Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 38Csr/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122204339
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7122204339.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdKošicepredsudcomJUDr.JarmilouCentkovouvsporežalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,

C. X, D., zastúpenej: JUDr. Monika Marjanovič, advokátkou so sídlom Urbánkova 6, Košice, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516 o zrušenie rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou
Slovenských arbitrážnych súdov, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, pod sp. zn.: 84/09/21 zo dňa
17.02.2022.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaný zaplatí na
účet právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie
rozhodne o výške tejto náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa16.5.2022domáhalazrušeniarozhodcovského
rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov,
so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, pod sp. zn.: 84/09/21 zo dňa 17.02.2022, predmetom
rozhodcovského konania bola Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 4.6.2018 a

Rozhodcovská zmluva č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 4.6.2018.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že predmetom rozhodcovského konania bola Zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 4.6.2018 a Rozhodcovská zmluva č. XXXXXX-
XXXXX zo dňa 4.6.2018. Žalovaný dňa 4.6.2018 uzavrel so žalobkyňou Zmluvu o revolvingovom
úvere E. XXXXXX-XXXXX. Na základe zmluvy jej žalovaný poskytol úver vo výške 4.000,- eur so
zmluvnou odmenou 5.784,84 eur (160,69 eur x 36 splátok). Žalobkyňa sa zaviazala sumu 9.784,80 eur

zaplatiť žalovanému v 36 mesačných splátkach po 271,80 eur, splatných podľa splátkového kalendára
žalovaného. Podnikateľský úver jej bol predložený automaticky po zistení, že má podnikateľské
oprávnenie, a to bez toho, aby bol zisťovaný účel použitia finančných prostriedkov. Napriek tomu, že
finančnéprostriedkychcelapoužiťnaosobnéúčelybolajejpredloženáúverovázmluvaprepodnikateľov.
Má zato, že zo strany žalovaného išlo o úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi, s cieľom
poškodiťžiadateľaoúvertým,žehozbavíochrany,ktorúmuposkytujúpredpisynaochranuspotrebiteľa.
Žalovaný zneužil jej údaje a skutočnosť, že je živnostníčkou, aby ju zbavil ochrany ako spotrebiteľa

domáhajúceho sa svojho práva. Dňa 11.12.2021 podala na Okresný súd Košice I. žalobu o určenie,
že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 4.6.2018 je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň žiadala
aby súd určil, že Rozhodcovská zmluva č. XXXXXX-XXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanýmdňa 4.6.2018 je neplatná. So žalovaným uzavrela aj Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXX-XXXXX zo
dňa 4.6.2018. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal žalobca právo od
zmluvy jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, uviedla,

že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť
nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné
zrušenie zmluvy. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má
v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. V Rozhodcovskej zmluve
bolo stanovené, že spotrebiteľ má právo výberu formy riešenia sporu (rozhodcovské konanie - konanie

pred všeobecným súdom), je to však práve veriteľ, kto iniciuje konanie proti dlžníkovi, preto je právo
dlžníka obrátiť sa na miestne príslušný všeobecný súd len iluzórne a trvá len do času, kým nepodá
veriteľ návrh na začatie rozhodcovského konania. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať
rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej
rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo

brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. V prípade, že rozhodcovská
zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení
účinnomvčaseuzavretiazmluvyneplatná.Následkomjeskutočnosť,žerozhodcovskýsúdvôbecnemal
právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy rozhodovať daný spor. Tým je daný dôvod
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. d), e), i) zákona o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní.

3. Žalovaný v podaní zo dňa 16.6.2022 namietal príslušnosť súdu na konanie a rozhodovanie. Zmluva
o úvere č. XXXXXX bola uzavretá dňa 04.06. 2018, a to na základe žiadosti o úver podanej dňa 01.06.
2018. Zo žiadosti o úver vyplýva, že ju podala žalobkyňa ako fyzická osoba – podnikateľ, účel čerpania

úveru uviedla oprava prevodovky na aute používaného na podnikanie. Svoju právnu subjektivitu ako
podnikateľ preukazovala rakúskym živnostenským listom. V závere žiadosti opätovne vyhlásila, že úver
požaduje na účely svojho podnikania. Po schválení žiadosti o poskytnutie úveru došlo dňa 04.06. 2018
k uzavretiu Zmluvy č. XXXXXX, v ktorej žalobkyňa ako dlžník potvrdila čerpanie úveru na podnikateľské
účely a účel zhodný s tým, ktorý sa uvádza v žiadosti o úver. Žalobkyňa v zmluvnom vzťahu zo Zmluvy

