Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, October 18, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-9C/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720201195
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2720201195.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: T.. N. V. T., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom V., P. XXXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Mária Trylčová, advokátka so sídlom Senica, J.
Kráľa 738/12, proti žalovanej: U. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., L. W. XXXX/X, právne zastúpená:
Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., so sídlom Bratislava, Leškova 3A, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej sa vyporiadava tak, že do výlučného
vlastníctva žalovanej sa prikazuje:
- peňažné prostriedky uložené na bankovom účte P., a.s., N.: XX XXX XXX, číslo U XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX v sume 101,61 eura,
- peňažné prostriedky uložené na podielových fondoch vo P., a.s., N.: XX XXX XXX v sume 20.050,24
eura.
- peňažné prostriedky vo výške 6.666.666,66 Kč získané za predaj obchodného podielu vo výške 10
% v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne, Brněnská
3585/50b.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 3.333.333,33 Kč a sumu
10.075,93 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 2.10.2020 domáha vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobu odôvodnil tým, že bezpodielové spoluvlastníctvo
strán sporu zaniklo dňa 19.6.2019. Uviedol, že časť majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov bola vyporiadaná čiastočnou dohodou, o zvyšku však k dohode neprišlo.

Doplnil, že celkovú čistú hodnotu majetku, t.j. hodnotu všetkých aktív, ktoré sú predmetom vyporiadania,
nie je možné presne stanoviť, odhadol ju však na sumu 800.000,- eur. Žalobca navrhol, aby jednotlivé
veci, resp. práva súd prikázal do vlastníctva strán sporu, a to žalobcovi nasledovné položky:
- nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie V. v hodnote 284.830,16
eura
- nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie V. v hodnote 5.000,- eur
-osobnýautomobilznačkyVOLKSWAGEN,obchodnýnázovL.P.,VIN:ArokvýrobyXXXXvzostatkovej

hodnote 2.000,- EUR
- motocykel značky BMW, obchodný názov F XXX GS, VIN: WB XXXXXXXXZTXXXXX v zostatkovej
hodnote 500,- eur
- motocykel značky KTM, obchodný názov W. XXX Q., VIN: P v zostatkovej hodnote 300,- eur- vírivá vaňa Delphina na terase v zostatkovej hodnote 2.500,- eur
- sauna pre 3 osoby v zostatkovej hodnote 1.500,- eur
- bežiaci pás v zostatkovej hodnote 400,- eur

- biliardový stôl v zostatkovej hodnote 1.000,- eur
- úložný systém v pivnici v zostatkovej hodnote 250,- eur
- vstavaná skriňa a sedačka na prízemí v zostatkovej hodnote 300,- eur
- 3 ks televízií v hodnote 450,- eur
- šatník v spálni s posteľou v zostatkovej hodnote 200,- eur

- šatník v hodnote 1.000,- eur
- úložný priestor v pracovni v zostatkovej hodnote 200,- eur
- botník a úložný priestor na chodbe v zostatkovej hodnote 500,- eur
- úspory na osobnom účte v U., a.s., IBAN: U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: R. vo výške
1.051,90 EUR ku dňu 19.06.2019
- hodnota podniku s názvom T.. N. V. - H. U. SK, N.: XX XXX XXX, miesto podnikania L. hrebeňom

XXXX/XX,XXX XX V. vo výške 1.623,85 eura
a žalovanej nasledovné položky:
- nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie V., obec V. v hodnote
5.000,- eur
- osobný automobil značky BMW, obchodný názov BMW E evidenčné číslo U rok výroby XXXX v

zostatkovej hodnote 37.500,- eur ku dňu 19.06.2019
- záhradné sedenie a záhradný gril v zostatkovej hodnote 1.000,- eur
- posilňovací stroj v zostatkovej hodnote 500,- eur
- 2 ks televízií v hodnote 300,- eur
- vybavenie detskej izby (posteľ a komoda) v zostatkovej hodnote 600,- eur

- sedacia súprava v obývacej izbe v zostatkovej hodnote 1.000,- eur
- jedálenský stôl so stoličkami v zostatkovej hodnote 700,- eur
- 1 ks počítač v zostatkovej hodnote 1,- eur
- kosačka v zostatkovej hodnote 200,- eur
- motorová pila v zostatkovej hodnote 100,- eur

- sady príborov a tanierov, sady hrncov + panvice, sklenené nádoby na korenie a pochutiny, múku a
cukor, nerezové misky a podtáce, kuchynský robot, hriankovač, toustovač, mixéry, chladnička na víno,
koberec z detskej izby, koberec kúpeľňa, koberec chodba 2x, koberec obývačka, koberec jedáleň, stolík
z obývačky, uteráky a posteľná bielizeň, kvetináče z obývačky, galérie a dvora celkom 15 ks, pračka
Samsung, 2 ks krovinorez, záhradný vysávač v zostatkovej hodnote 5.500,- eur

- úspory na osobnom účte vo P., a.s., na meno žalovanej, IBAN: U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
- úspory na osobnom účte vo P., a.s., na meno žalovanej, IBAN: U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
- hodnota na majetkovom účte vo P. PL č. XXXXXX na podielových fondoch ku dňu 19.06.2019
- hodnota na majetkovom účte v G. X. v V., ČR, B. tř. XXX/XXA, XXX 01 V., XXXXXXXXXX, číslo
majetkového účtu XXXXX ku dňu 19.06.2019

- hodnota poistenia žalovanej v R. XXXXXXXXXX ku dňu 19.06.2019
- obchodná spoločnosť ARMOR STORE SK, s.r.o., IČO: 50 343 548, miesto podnikania Pod hrebeňom
3019/22, 908 51 Holíč.
Zároveň žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanej povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu 400.000,- eur.
Podaniami doručenými súdu dňa 23.11.2021, dňa 16.12.2021 a na pojednávaní dňa 14.3.2022 zobral

žalobu späť v časti o vyporiadanie nehnuteľností, hnuteľných vecí, bankových účtov a iných majetkových
hodnôt, a to okrem peňažných prostriedkov vo výške 6.666.666,66 Kč za predaj obchodného podielu vo
výške 10 % vo firme Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne (Česká republika),
peňažných prostriedkov uložených na podielových fondoch vo P., a.s., zostatku na bankovom účte
žalovanej vo P. a.s. č. U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a výnosov z výlučného majetku žalovanej a

spoločného majetku oboch manželov nadobudnutých počas trvania manželstva. Prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 29.6.2022 navrhol tiež vyporiadať odkupnú hodnotu životného
poistenia žalovanej v K. L., a.s.. Podaním zo dňa 27.1.2023 upravil petit žaloby v časti náhrady, keď
navrhol, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.333.333,33 Kč, a to za predaj
obchodného podielu vo výške 10 % vo firme Montpetrol, spol. s r.o. so sídlom v Hodoníne.

2. Okresný súd Skalica vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 9C/30/2020-437 zo dňa 13.3.2023, ktorým
konanie v časti nehnuteľností, hnuteľných vecí, obchodného podielu v obchodnej spoločnosti ARMOR
STORE s.r.o., hodnoty podniku T.. N. V. - ARMOR STORE SK a peňažných prostriedkov na bankovýchúčtochč.N.:UXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXač.UXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXzastavil(výrokI.),
určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej patrí: peňažné prostriedky
uložené na bankovom účte P., a.s., N.: XX XXX XXX, číslo U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume

101,61 eura a peňažné prostriedky uložené na podielových fondoch vo P., a.s., N.: XX XXX XXX v sume
20.050,24 eura (výrok II.), bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a žalovanej vysporiadal tak,
že do výlučného vlastníctva žalovanej bez uloženia povinnosti zaplatiť náhradu žalobcovi na vyrovnanie
podielov prikázal: peňažné prostriedky uložené na bankovom účte P., a.s., N.: XX XXX XXX, číslo U
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 101,61 eura a peňažné prostriedky uložené na podielových

fondoch vo P., a.s., N.: XX XXX XXX v sume 20.050,24 eura (výrok III.), vo zvyšku žalobu zamietol
(výrok IV.) a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.). Na
základe odvolania žalobcu rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením č. k. 10Co/43/2023-481
zo dňa 28.3.2024 napadnuté výroky II., III., IV., V. rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a v zrušenom
rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok I. rozsudku nebol napadnutý odvolaním,
právoplatnosť nadobudol dňa 29.3.2023.

3. V právnom závere odvolací súd skonštatoval, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude s dôrazom na
odseky 25., 37., 44., 48., 49., 51., 66., 70. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu opätovne posúdiť
žalobou uplatnený nárok, za tým účelom vykonať dokazovanie (jeho posúdenie postupom podľa § 191
CSP a s poukazom na princíp voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov

CSP) s dôkazom na posúdenie rozsahu masy, predovšetkým posúdenie či do masy ne/patrí hodnota
obchodného podielu žalovanej v zmysle Smlouvy o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 a
zároveň sústrediť sa na posúdenie ne/platnosti uvedenej zmluvy, zamerať sa aj na relevantné odvolacie
argumenty odvolateľa i protistrany, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť (s rešpektovaním nesporných skutočností). V odôvodnení

rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré
zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu
pri ich výklade.

4. V zmysle uvedeného súd doplnil dokazovanie vo veci. Vykonal teda dokazovanie výsluchom

strán sporu, ich písomnými vyjadreniami, výsluchom svedka, čestnými vyhláseniami, rozsudkom
Okresného súdu Skalica č. k. 7P/12/2019-122 zo dňa 11.6.2019, zmluvami o prevode obchodného
podielu, spoločenskými zmluvami, zápisnicou z valného zhromaždenia, osvedčením o živnostenskom
oprávnení, účtovnými závierkami, faktúrami, potvrdeniami o prevodoch na účte, nájomnými zmluvami,
sprostredkovateľskou zmluvou, výpismi z účtu, výpismi z listu vlastníctva, rozhodnutiami okresného

úradu, návrhmi na vklad do katastra nehnuteľností, znaleckým posudkom, osvedčeniami o evidencii,
kúpnymi zmluvami, výpismi z obchodného registra, výpisom zo živnostenského registra, výzvou
daňového úradu, vzájomnou komunikáciou strán sporu, čiastočnými dohodami o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, potvrdením o výške zostatku na účte, dodatkom k zmluve o
bežnom účte, poistnou zmluvou, oznámením obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., lustráciami

v bankách, oznámením bánk, pričom v zmysle právneho záveru odvolacieho súdu doplnil dokazovanie
dodatkom č. 1, na základe čoho zistil tento skutkový stav veci:

5. Z rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 7P/12/2019-122 zo dňa 11.6.2019 mal súd preukázané, že
manželstvo strán sporu uzatvorené dňa 6.4.2002 bolo rozvedené; rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 19.6.2019 (viď doložku právoplatnosti, č.l. 19).

6. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že so žalovanou ako manželia odkúpili spoločne
obchodný podiel firmy Montpetrol, a to za spoločné peňažné prostriedky. Na podnikaní v danej
spoločnosti sa síce priamo nepodieľal, pomáhal však pri rôznych činnostiach súvisiacich s podnikaním,

napríklad prevážal pracovníkov danej firmy.

7. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že obchodný podiel v spoločnosti Montpetrol nikdy nevyplatila, nakoľko
jej ho otec v roku 2013 daroval, pričom o uvedenej skutočnosti so žalobcom ako svojím bývalým
manželom nekomunikovali. Odmietla, že by nejakú sumu svojmu otcovi vyplatila za prevod obchodného

podielu.Vuvedenejspoločnostibolažalovanázamestnaná,žalobcasanapodnikanížiadnymspôsobom
nepodieľal.Odmietla,žebyjejbolivsúvislostispodnikanímvdanejspoločnostivyplatenénejaképodiely
zo zisku. Za peniaze z predaja obchodného podielu žalobca založil obchodnú spoločnosť Armor store
s.r.o., v ktorej boli obaja spoločníci, spoločne kúpili dva byty v X., ďalej žalovaná vyplatila spoločný úvervo výške 30.000,- eur, investovali do zariadenia domu, zakúpenie vecí potrebných do domácnosti či
dovoleniek, pričom zvyšok financií zostal na fondoch, ku dňu zániku manželstva suma 9.000.000,- Kč.

8. Z výsluchu svedka I. J. (otca žalovanej) mal súd preukázané, že obchodný podiel v spoločnosti
Montpetrolžalovanej(t.j.dcére)daroval,nebolojehoúmyslomhopreviesťnaobochmanželov.Odmietol,
že by mu na základe predmetnej zmluvy o prevode obchodného podielu bola nejaká suma vyplatená. K
spôsobu uzatvorenia zmluvy uviedol, že jej znenie pripravovala právnička, pričom sa nevedel vyjadriť k
jej dojednaniam, resp. k otázke, z akého dôvodu v zmluve nebolo uvedené, že sa jedná o bezodplatný

prevod obchodného podielu.

9. Zo Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 (ďalej aj len Zmluva) vyplýva, že na
jej základe prevodca I. J. previedol na nadobúdateľa U. V. (t.j. žalovanú) časť svojho obchodného
podielu (v spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne) vo výške 10
% zodpovedajúceho vkladu 25.000,- Kč (článok I. odsek 1. a 4.). Podľa článku III. odsek 1. prevod

obchodného podielu podľa Zmluvy je odplatný. Za prevod obchodného podielu podľa tejto Zmluvy sa
nadobúdateľzaviazalzaplatiťprevodcovicenuvovýške25.000,-Kč.Prevodcaprehlásil,ženadobúdateľ
ku dňu podpisu tejto Zmluvy zaplatil v hotovosti k rukám prevodcu cenu pre prevod obchodného podielu
vo výške 25.000,- Kč. Dodatkom č. 1 k „Smlouvě o převode obchodního podílu“ zo dňa 12.8.2024
(ďalej aj len Dodatok č. 1) bolo ustanovenie čl. III ods. 1 Smlouvy o převode obchodního podílu zo

dňa 13.9.2013 doplnené posledným odsekom nasledovne: „Nadobúdateľ zároveň prehlasuje, že ku
dňu podpisu tohto dodatku zaplatil prevodcovi v hotovosti k rukám prevodcu v celosti cenu za prevod
obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč.“.

10. Kupní smlouvou o převodu obchodního podílu zo dňa 11.4.2016 previedla žalovaná ako prevodca

vlastnícke právo k svojmu celému obchodnému podielu v spoločnosti (Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634
70 519, so sídlom v Hodoníne), a to vrátane všetkých práv a povinností s týmto podielom spojených na
nadobúdateľa obchodnú spoločnosť Montpetrol-Plus, s.r.o., IČO: 01537016, so sídlom Velkomoravská
331/227, Lužice. Podľa článku I., odsek 1.1 podiel pripadá na vklad vo výške 75.000,- Kč vyjadrujúci
hodnotu predmetu vkladu prevodcu do základného kapitálu spoločnosti v podobe uvedenej peňažnej

čiastke. Podľa odseku 1.2 výška podielu určená podľa pomeru vkladu, na ktorý podiel pripadá k výške
základného kapitálu spoločnosti predstavuje 30 %. Podľa článku II. bod 2.1 sa zmluvné strany dohodli
na výške kúpnej ceny za prevod podielu v súlade s touto zmluvou 20.000.000,- Kč.

11. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) právny

úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

12. Podľa § 35 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním
alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom,

čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob
ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

13. Podľa § 37 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
14. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

15. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

16. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebealebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)

17. Podľa § 145 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne.

18.Podľa§147ods.1,ods.2Občianskehozákonníkapohľadávkaveriteľalenjednéhozmanželov,ktorá
vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov,
ktorí sa dohodli podľa ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý
nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

19. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

20. Podľa § 148a ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka na použitie majetku v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na
ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. Súd na návrh
zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na
podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú
činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. Ak

podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonáva podnikateľ
spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy z
podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluva nebola uzavretá, rozdelia sa príjmy
rovným dielom.

21. Podľa § 149 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové
spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu
dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch
rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo

ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku
vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa
stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a
domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí

primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý
nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

22. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

23. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia
Zmluvy (ďalej len Obchodný zákonník) podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní
spoločnosti.

24. Podľa § 115 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 Obchodného zákonníka so súhlasom
valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka,
ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak
to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podieluna inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Spoločník nemôže previesť svoj obchodný
podiel na iného spoločníka alebo inú osobu, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení, ak je
spoločnosť zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo ak voči spoločnosti pôsobia účinky

vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie. Spoločník nemôže previesť svoj obchodný
podiel na iného spoločníka alebo inú osobu aj vtedy, ak je ako povinný vedený v registri vydaných
poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Zmluva o prevode obchodného podielu musí
mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v
nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí

za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu. Účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov
1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti,
ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas
s prevodom obchodného podielu, ak sa podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy súhlas valného
zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje. Nadobudnúť obchodný podiel v spoločnosti
s ručením obmedzeným prevodom nemôže osoba, ktorá je ako povinný vedená v registri vydaných

poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; uvedené platí rovnako bez ohľadu na
skutočnosť, či nadobúdateľom obchodného podielu má byť iný spoločník spoločnosti alebo iná osoba.

25. Podľa § 115 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákoníku účinného
v čase uzatvorenia Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 (ďalej len Obchodný

zákoník) se souhlasem valné hromady může společník smlouvou převést svůj obchodní podíl na
jiného společníka, nestanoví-li společenská smlouva jinak. Připouští-li to společenská smlouva, může
společník převést svůj obchodní podíl na jinou osobu. Společenská smlouva může podmínit převod
obchodního podílu na jinou osobu i souhlasem valné hromady. Má-li společnost jediného společníka,
je obchodní podíl vždy převoditelný na třetí osoby. Smlouva o převodu obchodního podílu musí mít

písemnou formu a nabyvatel, který není společníkem v ní musí prohlásit, že přistupuje ke společenské
smlouvě, popřípadě stanovám. Podpisy musí být úředně ověřeny. Převodce ručí za závazky, které přešly
převodem obchodního podílu. Účinky převodu obchodního podílu podle odstavců 1 a 2 nastávají vůči
společnosti dnem doručení účinné smlouvy o převodu.

26. Podľa § 261 ods. 3 písm. a) Obchodního zákoníku touto částí zákona se řídí bez ohledu na povahu
účastníků závazkové vztahy
a) mezi zakladateli obchodních společností, mezi společníkem a obchodní společností, jakož i mezi
společníky navzájem, pokud jde o vztahy týkající se účasti na společnosti, jakož i vztahy ze smluv, jimiž
se převádí podíl společníka.

27. Podľa § 266 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Obchodního zákoníku projev vůle se vykládá podle
úmyslu jednající osoby, jestliže tento úmysl byl straně, které je projev vůle určen, znám nebo jí musel
být znám. V případech, kdy projev vůle nelze vyložit podle odstavce 1, vykládá se projev vůle podle
významu, který by mu zpravidla přikládala osoba v postavení osoby, které byl projev vůle určen. Výrazy

používané v obchodním styku se vykládají podle významu, který se jim zpravidla v tomto styku přikládá.
Při výkladu vůle podle odstavců 1 a 2 se vezme náležitý zřetel ke všem okolnostem souvisejícím s
projevem vůle, včetně jednání o uzavření smlouvy a praxe, kterou strany mezi sebou zavedly, jakož i
následnéhochovánístran,pokudtopřipouštípovahavěcí.Projevvůle,kterýobsahujevýrazpřipouštějící
různý výklad, je třeba v pochybnostech vykládat k tíži strany, která jako první v jednání tohoto výrazu

použila. Je-li podle této části zákona rozhodné sídlo, místo podnikání, místo závodu nebo provozovny
anebo bydliště strany smlouvy, je rozhodné místo, které je ve smlouvě uvedeno, dokud změna není
oznámena druhé straně.

28. Podľa § 551 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku účinného v čase uzatvorenia Dodatku č.

1 zo dňa 12.8.2024 (ďalej len zákon č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník) o právní jednání nejde, chybí-
li vůle jednající osoby.

29. Podľa § 552 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku o právní jednání nejde, nebyla-li zjevně
projevena vážná vůle.

30. Podľa § 553 ods. 1, ods. 2 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku o právní jednání nejde,
nelze-li pro neurčitost nebo nesrozumitelnost zjistit jeho obsah ani výkladem. Byl-li projev vůle mezistranami dodatečně vyjasněn, nepřihlíží se k jeho vadě a hledí se, jako by tu bylo právní jednání od
počátku.

