Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, March 2, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 31Sas/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100944
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šamuová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100944.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Šamuovou, v právnej veci

žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/XX, XXX XX A. A., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 985 116 4037 0 zo dňa 11.09.2024, na
základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 985 116 4037 0 zo dňa 11.09.2024
arozhodnutieSociálnejpoisťovne,ústredieč.98511640370zodňa18.06.2024avecvraciaSociálnej
poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 985 116 4037 0 zo
dňa 18.06.2024 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“) zamietla žiadosť žalobcu zo dňa

25.03.2024, doručená prvostupňovému orgánu dňa 04.04.2024, o zvýšenie invalidného dôchodku podľa
§ 73 a § 112 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“),
a to z dôvodu, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu nedošlo k zmene skutočností
rozhodujúcich na nárok na výplatu invalidného dôchodku vo vyššej sume.

2. Podkladom prvostupňového rozhodnutia bol Odborný posudok o invalidite zo dňa 07.05.2024 (ďalej
len „odborný posudok“), v zmysle ktorého príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky

Banská Bystrica (D. E. F.), vyšetrením žalobcu a z predložených odborných nálezov:
- prepúšťacia správa z hospitalizácie na Očnej klinike v SZU Banská Bystrica (hospitalizácia od
29.07.2019 do 02.09.2019);
- očné vyšetrenie zo dňa 05.11.2018 u D. G.;
- očné vyšetrenie zo dňa 03.05.2019 u D. C.;
- očné vyšetrenie zo dňa 03.08.2021 u D. F.;
- očné vyšetrenie zo dňa 18.01.2022 u D. E.;

- očné vyšetrenie zo dňa 20.12.2022 u D. G.;
- foniatrické vyšetrenie zo dňa 17.08.2017 u D. D.;
- foniatrické vyšetrenie zo dňa 05.09.2018 u D. D.;
- foniatrické vyšetrenie zo dňa 01.03.2019 u D. B. a- angiologické vyšetrenie zo dňa 21.03.2024 u D. H.,
určil chorobu: herededogeneratívna pigmentová dystrofia sietnice obojstranne, Usherov syndróm typ 2.;
obojstranná percepčná strata sluchu; sekundárny glaukóm obojstranne; kŕčové žily – varixy s chronickou

žilovou nedostatočnosťou. Na základe uvedeného posudkový lekár stanovil podľa prílohy č. 4 zákona
o sociálnom poistení rozhodujúce zdravotné postihnutie:
- kapitola VII – choroby zmyslových orgánov,
- oddiel A – zrak,
- položka – iné poruchy a choroby oka,

- 11.3 – ťažké, dlhotrvajúce, liečeniu vzdorujúce formy, trvale poškodzujúce zrakové funkcie,
- písmeno b) – obojstranne,
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 60 %. Za iné zdravotné postihnutie,
zvyšujúce percentuálnu mieru o 5 %, určil podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení:
- kapitola VII – choroby zmyslových orgánov,
- oddiel B – sluch,

- položky 5 – obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť (55 % podľa Fowlera, 40 – 45 dB).
Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou bola u žalobcu určená naďalej na úroveň 65 %.

3. Voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, ktorým namietol posúdenie

jeho zdravotného stavu a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keďže
posudkový lekár nevyhodnotil všetky zdravotné komplikácie dostatočne a vo vzájomných súvislostiach.
Žalobca tak žiadal zrušiť rozhodnutie prvostupňového orgánu a určiť mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %.

4. O odvolaní rozhodol generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím č. 985 116 4037 0 zo dňa 11.09.2024
(ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového
orgánu. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný zhrnul závery prvostupňového orgánu,
poukázal na závery posudkového lekára po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu a vyjadril
sa k odvolacím námietkam žalobcu, vo vzťahu ku ktorým uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy,

ktorými by došlo k spochybneniu správnosti posúdenia jeho zdravotného stavu a z neho vychádzajúceho
rozhodnutia prvostupňového orgánu, preto považoval odvolanie za nedôvodné. Zároveň konštatoval,
že žalobca sa naďalej považuje za invalidnú osobu v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,
avšak s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

