka.

64. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu po vykonaní dokazovania

konštatuje, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca sa v konaní domáhal plnenia z pôžičky, ktorú
uzavrel so žalovaným ako fyzickou osobou, a ktorej uzavretie preukazoval prevodným príkazom zo
dňa 06.11.2018 na sumu 4.942,12 eura, pričom ako príjemca bol uvedený žalovaný „D.“, s poznámkou
„pôžička splatná do 15.12.18“ a ako odosielateľ fyzická osoba, žalobca „D. E.“. V konaní bolo
preukázané, že peňažné prostriedky, o ktorých žalobca tvrdil, že boli pôžičkou, boli zasielané z

jeho súkromného účtu ako fyzickej osoby. Preto námietku žalovaného, že peňažné prostriedky boli
poskytnutévsúvislostisobchodnoprávnymvzťahommedzispoločnosťoužalovaného,EXTRABETs.r.o.
a FKL s.r.o. považoval súd za nedôvodnú. Rovnako bolo vykonaným dokazovaním zistené, že účet,
na ktorý boli peniaze žalobcom zaslané, bol účtom M. N., dôvod prečo peniaze žalobca zasielal práve
na tento účet, v konaní žalobca preukazoval emailom od žalovaného, v ktorom mu žalovaný oznámil,

že zasiela číslo účtu: G. B. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX/XXX na meno: M. N.. Tento email bol
žalobcovi doručený dňa 06.11.2018 o 13:32 (č.l. 138) pričom k prevodu peňažných prostriedkov zo
strany žalobcu došlo bezprostredne pár minút po doručení emailu, a to dňa 06.11.2018 o 13:48:21.
V danej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca už v žalobe tvrdil, že predmetom sporu
je pôžička poskytnutá žalovanému, a aj po vyjadrení žalovaného, že išlo o úhradu zálohovej faktúry

č. 180011, ktorá bola vystavená zo strany jeho spoločnosti EXTRABET s.r.o. spoločnosti žalobcu F K
L a brat, spol. s.r.o. na svojom vyjadrení o pôžičke zotrval a skutkové tvrdenie žalovaného o úhrade
faktúry výslovne poprel. Keďže zmluva o pôžičke nebola vyhotovená písomne, pre úspech žalobcu bolo
na ňom preukázať, že došlo tak k uzavretiu pôžičky, ako aj k reálnemu odovzdaniu peňazí. Súd mal
zato, že žalobca v predmetnom spore uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal uzatvorenie pôžičky,

ako aj to, že došlo k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ako aj
odovzdaniupredmetupôžičky.Kargumentáciižalovanéhospochybňujúcejuzatvoreniezmluvyopôžičke
súd uvádza, že zákon pripúšťa uzatvoriť aj ústnu zmluvu o pôžičke, teda to že nie je v písomnej forme
preukázanádohodaovýškepôžičky,zktorejžalobcapreukazujesvojžalobnýnároknemôžebyťnaujmužalobcovi, pokiaľ tvrdené skutočnosti vie preukázať inými dôkazmi, tak ako tomu bolo aj v tomto konaní.
Žalobca uzatvorenie zmluvy o pôžičke hodnoverne preukazoval výpisom z účtu v banke vedenom na
jeho meno ako fyzickú osobu, a aj to, že previedol peňažné prostriedky vo výške 4.942,12 eura na

účet označený žalovaným v emailovej komunikácii, ktorý sám žalovaný označil ako miesto plnenia,
keď zároveň oznámil, že tento účet je vedený na meno M. N.. Súd má zato že v rámci uplatňovania
princípu spravodlivosti nemôže byť na ujmu veriteľa - žalobcu skutočnosť, keď sám dlžník - žalovaný
označí ako miesto plnenia účet ktorého vlastníkom je iná 3. osoba, a to najmä za predpokladu, že
bolo v spore preukázané, že konaním vlastníka účtu, p. N., sa tieto peňažné prostriedky dostali do

dispozície žalovaného. Z dokazovania vykonaného súdom, ako aj z listiny predloženej žalobcom v
odvolaní - vyjadrenie žalovaného M. N. zo dňa 18.04.2023, ktoré žalobca predložil odvolaciemu súdu
v odvolacom konaní (vyjadrenie M. N. ako žalovaného vo veci vedenej na OS Levice pod sp. zn.
9C/28/2021) okrem už uvedeného vyplýva, že žalovaný Žibritovský už v odpore uvádzal, že popiera,
že by si on osobne žalobcu od požičal sumu 4.942,12 eura a uvádzal, že niekedy v novembri ho
oslovil konateľ spoločnosti (žalovaný v predmetnom spore) s tým, že zrejme omylom spoločnosť zadala

