Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/23/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7925201397
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7925201397.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.
Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX
C. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária Babjak s.r.o., Zvonárska 8, 040 01 Košice - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 54 542 286, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Trebišov,
Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, IČO: 00 175 056, právne zastúpený: JUDr. Valériou Vassovou,

advokátom, Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, o určenie, že žalobkyňa je členkou bytového družstva
a nájomcom družstevného bytu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne
proti uzneseniu Mestského súdu Košice z 11. februára 2026, č. k.: 87Cb/29/2025 - 210, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie Mestského súdu Košice z 11. februára 2026, č. k.: 87Cb/29/2025 – 210
v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti
žalovanému zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou - bytom č. 15, nachádzajúcom sa na 8. poschodí vo

vchode D. X bytového domu so súp. č. XXXX E. F. G. H. D. X I. J., postaveného na parcele KNC č. 1749/7
o výmere 130 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. J.,
obec J., K. J., a to najmä prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu, zaťaženia nehnuteľnosti záložným
právom, vecným bremenom alebo iným právom tretej osoby, prenechaním jeho užívania tretej osobe,
vložením ako vklad do obchodnej spoločnosti, pridelením vyprataného družstevného bytu a uzatvorením

nájomnej zmluvy s členom družstva žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa v konaní vo veci samej
domáha určenia, že je členkou družstva žalovaného a zároveň, že je nájomcom družstevného bytu č. 15

nachádzajúceho sa na 8. poschodí vo vchode D. X bytového domu so súp. č. XXXX E. F. G. H. D. X I. J.,
postaveného na parcele KNC č. 1749/7 o výmere 130 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. J., obec J., okres Trebišov (ďalej len „družstevný byt“). Na Okresnom
súde Banská Bystrica sa vedie exekučné konanie sp. zn. 18Ek/379/2021 v právnej veci oprávneného
- žalovaného, proti povinnej - L. C., právnej predchodkyne žalobkyne, o vypratanie družstevného bytu
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/309/2014 z

20.02.2015. Žalobkyni bol doručený zo strany súdneho exekútora aj exekučný príkaz sp. zn. 341EX
137/21 z 9.1.2026, podľa ktorého sa exekúcia vyprataním družstevného bytu uskutoční dňa 17.2.2026
o 9:30 hod.

3. Žalobkyňa navrhla nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by sa žalovanému uložila povinnosť zdržať
sa:(i)nakladaniasdružstevnýmbytomatonajmäprevoduvlastníckehoprávanatretiuosobu,zaťaženia

nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom alebo iným právom tretej osoby, prenechaním
jeho užívania tretej osobe, vložením ako vklad do obchodnej spoločnosti, pridelením vypratanéhodružstevného bytu a uzatvorením nájomnej zmluvy s členom družstva žalovaného do právoplatného
skončenia konania vo veci samej; (ii) odstránenia hnuteľných vecí patriacich žalobkyni nachádzajúcich
sa v družstevnom byte do právoplatného skončenia konania vo veci samej; (iii) akéhokoľvek konania

smerujúceho k znemožneniu alebo zabránenia užívania družstevného bytu do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

4. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodila tým, že nikdy nedošlo k vylúčeniu
jej právnej predchodkyne L. C. z družstva žalovaného v súlade so zákonom a stanovami družstva. Práva

k družstevnému bytu neodvodzuje len od súhlasu právnej predchodkyne, ale predovšetkým od zmluvy o
nájme družstevného bytu, ktorou vstúpila do právneho postavenia nájomcu, teda odvodzuje svoje práva
z právneho vzťahu so žalovaným. Napriek uvedenému žalovaný vykonáva úkony smerujúce k tomu, aby
mohol s družstevným bytom bez akýchkoľvek obmedzení nakladať. Žalovaný nereagoval ani na výzvu
žalobkyne na odkúpenie družstevného bytu a nesúhlasil ani so zastavením či odkladom exekúcie, ktorej
výkon nemožno oddialiť. Aj z tohto postupu žalobkyňa vyvodila, že žalovaný plánuje s družstevným

bytom nakladať. Žalobkyňa konštatovala, že jediným možným prostriedkom na bezodkladnú úpravu
pomerov medzi sporovými stranami je nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Vypratanie
bytu súdnym exekútorom má byť realizované už 17.2.2026, pričom po jeho vyprataní žalovanému
nebude nič brániť v tom, aby bezodkladne pridelil byt inému členovi družstva, resp. s ním uzatvoril
nájomnú zmluvu. Zdôraznila, že nariadenie neodkladného opatrenia s navrhovaným obsahom nebude