31. Podľa § 554 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku k zdánlivému právnímu jednání se
nepřihlíží.

32. Podľa § 576 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku týká-li se důvod neplatnosti jen takové
části právního jednání, kterou lze od jeho ostatního obsahu oddělit, je neplatnou jen tato část, lze-li

předpokládat, že by k právnímu jednání došlo i bez neplatné části, rozpoznala-li by strana neplatnost
včas.

33. Podľa § 207 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 90/2012 Sb. o obchodních společnostech a
družstvech účinného v čase uzatvorenia Dodatku č. 1 zo dňa 12.8.2024 každý společník může svůj
podíl převést na jiného společníka. Podmíní-li společenská smlouva převod podílu podle odstavce 1

souhlasem některého z orgánů společnosti a není-li souhlas udělen do 6 měsíců ode dne uzavření
smlouvy o převodu, nastávají tytéž účinky, jako při odstoupení od smlouvy, ledaže je ve smlouvě o
převodu určeno jinak. Smlouva o převodu podílu nenabude účinnosti dříve, než bude souhlas udělen.
Podmíní-li společenská smlouva převod podílu souhlasem orgánu podle odstavce 2, může též určit, v
jakých případech a za jakých podmínek je orgán podle odstavce 2 povinen souhlas udělit, popřípadě v

jakých případech je povinen souhlas odmítnout. Nerozhodne-li orgán podle odstavce 2 do 2 měsíců ode
dne doručení žádosti nebo neudělí-li souhlas bez udání důvodu anebo neudělí-li souhlas v případech,
v nichž je podle společenské smlouvy povinen souhlas udělit, může společník, zanikl-li závazek ze
smlouvy podle odstavce 2, vystoupit ze společnosti; ustanovení § 164 se použije obdobně. Vystoupit
ze společnosti lze do 1 měsíce ode dne zániku závazku ze smlouvy podle odstavce 2, jinak toto právo

zaniká.

34.Podľa§208ods.1,ods.2zákonač.90/2012Sb.oobchodníchspolečnostechadružstvechúčinného
v čase uzatvorenia Dodatku č. 1 zo dňa 12.8.2024 neurčí-li společenská smlouva jinak, může společník
převést podíl na osobu, která není společníkem, jen se souhlasem valné hromady. Smlouva o převodu

podílu nenabude účinnosti dříve, než bude souhlas udělen. Není-li souhlas udělen do 6 měsíců ode
dne uzavření smlouvy o převodu, nastávají tytéž účinky, jako při odstoupení od smlouvy, ledaže je ve
smlouvě o převodu určeno jinak.

35. Podľa § 209 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 90/2012 Sb. o obchodních společnostech

a družstvech účinného v čase uzatvorenia Dodatku č. 1 zo dňa 12.8.2024 nabytím podílu přistupuje
nabyvatel ke společenské smlouvě společnosti. Převodce ručí společnosti za dluhy, které byly s
podílem na nabyvatele převedeny. Smlouva o převodu podílu musí mít písemnou formu s úředně
ověřenými podpisy. Převod podílu je vůči společnosti účinný doručením účinné smlouvy. K prodeji
zastavených podílů při výkonu zástavního práva se souhlas příslušného orgánu společnosti nevyžaduje.

Na předkupní právo společníka při prodeji zastaveného podílu se použije obdobně § 213 odst. 1. Je-li
převoditelnost podílu omezena jinak než udělením souhlasu některého z orgánů společnosti, je smlouva
o převodu podílu uzavřená v rozporu s daným omezením neplatná.

36.Podľa§210ods.1,ods.2zákonač.90/2012Sb.oobchodníchspolečnostechadružstvechúčinného

v čase uzatvorenia Dodatku č. 1 zo dňa 12.8.2024 je-li podíl společníka představován kmenovým listem,
uvede se v rubopise jednoznačná identifikace nabyvatele; ustanovení § 209 odst. 1 se použije obdobně.
K účinnosti převodu kmenového listu vůči společnosti se vyžaduje oznámení změny osoby společníka
a předložení kmenového listu společnosti.

37. V zmysle právneho záveru odvolacieho súdu tunajší súd opätovne vyhodnotil nárok žalobcu a
dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že
manželstvo strán sporu uzavreté dňa 6.4.2002 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k.
7P/12/2019-122 zo dňa 11.6.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.6.2019. Týmto dňom zaniklo
aj bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán. Keďže neprišlo k vyporiadaniu bezpodielového

spoluvlastníctva manželov dohodou strán, podal žalobca v zákonnej trojročnej lehote žalobu na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov môže byť len ten majetok, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a ktorý existoval ku dňu jeho zániku ako spoločný majetok. Úlohou súdu bolo teda zistiť, ktoréveci patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu 19.6.2019 a následne zistiť hodnotu
týchto vecí.
38. Zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov zanikne, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150
Občianskeho zákonníka. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh podaný do troch
rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov niektorým z účastníkov na súd (§ 149 ods.
1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka). Súd môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý strany
sporu výslovne učinili predmetom vyporiadania. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý strany navrhli k
vyporiadaniu do troch rokov od jeho zániku. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov môže byť iba to, čo môže byť predmetom vlastníctva (§ 143 Občianskeho zákonníka), teda
nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy a čo existovalo ku dňu jeho zániku, pričom v zmysle
ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka manžel je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo
sa z jeho vlastného vynaložilo na spoločný majetok. Neprichádza v zásade do úvahy, aby v rámci

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo vyporiadavané to, čo jeden z manželov
zo svojho vlastného vynaložil na bežnú spotrebu v manželstve, teda finančné prostriedky jedného z
manželov spotrebované v priebehu manželstva na bežnú spotrebu a nie na konkrétny majetok. Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno teda z hľadiska § 150 Občianskeho
zákonníka prihliadnuť len k výdavkom, ktoré uvedeným zákonným podmienkam vyhovujú. Nemožno sa

však v rámci tohto vyporiadania a zákonného ustanovenia domáhať náhrady toho, čo bolo z výlučného
vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu (teda nie na zadováženie veci,
ktorá tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov), pričom tieto finančné prostriedky boli spotrebované
v priebehu manželstva a v čase jeho zániku už ani neexistujú.

39. Pre určenie, ktoré z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadnú ktorému
z bývalých manželov, nemá Občiansky zákonník osobitné hľadiská, treba však vychádzať z úvahy o
účelnom využití vecí. Vo výroku rozsudku musí byť jasne a určite uvedené, aké právo bolo účastníkovi
priznané alebo aká povinnosť mu bola uložená a v akom rozsahu. Je to nutné aj preto, aby pri
výkone rozhodnutia mohol súd posúdiť, či sa oprávnený domáha toho, čo bolo povinnému uložené.

Preto je nevyhnutné, aby veci, ktoré tomu ktorému z manželov pripadnú do výlučného vlastníctva, boli
presne určené a popísané tak, aby boli jednoznačne identifikovateľné. Pod vyporiadaním treba rozumieť
nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo
stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, vrátane
pohľadávokadlhov,ktorévzniklizatrvaniamanželstva.Privyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctva

manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa
manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku
vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých
manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného

majetku niektorého z manželov na spoločný majetok.

40. Predmetom konania v danej veci zostal nárok žalobcu na vyporiadanie nasledovných vecí a
majetkových práv: peňažné prostriedky vo výške 6.666.666,66 Kč za predaj obchodného podielu vo
výške 10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne,

peňažné prostriedky v sume 20.050,24 eura uložené na podielových fondoch vo P., a.s., zostatok na
účte žalovanej vo P. a.s., IBAN: U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 101,61 eura, odkupná
hodnota životného poistenia žalovanej v K. L., a.s. a výnosy z výlučného majetku žalovanej a spoločného
majetku oboch manželov nadobudnuté počas trvania manželstva. Žalovaná zotrvala na stanovisku, že
ku dňu zániku bezodielového spoluvlastníctva manželov uvedené veci a majetkové práva netvorili masu

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Sporným tiež zostalo, či do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov patria peňažné prostriedky vedené na meno žalovanej vo P., a.s. na účte č. U XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX a vo P., a.s. na účte č. XXXXXX na podielových fondoch. V priebehu konania
síce žalovaná tvrdila, že k vyporiadaniu došlo aj v časti predmetných peňažných prostriedkov (viď
č.l. 313), uvedená skutočnosť však z predložených čiastočných dohôd uzatvorených medzi stranami

sporu nevyplýva, pričom žalobca odmietol, že by došlo k vyporiadaniu bezodielového spoluvlastníctva
manželov v tejto časti.41. Žalobca navrhol vyporiadať odkupnú hodnotu životného poistenia žalovanej v K. L., a.s. a výnosy
z výlučného majetku žalovanej a spoločného majetku oboch manželov nadobudnuté počas trvania
manželstva. V priebehu konania na pojednávaní dňa 18.9.2024 žalobca prostredníctvom svojho

právneho zástupcu uviedol, že na ich vyporiadaní netrvá, pričom zobral späť návrh na vykonanie
dokazovania zistením odkupnej hodnoty životného poistenia žalovanej v K. L., a.s. ako aj návrh na
preukázanie a zdokladovanie výnosov z výlučného majetku žalovanej a spoločného majetku oboch
manželov nadobudnuté počas trvania manželstva. Vychádzajúc z obsahu tohto vyjadrenia má súd za
to, že žalobca upravil petit žaloby v časti úhrady sumy na vyrovnanie podielov, stále však zotrval na

vyporiadaní celej masy bezodielového spoluvlastníctva manželov, do ktorej navrhol zahrnúť aj vyššie
uvedené položky, ktoré navrhol prikázať žalovanej bez započítania na podiel žalobcu (zápisnica o
pojednávaní zo dňa 1.2.2023, č.l. 429). Hoci teda na jednej strane žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedol, že nežiada vyporiadať uvedené položky, na druhej strane zároveň uviedol,
že podľa neho tieto položky patria do BSM. Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou súdu sa uvedenou
skutočnosťou zaoberať.