jeho číslo účtu na zálohovú faktúru, na základe ktorej mala obdržať peňažné prostriedky, požiadal ho
o skontrolovanie účtu s tým, že pokiaľ sa na ňom nachádza pripísaná suma tohto plnenia, aby ju vybral
z účtu a vložil do pokladne spoločnosti, nakoľko ju musí zaúčtovať. On následne túto sumu odovzdal
spoločnosti. Išlo teda o dojednané platobné miesto a súd poukazuje na to, že aj konštantná judikatúra
nevyžaduje fyzické odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, bolo by zbytočným a neodôvodneným

obmedzením autonómie vôle zmluvných strán nepripustiť určenie bankového účtu tretej osoby ako
miesta, kam má byť prevedený predmet pôžičky, ak sa na tom strany zmluvy o pôžičke dohodli.
Uskutočnením prevodu je potom splnená podmienka odovzdania peňazí dlžníkovi podľa § 657 OZ
(rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28 Cdo/3790/2008 zo dňa 11. 11. 2008). V predmetnom spore žalobca
naviac v poznámke pri vykonaní transakcie uviedol, komu sú peňažné prostriedky určené (riadne

identifikoval príjemcu -„D.“) a identifikoval právny titul, na základe ktorého tieto boli poskytnuté ako
„pôžička splatná dňa „15.12.18“. Žalobca uviedol aj informáciu o splatnosti pôžičky, avšak aj v prípade,
ak by táto skutočnosť z ničoho nevyplývala resp. doba splatnosti by nebola dojednaná, má súd zato,
že nejde o podstatnú náležitosť zmluvy o pôžičke, ktorej absencia by spôsobovala neplatnosť tohto
právneho úkonu. Súd mal na základe vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že žalobca

pri zadaní údajov na vykonanie transakcie riadne označil príjemcu aj odosielateľa (zmluvné strany)
peňažného plnenia (predmetu pôžičky), ako aj dôvod vykonaného prevodu (pôžička) a splatnosť(splatná
15.12.18). Žalovaný sám určil miesto plnenia, pričom to, že išlo o účet inej tretej osoby nemôže
byť na ujmu žalobcu, ak túto žalovaný neupovedomil o tom, že jeho účet je miestom plnenia na
príjem prostriedkov. Teda je zrejmé že žalobca postupoval v zmysle emailu a na základe dojednaní so

žalovaným. Žalovaný v konaní tvrdil, že tieto prostriedky boli ihneď po zistení, že sú pripísané na účet p.
N., prevedené na účet spoločnosti. Žalovaný, a ani spoločnosť žalovaného EXTRABET s.r.o. aj napriek
opakovaným výzvam súdu nepredložila potvrdenie o zaúčtovaní platby vykonanej žalobcom. Žalovaný
až na pojednávaní konanom dňa 12.02.2025 súdu predložil listinu „Pokladňa 211002“ za obdobie od
01.12.2018 do 31.12.2018, s dátumom tlače 25.09.2018, z ktorej súd zistil, že dňa 20.12.2018 bola na

základepríjmovéhopokladničnéhodokladu12/013prijatádopokladnesuma4942,12euraspoznámkou
Záloha FKL brat. Z predloženého listinného dôkazu je teda zrejmé, že tieto boli fyzicky vložené do
pokladne spoločnosti žalovaného, a to až po lehote splatnosti pôžičky, a to dňa 20.12.2018, pričom
z predloženého účtovníctva Správcom konkurznej podstaty spoločnosti EXTRABET súd zistil, že tieto
bolivtenistýdeňzpokladnespoločnostižalovanéhoajvydanéspoznámkouvráteniezálohyspoločnosti

FKL a brat. Z vykonaného dokazovania, z výpisu z účtu vedenom vo K. P. na meno p. N., ktorého účet
bol označený ako miesto plnenia súd zistil, že peňažné prostriedky boli z účtu H. N. vybraté ešte v deň
uskutočnenia bankového prevodu titulom zmluvy o pôžičke, a to dňa 06.11.2018 (toto nebolo v konaní
sporné), pričom k ich zaúčtovaniu do spoločnosti žalovaného malo dôjsť až 20.12.2018. Z uvedeného
má súd zato, že napriek tomu, že žalovaný minimálne od 25.09.2019 disponoval výpisom z pokladne

svojej spoločnosti, túto súdu nepredložil, pričom k zaúčtovaniu prostriedkov vo výške 4.942,12 eura do
pokladne spoločnosti EXTRABET s.r.o. došlo až dňa 20.12.2018, teda po lehote splatnosti pôžičky, a
zároveň v ten istý deň boli aj z pokladne vydané s poznámkou Vrátenie zálohy spoločnosti žalobcu.
Naviac bolo vyvrátené tvrdenie žalovaného, že by k prevodu týchto prostriedkov na účet spoločnosti
žalovaného došlo ihneď po zistení, že sú pripísané na účet p. N.. Žalovaný na pojednávaní nevedel súdu

