Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200476
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne:

KrajskáprokuratúravBratislave,sosídlomVajnorská47,Bratislava,protižalovanej:Sociálnapoisťovňa,
sosídlomul.29.augustač.8-10,Bratislava,zaúčasti:A.B.C.,trvalebytomD.XXX/X,E.,opreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXX-X/XXXX-F. zo dňa 09.02.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej len „správny orgán prvého stupňa") rozhodnutím č. XXX-

XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 30.11.2016 zo dňa 25.05.2016 podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty
bod a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej
len „zákon o sociálnom poistení“) predpísala A. B. C. ako samostatne zárobkovo činnej osobe penále
vo výške 2.859,91 EUR za obdobie august 2005, september 2006, október 2006, november 2006,
december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007,
september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec
2008, máj 2008, jún 2008, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na

starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie,
poistnéhodorezervnéhofondusolidarity(ďalejspoluajako“sociálnepoistenie“)vovýške0,05%zdlžnej
sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma
poukázanánaúčetžalovanej(ďalejlen„prvostupňovérozhodnutie“).Rozhodnutiesprávnyorgánprvého
stupňa odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že A. B. C. ako samostatne zárobkovo činná osoba za obdobie
uvedené vo výroku rozhodnutia neodviedol poistné a príspevky na sociálne poistenie včas, bolo mu
predpísané penále.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal účastník administratívneho konania A. B. C. odvolanie,
v ktorom namietal, že poistné za mesiac august 2005 zaplatil riadne a včas v lehote splatnosti dňa
05.09.2005. Namietal tiež premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 zákona o sociálnom poistení,
keďže desaťročná premlčacia lehota uplynula 08.09.2015 a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až
30.11.2016.
3. Rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-F. zo dňa 09.02.2017 Sociálna poisťovňa – ústredie uznala námietku
premlčania práva žalovanej predpísať penále, ktoré sa viaže na poistné za obdobie august 2005,

september 2006 a október 2006 a zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že prepísala penále za
obdobie november 2006 až jún 2008 v sume 2.674,36 EUR (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
V ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázala
aj na rozhodnutia, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovýmrozhodnutím, a to rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. XXXXX-XX/XXXX-XX zo dňa
14.04.2016, ktorým správny orgán prvého stupňa rozhodol, že účastníkovi konania ako samostatne
zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné sociálne poistenie dňa 31.08.2006, ale zaniklo dňa

30.06.2008 (účastník konania proti tomuto rozhodnutiu nepodal odvolanie) a rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa 03.06.2016, ktorým žalovaná
predpísala účastníkovi konania poistné za mesiace september 2006 až jún 2008 v sume 2.833,16 EUR
(účastník konania proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oneskorene).
4. Proti napadnutému rozhodnutiu bol podaný protest prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č.

G. XXX/XX/XXXX-X zo dňa 09.12.2019 podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 24 zákona č. 153/2001 Z. z.
oprokuratúrevzneníúčinnomvrozhodnomčase(ďalejlen„zákonoprokuratúre“).Prokurátorkadospela
k záveru, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon, a to pre nesprávne posúdenie premlčania
práva na predpísanie penále. Uviedla, že v prípadoch, ak predmet premlčania má verejnoprávny
charakter, t. j. aj pri penále predpísanom podľa zákona o sociálnom poistení, sa inštitút premlčania
uplatňuje modifikovane. V prípade verejného práva má premlčanie súkromnoprávny charakter iba

vtedy, ak právny predpis v ustanoveniach zaoberajúcich sa premlčaním výslovne stanovil, že na
premlčanie orgán prihliadne iba vtedy, ak sa ho dovolá účastník konania. Pokiaľ takéto ustanovenie
predpis verejného práva neobsahuje, pod premlčaním sa v skutočnosti rozumie preklúzia, čiže zánik
práva neuplatneného v určitom čase. Vznesenie námietky premlčania, ako podmienku premlčania
práva predpísať poistné zákon o sociálnom poistení neuvádza. Prokurátorka poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25.01.2018. Prokurátorka zároveň spochybnila
zákonnosť rozhodnutia o určení zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia a uviedla, že nezákonnosť rozhodnutia o predpísaní poistného spôsobila nezákonnosť
rozhodnutia o predpísaní penále. Uviedla, že skutočnosť, že účastník konania v rozhodnom čase
disponoval licenciou L1A bez zohľadnenia ďalších skutočností neznamená, že jeho účasť na povinnom

