Rozsudok – Náhrada škody ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118331706
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6118331706.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr.TatianyPastierikovejaJUDr.DanyŠiffalovičvprávnejvecižalobcu:ADAMaSYNs.r.o.,Jeséniova
3/a, 831 01 Bratislava, IČO: 35 842 130, zast.
JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s. r. o., Doležalova 5, 821 04 Bratislava, IČO: 47 253 479, proti
žalovanému: BOOST AGENCY s. r. o., Hlavná 2072/15, 831 01 Bratislava,
IČO: 48 227 064, zast. SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., Laurinská 3,
811 01 Bratislava, IČO: 47 254 432, o zaplatenie 12.054 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a
žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-22Cb/263/2018-314 zo dňa 11.09.2023

v spojení s opravným uznesením č.k. B2-22Cb/263/2018-378 zo dňa 7. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k.
B2-22Cb/263/2018-314 zo dňa 11.09.2023 v spojení s opravným uznesením č.k.
B2-22Cb/263/2018-378 zo dňa 7. februára 2024 mení tak že:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 706,- eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu zamieta.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
88,28 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
6.354 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a to všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. III. výrokom žiadnej zo strán sporu

nepriznal nárok na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
12.054 titulom náhrady škody. V žalobe uviedol, že dňa 03.09.2016 si žalovaný prostredníctvom svojho
zamestnanca pána T. Q. prenajal a prevzal od žalobcu profesionálny plazmový monitor SAMSUNG
46 OUT LH46MVQ LBB/EN (ďalej aj „Monitor“), a to na základe Zmluvy o prenájme na obdobie od
03.09.2016 do 05.09.2016 za dohodnutú odplatu vo výške 144 eur vrátane DPH. Žalovaný mal v úmysle
Monitor použiť na svoje podnikateľské aktivity. Monitor je súčasťou veľkoplošnej LCD zostavy (ďalej aj

„sústava Monitorov“), ktorá pozostáva z deviatich kusov monitorov a ktorú má vo vlastníctve žalobca.
Žalovaný dňa 03.09.2016 Monitor mechanicky poškodil, a to tak, že Monitor stratil úplne svoju úžitkovú
funkciu, t.j. prestal byť funkčný a použiteľný. Žalovaný dal dňa 07.09.2016 Monitor do autorizovaného
servisuSAMSUNGzaúčelomjehoopravy,servissavšakvyjadril,že:„Autorizovanáopravaniejemožnáz dôvodu nedostupnosti ND.“ (pozn. ND znamená náhradných dielov). Žalovaný poškodený Monitor do
dnešného dňa žalobcovi nevrátil. Žalobca niekoľkokrát ústne, ako aj mailom, vyzýval žalovaného na
uhradenie škody, ktorú spôsobil žalobcovi. Mimosúdne rokovania neskončili úspešne. Dňa 26.08.2018

vypracovala Ing. Magdaléna Kadlečíková, PhD. Znalecký posudok č. 3/2018 (ďalej aj „ZP“) za účelom
výpočtu výšky škody na sústave Monitorov, ktorú znalkyňa vyčíslila v sume 6.354 eur bez DPH. V
dôsledku uvedeného žalobca odo dňa poškodenia Monitora už nemohol a do dnešného dňa nemôže
používať a ani prenajímať sústavu Monitorov, a preto okrem škody na veci utrpel aj škodu spočívajúcu
v ušlom zisku, nakoľko sústavu Monitorov nemohol preukázateľne prenajať obchodným partnerom -

záujemcom, čím mu vznikol ušlý zisk vo výške 5.700 eur bez DPH. Celková škoda pozostáva zo
skutočnej škody na veci vo výške 6.354 eur a ušlého zisku vo výške 5.700 eur a predstavuje sumu
12.054 eur.
Žalovaný uplatnenú škodu neuznal v celom rozsahu z nasledovných dôvodov: Ad. 1) Žalovaný požiadal
žalobcu o prenájom 1 kusu plazmovej obrazovky, avšak žalobca mu dňa 03.09.2016 odovzdal inú
plazmovú obrazovku, ako si žalovaný objednal. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že prenajatý kus

plazmovej obrazovky je súčasťou zostavy LCD obrazoviek, ktorý má ako celok vyššiu hodnotu ako
vypožičaný 1 kus, pričom žalobca ho o tejto skutočnosti žiadnym spôsobom neupovedomil. Mal za to,
že žalobca nepostupoval v súlade s § 415 OZ, t.j. nedodržal prevenčnú povinnosť, keď žalovanému
odovzdal časť z predmetnej plazmovej zostavy neberúc do úvahy, že v prípade jej poškodenia bude
znemožnené riadne užívanie celej zostavy LCD obrazoviek, ktorá je v porovnaní so zapožičaným kusom

hodnotnejšia. Z uvedeného dôvodu zastával názor, že škodu na zostave LCD obrazoviek zapríčinil
svojím konaním v celom rozsahu výlučne samotný žalobca. Ad. 2) V prípade, ak by sa súd nestotožnil s
právnym názorom žalovaného, podľa ktorého za vzniknutú škodu na veci zodpovedá v celom rozsahu
výlučne žalobca, žalovaný uviedol, že žalobcom uplatnená výška škody je neprimerane vysoká a
nezohľadňuje reálny stav. Poukázal na to, že žalobca v súčasnosti síce nemôže zvyšných 8 kusov

plazmových obrazoviek Samsung 46 prenajímať v zostave 3x3, svojim zákazníkom je však schopný
prenajať zostávajúce plazmové obrazovky v zostave 3x2 (prípadne v iných konfiguráciách napr. 4x2 a
podobne), ako aj každú samostatne. Predložené doklady preukazujúce ušlý zisk žalobcu vo výške 5.700
eur bez DPH považoval za nedostačujúce.
Súd prvej inštancie vydal dňa 20.11.2019 rozsudok, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Na

odvolanie žalovaného odvolací súd uznesením zo dňa 17.06.2021 predmetný rozsudok zrušil a vrátil
vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 722 ods. 2, § 723 ods. 1, 2, § 670, § 420 ods. 1, 3, §
442 ods. 1, § 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 369c ods. 1 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“),