vysvetliť ani skutočnosť prečo boli finančné prostriedky v ten istý deň vložené do pokladne spoločnosti
žalovaného a aj vydané. Pokiaľ mal žalovaný ako fyzická osoba zato, že zmluvu o pôžičke neuzatvoril
so žalobcom označeným v rámci vykonanej transakcie ako FO D. E., mal p. N., ktorého účet on
sám označil za miesto plnenia oznámiť, že takéto plnenie neprijíma a má ho zaslať odosielateľovispäť, k tomu však preukázateľne nedošlo. Namiesto toho ho inštruoval, aby tieto určitým nezisteným
spôsobom ďalej previedol, resp. vložil do pokladne. Žalovaný celú svoju obranu postavil na tom, že
medzi spoločnosťou žalobcu a žalovaného existoval obchodný záväzkový vzťah, teda žalobca plnil

titulomvyplývajúcimzobchodnéhozáväzkovéhovzťahu.Súdkonštatuje,žeexistenciatohtovzťahubola
v predmetnom konaní preukázaná, a táto nebola sporná, avšak táto skutočnosť nevylučuje vznik iného
záväzkové vzťahu medzi dvoma fyzickými osoba, ktoré sú spoločníkmi (konateľmi) spoločnosti, aj mimo
ich obchodného záväzku, teda medzi dvomi súkromnými fyzickými osobami a preto obchodný vzťah
medzi stranami sporu nie je pre rozhodnutie v tejto veci podstatný. Žalovanému sa takýmto spôsobom

preukázanú skutočnosť poprieť nepodarilo, a to ani napriek širším okolnostiam tohto prípadu. Vzhľadom
na vyššie uvedené mal súd zato, že žalobca v predmetnom spore uniesol dôkazné bremeno, teda
skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe, a to uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ako aj reálne poskytnutie
finančných prostriedkov. Súd na základe uvedeného konštatuje, že žalobca je aktívne a žalovaný
pasívne vecne legitimovaný v tomto spore, nakoľko mal za nepochybne preukázané, že peňažné
prostriedky vo výške 4.942,12 eura boli prevedené z účtu žalobcu, na účet vedený na meno M. N.,

a to na základe emailovej komunikácie so žalovaných, ktorý sám tento účet označil ako miesto plnenia
anásledneboliodovzdanéžalovanému,pričomkokamihuriadnehoodovzdaniapeňažnýchprostriedkov
došlo už okamihom ich poukázania na účet 3. osoby.

65. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak
bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie

spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové
tvrdenia, a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní
dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a
povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.

66. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd
vždyriešiťsozreteľomnaindividuálneokolnostiprejednávanejveci.Dôkaznébremenoohľadomurčitých
skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch

však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o
skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii.
Vprípade,žestranazaťaženádôkaznýmbremenomprednesieaspoň"opornébody"skutkovéhostavua
zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje "vysvetľovacia povinnosť" protistrany.
Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá

vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno
zamieňať s obrátením dôkazného bremena (rozsudok NS SR z 11. apríla 2017 sp. zn. 3 Cdo 2/2016).

67. Súd k procesnej obrane žalovaného uvádza, že žalovaný k podanému odporu pripojil aj dve
predfaktúry, na ktoré poukazoval v rámci svojej obrany, a ktoré mali preukazovať, že žalobca neposkytol

peňažné prostriedky titulom zmluvy o pôžičke ale plnil záväzok vyplývajúci z ich obchodného styku. Súd
k predfaktúram, ktoré boli v rámci konania predložené žalovaným k odporu uvádza, že ani jedna z nich
nie je opatrená pečiatkou dodávateľa, naviac z predfaktúry č. 180010, splatnej 02.10.2018 na sumu
4.942,56 eura vyplýva, že mala byť zaplatená na účet B. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, teda na
číslo účtu, na ktoré žalobca poukázal pôžičku, rovnaká skutočnosť vyplýva aj z predfaktúry č. 180011,

splatnej 02.11.2018 na sumu 4.942,56 eura. Zároveň žalovaný v konaní predložil listinu z ktorej vyplýva
číslo účtu jeho spoločnosti EXTRABET s.r.o., B. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, teda ide o iný účet,
akoboluvedenýnazálohovýchfaktúrach,predloženýchžalovaným.Napriektomu,žežalovanývodpore
tvrdil, že obe zálohové faktúry sú uhradené, k odporu predložil len jednu úhradu, a to zo dňa 08.10.2018
na sumu 4.943,- eur, avšak na číslo účtu spoločnosti EXTRABET s. r.o ., a nie na účet uvedený na

predfaktúrach. Následne v konaní aj žalobca súdu predložil predfaktúru č. 180011, splatnú 02.11.2018
na sumu 4.942,56 eura, ktorá však už bola opatrená pečiatkou dodávateľa, avšak na tejto predfaktúre je
uvedený iný účet, na ktorý mala byť uhradená, a to B. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Táto faktúra jeteda odlišná od predfaktúry predloženej žalovaným k odporu, ktorou žalovaný odôvodňoval, že plnenie
vymáhané v predmetnom konaní je úhradou faktúry.