žalovaného neprimerane obmedzovať, nakoľko v súčasnosti žalobkyňa družstevný byt riadne užíva,
platí žalovanému všetky predpísané platby a plní voči nemu aj ďalšie povinnosti.

5. Súd prvej inštancie v ods. 4 odôvodnenia uviedol, ktoré prostriedky procesného útoku predložila
žalobkyňa na osvedčenie ňou tvrdených skutočností.

6. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa ustanovenia §
324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C.s.p., ktoré upravujú nariadenie neodkladného
opatrenia.

7. Uviedol súd prvej inštancie, že mal v konaní osvedčené, že pôvodným nájomcom dotknutého
družstevného bytu bola L. C. (ďalej aj len „právna predchodkyňa žalobkyne“) na základe Nájomnej
zmluvy z 15.11.1994. Dňa 3.5.2010 riaditeľ žalovaného vydal rozhodnutie o zániku členstva L. C.
v bytovom družstve jej vylúčením z dôvodu omeškania s platením úhrad podľa nájomnej zmluvy v
stanovenom termíne. Proti tomuto rozhodnutiu podala L. C. odvolanie, ktoré predstavenstvo žalovaného

prejednalo na svojom zasadnutí dňa 28.2.2012 a odvolaniu nevyhovelo. Aj proti tomuto uzneseniu
podala L. C. odvolanie, o ktorom Zhromaždenie delegátov žalovaného na svojom zasadnutí dňa
23.6.2012 rozhodlo tak, že mu nevyhovelo. V dôsledku vylúčenia L. C. z bytového družstva, žalovaný
podal žalobu o jej vypratanie z dotknutého družstevného bytu, o ktorej Okresný súd Trebišov
rozsudkom zo dňa 20.2.2012, sp. zn. 10C/309/2014, rozhodol tak, že L. C. uložil povinnosť vypratať

sporný družstevný byt, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
22.11.2016, sp. zn. 2Co/44/2016. Na podklade rozsudku o vypratanie nehnuteľnosti ako exekučného
titulu žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie proti L. C.. Predmetná exekúcia je vedená pod sp. zn.
341EX/137/2021. Proti exekúcii o vypratanie nehnuteľnosti sa žalobkyňa bránila námietkou uplatnenia
práva nepripúšťajúceho exekúciu, návrhom na odklad a zastavenie exekúcie, o ktorých Okresný súd

Banská Bystrica v konaní sp. zn. 18Ek/379/2021 a poverený súdny exekútor rozhodli tak, že tieto
zamietajú. Zároveň súdny exekútor vydal dňa 9.1.2026 exekučný príkaz vyprataním bytu, z obsahu
ktorého vyplýva, že exekúcia vyprataním sporného družstevného bytu sa uskutoční dňa 17.2.2026 o
09:30 hod.

8. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa svoje užívacie právo k spornému družstevnému
bytu odvodzuje od „Zmluvy o prevode členských práv a povinností člena Okresného stavebného
bytového družstva v Trebišove“, ktorú dňa 28.5.2021 uzavreli L. C. ako prevádzajúci člen a žalobkyňa
ako nadobúdateľ. Podľa článku 2, bodu 2.1 zmluvy prevádzajúci člen ako člen OSBD a nájomca
družstevného bytu prevádza touto zmluvou na nadobúdateľa práva a povinnosti spojené s členstvom

