Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-56C/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119350418
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jaroslav Šupa

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6119350418.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudcom Mgr. Jaroslavom Šupom v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

X.X.XXXX, trvalo bytom C. D. XX, E., F., občianka F., právne zastúpenej: Mgr. Martin Gavuliak, advokát
so sídlom Klincová 37, Bratislava, proti žalovanému: Incheba, akciová spoločnosť (v skratke Incheba,
a.s.), so sídlom Viedenská cesta 3 – 7, Bratislava, IČO: 00 211 087, právne zastúpenému: Advokátska
kancelária JUDr. Viera Kuruczová, s.r.o., so sídlom Trnavská 15, Bratislava, o zaplatenie 1 944,98 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 350,- € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo
sumy 350,- € od 11.2.2019 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd dňa
20.8.2019 domáhala zaplatenia istiny 1 944,98 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1 944,98 € od 11.2.2019 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa ako ubytovaná dňa 6.11.2018 uzatvorila so žalovaným
ako ubytovateľom zmluvu o ubytovaní (ďalej tiež len ako „zmluva“), ktorej predmetom bolo poskytnutie
prechodného ubytovania a služieb s tým spojených v jednolôžkovej zariadenej izbe v ubytovacom
zariadení žalovaného, a to na dobu určitú od 1.2.2019 do 28.6.2019. Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou
a žalobkyňa je spotrebiteľom. Žalobkyňa v zmysle článku 2 zmluvy uhradila peňažnú kauciu vo výške
350,- € a cenu za ubytovanie od 1.2.2019 do 28.6.2019 v rámci jednej platby, čo predstavovalo sumu
spolu vo výške 1 725,- €. Uvedené sumy uhradila vkladom na bankový účet žalovaného, a to konkrétne

dňa 22.11.2018. V súlade so zmluvou sa žalobkyňa dňa 1.2.2019 nasťahovala do predmetnej izby.
Avšak dňa 6.2.2019 žalobkyňa opustila ubytovacie zariadenie z dôvodov vysokého hluku a zimy na
izbe, o ktorých žalovaného informovala osobne pred jej odchodom z ubytovacieho zariadenia. Žalovaná
následne odstúpila od Zmluvy v zmysle článku 4 bod 2 písm. c) dňa 8.2.2019 emailom označeným ako
„Odchádzam z internátu“ kde uviedla, že odchádza a odmieta ďalšie služby internátu. Z dôvodu, že od
odstúpenia od zmluvy neboli žalobkyni poskytované ubytovacie služby žalovaným, požaduje žalobkyňa
vrátenie alikvotnej čiastky zo zaplatenej sumy 1 944,98 €, ktorá pozostáva zo súm: a) peňažná kaucia

vo výške 350,- €, b) cena za ubytovanie vo výške 1 594, 98 €, ktorá predstavuje alikvotnú sumu, ktorá jej
má byť vrátená za obdobie odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy až do kedy mala predplatené
zaplatené ubytovanie, t.j. do 28.6.2019. Alikvotná čiastka bola vypočítaná nasledovne: Žalobkyňa si
predplatila 146 dní ubytovania za sumu 1 725,- €. Jeden deň ubytovania teda vychádza 11,82 €.Žalobkyňa spotrebovala 11 dní ubytovania (od nasťahovania do doručenia odstúpenia od zmluvy) v
cene 130,02 € (11,82 € × 11). Cena ubytovania za 11 dní bola odpočítaná od ceny ubytovania za
predplatených 146 dní. Žalobkyňa odstúpila od zmluvy podľa § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný odmietol vrátiť sumu za predplatené ubytovanie a kauciu. Žalovaný pri vyhotovení zmluvy,
ktorá je formulárová, zakomponoval viacero ustanovení, ktoré sú neprijateľnými podmienkami podľa §
53 Občianskeho zákonníka a u ktorých je potreba, aby súd preskúmal a vyslovil ich neprijateľnosť podľa
§ 298 CSP, ak dôjde k ústnemu prejednaniu veci po prípadnom podaní odporu. Jedná sa predovšetkým
o ustanovenie 4.5. zmluvy, kde žalovaný nezákonne definoval ujmu, ktorej ubytovateľ nemohol zabrániť.

Daná definícia je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
uvedené považovala žalobkyňa ustanovenie 4.5. zmluvy za neprijateľnú podmienku. Dané zmluvné
ustanovenie navyše obchádza zákon, § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, keďže
vylučuje povinnosť žalovaného – ubytovateľa ujme zabrániť (napr. prenajatím izby a pod.). Žalovaný je
tiež podľa žalobkyne povinný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uhradiť úroky z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1 944,98 € od 12.2.2019 do zaplatenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 2. septembra 2019 platobný rozkaz,
ktorý bol zo zákona zrušený z dôvodu, že žalovaný voči nemu podal včas vecne odôvodnený odpor.

4. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobkyňou uplatnený nárok neuznáva, popiera ho v celom rozsahu

a žiada, aby súd platobný rozkaz zrušil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Odpor odôvodnil tým, že
žalobkyňa dňa 31.10.2018 vyplnila rezervačný formulár a odoslala ho žalovanému. Žalovaný informácie
uvedené žalobkyňou v rezervačnom formulári spracoval a implementoval do návrhu zmluvy o ubytovaní,
ktorý následne dňa 5.11.2018 žalobkyni zaslal. Predmetný návrh zmluvy uzatváraný podľa § 754
a nasl. Občianskeho zákonníka žalobkyňa mohla prijať/odmietnuť/zaslať k jeho zneniu pripomienky

alebo požadovať úpravu/ vysvetlenie/objasnenie navrhovanej textácie jednotlivých jeho ustanovení.
Žalobkyňa bez námietok/dodatočných požiadaviek prišla osobne do ubytovacieho zariadenia dňa
6.11.2018 uzatvoriť so žalovaným zmluvu o ubytovaní v zmysle § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Zmluva o ubytovaní je konsenzuálna zmluva a vznikla na základe konsenzu strán o jej obsahu.
Na základe Zmluvy o ubytovaní sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobkyni prechodné ubytovanie

a služby s tým spojené v jednolôžkovej zariadenej izbe ubytovacieho zariadenia prevádzkovaného
žalovaným, a to na dobu 1.2.2019 – 28.6.2019, ktorá koreluie s harmonogramami výučby vysokých
škôl v Bratislave. Žalovaný mal za to, že zmluva o ubytovaní je vyvážená, je plne v súlade s § 53
Občianskeho zákonníka a neobsahuje žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako sa účelovo snaží
navodiť žalobkyňa. Žalobkyňa sa na základe platne uzatvorenej zmluvy prišla dňa 1.2.2019 o 12:00

ubytovať. Pred podpisom zmluvy, ako aj pri nástupe na ubytovanie, bola žalobkyňa preukázateľne
informovaná, ako má postupovať v prípade nahlasovania akýchkoľvek porúch, vád, či nedostatkov
prostredníctvom interného systému pre promptné vybavenie jeho požiadaviek. Konkrétne v zmluve čl.
3 ods. 5, čl. 3 ods. 20, ako aj ustanovenia Ubytovacieho poriadku čl. 3 ods. 12, 14.

5. Ďalej vo svojom odpore žalovaný uviedol, že dňa 3.2.2019 (nedeľa) o 0:34 žalobkyňa zaslala e-
mail na adresu ubytovacieho oddelenia, v ktorom žalovanému oznamuje údajnú zimu na izbe z dôvodu
„fúkajúcehovetra“azároveňuviedla,žezosusednejizbymáprenikaťhluk,ktorýjuúdajneruší.Žalovaný
mal za to, že žalobkyňa nepostupovala v súlade so zmluvne dohodnutým postupom, ktorý by zabezpečil
promptné riešenie nahláseného problému, resp. vybavenie požiadavky žalobkyne. V prípade, že by

žalobkyňa považovala opisované údajne skutočnosti za tak závažne, riešila by ich na recepcii, ktorá
je k dispozícii 24 hodín denne alebo telefonicky na kontaktné číslo, ktoré mala žalobkyňa k dispozícii.
Žalobkyňa zvolila postup, a to zaslanie emailu na ubytovacie oddelenie, ktorého stránkové hodiny sú
žalobkyni známe, a teda v pracovných dňoch 8:30 – 15:30 h. Rovnako je to aj v prípade rušenia nočného
pokoja. V budove ubytovacieho zariadenia je 24 hodinová strážna služba, ktorá pravidelne, a najmä

počas hodín nočného pokoja, robí obchôdzky a preveruje, či nedochádza k akejkoľvek situácii, ktorá
by znemožňovala nerušený pobyt ubytovaných hostí. Rovnako tak sa udialo aj v noci z 2.2.2019 na
3.2.2019 a nebolo zistené ani hlásené žiadne porušenie Ubytovacieho poriadku, a teda, nepotvrdil sa
ani údajný hluk. Následne žalovanému bol toho istého dňa 3.2.2019 o 5:54 ráno doručený ten istý
e-mail s doplnením poznámky, že susedia žalobkyne sa mali na vedľajšej izbe zabávať až do 6:00

ráno. Toto tvrdenie žalobkyne neobstojí, a to z dôvodu, že susedia žalobkyne sa tam v tomto čase, t.j.
medzi zaslaním spomínaných dvoch e-mailov, takmer vôbec nenachádzali, čo mal žalovaný preukázané
v evidencii vstupov do ubytovacieho zariadenia (turnikety, ktoré snímajú príchod a odchod každého
ubytovaného). Dňa 4.2.2019 sa žalobkyňa dostavila na recepciu s požiadavkou na pretesnenie okien,resp. výmenu izby. Pani G., ubytovacia asistentka, zadala požiadavku údržbe ubytovacieho zariadenia,
ktorá okná v predmetnej izbe na základe požiadavky žalobkyne pretesnila. Dňa 7.2.2019 sa žalobkyňa
opäť dostavila na ubytovacie oddelenie, kedy už komunikovala s manažérom ubytovacieho zariadenia,

p. H.. Zo stretnutia vyplynulo, že žalobkyni je na izbe údajne zima. Pán H. žalobkyni prisľúbil, že v
prípade preukázania pochybenia zo strany žalovaného bude žalobkyni vrátená suma za ubytovanie
v plnej výške, a to bezodkladne. Následne išli manažér, ubytovacia asistentka a pracovník energocentra
žalovaného za účasti žalobkyne na predmetnú izbu 110/8 a objektívne preverili stav veci. Po 20 minútach
merania a ustálenia teplomeru bola na stole, ktorý je umiestnený priamo pri okne, nameraná teplota

23,2 stupňa Celzia. Po dohode so žalobkyňou bolo zrealizované meranie teploty aj o 23:00 večer toho
istého dňa a aj nasledujúce dni. Namerané hodnoty pri každom meraní boli v súlade s optimálnou
operatívnou teplotou požadovanou podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 259/2008 Z. z., ktorá
upravuje podmienky tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre chladné obdobie roka. Napriek tomu, že tvrdenia
žalobkyne o chlade na jej izbe sa nepotvrdili, manažér žalobkyni nadštandardne ponúkol presťahovanie
do izby vyššieho štandardu (jednolôžková izba s balkónom), so spolubývajúcimi (v rámci ubytovacej

bunky) zo Slovenskej republiky, vrátenie poplatku za ubytovanie v sume 345,- € a doplnkovú službu
prenájmu chladničky v sume 75,- €. Túto alternatívu žalobkyňa na mieste odmietla. Ihneď po ukončení
stretnutia a po ponúknutí alternatívy vyššieho štandardu žalobkyňa zaslala žalovanému e-mail dňa
7.2.2019 o 14:29 s informáciou o tom, že odchádza z internátu. Žalobkyňa opäť nepostupovala v súlade
sozmluvou,keďpodľačl.2ods.5dodnešnéhodňa,t.j.dodňapodaniatohtoodporu,aninapriekvýzvam

žalovaného protokolárne neodovzdala izbu a zverený majetok žalovanému. Tvrdenia žalobkyne o
údajnej zime a hluku na izbe boli podľa názoru žalovaného vykonštruované s cieľom účelovo predčasne
ukončiť ubytovanie u žalovaného. Žalobkyňa uzatvorila zmluvu o ubytovaní dňa 6.11.2018 a dňa
10.12.2018 žalovaný vystavil žalobkyni „Potvrdenie o poskytnutí ubytovania“ na zmluvne dohodnuté
obdobie pre účely vybavenia povolenia pre pobyt cudzinca na príslušných úradoch. Cudzinec, ktorý má

v zmysle platnej legislatívy Slovenskej republiky povinnosť žiadať o povolenie pobytu, vypĺňa formulár
„Žiadosť o udelenie prechodného pobytu/trvalého pobytu na 5 rokov/tolerovaného pobytu“, kde v 31.
bode tejto žiadosti uvádza „bydlisko v Slovenskej republike, meno ubytovateľa“. Cudzinec pri žiadaní
o povolenie na pobyt cudzinca v Slovenskej republike uvedie do spomínaného bodu žiadosti adresu,
kde má zabezpečené ubytovanie. Žalobkyňa však už v povolení na pobyt vydanom dňa 18.1.2019

mala uvedenú adresu Dopravná 51, Bratislava, čo je adresa ubytovacieho zariadenia, v ktorom sa
mala žalobkyňa zdržiavať až po údajnom odchode z ubytovacieho zariadenia žalovaného, keďže si ju
uvádzala aj v následnej korešpondencii. Z uvedeného sa žalovaný domnieval, že žalobkyňa najskôr
uzatvoril zmluvu o ubytovaní so žalovaným a následne z jemu neznámych dôvodov si rozmyslela zámer
ubytovať sa v ubytovacom zariadení žalovaného, nakoľko si zabezpečila paralelne aj druhé ubytovanie,

ktoré následne uvádzala aj v žiadostiach.

