Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy · Judgement

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200955
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-2- 17Csp/13/2025
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpeného: JUDr. Mgr. Radim Komka, LL.M., advokát so sídlom
Hlavná27,08001Prešov,protižalovanému:Všeobecnáúverovábanka,a.s.;skrátenýnázov:VÚB,a.s.,
so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému: Remedium Legal,

s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, takto

r o z h o d o l :

-3- 17Csp/13/2025
I. Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo:
XXXXXXXXXXXXXXX, z 05.06.2007, a to v Článku I., Základné podmienky, v Časti Poplatky platné ku
dňu uzavretia tejto zmluvy, v znení:
„Poplatok za poskytnutie úveru: 1000,- Sk

Poplatok za I. upomienku: 200,- Sk
Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 1000,- Sk
Poplatok za vedenie úverového účtu: 40,- Sk / mesačne.“, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo:
XXXXXXXXXXXXXXX, z 05.06.2007, a to v čl. II. bod 2. v znení: „Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený

s Obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré
súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg.
číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, z 05.06.2007 , a to v čl. II. bod 4. v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník
vyhlasuje, že nie je / nie sú osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“). V prípade zistenia

nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite splatný vrátane
príslušenstva, a to dňom keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade s § 35 ods. 1
zákona o bankách.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg.
číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, z 05.06.2007, a to v čl. II. bod 5. v znení: „Banka uzavretím tejto zmluvy

navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom
konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom
styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo:
XXXXXXXXXXXXXXX, z 05.06.2007, a to v čl. II. bod 6. v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne

súhlasí s v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok,resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená
požadovaťodzamestnávateľadlžníkavykonávaťzrážkyzomzdyaždodobyúplnéhosplateniavšetkých
pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok

úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone
rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto
úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg.
číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, z 05.06.2007 , a to v čl. II. bod 8. v znení: „Podpisom tejto zmluvy
dlžník súhlasí, aby banka v zmysle zákona o ochrane osobných údajov poskytla jeho osobné údaje
a informácie, ktoré tvoria alebo sú chránené bankovým tajomstvom (ďalej len „údaje a informácie“)
svojej ovládajúcej osobe, spoločnosti Banca Intesa, Miláno, Taliansko, dcérskym spoločnostiam VÚB,
a.s. a spoločnostiam patriacim do skupiny s úzkymi väzbami v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných

papieroch v znení neskorších predpisov vrátane spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., za účelom
interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb pre dlžníka a ponuky služieb a produktov spoločnosti
patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k banke, a to v rozsahu údajov uvedených v tejto zmluve
na dobu 10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu vzniknutého z tejto zmluvy medzi dlžníkom a
bankou, pričom dlžník je oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od zániku predmetného

záväzkovéhovzťahu,atopísomnýmoznámenímdoručenýmnapobočkuVÚB,a.s.,vktorejmáotvorený
svoj bežný účet. Podpisom tejto zmluvy dlžník potvrdzuje dobrovoľnosť tohto súhlasu.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

VII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach

VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám – občanom, platných a účinných od
17.10.2005 k Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, z 05.06.2007, a to
v čl. IV. Splácanie úveru, bod 8. v znení: „Veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie
peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od
najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak

dlžník pri platení určí inak.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach
VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám – občanom, platných a účinných od
17.10.2005kZmluveoposkytnutíflexipôžičky,Reg.číslo:XXXXXXXXXXXXXXX,z05.06.2007,atovčl.

IV. Splácanie úveru, bod 9. v znení: „ Veriteľ je oprávnený odo dňa splatnosti ktorejkoľvek čiastky, ktorú
mu dlhuje dlžník podľa zmluvy o úvere, uspokojiť svoju pohľadávku aj z prostriedkov na ktoromkoľvek
účte dlžníka vedenom vo D., E., a to inkasným spôsobom, t.j. tak, že bez ďalšieho osobitného príkazu
dlžníka zaťaží tento účet dlžníka vo výške splatnej sumy, s čím dlžník súhlasí. V prípade vzniku nákladov
banky spojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi, je banka oprávnená započítať

tieto náklady do celkovej výšky vymáhanej pohľadávky na ťarchu dlžníka. Dlžník sa zaväzuje zabezpečiť
na týchto svojich účtoch dostatok peňažných prostriedkov na vykonanie platby podľa predchádzajúcich
viet.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach

VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám – občanom, platných a účinných od
17.10.2005 k Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, Reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX, z 05.06.2007, a to
v čl. IX. Záverečné ustanovenia, bod 4. v časti, v znení: „ Zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou,
ktoré nie sú výslovne upravené v texte úverovej zmluvy, prípadne v týchto obchodných podmienkach, sa
riadiaObchodnýmzákonníkomazákonomč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.“jeneprijateľnou

zmluvnou podmienkou.

X. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

-20- 17Csp/13/20251. Žalobkňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.02.2025 domáhala, aby súd určil deväť
ňou špecifikovaných zmluvných podmienok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku, za neprijateľné. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa

05.06.2007 Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX. Podľa žalobkyne šlo medzi
ňou a žalovaným o spotrebiteľskú zmluvu formulárového charakteru s vopred pripravenou predtlačou.
„Zmluvná voľnosť“ žalobkyne tak bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru a všetky
ostatné zmluvné podmienky a dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavovali
diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. K prvej zmluvnej podmienke – týkajúcej

sa poplatkov za poskytnutie úveru, upomienky a vedenie úverového účtu – poukázala na rozsudok KS
Prešov sp. zn. 2CoCsp/7/2024 zo dňa 18.09.2024, z ktorého citovala body 21. až 23. odôvodnenia,
a tiež poukázala na ďalšie rozhodnutia - rozsudok KS Prešov sp. zn. 18CoCsp/13/2022 zo dňa
24.11.2022, rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 10C/4/2014 zo dňa 17.01.2018, rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Csp/26/2023 zo dňa 16.11.2023, rozsudok Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 1Csp/30/2020 zo dňa 21.12.2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/46/2021

zo dňa 24.09.2021 a rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Csp/95/2020 zo dňa 28.06.2022.
K druhej zmluvnej podmienke – týkajúcej sa potvrdenia dlžníka, že bola oboznámená s Obchodnými
podmienkami – mala za to, že sa ňou v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša
dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania,
a to v otázke oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, v otázke ich prevzatia a súhlasu s nimi,

ako aj v otázke oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, v otázke
doručenia a prevzatia formulára. V súvislosti s touto zmluvnou podmienkou poukázala na rozsudky
tunajšieho súdu (sp. zn. 19Csp/26/2023 zo 16.11.2023, sp. zn. 29Csp/82/2018, z 3.4.2019, sp. zn.
16Csp/147/2020 z 12.11.2020, sp. zn. 7Csp/241/2020 zo 14.6.2021, sp. zn. 8Csp/14/2020 zo 17.3.2021,
sp. zn. 19Csp/102/2020, zo 6.5.2021, sp. zn. 20Csp/173/2020 z 19.3.2021, sp. zn. 9Csp/99/2022 z

28.11.2022, sp. zn. 11Csp/21/2022 z 11.5.2022, sp. zn. 14Csp/29/2021 z 19.7.2022), ako aj rozsudok
Okresného súdu Humenné sp. zn. 9Csp/253/2017 z 2.7.2018 a rozsudok Okresného súdu Poprad
sp. zn. 9Csp/96/2018 z 27.11.2019. K tretej zmluvnej podmienky – týkajúcej sa vyhlásenia dlžníka, že
nie je osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách –
uviedla,žepredmetnéustanovenieanilenpríkladmoneuvádza,ktojepovažovanýzaosobusosobitným

vzťahom k banke, a tak pre priemerného spotrebiteľa nie je dostatočne určité, čo môže spôsobiť
neschopnosť spotrebiteľa vyhodnotiť jeho vzťah k banke. Mala tak za to, že citované ustanovenie je
spôsobilé založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
zvlášť z dôvodu závažných dôsledkov, akým je neplatnosť zmluvy, resp. zosplatnenie úveru. Poukázala
na to, že k takémuto záveru dospela v prípade obdobného ustanovenia v zmluve Komisia vo svojom

stanovisku, č. 36101/2017/21 zo dňa 24.1.2017. Rovnako tiež poukázala na rozsudok Krajského súdu
Prešov, sp. zn. 6CoCsp/16/2024 z 19.9.2024, z ktorého citovala 31. odsek odôvodnenia. Podobne
tiež citovala odseky 69. až 71. rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/74/2022 zo dňa
24.10.2022. K štvrtej zmluvnej podmienky – predstavujúcej rozhodcovskú doložku – namietala, že
ide o neprijateľné dojednanie, pretože sa ním zmluvné strany dohodli riešiť všetky spory vyplývajúce

z úverovej zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom, vopred vybraným dodávateľom, a následne
rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu má slúžiť ako exekučný titul. Rozhodcovská zmluva vo svojich
dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná
osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly
zmluvných podmienok. Takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv, vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou
a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.
K určeniu neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky, poukázala opätovne na rôzne rozsudky
(rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoCsp/13/2022 z 24.11.2022, v zrušovacej časti, rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/97/2019 z 9.6.2020, rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp.