v OSBD, vrátane splateného základného členského vkladu, práva užívať družstevný byt a uzatvoriť
nájomnú zmluvu k družstevnému bytu.9. Súd prvej inštancie poukázal, že navrhovaným neodkladným opatrením sa žalobkyňa mimo iného
domáha vylúčiť žalovaného ako vlastníka družstevného bytu z jeho práva s vlastnou nehnuteľnosťou
disponovať /petit (i)/, čo odôvodňovala svojím užívacím právom k nehnuteľnosti odvodeným nie

od právneho vzťahu s vlastníkom nehnuteľnosti, keďže sama nájomnú zmluvu k spornému bytu
neuzavrela (tak ako to predpokladá článok 33 Stanov žalovaného), ale od právneho vzťahu so svojou
predchodkyňou.

10. Dôvodil súd prvej inštancie, že mu pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia neprislúcha

s konečnou platnosťou vyriešiť (prejudikovať) výsledok sporu medzi stranami, no musí mať osvedčené
aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov
by bolo právo strany sporu ohrozené. Žalobkyňa na preukázanie svojho práva k družstevného bytu
predložila súdu len Zmluvu o prevode členských práv a povinností člena Okresného stavebného
bytového družstva v Trebišove, ktorú dňa 28.5.2021 uzavrela s L. C. ako prevádzajúcim členom. Súd

prvej inštancie uviedol, že táto zmluva bola uzavretá až po tom, čo bola L. C. rozhodnutím žalovaného
vylúčená z bytového družstva a všeobecný súd vydal rozsudok, ktorým uložil L. C. povinnosť tento
byt vypratať, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom. Súdy zároveň v odôvodnení
svojichrozhodnutíkonštatovali,žečlenstvoL.C.vbytovomdružstvezaniklo.Dôvodilsúdprvejinštancie,
že aj keď nie je viazaný posúdením predbežnej otázky v inej prejednávanej veci, vychádzajúc z

medzí dokazovania pri nariadení neodkladného opatrenia, kde je postačujúce rozhodné skutočnosti len
osvedčiť,malzapreukázané,žeprávnapredchodkyňažalobkyne(L.C.)včaseuzavretiaspornejzmluvy
nebola už členkou žalovaného a neprislúchalo jej právo s dotknutou nehnuteľnosťou nakladať, teda ani
previesť členské práva k družstevnému bytu na ďalšieho nadobúdateľa - žalobkyňu. Týmto súd prvej
inštancie nemal osvedčenú existenciu nároku, ktorému je potrebné neodkladným opatrením poskytnúť

ochranu.

11. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že vlastnícke právo žalovaného k dotknutej nehnuteľnosti je
nesporné a žalobkyňa sa domáha ochrany svojho užívacieho práva k družstevnému bytu len na základe
zmluvy uzavretej s jej právnou predchodkyňou, ktorá v čase uzavretia zmluvy podľa predložených

dôkazov už právo nakladať s nehnuteľnosťou nemala, preto nemožno takémuto právu poskytnúť hoc
aj len dočasnú ochranu a vylúčiť oprávneného vlastníka nehnuteľnosti z jeho práva s nehnuteľnosťou
disponovať. Ochrana toho, v prospech koho má byť neodkladné opatrenie nariadené, nemôže dosiahnuť
takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany.

12. Zvýraznil súd prvej inštancie, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje
len na základe skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku. Pred
rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie
dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a preto rozsah dokazovania je zúžený
vzhľadomnaúčelapodstatuneodkladnéhoopatrenia.Konečnévyriešenieotázkyoprávnenostiužívania

sporného družstevného bytu bude predmetom rozhodovania súdu vo veci samej.