68. Vzhľadom na tieto nezrovnalosti súd prvej inštancie v zmysle pokynu odvolacieho súdu dopytoval
žalovaného v zmysle § 150 ods. 2 CSP na ktoré právny zástupca žalovaného uviedol, že sumy na
zálohových FA vychádzali zo zmluvy o dielo medzi spoločnosťou EXTRABET s.r.o. a FKL s.r.o., preto je
centové vyjadrenie týchto súm ,56. Keďže spoločnosť FKL s.r.o. zaplatila prvú zálohu vo výške 4 943
Eur, rovných, zostávalo doplatiť 4 942,12 Eur. Nevedel sa vyjadriť, či existovali dohody medzi stranami

sporu o tom, aby zálohové FA zodpovedali reálne poskytnutých plneniam ani k tomu, aké tieto dohody
mali byť. Nevedel sa vyjadriť k tomu, v akom znení eviduje zálohovú FA spoločnosť EXTRABET s.r.o.
a v akom spoločnosť FKL s.r.o.. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či tieto zálohové FA existovali v oboch
zneniach, prípadne ktoré znenie existovalo skôr a či existovala dohoda medzi spoločnosťami, ktoré
znenie prípadne malo alebo nemalo byť založené do spoločností. Mal však zato, že v oboch prípadoch
išlo o podklad k úhrade medzi spoločnosťami FKL s.r.o. a EXTRABET s.r.o. a preto nemôžu ovplyvniť

výsledok sporu v tomto konaní medzi FO. Domnieval sa, že mohlo dôjsť k vystaveniu zálohovej FA tak,
ako ju predložil žalobca, následne mohlo dôjsť k dohode zmluvných strán o úhrade zvyšku zálohy na
účet p. N. a mohlo dôjsť aj k vystaveniu zodpovedajúcej znakovej FA, ktorá tejto dohode zodpovedala.
Za podstatné považoval, že zálohová FA skutočne nie je účtovný doklad, je to len podklad na odoslanie
platby. Súd tieto tvrdenia žalobcu ako aj nezrovnalosti v nich spočívajúce vyhodnotil ako účelové, s

cieľom žalovaného vyhnúť sa plneniu svojej povinnosti vyplývajúcej mu titulom zmluvy o pôžičke.

69. Žalovaný počas konania zotrval na svojom tvrdení, že prijaté platby boli zúčtované riadnym faktúrami
č. 2018/0445 (č.l. 68) a 2019/0277 (č.l. 68), ktoré k svojmu podaniu aj priložil, pričom tieto faktúry boli
opatrené aj pečiatkov dodávateľa, avšak faktúra č. 2018/0445 na sumu 5.861,72 eura, splatná dňa

05.12.2018 mala byť uhradená na účet č. B. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX a faktúra č. 2019/0277
na sumu 4.767,27 eura (pôvodne vystavený v zmysle zmluvy o dielo vo výške 9.709,9 eura, žalovaný
v nej zohľadnil úhradu predfaktúry č. 180011 vo výške – 4.942,12 eura), splatná dňa 16.10.2019 mala
byť uhradená na účet č. B. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Zo spisu Okresného súdu Topoľčany, a to
konkrétne z č.l. 95, faktúry č. 2019/0277 (č.l. 363 tohto spisu) vystavenej dňa 02.10.2019, splatnej dňa

16.10.2019, ktorú v konaní predložil žalovaný (v predmetnom konaní žalobca) vyplýva, že v zmysle
zmluvy o dielo spoločnosť žalovaného fakturovala žalobcovi sumu 15.571,11 eura s tým, že na základe
predfaktúry č. 180010 došlo k úhrade sumy vo výške - 4.942,56 a predfaktúry č. 180011 k úhrade -
4.942,56euraafaktúryč.2018/0445kúhradesumy-918,72eur,vzhľadomnačospoločnosťžalovaného
vystavila faktúru na sumu 4.767,27 eura. Faktúry predložené žalobcom sú opatrené pečiatkou a aj

