Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 28, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 25Csp/110/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724205262
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8724205262.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcov:1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., obaja
právne zastúpení JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 47 967 695, právne zastúpenému ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s. r.
o., so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, IČO: 45 946 868, o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 1.600,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 1.200,- eur, v lehote troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2024 žiadali, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 1.600,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a na náhradu trov konania.

2.1 Žalobu odôvodnili tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, pod sp.
zn. KK-1Csp/46/2023 o určenie neprijateľnosti ôsmich zmluvných podmienok boli úspešní, pretože
rozsudkom č. k. KK-1Csp/46/2023-56 zo dňa 13.02.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
27.04.2024 súd určil, že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o úvere, č. XXXXXXXXXX, zo dňa
10.10.2008, v časti [4] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod
[4.4.], v znení: „Dlžník ako aj každý Spoludlžník a Vlastník nehnuteľnosti svojim podpisom potvrdzuje,

že bol oboznámený a súhlasí s OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistení podľa § 10
zákona č. 340/2005 Z.z.“; v časti [4] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia,
bod [4.6.], v znení: „Výška úroku z omeškania bola dohodnutá ako Úroková sadzba zvýšená o 15%.“; v
časti [4] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [4.9.], v znení: „Podpisom tejto
ZoÚ Dlžník, Spoludlžník, Vlastník nehnuteľnosti, a to každý z nich osobitne uzatvárajú s Bankou Dohodu
o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník], ktorá je zabezpečením
Pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s bodom 5.4. OP.“; v časti [4] Zmluva o úvere, podmienky

úveru a záverečné ustanovenia, bod [4.11.], v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú zo ZoÚ vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s
rozhodcovskou doložkou uvedenou vo VOP.“, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ďalej určil, že
zmluvné podmienky v Obchodných podmienkach, v článku 7 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávoka zabezpečenie, bod 7.1., v znení: „Klient sa zaväzuje splácať Pohľadávku banky, ktorá sa skladá z
istiny a príslušenstva [najmä úroky, Poplatky a iné náklady spojené s úverom uvedené v Sadzobníku
poplatkov, ako aj prípadné úroky z omeškania a zmluvné pokuty] pravidelnými anuitnými mesačnými

splátkami v periodicite a vo výške dohodnutej v ZoÚ, a to: [ii] započítaním pohľadávky z ktoréhokoľvek
účtu Dlžníka vedeného Bankou voči Pohľadávke Banky vzniknutej na základe ZoÚ. Za postačujúci
prejav započítania sa pritom považuje následné doručenie výpisu, z ktorého bude zrejmý jeden deň
a rozsah započítania.“; v článku 7. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod
7.3., v znení: Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké

záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov,
úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru. V prípade viacerých Pohľadávok banky voči
Klientovi sa platby Klienta započítavajú najneskôr na Pohľadávku banky skôr splatnú podľa uvedeného
poradia.“; v článku 13. – Dôvernosť informácií a ochrana osobných údajov, bod 13.1., v znení: „Klient
podpisom ZoÚ udeľuje Banke súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov uvedených v Návrhu,
resp. ZoÚ, a to v rozsahu určenom v ZoÚ a na účely spracovania Návrhu, uzatvorenia ZoÚ, vykonania a

zdokumentovania obchodov Banky po dobu 10 rokov od skončenia obchodno- právneho vzťahu Klienta
s Bankou. Tento účel zahŕňa aj spracúvanie osobných údajov na účely preverovania úverovej bonity
a ochrany, uplatňovanie, prípadne postúpenie práv Banky. Ak sa ZoÚ neuzatvorí osoby uvedené v
Návrhu udeľujú súhlas na spracúvanie svojich osobných údajov po dobu 10 rokov po podaní Návrhu.“;
v článku 15. Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 15.5., v znení: „Právne vzťahy vyplývajúce

z týchto OP a/alebo súvisiace s týmito OP a neupravené ZoÚ a týchto OP sa riadia príslušnými
ustanoveniami VOP v rozsahu, v ktorom neodporujú ZoÚ a týmto OP. Právne vzťahy neupravené ZoÚ,
OP a VOP sa spravujú príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.“, sú
taktiež neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zároveň žalobcom 1/ a 2/ ako úspešnej strane sporu
priznal aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.2 Poukazujúc na § 3 ods. 5, tretia veta a § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa tvrdili, že ako spotrebitelia si uplatňujú primerané finančné zadosťučinenie za
porušenieichspotrebiteľskýchpráv,ktorébolinúteníbrániťvpôvodnomkonaní.Zdôraznili,žeprimerané
finančné zadosťučinenie má sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.
Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje legálne obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného

primeranéhofinančnéhozadosťučineniaprotidodávateľovizato,žespotrebiteľpodstúpilsúdnekonanie,
v ktorom bol na súde úspešný. Tvrdiac, že slovo primeraný má viacero synoným a jedným z nich
je slovo spravodlivý mali za to, že výška primeraného finančného zadosťučinenia nemôže mať len
symbolický význam, pretože primerané finančné zadosťučinenie len v symbolickej výške, nemôže byť
ani primeraným, ani spravodlivým. Podľa nich na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia

existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie
morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, pri inštitúte primeraného
finančného zadosťučinenia je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku,
na jednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je odmenou spotrebiteľa za úspech
na súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Ak má finančné zadosťučinenie reálne plniť svoj účel, tak

je to možné len jeho priznaním v takej výške, aby malo nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a
relutárnu funkciu, ale aby malo tieto funkcie aj reálne, čo primerané finančné zadosťučinenie priznané
v symbolickej výške spĺňať nemôže.

2.3 Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by takýmto kritériom

mala byť recidíva porušovania spotrebiteľského práva s tendenciou zvyšovania primeraného finančného
zadosťučinenia pri zistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Primerané
finančné zadosťučinenie požadovali vo výške 1.600,- eur, t. j. 200,- eur za každú neprijateľnú zmluvnú
podmienku, s poukazom na okolnosti prípadu a rozsah konštatovaných porušení práv, ktorý je
definovaný rozsudkom okresného súdu a jeho odôvodnením, ktoré je hmotnoprávnou podmienkou

nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné
vychádzať, ako záväznej.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia označili a predložili rozsudok Okresného súdu
Kežmarok č. k. KK-1Csp/46/2023-56 zo dňa 13.02.2024.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.01.2025 považoval nárok žalobcov za
nedôvodný, pretože títo podľa neho nesplnili zákonný predpoklad pre uplatnenie tohto nároku, a to
úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti voči porušiteľovi, pretože v predošlom konaní nebolorozhodnuté o porušení práva či povinnosti žalobcov a navyše v tomto prípade nie je on porušiteľom,
pretože zmluvné podmienky koncipoval pôvodný veriteľ, Poštová banka, a. s. Okrem nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie a základu nároku namietal aj žalobcami požadovanú výšku primeraného

finančného zadosťučinenia, ktorá nie je dostatočným spôsobom špecifikovaná a relevantne odôvodnená
a preukázaná, je neadekvátna a neprimeraná. Argumentácia žalobcov, že v predchádzajúcom konaní
bolo konštatovaných osem neprijateľných podmienok, pričom jednu ohodnocujú sumou vo výške 200,-
eur, nie je dostatočne zdôvodnená a navyše žalobcovia si slobodne vybrali pôvodného veriteľa a s
týmto uzatvorili zmluvu o úvere a teraz po tom, čo si požičali finančné prostriedky, ktoré minuli a

nevrátili, sa dožadujú nejakej satisfakcie. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia
je potrebné limitovať a zohľadniť, aký dopad a právne následky malo predchádzajúce konanie na
spotrebiteľa,keďžalobcoviasadomohliurčenianeprijateľnýchpodmienok,pričomdopaddoichosobnej,
či majetkovej sféry nepredstavoval žiaden zásah, z ktorého dôvodu nemožno priznať primerané finančné
zadosťučinenie vo vyššej výške, nakoľko toto by bolo v zjavnom nepomere a
nepredstavovalo by primeraný satisfakčný prostriedok. Nepoprel, že ochrana spotrebiteľa je dôležitým

faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho
jednostrannému zvýhodňovaniu, pretože aj miera ochrany spotrebiteľa má svoje limity (poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/1201/2009 a známe odlišné stanovisku
sudcu Milana Ľalíka).