§ 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok je skutkovo i právne opodstatnený
v rozsahu týkajúcom sa nároku na zaplatenie náhrady škody vo výške 6.354 eur. Medzi subjektmi
konania nebolo sporné, že žalovaný poškodil plazmový monitor SAMSUNG 46 OUT LH46MVQ LBB/EN

takým spôsobom, ktorý znemožnil jeho ďalšie používanie, ako aj jeho servisnú opravu. Uvedený monitor
mu žalobca vydal dňa 03.09.2016 na základe zmluvy o nájme za dohodnutú odplatu za účelom jeho
využívania na podnikateľské aktivity. Žalobca mu síce namiesto požadovaného 63-palcového modelu
vydal 46-palcový monitor, bolo to však na požiadanie žalovaného, čím fakticky došlo k zmene nájomnej
zmluvy v jej predmete ústnou formou (čo potvrdil na pojednávaní aj vypočutý svedok). V dôsledku

neopraviteľného poškodenia prenajatého monitora vznikla žalobcovi škoda nielen vo výške hodnoty
poškodeného monitora, ale aj ostatných 8 monitorov, ktoré spolu s ním tvorili zostavu 3 x 3. Hodnota
týchto 9 monitorov bola znalkyňou Magdalénou Kadlečíkovou, PhD. v Znaleckom posudku č. 3/2018
vyčíslená v sume 6.354 eur.
Právny vzťah medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom súd posúdil ako

záväzkový vzťah zo zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Žalovaný však predmet
podnikateľského nájmu - plazmový monitor neopraviteľne poškodil a vecou už viac nedisponuje (čo
potvrdil na pojednávaní dňa 25.01.2023). Keďže žalovaný porušil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu
z § 670 OZ, čiže povinnosť starať sa o to, aby na (prenajatej) veci nevznikla škoda, je z tohto dôvodu
zodpovedný za škodu, ktorú týmto svojím konaním žalobcovi spôsobil (§ 420 OZ).

V konaní nie je sporné, že došlo k poškodeniu jedného monitora žalovaným, avšak žalobca tvrdí,
že v dôsledku poškodenia tohto jedného monitora vznikla žalobcovi škoda nielen vo výške hodnoty
poškodeného monitora, ale aj ostatných 8 monitorov, ktoré spolu s ním tvorili zostavu 3 x 3. Súd
prvej inštancie sa s týmto tvrdením žalobcu plne stotožnil, nakoľko znalkyňa Magdaléna Kadlečíková,PhD. vo svojom Znaleckom posudku č. 3/2018 výslovne konštatovala, že na uvedenie sústavy 9 ks
monitorov do funkčného, prevádzkyschopného stavu je potrebné obstarať a nahradiť jeden monitor do
doterajšej konfigurácie, avšak model SAMSUNG 46 OUT LH46MVQ LBB/EN už nie je na trhu. Doplnila,

že monitor nie je možné nahradiť na trhu dostupnými modelmi z dôvodov rozličného jasu a rozdielnej
konštrukcie krytu, čo by narušilo geometriu zostavy a boli by viditeľné odlišné technické charakteristiky
monitorov. Znalkyňa zároveň vyčíslila hodnotu týchto 9 monitorov v sume 6.354 eur. Žalobcovi preto
nepochybne vznikla škoda, a to jednak v hodnote poškodeného monitora, ale aj v hodnote zostávajúcich
8 monitorov, ktorých je žalobca naďalej vlastníkom, avšak nie je schopný ich ďalej prenajať svojim

zákazníkom, ani ich predať. Uvedené vyplynulo okrem vyjadrenia znalkyne aj z vyjadrenia svedka E..
T. (prokuristu žalobcu), ktorý pri výsluchu na pojednávaní potvrdil, že sústava monitorov je síce funkčná
aj bez pokazeného monitora, avšak v menšej veľkosti, o ktorú už zákazníci nemajú záujem, čo vyplýva
aj z doloženej emailovej komunikácie medzi žalobcom a potencionálnymi zákazníkmi (GX Media s.
r. o. a Y. V. - Pianist a Progress Promotion Bratislava, spol. s r.o. Z uvedeného mal súd dostatočne
za preukázané, že žalobca nebol schopný ďalej prenajať ani zvyšných 8 monitorov, ktoré patrili spolu

s tým poškodeným do sústavy 3 x 3. Súd sa nestotožnil s tvrdením uvedenej znalkyne na strane 11
jej znaleckého posudku, kde tvrdí, že posudzované monitory je možné predať, čo malo byť overené
inzerátom na portáli bazos.sk, a to na základe pokusu predať 4 kusy monitorov v januári 2018. Na
strane 17 tohto posudku je uvedená odpoveď Y.. V. na inzerát cez portál bazos.sk, avšak z nej súd
nedospel k záveru, že by táto, alebo iná osoba mala skutočný záujem o kúpu predmetných monitorov,

pričom z tejto odpovede na inzerát ani nie je zrejmá dohadovaná cena za tieto monitory. Súd teda z
odpovede na inzerát, ktorá je súčasťou znaleckého posudku a týka sa obdobia spred piatich rokov nemal
za preukázané, že by bol žalobca schopný predať zvyšných 8 monitorov, ktoré tvorili zostavu 3 x 3,
tobôž nie v hodnote, akú mali v čase poškodenia monitora žalovaným, a to aj vzhľadom na zastaranosť
ich technických parametrov. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že došlo k