číslo XXXXXX F. a nemá postavenie spotrebiteľa, a preto nie je možné aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z.
V prípade tejto úverovej zmluvy nejde o žiadny úver poskytovaný spotrebiteľovi. Tvrdenie žalobkyne
„z poskytnutého úveru 4.000 EUR si žalovaný inkasuje odmenu 144 % (9.784,80 eur) v zmysle čl. 3
bod 3.1. zmluvy“ je skutkovo nedôvodným a zavádzajúcim. Pretože medzi sporovými stranami nikdy
nedošlo k uzavretiu spotrebiteľského právneho vzťahu, je použitie zákona č. 335/2014 Z.z. vylúčené

(arg. a contrario k § 1 ods. 1 písmeno a), ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z.). Žiadal, aby súd žalobu zamietol
a priznal mu náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 1.7.2022 uviedla, že v žiadostiach o úver je označená
menom a priezviskom, RČ a IČO, a že nepoužila finančné prostriedky na podnikanie, ale na

osobné účely. V skutočnosti, napriek formálnemu údaju v zmluve, strany sporu uzatvorili zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, pre ktoré platia ustanovenia o spotrebiteľskom práve, poskytujúce ex offo
zvýšenú ochranu slabšej zmluvnej strane (spotrebiteľovi) zo strany súdu. So žalovaným súčasne
uzavrela Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 4.6.2018. V čase uzatvorenia zmluvy (ani
v súčasnosti) nebola vlastníčkou ani užívateľkou žiadneho motorového vozidla. Účel poskytnutia úveru

bol žalovaným uvedený svojvoľne, bez zisťovania skutočného účelu na ktorý ho potrebovala. Žalovaný
v obdobných súdnych sporoch podáva námietku miestnej nepríslušnosti súdu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30.11.2022, sp.zn. 9Ndc/12/2022 rozhodol, že
na prejednanie veci je príslušný Okresný súd Košice I, v súčasnosti Mestský súd Košice.

6. V replike doručenej súdu dňa 14.2.2023 žalobkyňa uviedla, že dôvodom pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku je aj to, že jej nebolo umožnené zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
s poukazom na § 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 335/2014 Z .z., keď rozhodcovský súd žalobkyňu
za spotrebiteľa nepovažoval. Na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy nebola daná právomoc

rozhodcovského súdu vo veci konať. Je preto daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku s
poukazom na §45 ods.1 písm. e) zák. č. 335/2014 Z. z., keď je daný iný dôvod neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy. Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp.zn.: 84/09/21 zo dňa 17.02.2022 jej boldoručený dňa 28.3.2022. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala dňa 15.5.2022 teda v
zákonnej lehote. Zároveň požiadala o prerušenie konania do právoplatného skončenia súdneho konania
vedeného na Okresnom súde Košice I., sp. zn.: 13Csp/307/2022, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže

mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, a to otázka platnosti Rozhodcovskej zmluvy č.
XXXXXX-XXXXX zo dňa 4.6.2018 ako aj určenie, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX G. dňa 4.6.2018 je bezúročný a bez poplatkov.

7. Žalovaný v duplike zo dňa 9.3.2023 uviedol, že popiera tvrdenia žalobkyne ohľadne použitia

úveru. Zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXX bola uzavretá dňa 04.06.218, a to na základe žiadosti o
úver podanej. Zo žiadosti o úver vyplýva, že ju podala žalobkyňa ako fyzická osoba – podnikateľ,
účel čerpania úveru uviedla oprava prevodovky na aute používaného na podnikanie. Svoju právnu
subjektivitu ako podnikateľ preukazovala rakúskym živnostenským listom. V závere žiadosti opätovne
vyhlásila, že úver požaduje na účely svojho podnikania. Po schválení žiadosti o poskytnutie úveru
došlo dňa 04.06. 2018 k uzavretiu Zmluvy, v ktorej žalobkyňa ako dlžník potvrdila čerpanie úveru na

podnikateľské účely a účel zhodný s tým, ktorý sa uvádza v žiadosti o úver.