6. Ustanovenie čl. IV bodu 5. zmluvy je v súlade s požiadavkami kladenými v § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nepredstavuje negatívny odklon od zákonnej úpravy Občianskeho zákonníka. Naopak bolo
dojednané na prospech spotrebiteľa, nakoľko ubytovanému (spotrebiteľovi) nad rámec zákonnej úpravy

obsiahnutej v § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytuje možnosť vyhnúť sa zákonnej povinnosti
uhradiť ubytovateľovi ujmu mu vzniknutú v dôsledku predčasného ukončenia ubytovania tým, že vzniku
ujmy na strane ubytovateľa predíde nájdením náhrady. Žalovaný v tejto súvislosti dal do pozornosti,
že takto upravené ustanovenie § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka je bežnou praxou aj v ostatných
ubytovacích zariadeniach internátneho typu, najmä ubytovacích zariadeniach univerzít a ani univerzity,

ani žalovaný takéto ustanovenie do zmlúv neinkorporovali, aby bolo na ujmu študentom, práve naopak.
Predmetné zmluvné ustanovenie samozrejme neznamená akékoľvek prenesenie bremena prevencie
ujmy na žalobkyňu ako spotrebiteľa, jedná sa len o poskytnutie nadštandardnej možnosti (nie však
povinnosti) eliminácie vzniku ujmy spotrebiteľovi. Žalovaný k otázke posúdenia jeho možnosti predísť
ujme mu vzniknutej v dôsledku predčasného ukončenia zmluvy o ubytovaní žalobkyňou zdôraznil,

že poskytuje ubytovanie internátneho typu, ktoré je poskytované najmä študentom a dopyt po ňom,
sa odvíja od obvyklého harmonogramu vysokoškolského štúdia (ktorému bola prispôsobená aj doba
ubytovania dohodnutá v zmluve), jedná sa teda o sezónny záujem o ubytovanie, pričom platí, že
študenti veľmi ojedinele menia internáty, resp. ubytovanie počas akademického roka a najmä počas
prebiehajúcej výučby. V zmysle harmonogramov výučby troch najväčších bratislavských vysokých škôl

– Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská technická univerzita v Bratislave a Ekonomická
univerzita v Bratislave je najvyšší počet žiadostí o ubytovanie (sezóna) v období jún – august (pred
začiatkom akademického roka, ktorý začína zväčša v septembri). Obdobie februára a začiatkom marca
je obdobie po začiatku letného semestra, kedy študenti o ubytovanie nežiadajú, resp. nehľadajúubytovanie. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný uviedol, že aj sama žalobkyňa si ubytovanie
zazmluvnila v novembri 2018, a teda v období kedy sa ubytovanie na letný semester (február -
jún) zabezpečuje. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný objektívne nemohol zabrániť ujme mu

vzniknutej v dôsledku predčasného zrušenia ubytovania (ukončenia zmluvy o ubytovaní) žalobkyňou,
a teda žalobkyni v súlade s § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka (bez ohľadu na zmluvné dojednanie)
vznikla povinnosť žalovanému ujmu nahradiť. O tejto skutočnosti žalovaný žalobkyňu informoval v jeho
liste zo dňa 10.4.2019.

7. K odporu žalovaného sa vyjadrila replikou žalobkyňa, ktorá súčasne podľa § 14 zákona č.
307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov navrhla pokračovanie
v konaní. Uviedla, že odpor považuje za nedôvodný. Zotrvala na tvrdení, že podmienky na internáte
boli neprijateľné, nezodpovedali zaplatenému štandardu, na izbe bola zima, personál sa správal
neprimerane k študentom. Na preukázanie týchto skutočností navrhla výsluch svedkýň I. J. a G.
I. a predložila recenzie z portálu Google. V recenziách boli opísané aj špekulatívne postupy

žalovaného, ako sa snažil nevrátiť spotrebiteľom kauciu, resp. si nedôvodne ponechával jej časť.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný je dodávateľom, ktorý sa na spotrebiteľoch často dopúšťa
nekalých obchodných praktík. Podľa § 759 Občianskeho zákonníka bola žalobkyňa oprávnená odstúpiť
od zmluvy z akéhokoľvek dôvodu, aj bez udania dôvodu. Medzi stranami je sporné, či je žalovaný
povinný po odstúpení od zmluvy žalobkyňou vrátiť kauciu. Žalobkyňa zotrvala na tom, že bod

4.5 zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, žalovaný sa pri príprave formulárovej zmluvy,
ktorú dáva podpisovať stovkám študentov, odklonil od znenia § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v neprospech spotrebiteľov, toto zmluvné ustanovenie je preto neplatné ako neprijateľná zmluvná
podmienka. Žalovaný chybne tvrdil, že aj keby bol bod 4.5 zmluvy neplatný, tak má automaticky nárok
na ponechanie si vymáhanej kaucie. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na odbornú literatúru, podľa

ktorej žalovaný musí uniesť dôkazné bremeno o tom, že nemohol izbu prenajať. Žalovaný však zjavne
nevykonal žiadne úkony smerujúce k prenajatiu izby – nevyužil inzerciu, nepoužil sprostredkovateľské
portály, a teda vôbec sa nesnažil danú izbu prenajať. Pokiaľ žalovaný nevykoná žiadne úsilie, iba
ostane nečinný a skonštatuje, že akademický rok sa začal a preto izbu neprenajme, tak si nemôže
ponechať kauciu. Žalobkyňa na vyvrátenie klamlivých tvrdení žalovaného predložila písomné vyjadrenie

Slovenskej technickej univerzity, z ktorého vyplýva, že v mesiacoch február a marec 2019 uzatvorila
zmluvu o ubytovaní so 416 osobami. Žalobkyňa položila otázku, ako je teda možné, že žalovaný
nedokážeprenajaťjednuizbuprázdnupožalobkyniaSlovenskátechnickáuniverzitavrovnakomobdobí
prenajala 416 miest na internátoch. Dôvodom je buď nečinnosť žalovaného alebo sú jeho vyjadrenia
o nemožnosti prenajatia úplne nepravdivé a účelové. Z predloženého dôkazu je zjavné, že v mesiacoch

február a marec 2019 boli v Bratislave stovky záujemcov o internáty.

8. K replike žalobkyne sa vyjadril žalovaný duplikou. Uviedol, že žalovaný si riadne a včas plnil
všetky svoje povinnosti súvisiace s poskytovaním ubytovania žalobkyni, ubytovacie služby poskytoval
v súlade s platnou legislatívou a prejavoval ústretový postoj k žalobkyni a k jej požiadavkám, aj keď

boli neopodstatnené. Žalovaný sa k žalobkyni správal slušne. Tvrdenia žalobkyne o údajnom hluku
alebo o zime na izbe žalovaný vyvrátil už v odpore. K navrhovaným svedkom žalovaný uviedol, že
ich výsluch považuje za zbytočný a odporujúci zásade hospodárnosti konania, nakoľko ani jeden
z navrhnutých svedkov nebol v dotknutom ubytovacom zariadení žalovaného (Student Residence)
ubytovaný. Dôkazom riadneho poskytovania ubytovacích služieb zo strany žalovaného je mnoho

študentov pokračujúcich v ubytovaní u žalovaného v trvaní 4 – 6 rokov počas celého svojho štúdia.
Žalovaný poprel, že by sa dopúšťal nekalých obchodných praktik. Žalovaný sa usiluje konať vždy plne v
súlade s platnými právnymi predpismi a korektne. Recenzie predložené žalobkyňou žalovaný považoval
za irelevantné, nakoľko nijako nepotvrdzujú, že v čase, ktorý uvádza žalobkyňa, sa udiali nimi tvrdené
udalosti. Drvivá väčšina negatívnych recenzií nezodpovedá skutočnosti a mnohé z nich sú zverejnené

podmenamineexistujúcichosôb,pripadnepodmenamiosôb,ktorévubytovacom zariadenížalovaného
nikdy ubytované neboli. Medzi množstvom klientov, ktorým žalovaný ubytovacie služby poskytol, sa
samozrejme môžu nájsť aj takí, ktorí s poskytnutými službami neboli spokojní. Pravda je však taká,
že nespokojní bývajú spravidla iba tí klienti, ktorým nevyhovujú pravidlá, k dodržiavaniu ktorých
sa uzavretím zmluvy o ubytovaní sami zaviazali a dodržiavanie ktorých je nevyhnutné pre komfort

všetkých ubytovaných. Stáva sa, že klient, ktorý svojim protiprávnym konaním napr. poškodí majetok
žalovaného, a musí túto škodu nahradiť, si nie je schopný priznať chybu a hľadá následne spôsob, ako
žalovanému uškodiť. Takým spôsobom môže byť (a aj býva) práve zverejnenie negatívnej recenzie na
internete, častokrát plnej invektív a nepravdivých tvrdení. Drvivá väčšina ubytovaných je so službamiposkytovanými žalovaným spokojná, o čom svedčí to, že tieto služby využívajú dlhodobo, pripadne
opakovane. Mnoho klientov bolo a je v predmetnom ubytovacom zariadení žalovaného ubytovaných
počas celého svojho vysokoškolského štúdia trvajúceho 4 až 6 rokov. Pokiaľ by boli podmienky v

ubytovacom zariadení také, ako tvrdí žalobkyňa, žalovaný by nemal toľko klientov, koľko má, a najmä
by klienti ubytovacie služby žalovaného nevyužívali dlhodobo a už vôbec nie opakovane. Okrem
iného poukázal žalovaný aj na skutočnosť, že žalobkyňa vyselektovala z portálu Google iba negatívne
recenzie, hoci sa na ňom nachádza viac pozitívnych recenzií. Na preukázanie vyššie uvedených
skutočnosti predložil žalovaný recenzie z portálu Google a navrhol vykonať výsluch svedka – K. G. H.,

J., ktorý je manažérom Student Residence.

9. Vo svojej dublike žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobkyňa tvrdila, že od zmluvy o ubytovaní
odstúpila listom zo dňa 8.2.2019, ktorý bol žalovanému doručený dňa 11.2.2019. Žalovaný spochybnil,
že uvedeným listom došlo k odstúpeniu od zmluvy. V predmetnom liste sa totiž nikde nespomína
odstúpenie od zmluvy ani ukončenie zmluvy, zrušenie zmluvy a pod. a dokonca v ňom nie je ani

zmienka o samotnej zmluve. V liste sa iba uvádza, že žalobkyňa odchádza z internátu a odmieta jeho
služby,pričomsvojerozhodnutiezdôvodňujenepravdivýmiskutočnosťami.Aksažalobkyňadomnievala,
že zmluvu predčasne platne ukončila, mala povinnosť izbu a zverený majetok žalovaného protokolárne
odovzdať (vrátiť), čo však neurobila. Navyše, ak by aj bol tento list súdom posúdený ako odstúpenie
od zmluvy, nešlo by o odstúpenie bez udania dôvodu, ale o odstúpenie kvalifikované – uskutočnené

z dôvodov, ktoré však nikdy neexistovali. Podľa názoru žalovaného odstúpenie od zmluvy bez udania
dôvodu nie je celkom to isté, ako odstúpenie od zmluvy z dôvodov, ktoré neexistujú (sú vymyslené).
Žalobkyňa si dôvody na opustenie ubytovacieho zariadenia Student Residence vymyslela s cieľom
získať naspäť čo najväčšiu časť sumy, ktorú žalovanému za ubytovanie zaplatila. Preto nie je pravdou,
že by medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa od zmluvy o ubytovaní platne odstúpila.

Žalovaný túto interpretáciu predmetného listu spochybnil. Pokiaľ k predčasnému ukončeniu zmluvy
o ubytovaní nedošlo, nie je dôvod na vrátenie zaplatenej ceny za ubytovanie žalobkyni. Pokiaľ by aj
dňa 11.2.2019 zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným zanikla v dôsledku toho, že od nej
žalobkyňa platne odstúpila, žalovanému by vznikol (voči žalobkyni) nárok na náhradu ujmy spôsobenej
takým odstúpením. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že predmetná zmluva, ktorá bola uzatvorená

medzi ním a žalobkyňou, je vyvážená, je plne v súlade s § 53 Občianskeho zákonníka a neobsahuje
žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalobkyňa ju mohla pripomienkovať. Žalobkyňou citované
ustanovenie 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka nie je aplikovateľné na daný prípad. Ustanovenie čl. IV
bodu 5. zmluvy bolo dojednané v prospech spotrebiteľa, a to z dôvodu, že ubytovanému (spotrebiteľovi)
nad rámec zákonnej úpravy obsiahnutej v § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný poskytol

možnosť – právo – vyhnúť sa zákonnej povinnosti uhradiť ubytovateľovi ujmu v prípade jej vzniku.

10. Žalovaný v duplike pre prípad, že by súd dospel k záveru, že žalobkyňa od zmluvy o ubytovaní
platne odstúpila podľa § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uviedol, že sa vždy usiluje plne obsadiť
(vyťažiť) ubytovanými všetky voľné izby vo svojom ubytovacom zariadení. To platí aj v prípadoch,

kedy ubytovaný opusti ubytovacie zariadenie bez riadneho ukončenia zmluvného vzťahu so žalovaným
a bez protokolárneho odovzdania (vrátenia) izby žalovanému, ak je zrejmé, že taká osoba už ubytovacie
služby poskytované žalovaným nemieni alebo nebude využívať. Stalo sa tak aj v prípade izby, ktorú
užívala žalobkyňa. Bohužiaľ sa však žalovanému ani do konca júna 2019 nepodarilo izbu obsadiť.
Žalovaný podnikol všetky dostupné kroky, ktoré mohol vykonať, aby všetky voľné izby ako aj izbu, ktorú

opustilažalobkyňa,čonajskôrobsadil.Vzhľadomnavoľnélôžka,ktorýmižalovanývobdobífebruár–jún
2019 vo svojom ubytovacom zariadení disponoval, si žalovaný objednal a zaplatil inzerciu na sociálnej
sieti L.. Reklamná kampaň bola cielená na osoby najmä vo veku 18 – 24 rokov. Žalovaný v uvedenom
období vynaložil na tuto kampaň 905,12 € (754,27 € bez DPH). Inzercia pozostávala z propagácie
webstránky, profilu ubytovacieho zariadenia a jednotlivých príspevkov. Okrem iného žalovaný s cieľom

zvýšiť atraktivitu ponuky ubytovania ponúkal na tejto sociálnej sieti 10 % zľavu z cenníkovej ceny.
Internetová stránka žalovaného, konkrétne ubytovacieho zariadenia Student Residence, je riadnym
reklamným prostriedkom zameraným na získanie čo najväčšieho počtu záujemcov o ubytovanie v
tomto zariadení. Táto stránka bola plne funkčná aj počas celého roku 2019 a je plne funkčná
aj v súčasnosti. Žalovaný v rámci reklamy využíva propagáciu aj na vyhľadávacom portáli Google.