13. Súd prvej inštancie ďalej poukázal, že žalobkyňa odôvodnila nevyhnutnosť nariadenia neodkladného
opatrenia blížiacim sa termínom výkonu rozhodnutia vyprataním dotknutého družstevného bytu. Stret
exekučného konania a neodkladného opatrenia síce nie je a priori vylúčený, ale z dôvodu existencie

právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva a z
dôvodu, že samotný Exekučný poriadok upravuje právne inštitúty, ktorými možno oddialiť, či zastaviť
výkon rozhodnutia, je k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktoré by vo svojom dôsledku zasahovalo
do práv žalovaného ako oprávneného v exekúcii a do výkonu samotnej exekúcie, potrebné pristupovať
len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch (viď. napr. uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa

27.6.2007, sp. zn. III. ÚS 937/2006). V konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
potrebu okamžitej úpravy právnych pomerov strán sporu a potrebu zásahu do práva oprávneného
na výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neodkladným opatrením. Samotné podanie
návrhu na vykonanie exekúcie, na vedenie ktorej má žalovaný na základe právoplatného exekučného
titulu nepochybne nárok, bez osvedčenia iných jeho konkrétnych úkonov, ktorými by žalobkyni

hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma, ešte nevyhnutnosť nariadenia neodkladného
opatrenia bez ďalšieho neodôvodňuje.14. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobkyňa taktiež nepreukázala a ani netvrdila, že by v spornom
družstevnom byte bývala, resp. nekonkretizovala, akým spôsobom tento družstevný byt užíva alebo že
by sa v tomto byte nachádzali hnuteľné veci patriace žalobkyni, či členom jej domácnosti. Z dôvodu

neosvedčenia týchto skutočností návrhu žalobkyne, aby súd neodkladným opatrením zároveň uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa odstránenia hnuteľných vecí patriacich žalobkyni, ktoré sa nachádzajú
na nehnuteľnosti a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k znemožneniu alebo
zabránenia užívania nehnuteľnosti /petit (ii) a (iii)/, považoval za neodôvodnený.

15. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnutý v petite (i), ktorým by sa žalovanému uložila povinnosť zdržať sa nakladania s družstevným
bytom, podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvejinštanciezmenilanávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaouloženiepovinnostižalovanému
zdržať sa nakladania s družstevným bytom vyhovel. Odvolanie odôvodnila tým, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci /§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p./; súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1
písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /
§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./.

16. Žalobkyňa dôvodila, že pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z toho, že neosvedčila svoj uplatňovaný

nárok, pričom vychádzal z právoplatného rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/309/2014 z
20.2.2015, celkom zjavne opomenul vývoj v tomto prebiehajúcom konaní. Žalobkyňa v podanej žalobe
namietala, že nikdy nedošlo k vylúčeniu jej právnej predchodkyne z družstva žalovaného, nakoľko
jej nikdy nebolo doručené rozhodnutie predstavenstva a ani rozhodnutie členskej schôdze (boli jej
doručované len akési oznámenia riaditeľa žalovaného, ktorý ani nebol členom predstavenstva o tom,

ako mali jednotlivé orgány rozhodnúť), čo bolo v rozpore nielen s § 231 ods. 3 Obchodného zákonníka,
ale aj s ustálenou rozhodovacou praxou a vtedy platnými stanovami žalovaného. Žalobkyňa tieto
svoje tvrdenia osvedčila nielen zmluvou o prevode členských práv a povinností, ale aj písomnosťami
adresovanými jej právnej predchodkyni, konkrétne jednotlivými oznámeniami riaditeľa žalovaného, z
ktorých obsahu nevyplývalo, že by prílohu týchto oznámení mali tvoriť rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva.

Žalovaný sa vo svojich vyjadreniach obmedzil výlučne na konštatovania, že právnej predchodkyni
žalobkyne bolo všetko doručované a došlo k jej vylúčeniu z družstva žalovaného, ktoré však nepodporil
žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi. Žalovaný nielenže nepreukázal, že by právnej predchodkyni
žalobkyne boli doručené rozhodnutia predstavenstva o zamietnutí jej odvolania proti vylúčeniu z
družstva a rozhodnutie členskej schôdze o zamietnutí jej odvolania proti rozhodnutiu predstavenstva, ale

