Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 9Sas/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100401
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného D. XXX XXX XXXX X zo dňa
20.06.2025, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 20.06.2025 a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie XXX
XXX XXXX X zo dňa 19.03.2025 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj orgán verejnej správy prvého stupňa, správny orgán prvého
stupňa ako aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.03.2025 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“), postupom podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu A. B.,
nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „žalobca“) spísanou dňa 07.02.2025 o priznanie starobného dôchodku od
8. februára 2025.

2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na to, že žalobca dôchodkový vek podľa
§ 65 a prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení dosiahol dovŕšením 63 rokov a 2 kalendárnych
mesiacov dňa 8. februára 2025. Do uvedeného dňa získal 4.462 dní obdobia dôchodkového poistenia,

pričom presný rozpis je uvedený na priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. K 8. februáru
2025 teda žalobca získal 12 rokov a 82 dní obdobia dôchodkového poistenia. Nakoľko k 8. februáru
2025 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok (najmenej 15 rokov) podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.
555/2007 Z. z., žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zamietol. V odôvodnení ďalej citoval
ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že podľa potvrdenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2020 mu bol od 1. apríla 2016 priznaný výsluhový

dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“).3. Poukázal aj na skutočnosť, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 16.
júna 2020 pre nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu
základnej vojenskej služby od 1. októbra 1982 do 28. septembra 1984 v I. kategórii funkcií, výkon

služby v Policajnom zbore od 1. marca 1988 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba
výkonu služby v Policajnom zbore od 1. januára 2000 do 31. marca 2016 v III. pracovnej kategórii.
Vzhľadom na to, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na dávku výsluhového
zabezpečenia, prvostupňový orgán pre nárok na starobný dôchodok žalobcu a určenie jeho výšky dobu
výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1982 do 28. septembra 1984 v I. kategórii funkcií, dobu

výkonu služby v Policajnom zbore od 1. marca 1988 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a dobu
výkonu služby v Policajnom zbore od 1. januára 2000 do 31. marca 2016 v III. pracovnej kategórii v
súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nehodnotil.

4. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie predovšetkým z dôvodu, že pri
posudzovaní nároku na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa nevychádzala z celkovej doby poistenia

a nebrala do úvahy čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
(ďalej aj „Dohovor“). Preto požiadal, aby odvolací orgán rozhodol tak, že mu starobný dôchodok prizná.

5. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 20.06.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa § 218 ods. 2

zákona o sociálnom poistení tak, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu v celom
rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového rozhodnutia o nemožnosti hodnotenia doby
služobného pomeru policajta ako obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok

a ani pre výpočet jeho výšky s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení a s poukazom na to, že obdobie doby služby už bolo žalobcovi zhodnotené v
ním poberanom výsluhovom dôchodku, ktorý mu bol priznaný od 01.04.2016 rozhodnutím Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-49.640-1/2016-VZ zo dňa 04.07.2016. Žalovaný odôvodnil
správnosť záveru o nehodnotení doby služby žalobcu na účely nároku na starobný dôchodok aj s

poukazom na § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v spojení so závermi vo
viacerých rozsudkov, avšak v zmysle ktorých podľa žalovaného zohľadnenie doby služby pre vznik
nároku na starobný dôchodok a určenie jeho výšky prichádza do úvahy, len ak táto bola dosiahnutá v I. a/
alebo II. kategórií funkcií, avšak tým, že žalobca nezískal dobu zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej
kategórii v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, z tohto dôvodu podľa názoru

žalovaného nie je možné postupovať podľa zovšeobecneného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, a nie je možné aplikovať ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.
140/2015 Z. z. a ani žalobcom namietaného čl. 33 ods. 2 Dohovoru.

II.
Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

7. V zákonom stanovenej lehote žalobca dňa 15.07.2025 listinne doručil Správnemu súdu v Košiciach
(ďalejaj„správnysúd“alebo„súd“)správnužalobuopreskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia,

ako aj prvostupňového rozhodnutia, pričom sa domáhala zrušenia oboch napádaných rozhodnutí a
vrátenia veci na ďalšie konanie.

8. V podanej žalobe žalobca namietal, že obe napadnuté rozhodnutia trpia rovnakou vadou, pretože
obdobne ako to v podstatnom namietal už v odvolaní, trpia vadou nesprávneho výpočtu jeho starobného

dôchodku,akprivýpočtenebolazohľadnenáceládobajehodôchodkovéhopoistenia(30rokova37dní),
vrátane doby už zhodnotenej vo výsluhovom dôchodku ako aj nesprávne právne závery žalovaného.
Na podporu svojej žalobnej argumentácie označil rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, krajských súdov
ako aj tunajšieho súdu.