Ubytovacie zariadenie Student Residence sa pri zadaní kombinácie slov „internat bratislava“ zobrazí
na 1. mieste vo vyhľadávaní, čo je predpokladom pre oslovenie potenciálneho zákazníka, pokiaľ
cielene nehľadá výlučne internát vysokej školy. Ak by sa aj internetová stránka žalovaného nezobrazila
na prvom mieste (môže to ovplyvniť používateľova história vyhľadávania a mnohé ďalšie faktory),bude zobrazená na popredných miestach. Žalovaný mal v rozhodnom období, ktorého sa spor týka,
platne uzatvorenú rámcovú zmluvu s Ekonomickou univerzitou v Bratislave (ďalej tiež len „EUBA“) na
zabezpečenie lôžok na ubytovanie študentov EUBA. V prípade, ak EUBA má záujemcu o ubytovanie,

automaticky žalovanému jeho kontakt preposiela. Žalovaný sa v prípade voľných lôžok pravidelne
informuje o záujemcoch o ubytovanie na EUBA a informuje o možnosti ubytovať študentov EUBA v
rámci spolupráce s univerzitou, ktorú akademickom roku 2018/2019 k 31.10.2018 navštevovalo 7 116
študentov. Ubytovacie zariadenie žalovaného je inzerované priamo na webovom sídle EUBA ako jedna
z možnosti ubytovania študentov predmetnej univerzity, ako zmluvné zariadenie. Keďže sa žalovanému

v mesiacoch február až jún 2019 veľmi ťažko obsadzovali voľné ubytovacie kapacity a mnoho z nich
bolo voľných až do júna 2019, spolupracoval (a dosiaľ spolupracuje) aj s realitnou agentúrou ABA
Reality s.r.o., ktorá žalovanému sprostredkováva klientov. Vzhľadom na to, že išlo o obdobie mimo
sezónu, a teda kedy študenti už o ubytovanie počas prebiehajúcej výučby letného semestra žiadajú
sporadicky, ani realitná kancelária žalovanému nikoho nesprostredkovala. Žalovaný na podporu svojich
tvrdeníosezónnomzáujmeštudentovoubytovanie požiadalpísomnévyjadrenieEkonomickúuniverzitu

Bratislave, ktorá sa k predmetnej situácii vyjadrila za obdobie akademického roka 2018/2019. Cena
ubytovania je preukázateľne rozhodujúcim faktorom pri výbere konkrétneho ubytovacieho zariadenia.
Pri porovnaní cenovej úrovne internátov vysokých škôl a súkromného ubytovacieho zariadenia je
rozdiel v násobkoch. Ako príklad žalovaný uviedol, že cena za ubytovanie v najdrahšej jednolôžkovej
izbe na internáte Slovenskej technickej univerzity po rekonštrukcii je 139,- €/mesiac. Žalobkyňa si

pri výbere svojho ubytovania u žalovaného zvolila druhú najdrahšiu izbu za cenu 345,- €/mesiac.
Je pochopiteľné, že študenti pri výbere ubytovania myslia ekonomicky a že je jednoduchšie obsadiť
lacnejšie ubytovacie zariadenia než drahšie ubytovacie zariadenia. Táto drahšia alternatíva prichádza
v úvahy, až keď sú lacnejšie internáty obsadené. Celkový záujem o žalobkyňou vybraný typ izby (jeden
z najdrahších) je najmenší vzhľadom na cenovú hladinu, a preto je najťažšie ju obsadiť. Žalovaný

odmietol tvrdenie žalobkyne o údajných „klamlivých“ tvrdeniach spojených so sezónnosťou záujmu
o ubytovanie v ubytovacom zariadení žalovaného. Žalobkyňa sa snažila navodiť dojem, že žalovaný
nevynaložil nijakú snahu o hľadanie náhrady za žalobkyňu, a teda nemal snahu zabrániť vzniknutej
ujme. Vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy tvrdenia žalobkyne jednoznačne vyvracajú. Žalobkyňa
účelovo a vo svoj prospech prispôsobila informáciu s údajne uzatvorenými 416 zmluvami v mesiacoch

február a marec 2019 na internátoch Slovenskej technickej univerzity a je zrejmé, že nemá znalosť
o bežnej praxi v ubytovacích zariadeniach internátneho typu. Žalobkyňa úmyselne uviedla iba počet
uzatvorených zmlúv na Slovenskej technickej univerzite, avšak neuviedla, že najväčšia časť študentov,
ktorí v daných mesiacoch (február a marec 2019) uzatvorili zmluvy o ubytovaní, o jednotlivé miesta
žiadali v mesiacoch november a december 2018 a január 2019 Išlo teda o obdobie počas sezóny,

kedy si ešte študenti zabezpečujú ubytovanie. Zmluva o ubytovaní sa na internátoch uzatvára až pri
príchode študenta. Študent o ubytovanie podľa príslušných pokynov musí žiadať minimálne 1 mesiac
pred nástupom na ubytovanie a v prípade zahraničného študenta minimálne 2 mesiace pred nástupom
na ubytovanie. Po doručení žiadosti dostanú študenti vyrozumenie (rozhodnutie o pridelení internátneho
miesta a pridelení konkrétnej izby). Študenti teda vedia, že majú ubytovanie zabezpečené ešte pred

samotným uzatvorením zmluvy o ubytovaní, ako aj o výške platby. Aj z toho dôvodu je tvrdenie
žalobkyne irelevantné a nezodpovedá skutočnosti zobrazujúcej sezónu, kedy študenti o ubytovanie
žiadajú. Napriek vynaloženému úsiliu opísanému vyššie a nákladom s tým spojenými sa žalovanému
nepodarilovobdobífebruáražjún2019ubytovaciekapacityvzariadeníStudentResidenceplneobsadiť.
Uvedené vyplýva z prehľadu voľných miest v mesiacoch december 2018 až jún 2019.

11. Pokiaľ žalobkyňa od zmluvy o ubytovaní dňa 11.2.2019 platne odstúpila, vznikla žalovanému takým
odstúpením ujma vo výške ceny za ubytovanie, ktorú by žalobkyňa bola povinná žalovanému zaplatiť za
obdobie od 11.2.2019 do 28.6.2019, ak by zmluva o ubytovaní predčasne nezanikla, t.j. ujma vo výške
najmenej 1 594,98 €. Nakoľko (ako je preukázané vyššie) nemohol žalovaný tejto ujme zabrániť, podľa §

759 ods. 1 Občianskeho zákonníka je žalobkyňa povinná celú túto ujmu žalovanému nahradiť. Žalovaný
týmto žalobkyňu vyzval na nahradenie tejto ujmy v sume 1 594,98 €. Okrem toho vznikol žalovanému
vočižalobkyninároknazaplateniezmluvnejpokutyvovýške330,-€zaporušenieubytovaciehoporiadku
v zmysle e-mailu zo dňa 8.2.2019 a tiež nárok na náhradu nákladov za vyčistenie/upratanie izby
opustenej žalobkyňou presahujúci 20,- €. Žalovaný týmto žalobkyňu opätovne vyzval na zaplatenie

uvedenej zmluvnej pokuty predstavujúcej 330,- € a nahradenie nákladov za vyčistenie/upratanie izby v
sume 20,- €. V tejto súvislosti žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku. Pre prípad, že by súd dospel k
záveru, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na vrátenie akejkoľvek časti ceny za ubytovanie, ktorú
žalobkyňa žalovanému zaplatila, alebo na vrátenie kaucie, ktorú žalobkyňa žalovanému zaplatila, (tedapre prípad, že by sa súdu javil nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej istiny ako celkom alebo sčasti
dôvodný), žalovaný týmto proti takému nároku započítal tieto nároky (pohľadávky), ktoré voči žalobkyni
má: a) svoj nárok na nahradenie ujmy vo výške 1 594,98 €, b) svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

vo výške 330,- €, c) svoj nárok na náhradu nákladov za vyčistenie/upratanie izby opustenej žalobkyňou
vo výške 20,- €.

12. K duplike žalovaného podala žalobkyňa tripliku podaním zo dňa 24.8.2020. Uviedla, že žalovaný
nevyvrátil, že by na izbe žalobkyne nebol hluk/zima. Prezentoval iba svoje nepravdivé tvrdenia.

Žalobkyňa navrhla výsluch svedkov, ktorí na izbe reálne boli a zažili chlad a hluk, ktorý opisovala.
Svedkovia neboli ubytovaní na internáte, no boli na návšteve na izbe žalobkyne. Ich výpoveď je preto
pre merito veci smerodajná a relevantná. Žalovaný sa vyjadril k predloženým recenziám z portálu
Google a predkladá pozitívne recenzie. Žalobkyňa nepopiera, že niektorí ubytovaní študenti sú s
internátom spokojní. Recenzie predložené žalovaným ale neriešia situáciu, keď ubytovaná osoba chce z
internátu predčasne odísť a požaduje vrátenie alikvotnej čiastky zo zaplatenej sumy. Naopak z recenzií

predložených žalobkyňou jednoznačne vyplýva, že akonáhle chce ubytovaný študent ukončiť zmluvu
o ubytovaní predčasne a požaduje vrátenie alikvotnej čiastky zo zaplatenej sumy, tak žalovaný odmieta
platiť a používa rôzne nekaloobchodné praktiky voči spotrebiteľom, aby sa platbe vyhol. Výsluch K. G.
H. k recenziám z portálu Google je absolútne nadbytočný a pre merito veci irelevantný. Subjektívne
hodnotenie recenzií zamestnancom žalovaného neprispeje k objasneniu skutkového stavu. K. G. H.

nebol na izbe žalobkyne v čase, kedy tam dochádzalo k hluku/chladu, tak sa k tomu nemôže vyjadriť.
Žalovaný na jednej strane upratal a vyčistil izbu a začal ju (podľa vlastných tvrdení) inzerovať ďalším
záujemcom a na druhej strane tvrdí, že zmluva neskončila. Z konania žalovaného – vyčistenie izby a
tvrdená inzercia, jednoznačne vyplýva, že mal za to, že zmluva so žalobkyňou je ukončená. Z listov
žalobkyne z 8.2.2019, ako aj z listu z 10.4.2019, je jednoznačné, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy.

Pri výklade daných podaní je potrebné zohľadniť § 54 Občianskeho zákonníka – v prípade pochybností
sa uplatňuje výklad prospešný spotrebiteľovi, ako aj následné správanie zmluvných strán. Žalovaný
nepravdivo tvrdil, že žalobkyňa mala možnosť pripomienkovať zmluvu o ubytovaní. Žalovaný uzatvára
tú istú formulárovú zmluvu so stovkami študentov. Žiaden z nich pri tom nemohol pripomienkovať
predloženú zmluvu. Na preukázanie tejto skutočnosti žalobkyňa navrhla, aby súd uložil žalovanému

povinnosť predložiť všetky zmluvy o ubytovaní uzatvorené v roku 2019. Jednoznačne z nich vyplynie,
že sa jedná o formulárovú zmluvu a že žalovaný obsadzoval internátne miesta po ukončení zmluvy so
žalobkyňou. Bod 4.5 zmluvy o ubytovaní je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Navrhla, aby súd aplikoval § 53a Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa predložila písomné
vyjadrenie Slovenskej technickej univerzity, z ktorého vyplýva, že v mesiacoch február, marec 2019

uzatvorila zmluvu o ubytovaní so 416 osobami. Žalobkyňa predložila potvrdenie Univerzity Komenského
v Bratislave, z ktorého vyplýva, že v mesiacoch február, marec 2019 uzatvorila zmluvu o ubytovaní
s 557 osobami. Iba žalovaný naďalej predstiera, že nebol schopný uzatvoriť zmluvu o ubytovaní so
žiadnou osobou, ktorú by mohol umiestniť do izby žalobkyne, a to do konca školského roka. Žalovaný
tvrdí, že tým že nemohol obsadiť žiadne ďalšie miesto na internáte, a teda ani pôvodnú izbu žalobkyne,

tak mu mala vzniknúť ujma. Uvedené tvrdenie žalovaného je nepravdivé. Za účelom preukázania
nepravdivosti daného tvrdenia navrhla žalobkyňa vykonanie dôkazu výpisom z účtu žalovaného č.
IBAN M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v N., G. za mesiace február 2019 až jún 2019, kde
bude vidieť jednotlivé pohyby na účte. Na uvedený účet boli zasielané platby študentov za ubytovanie.
Z dôkazu preto vyplynie, že žalovaný aj po odstúpení žalobkyňou od zmluvy uzatváral zmluvy o

ubytovaní,prijímalznichplnenie,maltedamožnosťobsadiť/obsadilizbu,kdepredtýmbývalažalobkyňa.
Žalobkyňaupozornilanato,žezosamotnéhovyjadreniažalovanéhovyplýva,žepoodstúpeníodzmluvy
žalovanou a jej odchode z internátu prenajal jednolôžkovú izbu inej osobe. Z tabuľky na str. 7 dupliky
predposledného riadku (jednolôžková izba – 360 EUR) vyplýva, že do 2/2019 mal žalovaný 2 voľné
jedno lôžkové izby a od 3/2019 iba jednu voľnú jednolôžkovú izbu. Podľa riadku 3 tabuľky (jednolôžková

izba – 345 EUR) v rovnakej cenovej úrovni ako izba žalobkyne, kde v mesiaci 2/2019 boli 4 voľné izby
– jedná sa o mesiac, kedy žalobkyňa dala výpoveď a odsťahovala sa a nasledovný mesiac 3/2019
sú opäť 4 voľné izby. Keďže sa počet voľných izieb v kategórii 345,- EUR odchodom a odstúpením
od zmluvy žalobkyne neznížil, tak je zjavné, že žalovaný izbu prenajal a ujma mu nevznikla. Žalovaný
si v kompenzačnej námietke uplatnil nárok na a) náhradu ujmy vo výške 1 594,98 €, b) zaplatenie

zmluvnej pokuty 330,- €, c) nárok na náhradu nákladov vyčistenia izby vo výške 20,- €. Uvedené
nároky sú nedôvodné a nepreukázané nakoľko: a) Žalovaný v tabuľke riadok 3 (jednolôžková izba –
360 EUR) priznal, že sa odstúpením a odchodom žalovanej neznížil počet voľných jednolôžkových
izieb v tejto kategórií. Žalovaný prenajal jednolôžkové izby ďalším osobám. Žalovanému preto nevzniklaujma. Nárok žalovaného v tejto časti je nedôvodný. b) Zmluvná pokuta musí byť písomne dojednaná.
Žalovaný nepredložil zmluvný akt, z ktorého by vyplýval nárok na zmluvnú pokutu v požadovanej výške
330,- €. Žalovaný svoj nárok nezdôvodnil ani neuviedol výpočet ako k nemu dospel. Každopádne by

ustanovenie o zmluvnej pokute v danej výške bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.
4 písm. k) Občianskeho zákonníka. c) Žalovaný opätovne sebe vlastným spôsobom požaduje nárok,
ktorý nepreukázal ani neodôvodnil. Žalobkyňa sa nezaviazala k úhrade 20,- € za vyčistenie internátnej
izby. Náklady na čistenie izieb majú byť nákladmi ubytovacieho zariadenia, nakoľko je v jeho záujme
aby izbu ďalej prenajal. Navyše akékoľvek dojednanie o úhrade nákladov na upratovanie/čistenie izby

po odsťahovaní bude neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho
zákonníka. Žalovaný nepreukázal, ani nezdôvodnil ním požadované fiktívne nároky a vzhľadom na
zásadu koncentrácie konania ich už ani ďalšími dôkazmi podporiť nemôže.