sociálnom poistení trvala aj naďalej. Účastník k 31.08.2006 ukončil prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia, povolenie na prevádzkovanie mu bolo zrušené a od 01.09.2006 pracoval ako zamestnanec
v H. I., H., pričom z licencie L1A nemal žiaden príjem. Prokurátorka vyjadrila presvedčenie, že
účastníkovi konania zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako
samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 31.08.2006, teda dňom zániku povolenia na prevádzkovanie

zdravotníckeho zariadenia, na základe ktorého dosahoval príjem na účely zákona o sociálnom poistení.
5. Keďže žalovaná protestu prokurátora nevyhovela, postúpila ho na rozhodnutie Ministerstvu práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktoré protestu prokurátora
č. G. XXX/XX/XXXX-X zo dňa 09.12.2019 nevyhovelo rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-X_C., XXXXX/
XXXX zo dňa 30.11.2021 (ďalej len „rozhodnutie o proteste“). V odôvodnení rozhodnutia o proteste

ministerstvo uviedlo, že pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je rozhodujúca len tá skutočnosť, že
fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho
poistenia, dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Nie je právne významné, z čoho pozostávajú príjmy

dosiahnuté na základe uvedeného zákonného ustanovenia, pretože sa neposudzujú samostatne
s ohľadom na druh podnikania. Vzhľadom na to, že účastník konania mal v spornom období právne
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení a v rokoch 2005
a 2006 dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom
ustanovená hranica príjmu na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového

poistenia, trvalo sociálne poistenie účastníkovi až do 30.06.2008 (daňové priznanie za rok 2007 účastník
nepodal). Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia dňa 31.08.2006. Ministerstvo poukázalo na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020 vo veci týkajúcej sa posúdenia právneho postavenia držiteľov
licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) na účely sociálneho poistenia. Ministerstvo

vyjadrilo nesúhlas s právnym názorom prokurátora, že pojem premlčanie použitý v zákone o sociálnom
poistení znamená obsahovo preklúziu práva predpísať poistné a penále. Zároveň uviedlo, že uplynutie
desaťročnej premlčacej lehoty je potrebné posudzovať k dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia
žalovanej, ktorým bolo penále predpísané. S odkazom na § 147 ods. 1 v spojení s § 241 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení ministerstvo uviedlo, že žalovaná postupovala správne, keď účastníkovi konania

predpísala penále za obdobie od novembra 2006 do júna 2008, keďže za toto obdobie bolo penále
predpísané pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty a vo vzťahu k tomuto obdobiu nebolo možné
uznať námietku premlčania.6. Rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-X_C., XXXXX/XXXX zo dňa 08.02.2022 minister práce, sociálnych
vecí a rodiny SR zamietol rozklad prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, sp. zn. G. XXX/XX/XXXX-
XX zo dňa 08.12.2021 a rozhodnutie o proteste potvrdil, stotožňujúc sa s právnymi závermi ministerstva

uvedenými v rozhodnutí o proteste.
II. Správna žaloba
7. Žalobou zo dňa 08.04.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 08.04.2022, sa prokurátor
Krajskej prokuratúry Bratislava (ďalej len „žalobca“) domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a
vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

8. Žalobca poukazoval na to, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.02.2017, bolo právo predpísať penále premlčané už aj za mesiace november 2006
až január 2007 s poukazom na § 240 ods. 1, § 241 ods. 1 a § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Žalobca ďalej poukázal na to, že na otázku, či je lehota podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
lehotou premlčacou alebo prekluzívnou a či má žalovaná na jej uplynutie prihliadať len na námietku
vznesenú účastníkom konania alebo ex offo, existujú v judikatúre Najvyššieho súdu SR rozdielne názory.