5. Podkladom rozhodnutia žalovaného bol Posudok zo dňa 10.09.2024 (ďalej len „posudok“)
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici (D.
A. I.), ktorý vyšetrením žalobcu a z predložených odborných nálezov:
- prepúšťacia správa z hospitalizácie na Očnej klinike v SZU Banská Bystrica (hospitalizácia od
29.07.2019 do 02.09.2019);

- očné vyšetrenie zo dňa 05.11.2018 u D. G.;
- očné vyšetrenie zo dňa 03.05.2019 u D. C.;
- očné vyšetrenie zo dňa 03.08.2021 u D. F.;
- očné vyšetrenie zo dňa 18.01.2022 u D. E.;
- očné vyšetrenie zo dňa 20.12.2022 u D. G.;

- foniatrické vyšetrenie zo dňa 17.08.2017 u D. D.;
- foniatrické vyšetrenie zo dňa 05.09.2018 u D. D.;
- foniatrické vyšetrenie zo dňa 01.03.2019 u D. B.;
- angiologické vyšetrenie zo dňa 21.03.2024 u D. H.;
- očné vyšetrenie zo dňa 12.12.2023 u D. F.;

- vyšetrenie z liečby v Liečebnom centre v Magdeburgu z 06.10.2023;
- vyšetrenie na ambulancii lekárskej genetiky dňa 13.02.2024 u D. E.;
- prepúšťacia správa z hospitalizácie na internej klinike vo FNsP F. D. R. Banská Bystrica (hospitalizácia
od 13.02.2024 do 19.02.2024);
- prepúšťacia správa z hospitalizácie na chirurgickom oddelení vo FNsP F. D. R. Banská Bystrica

(hospitalizácia od 22.02.2024 do 26.02.2024);
určil chorobu: herededogeneratívna pigmentová dystrofia sietnice obojstranne, Usherov syndróm typ 2.;
obojstranná percepčná strata sluchu; degenerácia makuly a zadného pólu oka;porucha zorného poľa (zúženie zorného poľa zhora 20 stupňov, nezálne 40 stupňov, zdola 50 stupňov,
temporálne 65 stupňov); sekundárny glaukóm obojstranne; kŕčové žily – varixy s chronickou žilovou
nedostatočnosťou, II. CEAP; stav po masívnej bilaterálnej embólií do pľúcnice s rekanalizáciou po

antikoagulačnejliečbe;vrodenýtrombofilnýstav–heterozygodfaktorV.LEIDEN.Nazákladeuvedeného
posudkový lekár stanovil podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení rozhodujúce zdravotné
postihnutie:
- kapitola VII – choroby zmyslových orgánov,
- oddiel A – zrak,

- položka – iné poruchy a choroby oka,
- 11.3 – ťažké, dlhotrvajúce, liečeniu vzdorujúce formy, trvale poškodzujúce zrakové funkcie,
- písmeno b) – obojstranne,
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 60 %. Za iné zdravotné postihnutie,
zvyšujúce percentuálnu mieru o 5 %, určil podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení:
- kapitola VII – choroby zmyslových orgánov,

- oddiel B – sluch,
- položky 5 – obojstranná stredne ťažká nedoslýchavosť (55 % podľa Fowlera, 40 – 45 dB).
Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou tak bola u žalobcu zachovaná, t. j. úroveň 65 %.

II.
Súdne konanie

6. Správnou žalobou zo dňa 15.11.2024, doručenou správnemu súdu najskôr elektronicky (emailom)
dňa 16.11.2024 a následne v súlade s § 56 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho

poriadku (ďalej len „SSP“) listinne (osobne) dňa 18.11.2024, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie
konanie a zároveň priznať nárok na náhradu trov konania. V rámci správnej žaloby žalobca uviedol, že
nežiada nariadenie pojednávania podľa § 182 SSP.