8. Uznesením zo dňa 14.4.2023 súd prerušil konanie do právoplatného skončenia súvisiaceho konania
vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 13Csp/307/2022. Po skončení tohto konania
rozsudkom sp. zn. 13Csp/307/2022 zo dňa 12.4.2024, súd uznesením zo dňa 25.2.2025 rozhodol

o pokračovaní v tomto konaní.

9. Súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) nariadil pojednávanie na deň
20.5.2025, na ktoré boli strany sporu riadne a včas súdom predvolané. Z neúčasti na pojednávaní sa
žalovanýriadneospravedlnildňa25.4.2025stým,abysúdpojednávalarozhodolajvjehoneprítomnosti.

S k u t k o v é zistenia :
10. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 84/09/21 Mo zo dňa 17.02.2022 vydaným rozhodcom JUDr.
Marekom Morochovičom, na mieste rozhodcovského konania Krížna 56, 821 08 Bratislava, bola
žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 5.760,08 eur s príslušenstvom, a to do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodcovský rozsudok sa týkal zmluvy o úvere č. XXXXXX na
základe ktorej bol žalobkyni (v rozsudku žalovanej – dlžníkovi) poskytnutý úver vo výške 4.000 EUR.
Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 28.3.2022.

11. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX-XXXXX G. dňa 4.6.2018, uzavretej medzi

žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom, bol žalobkyni poskytnutý úver v sume 4.000
EUR na výkon jej podnikateľskej činnosti, prevádzkové náklady za účelom opravy auta – opravy
prevodovky, za účelom podnikania. Úver mala zaplatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 271,80 eur
splatných podľa splátkového kalendára. Žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému odmenu vo výške 160,69
eur a v prípade omeškania splátok mala platiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy.

V zmluve bola označená menom, priezviskom a rodným číslom, sídlom, pod rodným číslom boli bez
zaradenia k príslušnej kolónke uvedené údaje v nemeckom jazyku.

12. Dňa 4.6.2018 strany uzavreli Rozhodcovskú zmluvu E. XXXXXX-XXXXX, v ktorej sa dohodli, že
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s

ustanoveniami zmluvy o úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o úvere budú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní v ktorom spor rozhodne podľa
výberu žalujúcej strany rozhodca určený jedným z nasledujúcich spôsobov uvedených v rozhodcovskej
zmluve.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia :
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 4.06.2018 (ďalej
len zákon č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostnéposkytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský

úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu
1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie,pričomustanoveniaosobitnýchpredpisov1c)týkajúcesaposkytovaniatýchtoúverovtýmniesú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

14. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová"spotrebiteľskýúver"vpríslušnomgramatickom
tvare.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. e), g), h), zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

17. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje
predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto

zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa
uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými
vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

18. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať
spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je
zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento zákon.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. d), e), g) až i), l) a p).

20. Podľa § 45 ods. 1 písm. e), i) a l) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

(ďalej len „ZoSRK“) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti
druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov

na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.21. Podľa § 46 ods. 1 ZoSRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch
mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského
konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského

rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

22. Podľa § 46 ods. 3 ZoSRK, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

23. Podľa § 47 ods. 1 ZoSRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo
z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd
po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského
konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

24. Podľa § 47 ods. 2 ZoSRK ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v
odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály
rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a
rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“) účinnom ku dňu 4.06.2018
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

26. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

30. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

31. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

32. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy
rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré

medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní.34. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Právny z á v e r :
35. Za nespornú skutočnosť v tomto konaní súd považoval to, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXX-
XXXXX uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom, bol žalobkyni poskytnutý
úver vo výške 4.000 EUR. V úverovej zmluve je uvedená výška úrokov v sume 160,69 eur mesačne, na
druhej strane nie sú v nej uvedené údaje o úrokovej sadzbe, RPMN či priemernej výške RPMN.

