Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 21, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-16C/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123203208
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Miškolci

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1123203208.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu:

A.B.C.,narodený:XX.XX.XXXX,trvalebytom:A.XX,XXXXXD.,zastúpený:Mgr.PavolŠuľan,advokát,
sídlo: Hlavná 6, 924 01 Galanta, proti žalovanej: Západoslovenská distribučná, a.s., sídlo: Čulenova 6,
816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518,
o zaplatenie 586,19 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %, o výške ktorých rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 01.04.2023 sa žalobca domáhal náhrady škody v sume 586,19 eur.

2. Žalobca uviedol, že žalovaný prostredníctvom svojich poverených pracovníkov dňa 10.09.2019
neodborným spôsobom vykonal výmenu určeného meradla a inštalácie inteligentného meracieho
systému na odbernom mieste v byte žalobcu, čo vyšlo najavo až takmer 20 mesiacov po vykonaní
tejto operácie. Žalobca dňa 02.04.2021 zaregistroval problém pri prevádzke plynovej varnej dosky.
Po konzultácii postupu s pracovníkom dodávateľa zemného plynu žalobca kontaktoval C. E. C. so

sídlom F. X, D., IČO: XX XXX XXX, ktorá zistila, že v elektrickej skrini v byte chýbalo uzemnenie
a mala podozrenie na chybnú elektrickú inštaláciu prívodu elektrickej energie na elektrické hodiny
žalobcovho bytu na úseku elektrického pripojenia elektrického merača žalobcovho bytu, ktorý nie je
prístupný pre žalobcu, nakoľko je prístup k elektromeru zaplombovaný, za ktorého inštaláciu zodpovedá
žalovaný. Po odstránení plomby elektromeru sa zistilo, že závada sa nachádza pod elektrickými
hodinami, nakoľko z hodín smerom do bytu uzemnenie jestvovalo, avšak uzemnenie smerom od
distribúcieelektrickejenergiekelektromeružalobcovhobytuchýbalo,tedaelektromernebolnapojenýna

uzemnenie verejnej elektrickej siete. Závada bola na mieste odstránená za spolupôsobenia pracovníka
spoločnosti KOMPLET s.r.o., ktorý pracovníkom žalovaného dokonca poskytol i materiálne vybavenie
na odstránenie závady - kabeláž. Spoločnosť KOMPLET s.r.o. za výjazd a poskytnuté služby účtovala
žalobcovi odmenu. Vplyvom zhora špecifikovanej závadnej inštalácie vykonanej pri výmene elektromeru
žalobcovho bytu pracovníkmi žalovaného dňa 10.09.2019 počas zhruba 20 mesačného obdobia došlo
k prepätiu, kedy bolo v sieti žalobcovho bytu elektrické napätie 400 V namiesto 220 V, dôsledkom
čoho došlo k poškodeniu elektrických zariadení pripojených k elektrickej sieti v žalobcovom byte, a to

konkrétne k znehodnoteniu počítačového zdroja Corsair CX430, 4 ks LED žiaroviek Philips, 1 ks LED
žiarovka Canyon, 2ks nabíjačky do siete Apple, nabíjačky do siete Goggen, nabíjačky do siete Sony,
základnej dosky ASUS P8H61 s procesorom Intel s pamäťami Kingstone stolného počítača žalobcu a
taktiež k znehodnoteniu centrálneho ovládania inteligentnej domácnosti žalobcovho bytu. Žalobca si bolnútený poškodené hnuteľné veci zadovážiť kúpou. Následne žalobca dňa 20.04.2021 dal prekontrolovať
aj funkčnosť plynovej varnej dosky odborným servisom z dôvodu, že počas obdobia takmer 20 mesiacov
neexistujúceho uzemnenia elektrickej siete žalobcovho bytu funkciu uzemnenia plnila práve plynová

varná doska v kuchyni žalobcovho bytu, s čím boli spojené tiež výdavky. Žalobca na odstránenie
následkov zhora uvedenej závady a škôd ňou spôsobených celkovo vynaložil sumu vo výške 586,19
eur. Škoda bola spôsobená činnosťou osôb poverených za konanie žalovaným, ktoré použil v súvislosti
s prevádzkovou činnosťou, pričom tieto porušili povinnosť dôležitú pri vykonávaní tejto činnosti, keď
nespojili kabelážou svorku uzemnenia na elektromere žalobcovho bytu s prívodom uzemnenia, pričom