naplneniu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, čiže: k porušeniu
právnej povinnosti žalovaným (poškodenie monitora zo zostavy 9 monitorov), k vzniku škody na strane
žalobcu vo výške 6.354 eur (čo je hodnota predmetných 9 monitorov určená znalkyňou) a je daný aj
kauzálny nexus (t.j. priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovaným).
Žalobca je síce naďalej vlastníkom zvyšných 8 monitorov, ale následkom konania žalovaného nie je

reálne daná možnosť ich ďalej využívať (napr. formou nájmu), alebo ich predať, čiže sumu vyjadrujúcu
ich hodnotu je v danom prípade nutné považovať za faktické zmenšenie majetkového stavu žalobcu.
Okrem toho súd nemal zo žiadneho dôkazu založeného v spise za preukázané, že by žalobca porušil
svoju prevenčnú povinnosť voči žalovanému tým, že mu poskytol obrazovku, ktorá bežne tvorí súčasť
zostavy 3 x 3. Súd mal za to, že žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody 6.354 eur od žalovaného v

súlade s § 420 ods. 1 OZ, nakoľko došlo k naplneniu všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti
žalovanéhozavznikškody.Súdpriznalžalobcoviajpaušálnunáhradunákladovsúvisiacichsuplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur v súlade s § 369c ods. 1 OBZ, keďže sa žalovaný dostal do preukázaného
omeškania s uhradením vzniknutej škody.
Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie ušlého zisku spolu vo výške 5.700 eur, čo odôvodnil

tým, že sústavu monitorov 3 x 3 nemohol preukázateľne prenajať minimálne trom obchodným partnerom
(záujemcom), a to: Progress Promotion Bratislava, spol. s r.o. (ušlý zisk 2.600 eur), GX Media s. r. o.
(ušlý zisk 1.300 eur), ako aj Y. V.I. - Pianist (ušlý zisk 1.800 eur). Súd prvej inštancie však žalobu v
časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie ušlého zisku vo výške 5.700 eur zamietol z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena. Konštatoval, že uvedené dve emailové komunikácie so záujemcami GX Media

a Y. V., rovnako ako aj nepotvrdená objednávka spoločnosti Progress Promotion Bratislava nie sú
jednoznačnými dôkazmi o tom, že by skutočne došlo k uzatvoreniu zmlúv o podnikateľskom nájme
veci (predmetných monitorov žalobcu) s uvedenými záujemcami, keby žalovaný jeden z monitorov
nepoškodil. V danom prípade súd nemal preukázaný vznik ušlého zisku na strane žalobcu, ani kauzálny
nexus, že sa tak stalo v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Súd však zdôraznil, že

uvedené listinné dôkazy preukazujú len tú skutočnosť, že žalobca mal problémy ďalej prenajať zvyšných
8 monitorov, ktoré mu z pôvodnej sústavy zostali. Nie sú však dostatočným dôkazom o vzniku ušlého
zisku žalobcu v sume 5.700 eur v priamej príčinnej súvislostí s poškodením monitora žalovaným.
Súd prvej inštancie preto žalobcu o zaplatenie požadovaného ušlého zisku 5.700 eur žalovaným voči
žalobcovi zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie
odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýprocespodľa§365ods.1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam podľa § 365
ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Žalovaný namietal nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu, ktoré považoval za svojvôľu
prvoinštančného súdu.
K tvrdeniu súdu prvej inštancie, ktorý v rozhodnutí uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením znalkyne
kde tvrdí, že posudzované monitory je možné predať, žalovaný uviedol, že žiadna zo strán sporu

túto skutočnosť nerozporovala. S poukazom na § 151 ods. 1 CSP mal za to, že tvrdenie o tom, že
jednotlivé monitory je možné predať malo byť súdom považované za nesporné a súd nemal vykonávať
a hodnotiť dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. Poukázal na to, že zo strany prvoinštančného
súdu neboli vykonané akékoľvek úkony (zabezpečenie dôkazu, svedka, ...), a taktiež neboli v rámci
predložených dôkazov produkované akékoľvek podklady, aby sa mohol odkloniť od súhlasného tvrdenia
strán. Žalovaný ďalej uviedol, že to, že zvyšné monitory je žalobca schopný prenajať potvrdzuje už len

samotný fakt, že ich žalobca sám reálne ponúka na prenájom na svojom webovom sídle, v dôsledku
čoho majú zákazníci možnosť si monitor prenajať buď samostatne alebo spoločne so zostávajúcimi
monitormi v rôznych konfiguráciách.
K rozsahu skutočnej škody žalovaný uviedol, že predmetom prenájmu podľa uzatvorenej zmluvy
o prenájme hnuteľnej veci uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným bol výlučne 1 ks obrazovky.

Predmetná obrazovka tvorí samostatnú hnuteľnú vec, nakoľko je spôsobilá byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov. Napriek skutočnosti, že predmet prenájmu - monitor je možné spolu s inými
obrazovkami využiť aj ako LCD zostavu (zobrazovací panel), v čase, kedy mal žalovaný od žalobcu
prenajatú obrazovku, prišlo k poškodeniu výlučne tej jednej obrazovky, ktorú mal v prenájme. Nie je
tak možné objektívne zaviazať žalovaného na náhradu škody aj na zostávajúcich obrazovkách, ktoré

nikdy od žalobcu neprevzal (keďže neboli predmetom zmluvy o prenájme), a ku ktorých reálnemu
(fyzickému) poškodeniu konaním žalovaného ani nikdy neprišlo. Skutočnosť, že majetok žalobcu sa
zmenšil výlučne o hodnotu jednej obrazovky (tej, na ktorej prišlo k vzniku škody v čase, kedy ju mal
žalovaný v prenájme) potvrdzuje aj fakt, že žalobca je schopný zostávajúce obrazovky prenajať alebo
predať (ako nepoškodené) a počas celého súdneho konania ich reálne ponúka na prenájom na svojom