13. K triplike žalobkyne podal žalovaný podaním zo dňa 22.1.2021 kvadripliku. Zastával názor, že
žalobkyňa by mala preukázať hluk a zimu na izbe. Žalovaný nenamietal výsluch svedkov I. J. a G. I.,

opätovne dal súdu do pozornosti, že ani jedna z týchto osôb neboli ubytované v zariadení žalovaného
ani sa v ňom v danom čase nenachádzali, preto nie sú spôsobilé objektívne sa vyjadriť k pomerom
v ubytovacom zariadení. Pre upresnenie navrhovaný svedok I. J. sa v ubytovacom zariadení nikdy
nenachádzala, a to ani ako návšteva. G. I. bola na návšteve u žalobkyne, avšak v dňoch 1.2.2019 a
8.2.2019. Žalovaný súhlasil, že výsluch svedka – K. G. H., J., k recenziám je nadbytočný a irelevantný,

ako aj podľa názoru žalovaného, doteraz všetky spomenuté recenzie. S čím, ale žalovaný nesúhlasil,
bolo tvrdenie, že sa svedok nemôže vyjadriť ku hluku a chladu. Žalovaný naďalej trval na výsluchu
K. H., J., a to ku hluku, chladu, ako aj k vzniknutej ujme. Klientka žalovaného si zrejme odstupom
času už nepamätá, že práve so svedkom boli dňa 7.2.2019 o 14:00 hodine merať teplotu v predmetnej
izbe, ktorá bola 23,2 stupňa Celzia. V izbe sa preukázateľne riadne kúrilo v súlade s platnými

právnymi predpismi. Susediaci žalobkyne, ktorí ju mali rušiť, sa v danom čase, t.j. medzi zaslaním
emailov žalobkyne, takmer vôbec nenachádzali v ubytovacom zariadení, čo má žalovaný preukázané
v evidencii vstupov do ubytovacieho zariadenia (turnikety, ktoré snímajú príchod a odchod každého
ubytovaného). Žalovaný spochybňuje ukončenie zmluvy z dôvodov, ktoré uviedla žalobkyňa, a ktoré do
dnešného dňa žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalovaný popiera a tvrdí, že dôvody kvalifikovaného

dostúpenia od zmluvy nikdy nenastali. Študenti, ktorí už v priebehu výučby počas akademického roka
majú záujem o ubytovanie v študentských domovoch vysokých škôl, musia žiadať o ubytovanie podľa
príslušných pokynov minimálne 1 mesiac pred nástupom na ubytovanie a v prípade zahraničného
študenta minimálne 2 mesiace pred nástupom na ubytovanie, čo v danom prípade je obdobie december
2018 a január 2019. Vysoké školy na základe doručenej žiadosti (v interných systémoch alebo písomne),

študentom potvrdia akceptovanie žiadosti. V tomto momente dochádza k uzatvoreniu neformálnej
zmluvy o ubytovaní (objednávka a jej potvrdenie s následnou úhradou vopred – ešte pred podpisom
formálnej zmluvy), pričom už v rozhodnom období ešte pred nástupom na ubytovanie, ktoré prebieha
v mesiacoch február a marec 2019, vedia, že majú ubytovanie zabezpečené, v akej izbe, za akú cenu,
s akými platobnými podmienkami, sú aj oboznámení so znením formálnej zmluvy o ubytovaní, ktorú

majú zvyčajne vysoké školy zverejnené na svojich internetových stránkach. Študenti realizujú platby
ešte pred podpisom formálnej zmluvy. Rovnako je to tak aj v prípade žalobkyňou uvádzaných vysokých
škôl. K formálnej časti tohto kontraktačného procesu dôjde až samotným podpísaním zmluvy, ktorá sa
podpisuje, ale až v deň nástupu na ubytovanie, ktoré je práve žalobkyňou uvádzanom období február/
marec 2019. Žalobkyňa uviedla tvrdenie, že v mesiacoch február 2019 a marec 2019 uzatvorili ňou

uvádzané vysoké školy stovky zmlúv o ubytovanie. Toto tvrdenie žalovaný nepopiera, ale rozhodne
nezodpovedá skutočnosti a nevyvracia tvrdenie, že čas, kedy malo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy
žalobkyňou, bol obdobím mimo sezóny, kedy si študenti hľadajú ubytovanie. Žalovaný preukázal vo
vyjadrení zo dňa 20.3.2020, že sezóna v danom prípade je v mesiacoch december 2018 a január 2019
a nie v mesiacoch február a marec 2019, kedy je záujem o ubytovanie marginálny. Logicky sa dá jeho

tvrdenie odvodiť aj z harmonogramov vysokých škôl, že študenti na začiatku semestra, a teda vo februári
2019 už študujú a nehľadajú ubytovanie. Žalovaný proti nárokom započítava nároky (pohľadávky), ktoré
vočižalobkynimá,aktoréodvodzujeod:nároknanahradenieujmyvovýške1594,98€.Zmluvnápokuta
vo výške 330,- € bola písomne dojednaná v akte nazvanom Ubytovací poriadok v čl. 7 ods. 17 a tvorí
neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

14. Ďalej v priebehu konania žalovaný v podaní zo dňa 6.12.2022 uviedol, že pokiaľ žalobkyňa od
zmluvy o ubytovaní dňa 11.2.2019 platne odstúpila, vznikla žalovanému takým odstúpením ujma vo
výškecenyzaubytovanie,ktorúbyžalobkyňabolapovinnážalovanémuzaplatiťzaobdobieod11.2.2019do 28.6.2019, ak by zmluva o ubytovaní predčasne nezanikla, t.j. ujma vo výške najmenej 1 594,98
€. Nakoľko (ako je preukázané vyššie) nemohol žalovaný tejto ujme zabrániť, podľa § 759 ods. 1
Občianskeho zákonníka je žalobkyňa povinná celú túto ujmu žalovanému nahradiť. Žalovaný týmto

žalobkyňu vyzval na nahradenie tejto ujmy v sume 1 594,98 €. Okrem toho vznikol žalovanému voči
žalobkyni nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 330,- € za porušenie ubytovacieho poriadku
v zmysle e-mailu zo dňa 8.2.2019 a tiež nárok na náhradu nákladov za vyčistenie/upratanie izby
opustenej žalobkyňou presahujúci 20,- €. Žalovaný týmto žalobkyňu opätovne vyzval na zaplatenie
uvedenej zmluvnej pokuty predstavujúcej 330,- € a nahradenie nákladov za vyčistenie/upratanie izby

v sume 20,- €. Pre prípad, že by súd dospel k záveru, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na
vrátenie akejkoľvek časti ceny za ubytovanie, ktorú žalobkyňa žalovanému zaplatila, alebo na vrátenie
kaucie, ktorú žalobkyňa žalovanému zaplatila, (teda pre prípad, že by sa súdu javil nárok žalobkyne
na zaplatenie žalovanej istiny ako celkom alebo sčasti dôvodný), žalovaný týmto proti takému nároku
započítal tieto nároky (pohľadávky), ktoré voči žalobkyni má: a) svoj nárok na nahradenie ujmy vo
výške 1 594,98 €, b) svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 330,- €, c) svoj nárok na

náhradu nákladov za vyčistenie/upratanie izby opustenej žalobkyňou vo výške 20,- €. Započítací prejav
žalovaného obsiahnutý v replike zo dňa 20.3.2020 treba vnímať iba ako kompenzačnú námietku, a
nie ako vzájomnú žalobu, nakoľko žalovaný nežiadal, aby mu súd priznal (prisúdil) sumu, o ktorú
jeho pohľadávky uvedené v započítacom prejave prevyšujú pohľadávky žalobkyne uplatnené v žalobe.
Na uvedenom započítacom prejave (na kompenzačnej námietke) žalovaný naďalej trval.

15. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 1.2.2023 uviedla, že podaním kompenzačnej námietky žalovaný
uznal nárok žalobkyne. Kompenzačnú námietku môže podať len žalovaný, ktorý žalobou uplatnený
nárok nepopiera. Podanie kompenzačnej námietky teda má za následok uznanie dlhu žalovaným. Pre
úplnosť je potrebné dodať, že žalobkyňa nárok, ktorý chce žalovaný započítať, v plnom rozsahu popiera,

žalovaný nepreukázal dôvodnosť svojho nároku ani čo do právneho titulu ani čo do výšky. K vymáhanej
zmluvnej pokute žalobkyňa uviedla, že ustanovenie, z ktorého ju žalovaný odvodzuje, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 a 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Zároveň žalovaný
žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie zmluvy žalobkyňou. K poplatku za upratanie izby žalobkyňa
uviedla, že ustanovenie, z ktorého ju žalovaný odvodzuje, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa

§ 53 ods. 1 a 4 písm. t) Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené je nárok žalovaného uplatnený
kompenzačnou námietkou v plnom rozsahu nedôvodný.

16. V podaní zo dňa 14.3.2023 sa žalovaný vyjadril tak, že kompenzačnú námietku vo svojom vyjadrení
zo dňa 20.3.2020 uplatnil pre prípad, že by súd dospel k záveru, že žalobkyňa má voči žalovanému

nárok na vrátenie akejkoľvek časti ceny za ubytovanie, ktorú žalobkyňa žalovanému zaplatila, alebo
na vrátenie kaucie, ktorú žalobkyňa žalovanému zaplatila, teda pre prípad, že by sa súdu javil nárok
žalobkyne na zaplatenie žalovanej istiny ako celkom alebo sčasti dôvodný. V zmysle právnej teórie
platí: „Rovnako ako je prípustný eventuálny petit žaloby aj hmotnoprávnu námietku je možné vzniesť
in eventum. V takom prípade strana, ktorá námietku vznáša, nepovažuje nárok protistrany za dôvodný.

Hmotnoprávnu námietku uplatňuje len pre prípad, že k záveru o dôvodnosti nároku protistrany dospeje
súd po právnom a skutkovom posúdení veci. Uplatnením kompenzačnej námietky žalovaným, teda
nedošlo k uznaniu dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobkyňou a žalovaný aj naďalej trval na tom, že
žalobouuplatňovanýnárokjevcelomrozsahunedôvodnýažalobunavrhujevcelomrozsahuzamietnuť.

17. Vo svojom ďalšom podaní zo dňa 17.4.2023 žalovaný uviedol, že má za to, že výsluch K. G. H.,
J., dostatočne jasne a zrozumiteľne objasnil bežne zaužívanú prax v ubytovacích zariadeniach typu,
aké si zmluvne dojednala žalobkyňa a ozrejmil elementárne faktory, ktoré sú rozhodujúce pri hľadaní
ubytovania, a to najmä že ide o sezónnu záležitosť, kedy si študenti hľadajú ubytovanie (čo potvrdzujú
už aj žalovaným predložené dôkazy), cena je pri výbere ubytovania rozhodujúcim faktorom. Nakoľko si

žalobkyňa dojednala druhú najdrahšiu izbu v ubytovacom zariadení žalovaného, z tohto dôvodu bolo
takúto izbu aj najťažšie obsadiť, čas, kedy študenti uzatvárajú zmluvy a kedy žiadajú o ubytovanie,
je v prípade internátov verejných vysokých škôl diametrálne odlišný od spôsobu uzatvárania zmlúv v
Student Residence, t.j. ubytovacom zariadení žalovaného, a teda rozdiel medzi dobou kedy žiadajú o
ubytovanie a uzatváraním zmlúv je rádovo v mesiacoch. Informácia zo Slovenskej technickej univerzity

v Bratislave (STU), ktorú do konania predložila žalobkyňa, týkajúca sa uzatvorenia viac ako 400 zmlúv
v mesiacoch február a marec 2019, je nedostatočná a súd by na ňu nemal prihliadať, a to z dôvodu,
že sa v nej neuvádza, kedy títo študenti o ubytovacie lôžka žiadali, ale informuje kedy až zmluvy
uzatvorili. Výsluchom svedka bol teda jednoznačne preukázaný časový nesúlad medzi podaním žiadostio ubytovanie a uzatvorením zmluvy o ubytovaní. Zároveň informácia o počte všetkých uzatvorených
zmlúv na STU nehovorí o tom, či študenti s ktorými univerzita uzatvorila zmluvy, boli ubytovaní
v Bratislave alebo v Trnave, kde spomínaná univerzita zo svojich celkových kapacít v roku v počte lôžok

7 802 v roku 2018/2019 mala kapacitu v počte lôžok 1 260 na internáte v Trnave (a nie v Bratislave).

18. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 23.5.2024 v prítomnosti strán.

19. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to: zmluva

o ubytovaní zo dňa 6.11.2018, Ubytovací poriadok Student Residence zo dňa 25.5.2018, e-mailové
správy zo dňa 3.2.2019, 7.2.2019, 8.2.2019, 12.2.2019, výzva na vrátenie finančných prostriedkov zo
dňa 5.4.2019, pokladničné doklady, potvrdenia o vklade zo dňa 22.11.2018, recenzie zariadenia Student
Residence z portálu Google, list zo dňa 8.2.2019, odpoveď zo dňa 10.4.2019, potvrdenie o poskytnutí
ubytovania zo dňa 10.12.2018, rozhodnutie Slovenskej technickej univerzity (STU) zo dňa 25.11.2019,
inzercia na internetovej stránke facebook.com a faktúry vystavené spoločnosťou Facebook Ireland

Limited, snímka obrazovky z vyhľadávača Google, rámcová dohoda, snímka obrazovky z internetovej
stránky Ekonomickej univerzity v Bratislave, snímka obrazovky z internetovej stránky spoločnosti ABA
Reality s.r.o., e-mailová správa zo dňa 27.2.2020, ktorej prílohou bol Harmonogram akademického roka
2018/2019 na EU v Bratislave a Harmonogram ubytovania v akademickom roku 2018/2019, žiadosť
o pridelenie ubytovania zahraničného študenta v ubytovacích zariadeniach Slovenskej technickej

univerzity v Bratislave, Cenník poplatkov za ubytovanie študentov v študentských domovoch STU
v Bratislave platným od 1.11.2018 s Dodatkom č. 1 platným od 1.12.2018, Pokyny k ubytovaniu
pre akademický rok 2019/2020 zo dňa 29.4.2019, odpoveď Univerzity Komenského v Bratislave na
infožiadosť zo dňa 25.11.2019, písomná výpoveď žalobkyne zo dňa 5.4.2021, výsluch svedka K. G. H.,
J., Tabuľky obsadenosti vysokoškolských internátov v Bratislave a zistil nasledovný skutkový stav.

20. Zo zmluvy o ubytovaní zo dňa 6.11.2018 vyplýva, že táto dvojjazyčne vyhotovená (slovensko-
anglicky) zmluva bola uzavretá medzi žalovaným ako ubytovateľom a žalobkyňou ako ubytovanou.
Podľa čl. 1 bod 1. predmetom zmluvy bolo poskytnutie prechodného ubytovania a služieb s tým
spojenými v jednolôžkovej zariadenej izbe ubytovacieho zariadenia, a to na dobu od 1.2.2019 do

28.6.2019. Ubytovaný sa podľa čl. 1 bod 2. zaviazal uhradiť ubytovateľovi všetky záväzky vyplývajúce
z tejto zmluvy, aktuálneho ubytovacieho poriadku a písomných objednávok, dodržiavať ustanovenia
tejto zmluvy, Ubytovacieho poriadku a pokyny ubytovateľa po dobu platnosti tejto zmluvy. Podľa čl. 2
bod 1. cena za ubytovanie predstavovala 345,- € na mesiac, ktorá bola splatná do 23.11.2018. Podľa
čl. 2 bod 4. ubytovaný sa zaviazal zložiť peňažnú kauciu vo výške 350,- € do 30.11.2018, v zmysle

nasledujúceho bodu 5. kaucia slúži ako zábezpeka vrátenia pridelenej izby v nepoškodenom stave,
ako aj plnenia ostatných záväzkov a povinností v zmysle zmluvy a Ubytovacieho poriadku. Podľa bodu
6. kaucia slúži aj na vyrovnanie akýchkoľvek pohľadávok, ktoré má ubytovateľ voči ubytovanému. Podľa
čl. 4 bod 2. písm. c) táto zmluva zaniká odstúpením od zmluvy. Podľa bodu 4. ubytovaný je oprávnený
od zmluvy odstúpiť pred skončením doby jej platnosti a uhradiť ubytovateľovi ujmu vzniknutú týmto

predčasným ukončením zmluvy, pokiaľ jej ubytovateľ nemohol zabrániť. Podľa čl. 4 bod 5. za ujmu, ktorej
ubytovateľ nemohol zabrániť, sa považuje suma zodpovedajúca cenovému rozdielu medzi celkovou
cenou za ubytovanie, ktorá by na základe platného cenníka mala byť uhradená v prípade uzavretia
zmluvynaskutočnezrealizovanúdobuubytovania.Predchádzajúcavetatohtoboduneplatívprípade,ak
odstupujúci ubytovaný si do dňa predchádzajúceho dňu účinnosti odstúpenia na svoje lôžko zabezpečí

náhradu iného ubytovaného, ktorý podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení,
vzmysle§531anasl.preberiejehodlhapristúpiktejtozmluvevplnomrozsahuauhradíadministratívny
poplatok vo výške 30,- EUR. Náhrada, resp. iný ubytovaný musí byť rovnakého pohlavia ako ubytovaný,
ak sa ubytovaný s ubytovateľom nedohodnú inak.

21. Z Ubytovacieho poriadku Student Residence zo dňa 25.5.2018 vyplýva, že podľa čl. 7 s názvom
Sankcie bod 17 porušenie ustanovenia ubytovacieho poriadku článku 5 ods. 1, 2, 3, 4 je sankcionované
sumou330,-€.Podľačl.5bod1.ubytovacípreukaz,resp.Kartarezidentajeidentifikačnoukartou,ktorou
ubytovaný preukazuje skutočnosť, že je ubytovaný v Student Residence. Karta rezidenta, resp. Visitor
kartajeneprenosná,tzn.,žepreukázaťsaňoumôželenosoba,ktorejbolavydaná.RezidentovisaVisitor

karta vydáva len v prípade, ak jeho osobná Karta rezidenta ešte nie je vystavená alebo bola stratená,
resp.odcudzená.Podľačl.5bod2.pokusoumožnenie,resp.umožnenievstupuneoprávnenejosobedo
Ubytovacieho zariadenia Student Residence alebo použitie identifikačnej karty (Karta rezidenta, Visitor
karta) neoprávnenou osobou alebo vstup, resp. východ z budovy ubytovacieho zariadenia bez riadnehoprechodu cez turniket, zapožičanie identifikačnej karty sa považuje za hrubé porušenie Ubytovacieho
poriadku s možnosťou okamžitého ukončenia zmluvy o ubytovaní. Podľa čl. 5 bod 3. každý vstupujúci
do Student Residence, resp. vychádzajúci zo Student Residence je povinný použiť pri vstupe a výstupe

turniket umiestnený pred vstupom do ubytovacej časti ubytovacieho zariadenia výlučne identifikačnú
kartu (Karta rezidenta, Visitor karta), ktorá mu bola pridelená.

22. Z e-mailovej správy zo dňa 3.2.2019 odoslanej o 1:40 vyplýva, že žalovaná oznámila žalovanému,
že na izbe 110B nemá utesnené okná a fúka jej vietor. Sťažovala sa aj na susedov, ktorí boli študentami

ERASMUS, ktorí sú hluční.

23. Z e-mailovej správy zo dňa 7.2.2019 vyplýva, že žalovaná žalovanému oznámila, že odchádza
z internátu Student Residence – Incheba Bratislava a odmieta jeho služby, pretože nespĺňajú sľúbené
štandardy. Požiadala žalovaného, aby jej vrátil zvyšok peňazí za čas, keď nežila v internáte Student
Residence.

24. Z e-mailovej správy zo dňa 8.2.2019 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobkyni, že požiadavka na
pretesnenie okien bola vybavená, tiež jej ponúkol presťahovanie na izbu vyššieho štandardu. Vyjadril
nesúhlas s tým, že by jej neboli poskytnuté služby v súlade s vopred dohodnutým štandardom.

25. Z e-mailovej správy zo dňa 8.2.2019 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobkyni, že porušila článok 5
body 1, 2 a 3 Ubytovacieho poriadku a vyzval ju na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 330,- € do troch
dní od obdržania tohto oznámenia.

26. Z e-mailových správ zo dňa 12.2.2019 vyplýva, že žalovaná vyjadrila nesúhlas s e-mailami

žalovaného zo dňa 8.2.2019 a vyzvala žalovaného na uhradenie „zvyšnej sumy“ po započítaní nákladov
na jej pobyt.

27. Z výzvy na vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 5.4.2019 s podacím lístkom vyplýva, že
žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 1 944,8 € pozostávajúcej z peňažnej kaucie 350,-

€ a ceny za ubytovanie 1 594,98 €.

28. Z pokladničných dokladov predložených žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa v mesiacoch marec až
máj platila za ubytovanie spoločnosti UNINOVA HOSTEL, s.r.o.

29. Z potvrdenia o vklade Československej obchodnej banky, a.s., vyplýva, že žalobkyňa vložila na účet
žalovaného dňa 22.11.2018 sumu 1 725,- €. Z potvrdenia o vklade Československej obchodnej banky,
a.s., vyplýva, že žalobkyňa vložila na účte žalovaného dňa 22.11.2018 sumu 350,- €.

30. Z listu zo dňa 8.2.2019 s podacím lístkom vyplýva, že žalobkyňa žalovanému zaslala v listinnej forme

obsah e-mailovej správy zo dňa 7.2.2019.

31. Z odpovede zo dňa 10.4.2019 na výzvu žalobkyne na vrátenie finančných prostriedkov vyplýva, že
žalovaný tvrdenia uvedené v liste žalobkyne odmietol.

32. Z potvrdenia o poskytnutí ubytovania zo dňa 10.12.2018 vyplýva, že žalovaný vystavil žalobkyni
potvrdenie o poskytnutí ubytovania v zariadení Student Residence v termíne 1.2.2019 – 28.6.2019.

33.ZrozhodnutiaSlovenskejtechnickejuniverzity(STU)zodňa25.11.2019vyplýva,žeSTUsprístupnila
informáciu o tom, že STU uzatvorila v mesiacoch február 2019 a marec 2019 zmluvy o ubytovaní na

internátoch STU so 416 osobami.

34. Z inzercie na internetovej stránke facebook.com a faktúr vystavených spoločnosťou Facebook
Ireland Limited vyplýva, že žalovaný inzeroval ponuku ubytovania v zariadení Student Residence na
sociálnej sieti Facebook, za čo mu bola fakturovaná dňa 31.3.2019 suma 246,44 €, dňa 30.4.2019 suma

207,79 €, dňa 31.5.2019 suma 146,96 € a dňa 30.6.2019 suma 150,08 €.

35. Zo snímky obrazovky z vyhľadávača Google vyplýva, že po zadaní vyhľadávania slov „internat
bratislava“ sa ako prvá v ponuke zobrazila stránka studentresidence.sk.36. Z rámcovej dohody podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že mala byť uzavretá medzi žalovaným

a Ekonomickou univerzitou v Bratislave, predložená zmluva však nebola opatrená číslom, nebola
datovaná a nie je zrejmé, či bola podpísaná.

37. Zo snímky obrazovky z internetovej stránky Ekonomickej univerzity v Bratislave vyplýva, že
zariadenie Student Residence sa zobrazuje v ponuke ubytovania pre študentov tejto univerzity.

38. Zo snímky obrazovky z internetovej stránky spoločnosti ABA Reality s.r.o., vyplýva, že táto
spoločnosť inzeruje možnosť ubytovania v zariadení Student Residence.

39. Z e-mailovej správy zo dňa 27.2.2020, ktorej prílohou bol Harmonogram akademického roka
2018/2019 na EU v Bratislave a Harmonogram ubytovania v akademickom roku 2018/2019 vyplýva,

že Ekonomická univerzita v Bratislave na žiadosť žalovanému poskytla informáciu o tom, že pridelenie
ubytovania sa realizuje v mesiacoch máj – jún na obdobie celého akademického roka, pridelenie
ubytovania len na letný semester sa rieši individuálne v mesiacoch december a január, jedná sa približne
o 15 – 20 študentov, ktorí sa vracajú z mobilitných programov. O uvoľnené kapacity je záujme maximálne
o konca októbra, po tomto termíne je záujem minimálny.

40. Zo žiadosti o pridelenie ubytovania zahraničného študenta v ubytovacích zariadeniach Slovenskej
technickej univerzity v Bratislave vyplýva, že táto sa podáva 2 mesiace pred nástupom na ubytovanie.

41. Z odpovede Univerzity Komenského v Bratislave na infožiadosť zo dňa 25.11.2019 vyplýva, že

Univerzita Komenského v Bratislave uzatvorila 357 zmlúv o ubytovaní v mesiaci február 2019 a 200
zmlúv o ubytovaní v mesiaci marec 2019.