toto je povinnosťou žalovaného, nakoľko tento úsek elektrickej inštalácie nehnuteľnosti je chránený
proti vstupu tretích osôb od žalovaného plombou, ktorá však preukázateľne nebola poškodená ani
odstránená, čo preukazuje tú skutočnosť, že do tejto časti inštalácie tretia osoba v čase medzi
vykonaním výmeny určeného meradla a inštalácie inteligentného meracieho systému na odbernom
mieste elektrickej energie žalobcovho bytu dňa 10.09.2019 a zistením uvedenej závady dňa 02.04.2021
nezasahovala. Preto má žalobca za to, že za vznik škody zodpovedá žalovaný, pričom dôvod na jeho

liberáciu nie je daný.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný uviedol, že návrh na začatie konania neobsahuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich

skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Priložené dokumenty sú
nezrozumiteľné aj z dôvodu, že ide o faktúry, resp. platby, uskutočnené po poruche v distribučnej
sústave a ich súvis s touto udalosťou nie je v návrhu na začatie konania vôbec uvedený. Porucha na
odbernom mieste žalobcu EIC 24ZZS5010088000T, evidovaná dňa 02.04.2021 nevznikla na zariadení
distribučnej sústavy žalovaného. Ak by aj porucha vznikla na zariadeniach distribučnej sústavy, žalobca

nemá nárok na náhradu škody spôsobenej poruchou v distribučnej sústave. Podľa § 31 ods. 1 písm.
e) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov je žalovaný ako
prevádzkovateľ distribučnej sústavy oprávnený obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu škody
okrem prípadov, ak škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy, v nevyhnutnom
rozsahu a na nevyhnutnú dobu distribúciu elektriny okrem iného aj pri poruchách na zariadeniach

sústavy a pri ich odstraňovaní.

5. Žalobca v replike uviedol, že porucha ohlásená dňa 02.04.2021 žalobcom mala príčinu v nesprávnom
zapojení inteligentného meracieho systému elektrickej energie dňa 10.09.2019, keďže dňa 02.04.2021
odstránením plomby elektromeru bolo zistené, že príčina vzniku škody na žalobcových zariadeniach sa

nachádza pod elektrickými hodinami, nakoľko uzemnenie smerom od distribúcie elektrickej energie k
elektromeru žalobcovho bytu chýbalo, konkrétne chýbal zemniaci elektrický kábel, teda celý elektrický
obvod v byte žalobcu vrátane elektromeru nebol napojený na uzemnenie verejnej elektrickej siete
zavineným porušením povinností fyzických osôb, ktoré žalovaný poveril výmenou meradla a inštalácie
inteligentného meracieho systému na odbernom mieste elektrickej energie žalobcovho bytu, pričom

uvedenú službu pre žalobcu žalovaný vykonal prostredníctvom svojich poverených pracovníkov dňa
10.09.2019. Žalovaným uvádzané ustanovenie § 31 ods. 1 písm. e) zákona č. 251/2012 Z. z. sa na
daný prípad nevzťahuje, nakoľko u žalobcu nenastala škoda obmedzením alebo prerušením distribúcie
elektriny, a preto táto obrana žalovaného právne neobstojí.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že ku poškodeniu elektrických zariadení v domácnosti žalobcu došlo v
dôsledku nefunkčnosti PEN vodiča, ktorá nastala demontážou alebo odstavením plynového spotrebiča.
Z fotografií vyhotovených pri výmene elektromerov v roku 2019 je zrejmé, že PEN vodič nebol
zapojený správne a jeho funkciu nahrádzalo ochranné pospojovanie vykonané cez plynový spotrebič
s elektrickým pripojením. Takáto inštalácia mohla dlhodobo nahrádzať správnu funkčnosť PEN vodiča,

ale po demontáži alebo odstavení plynového spotrebiča, resp. po jeho odpojení z elektrickej siete,
nastala porucha – PEN vodič v inštalácii sa stal nefunkčný a uzemnenie zaniklo. Takýto prípad nie
je pri starších vnútorných inštaláciách ojedinelý a na pravdepodobnosť, že problém je vo vnútornej
inštalácií žalobcovho bytu, bol žalobca upozornený už pracovníkom zákazníckej linky dodávateľa
zemného plynu. Nefunkčnosť PEN vodiča nesúvisí s výmenou elektromerov. Ak by nefunkčnosť súvisela