36.Spornouskutočnosťouostaloto,čižalobkyňauzavrelasožalovanýmúverovúzmluvuakospotrebiteľ
aleboakofyzickáosoba-podnikateľ. Žalobkyňavprvomradevsporenamietalaspotrebiteľskýcharakter
zmluvy tvrdiac, že jej v skutočnosti nebol poskytnutý úver na účel podnikania, ale na osobný účel,
nakoľkorakúskeživnostenskéoprávneniepredložilaobchodnémuzástupcovižalovanéholenpreto,lebo
sa pýtal na jej zamestnanie. Keďže od posúdenia vzťahu medzi stranami sporu ako spotrebiteľského

sa odvíja posúdenie ďalších rozhodujúcich skutočností, súd mal za to, že v prvom rade je potrebné
predbežne vyriešiť otázku tzv. skutočného účelu zmluvy.

37. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 4.6.2018 súd zistil, žalobkyňa bola v zmluve označená jednak
ako fyzická osoba označená svojim menom, bydliskom (v zmluve nesprávne označená ako adresa

sídla) a rodným číslom, čo sú bezpochyby údaje fyzickej osoby – nepodnikateľa. Zmluva neobsahuje
označenie dlžníka obchodným menom či IČO podnikateľa. Údaje, ktoré by mali označovať žalobkyňu
ako podnikateľský subjekt sú v zmluve uvedené v nemeckom jazyku, bez ich zaradenia pod príslušnú
rubriku či označenú kolónku v úverovej zmluve. Ak mal byť úver poskytnutý žalobkyni ako fyzickej
osobe - podnikateľovi, nebolo potrebné uvádzať ďalšie údaje o dlžníkovi ako fyzickej osobe. Na základe

údajov obsiahnutých v zmluve je možné bezpochyby určiť dlžníka ako fyzickú osobu – nepodnikateľa,
na druhej strane identifikácia žalobkyni ako podnikateľa jednoznačná nie je. Pokiaľ sú v zmluve o úvere
takto uvedené údaje o dlžníkovi, t. j. súčasne ako o fyzickej osobe podnikateľovi, ale aj ako fyzickej
osobe, potom nemožno urobiť jednoznačný záver o tom, že úver bol poskytnutý žalobkyni ako fyzickej
osobe - podnikateľovi. Totiž predmetná zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy,

obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka. Obsah zmluvy zjavne nesvedčí o
tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej
forma na predtlačenom formulári skôr potvrdzuje skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej
súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému,
t .j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. V prípade

pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský právny vzťah), má dôkazné bremeno
na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (v tomto konaní žalovaný), pričom
existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj
nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne,spôsobomnevzbudzujúcimdôvodné
pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

38. Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na označenie zmluvy ako úverovej zmluvy, ktorá by
sa mala podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na

povahu účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský
úver (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na
predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (žalovaným) a dlžníkom (žalobkyňou) je potrebné
aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Súd posúdil vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným
vzhľadom na právny dôvod vzniku záväzku /uzavretie spotrebiteľskej zmluvy/ za spotrebiteľský vzťah

s dôrazom na ochranu spotrebiteľa. Predložená zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným je zmluvou
typovou. Nakoľko dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie (použitie finančných prostriedkov na
podnikateľský účel žalobkyňou žalobca nepreukázal), žalovaný bol od uzavretia zmluvy v postavení
dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou
a na žalobkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah je potrebné aplikovať
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Táto zmluva medzi stranami bola uzavretá ako formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ
ovplyvniť nemohol. Právny vzťah medzi stranami sporu je založený spotrebiteľskou zmluvou, ktoráje regulovaná osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona
č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

39. Aj v zmysle už existujúcej judikatúry k posúdeniu charakteru zmlúv, či ich je možné považovať
za spotrebiteľské, nie je rozhodujúcim iba formálne postavenie zmluvných strán, ale aj skutočný účel
jednania. Spotrebiteľom je v prvom rade osoba, ktorá koná mimo profesijných či obchodných aktivít,
a preto spotrebiteľom bude ten, kto koná za účelom osobnej potreby v zmysle spotreby svojej a iných
osôb, napr. detí, manžela, rodiny (ESD, C-269/95 vo veci Benincasa c/a Dentalkit SRL), zároveň pokiaľ

dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa takáto osoba dovolávať
toho, že mala postavenie spotrebiteľa, preto je nevyhnutné v tom - ktorom prípade dôsledne skúmať
všetky relevantné skutočnosti, t. j. okrem obsahu zmluvy skúmať aj účel konania osoby, ktorá uzatvára
zmluvu a nie je možné vychádzať iba z formálneho označenia uvedeného v zmluve, ktorú v zásade
pripravuje veriteľ alebo osoba, ktorá zaňho koná. Ako už bolo uvedené, v prípade pochybností o tom, či
ideospotrebiteľskúzmluvumádôkaznébremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvy

dodávateľ, pričom tento nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom
nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti, pretože v opačnom prípade sa uplatní výklad v súlade s § 54
ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