nepreukázal ani len to, či tieto rozhodnutia predstavenstva a členskej schôdze boli vôbec prijaté. Pokiaľ
žalovaný nepredložil na vyvrátenie žalobnej argumentácie a listinných dôkazov (konkrétne oznámenia
riaditeľa žalovaného o údajných rozhodnutiach orgánov žalovaného, pričom od žalobkyne nie je
objektívne možné požadovať, aby iným spôsobom preukázala neexistenciu oboznámenia jej právnej
predchodkyne s údajnými rozhodnutiami orgánov žalovaného) predložených žalobkyňou žiadne listinné

dôkazy a ostal v tomto smere pasívny, nemožno prisvedčiť správnosti záverov napadnutého rozhodnutia
o tom, že by žalobkyňou uplatnený nárok nebol daný minimálne v rovine osvedčenia. Súd prvej inštancie
sa odvoláva výlučne na rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/309/2014 z 20.2.2015, ktorý
posúdil, že právna predchodkyňa žalobkyne bola vylúčená z družstva žalovaného, k čomu však došlo
najmä z dôvodu vtedajšej procesnej pasivity právnej predchodkyne žalobkyne a preto sa otázkou

oznámenia rozhodnutí orgánov žalovaného právnej predchodkyni žalobkyne vôbec nezaoberal. Aj súd
prvej inštancie pripustil, že posúdením rovnakej predbežnej otázky v inom konaní nie je viazaný.
Vo vzťahu k návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti
zdržať sa nakladania s družstevným bytom neobstojí ani argumentácia o strete exekučného konania a
neodkladného opatrenia, nakoľko v exekučnom konaní sa rieši len vypratanie družstevného bytu, avšak

nie otázka nakladania s touto nehnuteľnosťou. Nariadenie neodkladného opatrenia vo forme uloženia
povinnosti zdržať sa nakladania s družstevným bytom žiadnym spôsobom neovplyvní vykonanie
samotnejexekúcie,tedavýkonexekučnéhotitulu.Výkonsamotnejexekúcievšakžalobkyňapovažujeza
okolnosť relevantným spôsobom odôvodňujúcu žalobkyni bezprostredne hroziacu nenapraviteľnú ujmu,
nakoľko po vyprataní družstevného bytu nebude žalovanému nič brániť v tom, aby s družstevným bytom

akokoľvek nakladal a to napríklad aj jeho pridelením inému členovi družstva žalovaného, ktorý postup
by, aj s prihliadnutím k tomu, že žalobkyňa žalovaného vyzývala aj na odkúpenie družstevného bytu do
osobného vlastníctva v zmysle predpisov žalovaného, predstavoval pre žalobkyňu nenapraviteľnú ujmu,
ako aj zmarenie prípadnej exekúcie. Žalobkyňa pritom poukazovala na to, že žalovaný, napriek tomu, žežalobkyňa použila v rámci exekučného konania všetky dostupné prostriedky, nesúhlasil so zastavením
či odkladom exekúcie, čo len svedčí o tom, že žalovaný po vyprataní družstevného bytu má záujem s
týmto nakladať spôsobom, aby zmaril uspokojenie žalovaného nároku žalobkyne.

17. Žalovaný, ktorému bolo podľa druhej vety § 329 ods. 1 C.s.p. umožnené vyjadriť sa k odvolaniu
a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správne. Namietal, že žalobkyňa sa navrhovaným neodkladným opatrením iba snaží zmariť
exekučné konanie o vypratanie bytu. Zvýraznil, že žalobkyňa nemá uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu

so žalovaným ako vlastníkom družstevného bytu. Zároveň vylúčený člen družstva nemôže previesť
členské práva, ktoré mu nepatria na tretiu osobu a preto je Zmluva o prevode členských práv z 28.5.2021
neplatná. Z právoplatných rozsudkov vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne bola vylúčená
z členstva v družstve, nájom sporného bytu jej zanikol a vznikla jej povinnosť ho vypratať.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne, ktoré bolo podané v

zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné.

19. Do výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanému
uložila povinnosť zdržať sa odstránenia hnuteľných vecí patriacich žalobkyni, ktoré sa nachádzajú
na nehnuteľnosti a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania smerujúceho k znemožneniu alebo
zabránenia užívania nehnuteľnosti /petit (ii) a (iii)/ žalobkyňa odvolanie nepodala, uznesenie súdu prvej

inštancie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť a preto nepodlieha prieskumu odvolacieho súdu.

