Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53C/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425209103
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425209103.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV právnej veci žalobkyne: J. Ž., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. XX, B., zast.
Mgr. Michal Píry, advokát, so sídlom Kopčianska 8/A, Bratislava, IČO: 53 533 968, proti žalovanému:
F. Ž., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: X. Q. F. XXXX/XX, B., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a k a z u j e žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov,

s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom trestnom, priestupkovom alebo inom správnom
konaní v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch.

II. Súd p o u č u j e s t r a n y, že nariadené neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán
súd zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, ako aj p o u č u j e ž a l o v a n é h
o, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, v ktorej budú sporové strany v opačnej procesnej

pozícii, predmetom ktorej bude nárok na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárok na náhradu škody
alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

III. Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava IV dňa 30.09.2025 domáhala vydania

neodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúduložilžalovanémupovinnosť zákazu vstupudorodinnéhodomu
(325 ods.2 písm. c) CSP) a nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov ( § 325
ods. 2 písm. h) CSP). Mestský súd Bratislava IV v konaní sp. zn. 0C/34/2025 vylúčil dňa 30.09.2025
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti nepribližovať sa k
žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov na samostatné konanie.

2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že žalovaný je
jej manžel. Manželstvo sporových strán hodnotila žalobkyňa ešte pre niekoľkými rokmi spätne ako
stabilné a harmonické. Po uzavretí manželstva v roku 2006 žili žalobkyňa a žalobca v spoločnej
domácnosti, pričom ich vzťah bol v začiatkoch naplnený vzájomnou láskou, dôverou a porozumením.
V priebehu rokov síce dochádzalo k bežným partnerským nezhodám, tieto však nemali zásadný vplyv
na ich spoločný vzťah, a preto sa ich vždy podarilo úspešne vyriešiť. V poslednom období však

medzi sporovými stranami došlo k výraznému ochladnutiu citov. Čo je však z pohľadu tohto návrhu
podstatnejšie, došlo medzi sporovými stranami aj k narušeniu ich vzájomného spolužitia. Komunikácia
medzi žalobkyňou a žalovaným sa zhoršila, pribúdali rôzne hádky a konflikty, ktoré sa časom stávali
čoraz častejšími a intenzívnejšími. Atmosféra v spoločnej domácnosti sporových strán sa stala napätou
a nepríjemnou, pričom už nedochádzalo k žiadnym prejavom náklonnosti ani záujmu o záchranu
manželského zväzku. Sporové strany síce naďalej zdieľajú spoločnú domácnosť, no ich spoločný život

sa prakticky rozpadol. Žalobkyňa a žalovaný už teda nežijú ako manželia v pravom slova zmysle, keďže
ani len nezdieľajú spoločnú spálňu. Vzájomný kontakt sporových strán je pritom veľmi obmedzený,prakticky až žiaden. Tak žalobkyňa, ako však aj žalovaný, trávia drvivú väčšinu času jeden bez druhého,
v čoho dôsledku sa fyzická i emocionálna vzdialenosť medzi nimi ešte väčšmi prehĺbila. Dalo by sa
teda povedať, že takéto usporiadanie manželského života v spoločnej domácnosti je skôr formálne,

bez prejavov spoločného spolužitia alebo vzájomnej podpory, čo pochopiteľne zásadne narušuje kvalitu
vzťahu sporových strán a vytvára medzi nimi neprekonateľnú bariéru. Konečným zlomom vo vzťahu
medzi sporovými stranami však bolo fyzické napadnutie žalobkyne zo strany žalovaného, ku ktorému
došlo dňa 06.07.2025 (ďalej len „útok"). Žalovaný uchopil žalobkyňu za obe ramená a s použitím sily
ju hodil o zem, pričom žalobkyňa preletela priestorom približne na vzdialenosť tri metre. V dôsledku

tohto útoku utrpela žalobkyňa pomliaždenie v driekovo krížovej oblasti a v oblasti panvy, ako však aj
pomliaždenie ramena a pleca, pričom tiež pociťovala výraznú bolesť pri chôdzi. V ten istý deň, t. j. dňa
06.07.2025, preto vyhľadala lekárske ošetrenie v Univerzitnej nemocnici B. - J., v rámci ktorého došlo k
riadnemu zdokumentovaniu všetkých jej poranení vzniknutých pri útoku a ich zaznamenaniu v lekárskej
správe. O vyššie opísanom útoku upovedomila žalobkyňa aj príslušné 00 PZ, t. j. Obvodné oddelenie
PZ B. J. - V.. Napriek tomu však žalobkyňa nechcela podávať trestné oznámenie na žalovaného,