42. Vo vzťahu k nároku žalobcu na vyporiadanie odkupnej hodnoty životného poistenia žalovanej v K. L.,
a.s. súd uvádza, že žalobca sa pôvodne domáhal vyporiadania odkupnej hodnoty poistenia žalovanej v
R. L. číslo XXXXXXXXXX (viď podanie zo dňa 27.1.2023, č.l. 424). Následne bolo v konaní preukázané,
že žalovaná má životné poistenie v K. L., a.s., na základe ktorej skutočnosti mal žalobca za to, že

ak žiadal vyporiadať bezodielové spoluvlastníctvo manželov aj odkupnou hodnotou v K. L., a.s. (viď
zápisnicu o pojednávaní zo dňa 29.6.2022, č.l. 353), nejednalo sa o uplatnenie nového nároku. V tejto
súvislosti súd uvádza, že žalobca navrhol vykonať dokazovanie správou o odkupnej hodnote životného
poistenia, v neskoršom priebehu konania však na vykonaní uvedeného dôkazu netrval (viď zápisnicu
o pojednávaní zo dňa 1.2.2023, ako aj zo dňa 18.9.2024). Možno teda uzavrieť, že neuniesol dôkazné

bremeno ohľadom svojho tvrdenia, pričom bez zistenia uvedenej skutočnosti súd nemohol predmetné
majetkové právo vyporiadať.

43. Podobne v prípade nároku žalobcu na vyporiadanie výnosov z výlučného majetku žalovanej a
spoločného majetku oboch manželov nadobudnutých počas trvania manželstva žalobcu zaťažovala

dôkazná povinnosť ohľadom preukázania existencie takýchto výnosov ako aj ich konkrétna výška,
žalobca však uvedené výnosy jednak nešpecifikoval (t.j. neuviedol ich konkrétnu výšku k dátumu
zániku bezodielového spoluvlastníctva manželov) a jednak nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, resp.
prv navrhnuté zobral späť (viď zápisnicu o pojednávaní zo dňa 18.9.2024). Vychádzajúc z tvrdení
žalovanej ku dňu zániku manželstva existovali peňažné prostriedky vložené či už na bankových účtoch

alebo podielových fondoch vedených na meno žalovanej (podľa tvrdenia samotnej žalovanej vo výške
presahujúcej sumu 9.000.000,- Kč, viď napríklad výsluch žalovanej, č.l. 313), žalobca však nepreukázal,
či sa jedná o výnosy či už zo spoločného majetku bývalých manželov alebo z výlučného majetku
žalovanej.

44. Podiel na zisku vo vzťahu k obchodnej spoločnosti je nárokom jej spoločníka (teda v tomto prípade
žalovanej), pričom vo všeobecnosti platí, že ak bol jednému z manželov (ako spoločníkovi) podiel
na zisku vyplatený, patrí ako všetky príjmy a úspory manželov z pracovného alebo iného na jeho
roveň postaveného pomeru, z podnikateľskej činnosti, príjmy zo sociálneho zabezpečenia, úspory,
výhry z lotérií, z výherných vkladných knižiek, výnosy z majetku manželov a podobne v zmysle § 143

Občianskeho zákonníka do bezodielového spoluvlastníctva manželov (je treba brať do úvahy, že do
manželských príjmov nepatrí nárok na vyplatenie príjmu; akceptuje sa len príjem, ktorý jeden z manželov
prevzal a skúma sa v rámci vyporiadania bezodielového spoluvlastníctva manželov, na čo bol tento
príjem za trvania manželstva použitý, či nebol spotrebovaný, investovaný do spoločného majetku, viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 93/2021 zo dňa 30.3.2023). Z obsahu spisu vyplýva, že

listom zo dňa 12.4.2022 (č.l. 332) oznámila obchodná spoločnosť Montpetrol, spol. s r.o., že v období
od 16.4.2016, keď sa I. J. stal jediným konateľom spoločnosti, neboli U. V. (t.j. žalovanej) vyplatené
žiadne zisky ani benefity za predošlé obdobie, keď bola spoločníkom obchodnej spoločnosti. Žalobca
tak neuniesol dôkazné bremeno o existencii majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, z ktorého dôvodu nemohol súd uvedené majetkové právo (t.j. výnosy z výlučného majetku

žalovanej a spoločného majetku oboch manželov nadobudnuté počas trvania manželstva) zahrnúť
do masy bezodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadať ho. Súd dodáva, že nerozhodoval o
čiastočnom zamietnutí žaloby z dôvodu, že rozsah masy bezodielového spoluvlastníctva manželov
posúdil ako predbežnú otázku45. Žalovaná pôvodne navrhla vyporiadať aj osobné motorové vozidlo značky BMW X6, rok výroby
XXXX, v priebehu konania však medzi stranami sporu došlo k čiastočnej dohode, v zmysle ktorej zhodne

vyhlásili, že predmetné vozidlo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho výlučným
vlastníkom je žalobca (č.l. 294), z ktorého dôvodu ho súd v rámci konania nevyporiadaval.

46. Žalobca navrhol vyporiadať peňažné prostriedky vo výške 6.666.666,66 Kč získané za predaj
obchodného podielu vo výške 10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so

sídlom v Hodoníne. Obchodný podiel v zmysle § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavuje podiel
účasti spoločníka na obchodnom imaní spoločnosti (obdobná právna úprava bola v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy aj v Českej republike). Predmetný obchodný podiel nadobudla žalovaná na základe
Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 (č.l. 198, originál na č.l. 319), t.j. počas trvania
manželstva, a to od svojho otca I. J. za odplatu 25.000,- Kč, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť
prevodcovi.Dodatkomč.1k„Smlouvěopřevodeobchodníhopodílu“zodňa12.8.2024boloustanovenie

čl. III ods. 1 Smlouvy o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 doplnené posledným odsekom
nasledovne: „Nadobúdateľ zároveň prehlasuje, že ku dňu podpisu tohto dodatku zaplatil prevodcovi
v hotovosti k rukám prevodcu v celosti cenu za prevod obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč.“.
Následne Kupní smlouvou o převodu obchodního podílu zo dňa 11.4.2016 (č.l. 247) žalovaná obchodný
podiel previedla za kúpnu cenu 20.000.000,- Kč. V konaní zostalo medzi stranami sporu sporné, či

na základe Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 obchodný podiel v predmetnej
obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o. vo výške 10 % patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, t.j. strán sporu.

47. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obchodný podiel v spoločnosti

s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z
prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predstavuje majetok (hodnotu),
ktorý sa v rámci konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vysporiadava,
pričom pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci vysporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak

z obvyklej ceny v dobe vysporiadania (viď rozsudok č. k. 2 Cdo 168/2005 zo dňa 31.3.2006, ako aj
rozsudok č. k. 7 Cdo 138/2021 zo dňa 28.6.2023). V prejednávanom prípade si žalobca uplatnil nárok
na vyporiadanie peňažných prostriedkov vo výške 6.666.666,66 Kč získaných za predaj obchodného
podielu vo výške 10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v
Hodoníne, Brněnská 3585/50b. Vychádzal z toho, že hoci bol obchodný podiel predaný počas trvania

manželstva (na základe Kupní smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 11.4.2016), nevyporiadava
sa síce daný obchodný podiel, ale peňažné prostriedky vo výške kúpnej ceny nadobudnuté jeho
predajom, a to s poukazom na skutočnosť, že tieto neboli do zániku manželstva a bezodielového
spoluvlastníctva manželov spotrebované. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaná má založených viacero
podielových fondov, na ktorých sú uložené peňažné prostriedky celkovo v sume 9.213.000,- Kč (viď

č.l. 425, ako aj samotné výpisy z účtov, viď č.l. 371-389), pričom aj samotná žalovaná v rámci svojej
výpovede pred súdom potvrdila, že z predaja obchodného podielu jej zostala ku dňu zániku manželstva
suma 9.000.000,- Kč, ktorá je uložená na podielových fondoch (viď č.l. 313).

48.Zvykonanéhodokazovaniamásúdzato,žepredmetnépeňažnéprostriedkyzískanétransformáciou

veci (predajom obchodného podielu) patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd zahrnul
peňažné prostriedky získané predajom obchodného podielu a vyporiadal ich z dôvodu, že hoci v čase
zániku bezodielového spoluvlastníctva manželov už nebol obchodný podiel vo vlastníctve manželov,
pretransformoval sa do peňažných prostriedkov v celkovej sume 20.000.000,- Kč (viď bod 2.1 Kupní
smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 11.4.2016). V konaní bolo preukázané, že peňažné

prostriedky vo výške 9.213.000,- Kč sú uložené na účtoch, resp. v podielových fondoch (viď výpisy
z účtov, č.l. 371-389), t.j. neboli spotrebované, resp. ich existenciu žalovaná relevantným spôsobom
nespochybnila.Žalovanápočaskonaniazotrvalanastanovisku,žepredmetnýobchodnýpodielvovýške
10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o. nadobudla darom od svojho otca, v neskoršom
priebehu konania (po rozhodnutí odvolacieho súdu) však uzatvorila Dodatok č. 1 k predmetnej Zmluve,

ktorým bolo doplnené ustanovenie článku III. ods. 1. Smlouvy o převode obchodního podílu zo dňa
13.9.2013 posledným odsekom nasledovne: „Nadobúdateľ zároveň prehlasuje, že ku dňu podpisu tohto
dodatku zaplatil prevodcovi v hotovosti k rukám prevodcu v celosti cenu za prevod obchodného podielu
vo výške 25.000,- Kč.“.49. Kupní smlovou o převodu obchodního podílu zo dňa 11.4.2016 previedla žalovaná svoj obchodný
podiel v obchodnej spoločnosti Montpetrol na nadobúdateľa Montpetrol - Plus, s.r.o., IČ: 01537016, a

to za kúpnu cenu 20.000.000,- Kč. V zmysle bodu 2.2. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli
na spôsobe výplaty kúpnej ceny, pričom súd konštatuje, že jej vyplatenie prevodkyni (t.j. žalovanej)
nebolovkonanísporné.Súduvádza,žepredmetnázmluvasariadiprávnymipredpismiČeskejrepubliky,
konkrétne ustanoveniami § 207 až § 210 zákona č. 90/2012 Sb. o obchodních korporacích a družstvech.
Uvedenú zmluvu súd považuje za platnú, nakoľko obsahuje podstatné náležitosti zmluvy o prevode

obchodného podielu v zmysle vyššie uvedeného právneho predpisu - je uzatvorená písomne a podpisy
zmluvných strán sú osvedčené, pričom dohoda zmluvných strán v predmetnej zmluve o jej podstatných
obsahovaných náležitostiach (t.j. určenie zmluvných strán, obchodného podielu a ceny, ako to vyplýva
úvodnej časti a z článkov I. a II. Kupní smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 11.4.2016)
je zrozumiteľná a určitá. Zároveň možno konštatovať, že zmluvu uzatvorili zmluvné strany slobodne
a vážne, t.j. v súlade s ustanoveniami § 545 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb., pričom jej platnosť

nespochybnili ani strany sporu.