5.1 Žalobcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, v ktorom namietal nedostatok
jeho pasívnej vecnej legitimácie poukázali na to, že skutočnosť, že spotrebiteľskú zmluvu žalovaný
nekoncipoval vzhľadom na merito sporu ho neliberuje a nezbavuje zodpovednosti za
porušenie jeho zákonných povinností. Podľa hypotézy právnej normy § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa, domáhať sa práva na primerané finančné zadosťučinenie je možné voči porušiteľovi (dané

základným konaním) a od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Žalovaný fakticky
vykonával práva veriteľa pohľadávky a domáhal sa zaplatenia pohľadávky. Je teda subjektom, ktorý
bol oprávnený prijímať plnenia. Ak žalovaný na jednej strane je subjektom, ktorý si uplatňoval plnenie
voči nim ako dlžníkom, tak na druhej strane ostáva jeho vecná legitimácia zachovaná aj v prípade, ak
žaloba týkajúca sa spotrebiteľskej zmluvy smeruje voči nemu ako žalovanému. Žalovaný ako subjekt

podnikajúci v oblasti spotrebiteľského práva nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pohľadávku od
právneho predchodcu prevzal spolu so všetkými právami a povinnosťami a požadoval jej zaplatenie.
Postúpením pohľadávky žalovaný ako postupník vstúpil do práv a povinností zo zmluvného vzťahu a
prevzal aj zodpovednosť za porušenie práv a povinností z tohto zmluvného vzťahu, a je preto aj pasívne
legitimovanou stranou sporu.

5.2Ktvrdeniužalovanéhooneexistenciianepreukázaníporušeniaprávapovinnostíopätovnepoukázali
na rozhodnutie vydané v základnom konaní, v ktorom úspešne uplatnili porušenie ich práva, ako aj
povinnosti žalovaného ustanovenej zákonom, resp. osobitnými predpismi, čím naplnili hypotézu právnej
normy uvedenú v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa nich je primeraná aj výška nimi

požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia, keďže zo strany žalovaného dochádza na
finančnom trhu k dlhodobému a opakujúcemu sa porušovaniu práv spotrebiteľov. Aj
v súčasnosti napriek množstvu rozsudkov vydaných proti žalovanému, tento neustále používa nekalé
obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať, najmä
využívaním neprijateľných zmluvných podmienok. Nimi uplatnená výška zodpovedá svojmu účelu,

pretože je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú
satisfakciu. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného, ale aj iných dodávateľov, od
porušovania práv spotrebiteľov. Záleží len na žalovanom, aby sa nedopúšťal recidívy v
neprípustnom kontrahovaní v rozpore so záujmami spotrebiteľov. Ujma, ktorá im konaním žalovaného
vznikla nebola len v akademickej rovine, pretože porušenie zo strany žalovaného malo bezpochyby aj

majetkový charakter. Uplatňovaním legitímneho nároku v súdnom konaní
bol narušený nielen ich bežný život.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.02.2025 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení
a neuviedol v ňom žiadne nové skutočnosti.

7. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 28.03.2025, na ktoré sa nedostavili strany sporu,
ani právny zástupca žalovaného. Neúčasť žalobcov na pojednávaní ospravedlnil ich právny zástupca.
Dňa 26.03.2025 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu žiadosť o odročeniepojednávaniazdôvoduprevzatiaprávnehozastúpeniaspoločnosťouČOLLÁK&PARTNERIadvokátska
kancelária s.r.o. dňa 26.03.2025, s tým, že zo strany právneho zástupcu žalovaného nie je možné
dodržať päťdňovú lehotu na prípravu pojednávania. Zároveň právny zástupca žalovaného požiadal

nový termín pojednávania oznámiť prostredníctvom portálu verejnej správy. Súd obratom upovedomil
právnehozástupcužalovaného,žejehožiadosťoodročenietermínupojednávanianeakceptuje,nakoľko
z nej nevyplývajú žiadne dôležité dôvody, pre ktoré by bol dôvodný postup podľa § 183 ods. 1 a 2
Civilného sporového poriadku, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 2Cdo/311/2021 zo dňa 02.08.2023, ďalej s poukazom na to, že žalovaný sa v priebehu sporu

písomne vyjadril a predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 21.02.2025. Upovedomenie doručoval
súd právnemu zástupcovi žalovaného v zmysle jeho žiadosti, a to prostredníctvom portálu verejnej
správy. Nakoľko návrh na odročenie pojednávania doručený žalovaným prostredníctvom jeho právneho
zástupcu považoval súd za nedôvodný a nevzhliadol iné dôvody odročenia pojednávania, v súlade s §
180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalobcov, žalovaného a jeho právneho
zástupcu.

8. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní súdu zotrvali na podanej
žalobe a vyjadreniach a rovnako aj na primeranosti výšky nimi požadovaného primeraného finančného
zadosťučinenia.

9. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi
predloženými žalobcami, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom
vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, zistil nasledovný
skutkový stav:

10. Žalobcovia poukazujúc na pôvodné súdne konanie, rozhodnutie v ňom vydané a tvrdiac, že
v predmetnom konaní úspešne na súde uplatnili porušenie ich práva majú za to, že sú naplnené zákonné
podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom výšku požadovaného zadosťučinenia vyvodzujú
z hrozby majetkovej ujmy, narušenia nielen ich bežného života a uplatnenia nekalej obchodnej praktiky

žalovaným ako dodávateľom a požadujú ju v sume 1.600,- eur.

11. Z rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. KK-1Csp/46/2023-56 zo dňa 13.02.20254 súd zistil,
že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou podanou na Okresnom súde Kežmarok dňa 28.03.2023 domáhali
voči žalovanému určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX,

ktorú uzavreli s právnym predchodcom žalovaného dňa 10.10.2008 a v jej Obchodných podmienkach.
Žalobcovia boli v celom rozsahu nimi uplatneného nároku úspešní, keď súd určil osem zmluvných
podmienok ako neprijateľných a priznal im plnú náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 27.04.2024.

12. Podľa § 53 ods. 1 a 3 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 01.07.2024 ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu
uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky
vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. Konania o
porušení povinností v oblasti ochrany spotrebiteľa začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia

podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

13. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcov opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý sa použije na
prejedávanú vec v zmysle § 53 ods. 1 a 3 Prechodných ustanovení zákona č. 108/2024 Z. z., upravujúce

práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne uplatní
porušenie ich práva, a to od toho, kto sa porušenie zodpovedá.

14. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti porušeniu práv a

povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivýchspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

15.Nakoľkožalovanývovyjadrenízodňa13.01.2025vzniesolnámietkunedostatkujehopasívnejvecnej
legitimácie s odôvodnením, že on nie je porušiteľom práva tak, ako to vyžaduje § 3 ods. 5 zákona

oochranespotrebiteľa,pretoženekoncipovalzmluvnépodmienky,alepodľanehonímjepôvodnýveriteľ,
a to Poštová banka, a. s., súd sa v prvom rade vysporiadal s ním vznesenou námietkou, pričom dospel
k záveru, že táto je nedôvodná.

16. Podľa relevantnej časti ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

17. V pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. KK-1Csp/46/2023
sažalobcoviadomáhalivočižalovanémuurčenianeprijateľnostizmluvnýchpodmienok,pričomžalovaný

v tomto konaní nenamietal nedostatok jeho pasívnej legitimácie. Medzi stranami nebolo sporné, že
žalovaný je právnym nástupcom pôvodného veriteľa- Poštovej banky a. s., a že vstúpil do práv
a povinností tohto právneho predchodcu. Je nepochybné, že žalovaný musí poznať pravidlá postúpenia
pohľadávky a aj to, že nadobudnutie pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom je rizikom, že
v súdnom konaní budú zmluvné podmienky, postupy veriteľov podrobené skúmaniu súdom a v prípade

zistenia porušenia právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa, budú voči zodpovednej
osobe vyvodené následky a uložené sankcie predpokladané zákonom. Nemožno sa preto stotožniť
s námietkou žalovaného, podľa ktorej to, že nekoncipoval zmluvné podmienky, ho preto nemožno
v žiadnom prípade považovať za osobu, ktorá by za porušenie spotrebiteľského práva žalobcov
zodpovedala.