7.Žalobcavsprávnejžalobevprvomradezhrnuldoterajšípriebehadministratívnehokonaniaapoukázal
na svoj zdravotný stav, konkrétne žalobca trpí chorobou zmyslových orgánov, Usherov syndróm typu
II., ktorý v jeho prípade predstavuje ťažšiu formu straty zraku a sluchu, vzdorujúcu liečbe, pričom
zdôraznil, že ide o trvalé poškodenie zraku a sluchu. Žalobca má tak za to, že jeho zdravotné postihnutia
mali byť posúdené minimálne ako ťažké, dlhotrvajúce, liečeniu vzdorujúce formy, trvale poškodzujúce

zrakové a sluchové funkcie čo zvyšuje v zmysle prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení percentuálne
ohodnotenie jeho invalidity. Skutočnosťou, ktorá má odôvodňovať postup správneho súdu podľa § 191
SSP, je podľa žalobcu nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, a to jednak v dôsledku nesprávneho
použitia právnych noriem upravujúcich nárok na zvýšenie invalidného dôchodku, najmä § 71 ods. 1, 6
a 8 zákona o sociálnom poistení, ako aj prijatého skutkového stavu, stanoveného posudkovým lekárom,

a to napriek dôvodom žalobcu v rámci podaného odvolania, nakoľko je podľa žalobcu zrejmé, že medzi
jednotlivýmiposudkamidošlokzhoršeniuzdravotnéhostavu.Žalobcaďalejpoukázalajnadiskriminačný
rozmer postupu žalovaného, ktorý v obdobných veciach postupuje rozdielne. Na záver žalobca navrhol,
aby správny súd zrušil aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, keďže je postihnuté rovnakými vadami
ako rozhodnutie žalovaného.

8. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 18.12.2024, ktorým sa v plnom rozsahu
pridržiava právneho posúdenia nároku na zvýšenie invalidného dôchodku ako v rozhodnutí žalovaného,
tak aj v rozhodnutí prvostupňového orgánu. Žalovaný poukázal, že v rámci svojho rozhodnutia,
s poukazom na § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, vychádza z posudku posudkového lekára

sociálneho poistenia ústredia, ktorý hodnotí zdravotný stav podľa funkčnej poruchy a ich aktuálnej
závažnosti pri jednotlivých orgánových systémoch v súlade s prílohou č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení, pričom jeho postup je regulovaný viacerými právnymi predpismi. Žalovaný je toho názoru, že
posudokjepresvedčivý,úplný,zodpovedázákonnýmkritériám,azároveňjevecneodôvodnenývsúlade
s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. K námietke diskriminácie žalobcu

uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal takýto postup žalovaného voči nemu, pričom
jednak zdôraznil, že ako verejnoprávna inštitúcia vykonávajúca sociálne poistenie, môže postupovať
len podľa platných právnych predpisov, a zároveň poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva v oblasti diskriminácie. V nadväznosti na uvedené žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť
a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. K pojednávaniu uviedol, že nežiada jeho nariadenie.

9. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca v rámci tzv. repliky zo dňa 18.02.2025, v ktorej zotrval na
svojich doterajších argumentoch. Žalobca však zdôraznil, že žalovaný ani vo svojom vyjadrení neuviedol
dôvody, pre ktoré by jednoznačne a bez pochybností by vysvetlil, prečo posudkový lekár nevzal do
úvahy všetky okolnosti jeho zdravotného stavu, nevyhodnotil ich komplexne a ani prečo posudkový lekár
nepostupoval zákonným spôsobom.

10. Žalovaný sa k replike zo dňa 18.02.2025 nevyjadril.

III.
Relevantná právna úprava

11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

14. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

16. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

18. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

19. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

20. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

21. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.22.Podľa§71ods.2zákonaosociálnompoistenídlhodobonepriaznivýzdravotnýstavjetakýzdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

23. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja,

ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti
poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

25. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

26. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí.

27. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

28. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je

dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

29. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely
invaliditysaposúdiopätovne,aksapredpokladázmenavovývojizdravotnéhostavuazmenaschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

30. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o

to poistenec alebo poškodený požiada.