50. Pre posúdenie prejednávanej právnej veci je podstatné vyhodnotenie Smlouvy o převode
obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 (ďalej aj len Zmluva). Súd uvádza, že predmetná Zmluva sa riadi
právnymi predpismi Českej republiky (viď článok VI. odsek 2.). Súd tak postupoval podľa Obchodního

zákonníku Českej republiky (zákon č. 513/1991 Sb.) v znení ku dňu 31.12.2013, ktorý má v relevantných
skutočnostiach rovnakú právnu úpravu ako Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb. v znení ku dňu
30.11.2013). Uvedené sa vzťahuje aj na prípadnú aplikáciu ustanovení Občanského zákoníku Českej
republiky (zákon č. 40/1964 Sb.) v znení účinnom ku dňu uzavretia Smlouvy o převode obchodního
podílu dňa 13.9.2013, ktorých ustanovenia (§ 34 a nasl. v prípade zákona č. 40/1964 Sb.) sú v

relevantných častiach zhodné s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v znení ku
dňu 13.9.2013).

51.PopreskúmaníSmlouvyopřevodeobchodníhopodíluzodňa13.9.2013súdzistil,žebolapodpísaná
za trvania manželstva strán sporu, zároveň z jej obsahu vyplýva, že strany Zmluvy sa v článku III. bod

1. dohodli na tom, že za prevod obchodného podielu sa nadobúdateľ (t.j. žalovaná) zaväzuje zaplatiť
prevodcovicenuvovýške25.000,-Kč.Prevodcazároveňprehlásil,ženadobúdateľ(t.j.žalovaná)kudňu
podpisutejtozmluvyzaplatilvhotovostikrukámprevodcucenupreprevodobchodnéhopodieluvovýške
25.000,- Kč. Žalovaná v priebehu konania spochybnila platnosť predmetnej Zmluvy v tom smere, že
cenu za kúpu obchodného podielu nezaplatila a teda že sa jednalo o bezodplatný prevod. Vzhľadom na

uvedené bolo povinnosťou súdu posúdiť celý obsah Zmluvy z pohľadu jej platnosti. Predmetná Zmluva
je spísaná v listine a podpísaná zmluvnými stranami, pričom podpisy sú osvedčené podľa § 115 ods.
3 Obchodního zákoníku. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že písomný právny úkon je
platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vonkajší prejav pod
listinou v podobe podpisu je v zásade znakom toho, že podpisujúca osoba obsah listiny akceptuje ako

prejav vlastnej vôle.

52. Definíciu právneho úkonu obsahuje ustanovenie § 34 Občianskeho zákonníka, pričom správanie
subjektu, ktoré nenapĺňa znaky v zmysle definície, nemožno považovať za právny úkon a právo takéto
správanie nepokladá za právne relevantné. Základnými prvkami právneho úkonu je vôľa a jej prejav.

Právne následky právo priznáva len spojeniu vôle a prejavu. Právo požaduje, aby vôľa aj prejav spĺňali
určité náležitosti. Vôľa musí byť daná, slobodná, vážna a určitá; prejav vôle musí byť zrozumiteľný.
Objektívne právo spája s právnym úkonom, t. j. správaním subjektov konkrétne právne následky.
Vôľa, ako aj jej prejav sú dôležité pri výklade právneho úkonu. Výklad (interpretácia) právneho úkonu,
t.j. jeho obsahu je nevyhnutná na to, aby sa objasnil zmysle textu, aby sa zistil jeho obsah, čo je

nevyhnuté na to, aby sa mohol uplatniť na vzťahy, ktoré sám upravuje, ale tiež preto, aby sa dospelo k
poznaniu, ktorými právnymi normami sa bude daný právny vzťah spravovať. Interpretáciou možno určiť
obsah právneho úkonu, ale nikdy nemožno interpretáciou meniť obsah právneho úkonu. Pravidlá pre
interpretáciu právnych úkonov sú obsiahnuté v § 35 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Osobitne
(lex specialis) interpretačné pravidlá pre obchodné vzťahy obsahuje § 266 Obchodného zákonníka.

Obidva zákonníky pri konštruovaní interpretačných pravidiel pre právne úkony vychádzajú z rôznych
kritérií. Občiansky zákonník s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 2 uprednostňuje jazykový prejav a
vôľa, ktorá bola prejavená, má doplňujúci, podporný význam. Ustanovenie § 266 ods. 1 Obchodného
zákonníka vyjadruje základný princíp interpretácie právnych úkonov, pričom ako rozhodujúce akcentujeiné kritérium ako Občiansky zákonník, a to význam vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom.
Pričom sa vyžaduje, aby úmysel bol strane, ktorej je určený, známy alebo jej musel byť známy. Ak
teda prejav vôle je určitým spôsobom nepresný, prípadne rozporný, podľa tohto pravidla má prednosť

úmysel konajúcej osoby, pokiaľ bola táto vôľa druhej strane známa. Ide teda o prejavenú vôľu známu
obom stranám. Vôľa, ktorú možno charakterizovať ako prejavenú a známu obom stranám, má prednosť
pred samým prejavom tejto vôle. Inak povedané, spoločná vôľa strán má prednosť pred písaným alebo
inak vyjadreným prejavom, akcentuje teda subjektívne kritérium (úmysel konajúcej strany), ktoré je
zmiernené požiadavkou, že tento úmysel je strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel

byť známy.

53. S poukazom na uvedené súd podrobil predmetnú Zmluvu skúmaniu, pričom konštatuje, že obsahuje
platné prejavy vôle konajúcich osôb. Pôvodne žalovaná argumentovala, že predmetom Zmluvy bol
bezodplatný prevod obchodného podielu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že vykonaným
dokazovanímbolopreukázané,žeuvedenáZmluvaspĺňapredpokladyodplatnéhoprevoduobchodného

podielu prevodcu na žalovanú. Vykonané dokazovanie (t.j. najmä výpoveď žalovanej a svedka I. J.,
či čestné prehlásenia T. J., I. J. a T.. V. U.) však nebolo spôsobilé spochybniť vôľu zmluvných strán
prejavenú podpisom Zmluvy. Opačný postup by totiž vniesol absolútnu neistotu do právnych vzťahov,
kedy by stranám zmluvy stačilo následne vyhlásiť, že nechceli prejaviť vôľu vtelenú do nimi podpísanej
listiny.Súdvtejtosúvislostiuvádza,žeajprípadnádohodaobezodplatnomprevodeobchodnéhopodielu

musí mať v zmysle § 115 Obchodního zákoníka písomnú formu a musí v nej byť výslovne uvedené, že
sa jedná o bezodplatný prevod, takúto zmluvu však žalovaná nepredložila. Možno uzavrieť, že ak by
aj žalovaná v konaní preukázala vôľu uzavrieť zmluvu o bezodplatnom prevode obchodného podielu a
nepreukázala by dohodu o bezodplatnom prevode, takýto právny úkon by nebol platný, a to z dôvodu
absencie písomnej dohody o bezodplatnom prevode obchodného podielu.

54. V neskoršom priebehu konania žalovaná zmenila argumentáciu v tom smere, že prevod obchodného
podielu na základe Zmluvy bol odplatný, avšak v nej nie je prejavená vôľa nadobúdateľa o odovzdaní
ceny za prevod obchodného podielu. Tvrdí, že zmluva neobsahuje prejav vôle nadobúdateľa (t.j.
žalovanej) ohľadom odovzdania ceny prevodcovi a právny úkon tak nemožno považovať za perfektný.

Z uvedeného dôvodu zmluvné strany Zmluvy uzatvorili dňa 12.8.2024 Dodatok č. 1, ktorým doplnili
ustanovenie článok III. odsek 1. Zmluvy o nasledovný odsek: „Nadobúdateľ zároveň prehlasuje, že ku
dňu podpisu tohto dodatku zaplatil prevodcovi v hotovosti k rukám prevodcu v celosti cenu za prevod
obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč.“ V tomto smere súd uvádza, že podľa odbornej literatúry (viď
napríklad Občianske právo hmotné, kolektív pod vedením prof. Y.. Y. I., J.., rok vydania 2006) sa za

perfektný právny úkon považuje stav, keď bol právny úkon zavŕšený, t.j. keď boli splnené jeho podstatné
znaky, aby vôbec mohlo ísť o právny úkon. Zmluvy alebo dohody (t.j. dvojstranné právne úkony) je
potrebné považovať za perfektné úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. V
uvedenom kontexte súd zhodne s právnym názorom odvolacieho súdu uvádza, že dohoda zmluvných
strán v Zmluve (t.j. v Smlouvě o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013) je v jej podstatných

obsahových náležitostiach zrozumiteľná a určitá, pričom nepripúšťa rôzny výklad a to aj v jej časti, ktorá
sa venuje odovzdaniu ceny za prevod obchodného podielu. Podľa názoru súdu prejav vôle žalovanej
ako nadobúdateľky obchodného podielu vyplýva z obsahu predmetnej Zmluvy, z ktorého dôvodu ho
nebolo potrebné doplniť. Nemožno sa teda stotožniť s argumentáciou žalovanej, že v Zmluve absentuje
prejav vôle, ktorým by potvrdila odovzdanie kúpnej ceny za prevod obchodného podielu. Súd dodáva,

že predmetný výklad nie je v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo
102/2001. Z právneho záveru uvedeného rozhodnutia totiž vyplýva, že súd sa zaoberal problematikou
určenia ceny za odplatný prevod obchodného podielu, t.j. jeho predmetom nebolo skúmanie prejavu
vôle zmluvných strán. Vychádzajúc z článku III. odsek 1. Zmluvy možno uzavrieť, že kúpna cena bola
zaplatená v hotovosti k rukám prevodcu ku dňu podpisu Zmluvy, t.j. obsahuje jednoznačný prejav

vôle žalovanej ohľadom zaplatenia kúpnej ceny. Navyše podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o
prevodeobchodnéhopodielujeuvedeniecenyzaprevod,niespôsobjejvyplatenia.Napokonjepotrebné
konštatovať, že uvedený prejav vôle žalovanej v Zmluve je určitý a zrozumiteľný, z ktorého dôvodu
nemožno právny úkon posúdiť ako neplatný v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka.