keďže v daný moment (pozn. zrejme aj v strachu o svoje zdravie a život) ešte naivne verila, že sa ich
spoločný manželský život podarí zachrániť. Žalobkyňa následne dňa 11.07.2025 absolvovala kontrolu
v chirurgickej ambulancii CHIR-MAYER s.r.o., pri ktorej ošetrujúci lekár konštatoval, pretrvávajúce
zdravotné ťažkosti v dôsledku útoku, najmä bolesti v oblasti chrbtice a kostrče. Ďalšia kontrola prebehla
dňa 25.07.2025, opäť v tej istej chirurgickej ambulancii, kde bola situácia dôkladne vyhodnotená,

pričom sa opätovne potvrdilo pretrvávanie zdravotných problémov v dôsledku útoku. Dňa 05.08.2025
podstúpila žalobkyňa neurologické vyšetrenie, ktoré taktiež potvrdilo trvajúce zdravotné ťažkosti v
dôsledku útoku, čo vyplýva aj z vyhotovených lekárskych záznamov. Pretrvávajúce zdravotné ťažkosti
v dôsledku útoku v neposlednom rade potvrdzuje aj lekárska správa zo dňa 13.08.2025. Po všetkých
vyššie opísaných ťažkostiach a následkoch spôsobených útokom žalobkyňa zmenila svoj pohľad na

spolužitie so žalovaným a rovnako tak aj na trvanie manželstva a dňa 19.08.2025 preto podala na
Mestskom súde Bratislava II návrh na rozvod manželstva sporových strán. Ani podaný návrh na rozvod
manželstva sporových strán však neupokojil vzniknutú situáciu. Žalovaný sa aj po útoku naďalej správal
voči žalobkyni hrubo a agresívne. Dňa 19.09.2025 došlo po krátkej a nevyprokovanei výmene názorov
k ďalšiemu fyzickému ataku zo strany žalovaného (ďalej len „atak"). Po tom ako žalobkyňa vyjadrila

svoj nesúhlas s tým, aby žalovaný jedol jedlo, ktoré žalobkyňa pripravila pre ich spoločné deti, ju
žalovaný zahnal do spálne so slovami „vybavím si to s tebou". Žalovaný opätovne ako pri útoku uchopil
žalobkyňu za obe ramená a s použitím sily ju sotil do zárubní dverí. Opísaný atak by pritom nepochybne
pokračoval aj ďalej, avšak tomuto zamedzil spoločný syn sporových strán, T. Ž.. ktorý začal žalobkyňu
inštinktívne ochraňovať vlastným telom, čím zamedzil pokračovaniu v ataku a tým pádom aj ďalším

zraneniam žalobkyne. V dôsledku tohto ataku žalobkyňa pociťovala (pozn. a aj naďalej pociťuje) silnú
bolesť v chrbte a v pravej ruke. V ten istý deň, t. j. dňa 19.09.2025, preto vyhľadala lekárske ošetrenie v
Univerzitnej nemocnici B. - J., v rámci ktorého došlo k riadnemu zdokumentovaniu všetkých jej poranení
vzniknutých pri ataku a ich zaznamenaniu v lekárskej správe. Následne, dňa 22.09.2025, podstúpila
žalobkyňa v dôsledku ataku ošetrenie aj u svojej ošetrujúcej lekárky. Po opísanom ataku sa už rozhodla

podaťprotižalovanémutrestnéoznámeniedňa19.09.2025naObvodnomoddeleníPZB.J.-V.,pričomv
rámci tohto oznámenia žalobkyňa okrem iného uviedla aj to, že priamym a očitým svedkom ataku (pozn.
rovnako tak aj útoku) bol aj spoločný syn sporových strán. T. Ž., ktorý si po ataku už nevie predstaviť,
že by sporové strany mali ďalej bývať pod jednou strechou. S poukazom na všetko vyššie uvedené má
žalobkyňa za to, že zotrvanie v jednom obydlí so žalovaným, respektíve v jeho blízkosti, nepochybne

ohrozuje jej telesnú ako aj duševnú integritu. Bývanie, ako ani ďalší spoločný život so žalovaným,
si žalobkyňa už v súčasnosti nedokáže predstaviť. Žalobkyňa má dôvodný strach zo správania sa
žalovaného, najmä z ďalšieho fyzického ataku voči jej osobe. Vzhľadom na stupňujúcu tendenciu
správania sa žalovaného a narastajúcu mieru agresívneho a násilného konania sa preto žalobkyňa
dôvodne obáva o svoje zdravie a svoj život. Žalobkyňa s poľutovaním priznáva, že si nikdy nemyslela,

