Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/73/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122200502
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:4122200502.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná,
a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: INSOLVENCY SOLUTIONS,
k.s., Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava, IČO: 48 003 506, značka správcu: S1765, so sídlom správcovskej
kancelárie Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, správca úpadcu: MHMH, s.r.o. v konkurze,
Šrobárová 52, 946 32 Šrobárová, IČO: 47 076 054, právne zast. Advokátska kancelária FARDOUS
PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 28Cbi/1/2022-250 zo dňa 07.03.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 28Cbi/1/2022-250
zo dňa 07.03.2023 potvrdzuje.

Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancie(ďalejaj„súd“)prvýmvýrokomzamietolžalobu
žalobcu. Druhým výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Svoje
rozhodnutie právne posúdil a odôvodnil s poukazom na ust. § 24 ods. 1, § 28 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1,
2, 3, 5, 6, 9, 1, 15 a 16 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 436

ods. 1 a 2, § 344, § 345 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 21
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1b zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii
činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (ďalej len „zákon č.575/2001 Z. z.“).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 11.01.2022
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky
vo výške 25.747,13 eur, v poradí „E - iná pohľadávka“, proti úpadcovi MHMH, s.r.o., Šrobárová 52,
Šrobárová 946 32, IČO: 47 076 054,

z titulu vrátenia ceny za dielo, následkom odstúpenia od Zmluvy o dielo na Vypracovanie projektovej
dokumentácie diela - zateplenie a obklad Hotela Bôrik
č. 924/2017 zo dňa 20.09.2017 spolu s úrokom z omeškania, prihlásenej do konkurzu na majetok
úpadcu vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29K/8/2021 Prihláškou pohľadávky č. 1 zo dňa
18.10.2021, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 11/1, a pohľadávka je oprávnená a zistená.

3. Súd v konaní skúmal vecnú legitimáciu strán sporu. Aktívna legitimácia žalobcu

v konaní bola preukázaná Zmluvou o vymáhaní pohľadávok štátu č. 1/2021/ÚV SR zo dňa 04.01.2022,
ktorá bola uzatvorená v súlade so zák. č. 374/2014 Z. z.
opohľadávkachštátu,medziÚradomvládySlovenskejrepubliky,Námestieslobody1,81370Bratislava,
IČO: 00 151 513 a Slovenskou konsolidačnou, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava,IČO: 35 776 005, ako poverenou osobou, ktorou postúpil Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie
slobody 1, 813 70 Bratislava, IČO: 00 151 513 na Slovenskú konsolidačnú, a.s. právo uplatňovať a
vymáhať (konsolidovať) pohľadávku štátu, ktorú evidoval voči spoločnosti MHMH, s.r.o., Šrobárová 52,

Šrobárová 946 32, IČO: 47 076 054. Pasívna legitimácia žalovaného vyplývala z ustanovenia § 32 ods.
9 ZKR. V incidenčnom konaní je pasívne legitimovaný správca konkurznej podstaty. Žaloba smeruje
voči správcovi konkurznej podstaty. Z uvedeného mal súd za preukázanú aktívnu aj pasívnu legitimáciu
strán sporu.

4. Súd v konaní skúmal, či bola žaloba žalobcu podaná v zákonnej lehote, a či popretie pohľadávky
správcom konkurznej podstaty bolo v súlade s ustanovením § 32 ods. 5 ZKR. Nebolo sporné, že
správcakonkurznejpodstatyúpadcuvyhotovildňa13.12.2021oznámenieopopretípohľadávokveriteľa:
Úrad vlády SR, s prihlásenou pohľadávkou pod č. 11/1 s prihlásenou istinou vo výške 22.200,- eur,
prihláseným úrokom z omeškania vo výške 3.547,13 eur, celkom vo výške 25.747,13 eur,
v ktorom uviedol, že dňa 09.12.2021 prihlásenú pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu vzniku

pohľadávky, vymáhateľnosti pohľadávky, poradia a výšky. Popretie bolo doručené veriteľovi dňa
18.12.2021.

5. Dňom 19.12.2021 začala žalobcovi plynúť zákonná 30-dňová hmotnoprávna lehota na podanie
určovacej žaloby. Posledným dňom lehoty bol deň 17.01.2022, ktorý pripadol na pondelok. Žaloba

žalobcu, ktorou sa domáhal určenia popretej pohľadávky, bola na súd doručená dňa 14.01.2022,
teda bola uplatnená na súde v zákonnej lehote. Správca prihlásenú pohľadávku veriteľa poprel dňa
09.12.2021, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky prihlásenej pohľadávky. Popretie
oznámil prihlásenému veriteľovi oznámením zo dňa 13.12.2021.

6. Správca preskúmal prihlásenú pohľadávku a poprel ju čo do právneho dôvodu vzniku prihlásenej
pohľadávky, čo do vymáhateľnosti, poradia aj výšky. Zo Zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 20.09.2017
medzi objednávateľom: Úrad vlády Slovenskej republiky a zhotoviteľom: MHMH, s.r.o. so sídlom
Šrobárová 52, 946 32 Šrobárová, súd zistil, že jej predmetom bola úprava vzájomných práv a povinností
zmluvných strán

v súvislosti so záväzkom zhotoviteľa vypracovať a dodať dielo špecifikované v tomto článku zmluvy a v
prílohe č. 1 tejto zmluvy a dodať služby podľa čl. I ods. 6 zmluvy
v rozsahu a za podmienok stanovených touto zmluvou a v súvislosti so záväzkom objednávateľa riadne
a včas vykonané dielo a poskytnuté služby prevziať a zaplatiť cenu uvedenú v čl. III. tejto zmluvy.