webovom sídle, v dôsledku čoho majú zákazníci možnosť si obrazovku prenajať buď samostatne alebo
spoločne so zostávajúcimi v rôznych konfiguráciách - t.j. škoda vo výške 6.354 eur uplatnená žalobcom
v predmetnom konaní je absurdná a neprimerane vysoká, keďže žalobcovi nevznikla škoda na všetkých
9 ks obrazoviek Samsung 46, ale len na 1 kuse, ktorý na základe vlastného rozhodnutia zapožičal
žalovanému. V neposlednom rade poukázal na skutočnosť, že žalobca prenajal žalovanému jeden kus

obrazovky, t.j. možnosť samostatného prenájmu je jednoznačne preukázaná. S prihliadnutím na vyššie
uvedené považoval žalovaný za nepochybné, že nie je zodpovedný za prípadnú škodu vzniknutú na
predmetných 8 obrazovkách. Údajnú škodu tvrdenú žalobcom na 8 ks televíznych obrazoviek je možné
hypoteticky považovať za odvodenú (sekundárnu) škodu vo vzťahu k poškodeniu televíznej obrazovky,
ktorú mal žalovaný v prenájme, nakoľko v predmetnom vzťahu neexistuje akákoľvek priamosť konania

žalovaného. Žalovaný mal za to, že vo vzťahu k 8 ks televíznych obrazoviek nie sú naplnené všetky
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu žalovaným, nakoľko absentuje vznik ujmy a zároveň medzi
konaním žalovaného a žalobcom tvrdenej škody na 8 ks televíznych obrazoviek (ktorá podľa žalovaného
nevznikla) neexistuje priama príčinná súvislosť.
Záverom uviedol, že prípade, ak by odvolací súd potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu, právny stav

by bol taký, že žalobca by ostal vlastníkom 8 ks nepoškodených televíznych obrazoviek (mohol by ich
naďalej využívať za účelom dosiahnutia zisku), a zároveň žalobcovi bude uhradená plná kúpna cena
(celá hodnota) 8 ks nepoškodených televíznych obrazoviek. Mal za to, že v danom prípade by došlo
k bezdôvodnému obohateniu žalobcu na úkor žalovaného. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil vo výroku I. tak, že žalobu zamieta a vo výroku III. tak, že

žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a zároveň aby žalovanému priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Proti predmetnému rozsudku rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobca.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že objednávka spoločnosti Progress Promotion
Bratislava zo dňa 24.08.2016 na prenájom 9 ks monitorov na akciu konajúcu sa v októbri 2016 za
cenu 2.600 eur nie je dôkazom, že k samotnému prenájmu zostavy monitorov by skutočne aj došlo

v plánovanom období približne 2 mesiace od jej zadania. Žalobca nemohol objednávku akceptovať
z dôvodu, že dňa 03.09.2016 si žalovaný prevzal od žalobcu profesionálny Monitor, ktorý doposiaľ
žalobcovi nevrátil. Akceptovaním objednávky pred vrátením Monitora by sa žalobca zaviazal poskytnúť
plnenie, ktorého uskutočnenie nevie zaručiť. Súd prvej inštancie ďalej nesprávne uviedol, že emailová
komunikácia spoločnosti GX Media nie je dostatočným dôkazom preukazujúcim vznik ušlého zisku na

strane žalobcu vo výške 1.300 eur v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Žalovaný uviedol, že
zo strany záujemcu v žiadnom prípade nešlo len o prieskum trhu, ale o snahu prenajať si zostavu
3 x 3 monitorov na konkrétnu akciu dňa 14.12.2017. Žalobca necítil potrebu rozvíjať komunikáciu
so spoločnosťou GX Media na danú tému ďalej, nakoľko by to nedávalo zmysel, keďže v dôsledku
porušenia povinnosti žalovaného zostavu monitorov nevedel poskytnúť. Zároveň v prípade tretieho
záujemcu o monitory vo vlastníctve žalobcu, a to Y. V. - Pianist, je tiež evidentne daný záujem o monitory,

ktorý by bol zrealizovaný, pokiaľ by žalobca mal k dispozícii kompletnú zostavu. Uvedené nesprávne
ustálené skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyústili do nesprávneho právneho posúdenia veci pokiaľ
ide o ušlý zisk vo výške 5.700 eur, ktorý žalobca uplatnil predmetnou žalobou. Žalobca ďalej namietal, že
súd prvej inštancie sa bez vykonaného dokazovania stotožnil s tvrdením žalovaného, že dňa 03.09.2016
Monitor mechanicky poškodil, a to tak, že Monitor stratil úplne svoju úžitkovú funkciu, t.j. prestal byť

funkčný a použiteľný. Vyjadrenie autorizovaného servisu SAMSUNG bolo zrejme vyhotovené iba od
stola, bez toho aby mali k dispozícii predmetný Monitor, pričom kľúčová časť vyjadrenia spočíva v
tvrdení o nedostupnosti náhradných dielov. Žalobca uviedol, že v ďalšom konaní po zrušení pôvodného
rozsudku odvolacím súdom bolo potrebné ustáliť, či je Monitor neopraviteľný, a ak áno, kedy a akým
spôsobom sa žalobca dozvedel o tom, že monitor je neopraviteľný. Dôkazná povinnosť o tom, že sa