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

31. Správny súd prv, než pristúpil k meritórnemu rozhodnutiu, preskúmal splnenie procesných
podmienok podľa § 97 SSP a zistil o. i., že v danom prípade sa jedná o správnu žalobcu v sociálnych
veciach (§ 199 a nasl. SSP), bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), včas [rozhodnutie
žalovaného bolo oznámené žalobcovi dňa 17.09.2024 a správna žaloba bola podaná elektronicky
(bez autorizácie) dňa 16.11.2024, resp. postupom podľa § 56 ods. 2 SSP dodatočne doručená dňa

18.11.2024] (§ 181 ods. 1 SSP) a správny súd je vecne a miestne príslušný súd na konanie o danej
správnej žalobe (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP).32. Následne správny súd preskúmal správnu žalobu, vyjadrenia účastníkov konania ako aj žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane priebehu administratívneho konania, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, na základe predloženého administratívneho spisu (pozostávajúceho z dávkového

a posudkového spisu), a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah
žalobných bodov v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP, nakoľko sa v danom prípade jedná o správnu
žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, v prípade ktorej správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie
je viazaný žalobnými bodmi.

33. V predmetnej veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP,
v súlade s prejavenou vôľou oboch účastníkov konania, a keďže nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by
bolo nevyhnutné nariadiť pojednávanie podľa § 170 ods. 1 SSP, správny súd postupom podľa § 137 ods.
4 SSP rozsudok verejne vyhlásil, a to najmenej päť dní po tom, čo bolo oznámenie o termíne a mieste
verejného vyhlásenia rozsudku zverejnené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke.

34.Podstatousprávnejžalobybolonesúhlasnéstanoviskožalobcusposúdenímjehozdravotnéhostavu
pre potreby rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku vzhľadom na jeho zhoršujúci sa zdravotný
stav. V dôsledku nesprávneho posúdenia zdravotného stavu došlo podľa žalobcu aj k nesprávnemu
použitiu právnych noriem upravujúcich nárok na zvýšenie invalidného dôchodku.

35. Za invalidný dôchodok sa považuje dôchodková dávka, ktorá sa vypláca z invalidného poistenia
a jej účelom je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade nepriaznivého zdravotného stavu. Nárok na
invalidný dôchodok sa posudzuje podľa zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého je tento nárok
podmienený o. i. aj invaliditou poistenca, teda ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Výška invalidného dôchodku sa o. i. odvíja aj od zdravotného stavu a posúdenia miery invalidity, pričom
ak u poberateľa invalidného dôchodku došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, môže požiadať o jeho
zvýšenie, pričom je v takom prípade povinný preukázať tvrdené zhoršenie zdravotného stavu, a to najmä
predložením zdravotnej dokumentácie. Následne po posúdení invalidity posudkovým lekárom rozhodne
správny orgán na podklade lekárskeho posudku o danej žiadosti poberateľa invalidného dôchodku.

36. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo

zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred

správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

37. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že správny súd sa nezaoberá posudzovaním zdravotného
stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu, ktoré je vecou
výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach

dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje (pozn. tak ako
bolo vyššie načrtnuté) Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho
poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení s
tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a
posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom

posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie
je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto
miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných
zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej

je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a
odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok
je teda kľúčovým dôkazom, na ktorý je správny súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými
odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictvenemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj
závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). V kontexte uvedeného tak
lekársky posudok ako podklad rozhodovania správneho orgánu, musí byť jednoznačný, úplný, určitý

a presvedčivý, a preto posudkový lekár sa musí riadne vysporiadať so všetkými rozhodnými a pre
danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pri tom na účastníkove udávané ťažkosti a svoje
posudkové závery náležite odôvodní. Uvedený štandard lekárskeho posudku bol viackrát konštatovaný
v judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/29/2021 zo
dňa 12.01.2023).

38. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalobca má nárok na invalidný dôchodok, ktorý mu bol priznaný
odo dňa 18.01.2022 rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 985 116 4037 0 zo dňa 07.11.2022
v spojení s rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 985 116 4037 0 zo dňa 23.02.2023,
pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená posudkovým lekárom
podľaprílohyč.4zákonaosociálnompoistenínaúroveň65%(ztohorozhodujúcezdravotnépostihnutie

na úrovni 60 % a iné zdravotné postihnutie na úrovni 5%).