zn. 10C/4/2014 zo 17.1.2018 a rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/35/2022 z 18.8.2022,
sp. zn. 14Csp/187/2020 z 10.5.2022, sp. zn. 15Csp/95/2020 z 28.6.2022, sp. zn. 29C/368/2012
z 10.7.2013, sp. zn. 32Csp/116/2017 z 18.4.2018). Naviac, poukázala i na nález Ústavného súdu
SR zo dňa 11.6.2019 sp. zn. III. ÚS 438/2018, z ktorého vyplýva, že pre platnosť rozhodcovskej
zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby ma spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou

pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. K ďalšej zmluvnej
podmienke – dohode o zrážkach zo mzdy – uviedla, že táto bola priamo včlenená do všeobecných
podmienok poskytnutia úveru k zmluve, pričom vytvára hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy,v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach zo
mzdy dôjde k vzniku priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy totiž nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej

predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Závažnosť a dopady aplikácie dohody
o zrážkach zo mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a nie
zakomponovanie dohody o zrážkach zo mzdy do úverových podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak,
aby unikli pozornosti spotrebiteľa, čo už mnohokrát judikovali aj súdy SR. Navyše poukázala na § 5a
ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2014 a § 53 ods. 7 OZ. K zmluvnej

podmienke – súhlasu s poskytovaním osobných údajov a informácií tvorených alebo chránených
bankovým tajomstvom tretím osobám – mala žalobkyňa za to, že tento predformulovaný súhlas s
poskytovaním a sprístupňovaním osobných údajov spotrebiteľa tretej osobe, so spracovaním jeho
osobnýchúdajovpodobu10rokov(ajpozánikuzmluvnéhovzťahu),bezohľadunadĺžkutrvaniazmluvy,
formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za
náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o

ochrane osobných údajov požaduje. Poukázal na to, že neprijateľnosť dotknutej zmluvnej podmienky
už bola judikovaná napríklad rozsudkami, potvrdenými v odvolacom konaní Krajským súdom Prešov
sp. zn. 1CoCsp/23/2020 z 18.02.2021; sp. zn. 2CoCsp/9/2023 z 25.10.2023; sp. zn 3CoCsp/43/2021
z 02.02.2022; sp. zn. 8CoCsp/31/2022 z 27.10.2022, či rozsudkami Okresného súdu Bardejov sp.
zn. 5Csp/4/2022 z 17.2.2023, Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/99/2023 z 19.12.2023, sp. zn.

15Csp/16/2022 z 10.10.2023, sp. zn. 17Csp/99/2022 z 26.9.2023, sp. zn. 18Csp/62/2023 z 8.11.2023,
sp. zn. 19Csp/26/2023 zo 16.11.2023. Okrem dojednaní uvedených priamo v zmluve poukázala i na
tri zmluvné podmienky nachádzajúce sa vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na
poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám – občanom, účinným od 17.110.2005, ktoré už boli
súdmi určené za neprijateľné. Zmluvnú podmienku týkajúcu sa započítania platieb najprv na splatné

príslušenstvo záväzku od najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej
pohľadávky, považovala za neprijateľnú z dôvodu, že dojednanie bez ohľadu na vôľu dlžníka umožňuje
dodávateľovi započítavať platby na iný účel, akým je splatenie istiny úveru. Dodávateľovi umožňuje
postupovať nepredvídateľne a netransparentne. Žalobkyňa poukázala na právoplatné rozsudky
Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/1/2023 z 27.04.2023, sp. zn. 17Csp/96/2022 z 18.08.2023 a sp.

zn. 19Csp/19/2022 z 19.09.2023. Z potvrdzujúcich rozsudkov Krajského súdu Prešov poukázala na
odôvodnenia rozsudkov sp. zn. 5CoCsp/46/2020 z 26.08.2021 a sp. zn. 22CoCsp/11/2022 z 31.05.2022.
Vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku VIII. tohto rozsudku poukázala na rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/74/2022, z 28.11.2022, z ktorého citovala, že je priamo v rozpore
s § 580 OZ a dodala, že viazanie iných účtov spotrebiteľa s úverom a možnosť započítania pohľadávok

dodávateľa voči akémukoľvek účtu je v rozpore s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a bolo to už vyhodnotené ako neprijateľná podmienka v rozhodnutí Ústredného inšpektorátu
SOI z 24.03.2014, č. SK/0207/99/2014. Rovnako poukázala na Stanovisko Komisie na posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve
spravodlivosti SR zo dňa 24.1.2017, z ktorého citovala. Posledná zmluvná podmienka, teda jej časť,

týkajúca sa voľby Obchodného zákonníka, je podľa žalobkyne neprijateľnou zmluvnou podmienkou
dôvodu, že spravovanie záväzkového vzťahu výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka by pre ňu
ako spotrebiteľku bolo nevýhodnejšie, a teda vopred sa vzdávala svojich zákonných práv a zhoršovala
si tým svoje zmluvné postavenie, ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ. Zdôraznila, že nešlo o individuálnej
dojednanie, ale o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. Záverom citovala z literatúry závery o tom, že hoci

vyhlásenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú v individuálnom spotrebiteľskom spore nie je záväzné
pre posúdenie tejto zmluvnej podmienky v inom individuálnom spotrebiteľskom spore, za predpokladu
obdobných skutkových okolností by mal súd rozhodnúť obdobne, k čomu ho zaväzuje požiadavka
právnej istoty. Dodala, že žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok podáva z dôvodu
verejného záujmu, vyplývajúceho z jednej z hlavných politík primárneho práva EÚ, ktorým je ochrana

spotrebiteľov, ako je to konkretizované v sekundárnom práve EÚ, predovšetkým v Smernici Rady 93/13/
EHS a ako to vyplýva z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré európske právo vykladajú, v spojení s mojím
záujmom. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom
predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo
výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale

sa ním zároveň vytvorí zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil
svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa
§ 3 zákona č. 108/2024 Z.z.. V tejto súvislosti poukázala na právny záver vyplývajúci aj z uznesenia
Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.03.2019.2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.03.2025 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Spor považoval
za umelo vykonštruovaný, neslúžiaci ochrane spotrebiteľských práv. Poukázal i na návrh na začatie

konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy SR na Ústavnom súde SR, ktorý bol
zaevidovaný pod č. Rvp XXXX/XXXX. Poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená ešte v roku 2007
a žalobca ju napáda až po 18 rokoch od jej uzatvorenia. Mal za to, že v tom čase sa obdobné
zmluvné podmienky nepovažovali a ani teraz sa nepovažujú za neprijateľné. Uviedol, že k splateniu
úveru došlo pred viac ako 10 rokmi pred podaním žaloby a pochyboval, že podanie žaloby skutočne

smeruje k ochrane spotrebiteľských ohrozených alebo porušených práv. Skôr mal za to, že ide, ako
i v obdobných generalizovaných žalobách, o vykonštruovaný spor, ktorý nemá s ochranou spotrebiteľov
nič spoločné. K takémuto záveru ho viedla skutočnosť, že právny zástupca si uplatňuje trovy konania
za každú zmluvnú podmienku, čo však považoval za neprípustné. Podľa žalovaného sa trovy majú
vypočítavať ako z jedného predmetu konania bez ohľadu na počet neprijateľných zmluvných podmienok.
Podanie žaloby považoval za výlučne obchodnú príležitosť pre právneho zástupcu žalobcu, kedy sú

podávané určovacie žaloby nasledované žalobami o plnenie primeraného finančného zadosťučinenia.
Dodal, že i pri aplikácii najdlhšej 10-ročnej premlčacej lehoty sú uplatňované práva žalobcu premlčané,
pričom zásah do právnych vzťahov ukončených pred viac ako 10 rokmi je v rozpore so zásadou právnej
istoty. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/20/2021
zo dňa 13.09.2022 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11CoCsp/16/2021 zo dňa 20.04.2022 a sp.