55. Na základe vyššie uvedeného potom súd konštatuje, že predmetná Zmluva (t.j. Smlouva o
převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013) spĺňa náležitosti zmluvy o prevode obchodného podielu,
je uzatvorená písomne a podpisy zmluvných strán sú osvedčené, pričom dohoda zmluvných strán
v predmetnej zmluve o jej podstatných obsahovaných náležitostiach (t.j. určenie zmluvných strán,obchodného podielu a ceny a vyhlásenie nadobúdateľa, že pristupuje k spoločenskej zmluve, ako to
vyplýva úvodnej časti Zmluvy, z článku I. odsek 1., z článku III. odsek 1., a z článku II. odsek 2.
Zmluvy) je zrozumiteľná a určitá. Zároveň možno konštatovať, že Zmluvu uzatvorili zmluvné strany

slobodne a vážne, t.j. v súlade s ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov
súd uzavrel, že je potrebné ju považovať za platnú, pričom nepripúšťa rôzny výklad, nemožno teda
postupovať podľa ustanovenia § 266 ods. 1 Obchodního zákoníku (predstavujúceho lex specialis vo
vzťahu k ustanoveniam Občanskému zákoníku, t.j. k zákonu č. 40/1964 Sb.) upravujúcich výklad prejavu
vôle. Druhý diel prvej hlavy tretej časti Obchodného zákonníka obsahuje iba niektoré ustanovenia o

právnych úkonoch, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu s platnosťou pre obchodné záväzkové vzťahy. Ide
o ustanovenia § 266 až § 268, ktoré sú v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanoveniami
kogentnými, od ktorých sa nemožno odchýliť a ktoré riešia predovšetkým otázku výkladu prejavu vôle
konajúcich osôb, pričom sa za rozhodujúci pokladá ich úmysel. Iba vtedy, keď prejav vôle nemožno
vyložiť podľa úmyslu konajúcej osoby, ktorý by mal byť známy aj osobe, ktorej bol určený, uplatnia sa
ďalšie výkladové pravidlá. Výklad právnych úkonov podľa týchto ustanovení Obchodného zákonníka je

však potrebný len v prípade, keď prejav vôle konajúcej osoby nie je celkom zrozumiteľný alebo určitý,
takže pripúšťa rôzny výklad.

56. Výklad právnych úkonov a vo všeobecnosti zisťovanie ich obsahu nevyplýva zo žiadnych všeobecne
platnýchzásadnezávislýchodprávnehoporiadku,alejezaloženýnaprávnychnormách-ustanoveniach

platného práva, ktoré síce v podstate zodpovedajú určitým všeobecným a racionálnym predstavám
ľudskej spoločnosti, ale nemusia ich nevyhnutne kopírovať. Obchodný zákonník úpravu právnych
úkonov obsiahnutú v Občianskom zákonníku iba dopĺňa. Právna úprava v Obchodnom zákonníku (lex
specialis) obsahuje výklad prejavu vôle (§ 266) a všeobecné účinky relatívnej neplatnosti právnych
úkonov. Právna úprava právnych úkonov je obsiahnutá vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho

zákonníka (§ 34 až § 42). Prejav vôle sa môže síce uskutočniť rozličným spôsobom (napríklad konaním
alebo opomenutím, atď.), ale vždy musí ísť o taký spôsob prejavu, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o
tom, čo chce účastník prejaviť. Predmetné ustanovenie § 266 ods. 1 Obchodního zákoníku vyjadruje
ako základný princíp interpretácie právnych úkonov význam prejavenej vôle, ktorý uprednostňuje pred
jazykovým prejavom. Ak bola teda prejavená vôľa pri právnom úkone známa obom stranám, má

prednosť pred samotným prejavom tejto vôle (viď napríklad Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 242/07 alebo Nález Ústavního soudu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 625/03). Zároveň ak je
v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie je dôvod, aby
súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb, aj keď sa toho jedna zo strán domáha
(uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo/66/2002).

57. Čo sa týka predmetného Dodatku č. 1 zo dňa 12.8.2024 k Smlouvě o převodu obchodního
podílu zo dňa 13.9.2013 súd uvádza, že ho posúdil podľa právneho poriadku Českej republiky, a to s
poukazom na ustanovenie článku VI. odsek 2. Zmluvy. V zmysle ustanovení § 554 a nasl. zákona č.
89/2012 Sb. Občanského zákoníku potom súd vyhodnotil, že prejavy vôle zmluvných strán Dodatku

č. 1 nemožno považovať za právne úkony (resp. „právne jednanie“ v zmysle ustanovení § 545 a
nasl. citovaného právneho predpisu), a to pre absenciu zjavného prejavu vážnej vôle (§ 552). Podľa
ustanovenia § 554 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku sa v takom prípade jedná o zdanlivé
právne jednanie, na ktoré sa neprihliada. Právne konanie (jednanie) môže byť z hľadiska vážnosti
vôle simulované (predstierané) alebo disimulované (zastrené). Pri simulácii konajúca osoba predstiera,

že má určitú vôľu, lebo prejavuje inú vôľu, než ktorú má. Možno konštatovať, že sa jedná o vadu
právneho jednania spočívajúcu v nedostatku vážnosti predstieranej vôle. Ak má byť právnym konaním
(jednaním) urobeným „na oko“ zastreté iné právne konanie (jednanie), je predstierané (simulované)
právnekonanie(jednanie)ibazdanlivýmprávnymkonaním(jednaním),kuktorémusapodľaustanovenia
§ 554 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníku neprihliada a na ktoré sa hľadí, ako keby k nemu

nikdy nedošlo. Úlohou súdu je najprv skúmať, aká bola skutočná vôľa (úmysel) konajúceho a to pri
zohľadnení všetkých do úvahy prichádzajúcich zistených okolností. Skutočnú vôľu konajúceho je pritom
potrebné posudzovať v okamihu, kedy sa prejav vôle vykonal, t.j. kedy sa stal perfektným. Ochrana
dobrej viery adresáta právneho jednania potom vyžaduje, aby súd právne jednanie vyložil iba podľa
takého úmyslu konajúceho, ktorý bol alebo musel byť známy adresátovi (viď rozsudok Najvyššieho súdu

Českej republiky sp. zn. 29Cdo/61/2017 zo dňa 31.10.2017).

58. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp.
síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkonyurobené s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony
spojené s recesiou a podobne. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti
vzťahujúcej sa na to, že adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba

vážnosť ako základná náležitosť vôle. Podľa názoru judikatúry jazykový výklad predstavuje základ pre
poznanie a pochopenie zmluvného dojednania. Je východiskom objasnenia a ujasnenie jeho obsahu,
zmyslu a účelu. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu, má zhodná vôľa účastníkov
zmluvy prednosť aj pred doslovným významom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 Cdo 226/2009). Na existenciu vôle inak pri jej prejave treba usudzovať predovšetkým na základe

objektívnych skutočností, t. j. okolností, za ktorých bola vôľa prejavená, pričom osobitný zreteľ sa kladie
na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Spravidla sa neprihliada na motív (vnútornú pohnútku) prejavenej
vôle. Nevážnosť právneho úkonu predpokladá, že je z okolností zrejmé, že konajúci subjekt nechcel
svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Cdo 191/2009). Pokiaľ ide o pomer vôle a prejavu, na existenciu vôle sa usudzuje predovšetkým z
objektívnych skutočností, teda predovšetkým z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Ak prejav

vôle posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je primeraným prejavom skutočnej
vôle, predpokladá sa, že ním je. Osobitne vo vzťahu k podpisu pripravenej písomnej zmluvy judikatúra
uzavrela, že konajúca osoba je povinná venovať náležitú pozornosť obsahu listiny, ktorú podpisuje, a
nemôže sa následne dovolávať toho, že listina ním podpísaná nevyjadruje jeho vôľu, ak tejto listine
nevenoval pozornosť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 179/2011).

59. V zmysle vyššie uvedeného pokiaľ žalovaná tvrdí, že v konaní nebolo preukázané, že by prevodca
prevzalpeňažnéprostriedkyzaprevodobchodnéhopodielunazákladeZmluvy,suvedenýmtvrdenímsa
nemožno stotožniť. Predmetná Zmluva vznikla dvomi vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle
zmluvných strán, z ktorých vyplýva, že nadobúdateľ ku dňu podpisu Zmluvy zaplatil v hotovosti k rukám

prevodcu cenu za prevod obchodného podielu, z ktorého dôvodu súd predmetnú Zmluvu (resp. právne
úkony zmluvných strán) vyhodnotil ako platnú (viď bod 55. odôvodnenia). S poukazom na uvedené
súd konštatuje, že na základe prejavu vôle zachyteného v Zmluve došlo k odovzdaniu kúpnej ceny za
prevod obchodného podielu prevodcovi. Ak teda žalovaná tvrdí opak, bolo na nej, aby túto skutočnosť
(t.j. že pri podpise Zmluvy nezaplatila prevodcovi cenu za prevod obchodného podielu) preukázať, čo

však neurobila. Súd teda podľa ustanovenia § 554 Občanského zákoníku č. 89/2012 Sb. Občanského
zákoníku neprihliadol na zdanlivé právne konanie (jednanie) zmluvných strán zachytené v Dodatku č. 1,
a to z dôvodu, že zmluvné strany zjavne neprejavili vážnu vôľu vyvolať právne následky svojho právneho
konania. Nemožno totiž akceptovať, aby zmluva v znení svojho dodatku obsahovala dva odlišné prejavy
vôle zmluvných strán. Ak teda súd posúdil Zmluvu ako platnú na základe perfektných právnych úkonov

zmluvných strán (t.j. aj v časti odovzdania ceny za prevod obchodného podielu), na právne konanie
(jednanie) zmluvných strán zachytené v predmetnom Dodatku č. 1 nemožno prihliadať, a to pre zjavnú
absenciu prejavu vážnej vôle zmluvných strán. Vychádzajúc z článku III. odsek 1 predmetnej Zmluvy (t.j.
Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013) bola totiž kúpna cena zaplatená v hotovosti
k rukám prevodcu ku dňu podpisu Zmluvy, t.j. obsahuje jednoznačný prejav vôle žalovanej ohľadom

zaplatenia kúpnej ceny, ktorej skutočnosti si zmluvné strany (t.j. jednak žalovaná ako nadobúdateľ a
I. ako prevodca) museli byť vedomé. V konaní vykonané dôkazy neboli spôsobilé spochybniť vôľu
zmluvných strán prejavenú podpisom danej listiny. Opačný postup by vniesol absolútnu neistotu do
právnychvzťahov,kedybyzmluvnýmstranámstačilonáslednevyhlásiť,ženechceliprejaviťvôľuvtelenú
do nimi podpísanej listiny. Súd už len dodáva, že v zmysle ustanovenia § 576 zákona č. 89/2012 Sb.