39. Sporným v tomto prípade bol postup správneho orgánu (ako prvostupňového orgánu, tak aj
žalovaného v rámci odvolacieho konania) pri posudzovaní žiadosti žalobcu zo dňa 25.03.2024,
doručenej Sociálnej poisťovni, pobočky Banská Bystrica osobne dňa 04.04.2024, ktorou žiadal s

poukazom na jeho zdravotný stav o znovuprehodnotenie a určenie skoršieho dátumu invalidity.

40. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v rámci svojho posudku
konštatoval nasledovné cit.: „... Dňa 04. apríla 2024 si požiadala o nové posúdenie zdravotného stavu
pre zhoršenie jej zdravotných ťažkostí a súčasne uviedla nespokojnosť s dátumom vzniku invalidity,

nakoľko sa domnieva, že jej zdravotný stav zakladá invaliditu od skoršieho dátumu, ako bolo určené,
nakoľko ochorenie očí je dokumentované už v roku 2017 a postihnutie sluchu v detskom veku.
Účastníčka konania bola od detstva dispenzarizovaná pre opačné uloženie pečene a sleziny (situs
viscerum inversus). Vo veku 2 rokov bolo vyslovené podozrenie na nedoslýchavosť. Mala urobený
audiogram s potvrdením percepčnej poruchy sluchu obojstranne a od 4. roku veku nosila naslúchací

aparát, s ktorým komunikovala veľmi dobre, s integráciou v základnej škole medzi zdravými deťmi.
Od 14. roku veku nosila okuliare pre refrakčnú chybu - myopiu. Na jar v roku 2017 sa jej zhoršil zrak,
očných vyšetrením zistený edém papily vľavo a porucha zorného poľa. Dňa 15. júla 2017 bolo vyslovené
podozrenie na Usherov syndróm typ II. Elektrofyziologické vyšetrenie 22. augusta 2017 potvrdilo
generalizovanú retinálnu dysfunkciu. Dňa 18. decembra 2017 vyšetrená na genetickej ambulancii

v Martine, kde bol potvrdený Usherov syndróm typ II. Doplnené kardiologické a neurologické vyšetrenia
boli bez patologického nálezu. Od zistenia ochorenia je dispenzarizovaná očným lekárom, absolvovala
infúzne preliečenia s čiastočným efektom. Porucha zrakových funkcií bola v predchádzajúcich rokoch
s miernym poklesom videnia (s VK 0,7 pravé oko, 0,5 ľavé oko). Z horšenie zrakových funkcií je
dokumentované až pri vyšetrení očným lekárom v januári 2022, kedy videnie na pravom oku zodpovedá

strednej slabozrakosti, vľavo je nález hraničný. Porucha sluchu je určená podľa Fowllera s celkovou
stratou sluchu 74,6 %, čo zodpovedá stredne ťažkej nedoslýchavosti. Od 25. septembra 2023 do 06.
októbra 2023 sa podrobila počas 10 sedení (vždy pravé a ľavé oko) inovatívnej metóde stimulácie
mozgu. Ide o neinvazívnu metódu stimulácie mozgu, ktorá bola vyvinutá na univerzite v Mageburgu.
pri uvedenej stimulácii mozgu sa podáva transorbitálne slabý striedavý prúd, ktorý má externe

ovplyvňovať stimuláciu funkcie poškodeného zrakového systému. klinické štúdie ukazujú, že môže
dôjsť k zlepšeniu v oblasti poškodeného zorného poľa. Podľa predloženého vyšetrenia oftalmológa
z 12. decembra 2023 po uvedenej liečbe došlo k zlepšeniu videnia 3 až 4 %, čo hodnotil oftalmológ
pozitívne. Rozhodujúcim ochorením pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je naďalej ochorenie oboch očí pri herodegeneratívnom ochorení sietnice – Usherovom syndróme typ