žalobca, ako prenajímateľ, o strate či zničení prenajatej veci dozvedel aj bez oznámenia nájomcu,
zaťažuje nájomcu.
Žalobca ďalej uviedol, že nemožno vylúčiť nárok žalobcu na žalovanú sumu 12.054 eur, resp. jej súdom
prvej inštancie nepriznanú časť vo výške 5.700 eur z iného právneho dôvodu, ktorým je zaplatenie
dlžného nájomného. Žalovaný v doterajšom konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal či vôbec

a ak áno, kedy sa vec zničila a odkedy ju nemá vo svojej dispozícii a z akého dôvodu. Z uvedeného
dôvodu potom nie je možné ustáliť, či sa nájom veci skutočne skončil, a ak áno, tak kedy. Namietal, že
súdprvejinštanciesasuvedenýmiotázkamižiadnymspôsobomvnapadnutomrozsudkunevysporiadal,
preto žalobca považoval napadnutý rozsudok v tejto časti za nepreskúmateľný. Na základe vyššie
uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu

vyhovel.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 12.12.2023. Poukázal na to,
že zo strany žalobcu prišlo k zmene jeho tvrdení, ohľadne vedomosti o tom, či je monitor poškodený
až v konaní, ktoré nasledovalo po zrušení prvého rozsudku prvoinštančného súdu, pričom tieto svoje

tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Jeho vyjadrenia sú v rozpore s tým, čo tvrdil v
rámci konania a taktiež skutkovo nesedia, nakoľko autorizovaný servis mal v rámci pokusu o opravu
monitora zo strany žalovaného poškodený monitor k dispozícii. Žalovaný mal za to, že skutočnosť, že
prišlo k neopraviteľnému poškodeniu bola nevyvrátiteľne preukázaná dôkazom predloženým samotným
žalobcom,kedyautorizovanýservisvydalvyjadrenie,vktoromuviedol,žeopravapoškodenéhomonitora

nie je možná. Stotožnil sa s právnym názorom súdu, ktorý zamietol žalobu žalobcu v časti ušlého zisku,
uplatneného žalobcom, pričom žalovaný mal za to, že zo strany žalobcu nebolo unesené dôkazné
bremeno v tejto časti žaloby. Zo strany žalobcu boli v rámci celého konania predložené výlučne dopyty
na zaslanie cenovej ponuky, z ktorých nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že by k uskutočneniu
obchodnej príležitosti aj reálne prišlo a taktiež nie je možné z predložených dokladov jednoznačne a

presne ustáliť výšku ušlého zisku. Len všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti alebo
zmarenípodnikateľskéhozámerubezďalšiehonikdynemôžebyťzákladomprevzniknárokunanáhradu
ušlého zisku, a to ani v prípade, ak by boli dôsledkom protiprávnej udalosti. Za ušlý zisk teda nemožno
považovať hypotetický ušlý zisk, tak ako to vo svojej žalobe a taktiež podanom odvolaní prezentuje
žalobca. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalobcu neboli predložené všetky relevantné doklady

špecifikujúce výšku ušlého zisku, in concreto podklady preukazujúce výdavky spojené s výkonom
podnikateľskej činnosti žalobcu, nie je možné takto uplatnený nárok žalobcovi priznať. Žalovaný taktiež
poukázal na absenciu príčinnej súvislosti vo vzťahu k tvrdenému ušlému zisku uplatnenému žalobcom.
Vo vzťahu k uplatnenému ušlému zisku neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného -poškodením 1 kusu obrazovky a ušlým ziskom za prenájom sústavy obrazoviek, keď zostávajúce
obrazovky sú naďalej plne funkčné. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd odvolanie
žalobcu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade

s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi
odvolaní žalobcu a žalovaného, ako aj s vyjadrením žalovaného k odvolaniu žalobcu, odvolací súd
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť.

7. Odvolací súd v prejednávanej veci nenariadil pojednávanie, nakoľko ustanovenie § 219 ods. 1,

3 a § 378 ods. 1 CSP je v zásade fakultatívne, t.j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí,
nariaďuje ho iba v dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak
si to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať ani
doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle
citovaných ustanovení zákona nenariadil. Odvolací súd považuje a potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť,

že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie
založené,pričompredmetomodvolaciehoprieskumuboloprávneposúdenieotázok,kuktorýmsavšetky
sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Odvolací súd preto v zmysle § 385 ods. 1
CSP nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci pojednávanie z dôvodu, že súd prvej inštancie
správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, ale jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom

posúdení.

8. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 12.054 eur titulom náhrady škody.
Uplatnená škoda pozostáva zo skutočnej škody na veci vo výške 6.354 eur a ušlého zisku vo výške
5.700 eur. Okresný súd Bratislava II rozhodol vo veci prvýkrát rozsudkom č.k. 22Cb/263/2018-134 zo
dňa 20.11.2019, ktorým žalobe vyhovel, keď žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 12.054 eur
a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku, pričom žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na základe odvolania
podaného žalovaným Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/67/2020-191 zo dňa 17.06.2021
vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po opätovnom
prejednaní veci dospel súd prvej inštancie k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby, preto napadnutým
rozsudkom I. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6.354 eur a náklady spojené s

uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a III. výrokom žiadnej zo
stránsporunepriznalnároknanáhradutrovkonania.Vočitomutorozsudkupodaliodvolanieobesporové
strany. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. a III. výroku z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP a žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v časti II.
a III. výroku, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP.

10. Odvolací súd teda v tomto konaní opätovne rozhodoval o odvolaní voči rozsudku prvoinštančného
súdu vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 22Cb/263/2018, ktorého rozhodnutie už bolo za
účinnosti Civilného sporového poriadku uznesením Krajského súdu v Bratislave zrušené a vec bola
vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v ďalšom texte

tohto rozhodnutia odôvodnil svoje právne závery a skutočnosti, ktoré ho viedli k zmene napadnutého
rozsudku. Odvolací súd pritom zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolaní, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie vo veci.