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.08.2025, v ktorom zotrval na správnosti a zákonnosti
napadnutého rozhodnutia.10. Žalobca v replike zo dňa 12.09.2025 zotrval na dôvodnosti podanej žaloby a na podporu svojej
žalobnej argumentácie poukázal na ďalšie rozhodnutia správnych súdov v obdobných veciach.

11. Ďalšie vyjadrenia vo veci už účastníkmi podané neboli.

III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách

v sociálnych veciach.

15. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

16. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci,

18. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

19. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
(ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcom o starobný
dôchodok (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie
policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí výsluhové zabezpečenie.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase pod pojmom policajt sa
na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej
záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej
a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 30 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase z výsluhového
zabezpečenia sa poskytuje výsluhový dôchodok.

22. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase tento

zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného
bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej
záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych
vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne
zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase obdobie
dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie
policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľaosobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase poistenec má
nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

25. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase za obdobie
dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a

vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak
a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

26. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v rozhodnom čase nároky

vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

27. Podľa čl. 33 ods. 2 oznámenia č. 416/1991 Zb. o prijatí Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach (č. 128) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú

sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

28. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

29. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a
základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a

majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Právne posúdenie veci správnym súdom

30. Správny súd v Košiciach ako súd správny, po zistení, že ide o žalobu v sociálnej veci podľa § 199
a nasl. SSP a že žaloba spĺňa náležitosti (§ 202 ods. 1 a 2 SSP), bola podaná oprávnenou osobou
(§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), meritórne preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v zákonnom rozsahu (§ 134 ods. 2, § 202 ods. 2 a §
203 ods. 2 SSP) ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu v právnych medziach správnej žaloby v

sociálnych veciach (§ 203 ods. 1 SSP), ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo
ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a
dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
prvostupňového orgánu je potrebné zrušiť v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) v spojení s §
191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle

ustanovenia § 191 ods. 4 SSP.

31. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), nakoľko
v predmetnej veci žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie ústneho pojednávania a neboli tu ani iné
dôvody v zmysle § 107 ods. 1 SSP pre obligatórne nariadenie pojednávania. Rozsudok správny súd

vyhlásil dňa 25. februára 2025 ( v súlade s § 137 ods. 4 SSP).

32. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného zo dňa 20.06.2025, ktorým
zamietol podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že je vecne správne. Prvostupňový správny orgán potvrdeným
rozhodnutím podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietol žiadosť žalobcu o starobný
dôchodok z dôvodu nesplnenia podmienok nároku na starobný dôchodok, nakoľko žalobca nesplnilpodmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný
dôchodok.

33. Žalobca správnou žalobou namieta, že zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP).

34. Ako vyplýva z podanej správnej žaloby, v danom prípade žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia
žalovaného vo vzťahu k posúdeniu jeho nároku na priznanie starobného dôchodku podľa zákona o

sociálnom poistení z dôvodu žalovaným tvrdeného nesplnenia zákonnej podmienky žalobcom podľa
cit. § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a to nezískaním potrebného počtu rokov obdobia
dôchodkového poistenia. Podľa žalobcu preto spornou ostala skutočnosť, že žalovaný do rozhodnej
doby dôchodkového poistenia nesprávne nezohľadnil žalobcovi aj dobu jeho služobného pomeru
policajta. Avšak podľa žalovaného, doba služby dosiahnutá žalobcom v služobnom pomere policajta a
základná vojenská služba mu už bola započítaná na dosiahnutie nároku na výsluhový dôchodok, a preto

v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je možné zhodnotiť žalobcovi toto
obdobietrvaniaslužobnéhopomerupolicajtaajdoobdobiadôchodkovéhopoistenianaúčelystarobného
dôchodku, pretože táto profesionálna služba nebola zaradená do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií.

35. V súvislosti s uvedeným správny súd v prvom rade podotýka, že podľa právnej úpravy týkajúcej sa

sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný
systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na hodnotení
dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia
príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu
ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových

dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných
výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí
dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme (v civilnom zamestnaní).