II., pri ktorom je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Túto zvyšuje o 5 %
stredne ťažká nedoslýchavosť s celkovou stratou sluchu podľa Fowllera 74,6 % - čo je stredne ťažká
nedoslýchavosť. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 65 %.
Stav po masívnej bilaterálnej embólií pri vrodenom trombofilnom stave je pri antikoagulančnej liečbe
zlepšený, pomerne rýchlo došlo k rekanalizácie arterie pulmonalis a dolné končatiny sú bez známok

hlbokej venóznej trombózy obojstranne. Pri úprave antikoagulančnej liečby sa nezopakovalo krvácanie
zo zažívacieho traktu a kolonoskopicky boli potvrdené len hemoroidy. Po opakovanom preštudovaní
odborných lekárskych nálezov dátum vzniku invalidity (18. januára 2022) nemením. Dátum vzniku
invalidity nie je možné určiť od dátum stanovenia diagnózy ochorenia, nakoľko sa posudzuje dlhodobonepriaznivý zdravotný stav s poruchou funkcie pri konkrétnom ochorení (u nej sa miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určila podľa poruchu vízu a poruchy zorného poľa a tiež
pri poruche sluchu a odvíjala sa od celkovej straty sluchu podľa Fowllera). Vyšetrenia z roku 2017, 2018,

2019 a 2021 nedokumentujú takú poruchu videnia, ktorá by podmieňovala priznanie invalidity skôr“.

41. Z uvedeného vyplýva, že hoci sa posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie zaoberal
predloženými lekárskymi nálezmi (pozn. tak ako boli špecifikované v bode 5. rozsudku), nedošlo z jeho
strany k náležitému odôvodneniu vo vzťahu k celkovému posúdeniu zdravotného stavu žalobcu a v

nadväznosti na to k určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

42. Pokiaľ ide o posúdenie rozhodného zdravotného postihnutia, t. j. poruchy zraku, tu posudkový lekár
vychádzal z predošlých odborných nálezov, ktoré boli zohľadnené už v predchádzajúcich lekárskych
správach, za súčasného zahrnutia vyšetrenia zo dňa 12.12.2023 po liečbe v Liečebnom centre
v Magdeburgu, a hoci poukázal na aktuálny zdravotný stav a mierne zlepšenie, neuviedol aký má

zdravotný stav dopad na posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, či prečo
práve toto ochorenie bolo určené ako rozhodné.

43.Správnysúdďalejupriamujepozornosťnajmänaodbornénálezytýkajúcesaurčeniaporuchysluchu
podľa Fowllera na úrovni 74,6 %, u ktorých posudkový lekár len konštatoval zaradenie podľa prílohy č.

4 zákona o sociálnom poistení, t. j. stredne ťažká nedoslýchavosť s určením navýšenia miery poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť o 5 % ako aj konštatovanie, že diagnostika nedoslýchavosti nemala vplyv
na určenie dátumu invalidity. Posudkový lekár však opomenul jasne a určito zhodnotiť, prečo takéto
určenie nedoslýchavosti odôvodňuje zvýšenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť len o 5 %,
najmä keď podľa Fowllera bola určená úroveň 74,6 %, čo je hodnota blížiaca sa hraničnej hodnote

80 % podľa Fowllera, stanovujúcej obojstrannú ťažkú nedoslýchavosť. Rovnako za nedostatočne
odôvodnené považoval správny súd aj zohľadnenie odborných nálezov týkajúcich sa zistenej mutácie
v géne pre koagulačný faktor V., hospitalizácie pre masívnu bilaterálnu embóliu do arteria pulmonalis
a hospitalizácie pre antikoaguločnú liečbu. Posudkový lekár stručne zhrnul priebeh hospitalizácie, avšak
žiadnym spôsobom nekonštatoval či uvedená diagnostika, resp. liečba mala vplyv na zdravotný stav pre

účely posúdenia miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, a teda z akého dôvodu nebolo dôvodné
zvýšenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

44. V kontexte uvedeného má správny súd za to, že predmetný posudok trpí nedostatkom náležitého
odôvodnenia, a teda nespĺňa náležitosti, ktoré boli bližšie špecifikované v bode 37 rozsudku, nakoľko

posudkový lekár jednoznačne a určito neodôvodnil, aký je aktuálny zdravotný stav, aký má vplyv
na posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a akou úvahou sa spravoval
posudkový lekár pri učení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tak ako je vyjadrená
vo výroku posudku. Správny súd preto nesúhlasí s názorom žalovaného o úplnosti, presvedčivosti
a vecnej správnosti posudku, práve naopak, správny súd má za to, že predmetný posudok trpí

pre nedostatočné odôvodnenie vadou nepreskúmateľnosti, a nakoľko je podkladom rozhodnutia
žalovaného, ktoré prevzalo závery tohto posudku, je prenesená vada nepreskúmateľnosti aj na
rozhodnutie žalovaného.