11. Ako už odvolací súd konštatoval v uznesení č.k. 4Cob/67/2020-191 zo dňa 17.06.2021, právna

úprava zodpovednosti za škodu je pomerne zložitá, najmä svojím systematickým usporiadaním v
predpisoch súkromného práva. Nachádza sa tak v Občianskom ako aj Obchodnom zákonníku.
Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázaťpoškodený. Bez zreteľa na to, v akej právnej úprave je obsiahnutá zodpovednosť za škodu,
predpokladom tejto zodpovednosti je vždy existencia škody. Vo všeobecnosti je pojem „škoda“ v
právnej teórii, ako aj v súdnej praxi ustálený a považuje sa za ňu majetková ujma, ktorá je objektívne

vyjadriteľnávpeniazoch.Zaprotiprávnekonanieakopredpokladzodpovednostizaškodujeoznačované
konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy.
O protiprávne konanie môže ísť len vtedy, ak konanie je v rozpore s existujúcou hmotnoprávnou
právnou úpravou spoločenských vzťahov, alebo je v rozpore so zmluvným dojednaním. O vzťah príčinnej
súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah

príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne.
Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len
v konkrétnych súvislostiach. Pri všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením
právnejpovinnostipodľa§420Občianskehozákonníkaďalšímpredpokladomvznikupovinnostinahradiť
škodu je zavinenie, ktoré sa u konajúcej osoby prezumuje (predpokladá).

12. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 zo dňa 21. decembra 2009 uviedol „Pod
pojmom škoda v zmysle citovaného ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má

zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy
škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou
v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci

sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).
Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu

(škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne
dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem
poškodený prišiel.“

13. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí),

v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).... V postupnom slede javov je
každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku preto musí byť preto

priamy, bezprostredný, neprerušený nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina
škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. (uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 69/2015 zo dňa 11.02.2015)

14. Čo sa týka skutočnej škody na veci vo výške 6.354 eur, žalobu v tejto časti považoval súd prvej
inštancie po opätovnom prejednaní veci za dôvodnú a takto uplatnený nárok žalobcovi napadnutým
rozsudkom priznal, s čím však nesúhlasil žalovaný, ktorý proti I. výroku rozsudku Mestského súdu
Bratislava III č.k. B2-22Cb/263/2018-314 zo dňa 11.09.2023 podal odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil v I. výroku tak, že žalobu zamietne. Odvolací súd sa k otázke skutočnej

škody vyjadril už v zrušujúcom uznesení č.k. 4Cob/67/2020-191 zo dňa 17.06.2021, ktoré však súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom nezohľadnil a nepremietol do svojho nového rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že medzi subjektmi konania nebolo sporné,
že žalovaný poškodil plazmový monitor SAMSUNG 46 OUT LH46MVQ LBB/EN takým spôsobom,
ktorý znemožnil jeho ďalšie používanie, ako aj jeho servisnú opravu. Uvedený monitor mu žalobca

vydal dňa 03.09.2016 na základe zmluvy o nájme za dohodnutú odplatu za účelom jeho využívania
na podnikateľské aktivity. Žalobca mu síce namiesto požadovaného 63-palcového modelu vydal 46-
palcový monitor, bolo to však na požiadanie žalovaného, čím fakticky došlo k zmene nájomnej zmluvy
v jej predmete ústnou formou (čo potvrdil na pojednávaní aj vypočutý svedok).15. V konaní nebolo sporné, že došlo k poškodeniu jedného monitora žalovaným, žalobca však tvrdil,
že v dôsledku poškodenia tohto jedného monitora vznikla žalobcovi škoda nielen vo výške hodnoty

poškodeného monitora, ale aj ostatných 8 monitorov, ktoré spolu s ním tvorili zostavu 3 x 3. Odvolací
súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v dôsledku neopraviteľného poškodenia
prenajatého monitora vznikla žalobcovi škoda nielen vo výške hodnoty poškodeného monitora, ale aj
ostatných 8 monitorov, ktoré spolu s ním tvorili zostavu 3 x 3. Z doloženého znaleckého rozsudku je
zrejmé, že znalkyňa Magdaléna Kadlečíkova, PhD. v Znaleckom posudku č. 3/2018 uviedla, že model

SAMSUNG 46 OUT LH46MVQ LBB/EN už nie je na trhu (podľa dokladov založených do spisu sa prestal
vyrábať v roku 2010) a doplnila, že monitor nie je možné nahradiť na trhu dostupnými modelmi z dôvodov
rozličného jasu a rozdielnej konštrukcie krytu, čo by narušilo geometriu zostavy a boli by viditeľné
odlišné technické charakteristiky monitorov. Žalobca v tomto smere uviedol, že sa mu nepodarilo
zaobstarať rovnaký model poškodeného monitoru (ani od výrobcu, ani od iného predajcu). Odvolací
súd v tejto súvislosti považuje za potrebné opakovane zdôrazniť, že skutočnou škodou sa rozumie

ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného. Náhrada škody, plniaca reparačnú
funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Odvolací súd
poukazuje na to, že Zmluva o prenájme zo dňa 03.09.2016, hoci bola ústne zmenená, obsahuje len
jeden predmet nájmu, a to TV plazmu so stojanom, za dohodnutú cenu zapožičania 144 eur, pričom
v dolnej časti strany je dojednanie, podľa ktorého „Prenájomca zodpovedá za zapožičané zariadenie

v plnej miere a zaväzuje sa prípadné škody spôsobené na zariadení nedbalosťou, alebo úmyselne
nahradiť v plnej výške. Rovnako sa zaväzuje uhradiť celú cenu zariadení v prípade ich odcudzenia
alebo straty.“ V zmysle uvedeného je zrejmé, že žalovaný si od žalobcu prenajal len jeden monitor a
len za toto zapožičané zariadenie prevzal zodpovednosť a zaviazal sa nahradiť v plnej výške prípadné
škody. Ani v zmluve teda nie je dojednané, že by nájomca (žalovaný) prevzal zodpovednosť za prípadnú