18. Súd dáva za pravdu žalobcom v tom, že žalovaný ako subjekt podnikajúci v oblasti
spotrebiteľského práva nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pohľadávku od právneho predchodcu
prevzal spolu so všetkými právami a povinnosťami a požadoval jej zaplatenie. Postúpením pohľadávky
žalovaný ako postupník vstúpil do práv a povinností zo zmluvného vzťahu a prevzal aj zodpovednosť za

porušenieprávapovinnostíztohtozmluvnéhovzťahu,ajepretoajpasívnelegitimovanoustranousporu.
Napokon súdy už opakovane judikovali, že pasívne legitimovaným je aj právny nástupca dodávateľa,
preto námietka žalovaného, že nie je pasívne legitimovaný v tomto spore, nie je dôvodná (viď
napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/80/2020, sp. zn. 9Cdo/324/2020
a sp. zn. 7Cdo/237/2021, ale aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. II. ÚS 972021-12,

z ktorého cit.: „Vo vzťahu k uplatnenej námietke sťažovateľky týkajúcej sa svojvoľného posúdenia jej
pasívnej vecnej legitimácie v rozsudku I krajský súd argumentuje „... porušením povinnosti právneho
predchodcu žalovaného pri uzatváraní úverovej zmluvy a konaním žalovaného, ktorý si nedôvodné
uplatňoval z takejto zmluvy voči žalobkyni na súde nedôvodné nároky, došlo k situácii, že napriek
uzavretej zmluve bez zákonných náležitostí žalovaný požadoval od žalobkyne sumu vyššiu, ako mal

nárok, a to až o 334,49 Eur. Na veci nemôže zmeniť nič ani tvrdenie odvolateľa, že úverovú zmluvu so
žalobkyňou neuzatváral on, ale jeho právny predchodca, lebo bol to práve žalovaný, ktorému v konaní
OS Prešov pod sp. zn. 14 Csp/327/2017 bolo právoplatné rozhodnuté o zamietnutí žaloby čo do sumy
334,49 Eur.).

19. Žalovaný ďalej namietal, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok
pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, keďže žalobcovia nepreukázali základ nároku.
Ďalej tvrdil, že nimi požadovaná výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je dostatočným
spôsobom špecifikovaná, relevantne odôvodnená a zároveň je neadekvátna a neprimeraná.

20. Vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa predpokladom
pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva
alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa
na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma.Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde. V tejto súvislosti je potrebné dodať,
že v súčasnosti účinné znenie tohto ustanovenia ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného
finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva

alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými
predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné
zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo
povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými
predpismi.

21. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom
uplatnenému nároku. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť
kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v

znení neskorších predpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia
práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na
súde vyplynie až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

22. „Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej

stranyvspotrebiteľskýchzmluváchspôsobom,ktorýpráveztohtodôvoduvyžadujeposkytnutievyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ,
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia
treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo

povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,
t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom

dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej
výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným

kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).

23. Nie je možné súhlasiť so žalovaným, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých zákonných

podmienok v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. K
podmienke ohľadom úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti súd poukazuje na konanie
vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. KK-1Csp/46/2023, v ktorom boli žalobcovia úspešní
voči dodávateľovi- žalovanému, keď súd určil, že zmluvné podmienky uvedené v zmluve o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2008 a jej Obchodných podmienkach sú neprijateľné. Rozsudok nebol

napadnutý odvolaním zo strany žalovaného a nadobudol právoplatnosť dňa 27.04.2024. Ich nároku
bolo vyhovené, a preto je nepochybné, že žalobcovia mali v konaní plný úspech. Bol tak naplnený
predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva umožňujúci žalobcom požadovať od žalovaného
právo na primerané finančné zadosťučinenie, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/68/2022 zo dňa 30.03.2023, podľa ktorého, cit.: „Uplatnenie nároku

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa žalobkyne nie je viazané na uplatnenie
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo iného inštitútu majetkového charakteru, ale jedinou
podmienkou jeho uplatniteľnosti je splnenie podmienky podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., a to
úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností.“

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené dôkazy má súd za to, že žaloba žalobcov
bola podaná voči pasívne legitimovanému subjektu a je v celom rozsahu dôvodná čo do základu, nie
však do uplatnenej výšky. Žalobcom vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré im súd
priznal v primeranej výške.25. Je nepochybné, že predpokladmi pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a zároveň úspešný uplatnený nárok, ktorý

vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nielen podľa zákona č. 250/2007 Z. z., ale aj práv podľa
piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a prípade iných
predpisov.
26. Predloženým rozsudkom Okresného súdu Poprad žalobcovia preukázali, že v
pôvodnom konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. KK-1Csp/46/2023 boli úspešní proti dodávateľovi.

