Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2026

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8P/13/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6726200244
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2026:6726200244.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolenvkonanípredsudcomJUDr.PetromBanskýmvprávnejvecistarostlivostiomaloleté

dieťa: A. B., nar. XX. XX. XXXX, občan SR, maloleté dieťa bytom u matky, dieťa rodičov matky: C.
D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX G., občan SR a otca: H. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/X, XXX XX G., občan SR, maloleté dieťa zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o návrhu na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do výchovy a opatery matky.

II. Otec maloletého dieťaťa H. B., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého
A. B., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 133,- EUR vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
matky a to počnúc dňom 03. 03. 2026.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu Zvolen dňa

21. 01. 2026 domáhala, aby súd zaviazal otca maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletého
dieťaťa sumou 200,- EUR mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a to od 01. 09.
2025. Poukázala na to, že v súčasnosti ona a otec maloletého dieťaťa nie sú manželia a zo spoločného
vzťahu sa im narodil maloletý syn. V septembri 2025 otec maloletého opustil spoločnú domácnosť a od
tohto času sa na výžive maloletého nepodieľa. Otec dňa 20. 01. 2026 zaslal sumu 50,- EUR, avšak išlo
len o ojedinelý pokus. Odporca pracuje vo G. v spoločnosti I. a to na dohodu, z čoho má príjem. Matke
nebol schválený rodičovský príspevok a preto je nútená pracovať v C. J. v režime dva dni práca, dva

dni voľno, aby zabezpečila životné prostriedky pre maloletého. Výška požadovaného výživného je 200,-
EUR mesačne.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

3. Súd z rodného listu maloletého zistil, že otcom je H. B., nar. XX. XX. XXXX
a matku C. D., nar. XX. XX. XXXX.

4. Súd zo správy Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zistil, že matka maloletého
nepoberá rodičovský príspevok z dôvodu, nakoľko jej druhé dieťa je zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, jedná sa o K. D., nar. XX. XX. XXXX.5. Súd zo správy L. G. zistil, že otec maloletého má trvalý pobyt na E. F.
X, G. a matka má trvalý pobyt na E. F. XX, G..

6. Súd z potvrdenia o príjme matky od spoločnosti C. J. G. J..
zistil, že matka mala za mesiac november a december 2025 priemerný príjem 619,- EUR.

7. Súd zo správy zamestnávateľa otca spoločnosti I. M. M. zistil, že tento

v mesiaci október 2025 mal príjem 17,- EUR, za november 28,- EUR, za december 49,- EUR a za január
2026 mal príjem 50,- EUR. Zároveň súd poukazuje na to, že z predmetných výpisov vyplýva, že otec
pracuje v uvedenej spoločnosti počas pracovného dňa len jednu hodinu denne.

8. Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zistil, že matka je
zamestnaná ako upratovačka v C. J. G. na skrátený úväzok. Je poberateľom prídavku na maloletého

aj daňového bonusu. Má ešte jedno dieťa K. D., ktorý je zverený do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky zo strany matky maloletého. Maloletý nenavštevuje predškolské zariadenie. Matka žije
v prenajatom dvojizbovom byte, kde mesačne uhrádza 600,- EUR. Byt je v primeranej čistote a poriadku.
Neboli zistené žiadne nedostatky. Matka na podanom návrhu trvá. Uviedla, že s otcom nežijú spoločne
a otec o maloletého prejavuje záujem. Pravidelne navštevuje domácnosť matky, avšak finančne sa

podieľa minimálne. Od podaného návrhu matke opakovane zaslal po 50,- EUR. Zároveň matka uviedla,
že otec má úmysel podať si návrh na zapretie otcovstva, keďže ju obviňuje z toho, že nie je biologickým
otcom dieťaťa.

9. Súd z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní zistil, že títo doporučujú

zveriť maloletého do výchovy a opatery matky a zároveň otcovi určiť výživné podľa možností
potencionálneho príjmu vychádzajúceho z minimálnej mzdy.

10. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o rodine“) súčasťou
rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,

môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd
upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

13. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde sumy minimálnej
mzdy podľa § 2 ods. 1 sa určujú vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra. Suma mesačnej
minimálnej mzdy a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na príslušný
kalendárny rok sa oznámi v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. O uverejnenie oznámenia podľa
druhej vety požiada ministerstvo; oznámenie sa uverejnení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

najneskôr 1. novembra kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje
suma mesačnej minimálnej mzdy.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh matky je sčasti
Dôvodný a sčasti tento návrh zamietol. Predovšetkým súd mal preukázanú tú skutočnosť, že

v súčasnosti maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou. Otec maloletého s matkou nežije, pričom
o maloletého sa matka riadne stará. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplynula tá
skutočnosť, že starostlivosť o maloletého je v poriadku a navrhujú, aby maloletý bol zverený matke.
Na základe predmetných skutočností, keďže neboli zistené žiadne nedostatky v opatere a výchove
maloletého zo strany matky súd rozhodol tak, že maloletého zveril do jej výchovy a opatery.

21. Čo sa týka výšky výživného súd poukazuje na to, že otec maloletého je povinný
platiť vyživovaciu povinnosť a je to jedna zo základných povinností každého rodiča. Súd vzhľadom na
prezentovaný príjem otca poukazuje na tú skutočnosť, že každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti
a schopnosti sa musí usilovať, aby dosahoval čo najväčší príjem. Súdu otec nepreukázal žiadne

prekážky, pre ktoré by vyšší príjem ako bol prezentovaný v rámci vyjadrenia terajšej spoločnosti, kde
pracuje na dohodu o pracovnej činnosti, že by nemohol vykonávať. Súd poukazuje na § 75 ods. 1
zákona o rodine a teda na potencionalitu príjmov otca maloletého dieťaťa, pričom podľa súdu je v jeho
možnostiach a schopnostiach dosahovať mesačne vyšší príjem ako ten, ktorý bol deklarovaný. Zároveň
súd poukazuje, že v súčasnosti už minimálna mzda v zmysle zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej

mzde podľa § 9 ods. 1 táto je mesačne vo výške 915,- EUR. Po odpočítaní všetkých odvodov, ktoré
z tejto minimálnej mzdy je zaplatiť by otec mohol dosahovať príjem minimálne 736,31 EUR. Zároveň súd
k predmetnej minimálnej mzde poukazuje na tú skutočnosť, že je potrebné prihliadať aj na tabuľkové
výživné s tým, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky určilo tabuľkovo platiť na dieťa vo
veku 1 až 5 rokov 18% z čistého príjmu otca maloletého. Na základe predmetnej skutočnosti teda súd

má za to, že 18% zo sumy 736,- EUR je 133,- EUR. Súd na základe týchto skutočností teda určil výživné
v predmetnej výške, nakoľko podľa súdu takto určované výživné je v prospech maloletého a otec takéto
výživné môže platiť. Okrem toho je nepochopiteľné, že otcovi sa oplatí chodiť do práce na jednu hodinu
denne a nie na viac. Za takto stanovených podmienok súd má za to, že otec potencionálne môže oveľa
viac zarábať a preto vychádzal z jeho možnosti, kde by zarábal minimálnu mzdu.

22. Zároveň súd sčasti návrh zamietol a to v tej, kde matka žiadala priznať
vyživovaciu povinnosť vo výške 200,- EUR, keďže otcovi z potencionálneho príjmu by v rámci
percentuálneho vyjadrenia podľa Usmernenia Ministerstva spravodlivosti takáto suma nevychádzala.
Čo sa týka toho, že matka žiadala od septembra 2025 platiť vyživovaciu povinnosť súd poukazuje na

tú skutočnosť, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala prečo si nepodala tento návrh od septembra
roku 2025. Zároveň súd poukazuje, že v zmysle zákona o rodine vyživovaciu povinnosť možno priznať
síce spätne až 3 roky od podania návrhu, avšak len v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného
zreteľa. Zo strany matky takéto dôvody hodné osobitného zreteľa neboli súdu preukázané a preto súd
vyživovaciu povinnosť určil ku dňu vyhlásenia rozsudku t j. od 03. 03. 2026.

23. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (C. m. p.)
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.24. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania.
§ 28 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.

§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 65 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.

§ 9 ods. 1 zák. č. 663/2007 Z. z.
§ 52 zák. č. 161/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.