s výmenou elektromerov, nefunkčnosť PEN vodiča a strata uzemnenia by nastala bezprostredne po
osadení nového elektromera. Po inštalácii nového elektromera pracovník žalovaného nameral na
PEN svorke nového elektromera nulové napätie a mal teda za to, že pracuje správne. Nefunkčnosť
PEN vodiča nijako nesúvisí ani s poruchou v distribučnej sústave žalovaného alebo jej riadnouprevádzkou. Porucha nastala v elektromerovom rozvádzači, ktorý nebol v zodpovedajúcom technickom
stave, pretože došlo k odpojeniu PEN vodiča, ktorý je súčasťou elektromerového rozvádzača. V
zmysle právnej úpravy je elektromerový rozvádzač aj so svojou elektrickou výzbrojou (všetky prívodné,

odvodové fázové a PEN vodiče a káble, vrátane káblov, ktoré sa pripájajú do elektromera, PEN
svorka, odvodové svorky, samotná konštrukcia RE a pod.) vo vlastníctve odberateľa (úplnom alebo
podielovom) a odberateľ (alebo správca) zodpovedá za jeho správnu inštaláciu, stav, funkčnosť,
bezpečnú prevádzku, údržbu a servis a keďže ide o vyhradené elektrické zariadenia zodpovedá
aj za vykonávanie odborných prehliadok a skúšok (revízií). Elektromerový rozvádzač je súčasťou

odberného elektrického zariadenia. Žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy zodpovedá za
správnu montáž a metrologickú funkčnosť určeného meradla (elektromera) a je jeho vlastníkom.
Elektromer sa umiestňuje do elektromerového rozvádzača vo vlastníctve odberateľa a za účelom jeho
prevádzky je odberateľ povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy nevyhnutný prístup
k nemu. Elektromer a teda aj sféra zodpovednosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy končí na
svorkách elektromera v jeho dolnej časti. Všetka ďalšia inštalácia, či už smerom do distribučnej sústavy

(elektrická prípojka) alebo smerom do bytu odberateľa (vnútorná inštalácia) je vo sfére zodpovednosti
odberateľa, vlastníka alebo správcu nehnuteľnosti. vyššie uvedených skutočností nepochybne vyplýva,
že za opravu nefunkčného PEN vodiča v elektromerovom rozvádzači zodpovedal odberateľ, vlastník
alebo správca nehnuteľnosti. Účasť pracovníka žalovaného bola potrebná len z dôvodu, že nemeraná
časť inštalácie odberného miesta, resp. elektrickej prípojky, je v súlade s právnymi predpismi chránená

proti neoprávnenej manipulácii (zaplombovaná). Keďže v dôsledku demontáže alebo odstavenia
plynovéhospotrebičasapôvodnéuzemnenieodstránilo,muselobyťvytvorenénovéuzemneniedonovej
svorkovnice, ktorá je v súčasnosti umiestnená v dolnej časti elektromerového rozvádzača vedľa ističov,
t.j. v časti, ktorá bola a je zabezpečená proti neoprávnenej manipulácii (zaplombovaná). Táto svorka
sa v elektromerovom rozvádzači nenachádzala pri výmene elektromerov, ale bola do neho inštalovaná

až po poruche dňa 02.04.2021. porucha nevznikla na zariadení distribučnej sústavy žalovaného a ako
vyplýva z argumentácie v časti B tohto vyjadrenia ani v súvislosti s prevádzkou distribučnej sústavy
žalovaného. Ak vznikla škoda na elektrických zariadeniach v domácnosti žalobcu, táto mohla vzniknúť
jedine v dôsledku poruchy PEN vodiča v Elektromerovom rozvádzači.

7. Súd právne posúdil vec podľa § 31 ods. 1 písm. e), § 35 ods. 3 písm. b) a c), § 39 ods. 9, 12, § 40 ods.
5, 6 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 251/2012 Z.z.“); § 415, § 420, § 420a, § 438, § 441, § 442 , § 450 Občianskeho zákonníka; a článku
15 ods. 2, § 151 ods. 1, § 191 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.5-9, oznámenie č.l.11-12,
protokol č.l.13, pokladničný doklad č.l.14, faktúry č.l.15-18, list vlastníctva č.l.20-21, potvrdenie o úhrade
č.l.22, objednávka č.l.23, pokladničný doklad č.l.24, email č.l.25-26, vyjadrenie žalovaného č.l.56-58,
replika č.l.75-76, duplika č.l.84-90, fotky č.l.91-96, 114-117, pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci.

9. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný prostredníctvom svojich poverených
pracovníkov dňa 10.09.2019 vykonal výmenu určeného meradla a inštalácie inteligentného meracieho
systému na odbernom mieste v byte žalobcu. Žalobca dňa 02.04.2021 zaregistroval problém pri
prevádzke plynovej varnej dosky. Po konzultácii postupu s pracovníkom dodávateľa zemného plynu
žalobca kontaktoval C. E. C. so sídlom F. X, D., IČO: XX XXX XXX, ktorá zistila, že v elektrickej skrini

v byte chýbalo uzemnenie.

10. Nárok na náhradu škody, bez ohľadu na jeho výšku, musí byť riadne preukázaný a musia byť
naplnené jednotlivé predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinnosti, vznik škody
a existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou, príp. aj zavinenie. Podľa

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/2/2024 z 20. februára 2025, „ak pre
priznanie nároku je relevantné naplnenie viacerých hmotnoprávnych predpokladov súčasne, pričom v
konaní súd zistí neexistenciu čo i len jedného z nich, postačuje v odôvodnení zrozumiteľne vysvetliť
túto skutočnosť a nie je potrebné sa s ďalšími predpokladmi v odôvodnení rozhodnutia súdu zaoberať.“
S prihliadnutím na toto rozhodnutie nie je potrebné, aby súd podrobne uvádzal zdôvodnenie zamietnutia

žaloby s ohľadom na každý jeden predpoklad zodpovednosti za škodu, nakoľko nenaplnenie len jedného
z nich je samotným dôvodom pre zamietnutie žaloby a nepriznanie nároku na náhradu škody.11. Nevyhnutným predpokladom pre priznanie nároku na náhradu škody je preukázanie pochybenia
žalovaného, v dôsledku ktorého došlo k vzniku škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že zo strany
žalovaného došlo k odbornému pochybeniu pri jeho činnosti, ktoré malo viesť k vzniku žalobcom

tvrdenej škody. Žalobca síce v konaní uvádzal odborné tvrdenia, z ktorých malo pochybenie
žalovaného vyplývať, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Naviac žalovaný
tieto tvrdenia žalobcu patričným spôsobom v konaní spochybňoval a vylučoval svoju zodpovednosť
a pochybenie pri svojej činnosti. Za takéhoto stavu bolo vecou žalobcu jednoznačne preukázať
pochybenie žalovaného relevantnými dôkazmi preukazujúcimi nesprávnu odbornú činnosť žalovaného,

čo sa nestalo. Žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by takéto pochybenie žalovaného
preukazoval, a keďže súd sám nemá odborné vedomosti potrebné pre posúdenie tejto otázky, nemohol
vychádzať výlučne z tvrdení žalobcu o zodpovednosti žalovaného, zvlášť keď žalovaný túto svoju
zodpovednosť jednoznačne spochybňoval. Samotné zhodnotenie porušenia povinnosti žalovaným pri
výmeneelektromerapredstavujeodbornúotázku,ktorejposúdenieniejevodbornýchmožnostiachsúdu
a je závislé na dôkazoch, ktoré túto odbornú otázku zodpovedajú. Keďže žalobca bol ten, kto tvrdil

pochybenie žalovaného pri vykonávaní jeho činnosti, bolo úlohou žalobcu predložiť v konaní dôkazy
preukazujúce odborné tvrdenia žalobcu, ktoré by zodpovednosť žalovaného aj náležite preukázali.
Žalobca napriek tomu, že súdne konanie má sporovú povahu v dôsledku čoho je predovšetkým na
stranách, aby dôkazy sami navrhovali, takýto dôkaz do konania nepredložil a jeho vykonanie ani včas
nenavrhol.

12. Žalobca nepreukázal, že by bol vlastníkom hnuteľných vecí uvedených v žalobe a tieto veci mal
vo svojej držbe. Zároveň nepreukázal ani vznik skutočnej škody na týchto veciach vylučujúcej ich
použitie. Žalobca o takejto škode nepredložil žiaden dôkaz potvrdzujúci odborný záver o poškodení vecí
v dôsledku pochybenia žalovaného. Tieto veci pritom ani neboli predložené súdu na nahliadnutie a súd