7. K odstúpeniu od zmluvy o dielo v zmysle § 436 ods. 2 ObZ došlo listom zo dňa 22.11.2019, doručeným
zhotoviteľovi dňa 16.12.2019. V odstúpení od zmluvy neboli uvedené dôvody odstúpenia dohodnuté v
zmluve o dielo v čl. VIII. Z uvedenej skutočnosti dospel súd k záveru, že objednávateľ odstúpil od zmluvy
(ako uviedol
v odstúpení) v zmysle § 436 ods. 2 ObZ. Nakoľko objednávateľ od zmluvy neodstúpil z dôvodov

dohodnutých v zmluve, mohol od zmluvy odstúpiť z dôvodov uvedených
v ustanoveniach ObZ.

8. Súd dospel k záveru, že v odstúpení zo dňa 22.11.2019 od Zmluvy o dielo č. 924/2017 zo dňa
20.09.2017 objednávateľ neuviedol konkrétne vlastnosti, ktoré dielo nemalo

a boli určené v zmluve; objednávateľ nešpecifikoval vady, ktoré zhotoviteľ neodstránil ani v dodatočnej
lehote a neuviedol, ktoré konkrétne zmluvné a zákonné povinnosti zhotoviteľ porušil. Objednávateľ síce
poukázal v odstúpení na to, že dielo neobsahuje všetky obsahové náležitosti, ktoré sú nevyhnutnou
rozsahovou skladbou projektu
v zmysle § 9 vyhl. č. 453/2000 Z. z., avšak napriek tejto skutočnosti a na tento odkaz, považoval súd

odstúpenie od zmluvy z uvedených dôvodov za neplatné, nakoľko pre určitosť vymedzenia dôvodu
odstúpenia od zmluvy nepostačuje, ak zmluvná strana všeobecne odkáže na zmluvné povinnosti, avšak
neuvedie, ktorú konkrétnu povinnosť druhá zmluvná strana porušila. S poukazom na vyššie uvedené
dospel súd k záveru, že pohľadávka pôvodného veriteľa podľa hmotného práva nevznikla.

9. K aktívnej legitimácii prihláseného veriteľa, súd s poukazom na rozhodujúce skutočnosti a rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. októbra 2013 sp. zn. 1MCdo 11/2012 dospel súd k
záveru, že Úrad vlády SR, ktorý bol uvedený a označený v prihláške pohľadávky zo dňa 18.10.2021,
ktorou si prihlásil pohľadávku voči úpadcovi vo výške 25.747,13 eur do konkurzu sp. zn. 29K/8/2021,nespôsobil nedostatok jeho aktívnej legitimácie veriteľa na podanie prihlášky do konkurzného konania.
Absencia uvedenia štátu - SR, so súčasným označením príslušného štátneho orgánu Úrad vlády
Slovenskej republiky nemala za následok nedostatok jeho aktívnej legitimácie na podanie prihlášky

pohľadávky do konkurzu, nakoľko, ako vyplýva z označenia veriteľa na prihláške pohľadávky zo dňa
18.10.2021, je z neho zrejmé, ktorého subjektu - ústredného orgánu štátnej správy sa pohľadávka
týka a ktorý ústredný orgán štátnej správy bol zmluvnou stranou záväzkového vzťahu uzatvoreného
so zhotoviteľom Zmluvou o dielo zo dňa 20.9.2017, teda je subjektom práva a nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti, resp. nároku ktorý si prihláškou pohľadávky zo dňa 18.10.2021 uplatnil.

10. Pri popretí prihlásenej pohľadávky správcom čo do vymáhateľnosti, ktoré správca odôvodnil s
poukazom na ust. § 155 ods. 2 ZKR a nález ÚS SR II. ÚS 749/2015, súd dospel k záveru, že veriteľ si
pohľadávku neuplatnil v reštrukturalizačnom konaní
v zmysle § 121 ZKR. S poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1 ZKR v spojení s § 155 ods. 2 ZKR,
vyhodnotil súd dôvod popretia prihlásenej pohľadávky v konkurznom konaní uvedený správcom čo

do vymáhateľnosti, za daný. K dôvodom prihlásenej pohľadávky správcom popretej čo do poradia, v
ktorom uviedol dôvody totožné ako pri popretí právneho dôvodu vzniku pohľadávky, súd uviedol, že z
dôvodu, že predbežne vyhodnotil odstúpenie objednávateľa od Zmluvy o dielo zo dňa 22.11.2019 za
neplatné, vyhodnotil dôvod popretia prihlásenej pohľadávky v konkurznom konaní uvedený správcom
čo do poradia, za daný.

11. K dôvodom prihlásenej pohľadávky správcom popretej čo do výšky, v ktorom uviedol dôvody totožné
ako pri popretí právneho dôvodu vzniku pohľadávky, uviedol, že jednou z obligatórnych náležitostí
prihlásenej pohľadávky je uvedenie sumy
s rozdelením na istinu a príslušenstvo s uvedením právneho dôvodu vzniku. Ak správca pri

preskúmavaní zistí, že je daný právny dôvod vzniku pohľadávky, ale sa nestotožní s výškou prihlásenej
sumy, poprie príslušnú časť prihlásenej sumy. Pri popretí výšky pohľadávky je správca povinný v
zozname uviesť aj zistenú sumu pohľadávok. Nakoľko správca pri preskúmavaní prihlásenej pohľadávky
zistil, že právny dôvod vzniku pohľadávky nie je daný, vyhodnotil súd dôvod popretia prihlásenej
pohľadávky v konkurznom konaní uvedený správcom čo do výšky, za daný.