zn. 3CoCsp/10/2023 zo dňa 22.02.2024. Čo sa týka samotných zmluvných podmienok - k prvej
z nich, týkajúcej sa poplatkov za poskytnutie úveru, upomienok a vedenie úverového účtu, uviedol,
že žalobca so všetkými súhlasil a tieto sú transparentne uvedené priamo v zmluve. Zároveň však
poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že by si žalovaný voči nemu tieto poplatky uplatňoval. Mal tiež
za to, že poplatky sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a preto sú vylúčené zo

súdneho prieskumu neprijateľných podmienok. Poplatky spojené s úverom sú bežnou praxou a cena
úveru nie je tvorená len úrokom, ale i všetkými v zmluve uvedenými povinnosťami – i požadovanými
poplatkami, či nákladmi, ktoré tvoria cenu peňazí, resp. poskytnutého úveru. Dodal však, že dotknuté
ustanovenie zmluvy je už niekoľko rokov obsolentné, pretože podľa aktuálne účinného Cenníka VÚB,
a.s. je upomienka o nezaplatení dlžnej sumy spoplatnená sumou skutočných nákladov. Poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/294/2019 zo dňa 22.02.2022, v ktorom sa hovorí
o tom, že spotrebiteľ mohol posúdiť hospodárske dôsledky vyplývajúce zo zmluvy a skutočnosť, či
uzavrie zmluvu, ak sa mu poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol v zmluve vyjadrený určito, jasne
a zrozumiteľne, javil vysoký. Žalovaný mal za to, že dotknuté zmluvné ustanovenie nespôsobuje značnú
nerovnováhu v práva a povinnostiach zmluvných strán. K druhej zmluvnej podmienke – potvrdeniu

o oboznámení sa s Obchodnými podmienkami – žalovaný uviedol, že nie je neprijateľná a neprenáša
sa ňou dôkazné bremeno, keďže sa spotrebiteľovi neukladá žiadna povinnosť niesť dôkazné bremeno.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-62Csp/10/2022 zo
dňa 08.02.2024. Nevedel, akým iným spôsobom by mal veriteľ pri uzatváraní zmluvy overiť, či dlžník –
spotrebiteľ všetkému v zmluve alebo v obchodných podmienkach či cenníku porozumel. V prípade, ak

by v zmluve absentovalo dotknuté zmluvné ustanovenie, tak by veriteľ stratil akýkoľvek dôkaz o tom,
že spotrebiteľ bol naozaj s obchodnými podmienkami a cenníkom oboznámený a že s nimi súhlasí,
že ich prevzal alebo mu boli zaslané. Vyhlásením neprijateľnosti práve súd odníme veriteľovi možnosť
preukázať do budúcna tieto skutočnosti. Poukázal tiež na rozhodnutia súdov, ktoré konštatujú, že
spotrebiteľ svojim podpisom potvrdil, že dokumenty prevzal, oboznámil sa s nimi a súhlasil s nimi.

K zmluvnej podmienke, ktorou žalobca vyjadril, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke, žalovaný
uviedol, že zmluvná podmienka len reflektuje § 35 ods. 1 zákona o bankách v znení platnom a účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Žalovaný iba rešpektoval dikciu zákona, ktorú pretavil do zmluvy.
Vychádzajúc z definície osoby s osobitným vzťahom k banke pritom konštatoval, že sa určite nejedná o
priemerného spotrebiteľa. Bez dotknutej zmluvnej podmienky si veriteľ nevie overiť a posúdiť existenciu

osobitného vzťahu klienta k banke, preto sa nemôže jednať o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak aj
zmluvná podmienka neobsahuje definíciu osoby s osobitným vzťahom k banke, tak táto je v zákone
o bankách a neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. Ak žalobca nerozumel obsahu zmluve, tak je
to v rozpore s čl. III. bodom 5. zmluvy, kde sa nachádza prehlásenie, že strany si zmluvu prečítali,
porozumeli jej obsahu a súhlasia s ním. V prípade rozhodcovskej doložky poukázal na to, že v čase

uzavretia zmluvy nebolo v OZ či inom predpise zakotvené žiadne ustanovenie, z ktorého by plynul
záver o neprijateľnosti takéhoto dojednania. V priebehu trvania vzťahu pritom nedošlo k prejednaniu
veci všeobecným či rozhodcovským súdom. Keďže ale žalobca nevzniesol námietky, neodmietol návrh
rozhodcovskej doložky, tak sa táto stala súčasťou zmluvy. Navyše je ale toto ustanovenie už staré,neuplatňuje sa, a to i z dôvodu zakotvenia tzv. spotrebiteľského rozhodcovského konania – zák. č.
335/2014 Z.z. a predstavuje teda obsolentné zmluvné dojednanie, ktorého posudzovanie nie je v
súčasnosti opodstatnené, a tak mal tiež za to, že na strane žalobcu absentuje naliehavý, či vôbec

akýkoľvek právny záujem na takomto určení. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval žalovaný za
legálny zabezpečovací inštitút, právnym poriadkom aprobovaný a v OZ explicitne zakotvený. Dohoda
o zrážkach zo mzdy bola pritom uzatvorená v súlade s OZ, či inými právnymi predpismi, ktoré
nezakazovali jej uzatvorenie. Po novele zák. č. 250/2007 Z.z. už však žalovaný k realizácii tejto dohody
ani nemôže pristúpiť, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy bola zakázaná, resp. prísne obmedzená

s účinnosťou od 01.05.2014, čo žalovaný rešpektuje a v súlade so zákonom tento inštitút zo svojej
zmluvnej dokumentácie odstránil. Za významné žalovaný považoval, že tento inštitút nebol zahrnutý
medzi neprijateľné zmluvné podmienky v čase uzatvorenia zmluvy. K zmluvnej podmienke – súhlas
s poskytnutím osobných údajov spotrebiteľa - žalovaný poukázal na § 91 zákona o bankách, kde zákon
priamo predpokladá, že údaje od klientov žalovaný získava a spracúva pre účely správy ich pôžičiek,
či vkladov. Zákon o bankách určuje povinnosť chrániť a utajovať tieto informácie o spotrebiteľoch a ich

ďalšie poskytnutie tretím osobám je podmienené písomným súhlasom klienta. Dĺžka trvania súhlasu pre
spracovanie osobných údajov je podľa žalovaného dôvodne v trvaní 10 rokov, pretože i aktuálna súdna
prax nielen že neurčuje žiadnu premlčaciu dobu na požadovanie určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok, ale i v prípade žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru
a následného vydania bezdôvodného obohatenia súdna prax uplatňuje 10 ročnú premlčaciu dobu na

plnenie. Bez 10 ročnej doby pre uchovanie údajov klienta by žalovaný nemohol uchovávať ani zmluvnú
dokumentáciu po takúto dobu. Žalovaný tiež poukázal na § 42 ods. 1 zákona o bankách, ktorý stanovuje
minimálnu archivačnú dobu piatich rokov od ukončenia obchodu. Žalovaný tak argumentoval tým, že
používa archivačnú dobu 10 rokov, ktorá sa praxou osvedčila. Navyše dodal, že spracúvanie osobných
údajov na účel interného výkazníctva je plne legitímne a vyplýva zo zákona platného a účinného v čase

uzatvoreniazmluvy.Podľažalovanéhonapadnutázmluvnápodmienkanespĺňazákladnýpredpokladpre
učenie neprijateľnosti, ktorým je zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Zmluvnú podmienku nachádzajúcu
sa v obchodných podmienkach, týkajúcu sa započítania platieb najprv na splatné príslušenstvo, až
potom na splatnú istinu, taktiež nepovažoval za neprijateľnú, pretože mal za to, že pre dlžníka, ktorý si
riadne a včas plní povinnosti plynúce zo zmluvnej dokumentácie je irelevantná, keďže splatenie úveru

je rozvrhnuté na presný počet splátok s určitou výškou, kedy na úplnom konci úverového vzťahu pri
zachovaní žiadneho a včasného splácania je dlh s nulovou hodnotou. Úver je splácaný formou anuitných
splátok podľa amortizačnej tabuľky, ktorá je vypočítaná pomocou všeobecne známych matematických
postupov. Žalovaný taktiež poukázal na to, že podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka sa pri
plnení peňažného záväzku započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Napadnuté ustanovenie reprezentuje podľa žalovaného predpoklad zmluvnej voľnosti v súkromnom
práve. V prípade riadneho plnenia dlhu sa jedná o plnenie v splátkach a platby dlžníka sa započítavajú
podľa dohody zmluvných strán. V prípade predčasného vyhlásenia splatnosti úveru sa však už nejedná
o plnenie v splátkach, nakoľko dohoda o plnení dlhu v splátkach nie je v platnosti a každé peňažné
plnenie dlžníka je potrebné prioritne započítať na istinu dlhu v zmysle § 566 ods. 2 OZ. Dodal, že nemôže

ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
pričomtátopodmienkajevyjadrenáurčito,jasneazrozumiteľne,pričomnietspornostiojejindividuálnom
dojednaní. Zmluvnú podmienku v obchodných podmienkach, ktorá umožňuje veriteľovi uspokojiť svoju
pohľadávku z prostriedkov na ktoromkoľvek účte dlžníka vedenom u žalovaného inkasným spôsobom
taktiež nepovažoval za neprijateľné zmluvné dojednanie. Mal za to, že žalobkyňa si zvolila inkasný

spôsob splácania svojich záväzkov – bankové inkaso. Závery o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky
podľa žalovaného plynu z nepochopenia inštitútu inkasa ako platobnej služby. Splácanie bankových
pohľadávok formou bankového inkasa bolo zriadené v prospech spotrebiteľov, nakoľko spotrebiteľ
nemusí na zabezpečenie včasného splatenia dlhu vykonať žiaden dodatočný úkon, len zabezpečiť
na svojom účte dostatok finančných prostriedkov. Inštitút inkasa by v prípade vyžadovanej dodatočnej

notifikácie započítania stratil zmysel, pretože v prípade neskoro daného súhlasu by nebolo zrejmé, ktoré
by bol zodpovedným subjektom – poskytovateľ služby či spotrebiteľ. K poslednej zmluvnej podmienke
– voľbe Obchodného zákonníka – uviedol, že zmluva o úvere je upravená v § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a je absolútnym obchodom a žalobkyňa sa nevysporiadala pri svojich úvahách s aplikáciou
§ 330 ods. 2 Obchodného zákonníka. Záverom všeobecne podotkol, že žalobcom väčšina zo žalobcom

označených rozhodnutí sa netýka totožných zmluvných podmienok a žalobkyňa neuniesola bremeno
tvrdenia. Zároveň výkon práv žalobkyne považoval za v rozpore s dobrými mravmi, predovšetkým
s poukazom na skutočnosť, že sa žalobkyňa domáha určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok po
viac ako 18 rokoch od uzavretia zmluvy. Napokon sa ešte vyjadril i k trovám konania, pri ktorých malza to, že odmenu pri trovách právneho zastúpenia je potrebné vypočítavať ako z jednej veci, jedného
nároku, s totožným skutkovým základom.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 21.03.2025 zotrvala na podanej žalobe. Úvodom poukázala na to, že návrh
na začatie konania o súlade ustanovenia § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. s čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1
a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR Ústavný súd SR odmietol. K tvrdeniam o vykonštruovanosti sporu uviedla,
že nie je dôležité, či si dodávateľ voči spotrebiteľovi uplatnil nároky zo zmluvných podmienok, stačí, že
zmluva, ktorú uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom obsahuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech

spotrebiteľa. Poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora (prvá komora) v spojenej veci C-776/19 až
C-782/19, v zmysle ktorého na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi vyplývajú
zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu zmluvnej
podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej podmienky
súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky uvedenej
v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať nijakej

premlčacej lehote. Poukázala i na odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2018
zo dňa 24.01.2018 a čl. 38 Charty základných práv EÚ, či čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS. Podľa
žalobkyne súmernú odpoveď na námietky žalovaného dáva rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo/127/2017 z 30.01.2019 a uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 124/2020, z 15.04.2020,
ktorýmbolaodmietnutáústavnásťažnosťbankyprotitomutorozsudkuNajvyššiehosúduSR.Zrozsudku

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 rozsiahlo citovala a poukázala i na
rovnaké právne závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/27/2018 zo
dňa 28.03.2019. K zmluvným podmienkam uviedla, že zo strany žalovaného nebola upozornený na
namietané NZP, ako ani na ich dôsledky. Pre súdenú vec je pritom podľa žalobkyne rozhodujúce, aby
existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetné zmluvné podmienky za

neprijateľné a teda absolútne neplatné. Žalovaný ako dodávateľ nepredložil v konaní jediný dôkaz na
preukázanie vedenia kontraktačného procesu so žalobkyňou a tak po skutkovej stránke, ani právnej
stránke konajúci súd pri hodnotení dôkazov ani nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje žalovaný, a
zamietnuťvtejtočastižalobu.Podľažalobkynejepotrebnéskúmaťkonaniedodávateľa,akosiplnilsvoje
zákonné povinnosti, najmä postupovať s odbornou starostlivosťou, pri poskytovaní spotrebiteľského

úveru. Dôkazné bremeno znáša žalovaný, a preto ako dodávateľ je povinný preukázať, že zmluvné
ustanovenie bolo dojednané individuálne. Žalovaný to však zatiaľ nijakým spôsobom nepreukázal. O
žalovaných neprijateľných zmluvných podmienkach už pritom súdy rozhodli, teda boli vyslovené za
neprijateľné, preto žalobkyňa zotrvala na ich určení za neprijateľné. Mala za to, že súd rozhodne o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve, aj keď ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v

dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju povinný vyhlásiť aj
v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/149/2020 z
24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20). Záverom uviedol k trovám konania, že pri
určení odmeny za úkony právnej služby je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že si žalobou uplatnil
viaceré samostatné veci (nároky), pričom poukázal i na rozhodnutia súdov, kde o náhrade trov konania

samostatným výrokom rozhodovali súdy o náhrade trov konania vychádzajúc zo spojenia viacerých
určovacích žalôb.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 29.04.2025 odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie k žalobe.
Zmluvnú voľnosť žalobkyne pri uzatváraní zmluvy nepovažoval za obmedzenú. Ak žalobkyňa

akceptovala navrhované podmienky, žalovaný nemal dôvod pristupovať k osobitnému vyjednávaniu
zmluvných ustanovení, keďže boli bezvýhradne akceptované. Žalobkyňa mohla žiadať aj o vysvetlenie,
ozrejmenie akejkoľvek zmluvnej podmienky, ak jej nebola jasná alebo jej nerozumela. V praxi je však
nepredstaviteľné a nereálne individuálne dojednávanie zmluvných podmienok s každým záujemcom
o úverový produkt. K preukázaniu kontraktačného procesu uviedol, že nie je možné reálne predložiť

akýkoľvek dôkaz o jeho priebehu, nakoľko kontraktačný proces prebiehal v roku 2007, t.j. pred vyše 17
rokmi a uplynula archivačná doba, teda z objektívnych príčin žalovaný ani nemôže žiadnymi podkladmi
disponovať. Rozporoval, že by zmluva bola pripravená bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah.
Štandardne síce je pripravená dodávateľom služby – bankou, avšak podľa uváženia klienta a jeho
výhradsanásledneposkytovateľrozhodne,čivýhradyakceptuje,alebokuzatvoreniuzmluvnéhovzťahu

nedôjde. Žalobkyňu nikto nenútil vstúpiť do zmluvného vzťahu a návrh mohla jednoducho odmietnuť.
Napadnutie dojednaní po viac ako 17 rokoch od uzavretia zmluvy považoval za účelové. Navyše mal za
to, že hoci je žalobkyňa ako spotrebiteľ slabšou zmluvnou stranou a požíva zvýšenú ochranu, nezbavuje
ju to zodpovednosti za svoje konanie. Tým, že podpísala zmluvu so žalovaným, tak prejavila súhlas sozmluvou a skutočnosť, že sa s ňou oboznámila. Je logické, že inak by ju nepodpísala, ak by s určitými
ustanoveniami nesúhlasila. Dodal, že mu nie je zrejmé, prečo žalobkyňa podpísala zmluvu, ak s toľkými
zmluvnými podmienkami nesúhlasila, alebo jej neboli zrejmé, na čo ale zjavne prišla a začalo jej to

prekážať až po vyše 17 rokoch od jej podpisu. Žalobkyni bola predložená zmluva s jej súčasťami a ich
prečítanie potvrdila podpisom na zmluve. Bolo by neúnosné, aby spotrebitelia podpisovali akékoľvek
zmluvy a následne sa dovolávali toho, že nepociťovali dôvodnosť čítať zmluvné ustanovenia, a teda sa
nimi nemusia riadiť. Žalovaný tiež považoval konanie žalobkyne za účelové a absurdné, ak pri podpise
zmluvy žalobkyňa necítila potrebu čítania zmluvných ustanovení, keď chcela získať úver, avšak po

vyše 17 rokoch sa k zmluve vrátila a začala ju študovať a uvedomovať si, aké dojednania považuje za
neprijateľné. Záverom sa vyjadril ohľadom trov konania, že žalobkyňa neberie do úvahy, že podanie
samostatných žalôb o každej zmluvnej podmienke by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci,
a teda vadu konania. Citoval z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-224/19, kde uviedol, článok
6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 a zásada efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že
bránia režimu, ktorý umožňuje, aby časť trov konania znášal spotrebiteľ, a to v závislosti od výšky

súm zaplatených bez právneho dôvodu, ktoré sa mu vracajú v nadväznosti na vyhlásenie neplatnosti
zmluvnej podmienky z dôvodu jej nekalej povahy, keďže takýto režim vytvára podstatnú prekážku, ktorá
môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia práva na účinné súdne preskúmanie možnej nekalej povahy
zmluvných podmienok, ako mu ho priznáva smernica 93/13. Žalovaný dodal, že ak teda spotrebiteľ
uspeje čo i len s jednou zmluvnou podmienkou, mal by úspech v konaní 100 % bez ohľadu na to,