20. Z hľadiska procesnej ekonómie odvolací súd primárne upriamuje pozornosť žalobkyne na
zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu principiálnu
viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd

nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za odvolateľa
(resp. za sporovú stranu) z vlastnej iniciatívy dotvoriť/vymyslieť právnu argumentáciu slúžiacu na
spochybnenie záverov súdu prvej inštancie.

21. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., odvolací súd uvádza, že inou

vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) C.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

22. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti,

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. C.s.p. o vykonávaní dokazovania.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.24. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie žalobkyne, odôvodnenie
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu, bolo

posúdiť, či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia, ktorým by sa žalovanému uložila povinnosť zdržať sa nakladania s družstevným bytom do
právoplatného skončenia konania vo veci samej /petit (i)/.

25. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

26. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

27. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

28. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

29. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

30. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav - zistenia podľa obsahu spisu, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na danú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Súd prvej inštancie
primerane vysvetlil, z akých úvah a dôkazov vychádzal pri závere o (ne)osvedčení splnenia podmienok

pre dočasnú úpravu pomerov sporových strán navrhovaným neodkladným opatrením. Odôvodnenie
rozhodnutí v prípade neodkladných opatrení má určité špecifiká, ktoré vyplývajú z dočasnosti tohto
prostriedku súdnej ochrany, rýchlosti - neodkladnosti rozhodovania súdu o návrhu, a to aj bez vypočutia
sporových strán a bez preukazovania skutkového stavu, keď sa vychádza z okolností, ktoré sú
dostatočne osvedčené. Ide o zistenia a závery predbežné, ktoré netvoria prekážku pre možné odlišné

skutkové a právne závery súdu po vykonanom dokazovaní v prípadnom konaní vo veci samej.

31. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení ako aj prijatých právnych záverov
uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré viedli k vecne
správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

vnavrhovanomznení.Odvolacísúdnenachádzadôvod,prektorýbysamalodtýchtozáverovsúduprvej
inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu žalobkyni, ktorá v odvolaní navyše neuviedla žiadne
nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorý správne skúmal splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a správne
dospel k záveru, že tieto v prejednávanej veci nie sú splnené, čo aj správne odôvodnil.

32. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2
C.s.p.). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobkyne a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza:

33. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej
inštancie. Skutočnosť, že žalobkyňa mala na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
nebolo odôvodnené podľa jej predstáv, nie je dostačujúcou bázou o nepreskúmateľnosti napádaného
rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.

34. Odvolací súd pritom udáva, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní
(občianskoprávnom spore).35.Vprípadeneodkladnéhoopatreniaideoprocesnýinštitút,ktorýmáosobitnýcharaktervyznačujúcisa
najmä nevyhnutnosťou jeho vydania. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“ vyplýva, že v danom prípade ide
o rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj bez povinnosti zisťovať všetky konkrétne
skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej.

36. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu
alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy.

37. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných

opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené
aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych
pomerov, by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd

zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych
vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom
osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t. j. či ide o zásah primeraný.

38. Odvolací súd zvýrazňuje, že podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia na návrh je vecná

súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom konania
vo veci samej. Medzi účastníkmi konania musí jestvovať právny vzťah a okrem tvrdenia a osvedčenia
právnehovzťahusavyžadujetvrdiťaosvedčiťnárokaleboprávo,ktoréjeohrozovanéaleboporušované.
Navrhovateľ musí rovnako v návrhu preukázať, že na neodkladnom opatrení má právny záujem, t. j.
musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

39. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd zistil, že žalobkyňa žiada vydať
neodkladné opatrenie z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery strán, čo odôvodnila v podstate
svojou obavou, že žalovaný po (tvrdenom nezákonnom) vylúčení L. C. z členstva v družstve bude chcieť
byt (vo vlastníctve žalovaného) zaťažiť právom tretej osoby, prenechaním jeho užívania tretej osobe,

vložením ako vkladu do obchodnej spoločnosti, pridelením inému členovi družstva, pričom navrhovaným
neodkladným opatrením sa takémuto konaniu žalovaného a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej zabráni.