12. V súvislosti s dôvodmi popretia pohľadávok v danom konaní, poukázal súd na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, podľa ktorého
jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený
správca konkurznej podstaty. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať

s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju
v spornom rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi
povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného
veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti popierajúceho prejavu správcu
a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto

dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy
v popierajúcom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť,
opodstatnenosť alebo samotnú existenciu pohľadávky.

13. Najvyšší súd vychádzal pri svojom rozhodnutí z Nálezu Ústavného súdu zo dňa 11.09.2014 č.k. II.

ÚS 409/2013-49, zo záverov ktorého vyplýva, že je predovšetkým úlohou správcu a nie súdu, ktorý
koná v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo
nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie. Úlohou incidenčného konania nie je potom
opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, je to úlohou správcu. Účelom incidenčného
konania je v podstate len rozhodnutie o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či

dôvody obsiahnuté v popierajúcom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku
z uspokojenia v konkurze. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju
pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by predmetom konania mal byť cely právny vzťah medzi nimi.
Z povinnosti správcu upravenej v § 32 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je zrejmé, prečo
by mal byť incidenčný súd povolaný nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom

ustanoveným spôsobom urobil prejav k uznaniu pohľadávky veriteľa, s ktorým zákon spája účinky
konečného rozhodnutia. Jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok v konkurze je
ustanovený správca, ktorý je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Zákon ukladá správcovi
povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania je preskúmanieopodstatnenosti popierajúceho prejavu správcu a posúdenie, či dôvod popretia je daný. Za postup
správcu s odbornou starostlivosťou možno považovať taký postup, kedy v popierajúcom prejave uvedie
všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú

existenciu prihlásenej pohľadávky.

14. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z citovaných zákonných ustanovení,
z dôvodov uvedených v oznámení správcu o popretí pohľadávok zo dňa 13.12.2021 a s poukazom
na vyššie uvedenú ustálenú judikatúru (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2017,

sp. zn. 3Obdo/70/2016). Na základe vykonaného dokazovania, ktorým preskúmaval opodstatnenosť
správcovho popierajúceho prejavu a v ktorom mal posúdiť, či správcom uvedené dôvody popretia boli
dané, dospel
k záveru, že správca postupoval pri preskúmavaní prihlásenej pohľadávky s odbornou starostlivosťou a
prihlásenú pohľadávku poprel dôvodne a v súlade s ustanovením
§ 32 ods. 2 a 5 ZKR, na základe čoho súd žalobu žalobcu zamietol.

15. Súd ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (výsluch svedka H.. U.. Ľ. W. - autorizovaný architekt)
zamietol z dôvodu, že navrhovaný dôkaz, resp. jeho vykonanie by nemalo vplyv na rozhodnutie vo
veci, nakoľko vykonanie dôkazu na preukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti by nemalo vplyv na
skutočnosti, pre ktoré súd žalobu zamietol.

16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko súd žalobu zamietol, bol v konaní
úspešný žalovaný. Žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

17. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, z odvolacích dôvodov

podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

18. Poukázal na závery súdu obsiahnuté v bodoch 64.,75.,76., 82., 83., 86., 87. Citoval
§ 560 ods. 1 a § 344 ObZ. Poukázal na skutočnosť, že prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia
v odstúpení od zmluvy nie je podmienkou platnosti odstúpenia, a ak dôvody v ňom uvedené sú,

neznamená to, že odstupujúca zmluvná strana je nimi viazaná, resp. limitovaná. Obdobne nie sú
príslušnými právnymi predpismi vyžadované žiadne osobitné náležitosti odstúpenia ako právneho
úkonu, a to najmä - ale nielen, uvádzanie dôvodu odstúpenia. Podporu pre takýto výklad možno nájsť aj
v súdnej praxi, podľa ktorej nemožno klásť na právne úkony prehnané formálne požiadavky a v prípade
určitého nedostatku má byť uprednostnený konformný výklad smerujúci k platnosti daného právneho

úkonu (napr. nález Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 3381/10 zo dňa 3.8.2011 alebo nález
Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 625/2003 zo dňa 14.4.2005).

19. Napriek skutočnosti, že (ne)uvedenie dôvodov, resp. ich nesprávne uvedenie spravidla nemá vplyv
na relevanciu inštitútu odstúpenia, je vždy potrebné skúmať faktickú existenciu dôvodov na odstúpenie.

20. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2019, sp.
zn. 21Cob/103/2018. Žalobca zdôraznil, že ako objednávateľ už listom: „Písomná výzva na bezplatné
odstránenie vady diela“ zo dňa 19.9.2019 vyzval zhotoviteľa (úpadcu) na odstránenie vád diela, nakoľko
projekt stavby neobsahoval všetky obsahové náležitosti, pričom v predmetnej výzve vymenoval tie

najzávažnejšie vady diela. S výzvou bolo úpadcovi opätovne doručené aj Stanovisko autorizovaného
architektakprojektuRekonštrukciafasády-zateplenieHotelaBôrik,vktoromsúpodrobnešpecifikované
vady diela. Objednávateľ Úrad vlády SR v Odstúpení od zmluvy zo dňa 22.11.2019 uviedol: „Vzhľadom
na závažnosť vád si dal Úrad vlády vypracovať stanovisko autorizovaného architekta, ktoré bolo
vyhotovené dňa 20.06.2019 H.. U.. Ľ. W. (ďalej len „stanovisko“). V zmysle stanoviska dielo neobsahuje

všetky obsahové náležitosti, ktoré sú nevyhnutnou rozsahovou skladbou projektu v zmysle ust. § 9
vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia stavebného zákona. Vzhľadom na to, že:
- dielo nie je použiteľné pre stavebné konanie, t.j. nemá vlastnosti vyslovene vymienené objednávateľom
v zmluve;