že zvyšných napríklad aj 10 zmluvných podmienok by bolo zamietnutých, pretože SD EÚ reflektuje
na ochranu spotrebiteľa v takom zmysle, že akékoľvek iné priznávanie trov konania by mohli odradiť
spotrebiteľa od uplatnenia práva na účinné súdne preskúmanie možnej nekalej povahy zmluvných
podmienok, ako mu ho priznáva smernica 93/13, a to s ohľadom na riziko znášania trov. Poukázal i na
rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 9Csp/42/2024 zo dňa 28.10.2024, v ktorom súd inšpirovaný práve

uvedeným rozhodnutím SD EÚ objasnil, že má za to, že spotrebiteľ je úspešný v spore i v prípade
vyhlásenia čo i jednej zmluvnej podmienky za neprijateľnú, pretože predmet konania bol len jeden
a to určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, pretože to zodpovedá cieľom ochrany spotrebiteľa
a možnosti nechať si konkrétne zmluvnú podmienku posúdiť súdom. Predmet konania je tak len jeden,
a to čiastočná neplatnosť zmluvy.

5. Súd nariadil termín pojednávania na deň 12.08.2025.

6. Na pojednávaní dňa 12.08.2025 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise (na čl. 7 zmluva o poskytnutí flexipôžičky reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 05.06.2007, na

čl. 8 všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám
občanom s účinnosťou od 17.10.2005, na čl. 10 výpis z účtu žalobkyne za stav za obdobie od 05.06.2007
do 19.05.2008, pričom výpis je zo dňa 19.05.2008), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu,
ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobkyňa ako dlžník uzavrela dňa 05.06.2007 so žalovaným ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí
flexipôžičky reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov
vo výške 50 000 Sk (1 659,70 EUR), ktoré sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 60 splátkach po 1 135,10
Sk (37,68 EUR). K splateniu predmetného úveru zo strany žalobkyne došlo pred viac ako 10 rokmi pred
podaním žaloby.

8. Obsahom zmluvy sú okrem iného i nasledovné ustanovenia:
- v Článku I., Základné podmienky, v Časti Poplatky platné ku dňu uzavretia tejto zmluvy, v znení:
„Poplatok za poskytnutie úveru: 1000,- Sk
Poplatok za I. upomienku: 200,- Sk

Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 1000,- Sk
Poplatok za vedenie úverového účtu: 40,- Sk / mesačne.“;
- v čl. II. bod 2. v znení: „Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený s Obchodnými podmienkami, ktoré
sú súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou
zmluvou.“;

- v čl. II. bod 4. v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je / nie sú osobou s osobitným
vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o bankách“). V prípade zistenia nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomýtoho, že úver sa stáva okamžite splatný vrátane príslušenstva, a to dňom keď sa banka dozvedela o
nepravdivosti tohto údaju v súlade s § 35 ods. 1 zákona o bankách.“;
- v čl. II. bod 5. v znení: „Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto

obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie
bánk v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na
riešení sporov stálym rozhodcovským súdom.“,
- v čl. II. bod 6. v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí s v prípade, ak nesplní svoj
záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti

úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka
vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi.
Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy,
pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným
predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o
zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“;

- v čl. II. bod 8. v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník súhlasí, aby banka v zmysle zákona o ochrane
osobných údajov poskytla jeho osobné údaje a informácie, ktoré tvoria alebo sú chránené bankovým
tajomstvom (ďalej len „údaje a informácie“) svojej ovládajúcej osobe, spoločnosti Banca Intesa, Miláno,
Taliansko, dcérskym spoločnostiam VÚB, a.s. a spoločnostiam patriacim do skupiny s úzkymi väzbami
v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov vrátane spoločnosti

Consumer Finance Holding, a.s., za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb pre dlžníka a
ponuky služieb a produktov spoločnosti patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k banke, a to v rozsahu
údajov uvedených v tejto zmluve na dobu 10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu vzniknutého z
tejtozmluvymedzidlžníkomabankou,pričomdlžníkjeoprávnenýodvolaťsvojsúhlasnajskôrpojednom
roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu, a to písomným oznámením doručeným na pobočku

VÚB, a.s., v ktorej má otvorený svoj bežný účet. Podpisom tejto zmluvy dlžník potvrdzuje dobrovoľnosť
tohto súhlasu.“.

9. Vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám – občanom, platných a účinných od 17.10.2005, na ktoré odkazovala Zmluva o poskytnutí

flexipôžičky reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX z 05.06.2007 sa tiež nachádzali i nasledovné ustanovenia:
-v čl. IV. Splácanie úveru, bod 8. v znení: „Veriteľ je oprávnený akúkoľvek platbu dlžníka na plnenie
peňažného záväzku z úverovej zmluvy započítať najprv na dlžné splatné príslušenstvo záväzku od
najstaršej pohľadávky a až potom na dlžnú splatnú istinu od najstaršej pohľadávky, a to aj vtedy, ak
dlžník pri platení určí inak.“;.

- v čl. IV. Splácanie úveru, bod 9. v znení: „Veriteľ je oprávnený odo dňa splatnosti ktorejkoľvek
čiastky, ktorú mu dlhuje dlžník podľa zmluvy o úvere, uspokojiť svoju pohľadávku aj z prostriedkov
na ktoromkoľvek účte dlžníka vedenom vo D., E., a to inkasným spôsobom, t.j. tak, že bez ďalšieho
osobitného príkazu dlžníka zaťaží tento účet dlžníka vo výške splatnej sumy, s čím dlžník súhlasí. V
prípade vzniku nákladov banky spojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi, je

banka oprávnená započítať tieto náklady do celkovej výšky vymáhanej pohľadávky na ťarchu dlžníka.
Dlžník sa zaväzuje zabezpečiť na týchto svojich účtoch dostatok peňažných prostriedkov na vykonanie
platby podľa predchádzajúcich viet.“;
- v čl. IX. Záverečné ustanovenia, bod 4. v časti, v znení: „ Zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou,
ktoré nie sú výslovne upravené v texte úverovej zmluvy, prípadne v týchto obchodných podmienkach,

sa riadia Obchodným zákonníkom a zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.“

10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco:

11. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä

zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

12. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv

obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úver.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

16. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na

jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

18. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

19. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 do 30.06.2024 ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal

plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovibezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 53 ods. 1 zák. č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ustanovenia tohto zákona sa použijú

na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024
a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

24. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy proti porušeniu práv
a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo

na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

25. Podľa § 298 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom

v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách banka a pobočka zahraničnej banky nesmú
vykonávať s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah, obchody, ktoré vzhľadom na svoju
povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Banka a pobočka zahraničnej banky
sú povinné pred uzavretím a vykonaním takého obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod

vykonávajú, k nim nemá osobitný vzťah; táto osoba je povinná poskytnúť banke a pobočke zahraničnej
banky pravdivé informácie, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky potrebujú na účel tohto preverenia.
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pravdivosť poskytnutých údajov písomne zabezpečiť
v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo o vklade podľa § 5 písm. a) sankciou neplatnosti uzavretia
tejto zmluvy a v zmluve o úvere podľa § 5 písm. b) sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku

dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov, vrátane
splatnosti úrokov za celú dohodnutú dobu úveru.

27.Podľa§551Občianskehozákonníkauspokojeniepohľadávkymožnozabezpečiťpísomnoudohodou
medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky

pri výkone rozhodnutia.

28. Podľa § 5a zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2014 do 30.06.2024 neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvya)dohodouozrážkachzomzdyazinýchpríjmovvprospechpredávajúcehoaleboinejosoby,12cd)ibaže
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť, alebo

b) zmenkou alebo šekom.12ce)

29. Medzi stranami sporu nebolo sporné a z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že dotknutá
zmluva o poskytnutí pôžičky (spotrebiteľského úveru) je spotrebiteľského charakteru (spotrebiteľský
charakter zmluvy nebol rozporovaný, vyplýva aj zo samotného znenia zmluvy a povahy zmluvných

strán). Spornou medzi stranami bola iba otázka právneho posúdenia, či žalobcom špecifikované
zmluvnépodmienkynapĺňajúznakyneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokačijevôbecžalobažalobkyne
prípustná a v súlade s dobrými mravmi.

30. Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd vyvodil z § 137 písm. c),
prípadne písm. d) Civilného sporového poriadku v spojení s § 298 Civilného sporového poriadku, ako aj

v spojení s §§ 53 a 53a Občianskeho zákonníka v záujme zabezpečenia zvýšenej ochrany spotrebiteľa.
Podporne súd poukazuje i na § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý výslovne umožňuje podať
žalobu o určenie neplatnosti zmluvy. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných
zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu.
V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie,

či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák.
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý v ust. § 3 ods. 3 a
5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti
porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými

podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/27/2018, ktoré
práve odvodzuje prípustnosť od § 137 písm. c/ CSP, hoci podľa názoru súdu je priliehavejší prípadne
§ 137 písm. d/ CSP, ktoré pojednáva o určení právnej skutočnosti), ale i ust. § 11 ods. 4 ZoSÚ, ktoré
umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa neplatnosti zmluvy, a teda prípadne i časti zmluvy – konkrétne
neprijateľných zmluvných dojednaní.

31. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn.
6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, v zmysle ktorého.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá
právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého

právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky,
podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa
okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné
podmienky.Vtomtoprípadenejdeonárokzprávnehovzťahu,ktoréhoprávnymdôvodomjezmluva,teda
o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť

zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať
žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj
v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného
oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný
názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods.
1ÚstavySlovenskejrepublikyakoajSmerniciRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“

32. S ohľadom na uvedené závery najvyššieho súdu súd konštatuje, že podanie žaloby o určenie

neprijateľných zmluvných podmienok je legitímnym právom spotrebiteľov, ktorým sa môžu domáhať
ochrany svojich práv podľa § 3 ods. 3 a 5 zák. č. 250/2007 Z.z.

33. Súd nedospel k záveru, že by táto žaloba bola zo strany žalobkyne podaná šikanózne, nakoľko
zo žaloby, nevyplýva, že by nesledovala ako svoj primárny cieľ zodpovedanie otázky, či dotknuté

zmluvné podmienky boli neprijateľné a ciele podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. Ide skôr o dohady
žalovaného, ktoré súd pripúšťa, že sú na zamyslenie (predovšetkým naliehavosť určenia po uplynutí
tak dlhej doby od uzatvorenia zmluvy a zároveň od splatenia dlhu), avšak vychádzajúc z aktuálnej
judikatúry a nepremlčateľnosti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a zohľadňujúc záujem štátuna zvýšenej ochrane spotrebiteľa nemôžu tieto dohady žalovaného brániť spotrebiteľovi domáhať sa
preskúmania obsahu spotrebiteľom namietaných zmluvných podmienok.

34. Súdny dvor Európskej únie uviedol v bode 38 rozsudku C-776/19 až C-782/19 cit.: „Z tohto hľadiska
treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi vyplývajú zo
smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu zmluvnej
podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej podmienky
súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky uvedenej

v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať nijakej
premlčacej lehote.“ I s poukazom na uvedené preto možno považovať námietky žalovaného, týkajúce
sa časových súvislostí, doby medzi uzatvorením zmluvy, splatením úveru a podaním žaloby a skúmania
„skutočného“ motívu podania žaloby za nedôvodné.

35. Predtým, ako súd pristúpil k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť k záveru,

či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia (ak tieto
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne) a či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané.
Napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa netýkajú hlavného predmetu plnenia, ani
ceny plnenia (niektoré z nich sa síce týkajú určitých plnení zo strany spotrebiteľa, avšak iba poplatkov
ako vedľajších plnení, konkrétne za poskytnutie úveru, upomienky a vedenie úverového účtu, pričom súd

zároveň nebude hodnotiť ich prijateľnosť, či neprijateľnosť z pohľadu primeranosti ceny za poskytnuté
protiplnenie).

36.Vsúvislostisnámietkoužalovaného,ženiejemožnýprieskumpoplatkov,nakoľkosatýkajúhlavného
predmetuplneniaaprimeranosticeny,súdpoukazujebody59-63odôvodnenierozsudkuSúdnehodvora

C-714/22, v zmysle ktorého cit.:
„59 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 4 ods. 2 smernice 93/13 stanovuje výnimku
z mechanizmu vecného preskúmania nekalých podmienok, ako je upravený v rámci systému ochrany
spotrebiteľov zavedeného touto smernicou, a že toto ustanovenie sa preto má vykladať reštriktívne
(rozsudok z 20. septembra 2017, Andriciuc a i., C-186/16, EU:C:2017:703, bod 34, ako aj citovaná

judikatúra)
60 Pokiaľ ide o kategóriu zmluvných podmienok vzťahujúcich sa na pojem „hlavný predmet zmluvy“
v zmysle uvedeného ustanovenia, Súdny dvor rozhodol, že tieto podmienky sa musia chápať ako
podmienky, ktoré upravujú základné plnenia tejto zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú. Naopak, na
podmienky, ktoré majú doplnkovú povahu vo vzťahu k podmienkam vymedzujúcim samotnú podstatu

zmluvného vzťahu, by sa tento pojem nemal vzťahovať (rozsudok z 20. septembra 2017, Andriciuca i.,
C-186/16, EU:C:2017:703, body 35 a 36, ako aj citovaná judikatúra).
61Základnéplneniavyplývajúcezozmluvyoúverespočívajúvtom,ževeriteľsapredovšetkýmzaväzuje
poskytnúť dlžníkovi určitú sumu peňazí, pričom dlžník sa zase zaväzuje predovšetkým splatiť túto sumu,
v zásade aj s úrokmi, podľa stanoveného splátkového kalendára [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16.

marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru),C-565/21, EU:C:2023:212, bod 18 a citovanú
judikatúru].
62Vzhľadomnapovinnosťvykladaťčlánok4ods.2smernice93/13reštriktívne,Súdnydvorrozhodol,že
povinnosťodmeniťslužbyspojenéspreskúmaním,poskytnutímaspracovanímúverualeboinépodobné
služby, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou činnosti veriteľa v súvislosti s poskytnutím úveru, nemožno

považovať za povinnosť patriacu medzi základné plnenia vyplývajúce zo zmluvy o úvere a uvedené v
predchádzajúcombodetohtorozsudku[rozsudokzo16.marca2023,Caixabank(Províziazaposkytnutie
úveru),C-565/21, EU:C:2023:212, bod, body 22 a 23].
63Treba tiež pripomenúť, že zmluvné podmienky, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, sú vyňaté
z posúdenia ich nekalej povahy len v prípade, že sa príslušný vnútroštátny súd na základe preskúmania

v každom jednotlivom prípade domnieva, že boli predajcom alebo dodávateľom formulované jasne
a zrozumiteľne (rozsudok z 5. júna 2019, GT, C-38/17, EU:C:2019:461, bod 31 a citovaná judikatúra).“

37. Z vyššie citovanej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je nepochybné, že tak poplatky za
upomienku, ako aj poplatok za poskytnutie úveru a vedenie úverového účtu podliehajú súdnemu

prieskumu neprijateľnosti, pretože sa nejedná o základné plnenia vyplývajúce zo zmluvy.

38. Z rozsudku Súdneho dvora Euróspkej únie C-565/21 z 16.03.2023 plynie cit.: „Vzhľadom na
povinnosť vykladať článok 4 ods. 2 smernice 93/13 striktne nemožno povinnosť odplaty za takéto službypovažovať za súčasť hlavných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, tak ako ich identifikovala
judikatúra pripomenutá v bode 18 tohto rozsudku, teda na jednej strane poskytnutie peňažnej sumy
veriteľom a na druhej strane vrátenie tejto sumy, vo všeobecnosti aj s úrokmi, podľa stanoveného

splátkového kalendára. Bolo by totiž v rozpore s touto povinnosťou striktného výkladu zahrnúť pod pojem
„hlavný predmet zmluvy“ všetky služby, ktoré sú jednoducho spojené so samotným hlavným predmetom
a ktoré preto majú vedľajšiu povahu v zmysle judikatúry spomenutej v bode 17 tohto rozsudku.“

39. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho

zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal

možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho

zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto
smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky
neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ). Zmluva a zmluvné podmienky v nej predstavujú
štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, uzatváranú s mnohými spotrebiteľmi. Rovnako tak

ustanovenia zakotvené vo všeobecných obchodných podmienkach predstavujú dojednania, ktorými sa
spravuje určitý typ zmlúv, ktoré žalovaný uzatváral s mnohými spotrebiteľmi.

40. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

41. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom

na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

42. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti

záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

43. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než
obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, resp. § 53 ods. 3

Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak napĺňa znaky uvedené v § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobkyňa ako
spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy
a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (porov. rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp/19/2021 z 30.11.2021).

44. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnejtransakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú

zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

45. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so
stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve

záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých

pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. F., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že

test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej

podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

46. Vo vzťahu k namietaným zmluvným dojednaniam o poplatkoch za poskytnutie úveru, upomienky
a vedenie účtu súd následne posudzujúc ich obsah a zmysel dospel k záveru, že predmetné dojednania
predstavujú neprijateľné zmluvné podmienke vyvolávajúce v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Za neprijateľnú je totiž nevyhnutné tiež považovať zmluvnú
podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke

dodané nie je a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatok za poskytnutie úveru, za upomienky
a za vedenie úverového účtu nie sú poplatkami za služby realizované v záujme spotrebiteľa. Nemajú
rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Každý poplatok, ktorý
by mal spotrebiteľ platiť, by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné, aby sa
týmto poplatkom platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a v jeho záujme. Spoplatňovanie

akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľom, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie,
ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa, je v rozpore s dobrými mravmi.

47. Žalovaný poukazoval na tú skutočnosť, že sa jedná o štandardné poplatky v rámci bankovej praxe,
avšak skutočnosť, že i iné banky/poskytovatelia úverov vyžadujú od spotrebiteľov úhradu poplatku

za poskytnutie úveru, upomienky, či vedenie účtu však samo o sebe nemôže vyvodzovať prijateľnosť
takýchto poplatkov.

48. Poplatky za upomienky umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý
prevyšuje skutočné výdavky dodávateľa za upomienku. Zákon za príslušenstvo pohľadávky označuje

náklady na uplatnenie pohľadávky. Predpokladá teda presné výdavky. Ani pokiaľ ide o škodu, ktorú by
veriteľovi bolo dôvodné priznať pre porušenie povinnosti zo zmluvy, nemožno veriteľovi priznať viac
ako skutočnú ujmu, či ušlý zisk. Paušálna výška poplatku za upomienku bez transparentného výpočtu
skutočných nákladov plne zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky. Krajský súd v Prešovev rozhodnutí zo dňa 21.11.2017, sp. zn. 17Co/115/2017 uviedol: „Poplatok za upomienku, výzvu nemôže
mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mal povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je
vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie

nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou
rozumného úsudku, aby poplatok vo výške 15 Eur, 30 Eur sledoval výdavky spojené svyhotovením
a zaslaním upomienky. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie,
ktoré je poskytované spotrebiteľovi“. Sankčný charakter poplatkov za upomienky nepochybne vyplýva z
ich rozdielnej sumy, keď prvá upomienka je vo výške 200,- Sk (6,64 EUR), ale ďalšie vo výške 1 000,-

Sk (33,19 EUR).

49. Zmluvná podmienka uvedená v druhom výroku tohto rozsudku, týkajúca sa potvrdenia o tom,
že spotrebiteľ bol oboznámený s obchodnými podmienkami, v totožnom znení už bola vyhlásená
súdom za neprijateľnú napríklad rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 19Csp/26/2023-243 zo dňa
16.11.2023. Rovnako i mnohé ďalšie rozhodnutia, na ktoré poukázal žalobca, vyhodnotili obdobnú

zmluvnú podmienku za neprijateľné zmluvné dojednanie a to práve z dôvodu, že sa ňou prenáša
dôkazné bremeno na spotrebiteľa. Ak žalovaný uvádzal vo vyjadrení k žalobe, že cit. „Toto ustanovenie
na spotrebiteľa neprenáša dôkazné bremeno. Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi
a dôkazom je práve podpis spotrebiteľa, ktorého jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne
sa oboznámiť s jednotlivými ustanoveniami zmluvy.“, tak práve i na tomto vyjadrení je možné

dospieť k záveru, že žalovaný týmto skutočne mienil preniesť dôkazné bremeno, keď v rámci
podpisu štandardizovanej spotrebiteľskej zmluvy získava i vyjadrenie spotrebiteľa, že sa oboznámil
s obchodnými podmienkami, ktoré sú zvyčajne skutočne rozsiahleho charakteru. Práve v dôsledku
dotknutej zmluvnej podmienky sa prenáša dôkazné bremeno, ktoré by viazlo na dodávateľovi, na
spotrebiteľa, ktorý by musel preukazovať, že k tomuto oboznámeniu sa z nejakých dôvodov nedošlo.

Dodávateľ si vsunutím dotknutého zmluvného dojednania vopred v postavení silnejšej strany vypracúva
lepšiu argumentačnú pozíciu, že spotrebiteľ sa s celými obchodnými podmienkami reálne oboznámil,
v čoho dôsledku môžu spotrebitelia už i pri prípadnom dodatočnom nesúhlase s nejakým ustanovením
vopred vzdávať svoju šancu na úspech v prípadnom namietaní nejakého zmluvného dojednania.

50. Zmluvnú podmienku týkajúcu osobitného vzťahu klienta k banke súd vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko je v predmetnom zmluvnom ustanovení citeľná
značnánerovnováhavprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľa,atonielentým,žespotrebiteľ
je vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej zmluvnej podmienke spočívajú v používaní komplikovaných
a sofistikovaných termínov, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa, ale predovšetkým

z dôvodu, že nepravdivosť vyhlásenia má za následok okamžitú splatnosť úveru, čo jednoznačne
nepredstavuje pretavenie zákonného ustanovenia § 35 ods. 1 zákona o bankách. V prvom rade existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ z dôvodu svojej nevedomosti netuší, čo má chápať
pod termínom osobitný vzťah k banke (pozri v tomto zmysle v súvislosti so smernicou Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách /Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim.

vyd. 15/002, s. 288/, rozsudok Mostaza Claro, C 168/05, EU:C:2006:675, bod 28 a citovanú judikatúru,
ako aj v súvislosti so smernicou Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných
právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru /
Ú. v. ES L 42, 1987, s. 48; Mim. vyd. 15/001, s. 326/, rozsudok Rampion a Godard, C 429/05,
EU:C:2007:575, bod 65). Čo je však závažnejšie, nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného,

že ide iba o púhe premietnutie zákonnej normy – ustanovenia § 35 zákona o bankách do zmluvy o úvere.
Uvedené zmluvné dojednanie umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu klienta
k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť tohto úveru bez toho, aby vyslovene šlo o obchod,
ktorý by vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko nevykonal s ostatnými klientmi. V tomto smere
súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp 74/2022 z 24.10.2022,

s ktorého dôvodmi sa v plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje na ne cit.:
„68. Zároveň z ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka nemôže vykonávať s
osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo
riziko by nevykonali s ostatnými klientami. Banka je povinná pred uzavretím a vykonaním takéhoto
obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod vykonáva k nim nemá osobitný vzťah a táto osoba

je povinná poskytnúť banke pravdivé informácie. Banka je povinná pravdivosť poskytnutých údajov
písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo vklade sankciou neplatnosti uzavretia
tejto zmluvy a v zmluve o úvere sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka
alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov.69. Súd I. inštancie sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu o neprijateľnosti uvedeného zmluvného
dojednania, ktoré umožňuje banke kedykoľvek vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade zistenia
nepravdivosti údajov o existencii osobitného vzťahu k banke.

70. Uvedené zmluvné dojednanie však odporuje zákonnej úprave § 35 ods. 1 Zákona o bankách, v
zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba
tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami.
Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu
klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len

toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu
osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený
pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie zákona o bankách, ktoré
uvedený pojem upravuje.“

51. Rozhodcovská doložka uvedená v IV. výroku rozsudku je typickou neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, ktorej obdobné i totožné znenia boli už opakovane súdmi vyhlásené za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Predmetné dojednanie vytvára materiálnu disproporciu
v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa vopred vzdáva svojich práv vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou
doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie, pričom opätovne nejde o dojednanie, ktoré
by bolo transparentne individuálne dojednané, ako určitá zmluvná podmienka, ktorá nie je pre tento

zmluvný vzťah nevyhnutná, ale je nad rámec bežných zmluvných dojednaní upravujúcich daný zmluvný
vzťah. Zo zmluvy nevyplýva, že by si predmetnú zmluvnú podmienku vyžiadal spotrebiteľ. Táto bola
automaticky zahrnutá do predformulovaných zmluvných podmienok. Navyše ak aj žalovaný uvádza, že
tieto „staré“ rozhodcovské doložky dlhšiu dobu neuplatňuje a ide o obsolentné zmluvné dojednanie, tak
nepreukázal, že by za týmto účelom vo vzťahu k spotrebiteľom učinil nejaké oznámenie, či prehlásenie.