Konkrétne uviedol rozsudok 3Szd 1/2010 zo dňa 07.12.2010, sp. zn. 7Sžso 9/2010 zo dňa 09.06.2011,
sp. zn. 9Sžso 45/2016 zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 7Sžsk 42/2018 zo dňa 29.01.2020, sp. zn. 7Sžsk
53/2020 zo dňa 21.04.2021, sp. zn. 9Sžsk 33/2020 zo dňa 30.06.2021 a sp. zn. 9Sžsk 84/2019 zo dňa
30.06.2021.
9. Žalobca uviedol, že A. B. C. podal dňa 09.08.2006 pobočke žalovanej registračný list fyzickej osoby –

odhlášku s dátumom zániku poistenia k 31.08.2006. Splnil si teda povinnosť podľa § 228 ods. 3 zákona
o sociálnom poistení.
10. Ministerstvo sa nestotožnilo s názorom, že rozhodnutie o predpísaní penále musí v 10-ročnej
premlčacej lehote nadobudnúť aj právoplatnosť. Prvostupňovým rozhodnutím je však viazaný len
orgán, ktorý ho vydal, nie je ním viazaný účastník, a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne

právoplatnosť. Až nadobudnutím právoplatnosti sa stáva záväzným a je vykonateľné. Napadnuté
rozhodnutie bolo vydané na nadobudlo právoplatnosť (20.02.2017) po uplynutí 10 rokov odo dňa
splatnosti poistného za obdobie od novembra 2006 do januára 2007. Zákon o sociálnom poistení
neobsahuje ustanovenie, ktoré by určovalo, žeby sa začatím prvostupňového konania, vydaním
prvostupňového rozhodnutia alebo podaním odvolania proti rozhodnutiu pobočky prerušovala 10-ročná

lehota podľa § 147 ods. 1. Bez vplyvu na plynutie lehoty je aj doplňujúce konanie vykonané pobočkou
po doručení odvolania alebo samotné konanie o odvolaní na odvolacom orgáne. Zákon určuje len kedy
premlčacia doba neplynie (§ 114 ods. 1, § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Pri
posudzovaní, či sa právo na predpísanie poistného premlčalo, je rozhodujúci dátum splatnosti (dlžného)
poistného. Ak teda bolo napadnutým rozhodnutím A. B. C. predpísané penále aj za obdobie 11/2006 až

01/2007, ide o nezákonné rozhodnutie. Analogicky žalobca poukázal na úpravu v priestupkovom práve
(§ 20 ods. 1 zákona o priestupkoch).
III. Vyjadrenie žalovanej
11.Vovyjadrenížalovanejkžalobezodňa23.05.2022,žalovanážiadala,abysúdžalobuakonedôvodnú
zamietol.

12. Žalovaná opísala priebeh administratívneho konania a konania o proteste prokurátora. K námietkam
v správnej žalobe uviedla, že žalovaná je povinná podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
predpísať penále ak samostatne zárobkovo činná osoba neodvedie poistné v súlade so zákonom včas
a v správnej sume. Za plnenie odvodových povinností zodpovedá vždy samotný odvádzateľ poistného.
Keďže A. B. C. bol v spornom období považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm.

c) zákona o sociálnom poistení a preukázateľne nezaplatil poistné za sporné obdobie, hoci jeho príjem
presiahol zákonom stanovenú hranicu, správny orgán prvého stupňa bol povinný penále predpísať.
13. K námietke premlčania práva predpísať penále aj za mesiace od novembra 2006 do januára
2007 žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk 83/2020
zo dňa 30.03.2022, ktorým bola vec postúpená veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu SR.