škodu za celú sústavu monitorov 3 x 3. Svedok E. T. vo svojej svedeckej výpovedi (bod 5. napadnutého
rozsudku) uviedol, že po tom, čo žalovaný zistil, že obrazovku v objednanej veľkosti nedá do auta,
lebo sa mu nezmestí, tak sa ho opýtal, či má nejakú inú obrazovku, ktorá by sa mu do auta zmestila.
Žalobca ako prenajímateľ mal možnosť na uvedenú zmenu nepristúpiť a monitor, ktorý je súčasťou
veľkoplošnej LCD zostavy, žalovanému neprenajať. Nájomca (žalovaný) nemôže niesť zodpovednosť

za takéto konanie prenajímateľa (žalobcu), ktorý sa rozhodol prenajať uvedený monitor, hoci vedel, že
je súčasťou sústavy monitorov 3 x 3 značnej hodnoty a prípadná škoda na takomto zariadení bude mať
z tohto dôvodu ďalekosiahlejšie následky. Nie je spravodlivé, aby tieto následky (nemožnosť využívať
zostavu 3 x 3 monitorov) znášal nájomca, ktorý si od žalobcu prenajal len jeden monitor. V takomto
prípade ide o podnikateľské riziko žalobcu ako prenajímateľa, ktoré sa rozhodol podstúpiť tým, že

žalovanému prenajal monitor práve z uvedenej zostavy, hoci takúto povinnosť nemal. Odvolací súd
aj naďalej považuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že v zmysle záveru napadnutého
rozsudku žalobca zostáva vlastníkom ôsmich nepoškodených televíznych obrazoviek a zároveň má byť
žalobcovi uhradená hodnota ôsmich nepoškodených televíznych obrazoviek, čím by došlo na strane
žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. Podľa názoru odvolacieho súdu na vrub žalovaného nemožno

pričítať nemožnosť autorizovanej opravy z dôvodu nedostupnosti náhradných dielov (čo vyplýva z
vyjadreniaservisuakouviedolžalobcavžalobe),resp.skutočnosť,žetechnickýekvivalentpoškodeného
monitora už nie je na trhu (konštatované znalkyňou v závere znaleckého posudku), pretože žalobca
by si mal o to viac zvážiť, či takýto monitor samostatne prenajme, keďže nie je vylúčené že pri
použití prenajatej veci môže dôjsť k jej poškodeniu, na čo pamätá aj uzavretá zmluva. Odvolací súd

poukazuje na to, že už v zrušujúcom uznesení č.k. 4Cob/67/2020-167 zo dňa 17.06.2021 Krajský súd
v Bratislave uviedol, že i keď v dôsledku poškodenia prenajatého monitoru zo strany žalovaného, došlo
k znemožneniu používania ostatných monitorov v zostave 3 x 3, podľa názoru odvolacieho súdu je pri
nároku žalobcu na náhradu škody potrebné zohľadniť skutočnosť, že zostávajúcich osem monitorov
žalobcu je nepoškodených a funkčných. Odvolací súd zdôrazňuje, že nahradená má byť len ujma, ktorá

spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo
nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.

16. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie opätovne nesprávne
argumentoval nemožnosťou ďalej prenajať zostávajúcich 8 monitorov zákazníkom žalobcu, resp.

nemožnosťou ich predať. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade zostáva žalobcovi možnosť
prenajať zvyšných 8 monitorov v inej zostave alebo samostatne. Skutočnosť, že monitory z tejto sústavy
možno prenajať aj samostatne je preukázaná už tým, že samotný žalovaný si prenajal jeden monitor
z tejto sústavy monitorov. Predložená emailová komunikácia medzi žalobcom a jeho potenciálnymizákazníkmi, z ktorej vyplýva že uvedení klienti o túto možnosť nemali záujem neznamená, že nájom
zvyšných obrazoviek by bol vylúčený v ďalších prípadoch. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané
ani to, že zvyšných 8 monitorov zo sústavy by nebolo možné predať. Naopak, znalkyňa Ing. Magdaléna

Kadlečíková, PhD. v Znaleckom posudku č. 3/2018 zo dňa 26.08.2018 vo vzťahu k zvyšným ôsmim
monitorom zo sústavy deviatich monitorov uviedla, že posudzované monitory je možné predať, čo bolo
overené inzerátom na portáli BAZOS.sk. Opak v konaní preukázaný nebol. V tomto ohľade sú preto
závery prvoinštančného súdu nesprávne.

17. Žalovaný porušil svoju právnu povinnosť starať sa o to, aby na (prenajatej) veci nevznikla
škoda a z tohto dôvodu je zodpovedný za škodu, ktorú týmto svojím konaním žalobcovi spôsobil.
Žalovaný tak porušil povinnosť vo vzťahu k predmetu nájmu, t.j. výlučne k jednému prenajatému
monitoru, čím spôsobil žalobcovi škodu, avšak iba vo vzťahu k danému jednému monitoru. Len medzi
takýmto porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou existuje priama príčinná súvislosť, ktorá je
podmienkou zodpovednosti za škodu. Napriek tomu, že poškodením, resp. zničením jedného monitora

nastali komplikácie s využívaním sústavy monitorov 3 x 3, ktorej bol prenajatý monitor súčasťou, v
takomto prípade absentuje medzi konaním žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu priama
príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej
kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina
priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto

priamy, bezprostredný, neprerušený - nestačí, ak je iba sprostredkovaný, ako to je v prípade tvrdenej
nemožnosti ďalšieho využitia zostavy monitorov 3 x 3 z dôvodu poškodenia jedného prenajatého
monitoru, ktorý bol súčasťou danej sústavy.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalovaný porušením svojej povinnosti spôsobil žalobcovi