40. K tvrdeniu žalovaného, že dôležité je na aký účel bol úver poskytnutý (povaha účelu, na ktorý sa úver
čerpá)anienaakýúčelžalobkyňafinančnéprostriedkypoužila,súdpoukazujenanálezÚstavnéhosúdu
Slovenskej republiky, č. k. I. ÚS 232/2023-39 zo dňa 15.08.2023, z ktorého cituje: „V zhode s najvyšším
súdom aj ústavný súd opakuje, že samotný štatút podnikateľa nevylučuje spotrebiteľskú ochranu. Je
potrebné vychádzať z tzv. skutočného účelu zmluvy, ktorým nie je, resp. nemusí byť účel formálne v

zmluve deklarovaný. Iba v prípade jasného preukázania existencie skutočného účelu zmluvy, a teda i
záväzku možno jednoznačne ustáliť, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. V zmysle uvedeného by
vo všeobecnosti výpoveď svedka, ktorý so sťažovateľom uzatváral úverové zmluvy, nemohla prispieť k
ustáleniu skutočného charakteru predmetných úverových zmlúv, keďže by nebola spôsobilá preukázať
použitie poskytnutých finančných prostriedkov na iný účel ako podnikateľskú činnosť. Na tomto mieste

je však nevyhnutné prihliadnuť na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, keď okresný súd (nesprávne)
ustálil charakter predmetných zmlúv iba na základe ich obsahu s ohľadom na to, že ich sťažovateľ
uzavrel pod svojím obchodným menom, prideleným identifikačným číslom a miestom podnikania a
zároveň obsahujú osobitné podpísané prehlásenie sťažovateľa, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon podnikania.“

41. Povinnosť skúmať skutočný účel zmluvy sa pritom prirodzene spája s dôkazným bremenom
dodávateľa. V každom konaní, ktorého predmetom budú práva a povinnosti spotrebiteľa, ak bude
súčasne spochybňovaný jeho štatút, bude povinnosťou dodávateľa preukázať, že spotrebiteľ konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Dôkazná povinnosť dodávateľa plynie

z povinnosti odbornej starostlivosti a je potvrdená aj skutočnosťou, že celý proces kontraktácie ovláda
dodávateľ. Ak teda dodávateľ v každom jednom spornom prípade za použitia prostriedkov známych
pre dôkazné konanie neunesie dôkazné bremeno preukázania štatútu nespotrebiteľa, bude sa mať za
to, že osoba je vždy spotrebiteľom, ktorému patrí spotrebiteľská právna ochrana (porov. Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.

Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019. s. 529.).

42. Žiadosť o poskytnutie úveru aj text zmluvy o úvere obsahuje predformulovaný údaj o tom,
že žalobkyňa je podnikateľkou a finančné prostriedky potrebuje na podnikateľský účel. Išlo však o
informácie, ktoré tam sama žalobkyňa nevpisovala, išlo o vopred pripravené predtlače, ktorých obsah

nijakým spôsobom nemohla zmeniť. Tvrdenia žalobkyne o tom, že finančné prostriedky nepotrebovala
na podnikateľské účely, sú podporované charakterom výkonu jej činnosti, ktorým bola opatrovateľská
služba v Rakúsku, keď v skutočnosti žalobkyňa nemá postavenie podnikateľského subjektu na území
Slovenskej republiky a rovnako s výkonom opatrovateľskej činnosti nie sú spojené žiadne také náklady,
ktoré by odôvodňovali investičný účel podnikateľského úveru. Okrem toho jej finančné prostriedky boli