Posudzovanie otázky, či je lehota podľa §147 ods. 1 zákona o sociálnom poistená lehotou premlčacou
aleboprekluzívnou,jevtomtoprípadenadbytočné,pretožeA.B.C.námietkupremlčaniavodvolaníproti
prvostupňovému rozhodnutiu vzniesol. Zákonnosť postupu žalovanej vo vzťahu k tomu, či prihliadala
alebo neprihliadala na premlčanie z úradnej povinnosti, by bolo možné posúdiť len v prípade, ak by
A. B. C. námietku premlčania nevzniesol. 10-ročná premlčacia lehota odo dňa splatnosti poistného, za

ktoré bolo penále predpísané, do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia (30.11.2016) za obdobie
november 2006 až jún 2008 neuplynula.
14. Žalovaná sa nestotožnila s názorom žalobcu, že penále musí žalovaná predpísať právoplatne
v desaťročnej premlčacej lehote a podľa jej názoru je premlčanie práva predpísať penále potrebnéposudzovať ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo penále predpísané. Keďže
v rámci odvolacieho konania sa vykonáva množstvo procesných úkonov, čo môže mať za následok,
že odvolacie konanie trvá dlhší čas, ak by sa premlčanie posudzovalo k právoplatnosti rozhodnutia,

v praxi by dochádzalo o prípadom, že by sa premlčalo právo predpísať penále, ktoré správny
orgán prvého stupňa predpísal včas a v súlade so zákonom o sociálnom poistení. V čase, keď je
vydávané prvostupňové rozhodnutie o predpísaní penále, nie je možné predvídať, kedy toto rozhodnutie
nadobudne právoplatnosť. Ak by žalovaná prijala žalobcom prezentovaný názor, premlčanie by sa
posudzovalo k abstraktnému dátumu, ktorý by ani nemusel byť správny. Z ustanovenia § 147 ods.

1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že sa premlčuje právo predpísať poistné a z tohto slovného
spojenia vyplýva, že pre úspešné uplatnenie tohto práva je žalovaná povinná poistné predpísať
v zákonom stanovenej lehote, čo je naplnené vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného. Zo
žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že toto rozhodnutie musí v rámci premlčacej lehoty aj
nadobudnúť právoplatnosť. Aj v prípadnom odvolacom konaní je pre posúdenie správnosti a zákonnosti
prvostupňového rozhodnutia rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania prvostupňového

rozhodnutia, ktoré je predmetom odvolacieho konania. Žalovaná v čase prebiehajúceho odvolacieho
konania nemôže vedieť, kedy druhostupňové rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, teda kedy bude
doručené účastníkovi konania, a preto nie je zrejmé, k akému dátumu by sa premlčanie práva predpísať
poistné alebo penále posudzovalo.
15. Aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk/65/2019 zo dňa 30.09.2020 je zrejmé, že najvyšší

súd neposudzoval námietku premlčania ku dňu právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktoré
preskúmaval, ale ku dňu, kedy pobočka žalovanej poistné predpísala. Zároveň však žalovaná uviedla
názor, že každý rozsudok súdu zaväzuje účastníkov len vo vzťahu ku konkrétnej veci a nemá všeobecne
záväzný charakter. Súdne rozhodnutie nie je prameňom práva, ale len zdrojom argumentačnej sily
pre zabezpečenie ústavne súladnej aplikácie a interpretácie právnych noriem. Vo vzťahu k analógii

k zákonu o priestupkoch, na ktorú poukazoval žalobca, žalovaná uviedla, že v tomto prípade sa
neuplatňuje, pretože zákonná úprava, týkajúca sa práva predpísať penále, je formulovaná v zákone
jasne a jednoznačne s poukazom aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžsk/53/2020 zo dňa
21.04.2021análezÚstavnéhosúduSR,sp.zn.III.ÚS274/07zodňa11.10.2007.Vzhľadomnauvedené
je žalovaná presvedčená, že nárok na predpísanie penále za obdobie november 2006 až jún 2008 nie

je premlčaný a bol uplatnený lege artis.
IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
16. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 05.06.2022 uviedol, že sa v plnej miere
stotožňuje so skutkovým stavom uvádzaným v žalobe a s právnym názorom a argumentáciou žalobcu.
Napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne, nemajúce oporu v zákone a v rozpore s dobrými

mravmi. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
17. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (replike) zo dňa 26.10.2022 poukázal na zákonné
ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré upravujú splatnosť poistného s uvedením, že v danom
prípade bolo poistné za mesiac november 2006 splatné 08.12.2006, poistné za mesiac december 2006
bolo splatné 08.01.2007 a poistné za mesiac január 2007 bolo splatné 08.02.2007. Predmetom žaloby