45. Predmetom súdneho prieskumu bolo aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorého podkladom

bol odborný posudok, v ktorom posudkový lekár dospel k záveru, cit.: „.. Po doplnení molekulárno-
genetickéhovyšetreniabolpotvrdenýII.typUsherovhosyndrómu,doplnenékardiologickéanefrologické
vyšetrenia boli s negatívnym nálezom. Zostala v pravidelnom sledovaní očného lekára pre neskôr
stanovenú dg degenerácia makuly pri dedičnej dystrofii sietnice, opakovane absolvovala infúzne
preliečenia s čiastočným efektom. Porucha zrakových funkcií v predchádzajúcich rokoch bola s miernym

poklesom (s VK 0,7 I. dx. a 0,5 I. sin). Zhoršenie nachádzame pri vyšetrení u oftalmológa v januári 2022.
Zrakové funkcie, najmä vpravo, zodpovedajú strednej slabozrakosti (s VK 0,3), vľavo je nález hraničný
(v VK 0,5). Porucha sluchu-hodnotená ako percepčná strata sluchu, aktuálne dosahuje CSS podľa
Fowlera 74,6 %, čo zodpovedá stredne ťažkej nedoslýchavosti. Na základe uvedeného konštatujeme,
že rozhodujúce zdravotné postihnutie je ochorenie zraku, dlhotrvajúce, liečeniu vzdorujúca forma, ťažké,

obojstranne poškodzujúce funkciu oka, ktorému v danej položke prináleží spodná hodnota rozpätia
60%. Zvýšenie o 5% je pre pridruženú poruchu sluchu, stredne ťažkú nedoslýchavosť. Po opakovanom
preštudovaní nálezov ponechávame dátum vzniku invalidity nezmenený, t. j. od 18. januára 2022, kedy
sa jedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podmieňuje uvedené percentuálne ohodnotenie.Dátum vzniku invalidity sa nestanovuje dátumom stanovenia diagnózy ochorenia, ale posudzujeme
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a najmä funkčné postihnutie pri konkrétnom ochorení. Všetky
predchádzajúce uvedené odborné očné vyšetrenia pred týmto dátumom, (počas rokov 2018, 2019,

2021) nespôsobovali také poškodenie zraku, ktoré by podmieňovalo invaliditu. ...“. Rovnako aj v tomto
prípade možno konštatovať, že posudkový lekár nedostatočne zhodnotil predložené odborné nálezy
s poukazom na ich špecifikáciu v bode 2 tohto rozsudku, resp. niektorým ani nevenoval pozornosť,
ako aj nedostatočne odôvodnil svoje prijaté závery. Z posudku nie je jasná úvaha posudkového lekára
pri určovaní rozhodného zdravotného postihnutia, ako má zistený zdravotný stav vplyv na mieru

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako postupoval pri určovaní iného zdravotného
postihnutia a s tým spojeného určovania zvýšenia percentuálnej miery, ani to, prečo závery obsiahnuté
v predmetných lekárskych správach nemali vplyv na žalobcove prípadné zvýšenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a následné zvýšenie invalidného dôchodku . Preto je správny
súd toho názoru, že aj tento odborný posudok je nepreskúmateľný, nakoľko nespĺňa štandard kladený
na lekársky posudok, teda nie je jasný, určitý, úplný a presvedčivý. Aj v tomto prípade prevzal správny

orgán (t. j. prvostupňový orgán) závery odborného posudku do svojho rozhodnutia, tým aj rozhodnutie
prvostupňového orgánu trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatočné odôvodnenie.