40. Predmetom konania vo veci samej je určenie, že žalobkyňa je členkou družstva žalovaného a

zároveň, že je nájomcom družstevného bytu.

41. Žalobkyňa odvodzuje svoje členstvo v družstve žalovaného ako právny nástupca L. C., ktorá podľa
žalobkyne nebola platne vylúčená z družstva žalovaného. Odvolací súd zvýrazňuje, že rozhodnutie
žalovaného o vylúčení L. C. nebolo vyhlásené za neplatné, preto žalobkyňa neosvedčila, že členstvo

L. C. v družstve nezaniklo.

42. Pokiaľ žalobkyňa vyvodzuje svoje užívacie (nájomné) právo k družstevnému bytu od „Zmluvy o
prevode členských práv a povinností člena Okresného stavebného bytového družstva v Trebišove“
zo dňa 28.5.2021, odvolací súd poukazuje na článok 33 stanov žalovaného, podľa ktorého nájom

družstevného bytu vzniká až uzatvorením nájomnej zmluvy, ktorou družstvo ako prenajímateľ
prenecháva svojmu členovi ako nájomcovi do užívania družstevný byt. Žalobkyňa však ani netvrdila, že
žalovaný ako prenajímateľ so žalobkyňou ako nájomcom takúto zmluvu uzatvorili.

43. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne zároveň nevyplýva, okrem jej

subjektívneho presvedčenia, skutočnosť, že by žalovaný mal v úmysle predmetný byt scudziť, zaťažiť
vecným bremenom alebo záložným právom alebo prenajať, ako to v návrhu uvádza žalobkyňa. Odvolací
súd je toho názoru, že vzhľadom na prebiehajúce súdne konania je nanajvýš nelogické predpokladať,
že predmetný byt žalovaný scudzí, prípadne prenajme tretím osobám, pretože v prípade úspechužalobkyne v spore vo veci samej, by sa dostal do právnej situácie, že následné zmluvné dojednania by
boli zrejme postihnuté neplatnosťou.

44. Odvolací súd udáva, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa
neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami takým spôsobom, ako to navrhovala
v neodkladnom opatrení /petit (i)/, nakoľko neosvedčila hodnoverným spôsobom také konanie
žalovaného, ktoré by vzbudzovalo obavu, že žalovaný vykonáva úkony alebo sa správa tak, že mieni
previesť vlastnícke právo alebo uzatvoriť iný zmluvný vzťah, týkajúci sa predmetného bytu, tak ako to

správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie, ktorý navrhované neodkladné opatrenie zamietol s poukazom
na absenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán.

45. Navyše z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa predmetný družstevný byt ani fyzicky neužíva, teda
žalobkyni nehrozí ani strata obydlia.

46. Navrhovaným neodkladným opatrením by zároveň došlo aj k neprimeranému znevýhodneniu
žalovaného, ktoré by spočívalo v nemožnosti akokoľvek nakladať s bytom, ku ktorému má žalovaný
nesporne vlastnícke právo, čo by poskytovalo neprimeranú výhodu žalobkyni.

47. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak dostatočne neosvedčuje také skutočnosti,

že je potrebné poskytnúť žalobkyni navrhovanú predbežnú ochranu, ani neosvedčuje, že je tu
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

48. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vecne správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže podmienky pre

nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala žalobkyňa, neboli splnené a to z dôvodu, že
žalobkyňa neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

49. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne.

50. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., ktoré
sa v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. primerane použije aj na odvolacie konanie, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutím, ktorým sa
končí konanie u odvolacieho súdu, sa rozumie len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci

samej. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nepochybne nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O trovách
tohto odvolacieho konania preto rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o uplatnenom nároku vo veci
samej.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).