nie je vyriešenie otázky, či lehota podľa § 147 ods. 1 je lehotou premlčacou alebo prekluzívnou, ani či
má žalovaná prihliadať na jej uplynutie ex offo alebo len na námietku vznesenú účastníkom konania.
18. Žalobca trval na tom, že keďže v zákone o sociálnom poistení neexistuje ustanovenie, ktoré
by určovalo, že by sa začatím prvostupňového konania, vydaním prvostupňového rozhodnutia alebo
podaním odvolania proti rozhodnutiu pobočky 10-ročná lehota určená v § 147 ods. 1 prerušovala, podľa

§ 215 ods. 5 zákona o sociálnom poistení včas podané odvolanie má odkladný účinok a pre účastníka
konania je záväzné až (len) právoplatné rozhodnutie, žalobou napadnutým rozhodnutím žalovanej bolo
porušené § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
19. Prvostupňové konanie s odvolacím konaním tvorí jeden celok. Žalovaná orgán ako odvolací nie
je viazaná závermi prvostupňového orgánu. Odvolací orgán samostatne hodnotí vec zo skutkovej a

právnej stránky (§ 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). V odvolacom konaní platí jediná výnimka,
že v rámci rozhodovania o odvolaní nemôže byť predmetom rozhodovania vec, ktorá nebola predmetom
rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia,
ale aj jeho správnosť a aj v odvolacom konaní podľa zákona o sociálnom poistení platí popri revíznom
princípe aj apelačný princíp, ktorý umožňuje žalovanej napraviť rozhodnutie pobočky a rozhodnúť vo

veci samej. Tým, že konanie o predpísaní poistného a predpísaní penále nie je dávkovým konaním (§
184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení), A. B. C. sa o predpísaní penále za obdobie august 2005 a
september 2006 až jún 2008 dozvedel až doručením prvostupňového rozhodnutia. Jediným možným
spôsobom, ako bolo možné napadnúť toto rozhodnutie, bolo podanie odvolania a v odvolaní A. B.C. vzniesol námietku premlčania práva predpísať penále. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že
účastník konania nemôže uplatniteľnosť práva na predpísanie penále odvrátiť námietkou premlčania.
Ak by tomu tak bolo, žalovaná by nemohla uznať premlčanie práva predpísať penále ani za obdobie

august 2005, september 2006 a október 2006. Zákon o sociálnom poistení jednoznačne určuje v § 147
ods. 1 v spojení s § 241 ods. 1, že právo predpísať penále sa premlčí za desať rokov odo dňa splatnosti
poistného, z ktorého penále bolo predpísané. Desať rokov je dostatočne dlhý čas, aby si žalovaná v
tejto lehote stihla uplatniť právo na predpísanie penále a zákon jednoznačne určuje aj to, kedy táto
lehota začína plynúť - rozhodujúci je dátum splatnosti (dlžného) poistného. Právny poriadok Slovenskej

republiky je ovládaný zásadou, že uplynutím premlčacej doby sa právo oprávneného oslabuje a ak sa
povinný premlčania dovolá, premlčané právo nie je možné priznať. S poukazom na uvedené, žalovaná
mala podľa žalobcu prihliadať na to, či lehota určená v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uplynula
ku dňu vydania jej rozhodnutia a nie ku dňu vydania rozhodnutia pobočky.
20. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 06.04.2023 (duplike) uviedla, že žalobca v replike neuviedol žiadnu
právnu argumentáciu, ktorá by viedla k zmene právneho názoru žalovanej vo vzťahu k posudzovaniu

námietky premlčania. Žalovaná opätovne poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré
uviedla vo vyjadrení k žalobe ako podporujúce jej právny názor k námietke žalobcu, že penále musí
byť predpísané právoplatne v desaťročnej premlčacej lehote, ako aj na právny názor ministerstva.
K tvrdeniam žalobcu ďalej uviedla, že žalovaná nikdy netvrdila, že uplatniteľnosť práva na predpísanie
penále nemôže účastník konania odvrátiť námietkou premlčania, čoho dôkazom je aj uznanie námietky