46. V nadväznosti na vyššie uvedené tak správny súd mohol konštatovať, že len taký lekársky posudok
možno považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení

zdravotného stavu dotknutého subjektu, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom
nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
ale aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí. V danom prípade ako odborný posudok (ktorý
bol podkladom rozhodnutia prvostupňového orgánu), tak aj posudok (ktorý bol podkladom rozhodnutia
žalovaného) uvedené nespĺňajú, čím sú nepreskúmateľné a v dôsledku prevzatia ich záverov aj na

ne nadväzujúcimi rozhodnutiami, správny súd konštatoval aj u nich vadu nepreskúmateľnosti, čím sú
nezákonné, a preto správny súd rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného
postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil
prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie podľa § 191 ods. 4 SSP.

47. Napriek tomu, že správny súd vzhliadol dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného i prvostupňového
rozhodnutia, venoval sa aj námietke žalobcu ohľadom nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre
nesprávne použitie právnych noriem. Túto námietku správny súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko
invalidný dôchodok a konanie o ňom je upravené osobitným predpisom, ktorým je zákon o sociálnom
poistení, konkrétne úprava invalidného dôchodku je obsiahnutá v § 70 a nasl. zákona o sociálnom

poistení. V danom prípade žalovaný aplikoval v súvislosti s posudzovaním nároku na zvýšenie
invalidného dôchodku § 71 v spojení s § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ktoré sa týkajú úpravy
výškyposkytovanejdávky,resp.invalidnéhodôchodku.Správnysúddávadopozornosti,žeonesprávne
právne posúdenie ide v prípade, ak správny orgán na zistený skutkový stav aplikuje právnu normu, ktorá
sa na vec nevzťahuje alebo síce aplikuje správny právny predpis, avšak chybne ho vyložil, v dôsledku

čoho dospel k nesprávnym právnym záverom. Danú námietku tak správny súd nepovažoval za dôvodnú.

48. Obdobne za opodstatnenú nepovažoval správny súd ani námietku ohľadom diskriminačného
správania žalovaného, resp. prvostupňového orgánu voči žalobcovi. V prvom rade správny súd
poukazuje na § 6 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého je sociálna poisťovňa

ako orgán rozhodujúci v oblasti sociálneho poistenia povinná zaobchádzať s každým poistencom
v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Postup sociálnej poisťovne v tej ktorej veci tak závisí
od konkrétneho prípadu a jeho skutkových okolností, t. j. každý prípad posudzuje individuálne pri
objektívnom zhodnotení veci a bez uplatňovania subjektívnych prvkov ako je hodnotenie poistencov na
základe rasy, vierovyznania, pohlavia a i. Preto ak sociálna poisťovňa rozhoduje v skutkovo podobných

veciach, neznamená to, že rozhodne rovnako, ale vždy bude postupovať podľa konkrétnych skutkových
okolností jednotlivého prípadu aplikujúc príslušné právne predpisy. V nadväznosti na uvedené tak
nemožno konštatovať, že pokiaľ sociálna poisťovňa nerozhodne podľa subjektívnej predstavy poistenca,
automaticky k nemu pristupovala diskriminačne. K uvedenému správny súd dodáva, že žalobca ani
len neuviedol, v čom konkrétne spočívalo diskriminačné správanie žalovaného, resp. prvostupňového

orgánu. Z administratívneho spisu (posudková i dávková časť spisu) nevyplýva žiadne konanie
žalovaného resp. prvostupňového orgánu, ktoré by čo i len naznačovalo diskriminačný charakter.

V.Záver a rozhodnutie o trovách konania

49. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie

prvostupňového orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec
vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP (výrok I).

50. Úlohou prvostupňového orgánu tak bude opätovne posúdiť zdravotný stav žalobcu aj v kontexte
možnéhozvýšeniainvalidnéhodôchodkuadostatočneapresvedčivoodôvodniťsvojprijatýzáver,najmä

akými úvahami sa riadil pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom
na zistený zdravotný stav, ktoré nálezy mali vplyv na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, a ktoré nie, za súčasného odôvodnenia svojho stanoviska, a následne na základe
prijatého záveru vo veci znova rozhodnúť. To všetko pri viazanosti právnym názorom správneho súdu
formulovaným v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

51. Keďže žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok II).

52. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd v súlade s § 175 ods. 2 SSP, a teda po

právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Banskej
Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania ) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( § 449 ods. 1, 2 SSP ).

O kasačnej sťažnosti rozhodne podľa § 438 ods. 2 SSP Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.