Je potrebné poukázať na to, že z rozhodovacej praxe súdov pri dôvodnosti uplatneného nároku na
priznanie finančného zadosťučinenia súd berie do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľná zmluvná
podmienka, neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, je spôsobilá negatívne
zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale
zohľadňuje aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu
k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality

života, mysliac pritom na to, že aj vďaka žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové
zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom
znení. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje doplnkovú ochranu spotrebiteľa,
ktorú z explicitného znenia zákona nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným právom (pozri rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/114/2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

20Co/179/2018 zo dňa 31.01.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/115/2018 zo dňa
29.01.2019).

27. Konanie žalovaného bolo nepochybne spôsobilé privodiť žalobcom ako spotrebiteľom ujmu.
Uvedené porušenie práv a povinností žalovaným vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka,

zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa, navyše v takej výraznej intenzite
a závažnosti, súd s poukazom na § 3 ods. 5 veta tretia zákona o ochrane spotrebiteľa považuje za dôvod
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcom, ktorí úspešnou obranou v pôvodnom
konaní na súde úspešne uplatnili svoje práva.

28. Súd je toho názoru, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má
byť vyvážené a nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. V dôsledku
konania žalovaného žalobcovia museli chrániť svoje spotrebiteľské práva prostredníctvom súdu, s
čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Súdne konania sú
stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy

v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Žalobcovia neboli jediným
spotrebiteľom, ktorí sa domáhali určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky (rozsudky všeobecných
súdov zverejnené na portáloch slov-lex.sk alebo na Ministerstva spravodlivosti SR), a teda aj žalovaný,
ak by dobrovoľne upustil od nedovoleného konania a prejavil voči svojim klientom čestnosť a snahu
napraviť protiprávny stav, k súdnym konaniam vedeným zo strán spotrebiteľov by vôbec nemuselo

dochádzať. To platí aj pre konanie, v ktorom si žalobcovia uplatnili konkrétny nárok z porušenia
spotrebiteľských práv pred samotným uplatnením primeraného finančného zadosťučinenia, kedy je
zrejmé, že žalovaný vo veciach rovnakých zmluvných podmienok bol taktiež neúspešný.

29. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie

spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov (od
01.09.2016), hoc v tomto prípade je právnym nástupcom Poštovej banky, a. s., avšak to nič nemení
na tom, že aj jeho povinnosťou bolo a je poznať a dodržiavať právne
predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Ak teda aj naďalej používal zmluvné podmienky, ktoré
boli neprijateľné, neplatné, spôsobilé negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľov, celkom

vedome a cielene sa tak dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi založeného na klamlivom,
nepoctivom obchodnom konaní, ktoré je zákonom zakázané (§ 54 Občianskeho zákonníka a 9 ods. 7
zákona č. 129/2010 Z. z.). Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom
trhu, v rozpore so zákonom aj naďalej používa zmluvné podmienky zaväzujúce v konečnom
dôsledku spotrebiteľa na plnenie, ktoré je právom nedovolené, odporuje dobrým mravom a vedie k ich

určeniu ako neprijateľných a v konečnom dôsledku neplatných, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako
konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s
nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je úplne samozrejmé predpokladať dokonalú znalosť
zákona o spotrebiteľských úveroch, ich charakter, účel a náležitostí zmlúv o spotrebiteľských úveroch(ktoré sú v danom zákone úplne jasne a prehľadne uvedené) u žalovaného ako profesionála, subjektu,
ktorý ich poskytuje dlhodobo a vo veľkom množstve.

30. Primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa nie je čo do výšky zákonom nijako konkrétne stanovené, klasifikované, či limitované,
nie sú naň žiadne tabuľky či osobitné kritériá. Základným a určujúcim kritériom v zmysle zákona je
jeho primeranosť, ktorú súd posudzuje podľa vlastnej úvahy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
veci. Pokiaľ ide o dôvodnosť poskytnutia tohto zadosťučinenia, bez právneho významu je, či ujma

spotrebiteľovi reálne vznikla, nakoľko postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Je pritom treba
vychádzať z toho, že toto zadosťučinenie má niekoľko funkcií, a to satisfakčnú, sankčnú, odradzujúcu
a odmeňujúcu. Pri určení jeho výšky súd musí zohľadniť viaceré relevantné okolnosti, a to napríklad
či nejde v prípade postupu a konania dodávateľa o recidívu, aká bola intenzita porušenia a dôsledky
konania dodávateľa, ekonomický dopad nečestného konania dodávateľa na spotrebiteľa, ako aj
skutočnosť, či už napríklad nebolo poskytnuté zadosťučinenie spotrebiteľovi aj v inej podobe.