premlčania v prípade A. B. C.. Námietku premlčania žalovaná posúdila ku dňu vydania prvostupňového
rozhodnutia a uznala ju za mesiace august 2005, september 2006 a október 2006. Žalovaná dala do
pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžso/45/2016 zo dňa 30.05.2018 a Najvyššieho
správneho súdu SR, sp. zn. 6Ssk/79/2022 zo dňa 20.12.2022. K námietke A. B. C. o rozpore
napadnutého rozhodnutia s dobrými mravmi uviedla, že uvedená zásada sa uplatňuje len v súkromnom

práve.
V. Konanie na správnom súde
21. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa
tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
22. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení

účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“
23. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP „V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické
potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby
a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“

24. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“
25. Podľa § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.“

26. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“
27. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.“
28. Podľa § 190 SSP „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“
29. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10
a § 13 ods. 3 SSP) žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3
SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže
žalobca súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, ďalší účastník konania a žalovaný

sa k nariadeniu pojednávania nevyjadrili a súd neidentifikoval ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania
podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu
a na internetovej stránke správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 03.02.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).
VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy

30. Podľa ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Samostatne
zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je
zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť,
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v
pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,

d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.“
31. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom
čase „Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej

osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom
roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-

násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.“
32. Podľa ustanovenia § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase
„Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za
ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.“
33. Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase

„Právopredpísaťpoistnésapremlčízadesaťrokovododňajehosplatnosti,aktentozákonneustanovuje
inak.“
34. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Fyzickým
osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové
sporenie,ktoréneodviedlipoistnéapríspevkynastarobnédôchodkovésporeniezapríslušnýkalendárny

mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05%
z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej
pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.“
35. Podľa § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Predpísané

penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované
obdobie nie je vyššie ako 100 Sk.“
36. Podľa § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Na pokuty a
na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.“

VII. Právne posúdenie veci správnym súdom
37.Správnysúduvádza,žesodkazomnazákonč.151/2022Z.z.ozriadenísprávnychsúdovaozmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v
Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začali svoju činnosť 01.06.2023.
V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave,

Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna
vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského
oddelenia 14Sa a následne bola dňa 11.09.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského
oddelenia 19Sa.
38. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že

žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 2 SSP), oprávnenou osobou (§ 45 ods. 1 SSP) a je prípustná
(najmä § 6 a 7 SSP).
39. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, vrátane konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase
právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny

súd vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu.
40. Z administratívneho spisu správny súd zistil nasledujúce skutočnosti:
- správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 30.11.2016 podľa
§ 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod a § 240 zákona o sociálnom poistení predpísal A. B. C. ako samostatne
zárobkovo činnej osobe penále vo výške 2.859,91 EUR za obdobie august 2005, september 2006,

október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, máj 2007,
jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007,
január 2008, február 2008, marec 2008, máj 2008, jún 2008, vypočítané z dlžnej sumy poistnéhosociálne poistenie vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného
a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet žalovanej
- proti prvostupňovému rozhodnutiu podal účastník administratívneho konania A. B. C. odvolanie,

v ktorom namietal premlčanie práva na predpísanie penále
- napadnutým rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-F. zo dňa 09.02.2017 žalovaná uznala námietku
premlčania práva žalovanej predpísať penále, ktoré sa viaže na poistné za obdobie august 2005,
september2006aoktóber2006azmenilaprvostupňovérozhodnutietak,žeprepísalapenálezaobdobie
november 2006 až jún 2008 v sume 2.674,36 EUR a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila

- proti napadnutému rozhodnutiu bol podaný protest prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. G.
XXX/XX/XXXX-X zo dňa 09.12.2019
- žalovaná protestu prokurátora nevyhovela, postúpila ho na rozhodnutie ministerstvu,
- ministerstvo protestu prokurátora, č. G. XXX/XX/XXXX-X zo dňa 09.12.2019 nevyhovelo rozhodnutím
č. XXXXX/XXXX-X_C., XXXXX/XXXX zo dňa 30.11.2021
- rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-X_C., XXXXX/XXXX zo dňa 08.02.2022 minister práce, sociálnych vecí

a rodiny SR zamietol rozklad prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, sp. zn. G. XXX/XX/XXXX-XX
zo dňa 08.12.2021 a rozhodnutie o proteste potvrdil.
41. Žalobca v správnej žalobe namietal, že došlo k premlčaniu práva na predpísanie penále nielen za
obdobie august 2005, september 2006 a október 2006, ale aj za mesiace november 2006 až január
2007 s poukazom na § 240 ods. 1, § 241 ods. 1 a § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V porovnaní

s odôvodnením protestu prokurátora zo dňa 09.12.2019 už žalobca nenamietal prekluzívny charakter
lehoty upravenej v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ani charakter licencie L1A vo vzťahu
k vzniku a zániku účasti samostatne zárobkovo činnej osoby na sociálnom poistení. Spornou ostala
otázka, ku ktorému okamihu sa posudzuje premlčanie práva žalovanej predpísať penále.
42. Právo na predpísanie penále za uvedené sporné obdobie žalovaná nepokladá za premlčané

s odôvodnením, že premlčanie práva predpísať penále je potrebné posudzovať ku dňu vydania
prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo penále predpísané. Žalobca namietal premlčanie práva na
predpísanie penále za mesiace november 2006 až január 2007 argumentujúc, že žalovaná mala
prihliadať na to, že lehota určená v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uplynula ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia a nie ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia. Právny názor vyjadrený

v predchádzajúcej judikatúre, o ktorú žalobca opieral svoju žalobnú argumentáciu, bol následnou
judikatúrou prekonaný a správny súd v otázke povahy inštitútu premlčania práva predpísať poistné
a penále poukazuje na body 27. a 28. odôvodnenia rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho správneho
súdu SR, sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023: „Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods.

1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku
tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní
penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1).
V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na
plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty

na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo
právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom
takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z
uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už
vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.

9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím
desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v
odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila
skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho
podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.

Na základe uvedeného veľký senát kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné
podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala
pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná
odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému,
ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky

Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci
autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.]
môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm.
h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorísa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky
žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení §
241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej

predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk
6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je
podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované
ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona“.
43. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žalobná námietka týkajúca sa premlčania práva

na predpísanie penále nie je dôvodná a žalovaná prihliadla na vznesenú námietku premlčania zo strany
účastníkaadministratívnehokonaniasprávne,pokiaľjuuznalaakodôvodnúlenzaobdobieaugust2005,
september2006aoktóber2006.Vovzťahukobdobiu,ktoréuvádzavžalobežalobca(november2006až
január 2007) nebolo možné námietku premlčania uznať, keďže prvostupňové rozhodnutia o predpísaní
penále bolo vydané dňa 30.11.2016, teda pred uplynutím premlčacej lehoty upravenej v § 147 ods. 1
zákona o sociálnom poistení.

44. Správnemu súdu nie je zrejmé, k čomu smerovala argumentácia žalobcu v správnej žalobe,
zaoberajúca sa otázkou, či lehota podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je lehotou premlčacou
aleboprekluzívnouačisprávnyorgánmánajejuplynutieprihliadaťibananámietkuúčastníkasprávneho
konania alebo ex offo. Uvedené skutočnosti totiž neboli v predmetnej veci medzi účastníkmi konania
sporné (ako uviedol aj samotný žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.10.2022), ani rozhodujúce pre posúdenie

kľúčovej právnej otázky (či je penále predpísané už vydaním rozhodnutia o predpísaní penále voči
povinnej osobe alebo až právoplatnosťou tohto rozhodnutia).
45. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná
a je potrebné ju podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietnuť.
46. O trovách konania správny súd rozhodol ak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu

trov konania, keďže ide o konanie, ktoré bolo začaté na základe žaloby prokurátora (§ 170 písm. c) SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva

sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).