36. V intenciách uvedeného aj v prípade žalobcu mu bolo obdobie služobného pomeru výkonu služby

v Policajnom zbore zhodnotené iba v osobitnom systéme poistenia pre výšku výsluhového dôchodku,
čo vyplýva z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo 16. júna 2020 pre nárok na dávku
výsluhového zabezpečenia, keďže žalobcovi bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby
od 1. októbra 1982 do 28. septembra 1984 v I. kategórii funkcií, výkon služby v Policajnom zbore od 1.
marca 1988 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba výkonu služby v Policajnom zbore od

1. januára 2000 do 31. marca 2016 v III. pracovnej kategórii. Vzhľadom na to, že žalobca získal dobu
služby v rozsahu zakladajúcom nárok na dávku výsluhového zabezpečenia, prvostupňový orgán pre
nárok na starobný dôchodok žalobcu a určenie jeho výšky dobu výkonu základnej vojenskej služby od
1. októbra 1982 do 28. septembra 1984 v I. kategórii funkcií, dobu výkonu služby v Policajnom zbore
od 1. marca 1988 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a dobu výkonu služby v Policajnom zbore

od 1. januára 2000 do 31. marca 2016 v III. pracovnej kategórii v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5
zákona o sociálnom poistení nehodnotil.

37. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012
(R 83/2013) cit. „Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o

sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255
zákona o sociálnom poistení. Z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia
dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie
však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia

zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie nároky, ako by
vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len
vo všeobecnom systéme. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme
dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol

dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú
z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený
výlučne vo všeobecnom systéme). Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľazákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta
a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o
sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje

len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne
invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto
dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok
poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia.“

38. Zo záverov citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pre
posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení,
mal správny orgán prvého stupňa a žalovaný hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda
obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme poistenia a z takto
zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po
zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme, a to bez ohľadu

na zaradenie služby v tej ktorej pracovnej kategórii. Následne sa suma starobného dôchodku zníži
podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) o sumu
zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy
výsluhového dôchodku na celé roky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok
žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktoré mu v celosti pre účely

priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude „poškodzovať“ ani
Sociálnu poisťovňu.

39. V danom prípade nie je spornou skutočnosť, že žalobcovi dňom 01.04.2016 vznikol podľa § 30
zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na výsluhový dôchodok, ktorého

výška bola určená s prihliadnutím len na dobu jeho služby ako policajta (§ 143ac ods. 1 písm. a) zákona
č. 328/2002 Z. z.), bez zohľadnenia doby civilného zamestnania, takže pre výšku dôchodku z osobitného
systému dôchodkového poistenia nebolo žalobcovi zhodnotené obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv.
„civilného sektoru“. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby do dovŕšenia dôchodkového veku podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení „akýkoľvek“ výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona

č. 328/2002 Z. z., plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia
ako dávka existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok až
dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z
ustanovenia § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade,
ak poistenec vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok,

doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa zákona č. 461/2003
Z. z. nemala hodnotiť, avšak podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., pre výšku výsluhového dôchodku sa
nehodnotíceléobdobietrvaniaprofesionálnejslužby,alelenukončenéceléroky.Sociálnezabezpečenie
policajtov za tzv. „zvyškové doby“ zákonom č. 328/2002 Z. z., nie je upravené. Pri posudzovaní spornej
doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia

v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre „výšku“ dôchodku z osobitného systému, potom také
obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

40. Uvedený výklad je konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a je podporený ustálenou
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 7So/19/2016 zo 04.07.2017;

sp. zn. 7So/22/2015 z 28.06.2016 alebo sp. zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018. Pokiaľ žalovaný vo veci
rozhodol tak, že pre účely rozhodnutia „o nároku“ (nie výške) žalobcu na starobný dôchodok podľa
zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčil hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom
systéme sociálneho poistenia, tak toto jeho rozhodnutie má za následok, že žalobcovi nebolo zachované
jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktorým môže byť len také, ktoré

zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak,
ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového
poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

41. V intenciách uvedeného je podľa správneho súdu neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych

predpisov, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá
minimálne 15 rokov) by nemala byť žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia
(zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom.42. Správny súd považuje za nesprávne aj tvrdenie žalovaného, že žalobcom citované rozsudky
Najvyššieho súdu SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba bola zaradená
do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto osôb je výraznejší, preto

NajvyššísúdSRprioritnezdôraznil,ženárokypoistencovzozaradeniaslužbydozvýhodnenejpracovnej
kategórie musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje
záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená
do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti
na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. Podľa názoru správneho súdu u všetkých

výsluhových dôchodcov, a to bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej
kategórie funkcií, dochádza k ukráteniu na ich práve, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na
dôchodkovom poistení.

43. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovaného na
§ 274 zákona o sociálnom poistení) s nárokom na zníženie dôchodkového veku zo započítateľných

období dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení zákona o sociálnom
poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí najvyššieho súdu. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia, v
rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I. a II. kategória), nemá žiadnu súvislosť
so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. Zdôvodnenie žalovaného v správnou žalobou
preskúmavanom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nemožno vo všeobecnom systéme

hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu
v žiadnom zákonnom ustanovení, zakladá sa na nesprávnom právnom posúdení veci.

44. Pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa § 65 a § 46
zákona o sociálnom poistení, mali správny orgán prvého stupňa a žalovaný žalobcovi hodnotiť celú dobu

dôchodkového poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a osobitnom
systéme, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku jeho starobného
dôchodku.

45.SprávnysúdvtejtospojitostipodpornepoukazujenazáveryvyslovenévRozsudkuNajvyššiehosúdu

Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 v znení: „Odporca (Sociálna poisťovňa)
nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I.
kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu
služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú
dobunavrhovateľzískalvI.aleboII.pracovnejkategórii(kategóriifunkcií).“...„DanájudikatúraNSSRnie

je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v
rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa
výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho
krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods.1
zák. č. 461/2003 Z. z. (...)

46. Správny súd konštatuje, že orgány verejnej správy sú pri určení nároku a sumy starobného dôchodku
viazané platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu
služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným
obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení Zákona

o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

47. Pokiaľ žalobca poukazoval i na diskrimináciu jeho ako starobného dôchodcu z radu bývalého
príslušníka Policajného zboru, správny súd uvádza, že predmetná argumentácia je dôvodná, nakoľko
nesprávnou aplikáciou Zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia

tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava
mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich
služby. Vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali
dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme
všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení napr.

v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých Sociálna poisťovňa nemá pochybnosti o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
Správny súd uvádza, že výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., teda dôchodok zosobitného systému poistenia, má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
charakter dávky v starobe v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Osobitný systém poistenia (zákon č.
328/2002 Z. z.) upravuje užší okruh dávok oproti všeobecnému systému poistenia (zákona č. 461/2003

Z. z.) a neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by umožňovala zohľadňovanie a zhodnotenie
všetkých dôb starobného dôchodkového poistenia. Poistenci osobitného systému nie sú vylúčení z
pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúceho starobné dôchodky. A zámerom zákonodarcu bolo
zabezpečiť výhodnejšie, alebo aspoň rovnaké starobné zabezpečenie poistencov, ktorí získali dobu
poistenia aj v osobitnom systéme v porovnaní s poistencami, ktorí dosiahli celú dobu dôchodkového

poistenia len vo všeobecnom systéme.

48. Keďže žalovaný na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok žalobcu vychádzal z obdobia
jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t.j. vylúčil obdobie dôchodkového
poistenia,ktoréžalobcazískalvosobitnomsystémesociálnehozabezpečeniapodľazákonač.328/2002
Z. z., ani inak nepriznal nárok žalobcu na starobný dôchodok, toto jeho rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

49. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci
VandeHurkprotiHolandsku)aÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(napr.voveciachvedenýchpodsp.

zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná
odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení
rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

50. Na základe vyššie uvedeného, keďže rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti, správny súd

podľa § 199 ods. 3 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zrušil rozhodnutie žalovaného. Vzhľadom
nato,žerovnakýmiprávnyminedostatkamitrpíajrozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňa,správny
súd zrušil taktiež aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, a to z rovnakých dôvodov s poukazom
na ustanovenie § 191 ods. 3 písm. a) SSP. Správny súd zároveň rozhodol, že vec sa vracia správnemu
orgánu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 4 SSP.

51. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa opätovne posúdi žiadosť žalobcu na priznanie
mu nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, pričom zohľadní celé
obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože
zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol

priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre „nárok“ na starobný dôchodok
hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

52. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

53. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech. Keďže žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu
trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú

náhradu trov konania voči žalovanému (výrok II.). O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia
rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možnomeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP). Kasačnú sťažnosť
možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania
nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o
kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).