31. Žalobcovia výšku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnili len svojou úspešnosťou v
konaní o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a tým, že si uplatňujú satisfakciu za porušenie
ich práv ako spotrebiteľov. Neuviedli, či konanie žalovaného a následné domáhanie sa
určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok prostredníctvom súdu viedlo k vzniku aj iných negatívnych

dôsledkov v súkromnom a spoločenskom živote, okrem zásahu do majetkovej sféry. Len všeobecne
konštatovali, že bol narušený nielen ich bežný život.

32. Súdu je známe aj z jeho činnosti, že u žalovaného ide o opakovanú recidívu. Požadovanie
primeraného finančného zadosťučinenia z tohto dôvodu má svoju logiku, opodstatnenie a zodpovedá

preventívnej a odradzujúcej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia. Odradiť dodávateľa od
recidívy môže práve jeho uvedomenie si, že opakovaným uzatváraním zmlúv obchádzajúcich ochranu
spotrebiteľa, sa aj ďalší spotrebitelia budú domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré im
bude musieť v prípade úspešného uplatnenia ochrany následne poskytnúť, preto odradzujúci účinok vo
vzťahu k tomu, aby bol dodržiavaný charakter zmlúv a ich náležitosti a aby sa žalovaný v

budúcnosti nedomáhal na spotrebiteľoch nedôvodných plnení, je práve v takom prípade naplnený.

33. Pri sankčnej a odradzujúcej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia v danej výške, súd
zohľadnil nielen už vyššie popísanú intenzitu zásahu a porušenia zo strany žalovaného ako dodávateľa,
ale aj skutočnosť, že nejde o zďaleka prvý, či ojedinelý prípad, kedy si žalovaný uplatňoval od

spotrebiteľa nedôvodné nároky. Preto súd pri prisúdení primeraného finančného zadosťučinenia a
určovaní jeho výšky vzal na zreteľ aj to, že toto zadosťučinenie je v zákone zakotvené aj preto, aby
prostredníctvom jeho priznania spotrebiteľovi dodávateľ bol odradený od ďalších takýchto postupov.
Je preto plne namieste sankcionovať žalovaného prostredníctvom priznania primeraného finančného
zadosťučinenie žalobcami ako spotrebiteľmi, avšak nie v nimi požadovanej výške.

34. A napokon čo sa týka satisfakčnej a odmeňujúcej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia,
niet pochýb o tom, že uplatňovanie neprijateľných zmluvných podmienok, konanie v rozpore s dobrými
mravmizaloženénaklamlivom,nepoctivomobchodnomkonaní,vsnahevyhnúťsauplatňovaniuprávnej
úpravy vzťahujúcej sa na spotrebiteľa, logicky znamená obmedzenie komfortu spotrebiteľa, berie mu

čas a kľud. Ako už súd vyššie uviedol, žalobcovia sa rozhodli brániť nedôvodným nárokom spotrebiteľa
a vyhľadať advokáta, ktorý ich zastupoval v pôvodnom konaní. Podľa názoru súdu bolo nevyhnutne
potrebné prihliadnuť aj na to, že žalobcovia dobrovoľne uzatvorili s právnym predchodcom žalovaného
zmluvu o úvere, hoci mali možnosť túto zmluvu nepodpísať. Nemožno im však dať na ťarchu, že
v čase vzniku zmluvného vzťahu ako osoby neznalé práva, nemali ani vedomosť o tom, že veriteľ

ako dodávateľ sa voči nim dopustil takéhoto konania a túto vedomosť nadobudli až potom, čo si
vyhľadali právnu pomoc. V podanej žalobe ani vo vyjadrení neuviedli, či konanie žalovaného a následné
domáhanie sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok prostredníctvom súdu viedlo k vzniku aj
iných negatívnych dôsledkov v súkromnom a spoločenskom živote, okrem zásahu do majetkovej sféry,
nakoľko len všeobecne konštatovali, že bol narušený nielen ich bežný život. Pri neexistencii špecifických