podpis ako aj záznamom o prevzatí spoločnosťou žalobcu (pečiatka a podpis). Z uvedeného vyplýva,
že aj tieto faktúry boli predkladané v súdnych konaniach rôznych, obsahovo odlišných vyhotoveniach.
Vzhľadom na tieto nezrovnalosti súd prvej inštancie dopytoval v zmysle pokynu odvolacieho súdu
žalovaného v zmysle § 150 ods. 2 CSP objasnil vyjadrenie žalovaného, že prijaté úhrady boli zaúčtované
k faktúram č. 2018/0445 a 2019/0277, ktoré k svojmu podaniu aj priložil, a aby sa vyjadril aj k ich rôznym

vyhotoveniam, pričom na výzvu súdu právny zástupca žalovaného opätovne len skonštatoval, že k tomu
nevie vyjadriť, avšak mal zato, že z uvedeného vyplýva, že suma 4 942,12 Eur bola zaúčtovaná ako
prijatá od spoločnosti FKL s.r.o. Súd aj tieto tvrdenia vyhodnotil ako účelové, s cieľom žalovaného
vyhnúť sa plneniu svojej povinnosti vyplývajúcej mu titulom zmluvy o pôžičke, nakoľko žalovaný počas
celého konania nevedel súdu objasniť prečo boli faktúry, ktoré vystavovala jeho obchodná spoločnosť

predkladané v rôznych vyhotoveniach. Súd ma na základe uvedeného zato, že faktúry predložené
žalovaným v tomto konaní nie sú vierohodným dôkazným prostriedkom

70. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenie žalovaného, že v čase obdržania platby zo dňa 06.11.2018
nezaregistrovali poznámku k uvedenej platbe, z ktorej vyplýva, že ide o pôžičku splatnú dňa 15.12.18

považoval súd len za účelové tvrdenia. H. N. K. rámci svojho vyjadrenie v konaní vedenom na tunajšom
súde pod zp. zn 9C/28/2021 uvádzal, že potom čo mu pán D. oznámil, že na jeho číslo účtu bola
prevedená suma, túto odovzdal. Súd má zato že transakcia bola zo strany žalobcu riadne identifikovaná,
ako príjemca bol označený žalovaný - fyzická soba a ako odosielať žalobca - fyzická osoba. Vzhľadom
na uvedené má súd zato, že nič nemohlo pri uvedení poznámky pôžička splatná dňa 15.12.18 vytvárať

dojem, že ide o plnenie na základe vystavenej faktúry medzi obchodnými spoločnosťami. Tvrdenie
žalovaného v takom znení, v akom je prezentované by podľa názoru súd mohlo obstáť iba v prípade, ak
by suma bola prevádzaná na účet vo vlastníctve žalovaného resp. vo vlastníctve spoločnosti žalovaného
a v sume vystavenej zálohovej platby, ktorej úhradu by v tom čase spoločnosť žalovaného očakávalavzhľadom na jej splatnosť. Avšak k uvedenému v predmetnom spore nedošlo, nakoľko bolo preukázané,
že išlo o plnenie v inej výške ako bola vystavená predfaktúra, na iný účet ako bol dohodnutý v rámci
obchodného styku spoločnosti žalobcu a žalovaného, naviac na účet, ktorý sám žalovaný označil

ako miesto plnenia a zo súkromného účtu žalobcu. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že ako konateľ spoločnosti
EXTRABET s.r.o. nezaregistroval poznámku k účelu predmetnej transakcie, tak súdu vystáva otázka,
na základe akých skutočností uvedenú platbu priradil na úhradu faktúry č. 180011, keďže prevádzaná
suma nebola vo výške vystavenej faktúry č. 180011, nebola ani prevádzaná z účtu spoločnosti žalobcu,
ktorý musel byť žalovanému známy v rámci ich obchodného styku. Peňažná transakcia bola naviac

zrealizovaná zo súkromného účtu žalobcu, a preto má súd zato, že žalovaný s p. N. ju mohli identifikovať
iba na základe informácií zadaných žalobcom pri jej realizácii, ako aj na základe toho, že žalovaný
si bol vedomí výšky peňažných prostriedkov, ktoré mali byť na účet p. N. prevedené. Napriek tomu,
že žalovaný dôrazne popieral, že by uvedená suma vymáhaná v tomto konaná predstavovala pôžičku
pre neho ako fyzickú osobu zo strany žalobcu ako fyzickej osoby, z dôvodu, že táto platba bola
úhradou zálohovej faktúry vystavenej v rámci prebiehajúceho obchodného styku medzi spoločnosťami