- zhotoviteľ vady diela neodstránil ani v dodatočnej lehote, čím porušil svoje zmluvné a zákonné
povinnosti;
- dielo s vadami je pre objednávateľa nepoužiteľné na zamýšľané účelyObjednávateľ týmto v zmysle ust. § 436 ods. 2 ObZ odstupuje od zmluvy a súčasne žiada zhotoviteľa
o vrátenie ceny za dielo t.j. sumu vo výške 22.200,- eur na účet.“

21. Napriek tomu, že Obchodný zákonník v žiadnom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom
odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu, objednávateľ Úrad vlády SR v odstúpení jasne uviedol
dôvody odstúpenia, keď uviedol, že dielo nie je použiteľné pre stavebné konanie, t.j. nemá vlastnosti
vyslovene vymienené objednávateľom v zmluve, pričom poukázal aj na stanovisko vypracované H..
U.. Ľ. W. zo dňa 20.06.2019, v ktorom sú presne špecifikované vady diela, s ktorým bol žalovaný

oboznámený. Mal za to, že súd preto nielenže vyvodil nesprávny skutkový záver, pri ktorom nezohľadnil
skutkové zistenie o zistení pohľadávky v konkurznom konaní, ale vec aj nesprávne právne posúdil, keď
žalobu zamietol.

22. Poukázal na závery súdu v bodoch 105.-111. Uviedol, že začatie reštrukturalizačného konania
spoločnosti dlžníka MHMH, s.r.o. bolo oznámené v Obchodnom vestníku

č. 232/2019 zo dňa 02.12.2019, t.j. predmetné reštrukturalizačné konanie bolo začaté
v súlade s ust. § 199 ods. 9 ZKR dňa 3.12.2019. Objednávateľ Úrad vlády SR odstúpil od zmluvy o dielo
právnym úkonom zo dňa 22.11.2019, ktoré bolo spoločnosti MHMH, s.r.o. doručené dňa 16.12.2019.
Pohľadávka Úradu vlády SR voči spoločnosti MHMH, s.r.o. vznikla dňa 16.12.2019, t.j. predmetná
pohľadávka vznikla po začatí reštrukturalizačného konania, teda počas reštrukturalizačného konania.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ - žalobca zastáva názor, že došlo k platnému a účinnému
odstúpeniu od zmluvy a že pohľadávka vznikla po začatí reštrukturalizačného konania. V danom prípade
sa jedná o prednostnú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizačnom konaní neuplatňuje prihláškou.

24. Poukázal na bod 109. odôvodnenia. Z hľadiska zákona o konkurze a reštrukturalizácii však v tejto
súvislosti nie je relevantné, kedy sa pohľadávka stala splatnou, ale kedy vznikla (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 12.5.2011, sp. zn. 8Sžf 39/2010, uznesenie NS SR sp. zn. 2M Cdo 30/2012). Mal zato, že
nakoľko k odstúpeniu došlo po začatí reštrukturalizačného konania, t.j. pohľadávka vznikla až po začatí
reštrukturalizácie, ide v danom prípade o prednostnú pohľadávku, ktorú nebolo potrebné prihlasovať do

reštrukturalizácie.

25. Poukázal tiež na bod 110. a 111. odôvodnenia rozsudku. Doplnil, že v danom prípade došlo k
odstúpeniu od zmluvy z dôvodu, že úpadca napriek výzvam neodstránil vady diela. Aj súd v bodoch 110.
a 111. rozsudku konštatoval, že na odstúpenie od zmluvy nie je možné aplikovať § 114 ods. 1 písm. d)

ZKR.Vzhľadomnauvedenésúdpretonielenževyvodilnesprávnyskutkovýzáver,priktoromnezohľadnil
skutkové zistenie o zistení pohľadávky v konkurznom konaní, ale vec aj nesprávne právne posúdil.

26. Nakoľko súd si predbežne vyhodnotil odstúpenie objednávateľa od zmluvy o dielo za neplatné, k
predmetnémubodužalobysabližšienevyjadril,čímboloporušenéprávožalobcunariadneodôvodnenie

rozhodnutia. V tejto časti považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné.

27. Záverom žalobca - odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra
č.k. 28Cbi/1/2022-250 zo dňa 7.3.2023 v súlade s § 388 CSP zmenil, podanej žalobe vyhovel a určil, že
žalobca je veriteľom vymáhateľnej pohľadávky vo výške 25.747,13 eur, v poradí „E - iná pohľadávka“,

proti úpadcovi MHMH, s.r.o., Šrobárová 52, Šrobárová 946 32, IČO: 47 076 054 z titulu vrátenia ceny za
dielo z titulu odstúpenia od Zmluvy o dielo na Vypracovanie projektovej dokumentácie diela - zateplenie
a obklad Hotela Bôrik č. 924/2017 zo dňa 20.09.2017 spolu s úrokom z omeškania, prihlásenej do
konkurzu na majetok úpadcu vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29K/8/2021 Prihláškou
pohľadávky č. 1 zo dňa 18.10.2021, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 11/1, a pohľadávka

je oprávnená a zistená; zároveň navrhol, aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania,
prípadne, aby napadnutý rozsudok uznesením v súlade s § 389 CSP zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

28. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že považuje rozsudok v časti posúdenia

dôvodnosti popretia pohľadávky žalobcu čo do právneho dôvodu vzniku pohľadávky za vecne správny,
a to najmä z dôvodu, že tak, ako uvádzal žalovaný v popretí pohľadávky, považuje odstúpenie od zmluvy
za neplatné.29. Úkon odstúpenia od zmluvy bol súdom správne posúdený ako neplatný právny úkon, nakoľko nebol
vykonané riadne a včas. Poukázal na svoje vyjadrenia v konaní, konkrétne, že v zmysle ustanovenia čl.
VII bod 2 zmluvy sa úpadca zaviazal zodpovedať za vady vzniknuté po odovzdaní diela iba vtedy, ak

boli spôsobené porušením jeho povinností a nedodržaním platných noriem. Tak ako uvádzal úpadca vo
svojej odpovedi zo dňa 01.05.2019 a zo dňa 09.10.2019, neboli zo strany popretého veriteľa preukázané
také vady diela, ktoré by mohli mať za následok odstúpenie od zmluvy po 2 rokoch od odovzdania
diela. Od odovzdania diela až po odstúpenie od zmluvy úpadca rozporoval vady uplatnené žalobcom
a tieto neuznával, nakoľko dielo bolo vykonané, odovzdané a prevzaté podľa podmienok Zmluvy o

dielo zo dňa 28.09.2017. Spornosť pohľadávky žalobcu odôvodňuje aj snaha žalobcu o uzatvorenie
dohody o urovnaní v značne nižšom rozsahu nároku. Ako jeden z dôkazov žalobca následne predložil
súdu Zmluvu o dielo zo dňa 02.03.2020, č. 74/2020, ktorú uzatvoril Úrad vlády Slovenskej republiky
so spoločnosťou ENKA s.r.o., pričom predmetná zmluva obsahuje špecifikáciu predmetu diela, ktorá je
doplnená a rozšírená
o požiadavky vytýkané žalobcom úpadcovi a o ktorých reklamáciu, resp. doplnenie sa žalobca usiloval

pred odstúpením od zmluvy. Žalovaný má za to, že sa jednalo však
o doplnenie požiadaviek nad rámec predmetu diela uvedeného v zmluve o dielo medzi žalobcom a
úpadcom. Na základe uvedeného je zrejmé, že dôvody odstúpenia od zmluvy uvedené žalobcom v
odstúpení od zmluvy nemôžu obstáť, nakoľko zo strany úpadcu nebola porušená žiadna zmluvná
povinnosť, ktorá by žalobcovi zakladala možnosť odstúpenia od zmluvy.

30. Žalobca založil svoj nárok na odstúpenie do zmluvy podľa ust. § 436 ods. 2 OZ. Podľa ust. § 436
OZ sa nejedná o porušenie zmluvy podstatným spôsobom, nakoľko dielo bolo dodávateľom - úpadcom
dodané riadne a včas. Skutočnosť, že objednávateľ - žalobca takmer po 2 rokoch zistil nedostatky diela,
avšak nie z pochybenia úpadcu ako dodávateľa, ale z pochybenia nesprávne zadaných požiadaviek a

potrieb, nemôže založiť nárok žalobcu podľa ust. § 436 ods. 2 OZ na odstúpenie od zmluvy. Žalobca
v odvolaní uviedol, že (ne)uvedenie dôvodov, resp. ich nesprávne uvedenie spravidla nemá vplyv na
relevanciu inštitútu odstúpenia, je vždy potrebné skúmať faktickú existenciu dôvodov na odstúpenie.
Žalovaný sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že pri určení ne/platnosti odstúpenia od zmluvy je potrebné
skúmať existenciu akýchkoľvek dôvodov odstúpenia, nielen tých, ktoré sú vyslovene uvedené v

odstúpení od zmluvy, v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2019, sp.
zn. 21Cob/103/2018. V prejednávanej veci však nie sú uvedené žiadne relevantné dôvody priamo v
odstúpení a zároveň neexistujú ani žiadne iné dôvody na odstúpenie od zmluvy tak, ako sa predpokladá
práve v citovanej vete rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalobca.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ako aj z odôvodnenia rozsudku, právny dôvod vzniku pohľadávky
uvedený žalobcom v prihláške pohľadávky nebol, podľa žalovaného, preukázaný, nakoľko domnelá
pohľadávka žalobcu mala vzniknúť
z neplatného právneho úkonu. Žalovaný, zhodne so záverom konajúceho súdu, zastáva názor, že
pohľadávka žalobcu podľa hmotného práva nevznikla. Na margo absencie aktívnej legitimácie Úradu

vlády Slovenskej republiky uviedol, že spornosť právneho dôvodu vzniku pohľadávky je odôvodnená
aj absenciou aktívnej vecnej legitimácie na prihlásenie pohľadávky, a to z dôvodu, že prihláška
pohľadávky nebola uplatnená hmotnoprávnym vlastníkom domnelej pohľadávky, ktorým je štát -
Slovenská republika. Poukázal na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu a ust. §
1 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, tiež ust. § 21 písm. a) zákona č. 575/2001 Z. z.

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ust. § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.
z. o správe majetku štátu. Fakt, že prihlásená pohľadávka je vo vlastníctve Slovenskej republiky potvrdil
sám popretý veriteľ, keď si popretú pohľadávku uplatnil v konaní na Okresnom súde Komárno, pod sp.
5Cb/34/2020, kde označil ako žalobcu Slovenskú republiku, v mene kt. koná Úrad vlády Slovenskej
republiky, a teda nie len samotného popretého veriteľa.

32. Poukázal na ust. § 14 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Nakoľko prihlásenie pohľadávky v konkurznom konaní má rovnaké účinky ako
uplatnenie práva na súde, je z hľadiska vecnej legitimácie dôležité riadne označenie účastníka konania.