kritérií pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, okrem „primeranosti“ a vzhľadom na
vyššieuvedenéskutočnosti,súdzaprimeranéokolnostiampovažujeprimeranéfinančnézadosťučinenie
v celkovej výške 1.200,- eur (8 neprijateľných zmluvných podmienok x 150,- eur).35. Súd má za to, že zjavným cieľom právnej úpravy inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia
je priniesť poctivosť, férovosť, transparentnosť a dodržiavanie práva do dodávateľsko- spotrebiteľských
vzťahov. Dodávateľ, ktorý nič neporuší, nemusí sa obávať, že by sa nedomohol toho, na čo má sám

nárok, alebo že by dokonca ešte musel plniť primerané finančné zadosťučinenie. Ak ale sám niečo
poruší a vytvorí stav, že je daný základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie, tak jeho obrana
je potom nerelevantná.

36. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, nie je totiž vylúčené, aby výška

nemateriálnej ujmy, ak jej mantinely nie sú zákonom stanovené, bola obdobná, zhodná, vyššia alebo
nižšia ako ujma, ktorá oprávnenej osobe hrozila v majetkovej sfére. Krajský súd Prešov k výške
primeraného finančného zadosťučinenia uviedol v rozhodnutí sp. zn. 17Co/17/2018 nasledovné: „Pri
stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej
resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo
k porušeniu práva žalobcu. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno striktne držať

ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp. ktorá mu vznikla. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho
majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho
prostriedku ochrany.“ Podľa názoru súdu pri opodstatnených nárokoch spotrebiteľov nestačí len, že
na základe úspešnej žaloby súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok, ale je potrebné tento

proces zavŕšiť priznaním aj finančnej kompenzácie odrážajúcej ujmu, ktorú spotrebiteľ utrpel pri súdnej
a inej konfrontácii s dodávateľom. Súd po zvážení všetkých okolností vyhovel žalobe a I. výrokom
zaviazal žalovaného na úhradu primeraného finančného zadosťučinenia žalobcom vo výške 1.200,- eur,
ktorá suma zodpovedá svojmu účelu, teda poskytne žalobcom ako spotrebiteľom satisfakciu a odradí
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Žalobcovia sa v dôsledku konania žalovaného domáhali

ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do bežného
života spotrebiteľa. Súd nepochybuje, že výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je
adekvátna skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je
poskytnutie satisfakcie žalobcom a odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov (obdobne
viď napr. rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/22/2023 zo dňa 10.10.2023). II. výrokom súd

žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

37. O trovách konania súd rozhodol III. výrokom podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo

strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

38. Žalobcovia v základe nároku boli plne úspešní a rozhodnutie o výške nároku záviselo len od úvahy
súdu, preto súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
Obdobne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/20/2017, kde pri priznaní len

50 % zo sumy požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia bola priznaná žalobcovi náhrada
trov konania v rozsahu 100 % práve z dôvodu, že výška nároku závisela od úvahy súdu, čo je aj prípad
v tejto prejednávanej veci. Súd je toho názoru, že v prípadoch, keď rozhodnutie o výške plnenia závisí
len od úvahy súdu, pričom súčasne sa neuplatňuje žalobcom výška plnenia v zjavne nedôvodnej výške
predstavujúcej šikanózny výkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom

na spravodlivom usporiadaní veci, nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať aby sa presne
„trafil“ do úvahy súdu, pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú náhradu trov konania,
ak bol žalobca v základe plne úspešný aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný len v časti. Úvaha súdu sa
týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do
základu uplatneného nároku. Pričom tak ako tomu bolo aj v zmysle § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku, tak aj v súčasnosti podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s čl. 3 a čl.
4 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v takom prípade
vypočíta a určí len z výšky súdom priznaného plnenia (zo sumy 1.200,- eur).

39. Podľa stabilnej rozhodovacej praxe konania, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy

súdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Úvaha súdu sa
môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia
(nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je
podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti). Úvahasúdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah
nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií, jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva
z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah

čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere k súdom
priznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou
výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o
výške plnenia záviselo od úvahy súdu. (pozri napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove napríklad sp. zn.
13Co/49/2018 zo dňa 28.1.2019, 24Co/49/2017 zo dňa 22.2.2018, 18Co/92/2018 zo dňa 16.01.2019,

1CoCsp/22/2023 zo dňa 10.10.2023 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
97/2021 zo dňa 25.02.2021).
40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.