žalovaného a žalobcu, žalovaný tieto tvrdenia súdu žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal,
práve naopak, od počiatku konania svoje skutkové tvrdenia čiastočne menil, dopĺňal, prispôsoboval
skutkovému stavu resp. zatajoval skutočnosti, ktorému boli známe, teda súd mal zato, že uvádzal
účelové tvrdenia v snahe vyhnúť sa plneniu svojho záväzku a teda neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia
a bremeno dôkazné. Súdu vyznieva nelogicky, priam až absurdne, že by žalobca vyplácal zálohovú

faktúruzosvojhosúkromnéhoúčtu,tedazosvojichsúkromnýchfinančnýchprostriedkov(akbyskutočne
malo ísť o úhradu v rámci obchodného styku) a ešte aj na účet inej, 3. osoby. Podľa názoru súdu
žalobca nemal dôvod plniť faktúru vystavenú spoločnosťou žalovaného na účet 3. osoby, uvedený záver
súd odôvodňuje tým, že vo vzťahu k spoločnosti žalobcu nebola počas predmetného konania ani raz
vyslovené skutkové tvrdenie, že by bola spoločnosť žalobcu insolventná, resp. že by svoje záväzky

nemohol plniť z firemného účtu. Pokiaľ však ide o spoločnosť žalovaného, voči tejto boli preukázateľne
vedené exekučné konania, a v súčasnosti je už v konkurze, čo odôvodňuje záver súdu o tom, že
skutkové tvrdenia žalobcu prednášané počas celého konania sú pravdivé a ucelené. Keďže bolo
súdu dostatočne preukázané, že plnenie vo výške 4.942,12 eura bolo vykonané zo súkromného účtu
žalobcu, ako fyzickej osoby preto neprichádzalo do úvahy ani započítanie tohto plnenia na záväzky resp.

pohľadávky žalovaného voči spoločnosti žalobcu, nakoľko nejde o totožné subjekty a preto súd obranu
žalovaného o zániku žalobou uplatnenej pohľadávky vyhodnotil ako účelovú a dôvodnú. Žalovanému
sa preukázanú skutočnosť (uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi fyzickými osobami) poprieť nepodarilo,
a to ani predkladaním zálohových faktúr a následne faktúr, nakoľko v týchto boli nezrovnalosti, ktoré
žalovaný nevedel súdu hodnoverne vysvetliť, práve naopak. Súd konštatuje, že predmetom sporu nie

je nárok vyplývajúci z obchodného vzťahu obchodných spoločností sporových strán, ale pôžička ako
reálny kontrakt, ku ktorému dôjde odovzdaním peňazí, hoci aj tretej osobe, podľa pokynu dlžníka, tak
ako tomu bolo aj tomto spore.

71. V konaní zhromaždený materiál treba zhodnotiť. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých

vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd nie je obmedzovaný zákonnými
predpismi v tom zmysle, ako ten, či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov).
Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo
najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie
je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov (R V/1968).

72. Koncept voľného hodnotenia dôkazov neumožňuje inak, len sa pri hodnotení jednotlivých
vykonaných dôkazov sústrediť na "súhru" a obsahovo-logickú nadväznosť línie skutkových zistení
a právnych posúdení, ktoré ako celok musia vykazovať vysokú mieru presvedčivosti o subsumpcii
zisteného skutkového deja pod hypotézu právnej normy. V tomto zmysle žiaden dôkaz nemá predpísanú

zákonnú silu a takýto rozdiel pochopiteľne nevykazujú ani dva osobitné dôkazné prostriedky, znalecký
posudok a oba časové varianty súkromno-znaleckého posudku (ďalej len SZP), ktoré sa vykonávajú a
hodnotia podľa všeobecných kritérií vykonávania a hodnotenia dôkazov v CSP.

73. Koncepcia Civilného sporového poriadku je založená na aktivite sporových strán, ktoré, ak chcú byť

v konaní úspešné, musia uvádzať skutkové tvrdenia, ktoré preukážu dôkazmi. Hodnotenie dôkazov ako
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako
a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľnéhohodnotenia dôkazov, pričom každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
(§ 191 ods. 1 CSP), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo.

74. Súd má na základe uvedeného zato, že zálohové predfaktúry predložené žalovaným k podanému
odporu nie sú vierohodným dôkazným prostriedkom, nakoľko tieto samo o sebe neobsahujú ani
len pečiatku dodávateľa, je v nich uvedené iné číslo účtu (číslo účtu p. N., ktoré malo byť aj ako
dohodnuté miesto plnenia v zmysle zmluvy o pôžičke) ako toho čo patrí spoločnosti žalovaného.
Žalobca predkladal rovnaké zálohové predfaktúry avšak na týchto je obsiahnutá už pečiatka a podpis

spoločnosti EXTRABET s,r,o. ako aj pečiatka a dátum prijatia zo strany spoločnosti žalobcu. Súd naviac
uvádza, že na tejto faktúre je aj číslo účtu spoločnosti žalobcu, na ktorý si zrejme mali plniť v rámci
svojho obchodného vzťahu v zmysle zmluvy o dielo č. 090218 (č.l. 42), čo jednoznačne vyplýva a z
potvrdenia predloženého žalovaným (na č.l. 26), z ktorého je zrejmé, že spoločnosť žalobcu uhradila
dňa 08.10.2018 sumu 4.943 eura v zmysle vystavenej zálohovej faktúry na číslo účtu spoločnosti
žalovaného. Súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že má dôvodne pochybnosti o pravosti