42. Z písomnej výpovede žalobkyne zo dňa 5.4.2021 vyplýva, že dňa 6.11.2018 so žalovaným podpísala
zmluvu o ubytovaní, ktorej predmetom bolo poskytnutie prechodného ubytovania a služieb s tým

spojených v jednolôžkovej zariadenej izbe, a to na dobu určitú od 1.2.2019 do 28.6.2019. Zaplatila
za 5 mesiacov vopred 2 075 € (to bola požiadavka internátu). V súlade so Zmluvou sa dňa 1.2.2019
nasťahovala do predmetnej izby. Dňa 6.2.2019 opustila ubytovacie zariadenie. Ukázalo sa, že je tam
chladno a susedia neustále kričia aj v nočných hodinách, preto sa sťažovala, že odíde z internátu. Potom
sa začali hrozby, ktoré ju priviedli k jej kamarátke (presťahovala sa ku kamarátke). Pracovníci internátu

sa vyhrážali, že jej nevrátia peniaze; že je im niečo dlžná; povedali jej, že by prišla k nim o polnoci,
akoby na kontrolu stavu vykurovania; uložili jej pokutu vo výške 300,- € v situácii, ktorú sami vyvolali;
nútili ju čistiť izbu a spoločnú kúpeľňu, hoci tam bolo čisto. Prestala sa tam cítiť v bezpečí. Uvedomila
si, že týmto spôsobom sa ju snažia prinútiť, aby zostala v ich internáte, uložiac jej absurdné pokuty,
jednoducho chceli len udržať čo najviac peňazí z tých, ktoré im zaplatila. Informovala ich o svojom

odchode v ústnej a písomnej forme (vytlačila žiadosť, poslala na e-mail a tiež poslala odporúčaný list).
Dňa 8.2.2019 písomne odstúpila od Zmluvy, pričom predmetné odstúpenie od Zmluvy bolo doručené
dňa 11.2.2019. Vyplnila všetky formality a povedala, že žiada vrátenie peňazí a nechala číslo svojho
účtu. Neodpovedali na jej listy a peniaze jej nevracali. Na izbe ju navštívila v dňoch 1.2.2019 a 8.2.2019
G. I., ktorá môže dosvedčiť podmienky na izbe (chlad a hluk) a ktorá jej na konci pomohla sa presťahovať

z internátu.

43. Z výpovede svedka K. G. H., J., vyplýva, že pracuje ako finančný riaditeľ žalovaného. Uviedol, že
klientom sa snažia vychádzať v ústrety. Vedia, že sa môže stať, že nastanú nejaké nepredvídateľné
okolnosti, pre ktoré nemôžu pokračovať v ubytovaní a snažia sa vzniku ujmy zabrániť. Z týchto dôvodov

si udržiavajú dobré vzťahy s univerzitami a tiež inzerujú ponuky ubytovania a kontaktujú uchádzačov,
ktorí ich v minulosti oslovili (vyplnili rezervačný formulár). Ak sa nepodarí izbu obsadiť, žiaľ, vznikne im
ujma. Nečakajú, kým je im doručené odstúpenie od zmluvy, už keď klient signalizuje, že z nejakého
dôvodu bude zrejme musieť ukončiť ubytovanie, snažia sa nájsť náhradu. Ich úspešnosť je individuálna,
niekedy sa izbu podarí obsadiť, inokedy nie. Závisí to od typu izby, jej ceny, a aj od obdobia, kedy k

ukončeniu ubytovania dôjde. Najmä po začatí semestra je už záujem o ubytovanie minimálny, nakoľko
študenti v tom čase už potrebujú niekde bývať a sústreďujú sa na štúdium. Ak niekto rieši situáciu, že
chce ukončiť zmluvu o ubytovaní, študenti si často vedia nájsť za seba náhradníka aj medzi sebou,
nakoľko navzájom komunikujú, a to často aj skôr, než sa podarí nájsť náhradníka im. Je všeobecneznáme, že je nedostatok internátov (zverejnené na stránke Ministerstva školstva SR). Ďalej pri svojom
výsluchu svedok uviedol, že žalovaným predložená tabuľka vychádza z rezervačného systému Horec,
v ktorom je vedená evidencia ubytovaní s tým, že tento systéme umožňuje exportovať údaje za dva roky

spätne. Je to licencovaný softvér, ktorý používajú ubytovacie zariadenia, svedok to uviedol, aby nevznikli
pochybnosti o tom, že údaje boli nejako upravované, je to databázový systém, z ktorého by vyplývali
prípadné úpravy. Žalovaný uzavrel zmluvy o ubytovaní na jednolôžkové izby v mesiacoch 2/2019 –
6/2019, avšak je rozdiel medzi podpísaním zmluvy a samotným ubytovaním klienta. V mesiacoch 2/2019
– 6/2019 sa taktiež v zariadení žalovaného ubytovali noví študenti, počet svedok nevedel uviesť. Ak

študent protokolárne izbu neodovzdal, je v systéme evidovaná izba ako obsadená. Stav je evidovaný
ku koncu mesiaca, takže stav voľných izieb sa zvýšil ku koncu 2/2019, nakoľko žalobkyňa odišla v
priebehu mesiaca, a v mesiaci 3/2019 bol stav voľných izieb rovnaký, to znamená že sa izbu nepodarilo
obsadiť. V ďalších mesiacoch je vidieť, že počet voľných izieb postupne narastal, čo je dané tým,
že študenti postupne odchádzali. (uvedené informácie sa týkajú tabuľky na č.l. 106 spisu). Aj z tej tabuľky
je vidieť, že jednu jednolôžkovú izbu za cenu 360,- € sa v mes. 3/2019 podarilo prenajať. Je rozdiel

medzi kategóriami izieb (či majú balkón a či sa nachádzajú v bunkovom systéme). Jednolôžková izba
za 345,- € sa nachádza v bunkovom systéme (2 izby majú spoločné sociálne zariadenie. Jednolôžková
izba za 360,- € sa nenachádza v bunkovom systéme (má samostatné sociálne zariadenie). Izba
žalobkyne bola považovaná za voľnú odo dňa, kedy doručila odstúpenie od zmluvy, resp. keď naposledy
odchádzala a protokolárne odmietla odovzdať izbu, čo ak si svedok dobre pamätal, bolo niekedy 8 –

9.2.2019, pričom tam mohol byť nejaký časový posun 2-3 dni. Žalovaný za obdobie 2-6/2019 neuzatvoril
akúkoľvek zmluvu o ubytovaní na jednolôžkovú izbu bez balkóna a v bunke. Pri odpovedi svedok
vychádzal z predloženej tabuľky. Keďže evidovaný je to stav ku koncu mesiaca, ak niekto v priebehu
mesiaca odíde a zároveň niekto príde, stav sa nezmení. Avšak izba, v ktorej bývala žalobkyňa, zostala
po celý čas neobsadená (t.j. do 6/2019). Základným rozdielom medzi uzatváraním zmlúv v univerzitách

oproti zariadeniu žalovaného je, že tá sezóna, kedy hľadajú študenti ubytovanie, je od konca mája
do augusta predchádzajúceho akademického roka. Univerzity žiadosti evidujú vo svojom informačnom
systéme a ak žiadatelia spĺňajú kritéria, dostanú rozhodnutie o pridelení ubytovania, väčšinou v júni
až júli, najneskôr v auguste. Študent má vedomosť o pridelení ubytovania a nemá preto potrebu si
hľadať iné ubytovanie. Zmluvy študenti s univerzitami podpisujú až v deň nástupu na ubytovanie, čo je

zvyčajne v priebehu mesiaca september, na čo majú univerzity svoje harmonogramy. V prípade Student
Residence sa vyplní rezervačný formulár na nejaký typ izby s cenou izby, pošle sa návrh zmluvy spolu
so všetkou dokumentáciou a formulármi. Väčšinou sa zmluvy uzatvárajú na diaľku (e-mailom) niekedy
ubytovaní doručia zmluvu poštou alebo ju prinesú osobne. Konkrétne žalobkyňa prišla osobne, izbu si
prehliadla a na mieste podpísala zmluvu. Hlavný rozdiel je v tom, kedy žiadajú klienti o ubytovanie a

kedy je uzatvorená zmluva. Na univerzitách sa zmluva spravidla uzatvára na celý akademický rok (10
mesiacov), u žalovaného je možné uzavrieť zmluva aj na jeden semester. Takéto ubytovanie na letný
semester si študenti spravidla dojednávajú v máji predchádzajúceho akademického roka, nakoľko ide o
študentov, ktorí sa zúčastňujú študentskej mobility a v tomto čase už vedia, kde budú počas budúceho
akademického roka študovať. Dochádza aj k uzavretiu zmlúv v priebehu akademického roka na letný

semester, žiadosti sa podávajú od novembra do januára, potom je už záujem minimálny. Napríklad
Ekonomická univerzita požaduje podanie žiadosti v priebehu mesiaca december, STU vyžaduje termín
doručenia žiadosti najmenej dva mesiace pred nástupom na ubytovanie. Ide o ubytovanie na dlhšiu
dobu, teda sa to nerieši na poslednú chvíľu. Univerzity to majú v rámci svojej činnosti ako sociálnu
službu študentom, každé jedno lôžko je to dotované, zatiaľ čo pri ubytovaní v Student Residence

ide o podnikateľskú činnosť. Z hľadiska kategorizácie je izba žalobkyne v bunkovom systéme, je
zrekonštruovaná a je to jednolôžková izba. Hlavným dôvodom, pre ktorý sa izbu nepodarilo obsadiť, je
cena. V tejto súvislosti svedok robil aj výskum na 741 respondentoch, z ktorého vyplýva, že pre viac
než 52 % z nich je rozhodujúcim kritériom pri výbere ubytovania cena, iba asi pri 18 % je to komfort.
Ceny jednolôžkových izieb na univerzitných internátoch začínajú na 57,47 € a končia na 113,26 € za

jednolôžkovú izbu. Univerzity neplatia DPH, pričom žalovaný musí cenu navýšiť ešte o 20 %. Robili
si analýzu konkurencie v roku 2019, ceny v prípade univerzít sú rádovo nižšie, v priemere 93,70 €,
lôžka sú dotované, pričom štandard v zrekonštruovanej izbe na univerzitnom internáte je podobný ako
v izbách žalovaného. Na otázku, aký je dôvod výšky zmluvnej pokuty 330,- €, ktorá je upravená v čl.
7 bod 17. ubytovacieho poriadku, svedok odpovedal, že majú dochádzkový systém – turnikety, každý

klient má individuálnu čipovú kartu slúžiacu na vstup aj výstup zo zariadenia. Je to z bezpečnostných
dôvodov – BOZP, bezpečnosť a ochrana zdravia osôb nachádzajúcich sa v zariadení. Zmluvná pokuta
bola pôvodne stanovená vo výške 100,- € v roku 2014, bolo však na dennom poriadku porušovanie
povinnosti ubytovaných, požičiavaním kartičiek alebo podliezaním turniketov, v dôsledku čoho nemaliprehľad o tom, koľko osôb sa nachádza v zariadení. Z týchto dôvodov pristúpili k zvýšeniu pokuty zo
100,- na 150,- a následne až na 330,- €, aby to malo pre ich klientelu, ktorá si vie platiť ubytovanie
u nich, demotivujúci účinok. Snažili sa klientom vysvetliť, že je to pre ich bezpečnosť. Musia mať zoznam

osôb, ktoré sa nachádzajú v zariadení a v prípade nejakej udalosti tento poskytnúť veliteľovi zásahu. V
porovnaní s ľudským životom a zdravím je to primeraná suma. Od zavedenia pokuty v tejto výške sú
porušenia týchto povinností len individuálne. Vzhľadom na ceny ubytovania bola prispôsobená jej výške
solventnosti klientov (najlacnejšia izba u žalovaného stojí 190,- €/mesiac), pre ich klientov suma 100,-
€ bola nízka, aktuálna suma má už dostatočne odstrašujúci účinok. Rovnaká sankcia je aj za fajčenie

alebo manipuláciu s otvoreným ohňom v priestoroch zariadenia, nakoľko to predstavuje bezprostredné
ohrozenie.

44. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že považovala podmienky ubytovanie u žalovaného za
nevhodné, čo chcela preukázať výsluchom svedkov: I. J. a G. I., ktorý vzhľadom na ich pobyt v
zahraničí navrhla vykonať písomne. Žalobkyňa odstúpila od zmluvy o ubytovaní a vyzvala žalovaného

na vrátenie plnenia. Žalobkyňa odstúpila od zmluvy podľa § 759 Občianskeho zákonníka. V tomto
prípade ubytovateľ musí preukázať, že mu odstúpením od zmluvy vznikla ujma, ktorej nemohol predísť.
Žalovaný nepreukázal, že vynaložil úsilie na to, aby ujme predišiel. Žalobkyňa preukázala, že univerzity
v Bratislave v danom období prenajali 500 – 600 izieb. Poukázala na rozpor v tvrdeniach žalovaného,
ktorý na jednej strane tvrdí, že zmluva o ubytovaní nezanikla a na druhej strane začal izbu inzerovať.

Mala za to, že išlo o formulárovú zmluvu, ktorú žalobkyňa nemohla pripomienkovať, sám žalovaný vo
svojom vyjadrení uviedol, že totožnú izbu prenajal, nakoľko počet voľných izieb sa odchodom žalobkyne
nezvýšil. Kompenzačnou námietkou žalovaný uznal uplatnenú pohľadávku, ak by podal vzájomnú
žalobu,muselbybyťzaviazanýnazaplateniesúdnehopoplatku.Bezohľadunato,čiideokompenzačnú
námietku alebo vzájomnú žalobu, tieto sú nedôvodné. Žiadala, aby súd od žalovaného vyžiadal všetky

zmluvy o ubytovaní uzavreté od novembra 2018 po jún 2019 na preukázanie, že uzatváral vo všetkých
prípadoch rovnaké formulárové zmluvy a na predloženie výpisu z účtu (za obdobie od februára 2019 po
jún 2019), na preukázanie, že v danom čase prenajal izby a prijal za to plnenie.

45. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmluva a ďalšia zmluvná dokumentácia bola žalobkyni zaslaná

e-mailom, a to aj v anglickom jazyku, vopred predtým, než prišla zmluvu podpísať. Je pre toto konanie
bezpredmetné, či išlo o formulárovú zmluvu alebo nie. Uzatváraná zmluva o ubytovaní má sezónny
charakter, čo sa týka zmlúv uzavretých univerzitami v Bratislave, je rozdiel medzi dátumom uzavretia
zmluvy a dátumom, kedy si študenti dojednávali tieto zmluvy, zmluvy sa uzatvárajú neskôr. Pokiaľ ide
hluk a chlad na izbe, tieto neboli preukázané, žalovaný dodržiava normy spojené s ubytovaním. Nielen

k podmienkam ubytovania, ale aj k všetkým veciam (tabuľky) uvedených vo vyjadreniach žalovaného,
navrhol žalovaný výsluch manažéra pána H.. Žalobkyňa navrhla výsluch svedka, ktorý podľa záznamov
žalovaného v priestoroch ubytovania nikdy nebol a druhá navrhnutá svedkyňa tam nebola v rozhodnom
čase. Žalobkyňa izbu nikdy protokolárne neodovzdala. Žalovaný vznik ujmy preukazuje sezónnosťou
ubytovania a tým, že ubytovanie intenzívne inzeroval, pričom nie je zrejmé, ako by mal byť viac žalovaný

činný v tomto smere. Počet voľných izieb u žalovaného sa po odchode žalobkyne zvyšoval, izba
nebola obsadená. Dôvody pre odstúpenie od zmluvy neboli dané, odstúpenie je preto neplatné a musí
sa postupovať podľa § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka predloženia výpisu z účtu
žalovaného, z tohto nevyplynú skutočnosti, ktoré sa týmto žalobkyňa snaží preukázať. Žalovaný nepodal
vzájomnú žalobu, vzniesol kompenzačnú námietku

46. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ako
„Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

47. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

48. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

49. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

50. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

51. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

52. Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

53. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

54. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

55. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

56. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

57. Podľa § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec
užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy.

Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia
toho, čo chýba.

58. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

59. Podľa § 754 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo,
aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z
účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).

60. Podľa § 754 ods. 2 Občianskeho zákonníka za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ
povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.

61. Podľa § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy pred uplynutím
dohodnutej doby; ujmu vzniknutú ubytovateľovi predčasným zrušením ubytovania je ubytovaný povinný

nahradiť, iba ak nemohol ubytovateľ ujme zabrániť.

62. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

63. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako ubytovateľ a žalobkyňa ako ubytovaný uzavreli dňa

6.11.2018 zmluvu o ubytovaní podľa § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bol
záväzok žalovaného poskytnúť žalobkyni ubytovanie a s tým spojené služby v zariadení Student
Residence v jednolôžkovej zariadenej izbe od 1.2.2019 do 28.6.2019 a záväzok žalobkyne zaplatiť cenu
za ubytovanie vo výške 345,- € za mesiac. Rovnako v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa začalavyužívať ubytovacie služby dňa 1.2.2019 a opustila ubytovacie zariadenie žalovaného dňa 6.2.2019, ani
to, že žalobkyňa zaplatila na účet žalovaného cenu za ubytovanie 1 725,- € a kauciu vo výške 350,-
€ vopred dňa 22.11.2018. Spor nebol medzi stranami ani v otázke ceny žalobkyňou nevyčerpaného

ubytovania, ktorá predstavovala 1 594,98 €.

64. Medzi stranami bolo predovšetkým sporné, či žalovaná odstúpila od zmluvy spôsobom, ktorý možno
považovať za platný (t.j. či dodržala podmienky pre platné odstúpenie od zmluvy). Rovnako bolo sporné,
či sa žalovaná dopustila konania, za ktoré jej žalovaný uložil zmluvnú pokutu. Napokon medzi stranami

bolo sporné, či žalovanému odstúpením od zmluvy žalobkyňou vznikla ujma a či jej mohol zabrániť.

65. Súd právne posúdil e-mailovú správu zo dňa 7.2.2019 (hoci žalobkyňa v žalobe uvádza dátum
8.2.2019), ktorou oznámila žalovanému, že odchádza z internátu, ako odstúpenie od zmluvy o ubytovaní
podľa § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je podstatné, že žalobkyňa ako spotrebiteľka v e-
mailovej správe nepoužila termín „odstúpenie od zmluvy“, z obsahu tejto správy je zrejmé, že žalobkyňa

opúšťa ubytovacie zariadenie žalovaného, odmieta prijímať jeho služby a súčasne že požiadala
o vrátenie nespotrebovanej časti ceny ubytovania, uvedené vyhlásenie žalobkyne nemôže predstavovať
nič iné, ako odstúpenie od zmluvy. Medzi stranami nebolo sporné, že táto e-mailová správa sa dostala
do sféry vplyvu žalovaného, preto účinky tohto právneho úkonu voči žalovanému nastali. Žalobkyňa
následne doručila do sféry vplyvu žalovaného aj ďalšie písomnosti, z ktorých vyplývala jej vôľa odstúpiť

od zmluvy, avšak platným odstúpením od zmluvy bol už jej e-mail zo dňa 7.2.2019.

66. Žalobkyňa v predmetnej správe uviedla aj dôvody, pre ktoré o zmluvy odstupuje, boli nimi pre ňu
neuspokojivépodmienkyubytovania(chladahluknaizbe,neúctivésprávaniesapersonálužalovaného).
Napriek tomu, že v odstúpení od zmluvy žalobkyňa v podstate žalovanému vytýkala vady jeho plnenia

(ubytovania), nebolo možné tento právny úkon žalobkyne posúdiť ako platné odstúpenie od zmluvy pre
vady plnenia podľa § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade zmluvy o ubytovaní Občiansky
zákonník neobsahuje osobitnú úpravu zodpovednosti za vady plnenia, použije sa preto všeobecná
úprava § 499 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nadobúdateľ plnenia musí v prípade vád plnenia
postupovať v zmysle týchto ustanovení, teda vytknúť vady. Iba v prípade, že ide o vadu plnenia,

ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú nemožno vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, môže
sa nadobúdateľ domáhať zrušenia zmluvy. Žalobkyňou uvedené vady plnenia (chlad, hluk, neúctivé
správanie sa personálu), aj keby objektívne existovali, zo svojej podstaty nepredstavujú neodstrániteľné
vady plnenia, je možné ich odstrániť buď určitými zásahmi alebo výmenou izby, ktorú žalobkyňa napriek
ponuke žalovaného neprijala. Z toho dôvodu nie je v tomto konaní relevantné vykonávať dokazovanie

za účelom preukázania vád plnenia žalovaného, nakoľko aj keby tieto vady boli preukázané, neboli by
to vady umožňujúce žalobkyni odstúpiť od zmluvy. Pokiaľ by teda žalobkyňa odstúpila od zmluvy pre
tieto vady, jej odstúpenie od zmluvy by nebolo platné pre rozpor s § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Nakoľko však v prípade zmluvy o ubytovaní zákon § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje
ubytovanému odstúpiť od zmluvy z akéhokoľvek dôvodu, aj bez uvedenia dôvodu, súd uplatňujúc princíp

preferencie výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti (porovnaj napr. nález Ústavného súdu
SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014), predmetné odstúpenie žalobkyne od zmluvy posúdil, ako
už bolo uvedené, ako odstúpenie od zmluvy podľa § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

67. Zákon síce ubytovanému umožňuje v zásade kedykoľvek a z ľubovoľného dôvodu od zmluvy

o ubytovaní odstúpiť, avšak zároveň chráni ubytovateľa pred vznikom ujmy, ktorá by mu takto mohla
vzniknúť. Platným odstúpením do zmluvy nastavajú účinky dispozície právnej normy obsiahnutej v §
457 Občianskeho zákonníka, teda povinnosť každého účastníka vrátiť druhému to, čo podľa zmluvy
dostal. Oproti tomu však stojí právo ubytovateľa podľa § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka na náhradu
ujmy, ktorá mu odstúpením od zmluvy vznikla, ktoré je však podmienené tým, že musí ísť o ujmu, ktorej

nemohol ubytovateľ zabrániť, pričom túto skutočnosť je ubytovateľ povinný preukázať.

68. V tejto súvislosti je na mieste uviesť, že zmluvu o ubytovaní zo dňa 6.11.2018 uzavretú
medzi žalobkyňou a žalovaným súd právne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ju uzavrel ubytovateľ konajúci v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti, teda v postavení dodávateľa, s ubytovaným ako spotrebiteľom, teda osobou,
ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Na základe vyššie
uvedeného právneho posúdenia súd predloženú zmluvu podrobil prieskumu z hľadiska prítomnostineprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Je potrebné v kontexte
argumentácie strán počas konania uviesť, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa nepovažuje
zmluvné ustanovenie, ktoré bolo individuálne dojednané. Povinnosť preukázať, že zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom boli individuálne dojednané, je na dodávateľovi, inak
platí prezumpcia, že zmluvné ustanovenie individuálne dojednané nebolo (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka).

69. Zmluvu o ubytovaní zo dňa 6.11.2018 obsahuje ustanovenie článku 4 bod 4., ktoré je v zásade

prebraním zákonnej úpravy, ktorá umožňuje ubytovanému odstúpiť od zmluvy pred uplynutím
dohodnutej doby s tým, že je povinný uhradiť ubytovateľovi ujmu vzniknutú týmto predčasným
ukončením zmluvy, pokiaľ jej ubytovateľ nemohol zabrániť. Tomuto ustanoveniu niet čo vytknúť.
Následne však žalovaný ako dodávateľ v článku 4 bod 5. veta prvá definuje ujmu, ktorej nemohol
zabrániť, tak, že je to „suma zodpovedajúca cenovému rozdielu medzi celkovou cenou za ubytovanie,
ktorá by na základe platného cenníka mala byť uhradená v prípade uzavretia zmluvy na skutočne

zrealizovanú dobu ubytovania“. Článok 4 bod 5. veta prvá teda možno vykladať tak, že ustanovuje,
že nespotrebovaná cena ubytovania je bez ďalšieho ujmou, ktorej ubytovateľ nemohol zabrániť. Týmto
sa odchyľuje od ustanovenia § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo je
v rozpore s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a súčasne tým ide aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý síce pri aplikácií tohto zmluvného
ustanovenia môže odstúpiť o zmluvy, ale vždy je povinný zaplatiť celú cenu ubytovania, bez ohľadu
na vynaloženie snahy ubytovateľom zabrániť vzniku ujmy (žalovaný nepreukázal, že by toto zmluvné
ustanovenie bolo individuálne dojednané v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Na tom nič
nemení ani ustanovenie článku 4 bod 5. veta druhá, ktoré umožňuje spotrebiteľovi vyhnúť sa aplikácií

prvej vety tohto ustanovenia v prípade, že si (zjednodušene povedané) nájde za seba náhradu.

70. Neplatnosť článku 4 bod 5. veta prvá zmluvy o ubytovaní zo dňa 6.11.2018 má iba ten následok, že
na vzťah medzi stranami sa aplikuje zákonná úprava ustanovená v 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Znamená to, že v prípade, že žalovaný ako ubytovateľ preukáže, že mu odstúpením do zmluvy vznikla

ujma, ktorej nemohol zabrániť, má právo na jej náhradu. Súd má za to, že žalovaný vznik ujmy
a nemožnosť jej zabrániť preukázal.

71. Vznik ujmy mal súd za žalovaným preukázané, nakoľko z výstupu z jeho informačného systému
vyplýva, že jeho ubytovacie zariadenie Student Residence nebolo plne obsadené, a to celkovo, aj

konkrétne, čo sa týka izieb v kategórií zodpovedajúcej izbe, v ktorej bola ubytovaná žalobkyňa. Súd
dodáva, že dokonca aj keby sa jednu alebo viac izieb (rovnakej kategórie) žalovanému podarilo po
odchode žalobkyne obsadiť, neznamenalo by to, že mu ujma nevznikla. Za „riadneho“ chodu vecí,
teda ak by žalobkyňa ubytovanie predčasne nezrušila, by v prípade zvýšenia obsadenosti izieb danej
kategórie (ktoré neboli plne vyťažené) novými ubytovanými, žalovaný totiž získal ďalší ekonomický

prospech. V tomto prípade však k zvýšeniu počtu obsadených izieb danej kategórie nedošlo, naopak
žalovaný preukazoval, že ich obsadenosť sa postupne znižovala (tabuľka na č. l. 106 spisu). Súd
podotýka, že žalovaný v zásade nemá inú možnosť, ako objektívne preukázať vývoj obsadenosti svojich
ubytovacích kapacít, ako výstupom zo svojho informačného systému. Žalovaný v tomto prípade navyše
navrhol výsluch svojho zamestnanca – svedka H., ktorý správnosť daných údajov potvrdil vo svojej

výpovedi po poučení o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede.

72. Rovnako žalovaný dostatočne preukázal, že vyvinul snahu ujme zabrániť. Zákon nedefinuje,
ako má konkrétne ubytovateľ postupovať, aby ujme zabránil. V prípade, že ubytovaný predčasne
zruší svoje ubytovanie (odstúpi od zmluvy o ubytovaní), je nepochybne povinnosťou ubytovateľa

ako podnikateľa ponúkať svoje ubytovacie kapacity na trhu a vykonávať tak činnosti smerujúce
k ich naplneniu. Snahou ubytovateľa má byť zabránenie vzniku alebo zmenšenie rozsahu ujmy,
ktorá mu predčasným zrušením ubytovania vznikla. Súd mal za preukázané, že žalovaný ako
podnikateľský subjekt vykonával marketingové aktivity smerujúce k tomu, aby sa uňho ubytovali
ďalší klienti. Inzeroval svoju ponuku na internetových službách Google a Facebook, spolupracoval

s Ekonomickou univerzitou v Bratislave (hoci žalovaným predložená rámcová zmluva s menovanou
univerzitou v tomto smere nie je priekazná, žalovaný preukázal, že jeho ponuka sa nachádzala na
internetovom sídle Ekonomickej univerzity v Bratislave), ponúkal tiež svoje ubytovacie kapacity cez
realitnú agentúru ABA Reality s.r.o. Možno teda konštatovať, že žalovaný bol aktívny a vykonávalčinnosti smerujúce k obsadeniu svojich ubytovacích kapacít. Dôvodmi, pre ktoré v tejto snahe žalovaný
nebol úspešný, boli podľa žalovaného sezónnosť dopytu po internátnom type ubytovania a vyššia cena
žalovaným ponúkaného ubytovania oproti internátom verejných vysokých škôl. Obe tieto skutočnosti

v zásade možno považovať za notoriety, avšak žalovaný ich preukázal svedeckou výpoveďou svedka
H., ale aj vyjadrením Ekonomickej univerzity v Bratislave (e-mailová správa zo dňa 27.2.2020,
ktorej prílohou bol Harmonogram akademického roka 2018/2019 na EU v Bratislave a Harmonogram
ubytovania v akademickom roku 2018/2019), ako aj dokumentami, ktorých pôvodcom bola Slovenská
technická univerzita v Bratislave (žiadosť o pridelenie ubytovania zahraničného študenta v ubytovacích

zariadeniach Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Cenník poplatkov za ubytovanie študentov
v študentských domovoch STU v Bratislave platným od 1.11.2018 s Dodatkom č. 1 platným od
1.12.2018, Pokyny k ubytovaniu pre akademický rok 2019/2020 zo dňa 29.4.2019). Z vykonaných
dôkazov vyplýva, že študenti si predovšetkým zabezpečujú ubytovanie na celý akademický rok (t.j.
zimný aj letný semester), a to v letných mesiacoch. Dopyt po ubytovaní len na letný semester je
nižší a takéto ubytovanie si študenti zabezpečujú s predstihom v mesiacoch november a december.