ani nemá vedomosť, či sa skutočne jedná o nefunkčné veci a ich nefunkčnosť nevychádza len z tvrdení
žalobcu. Úlohou žalobcu bolo pritom nielen preukázať, že takéto veci existujú a sú v jeho vlastníctve, ale
aj že sú skutočne poškodené a nie je možné ich ďalšie použitie, čo sa však nestalo. Zároveň žalobca ani
nekonkretizoval, čo presne tvorí žalobou uplatnenú sumu 586,19 eur. Žalobca síce predložil k žalobe
listinné dôkazy, z ktorých vyplývajú určité sumy, avšak k ich obsahu neposkytol žiadne skutkové tvrdenia

a ponechal výlučne na súde, aby si z obsahu týchto listín urobil sám závery o výške žalobou uplatneného
nároku. Naviac takto uvedené sumy ani nezodpovedajú celkovej žalobou uplatnenej sume.

13. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi pochybením žalovaného a vznikom škody a
nepreukázal, či ním tvrdené pochybenie žalovaného vôbec mohlo viesť k vzniku škody tak, ako ju

popísal v žalobe. Požiadavky kladené právnou teóriou a súdnou praxou na to, aké skutočnosti musia byť
preukázané v konaní o náhradu škody, musia byť naplnené bez ohľadu na výšku žalobou uplatneného
nároku, čo sa nestalo, keďže súdu neboli predložené žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné vychádzať
a nárok žalobcovi priznať.

14. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania prednesené žalobcom až na pojednávaní dňa
21.11.2025 z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania. Žalobca je povinný už priamo v žalobe uviesť
všetky podstatné skutočnosti a dôkazy, príp. tieto označiť, ak ich predloženie nie je možné, ktoré
následne ešte môže doplniť vo svojej replike, príp. ďalších písomných podaniach tak, aby súd mohol
rozhodnúť na prvom pojednávaní a nemusel pojednávanie odročovať práve za účelom doplnenia

dokazovania, ktoré bolo možné navrhnúť a vykonať už skôr. Predmetom tohto konania bol uplatnený
nárok na náhradu škody, v rámci ktorého sa vždy skúmajú základné predpoklady zodpovednosti za
škodu (porušenie povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť, príp. zavinenie), ktoré súd musí skúmať,
aktorésúajzpohľaduprávnejteórieasúdnejpraxeminimálneosobámsprávnymvzdelanímvšeobecne
známe. Samotná žaloba mala obsahovať všetky podstatné skutočnosti tak, aby sa žalovaný k nim

mohol vyjadriť už vo svojom prvom vyjadrení, najneskôr však v duplike a tieto mohol aj náležite odborne
spochybniť. V rámci prípravnej písomnej fázy konania mali byť zo strany žalobcu uvedené nielen
podstatné skutočnosti, ale mali byť pripojené, resp. aspoň navrhnuté ďalšie dôkazy, ktorých vykonanie
požaduje tak, aby súd mohol vec ukončiť už na prvom pojednávaní. Pokiaľ žalobca takéto návrhy
predložil až na prvom pojednávaní, pričom ich mohol navrhnúť už skôr, nakoľko nešlo o nové návrhy

ktorými by reagoval na nepredvídateľný vývoj v konaní, tak boli navrhnuté neskoro, keďže smerovali
k preukázaniu skutočností známych ešte pred nariadením prvého pojednávania. Žalobca pritom musel
vedieť, aj s prihliadnutím na právne zastúpenie advokátom, že ide o otázku, ktorú súd bude musieťskúmať a mať za preukázanú pre priznanie nároku. Vzhľadom k tomu, že k návrhu na doplnenie
dokazovania došlo oneskorene, súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania v navrhovanom rozsahu.

15. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá
ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných

práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).

16. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany

sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS
209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Vzhľadom na uvedené sa súd nezaoberal všetkými uvedenými tvrdeniami,
keďže pre rozhodnutie súdu o žalobe boli právne irelevantné.

17. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za postačujúce tie skutočnosti, ku ktorým sa vyjadril
v odôvodnení svojho rozsudku. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, ktorý je
obsiahnutý vo výroku tohto rozsudku. Ostatné skutočnosti tvrdené spornými stranami, ku ktorým sa súd
v odôvodnení rozsudku nevyjadroval, súd nepovažoval za potrebné pre účely posúdenia a rozhodnutia
vo veci samej, a preto sa v odôvodnení rozsudku týmto skutočnostiam v zmysle uvedenej konštantnej

judikatúry nevyjadruje.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi,
ktorý bol v konaní voči žalovanému úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku.

19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).