faktúr predkladaných žalovaným v tomto konaní. Súd je povinný hodnotiť dôkazy predkladané stranami
sporu jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti, a preto tieto vyhodnotil ako nedôveryhodné.
O nedôveryhodnosti svedčí aj skutočnosť, že napriek tvrdeniu o započítaní žalovaný vystavil pre
spoločnosť žalobcu upomienku a preto na ne neprihliadal. Naviac pokiaľ ide o faktúry predkladané
žalobcom v rámci podaného odporu na ktorých bol uvedený účet inej, 3. osoby (v konaní preukázané,

že išlo o H. N., zamestnanca spoločnosti žalovaného) sa súdu javí viac ako nepravdepodobné, že
práve v čase keď malo dôjsť k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným,
v rámci uzatvorenia ktorej žalovaný označil za miesto plnenia práve účet 3. osoby, H. N. (email zo dňa
06.11.2018), by pri vystavovaní predfaktúry došlo k chybe pri uvádzaní práve v časti faktúry označujúcej
subjekt, ktorá ju vystavuje a omylom došlo k zámene čísla účtu spoločnosti žalovaného s číslom účtu

p. N..

75. Čo sa týka celkovej procesnej obrany žalovaného v tomto spore, táto bola sama o sebe
spochybnená, nakoľko svoje skutkové tvrdenia riadne nepreukázal, naviac súd žalovaným predkladané
dôkazy vyhodnotil ako celkovo nevierohodné, pričom aj samotné vyjadrenia žalovaného neboli

konzistentné, tieto neustále menil alebo dopĺňal a prispôsoboval tak, aby si privodil úspech
v predmetnom spore. Súd má zato, že rovnakú taktiku zaujal žalovaný zvolil v konaní pred Okresným
súdom Topoľčany pod sp. zn4 Cb/21/2021, v rámci ktorého na pojednávaní konanom dňa 08.10.2021
(v spore žalobcu EXTRABET s.r.o. proti žalovanému F K L stavebná s.r.o. o zaplatenie 5685,99 eur)
(č. l. 139 spisu) vyplynulo, že štatutárny zástupca žalobcu G. H. D. sa odmietol vyjadriť pokiaľ ide o

zálohu v sume 4942,12 eura, ktorá bola započítaná na druhú faktúru, z dôvodu, že to súvisí s jeho
obranou vo veci vedenej na Okresnom súdu Levice, a uviedol, že uvedené peniaze im preposlal p. N.
na účet ich spoločnosti a preto boli započítané na danú faktúru. Na otázku, prečo ako peňažný účet na
zaplatenie zálohovej platby uvádzali účet s koncovým 4-číslom 6059 uviedol, že sa k tejto veci nebude
vyjadrovať, resp. že sa k veci vyjadrí ale nie dnes. Na otázku, či účet s koncovkou 8304 bol v čase platby

na účet s koncovkou 6059 pod hrozbou exekúcie, uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť. Na otázku, či
účet s koncovkou 8304 bol v čase platby na účet s koncovkou 6059 pod hrozbou exekúcie, uviedol, že
sa k tomu nevie vyjadriť. Na otázku, kedy došlo k započítaniu tejto platby prijatej na účet 6059 uviedol,
že to bolo určite v tom mesiaci, kedy bola prijatá. Na otázku, či a kedy oznamoval spoločnosti FKL
takéto započítanie platby, uviedol, že platbu zaúčtovali na úhradu predfaktúry a protistrane nemali čo

zasielať oznámenie o započítaní. Na otázku, prečo v podaní zo dňa 11.06.2021 uvádzali, že suma
4.942,12 eura bola započítaná na faktúru, uviedol, že je to nesprávne vyjadrenie, ale túto sumu vlastne
zahrnuli do účtovníctva. Na otázku, prečo dňa 30.01.2019 urgovali úhradu predfaktúry, keď už predtým
mala byť zaúčtovaná uviedol, že toto im automaticky vyhodil program, ktorý majú ohľadom účtovníctva
a robí to vtedy, keď zaplatená suma nesedí s tým, čo malo byť zaplatené. Vzhľadom na uvedené je

zrejmé, že žalovaný nielen v tomto spore, ale aj v konaní na Okresnom súde Topoľčany, ktorý má
súvis s predmetným konaním, neuvádzal riadne skutkové tvrdenia, tieto si ich účelovo prispôsoboval
tak, aby si privodil priaznivé rozhodnutie a odmietal odpovedať na položené otázky s tým, že na tieto
odpovie ale neskôr, čo opätovne len potvrdzuje, že žalovaný účelovo uvádza skutkové tvrdenia tak, aby
si privodil priaznivé rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie ešte dodáva, že z vykonaného dokazovania