V priebehu semestra, t.j. v prípade letného semestra v mesiacoch február až jún, už prirodzene spravidla
študenti ubytovanie majú zabezpečené. Taktiež mal súd za preukázané a v konaní to ani nebolo sporné,
že ubytovanie poskytované žalovaným za komerčných podmienok je podstatne drahšie, ako dotované
ubytovanie na internátoch verejných vysokých škôl, pričom navyše izba žalobkyne s cenou 345,- €
mesačne patrila k najdrahším izbám v ponuke žalovaného, v prípade ktorej je rozumné predpokladať,

že jej obsadenie bude najťažšie. Vyššie uvedené závery sa žalobkyni nepodarilo spochybniť dôkazmi
(rozhodnutím Slovenskej technickej univerzity zo dňa 25.11.2019, prípadne odpoveďou Univerzity
Komenského v Bratislave na infožiadosť zo dňa 25.11.2019), ktorými preukazovala že študenti
uzatvárali s verejnými vysokými školami (Univerzita Komenského v Bratislave a Slovenská technická
univerzita v Bratislave) zmluvy o ubytovaní aj v mesiacoch február a marec 2019, teda v priebehu

letného semestra. V konaní bolo dostatočne objasnené, že verejné vysoké školy postupujú podľa
harmonogramu, v ktorom študenti o ubytovanie na letný semester žiadajú, ako už bolo uvedené,
v mesiacoch november a december, pričom k samotnému uzavretiu zmluvy o ubytovaní dochádza až
pri nástupe na ubytovanie začiatkom letného semestra, teda v mesiacoch február či marec. Podstatné
nie je, kedy formálne dochádzalo k uzavretiu zmluvy o ubytovaní, dôležité pre toto konanie bolo, kedy

študenti prejavovali dopyt po ubytovaní. Aj samotná žalobkyňa o ubytovanie v žalovaného zariadení
Student Residence žiadala v mesiaci november 2018, pričom na ubytovanie nastúpila až 1.2.2019, teda
aj konanie žalobkyne potvrdzuje, že ubytovanie na internátoch si študenti z povahy veci zabezpečujú
s niekoľkomesačným predstihom. Navyše (odhliadnuc od vyššie uvedeného) skutočnosť, že študenti
prejavovali záujem o dotované ubytovanie na internátoch vysokých škôl, by neznamenala, že by

mali prejavovať čo i len zhruba podobný záujem aj o drahšie ubytovanie v internáte žalovaného.
Teda z „úspešnosti“ obsadzovania voľných kapacít lacnejších univerzitných internátov, nie je možno
vyvodzovať, že určitú úspešnosť mal mať v tomto smere aj žalovaný so svojou drahšou ponukou. Možno
teda uzavrieť, že sezónnosť dopytu po internátnom ubytovaní a vyššia ponuková cena ubytovania
u žalovaného sú objektívnymi faktormi, ktorými žalovaný hodnoverne preukázal, prečo nemohol vzniku

ujmy spôsobenej predčasným zrušením ubytovania žalobkyňou zabrániť.

73. Žalovaný teda úspešne uniesol naňho prenesené dôkazné bremeno, pokiaľ išlo o otázku, či mu
vznikla ujma, ktorej nemohol zabrániť. Takto vzniknutú ujmu, ktorá zodpovedá cene nevyčerpaného
ubytovania, mu bola žalobkyňa v súlade s § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinná nahradiť.

Hoci teda nebol úspešný so svojou primárnou obranou, v rámci ktorej tvrdil, že zmluva o ubytovaní
nezanikla, žalovaný si úspešne ako prostriedok procesnej obrany uplatnil svoju kompenzačnú námietku.
Započítacímprejavomžalovaného,ktorýsiuplatnilvtomtokonanívyužijúcsvojupohľadávkunanáhradu
ujmy, pohľadávka žalobkyne na vrátenie nevyčerpanej ceny ubytovania, ktorá existovala v rovnakej
výške, t.j. 1 594,98 €, zanikla. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala vrátenia

nevyčerpanej ceny ubytovania v spomenutej výške 1 594,98 €, zamietol.

74. Obrana žalovaného v podobe kompenzačnej námietky však už nebola úspešná, pokiaľ si mienil voči
pohľadávke žalobkyne na vrátenie tzv. kaucie vo výške 350,- €, započítať svoju tvrdenú pohľadávku
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 330,- € a pohľadávku zodpovedajúcu poplatku (nákladom) za

upratanie izby, ktorý podľa žalovaného mal prevyšovať čiastku 20,- € (pričom žalovaný si ho uplatnil iba
do výšky 20,- €).75. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, táto mala byť podľa žalovaného dojednaná v Ubytovacom poriadku
Student Residence zo dňa 25.5.2018, konkrétne v jeho článku 7 bod 17. Zmluvnú pokutu pritom možno
v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka dojednať len písomne. Písomná forma dojednania

zmluvnej pokuty by bola dodržaná, ak by bolo obsiahnutá v zmluvnom dokumente, ktorý bol podpísaný
stranami zmluvy (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Ubytovací poriadok takýmto dokumentom nie je
a písomne medzi stranami uzavretá a nimi podpísaná zmluva príslušné ustanovenie o zmluvnej pokute
neobsahuje. Nedostatok písomnej formy zavretia zmluvnej pokuty má za následok absolútnu neplatnosť
dotknutých ustanovení Ubytovacieho poriadku (čl. 7), ktoré ustanovujú zmluvnú pokutu (§ 40 ods. 1

Občianskeho zákonníka). Odhliadnuc od vyššie uvedeného možno pre úplnosť dodať, že žalovaný ani
nepreukázal, že žalobkyňa sa dopustila konania, ktoré by bolo sankcionované zmluvnou pokutou, resp.
toto konanie ani len skutkovo konkrétne nevymedzil, a to ani v e-mailovej správe zo dňa 8.2.2019, ani
v priebehu konania. Popri neplatnosti vlastného dojednania zmluvnej pokuty je to však už iba vedľajšie.

76. Žalovaný ani nijako konkrétne nepodložil svoj tvrdený nárok na poplatok za ubytovanie vo výške

(presahujúcej) 20,- €. Žalovaný nešpecifikoval, na základe akého zmluvného ustanovenia by mu mal
nárok na takýto poplatok vzniknúť, avšak aj keby tak urobil, bolo by potrebné prisvedčiť žalobkyni, že
dojednanie o takomto poplatku by bez ďalšieho bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53
ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, nakoľko by tým dodávateľ požadoval od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Upratanie izby

po odchode ubytovaného (a je pritom jedno, či riadnom alebo predčasnom), je nevyhnutnou činnosťou,
ktorú musí žalovaný ako dodávateľ vykonať, ak chce následne predmetnú izbu ponúknuť na ubytovanie
ďalšiemu ubytovanému, dodávateľ tak robí vo svojom záujme a takýto náklad si nie je ubytovateľ
oprávnený nárokovať od spotrebiteľa.

77. Žalobkyňou zaplatená kaucia mala v zmysle čl. 2 body 4. a 6. zmluvy zo dňa 6.11.2018 slúžiť na
úhradu pohľadávok na rámec ceny ubytovania, ktoré žalovanému voči žalobkyni vzniknú. Žalovaný
však v konaní nepreukázal existenciu žiadnej takej pohľadávky voči žalobkyni, ktorá by z kaucie
mohla byť uhradená (resp. na ktorú by bola spotrebovaná). Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd
k záveru, že žalobkyňa má nárok na vrátenie kaucie vo výške 350,- €. Jej ponechaním po ukončení

zmluvy o ubytovaní za stavu, keď voči žalobkyni nemá žalovaný žiadnu pohľadávku, sa žalovaný
dopustil bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne, ide o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol
podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni vydať (§ 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

78. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 350,- €
zodpovedajúcej žalobkyňou zloženej kaucii, vyhovel.

79. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

80. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

81. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

82. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

83. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

84. Pokiaľ ide o vrátenie kaucie ubytovateľom ubytovanému, zmluva o ubytovaní zo dňa 6.11.2018
uzavretá medzi stranami v tejto súvislosti neobsahuje žiadne ustanovenie o jej splatnosti, v súlade s §
563 Občianskeho zákonníka je tento dlh splatný prvého dňa po tom, čo dlžníka o plnenie veriteľ požiadal.Za žiadosť žalobkyne o vrátenie kaucie možno považovať už e-mailovú správu zo dňa 7.2.2019, ktorou
žalobkyňa požiadala žalovaného, aby jej vrátil zvyšok peňazí za čas, keď nežila v internáte Student
Residence. Žalovaný tak bol povinný plniť dňa 8.2.2019, pričom pokiaľ tak neurobil, dostal sa dňom

9.2.2019 do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobkyňa sa pritom domáhala úroku z omeškania
podľažalobnéhopetituodmierneneskoršiehočasu,od11.2.2019(hocivsamotnomtextežalobyuviedla
ešte aj dátum 12.2.2019). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0 %, preto výška úrokov z omeškania podľa §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. predstavuje 5 % ročne. Z toho dôvodu súd čiastočne vyhovel

žalobe v časti príslušenstva a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania 5 % ročne od
11.2.2019 do zaplatenia, teda v tejto časti tak, ako si ich žalobkyňa uplatnila v petite žaloby, a to zo sumy
priznanej istiny 350,- €. Vo zvyšku súd žalobu v časti príslušenstva zamietol.

85. Súd nevykonal žalobkyňou navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov I. J. a G. I., nakoľko
predmetom ich výsluchu mali byť podmienky ubytovania v zariadení žalovaného, teda skutočnosti, ktoré

nemali pre toto konanie význam vzhľadom na to, že súd právne posúdil odstúpenie žalobkyne od zmluvy
o ubytovaní podľa § 759 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie ako odstúpenie do zmluvy pre vady plnenia
podľa§507ods.1Občianskehozákonníka.Vtejtosúvislostisúddodáva,ženeboloaniúčelnépodrobne
sa zaoberať recenziami zariadenia žalovaného, ktoré obe strany predložili ako dôkaz, súd síce tieto
dôkazy vykonal, avšak pre toto konanie z nich nevyplynuli podstatné skutočnosti, nakoľko podmienky

ubytovania u žalovaného nebolo pre rozhodnutie súdu relevantné. Súd nevykoval ani dokazovanie
všetkými zmluvami o ubytovaní uzavretými u žalovaného od novembra 2018 po jún 2019, ktorým
žalobkyňa chcela preukázať, že žalovaný uzatvára formulárové zmluvy o ubytovaní, ktoré obsahujú
rovnaké zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nevie ovplyvniť a teda že jednotlivé zmluvné ustanovenia
neboli individuálne dojednané. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí prezumpcia,

podľa ktorej ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Dokazovanie skutočnosti, ktorá je zákonom
prezumovaná, by bolo nehospodárne, v tomto smere mohol vyvinúť dôkaznú aktivitu iba žalovaný, ktorý
tak však neurobil. Súd nevykonal taktiež žalobkyňou navrhnuté dokazovanie výpisom z účtu žalovaného
č. IBAN M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v N., G. za mesiace február 2019 až jún 2019,

z ktorého by podľa žalobkyne malo vyplynúť, že žalovaný uzatváral zmluvy o ubytovaní aj v období
po odchode žalobkyne z ubytovacieho zariadenia žalovaného, nakoľko takáto skutočnosť by z daného
dôkazu nevyplynula. Zo samotných pohybov na účte žalovaného by bez ďalších dôkazov nebolo možné
jednoznačne určiť, akých záväzkov sa týkajú a v prípade, že sa týkajú zmlúv o ubytovaní, akého typu
izieb sa týkajú, kedy boli tieto zmluvy dojednané, kedy uzatvorené a aká bola doba ubytovania. Navyše,

ako už súd uviedol, ani prípadné obsadenie izby rovnakého typu, aký opustila žalobkyňa, ak by sa
ho hypoteticky takýmto dokazovaním podarilo preukázať, by neznamenalo, že žalovanému nevznikla
ujma v súvislosti s predčasným zrušením ubytovania žalobkyňou, nakoľko ak by žalobkyňa ubytovanie
predčasne nezrušila, mal by žalovaný v takom prípade viac obsadených izieb.

86. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods.
1 CSP. Žalobkyňa mala vo veci čiastočný úspech zodpovedajúci sume 350,- € s príslušenstvom,
v percentuálnom vyjadrení 18 %. Žalovaný mal čiastočný úspech zodpovedajúci sume 1 594,98 €
s príslušenstvom, ako časti v ktorej bola žaloba zamietnutá, v percentuálnom vyjadrení 82 %. Vzájomný
pomer úspechu potom predstavuje 64 % v prospech žalovaného, preto mu súd priznal voči žalobkyni

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262
ods. 2 CSP súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Pre úplnosť súd dodáva, že hoci o účelnosti jednotlivých položiek,
z ktorých pozostávajú trovy konania vynaložené žalovaným, bude rozhodovať primárne súdny úradník
rámci rozhodovania o výške trov konania, súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne prezentovaným

v záverečnej reči, podľa ktorého by v prípade subjektu, ktorý disponuje tzv. právnym oddelením, nemali
byť v podstate paušálne priznávané trovy právneho zastúpenia. Aj keby sa však s daným názorom súd
stotožnil, nemohol by mať vplyv na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Mestskom súde Bratislava IV.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.