škodu na predmete nájmu - prenajatom monitore, pričom medzi protiprávnym konaním žalovaného
a vzniknutou škodou na strane žalobcu existuje priama príčinná súvislosť, odvolací súd dospel k
záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti uplatnenej sumy za jeden monitor, ktorá je podľa
žalobcom predloženého Znaleckého posudku č. 3/2018 zo dňa 26.08.2018 vypracovaného znalkyňou
Ing. Magdalénou Kadlečíkovou, PhD., vo výške 706 eur. Odvolací súd preto považoval žalobcom

uplatnený nárok na náhradu skutočnej škody za opodstatnený v časti sumy 706 eur, nakoľko v tomto
rozsahudošloknaplneniuvšetkýchzákonnýchpredpokladovzodpovednostižalovanéhozavznikškody.
Odvolací súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky
vo výške 40 eur v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže sa žalovaný dostal do
preukázaného omeškania s uhradením vzniknutej škody.

19. Ďalším nárokom uplatneným žalobou žalobcu, ktorého dôvodnosť bolo potrebné v prejednávanej
veci posúdiť, bol tvrdený ušlý zisk žalobcu v celkovej sume 5.700 eur. Súd prvej inštancie žalobu v tejto
časti zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, s čím nesúhlasil žalobca, ktorý voči II. výroku
rozsudku podal odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom

rozsahu vyhovie. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na vyššie uvedené závery, kde odvolací súd
vysvetlil, že okrem priznanej skutočnej škody v sume 706 eur nebolo v konaní preukázané splnenie
predpokladov pre náhradu škody. Tento záver sa rovnako týka aj žalobcom nárokovaného ušlého zisku,
ktorý odôvodňoval tým, že sústavu monitorov
3 x 3 nemohol preukázateľne prenajať minimálne trom obchodným partnerom (záujemcom), a to:

Progress Promotion Bratislava, spol. s r.o. (ušlý zisk 2.600 eur), ďalej GX Media s. r. o. (ušlý zisk
1.300 eur), ako aj Y. V. - Pianist (ušlý zisk 1.800 eur). Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný porušil
povinnosť len vo vzťahu k predmetu nájmu, t.j. výlučne k jednému prenajatému monitoru, čím spôsobil
žalobcovi škodu, avšak iba vo vzťahu k danému jednému monitoru. Len medzi takýmto porušením
právnej povinnosti a vzniknutou škodou existuje priama príčinná súvislosť. Ako už odvolací súd uviedol

vyššie, napriek tomu, že poškodením, resp. zničením jedného monitora nastali komplikácie s využívaním
sústavy monitorov 3 x 3, ktorej bol prenajatý monitor súčasťou, v takomto prípade absentuje medzi
konaním žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu priama príčinná súvislosť (kauzálny nexus).
Vzhľadom na túto skutočnosť nie je dôvodný nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku. Žalovanému totiž
nemožno pričítať skutočnosť, že žalobca nemohol prenajať sústavu monitorov 3 x 3 spomínaným trom

obchodným partnerom (záujemcom). Ak žalobca v odvolaní poukazoval na to, že nemožno vylúčiť nárok
žalobcu na žalovanú sumu z iného právneho dôvodu, ktorým je zaplatenie dlžného nájomného, odvolací
súd konštatuje, že nakoľko žalobca si svoj nárok v žalobe uplatnil titulom náhrady škody, súd prvej
inštancie postupoval správne, keď dôvodnosť uplatneného nároku posudzoval z tohto právneho dôvodu.V prípade uplatnenia nároku žalobcom titulom dlžného nájomného by išlo o zmenu žaloby, o ktorej
však súd prvej inštancie nerozhodoval, nakoľko to žalobca ani nežiadal. Uvedená argumentácia žalobcu
preto neobstojí.

20. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v

opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

21. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k.
B2-22Cb/263/2018-314zodňa11.09.2023vspojenísopravnýmuznesenímč.k.B2-22Cb/263/2018-378

zo dňa 7. februára 2024 podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 706 eur titulom náhrady skutočnej škody a paušálnu náhradu nákladov súvisiacich s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 a 2

CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že náhradu trov
konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný
úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho
žalobe vyhovelo v plnom rozsahu, u žalovaného ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu

zamietnutá. Ak žiadna strana nemá vo veci plný úspech, potom má každá zo strán úspech čiastočný. Vo
všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

23. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 12.054 eur. Vzhľadom

na to, že odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovel len v časti sumy 706 eur a
vo zvyšku žalobu zamietol, úspech mal žalobca v konaní v časti žaloby o zaplatenie sumy 706 eur,
t.j. v pomere 5,86 % a neúspech v pomere 94,14 %. Naproti tomu, žalovaný mal v konaní úspech v
časti zamietnutia žaloby vo zvyšku (o zaplatenie sumy 11.348 eur), t.j. v pomere 94,14 % a neúspech
v pomere 5,86 %.

V zmysle uvedenej kalkulácie bol výsledný čistý úspech žalovaného v konaní 88,28 % (94,14 % -
5,86 % = 88,28 %). Odvolací súd preto žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 88,28 %.
24. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

25. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k.
B2-22Cb/263/2018-314 zo dňa 11.09.2023 v spojení s opravným uznesením č.k.
B2-22Cb/263/2018-378 zo dňa 7. februára 2024 v zmysle § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).