nebolo preukázané, že v danom prípade strany sporu len predstierali uzavretie zmluvy o pôžičke, pritom
mali vôľu splniť, resp. prijať dlh vyplývajúci z obchodnoprávneho vzťahu. Pri simulovanom právnom
úkone má prejav vôle pôsobiť ako vážny, ktorým však konajúci nechce vykonať navonok prejavený
alebo žiaden prejav vôle. Pri simulácii ide o obojstrannú nezhodu vôle a jej prejavu. V konaní neboloani sporné, že žalovaný si neželal, aby pôžička zo dňa 06.11.2018 bola zaslaná na účet zo spoločnosti
EXTRABET s.r.o. titulom predfaktúry č. 180011, pričom pokiaľ ide o prejavenú vôľu žalobcu uzavrieť
zmluvu o pôžičke, túto sa nepodarilo v konaní spochybniť.

76. Vzhľadom na uvedené mal súd vykonaným dokazovaním bez rozumných pochybnosti preukázané,
že žalobca uniesol dôkazne bremeno v predmetnom konaní, keď súdu preukázal, že medzi ním
a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke vo výške 4.942,12 eura, ako aj dohode týkajúcej sa
miestaplnenia,súdmalpreukázanúajskutočnosť,žetretiaosobaktorejbankovýúčetboldohodnutýako

miesto plnenia tieto prostriedky žalovanému poskytla do dispozície, teda aj riadne odovzdanie predmetu
pôžičky. Nakoľko žalovaný napriek vyzve žalobcu na vrátenie pôžičky nereagoval a túto nevrátil mal súd
zato, že žaloba bola podaná dôvodne a tejto v celom rozsahu vyhovel. Súd taktiež na záver uvádza,
že zmluva o pôžičke je reálna zmluva, k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním
peňazí, pričom nie je rozhodujúci účel poskytnutia pôžičky na aký mali byť požičané peniaze použité, ale
len skutočnosť, či boli reálne poskytnuté. Teda účel poskytnutia pôžičky nie jej obligatórnou náležitosťou

zmluvy o pôžičke, skutočnosť či žalovaný peňažné prostriedky využije v súlade s dohodnutým účelom
je bezpredmetné a súd má zato, že nedodržania resp. dohodnutie účelu poskytnutia pôžičky za účelom
sanovania spoločnosti žalovaného nie je v predmetnom spore rozhodujúcim aspektom k tomu, aby súd
mohol konštatovať neplatnosť zmluvy o pôžičke, resp. že k jej uzatvoreniu nikdy nedošlo. Ako už bolo
uvedené zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, je teda na strane žalobcu preukazovať, že pôžičku ako

veriteľ žalovanému poskytol, teda žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno v predmetnom spore. Žalobca v
priebehu konania uvádzal skutkové tvrdenia na preukázanie ktorých predkladal aj relevantné dôkazy.
Naopak žalovaný síce opakovane uvádzal, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, ale išlo o plnenie
v rámci obchodných vzťahov medzi spoločnosťou žalobcu a žalovaného, avšak tieto tvrdenia sa mu
hodnoverne nepodarilo súdu preukázať, a to aj napriek tomu, že predkladal listiny na preukázanie

svojich tvrdení, ktoré však súd prvej inštancie v závere vyhodnotil ako nekonzistentné, nevierohodné
a spochybňuje ich pravdivosť, a to najmä vzhľadom na to, že počas konania boli predkladané vo
viacerých vyhotoveniach, ktoré sa od seba obsahovo odlišujú pričom žalovaný neuniesol v rámci
svojej obrany dôkazné bremeno a nepreukázal hodnoverne ním tvrdené skutočnosti. Z vykonaného
dokazovania mal teda súd za preukázané, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, a keďže ide o reálny

kontrakt, aj k jej reálnemu poskytnutiu a odovzdaniu žalovanému. Súd vzhľadom na vyššie uvedené
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

77. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa nesporne dostal do omeškania so splácaním svojho splatného
záväzku, súd priznal žalobcovi súčasne aj právo na úrok z omeškania z istiny aj súlade s § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády MSSR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o moment omeškania, súd priznal právo na
úrok z omeškania počnúc odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky, tak ako si žalobca uplatnil
v podanej žalobe, t. j. od 16.12.2018.

78. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

80. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

81. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 396 ods. 3 CSP, vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

82. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

7C/64/2019
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X

7C/64/2019 - 384
IČS:XXXXXXXXXX

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Leviciach, dňa 14. mája 2025

Mgr. Alexandra Lisyová

s u d c a

Za správnosť vyhotovenia:
Patrícia Marková