zaslané na jej súkromný (osobný) účet a využila ich na osobnú potrebu. Žalovaný v priebehu konania
tieto okolnosti žiadnym spôsobom nevyvrátil, v konaní nepreukázal opak. Nečestnému, klamlivému
konaniu žalovaného pri uzatváraní zmluvy nasvedčuje aj samotný obsah žiadosti o poskytnutie úveru a
znenie zmluvy o úvere, keď žalobkyňa bola v zmluve označená jednak ako fyzická osoba svojim menom,bydliskom (v zmluve nesprávne označená ako adresa sídla) a rodným číslom, čo zodpovedá údajom o
fyzickej osoby – nepodnikateľovi, pričom zmluva neobsahuje označenie dlžníka obchodným menom, či
IČO podnikateľa, ale podľa žalovaného údaje, ktoré by ju mali označovať ako podnikateľský subjekt sú

v zmluve uvedené v nemeckom jazyku, bez ich zaradenia pod príslušnú rubriku či označenú kolónku
v úverovej zmluve. V žiadosti o úver je uvedené, že žalobkyňa žiadala úver na prevádzkové účely,
konkrétne na opravu auta – opravu prevodovky za účelom podnikania, čo je uvedené aj v zmluve o
úvere.Prevádzkovýúčelčerpaniaúveruumožňujeplynuléfinancovanieprevádzkovýchpotrieb,získanie
chýbajúcich zdrojov na plánované rozšírenie výrobnej alebo obchodnej činnosti, prípadne pokrytie

zvýšených finančných potrieb v určitom období z dôvodu sezónneho charakteru podnikateľskej činnosti.
Súdu nie je zrejme, ako súvisí poskytnutie podnikateľského úveru na prevádzkové účely s charakterom
výkonu činnosti žalobkyne, opatrovateľská služba v Rakúsku, ktorá v skutočnosti nemá postavenie
podnikateľského subjektu na území Slovenskej republiky a s výkonom jej opatrovateľskej činnosti nie sú
spojené žiadne také náklady, ani činnosti, ktoré by odôvodňovali podnikateľský účel úveru, navyše práve
na prevádzkový účel. Všetky uvedené okolnosti plne opodstatňujú záver, že v súvislosti s uzatvorenou

zmluvou a označením žalobkyne ako podnikateľky a účelu úveru ako podnikateľského, sa žalovaný
celkom vedome a cielene dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi, založeného na klamlivom,
nepoctivom obchodnom konaní, ktoré je zákonom zakázané v snahe vyhnúť sa uplatňovaniu právnej
úpravy vzťahujúcej sa na spotrebiteľa (§ 54 Občianskeho zákonníka a 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z.).

43. Súd k posúdeniu postavenia konkrétnej osoby ako spotrebiteľa ďalej poukazuje na to, že v
zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Ak žalovaný tvrdí, že žalobkyňa ako dlžník nemienila použiť peňažné prostriedky
na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom, je povinný označiť skutkové tvrdenia dôležité pre

rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu v zmysle článku 8 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku. V pochybnostiach o výklade právnych úkonov uzatvorených s fyzickými osobami,
u ktorých z okolnosti vyplýva, že zmluvu uzatvárali v pozícii spotrebiteľa, dôkazné bremeno preukázania
povahy zmluvy spočíva na dodávateľovi, teda na žalovanom. Žalovaný v danom prípade neprodukoval

žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že je pravdivý obsah údajov v zmluvnom formulári, teda že
zmluva uzavretá so žalobkyňou bola s ňou uzavretá v pozícii podnikateľského subjektu a na účely
výkonu podnikateľskej činnosti. Naopak z celého kontextu zmluvy a okolností jej uzatvárania je možné
vyvodiť iba snahu veriteľa o zahmlievanie právnej povahy záväzku ako spotrebiteľského, v záujme
čo najvyššieho zisku, bez možnosti protistrany sa v budúcnosti brániť ustanoveniami na ochranu

spotrebiteľa. Je nepochybné, že pri posudzovaní charakteru zmluvy je potrebné prihliadnuť na skutočnú
vôľu konajúcich osôb pri uzatváraní zmluvy o úvere, z ktorej záväzok je predmetom sporu, ak z okolností
uzavretia zmluvy vyplývalo, že žalovaný sa dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi použitím
nekalej obchodnej praktiky. Nakoľko žalovaný ohľadne svojho tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno,
mal súd za to, že predmetnú zmluvu uzatvárala žalobkyňa ako fyzická osoba spotrebiteľ, a preto

zmluva uzatvorená so žalobkyňou má nepochybne povahu spotrebiteľského úveru, na ktorú sa vzťahujú
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (obdobne viď napr. aj rozsudok Krajského súdu Košice,
2CoCsp/6/2021 zo dňa 22.07.2021).