že jej vzťah so žalovaným dospeje do takéhoto bodu. Až do obdobia vyššie opísaných skutočností
by žalobkyňu nikdy ani len nenapadlo, že by jej žalovaný mohol nejakým spôsobom ublížiť. Hádky a
konflikty, ktoré sprevádzali aj vyhrážky a drobné fyzické ataky žalobkyňa do posledných dní nebrala príliš
vážne, avšak vyššie opísané skutočnosti v nej vzbudili dôvodné obavy, že sa budú tieto konflikty ďalej
opakovať a stupňovať. Žalobkyni je jasné, že dnes nikto nedokáže predvídať ďalší vývoj danej situácie,

no vzhľadom na posledné obdobie je podľa jej názoru v tomto prípade skutočne dôvodná obava, že u
žalovaného bude ďalej pokračovať tendencia stupňujúcej miery násilného a agresívneho správania voči
jej osobe. Tým pádom existuje aj dôvodná obava ďalších útokov, ktoré navyše v porovnaní s posledným
útokom môžu dopadnúť oveľa horšie. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia dôjde medzisporovými stranami k dočasnej úprave pomerov, ktorá bude v prvom rade slúžiť na ochranu telesnej a
duševnej integrity žalobkyne, zamedzí zhoršenie už tak zlej situácie medzi sporovými stranami a ktorá
možno dokáže žalovaného donútiť k zamysleniu sa nad dôsledkami jeho konania a k prehodnoteniu

jehosprávaniavočižalobkyni.Podľanázoružalobkynenavyšenariadenímnavrhovanéhoneodkladného
opatrenia možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi sporovými stranami, tzn. že nie je potrebné
súčasne uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej. Záverom tohto článku svojho návrhu žalobkyňa
poznamenáva, že si je vedomá toho, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia dôjde k
zásahu do práv žalovaného. Napriek tomu však žalobkyňa vyjadruje svoje presvedčenie, že tento zásah

obstojí v rámci pomyselného testu proporcionality, vezmúc do úvahy dôvodnú obavu z ohrozenia zdravia
a života žalobkyne. V tejto súvislosti žalobkyňa upozorňuje, že v prípade nevydania navrhovaného
neodkladného opatrenia môžu byť následky, ktoré týmto vzniknú neporovnateľne zásadnejšie ako
následky a ujma na právach žalovaného pre prípad vydania žalobkyňou navrhovaného neodkladného
opatrenia.

3. Žalobkyňa predložila k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nasledovné listiny: Lekárska
správa zo dňa 25.07.2025,Lekárska správa zo dňa 05.08.2025, Lekárska správa zo dňa 13.08.2025 ,
Lekárska správa zo dňa 19.09.2025, Lekárska správa zo dňa 22.09.2025, Návrh na rozvod manželstva
zo dňa 19.08.2025 Oznámenie zo dňa 19.09.2025, Čestné vyhlásenie T. Ž. zo dňa 26.09.2025,
Oznámenie 00 PZ B. J. - V. zo dňa 26.08.2025.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný

okresný súd.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť aby sa na určenú
vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo

duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §

326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 329 ods.2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.15. Podľa § 332 ods. 1 a 2 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením;
ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

16. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

17. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

18. Podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

19. Súd uvádza, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je
neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie
vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami
sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách

neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu, ako navrhovateľa neodkladného
opatreniaosvedčenýačiexistujúskutočnostiodôvodňujúcepotrebuneodkladnejúpravypomerovmedzi
stranami. Žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je
reálna, t.j. nie hypotetická, pričom chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím
nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

20. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie,
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom
vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení
skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného

neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž

rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).

21. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité, že je povinný
poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných

pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.

22. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nárok preukázaný, musí však byť aspoň
osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),

pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení
neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Pre

úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby boli aspoň osvedčené, teda
nemusia byť nepochybne preukázané, základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.Inými slovami, z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený.

23. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda: a) či je
osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) či navrhovateľom neodkladného
opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c)či uložením požadovanej povinnosti alebo

obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia
domáha (princíp efektívnosti), d) či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa
okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav (princíp dočasnosti), e) či
právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a f) či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

24. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady
ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať
náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že

exekúcia(výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia
musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a
protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp
proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti,
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako aj
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana.

25. Pri vydaní neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP, musí mať súd za osvedčené
ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností
budúvždydeterminovanékonkrétnymiokolnosťamiprípadu.Ohrozenietelesnejaleboduševnejintegrity
navrhovateľ neodkladného opatrenia spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením,

čestným vyhlásením tretej osoby (svedka incidentu), písomnou, elektronickou, alebo telefonickou
komunikáciou a podobne.