33. K bodu 2 odôvodnenia odvolania žalobcu uviedol, že považuje rozsudok v časti posúdenia
dôvodnosti popretia pohľadávky žalobcu čo do vymáhateľnosti, za vecne správny a to najmä z dôvodu,
že v zmysle ust. § 155 ods. 2 ZKR, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníkuzaniká nárok veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať
tieto pohľadávky voči úpadcovi (viď argumentáciu Ústavného súdu SR sp. zn. II. 749/2015).

34. Mal za to, že k neplatnému odstúpeniu od zmluvy došlo pred začatím reštrukturalizačného konania
úpadcu, a preto mala byť takáto pohľadávka popretého veriteľa uplatnená v reštrukturalizačnom konaní
úpadcu. Odstúpenie od zmluvy bolo vykonané listom zo dňa 22.11.2019, ktorý list sa do sféry dispozície
úpadcu dostal dňa 29.11.2019 (dátum uloženia zásielky na pošte), teda k odstúpeniu od zmluvy
žalobcom došlo pred začatím reštrukturalizácie (03.12.2019). Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu

v Trnave zo dňa 22.10.2019, sp. zn. 21Cob/103/2018. Nakoľko sa odstúpenie od zmluvy dostalo do
sféry dispozície úpadcu dňa 29.11.2019, t.j. pred začatím reštrukturalizačného konania, je nepochybné,
že na pohľadávku žalobcu sa nevzťahuje ust. § 120 ods. 2 ZKR. Práve naopak, na pohľadávku žalobcu
je potrebné uplatniť postup ust. § 120 ods. 1 ZKR, podľa ktorého potvrdením reštrukturalizačného plánu
úpadcu, žalobcovi zaniklo právo vymáhať svoje nároky voči úpadcovi, a to z dôvodu neuplatnenia svojej
domnelej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní úpadcu.

35.Poukázalnaust.§120ods.1ZKRamalzato,žepohľadávkažalobcumohlabyťžalobcomuplatnená
v reštrukturalizačnom konaní úpadcu na základe doručovaného odstúpenia od zmluvy, ktoré sa dostalo
do sféry dispozície úpadcu dňa 29.11.2019 (pred začatím reštrukturalizačného konania 03.12.2019)
alebo ako podmienenú pohľadávku s podmienkou vzniku v prípade budúceho odstúpenia od zmluvy.

V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je pre doručenie výpovede/odstúpenia podstatné posúdenie,
kedy mal adresát objektívne možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť a nie kedy tak skutočne urobil.
Neúspešným pokusom o doručenie na adrese sídla žalobcu a následným oznámením o uložení zásielky
na pošte, bolo adresátovi objektívne umožnené si zásielku vyzdvihnúť a oboznámiť sa s jej obsahom.
Skutočnosť, že tak adresát aj napriek vedomosti o uložení zásielky na pošte neurobil, nemôže byť na

ťarchu odosielateľa (viď R 85/2018 - uznesenie NS SR 4Obdo/73/2016 zo dňa 31.01.2018).

36. Žalovaný tiež nesúhlasil s argumentáciu žalobcu, že jeho pohľadávku je možné subsumovať
všeobecne pod pohľadávky, ktoré vzniknú veriteľom od zverejnenia uznesenia o začatí
reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku, nakoľko možná pohľadávka žalobcu vznikla v

zmysle vyššie uvedeného, pred začatím reštrukturalizačného konania. Z uvedeného jasne vyplýva, že
domnelá pohľadávka žalobcu mala byť do reštrukturalizácie úpadcu prihlásená, a to vyššie uvedeným
spôsobom.

37. K bodu 3 odôvodnenia odvolania žalobcu uviedol, že považuje rozsudok v časti posúdenia

dôvodnosti popretia pohľadávky žalobcu čo do poradia za vecne správny,
a to najmä z dôvodu, že žalovaný poprel pohľadávku žalobcu z dôvodu spornosti právneho dôvodu
vzniku pohľadávky, a teda poprel pohľadávku v celom rozsahu aj čo do poradia prihlásenej pohľadávky.

38. Mal za to, že odôvodnenie súdu pri rozhodovaní o dôvodnosti popretia žalovaného čo do poradia je

postačujúce, a to práve vzhľadom na spomenuté rozhodnutie súdu
o neplatnosti odstúpenia od zmluvy, čím súd rozhodol o dôvodnosti popretia žalovaného čo do právneho
dôvodu pohľadávky.

39. K bodu 4 odôvodnenia odvolania žalobcu uviedol, že považuje rozsudok v časti posúdenia

dôvodnosti popretia pohľadávky žalobcu, čo do výšky za vecne správny,
a to najmä z dôvodu, že žalovaný poprel pohľadávku žalobcu z dôvodu spornosti právneho dôvodu
vzniku pohľadávky, a teda poprel pohľadávku v celom rozsahu, aj čo do výšky prihlásenej pohľadávky. Z
uvedeného dôvodu mal za to, že odôvodnenie súdu pri rozhodovaní o dôvodnosti popretia žalovaného,
čo do prihlásenej výšky je postačujúce, a to práve vzhľadom na spomenuté rozhodnutie súdu o

neplatnosti odstúpenia od zmluvy, čím súd rozhodol o dôvodnosti popretia žalovaného čo do právneho
dôvodu pohľadávky.

40. Záverom žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 28Cbi/1/2022-250
zo dňa 07.03.2023 potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

41. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zopakoval svoje doterajšie vyjadrenia a postoje,
pričom neuviedol žiadne nové skutočnosti potrebné pre rozhodnutie odvolacieho súdu.42. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že žalobca vo vyjadrení neuviedol žiadne
nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by neboli uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie, preto

vo svojom vyjadrení len zhrnul dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie napadnuté odvolaním za vecne
správne.
43. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
(§ 379 CSP)
adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej

inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že v prejednávanej veci
neboli naplnené odvolacie dôvody. Preto je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správne v súlade ust. § 387 ods. 1 CSP.

44. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo
veci.

45. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou
a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb i

vykonáajvlastnéšetrenie.Akpriskúmanízistí,žepohľadávkajespornájepovinnýjuvspornomrozsahu
poprieť.

46. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho

dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť
a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,

b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok
v registri úpadcov, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

47. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,
pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré

uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že
konal s odbornou starostlivosťou.

48. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

49. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené

na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná Žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

50. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,

vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.51. Podľa § 32 ods. 15 ZKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým
účastníkom konkurzného konania.

52. Podľa § 32 ods. 16 ZKR, uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka
v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.

53. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

54. Podľa § 155 ods. 2 ZKR, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká
právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto
pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na
majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

55. Podľa § 436 ods. 2 ObZ, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak
ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto
oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že
vady tovaru sú neopraviteľné alebo že
s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného

tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto
skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru
v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci
odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu
z kúpnej ceny.

56. Podľa § 345 ods. 1 ObZ, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné
porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane
v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa
o tomto porušení dozvedela.

57. Podľa § 345 ods. 2 ObZ, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca
zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na
účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá
strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

58. Podľa § 387 ods. 1-3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní

na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

59. Predmetom odvolacieho prieskumu v prejednávanej veci je posúdenie záverov súdu prvej inštancie,
ktorý pri rozhodovaní vychádzal z dôvodov uvedených v Oznámení správcu o popretí pohľadávok

zo dňa 13.12.2021, s poukazom na ustálenú judikatúru akcentujúc závery rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016. Súd preskúmal opodstatnenosť
správcovho popierajúceho prejavu, posúdil, či správcom uvedené dôvody popretia boli dané
a dospel k záveru, že správca postupoval pri preskúmaní prihlásenej pohľadávky s odbornou
starostlivosťou, prihlásenú pohľadávku poprel dôvodne a v súlade s ust.

§ 32 ods. 2 a 5 ZKR, dôsledkom čoho bolo zamietnutie žaloby.

60. So závermi súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, ktorý proti tomuto rozhodnutiu podal
odvolanie v celom rozsahu, v ktorom namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonanýchdôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a z opatrnosti tiež namietal, že, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces. Rovnako tak považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné, vyhodnotenie
súdu prvej inštancie o odstúpení objednávateľa od zmluvy o dielo za neplatné, bez bližšieho
odôvodnenia za nedostatočné.

61. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,

že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného
dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré na vec aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

Zisteniasúduprvejinštanciemajúvecnéilogickézakotvenievovykonanýchdôkazochaprijatéskutkové
a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade
s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových
strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery
v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

Odvolací súd v zásade preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel
k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného
nároku. Z pohľadu logiky

a argumentačnej súdržnosti nie je možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
vytknúť závažné nedostatky.

Odvolací súd v súvislosti s argumentáciou žalobcu považuje za potrebné zdôrazniť, že do práva na
spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená
ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkou
a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

62. Žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v odstúpení
od zmluvy nie je podmienkou platnosti odstúpenia, a ak dôvody v ňom uvedené sú, neznamená to, že
odstupujúca zmluvná strana je nimi viazaná, resp. limitovaná. K tejto odvolacej námietke, odvolací súd, v
zhode s názorom žalovaného uvádza, že úkon odstúpenia od zmluvy bol súdom správne posúdený ako
neplatný právny úkon, nakoľko nebol vykonaný riadne a včas. V zmysle ustanovenia čl. VII bod 2 zmluvy

sa úpadca zaviazal zodpovedať za vady vzniknuté po odovzdaní diela iba vtedy, ak boli spôsobené
porušením jeho povinností a nedodržaním platných noriem. Tak ako uvádzal úpadca vo svojej odpovedi
zo dňa 01.05.2019 a zo dňa 09.10.2019, neboli zo strany popretého veriteľa preukázané také vady diela,
ktoré by mohli mať za následok odstúpenie od zmluvy po 2 rokoch od odovzdania diela. Od odovzdania
diela až po odstúpenie od zmluvy úpadca rozporoval vady uplatnené žalobcom a tieto neuznával,

nakoľkodielobolovykonané,odovzdanéaprevzatépodľapodmienokZmluvyodielozodňa28.09.2017.
Spornosť pohľadávky žalobcu podporne dokladuje aj snaha žalobcu o uzatvorenie dohody o urovnaní
v značne nižšom rozsahu nároku zo strany žalobcu. Ako dôkaz žalobca predložil súdu prvej inštancie
tiež Zmluvu o dielo zo dňa 02.03.2020, č. 74/2020, ktorú uzatvoril Úrad vlády Slovenskej republiky so
spoločnosťou ENKA s.r.o. Predmetná zmluva obsahuje špecifikáciu predmetu diela, ktorá je doplnená a

rozšírená o požiadavky vytýkané žalobcom úpadcovi, a o ktorých reklamáciu, resp. doplnenie sa žalobca
usiloval pred odstúpením od zmluvy. Jedná sa však o doplnenie požiadaviek nad rámec predmetu diela
uvedeného v zmluve o dielo uzatvorenej medzi Úradom vlády SR a úpadcom.
Na základe uvedeného je zrejmé, že dôvody odstúpenia od zmluvy uvedené žalobcom v odstúpení
od zmluvy nemôžu obstáť, nakoľko žalobcom nebolo preukázané, že zo strany úpadcu bola porušená

zmluvná povinnosť, ktorá by žalobcovi zakladala možnosť odstúpenia od zmluvy.