44. Ďalej súd skúmal, či bola zo strany žalobkyne zachovaná lehota na podanie žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Žalobkyni bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 28.3.2022, ktorú
skutočnosťmásúdpreukázanúzdoručenkypodaciečísloH..Žalobanasúdbolapodanádňa16.5.2022.
Z uvedeného dôvodu mal súd preukázané, že žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku v zákonom stanovenej lehote.

45. Dôvody, pre ktorých naplnenie možno rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach zrušiť, sú
uvedené v § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom z koncepcie ustanovení
upravujúce zrušenie rozhodcovského rozsudku v § 45 až § 47 ZoSRK vyplýva, že tieto dôvody nie
sú rovnocenné, nakoľko síce ich naplnenie vedie k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, je tu však iný
dôsledok v prípade, ak sa zrušuje rozhodcovský rozsudok pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy alebo

z iných dôvodov.

46.Zatiaľčoprizrušenírozhodcovskéhorozsudku,napríkladzdôvoduporušeniavšeobecnýchprávnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa, či z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, opätovne vo vecirozhoduje rozhodcovský súd, v prípade dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, môže
daný spor rozhodovať len všeobecný súd, nakoľko rozhodcovský súd nemá na rozhodovanie právomoc.

47. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade je rozhodcovská
zmluva neplatná v zmysle § 53 ods. 5 OZ, nakoľko predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle
§ 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Totižto, za individuálne dohodnutú
zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah

nemal možnosť ovplyvniť. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že si uzavretie rozhodcovskej
zmluvy žalobkyňa nevymienila a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť ani k záveru, že
by mala možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že mohla ovplyvniť
výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s pojednávaním, bez
pojednávania) a podobne. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá v typizovanej formulárovej
podobe, žalovaný ju predkladal žalobkyni v predtlači, dopĺňali sa len údaje o povinnej osobe ako meno,

bydlisko a dátum narodenia. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je totiž stav, ak zmluvné podmienky boli
vopredpripravenéanebolomožnémeniťichobsah,čojedanýajtentoprípad,atedažalobkyňajumohla
prijať buď ako celok alebo ako celkom odmietnuť (viď napr. rozhodnutie KS TN sp. zn 19Co/357/2016).
Aj keď je rozhodcovská zmluva uzavretá na samostatnom formulári, nie je vôbec preukázané, že v

prípade, ak by dlžník nesúhlasil s predpripravenou rozhodcovskou zmluvou, či by došlo k uzavretiu
zmluvy úverovej, teda či by spotrebiteľ, napriek možnosti zvlášť podpísať rozhodcovskú zmluvu dosiahol
uzavretie úverovej zmluvy aj v prípade nepodpísania rozhodcovskej zmluvy.

48. Zároveň rozhodcovská zmluva spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach strán tým, že

nútila žalobkyňu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak žalovaný podá návrh na rozhodcovskom
súde skôr, ako začne konanie na všeobecnom súde. Žalobkyňa týmto stratila právo brániť sa voči
nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Zároveň sa jedná o neprijateľnú
podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym
všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh

dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ
zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy v jej vopred pripravenej formulárovej podobe. Dlžník, ktorému
je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v
zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Žalobkyňa sa v posudzovanej veci reálne vzdala svojho
práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupovala

ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy,
čo je neprijateľné. Možnosť voľby uvedená v rozhodcovskej zmluve spočívajúca v tom, že žalobkyňa
mohla kedykoľvek začať konanie na všeobecnom súde, je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej zmluvy. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v

rozhodcovskom konaní totižto ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

49. Z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, keďže sa jedná o neprijateľnú

podmienku, súd zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) a i) zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

T r o v y konania :
50. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

51. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa zásad o náhrade trov konania súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania podľa

pomeru jeho úspechu v spore, t.j. v rozsahu 100%.

53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na
Mestský súd Košice, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace proce24

%sné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).