Súd okrem toho poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 438/2018 z
11.06.2019,vzmyslektoréhosapreplatnosťrozhodcovskejzmluvnejdoložkyvspotrebiteľskýchveciach
vyžaduje, aby spotrebiteľ mal možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade
vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať
a rozhodnúť všeobecný súd. Vzhľadom na inkorporovanie rozhodcovskej doložky priamo do zmluvy,

bez možnosti nejakého vyjadrenia sa k nej, zaškrtnutia, osobitného podpisu, či zvýraznenia, je viac
než pravdepodobné, že žalobca reálne nemal možnosť sa pri uzatváraní zmluvy k tejto rozhodcovskej
doložke vôbec vyjadriť.

52. Zmluvná podmienka, v ktorej spotrebiteľ vyjadruje súhlas so zrážkami zo mzdy podľa názoru súdu

taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa.
Za významnú súd považuje predovšetkým skutočnosť, že predmetné dojednanie je zahrnuté v rámci
formulárovej zmluvy medzi bežné zmluvné podmienky, čím žalovaný vnútil spotrebiteľovi určité
správanie a konanie zvýhodňujúce dodávateľa v neprospech spotrebiteľa, a to bez osobitného
zdôraznenia následkov takéhoto dojednania. Práve vzhľadom na tieto nepoctivé praktiky zákonodarca

zakotvil v § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014
neprípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť. Uvedená zákonná úprava odzrkadlila potrebu zasiahnuť do obdobných

nerovnovážnych zmluvných dojednaní až na úrovni výslovnej právnej úpravy, kedy síce úplne nevylúčila
uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, avšak stanovila prísnejšie kritéria pre platnosť takejto dohody
o zrážkach zo mzdy, a tak prakticky stanovila hranice, ktoré oddeľujú akceptovateľnú dohodu o zrážkach
zo mzdy od neprijateľného zmluvného dojednania dohody o zrážkach zo mzdy. Žiada sa tiež dodať,
že súdy v mnohých prípadoch, či už v rámci neodkladných opatrení alebo aj vo veci samej, rozhodli

o povinnosti veriteľa zdržať sa použitia obdobných zmluvných podmienok z dôvodu jej neprijateľnosti,
a tým neplatnosti. S poukazom na uvedené závery o nerovnovážnosti daného zmluvného dojednania
v neprospech spotrebiteľa súd vo výroku V. určil zmluvnú podmienku obsahujúcu dohodu o zrážkach
zo mzdy za neprijateľnú.

53. Zmluvné dojednanie, ktorým spotrebiteľ vyjadruje súhlas s poskytnutím osobných údajov nielen
veriteľovi,aleajovládajúcejosobe,akoajďalšímosobám,pričomplatnosťsúhlasujeurčenána10rokov
od vyporiadania záväzkového vzťahu, pričom takýto súhlas môže spotrebiteľ odvolať najskôr po jednom
roku od zániku záväzkového vzťahu, a to písomným oznámením na pobočku žalovaného, v ktorej máotvorený bežný účet, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že veľmi podobné zmluvné dojednanie už bol judikované
ako neprijateľné – napr. rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 19Csp/26/2023 zo dňa 16.11.2023. Súd

vyhodnotil predmetnú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú, spôsobujúcu hrubý nepomer v právach
a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, predovšetkým z dôvodu, že považoval za neprimerane
a neodôvodnene dlhú dobu, na ktorú spotrebiteľ má uvedený súhlas udeliť – 10 rokov od vyporiadania
záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy, pričom aj pre prípad zániku zmluvného vzťahu by
musel dlžník za účelom odňatia súhlasu učiniť písomné odvolanie súhlasu najskôr po jednom roku

od zániku predmetného záväzkového vzťahu, a to ani nie priamo žalovanému, ale doručením na
pobočku žalovaného, v ktorej má otvorený svoj bežný účet (čo inak ani v čase vôle podania odvolania
súhlasu nemusí byť splniteľná podmienka). Vo všeobecnosti by mali byť osobné údaje uchovávané
a spracúvané iba po nevyhnutný čas. Avšak v zmysle do zmluvy zakomponovaného súhlasu spotrebiteľ
dokonca súhlasí s poskytnutím svojich údajov tretím osobám – ovládajúcej osobe VÚB, a.s. a osobám
so skupiny s úzkymi väzbami k ovládajúcej osobe, a to nielen za účelom interného výkazníctva

a zvýšenia kvality poskytovaných služieb, ale aj za marketingovým účelom, a teda účelom ponuky
služieb a produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s. Predmetný
súhlas ide so spracúvaním údajov výrazne nad rámec rozsahu nevyhnutného pre poskytnutie úveru.
Pre účely vyhlásenia určitej podmienky za neprijateľnú v spotrebiteľskej zmluve je pritom irelevantné, či
predmetná zmluvná podmienka mala reálny nepriaznivý následok pre spotrebiteľa, keďže táto okolnosť

nepredstavuje v zmysle zákona (§ 53 Občianskeho zákonníka) kvalifikačný moment pre posúdenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

54. K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku VII. tohto rozsudku – oprávnenie započítavať platby
najprv na plnenie príslušenstva záväzku a až následne na istinu – súd uvádza, že započítavanie platieb

prijatých od spotrebiteľa bez zohľadnenia vôle spotrebiteľa, čo danými platbami chcel uhrádzať, je
neprípustné. Súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/1/2023-91 zo dňa
27.04.2023, č.k. 9Csp/102/2020-158 z 23.06.2022, ale aj rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn.
7Csp/3/2020 zo dňa 09.09.2020, či sp. zn. 7Csp/21/2025 zo dňa 16.06.2025, ktorými bola dotknutá
zmluvná podmienka už vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dojednaním sa umožňuje

ľubovôľa dodávateľa započítať platby podľa svojho uváženia aj na iný účel, ako boli určené, čo
jednoznačne spôsobuje nerovnováhu v spotrebiteľskom vzťahu v neprospech spotrebiteľa, zvlášť
opätovne za tých okolností, že sa nejedná o zmluvnú podmienku, ktorá by bola výsledkom osobitného
individuálneho dojednania medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom.

55. V prípade zmluvnej podmienky vyjadrenej vo všeobecných obchodných podmienkach, v ktorej
spotrebiteľ vyjadruje súhlas s inkasom a započítavaním platieb z jeho akýchkoľvek účtov v banke,
súd dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvného dojednania z dôvodu, že nekalým spôsobom v rámci
všeobecných obchodných podmienok dodávateľ získava súhlas s inkasným spôsobom úhrady dlhu
z ktoréhokoľvek účtu spotrebiteľa, ktorý by u veriteľa viedol. Tento súhlas je prakticky vnútený každému

spotrebiteľovi bez možnosti jeho ovplyvnenia, keďže sa nachádza vo všeobecných obchodných
podmienkach. O individuálnosti dojednania nemožno absolútne hovoriť. Banka si týmto ustanovením
vynútene osvojuje právo ovplyvniť prevod alebo nakladanie s peňažnými prostriedkami spotrebiteľa na
akomkoľvek jeho účte, čo je potrebné považovať za významný zásah do majetkových práv spotrebiteľa.
Súd zastáva názor, že týmto ustanovením sa dosahuje hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

56. Napokon poslednú zmluvnú podmienku, týkajúcu sa voľby Obchodného zákonníka, súd taktiež
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v rámci spotrebiteľskej zmluvy. Podľa názoru súdu
predstavuje totiž odklon od vyššie citovaného ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý

jasne upravuje, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvnépostavenie. PredmetnéVšeobecnéobchodnépodmienkyVUB,a.s. pritomexplicitnevyjadrujú,
že sa zmluvné vzťahy neupravené medzi dlžníkom a bankou budú spravovať podľa Obchodného

zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. Občiansky zákonník pritom v niektorých oblastiach priznáva
spotrebiteľom väčšiu ochranu než ustanovenia Obchodného zákonníka. Takýmto znením zmluvnej
podmienky, aká bola predmetom prieskumu sa preto veriteľ vo formulárovej zmluve o spotrebiteľskom
úvere odklonil od kogentnej úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku - § 54 a v prípade realizácietohto ustanovenia tým uprel spotrebiteľovi jeho práva a zhoršil tým jeho postavenie a spôsobil značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto súd určil, že
i táto zmluvná podmienka v úverových podmienkach je neprijateľná..

57. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd vyhovel
žalobe žalobkyne a všetky ňou špecifikované zmluvné podmienky určil ako neprijateľné v rámci
spotrebiteľskej zmluvy, spôsobujúce podstatnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu
v neprospech spotrebiteľa.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalobkyni priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, a to vzhľadom na plný
úspech žalobkne v spore. O výške trov konania pritom bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

-2- 17Csp/13/2025
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 30, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy , Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2025

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2025