26. Zákaz približovania sa na určenú vzdialenosť, alebo iba obmedzené približovanie k osobe, ktorej
telesná integrita alebo duševná integrita, je formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého účelom

je eliminovať kontakt páchateľa napr. domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z fyzického
násilia s jeho obeťou. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné
podozrenie z násilia na navrhovateľovi a dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne
je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo
psychického násilia.

27. Po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných
dôkazov, dospel súd k záveru, že tento je dôvodný.

28. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325

ods. 2 písm. h) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z ohrozenia telesnej a duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
Telesná a duševná integrita fyzickej osoby je ohrozená predovšetkým akýmkoľvek násilím (nátlakom).
Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania,
prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je

konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.
Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,
pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychickénásilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva
síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa
spájasfyzickýmnásilím.Chránenejosobemábyťpretovodôvodnenýchprípadochposkytnutáokamžitá

efektívna súdna ochrana. Nech už je pojem násilia definovaný akokoľvek, je vždy spojený s bolesťou
či už fyzickou alebo psychickou a úmyselným konaním násilníka a súčasne má znaky dlhšie trvajúceho
konania, eskalácie, jasných rolí ohrozenej a násilnej osoby. Predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčenie ohrozenia telesnej, duševnej integrity žalobcu konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. To znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce, pričom postačuje, že je
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobná.

29. Súd má za to, že zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle návrhu žalobkyne sú dané, pretože sú splnené podmienky, pre ktoré je potrebné bezodkladne
upraviť pomery strán. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti so zákazom priblíženia pripadá

do úvahy využiť v prípade, keď dochádza napríklad k fyzickým útokom, hrozbám fyzickým násilím,
prenasledovaniu alebo inému závažnému zásahu do telesnej alebo duševnej integrity. Žalobkyňa
predloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila, že sú tu závažné dôvody domnievať sa, že
je ohrozená jej telesná a duševná integrita, osobná sloboda a bezpečnosť, ako osoby navrhujúcej
neodkladné opatrenie. Súd vychádzajúc z listinných dôkazov má za to, že žalobkyni sa podarilo

osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a existenciu nebezpečenstva
bezprostredne jej hroziaceho, a to najmä s poukazom na predložené lekárske správy o jej ošetreniach
a zdravotných dopadoch zdravie žalobkyne po fyzických atakoch žalovaného, ktoré sú aj obsahom
podaného trestného oznámenia. Z uvedených listín jednoznačne vyplýva, že žalovaný v poslednom
období opakovane fyzicky atakoval žalobkyňu. Uvedené potvrdzuje aj čestné prehlásenie jej syna,

ktorý bol očitým svedkom fyzického ataku žalovaného a bránil mu. Súd má za osvedčené, že ohrozenie
telesnej a duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného nie je iba hypotetické, ale reálne. Takéto
správanie žalovaného značne zasahuje do telesnej i duševnej integrity žalobkyne, dostatočne osvedčujú
obavu žalobkyne a odôvodňuje potrebu uložiť žalovanému zákaz priblíženia sa k žalobkyni, ktorý má
aj preventívny charakter.

30. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd vyhodnotil návrh žalobkyne na vydanie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. h) CSP za dôvodný. Za nevyhnutné však považoval
doplniť výrok v tejto časti o výnimku zo zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni okrem účasti na
procesných úkonoch v občianskom, trestnom či správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre jeho

riadnu účasť na týchto úkonoch, na ktoré strany sporu môžu byť predvolané, a to aj vzhľadom na podané
trestné oznámenie a návrh na rozvod manželstva.

31. Súd neuložil žalobkyni povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 CSP podať v určenej lehote žalobu vo
veci samej, nakoľko má za to, že samotné nariadené neodkladné opatrenie postačuje na zabezpečenie

plnohodnotnej ochrany žalobkyne. Súčasne súd poučil strany v zmysle § 334 CSP, že nariadené
neodkladné opatrenie súd zruší na návrh niektorej z procesných strán v prípade, že odpadnú dôvody,
pre ktoré bolo nariadené, a poučil žalovaného vo výroku aj v zmysle § 337 ods. 2 CSP.

32. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd vydal neodkladné opatrenie tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

33. Podľa § 255 ods.1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

35. Pri rozhodovaní o trovách konania v tomto prípade platí, že súd návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel. Z uvedeného dôvodu s poukazom na zásadu úspechu v spore súd
žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výškebude s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.