63.ZozáverovnálezuÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS409/2013zodňa11.9.2014okreminéhovyplýva,
že: „Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávkuproti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý
právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Účelom incidenčného konania je v podstate len
rozhodnúť o tom, či popierajúci prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom

prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola
prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí).

64. Judikatúra ustálila, že správca nie je povinný v popieracom prejave vykonať detailnú právnu analýzu
alebo predložiť hotové dôkazy. Postačuje ak je z prejavu jasné, prečo správca pohľadávku neuznáva.

Ak správca poprel zodpovednosť za vady, predmetom súdneho konania bude práve posúdenie či
vady vznikli v dôsledku konania úpadcu alebo nie. Žalobca musí preukázať, že vady existujú a že
za ne zodpovedá zhotoviteľ (úpadca). V prípade reklamácie veriteľ musí dokázať splnenie zákonných
predpokladov (napr. včasné oznámenie vád, ich výskyt v záručnej dobe...). Bremeno prechádza na
správcu len vtedy, ak veriteľ hodnoverne preukázal, že dielo má (malo) vady a podľa zmluvy úpadca
za ne zodpovedá.

65. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 38/2015 zo dňa 29.12.2016 vyplýva,
že: „Incidenčné konanie nie je žalobou o plnenie, ale je konaním, ktoré je vyvolané popierajúcim
prejavom správcu po prihlásení pohľadávky veriteľa a ktoré je v prvom rade zamerané na zistenie, či
konkrétna pohľadávka bola správcom správne popretá a jej predmetom je vyriešenie otázky, či popierací

prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú
skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená - teda úplne alebo
v určitej časti, alebo v určitom poradí. Rozhodnutím v tomto konaní sa nezakladá právny titul plnenia,
ale len sa určuje, či konkrétna pohľadávka má byť uspokojená v konkurze alebo nie. V tejto súvislosti
je potrebné zdôrazniť, že účelom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej

pohľadávky súdom, ale jeho účelom je rozhodnúť, či popierací prejav správcu je dôvodný.

66. Žalobca mal za to, že súd nielenže vyvodil nesprávny skutkový záver, pri ktorom nezohľadnil
skutkové závery o zistení pohľadávky v konkurznom konaní, ale vec aj nesprávne právne posúdil, keď
žalobu zamietol. Odvolací súd sa s uvedenou odvolacou námietkou nestotožnil. Súd prvej inštancie

postupoval vecne správne, keď v posudzovanej právnej veci aplikoval závery rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Obdo/61/2016 zo dňa 30. júna 2016. Odvolací súd uvádza, že je
nevyhnutné, aby zmluvná strana, ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku záväzku odstúpením,
vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje s uvedením konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá bola
druhou stranou určitým konaním opomenutá alebo porušená. V posudzovanej veci je podstatné, že

v Odstúpení zo dňa 22.11.2019, ktorým objednávateľ odstúpil od Zmluvy o dielo zo dňa 20.09.2017,
objednávateľ nešpecifikoval vady, ktoré zhotoviteľ neodstránil ani v dodatočnej lehote a neuviedol,
ktoré konkrétne zmluvné a zákonné povinnosti zhotoviteľ porušil. Súd prvej inštancie postupoval vecne
správne keď skonštatoval, že pre určitosť vymedzenia dôvodu odstúpenia od zmluvy nepostačuje, ak
zmluvná strana všeobecne odkáže na zmluvné povinnosti, avšak neuvedie, ktorú konkrétnu povinnosť

druhá strana porušila.

67. K argumentácii žalobcu - odvolateľa vzťahujúcej sa k predchádzajúcemu reštrukturalizačnému
konaniu vedenému na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
30R 1/2019 odvolací súd uvádza, že reštrukturalizačné konanie je samostatným, autonómnym konaním,

nakoľko predmetom odvolacieho prieskumu je určenie popretých pohľadávok veriteľa uplatnených
v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29K 8/2021 ako v ďalšom
samostatnom konaní, je argumentácia žalobcu, týkajúca sa reštrukturalizačného konania irelevantná.

68. K odkazu žalobcu - odvolateľa na rozhodnutia Najvyššie súdu Českej republiky, prípadne na

rozhodnutia Krajského súdu v Trnave odvolací súd uvádza, že závery týchto rozhodnutí nie sú na
prejednávanúvecprekonajúciodvolacísúdrelevantné,keďžezaustálenúrozhodovaciupraxnajvyšších
súdnych autorít v zmysle predpokladu Čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP, resp. ustanovenia § 220
ods. 2 CSP je potrebné považovať (najmä zbierkové) rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

69. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil odstúpenie
objednávateľa od zmluvy o dielo za neplatné, preto je v tejto časti jeho rozhodnutie nepreskúmateľné,
odvolací súd uvádza, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetkyprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnenie nárokov
a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu,
uvádzaných účastníkmi konania (napr. I.ÚS 8/96, III.ÚS 197/02, III.ÚS 284/08).
Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej inštancie svoj záver v naznačenom smere dostatočne
objasnil v bodoch 81.-87. svojho rozhodnutia zo dňa 7.3.2020.

70. V odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom
zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj
odvolacím súdom, iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva, a v odvolaní
uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

71. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej

strany,
z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce
skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

72. Vzhľadom na vyššie uvedené, s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu

prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
73. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal
proti žalobcovi v celom rozsahu, pretože mu trovy odvolacieho konania preukázateľne vznikli.

74. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).