Občanského zákoníka (resp. § 41 Občianskeho zákonníka) je možné vyhodnotiť ako neplatnú len časť
právneho jednania (resp. právneho úkonu), t.j. v danom prípade prejav vôle zmluvných strán, ktorým
bolo doplnené ustanovenie článku III. ods. 1. Smlouvy o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013
na základe predmetného Dodatku č. 1.

60. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Pri posúdení
svedeckej výpovede I. J. vychádzal zo skutočnosti, že je otcom žalovanej, čo významne znižuje jeho
nezaujatosť, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná je s ním v intenzívnom kontakte.
Je síce pravdou, že výpoveď svedka sa neodchyľuje od výpovede žalovanej v tom smere, že pri prevode

obchodného podielu na základe Zmluvy nebola žalovanou vyplatená cena prevádzaného obchodného
podielu, pričom uvedená skutočnosť podporne vyplýva aj z čestných vyhlásení T. J., I. J. a T.. V. U., v ich
prípade sa však takisto jedná o blízke osoby žalovanej (t.j. matky, brata a sestry). V kontexte ďalšieho
vykonaného dokazovania potom vyznievajú ich tvrdenia nedôveryhodne, keď následne Dodatkom č.1 žalovaná v pozícii nadobúdateľa prehlásila, že ku dňu podpisu dodatku zaplatila prevodcovi (I. J.) v
hotovosti k rukám prevodcu cenu za prevod obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč, t.j. potvrdila
odplatný charakter Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013. Možno sa teda domnievať,

že tvrdeniami o bezodplatnom prevode predmetného obchodného podielu bolo úmyslom žalovanej
nedôvodne vyňať predmetné peňažné prostriedky získané predajom obchodného podielu z masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

61. Na základe uvedených skutočností súd uzavrel, že žalobca preukázal, že obchodný podiel

v predmetnej obchodnej spoločnosti nadobudli strany sporu do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdvyhodnotilDodatokč.1akoabsolútneneplatnýprávnyúkon,
pre rozhodnutie v danej veci za účelom zistenia masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo
posúdenie, či uvedené peňažné prostriedky (t.j. 25.000,- Kč) patrili do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov alebo predstavovali výlučné vlastníctvo žalovanej. V tomto smere však dôkazné bremeno
zaťažovalo žalovanú, ktorá nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie a možno teda uzavrieť, že neuniesla

dôkazné bremeno. Súd konštatuje, že v zmysle zásady negatívnej dôkaznej teórie má povinnosť
tvrdenia a dôkazného bremena (t.j. preukázania tvrdených skutočností) tá strana sporu, ktorá pre
seba vyvodzuje priaznivé právne dôsledky. Žalovanú v konaní zaťažovala povinnosť preukázať, že na
úhradu ceny 25.000,- Kč použila svoje výlučné finančné prostriedky (nepatriace do bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov),vopačnomprípadejenutnévychádzaťzoskutočnosti,žedôkaznébremeno

neuniesla a teda na úhradu ceny 25.000,- Kč (hoci aj len časti) boli použité finančné prostriedky
patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pričom ani obrana žalovanej, že za obchodný
podiel v spoločnosti Montpetrol spol. s r.o. neuhradila sumu 25.000,- Kč, nemôže obstáť v súvislosti s
unesením dôkazného bremena žalovanej, že na úhradu 25.000,- Kč boli použité jej výlučné prostriedky
nepatriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S poukazom na uvedené súd určil, že

peňažné prostriedky vo výške 6.666.666,66 Kč získané predajom obchodného podielu vo výške 10
% v predmetnej obchodnej spoločnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to
vychádzajúc z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď rozhodnutie sp. zn.
2Cdo/168/2005). Na tomto mieste opätovne súd uvádza, že predmetné peňažné prostriedky neboli ku
dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spotrebované, ako to vyplynulo z vykonaného

dokazovania, t.j. jednak z výpisov z účtov (č.l. 371-389), ako aj z tvrdenia samotnej žalovanej (č.l. XX3).

62. Žalobca sa ďalej domáha vyporiadania peňažných prostriedkov uložených na podielových fondoch
P., a.s., N.: 31 XXX XXX a peňažných prostriedkov na bankovom účte žalovanej vedenom vo P., a.s.,
N.: 31 XXX XXX, číslo U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Finančné prostriedky patriace manželom

možno do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaradiť len ako ich všeobecnú cenu, ktorá
zodpovedá stavu v čase zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na meno žalovanej
bol vedený účet vo P., a.s. číslo U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Z výpisu z účtu žalovanej mal
súd preukázané, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. dňa 19.6.2019, bol
zostatok na predmetnom účte vo výške 101,61 eur (dňa 17.6.2019 bola na uvedený účet vložená suma

10,- eur, viď prílohovú obálku na č.l. 342). Na meno žalovanej boli vedené aj podielové listy vo P., a.s.,
N.: XX XXX XXX. Z výpisu ku dňu 11.6.2019 mal súd preukázané, že zostatok na predmetnom účte
bol vo výške 20.050,24 eur (č.l. 402-403). V tomto smere súd konštatuje, že bolo na žalovanej, aby
vyvrátila, že uvedené peňažné prostriedky nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale
boli v jej výlučnom vlastníctve, a to s poukazom na skutočnosť, že boli nadobudnuté počas trvania

manželstva.Vtejtosúvislostimožnouzavrieť,žezahrnutieuvedenýchpoložiekdomasybezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa v priebehu konania stalo medzi stranami sporu nesporným, keď žalovaná
po rozhodnutí súdu prvej inštancie ich vyporiadanie nenamietla.

63. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalovanej v zmysle žalobného návrhu (upraveného

podaním zo dňa 27.1.2023, viď č.l. 424) prikázal peňažné prostriedky uložené na bankovom účte
P., a.s., N.: XX XXX XXX, číslo U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 101,61 eura, peňažné
prostriedky uložené na podielových fondoch vo P., a.s., N.: XX XXX XXX v sume 20.050,24 eura, ako
aj peňažné prostriedky vo výške 6.666.666,66 Kč získané za predaj obchodného podielu vo výške 10
% v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne, Brněnská

3585/50b. Pri samotnom spôsobe vyporiadania súd vychádzal zo zhodného návrhu strán sporu (resp.
žalovanej v prípade, ak budú zahrnuté do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov), ktoré
žiadali, aby boli uvedené majetkové hodnoty prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá s
týmito peňažnými prostriedkami po rozvode aj reálne nakladala, resp. boli tieto vedené na jej meno. Súdnerozhodoval zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti (ktorou sa žalobca domáhal vyporiadania ďalších vecí,
resp. majetkových práv), nakoľko určenie rozsahu masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
je súd povinný posúdiť prejudiciálne a teda ak do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov

nezahrnul niektoré položky, ktoré žalobca navrhol vyporiadať, nebolo potrebné žalobu v tejto časti
zamietať.

64. Základnou zásadou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Súd pri vyporiadaní vychádzal zo zásady, v zmysle ktorej by mali byť medzi

účastníkov rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. Možno ich tiež prikázať len
jednému manželovi a tento rozdiel vyrovnať druhému manželovi v peniazoch. Iba v odôvodnených
prípadoch môžu byť podiely manželov na spoločnom majetku stanovené odlišným spôsobom. V
rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadnuť na to, čo bolo
zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov a tiež na nároky
jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených

z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým
na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o
nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, zreteľ treba vziať tiež na starostlivosť o deti a na obstarávanie
spoločnej domácnosti niektorým z manželov. Žalovaná navrhla v prípade, ak do masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov budú okrem iného zahrnuté aj peňažné prostriedky získané za predaj

obchodného podielu vo výške 10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., aby súd rozhodol
o disparite podielov pri vyporiadaní predmetnej položky v zmysle ustanovenia § 150 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého môžu byť podiely manželov na spoločnom majetku stanovené odlišným
spôsobom.

65. Návrh žalovaná odôvodnila hľadiskom zásluhovosti, konkrétne aby súd zobral do úvahy, ktorý z
manželov sa akým spôsobom pričinil o nadobudnutie a zveľadenie majetku. V tejto súvislosti súd
uvádza, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa o nadobudnutie predmetného obchodného
podielu (t.j. o nadobudnutie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov) pričinila výlučne
(resp. určitým významnejším spôsobom) žalovaná. Obchodný podiel nadobudla žalovaná počas trvania

manželstva, pričom bolo na nej, aby preukázala, že žalobca ako manžel sa nepričinil o nadobudnutie
tohto majetku, resp. o nadobudnutie ostatného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (t.j. napríklad peňažných prostriedkov uložených na bankových účtoch či v podielových
fondoch). Zároveň pokiaľ ide o zveľaďovanie majetku, takisto žalovaná svoje tvrdenie (t.j. že sa manžel
o jeho zveľadenie nepričinil) nepreukázala. Výpoveďou žalobcu mal súd preukázané, že síce sa na

podnikaní manželky nepodieľal, pomáhal však v rámci svojho voľného času napríklad pri prevážaní
zamestnancov (viď zápisnicu o pojednávaní zo dňa 14.3.2022, č.l. 313). Pokiaľ sa jedná o okolnosť, že v
Zmluve (t.j. v Smlouvě o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013) je ako nadobúdateľ uvedená len
žalovaná, resp. že prevodcom je otec žalovanej, uvedenú skutočnosť samu o sebe nemožno považovať
za výlučné pričinenie sa o nadobudnutie majetku zo strany žalovanej. V čase prevodu obchodného

podielu boli strany sporu manželmi a teda žalobcu je potrebné považovať za rodinného príbuzného
(vo vzťahu k otcovi žalovanej), pričom možno predpokladať, že ako manželia spoločne s manželkou
hospodárili a vystupovali spoločne pri rozhodovaní o finančných záležitostiach v rodine. Zároveň v
konaní nebola preukázaná žiadna taká skutočnosť, ktorá by preukazovala, že by sa žalobca k veciam
tvoriacim bezpodielové spoluvlastníctvo manželov správal nezodpovedne alebo že by nezodpovedne

nakladal alebo hospodáril s týmito vecami. Súd už len dodáva, že nemožno postupovať v zmysle
návrhu žalovanej aj z toho dôvodu, že otázku zásluhovosti je potrebné riešiť všeobecne vo vzťahu
k nadobudnutiu všetkých vecí, ktoré tvoria masu BSM, t.j. nie len vo vzťahu k jednej veci alebo
majetkovému právu. Vychádzajúc z uvedených myšlienkových postupov súd stanovil, že podiely oboch
manželovsúrovnaké,keďženezistildôvodynavyslovenietzv.disparitypodielovsporovýchstránvrámci

vyporiadania bezodielového spoluvlastníctva manželov.

66. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva musí byť z odôvodnenia rozsudku
jednoznačnezrejmé,akosúddospelksume,ktorújejedenzúčastníkovpovinnýzaplatiťnavyporiadanie
spoluvlastníctva druhému účastníkovi (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa

17.1.2001, sp. zn. 22 Cdo 2433/1999). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť náhradu na vyrovnanie podielov, a to vo výške 3.333.333,33 Kč predstavujúcej polovicu hodnoty
obchodného podielu obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o. so sídlom v Hodoníne vo výške 10 %
získanej predajom a vo výške 10.075,93 eura predstavujúcej polovicu hodnoty peňažných prostriedkovuložených na bankovom účte P., a.s., N.: XX XXX XXX, číslo U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
a peňažných prostriedkov uložených na podielových fondoch vo P., a.s., IČO: XX XXX XXX, t.j. v
celom rozsahu vyhovel uplatnenému nároku žalobcu čo sa týka výšky vyrovnacieho podielu. Ako

už súd uviedol vyššie (viď bod 41. odôvodnenia), žalobca si uplatnil nárok na vyrovnací podiel z
uvedených položiek, t.j. nežiadal vyplatiť vyrovnací podiel z celej masy bezodielového spoluvlastníctva
manželov, ktorú si žalobou (v zmysle jej úprav) uplatnil. Hodnota jednotlivých vecí tvoriacich masu
bezodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje sumu 6.666.666,66 Kč a 20.151,85 eura, ktoré
súd v celom rozsahu prikázal do vlastníctva žalovanej. Keďže súd vychádzal zo zásady, že podiely

oboch manželov sú rovnaké, podiel každého z manželov predstavuje sumu 3.333.333,33 Kč a 10.075,93
eura. Súd určil žalovanej lehotu na plnenie tri dni od právoplatnosti rozsudku, a to aj napriek relatívne
vysokej výške sumy vyrovnacieho podielu (cca. vo výške 141.828,- eur), keďže žalovaná nepožiadala
o poskytnutie dlhšej lehoty na plnenie a zároveň s prihliadnutím na jej majetkové pomery zistené
vykonaným dokazovaním (najmä zostatky na účtoch či v podielových fondoch prevyšujúcich ku dňu
zániku manželstva sumu 9.000.000,- Kč, t.j. 355,731,- eur).

67. Súd na záver poznamenáva, že v odôvodnení rozhodnutia súd uvádza (koncentruje) podstatný
obsah tých procesných úkonov a prednesov sporových strán, ktoré sú relevantné pre konanie a
rozhodnutie, nie je teda potrebné rozsiahlo opisovať vyjadrenia strán sporu či vykonané dôkazy.
Pre zrozumiteľnosť rozsudku je dôležité, aby bol text odôvodnenia vecný a obsahoval podstatné

informácie. Odôvodnenie rozsudku nemá byť sumarizáciou celého obsahu súdneho spisu alebo
všetkých písomných podaní sporových strán. Je však povinnosťou súdu vysporiadať sa s nimi v
právnom závere a uviesť, ktoré skutočnosti a z akých dôvodov zobral do úvahy. To platí rovnako aj
pre vykonané dôkazné prostriedky. Nevyhnutné je vyhnúť sa tomu, aby text odôvodnenia bol popisný
a formálny, ale aby naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si

neodporujú. Na druhej strane je potrebné v odôvodnení označiť tie procesné podania a rozhodnutia,
ktoré bezprostredne súvisia s vymedzením predmetu sporu, okruhu sporových strán a ďalších subjektov
konania. S poukazom na vyššie uvedené kritériá súd konštatuje, že pri odôvodnení rozsudku postupoval
v ich zmysle, z ktorého dôvodu napríklad neopisoval všetky dôkazy (hoci pre vec relevantné) v úvodnej
časti odôvodnenia, ale sa s nimi vysporiadal v právnom závere (t.j. bod 37. a ďalšie odôvodnenia).

Vychádzajúc z uvedeného má za to, že nebolo potrebné v úvodnej časti uviesť (resp. opísať) celé znenie
Zmluvy, prípadne doslovné výpovede strán sporu.

68. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 2 CSP, § 257
CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 3 CSP a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu

trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vzhľadom na charakter sporu nie je možné úspešnosť v konaní kategoricky posúdiť tak, ako
to má na mysli ustanovenie § 255 CSP . V zmysle uvedeného je oprávnené požadovať, aby každá zo strán sporu
znášala svoje výdavky vzniknuté v konaní (§ 252 CSP ). Na druhej strane je však potrebné zohľadniť, že rovnosť podielov
pri vyporiadaní bezodielového spoluvlastníctva manželov je iba jedným z hľadísk pri posudzovaní
úspechu strany v konaní. Je totiž potrebné prihliadať aj k požadovanej a skutočne priznanej výške
vyporiadacieho podielu a zohľadniť výsledok sporu medzi stranami sporu o to, ktoré veci patria do
bezodielového spoluvlastníctva manželov a ktoré nie. Použitie ustanovenia § 257 CSP je potrebné

považovať za výnimku zo zásady úspechu danú dôvodmi osobitného zreteľa v individuálnej veci. Z
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 22Cdo 1895/2014 vyplýva, že posúdenie,
nakoľko vzhľadom k jednotlivým návrhom na vyporiadanie konkrétnych položiek mal účastník úspech
v spore o vyporiadaní bezodielového spoluvlastníctva manželov, záleží na úvahe súdu a nemožno
pritom postupovať s matematickou presnosťou. Pri rozhodovaní o náhrade trov v tomto spore je

potrebné prihliadať na postoje oboch strán v priebehu súdneho sporu. Rovnosť podielov pri vyporiadaní
bezodielového spoluvlastníctva manželov je iba jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strany v
konaní. Tiež je potrebné prihliadať i k požadovanej a skutočne priznanej výške vyporiadacieho podielu
a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci patria do bezodielového spoluvlastníctva
manželov a ktoré nie. Použitie § 257 CSP nemožno považovať za pravidlo odôvodnené typom veci, ale

za výnimku zo zásady úspechu danú dôvodmi osobitného zreteľa v individuálnej veci.

69. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom majú
obidve sporové strany tak postavenie žalobcu ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Tátoskutočnosť sa prejavuje tým, že podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, preto žalobcom v konaní o vyporiadanie
bezodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné rozumieť nielen žalobcu, ale aj žalovaného.

Spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania upravuje § 255 CSP, podľa ktorého sa strane prizná náhrada
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

70. V prejednávanej veci prevažnú časť vecí, resp. majetkových práv patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, resp. uplatnených žalobou si strany sporu vyporiadali dohodou a konanie
bolo v uvedenom rozsahu čiastočne zastavené, t.j. žiadna zo strán sporu nezavinila zastavenie konania.
Súd vo veci samej rozhodol tak, že vyporiadal peňažné prostriedky vo výške 6.666.666,66 Kč za predaj
obchodného podielu vo výške 10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519,
so sídlom v Hodoníne, peňažné prostriedky vo výške 20.050,24 eura uložené na podielových fondoch
vo P., a.s. a zostatok na účte žalovanej vo P. a.s., IBAN: U XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške

101,61eura,pričomzdôvoduneuneseniadôkaznéhobremenadomasybezodielovéhospoluvlastníctva
manželov nezahrnul odkupnú hodnotu životného poistenia žalovanej v K., a.s. a výnosy z výlučného
majetku žalovanej a spoločného majetku oboch manželov nadobudnuté počas trvania manželstva.

71. V tomto smere nemožno jednoznačne uzavrieť, v akom rozsahu mala niektorá zo strán sporu vo veci

úspech. Súd síce priznal žalobcovi celú sumu vyrovnacieho podielu v zmysle jeho upraveného návrhu,
na druhej strane však nevyporiadal položky (t.j. majetkové práva), ktorých vyporiadania sa domáhal. V
konanínebolapreukázanávýškavýnosovakoaniodkupnejhodnotyapretonemožnopriurčeníúspechu
v spore vychádzať z požadovanej a skutočne priznanej výšky vyrovnacieho podielu. Ako už súd uviedol
vyššie, žalobca sa domáhal vyrovnacieho podielu v sume 400.000,- eur, v priebehu konania došlo k

čiastočnému vyporiadaniu a teda nemožno z tejto sumy vychádzať. Takisto nemožno považovať za
úspech žalovanej, keď žalobca pôvodne žiadal vyplatiť sumu 400.000,- eur a priznaná mu bola len suma
141.828,- eur (bod 66. odôvodnenia), práve s poukazom na čiastočné vyporiadanie dohodou. Pokiaľ
teda došlo v priebehu konania v značnej časti uplatneného nároku žalobcu k dohode, resp. k zmieru (viď
výrok I. rozsudku č. k. 9C/30/2020-437 zo dňa 13.3.2023), možno konštatovať, že obe strany sporu boli v

konaní úspešné len čiastočne a že je teda daný dôvod osobitného zreteľa, aby súd stranám sporu nárok
na náhradu trov konania nepriznal. Súd dodáva, že trovy konania tvoria jeden celok, t.j. po právoplatnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu rozhoduje o nároku na náhradu trov celého konania súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí vo veci, pričom pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je podstatný
celkový úspech strany v spore.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu

na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí
súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).